EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 3. 2021

COM(2021) 201 final

2021/0077(BUD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Grécku a Francúzsku v súvislosti so živelnými pohromami a Albánsku, Belgicku, Česku, Čiernej Hore, Estónsku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku a Taliansku v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Kontext návrhu

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 1 (ďalej len „nariadenie“) vo výške 484 199 841 EUR na poskytnutie pomoci Grécku a Francúzsku v nadväznosti na regionálne živelné pohromy, ku ktorým došlo v týchto krajinách v priebehu roka 2020, ako aj 20 členským štátom a prístupovým krajinám (Albánsko, Belgicko, Česko, Čierna Hora, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Španielsko a Taliansko) v reakcii na závažné ohrozenie verejného zdravia spôsobené pandémiou COVID-19 začiatkom roka 2020.

K tejto mobilizácii je pripojený návrh opravného rozpočtu (NOR) č. 2/2021 2 , v ktorom sa navrhuje preniesť sumu 47 981 598 EUR z nevyužitých rozpočtových prostriedkov na rok 2020 priamo do operačného rozpočtového riadku FSEÚ, a č. DEC 03/2021, v ktorom sa navrhuje presun sumy 427 543 750 EUR z rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (ďalej len „SEAR“) do riadku operačného rozpočtu FSEÚ, a to vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch. V súlade s článkom 4a ods. 4 nariadenia o FSEÚ bola suma 50 000 000 EUR už zahrnutá do všeobecného rozpočtu na rok 2021 (vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch) na vyplatenie záloh. Tieto rozpočtové prostriedky sa použijú na vyplatenie 8 674 493 EUR v súvislosti so zálohami na regionálne živelné pohromy v Grécku a vo Francúzsku. Zálohy na prípady súvisiace s ochorením COVID-19 vo výške 132 736 830 EUR boli vyplatené z prostriedkov pridelených z FSEÚ na rok 2020.

2.Informácie a podmienky

2.1.Grécko – povodne v regióne Sterea Ellada v auguste 2020

1.Grécko 29. októbra 2020 požiadalo o finančný príspevok z FSEÚ na financovanie núdzových operácií a opatrení na obnovu po povodniach v regióne Sterea Ellada v auguste 2020.

2.Žiadosť bola predložená v rámci lehoty 12 týždňov po tom, ako sa zaznamenala prvá škoda spôsobená katastrofou 9. augusta 2020, a obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 4 nariadenia.

3.V tomto prípade ide o živelnú pohromu, a preto patrí do rozsahu pôsobnosti FSEÚ.

4.Udalosť bola v žiadosti prezentovaná ako „regionálna živelná pohroma“, ktorá sa v článku 2 ods. 3 nariadenia vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu. Podľa odhadu gréckych orgánov dosahujú celkové priame škody sumu 132 004 000 EUR. Spôsobené škody predstavujú 1,54 % HDP dotknutého regiónu Sterea Ellada na úrovni NUTS 2, a teda prekračujú prahovú hodnotu 128 286 000 EUR (1,5 % HDP regiónu). Žiadosť Grécka je preto oprávnená na príspevok z FSEÚ.

5.Celkové priame škody tvoria základ pre výpočet výšky finančného príspevku z FSEÚ. Tento finančný príspevok možno použiť iba na základné núdzové operácie a opatrenia na obnovu vymedzené v článku 3 ods. 2 nariadenia, s výnimkou písmena e).

6.Grécko požiadalo vo svojej žiadosti z 29. októbra 2020 o vyplatenie zálohy podľa článku 4a nariadenia. Komisia prijala 2. marca 2021 vykonávacie rozhodnutie C(2021) 1507, v ktorom schválila poskytnutie zálohy vo výške 330 010 EUR. Výška zálohy sa zohľadní pri výpočte zostatku príspevku pre prijímajúci štát. Komisia bude vymáhať vrátenie neoprávnene vyplatených záloh.

7.V žiadosti sú udalosť a subjekt škody podrobne opísané. Séria letných búrok „Thalia“ sa 9. augusta 2020 po tom, ako dva dni predtým zasiahla sever Grécka, s ešte väčšou silou presunula do centrálnej a juhovýchodnej časti pevninského Grécka, čo spôsobilo rozvoj vertikálnej meteorologickej aktivity a extrémne poveternostné javy. Extrémne počasie charakterizovali prívalové zrážky (300 mm zrážok za 8 hodín), intenzívne búrky a silné vetry. Z dôvodu prívalových zrážok sa dve rieky vyliali mimo svojich korýt, zablokovali cesty a zaplavili 3 000 domov, v ktorých zostali uviaznutí tak turisti, ako aj ich obyvatelia. Všetkých šesť hlavných mostov rieky Lilas sa zrútilo a cestné hrádze zostali porušené. Extrémne počasie spôsobilo rozsiahle škody na elektrickej sieti, verejnej infraštruktúre a súkromnom bývaní, veľká časť regionálnej cestnej siete sa stala dočasne alebo trvalo nepoužiteľnou. Z dôvodu svahovitej topografickej situácie rýchle zrážky spôsobili katastrofálne bleskové povodne a zosuvy pôdy (najmä v povodiach riek). V dôsledku povodní a zosuvov bahna prišlo o život osem ľudí. Takisto podniky a odvetvie poľnohospodárstva utrpeli značné škody. Celkovo fyzické škody na sieťovej infraštruktúre (voda/odpadová voda, doprava, mosty, energetika a telekomunikačná sieť) predstavujú najväčšie náklady odhadovaných celkových priamych škôd zahrnutých v žiadosti.

