EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli25. 3. 2021

SWD(2021) 65 final

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

KONZULTÁCIA SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI – SÚHRNNÁ SPRÁVA

Sprievodný dokument

k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

o Akčnom pláne pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby

{COM(2021) 141 final}

Úvod

Tento pracovný dokument útvarov Komisie predstavuje súhrn konzultačných činností súvisiacich s Akčným plánom pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby, ako sa stanovuje v konzultačnej stratégii k iniciatíve, najmä v súvislosti s konzultáciou plánu, otvorenou verejnou konzultáciou a dodatočnými príspevkami od zainteresovaných strán. Pokiaľ ide o tieto príspevky, zainteresované strany boli niekoľkokrát vyzvané, aby predložili dodatočné pozičné a iné dokumenty, a urobili tak nielen v súvislosti s plánom alebo otvorenou verejnou konzultáciou, ale aj priamo.

Konzultácia plánu prebiehala od 4. septembra do 23. októbra 2020 a otvorená verejná konzultácia sa uskutočnila od 4. septembra do 27. novembra 2020 prostredníctvom webového sídla Európskej komisie vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Konzultácie boli zamerané na získanie informácií a spätnej väzby od občanov EÚ a relevantných zainteresovaných strán (subjektov verejného sektora, podnikov a ich združení, mimovládnych organizácií, výskumných a akademických inštitúcií) ako podnetov na finalizáciu akčného plánu.

Takisto sa realizovali cielené konzultačné činnosti s príslušnými orgánmi členských štátov EÚ zodpovednými za ekologickú poľnohospodársku výrobu (na rôznych zasadnutiach Výboru pre ekologickú poľnohospodársku výrobu), s podnikmi a profesijnými organizáciami pôsobiacimi v odvetví ekologickej poľnohospodárskej výroby na úrovni EÚ (výrobcovia, maloobchody, spracovatelia), s občanmi EÚ a so spotrebiteľskými organizáciami a s organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi v odvetví ekologickej poľnohospodárskej výroby na úrovni EÚ (napr. zasadnutie skupiny pre občiansky dialóg) a s niekoľkými krajinami mimo EÚ.

Prehľad odpovedí

V rámci konzultácie plánu bolo zaslaných celkovo 124 odpovedí. Najväčší počet príspevkov k tejto konzultácii poskytli občania EÚ, ktorí tvorili 33 % všetkých respondentov (41 odpovedí), pričom po nich nasledovali podnikateľské združenia (23 % – 28 odpovedí) a podniky/obchodné organizácie (19 % – 23 odpovedí). Mimovládne organizácie poskytli 16 odpovedí (13 %), subjekty verejného sektora poskytli tri odpovede (2 %), akademické/výskumné inštitúcie a rovnako aj odborové organizácie prispeli dvomi odpoveďami (2 %) a jednu odpoveď poskytol občan krajiny, ktorá nie je členským štátom EÚ. Zvyšných 6 % (osem odpovedí) respondentov sa označilo za „iné“ subjekty.

V rámci otvorenej verejnej konzultácie bolo zaslaných 841 odpovedí, z ktorých jedna bola duplikátom, v dôsledku čoho sa v rámci posúdenia odpovedí na konzultáciu zohľadňovalo 840 odpovedí.

Obrázok 1. Počet respondentov v rámci verejnej konzultácie podľa krajiny pôvodu

Najväčší počet príspevkov k tejto konzultácii poskytli občania EÚ, ktorí tvorili 52 % všetkých respondentov (437 odpovedí), pričom po nich nasledovali podniky/obchodné organizácie (16 % – 133 odpovedí) a podnikateľské združenia (8 % – 69 odpovedí). Mimovládne organizácie zaslali 51 odpovedí. Akademické/výskumné inštitúcie tvorili 4 % všetkých respondentov (36 respondentov) a subjekty verejného sektora tvorili takmer rovnaký podiel s 33 odpoveďami. 1 % odpovedí pochádzalo od organizácií na ochranu životného prostredia (9 odpovedí), od občanov krajiny, ktorá nie je členským štátom EÚ (9 odpovedí) a od odborových organizácií (5 odpovedí). Odpovede zaslali aj dve spotrebiteľské organizácie. Zvyšných 7 % (56 odpovedí) respondentov sa označilo za „iné“ subjekty.

Okrem toho sa ponechalo na analýzu 87 dokumentov pripojených k verejnej konzultácii, 16 dokumentov pripojených k plánu a 7 dodatočných príspevkov, pričom spolu ide o 110 dokumentov.

