52023DC0173

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 3. 2023

COM(2023) 173 final

SPRÁVA KOMISIE RADE

o preskúmaní fungovania nariadenia (EÚ) 2022/1369 o koordinovanom znížení dopytu po plyne

{SWD(2023) 63 final}

I.Úvod

Počas roku 2022 zneužívalo Rusko dodávky plynu ako politickú zbraň. V tejto súvislosti EÚ prijala v auguste 2022 núdzové nariadenie Rady (EÚ) 2022/1369 s cieľom koordinovane znížiť dopyt po plyne o 15 %, aby sa zaistila bezpečnosť dodávok.

Podľa nariadenia Rady (EÚ) 2022/1369 musia členské štáty vynaložiť maximálne úsilie na zníženie dopytu po plyne o 15 %, čo sa v prípade vyhlásenia stavu pohotovosti Únie stáva povinným. Okrem toho, ako je stanovené v článku 8 nariadenia, členské štáty sú povinné svoje núdzové plány aktualizovať s cieľom zohľadniť vykonané opatrenia a každé dva mesiace podávať Eurostatu správy o dosiahnutom znížení dopytu. V článku 9 sa stanovuje, že Komisia musí vykonať preskúmanie, na základe ktorého môže navrhnúť predĺženie obdobia uplatňovania nariadenia. Komisia v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie SWD/2023/63 uvádza analýzu zníženia dopytu po plyne od augusta 2022, analýzu prognóz naplnenia zásobníkov založenú na scenároch vzhľadom na rôzne možné predĺženia znižovania dopytu a podrobný prehľad minulých znížení a rizík priaznivého a nepriaznivého vývoja na roky 2023 – 2024.

Táto záležitosť bola prerokovaná s Koordinačnou skupinou pre plyn 1 , ktorá zahŕňa zástupcov členských štátov a európskych združení zastupujúcich dodávateľov, prevádzkovateľov infraštruktúry, obchodníkov a hlavných odberateľov plynu. Členovia Koordinačnej skupiny pre plyn na svojom zasadnutí 16. februára vyjadrili, že chápu význam, ktorý má pokračujúce znižovanie dopytu, a to ako mimoriadne nákladovo efektívne opatrenie na zachovanie a posilnenie bezpečnosti dodávok.

II.Prijaté opatrenia a dosiahnuté zníženie dopytu

Od prijatia nariadenia Rady (EÚ) 2022/1369 sa EÚ úspešne odklonila od používania ruského plynu 2 a od augusta 2022 do januára 2023 znížila svoj dopyt po plyne o 19 % v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich päť rokov v rovnakom období, čo zodpovedá 41,5 bcm. Z t a buľky 2 (pozri prílohu) vyplýva, že zníženie dopytu sa v závislosti od rôznych vnútroštátnych okolností líšilo z mesiaca na mesiac a v porovnaní jednotlivých členských štátov. V prípade stavu pohotovosti Únie sa pri oslobodení od povinného zníženia dopytu, ako sa stanovuje v článku 5 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1369, zohľadňujú aj tieto rozdielne vnútroštátne okolnosti.

Súčasné úrovne zásob sú vzhľadom na ročné obdobie relatívne vysoké, ceny plynu od dosiahnutia vrcholu v auguste stabilne klesali (aj keď sú stále výrazne vyššie ako dlhodobý priemer) a bezpečnosť dodávok je zabezpečená do konca tejto zimy 2022/2023. V oddiele III sa však objasní, že situácia na trhu EÚ s plynom je naďalej napätá a že bez akéhokoľvek zníženia dopytu po 31. marci členské štáty do 31. októbra pravdepodobne nesplnia svoju povinnosť naplniť zásobníky na úroveň 90 %, čím by sa ohrozila bezpečnosť dodávok počas zimy 2023/2024 a pravdepodobne by nastal nedostatok plynu alebo by sa vrátili veľmi vysoké ceny plynu.

V g rafe 1 je znázornená spotreba plynu v EÚ od augusta 2022 do januára 2023 (zelená čiara; „skutočná spotreba“) v porovnaní s priemerom za rovnaké obdobie počas predchádzajúcich piatich rokov (modrá čiara; „referenčná spotreba“) a cieľ zníženia o 15 % (červená čiara; „cieľová spotreba“), ako bol vymedzený na obdobie od augusta 2022 do marca 2023 a ako by sa uplatňoval podľa tohto návrhu na ostatné mesiace. Z g rafu 1 takisto vyplýva, že spotreba plynu v zime je výrazne vyššia ako v lete. V skutočnosti predstavuje dopyt v 2. štvrťroku a 3. štvrťroku približne polovicu dopytu v 1. štvrťroku a 4. štvrťroku.