8.Grécko odhaduje náklady na núdzové operácie a opatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 106 124 000 EUR, pričom tieto náklady uviedlo rozpísané podľa typu operácie. Najväčší podiel (viac ako 69 mil. EUR) sa týka nákladov na obnovu dopravnej infraštruktúry (ciest a mostov) a nákladov na vyčistenie pohromou postihnutých oblastí (viac ako 27 mil. EUR).

9.Grécke orgány potvrdili, že na oprávnené náklady sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.

10.Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie a zvládania rizík katastrof, v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o nesplnení povinnosti.

11.V súvislosti s vykonávaním smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík sa zrealizovali tieto opatrenia: predbežná správa o posúdení povodňových rizík (marec 2012), identifikácia vysokorizikových oblastí náchylných na povodne v 14 správnych územiach povodí a aktualizácia predbežnej správy o posúdení povodňových rizík (november 2012). V marci 2017 bolo dokončené posúdenie povodňových rizík pre 14 správnych území povodí krajiny. Boli dokončené plány manažmentu povodňových rizík všetkých správnych území povodí krajiny.

2.2.Grécko – cyklón Ianos v septembri 2020

1.Grécko požiadalo 9. decembra 2020 o finančný príspevok z FSEÚ na financovanie núdzových operácií a opatrení na obnovu v nadväznosti na škody spôsobené cyklónom Ianos, ktorý oblasť Stredozemného mora zasiahol v septembri 2020.

2.Žiadosť bola predložená v rámci lehoty 12 týždňov po tom, ako sa zaznamenala prvá škoda spôsobená katastrofou 19. septembra 2020, a obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 4 nariadenia.

3.V tomto prípade ide o živelnú pohromu, a preto patrí do rozsahu pôsobnosti FSEÚ.

4.Udalosť bola v žiadosti prezentovaná ako „regionálna živelná pohroma“, ktorá sa v článku 2 ods. 3 nariadenia vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu alebo 1,5 % váženého HDP v prípade katastrofy, ktorá zasiahla viacero regiónov. Žiadosť sa týka piatich gréckych regiónov na úrovni NUTS 2 [Ionia Nisia (EL62), Sterea Ellada (EL64), Ditiki Ellada (EL63), Thessalia (EL61), Peloponnisos (EL65)]. Podľa odhadu gréckych orgánov dosahujú celkové priame škody sumu 863 540 756 EUR. Spôsobené škody predstavujú 11,08 % váženého HDP piatich dotknutých regiónov na úrovni NUTS 2, a teda prekračujú prahovú hodnotu. Žiadosť Grécka je preto oprávnená na príspevok z FSEÚ.

5.Celkové priame škody tvoria základ pre výpočet výšky finančného príspevku z FSEÚ. Tento finančný príspevok možno použiť iba na základné núdzové operácie a opatrenia na obnovu vymedzené v článku 3 ods. 2 nariadenia, s výnimkou písmena e).

6.Grécko požiadalo vo svojej žiadosti z 9. decembra 2020 o vyplatenie zálohy podľa článku 4a nariadenia. Komisia prijala 2. marca 2021 vykonávacie rozhodnutie C(2021) 1511, v ktorom schválila poskytnutie zálohy vo výške 2 158 852 EUR. Výška zálohy sa zohľadní pri výpočte zostatku príspevku pre prijímajúci štát. Komisia bude vymáhať vrátenie neoprávnene vyplatených záloh.

7.V žiadosti sú udalosť a subjekt škody podrobne opísané. Cyklón Ianos, známy aj ako Medicane Ianos, bol zriedkavý stredomorský tropický cyklón, ktorý postihol Grécko 17. – 20. septembra 2020. Táto zriedkavá búrka podobná hurikánu sa prehnala celým Gréckom naprieč centrálnou Tesáliou, pričom postihnuté regióny zasiahla s rýchlosťou vetra dosahujúcou 120 km/h, prívalovými zrážkami a povodňami, ktoré spôsobili smrť štyroch ľudí a obrovské škody na domoch a infraštruktúre. Silné dažde zasiahli niekoľko povodí, ktoré sa vyznačujú strmou morfológiou, čo predurčilo rozsiahle povodňové vlny. Mestá Karditsa a Mouzaki boli niekoľko dní zaplavené obrovským množstvom vody. V meste Karditsa bolo zaplavených celkovo 5 000 nehnuteľností, 97 % skladov bolo poškodených a 15 dedín v oblasti bolo do veľkej miery zničených. V mnohých dedinách došlo k rozsiahlym výpadkom dodávok elektrickej energie a prerušeniu zásobovania vodou. Železničná infraštruktúra a cestná sieť utrpeli vážne škody. V horskej oblasti bolo zaznamenaných 100 zosuvov pôdy a 40 mostov zostalo nepriechodných. Tony blata a trosiek, stovky vykorenených stromov a konárov spôsobili problémy na cestnej sieti. Pre ostrovy Itaka, Kefalónia a Zakynthos bol vyhlásený stav pohotovosti v dôsledku rozsiahlych povodní a výpadkov elektrickej energie. Záchranné služby nahlásili, že zaznamenali viac ako 2 500 volaní o pomoc od ľudí uviaznutých v zaplavených domovoch a automobiloch a grécka hasičská služba zachránila v postihnutých regiónoch takmer 1 000 ľudí.

