EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 5. 2018

COM(2018) 380 final

2018/0202(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)

{SEC(2018) 273 final}
{SWD(2018) 289 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol pôvodne zriadený nariadením (ES) č. 1927/2006 1 na programové obdobie 2007 – 2013. Bol zriadený na to, aby mala Únia k dispozícii nástroj na vyjadrenie solidarity a podpory pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku významných štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, ktoré boli spôsobené globalizáciou, a ktorých prepustenie má závažné nepriaznivé vplyvy na regionálne alebo miestne hospodárstvo. Prostredníctvom spolufinancovania aktívnych politických opatrení trhu práce sa EGF usiluje o uľahčenie návratu pracovníkov do práce v tých oblastiach, sektoroch, na územiach alebo trhoch práce, ktoré trpia šokom vyvolaným závažným narušením hospodárstva.

Vzhľadom na rozsah a rýchlosť, akou sa finančná a hospodárska kríza v roku 2008 rozvinula, Komisia vo svojom Pláne hospodárskej obnovy Európy 2 plánovala revíziu nariadenia (ES) č. 1927/2006. Okrem niektorých trvalých zmien vychádzajúcich z prvých rokov implementácie EGF bolo hlavným cieľom revízie 3 rozšíriť rozsah pôsobnosti EGF od 1. mája 2009 do 30. decembra 2011. Komisia chcela umožniť, aby sa pomocou EGF vyjadrila solidarita Únie a poskytla sa podpora pracovníkom, ktorí boli prepustení v priamom dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, a zvýšiť mieru spolufinancovania z 50 % na 65 % s cieľom znížiť záťaž pre členské štáty.

V súvislosti s viacročným finančným rámcom na obdobie rokov 2014 - 2020 bol rozsah pôsobnosti EGF rozšírený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 4 , ktorým bolo zrušené nariadenie (ES) č. 1927/2006. Jeho cieľom nebolo iba kompenzovať stratu zamestnaní v dôsledku závažného narušenia hospodárstva spôsobeného pokračovaním globálnej finančnej a hospodárskej krízy, ktorú riešilo nariadenie (ES) č. 546/2009, ale aj kompenzovať následky akejkoľvek novej globálnej finančnej a hospodárskej krízy. EGF by preto mohlo ponúknuť pomoc v prípade nečakaných kríz vedúcich k závažnému narušeniu miestneho, regionálneho alebo národného hospodárstva. Takéto nečakané krízy by mohli napríklad zahŕňať významnú recesiu v prípade dôležitých obchodných partnerov alebo zlyhanie finančného systému porovnateľné s tým, ktoré sa odohralo v roku 2008. S cieľom zabezpečiť, aby bola podpora dostupná pre pracovníkov bez ohľadu na ich pracovnú zmluvu alebo pracovný pomer, bol pojem „pracovníci“ rozšírený. To znamená, že bolo možné do tejto kategórie zahrnúť nielen pracovníkov s pracovnou zmluvou na neurčitý čas, ako to bolo v nariadení (ES) č. 1927/2006, ale aj pracovníkov so zmluvou na určitý čas, dočasných agentúrnych zamestnancov, vlastníkov/riaditeľov mikropodnikov a samostatne zárobkovo činné osoby. Členské štáty by takisto mohli za určitých okolností do svojich žiadostí EGF zahrnúť také množstvo mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), koľko bolo prepustených pracovníkov. K tomu prišlo v kontexte vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a skutočnosti, že pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, je ešte náročnejšie nájsť si prácu, ak sú na trhu práce závažné narušenia, ako napríklad tie, ktoré boli spôsobené významným prípadom reštrukturalizácie.

Hlavným cieľom tohto návrhu je zabezpečiť fungovanie EGF po 31. decembri 2020 bez časového obmedzenia, keďže ide o osobitný nástroj, ktorý nie je zahrnutý v rozpočtových stropoch viacročného finančného rámca.

S cieľom zabezpečiť, aby bol EGF naďalej platným nástrojom na európskej úrovni, možno ho využiť v situácii, keď miera prepúšťania dosiahne minimálnu prahovú hodnotu. Zo skúseností s fungovaním nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 vyplýva, že prahová hodnota 250 prepustených pracovníkov v rámci určitého obdobia je rozumná, najmä ak je možné podať žiadosti pri nižšom počte prepustených pracovníkov na menších trhoch práce alebo za výnimočných okolností. Prahová hodnota 250 pracovníkov je nižšia než prahová hodnota na programové obdobie 2014 - 2020. Dôvodom je všeobecný trend ubúdania veľmi rozsiahleho prepúšťania a takisto skutočnosť, že prepustenie 250 pracovníkov má vo väčšine regiónov zvyčajne výrazný dosah. Týmto sa takisto uznáva skutočnosť, že v mnohých členských štátoch býva väčšina pracovníkov zamestnaná v malých a stredných podnikoch (MSP).

Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv 5 ako odpoveď na sociálne výzvy v Európe. S ohľadom na meniacu sa situáciu sveta práce musí byť EÚ pripravená na súčasné a budúce výzvy globalizácie a digitalizácie. Znamená to prispievať k tomu, aby bol rast inkluzívnejší, a zlepšovať zamestnanosť a sociálne politiky. Zásady Európskeho piliera sociálnych práv budú vystupovať ako zastrešujúci riadiaci rámec Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a budú umožňovať, aby Únia pri významných prípadoch reštrukturalizácie zavádzala do praxe relevantné zásady.

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na identifikáciu priorít vnútroštátnych reforiem a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracovali svoje vlastné viacročné vnútroštátne investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedky na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré sa majú podporovať z vnútroštátnych finančných prostriedkov a finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať, najmä z programov podporovaných Úniou v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, európskeho nástroja stabilizácie investícií a programu InvestEU, ak je to relevantné.

Dnešný globalizovaný svet sa vyznačuje neprestajne sa zvyšujúcou vzájomnou prepojenosťou a vzájomnou závislosťou svetových trhov. V dôsledku pôsobenia a vzájomných vplyvov otvoreného obchodu, technologických zmien a iných faktorov, ako napríklad prechodu k nízkouhlíkovému hospodárstvu, je čoraz náročnejšie vyzdvihnúť jeden konkrétny faktor, ktorý spôsobuje stratu zamestnania. V dôsledku týchto nedávnych trendov v globalizácii by nezmenený EGF bol paradoxne cieľom menšieho počtu žiadostí a využívania. Skutočnosť, že prípady veľmi rozsiahlej reštrukturalizácie (zahŕňajúcej prepustenie viac ako 500 pracovníkov) sa v poslednom desaťročí vyskytli v omnoho menšom počte, by veľmi pravdepodobne ešte viac ovplyvnila využívanie fondu. Z tohto dôvodu sa v budúcnosti bude EGF mobilizovať iba vtedy, keď bude mať prípad reštrukturalizácie výrazný dosah, ktorý sa určuje pomocou minimálnej prahovej hodnoty 250 prepustených pracovníkov, ktorá bola uvedená vyššie.

Napriek stále vysokej miere nezamestnanosti mladých ľudí zo skúseností vyplýva, že na poskytovanie pomoci osobám NEET by mohli byť vhodnejšie iné nástroje, najmä Európsky sociálny fond. Viazanie pomoci pre mladých ľudí na žiadosť EGF by mohlo byť vnímané ako nespravodlivé, keďže by vylučovalo väčšinu mladých ľudí v núdzi.

EGF sa zameriava na aktívne opatrenia trhu práce, ktorých cieľom je prepusteným pracovníkom urýchlene zabezpečiť opäť stabilné zamestnanie. Podobne ako v nariadení (EÚ) č. 1309/2013, v tomto návrhu sa stanovuje, že EGF finančne prispieva na balík aktívnych opatrení trhu práce. Cieľom týchto opatrení bude primárne poskytovať pomoc šitú na mieru pri opätovnom začlenení na trh práce so zvýšeným dôrazom na nadobudnutie digitálnych zručností a podporu mobility vo všetkých relevantných prípadoch. EGF nemôže prispievať na financovanie pasívnych opatrení. Dávky je možné zahrnúť iba v prípade, že majú podobu stimulov na uľahčenie účasti na aktívnych opatreniach politiky trhu práce pre prepustených pracovníkov. S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi skutočne aktívnymi opatreniami politiky trhu práce a „aktivovanými“ dávkami musí byť podiel dávok v koordinovanom balíku aktívnych opatrení trhu práce obmedzený.

EGF zostane jedným z osobitných nástrojov, pomocou ktorých bude môcť Únia odpovedať na nepredvídané okolnosti, a z tohto dôvodu je postavený mimo rozpočtových stropov viacročného finančného rámca. Jeho efektivita však bola oslabená v dôsledku dlhého trvania a procedurálnych požiadaviek rozhodovacieho procesu. Skrátenie obdobia od oznámenia prepúšťania po skutočné vyplatenie možnej pomoci z EGF v čo najväčšej miere a zjednodušenie postupov by malo byť hlavnou otázkou pre všetky strany, ktoré sú zapojené do procesu EGF: členské štáty by sa mali usilovať čo najskôr podať úplnú žiadosť, keď sú splnené relevantné kritériá; Komisia by mala posúdiť a rozhodnúť o oprávnenosti bezprostredne po tom, ako sa žiadosť podá, a rozpočtový orgán by mal urýchlene rozhodnúť o uskutočnení financovania z EGF.

Keďže žiadosti budú vychádzať výlučne z toho, či má prípad reštrukturalizácie výrazný dosah, určený pomocou prahovej hodnoty 250 prepustených pracovníkov, nebudú sa už uplatňovať rozsiahle požiadavky na žiadosť, ktoré v súčasnom programovom období a minulých programových obdobiach bránili členským štátom, aby podali žiadosť. Z tohto dôvodu sa administratívna záťaž, ktorá vzniká členskému štátu, pri podávaní žiadosti týmto členským štátom zníži a Komisii sa zníži pri overovaní oprávnenosti. V dôsledku toho sa rozhodovanie o príspevku značne uľahčí a urýchli.

Zo skúseností s implementáciou fondu vyplýva, že členské štáty žiadajú o jeho mobilizáciu iba v prípade skutočných núdzových situácií. Hoci súčasná prahová hodnota je 500 prepustených pracovníkov, žiadosti sa značne líšia – od 108 po 6 120 pracovníkov, ktorí počas referenčného obdobia stratili prácu 6 . Na účely zníženia rizika možného zvýšeného počtu žiadostí EGF bude EGF fungovať s vyššou ročnou maximálnou sumou 7 a referenčné obdobie sa takisto skráti z deviatich mesiacov na šesť mesiacov (v rámci sektorových žiadostí). Hoci sa očakáva zvýšené využívanie fondu a odstránením prekážok, ktoré bránia v jeho využívaní, sa to aj zamýšľa, nezdá sa, že by existovalo riziko nadmerného využívania fondu členskými štátmi.

S cieľom pokryť potreby, ktoré vznikajú na začiatku roka, bude Komisia v rámci ročného rozpočtového postupu naďalej navrhovať minimálnu sumu v platobných rozpočtových prostriedkoch v príslušnom rozpočtovom riadku.

Pomocou od EGF sa bude dopĺňať úsilie členských štátov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Z dôvodu správneho finančného riadenia nemôže EGF nahradiť opatrenia, ktoré už sú financované z finančných prostriedkov Únie, a programy, ktoré už sú zahrnuté do viacročného finančného rámca. Finančný príspevok z EGF takisto nemôže nahradiť vnútroštátne opatrenia ani opatrenia, ktoré sú v kompetencii prepúšťajúcich spoločností podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv.

Rozpočtový proces v návrhu vyplýva priamo z bodu 9 návrhu Medziinštitucionálnej dohody. Vždy, keď je to možné, proces sa skráti a zefektívni.

