(1)

V súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“ V článku 3 sa ďalej uvádza, že „cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov“ a že okrem iného „rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva“. Tieto hodnoty sa opätovne potvrdzujú a stanovujú v právach, slobodách a zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) .

(2)

Je nevyhnutné, aby sa tieto práva a hodnoty naďalej aktívne rozvíjali, chránili, podporovali, presadzovali a zdieľali medzi občanmi a národmi a aby boli stredobodom projektu EÚ vzhľadom na to, že zhoršovanie ochrany týchto práv a hodnôt v ktoromkoľvek členskom štáte môže mať nepriaznivé účinky na Úniu ako celok . Preto sa v rozpočte EÚ vytvorí nový Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty, ktorý bude pozostávať z programov Občianstvo, Rovnosť Práva a Hodnoty a programu Spravodlivosť. V čase, keď európske spoločnosti čelia extrémizmu, radikalizmu a rozdeleniu a  zmenšujúcemu sa priestoru pre nezávislú občiansku spoločnosť , je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým podporovať, posilňovať a obhajovať spravodlivosť, práva a hodnoty EÚ: ľudské práva, úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát. Toto úsilie zásadne a priamo ovplyvní politický, sociálny, kultúrny a hospodársky život v EÚ. Súčasťou nového fondu bude program Spravodlivosť, ktorý bude pokračovať v podpore ďalšieho rozvoja únijného priestoru spravodlivosti na zásadách právneho štátu, nezávislosti a nestrannosti súdnictva, na vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere, prístupe k spravodlivosti a cezhraničnej spolupráci. Program Občania, rovnosť, práva a hodnoty spojí program Práva, rovnosť a občianstvo na roky 2014 – 2020 ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013 (4) a program Európa pre občanov ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 390/2014 (5) (ďalej „predchádzajúce programy“).

(3)

Fond pre spravodlivosť, práva a hodnoty a jeho dva podkladové programy financovania budú zamerané na ľudí a subjekty, ktoré prispievajú k tomu, aby boli naše spoločné hodnoty, práva, rovnosť a bohatá rozmanitosť zavedené do praxe a dobre fungujúce. Hlavným cieľom je podporiť a zachovať na právach založenú, rovnocennú otvorenú, pluralistickú, inkluzívnu a demokratickú spoločnosť. Zahŕňa to dynamickú a silnú občiansku spoločnosť, ktorá podporuje demokratickú, občiansku a spoločenskú účasť obyvateľov a  rozvíja bohatú rozmanitosť európskej spoločnosti na základe našich spoločných hodnôt , našej spoločnej histórie a pamäte. V článku 11 Zmluvy o Európskej únii sa vyžaduje , aby inštitúcie Únie udržiavali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou a dávali občanom a reprezentatívnym združeniam primeraným spôsobom možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie.

(3a)

Mal by sa zabezpečiť pravidelný, otvorený a transparentný dialóg s prijímateľmi programu a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami zriadením skupiny pre občiansky dialóg. Skupina pre občiansky dialóg by mala byť otvoreným a neformálnym priestorom na diskusiu a mala by prispievať k výmene skúseností a osvedčených postupov a k diskusii o politickom vývoji v oblastiach a cieľoch programu a súvisiacich oblastiach. Skupina pre občiansky dialóg by nemala mať žiadnu zodpovednosť za riadenie programu.

(4)

Program by mal umožniť rozvoj synergií s cieľom riešiť otázky spoločné pre podporu a ochranu ▌spoločných hodnôt Únie a nadobudnúť zásadný rozmer na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v danej oblasti. Malo by sa to dosiahnuť nadviazaním na pozitívne skúsenosti z predchádzajúcich programov a ich ďalším rozvíjaním . Umožní sa tým plné využitie potenciálu synergií s cieľom účinnejšie podporiť oblasti politiky, na ktoré sa program vzťahuje, a zvýšiť ich potenciál osloviť ľudí a občiansku spoločnosť so zameraním na rovnovážne zemepisné rozdelenie . Ak má byť program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých politík, ich rozdielne cieľové skupiny a ich osobitné potreby prostredníctvom špeciálne prispôsobených a zacielených prístupov.

(4a)

Úplné rešpektovanie a podpora právneho štátu a demokracie sú základom pre budovanie dôvery občanov v Úniu a pri zaručovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi. Podporou práv a hodnôt program prispeje k budovaniu Únie a jej demokratizácii, dodržiavaniu zásad právneho štátu a demokratického dialógu, transparentnosti a dobrej správe vecí verejných, a to aj v prípadoch zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť.

