EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 3. 2023

COM(2023) 139 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní smernice o environmentálnom hluku v súlade s článkom 11 smernice 2002/49/ES

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní smernice o environmentálnom hluku v súlade s článkom 11 smernice 2002/49/ES

1. Úvod

Na úrovni EÚ je kľúčovým legislatívnym nástrojom na ochranu ľudského zdravia a kvality života pred nadmerným znečistením hlukom spôsobeným cestnou, železničnou a leteckou dopravou, ako aj veľkými priemyselnými zariadeniami smernica 2002/49/ES, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (ďalej len „smernica“) 1 . Túto úlohu plní tým, že sa v nej 1. stanovuje spoločný prístup so zámerom zabrániť a predchádzať škodlivým účinkom environmentálneho hluku a znižovať ich a 2. poskytuje základ pre rozvoj opatrení na znižovanie hluku emitovaného hlavnými zdrojmi. Celkovo smernica slúži ako právny nástroj EÚ na prepojenie posudzovania a opatrení na miestnej a globálnej úrovni.

Článkom 11 smernice sa od Európskej komisie vyžaduje, aby každých päť rokov Európskemu parlamentu a Rade predložila správu. Takáto správa musí obsahovať preskúmanie akustického prostredia, dostupných opatrení na zníženie environmentálneho hluku, cieľov, ktoré sa dosiahli v rámci ďalších právnych predpisov EÚ upravujúcich zdroje hluku, ako aj posúdenie potreby ďalších opatrení na úrovni EÚ.

V tejto tretej správe o vykonávaní sa skúma vývoj situácie od uverejnenia druhej správy 2 . Posudzuje sa vykonávanie opatrení navrhnutých v druhej správe z roku 2017 na základe hodnotenia smernice z roku 2016 3 .

Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je hluk druhým najvýznamnejším faktorom spôsobujúcim choroby súvisiace so životným prostredím v EÚ (na prvom mieste je znečistenie ovzdušia). Dlhodobé vystavenie vysokým úrovniam znečistenia hlukom môže mať závažný vplyv na zdravie (vrátane vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení a predčasnej úmrtnosti) a môže významne ovplyvniť fyzické aj duševné zdravie a kvalitu života (vrátane chronických porúch, ako je vysoká úroveň porúch spánku, stresu a/alebo podráždenosti). 20 % obyvateľov EÚ – jeden z piatich ľudí naprieč všetkými vekovými skupinami – žije v oblastiach s hladinami hluku, ktoré škodia zdraviu 4 .

V rámci Európskej zelenej dohody sa EÚ zaviazala, že splní cieľ nulového znečistenia, aby dosiahla netoxické prostredie. Akčným plánom nulového znečistenia z roku 2021 5 sa stanovuje konkrétny cieľ znížiť do roku 2030 počet ľudí, ktorých dlhotrvajúco obťažuje hluk z dopravy, o 30 % v porovnaní s rokom 2017.

Komisia sa v akčnom pláne nulového znečistenia zaviazala, že:

·sa viac zameria na boj proti hluku pri zdroji – v súlade so zisteniami hodnotenia3 smernice o environmentálnom hluku vykonaného v roku 2016 a hodnotenia smernice o hluku vo voľnom priestranstve vykonaného v roku 2020 6 , a to najmä tým, že zabezpečí správne vykonávanie a v prípade potreby zlepší regulačný rámec EÚ týkajúci sa hluku, pokiaľ ide o cestné vozidlá a ich pneumatiky, ako aj o železnice a lietadlá – v spojení s paralelnými opatreniami na globálnej úrovni,

·nadviaže na hodnotenie smernice o hluku vo voľnom priestranstve z roku 2020 tým, že sa bude zaoberať zariadeniami používanými vo voľnom priestranstve a v roku 2022 preskúma dosiahnutý pokrok, a

·posúdi potrebu stanoviť ciele v oblasti zníženia hluku na úrovni EÚ v smernici o environmentálnom hluku.

Akčným plánom nulového znečistenia sa poukázalo aj na potrebu lepšieho začlenenia akčných plánov členských štátov týkajúcich sa hluku do plánov udržateľnej mestskej mobility, a to tak, že sa súčasne rozšíri sieť čistej verejnej dopravy a budú sa podporovať aktívnejšie spôsoby dopravy.

V rámci stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu 7 aj ôsmeho environmentálneho akčného programu sa ďalej potvrdzuje, že je potrebné znížiť hluk 8 pochádzajúci najmä z dopravy. V tejto súvislosti už stratégia obsahuje zoznam opatrení, ktoré treba prijať vzhľadom na pneumatiky 9 , letiskové poplatky 10 a podporu železničnej dopravy 11 .

2. Kvalita akustického prostredia v EÚ a jej vplyv na verejné zdravie

WHO vykonala systematické preskúmanie vedeckých dôkazov podporujúcich kvantifikáciu účinkov hluku na zdravie v rokoch 2014 až 2018. Výskum týkajúci sa troch z ôsmich účinkov na zdravie súvisiacich s hlukom (srdcovo-cievne ochorenia, poruchy spánku a podráždenosť) poskytol dostatočný základ pre dôrazné odporúčanie WHO, podľa ktorého je potrebné znížiť hluk pod konkrétne hladiny v závislosti od zdroja (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Odporúčané maximálne hladiny hluku podľa WHO (WHO 2018 12 )

Podľa smernice sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii oznamovali len údaje od hladín 55 Ldvn a 50 Lnoc. Tieto úrovne prekračujú odporúčané maximálne hladiny hluku podľa WHO (tabuľka 1). To znamená, že analýza Komisie vychádzajúca z údajov, ktoré poskytli členské štáty v súlade so smernicou, zahŕňa menší podiel obyvateľov EÚ, než aký by zahŕňala, ak by sa od členských štátov vyžadovalo odovzdávanie údajov na základe odporúčaní WHO.

EEA tieto oznámené údaje použila na posúdenie vystavenia hluku v členských štátoch EÚ, a to v 443 aglomeráciách (v prípade ktorých sa do úvahy berú cesty, železnice, letiská a priemyselné zariadenia), ako aj na 61 väčších letiskách, 422 000 km väčších ciest a 39 000 km väčších železničných tratí mimo aglomerácií. Na doplnenie medzier v údajoch oznámených členskými štátmi sa použila špecifická metodika 14 . Výsledky tohto posúdenia sú zobrazené na obrázku 1.

V štúdii, ktorá bola vypracovaná na žiadosť Komisie 15 , sa posudzovalo, koľko zo 447 miliónov obyvateľov EÚ je potenciálne vystavených škodlivým hladinám hluku prekračujúcim maximálnu hodnotu odporúčanú WHO. Zistilo sa v nej, že ide o 167 miliónov občanov v prípade hluku z cestnej dopravy; 36 miliónov v súvislosti s hlukom zo železničnej dopravy a 15 miliónov v prípade hluku z leteckej dopravy. Počet ľudí, ktorý bol agentúre EEA úradne oznámený v súvislosti s ich vystavením hluku nad prahovými hodnotami stanovenými v smernici, je uvedený na obrázku 1 ďalej.

