(1)

V tomto nariadení sa stanovuje finančné krytie pre program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu, v zmysle [odkaz sa aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody: bod 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a riadnom finančnom hospodárení (4)], pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(2)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/ 1046  (5) ▌(nariadenie o rozpočtových pravidlách). Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(3)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (6), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 (7), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (8) a nariadením (EÚ) 2017/1939 (9) majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s ustanoveniami a postupmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (10). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(4)

Podľa [v prípade potreby sa odkaz aktualizuje podľa nového rozhodnutia o zámorských krajinách a zámorských územiach: článku 88 rozhodnutia Rady / /EÚ (11)] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach by mali byť oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené. Ich účinné zapojenie do programu by Európska komisia mala monitorovať a pravidelne hodnotiť.

(5)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12) treba tento program vyhodnotiť na základe informácií zhromaždených podľa osobitných monitorovacích požiadaviek , ktoré súvisia s existujúcimi potrebami a sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679  (13), pričom treba predísť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom , a zároveň zohľadniť existujúce rámce pre meranie a referenčné porovnávanie v digitálnej oblasti . Tieto požiadavky môžu podľa potreby obsahovať merateľné kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele ako základ na hodnotenie účinkov programu v praxi.

(5a)

Program by mal zabezpečiť maximálnu transparentnosť a zodpovednosť inovačných finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré zahŕňajú rozpočet Únie, najmä pokiaľ ide o ich prínos, tak čo sa týka počiatočných očakávaní, ako aj konečných výsledkov dosiahnutých pri dosahovaní cieľov Únie.

(6)

Digitálny samit v Tallinne (14) v septembri 2017 a závery Európskej rady (15) z 19. októbra 2017 poukázali na potrebu Európy investovať do ▌našich ekonomík a riešenia nedostatku zručností, aby sa zachovala a posilnila európska konkurencieschopnosť a inovácie , kvalita života a sociálna štruktúra. Európska rada dospela k záveru, že digitálna transformácia ponúka obrovské príležitosti pre inováciu, rast a zamestnanosť, prispeje k našej globálnej konkurencieschopnosti a posilní tvorivú a kultúrnu rozmanitosť. Využitie týchto príležitostí si vyžaduje spoločné riešenie ▌problémov, ktoré digitálna transformácia prináša, a prehodnotenie politík, ktorých sa týka.

(6a)

Budovanie silného európskeho digitálneho hospodárstva a spoločnosti bude mať prospech z dobrého vykonávania Nástroja na prepájanie Európy, Wifi4EU a európskeho kódexu elektronickej komunikácie.

(7)

Európska rada predovšetkým konštatovala, že je naliehavé, aby sa Únia zaoberala novými trendmi: ide napríklad o ▌umelú inteligenciu, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 , digitálnych práv, základných práv a etických noriem. Európska rada vyzvala Komisiu, aby do začiatku roka 2018 predložila návrh európskeho prístupu k umelej inteligencii a aby predložila potrebné iniciatívy na posilnenie rámcových podmienok s cieľom umožniť EÚ preskúmať nové trhy prostredníctvom radikálnych inovácií založených na riziku, a aby upevnila vedúcu úlohu priemyslu.

(7c)

Európa musí urobiť rozhodujúce investície do svojej budúcnosti a vybudovať strategické digitálne kapacity, aby mohla mať prospech z digitálnej revolúcie. Na tento účel musí byť na úrovni EÚ zabezpečený značný rozpočet (minimálne 9,2 miliardy EUR), ktorý musí dopĺňať značné investičné úsilie na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, konkrétne konzistentným a komplementárnym vzťahom so štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom.

(8)

V oznámení Komisie s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (16) sa medzi možnosťami budúceho finančného rámca uvádza program digitálnych transformácií Európy s cieľom dosiahnuť „výrazný pokrok smerom k inteligentnému rastu v oblastiach ako vysokokvalitná dátová infraštruktúra, pripojiteľnosť a kybernetická bezpečnosť“. Zámerom je zaistiť vedúce postavenie Európy v oblasti superpočítačov, internetu ďalšej generácie, umelej inteligencie, robotiky a veľkých dát. Posilnila by sa konkurenčná pozícia priemyslu a podnikov v Európe naprieč celým digitalizovaným hospodárstvom, s výrazným vplyvom na preklenutie medzier na úrovni zručností a doplnenie chýbajúcich zručností v celej Únii , aby európski občania mali zručnosti a znalosti potrebné na digitálnu transformáciu .

