EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 4. 2023
COM(2023) 230 final
Odporúčanie
ROZHODNUTIE RADY
o poverení začať rokovania o pravidlách digitálneho obchodu s Kórejskou republikou a so Singapurom
{SWD(2023) 85 final}
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52023PC0230
Recommendation for a COUNCIL DECISION authorising the opening of negotiations for digital trade disciplines with the Republic of Korea and with Singapore
Odporúčanie ROZHODNUTIE RADY o poverení začať rokovania o pravidlách digitálneho obchodu s Kórejskou republikou a so Singapurom
Odporúčanie ROZHODNUTIE RADY o poverení začať rokovania o pravidlách digitálneho obchodu s Kórejskou republikou a so Singapurom
COM/2023/230 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 4. 2023
COM(2023) 230 final
Odporúčanie
ROZHODNUTIE RADY
o poverení začať rokovania o pravidlách digitálneho obchodu s Kórejskou republikou a so Singapurom
{SWD(2023) 85 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Digitalizáciou hospodárstva sa mení rozsah, dosah a rýchlosť medzinárodného obchodu. Podniky môžu vďaka digitalizácii osloviť väčší počet zákazníkov na celom svete a predávať im tovar a služby, spotrebitelia zas disponujú výrazne väčšou možnosťou výberu. Podniky tak môžu zároveň využívať nové a inovatívne digitálne nástroje na prekonanie prekážok rastu. Tieto príležitosti využívajú najmä malé a stredné podniky (MSP), ktoré sa tak môžu lepšie integrovať do globálnych hodnotových reťazcov.
Význam obchodu s tovarom a službami, ktorý umožňujú elektronické prostriedky („digitálny obchod“ 1 ), rastie v celosvetovom meradle. Digitálny obchod zahŕňa fyzické dodanie tovaru a služieb, ktorých nákup je umožnený digitálne (napríklad nákup knihy prostredníctvom internetovej platformy), ako aj digitálne dodanie tovaru a služieb (ako sú softvér, elektronické knihy alebo toky údajov), pričom jeho súčasťou sú tak medzipodnikové transakcie, ako aj transakcie medzi podnikmi a spotrebiteľmi. Odhaduje sa, že v roku 2019 dosiahla globálna hodnota elektronického obchodu 22 biliónov EUR, pričom išlo o nárast o 4 % v porovnaní s rokom 2018, čo predstavovalo približne 30 % celosvetového hrubého domáceho produktu (HDP) 2 .
Existujúce pravidlá medzinárodného obchodu nie vždy zohľadňujú osobitnú povahu digitálneho obchodu, čo spôsobuje neistotu pre podniky v súvislosti s pravidlami, ktoré ovplyvňujú ich činnosti a investície v tretích krajinách, a pre zákazníkov v súvislosti s pravidlami, ktoré sa uplatňujú na ich transakcie. Rastie počet vnútroštátnych pravidiel upravujúcich digitálne hospodárstvo, ktoré môžu digitálnemu obchodu klásť neodôvodnené prekážky. S cieľom zlepšiť právnu istotu pre podniky a uľahčiť digitálny obchod sa krajiny na celom svete snažia zaviesť pravidlá digitálneho obchodu. Členovia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) začali v roku 2019 viacstranné rokovania o elektronickom obchode 3 . V posledných rokoch sa vypracúva aj čoraz väčší počet regionálnych a dvojstranných dohôd o digitálnom obchode 4 . EÚ sa síce doteraz nezapojila do dvojstranných odvetvových rokovaní o dohodách o digitálnom obchode, no uzavrela dohody o voľnom obchode, ktorých súčasťou sú komplexné pravidlá týkajúce sa digitálneho obchodu, so Spojeným kráľovstvom, s Čile a Novým Zélandom 5 .
Komisia a vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku oznámili v stratégii EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne zo septembra 2021 zámer formalizovať digitálne partnerstvá s niektorými kľúčovými partnermi EÚ v regióne, a to najmä so Singapurom a s Kórejskou republikou. EÚ nadviazala digitálne partnerstvo s Kórejskou republikou 28. novembra 2022 a so Singapurom 1. februára 2023. Tieto partnerstvá majú dôležitý obchodný rozmer a ako kľúčový výstup zahŕňajú zásady digitálneho obchodu. Hoci zásady digitálneho obchodu nie sú záväzné, majú významnú politickú hodnotu, keďže sa v nich premieta spoločné chápanie najrelevantnejších otázok v oblasti digitálneho obchodu. EÚ podpísala zásady digitálneho obchodu s Kórejskou republikou 30. novembra 2022 a so Singapurom 31. januára 2023. Podpísané zásady digitálneho obchodu preukázali vysokú úroveň konvergencie oboch krajín s prístupom EÚ k digitálnemu obchodu.