Graf 1: Referenčná spotreba, cieľová spotreba (t. j. referenčná hodnota –15 %) a skutočná spotreba (august 2022 – január 2023); EÚ27 (v bcm)

Zdroj: výpočty ENER/CET na základe série NRG_CB_GASM, čiastkovej série IC_CAL_MG v mcm z Eurostatu k 7. marcu 2023 o 11.00 hod.

Odvetvia

Na hĺbkovú analýzu zníženia dopytu po plyne je potrebné často zverejňovať údaje o odvetvovom dopyte po plyne. Eurostat v súčasnosti vykazuje spotrebu plynu podľa odvetvia dopytu 3 len raz ročne, a to s jednoročným oneskorením. Preto nie je možné uviesť spoľahlivý podrobný prehľad úspor plynu podľa odvetvia ani prehľad rozdelený na štrukturálne a neštrukturálne zníženia na základe oficiálneho súboru údajov vzťahujúceho sa na celú EÚ.

Komisia 4 na základe doplňujúcich údajov odhaduje, že v období od augusta do decembra 2022 došlo v domácnostiach k zníženiu približne o 50 % a v priemysle o 43 %, zatiaľ čo v odvetví energetiky sa celkový dopyt po plyne znížil o 7 %, a to z dôvodu nízkej dostupnosti kapacity vodnej a jadrovej energie 5 . Priemysel bol zodpovedný za väčšinu zníženia dopytu v lete a na jeseň, zatiaľ čo domácnosti boli zodpovedné za väčšinu zníženia dopytu (a spotreby) v zime. Odhadujeme, že približne jedna šestina celkového zníženia bola vyvolaná teplotou, čo znamená, že ju možno vysvetliť miernejšou (skorou) zimou než v referenčnom období, čo zodpovedá 5 bcm z celkového zníženia o 30 bcm od augusta do decembra.

Opatrenia členských štátov oznámené v núdzových plánoch

V článkoch 7 a 8 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1369 sa stanovuje, že členské štáty musia oznámiť vykonané opatrenia na zníženie dopytu prostredníctvom aktualizácie svojich núdzových plánov. Väčšina členských štátov oznámila Komisii svoje aktualizované núdzové plány.

Podľa aktualizovaných plánov sa krátkodobé opatrenia vzťahujú na dva hlavné typy opatrení: 1. informačné kampane zamerané na úspory plynu a 2. opatrenia na obmedzenie vykurovania a chladenia.

·Väčšina členských štátov realizovala komunikačné kampane. V niektorých prípadoch sa prostredníctvom kampaní takisto zvyšuje informovanosť o existujúcich systémoch dotácií na energetickú efektívnosť, ktoré sa zameriavajú najmä na domácnosti a MSP.

·Obmedzenie teploty: väčšina plánov zahŕňa obmedzenia vykurovania a chladenia vo verejných budovách; niektoré členské štáty rozširujú toto obmedzenie na kancelárie a obchody.

·Niekoľko členských štátov nariadilo obmedziť osvetlenie, čo sa zvyčajne týkalo verejných budov a pamiatok, ale v niektorých prípadoch aj výkladov obchodov.

Pokiaľ ide o strednodobé opatrenia, členské štáty oznámili opatrenia na prechod na iný druh paliva, dotácie na energetickú obnovu budov alebo výmenu neefektívnych zariadení. V rámci dlhodobých opatrení členské štáty často poskytujú zákazníkom priamu podporu, ktorá zahŕňa dotácie alebo zníženie daní s cieľom uľahčiť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, tepelných čerpadiel alebo energetickej efektívnosti (napríklad aj prostredníctvom auditov).