Obrázok 1: Počet ľudí vystavených environmentálnemu hluku prekračujúcemu 55 dB Ldvn v 27 členských štátoch EÚ v rokoch 2007, 2012 a 2017. Na obrázku je znázornená podmnožina pre železnice, cesty, letiská a priemysel za tri uvedené roky, ako sa vyžaduje v smernici. Výsledky vznikli kombináciou údajov pre lokality v aglomeráciách aj mimo nich a na základe údajov predložených Komisii do 1. januára 2021 16 .

V tabuľke 2 sa uvádza počet ľudí, ktorí sú výrazne podráždení, majú významné poruchy spánku a trpia ischemickými chorobami srdca, ako aj počet predčasných úmrtí v dôsledku hluku.

Tabuľka 2: Účinky na zdravie v prípade podmnožiny subjektov, ktoré sa vyžadujú podľa smernice a ktoré sa vypočítali podľa metód vyvinutých WHO s použitím údajov z roku 2017 17 .

Členské štáty za posledných 20 rokov vypracovali hlukové mapy takmer všetkých požadovaných lokalít. Tieto mapy sa štyrikrát aktualizovali (každých päť rokov). V súlade s článkom 11 ods. 3 smernice možno údaje o hluku nájsť na webovom sídle EEA 18 . Na tomto webovom sídle sa poskytuje aj „pozorovacia a informačná služba hluku v Európe“ (NOISE), ktorá využíva geopriestorové zobrazovanie na konzistentnej báze a na úrovni EÚ sa rozširuje v nadväznosti na rozhodnutie Komisie z roku 2021, ktorým sa zriaďuje povinný mechanizmus nahlasovania údajov 19 . Vďaka novým ustanoveniam týkajúcim sa nahlasovania údajov, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2022, bude čoskoro možné určiť vystavenie hluku a jeho účinky na zdravie v prípade každej obytnej jednotky v EÚ (ak je dostupná hluková mapa). Takisto budú zverejnené opatrenia zahrnuté do každého z prijatých akčných plánov.

Vyhliadky týkajúce sa vystavenia hluku sú znázornené na obrázku 2.

Obrázok 2: Počet ľudí v EÚ27, ktorí sú vystavení environmentálnemu hluku presahujúcemu hodnotu 55 dB Ldvn stanovenú v smernici (kombinácia údajov za lokality v aglomeráciách a mimo nich), ako aj hladiny určené WHO 20 . Odhady na rok 2030 sa zakladajú na vykonávaní existujúcich opatrení na úrovni EÚ a na miestnej úrovni, pričom sa zohľadňujú prognózy týkajúce sa premávky a populačného rastu.

Miera vystavenia hluku zostáva pomerne stabilná a neznížila sa ani napriek 20-ročnému vykonávaniu smernice a ďalších vnútroštátnych politík týkajúcich sa hluku, ako aj uplatňovaniu vnútroštátnych limitov hluku. V prvej integrovanej správe o výhľade v oblasti nulového znečistenia sa nedávno odhadlo, že počet ľudí s chronickými poruchami v dôsledku hluku z cestnej dopravy sa do roku 2030 pravdepodobne nezníži viac ako o 19 % (t. j. ide o zníženie výrazne pod cieľovou hodnotou 30 % stanovenou v akčnom pláne nulového znečistenia), ak sa na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni neprijme značný súbor dodatočných opatrení a ak posilnené opatrenia EÚ v rámci všetkých relevantných sektorov nepovedú k ďalšiemu výraznému zníženiu znečistenia hlukom 21 .

3. Doterajšie vykonávanie smernice

Podľa článkov 7 a 8 smernice mali členské štáty pripraviť mapy a akčné plány pre aglomerácie, cesty, železnice a letiská v rozsahu pôsobnosti smernice. S výnimkou dvoch členských štátov, v prípade ktorých sa naďalej vyskytujú isté problémy, 25 členských štátov už vypracovalo takmer všetky potrebné mapy a prijalo aspoň jeden päťročný plán (čo zahŕňa približne 98 % obyvateľov EÚ).

V prvom a druhom kole prípravy máp a plánov však došlo k významným oneskoreniam. Komisia preto začala postupy v prípade nesplnenia povinnosti voči 15 členským štátom 22 z dôvodu nedostatočného vykonávania. Tieto postupy sa zameriavali najmä na chýbajúce hlukové mapy, akčné plány a verejné konzultácie. Zlepšenie dodržiavania požiadaviek stanovených v smernici viedlo k ukončeniu siedmich postupov v prípade nesplnenia povinnosti 23 a k značnému pokroku v prípade ostatných ôsmich postupov. Toto úsilie o presadzovanie teda významne prispelo k úspešnému vykonávaniu.

Okrem toho bolo zaznamenaných 43 prípadov nesplnenia povinnosti týkajúcej sa oznamovania, ktoré zvyčajne súviseli s oneskoreniami v transponovaní technických zmien zavádzajúcich najnovšie metódy výpočtov týkajúcich sa hluku a zdravia do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov.

Súdny dvor Európskej únie v roku 2022 vydal rozsudky v dvoch veciach nesprávneho vykonávania smernice 24 . Významné je rozhodnutie Súdneho dvora o tom, že bez ohľadu na vnútroštátne limity hluku a hladiny hluku, ktorým sú ľudia vystavení, musia členské štáty v každom prípade pripravovať mapy, posudzovať účinky na zdravie a prijímať akčné plány, ak je hluk škodlivý alebo ak sa môže stať škodlivým pre ľudské zdravie. Súdny dvor ďalej rozhodol, že akčné plány slúžia na riadenie hluku a nie iba na jeho znižovanie. Tým potvrdil cieľ smernice spočívajúci v ochrane zdravia a objasnil, že vnútroštátne limity slúžia len ako možné kritériá pri prioritizácii zásahov.

V smernici sa na úrovni EÚ nestanovujú žiadne limitné hodnoty špecifické pre zdroje, a teda sa ponecháva na členské štáty, aby stanovili záväzné vnútroštátne limitné hodnoty, ak tak chcú urobiť. Takéto hodnoty boli stanovené v 21 členských štátoch a nezáväzné ciele v ďalších štyroch členských štátoch. Doteraz sa však objavili len obmedzené dôkazy o ich účinnom presadzovaní, pravdepodobne preto, že si dodržiavanie týchto limitov môže vyžadovať jednostranné miestne opatrenia na koncovej úrovni (napr. protihlukové bariéry), ktoré sú často drahé a nie sú nákladovo efektívne15.

Náročnosť presadzovania celoštátnych a miestnych limitov v rámci akčných plánov takisto závisí od toho, ako sa smernica vykonáva v praxi. Príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie smernice, ktoré sa určili počas kontrol súladu, sú zvyčajne obce v prípade aglomerácií, prevádzkovatelia železničnej infraštruktúry v prípade železníc a vnútroštátne orgány v prípade letísk 25 . Príslušné orgány sa v prípade ciest líšia, a to od manažérov vnútroštátnych sietí až po malé a veľmi malé obce. Ako sa uvádza v poslednej správe Komisie z roku 2017, dvomi nedávnymi štúdiami Komisie15, 25 sa potvrdilo, že výber opatrení je obmedzený, pretože sa príslušným orgánom nie vždy povoľuje prijatie všetkých možných opatrení. Konkrétnejšie v prípade mapovania hluku medzi výzvy patrí nedostatok centralizovaných a konzistentných vstupov údajov, nedostatočne účinná koordinácia medzi rôznymi príslušnými orgánmi a nedostatočná porovnateľnosť výsledných hlukových máp naprieč jurisdikciami. Z dôkazov celkovo vyplýva, že členské štáty s vysoko decentralizovaným prístupom k vykonávaniu mali ťažkosti najmä so zabezpečením včasného presadzovania opatrení zameraných na vykonávanie smernice.

Všetkých 27 členských štátov správne transponovalo najnovšie zmeny metód posudzovania hluku a zdravia stanovených v smernici do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, a to buď prostredníctvom prijatia nových vykonávacích nariadení, alebo prispôsobením existujúcich právnych predpisov. Spolu s indikátormi EÚ (Ldvn a Lnoc) sa stále používajú aj vnútroštátne indikátory, ale harmonizácia metód posudzovania v roku 2018 26 a harmonizácia metód posudzovania zdravia v roku 2022 27 mali za následok lepšie zosúladenie posudzovania v celej EÚ prostredníctvom štandardizácie prístupov.

Pri údajoch za rok 2022 sa použijú harmonizované metódy, a preto nebudú priamo porovnateľné s údajmi za predchádzajúce roky, keď sa používali vnútroštátne metódy. Trendy vychádzajúce z údajov za roky 2007, 2012 a 2017 však možno identifikovať aj po úprave s použitím novej metódy, čo umožňuje analýzu znázornenú na dvoch uvedených obrázkoch. Tieto upravené údaje sa použijú aj na posúdenie pokroku v dosahovaní cieľa v oblasti hluku stanoveného akčným plánom nulového znečistenia do roku 2030.

Viaceré opatrenia na zlepšenie situácie boli naplánované v poslednej správe Komisie o vykonávaní. V rámci plánovaných opatrení Komisia prostredníctvom uvedených postupov v prípade nesplnenia povinnosti posilnila povinnosť členských štátov posudzovať hluk a prijímať akčné plány. Na účely zlepšenia vykonávania niektoré členské štáty prehodnotili rozdelenie zodpovedností, ktoré navrhla Komisia. Komisia podporila mestskú politiku svojimi usmerneniami pre plány udržateľnej mestskej mobility. Takisto prostredníctvom financovania uľahčila realizáciu riešení v oblasti hluku zo železničnej dopravy 28 a navrhnutím kritérií taxonómie pripravila pôdu pre opatrenia na podporu uvedenia tichších cestných vozidiel a lietadiel na trh 29 .

V článku 1 smernice sa vyžaduje kombinovaný prístup pozostávajúci z miestnych opatrení vykonávaných prostredníctvom akčných plánov a právnych predpisov EÚ o hluku emitovanom zo zdrojov. Komisia sa preto zaoberala otázkou, aké opatrenia možno najlepšie vykonávať na úrovni EÚ a na miestnej úrovni s cieľom znížiť hluk nákladovo efektívnym spôsobom a na akej úrovni treba prijať právne predpisy.

Ešte je potrebné prijať tri opatrenia identifikované v predchádzajúcich dvoch správach: zmena rozsahu pôsobnosti smernice, prijatie právnych predpisov o zdrojoch a prepojenie zásahov s cieľmi v oblasti zdravia. Vďaka lepším vedomostiam o účinkoch na zdravie a nákladoch na opatrenia možno teraz tieto opatrenia realizovať.

V smernici sa navyše vyžaduje, aby príslušné orgány chránili pred hlukom tiché oblasti v mestskom aj vidieckom prostredí. Označovanie a ochrana tichých oblastí sa vykonáva najmä v mestách a vo vidieckych oblastiach je potrebný väčší pokrok, pokiaľ ide o označovanie a ochranu tichých oblastí. Príčinou môže byť fakt, že smernica neobsahuje konzistentnú definíciu takýchto tichých oblastí.

Všeobecnejšie sa v smernici vyskytujú nejasnosti, pokiaľ ide o nedostatočnú koherentnosť širokého rozsahu pôsobnosti v článku 2 30  – ktorý zdanlivo zahŕňa všetok environmentálny hluk, ktorému sú ľudia vystavení – v porovnaní so skutočnosťou, že sa občania v petíciách sťažujú na to, že nepriaznivé účinky na zdravie majú nielen zdroje spojené s dopravou, ale aj hluk spôsobený veternými turbínami a obchodnými činnosťami. Tieto dva zdroje sa vo vymedzení pojmu environmentálny hluk v článku 3 písm. a) 31 výslovne nespomínajú, a preto sa na ne smernica nevzťahuje. V súvislosti s článkom 4 (príslušné orgány) nevznikajú osobitné otázky, keďže tieto orgány jasne definovali členské štáty. Indikátory definované v článku 5, najmä Ldvn a Lnoc, sa používajú konzistentne. Metódy posudzovania sa aktualizovali v roku 2021 a všetky členské štáty ich transponovali do svojho vnútroštátneho práva. Určité špecifické problémy pretrvávajú v súvislosti s mapami v článku 7 a akčnými plánmi v článku 8. Konkrétne ide približne o 2 % obyvateľov EÚ, na ktorých sa mali vzťahovať mapy a plány, no zatiaľ ich nezahŕňajú. V súlade s požiadavkou v článku 9 sa v prípade každého akčného plánu, ktorý bol prijatý, uskutočnila verejná konzultácia. Zvyčajne to bolo formou publikácie na internetových stránkach príslušných orgánov. Napokon treba poznamenať, že značné oneskorenia v oznamovaní máp a akčných plánov, ktoré sa vyžaduje článkom 10, mali za následok to, že mnohé mapy a plány boli oznámené až v roku 2021.

4. Doterajšie dosiahnuté ciele smernice

Na vyhodnotenie doterajšej úspešnosti smernice, pokiaľ ide o zníženie zdravotných problémov, treba najprv posúdiť, do akej miery je technicky možné znížiť vystavenie hluku s využitím riešení dostupných v súčasnosti a bez výrazného obmedzenia dopravy. V uvedenej štúdii, ktorá bola na žiadosť Komisie vypracovaná v roku 202115, sa analyzovali údaje z členských štátov, ďalšie relevantné dokumenty EÚ aj jednotlivých krajín a najnovšia vedecká literatúra. Navyše sa v rámci štúdie uskutočnila komplexná konzultácia s príslušnými orgánmi a zainteresovanými stranami zo všetkých členských štátov, a to na základe obsiahlych rozhovorov, dvoch seminárov a online verejnej konzultácie. Vo všeobecnosti sa potvrdila väčšina zistení hodnotiacej štúdie z roku 2016, najmä fakt, že smernica je konzistentná s ostatnými právnymi predpismi a stále je relevantná pre problém hluku, ako aj skutočnosť, že vykonávanie opatrení prostredníctvom akčných plánov je nákladovo efektívne.

V štúdii z roku 202115 sa okrem toho zistilo, že maximálne technicky možné zníženie hluku od roku 2017 (dátum poslednej analýzy) do relatívne blízkeho roku 2030 predstavuje približne 45 %. Smernica predstavuje významný prínos k potenciálnemu zníženiu, pretože slúži ako legislatívny rámec na prepojenie právnych predpisov EÚ s vnútroštátnymi právnymi predpismi a mohlo by sa ňou koordinovať vykonávanie opatrení – tým by sa posilnili ich výsledky a napokon aj zefektívnili investície do týchto opatrení. Smernicou sa nestanovuje, ktoré prioritné opatrenia by sa mali zvážiť, takže v niektorých prípadoch by vykonané opatrenia mohli zostať bez účinku (napríklad hladké kolesá nových nákladných vagónov na koľajniciach, ktoré nie sú hladké, neznížia hluk do takej miery, ako by mohli v prípade dobre udržiavaných koľajníc). Priame administratívne náklady spojené s vykonávaním smernice sú veľmi nízke (0,04 EUR na dotknutého obyvateľa na rok). Smernica je aj naďalej najdôležitejším nástrojom, ktorý umožňuje na základe vedomostí posudzovať vplyv hluku na zdravie digitálne, a na základe výsledkov posudzovania možno účinne prijímať rozhodnutia na miestnej, regionálnej, celoštátnej a únijnej úrovni.

V smernici sa neuvádza, ktoré opatrenia treba uplatňovať, takže jej priame účinky sa obmedzujú na harmonizáciu prístupov k posudzovaniu účinkov. Smernicou sa nestanovuje konkrétny cieľ ani priority pre opatrenia, ktoré sa majú prijať na miestnej, celoštátnej alebo cezhraničnej úrovni. Keďže miestne akčné plány sú základom znižovania hluku, v každom z nich sa musí špecifikovať miestna úroveň ambícií a opatrenia, ktoré sa majú prijať po posúdení ich prínosov v oblasti zdravia a po ich prípadnej úprave na základe spätnej väzby od širokej verejnosti.

V štúdii z roku 202115 sa zistilo, že príslušné orgány teraz omnoho lepšie chápu rozsah problému s hlukom a riešenia, ktoré sú im k dispozícii, no široká verejnosť si nie vždy uvedomuje situáciu v súvislosti s hlukom a mieru jeho vplyvu na zdravie.

V hodnotení z roku 20163 sa ukázalo, že smernica je relevantná (pretože hluk pre ľudí stále predstavuje významný problém) a konzistentná s ďalšími právnymi predpismi EÚ, aj keď nedochádza k jej účinnému využívaniu na účely riadenia iného vývoja v legislatívnej oblasti a vykonávania miestnych opatrení. Smernica sa zameriava na dosiahnutie cieľa harmonizácie procesu riadenia hluku nákladovo efektívnym spôsobom. Vykonávanie opatrení v oblasti hluku, ktoré sa navrhujú v niektorých miestnych a národných akčných plánoch, by bolo veľmi nákladovo efektívne: potvrdilo sa to v štúdii z roku 202115, v ktorej sa preukázala návratnosť spoločenských prínosov vo výške 10 EUR na každé euro investované do konkrétnych opatrení. To znamená, že prijatie konkrétnych opatrení v oblasti hluku zo strany orgánov členských štátov pomáha nielen vyriešiť určitý zdravotný problém, ale má aj dlhodobé spoločenské prínosy. Pridaná hodnota EÚ zatiaľ zahŕňa zlepšenú harmonizáciu a digitalizáciu procesov riadenia hluku v celej EÚ, aj keď tieto procesy zatiaľ nemali zdravotné prínosy, na ktoré sa zameriava článok 1 písm. c) smernice. V štúdii z roku 2021 sa zdôrazňuje, že k významnému zníženiu nepriaznivých účinkov na zdravie v súlade s článkom 1 by došlo, ak by sa vykonávali súčasné technické opatrenia (napr. prispôsobením existujúcich výrobkov alebo inou prevádzkou príslušných dopravných vozidiel), a to za cenu len niekoľkých desiatok eur na občana EÚ ročne 32 .

V štúdii z roku 202115 sa testovali nákladovo najefektívnejšie opatrenia vzhľadom na základný scenár s cieľom kvantifikovať prínosy pre zdravie. V prípade ciest je s ohľadom na to, že elektrické vozidlá nie sú pri rýchlosti nad 30 km/h tichšie než spaľovacie motory, najlepšou možnosťou používanie lepších pneumatík a zlepšenie povrchu vozovky v konkrétnych lokalitách; v prípade železníc je to zlepšenie koľají a využívanie vozidiel s nízkou hlučnosťou; v prípade letísk ide o vykonanie opatrení na riadenie lietadla spôsobom, ktorý je čo najmenej hlučný, o modernizáciu lietadlového parku a obmedzenie premávky v noci. Pokiaľ ide o priemyselný hluk, cieľom nedávneho návrhu Komisie 33 revidovať smernicu 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách 34 je ďalšia ochrana ľudského zdravia a životného prostredia pred nepriaznivými účinkami znečistenia z veľkých poľnohospodársko-priemyselných zariadení. Očakáva sa, že to bude mať aj súvisiace prínosy vo forme ďalšieho zníženia hluku.

5. Doterajšie úspechy ďalších právnych predpisov EÚ upravujúcich zdroje hluku

EÚ má tieto relevantné nariadenia, ktorými sa rieši hluk z ciest, železníc, lietadiel, zariadení používaných vo voľnom priestranstve a z priemyselných zdrojov.

Príslušné nástroje pre hluk z cestnej dopravy sú: nariadenie (EÚ) č. 540/2014 pre autá, dodávky, autobusy a kamióny 35 ; nariadenie (EÚ) č. 168/2013 pre mopedy a motocykle 36 ; nariadenie (EÚ) 2019/2144 o typovom schvaľovaní cestných vozidiel vrátane požiadaviek na pneumatiky 37 a nariadenie (EÚ) 2020/740 o označovaní pneumatík 38 . V dvoch nedávnych štúdiách 39 sa preskúmal potenciál prvých dvoch z uvedených nariadení. Prišlo sa k záveru, že nariadenia neposkytli maximálne možné prínosy a predovšetkým sa ukázalo, že nákladovo najefektívnejším opatrením by bola požiadavka na používanie pneumatík s nízkou hlučnosťou. Nariadením (EÚ) č. 540/2014 aj nariadením (EÚ) 2020/740 by sa potenciálne bolo mohlo dosiahnuť používanie pneumatík s nízkou hlučnosťou na novovyrobených vozidlách. Najmä nariadenie (EÚ) 2020/740 by bolo mohlo nepriamo pomôcť, ak by sa ním bolo podarilo účinnejšie presvedčiť spotrebiteľov, aby uprednostnili pneumatiky s nízkou hlučnosťou 40 .

Hlavnými nástrojmi v oblasti hluku zo železničnej dopravy sú nariadenie (EÚ) č. 1304/2014 o hluku zo železničných koľajových vozidiel 41 a nariadenie (EÚ) 2015/429 o spôsoboch uplatňovania spoplatňovania nákladov súvisiacich s pôsobením hluku 42 . Nariadenie (EÚ) č. 1304/2014 bolo nedávno zrevidované a od decembra 2024 sa ním zavádzajú „tichšie trate“ na najintenzívnejšie využívaných nákladných tratiach v EÚ, na ktorých sa prevádzka obmedzí takmer výlučne na nákladné vozidlá s nízkou hlučnosťou. Bude to takisto mať značné vedľajšie účinky na zvyšnú časť siete. Na druhej strane sa v rámci hodnotenia nariadenia (EÚ) 2015/429 o spoplatňovaní nákladov súvisiacich s pôsobením hluku, ktoré bolo vykonané v roku 2021, prišlo k záveru, že nariadenie malo pozitívny, no značne obmedzený účinok na prechod k nákladným vozidlám s nízkou hlučnosťou 43 , a preto sa dané nariadenie zrušuje.

Príslušným nástrojom v prípade hluku z leteckej dopravy je nariadenie (EÚ) č. 598/2014 o pravidlách a postupoch opatrení súvisiacich s hlukom na letiskách 44 . V štúdii z roku 2022 týkajúcej sa zníženia hluku na letiskách25 sa zistilo viacero nedostatkov súvisiacich s vykonávaním nariadenia. Takisto sa v nej zdôraznilo, že cieľ obmedzenia hluku stanovený v nariadení č. 598/2014 nie je jasne odzrkadlený v smernici o environmentálnom hluku. Zainteresované strany si často vyžadovali zmenu na tento účel a okrem toho žiadali o usmernenie, ako posudzovať nákladovú efektívnosť rôznych opatrení.

Rovnako relevantné sú právne predpisy EÚ týkajúce sa hluku zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve, ktorý sa rieši najmä v smernici o hluku vo voľnom priestranstve 45 . V hodnotení uvedenej smernice vykonanom v roku 2020 46 sa prišlo k záveru, že smernica významne prispela k zníženiu emisií hluku zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve a pomohla zabezpečiť, aby výrobcovia investovali do výskumu a vývoja príslušných návrhov, mechanizmov a stratégií. Okrem toho sa potvrdilo, že je stále hlavnou hybnou silou znižovania hluku v prípade tohto druhu zariadení. V rámci hodnotenia sa však identifikovalo aj niekoľko dôležitých bodov, v prípade ktorých je potrebné zlepšenie, najmä potreba prispôsobiť viacero bodov tak, aby odrážali technický pokrok (napr. rozsah pôsobnosti, limity hluku, metódy merania hluku, postupy posudzovania zhody, zber údajov o hluku a súlad s „novým legislatívnym rámcom“ 47 ).

6. Odporúčania a ďalšie kroky

Z údajov z hlukových máp vyplýva, že veľký počet ľudí trpiacich závažnými účinkami hluku na zdravie bol za posledných 15 rokov pomerne stabilný.

V decembri 2022 Európska komisia vydala prvú integrovanú správu o monitorovaní a výhľade v oblasti nulového znečistenia, ktorá zahŕňa výhľad v oblasti hluku 48 . V správe sa poukazuje na to, že cieľ stanovený v akčnom pláne nulového znečistenia, ktorý spočíva v znížení počtu ľudí s chronickými poruchami spôsobenými hlukom z dopravy o 30 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2017, sa nedosiahne, ak sa neprijmú doplňujúce opatrenia. V správe sa ďalej predpokladá, že aj v prípade zavedenia plánovaných opatrení sa celkový počet ľudí s chronickými poruchami spôsobenými hlukom z dopravy do roku 2030 zvýši o 3 %. Takisto sa v nej však vysvetľuje, že vďaka významnému súboru doplňujúcich opatrení prijatých na miestnej úrovni by sa počet ľudí s chronickými poruchami spôsobenými hlukom z dopravy mohol do roku 2030 znížiť o 19 %. Zo správy vyplýva, že na riešenie hluku z cestnej dopravy je potrebné oveľa väčšie úsilie, pričom cestná doprava je stále najvýznamnejším zdrojom znečistenia hlukom. Na splnenie cieľa stanoveného v akčnom pláne nulového znečistenia budú potrebné opatrenia nielen v oblastiach s akútnymi problémami súvisiacimi s hlukom, ale aj v oblastiach so strednými hladinami hluku. To si bude vyžadovať kombináciu opatrení vrátane prísnejšej regulácie hluku pre cestnú dopravu, lepšieho územného plánovania a plánovania dopravy, ako aj významných obmedzení cestnej premávky a rýchlosti cestnej premávky v mestách.

Zníženie počtu ľudí s chronickými poruchami spôsobenými hlukom z dopravy v EÚ si vyžaduje opatrenia na všetkých úrovniach (EÚ, celoštátnej, regionálnej a miestnej).

Nákladovo efektívne riešenia sú už dostupné, a preto by sa mali uplatňovať rýchlejšie. Zámerom štúdie z roku 202115 týkajúcej sa smernice o environmentálnom hluku bolo posilniť vykonávanie nákladovo najefektívnejších opatrení identifikovaním súboru miestnych, celoštátnych, únijných a medzinárodných právnych predpisov, ktoré sú hnacou silou v tejto oblasti. Ďalšie štúdie vykonané v rokoch 202139 a 202225 týkajúce sa právnych predpisov o cestných vozidlách a riadenia hluku na letiskách potvrdili, že tieto opatrenia majú prioritu.

Z uvedených štúdií ďalej vyplynulo, že neexistuje jediný právny predpis alebo opatrenie, ktoré by samo osebe zjednodušilo vykonávanie správnych opatrení na dosiahnutie významného zníženia. Namiesto toho by sa zníženie vystavenia hluku mohlo dosiahnuť prostredníctvom obmedzeného súboru harmonizovaných zlepšení veľmi malého počtu nástrojov. Súčasné právne predpisy sú podľa zistení koherentné (v tom zmysle, že sa nijako neprekrývajú ani si neprotirečia), no chýbajúci spoločný cieľ politiky v oblasti hluku bráni pokroku. Cieľ týkajúci sa hluku a záväzky stanovené v akčnom pláne nulového znečistenia však posilnili politické úsilie o urýchlenie a zintenzívnenie politík a legislatívnych opatrení na účely zníženia znečistenia hlukom.

Najvýznamnejšia je potreba riešiť hluk z cestnej dopravy prostredníctvom doplňujúcich opatrení a praktických zásahov. Pokiaľ ide o cesty, treba vziať do úvahy používanie tichých pneumatík, povrchy vozoviek s nízkou hlučnosťou a zníženie maximálnej povolenej rýchlosti na cestách, keďže elektrifikácia vozidiel nebude mať žiadne prínosy. Je potrebné posilniť najmä právne predpisy o pneumatikách s cieľom dosiahnuť maximálny možný prínos – toto je nákladovo najefektívnejšie opatrenie na zníženie hluku15, 39. Pokiaľ ide o ostatné spôsoby dopravy, opatrenia by mali zahŕňať tiché a hladké koľaje spolu s tichými vagónmi v prípade železničnej dopravy a zlepšené letové postupy spolu s nočnými opatreniami v prípade leteckej prevádzky. Navyše by pre inovatívne spôsoby dopravy a prevádzkovateľov dopravnej infraštruktúry mali takisto vzniknúť stimuly, aby viac využívali technológie a výrobky „bez hluku už v štádiu návrhu“.

Účinné opatrenia si vyžadujú komplexný prístup naprieč všetkými relevantnými sektormi, ktorý spája všetkých najrôznejších príslušných aktérov.

Na úrovni EÚ bude Komisia v prípade potreby uprednostňovať opatrenia na:

–revíziu limitov pre pneumatiky na základe predpisu EHK OSN č. 117 49 ,

–zrýchlené zavedenie výlučného používania tichých nákladných vagónov zlepšením zavádzania „tichších tratí“ v súlade s nariadením (EÚ) č. 1304/201441,

–podporu vylepšených postupov na zníženie hluku z pristátia a vzletu lietadla,

– zavedenie environmentálnych poplatkov s cieľom zvýšiť využívanie tichých lietadiel pri revízii smernice o letiskových poplatkoch 50 .

Okrem toho Komisia podporí členské štáty tým, že im poskytne príslušné nástroje a opatrenia v rámci akčného plánu nulového znečistenia.

Na vnútroštátnej úrovni je aj naďalej najvyššou prioritou vykonávanie smernice o environmentálnom hluku a príslušných právnych predpisov o zdrojoch. Členské štáty musia urýchliť svoje úsilie o dodržiavanie predpisov a zabezpečiť, aby ich akčné plány týkajúce sa hluku systematicky zahŕňali:

–zavedenie hladkých povrchov vozoviek pri každom opätovnom asfaltovaní vyťažených ciest, a to podľa usmernení zeleného verejného obstarávania 51 ,

–zníženie maximálnej povolenej rýchlosti na cestách, ak sú prítomné aj iné súvisiace prínosy, napríklad bezpečnosť,

–údržbu koľají, aby boli hladké, a kladenie koľají s nízkymi emisiami v blízkosti domácností,

–stanovenie primeraných cieľov obmedzovania hluku v súlade s nariadením č. 598/2014 o hluku na letiskách spolu s účinnými opatreniami na ich dosiahnutie.

Vyžaduje sa optimálna spolupráca medzi celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Okrem toho je potrebné viac posilniť postavenie miestnych aktérov a nabádať ich, aby zopakovali vedúce iniciatívy z miest v celej EÚ na riešenie vystavenia znečisteniu environmentálnym hlukom v mestských oblastiach a podporovali dobré zdravie a kvalitu života. Aj zástupcov občianskej spoločnosti treba ďalej nabádať, aby zabezpečili správne vykonávanie akčných plánov na riadenie hluku, ktorými sa dosiahne zníženie hluku na miestnej úrovni.

Komisia tak úplne využije potenciál Dohody o zelených mestách na zrýchlenie znižovania znečistenia hlukom na úrovni miest. Priekopnícke snahy 100 miest, ktoré už podpísali Dohodu o zelených mestách 52 , by mali byť inšpiráciou pre ďalšie mestá v EÚ. Príkladný je záväzok signatárov Dohody o zelených mestách – ktorý zahŕňa vykonávanie akčných plánov podľa smernice – dosiahnuť do roku 2030 významné zníženie znečistenia hlukom a priblížiť sa k hladinám odporúčaným Svetovou zdravotníckou organizáciou. Signatári sa okrem vypracovania ambicióznych plánov zaväzujú zabezpečiť aj ich vykonávanie. Na správne vypracovanie nákladovo efektívnych a nákladovo účinných akčných plánov týkajúcich sa hluku sa vyžaduje kvalifikovaná odbornosť a všetky orgány na miestnej úrovni môžu túto sieť miest využiť ako významný zdroj vedomostí.

Komisia nadviaže na záväzky signatárov Dohody o zelených mestách tým, že bude podporovať výmenu usmernení na vypracovanie akčných plánov týkajúcich sa hluku. Navyše podporí cielené využívanie systémov podpory, ako je nástroj TAIEX-EIR PEER 2 PEER pre signatárov Dohody o zelených mestách a príslušné orgány, a to najmä na šírenie osvedčených postupov v oblasti riadenia hluku v mestách v celej EÚ. Okrem toho sa za spôsob posilnenia činnosti na úrovni miest bude považovať používanie Nástroja technickej podpory 53 , ktorý členským štátom (na požiadanie) poskytuje cielené technické odborné znalosti v súvislosti s návrhom a vykonávaním reforiem v širokej škále oblastí politiky (vrátane plnenia environmentálnych požiadaviek zakotvených v environmentálnych právnych predpisoch EÚ, ako je smernica o environmentálnom hluku).

Komisia sa okrem posilnenia prebiehajúcich krátkodobých opatrení týkajúcich sa právnych predpisov o zdrojoch bude usilovať aj o zlepšenie vykonávania smernice o environmentálnom hluku. Komisia takisto posúdi možné zlepšenia smernice vrátane cieľov v oblasti zníženia hluku na úrovni EÚ (ako sa zdôrazňuje v akčnom pláne nulového znečistenia).

Napokon Komisia v súlade s holistickým prístupom Európskej zelenej dohody zváži potenciálne synergie v boji proti znečisteniu hlukom mimo rozsahu pôsobnosti smernice o environmentálnom hluku, ktorá sa zaoberá predovšetkým účinkami na ľudské zdravie. Pripravovaný výskum 54 a stále lepší prístup k údajom, a to aj prostredníctvom Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet) 55 , umožní lepšie pochopenie integrovanejšej perspektívy, ktorá by zahŕňala vplyv hluku na životné prostredie a biodiverzitu (napr. vplyv, ktorý sa rieši v súvislosti s podmorským hlukom v kontexte rámcovej smernice o morskej stratégii).

(1)

   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku ( Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12 ).

(2)

   Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní smernice o environmentálnom hluku v súlade s článkom 11 smernice 2002/49/ES [COM(2017) 151 final] .

(3)

   Pracovný dokument útvarov Komisie, Refit evaluation of the Directive 2002/49/EC relating to the assessment and management of environmental noise (Hodnotenie v rámci programu REFIT smernice 2002/49/ES, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku v rámci programu REFIT) [SWD(2016) 454 final] .

(4)

   EEA, Healthy environment, healthy lives: how the environment influences health and well-being in Europe (Zdravé životné prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a kvalitu života v Európe), Správa EEA č. 21/2019 .

(5)

   Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400 final] .

(6)

   Pracovný dokument útvarov Komisie, hodnotenie smernice 2000/14/ES o hluku vo voľnom priestranstve priložené k dokumentu Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní a správe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúcej sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve [SWD(2020) 266 final] .

(7)

   Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti [COM(2020) 789 final] .

(8)

   Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 ( Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22 ).

(9)

   Hlavná iniciatíva 1, opatrenie 8: vypracovanie jednotných pravidiel pre environmentálne, energetické a bezpečnostné vlastnosti pneumatík v roku 2023.

(10)

   Hlavná iniciatíva 2, opatrenie 16: revízia nariadenia o letiskových prevádzkových intervaloch a smernice o letiskových poplatkoch v rokoch 2021 a 2022.

(11)

   Štyri samostatné opatrenia:

·hlavná iniciatíva 3, opatrenie 18: Iniciatíva v oblasti železničných koridorov EÚ 2021 – Akčný plán na posilnenie osobnej železničnej dopravy v roku 2021,

·hlavná iniciatíva 3, opatrenie 19: zavedenie opatrení na lepšie riadenie a koordináciu medzinárodnej železničnej dopravy, v prípade potreby aj revidovanými pravidlami prideľovania kapacity a spoplatňovania infraštruktúry v železničnej doprave v roku 2022,

·hlavná iniciatíva 3, opatrenie 20: revízia balíka opatrení v oblasti mestskej mobility z roku 2013 v roku 2021,

·hlavná iniciatíva 4, opatrenie 24: Iniciatíva v oblasti železničných koridorov EÚ 2021 – revízia nariadenia o koridoroch železničnej nákladnej dopravy v roku 2021.

(12)

    Environmental noise guidelines for the European Region (Usmernenia pre európsky región týkajúce sa environmentálneho hluku), Svetová zdravotnícka organizácia, 2018.

(13)

    https://www.eea.europa.eu/help/glossary/eea-glossary/lden .

(14)

    Noise indicators under the Environmental Noise Directive 2021 . Methodology for estimating missing data (Hlukové indikátory v rámci smernice o environmentálnom hluku z roku 2021. Metodika odhadu chýbajúcich údajov), Správa Eionet – ETC/ATNI 2021/6, 2021.

(15)

   Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie, Kantor, E., Klebba, M., Richer, C. a kol.: Assessment of potential health benefits of noise abatement measures in the EU: Phenomena project (Posúdenie potenciálnych zdravotných prínosov opatrení na zníženie hluku v EÚ: projekt Phenomena), Úrad pre publikácie, 2021. https://data.europa.eu/doi/10.2779/24566 .

(16)

   Zdroj: interné výpočty hlukového indikátora vykonané Európskou environmentálnou agentúrou, Health impacts of exposure to noise from transport (Zdravotné vplyvy vystavenia hluku z dopravy), Európska environmentálna agentúra, 2022.

(17)

   Zdroj: Európska environmentálna agentúra, Health impacts of exposure to noise from transport (Zdravotné vplyvy vystavenia hluku z dopravy), Európska environmentálna agentúra. https://www.eea.europa.eu/ims/health-impacts-of-exposure-to-1 (stav k novembru 2022).

(18)

    https://noise.eea.europa.eu/ .

(19)

   Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/1967 z 11. novembra 2021, ktorým sa zriaďuje povinný register údajov a povinný mechanizmus výmeny digitálnych informácií v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES ( Ú. v. EÚ L 400, 12.11.2021, s. 160 ).

(20)

   Európske tematické centrum pre zdravie a životné prostredie, Projected health impacts from transportation noise – Exploring two scenarios for 2030 European Topic Centre on Human health and the environment (Predpokladané vplyvy hluku z dopravy na zdravie – preskúmanie dvoch scenárov na rok 2030, Európske tematické centrum pre zdravie a životné prostredie), správa ETC-HE 2022/5 .

(21)

   Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prvé monitorovanie a výhľad v oblasti „nulového znečistenia“ – „Cesty k čistejšiemu ovzdušiu, vode a pôde pre Európu“ [COM(2022) 674 final] .

(22)

   BE, CZ, DE, EL, ES, FR, HR, IT, CY, HU, PL, PT, RO, SI a SK.

(23)

   BE, CZ, HR, HU, RO, SI a SK.

(24)

   Rozsudok z 13. januára 2022 vo veci C-683/20, Európska komisia/Slovenská republika, EU:C:2022:22 a rozsudok z 31. marca 2022 vo veci C-687/20, Európska komisia/Portugalská republika, EU:C:2022:244 .

(25)

   Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie, Study on airport noise reduction (Štúdia o znížení hluku na letiskách), jún 2022, SBN 978-92-76-55622-0.

(26)

   Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1226 z 21. decembra 2020, ktorou sa na účely prispôsobenia vedeckému a technickému pokroku mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, pokiaľ ide o spoločné metódy posudzovania hluku ( Ú. v. EÚ L 269, 28.7.2021, s. 65 ).      
Smernica Komisie (EÚ) 2015/996 z 19. mája 2015, ktorou sa ustanovujú spoločné metódy posudzovania hluku podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES ( Ú. v. EÚ L 168, 1.7.2015, s. 1 ).

(27)

   Smernica Komisie (EÚ) 2020/367 zo 4. marca 2020, ktorou sa mení príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES, pokiaľ ide o stanovenie metód posudzovania škodlivých účinkov environmentálneho hluku ( Ú. v. EÚ L 67, 5.3.2020, s. 132 ).

(28)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1153 zo 7. júla 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 ( Ú. v. EÚ L 249, 14.7.2021, s. 38).

(29)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 ( Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13 ).

(30)

     „1. Táto smernica musí platiť pre environmentálny hluk, ktorému sú ľudia vystavení najmä v stavebných oblastiach, vo verejných parkoch alebo iných tichých oblastiach v aglomerácii, v tichých oblastiach v otvorenej krajine, v blízkosti škôl, nemocníc a iných budov a oblastí citlivých na hluk.“ „2. Táto smernica nesmie platiť pre hluk, ktorý je spôsobený samotnou vystavenou osobou, hluk z domácich činností, hluk vytvorený susedmi, hluk na pracoviskách alebo hluk vo vnútri dopravných prostriedkov alebo spôsobený armádnymi činnosťami vo vojenských oblastiach.“

(31)

   „,environmentálny hluk‘ znamená nežiaduci alebo škodlivý vonkajší hluk vytvorený ľudskými činnosťami, vrátane hluku emitovaného dopravnými prostriedkami, cestnou dopravou, železničnou dopravou, leteckou dopravou a z takých miest priemyselnej činnosti, ako sú tie, ktoré sú definované v prílohe I k smernici Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia“.

(32)

   Napríklad celkové náklady na úrovni EÚ za prvý rok vykonávania všetkých opatrení v oblasti cestnej, železničnej a leteckej dopravy zohľadnených v štúdii z roku 2021 predstavovali asi 13 miliárd EUR. K tejto sume možno pripočítať náklady na protihlukové bariéry vo výške 20 miliárd EUR. Pokiaľ ide o hluk z lietadiel, neexistujú žiadne náklady s výnimkou zákazu nočných letov.

(33)

   Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov [COM(2022) 156 final] .

(34)

   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) ( Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17 ).