(9)

V oznámení s názvom Smerom k spoločnému európskemu dátovému priestoru (17) sa nové opatrenie, ktoré sa má prijať, považuje za kľúčový krok ku spoločnému dátovému priestoru v EÚ – celistvej digitálnej oblasti s rozsahom, ktorý umožní vyvíjanie a inováciu nových produktov a služieb založených na údajoch.

(10)

Všeobecným cieľom programu by mala byť podpora digitálnej transformácie priemyslu, ako aj lepšie využitie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technologického vývoja v prospech podnikov a občanov celej Únie vrátane najvzdialenejších, ako aj hospodársky znevýhodnených regiónov . Štruktúra programu by mala sledovať päť špecifických cieľov, ktoré odrážajú kľúčové politické oblasti, a to: vysokovýkonná výpočtová technika ▌, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, pokročilé digitálne zručnosti a zavádzanie a najlepšie využitie digitálnej kapacity a interoperabilita. Program by sa mal vo všetkých týchto oblastiach zamerať aj na lepšie zosúladenie politík Únie, členských štátov a regiónov, ako aj na združovanie súkromných a priemyselných zdrojov s cieľom zvýšiť investície a posilniť synergie. Okrem toho by program mal posilniť konkurencieschopnosť Únie a odolnosť jej hospodárstva.

(10a)

Päť špecifických cieľov je odlišných, ale vzájomne závislých. Napríklad umelá inteligencia potrebuje kybernetickú bezpečnosť, aby bola dôveryhodná, vysokovýkonné výpočtové schopnosti budú kľúčové pri podpore vzdelávania v kontexte umelej inteligencie a všetky tri kapacity si vyžadujú pokročilé digitálne zručnosti. Hoci sa jednotlivé akcie tohto programu môžu týkať jedného konkrétneho cieľa, ciele by sa nemali vnímať izolovane, ale ako jadro súdržného balíka.

(10b)

Je potrebné prioritne podporovať MSP, ktoré majú v úmysle využívať digitálnu transformáciu vo svojich výrobných procesoch. Toto umožní MSP prispievať k rastu európskeho hospodárstva prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov.

(11)

Ústredná úloha pri implementácii tohto programu by sa mala priznať európskym centrám digitálnych inovácií, ktoré by mali stimulovať všeobecné zavedenie vyspelých digitálnych technológií v priemysle , najmä v MSP a subjektoch do 3 000 zamestnancov, ktoré nie sú MSP (spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou) , vo verejných organizáciách a v akademickej obci. S cieľom objasniť rozdiel medzi centrami digitálnych inovácií, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti v rámci tohto programu, a centrami digitálnych inovácií vytvorených v nadväznosti na oznámenie o digitalizácii európskeho priemyslu (COM(2016)0180) a financovaných z iných zdrojov, by sa centrá digitálnych inovácií financované v rámci tohto programu mali nazývať európske centrá digitálnych inovácií. Európske centrá digitálnych inovácií by mali spolupracovať ako decentralizovaná sieť. Mali by slúžiť ako body prístupu k najmodernejším digitálnym kapacitám vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC), umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, ako aj ďalších existujúcich inovačných technológií, ako sú kľúčové podporné technológie, ktoré sú k dispozícii aj v tzv. FabLaboch či CityLaboch. Pôsobia ako jednotné body prístupu k odskúšaným a validovaným technológiám, ktoré propagujú otvorenú inováciu. Budú tiež poskytovať podporu v oblasti vyspelých digitálnych zručností (napr. koordináciou s poskytovateľmi vzdelávania na zabezpečovanie krátkodobej odbornej prípravy pracovníkov a stáží pre študentov) . Sieť európskych centier digitálnych inovácií by mala zabezpečiť široké geografické pokrytie v celej Európe  (18) a mala by tiež prispieť k účasti najvzdialenejších regiónov na jednotnom digitálnom trhu.