(5)

Na to, aby sa Európska únia priblížila občanom a na posilnenie demokratickej účasti sú potrebné rôzne akcie a koordinované úsilie. Európske občianstvo a európska identita by sa mali rozvíjať a zlepšovať tým, že občania budú povzbudzovaní k tomu, aby chápali proces tvorby politík a podporovali občiansku angažovanosť v činnostiach Únie. Aj nadväzovanie kontaktov medzi občanmi pri projektoch partnerských miest alebo v rámci sietí miest a podpora organizácií občianskej spoločnosti na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje, prispeje k zvýšeniu angažovanosti občanov v spoločnosti a v konečnom dôsledku k ich aktívnemu zapojeniu do demokratického života Únie. Podpora činností presadzujúcich vzájomné porozumenie, medzikultúrny dialóg, kultúrnu a jazykovú rozmanitosť, ▌ sociálne začlenenie a rešpektovanie iných takisto prispeje k  posilneniu pocitu spolupatričnosti k Únii a spoločného občianstva v rámci európskej identity opierajúceho sa o spoločné chápanie našich spoločných európskych hodnôt, kultúry, histórie a dedičstva. Podpora silnejšieho pocitu spolupatričnosti k Únii a jej hodnôt je obzvlášť dôležitá medzi občanmi najvzdialenejších regiónov EÚ v dôsledku ich odľahlosti a vzdialenosti od kontinentálnej Európy.

(6)

Činnosti súvisiace s posilňovaním historického povedomia a kritický pohľad na historickú pamäť Európy sú potrebné na to, aby si občania , najmä mladí ľudia, boli vedomí svojej spoločnej histórie a hodnôt ako základu spoločnej budúcnosti▌. Cieľom činností zameraných na historické povedomie by malo byť zamyslieť sa nad príčinami totalitných režimov v moderných dejinách Európy – najmä nacizmu, ktorý viedol k holokaustu; fašizmu, stalinizmu a totalitných komunistických režimov – a pripomenúť si obete ich zločinov. Mali by zahŕňať aj činnosti týkajúce sa iných medzných momentov a referenčných bodov v najnovších dejinách Európy. Do úvahy by sa mal taktiež vziať význam historických, sociálnych, kultúrnych a medzikultúrnych aspektov, aby sa vytvorila európska identita založená na spoločných hodnotách a pocite spolupatričnosti.

(7)

Občania by mali byť lepšie informovaní aj o svojich právach vyplývajúcich z únijného občianstva a mali mať pozitívny náhľad na život, cestovanie, štúdium, prácu a dobrovoľníctvo v inom členskom štáte, a mali by mať pocit, že môžu požívať a uplatňovať všetky svoje práva spojené s občianstvom a očakávať rovnaký prístup, plnú vymáhateľnosť a ochranu svojich práv bez akejkoľvek diskriminácie, bez ohľadu na to, kde v Únii sa nachádzajú. V súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ je potrebné podporovať občiansku spoločnosť a zabezpečiť tak presadzovanie a ochranu ▌hodnôt Únie a zvyšovanie informovanosti o nich, a zároveň tým prispieť k účinnému uplatňovaniu práv podľa práva Únie.

(8)

Rodová rovnosť je základnou hodnotou a cieľom Európskej únie. Celkový pokrok v oblasti rodovej rovnosti však stagnuje. Diskriminácia žien a nerovnaké zaobchádzanie so ženami a dievčatami, ako aj rôzne formy násilia páchaného na ženách a dievčatách im bránia v plnej politickej, spoločenskej a ekonomickej účasti na živote spoločnosti. Existencia politických , štrukturálnych a kultúrnych bariér okrem toho bráni dosiahnutiu skutočnej rodovej rovnosti. Presadzovanie a uplatňovanie rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach Únie je preto prioritnou úlohou Únie a hybnou silou hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja a v rámci tohto programu by malo byť podporované. Osobitne dôležité je aktívne bojovať proti stereotypom a venovať sa tichej a prierezovej diskriminácii. Rovnaký prístup k práci, rovnaká účasť na trhu práce a odstránenie prekážok pre kariérny postup vo všetkých odvetviach, napríklad v odvetviach súdnictva, STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), sú piliermi rodovej rovnosti. Dôraz by sa mal klásť aj na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rovnaké rozdelenie neplatenej práce v domácnosti a opatrovateľských služieb pre deti, staršie osoby a iné závislé osoby, medzi mužmi a ženami, čo sú aj naďalej piliere rovnakej hospodárskej nezávislosti a účasti a sú neoddeliteľne spojené s dosahovaním rovnosti medzi ženami a mužmi.