8.Grécko odhaduje náklady na núdzové operácie a opatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 507 660 619 EUR, pričom tieto náklady uviedlo rozpísané podľa typu operácie. Najväčší podiel (viac ako 293 mil. EUR) sa týka nákladov na obnovu dopravnej infraštruktúry a nákladov na obnovu vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry (viac ako 13 mil. EUR).

9.Grécke orgány potvrdili, že na oprávnené náklady sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.

10.Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie a zvládania rizík katastrof, v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o nesplnení povinnosti.

11.V súvislosti s vykonávaním smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík sa zrealizovali tieto opatrenia: predbežná správa o posúdení povodňových rizík (marec 2012), identifikácia vysokorizikových oblastí náchylných na povodne v 14 správnych územiach povodí a aktualizácia predbežnej správy o posúdení povodňových rizík (november 2012). V marci 2017 bolo dokončené posúdenie povodňových rizík pre 14 správnych území povodí krajiny. Boli dokončené plány manažmentu povodňových rizík všetkých správnych území povodí krajiny.

2.3Grécko — zemetrasenie na ostrovoch Samos, Ikaria a Chios v októbri 2020

1.Grécko požiadalo 22. januára 2021 o finančný príspevok z FSEÚ na financovanie núdzových operácií a opatrení na obnovu v nadväznosti na škody spôsobené zemetrasením na ostrovoch Samos, Ikaria a Chios v októbri 2020.

2.Žiadosť bola predložená v rámci lehoty 12 týždňov po tom, ako sa zaznamenala prvá škoda spôsobená katastrofou 30. októbra 2020, a obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 4 nariadenia.

3.V tomto prípade ide o živelnú pohromu, a preto patrí do rozsahu pôsobnosti FSEÚ.

4.Udalosť bola v žiadosti prezentovaná ako „regionálna živelná pohroma“, ktorá sa v článku 2 ods. 3 nariadenia vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu. Podľa odhadu gréckych orgánov dosahujú celkové priame škody sumu 101 252 020 EUR. Spôsobené škody predstavujú 39,72 % HDP dotknutého regiónu Voreio Aigaio na úrovni NUTS 2, a teda prekračujú prahovú hodnotu 38 239 500 EUR (1,5 % HDP regiónu). Žiadosť Grécka je preto oprávnená na príspevok z FSEÚ.

5.Celkové priame škody tvoria základ pre výpočet výšky finančného príspevku z FSEÚ. Tento finančný príspevok možno použiť iba na základné núdzové operácie a opatrenia na obnovu vymedzené v článku 3 ods. 2 nariadenia, s výnimkou písmena e).

6.Grécko požiadalo vo svojej žiadosti z 22. januára 2021 o vyplatenie zálohy podľa článku 4a nariadenia. Komisia prijala 8. marca 2021 vykonávacie rozhodnutie C(2021) 1623, v ktorom schválila poskytnutie zálohy vo výške 253 131 EUR. Výška zálohy sa zohľadní pri výpočte zostatku príspevku pre prijímajúci štát. Komisia bude vymáhať vrátenie neoprávnene vyplatených záloh.

7.V žiadosti sú udalosť a subjekt škody podrobne opísané. Dňa 30. októbra 2020 sa začalo zemetrasenie o sile 7,0 Richterovej stupnice približne 14 km na severovýchod od gréckeho ostrova Samos. Tri dni po hlavnom zemetrasení bolo zaznamenaných približne 150 následných otrasov s rôznou intenzitou. Zlom vzniknutý počas počiatočného zemetrasenia spôsobil náhle zmeny morského dna a podmorské zosuvy pôdy. Následne po počiatočnom zemetrasení bol zaznamenaný výskyt troch gravitačných vĺn (cunami) vysokých až 1,5 metra, ktoré zasiahli rôzne oblasti v severnej časti ostrova Samos. Zemetrasenie a cunami spôsobili škody na severoegejských ostrovoch Samos, Ikaria a Chios. Pri tejto katastrofe zahynuli dvaja ľudia a 19 ľudí bolo zranených v dôsledku zrútenia budov a padania úlomkov. Veľké škody boli spôsobené na kostoloch, školách, muzeálnych objektoch a súkromných domoch. Vo Vathi na ostrove Samos sú katastrofy a škody značné a 2 000 až 3 000 ľudí čelilo problémom s bývaním. Drobné škody až úplné zničenie utrpeli všetky staré kamenné budovy. Po zemetrasení sú na ostrove Samos problémy s celkovo 300 domami. Zemetrasenie zničilo dôležitú časť cestnej siete.