(11a)

V prvom roku implementácie programu by sa mala zriadiť počiatočná sieť európskych centier digitálnych inovácií prostredníctvom otvoreného súťažného konania zo strany subjektov určených členskými štátmi. Na tento účel by členské štáty mali mať možnosť navrhnúť uchádzačov v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi a administratívnymi a inštitucionálnymi štruktúrami a Komisia by mala v maximálnej miere zohľadniť stanovisko každého členského štátu pred výberom európskeho centra digitálnych inovácií na jeho území. Subjekty, ktoré už vykonávajú funkcie centier digitálnych inovácií v kontexte iniciatívy digitalizácie európskeho priemyslu, môžu členské štáty určiť za uchádzačov na základe otvoreného súťažného konania. Komisia môže do výberového konania zapojiť nezávislých externých odborníkov. Komisia a členské štáty by mali predchádzať zbytočnému zdvojovaniu právomocí a funkcií na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Pri určovaní týchto centier a rozhodovaní o ich činnostiach a zložení by preto mala existovať primeraná flexibilita. S cieľom zabezpečiť široké geografické pokrytie v celej Európe, ako aj vyváženosť pokrytia technológií alebo sektorov by sa sieť mohla ďalej rozšíriť prostredníctvom otvoreného súťažného konania.

(11b)

Európske centrá digitálnych inovácií by mali vyvinúť vhodné synergie s centrami digitálnych inovácií financovanými z programu Horizont Európa alebo iných programov v oblasti výskumu a inovácií, s Európskym inovačným a technologickým inštitútom, najmä EIT Digital, a tiež so zavedenými sieťami, ako je napríklad sieť európskych podnikov alebo centrá InvestEU.

(11c)

Európske centrá digitálnych inovácií by mali pôsobiť ako sprostredkovateľ na spájanie priemyslu, podnikov a správnych orgánov, ktoré potrebujú nové technologické riešenia na jednej strane, so spoločnosťami, najmä so startupmi a s MSP, ktoré majú riešenia pripravené na uvedenie na trh, na strane druhej.

(11d)

Za európske centrá digitálnych inovácií možno vybrať konzorcium právnych subjektov, a to podľa ustanovenia článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré umožňuje subjektom, ktoré nemajú právnu subjektivitu podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov, zúčastňovať sa na výzvach na predkladanie návrhov pod podmienkou, že ich zástupcovia majú právomoc uskutočňovať právne úkony v mene týchto subjektov a že tieto subjekty poskytujú rovnaké záruky ochrany finančných záujmov Únie ako právnické osoby.

(11e)

Európskym centrám digitálnych inovácií by sa malo umožniť prijímať príspevky od členských štátov, zúčastnených tretích krajín alebo orgánov verejnej moci týchto krajín, príspevky od medzinárodných subjektov alebo inštitúcií, príspevky zo súkromného sektora, a to najmä od členov, akcionárov alebo partnerov európskych centier digitálnych inovácií, príjmy vytvorené z vlastných zdrojov a činností európskych centier digitálnych inovácií, odkazy v závetoch, dary a príspevky od jednotlivcov alebo finančné prostriedky okrem iných aj vo forme grantov z uvedeného programu a iných programov Únie.

(12)

Program Digitálna Európa by sa mal implementovať formou projektov, ktoré posilnia základné digitálne kapacity a ich plošné využívanie. Malo by to zahŕňať spolufinancovanie zo strany členských štátov a podľa potreby aj súkromného sektora. Miera spolufinancovania by sa mala stanoviť v pracovnom programe. Iba vo výnimočných prípadoch môže financovanie Únie pokrývať až 100 % oprávnených nákladov. Predovšetkým by sa mala vyžadovať určitá kritická intenzita v oblasti obstarávania, aby sa zaistil lepší pomer kvality a ceny a aby sa zaručilo, že dodávatelia v Európe zostanú na čele technologického pokroku.

(13)

Politické ciele tohto programu sa budú plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky v rámci ▌fondu InvestEU.

(14)

Akcie programu by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu a mali by sa primerane použiť na ďalšie zlepšovanie digitálnych kapacít Únie, ako aj na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, pričom by nemali zdvojovať ani vytláčať súkromné financovanie.

(15)

V záujme maximálnej flexibility počas celého životného cyklu programu, ako aj synergií medzi jeho komponentmi možno pri napĺňaní každého zo špecifických cieľov využiť všetky nástroje, ktoré ponúka nariadenie o rozpočtových pravidlách. Mechanizmom realizácie by malo byť priame riadenie a nepriame riadenie, ak sa má financovanie Únie kombinovať s inými zdrojmi alebo ak si realizácia vyžaduje vytvorenie spoločne riadených štruktúr. Navyše s cieľom reagovať najmä na nový vývoj a potreby, napr. nové technológie, môže Komisia v rámci ročného rozpočtového postupu a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách navrhnúť odchýliť sa od orientačných súm stanovených v tomto nariadení.

