EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 12. 2018

COM(2018) 795 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie

1.    ÚVOD – EURÓPSKA STRATÉGIA PRE UMELÚ INTELIGENCIU

Umelá inteligencia mení náš svet podobne ako elektrina v minulosti. Sprevádza nás, keď prekladáme texty online alebo v mobilných aplikáciách hľadáme najlepšiu cestu, ako sa dostať na miesto určenia. Doma môže inteligentný termostat znížiť účty za energiu až o 25 % tak, že bude analyzovať zvyklosti členov domácnosti a podľa toho nastaví teplotu 1 . V zdravotníctve zasa môžu algoritmy pomôcť dermatológom lepšie stanoviť diagnózu, napríklad vďaka tomu, že na základe analýzy veľkých súborov lekárskych snímok sa naučia odhaliť až 95 % prípadov rakoviny kože 2 .

Tým, že umelá inteligencia využíva veľké množstvo údajov na poskytovanie účinných riešení, zlepšuje výrobky, postupy a obchodné modely vo všetkých hospodárskych odvetviach. Spoločnostiam môže pomôcť určiť, ktoré stroje budú potrebovať údržbu skôr, než u nich dôjde k poruche. Mení taktiež verejné služby.

Zmeny, ktoré priniesla umelá inteligencia, vyvolávajú aj obavy. Pracovníci sa boja, že automatizácia ich pripraví o prácu, spotrebitelia chcú vedieť, kto je zodpovedný, ak systém založený na umelej inteligencii prijme nesprávne rozhodnutie, malé podniky nevedia, ako umelú inteligenciu začleniť do svojej obchodnej činnosti, začínajúce podniky v oblasti umelej inteligencie nenachádzajú v Európe zdroje a talenty, ktoré potrebujú, a vzhľadom na rozsiahle investície v USA a Číne medzinárodná hospodárska súťaž nikdy nebola tvrdšia.

V záujme riešenia týchto výziev a čo najväčšieho využitia príležitostí, ktoré poskytuje umelá inteligencia, Komisia v apríli 2018 uverejnila európsku stratégiu 3 . Komisia navrhla prístup, ktorý stavia ľudí do centra vývoja umelej inteligencie (umelej inteligencie sústredenej na človeka) a podporuje využívanie tejto výkonnej technológie s cieľom pomôcť riešiť najväčšie svetové výzvy: od liečby chorôb cez boj proti zmene klímy a predvídanie prírodných katastrof až po zvýšenie bezpečnosti dopravy 4 , boj proti kriminalite a zlepšenie kybernetickej bezpečnosti.

Táto stratégia podporuje etickú, bezpečnú a špičkovú umelú inteligenciu s pôvodom v Európe. Vychádza z vedeckých a priemyselných silných stránok Európy 5 a je založená na troch pilieroch: zvýšenie verejných a súkromných investícií do umelej inteligencie, príprava na sociálno-ekonomické zmeny a zabezpečenie vhodného etického a právneho rámca. Ak má táto stratégia uspieť, je dôležitá koordinácia na európskej úrovni.

2.    KOORDINOVANÝ PLÁN UMELEJ INTELIGENCIE – PREHĽAD

Komisia vo svojej stratégii pre umelú inteligenciu v Európe navrhla do konca roka 2018 spolu s členskými štátmi vypracovať koordinovaný plán zameraný na umelú inteligenciu s cieľom maximalizovať vplyv investícií na úrovni EÚ a na vnútroštátnych úrovniach, podporiť synergie a spoluprácu v celej EÚ, vymieňať si osvedčené postupy a spoločne vymedziť ďalší postup v záujme zabezpečenia, aby EÚ ako celok mohla konkurovať v celosvetovom meradle. Návrh koordinovaného plánu založeného na vyhlásení o spolupráci v oblasti umelej inteligencie bol predstavený v apríli 2018 pri príležitosti Digitálneho dňa a podpísali ho všetky členské štáty a Nórsko 6 . Európska rada ho schválila v júni 2018 7 .

Členské štáty (ako súčasť skupiny pre digitalizáciu európskeho priemyslu a umelú inteligenciu), Nórsko, Švajčiarsko a Komisia vypracovali plán v priebehu niekoľkých zasadnutí od júna do novembra 2018. Výmeny sa uskutočnili aj počas zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť v rámci rakúskeho predsedníctva Rady EÚ.

Na týchto zasadnutiach určili členské štáty a Komisia rad spoločných opatrení na zvýšenie investícií, zhromažďovanie údajov (ktoré pre umelú inteligenciu predstavujú východiskovú „surovinu“), podporu talentu a zabezpečenie dôvery 8 , ktoré vychádzajú z európskej stratégie. Stanovili prioritné oblasti verejného záujmu, napríklad zdravotná starostlivosť, doprava a mobilita, bezpečnosť, ochrana a energetika, ako aj dôležité hospodárske odvetvia, napríklad spracovateľský priemysel a finančné služby.

Výsledok tejto spoločnej práce, koordinovaný plán, je prílohou k tomuto oznámeniu. Podrobne uvádza opatrenia, ktoré sa majú začať v rokoch 2019 – 2020, a pripravuje základňu pre činnosti v nasledujúcich rokoch. Bude sa každoročne preskúmavať a aktualizovať.

Toto oznámenie predstavuje hlavné ciele a iniciatívy plánu.

2.1. Spoločné ciele a ďalšie úsilie

Koordinovaný plán poskytuje strategický rámec vnútroštátnych stratégií pre umelú inteligenciu. Doposiaľ už päť členských štátov prijalo vnútroštátnu stratégiu pre umelú inteligenciu s osobitným rozpočtom 9 . Všetky ostatné členské štáty sa vyzývajú, aby svoje vnútroštátne stratégie pre umelú inteligenciu spracovali do polovice roku 2019 nadväzujúc na prácu vykonanú na európskej úrovni. Očakáva sa od nich, že načrtnú výšku investícií a vykonávacie opatrenia.

V priebehu budúceho roku sa členské štáty a Komisia dohodnú aj na spoločných ukazovateľoch slúžiacich na monitorovanie využívania a rozvoja umelej inteligencie v Únii a miery úspechu zavedených stratégií s podporou monitorovacieho centra pre umelú inteligenciu (AI-Watch), ktoré vyvinulo Spoločné výskumné centrum Komisie 10 .

Európa v súčasnosti zaostáva v súkromných investíciách do umelej inteligencie 11 . Ak sa nevynaloží dostatočné úsilie, EÚ riskuje, že premešká príležitosti poskytované umelou inteligenciou, bude čeliť úniku mozgov a stane sa spotrebiteľom riešení vyvinutých niekde inde. Európska stratégia pre umelú inteligenciu preto stanovila ambiciózne, ale realistické ciele: verejné a súkromné investície do umelej inteligencie sa musia v Únii zvýšiť, aby sa v nasledujúcom desaťročí dosiahol cieľ 20 miliárd EUR za rok. Ako prvý krok Komisia zvyšuje investície do umelej inteligencie na základe rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020, a to na 1,5 miliardy EUR v období 2018 – 2020. Táto suma zodpovedá 70-percentnému zvýšeniu v porovnaní s obdobím 2014 – 2017. Ak členské štáty a súkromný sektor vynaložia podobné úsilie, celkové investície v Únii sa v období 2018 – 2020 zvýšia na viac ako 20 miliárd EUR 12 . Vďaka tomu by Únia mohla v budúcom desaťročí ešte zvýšiť snahy a investície by postupne mohli dosiahnuť 20 miliárd EUR za rok. Zodpovedalo by to ročným investíciám verejného sektora (členských štátov a Komisie) vo výške 7 miliárd EUR, čo je rovnocenné s inými kontinentmi. Komisia navrhla, aby Únia v nasledujúcom programovom období 2021 – 2027 investovala do umelej inteligencie najmenej 1 miliardu EUR za rok z programov Horizont Európa a Digitálna Európa 13 .

S prihliadnutím na tieto ciele sa členské štáty dohodli, že je potrebný ambiciózny prístup a že sa vnútroštátne úsilie musí zvýšiť. Koordinované verejné úsilie pomôže zmobilizovať viac súkromných investícií.

Zatiaľ čo verejné investície zohrávajú významnú úlohu, dôležitou povinnosťou regulačných orgánov je odstrániť prekážky spôsobené roztrieštenými trhmi. Produkty a služby sú čoraz viac vzájomne prepojené a digitalizované. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité vyhnúť sa fragmentácii trhu v strategických odvetviach, ako je umelá inteligencia, a to aj posilnením kľúčových predpokladov (napr. spoločných noriem a rýchlych komunikačných sietí). Skutočný jednotný trh s integrovaným digitálnym rozmerom 14  pomôže podnikom rozširovať sa a obchodovať cez hranice, čím sa ešte znásobia investície.

2.2.     Na ceste k európskemu verejno-súkromnému partnerstvu v oblasti umelej inteligencie a väčšiemu financovaniu pre začínajúce podniky a novátorské malé a stredné podniky 15

Členské štáty a Komisia posilnia aj spoluprácu so súkromným sektorom. Komisia spojí podniky a výskumné organizácie, aby spracovali spoločný strategický výskumný program umelej inteligencie, ktorý stanoví priority v súlade s potrebami trhu a podporí medziodvetvové a cezhraničné výmeny. Pripraví to pôdu pre nové výskumno-inovačné partnerstvo v oblasti umelej inteligencie, ktoré podporí spoluprácu medzi akademickou obcou a priemyslom v Európe. Očakáva sa, že súkromný sektor sa ako súčasť tohto zmluvného partnerstva zaviaže vynaložiť osobitné a vysoké investície do umelej inteligencie. Toto partnerstvo bude založené na existujúcich partnerstvách v oblasti robotiky a veľkých dát 16 , ktoré predstavujú investície vo výške 4,4 miliardy EUR a z ktorých väčšina (3,2 miliardy EUR) pochádza z priemyslu. Zainteresované strany už potvrdili, že podporia vytvorenie partnerstva v oblasti umelej inteligencie 17 .

Okrem toho je cieľom Komisie sprístupniť zdroje pre začínajúce podniky a novátorov zaoberajúcich sa umelou inteligenciou a blockchainom, aby sa im pomohlo v rozširovaní podnikateľskej činnosti. V roku 2020 by sa malo najprv získať 100 miliónov EUR, ktoré by sa mohli ďalej doplniť účasťou zainteresovaných národných podporných bánk a iných inštitúcií. Mohlo by to pomôcť pripraviť sa na zvýšenie prístupu k financovaniu pre umelú inteligenciu v rámci Programu InvestEU od roku 2021.

Komisia súčasne dosahuje pokrok pri vytváraní Európskej rady pre inováciu, aby sa podporili špičkové technológie a najinovačnejšie začínajúce podniky. V reakcii na výzvu Európskej rady z júna 2018 18 sa na začiatku roku 2019 vyhlási nová pilotná iniciatíva 19 , ktorá bude zahŕňať podporu pre ďalšiu generáciu technológií umelej inteligencie sústredených na človeka.

2.3.    Posilnenie excelencie v dôveryhodných technológiách umelej inteligencie a rozsiahle rozšírenie 20

Cieľom členských štátov a Komisie je zvýšiť vnútroštátne výskumné kapacity a dosiahnuť ich potrebný objem prostredníctvom hustejších sietí európskych výskumných centier excelentnosti pre umelú inteligenciu. Cieľom je podporovať spoluprácu medzi najlepšími výskumnými tímami v Európe, aby mohli spoločnými silami efektívnejšie riešiť hlavné vedecké a technologické výzvy v umelej inteligencii.

Uvedenie najnovších aplikácií umelej inteligencie na trh si vyžaduje experimentovanie a testovanie v reálnych podmienkach. Komisia ako súčasť vykonávania stratégie digitalizácie európskeho priemyslu 21 prijatej v roku 2016 už podporuje rozsiahle pilotné projekty a experimenty v oblastiach, ako je inteligentné poľnohospodárstvo, inteligentné mestá a prepojené a autonómne vozidlá.