Dvojstranné obchodné vzťahy medzi EÚ a Kórejskou republikou a Singapurom sa už liberalizovali a posilnili dohodami o voľnom obchode, ktoré sa medzi EÚ a Kórejskou republikou uzavreli v roku 2011 a medzi EÚ a Singapurom v roku 2019 6 . Hoci ide o komplexné dohody o voľnom obchode, v ktorých sa stanovujú podstatné záväzky v oblasti obchodu s tovarom a službami medzi zmluvnými stranami, nestanovujú sa v nich komplexné pravidlá týkajúce sa digitálneho obchodu, keďže EÚ v čase rokovaní o týchto dohodách o voľnom obchode takéto pravidlá svojim rokovacím partnerom v tejto súvislosti nenavrhla. EÚ odvtedy vypracovala ďalšie pravidlá týkajúce sa digitálneho obchodu, ktoré sa uplatňujú na jej dvojstranné vzťahy s viacerými obchodnými partnermi vrátane Spojeného kráľovstva, Čile a Nového Zélandu.
EÚ a Kórejská republika, ako aj EÚ a Singapur sú kľúčovými partnermi v indicko-tichomorskom regióne. Okrem toho rámcová dohoda medzi EÚ a Kórejskou republikou z roku 2010, ktorou sa vytvára strategické partnerstvo, poskytuje základ pre posilnenú hospodársku a politickú spoluprácu 7 . EÚ a Kórejská republika, ako aj EÚ a Singapur majú hlboké a dynamické hospodárske vzťahy. Na základe dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Singapurom a dohody o ochrane investícií sa Singapur stal najväčším obchodným a investičným partnerom EÚ v juhovýchodnej Ázii. V roku 2021 mal jedenásty najväčší hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa na svete a v správe Svetového ekonomického fóra (WEF) o globálnej konkurencieschopnosti za rok 2020 sa umiestnil na šiestom mieste, pokiaľ ide o zavádzanie IKT a digitálne zručnosti 8 . V roku 2020 dosahoval ročný obchod s tovarom a službami medzi EÚ a Singapurom hodnotu viac ako 90 miliárd EUR. Singapur je jedným z najotvorenejších a najdigitalizovanejších hospodárstiev na svete. Južná Kórea je takisto kľúčovým partnerom EÚ v indicko-tichomorskom regióne. Jej hospodárstvo od 60. rokov 20. storočia vykazuje rýchly rast a v roku 2021 sa z hľadiska HDP stalo desiatym najväčším na svete. Umiestnila sa na prvom mieste v správe Svetového hospodárskeho fóra o globálnej konkurencieschopnosti za rok 2020, pokiaľ ide o prijatie IKT, a na desiatom mieste, pokiaľ ide o digitálne zručnosti 9 . V roku 2020 dosahoval ročný obchod s tovarom a službami medzi EÚ a Kórejskou republikou hodnotu viac ako 120 miliárd EUR. Rokovania o pravidlách digitálneho obchodu so Singapurom a s Kórejskou republikou majú veľký potenciál vytvoriť nové príležitosti pre podniky a spotrebiteľov v EÚ. Podnikom z EÚ, najmä mikropodnikom, malým a stredným podnikom, sa tak uľahčí pôsobenie v týchto krajinách, a posilní sa dôvera spotrebiteľov EÚ v online prostredie.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Iniciatíva vychádza zo Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorej sa stanovuje, že EÚ by mala „povzbudzovať integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva aj prostredníctvom postupného odstraňovania prekážok v medzinárodnom obchode“.
Vychádza aj zo stratégie EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne zo septembra 2021, v ktorej sa uznáva, že tento región je lídrom v oblasti digitálneho hospodárstva, a navrhuje sa vytvorenie digitálnych partnerstiev s Kórejskou republikou, so Singapurom a s Japonskom 10 .
Iniciatíva je v súlade s preskúmaním Komisie z februára 2021 týkajúcom sa obchodnej politiky, v ktorom sa oznamuje zámer zintenzívniť dvojstrannú angažovanosť a preskúmať pevnejšie rámce pre spoluprácu v digitálnych otázkach súvisiacich s obchodom s podobne zmýšľajúcimi partnermi a prehĺbiť regulačné dialógy s podobne zmýšľajúcimi partnermi 11 .
Je v súlade s dohodami o voľnom obchode, ktorými sa už posilnili a liberalizovali dvojstranné obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou a medzi Európskou úniou a Singapurom, nestanovujú sa v nich však komplexné pravidlá týkajúce sa digitálneho obchodu.
Návrh je v súlade s digitálnymi partnerstvami a zásadami digitálneho obchodu, ktoré sa začali realizovať s Kórejskou republikou a so Singapurom a ktoré preukazujú vysokú úroveň konvergencie medzi prístupmi EÚ a týchto krajín k digitálnemu obchodu, a vychádza z nich. Táto iniciatíva neobmedzuje prebiehajúcu ani budúcu spoluprácu medzi EÚ a týmito krajinami v kontexte digitálnych partnerstiev.
Zohľadňuje sa v nej pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol v prebiehajúcich rokovaniach o elektronickom obchode medzi členmi WTO.
EÚ na rokovaniach o voľnom obchode systematicky predkladá ambiciózne regulačné pravidlá týkajúce sa digitálneho obchodu. Navrhované smernice na rokovania sa riadia rovnakým prístupom, aký EÚ uplatňuje pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode, a aký EÚ uplatnila aj nedávno pri rokovaniach so Spojeným kráľovstvom týkajúcich sa dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, pri rokovaniach s Čile týkajúcich sa rozšírenej rámcovej dohody medzi EÚ a Čile a pri rokovaniach s Novým Zélandom v prípade dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Novým Zélandom.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Pravidlá navrhované v smerniciach na rokovania vychádzajú z právnych predpisov EÚ o vnútornom trhu v oblasti digitálneho obchodu a sú s nimi plne v súlade. V navrhovaných smerniciach na rokovania sa takisto potvrdzuje, že každé pravidlo alebo záväzok, na ktorých sa EÚ dohodla, by mali byť v súlade s právnym rámcom EÚ a mali by zachovať politický priestor potrebný na vykonávanie digitálnej stratégie EÚ.
Navrhované smernice na rokovania sú v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách podpísaným Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou 15. decembra 2022, ktoré sa EÚ usiluje presadzovať vo svojich medzinárodných obchodných vzťahoch 12 .
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
V článku 218 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie poverujúce na začatie rokovaní a vymenúvajúce vyjednávača Únie. Podľa článku 218 ods. 4 ZFEÚ môže Rada adresovať smernice vyjednávačovi a určiť osobitný výbor, po porade s ktorým sa musia viesť rokovania.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Podľa článku 5 ods. 3 ZEÚ sa zásada subsidiarity neuplatňuje v oblastiach výlučnej právomoci EÚ. Spoločná obchodná politika je oblasťou výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ZFEÚ.
•Proporcionalita
Táto iniciatíva neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie príslušných politických cieľov.
•Výber nástroja
Odporúčanie Komisie na rozhodnutie Rady o poverení začať rokovania v súlade s článkom 218 ods. 3 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Komisia predkladá odporúčania Rade, ktorá prijme rozhodnutie poverujúce na začatie rokovaní.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuplatňuje sa.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Záväzky zainteresovaných strán týkajúce sa digitálneho obchodu vo vzťahu ku Kórejskej republike a k Singapuru sa uskutočnili v kontexte prípravy digitálnych partnerstiev a zásad digitálneho obchodu a rokovaní o týchto partnerstvách a zásadách.
Ďalšie verejné konzultácie o tejto iniciatíve neboli potrebné, keďže kľúčové zásady, o ktoré sa opierajú navrhované rokovania, sú už obsiahnuté v zásadách digitálneho obchodu s Kórejskou republikou a so Singapurom a reprodukujú pravidlá, ktoré EÚ už zahrnula do svojich existujúcich dohôd o voľnom obchode so Spojeným kráľovstvom, s Čile a Novým Zélandom, a ktoré presadzuje aj v rokovaniach o elektronickom obchode v rámci WTO. Ďalšie podstatné prvky, ktoré by sa mohli objaviť počas rokovaní, nie sú vopred známe.
Komisia pravidelne konzultuje so zainteresovanými stranami okrem iného v kontexte dialógu s občianskou spoločnosťou 13 .
•Získavanie a využívanie expertízy
Neuplatňuje sa.
•Posúdenie vplyvu
Posúdenie vplyvu sa nevykonalo, pretože je mimoriadne ťažké merať hospodársky vplyv iniciatívy v porovnaní s existujúcou situáciou vzhľadom na to, že plánované pravidlá digitálneho obchodu uľahčia dvojstranné obchodné vzťahy, ktoré sa už vďaka existujúcim dohodám o voľnom obchode s Kórejskou republikou a so Singapurom liberalizovali a posilnili. Takéto dohody o voľnom obchode už obsahujú komplexné ustanovenia o prístupe na trh na účely obchodu s tovarom aj so službami, a preto bude vplyv iniciatívy spočívať v prvom rade v poskytnutí dodatočnej právnej istoty hospodárskym subjektom zapojeným do digitálneho obchodu v liberalizovaných odvetviach. Okrem toho má EÚ len málo možností, keďže pravidlá, o ktorých sa má rokovať, sú veľmi podobné tým, ktoré sú už zahrnuté v dohodách o voľnom obchode uzavretých medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, medzi EÚ a Čile a medzi EÚ a Novým Zélandom, ako aj tým, ktoré EÚ presadzuje v rámci viacstranných rokovaní o digitálnom obchode v rámci WTO. Akékoľvek ďalšie podstatné návrhy, ktoré môžu predložiť ostatné strany, nie je možné identifikovať a posúdiť ex ante. K tejto iniciatíve je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa opisuje kontext, v ktorom sa uskutočnia rokovania, pričom sa v ňom zdôrazňuje rastúci význam digitálneho obchodu a úsilie krajín na celom svete o vypracovanie medzinárodných pravidiel v tejto oblasti. Uvádzajú sa v ňom aj rôzne prístupy k pravidlám digitálneho obchodu, ktoré prijala Európska únia, Kórejská republika a Singapur.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Neuplatňuje sa.
•Základné práva
Iniciatíva je plne v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, a najmä s článkom 8 o ochrane osobných údajov.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Iniciatíva nemá vplyv na rozpočet.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Očakáva sa, že rokovania sa ukončia v roku 2024.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Neuplatňuje sa.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Cieľom týchto ustanovení je odporučiť Rade, aby prijala rozhodnutie o poverení začať rokovania, a vymenovať vyjednávača Únie. Rada môže vyjednávačovi adresovať smernice.
Odporúčanie
ROZHODNUTIE RADY
o poverení začať rokovania o pravidlách digitálneho obchodu s Kórejskou republikou a so Singapurom
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 218 ods. 3 a 4,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
keďže:
(1)Európska únia a Kórejská republika, ako aj Európska únia a Singapur majú hlboké a dynamické hospodárske vzťahy. Kórejská republika a Singapur sú blízkymi strategickými partnermi Európskej únie v indicko-tichomorskom regióne a významnými obchodnými partnermi Európskej únie v Ázii. Európska únia má od roku 2011 dohodu o voľnom obchode s Kórejskou republikou a od roku 2019 dohodu o voľnom obchode so Singapurom. V týchto dohodách o voľnom obchode sa stanovujú podstatné záväzky v oblasti obchodu s tovarom a službami medzi zmluvnými stranami, ale nie sú v nich zahrnuté komplexné pravidlá týkajúce sa digitálneho obchodu.
(2)V súlade so stratégiou Európskej únie pre indicko-tichomorský región zo septembra 2021 sa Európska únia usiluje o užšiu spoluprácu s Kórejskou republikou a so Singapurom v oblasti digitálneho obchodu. Európska únia a Kórejská republika uzavreli 28. novembra 2022 digitálne partnerstvo a 30. novembra 2022 sa v tejto súvislosti dohodli na nezáväzných zásadách digitálneho obchodu. Európska únia a Singapur uzavreli 1. februára 2023 digitálne partnerstvo a 31. januára 2023 sa dohodli na nezáväzných zásadách digitálneho obchodu.
(3)Zásady digitálneho obchodu dohodnuté s Kórejskou republikou a so Singapurom preukazujú vysokú úroveň konvergencie s prístupom Európskej únie k digitálnemu obchodu.
(4)Európska únia sa na pravidlách digitálneho obchodu dohodla v priebehu viacerých dvojstranných rokovaní o dohode o voľnom obchode s tretími krajinami. Európska únia sa takisto zúčastňuje na viacerých rokovaniach, v rámci ktorých sa vypracúvajú pravidlá digitálneho obchodu, a na prebiehajúcich rokovaniach o elektronickom obchode v rámci WTO. Preto je vhodné poveriť Komisiu, aby začala rokovania o záväzných pravidlách digitálneho obchodu, ktoré sú v súlade s týmito dohodami a sledujú rovnaké ciele, aké Európska únia zamýšľa dosiahnuť v prebiehajúcich rokovaniach,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Komisia sa týmto poveruje rokovať v mene Únie o pravidlách digitálneho obchodu s Kórejskou republikou a so Singapurom.
Článok 2
Smernice na rokovania adresované Komisii na rokovania o pravidlách digitálneho obchodu s Kórejskou republikou a so Singapurom sú uvedené v dodatku k tomuto rozhodnutiu.
Článok 3
Rokovania sa uskutočnia po porade s [názov osobitného výboru vloží Rada].
Článok 4
Toto rozhodnutie je určené Komisii.
V Bruseli
Za Radu
predsedníčka/predseda
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 4. 2023
COM(2023) 230 final
PRÍLOHA
k
odporúčaniu na rozhodnutie Rady
o poverení začať rokovania o pravidlách digitálneho obchodu s Kórejskou republikou a so Singapurom
{SWD(2023) 85 final}
DOPLNOK
SMERNICE NA ROKOVANIA O PRAVIDLÁCH DIGITÁLNEHO OBCHODU S KÓREJSKOU REPUBLIKOU A SO SINGAPUROM
1.POVAHA A ROZSAH PÔSOBNOSTI USTANOVENÍ
1.Cieľom rokovaní je stanoviť pravidlá týkajúce sa obchodu s tovarom a službami umožnenému elektronickými prostriedkami („digitálny obchod“) medzi Kórejskou republikou a EÚ a medzi Singapurom a EÚ. Vďaka takýmto pravidlám by sa mali uľahčiť dvojstranné obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou a medzi Európskou úniou a Singapurom. Tieto vzťahy sa už posilnili a liberalizovali dohodami o voľnom obchode uzavretými medzi EÚ a oboma krajinami. Pravidlá by mali byť v súlade s pravidlami stanovenými v týchto dohodách o voľnom obchode a mali by vychádzať z vysokej úrovne konvergencie v otázkach digitálneho obchodu, ktorá sa odráža v zásadách digitálneho obchodu podpísaných medzi EÚ a Kórejskou republikou v novembri 2022 a medzi EÚ a Singapurom v januári 2023. Tieto zásady sú kľúčovými výstupmi digitálnych partnerstiev, ktoré EÚ uzavrela s oboma krajinami.
2.Cieľom rokovaní je posilniť dvojstranný digitálny obchod, uľahčiť činnosť podnikov vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to najmä posilnením dôvery spotrebiteľov v online prostredie a vytvorením nových príležitostí na podporu inkluzívneho rastu a rozvoja.
3.Cieľom rokovaní je takisto podpora otvorených digitálnych trhov, ktoré sú konkurencieschopné, transparentné, spravodlivé a bez neodôvodnených prekážok pre medzinárodný obchod a investície.
4.Pravidlá by mali vychádzať z existujúcich pravidiel a záväzkov Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Ak je to možné a relevantné, mali by zohľadňovať nedávne a prebiehajúce obchodné a investičné rokovania na dvojstrannej a mnohostrannej úrovni a vychádzať z nich.
5.V priebehu rokovaní bude Únia podporovať práva a zásady stanovené v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí vyhlásenom Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou 15. decembra 2022.
2.NAVRHOVANÝ OBSAH PRAVIDIEL A ZÁVÄZKOV
1.Počas rokovaní by sa mali vypracovať pravidlá týkajúce sa aspektov digitálneho obchodu. Ich cieľom by malo byť zlepšenie podmienok digitálneho obchodu v prospech podnikov a spotrebiteľov v Európskej únii a zvýšenie účasti mikropodnikov, malých a stredných podnikov v globálnych hodnotových reťazcoch.
2.Rokovania by sa mali uskutočniť otvoreným spôsobom. Preto sa môžu týkať akéhokoľvek aspektu digitálneho obchodu, na ktorom sa dohodli strany zúčastnené na rokovaniach.
3.Vzhľadom na prierezový charakter digitálneho obchodu sa rokovania môžu vzťahovať na:
a)uľahčenie elektronických transakcií (napr. elektronické podpisy, elektronická autentifikácia);
b)clo z elektronických prenosov a prenášaného obsahu;
c)dôveru spotrebiteľov (napr. online ochrana spotrebiteľov, nevyžiadaná elektronická komunikácia);
d)spoľahlivé cezhraničné toky údajov, požiadavky na lokalizáciu údajov a ochranu osobných údajov;
e)dôveru podnikov (napr. ochrana počítačového zdrojového kódu, nútený transfer technológií);
f)lepší prístup k elektronickému obchodu (napr. prístup k internetu, online obsahu a údajom verejného sektora alebo zodpovednosť online sprostredkovateľov a prístup k nim);
g)opatrenia na uľahčenie obchodu súvisiace s elektronickým obchodom (napr. obchodovanie bez dokladov v papierovej podobe, elektronická fakturácia) s prihliadnutím na dohodu WTO o uľahčení obchodu;
h)aspekty práv duševného vlastníctva týkajúce sa elektronického obchodu vrátane obchodných tajomstiev;
i)transparentnosť a
j)spoluprácu (napr. medzi stranami zúčastnenými na rokovaniach, orgánmi na ochranu spotrebiteľa).
4.Každé pravidlo alebo záväzok, na ktorých sa Európska únia dohodla, by mali byť v súlade s právnym rámcom EÚ a mali by zachovať regulačnú autonómiu potrebnú na vykonávanie a vypracovanie politík EÚ v oblasti digitalizácie a údajov.
5.Európska únia sa predovšetkým nemá dohodnúť na pravidlách ani na záväzkoch, ktoré by mohli ovplyvniť jej právny rámec v oblasti kybernetickej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o vysokú spoločnú úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov v Európskej únii.
6.V súvislosti s rastúcou digitalizáciou obchodu a dôležitosťou medzinárodných prenosov tokov údajov pre cezhraničný obchod a investície musí byť prístup Európskej únie v rámci týchto rokovaní v súlade s prístupom, ktorý sa v tejto súvislosti uplatňuje v rámci uzavretých a v prípade, že je to potrebné a vhodné, aj nedávnych a prebiehajúcich rokovaní týkajúcich sa dvojstranných a mnohostranných obchodných a investičných dohôd. Výsledkom rokovaní by mali byť najmä pravidlá vzťahujúce sa na cezhraničné toky údajov, ktorými sa riešia neodôvodnené požiadavky na lokalizáciu údajov, pričom by nemali byť predmetom rokovaní ani by nemali mať vplyv na pravidlá EÚ v oblasti ochrany osobných údajov a mali by byť najmä v súlade s právnym rámcom EÚ v oblasti ochrany osobných a iných ako osobných údajov.
7.Európska únia a jej členské štáty si ponechávajú možnosť zachovať a rozvíjať svoju schopnosť vymedziť a uplatňovať kultúrne a audiovizuálne politiky na účely zachovania svojej kultúrnej rozmanitosti. Európska únia sa nemá dohodnúť na pravidlách ani záväzkoch v oblasti audiovizuálnych služieb. Európska únia nemá prijať záväzky v oblasti služieb poskytovaných alebo činností realizovaných pri výkone verejnej moci.
8.Európska únia sa nemá dohodnúť na pravidlách ani záväzkoch, ktoré by mohli ovplyvniť jej právny rámec týkajúci sa ochrany práv duševného vlastníctva.
9.Pravidlá a záväzky by Európskej únii, jej členským štátom a ich vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom nemali brániť v regulovaní hospodárskej činnosti vo verejnom záujme s cieľom dosiahnuť legitímne ciele verejnej politiky, ako je ochrana a podpora verejného zdravia, sociálne služby, verejné vzdelávanie, bezpečnosť, životné prostredie, verejná morálka, sociálna ochrana alebo ochrana spotrebiteľa, a zabezpečovať pritom integritu a stabilitu finančného systému Únie, ochranu súkromia a osobných údajov a presadzovanie a ochranu kultúrnej rozmanitosti. V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a najmä s protokolom č. 26 o službách všeobecného záujmu a so zreteľom na výhrady Európskej únie v tejto oblasti vrátane výhrad podľa dohody GATS by sa mala zachovať vysoká kvalita verejných služieb v Európskej únii.