8.Grécko odhaduje náklady na núdzové operácie a opatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 23 785 020 EUR, pričom tieto náklady uviedlo rozpísané podľa typu operácie. Najväčší podiel (viac ako 10 mil. EUR) sa týka nákladov na obnovu dopravnej infraštruktúry (ciest a mostov), nákladov na obnovu vzdelávacej infraštruktúry (viac ako 6,6 mil. EUR) a nákladov na vyčistenie pohromou postihnutých oblastí (viac ako 4,5 mil. EUR).

9.Grécke orgány potvrdili, že na oprávnené náklady sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.

10.Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie a zvládania rizík katastrof, v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o nesplnení povinnosti.

11.V žiadosti Grécka je uvedený opis vykonávania právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie a zvládania rizík pohrôm v súvislosti s povahou pohromy. Po silných zemetraseniach, ktoré postihli Grécko v rokoch 1978 – 1981, grécka vláda vytvorila stratégiu na prevenciu a zvládanie rizík prírodných pohrôm s cieľom zlepšiť odolnosť v miestnych spoločenstvách prostredníctvom rámca pre vykonávanie politík zameraných na zníženie známych rizík, ako aj riadenie dosahov zemetrasení a postupov/opatrení na predchádzanie vzniku nových rizík. Grécky zákon o budovách zabezpečených proti zemetraseniu obsahuje aktualizovanú mapu seizmického nebezpečenstva.

2.4.Francúzsko – búrka Alex v regióne Provence-Alpes-Côtes d’Azur v októbri 2020

1.Francúzsko požiadalo 21. decembra 2020 o finančný príspevok z FSEÚ na financovanie núdzových operácií a opatrení na obnovu v nadväznosti na škody spôsobené búrkou Alex v regióne Provence-Alpes-Côtes d’Azur v októbri 2020.

2.Žiadosť bola predložená v rámci lehoty 12 týždňov po tom, ako sa zaznamenala prvá škoda spôsobená katastrofou 2. októbra 2020, a obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 4 nariadenia.

3.V tomto prípade ide o živelnú pohromu, a preto patrí do rozsahu pôsobnosti FSEÚ.

4.Udalosť bola v žiadosti prezentovaná ako „regionálna živelná pohroma“, ktorá sa v článku 2 ods. 3 nariadenia vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu. Podľa odhadu francúzskych orgánov dosahujú celkové priame škody sumu 2 373 000 000 EUR. Spôsobené škody predstavujú 1,5 % HDP dotknutého regiónu Provence-Alpes-Côtes d’Azur na úrovni NUTS 2, a teda prekračujú prahovú hodnotu 2 372 040 600 EUR (1,5 % HDP regiónu). Žiadosť Francúzska je preto oprávnená na príspevok z FSEÚ.

5.Celkové priame škody tvoria základ pre výpočet výšky finančného príspevku z FSEÚ. Tento finančný príspevok možno použiť iba na základné núdzové operácie a opatrenia na obnovu vymedzené v článku 3 ods. 2 nariadenia, s výnimkou písmena e).

6.Francúzsko požiadalo vo svojej žiadosti z 21. decembra 2020 o vyplatenie zálohy podľa článku 4a nariadenia. Komisia prijala 22. februára 2021 vykonávacie rozhodnutie C(2021) 1340, v ktorom schválila poskytnutie zálohy vo výške 5 932 500 EUR. Výška zálohy sa zohľadní pri výpočte zostatku príspevku pre prijímajúci štát. Komisia bude vymáhať vrátenie neoprávnene vyplatených záloh.

7.V žiadosti sú udalosť a subjekt škody podrobne opísané. Búrka Alex zasiahla Francúzsko v období od 1. do 4. októbra 2020. Búrka spôsobila obzvlášť vážne škody v regióne Provence-Alpes-Côtes d’Azur – mimoriadne intenzívne zrážky postihli rôzne alpské údolia nachádzajúce sa severne od mesta Nice, pričom ich intenzita bola na viacerých miestach vyššia než najvyššia nameraná zrážková intenzita za posledných 100 rokov. Kombinácia silných dažďov a miestnej morfológie (charakterizovanej úzkymi údoliami so strmými svahmi) viedla k viacerým nebezpečným procesom, ako sú zosuvy pôdy, odplavovanie sutín, náhle povodňové vlny a rozsiahle procesy erózie pozdĺž vodných tokov. Kumulatívne množstvá zrážok dosiahli objemy, ktoré sa doteraz nikdy nezaznamenali. V dôsledku toho všetky siete infraštruktúry utrpeli vážne škody a deštrukciu a viacero miest bolo izolovaných z dôvodu zrútenia mostov a hlavných ciest. Postihnuté boli stovky domov, deväť ľudí zomrelo. Intenzita a množstvo dažďa, ktorý sprevádzali silné vetry (s nameranou rýchlosťou až 161 km/h), sa vyskytujú len raz za storočie alebo menej často. Osobitne postihnuté obce sa nachádzajú v údoliach Roya, Tiné a Vésubia. V menšom rozsahu boli postihnuté aj údolia Estéron a Var. Na začiatku búrky došlo v údoliach Roya, Tiné a Vésubia k výpadku všetkých sietí (voda, elektrina a cesty), čo odrezalo obyvateľov od zvyšku sveta. Víchrica celkovo spôsobila ničivé škody na verejnom a súkromnom majetku a značné škody na cestnej a železničnej infraštruktúre a elektrizačných sústavách. Katastrofa vážne ovplyvnila podnikanie a cestovný ruch.