III.Výhľad na nasledujúcu zimu

Hoci EÚ od augusta 2022 do januára 2023 úspešne znížila dopyt a odklonila sa od ruského dovozu, v tomto oddiele sa skúma, či to postačuje na odvrátenie rizika spojeného s dodávkami v zime 2023/2024, ak platnosť nariadenia (EÚ) 2022/1369 uplynie 31. marca 2023. V t ab uľk e 1 sú znázornené úrovne zásob za október 2023 a marec 2024 vzhľadom na rôzne možné predĺženia úsilia znižovať dopyt na základe najnovších dostupných informácií o trhu a údajov 6 . G r af 2 znázorňuje štyri možné scenáre úrovne naplnenia zásobníkov. Z t ab uľky 1 vyplýva, že v prípade nulového alebo obmedzeného zníženia dopytu po plyne po 1. apríli (scenáre A alebo B) je nepravdepodobné, že členské štáty do 31. októbra 2023 splnia povinnosť naplniť zásobníky na 90 %, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2022/1032, a preto nie je možné zabezpečiť bezpečnosť dodávok na zimu 2023 – 2024. Ak sa po 1. apríli do 31. októbra bude naďalej znižovať spotreba plynu najmenej o 15 %, je pravdepodobné, že sa povinnosť naplniť zásobníky na 90 % (scenáre C a D) podarí splniť. Predĺžením povinnosti znižovať dopyt po plyne do 31. marca 2024 sa rozhodujúcim spôsobom znížilo riziko spojené s bezpečnosťou dodávok na zimu 2024/2025.

Medzinárodná agentúra pre energiu (ďalej len „agentúra IEA“) vo svojej správe z 12. decembra 2022 7 odhaduje, že pokiaľ sa neprijmú ďalšie opatrenia na úsporu plynu, v roku 2023 by mohol vzniknúť nedostatok dodávok.

Tabuľka 1: Mesačné úrovne zásob v závislosti od predĺženia úsilia znižovať dopyt

Predpoklady scenára Uskladňovanie (v bcm) na konci:	októbra 2023	marca 2024
A: bez predĺženia	69	0
B: predĺženie na obdobie od augusta 2023 do marca 2024	80	28
C: predĺženie na obdobie od apríla 2023 do októbra 2023	95	9
D: predĺženie o jeden rok na obdobie od apríla 2023 do marca 2024	95	43

Zdroj: výpočty ENER/CET.

·Scenár A: bez predĺženia: Ak by namiesto toho nedošlo k zníženiu dopytu, úrovne zásob by na konci októbra 2023 dosiahli iba 69 bcm, čo je výrazne pod povinným stavom naplnenia zásobníkov na úrovni 90 % (89,4 bcm). Okrem toho by sa úrovne zásob úplne vyčerpali do februára 2024, čo by znamenalo veľmi vážne obavy o bezpečnosť dodávok na zimu 2024/2025.

·Scenár B: predĺženie o osem mesiacov na obdobie od augusta 2023 do marca 2024: v tomto scenári by sa zásobníky napĺňali príliš pomaly, pričom by sa do konca októbra dosiahlo iba 80 bcm, čo je výrazne pod povinným stavom naplnenia zásobníkov na úrovni 90 % (89,4 bcm). Okrem toho by úrovne zásob klesli na menej ako 30 % (28 bcm) do konca nasledujúcej zimy (28 % na konci marca 2024), čo by spôsobilo vážne obavy o bezpečnosť dodávok, pričom by sa sťažilo dostatočné naplnenie zásobníkov na nasledujúcu zimu 2024/2025.

·Scenár C: predĺženie o sedem mesiacov na obdobie od apríla do októbra 2023: v tomto scenári by sa zásobníky do konca tohto leta dostatočne naplnili na 95 % (95 bcm), pričom by sa do konca októbra 2023 dosiahol povinný stav naplnenia zásobníkov na úrovni 90 % (89,4 bcm). Keďže je však dopyt aj počas bežnej zimy dvakrát vyšší ako v lete, do konca nasledujúcej zimy by sa zásobníky takmer úplne vyčerpali (9 bcm do konca marca 2024). To znamená veľmi vážne obavy týkajúce sa bezpečnosti dodávok, čo veľmi sťažuje dostatočné naplnenie zásobníkov na nasledujúcu zimu 2024/2025.

·Scenár D: predĺženie o jeden rok na obdobie od apríla 2023 do marca 2024: na základe pokračujúceho znižovania dopytu na úrovni 15 % dosiahnu úrovne zásob 95 bcm na konci októbra 2023, a tým sa splní povinnosť uskladnenia 90 % (89,4 bcm). Do konca marca 2024 by úroveň zásob predstavovala približne 43 bcm.

Graf 2: Mesačné úrovne zásob v závislosti od predĺženia úsilia znižovať dopyt

Zdroj: výpočty ENER/CET.

