EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 7. 2021

COM(2021) 555 final

2021/0200(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2021) 555 final} - {SWD(2021) 553 final} - {SWD(2021) 611 final} - {SWD(2021) 612 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

• Dôvody a ciele návrhu

Oznámením o Európskej zelenej dohode 1 sa v EÚ rozbehla nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje. Opätovne potvrdzuje ambíciu Komisie zvyšovať jej ciele v oblasti klímy a dosiahnuť, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Okrem toho sa zameriava na ochranu zdravia a kvality života občanov pred rizikami a vplyvmi súvisiacimi so životným prostredím. Potreba a význam Európskej zelenej dohody vzhľadom na veľmi vážny vplyv pandémie COVID-19 na zdravie a hospodársku prosperitu občanov Únie ešte vzrástli.

Riešenie zmeny klímy je naliehavou výzvou. V súlade s vedeckými zisteniami vyplývajúcimi z osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) je potrebné dosiahnuť globálnu nulovú bilanciu emisií CO2 približne do roku 2050 a neutralitu v prípade všetkých ostatných skleníkových plynov neskôr v tomto storočí. Táto naliehavá výzva si vyžaduje, aby EÚ zintenzívnila svoju činnosť a ukázala svoje postavenie svetového lídra tak, že sa do roku 2050 stane klimaticky neutrálnou. Tento cieľ sa stanovuje v oznámení Čistá planéta pre všetkých – Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo 2 .

V oznámení Komisie zo septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 3 (plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030) sa na základe komplexného posúdenia vplyvu navrhuje, aby EÚ zvýšila svoje ambície a predložila komplexný plán na zvýšenie záväzného cieľa Európskej únie, ktorým je zníženie čistých emisií najmenej o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990, a to zodpovedným spôsobom. Zvýšenie ambícií na obdobie do roku 2030 v súčasnosti znamená pre tvorcov politík a investorov istotu, že rozhodnutia o úrovniach emisií skleníkových plynov prijímané v nadchádzajúcich rokoch nebudú v rozpore s cieľom EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Cieľová hodnota do roku 2030 je v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať zvyšovanie globálnej teploty výrazne pod úrovňou 2 °C a usilovať sa o udržanie tohto nárastu na úrovni 1,5 °C.

Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2020 schválila nový záväzný cieľ EÚ do roku 2030 4 . Takisto vyzvala Komisiu, „aby posúdila, ako môžu k cieľu na rok 2030 čo najlepšie prispieť všetky hospodárske odvetvia, a aby predložila potrebné návrhy spolu s hĺbkovým preskúmaním environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu na úrovni členských štátov, pričom zohľadní národné energetické a klimatické plány a preskúma existujúcu flexibilitu“.

Z toho dôvodu sa nariadením, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality (európsky právny predpis v oblasti klímy) 5 , stal cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 právne záväzným a zvýšila sa ambícia do roku 2030, ktorou teraz bude znížiť domáce čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstraňovania) do roku 2030 o najmenej 55 % v porovnaní s rokom 1990.

Komisia s cieľom postupovať podľa európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a dodržať túto zvýšenú úroveň ambície do roku 2030 preskúmala aktuálne platné právne predpisy v oblasti klímy a energetiky, na základe ktorých by sa emisie skleníkových plynov pravdepodobne znížili len o 40 % do roku 2030 a o 60 % do roku 2050.

Tento legislatívny balík Fit for 55, ohlásený v pláne cieľov v oblasti klímy, ktorý vypracovala Komisia, je najkomplexnejším stavebným kameňom v úsilí o splnenie ambiciózneho nového cieľa v oblasti klímy do roku 2030 a budú sa na ňom musieť podieľať všetky hospodárske odvetvia a politiky.

Účelom tohto návrhu, ktorý je súčasťou balíka Fit for 55, je zmeniť nariadenie o spoločnom úsilí 6 (ESR) s cieľom zosúladiť jeho prínos k naplneniu zvýšenej ambície do roku 2030. Európska rada v decembri 2020 vyzvala EÚ, aby tento cieľ splnila kolektívne a nákladovo čo najefektívnejšie a aby sa pritom zachovala konkurencieschopnosť EÚ a zohľadnili rôzne východiskové pozície členských štátov, ich osobitné vnútroštátne okolnosti a ich potenciál znižovania emisií. Poskytla aj ďalšie usmernenia ku kľúčovým prvkom revidovaného rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Aby sa dosiahlo najmenej 55 % zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve, odvetvia budú musieť podľa nariadenia o spoločnom úsilí zintenzívniť úsilie. Z posúdenia vplyvu na podporu plánu cieľov v oblasti klímy vyplynulo, že celkové zníženie by sa muselo zvýšiť o približne 10 percentuálnych bodov z aktuálneho cieľa nariadenia ESR, ktorým je zníženie o 30 % v porovnaní s rokom 2005. Nutnosť preskúmať nariadenie ESR, rozhodnúť o rozsahu jeho pôsobnosti a zvýšiť ambíciu bola už bližšie rozvedená v pláne cieľov v oblasti klímy.

Nariadenie ESR sa v súčasnosti vzťahuje na všetky emisie skleníkových plynov zahrnuté do cieľa EÚ, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS) ani nariadenie o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF). V súčasnosti sa vzťahuje na priame emisie skleníkových plynov z dopravy (okrem leteckej dopravy a netuzemskej dopravy), budov, poľnohospodárstva, priemyselných zariadení a plynov, na ktoré sa nevzťahuje systém EU ETS, ako aj z odpadu, a emisie z využívania energie a produktov netýkajúce sa spaľovania. Zahŕňa emisie CO2, ako aj značný podiel iných emisií než CO2. Právny predpis ESR bol prijatý v roku 2018 s cieľom dodržať 30 % 7 zníženie emisií, na ktoré sa vzťahuje, do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005, a to v súlade s cieľom najmenej 40 % zníženia emisií v celom hospodárstve EÚ do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. V nariadení ESR sa stanovujú záväzné ročné ciele emisie skleníkových plynov pre členské štáty, ktoré toto zníženie zabezpečujú kolektívne. Ak tento právny predpis zostane nezmenený, odvetvia, na ktoré sa nariadenie ESR v súčasnosti vzťahuje, by spoločne dosiahli zníženie emisií do roku 2030 o 32 % v porovnaní s rokom 2005 8 . Hoci by to znamenalo prekonanie prínosu –30 % uvedeného v predchádzajúcom texte, stále by to nebol dostatočný prínos k celkovému cieľu najmenej –55 % v porovnaní s rokom 1990 podľa dohody v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Všeobecným cieľom tejto iniciatívy je preto zrevidovať nariadenie ESR tak, aby prispelo k ambícii v oblasti klímy do roku 2030 s cieľom dosiahnuť zníženie čistých emisií skleníkových plynov najmenej o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, a to nákladovo efektívnym a koherentným spôsobom, a pritom zohľadniť potrebu spravodlivej transformácie a nutnosť, aby sa na úsilí EÚ v oblasti klímy podieľali všetky odvetvia. Cieľom je dosiahnuť postupnú a vyváženú trajektóriu smerom ku klimatickej neutralite do roku 2050.