8.Francúzsko odhaduje náklady na núdzové operácie a opatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 1 805 243 000 EUR, pričom tieto náklady uviedlo rozpísané podľa typu operácie. Najväčší podiel (viac ako 663 mil. EUR) sa týka nákladov na obnovu dopravnej infraštruktúry a nákladov na opravu verejných budov/objektov (viac ako 340 mil. EUR).

9.Francúzske orgány potvrdili, že na oprávnené náklady sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.

10.Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie a zvládania rizík katastrof, v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o nesplnení povinnosti.

11.Smernica 2007/60/ES bola transponovaná do francúzskeho práva článkom 221 zákona č. 2010-788 z 12. júla 2010, ktorým sa stanovuje národný záväzok v oblasti životného prostredia, a dekrétom č. 2011-227 z 2. marca 2011 o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Na účely transpozície tejto smernice sa francúzsky štát rozhodol spoliehať sa na vnútroštátne opatrenia vypracovaním národnej stratégie manažmentu povodňových rizík a na územné opatrenia s plánmi manažmentu povodňových rizík vypracovanými na úrovni správneho územia povodia. Plán manažmentu povodňových rizík je nástrojom na vykonávanie smernice o povodniach na miestnej úrovni.

2.5.Albánsko, Belgicko, Česko, Čierna Hora, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Španielsko, Taliansko – závažné ohrozenie verejného zdravia spôsobené pandémiou COVID-19 začiatkom roka 2020

V decembri 2019 bola Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) z čínskeho Wu-chanu nahlásená epidémia pneumónie neznámeho pôvodu. Toto ochorenie bolo neskôr identifikované ako nový kmeň koronavírusu, ktorý predtým nebol známy u ľudí – ochorenie spôsobené koronavírusom (COVID-19). WHO vyhlásila 30. januára 2020 v dôsledku novej epidémie koronavírusu núdzový stav epidémie medzinárodného rozmeru.

V roku 2020 sa ako súčasť Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus nariadenie o FSEÚ zmenilo tak, 3 že do rozsahu pôsobnosti zásady solidarity EÚ sa začlenilo závažné ohrozenie verejného zdravia.

Následne bolo Komisii do lehoty 24. júna 2020 doručených 22 žiadostí o finančný príspevok z FSEÚ. Celkovo požiadalo o pomoc 19 členských štátov EÚ (Belgicko, Česko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko) a tri prístupové krajiny (Albánsko, Čierna Hora a Srbsko).

Útvary Komisie dôkladne posúdili všetky predložené žiadosti v súlade s nariadením o FSEÚ, a najmä s jeho článkami 2, 3 a 4. Najdôležitejšie skutočnosti vyplývajúce z týchto posúdení sú uvedené ďalej.

1.Všetkých 22 žiadostí bolo predložených v rámci oficiálnej konečnej lehoty 24. júna 2020 pre závažné ohrozenie verejného zdravia spôsobené pandémiou COVID-19 [t. j. do dvanástich týždňov od nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho nariadenia (EÚ) 2020/461].

2.Pandémia COVID-19 predstavuje závažné ohrozenie verejného zdravia, a preto patrí do oblasti pôsobnosti FSEÚ.

3.Každá z 22 prijatých žiadostí obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 4 nariadenia.

4.Sedem členských štátov EÚ vo svojich žiadostiach požiadalo o vyplatenie zálohy na predpokladaný príspevok z FSEÚ (Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko). V článku 4a nariadenia sa stanovuje možnosť požiadať o zálohové platby v rámci fondu len pre členské štáty. Útvary Komisie vykonali predbežné posúdenie žiadostí prijatých od uvedených siedmich členských štátov a dospeli k záveru, že podmienky na vyplatenie zálohy z FSEÚ sú splnené v prípade všetkých siedmich žiadostí.

5.Na základe predbežného posúdenia útvary Komisie v roku 2020 stanovili celkové výdavky predbežne schválené pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko, a to výlučne na účely stanovenia zálohovej platby. Najnovšou zmenou FSEÚ sa zvýšila maximálna výška zálohových platieb na 25 % sumy finančného príspevku, pričom však nesmie presiahnuť 100 mil. EUR.

6.Komisia 27. novembra 2020 prijala vykonávacie rozhodnutie C(2020) 8574, ktorým sa z FSEÚ poskytuje záloha vo výške 23 279 441 EUR, a následne ju vyplatila Írsku.

