52021AE6494

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52021AE6494 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52021AE6494

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá na zabránenie zneužívaniu schránkových subjektov na daňové účely a mení smernica 2011/16/EÚ [COM(2021) 565 final – 2021/0434 (CNS)]

EESC 2021/06494

Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, p. 45–51 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Date of document:: 23/03/2022; Dátum hlasovania
Date of vote:: 23/03/2022
Date lodged:: 10/02/2022

Author:: Európsky hospodársky a sociálny výbor
Responsible body:: Section for Economic and Monetary Union and Economic and Social Cohesion, EESC_ECO
Rapporteur:: Benjamin RIZZO
Co-rapporteur:: Javier DOZ ORRIT
Form:: Stanovisko
Term of office:: 2015-2020
Internal reference:: ECO/572, AVIS-SECTION 2021/6494 FIN
Session:: 568

Procedure number:

Link

European Parliament - Legislative observatory

Treaty:

Zmluva o fungovaní Európskej únie

Legal basis:

12016E115

Link

Select all documents mentioning this document

Earlier related instruments:

52021PC0565 ESC Opinion

Instruments cited:

52021AE2524

Link

EUROVOC descriptor:

Subject matter:

Zdaňovanie

Directory code:

09.50.00.00 Zdaňovanie / Predchádzanie daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani

HTML

PDF

Official Journal

29.7.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 290/45

[COM(2021) 565 final – 2021/0434 (CNS)]

(2022/C 290/08)

Spravodajca:	Benjamin RIZZO
Pomocný spravodajca:	Javier DOZ ORRIT

Konzultácia	Rada Európskej únie, 10. 2. 2022
Právny základ	článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	3. 3. 2022
Prijaté v pléne	23. 3. 2022
Plenárne zasadnutie č.	568
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	206/1/6

1. Závery a odporúčania

1.1

EHSV plne podporuje návrh Komisie týkajúci sa zneužívania schránkových spoločností na daňové účely a jeho ciele. Zabezpečenie účinného a spravodlivého zdaňovania na celom jednotnom trhu má zásadný význam pre podporu skutočnej obnovy po pandémii COVID-19.

1.2

EHSV oceňuje rozsiahlu verejnú konzultáciu, ktorú začala Komisia a ktorá bude otvorená všetkým zainteresovaným subjektom, ako aj cielenejšiu konzultáciu s národnými expertmi, ktorí boli zapojení na základe ich konkrétnych odborných znalostí. Konzultácie umožnili zainteresovaným subjektom predložiť zmysluplné príspevky a tieto subjekty by mali byť zapojené aj do budúcich diskusií.

1.3

EHSV podporuje to, že predpis má formu smernice, ktorej cieľom je zabezpečiť pre členské štáty spoločný právny rámec. Z povahy predmetu úpravy a sledovaných cieľov vyplýva, že členské štáty ich nemôžu vyriešiť jednotlivými iniciatívami vo svojich právnych systémoch.

1.4

EHSV sa domnieva, že návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje rámec zabezpečenia potrebnej úrovne ochrany jednotného trhu, čo má zjavne primeraný vplyv na podniky.

1.5

EHSV sa domnieva, že v záujme správneho riadenia potrebných kontrol a výmeny výsledných informácií súvisiacich s návrhom by Komisia a daňové orgány členských štátov EÚ mali mať na to primerané kapacity, pokiaľ ide o kvalifikácie a zdroje.

1.6

EHSV dúfa, že po uskutočnení a dokončení vyšetrovania schránkových spoločností budú výsledky transparentne predstavené verejnosti, pričom sa oznámia aj výsledky vykonávania smernice.

1.7

EHSV je presvedčený, že primerané kontroly by sa mali vykonávať nielen v súvislosti s príjmami právnických osôb, ale aj v súvislosti s aktívami, pretože dane, napríklad dane z majetku, sa môžu vyberať aj vtedy, ak sa takýmito aktívami nedosahujú príjmy.

1.8

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť spoločné a jasné pravidlá týkajúce sa špecifického obsahu vyhlásení požadovaných od podnikov. Treba sa vyhnúť nadmernému vykazovaniu nezodpovedajúcemu cieľom smernice a z neho vyplývajúcim nákladom na dodržiavanie predpisov.