V tomto návrhu sa zvyšujú vnútroštátne ciele v súlade so 40 % znížením v celej EÚ v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR, v porovnaní s rokom 2005 do roku 2030. Členské štáty prispejú k celkovému zníženiu v rámci EÚ do roku 2030 cieľmi v rozmedzí od –10 % do –50 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

• Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky 

Únia predovšetkým prostredníctvom balíka opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov 9 sleduje ambiciózny plán dekarbonizácie, a to najmä budovaním spoľahlivej energetickej únie, ktorá zahŕňa ciele do roku 2030 v oblasti energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

Klimaticko-energetický balík Fit for 55 je komplexným krokom pri prepracovaní právnych predpisov Únie na ich zosúladenie so zvýšenými ambíciami EÚ v oblasti klímy. Všetky iniciatívy v balíku sú úzko prepojené.

Tento legislatívny návrh dopĺňa ostatné návrhy balíka Fit for 55, ktorých účelom je splniť ciele v oblasti klímy kolektívne ako balík. Interakcia medzi opatreniami na úrovni EÚ a opatreniami členských štátov naberá na význame aj intenzite. Tento legislatívny návrh preto zachováva súlad:

a)s európskym právnym predpisom v oblasti klímy;

b)s revíziou smernice 2003/87/ES o systéme obchodovania s emisiami EÚ (ETS) 10 ;

c)s revíziou nariadenia o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF);

d)so zmenou smernice (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov 11 s cieľom splniť ambíciu nového cieľa v oblasti klímy do roku 2030;

e)so zmenou smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti 12 s cieľom splniť ambíciu nového cieľa v oblasti klímy do roku 2030.

Táto iniciatíva a klimaticko-energetický balík Fit for 55 spolu s novou adaptačnou stratégiou EÚ prijatou v oznámení Komisie z februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 13 umožnia Európe začať riešiť výzvu v oblasti klímy.

• Súlad s ostatnými politikami Únie 

Návrhy balíka Fit for 55 by mali byť v súlade so všetkými opatreniami a politikami EÚ a mali by pomôcť EÚ dosiahnuť zvýšený cieľ do roku 2030 a úspešnú a spravodlivú transformáciu smerom k cieľu klimatickej neutrality do roku 2050, ako Komisia uvádza v oznámení o Európskej zelenej dohode.

Táto iniciatíva nariadenia o spoločnom úsilí je preto v súlade s politikami Únie o čistom a obehovom hospodárstve, udržateľnej a inteligentnej mobilite, so stratégiou „z farmy na stôl“, stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, s akčným plánom pre cieľ nulového znečistenia a právnymi predpismi o odpade, revíziami nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch a nariadením o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (nariadenie o ozóne), ako aj s postavením Únie na medzinárodnej scéne a jej diplomaciou v oblasti zelenej dohody.

Balík Fit for 55 spolu s nástrojom NextGenerationEU a viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027 pomôžu dosiahnuť súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu, o ktorú sa Európa usiluje. Spojením týchto politík a finančnej podpory EÚ sa bude riešiť hospodárska kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 a zrýchli sa transformácia na čisté a udržateľné hospodárstvo, pričom sa spoja opatrenia v oblasti klímy a hospodársky rast a zároveň sa dosiahne klimatická neutralita do roku 2050. Rozpočet EÚ (VFR) na roky 2021 – 2027 a balík NextGenerationEU zabezpečia celkovo 30 % cieľa výdavkov na začleňovanie opatrení v oblasti klímy. Pokiaľ ide konkrétne o Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti v rámci nástroja NextGenerationEU, každý národný plán obnovy a odolnosti bude musieť zahŕňať najmenej 37 % výdavkov týkajúcich sa investícií do klímy. Politika súdržnosti prispeje k výdavkom na klímu 100 % fondu pre spravodlivú transformáciu a najmenej 37 % Kohézneho fondu a 30 % Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Tieto fondy môžu výrazne podporiť investície a reformy uvedené v národných energetických a klimatických plánoch, prijatých na základe nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy 14 (nariadenie o riadení), a pomôcť zmierniť sociálno-ekonomické náklady transformácie.

Komisia okrem toho s cieľom posilniť súlad naprieč politikami a v súlade so svojím oznámením Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov 15 zlepšuje svoje usmernenia v oblasti lepšej regulácie, aby zabezpečila, že všetky jej iniciatívy budú v súlade so zásadou „nespôsobovať významnú škodu“, a tým sa riadi záväzkami stanovenými v európskom právnom predpise v oblasti klímy.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA 

• Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V súlade s článkom 191 a článkom 192 ods. 1 ZFEÚ musí Európska únia okrem iného prispievať k dosahovaniu týchto cieľov: udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

• Subsidiarita

Zmena klímy je cezhraničný problém, ktorý sa nedá vyriešiť len na štátnej alebo miestnej úrovni. Opatrenia v oblasti klímy sa musia koordinovať na európskej a podľa možností aj na celosvetovej úrovni. Opatrenia na úrovni EÚ sú opodstatnené na základe zásady subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Európska únia od roku 1992 pracuje na hľadaní spoločných riešení a presadzovaní globálnych opatrení na boj proti zmene klímy. Konkrétnejšie, opatrenie na úrovni EÚ zabezpečí nákladovo efektívne plnenie cieľov zníženia emisií do roku 2030 aj v dlhodobejšej perspektíve, pričom zaručí spravodlivosť a environmentálnu integritu. Kompetencie EÚ v oblasti zmeny klímy sa potvrdzujú a uvádzajú v článkoch 191 až 193 ZFEÚ.

• Proporcionalita

Tento návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľov nákladovo efektívneho znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ v rokoch 2021 až 2030 pri súčasnom zabezpečení spravodlivosti a environmentálnej integrity.

V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa stanovuje celkové zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve aj ich domáce zníženie o najmenej 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tento návrh sa týka veľkej časti týchto emisií skleníkových plynov a reviduje nariadenie ESR s cieľom dosiahnuť tento cieľ.

• Výber nástroja

Hlavným cieľom tejto iniciatívy je aktualizovať ciele stanovené v nariadení ESR s cieľom zosúladiť ich so zvýšenou úrovňou ambície do roku 2030, a preto sa cieľ návrhu najlepšie dosiahne prostredníctvom nariadenia v nadväznosti na predchádzajúci legislatívny nástroj na stanovenie právne záväzných vnútroštátnych cieľov zníženia emisií.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU 

• Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Nariadenie ESR bolo prijaté v roku 2018 po hodnotení 16 predchádzajúceho rámca – rozhodnutia o spoločnom úsilí 406/2009/ES 17 . Členské štáty sa celkovo v dôsledku rozhodnutia č. 406/2009/ES začali aktívnejšie zaoberať novými opatreniami na zníženie emisií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje, a ich optimálnou štruktúrou.

• Konzultácie so zainteresovanými stranami

Revízia nariadenia ESR vychádza zo spätnej väzby prijatej v priebehu prípravy a po predložení plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030.

Komisia presnejšie na účely tohto návrhu 29. októbra 2020 zverejnila úvodné posúdenie vplyvu, v ktorom načrtla úvodné úvahy a politické možnosti revízie. K úvodnému posúdeniu vplyvu bolo možné predkladať spätnú väzbu od 29. októbra 2020 do 26. novembra 2020 a doručených bolo 101 príspevkov 18 .