Z týchto pilotných projektov a experimentov sa budú čerpať ponaučenia do budúcnosti. S cieľom optimalizovať investície a zamedziť duplicite úsilia Komisia navrhuje, aby sa vybudovalo viacero rozsiahlych referenčných testovacích miest prístupných všetkým subjektom v celej Európe s použitím až 1,5 miliardy EUR z rozpočtu vyčleneného na umelú inteligenciu z navrhnutého programu Digitálna Európa, pričom sa bude vychádzať z pevnej základne existujúcich centier excelentnosti v členských štátoch. Príklady testovacích zariadení, ktoré zavádzajú členské štáty, zahŕňajú cezhraničné testovanie prepojeného a autonómneho riadenia vozidiel 22 a experimenty inteligentných nemocníc v skutočnom meradle. V prípade prepojenej a autonómnej mobility sa identifikácia takýchto testovacích zariadení, ako aj samotné testy budú koordinovať, a to najprv cez jednotnú celoeurópsku platformu uvedenú v stratégii EÚ pre mobilitu budúcnosti 23 , a neskôr aj na základe zodpovedajúceho partnerstva, ktoré sa má zriadiť v rámci programu Európsky horizont.

Je rovnako dôležité podporovať čo najširšie využívanie umelej inteligencie v hospodárstve, najmä zo strany začínajúcich a malých a stredných podnikov. Zvyšovaním informovanosti verejnosti a vzájomnou výmenou najnovšieho vedeckého pokroku a otestovaných najmodernejších technológií vyvinutých v Európe môžeme zaistiť, aby každý podnik, malý alebo veľký, či už je zameraný na špičkové technológie alebo nie, ako aj verejný sektor mohli využiť tieto digitálne príležitosti. Navrhnutý nový program Digitálna Európa zaisťuje spolufinancovanie zo strany členských štátov a Komisie v centrách digitálnych inovácií v celej Európe, a to aj prostredníctvom fondov politiky súdržnosti. Program ďalej uľahčí rozšírenie kapacity umelej inteligencie v každom členskom štáte a bude napojený na platformu umelej inteligencie na požiadanie 24 . Členské štáty na tento účel určia v roku 2019 centrá digitálnych inovácií pre umelú inteligenciu na svojom území.

2.4.    Prispôsobenie našich programov a systémov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom lepšej prípravy našej spoločnosti na umelú inteligenciu 25

Rýchly technický pokrok povedie k podstatným zmenám sveta práce a zrejme to nepotrvá dlho. Technologické zmeny konkrétne prinesú iné požiadavky na zručnosti pracovníkov, čo znamená, že potenciálne veľký počet pracovníkov si bude musieť zvýšiť kvalifikáciu. Preto sa treba viac zamerať na celoživotné vzdelávanie. Jeden osobitný aspekt zmeny sa týka tých pracovníkov, ktorí budú skutočne navrhovať a vykonávať riešenia umelej inteligencie do budúcnosti. Takmer všetky členské štáty čelia nedostatku odborníkov na informačné a komunikačné technológie a v súčasnosti je pre odborníkov na digitalizáciu voľných viac ako 600 000 pracovných miest 26 . Okrem toho talentovaní výskumníci a sľubné začínajúce podniky často dostávajú zaujímavé ponuky zo zahraničia. Napríklad v roku 2017 v Silicon Valley pôsobilo 240 000 Európanov 27 ; mnohí z nich prišli do USA, aby nastúpili na konkrétne pracovné miesto v technickom priemysle. Európa musí dokázať školiť, získavať a udržať si talenty tohto druhu a podporovať podnikavosť, rozmanitosť a rodovú rovnováhu.

Členské štáty si preto budú vymieňať najlepšie postupy, ako posilniť excelenciu a udržať si talentovaných pracovníkov, a tiež ako zvýšiť a urýchliť úsilie, aby sa plne zaviedli a využili možnosti poskytované súčasným acquis v oblasti migrácie vrátane modrej karty 28 v záujme získavania talentov. Modrá karta je pracovné povolenie umožňujúce vysokokvalifikovaným občanom tretích krajín pracovať a žiť v EÚ. Zručnosti by mali byť zahrnuté aj do vnútroštátnych stratégií umelej inteligencie, ktoré sa majú uverejniť do polovice roku 2019. Stratégie by mali riešiť zručnosti spojené s umelou inteligenciou v rámci formálneho vzdelávania, okrem iného aj v odbornej príprave a vo vysokoškolskom vzdelávaní, a tiež spôsoby, ako zvýšiť príležitosti pre študentov magisterského a doktorandského štúdia v oblasti umelej inteligencie.

Komisia podporí študentov magisterského a doktorandského štúdia v oblasti umelej inteligencie prostredníctvom navrhovanej užšej spolupráce medzi výskumnými centrami excelentnosti pre umelú inteligenciu a všeobecnejšie vo výskumno-inovačných programoch EÚ. Bude sa sledovať aj interdisciplinárnosť, a to podporou kombinovaných programov, napríklad v práve alebo psychológii a zároveň v umelej inteligencii. Okrem toho by sa digitálne zručnosti, ktoré uľahčujú rozvoj a využívanie umelej inteligencie, mali zaradiť do všetkých učebných plánov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Vzhľadom na častý rušivý charakter technického pokroku tvorcovia politiky spracujú stratégie riešenia zmien v oblasti zamestnanosti s cieľom zabezpečiť inkluzívnosť, lebo tempo, akým budú niektoré pracovné miesta zanikať a iné vznikať, sa pravdepodobne zrýchli a obchodné modely i spôsoby vykonávania rôznych úloh a druhov práce sa zmenia. Môže byť preto potrebné modifikovať súčasný trh práce a mechanizmy sociálnej ochrany s cieľom podporovať zmeny postavenia na trhu práce. Komisia zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre vplyv digitálnej transformácie na trhy práce EÚ. Tá na jar 2019 predloží správu, ktorá sa bude zaoberať uvedenými otázkami 29 .

2.5.    Vytváranie európskeho dátového priestoru dôležitého pre umelú inteligenciu v Európe, okrem iného aj pre verejný sektor 30

Ďalší pokrok v umelej inteligencii si vyžaduje dobre fungujúci ekosystém údajov založený na dôvere, dostupnosti údajov a infraštruktúre 31 . Zárukou dôvery na jednotnom trhu s údajmi je všeobecné nariadenie o ochrane údajov 32 . Predstavuje novú globálnu normu so silným zameraním na práva jednotlivcov, ktorá odráža európske hodnoty a je významným prvkom zabezpečenia dôvery v umelú inteligenciu. Táto dôvera je mimoriadne dôležitá v prípade spracúvania údajov o zdravotnej starostlivosti pre aplikácie, ktoré sú založené na umelej inteligencii. Komisia by chcela vyzvať Európsky výbor pre ochranu údajov, aby vypracoval usmernenia o spracúvaní osobných údajov v kontexte výskumu. Tým sa uľahčí vývoj veľkých súborov údajov na účely cezhraničného výskumu, ktoré sa môžu použiť na vývoj umelej inteligencie.

Ak sa má umelá inteligencia rozvíjať, je potrebné veľké množstvo údajov. Strojové učenie, jeden z druhov umelej inteligencie, funguje na základe identifikácie vzorov v dostupných údajoch a následného uplatnenia týchto znalostí na nové údaje. Čím je súbor údajov väčší, tým lepšie môže umelá inteligencia rozpoznať a odhaliť dokonca aj nepatrné vzťahy v údajoch.

Po naučení vedia algoritmy správne zaradiť do kategórií predmety, ktoré nikdy nevideli, pričom čoraz častejšie dosahujú presnosť, ktorá prekračuje tú ľudskú. Prístup k údajom je preto kľúčovou zložkou konkurencieschopného prostredia umelej inteligencie, ku ktorému by EÚ mala prispieť pri plnom rešpektovaní pravidiel ochrany osobných údajov.

Nadobudnutie účinnosti nariadenia o voľnom toku iných ako osobných údajov 33 v priebehu roku 2019 pomôže odblokovať prístup k údajom, najmä údajom strojového pôvodu, a značne uľahčí cezhraničné fungovanie podnikov v Únii. Otvorenosť medzinárodným tokom údajov bude naďalej zaručená, a to pri plnom dodržiavaní pravidiel EÚ o ochrane osobných údajov a v súlade s uplatniteľnými právnymi nástrojmi vrátane dohôd o voľnom obchode.

Dohoda o preskúmaní smernice o informáciách verejného sektora 34 tiež zvýši množstvo údajov dostupných pre inovácie.

Vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov v rade oblastí, ako je výroba alebo energetika, bude predstavovať veľkú výhodu pre európskych novátorov a podniky. Tieto spoločné európske dátové priestory budú zhromažďovať údaje v kontexte verejného sektora, ako aj v medzipodnikovom kontexte v celej Európe a sprístupnia ich na výcvik umelej inteligencie 35 v rozsahu, ktorý umožní rozvoj nových výrobkov a služieb. Zásadný význam má rýchle vypracovanie a prijatie európskych pravidiel, ako sú požiadavky a normy v oblasti interoperability. Únia musí taktiež poskytnúť podporu s cieľom zabezpečiť bezproblémový prístup k týmto súborom údajov a ich výmenu a opakované použitie. Ak členské štáty identifikujú súbory údajov s vysokou hodnotou, budú sa dať transparentnejšie opakovane používať. Komisia zo svojho hlavného programu Copernicus prispieva aj veľkým množstvom údajov a informácií získaných pozorovaním Zeme.

Mimoriadne sľubné sú spôsoby využitia umelej inteligencie v zdravotnej starostlivosti. Komisia v roku 2020 pomocou Horizontu 2020 – v koordinácii s členskými štátmi – podporí rozvoj spoločnej databázy zdravotných snímok (tie budú anonymizované a dobrovoľne poskytované pacientmi). Táto databáza snímok bude sprvu zameraná na najbežnejšie formy rakoviny a umelú inteligenciu bude využívať na zlepšenie diagnostiky a liečby. Práca na tomto projekte bude spĺňať všetky potrebné regulačné, bezpečnostné a etické požiadavky.

Nástroje umelej inteligencie sú dôležité aj pre budúce fungovanie verejnej správy. Členské štáty a Komisia sa zapoja do partnerského učenia a prediskutujú oblasti pre spoločné obstarávanie riešení umelej inteligencie vrátane kybernetickej bezpečnosti, ako aj špecifické výzvy pre verejný sektor. Pri zavádzaní umelej inteligencie, napríklad v oblasti bezpečnosti a presadzovania práva, vznikajú osobitné právne a etické výzvy, keďže orgány verejnej správy sa musia riadiť právnymi predpismi, musia motivovať svoje rozhodnutia a ich činnosť podlieha súdnemu preskúmaniu správnymi súdmi.

Napokon je z hľadiska spracúvania údajov dôležitá výpočtová kapacita. Európska iniciatíva v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky 36 (EuroHPC) zhromažďuje zdroje na vývoj superpočítačov budúcej generácie na účel spracúvania veľkých dát a výcviku umelej inteligencie. V tejto súvislosti je pre rozvoj nezávislého a inovačného európskeho ekosystému v oblasti konštrukcie najvýkonnejších čipov kľúčové prebiehajúce partnerstvo s členskými štátmi a priemyslom zamerané na mikroelektronické komponenty a systémy (ECSEL 37 ) a tiež európska iniciatíva v oblasti procesorov 38 , ktorej cieľom je vytvoriť technológiu procesorov s nízkou spotrebou pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku, dátové centrá a autonómne vozidlá.