1.9

EHSV odporúča, aby sa cielené pravidlá, ktoré zabránia činnosti „profesionálnych pomáhačov“, stanovili v inom právnom predpise, a to v súlade s prístupom OECD k danej problematike. Je presvedčený o tom, že v boji proti nekalým praktikám a prípadnej trestnej činnosti profesionálnych pomáhačov by mala veľký význam spolupráca odborných dozorných orgánov.

1.10

EHSV opakuje, že je potrebné, aby EÚ mala úplný a rozsiahly zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií nachádzajúcich sa mimo EÚ, čo by okrem iného spoločnostiam z EÚ umožnilo zistiť, či fondy a aktíva, ktoré spravujú, nie sú v spojení so schránkovými subjektmi nachádzajúcimi sa mimo EÚ.

1.11

1.12

EHSV konštatuje, že schránkové spoločnosti sa môžu zakladať a využívať aj na uľahčenie nelegálnej práce a obchádzanie povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie. Preto navrhuje, aby Komisia zvážila možnosť riešiť túto problematiku aj v iných európskych právnych predpisoch, nielen v tomto návrhu, ktorý je čisto daňovou smernicou.

2. Súvislosti podľa Európskej komisie

2.1

V oznámení Európskej komisie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí, ktoré vydala 18. mája 2021, sa stanovujú dlhodobé aj krátkodobé ciele na podporu obnovy po pandémii COVID-19 a zabezpečenie primeraných verejných príjmov v budúcnosti.

2.2

Navrhovaná smernica Komisie o schránkových subjektoch je jednou z krátkodobých konkrétnych iniciatív uvedených v oznámení a má slúžiť na zlepšenie súčasného daňového systému s osobitným zameraním na zabezpečenie spravodlivého a účinného zdaňovania.

2.3

Právne subjekty bez minimálnej ekonomickej podstaty a hospodárskej činnosti by sa mohli využívať na nekalé daňové účely, ako sú daňové úniky a obchádzanie daňových povinností alebo dokonca pranie špinavých peňazí. Je preto potrebné riešiť situácie, keď sa subjekty, od ktorých sa očakáva platenie daní, dopúšťajú daňových únikov alebo obchádzajú svoje daňové povinnosti prostredníctvom podnikov, ktoré nevykonávajú žiadnu skutočnú hospodársku činnosť. Schránkové spoločnosti by mohli podporovať prostredie nespravodlivého rozdelenia daňového zaťaženia, ako aj nespravodlivú fiškálnu súťaž jednotlivých jurisdikcií.

2.4

Návrh predložený Komisiou sa uplatňuje na všetky podniky, ktoré sa považujú za daňového rezidenta členského štátu EÚ a majú nárok na získanie potvrdenia o daňovej rezidencii v členskom štáte EÚ. Po prijatí smernice by sa nové pravidlá mali do 30. júna 2023 transponovať do rôznych právnych systémov členských štátov s účinnosťou od 1. januára 2024.

2.5

Je veľa európskych právnych predpisov týkajúcich sa prania špinavých peňazí, čo je trestný čin, ktorý často páchajú určité schránkové spoločnosti a ktorý by mohol byť užitočným kontextom návrhu Komisie. Predovšetkým treba poukázať na navrhnutý legislatívny balík Komisie z júla 2021, ktorý pozostáva z troch nariadení a jednej smernice (1).

3. Návrhy Európskej Komisie

3.1

Smernica sa vzťahuje na systémy používané na obchádzanie daňových povinností a daňové úniky. Systém, na ktorý sa zameriava návrh, zahŕňa zakladanie podnikov v EÚ, ktoré údajne vykonávajú skutočné hospodárske činnosti, ale nevykonávajú ich naozaj. Niektoré z týchto typov spoločností sa v skutočnosti zakladajú preto, že umožňujú určité daňové zvýhodnenia konečnému užívateľovi výhod alebo skupine, do ktorej patria.

3.2

Na potláčanie uvedeného systému sa v navrhovanej smernici stanovuje test, ktorý má členským štátom pomôcť určiť podniky údajne vykonávajúce legitímnu činnosť, ktoré však nemajú minimálnu ekonomickú podstatu, a preto sa možno zneužívajú na získanie neoprávnených daňových výhod. V smernici sa tento test nazýva „test ekonomickej podstaty“.

3.3

V prvom kroku testu sa rôzne druhy podnikov rozdeľujú na tie, pri ktorých v dôsledku nedostatočnej ekonomickej podstaty hrozí zneužívanie na daňové účely, a na tie, v prípade ktorých je toto riziko malé. Rizikové podniky sa súčasne vyznačujú viacerými charakteristikami, ktoré majú zvyčajne podniky bez ekonomickej podstaty („vstupné kritériá“). Nízkorizikové podniky sú naopak tie, ktoré nevykazujú žiadne alebo vykazujú len niektoré z uvedených charakteristík, pre ktoré nespĺňajú vstupné kritériá.

3.4

Podľa príslušných kritérií sa za „rizikové“ považujú tie podniky, ktoré nie sú konkrétne vyňaté smernicou, zaoberajú sa cezhraničnými, geograficky mobilnými činnosťami a navyše ich spravujú iné podniky, najmä profesionálni externí poskytovatelia služieb. Nízkorizikové podniky, ktoré nespĺňajú vstupné kritériá, sú na účely smernice nepodstatné.

3.5

Spoločnosti sa musia najprv samy posúdiť, a ak sa kvalifikujú ako „rizikové“, vyžaduje sa od nich, aby v daňovom priznaní uviedli svoju ekonomickú podstatu. Znamená to, že majú poskytnúť konkrétne informácie na uľahčenie posúdenia činnosti vykonávanej podnikom.

3.6

Pokiaľ ide o druhý krok, výsledok testu ekonomickej podstaty určujú tri veci:

i)	priestory, ktoré má podnik k dispozícii na výlučné využívanie;

ii)	aspoň jeden vlastný a aktívny bankový účet v EÚ;

iii)	aspoň jeden riadiaci pracovník, ktorý je rezidentom v blízkosti podniku a venuje sa činnostiam podniku, alebo alternatívne dostatočný počet zamestnancov podniku, ktorí vykonávajú hlavné činnosti, z ktorých plynie príjem, a sú rezidentmi v blízkosti podniku.

3.7

V treťom kroku testu sa primerane posudzujú informácie o ekonomickej podstate, ktoré podnik oznámil v druhom kroku. Ak je podnik rizikovým prípadom, keďže splnil vstupné kritériá, a z jeho oznámenia zároveň vyplynulo, že mu chýba jeden z príslušných prvkov ekonomickej podstaty, mal by sa na účely novej smernice považovať za schránkový subjekt, t. j. subjekt, ktorý nemá ekonomickú podstatu a predpokladá sa jeho zneužívanie na daňové účely.

3.8

Naopak, ak je podnik rizikovým prípadom, ale z jeho oznámenia vyplynulo, že má všetky príslušné prvky ekonomickej podstaty, tak by sa na účely smernice nemal považovať za schránkový subjekt. Tento predpoklad však nevylučuje možnosť daňovej správy konštatovať, že takýto podnik je schránkovým subjektom z dôvodov, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti smernice.

3.9

Štvrtý krok zahŕňa právo podniku, o ktorom sa predpokladá, že je schránkovým subjektom zneužívaným na obchádzanie daňových povinností podľa smernice, dokázať opak tým, že preukáže svoju ekonomickú podstatu konkrétnymi dôkazmi („vyvrátenie domnienky“). Skúmané podniky teda budú mať účinné právo tvrdiť, že nie sú schránkovým subjektom v zmysle smernice.

3.10

Ak sa podnik považuje za schránkový subjekt na účely smernice a túto domnienku nevyvráti, majú sa naň zodpovedajúco začať vzťahovať daňové dôsledky. Tie by mali vylúčiť akékoľvek daňové výhody, ktoré takýto subjekt už získal alebo by mohol získať.

3.11

Keďže na to, aby mal podnik nárok na zvýhodnenie vyplývajúce z daňovej zmluvy, musí zvyčajne predložiť potvrdenie o daňovej rezidencii a členský štát daňovej rezidencie schránkového subjektu buď takéto potvrdenie nevydá vôbec, alebo ho vydá s upozornením, čiže tak, že bude obsahovať výslovné vyhlásenie, ktorým sa zabráni jeho použitiu na získanie uvedených zvýhodnení.

3.12

Ak sa daňové zvýhodnenia podniku neuznajú, malo by sa určiť, ako sa teda majú zdaňovať toky príjmov plynúce do podniku a z neho, ako aj všetky aktíva, ktoré podnik vlastní. Pri rozdelení práv zdaňovať by sa mali zohľadniť všetky jurisdikcie, na ktoré môžu mať vplyv transakcie zahŕňajúce schránkový subjekt.

3.13

Pravidlá smernice sa nevyhnutne týkajú len členských štátov, keďže krajiny mimo EÚ sú aj mimo pôsobnosti jej právnych predpisov. V takýchto prípadoch by sa pri rozdeľovaní práv zdaňovať mali riadne dodržiavať dohody na zamedzenie dvojitého zdanenia medzi členským štátom EÚ a treťou krajinou. Ak takéto dohody neexistujú, príslušný členský štát bude uplatňovať svoje právne predpisy.

3.14

Všetky členské štáty budú mať prístup k subjektom s oznamovacou povinnosťou podľa smernice kedykoľvek a bez potreby osobitne žiadať o príslušné informácie. Na tento účel sa budú informácie vymieňať medzi členskými štátmi od prvého kroku, keď sa podnik podľa tejto smernice klasifikuje ako rizikový. Na to sa zavedie register alebo databáza.

3.15

V navrhovanom právnom predpise sa ponecháva na členských štátoch, aby stanovili sankcie uplatniteľné pri porušení oznamovacích povinností podľa smernice a transponovaných do právnych poriadkov členských štátov. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

3.16

Medzi členskými štátmi sa očakáva minimálna úroveň koordinácie stanovením súboru minimálnych peňažných sankcií vychádzajúcich z existujúcich predpisov pre finančný sektor. Sankcie by mali zahŕňať administratívnu peňažnú sankciu vo výške aspoň 5 % obratu podniku.

4. Všeobecné pripomienky EHSV

4.1

EHSV plne podporuje návrh Komisie a jeho celkové ciele. Zabezpečenie účinného a spravodlivého zdaňovania na celom jednotnom trhu má zásadný význam pre podporu skutočnej obnovy po pandémii COVID-19. Dostatočné daňové príjmy členských štátov sú skutočne kľúčovým činiteľom pri uľahčovaní verejných investícií zameraných na dosiahnutie ekologickejšieho a digitalizovanejšieho jednotného trhu. EHSV je mierne znepokojený tým, že podľa požiadaviek týkajúcich sa ekonomickej podstaty sa neposudzuje digitálna stránka a len sa zdôrazňuje význam hmotného majetku. V budúcnosti by to mohlo spôsobiť problémy.

4.2

Návrh Komisie je preto plne v súlade s oznámením o zdaňovaní podnikov v 21. storočí a výsledkom sú konkrétne a konzistentné opatrenia na boj proti daňovým únikom a obchádzaniu daňových povinností, čím sa zabezpečí spravodlivé daňové prostredie v celej Európe.

4.3

EHSV konštatuje, že návrh Komisie je v súlade s predchádzajúcimi legislatívnymi iniciatívami inštitúcií EÚ, ako je smernica o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a smernica o administratívnej spolupráci daňových orgánov. Je mimoriadne dôležité usilovať sa o súlad rôznych daňových pravidiel, pri ktorých sa očakáva neustála súhra, aby sa zabránilo neželaným výsledkom.

4.4

Návrh Komisie dopĺňa nedávny návrh týkajúci sa globálnej minimálnej úrovne zdaňovania nadnárodných skupín v EÚ (známy ako „2. pilier“), a to bez ohľadu na rozdielny rozsah pôsobnosti týchto dvoch smerníc, keďže 2. pilier sa bude uplatňovať na spoločnosti prekračujúce prahovú hodnotu obratu 750 miliónov EUR, kým smernica o schránkových subjektoch nepodlieha takýmto obmedzeniam.

4.5

EHSV oceňuje verejnú konzultáciu, ktorú Komisia začala pred zverejnením svojho návrhu. Konzultácia sa sústredila na 32 otázok týkajúcich sa okrem iného vymedzenia problému a jeho príčin a určenia vhodnej formy opatrení EÚ. Zainteresované subjekty tak dostali pred vypracovaním nových pravidiel významnú príležitosť vyjadriť svoje pripomienky a obavy. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že len málo z nich využilo túto príležitosť (bolo ich 50).