So zreteľom na skutočnosť, že opatrenia spolufinancované z EGF sa vykonávajú prostriedkami zdieľaného riadenia s členskými štátmi, platobný mechanizmus na poskytovanie finančného príspevku zostane v súlade s mechanizmom uplatňovaným pre tento spôsob hospodárenia s rozpočtom Únie. Zároveň by finančné opatrenia mali odrážať rozsah opatrení, ktoré majú vykonať členské štáty, ako navrhujú vo svojich žiadostiach.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

V návrhu Komisie týkajúcom sa viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 sa stanovuje ambicióznejší cieľ pre zohľadňovanie problematiky klímy v rámci všetkých programov EÚ s celkovým cieľom vynakladať na plnenie cieľov v oblasti klímy 25 % výdavkov na úrovni EÚ. Príspevok z tohto fondu na dosiahnutie tohto celkového cieľa sa bude sledovať prostredníctvom systému ukazovateľov EÚ v oblasti klímy na príslušnej úrovni členenia, ako aj s využitím presnejších metodík, ak sú k dispozícii. Komisia bude naďalej každoročne predkladať informácie, pokiaľ ide o viazané rozpočtové prostriedky v kontexte návrhu ročného rozpočtu.

S cieľom podporiť plné využitie potenciálu tohto fondu prispievať k cieľom v oblasti zmeny klímy sa Komisia bude snažiť identifikovať príslušné akcie v rámci procesu prípravy, implementácie, preskúmania a hodnotenia fondu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom je Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä článok 175 ods. 3.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

Navrhovaný nástroj: nariadenie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Retrospektívne hodnotenia/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Hodnotenie ex post súčasného nariadenia treba uskutočniť do 31. decembra 2021. Vykonalo sa však hodnotenie EGF v polovici trvania programového obdobia 2014 - 2020 10 a jeho výsledky sa vzali do úvahy.

V hodnotení EGF v polovici trvania programového obdobia 2014 - 2020 sa naznačuje, že podobu EGF je potrebné zlepšiť. Do budúcnosti treba riešiť niekoľko výziev.

Pokiaľ ide o rozsah, z konzultácií so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnili na účely hodnotenia, vyplýva, že je potrebné zmeniť alebo lepšie určiť podobu EGF. To zahŕňa aspekty, akým je napríklad presný rozsah fondu a kritériá, ktoré sú podmienkou jeho využitia. V súlade so zásadou subsidiarity musí mať akýkoľvek prípad reštrukturalizácie výrazný dosah na hospodárstvo a trh práce, aby bola mobilizácia pomoci z EGF opodstatnená. Pojem „výrazný dosah“ však nie je jasne vymedzený. Osobitne to platí pre menšie prepúšťania pod súčasnou prahovou hodnotou 500 prepustených pracovníkov (relevantné pre obdobie rokov 2014 - 2020). Vo vidieckych oblastiach by sa na takéto prípady mohla napríklad vzťahovať výnimka stanovená v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF, ale členské štáty si nie sú isté, akým spôsobom sa má preukázať výrazný dosah. Mnoho subjektov zapojených do vykonávania navrhlo nižšiu prahovú hodnotu.

Pojmy „globalizácia“ a „kríza“ takisto nie sú jasne vymedzené. Členské štáty si často nie sú isté, podľa ktorého kritéria majú podať žiadosť. Určenie toho, čo v skutočnosti spôsobilo prepúšťanie, s cieľom zistiť, či by to mohlo opodstatniť možnú žiadosť, a zhromažďovanie dôkazov v rámci žiadosti sa spravidla vnímajú ako jedna z hlavných prekážok, ktoré členským štátom bránia v podaní žiadosti. So zreteľom na tieto ťažkosti a s ohľadom na skutočnosť, že o väčší počet pracovných miest ľudia prichádzajú v dôsledku technologických zmien (títo prepustení pracovníci čelia rovnakým problémom ako pracovníci, ktorí boli prepustení v dôsledku globalizácie, keďže ich zručnosti sa stali zastaranými alebo neaktuálnymi), možným riešením by mohlo byť zahrnutie všetkých rozsiahlych prepúšťaní, ktoré majú výrazný dosah, do rozsahu EGF. Z hodnotenia vyplýva, že v dôsledku toho by bol EGF relevantnejší a lepšie pripravený na budúce hospodárske výzvy a takisto spravodlivejší, keďže by sa nezameriaval na veľmi špecifickú skupinu prepustených pracovníkov. Tieto zmeny by viedli k vyváženejšiemu používaniu EGF, keďže by sa jeho potenciál rozšíril aj na členské štáty EÚ13 (tieto členské štáty v súčasnosti nevyužívajú EGF veľmi často). Odstránilo by sa tým bremeno spočívajúce v povinnosti predložiť v rámci žiadosti dôkazy preukazujúce, že straty pracovných miest boli spôsobené globalizáciou alebo krízou. Keďže toto je jeden z dvoch časovo najnáročnejších krokov vo fáze podávania žiadosti, takéto zjednodušenie by urýchlilo mobilizáciu pomoci z EGF o niekoľko týždňov, keďže by sa viac nevyžadovalo rozsiahle preskúmanie súvislostí. Širší rozsah a nižšia prahová hodnota by menším členským štátom takisto poskytli viac možností na podanie žiadosti o pomoc.

Pokiaľ ide o požiadavky monitorovania a podávania správ, v hodnotení sa dospelo k záveru, že na účely lepšej analýzy účinnosti EGF by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zozbierali podrobnejšie monitorovacie údaje, najmä pri kategórii pracovníkov (kvalifikácia a vzdelanie), ich postavení v zamestnaní a druhu nového zamestnania.

Zdá sa, že EGF by mal byť lepšie zosúladený s ďalšími politikami EÚ. V hodnotení sa naznačilo, že pomoc z EGF by sa mala dôkladnejšie začleniť do rámca kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie a mal by sa pripraviť koordinovanejší prístup k preventívnym opatreniam pri predvídaní veľkých prípadov reštrukturalizácie, ako aj k jednorazovým reaktívnym opatreniam, ako napríklad tým, ktoré sú v súčasnosti spolufinancované z EGF. To by mohlo znamenať rozšírenie rozsahu pôsobnosti EGF alebo rozvinutie koordinovanejšieho prístupu s inými nástrojmi EÚ, ako napríklad ESF+. Hoci sa podoba EGF vyznačuje jasnou komplementaritou s ESF+, členské štáty by mohli pomoc z EGF lepšie začleniť do komplexného balíka pomoci pri reštrukturalizácii. Prechody na trhu práce si vyžadujú intenzívne investície do ľudského kapitálu, a to vo forme proaktívnych anticipačných opatrení, ako aj reaktívnych opatrení.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Kľúčovými prvkami hodnotenia v polovici trvania, ktoré je uvedené vyššie, a posúdenia vplyvov, ktoré je uvedené nižšie, boli rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane otvorených konzultácií prostredníctvom internetu, cielené konzultácie a skupinové diskusie.

Komisia takisto uskutočnila podujatia pre zainteresované strany, na ktorých sa diskutovalo o možných zmenách v podobe EGF po roku 2020. Tieto diskusie sa uskutočnili počas pravidelných stretnutí kontaktných osôb EGF a zoznamovacích seminárov v októbri 2017 a marci 2018 a počas mimoriadneho stretnutia kontaktných osôb v januári 2018, ktoré sa v plnom rozsahu zameriavalo na diskusie týkajúce sa obdobia po roku 2020.

•Externá expertíza

Počas prípravy hodnotenia v polovici trvania Komisia zadala vypracovanie hodnotiacej štúdie externému konzultantovi.

•Posúdenie vplyvu

Uskutočnilo sa posúdenie vplyvu. Toto posúdenie vplyvu, ktoré je súčasťou regulačných návrhov Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie pre nasledujúci viacročný finančný rámec, zahŕňa tieto fondy:

–Európsky sociálny fond [ESF - jeden z európskych štrukturálnych a investičných fondov (fondy EŠIF)] a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI),

–Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD),

–Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF),

–program EÚ v oblasti zdravia, a

–program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI).

Pre fondy zahrnuté do posúdenia vplyvu boli posúdené tieto možnosti:

Možnosť 1: zlúčenie ESF, YEI, FEAD, EaSI a programu EÚ v oblasti zdravia 

–Toto bola na základe výsledkov hodnotení, ako aj konzultácií so zainteresovanými stranami uprednostňovaná možnosť. Podľa názoru riadiacich orgánov by široká integrácia fondov zlepšila ich schopnosti zefektívniť ich strategické intervencie v celom rozsahu sociálnej politiky. Zvýšila by sa tým ich flexibilita pri plánovaní intervencií a uľahčilo by sa uskutočňovanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv. Prijímatelia potvrdili, že ešte existuje nevyužitý potenciál na posilnenie súčinnosti medzi financovanými programami a projektmi.

Možnosť 2: zlúčenie ESF, YEI, FEAD, EaSI, programu EÚ v oblasti zdravia a EGF 

–Výsledkom toho by bolo iba umelé zníženie počtu fondov. Ak by sa EGF zlúčilo s ESF+, stratili by sa veľmi špecifické ciele EGF, jeho vysoká politická viditeľnosť a rozpočtová flexibilita. To potvrdili zainteresované strany v rámci procesu konzultácií 11 .

Možnosť 3: zlúčenie fondov v rámci zdieľaného riadenia (t. j. vylúčenie EaSI a programu EÚ v oblasti zdravia, ale zahrnutie EGF) -

–Znamenalo by to obetovanie vysokej viditeľnosti EGF ako núdzového nástroja na úrovni EÚ na zmierňovanie nežiaducich vedľajších účinkov globalizácie. Stratila by sa potenciálna flexibilita a súčinnosť, ktoré by sa získali zo zlúčenia EaSI v rámci ESF+.

Možnosť 4: zachovanie FEAD ako osobitného fondu, ale zlúčenie obidvoch druhov programov FEAD (materiálnej pomoci a sociálneho začlenenia)

–Umožnilo by to väčšiu súčinnosť medzi základnými druhmi materiálnej pomoci a opatreniami sociálneho začlenenia, pričom by sa zachovali súčasné pravidlá vykonávania. Nezabezpečilo by to však primerané rozdelenie podľa druhu opatrení sociálneho začlenenia z ESF.

Možnosť 5: zlúčenie všetkých fondov EŠIF

–Narušilo by to realizáciu politík, keďže by nebolo možné prispôsobiť pravidlá vykonávania špecifickým požiadavkám podporovaných politík. Takisto by to nezvýšilo súčinnosť a súdržnosť s ďalšími fondmi ľudského kapitálu.

•Zjednodušenie

Neuplatňuje sa.

•Základné práva

Neuplatňuje sa.

4.VPLYV NA ROZPOČET

EGF je jedným z osobitných nástrojov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočtových stropoch viacročného finančného rámca, s maximálnou ročnou sumou 200 miliónov EUR (v cenách roku 2018) od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027.

Jeho fungovanie podlieha ustanoveniam bodu 9 návrhu Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Monitorovanie výkonnosti EGF sa posilní zavedením ustanovení o spoločnom monitorovacom systéme s ukazovateľmi výstupov a výsledkov podľa nariadenia o EGF. Úspech sa bude merať najmä prostredníctvom miery opätovného nájdenia zamestnania, t. j. podielu ľudí, ktorí si našli zamestnanie po tom, ako dostali pomoc z EGF.

Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby do zmlúv s vykonávacími orgánmi zahrnuli poskytovanie spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov. Požiadavky, ktoré sú v súčasnosti zavedené do rozhodnutí o financovaní EGF, budú začlenené do nariadenia o EGF, to znamená, že údaje o postavení prijímateľov v zamestnaní sa budú doručovať, keď členský štát predloží záverečnú správu o rok neskôr. Sú v tom zahrnuté aj informácie o druhu a kvalite zamestnania (napríklad trvalé/dočasné) a zmeny v zamestnateľnosti prijímateľov na konci operácií (napríklad získaná kvalifikácia). Zozbierané údaje sa budú musieť opierať o prieskumy a údaje poskytnuté vnútroštátnymi orgánmi. Vďaka tomu bude možné posúdiť mieru, do akej pomoc pomohla zlepšiť zamestnateľnosť prijímateľov a zmeniť ich postavenie v zamestnaní, aby bolo možné určiť, či EGF funguje účinne.

Vzhľadom na zistenia predchádzajúcich hodnotení a správ Dvora audítorov sa zavedie stanovovanie cieľovej hodnoty, ktoré bude špecifické pre jednotlivé prípady. Tieto ciele budú musieť vziať do úvahy osobitnú povahu prípadu a rozsah, v akom je prípad porovnateľný s minulými prípadmi. Ciele by mali odkazovať na mieru opätovného nájdenia zamestnania u prijímateľov. Tá je nevyhnutná na podávanie správ a na účely hodnotenia, ale nie je prepojená so sankčným mechanizmom ani s platbami na základe výsledkov. Núdzové situácie je možné charakterizovať tým, že nastávajú neočakávane, v prostredí, ktoré sa často rýchlo mení a je nepredvídateľné. Platby na základe výsledkov by boli spravodlivé, iba ak by výsledky boli priamo závislé od poskytnutej pomoci a neboli by do veľkej miery závislé aj od externých faktorov. V záverečných správach však členské štáty budú musieť predložiť odôvodnenú analýzu rozsahu, v akom boli ciele naplnené. Z hodnotení vyplýva, že orientácia na výsledok ako taká nikdy nebola problémom. Opätovné poskytnutie zamestnania ľuďom a/alebo zvyšovanie ich zamestnateľnosti bolo vždy hlavným záujmom členských štátov. Meranie výsledkov však nebolo vždy možné z dôvodu slabej dostupnosti údajov.

Z hodnotenia EGF v polovici trvania vyplynulo, že budúce hodnotenia by mali byť naplánované tak, aby sa zabezpečilo, že bude k dispozícii dostatok údajov. Z tohto dôvodu a v súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu bude načasovanie budúcich hodnotení lepšie zosúladené s cyklom implementácie EGF. Bude to znamenať, že každé štyri roky sa má dokončiť hodnotenie.

Hodnotenia sa vykonajú v súlade s bodmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 12 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politík by mali poskytovať základ pre hodnotenia možností ďalších opatrení. Pomocou hodnotení sa vyhodnotia účinky programu v teréne na základe programových ukazovateľov/cieľov a podrobnej analýzy toho, do akej miery je možné program považovať za relevantný, účinný, efektívny a taký, ktorý poskytuje dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a je v súlade s ďalšími politikami EÚ. Budú takisto zahŕňať získané poznatky na účely určenia nedostatkov/problémov alebo potenciálu na ďalšie zlepšenie opatrení alebo ich výsledkov a pomoci pri maximalizácii ich využívania/vplyvu.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V článkoch 2 a 3 navrhovaného nariadenia sa stanovuje úloha a ciele EGF. Na rozdiel od súčasného nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 o EGF je v nej výslovne zahrnutá úloha EGF prispievať k relevantným zásadám Európskeho piliera sociálnych práv. Ďalej je v cieľoch jasne stanovené, že EGF bude riešiť akúkoľvek nečakanú významnú reštrukturalizáciu, v dôsledku čoho sa fond bude môcť lepšie prispôsobiť na súčasné a budúce hospodárske výzvy.

Intervenčné kritériá sú stanovené v článku 5. Navrhovaná prahová hodnota pri prepúšťaní je minimálne 250 prepustených pracovníkov, zatiaľ čo v súčasnom nariadení je to minimálne 500 prepustených pracovníkov. Cieľom je lepšie zohľadniť situáciu v mnohých regiónoch, v ktorých keď nastane reštrukturalizácia zahŕňajúca 250 prepustených pracovníkov, tak to má výrazný dosah na trh práce. Cieľom je takisto zohľadniť skutočnosť, že celkový podiel veľmi rozsiahlych prepúšťaní klesá. Bolo pridané nové ustanovenie, vďaka ktorému môžu členské štáty požiadať o pomoc z EGF, ak prepúšťanie nastalo v jednom regióne, ale v rôznych odvetviach hospodárstva. Najmä v menej obývaných regiónoch môže mať vlna prepúšťaní v rôznych odvetviach v rovnakom čase veľmi výrazný dosah na trh práce. Bolo pridané nové ustanovenie, v ktorom sa stanovuje, že EGF ako obchodne orientovaný fond nie je možné mobilizovať, ak došlo k prepúšťaniu vo verejnom sektore v priamom dôsledku znižovania verejných rozpočtových prostriedkov. Cieľom je takisto zohľadniť skutočnosť, že z EGF sa neposkytuje pomoc prepúšťajúcemu podniku, ktorým by v tomto prípade boli verejné orgány členského štátu žiadajúceho o pomoc z EGF.

V článku 8 sa stanovujú oprávnené opatrenia. Na rozdiel od súčasného nariadenia je zahrnutie rozširovania zručností, ktoré sa v digitálnej dobe vyžadujú, povinné. Vzhľadom na požiadavky trhu práce sa to považuje za nevyhnutnú požiadavku. Pri poskytovaní opatrení je potrebné vychádzať z osobných potrieb a kvalifikácie prijímateľa.

Na podporu akýchkoľvek opatrení, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie navrhovaného nariadenia, poskytuje Komisia technickú pomoc. Podľa článku 12 navrhovaného nariadenia táto pomoc môže dosiahnuť sumu na úrovni 0,5 % maximálnej ročnej sumy poskytovanej z EGF. Je to viac ako v súčasnom programovom období, keďže špecifická pomoc sa poskytne členským štátom, ktoré majú menej skúseností s vykonávaním EGF alebo s pomocou pri reštrukturalizáciách ako takou. Bude to takisto zahŕňať dodatočné opatrenia na zvýšenie prepojenosti a výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

Štandardným obdobím na vykonanie opatrení EGF zostane 24 mesiacov. V článku 15 navrhovaného nariadenia sa však stanovuje, že 24 mesiacov treba počítať od momentu prijatia rozhodnutia o mobilizácii EGF, nie odo dňa podania žiadosti o podporu z EGF. Cieľom je zohľadniť skutočnosť, že mnohé členské štáty majú zavedené rozpočtové postupy, ktoré im neumožňujú podstúpiť riziko a vopred financovať opatrenia bez toho, aby vedeli, či sa pomoc skutočne poskytne. Ak je však členský štát ochotný podstúpiť riziko, opatrenia sú oprávnené od momentu, keď sa oznámi prepúšťanie, tak ako je to v súčasnom nariadení.

2018/0202 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 13 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 14 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Horizontálne princípy vymedzené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásady subsidiarity a zásady proporcionality, ako sa stanovujú v článku 5 ZEÚ, by sa mali dodržiavať pri implementácii fondov, s ohľadom na Chartu základných práv Európskej únie. Členské štáty a Komisia by sa mali zameriavať na odstraňovanie nerovností a na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi a začleňovanie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Ciele fondov by sa mali realizovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, ako sa stanovuje v článkoch 11 a 191 ods. 1 ZFEÚ, pričom sa zohľadňuje zásada „znečisťovateľ platí“.

(2)Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 spoločne vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv 15  ako odpoveď na sociálne výzvy v Európe. Vzhľadom na meniacu sa realitu vo svete práce bude Únia pripravená na súčasné a budúce výzvy spojené s globalizáciou a digitalizáciou tým, že sa bude snažiť o inkluzívnejší rast a zlepšovaním politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Dvadsať základných zásad piliera je rozdelených do troch kategórií: rovnosť príležitostí a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, sociálna ochrana a začlenenie. Európsky pilier sociálnych práv bude predstavovať zastrešujúci usmerňujúci rámec pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), čím sa Únii umožní, aby príslušné zásady zavádzala v praxi v prípade veľkých reštrukturalizačných udalostí.

(3)Dňa 20. júna 2017 Rada schválila odpoveď Únie 16 na „Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj“ 17 – udržateľná budúcnosť Európy. Rada zdôraznila význam dosiahnutia udržateľného rozvoja v rámci troch rozmerov (hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho), a to vyváženým a integrovaným spôsobom. Je nesmierne dôležité, aby sa udržateľný rozvoj začleňoval do európskeho politického rámca a aby bola Únia ambiciózna pri uplatňovaní politík zacielených na riešenie globálnych výziev. Rada privítala oznámenie Komisie s názvom „Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy“ z 22. novembra 2016 ako prvý krok pri začleňovaní cieľov udržateľného rozvoja a uplatňovaní udržateľného rozvoja ako hlavnej usmerňujúcej zásady pre všetky politiky Únie vrátane finančných nástrojov, ktoré sa v ňom uvádzajú.

(4)Vo februári 2018 prijala Komisia oznámenie s názvom „Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020“ 18 . V oznámení sa zdôrazňuje, že rozpočet Únie podporuje jedinečné sociálne trhové hospodárstvo Európy. Bude preto nanajvýš dôležité zlepšiť pracovné príležitosti a riešiť výzvy súvisiace so zručnosťami, predovšetkým tie, ktoré sú spojené s digitalizáciou. Rozpočtová flexibilita je kľúčovou zásadou v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci. Mechanizmy flexibility sa zachovávajú, aby Únia mohla reagovať na nepredvídané udalosti a aby sa zabezpečilo, že rozpočtové prostriedky sa použijú tam, kde je ich použitie najnaliehavejšie.

(5)Komisia vo svojej „ Bielej knihe o budúcnosti Európy “ 19 vyjadruje obavy v súvislosti s izolacionistickými hnutiami, rastúcimi pochybnosťami o výhodách otvoreného obchodu a sociálneho trhového hospodárstva Únie vo všeobecnosti.

(6)Komisia vo svojom „ Diskusnom dokumente o využívaní globalizácie “ 20 identifikuje kombináciu globalizácie súvisiacej s obchodom a technologickej zmeny ako hlavnú hnaciu silu zvýšeného dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile a nižšieho počtu pracovných miest, ktoré si vyžadujú nižšiu kvalifikáciu. Napriek celkovým obrovským výhodám otvorenejšieho obchodu a ďalšej integrácie svetových hospodárstiev treba vyriešiť tieto negatívne vedľajšie účinky. Keďže súčasné prínosy globalizácie sú už teraz rozložené nerovnomerne medzi ľuďmi a regiónmi a majú výrazný dosah na nepriaznivo dotknuté osoby, existuje nebezpečenstvo, že stále rýchlejšie sa rozvíjajúci technologický pokrok ešte viac napomôže týmto účinkom. Preto v súlade so zásadou solidarity a zásadou udržateľnosti bude nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prínosy globalizácie rozdeľovali spravodlivejšie, a to zosúladením hospodárskej otvorenosti a technologického pokroku so sociálnou ochranou.

(7)Vo svojom „diskusnom dokumente o budúcnosti financií Únie“ 21 Komisia zdôrazňuje potrebu znížiť hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich. Hlavnou prioritou je preto investovať do rovnosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj do zdravia.

(8)Globalizácia a technologické zmeny budú pravdepodobne ďalej zvyšovať vzájomnú prepojenosť a závislosť svetových hospodárstiev. Prerozdelenie pracovnej sily je neoddeliteľnou a nevyhnutnou súčasťou takejto hospodárskej zmeny. Ak sa majú výhody vyplývajúce zo zmien spravodlivo rozdeľovať, poskytovanie pomoci prepusteným pracovníkom a tým, ktorým prepustenie hrozí, je mimoriadne dôležité. „Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie“ 22 je politickým nástrojom Únie, ktorý stanovuje rámec najlepších postupov pre predvídanie a zvládanie reštrukturalizácie podnikov. Ponúka komplexný rámec na riešenie výziev súvisiacich s ekonomickými úpravami a reštrukturalizáciou a ich dosahu na zamestnanosť a sociálnu oblasť primeranými politickými prostriedkami. Takisto vyzýva členské štáty, aby využívali finančné prostriedky EÚ a jednotlivých štátov spôsobom, ktorým sa zabezpečí, že sociálne dôsledky reštrukturalizácie, najmä jej nepriaznivé účinky na zamestnanosť, sa budú môcť účinnejšie zmierniť. Hlavnými nástrojmi Únie na podporu nepriaznivo zasiahnutých pracovníkov sú Európsky sociálny fond Plus (ESF+), ktorý je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc predvídavým spôsobom, a EGF, ktorý je navrhnutý s cieľom poskytovať pomoc v prípade neočakávaných veľkých reštrukturalizačných udalostí reaktívnym spôsobom.

(9)EGF bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 23 pre viacročný finančný rámec od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.EGF bol zriadený s cieľom umožniť Únii prejaviť solidaritu s pracovníkmi, ktorí prišli o prácu z dôvodu veľkých štrukturálnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie.

(10)Rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1927/2006 bol v roku 2009 rozšírený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 24 ako súčasť európskeho plánu na oživenie hospodárstva s cieľom zahrnúť pracovníkov, ktorí prišli o prácu v priamom dôsledku celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy.

(11)Na obdobie trvania viacročného finančného rámca od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 25 rozšíril rozsah pôsobnosti tak, aby boli zahrnuté nielen pracovné miesta zrušené v dôsledku závažného narušenia hospodárstva spôsobeného pokračovaním svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ktorými sa zaoberá nariadenie (ES) č. 546/2009, ale aj pracovné miesta zrušené v dôsledku akejkoľvek novej svetovej finančnej a hospodárskej krízy.

(12)Komisia vykonala hodnotenie EGF v polovici obdobia s cieľom posúdiť, ako a do akej miery EGF dosahuje svoje ciele. EGF sa ukázal byť účinný, keďže umožnil vyššiu mieru opätovného začlenenia prepustených pracovníkov než v predchádzajúcom programovom období. Pri hodnotení sa takisto zistilo, že EGF vytvára európsku pridanú hodnotu. Platí to najmä z hľadiska vplyvu na objem, čo znamená, že pomoc z EGF nielen zvyšuje počet a rozmanitosť ponúkaných služieb, ale aj ich intenzitu. Okrem toho intervencie v rámci EGF majú vysokú viditeľnosť a širokej verejnosti priamo preukazujú pridanú hodnotu intervencie na úrovni EÚ. Napriek tomu sa identifikovali viaceré výzvy. Na jednej strane sa postup mobilizácie fondu považoval za príliš zdĺhavý. Okrem toho mnohé členské štáty nahlasovali problémy, pokiaľ ide o vypracovanie rozsiahlej analýzy súvislostí, za ktorých došlo k udalosti vedúcej k prepúšťaniu. Hlavným dôvodom, prečo členské štáty, ktoré by mohli žiadať o pomoc z EGF, nepodávajú žiadosti, sú problémy týkajúce sa finančnej a inštitucionálnej kapacity. Na jednej strane by dôvodom mohol byť jednoducho nedostatok pracovných síl, keďže členské štáty môžu v súčasnosti požiadať o technickú pomoc len vtedy, ak implementujú pomoc poskytovanú z EGF. Keďže k prepúšťaniam môže dôjsť nečakane, mohlo by byť dôležité, aby boli členské štáty pripravené okamžite reagovať a mohli podať žiadosť bez akýchkoľvek oneskorení. Okrem toho sa v niektorých členských štátoch javí ako nevyhnutné vynaložiť intenzívnejšie úsilie o vybudovanie inštitucionálnej kapacity, aby sa zabezpečila účinná a efektívna implementácia pomoci poskytovanej z EGF. Prahová hodnota 500 zrušených pracovných miest sa kritizovala ako príliš vysoká, najmä v menej obývaných regiónoch 26 .

(13)Komisia zdôrazňuje, aká dôležitá je naďalej úloha EGF ako flexibilného fondu na podporu pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie v kontexte rozsiahlych reštrukturalizačných udalostí, a na poskytnutie pomoci týmto pracovníkom, aby si čo najskôr našli novú prácu. Únia by mala naďalej poskytovať špecifickú jednorazovú podporu na uľahčenie opätovného vstupu prepustených pracovníkov do zamestnania v oblastiach, odvetviach, na územiach alebo trhoch práce, ktoré utrpeli šok vyvolaný závažným narušením hospodárstva. Vzhľadom na vzájomné pôsobenie a vzájomné účinky otvoreného obchodu, technologických zmien alebo ďalších faktorov, ako je prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, a preto vzhľadom na to, že je čoraz ťažšie vyčleniť konkrétny faktor, ktorý spôsobuje presuny pracovných miest, mobilizácia EGF v budúcnosti bude založená iba na výraznom dosahu reštrukturalizačnej udalosti. Vzhľadom na účel EGF, ktorým je poskytovať podporu v naliehavých situáciách a za nečakaných okolností, a to ako doplňujúcu podporu k predvídavejšej pomoci poskytovanej z EFS+, EGF by mal byť aj naďalej flexibilným a osobitným nástrojom mimo rozpočtových stropov viacročného finančného rámca, ako sa stanovuje v oznámení Komisie s názvom „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“ a jeho prílohe 27 .

(14)Ako už bolo uvedené, s cieľom zachovať európsky charakter EGF by sa žiadosť o podporu mala podať vtedy, keď má veľká reštrukturalizačná udalosť výrazný dosah na hospodárstvo na miestnej alebo regionálnej úrovni. Takýto dosah by sa mal vymedziť minimálnym počtom zrušených pracovných miest v konkrétnom referenčnom období. So zreteľom na výsledky tohto hodnotenia v polovici obdobia sa prahová hodnota stanovuje na 250 zrušených pracovných miest v referenčnom období štyroch mesiacov (alebo 6 mesiacov v prípadoch týkajúcich sa určitých odvetví). So zreteľom na to, že vlny prepúšťania v rôznych odvetviach, ale v tom istom regióne, majú rovnako výrazný dosah na miestny trh práce, bude možné predkladať aj žiadosti na úrovni regiónu. Na malých trhoch práce, ako sú malé členské štáty alebo vzdialené regióny vrátane najvzdialenejších regiónov, ako sa uvádza v článku 349 ZFEÚ, alebo za výnimočných okolností by sa žiadosti mohli predkladať v prípade nižšieho počtu zrušených pracovných miest.

(15)S cieľom vyjadriť solidaritu Únie s prepustenými pracovníkmi a samostatne zárobkovo činnými osobami, ktorých činnosť sa skončila, miera spolufinancovania nákladov na balík personalizovaných služieb a jeho implementáciu by sa mala rovnať výdavkom v rámci ESF+ v dotknutom členskom štáte.

(16)Komisia by mala časť rozpočtu Únie vyčlenenú na EGF plniť v rámci zdieľaného riadenia s členskými štátmi v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) [číslo nového nariadenia o rozpočtových pravidlách] 28 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Preto by Komisia a členské štáty mali pri implementácii EGF v rámci zdieľaného riadenia rešpektovať zásady uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách, ako je napríklad správne finančné riadenie, transparentnosť a nediskriminácia.

(17)Európske stredisko pre sledovanie zmien, ktoré má sídlo v Európskej nadácii na zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) v Dubline, poskytuje Komisii a členským štátom podporu pri vypracúvaní kvalitatívnych a kvantitatívnych analýz s cieľom pomáhať pri posudzovaní trendov globalizácie, reštrukturalizácie a využívania EGF.

(18)Prepustení pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť sa skončila, by mali mať rovnaký prístup k EGF bez ohľadu na typ pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu. Preto by sa za možných prijímateľov EGF na účely tohto nariadenia mali považovať prepustení pracovníci, ako aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť sa skončila.

(19)Finančné príspevky z EGF by mali byť zamerané najmä na aktívne opatrenia trhu práce, ktorých cieľom je rýchle opätovné začlenenie prijímateľov do udržateľného zamestnania, a to buď v rámci alebo mimo ich pôvodného odvetvia činnosti. Opatrenia by mali zohľadňovať očakávané potreby na miestnom alebo regionálnom trhu práce. Vždy, keď je to relevantné, by sa však mala podporovať aj mobilita prepustených pracovníkov s cieľom pomôcť im pri hľadaní nového zamestnania na inom mieste. Osobitný dôraz sa kladie na zabezpečovanie zručností potrebných v digitálnom veku. Zahrnutie peňažných dávok do koordinovaného balíka personalizovaných služieb by sa malo obmedziť. Spoločnosti by sa mali podnecovať k tomu, aby sa v súvislosti s opatreniami podporovanými v rámci EGF zúčastňovali na vnútroštátnom spolufinancovaní.

(20)Pri vypracúvaní koordinovaného balíka aktívnych opatrení politiky trhu práce by členské štáty mali uprednostniť opatrenia, ktoré významnou mierou prispejú k zamestnateľnosti prijímateľov. Členské štáty by sa mali usilovať o to, aby bol čo najväčší počet prijímateľov zúčastňujúcich sa na týchto opatreniach čo najskôr v priebehu šesťmesačného obdobia predchádzajúceho dňu, keď sa má predložiť záverečná správa o implementácii finančného príspevku, opätovne začlenený do udržateľného zamestnania.

(21)Pri vypracúvaní koordinovaného balíka aktívnych opatrení politiky trhu práce by členské štáty mali klásť osobitný dôraz na znevýhodnených prijímateľov vrátane mladých a starších nezamestnaných osôb a osôb, ktoré sú ohrozené chudobou, keďže tieto skupiny čelia pri opätovnom zaradení na trh práce osobitným problémom. Bez ohľadu na to by sa pri implementácii EGF mali dodržiavať a presadzovať zásada rodovej rovnosti a zásada nediskriminácie, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie a ktoré sú zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv.

(22)S cieľom účinne a rýchlo podporiť prijímateľov by mali členské štáty vynaložiť maximálne úsilie na predloženie úplných žiadostí na finančný príspevok z EGF. V prípade, že Komisia požaduje ďalšie informácie na účely posúdenia žiadosti, mala by sa obmedziť lehota na poskytnutie dodatočných informácií.

(23)V záujme prijímateľov a orgánov zodpovedných za implementáciu opatrení by žiadajúce členské štáty mali všetkých aktérov zapojených do procesu predkladania žiadosti informovať o stave spracovania žiadosti.

(24)V súlade so zásadou správneho finančného riadenia by finančné príspevky z EGF nemali nahrádzať, ale podľa možnosti dopĺňať podporné opatrenia, ktoré sú pre prijímateľov dostupné z fondov Únie alebo iných politík alebo programov Únie.

(25)Pri informačných a komunikačných činnostiach by sa mali zahrnúť osobitné ustanovenia o prípadoch využitia EGF a ich výsledkoch.

(26)Aby sa uľahčilo vykonávanie tohto nariadenia, výdavky by mali byť oprávnené buď od dátumu, keď členský štát začne poskytovať personalizované služby alebo od dátumu, keď členskému štátu vzniknú administratívne výdavky na využívanie EGF.

(27)S cieľom pokryť potreby, ktoré vznikajú najmä počas prvých mesiacov každého roka, ak sú možnosti presunov z iných rozpočtových riadkov mimoriadne obmedzené, by sa v rámci ročného rozpočtového postupu mala v rozpočtovom riadku EGF uvoľniť primeraná suma platobných rozpočtových prostriedkov.

(28)[Vo viacročnom finančnom rámci a v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z [budúci dátum] o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení 29 (ďalej len „medziinštitucionálna dohoda“) sa určuje rozpočtový rámec pre EGF].

(29)V záujme prijímateľov by mala byť pomoc poskytovaná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Členské štáty a inštitúcie Únie zapojené do procesu rozhodovania o EGF by mali vynaložiť maximálne úsilie na skrátenie obdobia spracovania žiadostí a zjednodušenie postupov, a zabezpečiť tak hladké a rýchle prijímanie rozhodnutí o mobilizácii EGF. Preto bude rozpočtový orgán v budúcnosti rozhodovať o žiadostiach o prevod predkladaných Komisiou, ktoré si už nevyžadujú návrh Komisie na mobilizáciu EGF.

(30)V prípade podniku, ktorý ukončuje činnosť, sa prepusteným pracovníkom môže poskytnúť pomoc na prevzatie určitých alebo všetkých činností bývalého zamestnávateľa.

(31)Aby mohol Európsky parlament vykonávať politickú kontrolu a aby Komisia mohla nepretržite monitorovať výsledky dosiahnuté s pomocou EGF, mali by členské štáty predložiť záverečnú správu o implementácii EGF.

(32)Členské štáty by však mali byť naďalej zodpovedné za implementáciu finančného príspevku a za riadenie a kontrolu akcií, ktoré finančne podporuje Únia, v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) 30 alebo jeho nadväzujúceho nariadenia. Členské štáty by mali odôvodniť použitie finančného príspevku prijatého z EGF. Vzhľadom na krátke obdobie implementácie operácií EGF by povinnosti týkajúce sa podávania správ mali odrážať osobitnú povahu intervencií v rámci EGF.

(33)Členské štáty by mali tiež predchádzať akýmkoľvek nezrovnalostiam, odhaľovať ich a efektívne riešiť, vrátane podvodov zo strany prijímateľov. Okrem toho môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 31 , nariadením (Euratom, ES) č. 2988/95 32 a nariadením č. 2185/96 33 správne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 34 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2017/1371 35 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovali pri ochrane finančných záujmov Únie, udeľovali Komisii, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF), Európskej prokuratúre (EPPO) a Európskemu dvoru audítorov (EDA) nevyhnutné práva a prístup a zabezpečovali, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva. Členské štáty by mali Komisii podávať správy o zistených nezrovnalostiach vrátane podvodov a o ich monitorovaní, ako aj o nadväzných krokoch po vyšetrovaniach úradu OLAF.

(34)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013[1], nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95[2], nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96[3] a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939[4] majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371[5]. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany, ktoré sa zúčastňujú na implementácii finančných prostriedkov Únie, udelili rovnocenné práva.

(35)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, ocenení, nepriameho plnenia a stanovujú kontroly týkajúce sa zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa takisto týkajú ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o zásadu právneho štátu v členských štátoch, keďže rešpektovanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom na správne finančné riadenie a účinné financovanie z prostriedkov EÚ.

(36)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 treba tento program vyhodnotiť na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných monitorovacích požiadaviek a zároveň pritom predchádzať nadmernej regulácii a nadmernému administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom. Tieto požiadavky môžu v prípadoch, keď je to potrebné, zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ na hodnotenie účinkov programu v praxi.

(37)Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie na vykonávanie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN tento program prispeje k začleňovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy do politík Únie a k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy. Príslušné opatrenia sa identifikujú počas prípravy a implementácie fondu a prehodnotia sa v rámci jeho hodnotenia.

(38)Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovaných opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

(39)Vzhľadom na to, že digitálna transformácia hospodárstva si vyžaduje určitú úroveň digitálnych kompetencií pracovnej sily, poskytovanie zručnosti potrebných v digitálnom veku by malo byť povinným horizontálnym prvkom každého koordinovaného balíka personalizovaných služieb,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF).

Stanovujú sa v ňom ciele EGF, formy financovania zo strany Únie a pravidlá poskytovania finančnej pomoci, vrátane žiadostí členských štátov o finančné príspevky z EGF na opatrenia zamerané na prijímateľov uvedených v článku 7.

Článok 2

Poslanie

EGF prispieva k lepšiemu rozdeleniu prínosov globalizácie a technologického pokroku tým, že pomáha prepusteným pracovníkom prispôsobiť sa štrukturálnej zmene. EGF ako taký prispieva k vykonávaniu zásad vymedzených v rámci Európskeho piliera sociálnych práv a posilňuje sociálnu a hospodársku súdržnosť medzi regiónmi a členskými štátmi.

Článok 3

Ciele

1.Všeobecným cieľom programu je preukázať solidaritu s prepustenými pracovníkmi a so samostatne zárobkovo činnými osobami, ktorých činnosť sa skončila, a poskytnúť im podporu počas neočakávaných veľkých reštrukturalizačných udalostí, ako sa uvádza v článku 5.

2.Špecifickým cieľom EGF je ponúknuť pomoc v prípade neočakávaných veľkých reštrukturalizačných udalostí, najmä tých, ktoré sú spôsobené výzvami súvisiacimi s globalizáciou, ako sú napr. zmeny v štruktúre svetového obchodu, obchodné spory, finančná alebo hospodárska kríza, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, alebo ktoré sú dôsledkom digitalizácie alebo automatizácie. Osobitný dôraz sa kladie na opatrenia, ktoré majú pomôcť najviac znevýhodneným skupinám.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

a)„prepustený pracovník“ je pracovník, ktorého pracovný pomer sa skončil predčasne alebo ktorého zmluva sa neobnovuje z ekonomických dôvodov;

b)„samostatne zárobkovo činná osoba“ je osoba, ktorá zamestnávala menej ako 10 pracovníkov;

c)„prijímateľ“ je osoba, ktorá sa zúčastňuje na opatreniach spolufinancovaných z EGF;

d)„nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie uplatniteľného práva vyplývajúce z konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho subjektu, ktorý sa zúčastňuje na implementácii EGF, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie rozpočtu Únie tým, že by bol zaťažený neoprávneným výdavkom.

Článok 5

Intervenčné kritériá

1.Členské štáty môžu žiadať o finančné príspevky z EGF na opatrenia zamerané na prepustených pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby v súlade s ustanoveniami uvedenými v tomto článku.

2.Finančný príspevok z EGF sa poskytuje pri veľkých reštrukturalizačných udalostiach, ktorých výsledkom je:

a)skončenie činnosti viac ako 250 prepustených pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb v referenčnom období štyroch mesiacov v podniku v členskom štáte vrátane prípadov, keď sa ukončenie činnosti týka jeho dodávateľov alebo nadväzujúcich výrobcov;

b)skončenie činnosti viac ako 250 prepustených pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb v referenčnom období šiestich mesiacov, najmä v MSP, ktoré všetky pôsobia v rovnakom ekonomickom odvetví vymedzenom na úrovni divízie klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch vymedzených ako regióny úrovne NUTS 2, alebo vo viac ako dvoch susediacich regiónoch vymedzených ako regióny úrovne NUTS 2 za predpokladu, že v oboch regiónoch spolu je počet dotknutých pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb vyšší ako 250;

c)ukončenie činnosti viac ako 250 prepustených pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb v referenčnom období štyroch mesiacov, najmä v MSP, ktoré pôsobia v rovnakom ekonomickom odvetví alebo v rozdielnych ekonomických odvetviach vymedzených na úrovni divízie klasifikácie NACE Revision 2 a nachádzajú sa v rovnakom regióne vymedzenom ako región úrovne NUTS 2.

3.Na malých trhoch práce alebo za výnimočných okolností, najmä pokiaľ ide o žiadosti, ktoré zahŕňajú MSP a ktoré sú riadne zdôvodnené žiadajúcim členským štátom, sa žiadosť o finančný príspevok podľa tohto článku môže považovať za prijateľnú, aj keď kritériá stanovené v odseku 1 písm. a), b) alebo c) nie sú v plnej miere splnené, pokiaľ má prepúšťanie vážny dosah na zamestnanosť a na hospodárstvo na miestnej alebo regionálnej úrovni. Žiadajúci členský štát určí, ktoré z intervenčných kritérií stanovených v odseku 1 písm. a), b) alebo c), nie sú v plnej miere splnené. Celková suma príspevkov v prípade výnimočných okolností nesmie presiahnuť 15 % ročného stropu EGF.

4.EGF sa nemôže mobilizovať v prípadoch, keď sú pracovníci prepustení v dôsledku rozpočtových škrtov prijatých členským štátom, ktoré majú vplyv na odvetvia závislé od verejného financovania.

Článok 6

Výpočet počtu prepustených pracovníkov a prípadov ukončenia činnosti

1.Žiadajúci členský štát opíše metódu použitú na výpočet počtu pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb vymedzených v článku 4 na účely článku 5.

2.Žiadajúci členský štát vypočíta počet uvedený v odseku 1 aktuálny k jednému z ďalej uvedených dátumov:

a)dátum, ku ktorému zamestnávateľ v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice Rady 98/59/ES   36 písomne oznámi príslušnému verejnému orgánu plánované hromadné prepúšťanie,

b)dátum individuálnej výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorou sa pracovník prepúšťa alebo sa ňou ukončuje pracovný pomer pracovníka;

c)dátum ukončenia pracovného pomeru de facto alebo uplynutia obdobia, na ktoré bol uzavretý;

d)ukončenie pridelenia do užívateľského podniku alebo

e)v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby dátum ukončenia činností v súlade s vnútroštátnym právom alebo správnymi predpismi.

V prípadoch uvedených v písmene a) žiadajúci členský štát poskytne Komisii dodatočné informácie o skutočnom počte prepustených pracovníkov podľa článku 5 ods. 1 tohto nariadenia, a to pred tým, ako Komisia dokončí posudzovanie žiadosti.

Článok 7

Oprávnení príjímatelia

Žiadajúci členský štát môže poskytnúť koordinovaný balík personalizovaných služieb v súlade s článkom 8, ktoré sú spolufinancované z EGF, oprávneným prijímateľom, medzi ktorých môžu patriť:

a)prepustení pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť sa skončila, na základe výpočtu počtu v súlade s článkom 6 počas referenčných období stanovených v článku 5;

b)prepustení pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých činnosť sa skončila, na základe výpočtu počtu v súlade s článkom 6 mimo referenčného obdobia stanoveného v článku 5; a to 6 mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia alebo medzi koncom referenčného obdobia a posledným dňom pred dátumom, ku ktorému Komisia dokončila posudzovanie žiadosti.

Pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v prvom pododseku písmene b) sa považujú za oprávnené za predpokladu, že možno preukázať jednoznačnú príčinnú súvislosť s udalosťou, ktorej dôsledkom bolo prepúšťanie počas referenčného obdobia.

Článok 8

Oprávnené opatrenia

1.Finančný príspevok z EGF sa môže poskytovať na aktívne opatrenia trhu práce, ktoré tvoria súčasť koordinovaného balíka personalizovaných služieb určených na uľahčenie opätovného začlenenia dotknutých prijímateľov, a najmä najviac znevýhodnených, starších alebo mladých nezamestnaných ľudí, do zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti.

Poskytovanie zručností potrebných v digitálnom priemyselnom veku je povinným horizontálnym prvkom každého ponúkaného balíka personalizovaných služieb. Úroveň odbornej prípravy sa prispôsobí kvalifikáciám a potrebám príslušného prijímateľa.

Koordinovaný balík personalizovaných služieb môže zahŕňať najmä:

a)individualizovanú odbornú prípravu a rekvalifikáciu vrátane zručností v oblasti informačných a komunikačných technológií a ďalších zručností, ktoré sa požadujú v digitálnom veku, osvedčovanie nadobudnutých skúseností, pomoc pri hľadaní práce, kariérové poradenstvo, poradenské služby, inštruktáž, pomoc pri preradení, podporu pri podnikaní, pomoc na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, zakladanie podnikov a prevzatie podniku zamestnancami a činnosti zamerané na spoluprácu;

b)osobitné časovo obmedzené opatrenia, ako sú príspevky na hľadanie si zamestnania, stimuly pre zamestnávateľov k náboru pracovníkov, príspevky na mobilitu, príspevky na odbornú prípravu alebo diéty, vrátane príspevkov pre osoby poskytujúce starostlivosť.

Náklady na opatrenia uvedené v písmene b) nesmú presiahnuť 35 % celkových nákladov na koordinovaný balík personalizovaných služieb uvedených v tomto odseku.

Investície na samostatnú zárobkovú činnosť, založenie vlastného podniku alebo prevzatie podniku zamestnancami nesmú presiahnuť 20 000 EUR na prepusteného pracovníka.

V návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb sa zohľadňujú budúce očakávané vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti. Koordinovaný balík je kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné, a takisto je zameraný na poskytovanie zručností potrebných v digitálnom priemyselnom veku a zohľadňuje sa v ňom dopyt na miestnom trhu práce.

2.Na príspevok z EGF nie sú oprávnené tieto opatrenia:

a)osobitné časovo obmedzené opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b), ktorých podmienkou nie je aktívna účasť dotknutých prijímateľov na procese hľadania práce alebo odbornej prípravy;

b)opatrenia, za ktoré sú zodpovedné podniky na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv.

Opatrenia podporované z EGF nenahrádzajú pasívne opatrenia sociálnej ochrany.

3.Koordinovaný balík služieb sa navrhne po porade s dotknutými prijímateľmi alebo ich zástupcami alebo so sociálnymi partnermi.

4.Z iniciatívy žiadajúceho členského štátu možno udeliť finančný príspevok z EGF na činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ.

Článok 9

Žiadosti

1.Žiadajúci členský štát predloží žiadosť Komisii do 12 týždňov od dátumu, ku ktorému boli splnené kritériá stanovené v článku 5 ods. 2 alebo 3.

2.Do desiatich pracovných dní od dátumu predloženia žiadosti alebo prípadne od dátumu, ku ktorému bol Komisii poskytnutý preklad žiadosti, podľa toho, čo nastane neskôr, Komisia informuje členský štát o akýchkoľvek dodatočných informáciách, ktoré potrebuje na posúdenie žiadosti.

3.Ak Komisia požaduje dodatočné informácie, členský štát odpovie do desiatich pracovných dní od dátumu oznámenia tejto požiadavky. Komisia túto lehotu predĺži o desať pracovných dní na základe riadne odôvodnenej žiadosti dotknutého členského štátu.

4.Komisia na základe informácií, ktoré poskytne členský štát, dokončí posúdenie, či sú v prípade žiadosti splnené podmienky poskytnutia finančného príspevku, do 60 pracovných dní od prijatia úplnej žiadosti alebo prípadne prekladu žiadosti. Ak Komisia nemôže vo výnimočných prípadoch dodržať túto lehotu, poskytne písomné odôvodnenie, v ktorom vysvetlí dôvody omeškania.

5.Žiadosť musí obsahovať tieto informácie:

a)posúdenie počtu prepustených pracovníkov v súlade s článkom 6 vrátane metódy výpočtu tohto počtu;

b)potvrdenie o tom, že prepúšťajúci podnik, ak po prepúšťaní v činnostiach pokračuje, si splnil právne záväzky, ktoré sa vzťahujú na prepúšťanie;

c)stručný opis udalostí, ktoré viedli k prepusteniu pracovníkov;

d)v potrebných prípadoch identifikáciu prepúšťajúcich podnikov, dodávateľov alebo nadväzujúcich výrobcov, odvetví, ako aj kategórií dotknutých prijímateľov rozdelených podľa pohlavia, veku a dosiahnutého stupňa vzdelania;

e)očakávaný účinok prepúšťania na hospodárstvo a zamestnanosť na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni;

f)podrobný opis koordinovaného balíka personalizovaných služieb a súvisiacich výdavkov vrátane predovšetkým akýchkoľvek opatrení, ktorými sa podporujú iniciatívy v oblasti zamestnanosti zamerané na znevýhodnených, starších a mladých prijímateľov;

g)vysvetlenie, do akej miery sa zohľadnili odporúčania uvedené v „Rámci kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie“, a ako koordinovaný balík personalizovaných služieb dopĺňa akcie financované inými vnútroštátnymi fondmi alebo fondmi Únie, ako aj informácie o opatreniach, ktoré sú pre príslušné prepúšťajúce podniky povinné na základe vnútroštátneho práva alebo podľa kolektívnych zmlúv;

h)odhadovaný rozpočet pre každý z prvkov koordinovaného balíka personalizovaných služieb na podporu dotknutých prijímateľov a na všetky činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ;

i)na účely hodnotenia, indikatívne špecifické ciele konkrétneho prípadu definované členským štátom, pokiaľ ide o mieru opätovného začlenenia prijímateľov 6 mesiacov po skončení obdobia implementácie;

j)dátumy, ku ktorým sa dotknutým prijímateľom začali poskytovať alebo majú začať poskytovať personalizované služby a ku ktorým sa začali alebo sa majú začať činnosti na implementáciu EGF, ako sa stanovuje v článku 8;

k)postupy uplatnené na konzultácie s dotknutými prijímateľmi alebo ich zástupcami alebo so sociálnymi partnermi, ako aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi, prípadne s inými relevantnými zainteresovanými stranami;

l)vyhlásenie o zhode podpory požadovanej z EGF s procesnými a hmotnoprávnymi pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci, ako aj vyhlásenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo koordinovaný balík personalizovaných služieb nenahrádza opatrenia, za ktoré sú zodpovedné spoločnosti na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv;

m)zdroje vnútroštátnych zálohových platieb alebo spolufinancovania, prípadne iného financovania.

Článok 10

Komplementarita, súlad s predpismi a koordinácia

1.Finančný príspevok z EGF nenahrádza opatrenia, za ktoré zodpovedajú na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv spoločnosti.

2.Podpora pre dotknutých prijímateľov dopĺňa opatrenia členských štátov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane opatrení spolufinancovaných z prostriedkov Únie v súlade s odporúčaniami uvedenými v Rámci kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie.

3.Finančný príspevok z EGF je obmedzený na to, čo treba na poskytnutie dočasnej, jednorazovej podpory dotknutým prijímateľom. Opatrenia podporované prostredníctvom EGF sú v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane pravidiel o štátnej pomoci.

4.Komisia a žiadajúci členský štát zabezpečujú v súlade so svojimi príslušnými právomocami koordináciu pomoci z fondov Únie.

5.Žiadajúci členský štát zabezpečuje, aby sa na špecifické opatrenia, na ktoré sa poskytuje finančný príspevok z EGF, neposkytovala pomoc z iných finančných nástrojov Únie.

Článok 11

Rovnosť medzi ženami a mužmi a nediskriminácia

Komisia a členské štáty zabezpečujú, aby sa rovnosť medzi mužmi a ženami a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti považovali za neoddeliteľnú súčasť a aby sa podporovali počas rôznych fáz implementácie finančného príspevku z EGF.

Komisia a členské štáty prijmú všetky primerané opatrenia, aby sa v rámci prístupu k EGF zabránilo akejkoľvek diskriminácii na základe rodu, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas rôznych fáz implementácie finančného príspevku.

Článok 12

Technická pomoc na podnet Komisie

1.Na podnet Komisie sa maximálne 0,5 % ročného stropu EGF môže použiť na technickú a administratívnu pomoc na jeho implementáciu, ako sú napríklad prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane podnikových systémov informačných technológií, komunikačných činností a činností, ktoré zlepšujú viditeľnosť EGF, a iné administratívne opatrenia a opatrenia technickej pomoci. Takéto opatrenia sa môžu uplatňovať na budúce i predchádzajúce programové obdobia.

2.S výhradou stropu uvedeného v odseku 1 Komisia predloží žiadosť o presun rozpočtových prostriedkov na technickú pomoc do príslušných rozpočtových riadkov v súlade s článkom 31 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.Komisia vykonáva technickú pomoc na svoj podnet v rámci priameho a nepriameho riadenia v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a) a c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.Technická pomoc Komisie zahŕňa poskytovanie informácií a usmernení členským štátom na využívanie, monitorovanie a hodnotenie EGF. Komisia poskytuje informácie a jasné usmernenia týkajúce sa využívania EGF aj sociálnym partnerom na európskej a vnútroštátnej úrovni. Usmerňujúce opatrenia môžu zahŕňať aj vytvorenie pracovných skupín v prípadoch vážneho narušenia hospodárstva členského štátu.

Článok 13

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.Členské štáty uvádzajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť financovania zo strany Únie tým, že poskytujú súdržné, účinné a cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane dotknutých prijímateľov, miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov, médií a verejnosti.

Členské štáty používajú znak EÚ v súlade s [prílohou VIII k všeobecnému nariadeniu] spolu so stručnou informáciou o financovaní („financované/spolufinancované Európskou úniou“).

2.Komisia udržiava a pravidelne aktualizuje webovú stránku prístupnú vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie, na ktorej sa poskytujú aktualizované informácie o EGF, usmernenia týkajúce sa predkladania žiadostí, ako aj informácie o prijatých a zamietnutých žiadostiach a o úlohe Európskeho parlamentu a Rady v rozpočtovom postupe.

3.Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti v súvislosti s prípadmi využívania EGF a ich výsledkami na základe získaných skúseností s cieľom zlepšiť účinnosť EGF a zabezpečiť, aby boli občania Únie a pracovníci informovaní o EGF.

Členské štáty zabezpečia, aby boli všetky informačné a zviditeľňujúce materiály na požiadanie dostupné inštitúciám, orgánom alebo agentúram Únie, a aby bola Únii bez licenčných poplatkov, nevýhradne a neodvolateľne udelená licencia na používanie týchto materiálov spolu so všetkými pridruženými právami. Licencia zabezpečuje Únii tieto práva:

•    interné použitie, t. j. právo reprodukovať, kopírovať a sprístupňovať informačné a zviditeľňujúce materiály pre inštitúcie, agentúry a zamestnancov EÚ a jej členských štátov,

•    reprodukciu informačných a zviditeľňujúcich materiálov akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou ako celok alebo čiastočne,

•    komunikáciu s verejnosťou o informačných a zviditeľňujúcich materiáloch akoukoľvek formou komunikácie,

•    verejné šírenie informačných a zviditeľňujúcich materiálov (alebo ich kópií) akoukoľvek formou,

•    ukladanie a archiváciu informačných a zviditeľňujúcich materiálov,

•    udeľovanie sublicencií práv tretím stranám na informačné a zviditeľňujúce materiály.

Únii sa môžu udeliť ďalšie práva.

4.Zdroje vyčlenené na komunikačné činnosti v zmysle tohto nariadenia takisto prispievajú k spoločnej komunikácii týkajúcej sa politických priorít Únie za predpokladu, že súvisia so všeobecnými cieľmi uvedenými v článku 3.

Článok 14

Stanovenie finančného príspevku

1.Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 9, a najmä vzhľadom na počet dotknutých prijímateľov, na navrhované opatrenia a odhadované náklady zhodnotí a čo najrýchlejšie navrhne výšku finančného príspevku z EGF (ak sa príspevok poskytne), ktorý možno poskytnúť v rámci dostupných zdrojov.

2.Miera spolufinancovania z EGF na ponúkané opatrenia sa zosúladí s najvyššou mierou spolufinancovania z ESF+ v príslušnom členskom štáte.

3.Keď Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 9 dospeje k záveru, že podmienky na poskytnutie finančného príspevku podľa tohto nariadenia sú splnené, bezodkladne začne postup stanovený v článku 16.

4.Keď Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 9 dospeje k záveru, že podmienky na udelenie finančného príspevku podľa tohto nariadenia nie sú splnené, bezodkladne to oznámi žiadajúcemu členskému štátu.

Článok 15

Obdobie oprávnenosti

1.Výdavky sú oprávnené na finančný príspevok z EGF od dátumov stanovených v žiadosti podľa článku 9 ods. 5 písm. j), ku ktorým dotknutý členský štát začína alebo má začať poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom alebo ku ktorým vzniknú administratívne výdavky na implementáciu EGF v súlade s článkom 8 ods. 1 a 4.

2.Členský štát vykoná oprávnené opatrenia stanovené v článku 8 čo najskôr, a najneskôr do 24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o finančnom príspevku.

3.Obdobie implementácie je obdobie, ktoré sa začína dátumami uvedenými v žiadosti podľa článku 9 ods. 5 písm. j), ku ktorým dotknutý členský štát začína poskytovať personalizované služby dotknutým prijímateľom a začína činnosti na implementáciu EGF, ako sa stanovuje v článku 8, a končí 24 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti rozhodnutia o finančnom príspevku.

4.Ak sa prijímateľ zúčastňuje na vzdelávacom kurze alebo na kurze odbornej prípravy, ktorý trvá dva alebo viac rokov, poplatky za takýto kurz sú oprávnené na spolufinancovanie z EGF až do dátumu, ku ktorému sa má predložiť záverečná správa uvedená v článku 20 ods. 1, pod podmienkou, že príslušné výdavky vznikli pred týmto dátumom.

5.Výdavky podľa článku 8 ods. 4 sú oprávnené do termínu predloženia záverečnej správy v súlade s článkom 20 ods. 1.

Článok 16

Rozpočtový postup a vykonávanie

1.Keď Komisia dospela k záveru, že podmienky na poskytnutie finančného príspevku z EGF sú splnené, predloží žiadosť o presun prostriedkov do príslušných rozpočtových riadkov v súlade s článkom 31 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.K žiadosti o presun musí byť pripojené zhrnutie preskúmania oprávnenosti žiadosti.

3.Komisia prijme rozhodnutie o finančnom príspevku prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorý nadobudne účinnosť v deň, keď sa Komisii oznámi, že Európsky parlament a Rada schválili rozpočtový presun. Uvedené rozhodnutie predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 17

Platba a použitie finančného príspevku

1.Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia o finančnom príspevku v súlade s článkom 16 ods. 3 Komisia vyplatí finančný príspevok dotknutému členskému štátu formou jednorazovej platby v rámci zálohovej platby vo výške 100 %, a to v zásade do 15 pracovných dní. Zálohová platba sa vyúčtuje, keď členský štát predloží certifikovaný výkaz výdavkov v súlade s článkom 20 ods. 1.Nevyčerpané sumy sa musia vrátiť Komisii.

2.Finančný príspevok uvedený v odseku 1 sa využíva na základe zdieľaného riadenia v súlade s článkom 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.Podrobné technické podmienky financovania stanovuje Komisia v rozhodnutí o finančnom príspevku uvedenom v článku 16 ods. 3.

4.Pri vykonávaní opatrení zahrnutých v koordinovanom balíku personalizovaných služieb môže dotknutý členský štát predložiť Komisii návrh na zmenu zahrnutých akcií pridaním iných oprávnených opatrení uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) za predpokladu, že takéto zmeny sú náležite odôvodnené a že celková suma nepresahuje finančný príspevok uvedený v článku 16 ods. 3. Komisia posúdi navrhované zmeny, a ak s nimi súhlasí, zodpovedajúcim spôsobom zmení rozhodnutie o finančnom príspevku.

5.Dotknutý členský štát má flexibilitu na prerozdelenie súm medzi rozpočtovými položkami stanovenými v rozhodnutí o finančnom príspevku podľa článku 16 ods. 3. Ak realokácia presiahne 20 % zvýšenie v prípade jednej alebo viacerých z uvedených položiek, členský štát o tom vopred informuje Komisiu.

Článok 18

Používanie eura

V žiadostiach, rozhodnutiach o finančných príspevkoch a v správach v rámci tohto nariadenia, ako aj v akýchkoľvek iných súvisiacich dokumentoch, sa všetky sumy vyjadrujú v eurách.

Článok 19

Ukazovatele

1.    Ukazovatele, ktoré sa analyzujú pri podávaní správ o pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sa uvádzajú v prílohe.

2.    Systémom podávania správ o výkonnosti sa zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

3.    Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25 na účely zmeny ukazovateľov v prílohe, ak sa to považuje za potrebné na zabezpečenie účinného posúdenia využívania fondu.

Článok 20

Záverečná správa a ukončenie

1.Najneskôr na konci siedmeho mesiaca po uplynutí lehoty uvedenej v článku 15 ods. 3 predloží dotknutý členský štát Komisii záverečnú správu o implementácii finančného príspevku vrátane informácií týkajúcich sa:

a)druhu opatrení a hlavných výsledkov, pričom sa vysvetlia výzvy, získané poznatky, súčinnosť a komplementárnosť s inými fondmi EÚ a vždy, keď je to možné, sa uvedie komplementarita opatrení s opatreniami, ktoré sa financujú z iných programov Únie alebo vnútroštátnych programov v súlade s Rámcom kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie;

b)názvov orgánov, ktoré vykonávajú balík opatrení v členskom štáte,

c)ukazovateľov stanovených v článku 19;

d)výsledkov prieskumu u prijímateľov šesť mesiacov po skončení obdobia implementácie, ktoré sa týkajú vnímanej zmeny v súvislosti so zamestnateľnosťou prijímateľov, alebo v prípade osôb, ktoré už našli zamestnanie, rozsiahlejších informácií o kvalite nájdeného zamestnania, napríklad pokiaľ ide o zmenu pracovného času, úroveň zodpovednosti alebo zmenu vo výške odmeny v porovnaní s predchádzajúcim zamestnaním, a odvetvie, v ktorom si daná osoba našla zamestnanie, a tieto informácie sa rozdelia podľa pohlavia, vekovej skupiny a úrovne vzdelania;

e)toho, či bol prepúšťajúci podnik, s výnimkou mikropodnikov a MSP, v predchádzajúcich piatich rokoch prijímateľom štátnej pomoci alebo predchádzajúceho financovania z Kohézneho fondu alebo zo štrukturálnych fondov Únie;

f)vyhlásenia, v ktorom sa odôvodňujú výdavky.

2.Najneskôr na konci devätnásteho mesiaca po uplynutí lehoty uvedenej v článku 15 ods. 3 predloží dotknutý členský štát jednoduchý súbor údajov týkajúcich sa ukazovateľa o dlhodobejších výsledkoch uvedeného v bode 3 prílohy.

3.Najneskôr šesť mesiacov po tom, ako Komisia dostane všetky informácie požadované v súlade s odsekom 1, ukončí finančné prispievanie stanovením konečnej sumy finančného príspevku z EGF a prípadného splatného zostatku pre dotknutý členský štát v súlade s článkom 24. Ukončenie je podmienené poskytnutím ukazovateľa o dlhodobejších výsledkoch v súlade s odsekom 2.

Článok 21

Dvojročná správa

1.Do 1. augusta 2021 a potom každé dva roky predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade komplexnú správu o kvalite a kvantite činností v rámci tohto nariadenia a v rámci nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 v predchádzajúcich dvoch rokoch. Správa sa zameriava hlavne na výsledky, ktoré EGF dosiahol, a obsahuje najmä informácie o predložených žiadostiach, prijatých rozhodnutiach, financovaných opatreniach vrátane štatistických údajov o ukazovateľoch stanovených v prílohe a o komplementarite takýchto opatrení s opatreniami financovanými prostredníctvom iných fondov Únie, najmä prostredníctvom ESF+, a informácie o ukončení poskytovania finančných príspevkov, a zdokumentujú sa v nej aj žiadosti, ktoré boli zamietnuté alebo v prípade ktorých sa finančný príspevok musel znížiť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov alebo neoprávnenosti.

2.Správa sa pre informáciu zasiela Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a sociálnym partnerom.

Článok 22

Hodnotenie

1.Komisia každé štyri roky vykoná na vlastný podnet a v úzkej spolupráci s členskými štátmi hodnotenie finančných príspevkov z EGF.

2.Výsledky hodnotení uvedených v odseku 1 sa pre informáciu zasielajú Európskemu parlamentu, Rade, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a sociálnym partnerom. Odporúčania vyplývajúce z hodnotení sa zohľadňujú pri vypracúvaní nových programov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí alebo pri ďalšom rozvíjaní existujúcich programov.

3.Hodnotenia uvedené v odseku 1 zahŕňajú relevantné štatistické údaje o finančných príspevkoch, rozdelené podľa jednotlivých členských štátov.

4.Na zabezpečenie účinného posúdenia pokroku EGF smerom k dosiahnutiu jeho cieľov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25 s cieľom zmeniť prílohu na účely preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, a na doplnenie tohto nariadenia o ustanovenia o vytvorení rámca monitorovania a hodnotenia.

Článok 23

Riadenie a finančná kontrola

1.Bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť Komisie za plnenie všeobecného rozpočtu Únie, za riadenie opatrení podporovaných z EGF a za ich finančnú kontrolu sú zodpovedné členské štáty. Členské štáty uskutočnia najmä tieto kroky:

a)overenie, či boli prijaté riadiace a kontrolné opatrenia a či sa vykonávajú tak, aby sa zabezpečilo, že finančné prostriedky Únie sa používajú efektívne a správne, v súlade so zásadou správneho finančného riadenia;

b)zabezpečenie poskytovania údajov z monitorovania je povinnou požiadavkou v zmluvách s orgánmi, ktoré vykonávajú koordinovaný balík personalizovaných služieb;

c)overenie, či sa financované opatrenia vykonali náležitým spôsobom;

d)uistenie sa, že financované výdavky sú podložené overiteľnými dokladmi a realizované zákonne a riadne;

e)predchádzanie nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a náprava vrátane podvodov a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm, v náležitých prípadoch spolu s úrokmi z omeškania. Členské štáty podávajú Komisii správy o nezrovnalostiach vrátane podvodov.

2.Na účely článku [63 ods. 3?] nariadenia o rozpočtových pravidlách členské štáty určia orgány zodpovedné za riadenie a kontrolu opatrení podporovaných z EGF. Tieto orgány poskytujú Komisii informácie stanovené v [článku 63 ods. 5, 6 a 7] nariadenia o rozpočtových pravidlách o implementácii finančného príspevku pri predkladaní záverečnej správy uvedenej v článku 20 ods. 1 tohto nariadenia.

Ak orgány určené v súlade s nariadením (EÚ) č. 1309/2013 poskytovali dostatočné záruky, že platby sú zákonné, riadne a náležite zaúčtované, dotknutý členský štát môže Komisii oznámiť, že tieto orgány sa potvrdzujú v rámci tohto nariadenia. V takom prípade dotknutý členský štát uvedie, ktoré orgány sú potvrdené a aká je ich funkcia.

3.Keď sa zistí nezrovnalosť, členské štáty vykonajú požadované finančné opravy. Opravy vykonávané členskými štátmi spočívajú v zrušení celého finančného príspevku alebo jeho časti. Členské štáty vymáhajú úhradu akejkoľvek neoprávnene vyplatenej sumy na základe zistenej nezrovnalosti, uhrádzajú ju Komisii, a ak príslušný členský štát túto sumu neuhradí v stanovenej lehote, účtuje sa úrok z omeškania.

4.Komisia v rámci svojej zodpovednosti za plnenie všeobecného rozpočtu Únie podniká všetky kroky potrebné na overenie, či sa financované akcie implementujú v súlade so zásadou správneho finančného riadenia. Žiadajúci členský štát zodpovedá za zabezpečenie riadne fungujúcich systémov riadenia a kontroly. Komisia sa uistí, že takéto systémy sú zavedené.

Na tento účel a bez toho, aby boli dotknuté právomoci Dvora audítorov alebo kontroly vykonávané členským štátom v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, môžu úradníci alebo zamestnanci Komisie vykonávať kontroly na mieste, vrátane náhodných kontrol, zamerané na opatrenia financované z EGF, ktoré sa oznámia najmenej jeden pracovný deň vopred. Komisia vopred informuje žiadajúci členský štát, aby jej mohol poskytnúť všetku potrebnú pomoc. Úradníci alebo zamestnanci dotknutého členského štátu sa na takýchto kontrolách môžu zúčastňovať.

5.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25 na účely doplnenia odseku 1 písm. e) stanovením kritérií na určenie prípadov nezrovnalostí, ktoré treba oznámiť, a údajov, ktoré treba poskytnúť.

6.Komisia prijme vykonávací akt, ktorým stanoví formát, ktorý sa má používať na podávanie správ o nezrovnalostiach v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku.

7.Členské štáty zabezpečujú, aby boli všetky doklady, ktoré sa týkajú vynaložených výdavkov, uchované pre potreby Komisie a Dvora audítorov počas troch rokov od ukončenia poskytovania finančného príspevku z EGF.

Článok 24

Vrátenie finančného príspevku

1.V prípadoch, keď sú skutočné náklady na koordinovaný balík personalizovaných služieb nižšie ako výška finančného príspevku podľa článku 16, Komisia vymáha príslušnú sumu po tom, ako dotknutému členskému štátu poskytne možnosť predložiť pripomienky.

2. Ak po ukončení potrebných overení Komisia dospeje k záveru, že členský štát buď nesplnil povinnosti uvedené v rozhodnutí o finančnom príspevku, alebo si neplní svoje povinnosti podľa článku 23 ods. 1, poskytne dotknutému členskému štátu možnosť predložiť pripomienky. V prípade, že sa dosiahla dohoda, Komisia prijme rozhodnutie prostredníctvom vykonávacieho aktu na vykonanie požadovaných finančných opráv, pričom zruší celý alebo čiastočný príspevok z EGF na predmetné opatrenie. Toto rozhodnutie sa prijme do 12 mesiacov od doručenia pripomienok zo strany členského štátu. Dotknutý členský vráti akúkoľvek neoprávnene vyplatenú sumu vyplývajúcu z nezrovnalosti, a ak žiadajúci členský štát túto sumu neuhradí v stanovenej lehote, účtuje sa úrok z omeškania.

Článok 25
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 19 ods. 3 a článku 23 ods. 5 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 19 ods. 3 a článku 23 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Účinnosť nadobúda dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 19 ods. 3 a článku 23 ods. 5 nadobúda účinnosť len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 26
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 27

Prechodné ustanovenie

Nariadenie (EÚ) č. 1309/2013 sa naďalej uplatňuje na žiadosti predložené do 31. decembra 2020. Uplatňuje sa do ukončenia príslušných prípadov.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa na žiadosti predložené od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (Programové zoskupenie)

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

◻ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 37  

☑ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na inú/novú akciu 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného časového harmonogramu vykonávania iniciatívy

1.4.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.Trvanie a finančný vplyv

☑ obmedzené trvanie

–☑    v platnosti od 1. 1. 2021

–☑    Finančný vplyv trvá od roku 2021 do roku 2027 pre viazané rozpočtové prostriedky a od roku 2021 do roku 2031 pre platobné rozpočtové prostriedky.

◻ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku YYYY do roku YYYY a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 38  

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻ prostredníctvom výkonných agentúr

☑ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, platobných modalít a stratégie kontrol

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémy vnútornej kontroly vytvorené na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer nákladov na kontroly a hodnoty súvisiacich spravovaných finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí účtov)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Navrhovaný okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Ostatné administratívne výdavky sú uvedené v celkovom balíku finančných prostriedkov v rámci legislatívneho finančného výkazu ESF+.

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–☑    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

◻    vplyv na vlastné zdroje

◻    vplyv na rôzne príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané v rozpočtových riadkoch výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Iné poznámky (napr. metóda alebo vzorec použité na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

(2)    KOM(2008) 800 v konečnom znení, 26. november 2008.

(3)    Nariadenie (ES) č. 546/2009, Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26.

(4)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006.

(5)     https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights_sk

(6)    Prahová hodnota bola pôvodne v období rokov 2007 - 2013 na úrovni 1000 prepustených pracovníkov. Nižšia prahová hodnota na úrovni 500 prepustených pracovníkov nespôsobila veľké zvýšenie počtu žiadostí v programovom období 2014 – 2020. Niekoľko žiadostí však využilo ustanovenie o výnimočných okolnostiach, pričom žiadosť tak vychádzala z nižšieho počtu prepustených pracovníkov, keďže uvedené prepúšťanie malo výrazný dosah na dotknutý región.

(7)    Využívanie finančných prostriedkov určených na núdzové situácie závisí od počtu núdzových situácií, ktoré sa ťažko predvídajú. Pokiaľ by závažný hospodársky pokles viedol k plnému využívaniu, o možných dôsledkoch by bolo potrebné diskutovať v období hodnotenia viacročného finančného rámca.

(8)    https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/communication-new-modern-multiannual-financial-framework_en.pdf

(9)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie“, [COM(2013) 882 final, 13. december 2013].

(10)    Správa Komisie o strednodobom hodnotení Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) [COM(2018) 297 final, 16. máj 2018] a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o strednodobom hodnotení Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) [SWD(2018) 192 final, 16. máj 2018].

(11)

   Pozri štúdiu podporujúcu posúdenie vplyvu investícií do ľudského kapitálu, GR EMPL (ešte prebieha): „Integráciu EGF v rámci iných fondov GR EMPL rôzne zainteresované strany, ktoré sa zapojili do riadenia EGF, všeobecne nepovažovali za žiaducu.“

(12)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európske únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14.

(13)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(14)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(15)     https://ec.europa.eu/commission/priorities/deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/european-pillar-social-rights_sk

(16)     http://eu-un.europa.eu/eu-response-2030-agenda-sustainable-development-sustainable-european-future/

(17)     https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld

(18)    https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/communication-new-modern-multiannual-financial-framework_en.pdf

(19)     https://ec.europa.eu/commission/white-paper-future-europe-reflections-and-scenarios-eu27_sk

(20)     https://ec.europa.eu/commission/publications/reflection-paper-harnessing-globalisation_sk

(21)     https://ec.europa.eu/commission/publications/reflection-paper-future-eu-finances_sk

(22)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie“, COM(2013) 882 final, 13. 12. 2013.

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii ( Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1 ).

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii ( Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26 ).

(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006.

(26)    COM(2018) 297 final a sprievodný dokument SWD(2018) 192 final.

(27)    Pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2018) 171 final a jeho príloha COM(2018) 321 final.

(28)    Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

(29)    Odkaz sa aktualizuje .

(30)    Odkaz sa aktualizuje.

(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(32)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(33)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(34)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.).

(35)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).

(36)    Odkaz sa overí/aktualizuje. Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania ( Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16 ).

(37)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(38)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(39)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(40)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(41)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.

(42)    Uvedené číselné údaje sú maximálne sumy dostupné každoročne pre Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.

(43)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(44)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(45)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(46)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(47)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 5. 2018

COM(2018) 380 final

PRÍLOHA

k

návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)

PRÍLOHA

Spoločné ukazovatele výstupov a výsledkov pre žiadosti o príspevok z EGF

Všetky osobné údaje 1 sa rozdelia podľa pohlavia (ženy, muži, nebinárne osoby).

1.Spoločné ukazovatele výstupov týkajúce sa prijímateľov:

–nezamestnané osoby*,

–neaktívne osoby*,

–zamestnané osoby*,

–samostatne zárobkovo činné osoby*,

–osoby vo veku do 30 rokov*,

–osoby vo veku nad 54 rokov*,

–osoby s nižším sekundárnym vzdelaním alebo nižším vzdelaním (ISCED 0 – 2)*,

–osoby s vyšším sekundárnym vzdelaním (ISCED 3) alebo post-sekundárnym vzdelaním (ISCED 4)*,

–osoby s terciárnym vzdelaním (ISCED 5 –8)*.

Celkový počet prijímateľov sa má vypočítať automaticky na základe spoločných ukazovateľov výstupov týkajúcich sa postavenia v zamestnaní 2 .

Tieto údaje o prijímateľoch, ktorí sa zúčastňujú na opatreniach spolufinancovaných z EGF, sa majú poskytnúť v záverečnej správe, ako sa stanovuje v článku 20 ods. 1.

2.Spoločné ukazovatele výsledkov týkajúce sa prijímateľov:

–percentuálny podiel prijímateľov podpory z EGF v zamestnaní (rozdelený podľa typu pracovnej zmluvy: na plný pracovný čas/na kratší pracovný čas, na dobu určitú/na neurčitý čas) a samostatná zárobková činnosť, 6 mesiacov po skončení obdobia implementácie*,

–percentuálny podiel prijímateľov podpory z EGF, ktorí sú v procese získavania kvalifikácie, 6 mesiacov po skončení obdobia implementácie*,

–percentuálny podiel prijímateľov podpory z EGF, ktorí sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, 6 mesiacov po skončení obdobia implementácie*.

Tieto údaje sa majú poskytnúť v záverečnej správe, ako sa stanovuje v článku 20 ods. 1, pričom pri ich zbere sa mali použiť údaje, ktoré poskytli príslušné orgány členského štátu, ako aj údaje z prieskumov u prijímateľov (ako sa stanovuje v článku 20 ods. 1 písm. d). Tieto údaje majú zahŕňať celkový vypočítaný počet prijímateľov, ako sa uvádza v rámci spoločných ukazovateľov výstupov (1). Percentuálne podiely sa preto týkajú aj tohto celkového vypočítaného počtu.

3.Spoločný ukazovateľ o dlhodobejších výsledkoch týkajúci sa prijímateľov:

–percentuálny podiel prijímateľov podpory z EGF v zamestnaní vrátane samostatnej zárobkovej činnosti, 18 mesiacov po skončení obdobia implementácie stanoveného v rozhodnutí o financovaní*.

Tieto údaje sa majú sprístupniť do konca devätnásteho mesiaca po skončení obdobia implementácie. Tieto údaje by mali zahŕňať celkový vypočítaný počet prijímateľov, ako sa uvádza v rámci spoločných ukazovateľov výstupov (1). Percentuálne podiely sa preto týkajú aj tohto celkového vypočítaného počtu. V súvislosti s väčšími prípadmi, ktoré zahŕňajú viac ako 1 000 prijímateľov, sa údaje môžu alternatívne zbierať na základe reprezentatívnej vzorky z celkového počtu prijímateľov, ktorý sa uvádza medzi ukazovateľmi výstupov (1).

(1)    Riadiace orgány majú zaviesť systém, ktorým sa elektronicky zaznamenávajú a uchovávajú údaje o jednotlivých účastníkoch. Ustanovenia o spracovaní údajov zavedené členskými štátmi majú byť v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1), a najmä s jeho článkami 4, 6 a 9. Údaje uvedené v rámci ukazovateľov označených * sú osobné údaje podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Ich spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa [článok 6 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679].

(2)    Nezamestnaná osoba, neaktívna osoba, zamestnaná osoba, samostatne zárobkovo činná osoba.