2.6.    Vypracovanie etických usmernení s globálnou perspektívou a zabezpečenie právneho rámca nakloneného inováciám 39

S cieľom získať dôveru, ktorá je potrebná, ak majú spoločnosti prijať a používať umelú inteligenciu, by technológia mala byť predvídateľná, zodpovedná, overiteľná, mala by rešpektovať základné práva a dodržiavať etické pravidlá. Inakšie môže používanie umelej inteligencie viesť k nežiaducim dôsledkom, napríklad k vytvoreniu tzv. komnaty ozvien, kde ľudia prijímajú len informácie, ktoré zodpovedajú ich názorom, alebo k zvýšeniu diskriminácie, ako keď algoritmus za 24 hodín nadobudol rasistické sklony, lebo bol vystavený rasistickému obsahu 40 .

Ľudia by rozhodne mali chápať, ako umelá inteligencia prijíma rozhodnutia. Európa sa môže stať celosvetovým lídrom vo vývoji a v používaní umelej inteligencie na pozitívne účely a v podpore prístupu sústredeného na človeka a zásad etiky vštepenej v štádiu návrhu.

Aby sa tieto zásady pevnejšie zakotvili do vývoja a používania umelej inteligencie, Komisia poverila nezávislú expertnú skupinu na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu úlohou spracovať návrh etických usmernení pre umelú inteligenciu. Prvá verzia bude uverejnená na konci roku 2018 a experti predložia Komisii svoju konečnú verziu usmernení v marci 2019 po širokej konzultácii prostredníctvom Európskej aliancie pre umelú inteligenciu 41 . Zámerom je potom európsky etický prístup presadiť v celosvetovom meradle. Komisia má záujem spolupracovať so všetkými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ a sú ochotné rešpektovať rovnaké hodnoty.

Ďalší pokrok v umelej inteligencii si navyše vyžaduje regulačný rámec, ktorý je dosť pružný na podporu inovácií a súčasne zaisťuje vysokú úroveň ochrany a bezpečnosti. Komisia momentálne posudzuje, či vnútroštátne a rámce a rámce EÚ pre bezpečnosť a zodpovednosť plnia svoj účel vzhľadom na tieto nové výzvy, alebo či sa musia riešiť nejaké nedostatky. S týmto cieľom Komisia v polovici roka 2019 uverejní správu o prípadných nedostatkoch v rámcoch bezpečnosti a zodpovednosti pre umelú inteligenciu a odporúčanom smerovaní.

2.7.    Aspekty spojené s bezpečnosťou aplikácií a infraštruktúry umelej inteligencie a medzinárodný program bezpečnosti

Je potrebné lepšie chápať, ako môže umelá inteligencia ovplyvniť bezpečnosť v troch rozmeroch: ako by umelá inteligencia mohla zvýšiť ciele sektora bezpečnosti; ako možno technológie umelej inteligencie chrániť pred útokmi; a ako riešiť akékoľvek potenciálne zneužívanie umelej inteligencie na škodlivé účely.

Vzhľadom na zvyšujúci sa potenciál a citlivosť spôsobov využívania umelej inteligencie v mnohých oblastiach digitálneho hospodárstva a spoločnosti, ako je autonómna mobilita alebo zamedzenie výpadku elektrického prúdu, je mimoriadne dôležité stanoviť požiadavky na kybernetickú bezpečnosť pre umelú inteligenciu 42 .

Používanie umelej inteligencie v zbraňových systémoch má potenciál zásadne zmeniť ozbrojené konflikty, a preto vyvoláva vážne obavy a otázky. Únia bude pokračovať v zdôrazňovaní toho, že medzinárodné právo, vrátane medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, sa plne vzťahuje na všetky systémy zbraní vrátane autonómnych systémov zbraní a že štáty sú naďalej zodpovedné za ich vývoj a používanie v ozbrojených konfliktoch a musia za ne skladať účty. EÚ trvá na tom, že o použití smrtonosnej sily musí aj naďalej rozhodovať človek a že tento prvok musí byť súčasťou celého životného cyklu akéhokoľvek zbrojného systému 43 .

3.    ZÁVERY

Umelá inteligencia je už súčasťou našich každodenných životov, ale jej potenciál je oveľa väčší, než sme dosiaľ videli. Aby sa Európa stala popredným aktérom v umelej inteligencii, musí vychádzať zo svojich silných stránok a podporovať rozvoj etickej, bezpečnej a špičkovej umelej inteligencie s pôvodom v Európe.

Komisia preto vyzýva:

·Európsku radu, aby schválila koordinovaný plán,

·členské štáty, aby vykonávali koordinovaný plán vrátane vypracovania vnútroštátnych stratégií umelej inteligencie, ktoré načrtnú úrovne investícií a vykonávacie opatrenia, do polovice roka 2019,

·spoluzákonodarcov, aby urýchlene prijali zostávajúce legislatívne iniciatívy, ktoré sú nevyhnutné, ak má európska stratégia pre umelú inteligenciu uspieť, a to aj vrátane návrhov predložených v kontexte budúceho viacročného finančného rámca.

(1)

      https://www.latribune.fr/entreprises-finance/la-tribune-de-l-energie-avec-erdf/cinq-objets-connectes-pour-economiser-l-energie-545571.html.  

(2)

      https://www.theguardian.com/society/2018/may/29/skin-cancer-computer-learns-to-detect-skin-cancer-more-accurately-than-a-doctor.  

(3)

     COM(2018) 237.

(4)

     Odhaduje sa, že asi 90 % nehôd v cestnej doprave je spôsobených ľudskou chybou, pozri COM(2016) 787.

(5)

     Európa má v oblasti umelej inteligencie výskumníkov a začínajúce podniky svetovej úrovne a je na čele v robotike a softvérovom vybavení/platformách medzi podnikmi. Jej kvalitná doprava, zdravotná starostlivosť a spracovateľský priemysel by mali v umelej inteligencii zaujímať popredné miesto.

(6)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/eu-member-states-sign-cooperate-artificial-intelligence.  

(7)

      https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2018/06/29/20180628-euco-conclusions-final/.  

(8)

     Všetky tieto opatrenia musia byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a štátnej pomoci EÚ.

(9)

     Cielené stratégie pre umelú inteligenciu majú zavedené Francúzsko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Nemecko. Niektoré krajiny ako Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Írsko a Nórsko začleňujú opatrenia spojené s umelou inteligenciou do svojich širších stratégií digitalizácie. Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko momentálne na svojich stratégiách pracujú.

(10)

      https://ec.europa.eu/knowledge4policy/ai-watch_en.

(11)

     V roku 2016 Európa vynaložila spolu 2,4 – 3,2 miliardy EUR v porovnaní s 6,5 – 9,7 miliardy EUR v Ázii a 12,1 – 18,6 miliardy EUR v Severnej Amerike. Zdroj: 10 kľúčových krokov, ktoré Európa musí prijať v ére umelej inteligencie a automatizácie, McKinsey, 2017.

(12)

     Môže to zahŕňať investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Päť regiónov má priority týkajúce sa umelej inteligencie v stratégiách pre inteligentnú špecializáciu: Dolné Sasko (DE), Pohjois-Savo (FI), Lodžské vojvodstvo (PL), Severozápadné Rumunsko (RO) a Severovýchodné Rumunsko (RO). Pozri http://s3platform.jrc.ec.europa.eu/map.  

(13)

     Návrhy na budúci viacročný finančný rámec, najmä nový program Digitálna Európa a Horizont Európa, vôbec najambicióznejší rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, podporujú európsku stratégiu pre umelú inteligenciu.

(14)

     Pozri nedávne oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh vo svete, ktorý sa mení [COM(2018) 772].

(15)

     Podrobnosti o navrhovaných opatreniach možno nájsť v oddiele B koordinovaného plánu.

(16)

     Verejno-súkromné partnerstvá v oblasti robotiky (program SPARC) a veľkých dát (Big Data Value) predstavujú 1,2 miliardy EUR vo forme verejných investícií a 3,2 miliardy EUR vo forme súkromných investícií na roky 2014 – 2020, čo je spolu 4,4 miliardy EUR.

(17)

     Združenie Big Data Value Association, súkromný partner vo verejno-súkromnom partnerstve pre veľké dáta, prijalo pozičný dokument o umelej inteligencii, ktorý obsahuje odporúčanie vybudovať partnerstvo v oblasti umelej inteligencie (november 2018), http://bdva.eu/sites/default/files/AI-Position-Statement-BDVA-Final-12112018.pdf.

(18)

      https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2018/06/29/20180628-euco-conclusions-final/.  

(19)

     Len v roku 2018 bolo financovaných 74 inovačných projektov MSP a začínajúcich podnikov s cieľom rozvíjať inovácie súvisiace s umelou inteligenciou v pilotnej fáze Európskej rady pre inováciu.

(20)

     Podrobnosti o navrhovaných opatreniach možno nájsť v oddiele C koordinovaného plánu.

(21)

     COM(2016) 180.

(22)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/cross-border-corridors-connected-and-automated-mobility-cam.

(23)

     COM(2018) 283.

(24)

      http://ai4eu.org/.

(25)

     Podrobnosti o navrhovaných opatreniach možno nájsť v oddiele D koordinovaného plánu.

(26)

      https://www.pocbigdata.eu/monitorICTonlinevacancies/general_info/.

(27)

      https://jointventure.org/images/stories/pdf/index2018.pdf.

(28)

     Smernica Rady 2009/50/ES o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania. Komisia podala návrh na preskúmanie tohto aktu – COM(2016) 378.

(29)

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/appointment-members-high-level-expert-group-impact-digital-transformation-eu-labour-markets.

(30)

     Podrobnosti o navrhovaných opatreniach možno nájsť v oddieloch E a G koordinovaného plánu.

(31)

     „Údaje sú pre umelú inteligenciu životne dôležité“, pozri kapitolu 12 správy Spoločného výskumného centra s názvom Umelá inteligencia: európska perspektíva, https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/artificial-intelligence-european-perspective .

(32)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.

(33)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii.

(34)

     Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie), COM(2018) 234.

(35)

     Sprístupní sa napojenie na úložiská údajov prostredníctvom platformy umelej inteligencie na požiadanie, ktorá bude poskytovať služby stranám zainteresovaným do vývoja umelej inteligencie.

(36)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/eurohpc-joint-undertaking.

(37)

      https://www.ecsel.eu/.  

(38)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/european-processor-initiative-consortium-develop-europes-microprocessors-future-supercomputers.

(39)

     Podrobnosti o navrhovaných opatreniach možno nájsť v oddieloch F a H koordinovaného plánu.

(40)

      https://www.theguardian.com/technology/2016/mar/24/tay-microsofts-ai-chatbot-gets-a-crash-course-in-racism-from-twitter.

(41)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/european-ai-alliance.

(42)

     Táto zásada je uvedená v spoločnom oznámení o kybernetickej bezpečnosti zo septembra 2017 [JOIN(2017) 450].

(43)

     Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku bude s podporou Komisie vychádzať z konzultácií v Organizácii Spojených národov, Globálnej technickej pracovnej skupine a na iných mnohostranných fórach a bude koordinovať návrhy na riešenie týchto zložitých bezpečnostných výziev. 

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 12. 2018

COM(2018) 795 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie

Koordinovaný plán vývoja a používania
umelej inteligencie s pôvodom v Európe – 2018

Umelá inteligencia nám môže pomôcť riešiť niektoré najväčšie svetové výzvy. Môže poslúžiť lekárom pri zlepšovaní diagnostiky a vývoji liečby doposiaľ neliečiteľných chorôb; môže znížiť spotrebu energie optimalizáciou zdrojov; môže prispieť k čistejšiemu životnému prostrediu tým, že sa zníži potreba pesticídov; môže pomôcť spresniť predpovede počasia a predvídať katastrofy atď. Zoznam je v podstate nekonečný. Umelá inteligencia bude hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a zvyšovania produktivity a prispeje k udržateľnosti a životaschopnosti priemyselnej základne v Európe 1 . Umelá inteligencia mení svet podobne ako v minulosti parný stroj alebo elektrina.

Cieľom Únie je rozvíjať dôveryhodnú umelú inteligenciu založenú na etických a spoločenských hodnotách, ktoré vychádzajú z jej Charty základných práv. Ľudia by mali umelej inteligencii nielen dôverovať, ale mali by mať aj prínos z jej využívania pre svoj osobný a profesionálny život. Európania sa snažia pre umelú inteligenciu vytvoriť ekosystém naklonený inováciám: prostredie, kde hospodárske subjekty nájdu infraštruktúru, výskumné zariadenia, testovacie prostredia, finančné prostriedky, právny rámec a náležité úrovne zručnosti, aby investovali do umelej inteligencie a zavádzali ju. Celkovou ambíciou je, aby sa Európa stala svetovým lídrom vo vývoji a v zavádzaní špičkovej, etickej a bezpečnej umelej inteligencie, ktorá podporuje prístup zameraný na človeka v globálnom kontexte.

Od digitálneho samitu, ktorý usporiadalo estónske predsedníctvo v septembri 2017, je umelá inteligencia na poprednom mieste v programe Rady EÚ. V oznámení Umelá inteligencia pre Európu z 25. apríla 2018 2 sa navrhuje európska stratégia na podporu tohto cieľa. Navrhuje sa v ňom aj koordinovaný plán rozvoja umelej inteligencie v Európe 3 , ktorý sa má s členskými štátmi vypracovať do konca roku 2018. Európska rada tieto návrhy schválila 4 . Súčasný dokument je odpoveďou na spomínanú požiadavku. Európa dokáže túto víziu zrealizovať len vtedy, ak členské štáty a Komisia budú spolupracovať.

Koordinovaný plán je založený na „vyhlásení o spolupráci“, ktoré podpísali všetky členské štáty EÚ a Nórsko v súvislosti s Digitálnym dňom 2018 5 a v ktorom sa zdôrazňuje ochota užšie spolupracovať v oblasti umelej inteligencie. Rakúske predsedníctvo EÚ tiež zaradilo umelú inteligenciu medzi priority v súvislosti s transformáciou priemyslu 6 .

Hlavnými cieľmi koordinovaného plánu je maximalizovať dosah investícií na úrovni EÚ a na vnútroštátnych úrovniach, podporiť synergie a spoluprácu v celej EÚ, okrem iného aj v etike, prispievať k výmene osvedčených postupov a spoločne načrtnúť ďalší postup. Vďaka spolupráci môže Únia maximalizovať svoj vplyv a konkurovať tak v celosvetovom meradle.

Skupina členských štátov pre digitalizáciu európskeho priemyslu a umelú inteligenciu a Komisia od júna do novembra 2018 posudzovali možné smery spolupráce. S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu tempu zmien v spoločnostiach a hospodárstvach vyvolaných umelou inteligenciou sa členské štáty, Nórsko a Švajčiarsko dohodli, že vypracujú priebežný koordinovaný plán, ktorý sa bude monitorovať a každý rok preskúmavať, aby sa zabezpečila jeho aktuálnosť. Súčasný dokument je prvým vydaním tohto plánu a väčšinou obsahuje činnosti na roky 2019 a 2020 s dôrazom na plánované aktivity na úrovni EÚ na základe súčasného finančného rámca. Očakáva sa, že plán pretrvá do ďalšieho desaťročia, prípadne do roku 2027, v súlade s budúcim viacročným finančným rámcom 7 . 

Potreba koordinovaného postupu bola určená v oblasti investícií, excelentnosti a šírenia umelej inteligencie, dostupnosti údajov, spoločenských výziev, etiky a regulačného rámca. Opatrenia sa týkajú súkromného aj verejného sektora s mnohými synergiami.

„Umelá inteligencia s pôvodom v Európe“, ktorá spĺňa želania občanov, reaguje na spoločenské potreby a posilňuje konkurencieschopnosť.

Koordinovaný plán bude maximalizovať prínosy umelej inteligencie pre všetkých Európanov podporou rozvoja dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorá zodpovedá európskym etickým hodnotám a želaniam občanov. Európa postupne zvýši úsilie v oblastiach verejného záujmu, ako je zdravotná starostlivosť, doprava, bezpečnosť, vzdelávanie a energetika, ako aj v iných oblastiach, napríklad výroba a finančné služby (okrem iného aj prostredníctvom blockchainu).

Tento plán spája súbor konkrétnych a doplňujúcich činností na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni 8 s cieľom:

‒zvýšiť investície a posilniť excelentnosť v technológiách a spôsoboch využitia umelej inteligencie, ktoré sú dôveryhodné a „etické a bezpečné už v štádiu návrhu“. Investície sa budú realizovať v stabilnom regulačnom prostredí, ktoré umožňuje experimentovanie a podporuje prevratné inovácie v celej EÚ zabezpečujúce čo najširšie a najlepšie využívanie umelej inteligencie zo strany európskeho hospodárstva a spoločnosti,

‒opierajúc sa o silné stránky Európy a v partnerstve s priemyslom a členskými štátmi rozvíjať a vykonávať spoločné programy spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou v oblasti výskumu, vývoja a inovácií,

‒prispôsobiť programy a systémy vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie, aby sa európska spoločnosť a jej budúce generácie mohli pripraviť na umelú inteligenciu,

‒budovať dôležité kapacity v Európe, ktoré podporujú umelú inteligenciu, ako sú dátové priestory a referenčné miesta na svetovej úrovni pre skúšanie a experimentovanie,

‒dosiahnuť, aby orgány verejnej správy v Európe boli priekopníkmi v používaní umelej inteligencie,

‒na základe práce expertov zaviesť jasné etické usmernenia pre vývoj a používanie umelej inteligencie pri plnom rešpektovaní základných práv s cieľom stanoviť globálne etické normy a byť svetovým lídrom v etickej a dôveryhodnej umelej inteligencii,

‒v prípade potreby preskúmať existujúci vnútroštátny a európsky právny rámec s cieľom lepšie ich prispôsobiť špecifickým výzvam.

Kľúčové predpoklady

Pokrok v umelej inteligencii otvára dvere novým príležitostiam v oblastiach, ako je personalizovaná a precízna zdravotná starostlivosť, mobilita (autonómna jazda 9 ), finančné technológie, vyspelá výroba, vesmírne aplikácie, inteligentné rozvodné siete, udržateľné obehové hospodárstvo a biohospodárstvo, zdokonalené odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činností (napr. pranie špinavých peňazí, daňové podvody), médiá atď.

Táto digitálna transformácia si vyžaduje v mnohých prípadoch značnú modernizáciu súčasnej infraštruktúry. Účinné uplatňovanie umelej inteligencie si bude vyžadovať dokončenie digitálneho jednotného trhu a jeho regulačného rámca vrátane rýchleho prijatia návrhu Komisie na Európske centrum priemyselných, technologických a výskumných kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a sieť národných koordinačných centier 10 , posilnenú pripojiteľnosť pomocou koordinácie frekvenčného spektra, veľmi rýchle mobilné siete 5G a optické vlákna, cloudy ďalšej generácie a satelitné technológie 11 . Vysokovýkonná výpočtová technika a umelá inteligencia budú vzájomne čoraz prepojenejšie, keďže v budúcnosti nás čakajú nové výpočtové, uskladňovacie či komunikačné technológie. Okrem toho by infraštruktúra mala byť prístupná a cenovo dostupná, aby sa zabezpečilo inkluzívne prijatie umelej inteligencie v celej Európe, najmä zo strany malých a stredných podnikov (MSP). Priemysel, a predovšetkým malé a nové podniky, musia tieto technológie poznať a začleňovať ich do nových produktov, služieb a súvisiacich výrobných procesov a technológií, a to aj zvyšovaním úrovne zručností a rekvalifikáciou zamestnancov. Pre rozvoj umelej inteligencie na digitálnom jednotnom trhu bude dôležitá aj normalizácia, ktorá pomôže zaistiť predovšetkým interoperabilitu.

Zásadná zmena je potrebná aj v prípadoch, keď sa údaje musia spracúvať lokálne (napríklad pri prepojenej automatizovanej jazde, ktorá sa musí dokázať rýchlo rozhodovať bez čakania na odpoveď zo vzdialeného serveru). Tento trend stimuluje dopyt po vyspelých technológiách polovodičov s nízkou spotrebou. Už sa objavujú nové prístupy, ktoré idú nad rámec zvyšovania kapacity, a budú potrebné nové energeticky účinné počítačové architektúry (napríklad neuromorfické a kvantové), aby sa zabezpečilo udržateľné využívanie energie. Prebiehajúce partnerstvá medzi členskými štátmi a Úniou prostredníctvom spoločných podnikov, ako je ECSEL 12 (pre elektronické komponenty a systémy), EuroHPC (vysokovýkonná výpočtová technika) 13 , ako aj hlavná kvantová iniciatíva v rámci programu pre výskum a inováciu Horizont 2020 (H2020) sú kľúčové pre spracovávanie veľkých dát a udržanie ďalšieho rozvoja v oblasti umelej inteligencie.

Členské štáty a Komisia budú neustále podporovať zavádzanie kľúčových predpokladov a umelú inteligenciu začlenia do hlavných trendov v príslušných iniciatívach.

Koordinovaný plán je spojený s prebiehajúcimi paralelnými stratégiami v týchto oblastiach.

A.Strategické opatrenia a koordinácia

V oznámení Umelá inteligencia pre Európu uverejnenom v apríli 2018 Komisia predložila svoj prístup k umelej inteligencii založený na troch pilieroch:

·posilnenie technologickej a priemyselnej kapacity EÚ a využívanie umelej inteligencie v celom hospodárstve, a to tak zo strany súkromného, ako aj verejného sektora,

·príprava na sociálno-ekonomické zmeny, ktoré prinesie umelá inteligencia,

·zabezpečenie vhodného etického a právneho rámca založeného na hodnotách Únie a v súlade s Chartou základných práv Európskej únie.

Ako bolo uvedené v aprílovom oznámení, Komisia požiadala expertnú skupinu na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, aby spracovala etické usmernenia pre umelú inteligenciu. Expertná skupina na vysokej úrovni navrhne aj politické odporúčania o investíciách a regulačnom rámci.

Komisia navyše poverila expertnú skupinu pre zodpovednosť a nové technológie, aby jej pomohla s vypracovaním pokynov na vykonávanie smernice o zodpovednosti za výrobky a zásad pre celú EÚ, ktoré môžu slúžiť ako usmernenia pre prípadné úpravy príslušných právnych predpisov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

Expertná skupina Komisie pre stredisko pre monitorovanie ekonomiky online platforiem zasa preskúma politické otázky v regulačných oblastiach súvisiacich s umelou inteligenciou, ako je prístup k údajom 14 , online reklama a úloha algoritmov v ekonomickom prostredí digitálnych platforiem.

Komisia okrem toho zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre vplyv digitálnej transformácie na trhy práce EÚ, ktorá na jar 2019 predloží správu o stratégiách riešenia rušivého účinku na zamestnanosť 15 .

Úrovne investícií do umelej inteligencie sú v Únii v porovnaní s inými časťami sveta, napríklad USA a Čínou, nízke a roztrieštené. Aby sa tieto nedostatky napravili, oznámenie z apríla vytyčuje ambiciózny cieľ zameraný na zvýšenie investícií. Zámerom je (vo verejnom a súkromnom sektore dohromady) dosiahnuť celkový objem najmenej 20 miliárd EUR v období 2018 – 2020 a postupné zvýšenie investícií na 20 miliárd EUR za rok v priebehu ďalšieho desaťročia.

Komisia zvyšuje investície do umelej inteligencie na základe rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020, a to na 1,5 miliardy EUR v období 2018 – 2020, čo predstavuje 70-percentné zvýšenie v porovnaní s obdobím 2014 – 2017. Na základe budúceho viacročného finančného rámca navrhla Komisia vyčleniť na umelú inteligenciu najmenej 1 miliardu EUR za rok z programov Európsky horizont 16 a Digitálna Európa 17 . Skúmajú sa možnosti získať zdroje z Európskeho fondu pre strategické investície a z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Očakáva sa napríklad, že Európsky fond regionálneho rozvoja bude investovať do umelej inteligencie na základe budúcej generácie stratégií pre inteligentnú špecializáciu.

Zatiaľ cielené stratégie pre umelú inteligenciu existujú vo Francúzsku, Fínsku, Švédsku, v Spojenom kráľovstve a Nemecku. Niektoré krajiny ako Dánsko, Luxembursko, Holandsko, Írsko a Nórsko opatrenia spojené s umelou inteligenciou zahrnuli do širších stratégií digitalizácie. Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko Španielsko a Taliansko momentálne na svojich stratégiách pracujú 18 . Aby sa maximalizovali investície, združovali dôležité zdroje, napríklad údaje, a poskytlo bezproblémové regulačné prostredie, musia všetky členské štáty zaviesť vnútroštátne stratégie umelej inteligencie v súlade so zámermi vyjadrenými vo vyhlásení z Digitálneho dňa o spolupráci v oblasti umelej inteligencie vrátane podporných opatrení.

Členské štáty a Komisia budú pokrok vo vykonávaní plánu 19 každoročne monitorovať.

B.Maximalizovanie investícií prostredníctvom partnerstiev

Aby sa uľahčili a posilnili investície do umelej inteligencie a maximalizoval ich vplyv na verejný i súkromný sektor, Komisia, členské štáty a súkromný sektor musia konať spoločne. Európa bude mať vplyv ako celok a dosiahne strategickú autonómiu v umelej inteligencii len za predpokladu, že Komisia i členské štáty zamerajú svoje investície rovnakým smerom pomocou spoločného plánovania a navyše zmobilizujú značné súkromné investície.

·Príprava pôdy pre nové partnerstvo v oblasti umelej inteligencie: Umelou inteligenciou sa v súčasnosti zaoberajú rôzne verejno-súkromné partnerstvá v rámci programu Horizont 2020, najmä verejno-súkromné partnerstvá pre robotiku a veľké dáta s osobitnými výskumno-inovačným zložkami. Aj výskumná akademická obec sa združuje v rôznych sieťach, ako napríklad EurAI – Európske združenie pre umelú inteligenciu. Komisia bude s podporou členských štátov spolupracovať s priemyslom a akademickou obcou na spoločnom výskumno-inovačnom programe v oblasti umelej inteligencie. Opierajúc sa o silné stránky Európy sa zameria na rozvoj dynamického celoúnijného inovačného ekosystému umelej inteligencie, čím sa podporí úzka spolupráca medzi priemyslom a akademickou obcou a posilní konkurencieschopnosť v celom hodnotovom reťazci umelej inteligencie. Na tento účel Komisia uľahčí diskusie najprv so zainteresovanými stranami z verejno-súkromných partnerstiev pre robotiku a veľké dáta, ale neskoršie zahrnie aj zástupcov všetkých príslušných zainteresovaných strán z priemyslu a výskumných inštitúcií s cieľom spracovať spoločný strategický výskumno-inovačný program pre umelú inteligenciu. Komisia plánuje zriadiť skupinu lídrov.

·Spoločné úsilie v záujme investícií do umelej inteligencie: Pre Európu je veľmi dôležité identifikovať ďalšiu generáciu umelej inteligencie, investovať do nej a rozvíjať ju v širokom meradle. Jedným významným prvkom je sprístupnenie dostatočných investícií pre začínajúce podniky v počiatočnej etape, ako aj pre podniky vo fáze rozširovania. S týmto cieľom Komisia plánuje sprístupniť zdroje pre začínajúce podniky a novátorov v umelej inteligencii a blockchaine v počiatočnom štádiu, ako aj pre podniky vo fáze rozširovania, pričom využije existujúce nástroje, ako je Európsky fond pre strategické investície, program Horizont 2020 a Európsky investičný fond. V roku 2020 by sa mala zmobilizovať prvá suma vo výške 100 miliónov EUR. Keďže niektoré prvotné aplikácie blockchainu, ktoré používajú ťaženie z údajov (Bitcoin), spotrebúvajú veľké množstvo energie, Komisia v investičných výberových kritériách pre takýto finančný program uprednostní podporu novších energeticky účinnejších infraštruktúr a aplikácií blockchainu. Činnosti by sa mohli zamerať na: i) financovanie portfólia inovačných spoločností v oblasti umelej inteligencie/blockchainu; ii) rozvoj dynamického spoločenstva investorov v celej EÚ so zameraním na umelú inteligenciu; iii) multiplikáciu investícií na vnútroštátnej úrovni zapojením národných podporných bánk, ktoré sú ochotné zúčastniť sa; iv) stimulovanie investícií súkromného sektora a v) dosiahnutie toho, aby sa Európa stala atraktívnejšou pre začínajúce podniky a aby mali motiváciu tu zotrvať a rásť. V nasledujúcich rokoch by sa umelá inteligencia a blockchain mohli ešte viac podporovať prostredníctvom Programu InvestEU.

·V nadväznosti na závery Európskej rady z júna 2018 24 Európska komisia pripravuje zdokonalený pilotný projekt Európskej rady pre inováciu s cieľom podporiť rozširovanie novátorských spoločností (začínajúce podniky a MSP), ktoré realizujú prelomové inovácie prispievajúce k budovaniu trhu, ako aj prelomovú vedu a kľúčové podporné technológie, ktoré môžu viesť k disruptívnym inováciám.

C.Z laboratória na trh: i) budovanie excelentnosti výskumu, ii) vytvorenie svetových referenčných testovacích zariadení a iii) urýchlenie využívania umelej inteligencie pomocou centier digitálnych inovácií.

Komisia a členské štáty uznávajú, že je dôležité pokračovať v posilňovaní ich vedeckej základne 25 a podporovať výskum a inovácie, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť v technológii, riešili inovačné výzvy a tiež uľahčil transfer výsledkov výskumu do priemyslu.

Komisia posilní svoje investície do výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont 2020 a umelú inteligenciu začlení do všetkých tém, kde sa môže jej prínos rozvíjať alebo využiť. Pri financovaní umelej inteligencie bude napríklad potrebné vyčleniť značné finančné prostriedky na bezpečnostné účely – jednak aby sa zlovoľným subjektom zamedzilo zneužívať technológie umelej inteligencie na trestné činnosti alebo terorizmus, jednak aby sa zavádzali nástroje a riešenia umelej inteligencie na pomoc orgánom presadzovania práva, ktoré tak budú môcť lepšie predchádzať trestnej činnosti a terorizmu, odhaľovať ich a vyšetrovať 26 .

Komisia bude okrem toho pracovať na posilnení európskych centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie, vytvorení svetových referenčných testovacích zariadení a urýchlení využívania umelej inteligencie prostredníctvom centier digitálnych inovácií. Zároveň zabezpečí, aby Európa mala prínos z výsledkov výskumných činností.

Komisia bude vo svojich snahách o posilnenie centier digitálnych inovácií udržovať zemepisnú rovnováhu a podporí vyvážené geografické pokrytie v centrách sietí excelentnosti a testovacích zariadeniach, pričom bude podporovať komplementárnosť vďaka investíciám v rámci politiky súdržnosti.Aj keď má Európa nesporné silné stránky a mnoho jej výskumných centier má popredné postavenie, ak má byť konkurencieschopná na celosvetovej úrovni, je nevyhnutné spojiť sily. Európa zvýši vnútroštátne výskumné kapacity a dosiahne kritické množstvo prostredníctvom pevnejších sietí európskych výskumných centier excelentnosti v oblasti umelej inteligencie 27 . Cieľom je podporiť spoluprácu medzi najlepšími výskumnými tímami v Európe, spojiť sily v záujme efektívnejšieho riešenia hlavných vedeckých a technických výziev v oblasti umelej inteligencie a mobilizovať priemysel, aby sa začlenil do výskumných tímov a našiel s nimi synergie.

Zriaďovanie svetových referenčných testovacích zariadení 28 : Pri uvádzaní akejkoľvek technológie na trh je dôležitým krokom experimentovanie a testovanie najmodernejších technológií v reálnych podmienkach. Aby sa optimalizovali investície a zamedzilo duplicite alebo konkurenčným snahám, mal by sa vytvoriť obmedzený počet veľkokapacitných referenčných miest špecializovaných na umelú inteligenciu a otvorených všetkým subjektom v celej Európe.

Príklady takýchto testovacích zariadení zahŕňajú cezhraničné skúšanie prepojenej a autonómnej jazdy, testovacie miesta pre autonómnu námornú dopravu či vytváranie dátových priestorov. Komisia a členské štáty určia potrebu nových veľkokapacitných testovacích zariadení pre najmodernejšie technológie umelej inteligencie v kľúčových oblastiach, ako je mobilita, zdravotná starostlivosť, výroba, agropotravinárstvo alebo bezpečnosť. Tieto testovacie zariadenia môžu zahŕňať experimentálne regulačné prostredia (t. j. oblasti, kde je regulácia obmedzená alebo priaznivá pre skúšanie nových výrobkov a služieb) vo vybraných oblastiach, v ktorých právo ponecháva regulačným orgánom dostatočný priestor, aby sa zmiernili osobitné právne a regulačné požiadavky počas trvania experimentálneho regulačného prostredia.

Urýchlenie zavádzania umelej inteligencie prostredníctvom centier digitálnych inovácií: Rovnako dôležitá bude podpora zavádzania umelej inteligencie v širšom hospodárstve, najmä zo strany MSP. Zahŕňa to prenos poznatkov a vedeckého pokroku generovaných v európskych výskumných centrách excelentnosti v oblasti umelej inteligencie a tiež validáciu technológií v spomínaných testovacích zariadeniach. Centrá digitálnych inovácií môžu pomôcť zabezpečiť, aby tieto digitálne príležitosti mohol využiť každý podnik, malý alebo veľký, či už je zameraný na špičkové technológie alebo nie, ako aj verejný sektor. Centrá digitálnych inovácií spolu s technickými univerzitami alebo výskumnými organizáciami ako ústredným prvkom pôsobia ako jednotné kontaktné miesta, kde podniky a verejný sektor môžu získať prístup k technológiám, testovaniu a technickej podpore, finančnému poradenstvu, získavaniu informácií o trhoch a príležitostiam na budovanie sietí. Konkrétnejšie povedané, v oblasti umelej inteligencie môžu centrá digitálnych inovácií pomôcť malým a stredným podnikom a orgánom verejnej správy určiť potrebné súbory údajov, vyvíjať algoritmy, cvičiť umelú inteligenciu a napojiť sa na výpočtové zariadenia pomocou platformy „umelej inteligencie na požiadanie“. Môžu pomôcť v odbornej príprave špecialistov z MSP v oblasti používania riešení umelej inteligencie a poskytovať poradenstvo o existujúcej finančnej podpore. Napájajú sa na výskumné centrá excelentnosti, ako aj na dostupné testovacie zariadenia.

Podobne súčasných jedenásť uzlov digitálnych znalostných a inovačných spoločenstiev Európskeho inovačného a technologického inštitútu spája najvýznamnejších aktérov digitálnych sektorov v cieľových regiónoch.

D.Zručnosti a celoživotné vzdelávanie

Talent je podstatnou zložkou pre rozvoj a používanie umelej inteligencie. Umelá inteligencia a digitalizácia rýchle menia spoločnosť a hospodárstvo ako celok vrátane pracovného prostredia. V Európe pretrváva značný nedostatok požadovaných zručností v oblasti informačných a komunikačných technológií. Dopyt po zručnostiach vo vznikajúcich oblastiach ako umelá inteligencia je obzvlášť akútny a problém rastie, lebo ponuka zaostáva za trhom. Takmer všetky členské štáty čelia nedostatkom odborníkov na informačné a komunikačné technológie, okrem iného aj v oblasti umelej inteligencie 32 . Súčasná ponuka špecializovaných programov vysokoškolského vzdelávania je obmedzená a nie je rovnako dostupná vo všetkých členských štátoch 33 . 