Okrem toho môžu spotrebu plynu zvýšiť viaceré faktory a riziká na tento rok a nasledujúcu zimu (ktoré dopĺňajú predchádzajúcu analýzu v g rafe 1 a v t ab uľke 1 ) 8 . Patrí medzi ne možné oživenie celosvetového dopytu po LNG (obmedzené, keďže EÚ zostáva hlavným trhom 9 ), oživenie dopytu po priemyselnom plyne a zvrátenie prechodu z plynu na uhlie (oboje v dôsledku nižších cien plynu v roku 2023), poveternostné podmienky, ktoré by mohli ovplyvniť potrebu vykurovania v zime 10 ,, a nízka výroba jadrovej a vodnej energie (v dôsledku sucha), ako aj ďalšie prerušenia dodávok plynu. Francúzska kapacita jadrovej energie je v súčasnosti pod úrovňou dostupnosti z roku 2022, úroveň vody v Taliansku je na úrovni z roku 2022, čo naznačuje, že podobne nízka výroba vodnej energie a nízke ceny plynu už v prvých týždňoch roku 2023 viedli k prechodu z uhlia na plyn (pozri oddiel IV.3 pracovného dokumentu SWD/2023/63). Ak sa tieto riziká ďalej zrealizujú, obmedzí sa tým globálny a európsky trh s plynom, čo by mohlo mať vplyv na naplnenie podzemných zásobníkov potrebné na zimu 2023 – 2024, na úrovne cien plynu a volatilitu týchto cien.

IV.Výhľad

Napriek výrazným zlepšeniam od augusta 2022 je situácia na globálnom trhu s plynom v roku 2023 naďalej napätá. Niekoľko faktorov (počasie, zostávajúci dovoz z Ruska, dostupnosť alternatívnych zdrojov elektrickej energie a ďalšie napätie na globálnych trhoch s LNG) by mohli sťažiť sezónu napĺňania zásobníkov v roku 2023. Dôležité je, že na rozdiel od predchádzajúcej sezóny napĺňania sa pri naplnení zásobníkov v roku 2023 nemožno spoliehať na 60 bcm plynu z ruských plynovodov, ktorý sa do EÚ ešte v roku 2022 doviezol. S cieľom obmedziť riziká pre bezpečnosť dodávok a zodpovedajúce vplyvy na trh je potrebné pokračovať v znižovaní dopytu. Pri rozhodovaní o tom, či a ako zabezpečiť takéto znižovanie dopytu po plyne v Únii, sú osobitne dôležité tieto úvahy:

1.Globálne dodávky zemného plynu zostávajú obmedzené. Podiel plynu z ruských plynovodov na celkovom dovoze EÚ sa znížil zo 49 % pred januárom 2022 na menej než 10 % v januári 2023. V roku 2022 bol dovoz ruskými plynovodmi počas sezóny napĺňania výrazne vyšší, než sa očakáva na rok 2023. Znižovanie dopytu je preto nevyhnutné vzhľadom na tieto znížené ruské dodávky.

2.Znížením dopytu by sa znížila cenová volatilita. Zatiaľ čo v roku 2022 sa predišlo najhorším hospodárskym vplyvom, globálne trhy s plynom zostávajú v roku 2023 veľmi obmedzené. Ceny plynu dosiahli v roku 2022 historické maximá, pričom 26. augusta bola maximálna cena viac ako 320 EUR/MWh. Aktuálne sú nižšie ako 45 EUR/MWh, ale stále na úrovni, ktorá je dvakrát vyššia ako historická norma. Na zasadnutí Koordinačnej skupiny pre plyn 16. februára 2023 zástupcovia členských štátov, ako aj plynárenské združenia uznali zásadnú úlohu znižovania dopytu s cieľom znížiť tlak na obmedzený trh a obmedziť cenovú volatilitu plynu.

3.Malo by sa pokračovať v tom istom duchu solidarity, ktorý prevládal pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2022/1369. Súčasný právny rámec pre bezpečnosť dodávok plynu stanovený nariadením (EÚ) 2017/1938 naďalej nie je dostatočný na to, aby sa v ňom mohli riešiť prerušenia zo strany významného dodávateľa plynu v trvaní viac ako 30 dní. Dlhodobé prerušenia by stále mohli viesť k riziku nekoordinovaných opatrení zo strany členských štátov, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť dodávok v susedných členských štátoch a spôsobiť dodatočnú záťaž pre výrobné odvetvie Únie, odberateľov a fungovanie vnútorného trhu. Zatiaľ čo niektoré členské štáty sú viac vystavené prerušeniam ako než, akékoľvek ťažkosti s dodávkami plynu alebo ich nedostatok by poškodili hospodárstva všetkých členských štátov.