Výsledky uzavretých a otvorených otázok verejnej konzultácie

Viac ako tri štvrtiny respondentov (78 %) uznalo existenciu prekážok väčšej produkcie a spotreby potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ (celkový počet respondentov, ktorí uviedli, že „rozhodne nesúhlasia“ alebo „čiastočne nesúhlasia“ s možnosťou „Nevidím žiadny problém.“). Ako najdôležitejšie prekážky boli vnímané (súčet odpovedí „rozhodne súhlasím“ a „čiastočne súhlasím“) „Nedostatočné finančné stimuly pre výrobcov, aby prešli na ekologickú poľnohospodársku výrobu“ (76 %), po ktorých nasledovalo „Súperenie s inými spôsobmi výroby a/alebo inými systémami“ (74 %) a „Nízka informovanosť spotrebiteľov o prínose ekologickej poľnohospodárskej výroby pre klímu a životné prostredie“ (73 %).

Obrázok 2. Prekážky väčšej výroby a spotreby potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby v dnešnej EÚ

Väčšina respondentov (63 %) považovala potraviny z ekologickej poľnohospodárskej výroby za príliš nákladné pre spotrebiteľov a uviedla nedostatočnú informovanosť spotrebiteľov o značke EÚ (63 %) spolu s existenciou príliš veľkého množstva ekologických potravinových systémov, ktoré si možno zameniť s ekologickou poľnohospodárskou výrobou (59 %). Keď boli respondenti vyzvaní, aby uviedli ďalšie existujúce prekážky väčšej výroby a spotreby potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ, ako prvú prekážku uviedli cenu konvenčných výrobkov (43 zmienok). Ako prekážky boli takisto uvedené – nedostatok dôvery v ekologickú značku EÚ (12 respondentov) a nedostatok informácií o zdravotných a environmentálnych výhodách ekologickej poľnohospodárskej výroby (11 respondentov).

Pokiaľ ide o vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na potravinové systémy a produkciu a spotrebu potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby, prevažná väčšina respondentov (85 %) uviedla, že „Kríza ukázala našu závislosť od sezónnych pracovníkov v poľnohospodárstve“. Väčšina respondentov (59 %) uviedla, že kríza „posilnila ekologické poľnohospodárstvo a jeho úlohu v zásobovaní potravinami v EÚ“. Kríza „urýchlila štrukturálne zmeny v spotrebe potravín v prospech ekologického poľnohospodárstva“ podľa 53 % účastníkov. Podľa 51 % respondentov väčší dopyt po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby pretrvá aj po kríze spôsobenej ochorením COVID-19.

Obrázok 3. Opatrenia dôležité na stimuláciu výroby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby

Celkovo vládla vysoká miera zhody, pokiaľ ide o deväť opatrení navrhnutých na účely napredovania ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ (od 57 % do 91 %). Existoval široký konsenzus (91 % odpovedí) v súvislosti so zvyšovaním informovanosti o prínose ekologického poľnohospodárstva pre životné prostredie a klímu. Podporu na úrovni viac ako 80 % získali štyri opatrenia: i) školské programy na podporu zdravej výživy (83 %); ii) produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby vo verejných/súkromných spoločnostiach a jedálňach (83 %); iii) zvyšovanie viditeľnosti a sortimentu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby u maloobchodníkov (83 %) a iv) viac verejného obstarávania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby (81 %). Dve opatrenia týkajúce sa podpory podporili viac ako tri štvrtiny respondentov: informačné kampane o ekologickom logu EÚ (78 %) a zameranie kampaní na podporu poľnohospodárskych výrobkov na produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby (77 %). Podľa 76 % účastníkov by sa mala zlepšiť cenová konkurencieschopnosť produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Napokon 57 % respondentov uviedlo, že ekologické logo EÚ nie je dostatočne známe. Pri otázke týkajúcej sa ďalších opatrení zameraných na napredovanie odvetvia ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ respondenti najskôr uvádzali potrebu lepšie informovať spotrebiteľov (47 zmienok), najmä pokiaľ ide o zdravotné (12) a sociálne (9) prínosy ekologickej poľnohospodárskej výroby. Takisto sa uvádzala potreba informovať o reálnych nákladoch (so zohľadnením vonkajších faktorov) konvenčného poľnohospodárstva a uplatňovať ich (37) a verejné obstarávanie bolo identifikované ako pozitívny faktor na zvýšenie dopytu po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby (27 zmienok).