(15a)

S cieľom zabezpečiť, aby prideľovanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie bolo efektívne, je potrebné zabezpečiť, aby všetky akcie a činnosti uskutočňované v rámci programu mali európsku pridanú hodnotu, dopĺňali činnosti členských štátov, pričom by sa mala vyvíjať snaha o súdržnosť, komplementárnosť a synergie vo vzťahu k programom financovania zameraným na podporu úzko prepojených oblastí politík. Zatiaľ čo pre priamo a nepriamo riadené činnosti sú príslušné pracovné programy nástrojom na zabezpečenie súladu, medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov by sa mala nadviazať spolupráca s cieľom zabezpečiť súlad a komplementárnosť aj medzi priamo alebo nepriamo riadenými fondmi a fondmi podliehajúcimi zdieľanému riadeniu.

(16)

Kapacity Únie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a súvisiace kapacity spracovania dát by mali umožňovať, aby sa zabezpečilo širšie využívanie vysokovýkonnej výpočtovej techniky v priemysle a všeobecnejšie v oblastiach verejného záujmu, aby sa využil jedinečný potenciál spoločenského prínosu superpočítačov v oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, ale aj na zachovanie konkurencieschopnosti priemyslu – najmä malých a stredných podnikov. Nadobudnutím superpočítačov na svetovej úrovni sa zabezpečí dodávateľský systém v Únii a pomôžu zaviesť služby pre simuláciu, vizualizáciu a vytváranie prototypov a zároveň sa zabezpečí, aby systém HPC bol v súlade s hodnotami a zásadami Únie.

(17)

Intervenciu Únie v tejto oblasti podporila Rada (19) aj Európsky parlament (20). Okrem toho podpísalo v rokoch 2017 – 2018 devätnásť členských štátov vyhlásenie o EuroHPC (21) – medzivládnu dohodu, v ktorej sa zaviazali spolupracovať s Komisiou na vybudovaní a zavedení tých najmodernejších HPC a dátových infraštruktúr v Európe, ktoré budú k dispozícii pre vedecké komunity, verejnosť a súkromných partnerov z celej Únie.

(18)

Pri špecifickom cieli vysokovýkonnej výpočtovej techniky sa za najvhodnejší implementačný mechanizmus považuje spoločný podnik, ktorý by mal predovšetkým koordinovať vnútroštátne a únijné stratégie a investície do infraštruktúry a výskumu a vývoja vysokovýkonnej výpočtovej techniky, združovať verejné a súkromné financie a chrániť hospodárske a strategické záujmy Únie (22). Okrem toho budú kompetenčné centrá vysokovýkonnej výpočtovej techniky , ako sú vymedzené v článku 2 ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) 2018/1488 , v členských štátoch poskytovať služby vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu , vrátane MSP a startupov, akademickej obci a orgánom verejnej správy.

(19)

Rozvoj kapacít v oblasti umelej inteligencie je kľúčovou hybnou silou digitálnej transformácie priemyslu , služieb i verejného sektora. Roboty sú čoraz autonómnejšie a využívajú sa v továrňach, podmorských operáciách, domácnostiach, mestách či nemocniciach. Komerčné platformy umelej inteligencie sa pohli od testovania k reálnemu uplatneniu v zdravotníctve či environmentalistike; všetky veľké automobilky vyvíjajú autonómne vozidlá a technológie strojového učenia sú základom všetkých veľkých webových platforiem a aplikácií veľkých dát. Je dôležité, aby Európa spojila sily na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Členské štáty uznali túto skutočnosť prostredníctvom konkrétnych záväzkov spolupráce v koordinovanom akčnom pláne.

(19a)

Knižnice algoritmov môžu obsahovať veľký súbor algoritmov vrátane jednoduchých riešení, ako sú klasifikačné algoritmy, algoritmy neurónových sietí či plánovacie alebo rozhodovacie algoritmy, alebo prepracovanejšie riešenia, ako sú algoritmy rozpoznávania reči, navigačné algoritmy v autonómnych zariadeniach, napríklad v dronoch alebo v autonómnych vozidlách, alebo algoritmy umelej inteligencie v robotoch, ktoré im umožňujú komunikovať s okolím a prispôsobovať sa mu. Knižnice algoritmov by mali byť ľahko prístupné pre všetkých na základe spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok.