7.Komisia 2. decembra 2020 prijala:

–vykonávacie rozhodnutie C(2020) 8686, ktorým sa z FSEÚ poskytuje záloha vo výške 8 462 280 EUR, a následne ju vyplatila Chorvátsku,

–vykonávacie rozhodnutie C(2020) 8667, ktorým sa z FSEÚ poskytuje záloha vo výške 15 499 409 EUR, a následne ju vyplatila Nemecku,

–vykonávacie rozhodnutie C(2020) 8687, ktorým sa z FSEÚ poskytuje záloha vo výške 4 535 700 EUR, a následne ju vyplatila Grécku,

–vykonávacie rozhodnutie C(2020) 8683, ktorým sa z FSEÚ poskytuje záloha vo výške 26 587 069 EUR, a následne ju vyplatila Maďarsku,

–vykonávacie rozhodnutie C(2020) 8688, ktorým sa z FSEÚ poskytuje záloha vo výške 37 528 511 EUR, a následne ju vyplatila Portugalsku,

–vykonávacie rozhodnutie C(2020) 8696, ktorým sa z FSEÚ poskytuje záloha vo výške 16 844 420 EUR, a následne ju vyplatila Španielsku.

8.V súlade s nariadením sa výška zálohy sa zohľadnila pri výpočte zostatku príspevku pre prijímajúci štát. Komisia bude vymáhať vrátenie neoprávnene vyplatených záloh.

9.Všetky prijaté žiadosti boli posúdené v jednom balíku, aby sa zabezpečilo jednotné a rovnaké zaobchádzanie. Komisia dôkladne preskúmala viacero aspektov, ako je oprávnenosť výdavkov (vrátane analýzy, či sa predložené výdavky vzťahovali na oprávnené operácie a či výdavky patrili do obdobia oprávnenosti), núdzová povaha výdavkov a priama súvislosť s pandémiou COVID-19, konzistentnosť celkového posúdenia. V prípade potreby Komisia požiadala žiadajúce krajiny, aby poskytli doplňujúce informácie, vysvetlenia a odôvodnenie.

10.Viaceré výmeny informácií so zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi umožnili Komisii objasniť otázky týkajúce sa oprávnenosti určitých druhov vykázaných výdavkov a dokončiť svoje posúdenie. Útvary Komisie následne stanovili celkové verejné výdavky na núdzové opatrenia prijaté pre každú žiadosť.

11.Počas posudzovania a po výmene informácií s poľskými orgánmi útvary Komisie zistili, že celkové priame verejné výdavky vykázané poľskými orgánmi v ich žiadosti o príspevok z FSEÚ predloženej 22. júna 2020 boli nadhodnotené, a preto sa museli znížiť, s čím poľské orgány súhlasili. Keďže prahovou hodnotou pre závažné ohrozenie verejného zdravia pre Poľsko v roku 2020 je 1 430,574 mil. EUR a revidované celkové verejné výdavky zostávajú výrazne pod príslušnou prahovou hodnotou, žiadosť Poľska nie je oprávnená na podporu z FSEÚ.

12.Počas posudzovania a po výmene informácií so slovinskými orgánmi útvary Komisie zistili, že celkové verejné výdavky vykázané slovinskými orgánmi v ich žiadosti o príspevok z FSEÚ predloženej 17. júna 2020 boli nadhodnotené, a preto sa museli znížiť. Keďže prahovou hodnotou pre závažné ohrozenie verejného zdravia pre Slovinsko v roku 2020 je 135,102 mil. EUR a revidované celkové verejné výdavky zostávajú pod príslušnou prahovou hodnotou, žiadosť Slovinska nie je oprávnená na podporu z FSEÚ.

2.6.Záver

Z uvedených dôvodov katastrofy uvedené v žiadostiach Grécka a Francúzska, ako aj 20 žiadostí v súvislosti s pandémiou COVID-19 spĺňajú podmienky stanovené v nariadení.

3.Financovanie z pridelených prostriedkov FSEÚ na rok 2021

Nariadenie Rady (EÚ, EURATOM) č. 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 4 (ďalej len „nariadenie o VFR“), a najmä jeho článok 9 umožňuje mobilizáciu FSEÚ v kontexte SEAR. V bode 10 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov 5 sa stanovujú spôsoby mobilizácie FSEÚ v kontexte SEAR.

Keďže solidarita bola ústredným motívom zriadenia FSEÚ, Komisia zastáva názor, že pomoc by mala mať progresívny charakter. Znamená to, že podľa doterajšej praxe by sa mala na tú časť škôd, ktorá presahuje prahovú hodnotu pre mobilizáciu FSEÚ v prípade „veľkej živelnej pohromy“ (t. j. 0,6 % HND alebo 3 miliardy EUR v cenách roku 2011, podľa toho, ktorá suma je nižšia), uplatniť vyššia intenzita pomoci, ako na tú časť škôd, ktorá nepresahuje prahovú hodnotu. V minulosti sa pri stanovovaní výšky finančnej pomoci pri veľkých pohromách uplatňovala sadzba 2,5 % výšky celkových priamych škôd pod prahovou hodnotou a sadzba 6 % pre tú časť škôd, ktorá túto prahovú hodnotu presahovala. Na regionálne živelné pohromy a pohromy uznané podľa ustanovenia o „susednej krajine“ sa vzťahuje sadzba 2,5 %.

Príspevok nesmie prekročiť odhadované celkové náklady na oprávnené operácie. Metodika na výpočet pomoci bola stanovená vo výročnej správe o FSEÚ za obdobie 2002 – 2003 a schválená Radou a Európskym parlamentom.