4.6

EHSV podporuje aj dodatočnú verejnú konzultáciu s národnými expertmi, ktorí boli cielene zapojení na základe ich osobitných odborných znalostí. Kombinácia rozsiahlej konzultácie určenej zainteresovaným subjektom a podrobnejšej konzultácie určenej kvalifikovaným odborníkom predstavuje správnu rovnováhu medzi zabezpečením participatívneho a technicky dôsledného legislatívneho procesu.

4.7

Samotný charakter problematiky, ktorá sa upravuje touto smernicou, čiže potláčanie cezhraničného obchádzania daňových povinností a boj proti daňovým únikom, si vyžadujú spoločný rámec uplatňovaný členskými štátmi.

4.8

Primeraný a účinný spoločný rámec by sa určite nedosiahol osamotenými opatreniami jednotlivých členských štátov uplatňovanými so zreteľom na ich právne poriadky. V takom prípade by sa súčasná fragmentácia znásobovala a mohla by sa dokonca ešte zhoršiť viacerými nekoordinovanými opatreniami členských štátov.

4.9

Schránkové spoločnosti, ktoré boli zriadené v členských štátoch, musia dosiahnuť súlad so smernicou a spolupráca správnych orgánov členských štátov je nevyhnutnejšia ako kedykoľvek predtým, aby sa zabránilo narušeniu fiškálnej kapacity EÚ ako celku. Aby Komisia mohla správne riadiť kontroly a poskytovať informácie, mala by mať na to primerané kapacity a dostatočné zdroje.

4.10

EHSV sa tiež domnieva, že návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože neprekračuje rámec zabezpečenia potrebnej minimálnej úrovne ochrany jednotného trhu, čo má zjavne primeraný vplyv na podniky. Účelom smernice je totiž dosiahnuť minimálnu ochranu daňových systémov členských štátov, čím sa zabezpečí základná koordinácia v EÚ na dosiahnutie jej cieľov.

4.11

Na druhej strane sa aj vplyv na spoločnosti javí primeraný, pričom sa dosahuje vhodná rovnováha medzi rôznymi cieľmi a hodnotami vrátane:

i)	účinnosti pri obmedzovaní zneužívania schránkových subjektov;

ii)	daňových ziskov pre verejné financie;

iii)	nákladov podnikov a daňových správ na dodržiavanie predpisov;

iv)	nepriamych účinkov na jednotný trh a hospodársku súťaž podnikov.

4.12

EHSV súhlasí s prístupom Komisie, že účinná a transparentná výmena informácií medzi daňovými orgánmi je nevyhnutná na boj proti nekalému využívaniu schránkových spoločností a všeobecnejšie na zabezpečenie spravodlivého a efektívnejšieho daňového prostredia. Táto stránka veci sa musí veľmi pozorne sledovať, aby sa udržiavala spolupráca medzi členskými štátmi, v ktorých schránková spoločnosť vykonáva transakcie zahŕňajúce dva členské štáty. Po ukončení vyšetrovaní schránkových spoločností by sa mal výsledok transparentne sprístupniť verejnosti. Európske a národné orgány by mali zverejňovať výsledky vykonávania smernice.

4.13

Schránkové spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sa môžu využívať na daňové úniky a obchádzanie daňových povinností, a v určitých prípadoch aj na páchanie trestných činov, najmä prania špinavých peňazí, na ktorom sa často podieľajú. Preto je nevyhnutná koordinácia právnych predpisov aj rôznych orgánov dohľadu zodpovedných za boj proti týmto trestným činom, a to na úrovni EÚ aj členských štátov. Vďaka tejto smernici budú mať daňové orgány prístup k ďalším informáciám, ktoré im umožnia krížovú kontrolu tohto nového súboru informácií s informáciami, ktoré poskytujú orgány boja proti praniu špinavých peňazí. Orgány EÚ a členských štátov musia zabezpečiť, aby uplatňovanie tejto smernice nespôsobilo žiadne problémy žiadnemu druhu spoločnosti, ak svoju činnosť vykonáva v súlade so zákonom.

4.14

Poznať skutočných konečných užívateľov výhod schránkových spoločností a ich aktív a skutočných pôvodcov transakcií, ktoré vykonávajú, je nevyhnutné na odhalenie skutočnej povahy ich činnosti a pochopenie rozsahu daňových únikov alebo prania špinavých peňazí. Zatajovanie konečných užívateľov výhod vďaka reťazcom schránkových spoločností, ktoré riadia profesionálni pomáhači, je neoddeliteľnou súčasťou ich kriminálnych účelov. Nástroje na spoznanie konečných užívateľov výhod sú obsiahnuté v právnych predpisoch určených na boj proti praniu špinavých peňazí. V posudzovanej smernici sa však na túto problematiku neodkazuje. EHSV sa domnieva, že túto, ako aj ďalšie medzery v prepojení týchto dvoch právnych predpisov treba odstrániť, a to buď vysvetlením v tejto smernici ako to urobiť, alebo urýchlenou podporou európskeho rámcového predpisu na vyriešenie tohto problému.

4.15

Mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa schránkové spoločnosti zakladajú a využívajú aj na uľahčenie nelegálnej práce a obchádzanie povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie. EHSV navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť riešenia tohto problému v európskych právnych predpisoch.

5. Konkrétne pripomienky

5.1

EHSV považuje „vstupné kritériá“ uvedené v návrhu Komisie, ktoré majú formu kumulatívnych ukazovateľov, za rozumné a primerané. V tejto súvislosti EHSV konštatuje, že subjekty, ktoré majú v držbe iba aktíva na súkromné účely, ako sú nehnuteľnosti, jachty, lietadlá, umelecké diela alebo vlastný kapitál, nemusia mať počas dlhých období žiadne príjmy, ale ich kontrolujúcim subjektom stále vznikajú značné daňové výhody.

5.2

Výbor je preto presvedčený, že všade, kde je to účelné, by sa kontrola nemala týkať len príjmov, ale aj aktív, pretože dane, napríklad dane z majetku, sa môžu vyberať aj vtedy, ak sa takýmito aktívami nedosahujú príjmy. EHSV je presvedčený, že na to, aby Komisia mohla správne riadiť kontroly a poskytovať informácie, mala by mať primerané kapacity a dostatok zdrojov.

5.3

EHSV navrhuje, aby Komisia vydala vhodné usmernenia týkajúce sa testu ekonomickej podstaty stanoveného v smernici, najmä pokiaľ ide o význam špecifických pojmov, ako je „daňová rezidencia“, „riadiaci pracovník, ktorý je rezidentom“ a „priestory“. Na základe tohto prístupu by sa mohli zmenšiť alebo lepšie riešiť národné rozdiely a rozdielne výklady potenciálne škodlivé pre vnútorný trh. EHSV konkrétne žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti náležite zvážila nové digitálne modely podnikania.

5.4

EHSV sa domnieva, že zapojenie podnikov do cezhraničných činností by sa malo dôkladne posudzovať z hľadiska skutočnej povahy transakcií vykonávaných takýmito spoločnosťami, ale aj s ohľadom na aktíva a veci, ktoré vlastnia. Smernica by sa nemala vzťahovať na spoločnosti, ktoré poskytujú primeranú úroveň transparentnosti a nepredstavujú reálne riziko nedostatočnej ekonomickej podstaty na účely daňových únikov alebo obchádzania daňových povinností.

5.5

Smernica o schránkových subjektoch sa opiera o existujúcu normu EÚ a medzinárodnú normu. EHSV odporúča, aby Komisia zabezpečila súlad s príslušnými platnými medzinárodnými a spoločnými normami EÚ, najmä pokiaľ ide o koncepciu „podstatnej hospodárskej činnosti“ používanú v kontexte preferenčných daňových režimov a dôkladne prediskutovanú na fóre o škodlivých daňových praktikách. Ďalšia dôležitá problematika, ktorou sa treba zaoberať, je stanovenie spoločných a jasných pravidiel týkajúcich sa špecifického obsahu vyhlásení požadovaných od podnikov. Malo by sa zabrániť nadmernému vykazovaniu nezodpovedajúcemu cieľom smernice a z neho vyplývajúcim nákladom na dodržiavanie predpisov.

5.6

EHSV naliehavo žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala úlohe tzv. profesionálnych pomáhačov, čo je problém, ktorý sa v návrhu smernice nespomína. Odporúča, aby sa pravidlá upravujúce činnosť profesionálnych pomáhačov stanovili v inom právnom predpise v súlade s kritériami, ktoré v tejto oblasti stanovila OECD a ktoré často zohrávajú dôležitú úlohu aj v tejto špecifickej problematike schránkových spoločností (2).

5.7

OECD opisuje kategórie povolaní, ktorých vykonávatelia riadia reťazce schránkových spoločností alebo s nimi spolupracujú, a považuje za nevyhnutné zamerať sa v boji proti trestnej činnosti spoločností založených na nezákonné účely vrátane daňových únikov na činnosť takýchto profesionálnych pomáhačov. Odborníci dodržiavajúci právne predpisy by sa mali skutočne náležite odlíšiť od malej skupiny tých odborníkov, ktorí svoje poznatky z oblasti daňového práva a podnikového účtovníctva využívajú na aktívne uprednostňovanie postupov súvisiacich s daňovými únikmi, obchádzaním daňových povinností a praním špinavých peňazí.

5.8

EHSV preto zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na takýchto profesionálnych pomáhačov, ktorí aktívne vyhľadávajú príležitosti na využívanie nezákonných praktík na podporu daňových a finančných trestných činov. Tým by bolo možné zasiahnuť proti rozhodujúcim činiteľom súvisiacim s daňovým zneužívaním. Obmedzenie príležitostí na rozvoj nekalých fiškálnych praktík je skutočne zásadným krokom na dosiahnutie cieľov návrhu Komisie.

5.9

EHSV je presvedčený, že v boji proti nekalým praktikám a prípadnej trestnej činnosti profesionálnych pomáhačov by mala veľký význam spolupráca odborných regulačných a dozorných orgánov. Išlo by o zaujímavú líniu rozvoja európskeho sociálneho a politického paktu proti daňovým a hospodárskym trestným činom, praniu špinavých peňazí a korupcii, ktorý výbor obhajoval vo viacerých stanoviskách.

5.10

EHSV tiež navrhuje skoordinovať návrh smernice Komisie s platnými pravidlami transferového oceňovania, keďže využívanie schránkových spoločností zameraných na daňové úniky by takej praxi mohlo zodpovedať v celej EÚ, a preto by sa takáto koordinácia mala dôkladne zvážiť. Aj pri tom sa EHSV domnieva, že by sa tiež mala zvážiť možnosť vytvorenia smernice o transferovom oceňovaní.

5.11

Výbor sa domnieva, že zoznam spoločností nepodliehajúcich oznamovacej povinnosti podľa článku 6 ods. 2 musí byť riadne odôvodnený a posúdený, aby sa zabezpečilo, že nebudú mať prospech z neprimeraných daňových výhod a nebudú sa využívať na obchádzanie právnych predpisov.

5.12

EHSV sa tiež domnieva, že by sa malo prijať viac opatrení, keď spoločnosť alebo subjekt so sídlom mimo EÚ obchoduje so spoločnosťou alebo subjektom kótovaným v EÚ. Je potrebné pochopiť, aké opatrenia by sa mohli sprístupniť spoločnostiam alebo subjektom kótovaným v EÚ, aby sa zistilo, či spravované finančné prostriedky alebo aktíva nepochádzajú od schránkového subjektu so sídlom mimo EÚ.

5.13

Pokiaľ ide o schopnosť urobiť účinné opatrenia proti spoločnostiam obchodujúcim so spoločnosťami, ktoré majú na daňové účely sídlo v nespolupracujúcich jurisdikciách, výbor opakuje, že je potrebné, aby bol zoznam EÚ obsahujúci nespolupracujúce daňové jurisdikcie čo najúčinnejší a čo najkomplexnejší.

V Bruseli 23. marca 2022

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) Pozri stanovisko EHSV k súboru právnych predpisov na potláčanie prania špinavých peňazí (Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 89).

(2) Ending the Shell Game: Cracking down on the Professionals who enable Tax and White Collar Crimes, OECD, Paríž 2021.

Top

All

Choose the experimental features you want to try