(9)

Rodovo motivované násilie a násilie voči ohrozeným skupinám ( deti, mladí ľudia a ďalšie ohrozené skupiny, ako sú LGBTQI a osoby so zdravotným postihnutím) predstavuje vážne porušenie základných práv a dochádza k nemu v celej Únii, a to vo všetkých sociálnych a hospodárskych súvislostiach s  vážnymi dôsledkami na fyzické , mentálne a duševné zdravie obetí, ako aj pre spoločnosť ako celok. Ženy sú najviac postihnuté rodovo motivovaným násilím a obťažovaním tak v domácej, ako aj vo verejnej sfére; preto je boj proti tomuto násiliu kľúčovým opatrením na podporu rodovej rovnosti. V Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulskom dohovore) sa vymedzuje „násilie na ženách“ ako „všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote“. Boj proti rodovo motivovanému násiliu si vyžaduje viacrozmerný prístup vrátane zaoberania sa jeho právnymi, hospodárskymi, vzdelávacími a zdravotnými, hľadiskami. Je potrebné aj aktívne bojovať proti rodovým stereotypom už od raného veku, ako aj všetkým formám nenávistných prejavov a násilia na internete. V tejto súvislosti je naďalej nevyhnutné podporovať organizácie bojujúce za práva žien a ďalších aktérov pôsobiacich v tejto oblasti. Deti, mladí ľudia ▌ a iné ohrozené skupiny, ako sú LGBTQI a osoby so zdravotným postihnutím, sú tiež vystavené zvýšenému riziku, že sa stanú obeťami násilia ▌, najmä v rodine a v intímnych vzťahoch. Mali by sa prijať opatrenia na podporu práv ▌ ohrozených osôb – najmä práv detí (vrátane detských sirôt, detí osirelých v dôsledku domácich zločinov a iných obzvlášť zraniteľných skupín detí) – a prispievanie k ▌ ich ochrane a zabezpečovanie ich práv na rozvoj ▌a dôstojnosť. Boj proti všetkým formám násilia, najmä rodovo motivovaného násilia, posilňovanie jeho prevencie a ochrana a podpora obetí sú prioritami Únie, ktoré pomáhajú napĺňať základné práva jednotlivcov a prispievajú k  rodovej rovnosti ▌. Tieto priority by sa mali podporovať v rámci programu.

(10)

Silná politická vôľa a koordinované opatrenia založené na metódach a výsledkoch predchádzajúcich programov Daphne, programu Práva, rovnosť a občianstvo a programu Spravodlivosť sú potrebné na predchádzanie všetkým formám násilia a boj proti nim a na ochranu obetí. Predovšetkým program Daphne, z ktorého sú poskytované finančné prostriedky na podporu obetí násilia a na boj proti násiliu páchanému na ženách, deťoch a mladých osobách , je od svojho začiatku v roku 1997 naozaj úspešný, a to pokiaľ ide o pozitívnu odozvu naň zo strany zainteresovaných strán (verejných orgánov, akademických inštitúcií a mimovládnych organizácií), ako aj účinnosť financovaných projektov. V rámci programu sa financovali projekty na zvyšovanie informovanosti, poskytovanie služieb podpory pre obete, podporu činností ▌organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v teréne. Zaoberal sa všetkými formami násilia, napríklad domácim násilím, sexuálnym násilím, obchodovaním s ľuďmi, prenasledovaním, škodlivými tradičnými praktikami ako mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ako aj novoobjavujúcimi sa formami násilia, napríklad kybernetickým šikanovaním či online obťažovaním .

Preto je dôležité pokračovať vo všetkých týchto akciách s pridelenými nezávislými rozpočtovými prostriedkami na program Daphne a náležite zohľadniť tieto výsledky a získané poznatky pri implementovaní programu.