Na základe žiadostí Grécka a Francúzska je výpočet výšky finančného príspevku z FSEÚ na základe odhadu celkových spôsobených priamych škôd takýto:

V prípade závažného ohrozenia verejného zdravia Komisia uplatňuje podobnú metódu určovania výšky pomoci ako v prípade živelných pohrôm: krajina dostane 2,5 % celkovej sumy oprávnených verejných výdavkov, a to až do výšky prahovej hodnoty špecifickej pre danú krajinu v prípade závažného ohrozenia verejného zdravia, plus 6 % tej časti verejných výdavkov, ktorá je nad úrovňou danej prahovej hodnoty. Táto skutočnosť bola oznámená aj na webovom sídle Komisie 7 . Keďže tento výpočet viedol k celkovej sume pre všetky krajiny presahujúcej disponibilné rozpočtové zdroje, sumy pre jednotlivé krajiny sa alikvotne znížili.

Pokiaľ ide o žiadosti o príspevok z FSEÚ predložené Albánskom, Belgickom, Českom, Čiernou Horou, Estónskom, Francúzskom, Gréckom, Chorvátskom, Írskom, Litvou, Lotyšskom, Luxemburskom, Maďarskom, Nemeckom, Portugalskom, Rakúskom, Rumunskom, Srbskom, Španielskom a Talianskom v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia spôsobeným pandémiou COVID-19, útvary Komisie preto navrhujú rozpočtovému orgánu mobilizovať tieto sumy:

V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia o VFR predstavuje celkový ročný strop SEAR sumu 1 200 000 000 EUR v cenách roku 2018 alebo 1 273 450 000 EUR v bežných cenách. V článku 9 ods. 4 nariadenia o VFR sa stanovuje, že 25 % celkových prostriedkov pridelených na SEAR na rok 2021 (318 362 500 EUR v bežných cenách) sa musí ponechať do 1. októbra 2021, ale od uvedeného dátumu sa sprístupní pre všetky zložky SEAR. Takisto, v súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia o VFR predstavuje maximálna suma, ktorú možno mobilizovať z FSEÚ do 1. septembra, 50 % celkových pridelených rozpočtových prostriedkov na SEAR po odpočítaní uvedených 25 %. Maximálna suma, ktorú možno do 1. septembra 2021 mobilizovať z Fondu solidarity EÚ z rozpočtových prostriedkov pridelených na rok 2021, predstavuje preto 477 543 750 EUR. V súlade s článkom 4a ods. 4 nariadenia o FSEÚ bola suma 50 000 000 EUR už zahrnutá do všeobecného rozpočtu na rok 2021 (vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch) na vyplatenie záloh. Táto suma sa použije na platbu preddavkov na príslušné štyri živelné pohromy a zostávajúca suma (t. j. 41 325 507 EUR) bude k dispozícii na akékoľvek budúce potreby na zálohy neskôr v priebehu roka.

Okrem toho suma 47 981 598 EUR z rozpočtových prostriedkov pridelených na rok 2020 sa do konca uvedeného roka nepoužila a preniesla sa do roku 2021.

Maximálna suma, ktorá je v tomto momente k dispozícii v rámci FSEÚ na rok 2021, predstavuje teda 525 525 348 EUR, čo postačuje na pokrytie uvedených potrieb v rámci tohto rozhodnutia o mobilizácii (484 199 841 EUR, z toho 86 744 920 EUR v súvislosti so živelnými pohromami v Grécku a vo Francúzsku a 397 454 921 EUR, pokiaľ ide o žiadosti v súvislosti s pandémiou COVID-19).

2021/0077 (BUD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Grécku a Francúzsku v súvislosti so živelnými pohromami a Albánsku, Belgicku, Česku, Čiernej Hore, Estónsku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku a Taliansku v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie 9 , a najmä na jeho článok 4 ods. 3,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov 10 , a najmä na jej bod 10,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) je umožniť Únii reagovať rýchlym, účinným a pružným spôsobom na núdzové situácie a prejaviť solidaritu s obyvateľstvom oblastí postihnutých veľkými alebo regionálnymi živelnými pohromami alebo čeliacich závažnému ohrozeniu verejného zdravia.

(2)Fond nesmie prekročiť stropy stanovené v článku 9 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 2020/2093 11 . V súlade s článkom 9 ods. 2 a 4 nariadenia o VFR maximálna suma, ktorú možno do 1. septembra 2021 mobilizovať z Fondu solidarity EÚ z rozpočtových prostriedkov pridelených na rok 2021, predstavuje preto 477 543 750 EUR. V súlade s článkom 4a ods. 4 nariadenia o FSEÚ bola suma 50 000 000 EUR už zahrnutá do všeobecného rozpočtu na rok 2021 (vo viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkoch) na vyplatenie záloh. Okrem toho suma 47 981 598 EUR z rozpočtových prostriedkov pridelených na rok 2020 sa do konca uvedeného roka nepoužila a preniesla sa do roku 2021. Maximálna suma, ktorá je v tomto momente k dispozícii v rámci FSEÚ v roku 2021, predstavuje teda 525 525 348 EUR, čo postačuje na pokrytie potrieb v rámci tohto rozhodnutia o mobilizácii.

(3)Grécko predložilo 29. októbra 2020 žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na povodne, ku ktorým došlo v auguste 2020 v regióne Sterea Ellada.

(4)Grécko 9. decembra 2020 predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na škody spôsobené cyklónom Ianos v septembri 2020, ktoré postihli regióny Ionia Nisia, Sterea Ellada, Ditiki Ellada, Thessalia a Peloponnisos.

(5)Grécko 22. januára 2021 predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na zemetrasenie v októbri 2020, ktoré postihlo ostrovy Samos, Ikaria a Chios.

(6)Francúzsko 21. decembra 2020 predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na škody spôsobené búrkou Alex v regióne Provence-Alpes-Côtes d’Azur v októbri 2020.

(7)Albánsko, Belgicko, Česko, Čierna Hora, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Španielsko a Taliansko predložili do 24. júna 2020 žiadosti o mobilizáciu fondu v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia spôsobeným pandémiou COVID-19 začiatkom roka 2020.

(8)Žiadosti uvedených štátov spĺňajú podmienky na poskytnutie finančného príspevku z fondu, ako sa stanovuje v článku 4 nariadenia (ES) č. 2012/2002.

(9)Fond by sa mal preto mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok Grécku a Francúzsku v súvislosti so živelnými pohromami a Albánsku, Belgicku, Česku, Čiernej Hore, Estónsku, Francúzsku, Grécku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Srbsku, Španielsku a Taliansku v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia.

(10)V prípade Chorvátska, keďže konečná výška pomoci presahuje už vyplatenú zálohu, nie je potrebné mobilizovať žiadnu ďalšiu sumu a neoprávnene vyplatená záloha sa bude vymáhať v súlade s článkom 4a nariadenia (ES) č. 2012/2002.

(11)S cieľom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu fondu by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2021 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie poskytnutím viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v súvislosti so živelnými pohromami v tejto výške:

a)suma 3 300 100 EUR sa poskytuje Grécku v súvislosti s povodňami v regióne Sterea Ellada vrátane sumy 330 010 EUR vyplatenej vo forme zálohy;

b)suma 21 588 519 EUR sa poskytuje Grécku v súvislosti s cyklónom Ianos vrátane sumy 2 158 852 EUR vyplatenej vo forme zálohy;

c)suma 2 531 301 EUR sa poskytuje Grécku v súvislosti so zemetrasením na ostrovoch Samos, Chios a Ikaria vrátane sumy 253 131 EUR vyplatenej vo forme zálohy;

d)suma 59 325 000 EUR sa poskytuje Francúzsku v súvislosti s búrkou Alex vrátane sumy 5 932 500 vyplatenej vo forme zálohy.

Článok 2

V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2021 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie poskytnutím viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia v tejto výške:

a) suma 905 271 EUR sa poskytuje Albánsku;

b) suma 31 755 580 EUR sa poskytuje Rakúsku;

c) suma 37 298 777 EUR sa poskytuje Belgicku;

d) suma 17 373 205 EUR sa poskytuje Česku;

e) suma 3 588 755 EUR sa poskytuje Estónsku;

f) suma 91 365 053 EUR sa poskytuje Francúzsku;

g) suma 13 648 386 EUR sa poskytuje Nemecku;

h) suma 3 994 022 EUR sa poskytuje Grécku;

i) suma 13 136 857 EUR sa poskytuje Maďarsku;

j) suma 20 480 330 EUR sa poskytuje Írsku;

k) suma 76 271 930 EUR sa poskytuje Taliansku;

l) suma 1 177 677 EUR sa poskytuje Lotyšsku;

m) suma 2 828 291 EUR sa poskytuje Litve;

n) suma 2 857 025 EUR sa poskytuje Luxembursku;

o) suma 199 505 EUR sa poskytuje Čiernej Hore;

p) suma 18 039 670 EUR sa poskytuje Portugalsku;

q) suma 13 926 870 EUR sa poskytuje Rumunsku;

r) suma 11 968 276 EUR sa poskytuje Srbsku;

s) suma 36 639 441 EUR sa poskytuje Španielsku.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … [dátum jeho prijatia] 12***.

V Bruseli

(1)    Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014 (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/461 z 30. marca 2020 (Ú. v. EÚ L 99, 31.3.2020, s. 9).

(2)    COM(2021) 200.

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/461 z 30. marca 2020.

(4)    Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 11.

(5)    Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28.

(6)    V prípade cyklónu Ianos, ktorý zasiahol viacero regiónov, je základom pre výpočet prahovej hodnoty priemerný HDP uvedených regiónov vážený podľa podielu celkových škôd v každom z nich, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 3 nariadenia o FSEÚ.

(7)    https://ec.europa.eu/regional_policy/sk/funding/solidarity-fund/covid-19.

(8)    Chorvátsko vráti sumu 844 010 EUR.

(9)    Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(10)    Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 28.

(11)    Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 11).

(12) ** Dátum vloží Parlament pred uverejnením v Ú. v. EÚ.