Nedostatočné všeobecné technické znalosti v širšej populácii brzdia prístupnosť a využívanie riešení založených na umelej inteligencii. Prístup k potrebných zručnostiam by sa mal podporiť už na základných a stredných školách, aj keď odborná príprava učiteľov zostáva dôležitou výzvou. Musia sa navrhnúť programy zrýchleného preškoľovania, aby sa obyvateľstvu umožnilo získať skúsenosti s umelou inteligenciou. Na skvalitnenie vzdelávania by sa mohli použiť technológie, ako sú hromadné otvorené online kurzy. Tematika umelej inteligencie sa musí stať súčasťou netechnických študijných programov prostredníctvom formálneho aj neformálneho vzdelávania s cieľom poskytnúť budúcim pracovníkom znalosti potrebné na to, aby mohli pracovať a pohybovať sa v pracovnom prostredí, kde umelá inteligencia bude súčasťou každodenných úloh.

Okrem zručností v oblasti informačných a komunikačných technológií sú pre rozvoj umelej inteligencie orientovanej na ľudí rovnako dôležité aj iné zručnosti. Etika a iné zručnosti nepatriace do oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky sú takisto významné a mali by byť súčasťou zložky zameranej na podporu talentov v rámci vnútroštátnych a medzinárodných stratégií pre umelú inteligenciu. Okrem toho by rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností mala sprevádzať modernizácia trhu práce a sociálnych politík, aby sa lepšie zvládali častejšie zmeny postavenia na trhu práce.

K nedostatku požadovaných zručností prispievajú ťažkosti s prilákaním talentov do Európy a ich udržaním v nej. Talentovaní výskumníci a sľubné začínajúce podniky často dostávajú zaujímavé ponuky zo zahraničia. Až 38 % obyvateľstva v Silicon Valley v roku 2017 predstavovali cudzinci, ktorí prišli do USA, aby nastúpili na konkrétne pracovné miesto v technickom priemysle, a 8 % z nich boli Európania 34 . Je potrebné prijať osobitné opatrenia na prilákanie najväčších talentov do Európy, ich udržanie v nej a na vytvorenie konkurenčného prostredia. Užšia spolupráca s priemyslom pomôže zaistiť relevantnosť obsahu vzdelávania pre potreby trhov práce.

Komisia prijala akčný plán digitálneho vzdelávania 35 s cieľom podporiť využívanie technológií a rozvoj digitálnych kompetencií vo vzdelávaní. Ako bolo uvedené v oznámení z apríla, Európsky inovačný a technologický inštitút v súčasnosti začleňuje umelú inteligenciu do všetkých učebných plánov vzdelávacích kurzov, ktoré podporuje, a to na magisterskej aj doktorandskej úrovni; pilotný projekt stáží Digitálna príležitosť (2018 – 2020) 36 zasa študentom programu Erasmus poskytuje možnosť absolvovať stáže v oblasti pokrokových digitálnych zručností. Koncepcia sektorovej spolupráce v oblasti zručností podporuje rozvoj sektorových stratégií riešenia nedostatkových zručností 37 a zlepšovania multidisciplinárnych prístupov tým, že začleňuje prvky umelej inteligencie do iných odborov.

Dôležité je aj vzájomné uznávanie osvedčení, okrem iného aj v prípade nových odborov, ako je umelá inteligencia. Komisia predložila v máji 2018 návrh odporúčania Rady 38 na podporu automatického vzájomného uznávania vysokoškolských diplomov, maturitných vysvedčení a výsledkov študijných pobytov v zahraničí. V navrhnutom odporúčaní Rady sa členské štáty vyzývajú, aby prijali politický záväzok, že kroky potrebné na zavedenie automatického vzájomného uznávania podniknú do roku 2025.

E.Údaje: základný kameň umelej inteligencie – vytvorenie spoločného európskeho dátového priestoru

Súčasná expanzia umelej inteligencie je podporená dostupnosťou veľkých súborov údajov spolu so zvyšovaním výpočtovej kapacity a pripojiteľnosti. Sprístupnenie bezpečných, spoľahlivých a kvalitných údajov širokej škále používateľov v cezhraničnom kontexte je jedným zo základných kameňov európskej politiky. Naďalej sa bude dbať na otvorenosť medzinárodným tokom údajov, a to pri plnom dodržiavaní pravidiel EÚ o ochrane osobných údajov a v súlade s uplatniteľnými právnymi nástrojmi vrátane dohôd o voľnom obchode, ktoré EÚ uzatvára so svojimi partnermi, a záverov Komisie o primeranosti, pokiaľ ide o úroveň ochrany osobných údajov v tretích krajinách. Plné vykonávanie odvetvových právnych predpisov zameraných na zlepšenie možností prístupu k informáciám a ich opakovaného použitia (napr. smernice 40 Inspire) zaistí, aby boli k dispozícii údaje špecifické pre danú oblasť potrebné na podporu užitočných spôsobov použitia umelej inteligencie vo verejnom sektore, či už na analytické účely alebo na účely monitorovania politík 41 .

Pokiaľ ide o spracúvanie údajov týkajúcich sa jednotlivcov, všeobecné nariadenie o ochrane údajov stanovuje pravidlá, ktoré sa vzťahujú na zber, používanie a výmenu takýchto osobných údajov. Okrem toho nedávno prijaté nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov ešte viac uľahčuje cezhraničné toky údajov v rámci Únie, čo je jedným zo základných kameňov digitálneho jednotného trhu. V súvislosti s výmenou údajov a poskytovaním prístupu k nim sa bude uvažovať aj o riešeniach založených na blockchaine, a to plne v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov a súkromia. Navrhované pravidlá 42 o obchodných praktikách medzi online sprostredkovateľskými službami, ako sú trhoviská, obchody s aplikáciami alebo platformy na rezerváciu ubytovania, stanovujú podmienky predvídateľného a transparentného používania údajov medzi hostiteľskými službami a ich obchodnými používateľmi. Tieto opatrenia sú určené na to, aby vniesli ešte viac nestrannosti a dôvery do obchodných vzťahov a prispeli k hodnotnému používaniu údajov v ekosystéme online platforiem.

Je potrebné prijať opatrenia na uľahčenie zdieľania údajov vo verejnom a v súkromnom sektore vytvorením spoločného európskeho dátového priestoru 43 – bezproblémovej digitálnej oblasti s takým rozsahom, ktorý umožní vývoj nových produktov a služieb na základe údajov. Najmä údaje, ktoré generuje a ktorými disponuje verejný sektor, sú často veľmi kvalitné a tvoria hlavné aktívum pre európskych novátorov a podniky.

V záujme rozsiahlejšieho používania by údaje v rámci priestoru mali byť čo najinteroperabilnejšie. To sa dá dosiahnuť najmä tak, že zainteresované strany sa dohodnú na používaní dátových formátov, ktoré sú otvorené, spĺňajú normy FAIR (findability, accessibility, interoperability and reusability – vyhľadateľnosť, prístupnosť, interoperabilita a opakované použitie), sú strojovo čitateľné, normalizované a dokumentované, a to tak pri interakcii medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj v rámci sektorov a naprieč nimi 44 .

Smernica o informáciách verejného sektora 45 stanovuje rámec pre opakované použitie týchto údajov zo strany podnikov. Opatrenia by sa mali zamerať na ľahšie sprístupnenie súborov údajov v praxi, a to najmä pre začínajúce podniky a MSP, a na zjednodušenie agregácie údajov. Mimoriadny význam má navrhovanie a zavádzanie interoperabilných formátov údajov a metaúdajov, ako aj zavádzanie normalizovaných aplikačných programovacích rozhraní (API) na základe európskeho rámca interoperability 46 .

Tieto opatrenia doplnia úsilie členských štátov zamerané na podporu prístupnosti, interoperability a opakovaného používania údajov v sektoroch, ktoré sú veľmi dôležité pre umelú inteligenciu, ako je zdravotníctvo 47 (pozri body nižšie), životné prostredie, mobilita, bezpečnosť, migrácia, udržateľné a obehové biohospodárstvo a potravinový systém.

F.Etika už v štádiu návrhu a regulačný rámec

Vhodný a predvídateľný etický a regulačný rámec, ktorý sa opiera o účinné bezpečnostné opatrenia na ochranu základných práv a slobôd, je nesmierne dôležitý tak pre občanov, aby umelej inteligencii dôverovali, ako aj pre spoločnosti, ktoré potrebujú bezpečnosť investícií, aby sa mohli chopiť nových obchodných príležitostí. Presadzovanie etického programu a súčasná podpora inovácií má potenciál stať sa konkurenčnou výhodou pre európske podniky na globálnom trhu. Vzhľadom na čoraz častejšie využívanie umelej inteligencie vo verejnom sektore aj v tejto oblasti vyvstanú podobné etické obavy a obavy o základné práva, ktoré sa musia riešiť vopred.

Ako bolo oznámené v stratégii Umelá inteligencia pre Európu, Komisia požiadala expertnú skupinu na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, aby spracovala etické usmernenia pre umelú inteligenciu 54 . Prvý návrh týchto usmernení bude hotový v decembri 2018 a konečná verzia sa očakáva v marci 2019 po širokej konzultácii prostredníctvom Európskej aliancie pre umelú inteligenciu 55 . Jednou z kľúčových zásad bude „etika už v štádiu návrhu“, na základe ktorej sa etické zásady začleňujú do všetkých produktov a služieb umelej inteligencie na samom začiatku procesu návrhu.

Dôležité je, aby právne predpisy poskytovali vhodný rámec pre inovácie, ktorých hybnou silou je umelá inteligencia, a využívanie riešení umelej inteligencie. Zároveň musí riešiť prípadné riziká vyvolané používaním technológie a interakciou s ňou vrátane otázok kybernetickej bezpečnosti. To znamená zaistiť „kybernetickú bezpečnosť“ tak, aby sa zabránilo zneužitiu (napr. hacking alebo manipulovanie s algoritmami umelej inteligencie či manipulovanie s údajmi spracovávanými pomocou algoritmov umelej inteligencie), ako aj začlenenie mechanizmov na zaistenie bezpečnosti spotrebiteľov, účinné odškodnenie obetí v prípade škody a uľahčenie vyšetrovania, keď je systém umelej inteligencie ohrozený. Museli by sa špecifikovať požiadavky na kybernetickú bezpečnosť umelej inteligencie a malo by sa vychádzať zo systému certifikácie na základe navrhovaného rámca európskeho certifikátu kybernetickej bezpečnosti 56 . Okrem toho, ak podniky pôsobia v oblastiach, ktoré sú relevantné z hľadiska bezpečnosti (napr. finančné inštitúcie, výrobcovia rádioaktívnych materiálov atď.), používanie niektorých produktov a procesov umelej inteligencie slúži verejnému záujmu, a preto by sa ich používanie mohlo zaviesť povinne.

Z hľadiska budovania dôvery v umelú inteligenciu je dôležitý náležitý rámec bezpečnosti a zodpovednosti, ktorý zaručuje vysokú úroveň ochrany, a účinný mechanizmus odškodnenia obetí v prípade škody.

Za predpokladu, že sa zavedú vhodné ochranné opatrenia, môžu pri podpore inovácií založených na umelej inteligencii v oblastiach, kde právo poskytuje regulačným orgánom dostatočný manévrovací priestor, hrať významnú úlohu aj experimentálne regulačné prostredia a iné metódy experimentovania v oblasti politiky a jej rozvoja. V roku 2019 sa bude klásť dôraz na posúdenie toho, či je regulačný rámec v Európe vhodný, pokiaľ ide o technológie založené na umelej inteligencii vo všeobecnosti, a konkrétne pokiaľ ide o prepojenú a automatizovanú jazdu.