(35)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 540/2014 zo 16. apríla 2014 o hladine zvuku motorových vozidiel a o náhradných systémoch tlmenia hluku a zmene smernice 2007/46/ES a o zrušení smernice 70/157/EHS ( Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 131 ).

(36)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek ( Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52 ).

(37)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2144 z 27. novembra 2019 o požiadavkách na typové schvaľovanie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá, pokiaľ ide o ich všeobecnú bezpečnosť a ochranu cestujúcich vo vozidle a zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 a ktorým sa zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009, (ES) č. 79/2009 a (ES) č. 661/2009 a nariadenia Komisie (ES) č. 631/2009, (EÚ) č. 406/2010, (EÚ) č. 672/2010, (EÚ) č. 1003/2010, (EÚ) č. 1005/2010, (EÚ) č. 1008/2010, (EÚ) č. 1009/2010, (EÚ) č. 19/2011, (EÚ) č. 109/2011, (EÚ) č. 458/2011, (EÚ) č. 65/2012, (EÚ) č. 130/2012, (EÚ) č. 347/2012, (EÚ) č. 351/2012, (EÚ) č. 1230/2012 a (EÚ) 2015/166 ( Ú. v. EÚ L 325, 16.12.2019, s. 1 ).

(38)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/740 z 25. mája 2020 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné parametre, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/1369 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1222/2009 ( Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 1 ).

(39)

   Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, Study on sound level limits of M- and N-category vehicles: final report (Štúdia limitov hladín hluku v prípade vozidiel kategórie M a N: záverečná správa), Úrad pre publikácie EÚ, 2022.
Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, Technical support for the impact assessment on Euro 5 step of L-category sound emissions level limits: final report (Technická podpora posúdenia vplyvu limitov hladín hluku v prípade kategórie L na úrovni Euro 5: záverečná správa), Úrad pre publikácie EÚ, 2022.

(40)

   Posúdenie potreby preskúmania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre [COM(2017) 658 final] .

(41)

   Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1304/2014 z 26. novembra 2014 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „železničné koľajové vozidlá – hluk“, ktorým sa mení rozhodnutie 2008/232/ES a zrušuje rozhodnutie 2011/229/EÚ ( Ú. v. EÚ L 356, 12.12.2014, s. 421 ).

(42)

   Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/429 z 13. marca 2015, ktorým sa stanovujú spôsoby uplatňovania spoplatňovania nákladov súvisiacich s pôsobením hluku ( Ú. v. EÚ L 70, 14.3.2015, s. 36 ).

(43)

   Commission staff working document executive summary of the evaluation of Commission Implementing Regulation (EU) 2015/429 and the rules for noise differentiated track access charges [Pracovný dokument útvarov Komisie, zhrnutie hodnotenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/429 a pravidiel spoplatňovania prístupu k trati v závislosti od hluku] [SWD(2021) 72 final] .

(44)

   Nariadenie (EÚ) č. 598/2014 o pravidlách a postupoch zavádzania prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom na letiskách Únie v rámci vyváženého prístupu ( Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 65 ).

(45)

   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve ( Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1 ).

(46)

   Commission staff working document, Evaluation of the Outdoor Noise Directive 2000/14/EC (Pracovný dokument útvarov Komisie, Hodnotenie smernice o hluku vo voľnom priestranstve 2000/14/ES) [SWD (2020) 266 final] .

(47)

   Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia Rady 93/465/EHS ( Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82 ).

(48)

   Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prvé monitorovanie a výhľad v oblasti „nulového znečistenia“ – „Cesty k čistejšiemu ovzdušiu, vode a pôde pre Európu“ [COM(2022) 674 final] .

Táto správa nadväzuje na správu Európskej environmentálnej agentúry zo septembra 2022 Outlook to 2030 - can the number of people affected by transport noise be cut by 30 %? (Výhľad do roku 2030 – možno znížiť počet ľudí ovplyvnených hlukom o 30 %?).

(49)

   Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 117 – Jednotné ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania pneumatík z hľadiska emisií hluku valenia a/alebo adhézie na mokrých povrchoch a/alebo valivého odporu [2016/1350] ( Ú. v. EÚ L 218, 12.8.2016, s. 1 ).

(50)

   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/12/ES z 11. marca 2009 o letiskových poplatkoch ( Ú. v. EÚ L 70, 14.3.2009, s. 11 ).

(51)

   Pracovný dokument útvarov Komisie: EU Green Public Procurement Criteria for Road Design, Construction and Maintenance (Kritériá zeleného verejného obstarávania EÚ pre návrh, stavbu a údržbu ciest) [SWD(2016) 203 final] .

(52)

    Dohoda o zelených mestách predstavuje hnutie starostov v EÚ, ktorí si dali záväzok zabezpečiť, aby boli mestá čistejšie a zdravšie. Cieľom je zlepšiť kvalitu života všetkých občanov EÚ a urýchliť vykonávanie príslušných environmentálnych právnych predpisov EÚ. Podpisom dohody sa mestá zaväzujú, že budú riešiť päť oblastí environmentálneho manažérstva: ovzdušie, vodu, prírodu a biodiverzitu, obehové hospodárstvo a odpad, ako aj hluk.

(53)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory ( Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1 ).

(54)

   Commission implementing decision of 6.12.2022 on the adoption of the work programme for 2023-2024 within the framework of the Specific Programme implementing Horizon Europe – the Framework Programme for Research and Innovation and on its financing (Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 6. decembra 2022 o prijatí pracovného programu na roky 2023 – 2024 v rámci osobitného programu na vykonávanie programu Horizont Európa – rámcový program pre výskum a inovácie a o jeho financovaní) [C(2022) 7550 final] .

(55)

    https://emodnet.ec.europa.eu/en/map-week-%E2 %80 %93-underwater-noise-indicator .

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 3. 2023

COM(2023) 139 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o vykonávaní smernice o environmentálnom hluku v súlade s článkom 11 smernice 2002/49/ES

PRÍLOHA

Kľúčové posolstvá zo správy Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prvý výhľad monitorovania „nulového znečistenia“, „Cesty k čistejšiemu ovzdušiu, vode a pôde pre Európu“.

(1)

    EEA (2022) : Health impacts of exposure to noise from transport (Zdravotné vplyvy vystavenia hluku z dopravy).

(2)

   Pozri tu .

(3)

   K podceneniu dochádza preto, lebo sa zohľadňuje len obmedzený počet rizikových faktorov a neriešia sa napríklad skutočné zdravotné riziká týkajúce sa vystavenia chemickým látkam. Práce prebiehajú v rámci partnerstva programu Horizont Európa na posúdenie rizika vyplývajúceho z chemikálií ( PARC ).

(4)

    Správa EEA č. 22/2018 a  nový signál tu .

(5)

   Napr. Správa európskeho tematického centra EEA pre zdravie a životné prostredie 2022/8 : Review and Assessment of Available Information on Light Pollution in Europe (Preskúmanie a posúdenie dostupných informácií o svetelnom znečistení v Európe).

(6)

   Pozri signály tu .

(7)

   Pozri napr. projekt NEMO .

(8)

   Podrobnejšie informácie sa uverejnia v pripravovanej správe o vykonávaní smernice o environmentálnom hluku.