Komisia navyše s cieľom zozbierať dôkazy a zabezpečiť väčšiu transparentnosť zorganizovala verejnú konzultáciu od 13. novembra 2020 do 5. februára 2021. Táto konzultácia sa začala zároveň s konzultáciami o smernici o ETS, nariadení LULUCF a nariadení o normách CO2 pre autá a dodávky. V rámci verejnej konzultácie bolo prijatých 45 678 reakcií, z ktorých 45 403 predložili občania spojení v kampani. Zvyšných 276 reakcií poskytli obchodné združenia, podniky, jednotlivci, subjekty verejného sektora a odborové zväzy. Veľká väčšina respondentov sa zhodla, že odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR, by mali dosiahnuť ďalšie zníženie a že členské štáty by mali zintenzívniť úsilie a sledovať ambicióznejšie ciele. Väčšina respondentov bola za to, aby sa na budovy a cestnú dopravu v prípade rozšírenia systému ETS paralelne vzťahovali nariadenie ESR aj systém ETS, čo podporila aj veľká väčšina mimovládnych organizácií a občanov. Menšia, ale značná časť respondentov bola za zmenšenie sektorálneho rozsahu pôsobnosti nariadenia ESR, pričom za túto možnosť bola oveľa menšia väčšina odpovedí zo súkromného sektora (najmä z energetického). Podrobné zhrnutie a výsledky verejnej konzultácie sú predložené v prílohe 2 k posúdeniu vplyvu k tomuto návrhu.

Výkonný podpredseda Timmermans a komisár Schmit zorganizovali 1. júna 2021 vypočutie sociálnych partnerov s cieľom prediskutovať hospodársky a sociálny rozmer balíka Fit for 55. Sociálni partneri podporili cieľ zníženia o 55 % a poskytli svoje stanoviská k rôznym návrhom balíka. 

• Získavanie a využívanie expertízy

Ako iné návrhy a posúdenia vplyvu, ktoré sú súčasťou balíka politík Fit for 55, aj tento návrh využíva súbor integrovaných modelovacích nástrojov, ktoré sa vzťahujú na všetky emisie skleníkových plynov v hospodárstve EÚ. Pomocou týchto nástrojov sa pripravuje súbor základných scenárov, ktoré odzrkadľujú navzájom konzistentné balíky politík zosúladené so zvýšeným cieľom v oblasti klímy do roku 2030 a vychádzajú zo scenárov vyvinutých pre plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030. Tieto scenáre sa zakladajú na aktualizovanom referenčnom scenári EÚ do roku 2020 (REF 2020) 19 , ktorý predstavuje prognózu vývoja energetických systémov EÚ a vnútroštátnych energetických systémov a emisií skleníkových plynov v aktuálnom politickom rámci 20 , ktorý zahŕňa dosahy pandémie COVID-19. Tieto scenáre boli pripravené s pomocou zmlúv s laboratóriom E3MLab, Národnou technickou univerzitou v Aténach, inštitútom IIASA a alianciou EuroCare v koordinácii s expertmi z členských štátov prostredníctvom expertnej skupiny pre referenčný scenár a podrobné výsledky z modelovania budú zverejnené spolu s právnymi návrhmi.

Hlavný modelovací súbor použitý na vytvorenie scenárov predložených v tomto posúdení vplyvu sa úspešne používa pri posúdeniach politiky v oblasti klímy a energetiky zo strany Komisie. Bol použitý najmä pri návrhoch Komisie týkajúcich sa plánu cieľov v oblasti klímy 21 na analýzu zvýšeného cieľa zmiernenia do roku 2030, dlhodobej stratégie 22 , ako aj rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky do rokov 2020 a 2030.

Hlavnými prvkami modelovacieho rámca pre prognózy v oblasti energetiky, dopravy a emisií CO2 sú dva modely: i) cenovo-stimulovaný systém trhovej rovnováhy 23 (PRIMES) a ii) PRIMES-TREMOVE (model pre dopravu). Na prognózy v oblasti emisií skleníkových plynov iných než CO2 sa používa informačný a simulačný model pre skleníkové plyny a znečistenie ovzdušia (GAINS), na prognózy v oblasti emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva sa používajú modely globálneho riadenia biosféry (GLOBIOM-G4M) a na prognózy v oblasti poľnohospodárskej činnosti sa používa model globálneho poľnohospodárskeho sektora viacerých krajín (CAPRI).

Návrh okrem toho vychádza z: i) emisných údajov a skúseností z vykonávania systémov EÚ pre monitorovanie, nahlasovanie a overovanie, ii) dôkazov zozbieraných v rámci posúdenia vplyvu na podporu návrhu nariadenia ESR z roku 2016, iii) starších štúdií zameraných na cestnú dopravu a budovy, ktoré sa týkajú emisií skleníkových plynov.

Na základe scenára REF2020 bol vypracovaný súbor „hlavných“ politických scenárov. Sú navrhnuté tak, aby predstavovali 55 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov prostredníctvom politických balíkov, ktoré sú v súlade s politickými možnosťami preskúmanými v rámci rôznych posúdení vplyvu. Tieto hlavné politické scenáre dopĺňajú varianty, ktoré sú špecifické pre danú politiku, a ďalšie analýzy, ktoré sa opisujú v posúdení vplyvu na podporu tohto návrhu a ktoré sa týkajú posúdení vplyvu z politického balíka Fit for 55.

• Posúdenie vplyvu

Posúdenia vplyvu pre rôzne iniciatívy politického balíka Fit for 55 sa zakladajú na integrovaných modelovacích scenároch, v ktorých sa odzrkadľuje vzájomné pôsobenie rôznych nástrojov politiky a hospodárskych subjektov, a to s cieľom zabezpečiť komplementárnosť, koherentnosť a účinnosť pri plnení ambícií v oblasti klímy do rokov 2030 a 2050 (pozri predchádzajúci oddiel).

Posúdenie vplyvu priložené k tomuto návrhu dopĺňa analýzu realizovanú v roku 2020 ako súčasť posúdenia vplyvu na podporu plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030. Toto tvorilo analytický základ pre stanovenie cieľa najmenej 55 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a cieľa klimatickej neutrality do roku 2050.

Výbor pre kontrolu regulácie vydal 19. apríla 2021 kladné stanovisko s odporúčaniami na zlepšenie. Posúdenie vplyvu bolo zodpovedajúcim spôsobom zmenené. Hlavné zmeny sa týkajú týchto bodov:

·lepší opis problému na dostatočné odhalenie nedostatkov aktuálneho nariadenia ESR,

·koherentnosť s ostatnými súvisiacimi iniciatívami, najmä s revíziami nariadení ETS a LULUCF a európskym právnym predpisom v oblasti klímy,

·preukázanie proporcionality zachovania rozsahu pôsobnosti nariadenia ESR len na tie odvetvia, na ktoré sa bude vzťahovať nový systém ETS,

·lepšie a jasnejšie rozloženie úsilia medzi členské štáty,

·lepšia identifikácia toho, koho to ovplyvní a ako, nákladov a výhod uprednostnenej možnosti a podrobných stanovísk skupín zainteresovaných strán.

