This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62007FN0108
Case F-108/07: Action brought on 15 October 2007 — Bart Nijs v European Court of Auditors
Vec F-108/07: Žaloba podaná 15. októbra 2007 – Nijs/Dvor audítorov
Vec F-108/07: Žaloba podaná 15. októbra 2007 – Nijs/Dvor audítorov
Ú. v. EÚ C 22, 26.1.2008, p. 56–56
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
26.1.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 22/56 |
Žaloba podaná 15. októbra 2007 – Nijs/Dvor audítorov
(Vec F-108/07)
(2008/C 22/108)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Bart Nijs (Bereldange, Belgicko) (v zastúpení: F. Rollinger, advokát)
Žalovaný: Dvor audítorov
Návrhy žalobcu
— |
zrušiť rozhodnutie Európskeho dvora audítorov o obnovení funkčného obdobia generálneho tajomníka Dvora audítorov na nové funkčné obdobie začínajúce od 1. júla 2007, |
— |
subsidiárne zrušiť dva akty, ktoré údajne predstavujú „rozhodnutia menovacieho orgánu“, jednak z 8. decembra 2006 o vykonaní rozsudku Súdu prvého stupňa z 3. októbra 2006 vo veci T-171/05, a takisto z 12. júla 2007 o zamietnutí sťažnosti žalobcu z 12. marca 2007, |
— |
zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca na podporu svojej žaloby poukazuje najmä na tieto skutočnosti: i) generálny tajomník Dvora audítorov konal protiprávne namiesto toho, aby sa obrátil na OLAF, výslovne zamietol prijať opatrenia resp. preskúmať, pričom bol na to upozornený, samotnú otázku, dokumenty na podporu a existenciu podvodu týkajúceho sa režimu invalidného dôchodku; ii) úradník si plnil svoje pracovné povinnosti protiprávne; iii) ide o opakované neuverejnenie rozhodnutí o povýšení a ich dátumov; iv) voľby zamestnaneckého výboru na roky 2004 a 2006 boli protiprávne z viacerých dôvodov; v) došlo k veľkému počtu zneužití povyšovacieho konania, k privlastneniu si menovacej právomoci patriacej vedúcemu oddelenia a k presadzovaniu rozsiahlych osobných záujmov, ktoré môžu narušiť nezávislosť menovacieho orgánu, pokiaľ ide o takmer všetky jeho rozhodnutia; vi) „rozhodnutia menovacieho orgánu“ boli prejavom osobných záujmov všetkých nadriadených žalobcu a zastieraním výzvy kolegovi, aby vykonával dočasne vyššiu funkciu a zastieraním neobrátenia sa na OLAF; vii) menovací orgán založil napadnuté rozhodnutia na tom istom reťazci zjavných chýb ako obsahovali pôvodné rozhodnutia, ktoré napadnuté rozhodnutia potvrdili, vychádzajúc pritom z rozsudku, ktorý však nemal povahu res iudicata, a nedošlo k vyvráteniu ani jedného z tvrdení žalobcu; viii) súbežné výbory zaoberajúce sa hodnotením a povyšovaním nevedeli o narušenej nezávislosti nadriadených žalobcu.