4.Ako sa uvádza v oznámení Úspora plynu pre bezpečnú zimu z 20. júla 2022, pre občanov a priemysel je lacnejšie pokračovať v iniciatívnom znižovaní dopytu primeraným a preukázateľne zvládnuteľným spôsobom, než neskôr čeliť nekoordinovaným obmedzeniam.

5.Zníženie dopytu o 15 % je v súlade s povinnosťou naplniť zásobníky na úroveň 90 %: zo scenárov C a D vyplýva vhodnosť a potreba úrovne ambície znížiť dopyt o 15 % od 1. apríla 2023, pričom umožňuje EÚ splniť povinnosť dosiahnuť stav naplnenia zásobníkov na úrovni 90 % na konci októbra aj pri možnosti, že by sa vyskytlo mierne riziko nepriaznivého vývoja (napr. menej dodávok LNG, nízke hladiny vody alebo počasie, mierne chladnejšie než zvyčajne).

6.Pokračovanie znižovania dopytu po plyne je naliehavé, aby sa účastníkom trhu poskytla istota. Platnosť súčasného nariadenia uplynie 31. marca 2023 na konci zimnej sezóny. Pokračovanie v úsilí znižovať emisie od 1. apríla zabezpečí jasnosť a zabráni sa tak prerušovanému zasielaniu správ o stimuloch.

7.Len predĺžením úsilia znižovať dopyt po plyne o 12 mesiacov sa zabezpečí dostatočné naplnenie zásobníkov počas leta, aby sa dodržalo nariadenie o skladovaní a dosiahla bezpečnosť dodávok na nasledujúcu zimu, ako sa uvádza v oddiele III. V porovnaní s tým by sa predĺžením obdobia znižovania od augusta do marca neponechal dostatok času na naplnenie zásobníkov na primeranú úroveň 90 %, čo by viedlo k obavám o bezpečnosť dodávok ku koncu nasledujúcej zimy. Len v dôsledku chladného počasia by sa do 31. marca 2024 takmer úplne vyčerpali zásoby. Pri možnosti predĺžiť úsilie znižovať dopyt od apríla do októbra by sa zásoby takmer úplne vyčerpali do 31. marca 2024, a to aj bez nízkych teplôt a bez akéhokoľvek iného rizika nepriaznivého vývoja. Inými slovami, predĺženia kratšie ako 12 mesiacov môžu viesť k panickým nákupom, navyšovaniu cien, ktoré ponúkajú členské štáty (bez toho, aby na trh EÚ prichádzalo viac dodávok plynu), vysokým cenám a možnému nedostatku. Podrobnejšia analýza sa nachádza v oddiele VI dokumentu SWD/2023/63.

8.Dlhšie obdobie poskytuje väčšiu flexibilitu na optimalizáciu rozloženia úsilia znižovať dopyt v priebehu času. Konkrétne by sa tým znížila možnosť prudkého nárastu cien, čím by sa obmedzili náklady členských štátov na nákup plynu v rovnakých objemoch. Predĺženie obdobia znižovania o 12 mesiacov teda umožňuje väčšiu flexibilitu, aby sa zohľadnili rozdiely medzi členskými štátmi, keďže niektoré členské štáty považujú za jednoduchšie znížiť dopyt v lete (predzásobenie) a iné považujú za jednoduchšie znížiť dopyt v zime (odloženie). Okrem toho by sa tým umožnila flexibilita medzi odvetviami: keďže dopyt v domácnostiach je v lete nízky, predĺženie od apríla do októbra by neprimerane zaťažilo priemysel a menej flexibilné odvetvie energetiky, ktoré je závislé od dostupnosti alternatívnych zdrojov energie.

9.Z dôvodu dvojmesačného monitorovania a chýbajúcich správ za jednotlivé odvetvia počas obdobia vykonávania od augusta 2022 do marca 2023 nie je povaha a odvetvové rozdelenie týchto znížení dopytu v plnej miere preskúmané. Tým sa obmedzila schopnosť Komisie a členských štátov identifikovať zraniteľné miesta v odvetví a potenciálne úspory (energetika, priemysel, domácnosti a služby), a teda navrhnúť nákladovo efektívnejšie opatrenia.