• Možnosti politiky

V posúdení vplyvu sa analyzujú tri hlavné možnosti politiky:

1.rozšíriť systém ETS na niektoré odvetvia, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje nariadenie ESR (t. j. budovy a cestnú dopravu), a pritom ponechať tieto odvetvia aj v rozsahu pôsobnosti nariadenia ESR;

2.preradiť niektoré odvetvia pod systém ETS (t. j. budovy a cestnú dopravu) a zodpovedajúcim spôsobom zmenšiť rozsah pôsobnosti nariadenia ESR;

3.preradiť niektoré odvetvia pod systém ETS (všetko spaľovanie fosílnych palív) a postupne vyradiť nariadenie ESR zlúčením emisií z poľnohospodárstva podľa nariadenia ESR netýkajúcich sa energetiky s odvetviami, na ktoré sa vzťahuje nariadenie LULUCF (v tzv. pôdnom odvetví), a zostávajúce odvetvia zastrešiť pod príslušné politické nástroje v oblasti klímy a osobitné nové nariadenie (ak bude potrebné), ktoré by sa vzťahovalo na všetky odvetvia mimo ETS, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje nariadenie ESR.

Posúdenie vplyvu sa v rámci možností 1 a 2 zaoberá aj primeranou úrovňou zvýšenia cieľov zníženia emisií, konkrétne či by také zvýšenie malo byť značné, alebo mierne, ďalej rozložením úsilia medzi členské štáty a ich prínosom ku kolektívnemu cieľu, východiskovým bodom trajektórií ročne pridelených emisných kvót a fungovaním nástrojov flexibility v rámci ETS a LULUCF.

Smernica o EU ETS a nariadenia ESR a LULUCF sa zatiaľ dohromady vzťahovali na emisie skleníkových plynov v rôznych oblastiach hospodárstva, pričom v každom z nich sa definuje prínos príslušných odvetví k celkovému cieľu. Osobitné otázky vyplývajú z rozšírenia stanovovania cien uhlíka, čo je dôležitý nástroj na boj proti emisiám skleníkových plynov, na nové odvetvia.

Vytvorenie nového obchodovania s emisiami pre cestnú dopravu a budovy si vyžadovalo preskúmanie rozsahu pôsobnosti samotného nariadenia o spoločnom úsilí so zohľadnením účinnosti, nákladovej efektívnosti a spravodlivosti nástroja a architektúry politiky v oblasti klímy ako celku. Podobne zmena rozsahu pôsobnosti nariadenia LULUCF smerom k využitiu nástroja využívania pôdy by mohla mať vplyv na rozsah pôsobnosti nariadenia ESR. Návrh nariadenia LULUCF však počíta len s vnútroštátnymi cieľmi pre pôdne odvetvie po roku 2030, a preto nemá vplyv na návrh nariadenia ESR, ktorého čas pôsobnosti je ohraničený do roku 2030. Okrem toho boli v posúdení vplyvu zvážené a posúdené rôzne možnosti, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti nariadenia ESR, predovšetkým či odvetvie patrí alebo nepatrí do pôsobnosti nariadenia ESR aj do obchodovania s emisiami a/alebo či by nástroj využívania pôdy mal dosah na splnenie celkového cieľa EÚ do roku 2030.

Uplatnenie obchodovania s emisiami na odvetvia ako budovy a cestná doprava sa bude týkať približne polovice emisií podľa aktuálneho nariadenia o spoločnom úsilí. Pokiaľ ide o súčasný systém ETS, takýto systém bude integrovať cenu CO2 do hospodárskych a finančných rozhodnutí a bude dôležitým nástrojom na stimuláciu prijímania nákladovo efektívnych opatrení podnikmi a spotrebiteľmi v týchto odvetviach vo všetkých členských štátoch. Samotná cena uhlíka by zároveň nepriniesla požadovanú transformáciu v dotknutých odvetviach efektívnym spôsobom. Z plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030 vyplýva jednoznačná nutnosť komplementárnych a cielených politík. Tie môžu byť zamerané na zlyhania trhu a rozdielne stimuly, urýchliť technologickú zmenu a vyvinúť potrebnú infraštruktúru koordinovaným spôsobom (napr. na renováciu budov, elektrifikáciu a vodíkovú technológiu pre priemysel).

Preto by bolo predčasné ponechať cielený pokles emisií z budov a cestnej dopravy výlučne na obchodovanie s emisiami. Takáto možnosť si zaslúži riadne zváženie v budúcom preskúmaní nariadenia ESR na základe ponaučení z fungovania obchodovania s emisiami v týchto dvoch odvetviach.

Uprednostňovanou možnosťou je zvýšiť ambíciu v nariadení ESR v súlade s nákladovo efektívnymi prognózami s cieľom splniť celkovú ambíciu v oblasti klímy do roku 2030 stanovenú v pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030. Rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia – cestnú dopravu a budovy – a ich súčasné ponechanie v rozsahu pôsobnosti nariadenia ESR sa vníma ako príspevok k splneniu cieľa z nariadenia ESR, a nie ako náhrada zaň.

Zvýšenie vnútroštátnych cieľov podľa nariadenia ESR si vyžaduje prehodnotenie spravodlivosti a nákladovej efektívnosti v rámci nástroja. Pokiaľ ide o spravodlivosť, v posúdení sa usúdilo, že aktualizácia prístupu stanovovania cieľa na základe HDP na obyvateľa je ešte vždy namieste pri súčasnom uplatňovaní obmedzeného množstva cielených úprav na vyriešenie obáv týkajúcich sa nákladovej efektívnosti. V celkovom meradle to povedie ku konvergencii emisií na obyvateľa v týchto odvetviach v celej EÚ.

Z hľadiska zabezpečenia maximálnej nákladovej efektívnosti sa očakáva, že všetky existujúce nástroje flexibility sa využijú na účely zvýšenej ambície, zohľadnenej v 40 % cieli EÚ pre nariadenie ESR. Nástroje flexibility sa vo svojom rozsahu aj fungovaní považujú za primerané na zabezpečenie lepšej nákladovej efektívnosti celkovej politiky.

Na roky 2023 až 2030 bude potrebné stanoviť nové záväzné vnútroštátne limity, vyjadrené v ročne pridelených emisných kvótach, ktoré budú postupne viesť k cieľu každého členského štátu do roku 2030. Ročne pridelené emisné kvóty na roky 2023, 2024 a 2025 sa vypočítajú na základe údajov o emisiách skleníkových plynov za roky 2005 a 2016 až 2018 podľa preskúmania Komisie v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia ESR. Výpočet ročne pridelených emisných kvót na roky 2026 až 2030 bude pre väčšiu presnosť vychádzať z priemeru emisií skleníkových plynov každého členského štátu v rokoch 2021, 2022 a 2023 po komplexnom preskúmaní údajov z národných inventúr, ktoré vykoná Komisia v roku 2025.

Komisia okrem toho v roku 2027 vykoná komplexné preskúmanie údajov z národných inventúr na účely súladu s nariadením ESR, ako sa stanovuje v článku 38 nariadenia o riadení. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určí rozsah pôsobnosti uvedených dvoch komplexných preskúmaní s cieľom predísť zbytočnému zdvojeniu úloh.