Na posudzovanie regulačných prekážok spojených s rozvojom a so zavádzaním umelej inteligencie môžu ako nástroje v medziach existujúcich právnych predpisov slúžiť dohody o inováciách 57 . Dohody o inováciách sú dobrovoľné dohody o spolupráci medzi EÚ, novátormi a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Cieľom dohôd o inováciách je dôkladne sa oboznámiť s tým, ako pravidlo alebo nariadenie EÚ pôsobí v praxi. Ak sa zistí, že pravidlo alebo nariadenie je prekážkou pre inovácie, dohoda to zviditeľní a poskytne informácie, ktoré sa prípadne využijú pri budúcich opatreniach.

Ďalšími dôležitými prvkami z hľadiska vytvárania integrovaného domáceho trhu pre produkty, služby a aplikácie zdokonalené umelou inteligenciou je napríklad ochrana údajov a súkromia 58 a ochrana spotrebiteľov, ale aj súlad s právom hospodárskej súťaže už v štádiu návrhu. Okrem toho medzi dôležité aspekty rozvoja a zavádzania umelej inteligencie, najmä v oblastiach s vysokým spoločenským a politickým rizikom, patria spravodlivosť, transparentnosť a zodpovednosť algoritmického rozhodovania a súvisiacich modelov správy 59 či vplyv umelej inteligencie na ľudské správanie 60 .

V neposlednom rade by sa mali skúmať aj otázky duševného vlastníctva s cieľom zaistiť, aby príslušný regulačný rámec náležite riešil mnohé výzvy, ktoré sú špecifické pre umelú inteligenciu, a dokázal tak účinne podporiť jej vývoj.

G.Umelá inteligencia pre verejný sektor

Aplikácie umelej inteligencie môžu k lepším verejným službám prispieť rôznymi spôsobmi, napríklad umožnením inteligentnejších analytických schopností a lepšieho chápania procesov v reálnom čase (napr. demografické, hospodárske, environmentálne či klimatické zmeny) v hospodárstve, spoločnosti a životnom prostredí vrátane odhaľovania trestných činností, ako sú daňové podvody a pranie špinavých peňazí.

Riešenia založené na umelej inteligencii môžu poskytnúť kratšie a bohatšie mechanizmy spätnej väzby pre všetky úrovne správy a príležitosť urýchliť poskytovanie služieb a zlepšiť jeho účinnosť a efektívnosť. Majú potenciál:

·zvýšiť kvalitu a dôslednosť poskytovaných služieb,

·zlepšiť navrhovanie a vykonávanie politických opatrení,

·umožniť efektívnejšie a cielenejšie zásahy,

·zvýšiť účinnosť a efektívnosť verejného obstarávania a

·posilniť bezpečnosť, spravovanie totožnosti a zlepšiť služby zdravotníctva a zamestnanosti.

Pokiaľ ide o prijímateľov verejnej podpory, rozhodovanie založené na umelej inteligencii môže zjednodušiť vzťah medzi orgánmi a prijímateľmi vďaka začleneniu širšieho verejného záujmu alebo regulačných aspektov do každodenného rozhodovania [pomocou cielenej komunikácie, podnetov k určitému správaniu a pod.].

Umelá inteligencia môže zlepšiť kontakty medzi občanmi a orgánmi verejnej správy pomocou konverzačných systémov (vrátane digitálnych asistentov a chatbotov orgánov verejnej správy), viacjazyčných služieb a automatizovaného prekladu. Takisto sa vyvíja úsilie na zavádzanie umelej inteligencie do sociálneho a zdravotníckeho sektora – na pomoc lekárom pri rozhodovaní alebo na podporu včasnej identifikácie marginalizácie mladých ľudí 63 .

Ako bolo uvedené vyššie, navrhujú sa konkrétne opatrenia na sprístupnenie údajov verejného sektora, aby sa mohli používať v aplikáciách umelej inteligencie v oblastiach verejného záujmu, ako je napríklad lekárske zobrazovanie či genomika.

Členské štáty sa vyzývajú, aby sa zapojili do partnerského učenia s inými členskými štátmi, najmä s ohľadom na experimentálne regulačné prostredia a podmienky testovania.

H.Medzinárodná spolupráca

O umelej inteligencii sa v súčasnosti diskutuje všade na svete vrátane mnohých medzinárodných fór, ako napríklad OSN, OECD, G7 a G20 67 , a medzinárodný dosah je preto mimoriadne dôležitý. Rozvoj umelej inteligencie bude mať prínos z medzinárodnej spolupráce, a to najmä medzi vyspelými krajinami, ktoré majú silné výskumno-inovačné kapacity a ktoré investujú do umelej inteligencie značné prostriedky. Spolupráca na medzinárodných normách takisto uľahčí zavádzanie a prijatie umelej inteligencie. Únia na medzinárodnej scéne podporí etické usmernenia v oblasti umelej inteligencie a začne dialóg a spoluprácu so všetkými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a so zainteresovanými stranami z tretích krajín, ktoré sú ochotné uznávať rovnaké hodnoty.

Ak má však toto odhodlanie byť korunované úspechom, členské štáty a Únia by sa mali snažiť zosúladiť bilaterálne úsilie o spoluprácu v oblasti umelej inteligencie medzi jednotlivými členskými štátmi a tretími krajinami a spojiť svoje snahy o presadzovanie zodpovedného rozvoja umelej inteligencie na celosvetovej úrovni. Únia musí v tejto otázke voči tretím krajinám a v celosvetovom rámci vystupovať jednotne. V súčinnosti s úsilím členských štátov by sa EÚ mala snažiť aj o spojenectvo so zainteresovanými stranami – technologickými podnikmi, akademickou obcou a inými stranami – s cieľom vytvoriť multilaterálnu alianciu na celosvetovej úrovni pre zodpovednú umelú inteligenciu.

Únia okrem toho v prvej polovici roku 2019 usporiada medzinárodné ministerské zasadnutie o umelej inteligencii s cieľom dosiahnuť globálny konsenzus o etických dôsledkoch umelej inteligencie. EÚ na diskusie so zahraničnými partnermi o regulačných a etických otázkach používa aj svoj nástroj zahraničnej politiky. Niektoré členské štáty navrhujú medzivládny proces podobný panelu o zmene klímy. Pokiaľ ide o dimenziu medzinárodnej bezpečnosti, politika umelej inteligencie bude vychádzať z práce vysokej predstaviteľky v rámci panela Global Tech, Organizácie Spojených národov a iných multilaterálnych fór.

Napokon treba spomenúť, že Únia prispeje svojimi odbornými znalosťami a vyčlenenými finančnými prostriedkami aj na pevnejšie začlenenie umelej inteligencie do rozvojovej politiky. Umelá inteligencia nepochybne bude predstavovať kľúčový prínos k riešeniu globálnych výziev a budovaniu rozvojovej politiky. Napríklad presné poľnohospodárstvo založené na umelej inteligencii by mohlo znížiť spotrebu pesticídov, hnojív a vody, čo by z neho urobilo ideálnu technológiu na pomoc rastúcej populácii v rozvojových krajinách. Umelá inteligencia sa môže použiť aj na modelovanie počasia, klímy a iných prírodných javov, aby sa miestne obyvateľstvo mohlo napr. varovať v prípade extrémnych poveternostných podmienok alebo bezprostredných katastrof a vopred sa na ne pripraviť. Umelá inteligencia a digitálne technológie môžu podporiť cenovo dostupné špičkové technické riešenia, a to aj pre ľudí v neistom postavení, pričom sa však musia rešpektovať otázky etiky a ochrany súkromia.

Odkazy:

Oznámenie Komisie Umelá inteligencia pre Európu

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/communication-artificial-intelligence-europe  

Vyhlásenie o spolupráci v oblasti umelej inteligencie

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/eu-member-states-sign-cooperate-artificial-intelligence

Aliancia umelej inteligencie

https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/european-ai-alliance  

(1)

     Skupina na vysokej úrovni pre priemyselné technológie odporučila zaradiť umelú inteligenciu medzi kľúčové podporné technológie z dôvodu jej prierezového podporného potenciálu rozhodujúceho pre európsky priemysel.

https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/28e1c485-476a-11e8-be1d-01aa75ed71a1/language-en.

(2)

     COM(2018) 237.

(3)

     Ako bolo uvedené v spomínanom oznámení z 25. apríla 2018, pojem „umelá inteligencia“ označuje systémy, ktoré sa inteligentne správajú vďaka tomu, že analyzujú svoje prostredie a – s určitým stupňom autonómie – primerane konajú, aby dosiahli určité ciele. Systémy umelej inteligencie môžu byť založené výlučne na softvéri a pôsobiť vo virtuálnom svete (napr. hlasoví asistenti, softvér na analýzu fotografií, vyhľadávače, systémy rozpoznávania hlasu a tváre), prípadne umelá inteligencia môže byť aj súčasťou hardvérových zariadení (napr. vyspelé roboty, autonómne vozidlá, bezpilotné vzdušné prostriedky alebo aplikácie internetu vecí). Umelú inteligenciu využívame denne, napr. na jazykové preklady, tvorbu titulkov vo videách alebo blokovanie e-mailových spamov. Mnohé technológie umelej inteligencie potrebujú na zvýšenie svojej výkonnosti údaje. Keď dobre fungujú, môžu prispieť k zlepšeniu a zautomatizovaniu rozhodovania v danej oblasti. Napríklad systém umelej inteligencie môže byť vycvičený a potom použitý na detekciu kybernetických útokov na základe údajov z danej siete alebo systému.

(4)

      https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2018/06/29/20180628-euco-conclusions-final/.

(5)

     Na Digitálnom dni 2018, ktorý sa konal 10. apríla v Bruseli, boli členské štáty vyzvané prijať záväzky týkajúce sa digitálnej budúcnosti Európy. Podpis vyhlásenia o umelej inteligencii prebieha dobrovoľnou a participačnou formou.

(6)

     Pozri poznámku predsedníctva  11972 /18 zo 14. septembra 2018.

(7)

     Všetky rozpočtové položky týkajúce sa predpokladaných príspevkov EÚ od roku 2020 podliehajú prijatiu zodpovedajúceho právneho základu, pracovných programov a ročných rozpočtov zo strany príslušných orgánov.

(8)

     Všetky tieto opatrenia musia byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a štátnej pomoci EÚ.

(9)

     V oznámení o prepojenej a automatizovanej mobilite sa uznávajú napríklad prínosy vyplývajúce z pokroku v oblasti umelej inteligencie, ktoré budú slúžiť na sprístupnenie nových oblastí pre rozvoj podnikov a pripravia pôdu pre nové služby mobility, vďaka ktorým bude doprava bezpečnejšia, prístupnejšia a udržateľnejšia.

(10)

     COM(2018) 630.

(11)

     Napr. globálny systém satelitnej navigácie Galileo vo vlastníctve EÚ.

(12)

      https://europa.eu/european-union/about-eu/agencies/ecsel_en.

(13)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/blogposts/eurohpc-joint-undertaking-looking-ahead-2019-2020-and-beyond.

(14)

     Duch-Brown a kol. (2017), The Economics of Ownership, Access and Trade in Digital Data. Pracovný dokument 2017-01 Spoločného výskumného centra o digitálnom hospodárstve, https://ec.europa.eu/jrc/en/publication/eur-scientific-and-technical-research-reports/economics-ownership-access-and-trade-digital-data.

(15)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/appointment-members-high-level-expert-group-impact-digital-transformation-eu-labour-markets.

(16)

     COM(2018) 435 a COM(2018) 436.

(17)

     COM(2018) 434.