V.PRÍLOHA

Tab uľka 2 obsahuje zhrnutie mesačného znižovania dopytu po plyne v porovnaní s referenčným obdobím. Vyplýva z nej, že dobrovoľnými opatreniami na zníženie dopytu sa od augusta 2022 do januára 2023 dosiahol cieľ zníženia o 15 %. Zníženie o 19,2 % v EÚ zodpovedá približne 41,5 bcm v porovnaní s cieľom na úrovni 15 %, ktorý zodpovedá približne 32,5 bcm za týchto šesť mesiacov, a s cieľom, ktorý zodpovedá približne 45,3 bcm za obdobie od augusta 2022 do marca 2023.

Tabuľka 2: Zníženie dopytu po plyne od augusta 2022 do januára 2023

Členský štát	August	September	Október	November	December	Január	August – január
EÚ27	–13,5 %	–14,0 %	–24,4 %	–25,0 %	–12,4 %	–22,2 %	–19,2 %
Rakúsko	–26,7 %	–11,3 %	–24,0 %	–16,9 %	–13,6 %	–23,9 %	–19,2 %
Belgicko	–1,0 %	–6,0 %	–20,5 %	–29,7 %	–9,8 %	–18,3 %	–16,0 %
Bulharsko	–14,9 %	–17,8 %	–32,7 %	–21,2 %	–21,8 %	–29,4 %	–23,9 %
Chorvátsko	–21,7 %	–23,1 %	–20,0 %	–25,6 %	–27,6 %	–24,2 %	–24,1 %
Cyprus	-	-	-	-	-	-	-
Česko	–15,0 %	–9,1 %	–22,9 %	–18,8 %	–10,9 %	–24,0 %	–17,7 %
Dánsko	–21,7 %	–23,3 %	–31,1 %	–33,4 %	–13,7 %	–26,5 %	–24,9 %
Estónsko	–37,1 %	–31,7 %	–46,9 %	–32,3 %	–32,4 %	–38,0 %	–36,2 %
Fínsko	–35,7 %	–57,4 %	–62,6 %	–58,3 %	–65,1 %	–63,1 %	–58,5 %
Francúzsko	1,6 %	–2,5 %	–27,8 %	–29,3 %	–8,3 %	–19,2 %	–17,1 %
Nemecko	–28,0 %	–14,7 %	–28,6 %	–28,3 %	–4,7 %	–18,6 %	–19,4 %
Grécko	4,5 %	–26,3 %	–42,0 %	–23,0 %	–12,6 %	–36,7 %	–22,7 %
Maďarsko	–18,7 %	5,0 %	–33,9 %	–19,8 %	–17,5 %	–27,4 %	–21,0 %
Írsko	11,3 %	2,1 %	–8,8 %	–10,3 %	9,5 %	–4,3 %	–0,3 %
Taliansko	–5,2 %	–14,0 %	–19,8 %	–22,7 %	–18,5 %	–22,7 %	–18,6 %
Lotyšsko	–42,6 %	–52,7 %	–72,7 %	–15,2 %	0,9 %	–37,0 %	–31,8 %
Litva	–43,6 %	–45,0 %	–50,8 %	–46,0 %	–11,9 %	–51,5 %	–40,5 %
Luxembursko	–36,4 %	–26,1 %	–35,5 %	–33,2 %	–17,5 %	–25,0 %	–27,7 %
Malta	4,6 %	–1,1 %	–11,2 %	43,6 %	27,0 %	21,9 %	+12,1 %
Holandsko	–29,7 %	–32,6 %	–33,3 %	–35,1 %	–17,5 %	–32,2 %	–29,5 %
Poľsko	–26,7 %	–25,4 %	–23,7 %	–8,3 %	–5,3 %	–12,0 %	–14,9 %
Portugalsko	–10,7 %	–17,0 %	–12,0 %	–8,9 %	–18,6 %	–34,9 %	–17,1 %
Rumunsko	–25,2 %	–20,7 %	–27,5 %	–21,8 %	–15,9 %	–21,0 %	–21,2 %
Slovensko*	10,6 %	5,5 %	2,1 %	–2,7 %	23,6 %	–7,8 %	+4,6 %
Slovinsko	–13,7 %	–10,9 %	–22,2 %	–11,7 %	–12,4 %	–14,7 %	–14,2 %
Španielsko	2,6 %	0,7 %	–6,2 %	–21,8 %	–24,4 %	–23,9 %	–13,7 %
Švédsko	–27,3 %	–35,7 %	–41,8 %	–51,0 %	–38,0 %	–41,9 %	–40,2 %

Poznámka: Zmena spotreby plynu v roku 2022, pozri priemer za roky 2017 – 2021. Cyprus nepoužíva zemný plyn.