V európskom právnom predpise v oblasti klímy sa predpokladá, že aby bolo možné zabezpečiť vyvinutie dostatočného úsilia o zmiernenie zmeny klímy do roku 2030, príspevok čistého odstraňovania k cieľu najmenej 55 % zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 bude obmedzený na 225 miliónov ton CO2Eq. Toto ustanovenie európskeho právneho predpisu v oblasti klímy nemá nijaký vplyv na revíziu právnych predpisov Únie. Navrhovaným zvýšením ambície v nariadení LULUCF spolu s rozdelením jeho existujúcej flexibility na použitie v každom z päťročných období zabezpečenia súladu sa znižuje pravdepodobnosť nedodržania požiadaviek právneho predpisu v oblasti klímy. Počítanie s flexibilitou z odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR, v odvetviach podľa nariadenia LULUCF a naopak aj s obmedzenou flexibilitou je aj tak prínosné, ak si majú členské štáty účinne plniť svoje individuálne povinnosti.

Navrhuje sa zriadiť nový mechanizmus vo forme dodatočnej rezervy. Členské štáty sa môžu rozhodnúť nepodieľať sa na takej rezerve. Táto rezerva by sa mohla uvoľniť až po splnení požiadaviek právneho predpisu v oblasti klímy, a to na účely národného splnenia cieľov podľa nariadenia ESR prenesením nevyužitých kreditov z LULUCF 24 na konci druhého obdobia zabezpečenia súladu tým členským štátom, ktoré ich potrebujú. Využitie tejto rezervy však bude závisieť od nadmernej výkonnosti v odvetví LULUCF.

• Regulačná vhodnosť a zjednodušenie 

V súlade so záväzkom Komisie týkajúcim sa lepšej právnej regulácie bol návrh vypracovaný inkluzívne, transparentne a za neustálej účasti zainteresovaných strán.

V nariadení ESR sa stanovujú ciele zníženia emisií pre členské štáty na vnútroštátnej úrovni. Preto sa musia rozhodnúť členské štáty, ako také ciele dosiahnuť (z dôvodu subsidiarity). Hoci v tomto návrhu sa revidujú ciele, ktoré má každý členský štát dosiahnuť do roku 2030, tento návrh nepredstavuje pre správne orgány jednotlivých štátov ďalšiu administratívnu záťaž, keďže na hlavných aktérov sa v tomto ohľade zameriava nariadenie ESR.

• Základné práva 

Tento návrh rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie 25 . Prispieva predovšetkým k dosahovaniu vysokej miery ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

4.VPLYV NA ROZPOČET 

Dobré vykonanie návrhu, ktorým sa mení nariadenie ESR, bude rozhodujúce pre dosiahnutie jeho cieľov a cieľov stanovených v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Zvýšenie cieľov podľa nariadenia ESR si bude vyžadovať dodatočné opatrenia na národnej úrovni a členské štáty budú musieť zrevidovať a uplatniť prísnejšie stratégie, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy. Preto je potrebné, aby sa opatrenia na podporu budovania kapacít vykonali v priebehu piatich rokov (2023 – 2027), čo členským štátom umožní prispôsobiť sa náročnejšiemu rámcu. Celkové odhadované náklady na podporné opatrenia predstavujú 1 750 000 EUR.

V návrhu sa reviduje aj flexibilita LULUCF stanovená v článku 7 nariadenia ESR a zriaďuje sa nová dobrovoľná, dodatočná rezerva s cieľom pomôcť členským štátom dosiahnuť ich individuálne ciele, čo im umožní využiť nevyužité čisté odstraňovanie vygenerované v rokoch 2026 – 2030 za podmienky, že v roku 2030 sa dosiahne cieľ Únie predstavujúci 55 % zníženie emisií s maximálnym príspevkom čistého odstraňovania stanoveným na 225 miliónov ton CO2Eq, ako sa to vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy. Tieto zmeny si budú vyžadovať úpravy v registri Únie, ktoré bude potrebné vykonať s podporou externého dodávateľa pri odhadovaných nákladoch vo výške 600 000 EUR.

Uvedené úlohy si budú vyžadovať aj zvýšenú kapacitu útvarov Komisie, ktoré budú potrebovať tri nové pozície AD, a tie budú poskytovať podporu aj pri spolurozhodovacom procese. V priloženom legislatívnom finančnom výkaze sa uvádzajú podrobné údaje o dôsledkoch tohto návrhu pre rozpočet EÚ.

Voľby týkajúce sa vývoja a obstarávania IT budú podliehať predbežnému schváleniu Radou Európskej komisie pre informačné technológie a kybernetickú bezpečnosť.

5.ĎALŠIE PRVKY 

• Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ 

Transparentné a pravidelné podávanie správ o povinnostiach členských štátov spolu s dôkladnými kontrolami súladu sú základnými prvkami na zabezpečenie pokroku pri plnení dlhodobých záväzkov EÚ v oblasti zníženia emisií. Iniciatíva zachováva režim súladu, ktorý sa uplatňuje pre nariadenie ESR, a naďalej sa opiera o pevný rámec monitorovania, podávania správ a overovania stanovený v nariadení o riadení. Komisia bude ako základ svojho pravidelného hodnotenia pokroku využívať okrem iného informácie, ktoré budú predkladať a nahlasovať členské štáty podľa nariadenia o riadení. Patria sem údaje o emisiách skleníkových plynov, informácie o politikách a opatreniach, prognózach a adaptácii. Komisia tieto informácie takisto využije pri preskúmaní vykonávania predpisov týkajúcich sa životného prostredia a pri monitorovaní environmentálnych akčných programov. Informácie získané od členských štátov možno doplniť o systematické atmosferické pozorovania zistené na mieste, ako aj pozorovania z diaľkového prieskumu, ako napríklad tie z programu Copernicus.

Účinnosť návrhu pre plnenie revidovaných cieľov do roku 2030 závisí od kapacity členských štátov prispôsobiť svoje plány a stratégie na účely ráznejšej reakcie na výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy. Komisia v tomto kontexte zavedie opatrenia na budovanie kapacít s cieľom podporiť členské štáty v ich úsilí o začlenenie revidovaných cieľov do ich národných plánov a stratégií v oblasti klímy vrátane národných energetických a klimatických plánov.

Táto iniciatíva zároveň ponecháva zavedené ustanovenia o preskúmaní, podľa ktorých sa od Komisie vyžaduje, aby do šiestich mesiacov od každého globálneho hodnotenia dohodnutého podľa článku 14 Parížskej dohody predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia. Prvé globálne hodnotenie sa uskutoční v roku 2023 a potom sa bude vykonávať každých päť rokov.

Nariadenie ESR, jeho relevantnosť ako regulačného nástroja a jeho rozsah pôsobnosti sa bude preskúmavať na účely vytvorenia rámca politík v oblasti klímy a energetiky po roku 2030, pričom sa zohľadnia interakcie medzi rôznymi nástrojmi, najmä rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a regulácia piliera využívania poľnohospodárskej pôdy a lesného hospodárstva.

• Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1 

V tomto článku sa uvádzajú všetky navrhované zmeny nariadenia ESR, konkrétne:

1.Článok 1 o predmete úpravy: aktualizovať odkaz na cieľ zníženia emisií podľa nariadenia ESR na úrovni EÚ;

2.Článok 2 o rozsahu pôsobnosti: upraviť, ako sa definuje rozsah pôsobnosti s prihliadnutím na navrhované začlenenie námornej dopravy do prílohy I k smernici 2003/87/ES;

3.Článok 4 ods. 2 a 3 o úrovniach ročne pridelených emisných kvót na roky 2021 – 2030: aktualizovať rámec, podľa ktorého Komisia stanoví nové úrovne ročne pridelených emisných kvót členských štátov v rokoch 2023 – 2030. Nový rámec zahŕňa aktualizáciu národných ročne pridelených emisných kvót s využitím nových údajov, ktoré budú k dispozícii až v roku 2025. Preskúmanie v roku 2025 vzhľadom na neistotu spojenú so strednodobými účinkami pandémie ochorenia COVID-19 v hospodárstve a rýchlosť obnovy umožní upraviť ročne pridelené emisné kvóty na roky 2026 – 2030 s cieľom zabezpečiť, aby neboli ani príliš mierne, ani príliš prísne;

4.Článok 6, nový odsek 3a o flexibilite EU ETS: dať Malte termín na vyjadrenie, či zamýšľa využiť svoju zvýšenú flexibilitu ETS. Tento nový termín je nevyhnutný, keďže Malta bude mať v dôsledku osobitných vlastností svojho hospodárstva prístup k zvýšenej flexibilite ETS prostredníctvom zmeny prílohy II k nariadeniu ESR;

5.Článok 7 o použití odstraňovania z LULUCF: rozdeliť použitie flexibility LULUCF na dve päťročné obdobia a každému obdobiu prideliť strop zodpovedajúci polovici celkovej sumy; a odstrániť odsek 2, keďže predpokladaná zmena názvu prílohy III sa vykoná prostredníctvom zmeny nariadenia ESR, ako sa navrhuje v tomto dokumente (pozri bod 9);

6.Doplniť nový článok (článok 11a): zriadiť dobrovoľnú dodatočnú rezervu (vytvorenú z nevyužitých kreditov z LULUCF na konci druhého obdobia zabezpečenia súladu), ktorú členské štáty použijú na splnenie svojho cieľa do roku 2030 vyplývajúceho z nariadenia ESR, a to pod podmienkou splnenia cieľa –55 % na úrovni EÚ s maximálnym príspevkom 225 miliónov ton CO2Eq čistého odstraňovania v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy. Dodatočná flexibilita uľahčí splnenie cieľa tým členským štátom, ktoré môžu mať ťažkosti s plnením prísnejších vnútroštátnych cieľov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje ESR, aj v odvetviach LULUCF, len na konci obdobia;

7.Príloha I o znížení emisií skleníkových plynov členských štátov: vložiť nové ciele zníženia emisií členských štátov do roku 2030 vo vzťahu k úrovniam z roku 2005 pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie ESR;

8.Príloha II o flexibilite ETS: zvýšiť hranicu flexibility ETS pre Maltu z 2 % na 7 %;

9.Príloha III: zmeniť jej názov v súlade s novým znením článku 7.

2021/0200 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 26 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 27 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Parížska dohoda bola prijatá v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a platnosť nadobudla v novembri 2016 (ďalej len „Parížska dohoda“). Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.

(2)Únia zaviedla regulačný rámec na dosiahnutie svojho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o najmenej 40 %, čo podporila Európska rada v roku 2014, ešte pred nadobudnutím platnosti Parížskej dohody. Právne predpisy, ktorými sa tento cieľ vykonáva, zahŕňajú o. i. smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 28 (ktorou sa zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 29 (ktorým sa od členských štátov vyžaduje, aby vyvažovali emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 30 , ktorým sa stanovujú národné ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES ani nariadenie 2018/841.

(3)V Európskej zelenej dohode 31 sa kombinuje komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 a vytyčuje sa nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Jej cieľom je takisto ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Zároveň táto transformácia vplýva inak na ženy ako na mužov a má osobitný dosah na niektoré znevýhodnené skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím či osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Preto sa musí zabezpečiť, aby transformácia bola spravodlivá a inkluzívna a aby sa na nikoho nezabudlo.

(4)Únia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 32 (európsky právny predpis v oblasti klímy) zakotvila do právnych predpisov cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzok Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov v EÚ (emisie po odpočítaní odstránených emisií) najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(5)V záujme vykonania uvedených záväzkov, ako aj splnenia príspevkov Únie podľa Parížskej dohody 33 prijatej na základe UNFCCC by sa regulačný rámec Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov mal upraviť.

(6)V nariadení (EÚ) 2018/842 sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov v rokoch 2021 až 2030 k splneniu aktuálneho cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 uvedeného nariadenia, do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Okrem toho sa v ňom stanovujú aj pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov.

(7)Hoci obchodovanie s emisiami bude platiť aj pre emisie skleníkových plynov z cestnej a námornej dopravy, ako aj z budov, rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842 zostane zachovaný. Nariadenie (EÚ) 2018/842 sa preto bude naďalej uplatňovať na emisie skleníkových plynov z domácej lodnej dopravy, ale nie na emisie z medzinárodnej lodnej dopravy. Emisie skleníkových plynov členského štátu v rámci rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/842, ktoré sa majú zohľadniť na účely kontrol súladu, sa budú naďalej určovať po dokončení preskúmaní inventúr v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 34 .

(8)Komisia vo svojom oznámení zo 17. septembra 2020 35  uviedla, že zvýšený celkový cieľ do roku 2030 možno dosiahnuť len s príspevkom všetkých odvetví.

(9)Európska rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2020 uviedla, že cieľ do roku 2030 splní Únia kolektívne nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, že všetky členské štáty sa budú na tomto úsilí podieľať pri zohľadnení hľadísk spravodlivosti a solidarity a na nikoho sa nezabudne a že nový cieľ do roku 2030 treba dosiahnuť tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť Únie a zohľadnili rôzne východiskové pozície a osobitné národné okolnosti a potenciál zníženia emisií členských štátov vrátane ostrovných členských štátov a ostrovov, ako aj vynaložené úsilie.

(10)Odvetvia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842, budú musieť na dosiahnutie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % znižovať svoje emisie postupne, kým nedosiahnu v roku 2030 zníženie o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005.

(11)Na daný účel je potrebné upraviť cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 pre každý členský štát. Pri revízii cieľa zníženia emisií skleníkových plynov by sa mala použiť rovnaká metodika ako pri prvom prijatí nariadenia (EÚ) 2018/842, keď sa národné príspevky určovali so zreteľom na rôzne kapacity a príležitosti na nákladovú efektívnosť v členských štátoch, aby sa zabezpečilo spravodlivé a vyvážené rozloženie úsilia. Zníženie maximálnych emisií skleníkových plynov pre každý členský štát do roku 2030 by sa preto malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do systému obchodovania s emisiami Únie až po roku 2005.

(12)V dôsledku toho bude potrebné od roka prijatia tohto nariadenia stanoviť nové záväzné vnútroštátne limity, vyjadrené v ročne pridelených emisných kvótach, ktoré budú postupne viesť k cieľu každého členského štátu do roku 2030, a pritom ponechať v platnosti aktuálne ročné limity stanovené pre predchádzajúce roky, ako sa stanovuje vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2020/2126 36 .

(13)Pandémia COVID-19 má dosah na hospodárstvo Únie a úroveň jej emisií v rozsahu, ktorý zatiaľ nemožno plne kvantifikovať. Na druhej strane, Únia spúšťa svoj najväčší balík stimulov v histórii, čo bude mať potenciálny dosah aj na úroveň emisií. Pre túto neistotu je namieste preskúmať údaje o emisiách v roku 2025 a v prípade potreby upraviť ročne pridelené emisné kvóty.

(14)Preto je takisto namieste v roku 2025 aktualizovať ročne pridelené emisné kvóty na roky 2026 až 2030. To by sa malo zakladať na komplexnom preskúmaní údajov z národných inventúr, ktoré vykoná Komisia s cieľom zistiť priemerné emisie skleníkových plynov každého členského štátu počas rokov 2021, 2022 a 2023.

(15)Podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 možno na účely posúdenia splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy zrušenie obmedzeného množstva pridelených kvót v systéme obchodovania s emisiami v Európskej únii. Vzhľadom na osobitú štruktúru hospodárstva Malty je vnútroštátny cieľ zníženia tohto členského štátu založený na hrubom domácom produkte na obyvateľa výrazne vyšší ako jeho potenciál nákladovo efektívneho zníženia, preto je namieste zvýšiť prístup Malty k tejto flexibilite bez ohrozenia cieľa Únie znížiť emisie do roku 2030.

(16)Okrem uvedenej flexibility možno na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842 zo strany niektorých členských štátov vziať do úvahy obmedzené množstvo čistého odstraňovania a čistých emisií z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva (LULUCF) (ďalej len „flexibilita LULUCF“). S cieľom zabezpečiť vynaloženie dostatočného úsilia na zmiernenie zmeny klímy do roku 2030 je namieste obmedziť využívanie flexibility LULUCF rozdelením využívania tejto flexibility na dve samostatné obdobia, pričom každé z nich bude obmedzené limitom zodpovedajúcim polovici maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2018/842. Takisto je namieste zosúladiť názov prílohy III so zmenou nariadenia (EÚ) 2018/841 vykonanou delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2021/268 z 28. októbra 2020 37 . V dôsledku toho už nie je potrebné, aby sa v nariadení (EÚ) 2018/842 stanovoval právny základ umožňujúci Komisii prijímať delegované akty na zmenu názvu jeho prílohy III. Článok 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/842 by sa preto mal vypustiť.

(17)Vzhľadom na zavedenie posilneného režimu súladu nariadením (EÚ) 2018/841 od roku 2026 je namieste zrušiť odpočítanie emisií skleníkových plynov vytvorených každým členským štátom v období od roka 2026 do roka 2030 v pôdnom odvetví nad rámec jeho odstraňovania. Článok 9 ods. 2 by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(18)Stanovením ambicióznejších cieľov v nariadení (EÚ) 2018/841 sa zníži kapacita členských štátov vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré by bolo možné použiť na splnenie podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Rozdelením využitia flexibility LULUCF na dve samostatné obdobia sa navyše ešte viac obmedzí dostupnosť čistého odstraňovania na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. V dôsledku toho môžu niektoré členské štáty čeliť problémom s plnením cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, kým iné členské štáty, či už tie isté, alebo iné, môžu vytvárať čisté odstraňovanie, ktoré nemožno použiť na účely splnenia podmienok nariadenia (EÚ) 2018/842. Ak budú splnené ciele Únie stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2021/1119, najmä v súvislosti s maximálnym limitom príspevku čistého odstraňovania, je namieste vytvoriť nový dobrovoľný mechanizmus vo forme dodatočnej rezervy, ktorá členským štátom pomôže plniť si povinnosti.

(19)Nariadenie (EÚ) 2018/842 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) 2018/842 sa mení takto:

1.V článku 1 sa „30 %“ nahrádza „40 %.

2.V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:

„Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie skleníkových plynov z kategórií zdrojov podľa IPCC, ktorými sú energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo a odpad, určených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999*, s výnimkou emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, ale okrem činnosti „námorná doprava“.

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

3.V článku 4 sa ods. 2 a ods. 3 nahrádzajú takto:

„2. S výhradou nástrojov flexibility stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia, úpravy podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia a po zohľadnení akýchkoľvek odpočítaní vyplývajúcich z uplatňovania článku 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES každý členský štát zabezpečí, aby jeho emisie skleníkových plynov:

a) v období rokov 2021 a 2022 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 1 prílohy I k tomuto nariadeniu. Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie;

b) v období rokov 2023, 2024 a 2025 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2022 pri ročnom pridelení emisných kvót pre daný členský štát určených podľa odseku 3 tohto článku na daný rok a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu;

c) v období rokov 2026 až 2030 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom v roku 2024 na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2021, 2022 a 2023 predložených členským štátom podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v stĺpci 2 prílohy I k tomuto nariadeniu.

3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát na roky 2021 až 2030 v tonách ekvivalentu CO2v súlade s lineárnymi trajektóriami stanovenými v odseku 2.

Na roky 2021 a 2022 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe komplexného preskúmania údajov z najnovších národných inventúr za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a uvedie výšku emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie uvedených ročne pridelených emisných kvót.

Za roky 2023, 2024 a 2025 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku a preskúmaných hodnôt údajov v národných inventúrach za roky 2016, 2017 a 2018, na ktoré sa odkazuje v druhom pododseku.

Za roky 2026 až 2030 určí ročne pridelené emisné kvóty na základe výšky emisií skleníkových plynov každého členského štátu v roku 2005 uvedenej podľa druhého pododseku a komplexného preskúmania údajov v najnovších národných inventúrach za roky 2021, 2022 a 2023 predložených členskými štátmi podľa článku 26 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

4.Do článku 6 sa vkladá tento odsek 3a:

„3a. Malta do 31. decembra 2023 informuje Komisiu o svojom prípadnom zámere využiť obmedzené zrušenie kvót EU ETS uvedené v odseku 1 až do percentuálnej hodnoty uvedenej v prílohe II za každý z rokov 2025 až 2030 na účely splnenia podmienok článku 9“.

5.Článok 7 sa mení takto:

a)    Názov sa nahrádza takto:

„Dodatočné použitie čistého odstraňovania z LULUCF“;

b)    Odsek 1 sa mení takto:

i)    Úvodná veta sa nahrádza takto:

„Pokiaľ emisie skleníkových plynov členského štátu presiahnu jeho ročne pridelené emisné kvóty na príslušný rok vrátane akýchkoľvek ročne pridelených emisných kvót prenesených podľa článku 5 ods. 3 tohto nariadenia, na účely posúdenia toho, či tento členský štát spĺňa podmienky článku 9 tohto nariadenia, možno za daný rok zohľadniť množstvo nepresahujúce súčet celkového čistého odstraňovania a celkových čistých emisií z kombinovaných kategórií započítavania pôdy zahrnutých do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2018/841, a to za predpokladu, že:“;

ii)    Bod a) sa nahrádza takto:

„a) súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2021 až 2025 nepresahuje polovicu maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;

aa) súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za roky 2026 až 2030 nepresahuje polovicu maximálneho množstva celkového čistého odstraňovania stanoveného pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;“;

iii)    Odsek 2 sa vypúšťa.

6.V článku 9 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Ak emisie skleníkových plynov členského štátu v období rokov 2021 až 2025 uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 prekročili jeho odstraňovanie určené v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, centrálny správca od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu odpočíta objem rovnajúci sa uvedeným nadmerným emisiám skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 za príslušné roky.“

7.Vkladá sa tento článok:

„Článok 11a

Dodatočná rezerva

1. V registri Únie sa zriadi dodatočná rezerva, ak Únia do roku 2030 zníži čisté emisie skleníkových plynov o najmenej 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119** a po zohľadnení maximálneho limitu príspevku čistého odstraňovania.

2. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú ani neprispievať do dodatočnej rezervy, ani z nej nečerpať, o svojom rozhodnutí informujú Komisiu najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

3. Dodatočná rezerva sa bude skladať z čistého odstraňovania, ktoré zúčastnené členské štáty vygenerovali v období rokov 2026 až 2030 nad rámec svojich príslušných cieľov podľa nariadenia (EÚ) 2018/841 po odpočítaní obidvoch týchto prvkov:

a)nástrojov flexibility využitých podľa článkov 11 až 13b nariadenia (EÚ) 2018/841;

b)množstiev zohľadnených na účely posúdenia splnenia podmienok podľa článku 7 tohto nariadenia.

4. Ak sa zriadi dodatočná rezerva podľa odseku 1, zúčastnený členský štát z nej bude môcť čerpať po splnení týchto podmienok:

a)emisie skleníkových plynov daného členského štátu presahujú jeho ročne pridelené emisné kvóty v období 2026 až 2030;

a)členský štát vyčerpal možnosti nástrojov flexibility podľa článku 5 ods. 2 a 3;

a)členský štát v maximálnej možnej miere využil čisté odstraňovanie v súlade s článkom 7, aj keď dané množstvo nedosahuje úroveň stanovenú v prílohe III a

d)členský štát neuskutočnil žiadne čisté prevody na iné členské štáty podľa článku 5.

5. Ak členský štát spĺňa podmienky stanovené v odseku 4, dostane dodatočný prídel z dodatočnej rezervy do výšky jeho deficitu, ktorý sa má využiť na splnenie podmienok podľa článku 9.

Ak výsledné spoločné množstvo, ktoré sa má prideliť všetkým členským štátom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 4 tohto článku, presiahne množstvo pridelené dodatočnej rezerve podľa odseku 3 tohto článku, množstvo, ktoré sa má prideliť každému z uvedených členských štátov, sa zníži pomerným dielom.“

** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

8.Príloha I k nariadeniu (EÚ) 2018/842 sa nahrádza znením v prílohe k tomuto nariadeniu.

9.V prílohe II sa položka týkajúca sa Malty nahrádza takto:

10.Názov prílohy III sa nahrádza takto:

„CELKOVÉ ČISTÉ ODSTRAŇOVANIE Z KATEGÓRIÍ PÔDY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE NARIADENIE (EÚ) 2018/841 A KTORÉ MÔŽU ČLENSKÉ ŠTÁTY ZOHĽADNIŤ NA ÚČELY POSÚDENIA SPLNENIA PODMIENOK ZA OBDOBIE ROKOV 2021 AŽ 2030 PODĽA BODU a) ČLÁNKU 7 ODS. 1 TOHTO NARIADENIA“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte
vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými
vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených
na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a zdôvodnenie nákladovej efektívnosti kontrol (pomer „nákladov
na kontrolu ÷ hodnoty súvisiacich riadených finančných prostriedkov“)
a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a pri uzávierke)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom:

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka: 

◻ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 38  

✓ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

✓ neobmedzené trvanie

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 39  

✓ Priame riadenie na úrovni Komisie

✓ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

◻ prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ 

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a zdôvodnenie nákladovej efektívnosti kontrol (pomer „nákladov na kontrolu ÷ hodnoty súvisiacich riadených finančných prostriedkov“) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a pri uzávierke) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky: Neuplatňuje sa.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výsledky financované z operačných rozpočtových prostriedkov 

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky 

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–✓    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je vysvetlené ďalej:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom: 

Návrh/iniciatíva:

–✓    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–◻    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–◻    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–✓    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté ďalej:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy 

–✓    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv:

–◻    na vlastné zdroje

–◻    na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    COM(2019) 640 final.

(2)    COM(2018) 773 final.

(3)    COM(2020) 690 final.

(4)    Závery Európskej rady z 10. – 11. decembra 2020, EUCO 22/20 CO EUR 17 CONCL 8.

(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 20. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(7)    29 % pre EÚ27.

(8)    Podľa referenčného scenára EÚ do roku 2020 (REF), ktorý slúži ako východiskový bod pre posúdenie vplyvu (pozri oddiel 5.1 posúdenia vplyvu).

(9)    COM/2016/0860 final.

(10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(11)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(12)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(13)    COM(2021) 82 final.

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(15)    COM(2021) 219 final.

(16)    COM(2016) 483, správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posúdení vykonávania rozhodnutia č. 406/2009/ES v súlade s jeho článkom 14.

(17)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136).

(18)    Spätná väzba je k dispozícii na online stránke Európskej komisie „Vyjadrite svoj názor“ v časti „Národné ciele znižovania emisií (nariadenie o spoločnom úsilí) – preskúmanie na základe plánu cieľov v oblasti klímy do roku 2030“ a je k dispozícii na tomto odkaze: spätná väzba k úvodnému posúdeniu vplyvu .

(19)    Modelové prognózy vývoja v oblasti energetiky, dopravy a emisií skleníkových plynov do roku 2050, ktoré vychádzajú z konzistentného súboru predpokladov v rámci politík EÚ, členských štátov a EÚ, ako aj z osobitostí členských štátov, a využívajú konzultácie s odborníkmi z členských štátov.

(20)    „Aktuálny politický rámec“ zahŕňa iniciatívy EÚ prijaté od konca roka 2019 a vnútroštátne ciele a politiky a opatrenia uvedené v konečných národných energetických a klimatických plánoch.

(21)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52020SC0176 .

(22)     https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/docs/pages/com_2018_733_analysis_in_support_en_0.pdf

(23)    Viac informácií a modelová dokumentácia: https://e3modelling.com/modelling-tools/primes/ .

(24)    Nevyužité čisté odstraňovania sú také, ktoré sa nevyužili v aktuálnej flexibilite článku 7 nariadenia ESR pre LULUCF a ani v novonavrhnutej bezpečnostnej rezerve LULUCF.

(25)    COM(2019) 640 final.

(26)    Ú. v. EÚ C, , s. .

(27)    Ú. v. EÚ C, , s. .

(28)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. L 156, 19.6.2018, s. 1).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(31)    Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019.

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(33)    Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

(34)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(35)    COM/2020/562 final.

(36)    Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/2126 zo 16. decembra 2020, ktorým sa stanovujú ročne pridelené emisné kvóty členských štátov na roky 2021 až 2030 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (Ú. v. EÚ L 426, 17.12.2018, s. 58).

(37)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/268 z 28. októbra 2020, ktorým sa mení príloha IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o lesné referenčné úrovne, ktoré majú členské štáty uplatňovať v období 2021 – 2025 (Ú. v. EÚ L 60, 22.2.2021, s. 21).

(38)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(39)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(40)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(41)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(42)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli14. 7. 2021

COM(2021) 555 final

PRÍLOHA

k návrhu

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/842 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody

{SEC(2021) 555 final} - {SEC(2021) 612 final} - {SWD(2021) 553 final} - {SWD(2021) 611 final} - {SWD(2021) 612 final}

PRÍLOHA

ZNÍŽENIE EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PODĽA ČLÁNKU 4 ODS. 1