Vládla vysoká miera zhody, pokiaľ ide o sedem opatrení navrhnutých na účely zlepšenia dôvery spotrebiteľov v odvetvie ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ (od 70 % do 92 %). Vládol široký konsenzus (91 % odpovedí) o tom, že informácie o výrobcoch produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby by mali byť transparentné a dostupné pre spotrebiteľov a že sú potrebné opatrenia, ktoré pomôžu spotrebiteľom jasne odlíšiť ekologické logo EÚ od iných environmentálnych systémov/systémov kvality. Podľa 88 % respondentov by malo byť jednoduchšie sledovať pôvod produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a podľa 84 % respondentov je potrebné vyvíjať väčšie úsilie v oblasti boja proti podvodom v odvetví ekologickej poľnohospodárskej výroby. Takisto je potrebné podrobnejšie preskúmať dôvody nedostatočnej dôvery spotrebiteľov (86 %) a vyžaduje sa väčšie úsilie v oblasti boja proti podvodom v ekologickom sektore (84 %). Napokon spotrebitelia uviedli, že subjekty verejného sektora musia lepšie kontrolovať dodržiavanie pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby (77 %) a že na zlepšenie sledovania produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby by sa mali častejšie využívať informačné technológie (70 %). V odpovedi na otázku o ďalších dôležitých opatreniach na zlepšenie dôvery spotrebiteľov v odvetvie ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ respondenti uviedli potrebu väčšej transparentnosti a väčšieho úsilia v boji proti podvodom, najmä v tretích krajinách, ako najdôležitejšie opatrenia (35 zmienok). Takisto sa uvádzalo informovanie spotrebiteľov (23) a skombinovanie ekologickej značky EÚ s miestnou značkou/označením pôvodu (18). Názory respondentov na potrebu väčšieho počtu kontrol sa líšili: 21 z nich uviedlo, že kontroly sú už dostatočné, zatiaľ čo desať uviedlo, že je potrebné zvýšiť ich počet.

Podobne ako pri poslednej otázke vládol veľký konsenzus, pokiaľ ide o podporu opatrení navrhnutých na stimuláciu výroby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby (od 74 % do 91 % odpovedí). Prevažná časť respondentov súhlasila, že na to, aby sa stimulovala konverzia z konvenčného na ekologické poľnohospodárstvo, je dôležité poskytovať dostatočnú odbornú prípravu a poradenstvo (91 %) a že je potrebné posilniť spracúvanie na miestnej a malej úrovni a podporovať krátke dodávateľské reťazce (90 %). Respondenti uznávali, že je potrebné, aby výrobcovia dostávali pomoc na lepšiu organizáciu (napr. v združeniach výrobcov) s cieľom zlepšiť svoju vyjednávaciu silu v dodávateľskom reťazci (88 %). Takisto existuje potreba zlepšiť informácie a údaje o vývoji na trhu s ekologickými výrobkami s cieľom uľahčiť výrobcom rozhodnutia (87 %). Zhodli sa, že v rámci ekologickej poľnohospodárskej výroby by sa mala využívať finančná podpora, a to aj zo spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa odvetvia ekologickej živočíšnej výroby, respondenti sa zhodli, že „Výrobcom by mala byť poskytnutá pomoc pri hľadaní vhodného ekologického krmiva na výživu zvierat“ (86 %) a že „Na identifikáciu a vývoj najlepších postupov, pokiaľ ide o metódy kŕmenia vhodné pre ekologické krmivá, a alternatívnych zložiek krmív je potrebný ďalší výskum“ (82 %). Podobná úroveň zhody vládla pri názore, že „Ekologická živočíšna výroba by mala dostávať osobitnú podporu“ (82 %), ako aj pri názore, že „Mala by sa podporovať akvakultúra s cieľom získať viac poznatkov o metódach šľachtenia a kŕmenia, a to aj prostredníctvom výskumu“ (78 %).

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa hlavných environmentálnych výhod ekologickej poľnohospodárskej výroby, respondenti uviedli priaznivý vplyv na biodiverzitu (92 %), ochranu kvality pôdy (88 %) a kvalitu vody (84 %). Podľa 83 % respondentov ekologická poľnohospodárska výroba podporuje obehové hospodárstvo a podľa 80 % zabezpečuje zodpovedné využívanie energie a prírodných zdrojov. Podľa 78 % účastníkov podporuje uhlíkovú neutralitu, umožňuje adaptáciu na zmenu klímy a pomáha znižovať znečistenie ovzdušia.