(19b)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu poukázal na vplyv jazykových bariér na priemysel a jeho digitalizáciu. V tomto kontexte je nevyhnutné rozvíjať rozsiahle jazykové technológie založené na umelej inteligencii, ako sú automatický preklad, rozpoznávanie reči, textová analytika veľkých dát, systémy dialógu a odpovedania na otázky, aby sa zachovala jazyková rozmanitosť, zabezpečila inkluzívnosť a umožnila komunikácia medzi ľuďmi a komunikácia medzi ľuďmi a strojmi.

(19c)

Výrobky a služby založené na umelej inteligencii by mali byť užívateľsky ústretové, štandardne v súlade s právnymi predpismi a poskytovať spotrebiteľom väčší výber a viac informácií, najmä pokiaľ ide o kvalitu výrobkov a služieb.

(20)

Zásadný význam pre rozvoj umelej inteligencie má dostupnosť objemných dátových súborov, ako aj zariadení na testovanie a experimentovanie vrátane jazykových technológií .

(21)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (23) zdôraznil dôležitosť spoločného európskeho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti, pričom uznal potrebu zvyšovania informovanosti v tejto oblasti a kybernetickú odolnosť uznal za veľmi dôležitú zodpovednosť podnikateľských lídrov a politických činiteľov na úrovni vnútroštátnej a európskej priemyselnej a bezpečnostnej politiky , ako aj zavádzania bezpečnosti a štandardne určenej a špecificky navrhnutej ochrany osobných údajov .

(22)

Kybernetická bezpečnosť je pre celú Úniu výzvou, ktorú ▌nemožno riešiť len ▌vnútroštátnymi iniciatívami. Kyberneticko-bezpečnostná kapacita Európy by sa mala posilniť, aby sa jej poskytli potrebné možnosti na ochranu ▌občanov , orgánov verejnej správy a podnikov pred kybernetickými hrozbami. Okrem toho by mali byť chránení aj spotrebitelia používajúci pripojené výrobky, ktoré sa dajú hacknúť a môžu ohroziť ich bezpečnosť. To by sa v spolupráci s členskými štátmi a súkromným sektorom malo dosiahnuť vývojom a vzájomnou koordináciou projektov podporujúcich európske kyberneticko-bezpečnostné kapacity a zabezpečením plošného zavádzania najnovších kyberneticko-bezpečnostných riešení v celom hospodárstve, ako aj zlučovaním kompetencií v tejto oblasti na zaistenie kritického objemu a excelentnosti.

(23)

Komisia v septembri 2017 predstavila balík iniciatív (24), ktoré tvoria komplexný prístup Únie ku kybernetickej bezpečnosti s cieľom posilniť schopnosť Európy reagovať na kybernetické útoky a hrozby a posilniť technologické a priemyselné kapacity v tejto oblasti. Zahŕňa to nariadenie o Agentúre EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a certifikáciu kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií („akt o kybernetickej bezpečnosti“).

(24)

Fungovanie digitálneho jednotného trhu si nevyhnutne vyžaduje dôveru. Technológie kybernetickej bezpečnosti ako digitálna identita, kryptografia či detekcia narušení, ako aj ich uplatnenie v oblastiach ako finančníctvo, priemysel 4.0, energetika, doprava, zdravotníctvo alebo elektronická verejná správa sú nevyhnutné v záujme bezpečnosti a dôveryhodnosti online činností a transakcií v očiach občanov, orgánov verejnej správy i spoločností.

(25)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 zdôraznila, že na úspešné vybudovanie digitálnej Európy potrebuje Únia najmä trhy práce a systémy odbornej prípravy a vzdelávania, ktoré zodpovedajú potrebám digitálneho veku, a že treba investovať do digitálnych zručností všetkých Európanov, aby mali viac príležitosti a schopností.

(26)

Európska rada vo svojich záveroch zo 14. decembra 2017 vyzvala členské štáty, Radu a Komisiu, aby pokračovali v programe göteborského sociálneho samitu z novembra 2017 vrátane Európskeho piliera sociálnych práv, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj plnenia nového programu v oblasti zručností pre Európu. Európska rada okrem toho požiadala Komisiu, Radu a členské štáty o preskúmanie možných opatrení na riešenie výziev v súvislosti so zručnosťami v oblasti digitalizácie, kybernetickej bezpečnosti, mediálnej gramotnosti a umelej inteligencie a potreby inkluzívneho prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave založených na celoživotnom vzdelávaní a orientovaných na inovácie. Komisia v reakcii na to 17. januára 2018 predstavila prvý balík opatrení zameraných na kľúčové kompetencie, digitálne zručnosti (25), ako aj spoločné hodnoty a inkluzívne vzdelávanie. V máji 2018 bol zavedený druhý balík opatrení, ktorý pokračuje v práci na vybudovaní európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025 a takisto zdôrazňuje ústrednú rolu digitálnych zručností.