(11)

Zákaz diskriminácie je základným princípom Únie. V článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovujú opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 charty. Do úvahy treba brať osobitné znaky rôznych podôb diskriminácie vrátane priamej, nepriamej a štrukturálnej diskriminácie a súčasne vypracovať primerané opatrenia na predchádzanie diskriminácii z jedného alebo viacerých dôvodov a boj proti nej. Program by mal podporovať opatrenia na prevenciu všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, afrofóbie , antisemitizmu, protirómskych nálad , nenávisti voči moslimom ▌ a iných foriem neznášanlivosti vrátane homofóbie, bifóbie, transfóbie a interfóbie a iných foriem neznášanlivosti na základe rodovej identity, či už online alebo offline, voči osobám patriacim k menšinám, a to s prihliadnutím na viacnásobnú diskrimináciu . V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať aj predchádzaniu všetkým formám násilia a nenávisti, segregácie a stigmatizácie a boju proti nim, ako aj boju proti šikanovaniu, obťažovaniu a netolerantnému zaobchádzaniu. Program by sa mal implementovať vzájomne podporujúcim spôsobom s ostatnými činnosťami Únie, ktoré majú rovnaké ciele, najmä s činnosťami uvedenými v oznámení Komisie z 5. apríla 2011 s názvom „Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020“10 a v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (6).

(12)

▌ Sociálne prekážky a prekážky súvisiace s ▌prostredím, ako aj nedostatočná prístupnosť bránia plnému a efektívnemu zapojeniu osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti na základe rovnoprávnosti s ostatnými. ▌ Osoby so zdravotným postihnutím čelia prekážkam, ktoré im okrem iného bránia v prístupe na trh práce, vo využívaní inkluzívneho a kvalitného vzdelávania, v možnosti predchádzať chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v prístupe ku kultúrnym iniciatívam a k médiám alebo vo využívaní ich politických práv. Ako zmluvná strana Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) sa Únia spolu so všetkými svojimi členskými štátmi zaviazala podporovať, chrániť a zabezpečiť plné a rovnocenné užívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím. Ustanovenia dohovoru UNCRPD sa stali neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie.

(13)

Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie (právo na súkromie) je základným právom zakotveným v článku 7 Charty základných práv. Ochrana osobných údajov je základným právom zakotveným v článku 8 Charty základných práv a článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov podlieha kontrole nezávislých orgánov dohľadu. Právny rámec Únie , najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (8), obsahujú ustanovenia na zabezpečenie účinnej ochrany práva na ochranu osobných údajov. Tieto právne nástroje zverujú vnútroštátnym orgánom dohľadu nad ochranou údajov úlohu, ktorou je podpora informovanosti verejnosti a pochopenia rizík, pravidiel, záruk a práv v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Vzhľadom na význam práva na ochranu osobných údajov v dobe rýchleho technologického vývoja by Únia mala byť schopná zvyšovať informovanosť , a to aj podporou organizácií občianskej spoločnosti pri zasadzovaní sa za ochranu osobných údajov v súlade s normami Únie a vypracúvať štúdie a vykonávať ďalšie príslušné činnosti.

(14)

Článok 24 ZFEÚ ukladá Európskemu parlamentu a Rade povinnosť prijať ustanovenia o postupoch a podmienkach potrebných na iniciatívu občanov v zmysle článku 11 Zmluvy o Európskej únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 (9)]. Program by mal podporovať financovanie technickej a organizačnej podpory vykonávania nariadenia [(EÚ) č. 211/2011], čím by sa podporil výkon práva občanov začať a podporovať európske iniciatívy občanov.

(15)

Podľa článkov 8 a 10 ZFEÚ by sa programom malo podporovať zohľadnenie hľadiska rodovej rovnosti a cieľov v oblasti nediskriminácie vo všetkých jeho činnostiach. Priebežné a záverečné hodnotenie programu by malo hodnotiť rodové vplyvy s cieľom posúdiť, do akej miery program prispieva k rodovej rovnosti, a posúdiť, či program nemá neúmyselný negatívny vplyv na rodovú rovnosť. V tejto súvislosti a pri zohľadnení odlišnej povahy a rozsahu činností jednotlivých častí programu bude dôležité, aby individuálne údaje zhromaždené realizátormi projektov boli vždy, keď je to možné, rozdelené podľa pohlavia. Takisto je dôležité, aby sa žiadateľom poskytovali informácie o tom, ako zohľadniť rodovú rovnosť, a to aj pokiaľ ide o využívanie nástrojov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ako je napríklad rodové rozpočtovanie a v prípade potreby posúdení vplyvu na rodovú rovnosť. Pri konzultáciách s odborníkmi a zainteresovanými stranami by sa malo zvážiť aj vyvážené zastúpenie mužov a žien.

(16)

V článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa od Únie vyžaduje, aby podporovala ochranu práv dieťaťa v súlade s článkom 24 charty a Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

(17)

V súlade s aktmi Únie týkajúcimi sa rovnakého zaobchádzania zriadili členské štáty nezávislé orgány na podporu rovnakého zaobchádzania, označované ako „orgány pre rovnosť“, s cieľom bojovať proti diskriminácii na základe rasového a etnického pôvodu, ako aj pohlavia. Mnohé členské štáty však prekročili rámec týchto požiadaviek a zabezpečili, aby sa orgány pre rovnosť mohli zaoberať aj diskrimináciou na základe iných dôvodov, ako je jazyk, vek, pohlavné znaky, rodová identita a rodová rozmanitosť , sexuálna orientácia, náboženstvo alebo viera či zdravotné postihnutie▌. Orgány pre rovnosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní rovnosti a zabezpečovaní účinného uplatňovania právnych predpisov o rovnakom zaobchádzaní, a to najmä poskytovaním nezávislej pomoci obetiam diskriminácie, vykonávaním nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovaním nezávislých správ a vydávaním odporúčaní v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa diskriminácie v ich krajine. Je nevyhnutné, aby sa v tejto súvislosti práca orgánov pre rovnosť koordinovala na úrovni Únie. V roku 2007 vznikla sieť EQUINET. Jeho členmi sú vnútroštátne orgány na podporu rovnakého zaobchádzania podľa ustanovení v smerniciach Rady 2000/43/ES (10) a 2004/113/ES (11) a v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (12) a 2010/41/EÚ (13). Komisia prijala 22. júna 2018 odporúčanie o normách pre orgány pre rovnosť, ktoré sa zaoberá ich mandátom, nezávislosťou, účinnosťou, koordináciou a spoluprácou. EQUINET má výnimočné postavenie, keďže je jediným subjektom zabezpečujúcim koordináciu činností medzi orgánmi pre rovnosť. Táto koordinačná činnosť siete EQUINET je kľúčovou pre riadne vykonávanie právnych predpisov Únie v oblasti boja proti diskriminácii v členských štátoch a mala by sa podporovať v rámci programu.

(17a)

S cieľom zvýšiť užívateľskú dostupnosť a poskytnúť nestranné usmernenia a praktické informácie v súvislosti so všetkými aspektami programu by sa mohli v členských štátoch zriadiť kontaktné miesta, ktoré by poskytovali pomoc prijímateľom aj žiadateľom. Kontaktné miesta programu by mali byť schopné vykonávať svoje funkcie nezávisle, bez zasahovania orgánov verejnej moci do ich rozhodovania. Členské štáty by mali mať možnosť vybrať si najvhodnejšie riadenie kontaktných miest programu, okrem iného prostredníctvom verejných orgánov, organizácií občianskej spoločnosti alebo ich konzorcií. Kontaktné miesta programu by nemali mať žiadnu zodpovednosť za riadenie projektov.

(18)

Nezávislé orgány pre ľudské práva ▌, organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore, ochrane a zvyšovaní povedomia o spoločných hodnotách Únie v súlade s článkom 2 Zmluvy o EÚ a pri prispievaní k účinnému uplatňovaniu práv vyplývajúcich z práva Únie vrátane Charty základných práv EÚ. Ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z  19 . apríla 2018, zvýšenie finančných prostriedkov a náležitá finančná podpora sú kľúčom k rozvoju priaznivého a udržateľného prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti, ktorých úloha sa tak posilní a umožní im to nezávislé a účinné plnenie si svojich funkcií. Doplnením úsilia vynakladaného na vnútroštátnej úrovni by financovanie z prostriedkov EÚ preto malo prispieť k podpore, posilneniu postavenia a tvorbe kapacít nezávislých organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti presadzovania hodnôt a ▌práv, ktorých činnosti napomáhajú pri strategickom presadzovaní práv vyplývajúcich z práva EÚ a Charty základných práv EÚ, a to aj propagačnou činnosťou, ako sú strategické súdne spory, kampane, komunikácia a iné kontrolné činnosti, ako aj presadzovaním a ochranou ▌ hodnôt Únie a zvyšovaním povedomia o nich na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni. Program by sa mal realizovať užívateľsky prístupným spôsobom, napríklad užívateľsky ústretovým spôsobom podávania žiadostí a podávania správ. Osobitná pozornosť by sa mala venovať jeho dostupnosti organizáciám občianskej spoločnosti na nadnárodnej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane miestnych organizácií občianskej spoločnosti, ako aj možnostiam príjemcov. Malo by to v prípade potreby zahŕňať zváženie využívania finančnej podpory tretím stranám.

(19)

Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť s prácou orgánov, úradov a agentúr Únie, najmä s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť a Agentúrou Európskej únie pre základné práva, a mala by zhodnotiť prácu iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú ciele programu.

(20)

Na programe by sa za určitých podmienok mali mať možnosť zúčastniť členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a členovia EZVO, ktorí nie sú členmi EHP, a iné európske krajiny. Účasť na programe by mala byť možná aj pre pristupujúce, kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny využívajúce predvstupovú stratégiu.

(21)

Na to, aby sa zabezpečila efektívna alokácia finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie, je potrebné zabezpečiť európsku pridanú hodnotu všetkých vykonávaných akcií, ich komplementárnosť s akciami členských štátov, pričom by sa malo vyvinúť úsilie o konzistentnosť, komplementárnosť a súčinnosť medzi programami financovania, ktoré podporujú vzájomne úzko súvisiace oblasti politiky, a to najmä v rámci Fondu pre spravodlivosť, práva a hodnoty – a tým aj s programom Spravodlivosť, ako aj s programom Kreatívna Európa a s programom Erasmus + s cieľom využiť potenciál kultúrnych prienikov v oblastiach kultúry, médií, umenia, vzdelávania a kreativity. Je potrebné vytvoriť súčinnosť s ostatnými programami európskeho financovania, najmä v oblasti zamestnanosti a boja proti sociálnemu vylúčeniu, najmä s Európskym sociálnym fondom plus, vnútorného trhu, podnikania, mládeže, zdravia, občianstva, spravodlivosti, migrácie, bezpečnosti, výskumu, inovácií, technológií, priemyslu, súdržnosti, cestovného ruchu, vonkajších vzťahov, obchodu a  udržateľného rozvoja.

(22)

V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre program Občania, rovnosť, práva a hodnoty, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu, v zmysle [odkaz sa aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody: bod 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a riadnom finančnom hospodárení (14)], pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(23)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie (EÚ, Euratom) [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(24)

Typy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele opatrení a priniesť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž, kapacitu príslušných zainteresovaných strán a cieľových prijímateľov a predpokladané riziko nesúladu. Malo by to zahŕňať zohľadnenie použitia jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌

(24a)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013  (15) , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95  (16) , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96  (17) a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939  (18) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania správnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 správne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 môže Európska prokuratúra vyšetrovať a stíhať podvodné a iné trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371  (19) . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(25)

Pokiaľ ide o plnenie osobitných cieľov spočívajúcich v podpore rodovej rovnosti, práv, zapojenia občanov a ich účasti na demokratickom živote Únie na miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni, ako aj v boji proti násiliu, tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o EHP, v ktorej sa stanovuje implementovanie programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu takisto zúčastňovať na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie udeľujúce nevyhnutné práva a potrebný prístup príslušným povoľujúcim úradníkom, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ako aj Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne vykonávať svoje príslušné právomoci.

(26)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(26a)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania právneho štátu v členských štátoch má za cieľ vybaviť Úniu tak, aby lepšie chránila svoj rozpočet, keď nedostatky v oblasti právneho štátu narúšajú riadne finančné hospodárenie alebo finančné záujmy Únie alebo hrozia ich narušením. Mal by dopĺňať program Práva a hodnoty, ktorého úloha je odlišná, a to financovať politiky v súlade so základnými právami a s európskymi hodnotami, ktorých jadrom sú život a účasť občanov.

(27)

Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach (ZKÚ): článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (20)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Pri vykonávaní programu sa musia zohľadniť obmedzenia vyplývajúce z odľahlosti ZKÚ a ich účinná účasť na ňom sa musí monitorovať a pravidelne hodnotiť.

(28)

V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tento program k uplatňovaniu opatrenia v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy v období VFR 2021 – 2027, a čo najskôr ročného cieľa na úrovni 30 %, najneskôr však do roku 2027 . Počas prípravy a implementácie programu budú identifikované relevantné akcie a budú posúdené v kontexte jeho hodnotenia v polovici trvania.

(29)

Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné hodnotiť tento program na základe informácií zhromaždených prostredníctvom osobitných požiadaviek na monitorovanie a zároveň obmedziť nadmernú reguláciu a administratívnu záťaž, a to najmä pre členské štáty. Tieto požiadavky môžu prípadne zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ pre hodnotenie praktických účinkov programu.

(30)

S cieľom doplniť toto nariadenie na účel vykonávania programu a zabezpečenia účinného posudzovania jeho pokroku pri plnení jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o  pracovné programy podľa článku 13 a ukazovatele uvedené v  článkoch 14 a 16 a v prílohe II. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov,

▌