Viac ako dve tretiny respondentov rozhodne súhlasili s tvrdením, že by sa malo podporovať udržateľné využívanie vody v ekologickom poľnohospodárstve a nahrádzanie plastov v obalových materiáloch. Rovnakú mieru podpory získali väčšie investície do výskumu a inovácií a správa sietí ekologických fariem. Oveľa menšia časť respondentov rozhodne súhlasila s návrhom, aby sa postupne vyradili sporné vstupy, ako napríklad meď. Rozhodne s tým súhlasilo len 38 % respondentov. Je však potrebné poznamenať, že tento návrh mal najväčšiu podporu u respondentov, ktorí sa označili ako občania a akademické/výskumné inštitúcie.

Vládol konsenzus, že „Rozvoj ekologického sektora si vyžaduje kombináciu podpory EÚ a členských štátov, ako aj súkromné iniciatívy“. Viac ako 70 % respondentov rozhodne súhlasilo s týmto tvrdením a ďalších 23 % súhlasilo aspoň čiastočne. V súlade s týmto tvrdením 84 % respondentov rozhodne nesúhlasilo (63 %) alebo čiastočne nesúhlasilo (21 %) s myšlienkou, že rozvoj ekologickej poľnohospodárskej výroby by sa mal prenechať trhu. Z týchto odpovedí vyplýva, že viac ako polovica respondentov (59 %) vníma vnútroštátne orgány ako orgány najviac zodpovedné za podporu ekologickej poľnohospodárskej výroby. Pri otázke týkajúcej sa akýchkoľvek dodatočných opatrení na posilnenie výroby a spotreby potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby respondenti navrhovali opätovné vyváženie nákladov na konvenčné výrobky a na produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby (36 zmienok) a zlepšenie príjmu a pracovných podmienok poľnohospodárov (29) a uvádzali, že je potrebný výskum na podporu inovácií (23).

Obrázok 4. Napredovanie odvetvia ekologickej poľnohospodárskej výroby: verejná podpora alebo súkromná iniciatíva?

Respondenti takisto označili ako dôležitú potrebu pomáhať poľnohospodárom pri vstupe na trhy v záujme podpory odvetvia ekologickej poľnohospodárskej výroby (15), zlepšovanie biodiverzity na farmách (13), ďalšiu podporu poľnohospodárov pri konverzii (11) a realizáciu výskumu vplyvov ekologického poľnohospodárstva (11).

Napokon sa uvádzali dodatočné opatrenia týkajúce sa vzdelávania o ekologickom poľnohospodárstve (9), podpory poľnohospodárstva na malej úrovni (8) a vývoja poľnohospodárskych poradenských služieb (5), pričom boli vyslovené obavy v súvislosti so silou maloobchodníkov (6).

Kombinovaná analýza zatvorených a otvorených otázok a pozičných dokumentov predložených na verejnú konzultáciu o navrhovaných témach a opatreniach

Pokiaľ ide o jednotlivé témy akčného plánu, kvantitatívne a kvalitatívne vstupy z otvorenej verejnej konzultácie v rôznej miere podporujú všetky z nich:

·Všetkých 15 tém získalo silnú podporu alebo podporu v kvantitatívnych odpovediach. Spomedzi všetkých tém získali o niečo menšiu mieru podporu témy 1.1. „Propagácia loga EÚ“, 1.4. „Prevencia potravinových podvodov a posilnenie kontrol“, 2.3. „Podpora organizácie potravinového reťazca“ a 3.3. „Financovanie výskumu alternatív sporných vstupov“.

·Ako relevantné aspekty súvisiace s akčným plánom sa osobitne v kvalitatívnych vstupoch často uvádzali (30 a viac pozičných dokumentov a odpovedí na otvorené otázky) tieto štyri témy: 1.1. „Propagácia loga EÚ“, 1.2. „Podpora ponuky potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby v jedálňach a intenzívnejšie využívanie zeleného verejného obstarávania“, 2.1. „Podpora konverzie, investovania a výmeny najlepších postupov“ a 2.3. „Podpora organizácie potravinového reťazca“.

·Ďalšie témy zdôraznené v niekoľkých kvalitatívnych príspevkoch (15 až 29 pozičných dokumentov a odpovedí na otvorené otázky) sa týkali tém 1.5. „Zlepšenie vysledovateľnosti“, 2.4. „Posilnenie spracúvania na miestnej a malej úrovni a podpora krátkych obchodných trás“, 3.1. „Zlepšenie genetickej biodiverzity“ a 3.2. „Zníženie uhlíkovej stopy“.

Pokiaľ ide o jednotlivé opatrenia v akčnom pláne:

·Väčšina z 22 opatrení (41 čiastkových opatrení) získala silnú podporu alebo podporu v kvantitatívnych odpovediach. V prípade troch opatrení neboli dostupné žiadne kvantitatívne informácie. V kvalitatívnych odpovediach sa v rôznej miere odkazovalo na 41 čiastkových opatrení.

·Všeobecná podpora všetkých opatrení bola najväčšia v prípade osi 3. O niečo viac ako polovica čiastkových opatrení v rámci osi 1 získala silnú podporu prostredníctvom kvantitatívnych odpovedí. Väčšina čiastkových opatrení na osi 2 získala silnú podporu.

·V prípade dvoch opatrení neboli prostredníctvom kvantitatívnych vstupov poskytnuté žiadne informácie: opatrenie 13 „zvyšovať informovanosť a poskytovať lepšie informácie o skupinovej certifikácii“ a opatrenie 15 „koncipovať opatrenia v prospech ekologického poľnohospodárstva s osobitným zameraním na rodový a sociálny aspekt“. Prispievatelia však v pozičných dokumentoch uvádzali aspekty oboch opatrení.

·Kvalitatívne príspevky poskytli odlišnejšie počty odkazov na 41 čiastkových opatrení. Dve čiastkové opatrenia získali mnoho kvalitatívnych príspevkov (od 22 do 33 pozičných dokumentov a odpovedí na otvorené otázky): čiastkové opatrenie 2a „vyčleniť rozpočtové prostriedky v rámci politiky zameranej na podporu odbytu poľnohospodárskych výrobkov a použiť ich na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov a stimuláciu dopytu“ a čiastkové opatrenie 9b „zabezpečiť čo najlepšie využívanie novej SPP na podporu“.

·V niekoľkých príspevkoch sa uvádzali štyri ďalšie čiastkové opatrenia (12 až 22 pozičných dokumentov a odpovedí na otvorené otázky): opatrenie 1c „určiť podujatia na informovanie o ekologických poľnohospodárskych produktoch“, opatrenie 9a „posudzovať osobitné okolnosti a potreby členských štátov“, opatrenie 15 „koncipovať opatrenia v prospech ekologického poľnohospodárstva s osobitným zameraním na rodový a sociálny aspekt“ a opatrenie 20 „financovanie výskumu alternatív sporných vstupov“. Zvyšných 35 čiastkových opatrení sa uvádzalo len v malom počte príspevkov alebo v žiadnych príspevkoch (až 11 pozičných dokumentov a odpovedí na otvorené otázky).

Kvalitatívne odpovede takisto obsahovali dodatočné špecifikácie opatrení navrhnutých v akčnom pláne pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Respondenti predložili návrhy na opatrenia a čiastkové opatrenia. Respondenti zároveň poskytli podnety k tomu, ako konkrétne vykonávať jednotlivé opatrenia a čiastkové opatrenia.

Prispievatelia poskytli rozličné stanoviská k úlohe maloobchodníkov v ekologickom hodnotovom reťazci. Pokiaľ ide o čoraz väčší dopyt po produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby a ich spotrebu, prispievatelia považovali za potrebné zabezpečiť cenovú dostupnosť produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby pre spotrebiteľov a zároveň ziskovosť pre výrobcov, ako aj zabezpečiť miestnu dostupnosť (kvalitných) produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Ďalšie uvádzané opatrenia sa týkali štruktúry distribučnej siete produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a cenovej konkurencieschopnosti, pričom sa vyžadovali opatrenia na zabránenie tomu, aby boli nezávislí maloobchodníci znevýhodnení. Certifikácia bola takisto vnímaná ako nepriama prekážka distribúcie potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Približne štvrtina všetkých prispievateľov ďalej vyjadrila všeobecné obavy týkajúce sa aspektov, ktorými sa zaoberá návrh akčného plánu pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Patrili medzi ne aspekty súvisiace so stratégiami a s cieľmi a monitorovaním týchto stratégií a cieľov, s regulačným rámcom súvisiacim s ekologickým poľnohospodárstvom (napr. nezrovnalosti, vylúčenie určitých výrobkov), kontroverznými názormi na príspevok ekologického poľnohospodárstva ku globálnym otázkam udržateľnosti, otázkami o všeobecnom politickom prístupe a so spotrebiteľmi a s dopytom.