(26a)

Mediálna gramotnosť znamená základné kompetencie (vedomosti, zručnosti a postoje), ktoré občanom umožňujú účinne používať médiá a iných poskytovateľov informácií a rozvíjať zručnosti kritického myslenia a celoživotného vzdelávania na účely spoločenského života a aktívneho občianstva;

(26b)

Vzhľadom na potrebu holistického prístupu by mal program zohľadňovať aj oblasti začlenenia, kvalifikácie, odbornej prípravy a špecializácie, ktoré sú okrem rozšírených digitálnych kompetencií rozhodujúce pre vytváranie pridanej hodnoty vo vedomostnej spoločnosti.

(27)

Vo svojom uznesení z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (26) Európsky parlament uviedol, že vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie sú jadrom sociálnej súdržnosti v digitálnej spoločnosti. Okrem toho žiadal začlenenie rodového hľadiska do všetkých digitálnych iniciatív a zdôraznil, že je potrebné zaoberať sa rodovými rozdielmi v odvetví IKT, pretože je to nevyhnutné pre dlhodobý rast a prosperitu Európy.

(28)

Vyspelé digitálne technológie, ktoré tento program podporuje – ako vysokovýkonná výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia, sú už dostatočne zrelé na to, aby sa z výskumnej sféry presunuli do praktického využitia, uplatnenia a rozšírenia na úrovni Únie. Zásah zo strany Únie si vyžaduje nielen zavádzanie týchto technológií, ale aj oblasť súvisiacich zručností. Príležitosti na učenie pokročilých digitálnych zručností vrátane právomocí v oblasti ochrany údajov je potrebné v celej EÚ posilniť, rozšíriť a sprístupniť. Bez toho by sa mohlo plynulé zavádzanie vyspelých digitálnych technológií zabrzdiť, čo by bolo problémom pre celkovú konkurencieschopnosť hospodárstva Únie. Akcie podporené týmto programom sa dopĺňajú s akciami podporenými z ESF, EFRR, programov Erasmus+ a Horizont Európa . Budú sa zameriavať na pracovnú silu v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore, najmä na odborníkov z oblasti IT a súvisiacich oblastí, ako aj na študentov. Tieto kategórie zahŕňajú školené osoby a školiteľov. Pracovná sila je ekonomicky aktívne obyvateľstvo a zahŕňa zamestnaných (zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby) aj nezamestnaných ľudí.

(29)

Digitálna modernizácia orgánov verejnej správy a verejných služieb má zásadný význam pre znižovanie administratívneho zaťaženia občanov ▌, keďže sa ich interakcia s orgánmi verejnej správy urýchli, zjednoduší a zlacní a služby poskytované občanom a podnikom sa zefektívnia a skvalitnia a zvýši sa ich transparentnosť, pričom sa súčasne zvýši efektívnosť verejných výdavkov . Keďže v súčasnosti už má európsky rozmer viacero služieb verejného záujmu, podpora ich poskytovania a zavádzania na úrovni Únie by mala zabezpečiť prínos pre občanov a podniky vďaka prístupu ku kvalitným viacjazyčným digitálnym službám v celej Európe. Okrem toho sa očakáva, že podporou Únie v tejto oblasti sa podporí opakované použitie informácií verejného sektora.

(29a)

Digitalizácia môže uľahčiť a zlepšiť bezbariérovú prístupnosť pre všetkých vrátane starších ľudí, osôb so zníženou pohyblivosťou alebo zdravotným postihnutím a osôb žijúcich vo vzdialených alebo vidieckych oblastiach.

(30)

Digitálna transformácia oblastí verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť (27), mobilita, spravodlivosť, monitorovanie Zeme/životného prostredia , bezpečnosť, znižovanie emisií uhlíka, energetická infraštruktúra, vzdelávanie a odborná príprava a kultúra, si vyžaduje ďalšie budovanie a rozširovanie infraštruktúr digitálnych služieb, ktoré umožňujú zabezpečenú cezhraničnú výmenu údajov a podporujú rozvoj na vnútroštátnej úrovni. Potenciál na využitie synergií sa najlepšie dosiahne koordináciou v rámci tohto nariadenia.