(18)

     Päť regiónov má priority týkajúce sa umelej inteligencie v stratégiách pre inteligentnú špecializáciu a umelá inteligencia môže hrať úlohu v súvislosti s dimenziami digitálnej priemyselnej transformácie vnútroštátnych alebo regionálnych stratégií pre inteligentnú špecializáciu s ohľadom na programy Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) po roku 2020. Ide o Dolné Sasko (DE), Pohjois-Savo (FI), Lodžské vojvodstvo (PL), Severozápadné Rumunsko (RO) a Severovýchodné Rumunsko (RO). Pozri http://s3platform.jrc.ec.europa.eu/map . Aj iné regióny v Európe majú stratégie pre umelú inteligenciu, napríklad v Belgicku.

(19)

     Projekt monitorovacieho centra pre umelú inteligenciu (AI Watch) Spoločného výskumného centra prispeje k monitorovaniu vývoja spojeného s umelou inteligenciou a poskytne celý rad analýz potrebných na podporu vykonávania európskej iniciatívy v oblasti umelej inteligencie. Okrem iného spracuje ukazovatele umelej inteligencie, ktoré sa budú týkať všetkých dimenzií dôležitých pre tvorbu politiky. Tieto informácie sa sprístupnia na portáli monitorovacieho centra pre umelú inteligenciu https://ec.europa.eu/knowledge4policy/ai-watch_en .

(20)

     Okrem iného aj v oblasti sociálneho začleňovania a zamestnanosti, elektronickej verejnej správy, elektronického zdravotníctva, kľúčových podporných technológií, zručností, zmien v priemysle, inteligentnej špecializácie atď.

(21)

     Členské štáty a regióny sa vyzývajú, aby digitálne dimenzie – vrátane umelej inteligencie – analyzovali, keď budú preskúmavať stratégie inteligentnej špecializácie so zreteľom na budúce investície Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

(22)

     Predstavitelia vymenovaní skupinou členských štátov pre digitalizáciu európskeho priemyslu a umelú inteligenciu.

(23)

     Na základe existujúcich skupín a pri rešpektovaní špecifických spôsobov riadenia rôznych zahrnutých nástrojov EÚ.

(24)

     EUCO 9/18 – 28. júna 2018.

(25)

     Ako príklad možno uviesť, že Európska rada pre výskum doposiaľ financovala vyše 150 špičkových projektov umelej inteligencie z dielne popredných výskumníkov v oblastiach ako hĺbkové učenie (deep learning), neurónové siete, predpovede, strojový preklad, spracovanie prirodzeného jazyka, počítačové videnie, robotika, umelé činitele, lekárske zobrazovanie či riadenie a normy.

(26)

     To by zároveň umožnilo zvýšiť bezpečnostnú kapacitu aj podnikom. Komisia prerokuje s výborom pre program Bezpečné spoločnosti zahrnutie príslušných opatrení do pracovného programu Horizont 2020 na rok 2020.

(27)

     Centrum excelentnosti v oblasti umelej inteligencie je výskumné centrum s rozsiahlymi poznatkami o umelej inteligencii. Hlavným účelom týchto centier je urýchliť pokrok v osobitných oblastiach vedy a techniky.

(28)

     Referenčné zariadenie na testovanie a experimentovanie je technologická infraštruktúra, ktorá má špecifické odborné znalosti a skúsenosti v testovaní vyspelých technológií v určitom odvetví za skutočných podmienok alebo podmienok blízkych skutočnosti (inteligentná nemocnica, sterilné miestnosti, inteligentné mesto, experimentálna farma, koridor pre prepojenú a automatizovanú jazdu atď.).

(29)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/new-5g-cross-border-corridors-connected-and-automated-mobility-baltics-will-allow-testing.

(30)

     Spoločný podnik ECSEL je tripartitný model Komisie, členských štátov a priemyslu na spolufinancovanie s cieľom podporiť výskum a inovácie vrátane rozsiahlych demonštračných a pilotných projektov v oblastiach mikroelektroniky, integrácie malých systémov a zabudovaného softvéru s osobitným dôrazom na integračné projekty.

(31)

     Nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely; NUTS2 sú na účely uplatňovania regionálnych politík definované ako „základné regióny“.

(32)

     Chýba viac ako 80 000 odborníkov na nakladanie s údajmi a ich správu (1 na 20 vedeckých pracovníkov)  http://www.pocbigdata.eu/monitorICTonlinevacancies/general_info/ .

(33)

    „V roku 2018 mala približne jedna tretina členských štátov EÚ menej ako 10 magisterských programov výrazne zameraných na umelú inteligenciu. Hoci sú moduly týkajúce sa umelej inteligencie v rôznych oblastiach vzdelávania relatívne bežnejšie, iba tretina členských štátov EÚ má zatiaľ viac ako 20 magisterských programov vrátane najmenej jedného modulu venovaného umelej inteligencii.“ López-Cobo et al. (2018), Academic Offer and Demand for Advanced Profiles in the EU. Umelá inteligencia, vysokovýkonná výpočtová technika a kybernetická bezpečnosť. Vedecká správa Spoločného výskumného centra.

(34)

    https://jointventure.org/images/stories/pdf/index2018.pdf.

(35)

     COM(2018) 22.

(36)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-opportunity-traineeships-boosting-digital-skills-job.

(37)

      http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=16962&langId=en.

(38)

     COM(2018) 270.

(39)

      https://ec.europa.eu/research/mariecurieactions/.

(40)

     Smernica 2007/2/ES.

(41)

     Cetl V., Tomas R., Kotsev A., de Lima V.N., Smith R.S., Jobst M. (2019) Establishing Common Ground Through INSPIRE: The Legally-Driven European Spatial Data Infrastructure. V: Döllner J., Jobst M., Schmitz P. (eds) Service-Oriented Mapping. Lecture Notes in Geoinformation and Cartography. Springer, Cham.

(42)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/business-business-trading-practices.  

(43)

      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=COM:2018:0232:FIN.

(44)

     Pozri postupy európskeho cloudu pre otvorenú vedu. Ten podporí osvedčené postupy vyhľadateľnosti a prístupnosti globálnych údajov (údaje FAIR), https://ec.europa.eu/research/openscience/index.cfm?pg=open-science-cloud .

(45)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/european-legislation-reuse-public-sector-information.

(46)

      Aplikačné programovacie rozhrania uľahčujú zdieľanie a používanie informácií verejného sektora medzi členskými štátmi rozvojom spoločných prístupov, ktoré by sa mali podporovať pomocou experimentov a aplikovaného výskumu v oblasti API. Spoločné výskumné centrum začalo v roku 2018 štúdiu zameranú na túto problematiku (APIs4DGov). Štúdia má byť participatívna a vychádza z práce vykonávanej európskymi orgánmi verejnej správy na všetkých úrovniach. Prispieva k vykonávaniu európskeho rámca interoperability a rozvoju „modulového“ prístupu zakotveného v telekomunikačnej zložke Nástroja na prepájanie Európy. https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/new-study-digital-government-apis-apis4dgov-project.  

(47)

     V zdravotníctve je táto výmena údajov dôležitá napríklad pre spoločné investície do inovácií pripravované v rámci tematickej platformy inteligentnej špecializácie s názvom Umelá inteligencia a rozhranie človek – stroj. Za účasti regiónov Emilia-Romagna (IT), autonómnej provincie Trento (IT), Bádenska‑Württemberska (DE), Navarry (ES), Severného Brabantska (NL) a Örebro Län (SE). Pozri: http://s3platform.jrc.ec.europa.eu/artificial-intelligence.  

(48)

      https://www.europeandataportal.eu/en/homepage.

(49)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/eu-countries-will-cooperate-linking-genomic-databases-across-borders.

(50)

     Komisia už vypracovala rámcovú dohodu o partnerstve s členskými štátmi s cieľom spolufinancovať používanie a uplatňovanie satelitných údajov z programov Copernicus a Galileo v spojení s údajmi, ktoré sú k dispozícii od členských štátov a z iných zdrojov.

(51)

     ICT-13-2018-2019  pracovného programu Horizont 2020 na obdobie 2018 – 2020, Informačné a komunikačné technológie.  

(52)

      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=COM:2018:0232:FIN.

(53)

      https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1539766272141&uri=CELEX%3A52018SC0125.  

(54)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/high-level-expert-group-artificial-intelligence . Na základe práce Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií, http://ec.europa.eu/research/ege/pdf/ege_ai_statement_2018.pdf.

(55)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/european-ai-alliance.

(56)

      https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/eu-cybersecurity-certification-framework.

(57)

      https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/law-and-regulations/identifying-barriers-innovation_en.

(58)

     Na základe existujúceho regulačného rámca, napríklad všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré vstúpilo do platnosti v máji 2018.

(59)

     Regulačné prístupy zakotvené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov , v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi , návrhu nariadenia o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb a návrhu odporúčania Komisie o opatreniach na účinný boj proti nezákonnému obsahu na internete stanovujú precedens a modely pre zmysluplnú transparentnosť a hodnotenie a riadenie rizík. Komisia (s podporou pilotného projektu Európskeho parlamentu AlgoAware) momentálne hlbšie skúma príslušné obavy a príležitosti, ktoré prináša algoritmické rozhodovanie v prostredí online platforiem, kde rôzne prístupy k zmysluplnej transparentnosti, spravodlivosti a zodpovednosti môžu zvýšiť dôveru. Analýza dôkladne posudzuje rovnováhu danú existujúcim regulačným rámcom, presadzovaním najnovších pravidiel, ako aj technickým, trhovým a spoločenským vývojom, skúma možné politické a regulačné nástroje.

(60)

     Cieľom projektu HUMAINT Spoločného výskumného centra je preskúmať vplyv umelej inteligencie na správanie ľudí so zameraním na kognitívne a sociálno-emocionálne schopnosti a rozhodovanie ( https://ec.europa.eu/jrc/communities/community/humaint ).

(61)

     Zatiaľ čo experimentálne regulačné prostredie je účinný a niekedy potrebný nástroj, za iných okolností sa môžu inovácie podporiť menej zväzujúcimi koncepciami, ako sú strediská pre inovácie a politické laboratóriá, ktoré poskytujú poradenstvo a viac či menej sa aktívne zúčastňujú priamo na danej činnosti.

(62)

     V prípade vybraných oblastí, kde právo poskytuje regulačným orgánom dostatočný manévrovací priestor.

(63)

      https://www.sitra.fi/en/news/artificial-intelligence-based-systems-help-achieve-better-services-cost-savings-social-health-sector/.  

(64)

     Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi zostáva verná svojim sľubom a uplatňuje opatrenia v akčnom pláne AI@EC na pomoc zavádzania riešení umelej inteligencie v transeurópskych systémoch (TES), ktoré podporujú kľúčové oblasti politiky EÚ.

(65)

     Druhým príkladom je činnosť predpokladaná v rámci projektu monitorovacieho centra pre umelú inteligenciu (AI Watch) s cieľom vypracovať metodiku na určenie rizík, príležitostí, hybných síl a prekážok používania umelej inteligencie pri poskytovaní verejných služieb. Projekt monitorovacieho centra pre umelú inteligenciu zaistí prehľad o používaní a pridanej hodnote nástrojov umelej inteligencie, ktoré podporujú poskytovanie verejných služieb, skúmaním najrelevantnejších príkladov v prioritných verejných službách. Na základe výsledkov analýzy sa v rámci tejto úlohy spracujú odporúčania na ďalší postup pri budúcom rozvoji systémov a riešení založených na umelej inteligencii v oblasti verejnej správy. Ďalším príkladom sú iniciatívy spoločných inovácií medzi Európskou komisiou a členskými štátmi v oblasti zavádzania riešení založených na umelej inteligencii v záujme inteligentných verejných služieb.

(66)

     Napr. riešenia založené na predikcii uplatňovania spravodlivosti a aplikáciách LegalTech.

(67)

     ISO/IEC JTC1/SC 42.