Zdroj: výpočty ENER/CET na základe série NRG_CB_GASM, čiastkovej série IC_CAL_MG v TJ (GCV) z Eurostatu k 7. marcu 2023 o 11.00 hod.

* Údaje Eurostatu za Slovensko sa v súčasnosti skúmajú.

(1)

(2)

V roku 2022 sa ruské dodávky plynu do EÚ znížili o 47 %, a to zo 152 bcm v roku 2021 na 80 bcm. Nahradili ich najmä dodávky zo Spojených štátov, ktoré zvýšili svoj vývoz z 21 bcm na 50 bcm, a zo Spojeného kráľovstva, ktoré zvýšilo dodávky zo 6 bcm na 24 bcm. Ďalšie zvýšené dodávky plynu do EÚ pochádzali z Nórska (+10 bcm), Azerbajdžanu (+3 bcm), Kataru (+2 bcm) a Trinidadu a Tobaga (+1 bcm).

(3)

Výroba elektrickej energie je jediným odvetvím, za ktoré sú k dispozícii oficiálne údaje Eurostatu; zníženie o 2,1 % medzi augustom 2022 a januárom 2023 na základe série NRG_CB_GASM, čiastkovej série TI_EHG_MAP v TJ (GCV) z Eurostatu k 7. marcu 2023 o 11.00 hod.

(4)

GR Spoločné výskumné centrum.

(5)

Použitím rôznych referenčných období sa medzitým v predbežnej analýze laboratória Bruegel (2023) a agentúry IEA (2023) pomocou doplňujúcich údajov odhadujú podobné miery.

(6)

Predpoklady:

–Úrovne zásob k 7. marcu 2023 (58,5 bcm k 5. marcu).

–Neruské dodávky plynovodmi sú rovnaké ako priemer za posledných sedem mesiacov roku 2022.

–Dodávky LNG sú rovnaké ako priemer za posledných sedem mesiacov roku 2022 a k tomu ešte 15 bcm/a (1,25 bcm/mesiac) od apríla 2023.

–Z Ruska cez plynovod neprúdi žiadny plyn.

–Priemerný dopyt v referenčnom období s uplatnením percentuálneho zníženia, ako sa uvádza.

–Vývoz do Švajčiarska ako v roku 2021 (najnovšie dostupné údaje; 2,2 bcm/a, z toho 1/3 v lete a 2/3 v zime).

–Vývoz na Ukrajinu a do Moldavska na úrovni 0,5 bcm/mesiac.

(7)

IEA (2022): How to Avoid Gas Shortages in the European Union in 2023. A practical set of actions to close a potential supply-demand gap (Ako zabrániť nedostatku plynu v Európskej únii v roku 2023. Praktický súbor opatrení na odstránenie potenciálneho nepomeru medzi ponukou a dopytom), Ako zabrániť nedostatku plynu v Európskej únii v roku 2023 – analýza – agentúra IEA

(8)

(9)

Ostatné strany si na globálnom trhu nad určitou úrovňou cien zemného plynu nekonkurujú, pretože prechádzajú na iné palivá.

(10)

Podľa siete ENTSOG by sa v dôsledku veľmi studenej zimy, ktorá sa vyskytne s pravdepodobnosťou 5 %, zvýšil dopyt o 24 bcm. Pozri graf 1 (s predpokladaným znížením dopytu o 15 %) vo výhľade ponuky siete ENTSOG v zime 2022/2023, ktorý je k dispozícii na adrese: https://entsog.eu/sites/default/files/2022-10/SO0038-22_Winter%20Supply%20Outlook_2022-23_2.pdf . Je to v súlade s objemom 28 bcm dodatočného dopytu za celý rok podľa výpočtov ENER/CET, a to v prípade, že sa zníženie dopytu o 15 % neuplatňuje na priemerný dopyt za posledných päť rokov, ale na najvyšší dopyt v období 2014 – 2021 za každý mesiac (mesačné údaje za predchádzajúce roky nie sú k dispozícii).

Choose the experimental features you want to try