( 30a)

Zavádzanie potrebných digitálnych technológií, najmä technológií v rámci špecifických cieľov týkajúcich sa vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti, a dôvera sú kľúčové pre využívanie výhod digitálnej transformácie a môžu byť doplnené o ďalšie špičkové a budúce technológie, ako sú distribuované databázy transakcií (napr. blockchain).

(30b)

Digitálna transformácia by mala občanom EÚ umožňovať bezpečný prístup k svojim osobným údajom, ich využívanie a správu na cezhraničnej úrovni bez ohľadu na aktuálnu fyzickú polohu občanov alebo údajov.

(31)

Z talinnského vyhlásenia Rady EÚ zo 6. októbra 2017 vyplynul záver, že digitálny pokrok znamená transformáciu našich spoločností a ekonomík od základov a prehodnotenie účinnosti doterajších politík v mnohých oblastiach, ako aj roly a fungovania verejnej správy ako takej. Je našou povinnosťou tieto výzvy predvídať a zvládnuť, aby sme naplnili potreby a očakávania občanov a podnikov.

(32)

Modernizácia orgánov verejnej správy v Európe predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešnú implementáciu stratégie digitálneho jednotného trhu. V hodnotení danej stratégie v polovici obdobia sa zdôraznila potreba posilniť transformáciu orgánov verejnej správy a zaistiť občanom ľahký, dôveryhodný a bezproblémový prístup k verejným službám.

(33)

Z ročného prieskumu rastu uverejneného Komisiou v roku 2017 (28) vyplýva, že kvalita orgánov verejnej správy v Európe má priamy vplyv na hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnecovaní produktivity, konkurencieschopnosti, hospodárskej spolupráce, udržateľného rastu, zamestnanosti a vysokokvalitných pracovných miest . V záujme podpory hospodárskeho rastu a poskytovania vysokokvalitných služieb pre firmy a občanov je potrebná najmä efektívna a transparentná verejná správa a účinné justičné systémy.

(34)

Interoperabilita verejných služieb v Európe je potrebná na všetkých úrovniach verejnej správy: na úrovni Únie, celoštátnej, regionálnej aj miestnej. Okrem odstraňovania prekážok fungujúceho jednotného trhu uľahčuje interoperabilita cezhraničnú spoluprácu, presadzovanie európskych noriem, úspešné vykonávanie politík a má veľký potenciál zabrániť cezhraničným elektronickým bariéram, čím sa ešte lepšie zabezpečí vznik nových alebo konsolidácia rozvíjajúcich sa spoločných verejných služieb na úrovni Únie. Aby sa európske služby netrieštili a aby sa podporili základné slobody i praktické vzájomné uznávanie v rámci EÚ, mal by sa podporovať čo najúčinnejší holistický medziodvetvový a cezhraničný prístup k interoperabilite, ktorý bude najlepšie reagovať na potreby koncových používateľov. Z toho vyplýva, že interoperabilitu treba chápať v širokom zmysle – siaha od technických až po právne aspekty a zahŕňa politické prvky danej oblasti. Činnosti by teda presahovali bežný životný cyklus riešení a zahŕňali všetky intervenčné prvky, ktorými sa vytvoria rámcové podmienky potrebné pre všeobecnú a udržateľnú interoperabilitu. Program by mal tiež uľahčovať vzájomné obohacovanie medzi rôznymi vnútroštátnymi iniciatívami vedúcimi k rozvoju digitálnej spoločnosti.

(34a)

Program by mal preto podporovať riešenia otvoreného zdroja, aby sa umožnilo opätovné použitie, zvýšila dôvera a zabezpečila transparentnosť. To bude mať pozitívny vplyv na udržateľnosť financovaných projektov.

(35)

Rozpočet vyčlenený na konkrétne činnosti zamerané na zavedenie rámca interoperability, ako aj na samotnú interoperabilitu vyvinutých riešení, je 194 miliónov EUR.

(36)

V uznesení Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu (29) sa zdôrazňuje, že je dôležité uvoľniť dostatočné verejné a súkromné financie na digitalizáciu európskeho priemyslu.

(37)

Komisia v apríli 2016 prijala iniciatívu digitalizácie európskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť, aby „každý priemyselný podnik v Európe, v ktoromkoľvek odvetví, kdekoľvek sa nachádza a bez ohľadu na veľkosť, mohol plne využívať výhody digitálnych inovácií“. To má osobitný význam pre MSP v kultúrnom a kreatívnom odvetví.

(38)

Európsky hospodársky a sociálny výbor privítal oznámenie o digitalizácii európskeho priemyslu a domnieva sa, že je spolu so sprievodnými dokumentmi „prvým krokom v rámci rozsiahleho európskeho pracovného programu, ktorý sa musí realizovať na základe úzkej vzájomnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán vo verejnom aj súkromnom sektore“. (30)

(39)

Dosiahnutie vytýčených cieľov si môže vyžadovať mobilizáciu potenciálu doplnkových technológií v sieťovej a výpočtovej sfére, ako sa uvádza v oznámení o digitalizácii európskeho priemyslu (31) , kde sa „dostupnosť špičkových sietí a infraštruktúry cloudu“ uvádza ako nevyhnutná zložka digitalizácie priemyslu.

(40)

▌Nariadenie (EÚ) 2016/679 obsahuje spoločný súbor pravidiel priamo uplatniteľných v právnych poriadkoch členských štátov, takže zaručuje voľný pohyb osobných údajov medzi členskými štátmi EÚ a posilňuje dôveru i bezpečnosť jednotlivcov, čo sú nevyhnutné prvky skutočného digitálneho jednotného trhu. Všetky akcie v rámci tohto programu by preto mali v prípade, že zahŕňajú spracovanie osobných údajov, podporovať uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2016/679 , napríklad v oblasti umelej inteligencie a technológie blockchainu. Mali by podporovať rozvoj digitálnych technológií, ktoré sú v súlade s povinnosťami špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov .

(41)

Program by sa mal implementovať v plnom súlade s medzinárodným a únijným rámcom ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva. Účinná ochrana duševného vlastníctva zohráva kľúčovú rolu v inovácii, takže je pre účinnú implementáciu programu nevyhnutná.

(42)

Orgány, ktoré budú tento program implementovať, by mali dodržiavať ustanovenia platné pre inštitúcie Únie, ako aj vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa nakladania s informáciami – najmä citlivými neutajovanými skutočnosťami a utajovanými skutočnosťami EÚ. V prípade špecifického cieľa 3 sa z bezpečnostných dôvodov môže vyžadovať vylúčenie subjektov ovládaných z tretích krajín z výziev na predkladanie návrhov a ponúk v rámci tohto programu. Vo výnimočných prípadoch sa takéto vylúčenie môže požadovať aj pri špecifických cieľoch 1 a 2. Bezpečnostné dôvody na takéto vylúčenie by mali byť primerané a riadne odôvodnené na základe rizík vyplývajúcich z prípadného začlenenia takýchto subjektov.

(43)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vyplývajúcimi z vykonávania Parížskej dohody, ako aj na ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci OSN tento program prispeje k systematickému zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecnej ambície, aby klimatické ciele podporovalo 25 % rozpočtových výdavkov EÚ (32). Príslušné opatrenia by sa mali určiť počas prípravy a implementácie programu a mali by sa prehodnotiť v kontexte príslušného hodnotenia a procesu preskúmania.

▌

(45)

Mali by sa prijímať pracovné programy s cieľom dosiahnuť ciele programu v súlade s prioritami Únie a členských štátov a aby sa súčasne zaistila konzistentnosť, transparentnosť a kontinuita spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pracovné programy by sa mali prijímať v zásade každé dva roky, alebo ak si to vyžadujú potreby súvisiace s implementáciou programu, každoročne. Typy financovania a spôsoby implementácie v rámci tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele príslušných akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pritom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(46)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny prílohy I a prílohy II s cieľom revidovať a/alebo doplniť ukazovatele. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(47)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä tie, ktoré sú uvedené v článkoch 8, 11, 16, 21, 35, 38 a 47 z hľadiska ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, nediskriminácie, zdravotnej starostlivosti, ochrany spotrebiteľa a práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces. Členské štáty musia toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

▌

(49)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú predovšetkým postup zostavovania a plnenia rozpočtu formou grantov, verejného obstarávania, cien a nepriamej implementácie a zahŕňajú aj kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa okrem toho týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ,