EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 3. 2016

COM(2016) 109 final

2016/0062(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

1.1. Súvislosti

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (dohovor č. 210) (dohovor) bol prijatý Výborom ministrov 7. apríla 2011. Bol otvorený na podpis 11. mája 2011. Dohovor je v súlade s jeho článkom 75 otvorený na podpis a schválenie členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní, a Európskej únii a ďalšie nečlenské štáty k nemu môžu pristúpiť za podmienok stanovených v jeho článku 76. O dohovore rokoval osobitný ad hoc výbor na šiestich zasadnutiach v období od decembra 2009 do decembra 2010. Európska únia sa na týchto zasadnutiach zúčastnila spolu s členskými štátmi ako pozorovateľ. Po desiatej ratifikácii členským štátom Rady Európy nadobudol dohovor platnosť 1. augusta 2014. K 1. februáru 2016 dohovor ratifikovalo 12 členských štátov EÚ a 25 členských štátov ho podpísalo.

Dohovor bol v mene Európskej únie podpísaný v súlade s rozhodnutím Rady (XXX) z [...] 1 s výhradou jeho uzavretia k neskoršiemu dátumu.

Násilie na ženách je porušovaním ich ľudských práv a extrémnou formou diskriminácie, je posilňované rodovými nerovnosťami a prispieva k ich pretrvávaniu a posilňovaniu. Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou hodnotou a cieľom Európskej únie, ako sa uznáva v zmluvách [články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)] a v Charte základných práv Európskej únie (článok 23). V charte sa tiež uznáva právo na ľudskú dôstojnosť, právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby a zakazuje neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, ako aj všetky formy otroctva a nútenej práce (články 1 až 5 charty). Ochrana žien pred násilím je záväzkom aj na základe Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je EÚ zmluvnou stranou spolu s jej členskými štátmi 2 , a výbor OSN, ktorý monitoruje vykonávanie tohto dohovoru, odporučil, aby EÚ ratifikovala dohovor Rady Európy ako krok k boju proti násiliu na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím 3 .

Vo všeobecnosti je EÚ pevne odhodlaná bojovať proti násiliu nielen na svojom území, ale aj v rámci svojich medzinárodných iniciatív 4 .

EÚ zaujala rozhodné pozície 5 týkajúce sa potreby odstrániť násilie na ženách a financuje konkrétne kampane a miestne projekty na boj proti nemu. V súčasných právnych predpisoch v oblastiach ochrany obetí trestnej činnosti, sexuálneho vykorisťovania a zneužívania detí, azylu a migrácie sa zohľadňujú osobitné potreby obetí rodovo motivovaného násilia.

Napriek úsiliu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ je rozsah násilia na ženách stále vážnym problémom: podľa prieskumu Agentúry pre základné práva uverejneného v roku 2014 6 jedna z troch žien v EÚ od svojich 15 rokov zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie, jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená, 75 % žien v kvalifikovaných povolaniach alebo vo vrcholovom manažmente bolo obeťami sexuálneho obťažovania a jedna z desiatich žien zažila prenasledovanie (stalking) alebo sexuálne obťažovanie prostredníctvom nových technológií.

Rodovo motivované násilie má dosah nielen na zdravie a blaho, ale aj na účasť žien na trhu práce, čo má negatívny vplyv na ich ekonomickú nezávislosť a na hospodárstvo vo všeobecnosti. Podľa odhadov Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť rodovo motivované násilie voči ženám vytvára v EÚ náklady vo výške približne 226 miliárd EUR ročne 7 .

1.2.Cieľ a obsah dohovoru

Ako sa stanovuje v kapitole I dohovoru, dohovorom sa vytvára komplexný právny rámec na ochranu žien a dievčat pred všetkými formami násilia a na predchádzanie násiliu na nich vrátane domáceho násilia, ako aj na jeho stíhanie a odstraňovanie. Vzťahuje sa na širokú škálu opatrení od zhromažďovania údajov a zvyšovania povedomia po právne opatrenia týkajúce sa kriminalizácie jednotlivých foriem násilia na ženách. Zahŕňa opatrenia na ochranu obetí a poskytovanie podporných služieb a venuje sa rozmeru rodovo motivovaného násilia v oblasti azylu a migrácie, ako aj cezhraničným prvkom. Dohovorom sa zavádza osobitný monitorovací mechanizmus, ktorým sa má zabezpečiť účinné vykonávanie jeho ustanovení zmluvnými stranami.

V dohovore sa vymedzujú kľúčové pojmy používané v celom znení. Vymedzenie pojmu žena sa ním rozširuje o dievčatá vo veku do 18 rokov. Zmluvné strany sú povinné odsúdiť všetky formy diskriminácie tak, že zabezpečia uplatňovanie zásady rovnosti mužov a žien vo svojich právnych poriadkoch, pričom sa v dohovore spresňuje, že je možné prijímať pozitívne opatrenia. Dohovorom sa v súlade s jeho povahou nástroja v oblasti ľudských práv ukladá všetkým zmluvným stranám povinnosť zabezpečiť, aby sa štátne subjekty zdržali akýchkoľvek násilných činov a s náležitou starostlivosťou konali v záujme predchádzania násilným činom páchaným neštátnymi subjektmi, ako aj ich vyšetrenia, trestania a odškodnenia. V dohovore sa výslovne uvádza, že sa uplatňuje v časoch mieru aj počas ozbrojeného konfliktu. Aj keď sa dohovorom ustanovujú záväzné povinnosti len vo vzťahu k ženám, nabáda sa na jeho uplatňovanie vo vzťahu k všetkým obetiam domáceho násilia, t. j. aj mužom a chlapcom.

V kapitole II sa uznáva, že samotné právne opatrenia v rámci tzv. „trojbodového“ prístupu – prevencia, ochrana a stíhanie –, ktorý sa zavádza v terajších nástrojoch Rady Európy, nebudú postačujúce na odstránenie násilia na ženách, a preto sa tento prístup dopĺňa o povinnosť zaviesť integrované politiky 8 a poskytovať komplexnú reakciu na daný fenomén. To sa premieta do povinnosti zabezpečiť, aby sa všetky opatrenia zameriavali na práva obetí, a tiež zabezpečiť účinnú spoluprácu medzi všetkými relevantnými subjektmi, t. j. medzi inštitúciami, agentúrami a organizáciami, ako aj na všetkých úrovniach, t. j. na celoštátnej, regionálnej a miestnej. Mimovládne organizácie a občianska spoločnosť musia byť uznané za dôležitých aktérov a zmluvné strany musia podporovať ich prácu. Zmluvné strany musia poskytnúť primerané finančné a ľudské zdroje na vykonávanie integrovaných politík, opatrení a programov na boj proti násiliu a jeho predchádzanie vrátane dostatočného financovania mimovládnych aktérov. Okrem toho sa v dohovore uznáva kľúčová úloha systematického a primeraného zhromažďovania údajov pre efektívnu tvorbu politík a monitorovanie opatrení prijatých v rámci mechanizmu dohľadu na základe spoľahlivých a porovnateľných údajov.

Ústredným ustanovením je vymenovanie a v prípade potreby vytvorenie jedného alebo viacerých oficiálnych orgánov zodpovedných za koordináciu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politík a opatrení vrátane koordinácie zhromažďovania, analýzy a šírenia údajov.

V kapitole III sa podrobne uvádzajú záväzky zmluvných strán v oblasti prevencie. V súlade s celkovou orientáciou dohovoru sú zmluvné strany povinné zaujať mnohostranný prístup, ktorý obsahuje zvyšovanie povedomia, začlenenie rodovej rovnosti a problematiky násilia do formálneho vzdelávania na všetkých úrovniach prostredníctvom vhodných vyučovacích materiálov a učebných osnov a ktorým sa podpora nenásilia a rodovej rovnosti rozširuje na kontext informálneho učenia, šport, kultúru, voľný čas a médiá. Zmluvné strany musia zabezpečiť poskytovanie primeranej odbornej prípravy odborníkom pracujúcim s obeťami a páchateľmi. Je tiež potrebné zaviesť opatrenia na poskytovanie podpory a liečebných programov páchateľom. Médiá a sektor informačných technológií treba nabádať k tomu, aby sa zapojili do vypracovania materiálu a dobrovoľných noriem.

V kapitole IV sa stanovujú všeobecné zásady týkajúce sa povahy informácií, podporných služieb a ochrany obetí násilia, ako aj svedkov. Obsahuje zoznam oblastí, v ktorých musia zmluvné strany prijať určité opatrenia. Patria medzi ne dostupnosť všeobecných podporných služieb, ako sú napríklad právne a psychologické poradenstvo, a špecializovaných služieb vrátane zariadení núdzového bývania, bezplatných a trvalo dostupných telefónnych liniek pomoci, konkrétnej lekárskej a forenznej podpory obetiam sexuálneho násilia a posúdenie potrieb detských svedkov. Okrem toho treba zaviesť opatrenia, ktorými by sa podporilo oznamovanie násilia každým svedkom spáchania násilného činu alebo osobou, ktorá má dostatočné dôvody domnievať sa, že k takémuto činu môže dôjsť alebo že sa dajú očakávať ďalšie násilné činy, ako aj pravidlá týkajúce sa podmienok, za ktorých by odborníci pri oznamovaní spáchaných alebo očakávaných násilných činov neporušovali svoju všeobecnú povinnosť zachovávať dôvernosť.

V kapitole V o hmotnom práve sa identifikujú tie formy násilia, ktoré si vyžadujú trestnoprávnu reakciu, a od zmluvných strán sa vyžaduje, aby vo svojom trestnom práve upravili niekoľko trestných činov. Patria medzi ne psychické násilie v podobe hrozby alebo nátlaku, prenasledovanie (stalking) 9 , fyzické násilie, sexuálne násilie a znásilnenie, nútené manželstvo, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené umelé prerušenie tehotenstva/násilná sterilizácia a sexuálne obťažovanie. Zmluvné strany musia prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa „česť“ nedala použiť na ospravedlnenie niektorého z uvedených trestných činov. Dohovorom sa zmluvným stranám ukladá povinnosť ustanoviť za trestný čin napomáhanie pri trestnom čine, navádzanie naň a pokus o jeho spáchanie, ako aj zapríčinenie spáchania týchto trestných činov tretími osobami a stanoviť primerané a odrádzajúce sankcie. Pri určovaní sankcií sa môžu zohľadňovať konečné rozsudky už vynesené inou zmluvnou stranou. Vo vnútroštátnych právnych poriadkoch je potrebné v súlade s dohovorom ustanoviť určité priťažujúce okolnosti. Na základe dohovoru sa takisto vyžaduje, aby zmluvné strany zabezpečili dostatočné občianskoprávne prostriedky nápravy a odškodnenie od páchateľov, ako aj primerané subsidiárne odškodnenie zo strany štátu 10 v prospech obetí vymedzených trestných činov. V súdnych konaniach týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, práva styku s deťmi a bezpečnosti detí treba brať do úvahy incidenty násilia. Z procedurálneho hľadiska sa v dohovore ukladá zmluvným stranám povinnosť ustanoviť právomoc pre činy spáchané na ich území jedným z ich štátnych príslušníkov alebo osobou s obvyklým pobytom na ich území, a vynaložiť úsilie na ustanovenie súdnej právomoci vo vzťahu k trestným činom proti jednému z ich štátnych príslušníkov alebo osobe s obvyklým pobytom na ich území 11 . Napokon, zmluvným stranám sa nepovoľuje ustanoviť povinné postupy alternatívneho riešenia sporov.

Kapitola VI sa týka procesného práva a ochranných opatrení počas vyšetrovania a súdneho konania. Zmluvné strany musia zabezpečiť, aby orgány presadzovania práva rýchlo poskytovali obetiam ochranu vrátane zhromažďovania dôkazov a vykonali posúdenie rizika úmrtia a závažnosti situácie. Osobitnú pozornosť treba venovať tomu, či majú páchatelia prístup k strelným zbraniam. V právnych poriadkoch sa musí ustanoviť možnosť prijať mimoriadne, obmedzujúce alebo ochranné príkazy bez neprimeraného finančného alebo administratívneho zaťaženia pre obeť. Všeobecným pravidlom je, že najzávažnejšie trestné činy nesmú byť závislé od oznámenia alebo sťažnosti zo strany obete 12 . V tejto kapitole dohovoru sa stanovuje neúplný zoznam opatrení určených na ochranu práv a záujmov obetí vrátane ich potrieb ako svedkov vo všetkých štádiách vyšetrovania a súdneho konania. Patria sem napríklad opatrenia na ochranu obetí pred zastrašovaním a opakovanou viktimizáciou, včasné informovanie v prípade úteku alebo prepustenia páchateľov, alebo zamedzenie kontaktu medzi obeťou a páchateľom v čo najväčšom rozsahu. Osobitne treba prihliadať na osobitné potreby detí, ktoré sú obete a svedkovia. Zmluvné strany musia ustanoviť právo na právnu pomoc. Okrem toho, premlčacia lehota sa musí vykladať tak, aby sa v prípade najzávažnejších trestných činov umožnilo účinné začatie konania po tom, čo obeť dosiahne plnoletosť 13 .

V kapitole VII sa zohľadňuje skutočnosť, že migrantky a ženy žiadajúce o azyl sú osobitne zraniteľné, pokiaľ ide o rodovo motivované násilie, a zavádza sa v nej v tomto kontexte rodový aspekt do chápania násilia. Pre migrantky, ktoré sú obete, sa v nej ustanovuje možnosť získať autonómny pobytový status 14 . Rodovo motivované násilie je potrebné uznať za formu prenasledovania a pri posudzovaní postavenia utečenca treba prihliadať na rodový aspekt. Zmluvné strany musia okrem toho zaviesť konanie o azyle zohľadňujúce rodový aspekt. Táto kapitola sa zaoberá aj dodržiavaním zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia voči obetiam násilia na ženách.

Kapitola VIII je venovaná zabezpečeniu medzinárodnej spolupráce medzi zmluvnými stranami. Zmluvné strany spolupracujú pri vykonávaní tohto dohovoru a využívajú príslušné nástroje regionálnej a medzinárodnej spolupráce. Zmluvné strany musia zabezpečiť, aby obete mohli v krajine svojho pobytu podať sťažnosť v prípade trestných činov spáchaných na území druhej zmluvnej strany. V situáciách, keď osobe bezprostredne hrozí násilie, by sa zmluvné strany mali navzájom informovať, aby sa mohli prijať ochranné opatrenia. Táto kapitola zahŕňa záväzok spracúvať osobné údaje v súlade s Dohovorom Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (č. 108).

V kapitole IX sa stanovuje mechanizmus monitorovania vykonávania dohovoru. Zriadi sa nezávislá skupina odborníkov („GREVIO“) 15 (pozostávajúca z 10 až 15 16 členov) zložená z nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi zmluvných strán 17 . Volebný postup stanovil Výbor ministrov 18 . Členov skupiny GREVIO volí Výbor zmluvných strán.

Zmluvné strany podávajú správu skupine GREVIO, ktorá môže vykonávať aj špecifickejšie skúmania a návštevy krajín. GREVIO predkladá zmluvným stranám návrhy správ na pripomienkovanie. Záverečné správy a závery sa zasielajú dotknutej zmluvnej strane a Výboru zmluvných strán. Výbor zmluvných strán môže rozhodnúť o prijatí odporúčaní určených dotknutej zmluvnej strane. GREVIO môže tiež prijímať všeobecné odporúčania. Národné parlamenty sa vyzvú na účasť na monitorovaní. GREVIO pracuje v súlade so svojím rokovacím poriadkom 19 .

Výbor zmluvných strán pozostáva zo zástupcov zmluvných strán dohovoru. Volí členov skupiny GREVIO. Zasadá, ak ju o to požiada jedna tretina zmluvných strán, predseda Výboru zmluvných strán alebo generálny tajomník Rady Európy.

V kapitole X sa objasňuje, že dohovor nemá vplyv na záväzky zmluvných strán vyplývajúce z iných medzinárodných nástrojov a že zmluvné strany môžu slobodne uzavrieť ďalšie medzinárodné dohody o záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje dohovor, s cieľom doplniť alebo posilniť jeho ustanovenia.

V kapitole XI sa stanovuje postup pre vykonanie zmien v dohovore. Tieto zmeny sa konzultujú so zmluvnými stranami, ktoré nie sú členmi Rady Európy.

Kapitola XII obsahuje záverečné ustanovenia. Patrí medzi ne objasnenie, že dohovorom nie sú dotknuté priaznivejšie ustanovenia vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, doložka o riešení sporov a ustanovenia týkajúce sa podpisu, ratifikácie, nadobudnutia platnosti a pristúpenia štátov, ktoré nie sú členmi Rady Európy. Dohovor je výslovne otvorený na podpis Európskej únii (článok 75 ods. 1) a podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu, pričom listiny, ktoré sú na to potrebné, sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy. Každý štát a EÚ môžu pri podpise alebo ratifikácii dohovoru vymedziť územnú pôsobnosť. Výhrady je možné vzniesť k obmedzenému počtu ustanovení, a to na (obnoviteľné) obdobie piatich rokov.

Súčasťou dohovoru je dodatok, v ktorom sa stanovujú výsady a imunity, ktoré sa vzťahujú na členov skupiny GREVIO (a ďalších členov delegácií) počas návštev krajín, ktoré uskutočňujú v rámci výkonu svojich funkcií.

1.3. Politický cieľ EÚ súvisiaci s uzavretím dohovoru

Prístup uplatnený v dohovore je v plnej miere v súlade s mnohostranným prístupom Únie k fenoménu rodovo motivovaného násilia a so zameraním opatrení zavedených prostredníctvom vnútorných a vonkajších politík EÚ. Uzavretím dohovoru by sa vyslal silný politický signál o záväzku EÚ bojovať proti násiliu na ženách, zosúladila by sa jej vnútorná a vonkajšia činnosť, vytvorila komplementarita vnútroštátnej úrovne a úrovne EÚ a posilnila dôveryhodnosť a zodpovednosť EÚ voči jej medzinárodným partnerom. Zjednotila by sa tým aj činnosť EÚ zameraná na boj proti násiliu na ženách dosiahnutím interne koordinovanejšieho prístupu a EÚ by tak zaujala efektívnejšiu úlohu na medzinárodných fórach.

2.PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

2.1. Právomoc EÚ uzavrieť dohovor

Aj keď majú členské štáty naďalej právomoc vo vzťahu k podstatným častiam dohovoru, najmä pokiaľ ide o väčšinu ustanovení o trestnom práve hmotnom a iné ustanovenia v kapitole V – pokiaľ sú doplnkové, EÚ má právomoc vo vzťahu k značnej časti ustanovení dohovoru, a preto by mala dohovor ratifikovať spolu s členskými štátmi.

Únia má právomoc predovšetkým v oblasti antidiskriminácie a rodovej rovnosti podľa článku 157 ZFEÚ, ktorá je relevantná pri kapitole I, a pokiaľ ide o sexuálne obťažovanie, na ktoré sa vzťahuje článok 40 dohovoru, v záležitostiach týkajúcich sa zamestnanosti a povolania a prístupu k tovaru a službám a poskytovania tovaru a služieb; takisto existuje právomoc a sekundárne právne predpisy podľa článkov 82 a 84 ZFEÚ vo vzťahu k opatreniam v kapitole IV a kapitole VI, ktoré sa týkajú ochrany obetí a ich podpory, vyšetrovania, stíhania, procesného práva a ochranných opatrení. Čo sa týka sexuálneho vykorisťovania žien a detí, právnym základom pre činnosť je článok 83 ods. 1 ZFEÚ. EÚ má podľa článkov 78 a 79 ZFEÚ právomoc v určitých záležitostiach v oblasti azylu a migrácie, ktoré sú predmetom kapitoly VII dohovoru. Na pobytový status mobilných štátnych príslušníkov EÚ a ich manželov z tretích krajín, ako aj status štátnych príslušníkov tretích krajín s dlhodobým pobytom a ich manželov sa vzťahuje právomoc EÚ v súlade s článkami 18, 21, 46, 50, 78 a 79 ZFEÚ. Pokiaľ ide o aspekty konzulárnej ochrany (pozri článok 18 ods. 5 dohovoru), právomoc EÚ vyplýva z článku 23 ZFEÚ. Napokon, Únia má právomoc podľa článkov 81 a 82 ZFEÚ, pokiaľ ide o cezhraničné občianske a trestné veci, ktorá sa vzťahuje na opatrenia zahrnuté v kapitole VIII o medzinárodnej spolupráci 20 . Táto kapitola tiež obsahuje záväzky týkajúce sa ochrany údajov, t. j. oblasti, v ktorej má Únia právomoc v súlade s článkom 16 ZFEÚ.

Únia prijala množstvo právnych predpisov vo väčšine týchto oblastí: sexuálne obťažovanie v záležitostiach týkajúcich sa zamestnanosti a povolania a prístupu k tovaru a službám a poskytovania tovaru a služieb, 21 práva, podpora a ochrana obetí trestných činov v kontexte trestných konaní vrátane vyšetrovania a stíhania 22 , azyl a migrácia, ako aj pobytový status štátnych príslušníkov tretích krajín, 23 cezhraničná spolupráca v občianskych a trestných veciach 24 , ustanovenia trestného práva hmotného týkajúce sa ochrany detí (na ktoré – t. j. na dievčatá – sa vzťahuje dohovor) 25 , ustanovenia o ochrane maloletých týkajúce sa audiovizuálnych mediálnych služieb, zákaz diskriminácie v obchodnej komunikácii a podnecovania k nenávisti založených okrem iného na pohlaví, 26 a ochrana údajov.  27 Existujú aj právne predpisy Únie týkajúce sa aspektov spolupráce členských štátov v oblasti konzulárnej ochrany občanov EÚ 28 .

Záväzky vyplývajú aj z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého sú EÚ a jej členské štáty zmluvnými stranami. 29 Na základe článkov 6, 7, 15 a 16 uvedeného dohovoru musia štáty, ktoré sú jeho zmluvnou stranou, v rozsahu svojich právomocí zabezpečiť, aby mali ženy a deti so zdravotným postihnutím rovnaké práva a aby boli osoby so zdravotným postihnutím chránené pred vykorisťovaním, násilím a zneužívaním.

Únia má výlučnú právomoc podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ v rozsahu, v akom môže dohovor ovplyvniť alebo pozmeniť rozsah pôsobnosti uvedených spoločných pravidiel. Platí to napríklad v prípade záležitostí týkajúcich sa pobytového statusu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti vrátane osôb s postavením medzinárodnej ochrany, pokiaľ sa na ňu vzťahujú právne predpisy Únie, a preskúmania žiadostí o medzinárodnú ochranu, a to aj pokiaľ ide o práva obetí trestných činov. Aj keď mnohé existujúce ustanovenia uvedené vyššie sú minimálnymi pravidlami, nemožno vylúčiť, že vzhľadom na najnovšiu judikatúru niektoré z nich môžu byť dotknuté alebo môže byť pozmenený rozsah ich pôsobnosti.

2.2. Právny základ navrhovaného rozhodnutia Rady

Podľa ustálenej judikatúry musí byť voľba právneho základu aktu Únie založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah aktu 30 . Ak preskúmanie aktu Únie preukáže, že tento akt slúži na dvojaký účel alebo má dvojitú zložku, a pokiaľ jednu z nich možno označiť ako hlavnú alebo prevažujúcu, zatiaľ čo druhá je len doplňujúca, musí byť akt založený na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci účel alebo zložka. Ak sa výnimočne preukáže, že akt sleduje viacero cieľov zároveň, ktoré sú neoddeliteľne prepojené tak, že jeden vo vzťahu k druhému nie je druhoradý alebo nepriamy, takýto akt sa musí založiť na rôznych príslušných právnych základoch 31 .

V tejto súvislosti sú relevantné tieto právne základy podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie: článok 16 (ochrana údajov), článok 19 ods. 1 (diskriminácia z dôvodu pohlavia), článok 23 (konzulárna ochrana občanov iného členského štátu), články 18, 21, 46, 50 (voľný pohyb občanov, voľný pohyb pracovníkov a sloboda usadiť sa), článok 78 (azyl, doplnková a dočasná ochrana), článok 79 (prisťahovalectvo), článok 81 (justičná spolupráca v občianskych veciach), článok 82 (justičná spolupráca v trestných veciach), článok 83 (vymedzenie trestných činov a sankcií EÚ za obzvlášť závažné trestné činy s cezhraničným rozmerom), článok 84 (neharmonizujúce opatrenia na predchádzanie trestnej činnosti) a článok 157 (zásada rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v oblasti zamestnania a povolania).

Hoci tento dohovor ako celok obsahuje viacero zložiek, prevažujúcim účelom je predchádzanie násilným trestným činom voči ženám vrátane domáceho násilia a ochrana obetí takýchto trestných činov. Javí sa preto vhodné založiť rozhodnutie o právomociach Únie na hlave V ZFEÚ, a najmä na jej článku 82 ods. 2 a článku 84. Ustanovenia dohovoru týkajúce sa iných záležitostí sú doplnkové, alebo napríklad v prípade ochrany údajov dopĺňajú opatrenia, ktoré sú v dohovore hlavné 32 . Aby EÚ mohla vykonávať svoje právomoci v celom rozsahu pôsobnosti dohovoru, avšak s výnimkou prvkov, v ktorých nemá právomoc, hlavnými právnymi základmi sú preto článok 82 ods. 2 a článok 84 ZFEÚ.

2.3. Záver

Keďže existujú prepojené právomoci prenesené na Úniu a právomoci, ktoré nie sú prenesené na Úniu, členské štáty aj Únia sa stávajú zmluvnými stranami dohovoru. Keďže sú právomoci prepojené, Komisia sa domnieva, že je vhodné, aby sa aj medzi Komisiou a členskými štátmi stanovili pravidlá pre mechanizmy vykonávania a monitorovania stanovené dohovorom [koordinačný orgán podľa článku 10, záväzok podávať správy skupine expertov a zhromažďovať pre ňu údaje (článok 11 ods. 3 a články 66 až 70 dohovoru)].

2016/0062 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 82 ods. 2 a článok 84 v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu 33 ,

keďže:

(1)Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu („dohovor“) bol v súlade s rozhodnutím Rady [XXX] z [...] 34 podpísaný [...] s výhradou jeho uzavretia k neskoršiemu dátumu.

(2)Tento dohovor, ktorého zmluvnými stranami je ...krajín vrátane .... členských štátov, je prvým medzinárodným nástrojom, ktorého cieľom je odstrániť násilie na ženách vrátane dievčat vo veku do 18 rokov ako hlavnej príčiny pretrvávajúcej nerovnosti medzi mužmi a ženami prostredníctvom vytvorenia komplexného rámca právnych a politických opatrení na predchádzanie násiliu na ženách, pomoc obetiam takéhoto násilia a ich ochranu. Dohovor nadobudol platnosť 1. apríla 2014. V súlade s článkom 75 dohovoru sa Európska únia môže stať jeho zmluvnou stranou.

(3)Dohovorom sa vytvára komplexný a mnohostranný právny rámec na ochranu žien pred všetkými formami násilia. Jeho cieľom je predchádzať násiliu na ženách a dievčatách a domácemu násiliu, ako aj jeho stíhanie a odstraňovanie. Vzťahuje sa na širokú škálu opatrení od zhromažďovania údajov a zvyšovania povedomia po právne opatrenia týkajúce sa kriminalizácie jednotlivých foriem násilia na ženách. Zahŕňa opatrenia na ochranu obetí a poskytovanie podporných služieb a venuje sa rozmeru rodovo motivovaného násilia v oblasti azylu a migrácie. Dohovorom sa zavádza osobitný monitorovací mechanizmus, ktorým sa má zabezpečiť účinné vykonávanie jeho ustanovení zmluvnými stranami.

(4)Uzavretie dohovoru Európskou úniou prispieva k dosahovaniu rovnosti medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach, čo je v súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, článkom 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 23 Charty základných práv Európskej únie jedným z kľúčových cieľov a hodnôt Únie vo všetkých jej činnostiach. Násilie na ženách je porušovaním ich ľudských práv a extrémnou formou diskriminácie, je posilňované rodovými nerovnosťami a prispieva k ich pretrvávaniu a posilňovaniu. Únia svojím záväzkom vykonávať dohovor potvrdzuje, že je odhodlaná bojovať proti násiliu na ženách tak na svojom území, ako aj v celosvetovom meradle, a posilňuje svoj terajší politický rámec a existujúci zásadný právny rámec v oblasti trestného práva procesného, ktorý sa osobitne vzťahuje na ženy a dievčatá.

(5)Aj keď majú členské štáty naďalej právomoc v oblasti kriminalizácie viacerých foriem násilného správania voči ženám vo svojom vnútroštátnom trestnom práve hmotnom, ako sa požaduje v dohovore, Únia má právomoc vo vzťahu k väčšine ustanovení dohovoru a prijala rozsiahly súbor pravidiel v daných oblastiach. Konkrétne Únia prijala pravidlá týkajúce sa práv obetí trestných činov, najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ 35 . Dohovor takisto rieši potreby migrantiek a osôb žiadajúcich o azyl alebo komplementárnu a doplnkovú ochranu, a to uložením povinnosti zohľadňovať rodový aspekt v uvedených oblastiach, v ktorých už existuje komplexný súbor právnych predpisov Únie.

(6)Únia má výlučnú právomoc v rozsahu, v akom môže dohovor ovplyvniť spoločné pravidlá alebo pozmeniť ich rozsah pôsobnosti.

(7)Dohovor by mal doplniť existujúce pravidlá a prispieť k jednotnému výkladu právnych predpisov Únie. V dôsledku uzavretia dohovoru by sa Únia mala zúčastňovať na vykonávaní a monitorovaní podľa neho.

(8)Únia, ako aj jej členské štáty majú právomoc v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje dohovor. Únia a členské štáty by sa preto mali stať jeho zmluvnými stranami, aby mohli spoločne a jednotným spôsobom plniť záväzky stanovené v dohovore a uplatňovať práva, ktoré im zaručuje.

(9)Írsko a Spojené kráľovstvo sú viazané smernicou 2012/29/EÚ, a zúčastňujú sa preto na prijatí tohto rozhodnutia.

(10)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(11)Dohovor by sa mal v mene Únie schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.

Znenie dohovoru je pripojené k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady určí osobu splnomocnenú uložiť v mene Únie listinu o schválení stanovenú v článku 75 ods. 2 dohovoru s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude týmto dohovorom viazaná.

Článok 3

Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do právomoci Únie, a bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov, Komisia plní úlohu koordinačného orgánu v súlade s článkom 10 dohovoru a plní záväzky týkajúce sa podávania správ podľa kapitoly IX dohovoru.

Článok 4

1.Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do právomoci Únie, Komisia zastupuje Úniu na zasadnutiach orgánov zriadených týmto dohovorom, a najmä Výboru zmluvných strán uvedeného v jeho článku 67. Komisia predovšetkým vyberá, navrhuje a zúčastňuje sa na vymenovaní expertov do skupiny expertov pre boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu („GREVIO“) v mene Únie.

2.Keďže sa dohovor vzťahuje aj na právomoci, ktoré nie sú prenesené na Úniu, Komisia a členské štáty úzko spolupracujú, najmä pokiaľ ide o otázky pravidiel monitorovania, podávania správ, hlasovania a fungovania koordinačného orgánu uvedeného v článku 10 dohovoru. Na tento účel, ako aj pre zastupovanie svojich pozícii na zasadnutiach orgánov zriadených dohovorom Komisia a členské štáty stanovia vopred príslušné pravidlá. Tieto pravidlá sa stanovia v kódexe správania, ktorý sa pokiaľ možno schváli pred uložením listiny o formálnom potvrdení v mene Únie.

Článok 5

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie 36 .

V Bruseli

(1) ODKAZ NA Ú. v. EÚ L.

(2) Rozhodnutie Rady z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (2010/48/ES), Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35 – 36.

(3) Záverečné poznámky k prvej správe Európskej únie, CRPD/C/EU/CO/1, 4. 9. 2015, http://tbinternet.ohchr.org/_layouts/treatybodyexternal/Download.aspx?symbolno=CRPD%2fC%2fEU%2fCO%2f1&Lang=en .

(4) http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/05/26-fac-dev-council-conclusions-gender-development/ ; závery Rady o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/10/26-fac-conclusions-gender-development/ ; závery Rady o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019 http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf ; usmernenia EÚ pre oblasť násilia voči ženám a boja proti všetkým formám ich diskriminácie http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/16173cor.en08.pdf .

(5) Pozri napr. KOM(2010) 491 v konečnom znení, oznámenie Komisie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010-2015 ( http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1396540108305&uri=CELEX:52010DC0491 ); závery Rady z 8. marca 2010 o odstránení násilia páchaného na ženách v Európskej únii, https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/lsa/113226.pdf ; pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, SWD(2015) 278 final  http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/documents/151203_strategic_engagement_en.pdf .

(6) http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report

(7) Odhadovanie nákladov vzniknutých v spojení s rodovo motivovaným násilím v Európskej únii: správa, 5. 12. 2014, http://eige.europa.eu/node/393 .

(8) Pozri dôvodovú správu k dohovoru, https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=09000016800d383a .

(9) Zmluvné strany môžu naďalej rozhodnúť, že pokiaľ ide o psychické násilie a prenasledovanie (stalking), ustanovia iba sankcie netrestnej povahy, pozri článok 78 ods. 3.

(10) Zmluvné strany môžu vzniesť výhradu k tejto povinnosti, pozri článok 78 ods. 2.

(11) V spojení s viacerými aspektmi súvisiaceho ustanovenia je možné vzniesť výhrady, pozri článok 44.

(12) Zmluvné strany však môžu vzniesť výhradu, pokiaľ ide o menej závažné trestné činy fyzického násilia, pozri článok 78 ods. 2.

(13) Zmluvným stranám sa povoľuje vzniesť výhradu v prípade týchto trestných činov: nútené manželstvo, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené umelé prerušenie tehotenstva/násilná sterilizácia. Táto výhrada sa nemôže uplatniť v prípade sexuálneho násilia vrátane znásilnenia.

(14) Zmluvné strany môžu vzniesť výhradu k článku 59 o pobytovom statuse, pozri článok 78 ods. 2.

(15) Skupina expertov pre boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu.

(16) Títo piati dodatoční členovia budú vymenovaní po 25. ratifikácii.

(17) Žiadni dvaja členovia nemôžu byť štátnymi príslušníkmi tej istej zmluvnej strany.

(18) Rezolúcia CM/Res(2014)43 o pravidlách volieb členov skupiny expertov pre boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO), 19. 11. 2014, https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?Ref=CM/Res%282014 %2943&Language=lanFrench&Ver=original&Site=COE&BackColorInternet=DBDCF2&BackColorIntranet=FDC864&BackColorLogged=FDC864 .

(19) Prijatý skupinou GREVIO na jej 1. zasadnutí 21. – 23. 9. 2015, https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=090000168048358b .

(20) Pozri napríklad bod 329 dôvodovej správy k dohovoru, v ktorom sa uvádza, že článok 62 ods. 2 dohovoru je založený na rámcovom rozhodnutí Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 1).

(21) Smernica 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, Ú. v. EÚ L 372, 21.12.2004, s. 37; smernica 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23; smernica 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.

(22) Smernica 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(23) Medzi relevantné sekundárne právne predpisy patrí smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na pobyt vydaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi, Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19; smernica 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003, s. 12; smernica 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98; smernica 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24; smernica 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9; smernica 2013/33/EÚ, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96; smernica 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60; pozri tiež smernicu 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77 a smernicu Rady 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.

(24) Nariadenie (EÚ) č. 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4; smernica 2003/8/ES o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch, Ú. v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41; smernica 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov, Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15; rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami, Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102; smernica 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze, Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2; rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23; rozhodnutie Rady 2009/316/SVV o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33; rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní, Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008, s. 32.

(25) Smernica 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

(26) Smernica 2010/13/EÚ (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(27) Smernica 95/46/EHS o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31; rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

(28) Smernica (EÚ) 2015/637 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách, Ú. v. EÚ L 106, 24.4.2015, s. 1.

(29) Rozhodnutie Rady z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (2010/48/ES), Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35.

(30) Vec C-377/12, Komisia/Rada, bod 34.

(31) Tamže, bod 34.

(32) Skutočnosť, že prvok môže byť doplnkový, neznamená, že Únia nemá výlučnú právomoc vo veci tohto prvku. Právny základ pravidiel EÚ je sám osebe nepodstatný pri určovaní toho, či medzinárodná dohoda ovplyvňuje tieto pravidlá: právny základ vnútorných právnych predpisov je určený ich hlavnou zložkou, pričom pravidlo, ktoré môže byť ovplyvnené, môže byť len doplnkovou zložkou daného právneho predpisu. Účelom výlučnej právomoci Únie je najmä zabezpečiť účinnosť práva Únie a správne fungovanie režimov založených na ňom, a to bez ohľadu na prípadné obmedzenia uvedené v ustanovení zmluvy, ktoré použijú inštitúcie ako základ pre prijatie týchto pravidiel (stanovisko 1/03, EÚ:C:2006:81, bod 131).

(33) Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

(34) Ú. v. EÚ L ….

(35) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).

(36) Dátum nadobudnutia platnosti dohovoru pre Európsku úniu uverejní Generálny sekretariát Rady v Úradnom vestníku Európskej únie.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 3. 2016

COM(2016) 109 final

PRÍLOHA

DOHOVOR RADY EURÓPY O PREDCHÁDZANÍ NÁSILIU NA ŽENÁCH A DOMÁCEMU NÁSILIU A O BOJI PROTI NEMU

k

Návrhu rozhodnutia Rady

o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie

   Séria zmlúv Rady Európy – č. 210

Dohovor Rady Európy
o predchádzaní násiliu na ženách
a domácemu násiliu
a o boji proti nemu

Istanbul, 11. mája 2011

       Preambula

       Členské štáty Rady Európy a ostatné signatárske štáty,

       Pripomínajúc Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ETS č. 5, 1950) a jeho protokoly; Európsku sociálnu chartu (ETS č. 35, 1961 a revidovanú v roku 1996); Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (ETS č. 197, 2005) a Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním (ETS č. 201, 2007);

       Pripomínajúc nasledujúce odporúčania Výboru ministrov členským štátom Rady Európy: odporúčanie (2002)5 o ochrane žien pred násilím, odporúčanie (2007)17 o štandardoch a mechanizmoch rodovej rovnosti, odporúčanie (2010)10 o úlohe žien a mužov pri predchádzaní konfliktom a riešení konfliktov a pri budovaní mieru a ďalšie príslušné odporúčania;

       Berúc do úvahy rastúci objem judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá ustanovuje dôležité štandardy v oblasti násilia na ženách;

       Majúc na zreteli Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966), Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979) a jeho opčný protokol (10. decembra 1999), ako aj všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru CEDAW o násilí na ženách; Dohovor Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa (1989) a jeho opčné protokoly (2000) a Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006);

       Majúc na zreteli Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (2002);

       Pripomínajúc základné zásady medzinárodného humanitárneho práva, a najmä Štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny (1949) a jeho Dodatkové protokoly I a II;

       Odsudzujúc všetky formy násilia na ženách a domáceho násilia;

       Uznávajúc, že realizácia de iure a de facto rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi je kľúčovým prvkom predchádzania násiliu na ženách;

       Uznávajúc, že násilie na ženách je prejavom historicky nerovnocennej rozdelenia sily medzi ženami a mužmi, ktorá viedla k dominancii mužov nad ženami a k diskriminácii žien mužmi, a k zamedzeniu plnohodnotného rozvoja žien;

       Uznávajúc štrukturálnu povahu násilia na ženách ako rodovo podmieneného násilia a že násilie na ženách je jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, na ktorého základe sa ženy ocitajú v podriadenej pozícii v porovnaní s mužmi;

       Uznávajúc s hlbokým znepokojením, že ženy a dievčatá sú často vystavené závažným formám násilia, akými sú domáce násilie, sexuálne obťažovanie, znásilnenie, nútené manželstvo, zločiny spáchané v mene cti a mrzačenie pohlavných orgánov, ktoré zakladajú závažné porušenie ľudských práv žien a dievčat a tvoria hlavnú prekážku pre dosiahnutie rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi;

       Pripúšťajúc pokračujúce porušovanie ľudských práv počas ozbrojených konfliktov, ktoré postihuje civilné obyvateľstvo, najmä ženy, formou rozsiahleho alebo systematického znásilňovania a sexuálneho násilia, a potenciál pre zvýšenie rodovo podmieneného násilia počas ozbrojených konfliktov a po ozbrojených konfliktoch.

       Uznávajúc, že ženy a dievčatá sú vystavené vyššiemu riziku rodovo podmieneného násilia ako sú muži.

       Uznávajúc, že domáce násilie postihuje ženy disproporcionálne, a že tiež muži môžu byť obeťami domáceho násilia;

       Uznávajúc, že deti sú tiež obeťami domáceho násilia, ako aj svedkami násilia v rodine;

       Usilujúc sa vytvoriť Európu oslobodenú od násilia na ženách a domáceho násilia;

       sa uzniesli na nasledovnom:

Kapitola I – Ciele, vymedzenie pojmov, rovnosť, nediskriminácia, všeobecné záväzky

       Článok 1 – Ciele dohovoru

   1.    Ciele dohovoru sú:

       a)    ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia a predchádzať násiliu na ženách a domácemu násiliu, trestne stíhať násilie na ženách a domáce násilie a odstrániť ho;

       b)    prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie žien a podporovať skutočnú rovnoprávnosť medzi ženami a mužmi vrátane emancipácie žien;

       c)    navrhnúť komplexný rámec, politiku a opatrenia na ochranu všetkých obetí násilia na ženách a domáceho násilia a pomoc všetkým obetiam násilia na ženách a domáceho násilia;

       d)    podporovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom odstrániť násilie na ženách a domáce násilie;

       e)    poskytnúť podporu a pomoc organizáciám a orgánom činným v trestnom konaní, aby mohli efektívne spolupracovať na vytvorení integrovaného prístupu na odstránenie násilia na ženách a domáceho násilia;

   2.    S cieľom zabezpečenia účinného vykonávania jeho ustanovení zmluvnými stranami, tento dohovor zriaďuje špecifický monitorovací mechanizmus.

       Článok 2 – Rozsah pôsobnosti dohovoru

   1.    Tento dohovor sa uplatní na všetky formy násilia na ženách vrátane domáceho násilia, ktorému sú vystavené najmä ženy.

   2.    Zmluvné strany sú vyzvané uplatňovať tento dohovor na všetky obete domáceho násilia. Zmluvné strany venujú pri uplatňovaní ustanovení tohto dohovoru náležitú pozornosť ženám, ktoré sa stali obeťami rodovo podmieneného násilia.

   3.    Tento dohovor sa uplatní v čase mieru a v situáciách ozbrojeného konfliktu.

       Článok 3 – Vymedzenie pojmov

       Na účel tohto dohovoru:

       a)    pojmom „násilie na ženách“ chápaným ako porušenie ľudských práv a forma diskriminácie žien sa rozumejú všetky činy rodovo podmieneného násilia, ktoré majú alebo môžu mať za následok telesnú, sexuálnu, duševnú, ale aj ekonomickú ujmu alebo utrpenie žien vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už vo verejnom alebo v súkromnom živote;

       b)    pojmom „domáce násilie“ sa rozumejú všetky činy telesného, sexuálneho, duševného a ekonomického násilia, ktoré sa vyskytujú v rámci rodiny alebo domácej jednotky alebo medzi bývalými alebo súčasnými manželmi alebo partnermi, či už páchateľ má, alebo v minulosti mal s obeťou spoločný pobyt;

       c)    pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov;

       d)    pojmom „rodovo podmienené násilie na ženách“ sa rozumie násilie, ktoré je nasmerované proti žene, pretože je žena alebo ktoré postihuje ženy disproporcionálne;

       e)    pojmom „obeť“ sa rozumie každá fyzická osoba, ktorá je predmetom konania špecifikovaného v odsekoch a ) a b) tohto článku;

       f)    pojem „ženy“ zahŕňa aj dievčatá vo veku menej ako 18 rokov.

       Článok 4 – Základné práva, rovnoprávnosť a nediskriminácia

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby podporovali a ochraňovali právo každého človeka, predovšetkým žien, na život bez násilia tak vo verejnej, ako aj v súkromnej oblasti.

   2.    Zmluvné strany odsudzujú všetky formy diskriminácie žien a prijmú bezodkladne potrebné legislatívne a iné opatrenia na jej predchádzanie, a to najmä prostredníctvom:

       –    začlenenia zásady rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi do štátnych ústav alebo iného príslušného zákonodarstva s cieľom zabezpečenia praktickej realizácie tejto zásady;

       –    zákazu diskriminácie žien, a to aj pomocou použitia sankcií, ak je to primerané;

       –    zrušenia zákonov a praktík, ktoré diskriminujú ženy.

   3.    Vykonávanie ustanovení tohto dohovoru zmluvnými stranami, najmä opatrenia na ochranu práv obetí sa zabezpečia bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rod, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rodová príslušnosť, sexuálna orientácia, rodová identita, vek, zdravotný stav, zdravotné postihnutie, manželský stav, postavenie migranta alebo utečenca alebo iné postavenie.

   4.    Osobitné opatrenia, ktoré sú potrebné s cieľom predchádzania rodovo podmienenému násiliu a ochrany žien pred rodovo podmieneným násilím sa nepovažujú za diskrimináciu za podmienok ustanovených týmto dohovorom.

       Článok 5 – Štátne záväzky a náležitá starostlivosť

   1.    Zmluvné strany sa zdržia účasti na akomkoľvek čine násilia na ženách a zabezpečia, aby štátne orgány, štátni zamestnanci a úradníci, inštitúcie a iné orgány konajúce v mene štátu konali v súlade s týmto záväzkom.

   2.    Zmluvné strany prijmú legislatívne a iné opatrenia potrebné na vykonávanie náležitej starostlivosti na účel predchádzania násilným činom, vyšetrovania a potrestania násilných činov v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru, ktoré sú páchané neštátnymi subjektmi.

       Článok 6 – Rodovo citlivá politika

       Zmluvné strany sa zaväzujú začleniť rodovú perspektívu do implementácie a vyhodnocovania vplyvu ustanovení tohto dohovoru a podporovať a efektívne uplatňovať politiku rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi a emancipácie žien.

Kapitola II – Integrovaná politika a zber údajov

       Článok 7 – Komplexná a koordinovaná politika

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby prijali a implementovali celoštátnu, účinnú, komplexnú a koordinovanú politiku zahŕňajúcu všetky relevantné opatrenia na predchádzanie všetkým formám násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru a na boj proti nemu a aby ponúkli celkovú odpoveď na otázku násilia na ženách.

   2.    Zmluvné strany zabezpečia, aby opatrenia uvedené v odseku 1 postavili práva obete do centra všetkých opatrení a boli implementované cestou efektívnej spolupráce všetkých relevantných agentúr, inštitúcií a organizácií.

   3.    Opatrenia prijaté podľa tohto článku zahrnú v prípade potreby všetky relevantné subjekty ako vládne orgány, národný parlament, miestne a regionálne parlamenty a úrady, národné inštitúcie činné v oblasti ľudských práv a organizácie občianskej spoločnosti.

       Článok 8 – Finančné zdroje

       Zmluvné strany vyčlenia primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na primeranú implementáciu integrovanej politiky, opatrení a programov na predchádzanie všetkým formám násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru a na boj proti nemu vrátane tých, ktoré sú realizované mimovládnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou.

       Článok 9 – Mimovládne organizácie a občianska spoločnosť

       Zmluvné strany budú uznávať, podnecovať a podporovať na všetkých úrovniach prácu relevantných mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti aktívnych v boji proti násiliu na ženách a rozvinú efektívnu spoluprácu s týmito organizáciami.

       Článok 10 – Koordinačný orgán

   1.    Zmluvné strany ustanovia alebo zriadia na národnej úrovni jeden alebo viac oficiálnych orgánov zodpovedných za koordináciu, implementáciu, dohľad, vyhodnocovanie politiky a opatrení pre predchádzanie všetkým formám násilia a boj proti nemu, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor. Tieto orgány budú koordinovať zber údajov, ako sa uvádza v článku 11 a taktiež analyzovať a šíriť jeho výsledky.

   2.    Zmluvné strany zabezpečia, aby orgány ustanovené alebo zriadené podľa tohto článku dostávali všeobecné informácie o opatreniach vykonaných podľa kapitoly VIII.

   3.    Zmluvné strany zabezpečia, aby orgány vymenované alebo zriadené podľa tohto článku mali kompetenciu priamo komunikovať a udržiavať vzťahy s ich partnermi v iných zmluvných stranách.

       Článok 11 – Zhromažďovanie údajov a prieskum

   1.    Na účel vykonávania tohto dohovoru sa zmluvné strany zaväzujú:

       a)    zhromažďovať oddelene relevantné štatistické údaje v pravidelných intervaloch o prípadoch všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru;

       b)    podporovať výskum v oblasti všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru s cieľom štúdia ich príčin a následkov, frekvencie ich výskytu a mieru odsúdení, ako aj účinnosti opatrení prijatých na implementáciu tohto dohovoru.

   2.    Zmluvné strany sa vynasnažia vykonávať prieskumy obyvateľstva v pravidelných intervaloch na posúdenie rozšírenia a trendov všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

   3.    Zmluvné strany poskytnú skupine expertov uvedenej v článku 66 tohto dohovoru požadované informácie zhromaždené podľa tohto článku, aby sa podporila medzinárodná spolupráca a umožnilo medzinárodné porovnanie.

   4.    Zmluvné strany zabezpečia, aby informácie zhromaždené podľa tohto článku boli prístupné verejnosti.

Kapitola III – Prevencia

       Článok 12 – Všeobecné záväzky

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby predišli všetkým formám násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru páchanému akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou.

   3.    Akékoľvek opatrenia prijaté podľa tejto kapitoly vezmú do úvahy a uspokoja špecifické potreby osôb zraniteľných na základe osobitných okolností, a taktiež umiestnia ľudské práva všetkých obetí do centra týchto opatrení.

   4.    Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel motivácie všetkých členov spoločnosti, hlavne mužov a chlapcov, aby aktívne prispievali k predchádzaniu všetkým formám násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

   5.    Zmluvné strany zabezpečia, aby kultúra, zvyk, náboženstvo, tradícia alebo takzvaná „česť“ neboli považované za ospravedlnenie akýchkoľvek násilných činov v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

   6.    Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia, aby propagovali programy a aktivity zamerané na emancipáciu žien.

       Článok 13 – Zvyšovanie povedomia

   1.    Zmluvné strany podporia a uskutočnia na pravidelnej báze a na všetkých úrovniach kampane alebo programy zvyšujúce povedomie, a to aj v spolupráci s národnými inštitúciami pre ľudské práva a orgánmi rovnakého zaobchádzania, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami najmä ženskými organizáciami, ak je to primerané, aby zvýšili medzi širokou verejnosťou povedomie a porozumenie o rôznych prejavoch všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru, ich následkoch na deti, ako aj o potrebe predchádzania takéhoto násilia medzi širokou verejnosťou.

   2.    Zmluvné strany zabezpečia, medzi širokou verejnosťou, rozšírenie informácií o dostupných opatreniach na predchádzanie násilným činom v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

       Článok 14 – Vzdelávanie

   1.    Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.

   2.    Zmluvné strany podniknú potrebné kroky na podporu zásad uvedených v odseku 1 v neformálnych školských zariadeniach neformálneho vzdelávania, ako aj v športových, kultúrnych zariadeniach a v centrách voľného času a médiách.

       Článok 15 – Výcvik odborníkov

   1.    Zmluvné strany poskytnú alebo posilnia náležitý výcvik príslušných odborníkov zaoberajúcich sa obeťami alebo páchateľmi akýchkoľvek násilných činov v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru, o predchádzaní takémuto násiliu a odhaľovaní takéhoto násilia, rovnosti medzi ženami a mužmi, potrebách a právach obetí, ako aj o spôsoboch predchádzania sekundárnej viktimizácii.

   2.    Zmluvné strany podporia, aby výcvik uvedený v odseku 1 zahŕňal výcvik o koordinovanej multisektorovej spolupráci, aby sa umožnilo všeobecné a primerané zaobchádzanie s oznámeniami v prípadoch násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

       Článok 16 – Programy preventívnej intervencie a liečby

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na vytvorenie, alebo podporu programov zameraných na vzdelávanie páchateľov domáceho násilia na účel osvojenia si nenásilného správania v medziľudských vzťahoch s cieľom predchádzania ďalšiemu násiliu a zmeny násilných modelov správania sa.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby vytvorili alebo podporili programy zamerané na predchádzanie recidíve páchateľmi najmä páchateľmi sexuálne motivovaných trestných činov.

   3.    Pri prijímaní opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 zmluvné strany zabezpečia, aby bezpečnosť, podpora a ľudské práva obetí boli primárnym záujmom programov a aby tieto programy boli vytvorené a implementované v prípade potreby v úzkej koordinácii so špecializovanými podpornými službami pre obete.

       Článok 17 – Účasť súkromného sektora a médií

   1.    Zmluvné strany sú povinné podnecovať súkromný sektor a sektor informačných a komunikačných technológií a médiá s osobitným ohľadom na slobodu prejavu a nezávislosť, aby sa podieľali na vypracovaní a implementácii politiky, a aby zaviedli smernice a samoregulačné normy pre predchádzanie násiliu na ženách a prehĺbili rešpektovanie ich dôstojnosti.

   2.    Zmluvné strany sú povinné rozvíjať a propagovať medzi deťmi, rodičmi a pedagógmi v spolupráci so subjektmi súkromného sektora schopnosti orientovať sa v prostredí informačných a komunikačných technológií, ktoré poskytuje prístup k ponižujúcemu obsahu sexuálnej alebo násilnej povahy, ktorý môže byť škodlivý.

Kapitola IV – Ochrana a podpora

       Článok 18 – Všeobecné záväzky

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na ochranu všetkých obetí pred akýmikoľvek ďalšími násilnými činmi.

   2.    Zmluvné strany prijmú legislatívne alebo iné opatrenia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi na zabezpečenie toho, aby boli primerané mechanizmy na efektívnu spoluprácu medzi všetkým relevantnými štátnymi orgánmi vrátane súdov, prokuratúry, orgánov presadzovania práva, miestnych a regionálnych úradov, ako aj mimovládnych organizácií a iných relevantných organizácií a subjektov pri ochrane a podpore obetí a svedkov všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru vrátane odkázania na všeobecné a špecializované podporné služby, ako sú podrobne uvedené v článkoch 20 a 22 tohto dohovoru.

   3.    Zmluvné strany zabezpečia, že opatrenia vykonané podľa tejto kapitoly budú

       –    založené na rodovom chápaní násilia na ženách a domáceho násilia a budú zamerané na ľudské práva, a bezpečnosť obete;

       –    založené na integrovanom prístupe, ktorý berie do úvahy vzťah medzi obeťami, páchateľmi, deťmi a ich širším spoločenským prostredím;

       –    zamerané na predchádzanie sekundárnej viktimizácie;

       –    zamerané na emancipáciu a ekonomickú nezávislosť ženských obetí násilia;

       –    v prípade potreby umožňovať na jednom mieste, nájsť škálu služieb zameraných na ochranu a podporu;

       –    riešiť špecifické potreby a budú k dispozícii zraniteľným jedincom vrátane detských obetí.

   4.    Poskytnutie takýchto služieb nesmie závisieť od ochoty obete vzniesť obvinenia alebo svedčiť proti akémukoľvek páchateľovi.

   5.    Poskytnutie takýchto služieb nesmie závisieť od ochoty obete vzniesť obvinenia alebo svedčiť proti akémukoľvek páchateľovi.

       Článok 19 – Informácie

       Zmluvné strany prijmú legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete dostali dostačujúce a včasné informácie o dostupných podporných službách a právnych opatreniach v jazyku, ktorému rozumejú.

       Článok 20 – Všeobecné podporné služby

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete mali prístup k službám, ktoré napomáhajú ich zotaveniu sa z násilia. Tieto opatrenia by mali zahŕňať, ak je to potrebné, služby, akými sú právne a psychologické poradenstvo, finančná pomoc, bývanie, vzdelávanie, školenia a pomoc pri hľadaní zamestnania.

   2.    Zmluvné strany prijmú legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete mali prístup k službám zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám a aby tieto služby disponovali primeraným vybavením a odborníci boli vyškolení, aby boli schopní pomáhať obetiam a odkázať ich na vhodné služby.

       Článok 21 – Pomoc pri individuálnych/kolektívnych sťažnostiach

       Zmluvné strany zabezpečia, aby obetiam boli poskytnuté informácie o existujúcich regionálnych a medzinárodných mechanizmoch individuálnych/kolektívnych sťažností a aby mali prístup k týmto mechanizmom. Zmluvné strany podporia poskytovanie citlivej a odbornej pomoci obetiam pri podávaní takýchto sťažností.

       Článok 22 – Špecializované podporné služby

   1.    Zmluvné strany prijmú legislatívne alebo iné opatrenia, aby poskytli alebo zabezpečili v primeranom geografickom rozmiestnení okamžité, krátkodobé a dlhodobé špecializované podporné služby každej obeti, ktorá je vystavená akýmkoľvek násilným činom v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

   2.    Zmluvné strany poskytnú alebo zabezpečia špecializované podporné služby všetkým ženským obetiam násilia a ich deťom.

       Článok 23 – Zariadenia núdzového bývania

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zriadenie dostatočného množstva vhodných, ľahko dostupných zariadení núdzového bývania, ktoré by poskytovali bezpečné ubytovanie a ponúkali proaktívnu pomoc obetiam, predovšetkým ženám a ich deťom.

       Článok 24 – Telefónne linky pomoci

       Zmluvné strany prijmú legislatívne alebo iné opatrenia na vytvorenie celoštátnych nepretržitých (24/7) bezplatných telefónnych liniek pomoci s cieľom poskytnutia rady volajúcim, a to dôverne alebo s riadnym zreteľom na ich anonymitu vo vzťahu k všetkým formám násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

       Článok 25 – Podpora obetí sexuálneho násilia

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby vybudovali dostatočné množstvo ľahko dostupných a dostačujúcich krízových centier pre obete znásilnenia alebo centier pomoci pre obete sexuálneho násilia na účel poskytnutia lekárskeho a súdneho vyšetrenia, podpory pri liečbe traumy a poradenstva obetiam.

       Článok 26 – Ochrana detských svedkov a pomoc detským svedkom

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri zabezpečovaní služieb ochrany a pomoci obetiam bola venovaná náležitá pozornosť právam a potrebám detských svedkov všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

   2.    Opatrenia vykonané podľa tohto článku zahrnú psychologicko-sociálne poradenstvo adekvátne veku detských svedkov všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru a vezmú náležitý ohľad na najlepšie záujmy dieťaťa.

       Článok 27 – Ohlasovanie

       Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia, aby podporili akúkoľvek osobu, ktorá je svedkom páchania násilných činov v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že takýto čin by mohol byť spáchaný alebo je možné očakávať ďalšie násilné činy, ohlásiť to príslušným organizáciám alebo orgánom.

       Článok 28 – Ohlasovanie odborníkmi

       Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pravidlá ochrany dôverných informácií, ktoré ukladajú vnútroštátne právne predpisy niektorým odborníkom, nepredstavovali prekážku možnosti za primeraných podmienok, ich ohlasovania príslušným organizáciám alebo orgánom, ak majú opodstatnený dôvod domnievať sa, že bol spáchaný závažný násilný čin v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru a páchanie ďalších závažných násilných činov je možné očakávať.

Kapitola V – Hmotné právo

       Článok 29 – Občianskoprávne spory a prostriedky

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby poskytli obetiam primerané občianskoprávne prostriedky proti páchateľovi.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby poskytli obetiam v súlade s všeobecnými zásadami medzinárodného práva primerané občianskoprávne prostriedky proti štátnym orgánom, ktoré nevykonali potrebné preventívne a ochranné opatrenia v rámci rozsahu ich právomocí.

       Článok 30 – Odškodnenie

   1.    Zmluvné strany prijmú legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete mali právo požadovať od páchateľov odškodnenie za akýkoľvek z trestných činov ustanovených týmto dohovorom.

   2.    Štát poskytne primerané odškodnenie tým, ktorí utrpeli vážnu ujmu na zdraví alebo zhoršenie zdravia v rozsahu, pokiaľ nie je škoda poskytnutá z iných zdrojov, ako od páchateľa, z poistenia alebo zo štátom dotovaných zdravotných alebo sociálnych systémov. To nebráni zmluvným stranám požadovať regresnú náhradu poskytnutého odškodnenia od páchateľa, berúc súčasne náležitý ohľad na bezpečnosť obete.

   3.    Opatrenia prijaté podľa odseku 2 tohto článku zabezpečia poskytnutie odškodnenia v primeranom čase.

       Článok 31 – Poručníctvo, práva styku a bezpečnosť

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby zabezpečili, že pri určovaní poručníctva a práv styku s deťmi boli vzaté do úvahy akékoľvek incidenty násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby zabezpečili, že uplatňovanie akýchkoľvek návštevných a poručníckych práv neohrozí práva a bezpečnosť obete alebo detí.

       Článok 32 – Občianskoprávne následky manželstiev z donútenia

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby manželstvá uzavreté pod nátlakom mohli byť vyhlásené za neexistujúce, neplatné alebo byť rozvedené bez nenáležitého finančného alebo administratívneho zaťaženia pre obeť.

       Článok 33 – Psychické násilie

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úmyselné konanie spôsobujúce vážne narušenie duševnej integrity osoby prostredníctvom nátlaku alebo hrozieb bolo ustanovené za trestné.

       Článok 34 – Nebezpečné prenasledovanie

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úmyselné konanie spočívajúce v opakovanej účasti na ohrozujúcom konaní nasmerovanom voči inej osobe bolo ustanovené za trestné.

       Článok 35 – Fyzické násilie

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úmyselné konanie spočívajúce v páchaní činov fyzického násilia na inej osobe bolo ustanovené za trestné.

       Článok 36 – Sexuálne násilie vrátane znásilnenia

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce úmyselné konanie bolo ustanovené za trestné:

       a)    účasť na vaginálnom, análnom a orálnom preniknutí sexuálneho charakteru akoukoľvek časťou tela alebo akýmkoľvek predmetom do tela inej osoby bez jej súhlasu;

       b)    zapojenie sa do iných činností sexuálneho charakteru s osobou bez jej súhlasu;

       c)    prinútenie inej osoby zapojiť sa do činov sexuálneho charakteru s treťou osobou bez súhlasu tejto osoby.

   2.    Súhlas musí byť daný dobrovoľne ako následok slobodnej vôle osoby vyjadrenej v súvislosti s danými okolnosťami.

   3.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ustanovenia odseku 1 sa taktiež uplatnili na činy spáchané proti bývalému alebo súčasnému manželovi alebo partnerovi, ako sú uznaní podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

       Článok 37 – Manželstvá z donútenia

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úmyselné konanie spočívajúce v prinútení dospelej osoby alebo dieťaťa uzavrieť manželstvo bolo ustanovené za trestné.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úmyselné konanie spočívajúce vo vylákaní dospelej osoby alebo dieťaťa na územie inej zmluvnej strany alebo štátu, než tej, v ktorej má pobyt na účel prinútenia tejto dospelej osoby alebo dieťaťa uzavrieť manželstvo bolo ustanovené za trestné.

       Článok 38 – Mrzačenie ženských pohlavných orgánov

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce úmyselné konania boli ustanovené za trestné:

       a)    odstránenie, infibulácia alebo vykonanie akéhokoľvek iného zmrzačenia celých alebo akejkoľvek časti veľkých pyskov, malých pyskov a klitorisu dievčaťa alebo ženy;

       b)    donútenie alebo kupliarstvo ženy podstúpiť ktorýkoľvek z činov uvedených v písm. a),

       c)    navádzanie, donútenie alebo kupliarstvo ženy podstúpiť ktorýkoľvek z činov uvedených v písm. a).

       Článok 39 – Nútené umelé prerušenie tehotenstva a násilná sterilizácia

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce úmyselné konania boli ustanovené za trestné:

       a)    vykonanie umelého prerušenia tehotenstva ženy bez jej predchádzajúceho a informovaného súhlasu;

       b)    vykonanie zákroku, ktorého účelom alebo následkom je ukončenie schopnosti prirodzenej reprodukcie ženy bez predchádzajúceho a informovaného súhlasu ženy alebo vysvetlenia postupu.

       Článok 40 – Sexuálne obťažovanie

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie, aby akákoľvek forma nechceného verbálneho, neverbálneho alebo fyzického konania sexuálnej povahy s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby najmä vytváraním zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia, podliehala trestnoprávnej alebo inej právnej sankcii.

       Článok 41 – Napomáhanie alebo navádzanie a pokus

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby ustanovili za trestný čin, ak bol spáchaný úmyselne, napomáhanie alebo navádzanie na spáchanie niektorého z trestných činov ustanovených v súlade s článkami 33, 34, 35, 36, 37, 38 písm. a), 39 tohto dohovoru.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby ustanovili za trestný čin, ak bol spáchaný úmyselne, pokus o spáchanie trestných činov ustanovených v súlade s článkami 35, 36, 37, 38 písm. a), 39 tohto dohovoru.

       Článok 42 –Neakceptovateľné ospravedlňovania trestných činov vrátane trestných činov spáchaných v mene takzvanej „cti“

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa v trestnom konaní začatom po spáchaní akýchkoľvek násilných činov v rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru, kultúra, zvyk, náboženstvo, tradícia alebo takzvaná „česť“ nepovažovali za ospravedlnenie takýchto činov. Toto zahŕňa najmä obžaloby, že obeť prekročila kultúrne, náboženské, spoločenské a tradičné normy alebo zvyky primeraného správania.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestná zodpovednosť osoby, ktorá podnecuje dieťa na spáchanie akýkoľvek z činov ustanovených v ods. 1 neznižovala trestnú zodpovednosť tejto osoby za spáchané trestné činy.

       Článok 43 – Uplatnenie trestných činov

       Trestné činy ustanovené v tomto dohovore sa uplatnia bez ohľadu na povahu vzťahu medzi obeťou a páchateľom.

       Článok 44 – Právomoc

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne, alebo iné opatrenia na zabezpečenie právomoci nad akýmkoľvek činom ustanoveným v súlade s týmto dohovorom, ak je trestný čin spáchaný:

       a)    na území zmluvnej strany, alebo

       b)    na palube lode plávajúcej pod vlajkou zmluvnej strany, alebo

       c)    na palube lietadla registrovaného podľa práva zmluvnej strany, alebo

       d)    jedným zo štátnych občanov zmluvnej strany, alebo

       e)    osobou, ktorej obvyklý pobyt je na území zmluvnej strany.

   2.    Zmluvné strany sa vynasnažia prijať potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na ustanovenie právomoci nad akýmkoľvek trestným činom ustanoveným v súlade s týmto dohovorom, kde trestný čin je spáchaný voči jednému z ich štátnych občanov alebo osobe, ktorá má obvyklý pobyt na jeho území.

   3.    Pre stíhanie trestných činov ustanovených v súlade s článkami 36, 37, 38 a 39 tohto dohovoru zmluvné strany prijmú príslušné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich právomoc nebola podmienená tým, aby činy boli ustanovené za trestné na území, kde boli spáchané.

   4.    Pre stíhanie trestných činov ustanovených v súlade s článkami 36, 37, 38 a 39 tohto dohovoru zmluvné strany prijmú príslušné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich právomoc, pokiaľ ide o odsek 1 písm. d) a e) nebola podmienená tým, že stíhanie sa môže začať len na základe oznámenia obete trestného činu alebo podania informácií zo strany štátu miesta, kde bol trestný čin spáchaný.

   5.    Zmluvné strany prijmú príslušné legislatívne alebo iné opatrenia, aby zaviedli právomoc nad trestnými činmi v súlade s týmto dohovorom v prípadoch, keď údajný páchateľ je prítomný na ich území a ho nevydajú inej zmluvnej strane len na základe jeho štátneho občianstva.

   6.    Ak viacero zmluvných strán tvrdí, že má právomoc nad údajným trestným činom ustanoveným v súlade s týmto dohovorom, zúčastnené zmluvné strany, ak je to primerané, vzájomne konzultujú s cieľom určiť najvhodnejšiu právomoc pre trestné stíhanie.

   7.    Bez ujmy na príslušných všeobecných pravidlách medzinárodného práva, tento dohovor nevylučuje trestnú právomoc vykonávanú zmluvnou stranou v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

       Článok 45 – Sankcie a opatrenia

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy ustanovené v súlade s týmto dohovorom podliehali účinným, primeraným a odstrašujúcim sankciám, berúc do úvahy ich závažnosť. Tieto sankcie zahrnú, ak je to primerané, tresty odňatia slobody, ktoré môžu mať za následok extradíciu.

   2.    Zmluvné strany môžu prijať iné opatrenia vo vzťahu k páchateľom ako:

       –    monitorovanie a dohľad nad odsúdenými osobami;

       –    pozbavenie rodičovských práv, ak najlepší záujem dieťaťa, ktorý môže zahŕňať bezpečnosť obete, nemôže byť zaručený iným spôsobom.

       Článok 46 – Priťažujúce okolnosti

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tieto okolnosti, pokiaľ nie sú už súčasťou skutkovej podstaty trestných činov, mohli v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov brať do úvahy ako priťažujúce okolnosti pri rozhodovaní o treste vo vzťahu k trestným činom ustanoveným v súlade s týmto dohovorom:

       a)    trestný čin bol spáchaný proti bývalému alebo súčasnému manželovi alebo partnerovi ako sú uznaní vnútroštátnymi právnymi predpismi, členom rodiny, osobou žijúcou v spoločnej domácnosti s obeťou alebo osobou, ktorá zneužila svoju moc;

       b)    trestný čin alebo súvisiace trestné činy boli spáchané opakovane;

       c)    trestný čin bol spáchaný na osobe zraniteľnej za osobitných okolností;

       d)    trestný čin bol spáchaný na dieťati alebo v prítomnosti dieťaťa;

       e)    trestný čin bol spáchaný dvoma alebo viacerými spolukonajúcimi osobami;

       f)    trestnému činu predchádzala alebo ho sprevádzala extrémna úroveň použitia násilia;

       g)    trestný čin bol spáchaný použitím alebo hrozbou použitia zbrane;

       h)    trestný čin mal za následok vážnu telesnú alebo psychickú ujmu obete;

       i)    páchateľ bol už predtým odsúdený za trestné činy podobnej povahy.

       Článok 47 – Rozsudky vydané inou zmluvnou stranou

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na ustanovenie možnosti zohľadniť právoplatné rozsudky vydané inou zmluvnou stranou v súvislosti s trestnými činmi ustanovenými v súlade s týmto dohovorom pri rozhodovaní o treste.

       Článok 48 –Zákaz povinných konaní o alternatívnom riešení sporov a trestov

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zakázali povinné konania o alternatívnom riešení sporov a trestov vrátane mediácie a zmierovacieho konania vo vzťahu ku všetkým formách násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne, alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ak bola nariadená pokuta, jej výška bola ustanovená s náležitým ohľadom na relevantné okolnosti najmä na schopnosť páchateľa prevziať jeho alebo jej finančné záväzky voči obeti.

Kapitola VI – Vyšetrovanie, trestné stíhanie, procesné právo a ochranné opatrenia

       Článok 49 – Všeobecné záväzky

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa vyšetrovanie a súdne konanie v súvislosti so všetkými formami násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru vykonávalo bez zbytočného odkladu, berúc pritom do úvahy práva obete počas všetkých štádií trestného konania.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia v súlade so základnými zásadami ľudských práv a berúc do úvahy rodové chápanie násilia, aby zabezpečili účinné vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov ustanovených v súlade s týmto dohovorom.

       Článok 50 – Okamžitá odpoveď, prevencia a ochrana

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zodpovedné orgány činné v trestnom konaní reagovali rýchlo a primerane pri predchádzaní a ochrane proti všetkým formám násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru vrátane prostredníctvom poskytnutia dostatočnej a bezprostrednej ochrany obetí.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zodpovedné orgány činné v trestnom konaní sa zaoberali rýchlo a primerane predchádzaním a ochranou proti všetkým formám násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru vrátane použitia preventívnych prevádzkových opatrení a zhromažďovania dôkazov.

       Článok 51 – Posudzovanie rizík a krízový manažment

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby posudzovanie smrteľného rizika, vážnosti situácie a rizika opakovaného násilia, sa vykonávalo všetkými príslušnými orgánmi s cieľom znížiť riziko a poskytovať alebo koordinovať bezpečnosť a podporu.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby posudzovanie uvedené v odseku 1 náležite zohľadňovalo vo všetkých štádiách vyšetrovania a použitia ochranných opatrení skutočnosť, že páchatelia násilných činov v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru vlastnia alebo majú prístup k strelným zbraniam.

       Článok 52 – Mimoriadne opatrenia

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušným orgánom bola poskytnutá právomoc nariadiť v situáciách bezprostredného nebezpečenstva, páchateľovi domáceho násilia vypratať obydlie obete alebo ohrozenej osoby v dostatočnom časovom období a zakázať páchateľovi vstup do obydlia alebo kontaktovanie obete alebo ohrozenej osoby. Opatrenia prijaté na základe tohto článku uprednostnia bezpečnosť obetí alebo ohrozených osôb.

       Článok 53 – Obmedzujúce alebo ochranné opatrenia

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby primerané obmedzujúce a ochranné opatrenia boli prístupné obetiam všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obmedzujúce a ochranné opatrenia uvedené v odseku 1 boli:

       –    prístupné na okamžitú ochranu a bez neprimeraného finančného alebo administratívneho zaťaženia pre obeť,

       –    vydané na určité obdobie alebo až do zmeny alebo zrušenia,

       –    ak je to potrebné, vydané na ex parte základe, ktorý má okamžitý účinok,

       –    prístupné bez ohľadu na iné právne konania alebo okrem iných právnych konaní,

       –    umožnené zaviesť v následných právnych konaniach.

   3.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby porušenia obmedzujúcich a ochranných opatrení vydaných podľa odseku 1 podliehali účinným, primeraným a odstrašujúcim trestným alebo iným právnym sankciám.

       Článok 54 – Vyšetrovanie a dôkazy

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v občianskom alebo v trestnom konaní dôkazy týkajúce sa sexuálnej histórie a správania sa obete boli povolené iba vtedy, ak je to relevantné a potrebné.

       Článok 55 – Konania ex parte a ex officio

   1.    Zmluvné strany zabezpečia, aby vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov ustanovených v súlade s článkami 35, 36, 37, 38 a 39 tohto dohovoru nebolo úplne závislé na oznámení obete alebo sťažnosti podanej obeťou, ak trestný čin bol spáchaný celý alebo čiastočne na území zmluvnej strany a aby konania mohli pokračovať dokonca aj vtedy, keď obeť stiahne svoje oznámenie alebo sťažnosť.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby zabezpečili v súlade s podmienkami ustanovenými ich vnútroštátnymi právnymi predpismi možnosť vládnych a mimovládnych organizácií a poradcov pre problematiku domáceho násilia pomáhať obetiam a/alebo podporovať obete, na základe ich žiadosti, počas vyšetrovania a súdneho konania týkajúceho sa činov ustanovených v súlade s týmto dohovorom.

       Článok 56 – Ochranné opatrenia

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na ochranu práv a záujmov obetí vrátane ich osobitných potrieb ako svedkov vo všetkých štádiách vyšetrovania, súdneho konania, najmä prostredníctvom:

       a)    zabezpečenia ich ochrany, ako aj ochrany ich rodinných príslušníkov a svedkov od zastrašovania, odvety a opakovanej viktimizácie;

       b)    zabezpečenia, aby obete boli informované aspoň v prípadoch, keď obete a rodina môžu byť v nebezpečenstve, ak páchateľ uniká alebo bol prepustený dočasne alebo definitívne;

       c)    ich informovania o ich právach a službách, ktoré majú k dispozícii, za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a o následnom postupe v ich prípade, obvineniach, všeobecnom pokroku vo vyšetrovaní alebo konaní a o ich úlohe v ňom, ako aj o výsledku ich prípadu;

       d)    umožnenia obetiam spôsobom zlučiteľným s procesnými normami vnútroštátnych právnych predpisov byť vypočutý, predkladať dôkazy a zvoliť si prostriedky na to, aby ich názory, potreby a záujmy boli prezentované bezprostredne alebo sprostredkovane a zohľadnené;

       e)    poskytovania obetiam vhodných podporných služieb tak, aby ich práva a záujmy boli riadne prezentované a zohľadnené;

       f)    zabezpečenia, aby mohli byť prijaté opatrenia na ochranu súkromia a podobizne obete;

       g)    zabezpečenia, aby sa zabránilo kontaktu medzi obeťami a páchateľmi v rámci objektov súdu a objektov orgánov presadzovania práva, kde je to možné;

       h)    poskytovania obetiam nezávislých a kompetentných tlmočníkov v prípade potreby, ak obete sú stranami v konaní alebo keď poskytujú dôkazy;

       i)    umožnenia obetiam svedčiť podľa noriem ustanovených ich vnútroštátnymi právnymi predpismi bez prítomnosti v súdnej sieni alebo aspoň bez prítomnosti údajného páchateľa, predovšetkým prostredníctvom použitia vhodných komunikačných technológií, ak sú dostupné.

   2.    Dieťaťu ako obeti a dieťaťu ako svedkovi násilia páchaného na ženách a domáceho násilia sa zabezpečia, ak je to primerané, osobitné ochranné opatrenia s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa.

       Článok 57 – Právna pomoc

       Zmluvné strany ustanovia právo na právnu pomoc a bezplatnú právnu pomoc pre obete za podmienok ustanovených ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.

       Článok 58 – Premlčanie

       Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby premlčanie začatia akéhokoľvek právneho konania, pokiaľ ide o činy ustanovené v súlade s článkami 36, 37, 38 a 39 tohto dohovoru, pokračovalo po dobu potrebnú a zodpovedajúcu závažnosti príslušného činu, na umožnenie účinného začatia konania po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť.

Kapitola VII – Migrácia a azyl

       Článok 59 – Pobytový status

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa obetiam násilia, ktorých pobytový status závisí od manželovho alebo partnerovho statusu podľa vnútroštátnych právnych predpisov, v prípade zániku manželstva alebo vzťahu v dôsledku násilia sa poskytlo v prípade osobitne závažných okolností na základe žiadosti, samostatné povolenie na pobyt, bez ohľadu na dobu trvania manželstva alebo vzťahu. Podmienky týkajúce sa udelenia a doby trvania samostatného povolenia na pobyt ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohli obete násilia zastaviť konanie o vyhostení začatom vo vzťahu k pobytovému statusu, ktorý je závislý od manželovho alebo partnerovho statusu podľa vnútroštátnych právnych predpisov; toto im umožní žiadať o samostatné povolenie na pobyt.

   3.    Zmluvné strany vydajú obnoviteľné povolenia na pobyt obetiam v jednej alebo v druhej z nasledujúcich dvoch situácii alebo v oboch situáciách:

       a)    príslušný orgán sa domnieva, že ich pobyt je nevyhnutný z dôvodu ich osobnej situácie;

       b)    príslušný orgán sa domnieva, že ich pobyt je nevyhnutný na účel spolupráce s príslušnými orgánmi pri vyšetrovaní alebo trestnom konaní.

   4.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete manželstva z donútenia odvedené do iného štátu na účel manželstva a ktoré v dôsledku odvedenia prišli o pobyt v štáte, kde mali trvalý pobyt, mohli znovu tento pobyt získať.

       Článok 60 – Rodovo podmienené žiadosti o azyl

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia, aby zabezpečili, že rodovo podmienené násilie na ženách môže byť uznané ako forma prenasledovania v zmysle článku 1 A (2) Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a ako forma vážneho bezprávia, ktoré vedie k doplnkovej/subsidiárnej ochrane.

   2.    Zmluvné strany zabezpečia rodovo citlivú interpretáciu všetkých oblastí dohovoru a tam, kde sa preukáže, že obava z prenasledovania je jedným z dôvodov alebo tvorí viacero z týchto dôvodov, žiadateľom sa udelí postavenie utečenca podľa uplatniteľných relevantných nástrojov.

   3.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na prijatie rodovo citlivých postupov a podporných služieb pre žiadateľov o azyl, ako aj vytvorenie smerníc o rodovej rovnosti a rodovo citlivého azylového konania vrátane určenia postavenia utečenca a žiadosti o medzinárodnú ochranu.

       Článok 61 – Zásada zákazu vrátenia a vyhostenia

   1.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na dodržiavanie zásady zákazu vrátenia a vyhostenia v súlade s existujúcimi záväzkami podľa medzinárodného práva.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete násilia na ženách, ktoré potrebujú ochranu, bez ohľadu na ich postavenie alebo pobyt, neboli za žiadnych okolností vrátené do štátu, kde by ich život alebo sloboda mohli byť ohrozené alebo kde by mohli byť podrobené mučeniu či neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

Kapitola VIII – Medzinárodná spolupráca

       Článok 62 – Všeobecné zásady

   1.    Zmluvné strany v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a prostredníctvom uplatňovania príslušných platných medzinárodných a regionálnych právnych nástrojov o justičnej spolupráci v občianskoprávnych a trestných veciach, pravidiel dohodnutých na základe jednotnej alebo recipročnej legislatívy a vnútroštátnych právnych predpisov v čo najväčšej možnej miere navzájom spolupracujú na účel:

       a)    predchádzania násiliu, boja proti násiliu a trestného stíhania všetkých foriem násilia v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru;

       b)    ochrany a poskytovania pomoci obetiam násilia;

       c)    vyšetrovania alebo konania o trestných činoch ustanovených v súlade s týmto dohovorom;

       d)    výkonu príslušných občianskoprávnych a trestných rozsudkov vydaných súdnymi orgánmi zmluvných strán vrátane príkazov na ochranu.

   2.    Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete trestného činu ustanoveného v súlade s týmto dohovorom a spáchaného na území inej zmluvnej strany ako tej, kde majú pobyt, mohli podať sťažnosť príslušným orgánom v štáte svojho pobytu.

   3.    Ak zmluvná strana, ktorá vykonáva vzájomnú právnu pomoc v trestných veciach, vydáva alebo žiada o výkon občianskoprávnych a trestných rozsudkov podmienených existenciou zmluvy, prijme žiadosť o právnu pomoc alebo extradíciu od zmluvnej strany, s ktorou nemá uzavretú takú zmluvu, môže považovať tento dohovor za právny základ vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach alebo extradície, pokiaľ ide o trestné činy ustanovené v súlade s týmto dohovorom.

   4.    Zmluvné strany sa vynasnažia, kde je to primerané, o začlenenie predchádzania násiliu na ženách a domácemu násiliu a boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu do programov pomoci pre rozvoj poskytovanej tretím štátom vrátane uzatvárania bilaterálnych a multilaterálnych dohôd s tretími štátmi s cieľom uľahčiť ochranu obetí v súlade s článkom 18 ods. 5.

       Článok 63 – Opatrenia vzťahujúce sa na ohrozené osoby

       Ak má zmluvná strana, na základe informácií, ktoré má k dispozícii, rozumné dôvody domnievať sa, že osoba je v bezprostrednom nebezpečenstve ohrozenia niektorým z násilných činov uvedených v článkoch 36, 37, 38 a 39 tohto dohovoru na území inej zmluvnej strany, zmluvná strana, ktorá má informácie, je podnecovaná k tomu, aby tieto informácie bezodkladne odovzdala druhej zmluvnej strane na účel zabezpečenia prijatia vhodných ochranných opatrení. V prípade potreby musia tieto informácie obsahovať podrobnosti o existujúcich ustanoveniach o ochrane v prospech ohrozenej osoby.

       Článok 64 – Informácie

   1.    Dožiadaná zmluvná strana bezodkladne informuje dožadujúcu zmluvnú stranu o konečnom výsledku opatrenia prijatého podľa tejto kapitoly. Dožiadaná zmluvná strana taktiež bezodkladne informuje dožadujúcu zmluvnú stranu o všetkých okolnostiach, ktoré znemožňujú vykonanie požadovaného opatrenia alebo ho pravdepodobne výrazne oneskoria.

   2.    Zmluvná strana môže v medziach svojich vnútroštátnych právnych predpisov bez predchádzajúcej žiadosti odovzdať inej zmluvnej strane informácie získané v rámci svojho vlastného vyšetrovania, ak sa domnieva, že zverejnenie týchto informácií by mohlo napomôcť prijímajúcej zmluvnej strane pri predchádzaní trestným činom ustanoveným v súlade s týmto dohovorom alebo začatí, alebo vedení vyšetrovania alebo konania o týchto trestných činoch alebo by mohlo viesť k žiadosti o spoluprácu s touto zmluvnou stranou podľa tejto kapitoly.

   3.    Zmluvná strana, ktorá prijme všetky informácie v súlade s odsekom 2, predloží tieto informácie svojim príslušným orgánom, aby sa mohlo začať konanie, ak sa to považuje za vhodné, alebo aby sa tieto informácie mohli zohľadniť v príslušných občianskych a trestných súdnych konaniach.

       Článok 65 – Ochrana údajov

       Osobné údaje sa uchovávajú a používajú v súlade so záväzkami prevzatými zmluvnými stranami podľa Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108).

Kapitola IX – Monitorovací mechanizmus

       Článok 66 –Skupina expertov pre boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu

   1.    Skupina expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (ďalej len „GREVIO“) dohliada na vykonávanie dohovoru zmluvnými stranami.

   2.    GREVIO sa skladá z minimálne 10 členov a najviac z 15 členov, berúc do úvahy vyvážené zastúpenie žien a mužov a geografické zastúpenie, ako aj multidisciplinárnu expertízu. Jej členov volí Výbor zmluvných strán spomedzi kandidátov nominovaných zmluvnými stranami na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovného znovuzvolenia a vyberaných zo štátnych občanov zmluvných strán.

   3.    Prvé voľby 10 členov sa uskutočnia v lehote jedného roka od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru. Voľby ďalších 5 členov sa uskutočnia po 25. ratifikácii alebo pristúpení.

   4.    Voľba členov GREVIO sa zakladá na nasledujúcich zásadách:

       a)    sú vyberaní spomedzi osôb s vysokým morálnym charakterom, známi svojou uznávanou kvalifikovanosťou v oblasti ľudských práv, rodovej rovnosti, násilia na ženách a domáceho násilia alebo pomoci obetiam a ochrany obetí, alebo ktoré preukázali odbornú prax v oblastiach upravených týmto dohovorom;

       b)    žiadni dvaja členovia GREVIO nemôžu byť štátnymi občanmi toho istého štátu;

       c)    mali by zastupovať hlavné právne systémy;

       d)    mali by reprezentovať relevantné organizácie a orgány v oblasti násilia na ženách a domáceho násilia;

       e)    konajú vo svojom mene ako individuálne osoby a sú nezávislí a nestranní pri výkone svojich funkcií, a sú schopní vykonávať svoje povinnosti účinným spôsobom.

   5.    Postup voľby členov GREVIO ustanovuje Výbor ministrov Rady Európy po konzultácii so zmluvnými stranami a po získaní jednomyseľného súhlasu zmluvných strán tohto dohovoru v lehote šiestich mesiacov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru.

   6.    GREVIO prijme svoj rokovací poriadok.

   7.    Členovia GREVIO a iní členovia delegácií uskutočňujúcich návštevy štátov podľa článku 68 odsekov 9 a 14 požívajú výsady a imunity ustanovené v dodatku k tomuto dohovoru.

       Článok 67 – Výbor zmluvných strán

   1.    Výbor zmluvných strán sa skladá zo zástupcov zmluvných strán dohovoru.

   2.    Výbor zmluvných strán zvoláva generálny tajomník Rady Európy. Jeho prvé zasadnutie sa uskutoční v lehote do jedného roka po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru s cieľom zvoliť členov GREVIO. Následne sa Výbor zmluvných strán schádza vždy na požiadanie jednej tretiny zmluvných strán, predsedu Výboru zmluvných strán alebo generálneho tajomníka.

   3.    Výbor zmluvných strán prijme svoj rokovací poriadok.

       Článok 68 – Konanie

   1.    Zmluvné strany predložia generálnemu tajomníkovi Rady Európy, na základe dotazníka pripraveného GREVIO, správu o legislatívnych a iných opatreniach na uplatňovanie ustanovení tohto dohovoru, na posúdenie prostredníctvom GREVIO.

   2.    GREVIO posúdi správu predloženú v súlade s odsekom 1 so zástupcami dotknutej zmluvnej strany.

   3.    Následné hodnotenia sa rozdelia do kôl, ktorých dĺžku určuje GREVIO. Na začiatku každého kola GREVIO vyberá osobitné ustanovenia, na ktorých je založený postup hodnotenia a odošle dotazník.

   4.    GREVIO určí primerané prostriedky na realizáciu hodnotiaceho konania. GREVIO najmä môže pre každé kolo hodnotenia prijať dotazník, ktorý slúži ako základ hodnotenia implementácie dohovoru zmluvnými stranami. Takýto dotazník sa adresuje všetkým zmluvným stranám. Zmluvné strany odpovedia na dotazník, ako aj na akúkoľvek inú žiadosť o informácie od GREVIO.

   5.    GREVIO môže prijať informácie o implementácii dohovoru od mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, ako aj od národných inštitúcií na ochranu ľudských práv.

   6.    GREVIO vezme náležite do úvahy existujúce informácie prístupné od iných regionálnych a medzinárodných nástrojov a orgánov v oblastiach patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.

   7.    Pri prijímaní dotazníka pre každé hodnotiace kolo, GREVIO náležite zohľadní existujúce databázy a výskum v zmluvných stranách uvedený v článku 11 tohto dohovoru.

   8.    GREVIO môže prijať informácie o implementácii dohovoru od Komisára Rady Európy pre ľudské práva, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a príslušných špecializovaných orgánov Rady Európy a ďalších orgánov zriadených na základe medzinárodných dokumentov. Sťažnosti podané týmto orgánom a ich výsledok sa sprístupní GREVIU.

   9.    GREVIO môže podporne organizovať v spolupráci so štátnymi orgánmi a s pomocou nezávislých expertov členských štátov, návštevy štátov, ak získané informácie sú nedostatočné alebo v prípadoch ustanovených v článku 14. Počas týchto návštev môžu GREVIU poskytovať pomoc odborníci v konkrétnych oblastiach.

   10.    GREVIO pripraví návrh správy obsahujúci analýzu týkajúcu sa implementácie ustanovení, na ktorých je založené hodnotenie, ako aj svoje návrhy a návrhy týkajúce sa spôsobu, akým sa môže dotknutá zmluvná strana vyrovnať s problémami, ktoré sa zistili. Návrh správy sa odovzdá na pripomienky zmluvnej strane, ktorá hodnotením prechádza. Jej pripomienky GREVIO vezme do úvahy pri prijímaní svojej správy.

   11.    Na základe všetkých získaných informácií a pripomienok zmluvných strán, GREVIO prijme svoju správu a závery týkajúce sa opatrení prijatých zmluvnou stranou na implementáciu ustanovení tohto dohovoru. Táto správa a závery sa zasielajú dotknutej strane a Výboru zmluvných strán. Správa a závery GREVIA sa po ich prijatí zverejnia spolu s prípadnými pripomienkami dotknutej zmluvnej strany.

   12.    Bez ujmy postupu v odsekoch 1 až 8 môže Výbor zmluvných strán prijať na základe správy a záverov GREVIO odporúčania adresované zmluvnej strane a) o opatreniach, ktoré je potrebné prijať na implementáciu záverov GREVIO, v prípade potreby stanoviť termín na podanie informácií o ich implementácii, a b) zamerané na podporu spolupráce so zmluvnou stranou na účel riadnej implementácie tohto dohovoru.

   13.    Ak GREVIO prijme spoľahlivé informácie poukazujúce na situáciu, kde si problémy vyžadujú okamžitú pozornosť, aby sa zabránilo vážnym porušeniam dohovoru alebo aby sa obmedzila miera počtu vážnych porušení dohovoru, môže požiadať o naliehavé predloženie osobitnej správy týkajúcej sa opatrení na predchádzanie vážnym, masívnym a pretrvávajúcim metódam násilia na ženách.

   14.    Berúc do úvahy informácie predložené dotknutou zmluvnou stranou, ako aj ďalšie spoľahlivé informácie, ktoré sú mu prístupné, GREVIO môže určiť jedného alebo viacerých členov, aby uskutočnili vyšetrovanie a naliehavo oznámili jeho výsledky GREVIU. Ak je to opodstatnené a dotknutá zmluvná strana s tým súhlasí, môže vyšetrovanie zahŕňať návštevu na jej území.

   15.    Po preskúmaní zistení vyšetrovania uvedeného v odseku 14, GREVIO odovzdá tieto zistenia dotknutej zmluvnej strane a ak je to primerané, Výboru zmluvných strán a Výboru ministrov Rady Európy spolu s pripomienkami a odporúčaniami.

       Článok 69 – Všeobecné odporúčania

       GREVIO môže prijať, ak je to primerané, všeobecné odporúčania o implementácii tohto dohovoru.

       Článok 70 – Zapojenie parlamentov do monitorovania

   1.    Národné parlamenty budú prizvané k účasti na monitorovaní opatrení prijatých na vykonávanie tohto dohovoru.

   2.    Zmluvné strany predložia správy GREVIO svojim národným parlamentom.

   3.    Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sa vyzve, aby pravidelne hodnotilo vykonávanie tohto dohovoru.

Kapitola X – Vzťah k iným medzinárodným dokumentom

       Článok 71 – Vzťah k iným medzinárodným dokumentom

   1.    Týmto dohovorom nie sú dotknuté záväzky vyplývajúce z iných medzinárodných dokumentov, ktorými sú zmluvné strany tohto dohovoru zmluvnými stranami alebo sa stanú zmluvnými stranami a ktoré obsahujú ustanovenia o otázkach upravených týmto dohovorom.

   2.    Zmluvné strany dohovoru môžu uzatvárať bilaterálne alebo multilaterálne dohody medzi sebou o otázkach upravených v tomto dohovore na účel doplnenia alebo posilnenia jeho ustanovení alebo uľahčenia uplatňovania zásad obsiahnutých v dohovore.

Kapitola XI – Zmeny a doplnenia dohovoru

       Článok 72 – Zmeny

   1.    Každý návrh na zmenu a doplnenie tohto dohovoru predložený zmluvnou stranou sa oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý ho ďalej predloží členským štátom Rady Európy, všetkým signatárom, každej zmluvnej strane, Európskej únii, všetkým štátom prizvaným k podpisu tohto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 75 a všetkým štátom prizvaným k pristúpeniu k tomuto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 76.

   2.    Výbor ministrov Rady Európy posúdi navrhovanú zmenu a doplnenie a po konzultácii so zmluvnými stranami dohovoru, ktoré nie sú členmi Rady Európy, môže prijať pozmeňujúci návrh väčšinou ustanovenou v článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy.

   3.    Znenie textu každej zmeny a doplnenia prijatých Výborom ministrov v súlade s odsekom 2 tohto článku sa ďalej predloží zmluvným stranám na prijatie.

   4.    Akákoľvek zmena a doplnenie prijaté v súlade s odsekom 2 tohto článku nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia jedného mesiaca odo dňa, keď všetky zmluvné strany informovali generálneho tajomníka, že ju prijali.

Kapitola XII – Záverečné ustanovenia

       Článok 73 – Účinky dohovoru

       Ustanoveniami tohto dohovoru nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov a záväzných medzinárodných dokumentov, ktoré sú v platnosti alebo môžu nadobudnúť platnosť, podľa ktorých sú alebo by mali byť jednotlivcom zabezpečené priaznivejšie práva v oblasti predchádzania a boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu.

       Článok 74 – Riešenie sporov

   1.    Zmluvné strany v akomkoľvek spore, ktorý môže vzniknúť pri uplatňovaní alebo výklade ustanovení tohto dohovoru sa najprv pokúsia vyriešiť ho prostredníctvom rokovania, zmierovacieho konania, rozhodcovského konania alebo akýmikoľvek inými spôsobmi mierového riešenia sporov prijatými na základe vzájomnej dohody medzi nimi.

   2.    Výbor ministrov Rady Európy môže ustanoviť poriadok urovnávania sporov, ktorý bude k dispozícií na použitie zmluvnými stranami v spore, ak s tým súhlasia.

       Článok 75 – Podpis a nadobudnutie platnosti

   1.    Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom Rady Európy, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní a Európskej únii.

   2.    Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.

   3.    Dohovor nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa, keď 10 signatárov vrátane najmenej 8 členských štátov Rady Európy, vyjadrí súhlas byť viazaný dohovorom v súlade s ustanoveniami predchádzajúceho odseku.

   4.    Vo vzťahu ku ktorémukoľvek štátu uvedenému v odseku 1 alebo Európskej únii, ktorý následne vyjadrí svoj súhlas byť viazaný dohovorom, nadobudne dohovor platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov po dátume uloženia jeho ratifikačných listín, listín o prijatí alebo listín o schválení.

       Článok 76 – Pristúpenie k dohovoru

   1.    Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru, Výbor ministrov Rady Európy môže po konzultácii so zmluvnými stranami dohovoru a po získaní ich jednomyseľného súhlasu, prizvať ktorýkoľvek nečlenský štát Rady Európy, ktorý sa nezúčastnil na vypracovaní dohovoru, aby pristúpil k dohovoru rozhodnutím prijatým väčšinou ustanovenou v článku 20. d Štatútu Rady Európy a jednomyseľným hlasovaním zástupcov zmluvných strán oprávnených zasadať vo Výbore ministrov.

   2.    Vo vzťahu ku každému pristupujúcemu štátu dohovor nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Rady Európy.

       Článok 77 – Územná pôsobnosť

   1.    Ktorýkoľvek štát alebo Európska únia môže v čase podpisu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, listiny o schválení alebo listiny o pristúpení vymedziť územie, na ktoré sa dohovor vzťahuje.

   2.    Každá zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie vymedzené vo vyhlásení a za ktorého medzinárodné vzťahy je zodpovedná alebo v ktorého mene je oprávnená prijímať záväzky. Vo vzťahu k tomuto územiu nadobudne dohovor platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia takéhoto vyhlásenia generálnym tajomníkom.

   3.    Každé vyhlásenie urobené podľa dvoch predchádzajúcich odsekov môže byť vo vzťahu k akémukoľvek územiu určenému takýmto vyhlásením, odvolané oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia tohto oznámenia generálnym tajomníkom.

       Článok 78 – Výhrady

   1.    K žiadnemu ustanoveniu tohto dohovoru nie sú prípustné žiadne výhrady s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 a 3.

   2.    Ktorýkoľvek štát alebo Európska únia môže v čase podpisu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, listiny o schválení alebo listiny o pristúpení prostredníctvom vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že si vyhradzuje právo neuplatňovať alebo uplatňovať iba v špecifických prípadoch alebo podmienkach ustanovenia upravené v:

       –    článku 30, odseku 2;

       –    článku 44, odsekoch 1 písm. e), 3 a 4;

       –    článku 55, odseku 1 vo vzťahu k článku 35 týkajúcemu sa menej závažných trestných činov;

       –    článku 58 vo vzťahu k článkom 37, 38 a 39;

       –    článku 59.

   3.    Ktorýkoľvek štát alebo Európska únia môže v čase podpisu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, listiny o schválení alebo listiny o pristúpení prostredníctvom oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že si vyhradzuje právo ustanoviť sankcie netrestného charakteru namiesto trestných sankcií za konania uvedené v článkoch 33 a 34.

   4.    Každá zmluvná strana môže úplne alebo čiastočne odstúpiť od výhrady prostredníctvom vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto vyhlásenie nadobudne platnosť odo dňa jeho prijatia generálnym tajomníkom.

       Článok 79 – Platnosť a preskúmavanie výhrad

   1.    Výhrady uvedené v článku 78, odsekoch 2 a 3, pokiaľ ide o dotknuté zmluvné strany, sú platné po dobu piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru. Takéto výhrady však môžu byť obnovené na rovnakú dobu.

   2.    Osemnásť mesiacov pred uplynutím doby platnosti výhrady, generálny sekretariát Rady Európy oznámi toto skončenie platnosti výhrady dotknutej zmluvnej strane. Najneskôr tri mesiace pred uplynutím zmluvná strana oznámi generálnemu tajomníkovi, že trvá na zachovaní, zmene alebo zrušení svojej výhrady. V prípade neexistencie oznámenia dotknutej zmluvnej strany generálny sekretariát informuje zmluvnú stranu, že jej výhrada sa považuje za automaticky predĺženú na dobu šiestich mesiacov. Ak dotknutá strana neoznámi svoj úmysel zachovať alebo zmeniť svoje výhradu pred uplynutím tejto lehoty, má sa za to, že výhrada zaniká.

   3.    Ak strana robí výhradu v súlade s článkom 78, odsekmi 2 a 3, poskytne pred jej obnovením alebo na základe žiadosti, vysvetlenie GREVIU, na základe dôvodov odôvodňujúcich jej pretrvávanie.

       Článok 80 – Vypovedanie

   1.    Každá zmluvná strana môže tento dohovor kedykoľvek vypovedať prostredníctvom oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

   2.    Táto výpoveď nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.

       Článok 81 – Oznámenie

       Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa podieľali na vypracovaní dohovoru, každému signatárovi, každej zmluvnej strane, Európskej únii a všetkým štátom prizvaným k pristúpeniu k tomuto dohovoru:

       a)    každý podpis;

       b)    uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, listiny o schválení alebo listiny o pristúpení;

       c)    každý dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v súlade s článkami 75 a 76;

       d)    každú zmenu prijatú v súlade s článkom 72 a dátum nadobudnutia platnosti tejto zmeny;

       e)    každú výhradu alebo odstúpenie od výhrady urobené na základe článku 78;

       f)    každú výpoveď na základe ustanovení článku 80;

       g)    každý iný úkon, notifikáciu alebo oznámenie súvisiace s týmto dohovorom.

       Na dôkaz toho nižšie podpísaní, riadne splnomocnení (svojimi vládami), podpísali tento dohovor.

       Dané v Istanbule, v tento [11.] deň [mája 2011], v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré zostáva uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overené kópie každému členskému štátu Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa zúčastnili na príprave tohto dohovoru, Európskej únii a každému štátu, ktorý pristúpil k tomuto dohovoru.

Dodatok – Výsady a imunity (článok 66)

   1.    Tento dodatok sa vzťahuje na členov GREVIO uvedených v článku 66 dohovoru, ako aj na ďalších členov delegácie navštevujúcich štát. Na účel tohto dodatku pojem „ďalší členovia delegácie navštevujúci štát“ zahŕňa nezávislých národných expertov a špecialistov uvedených v článku 68 odsek 9 dohovoru, členov personálu Rady Európy a tlmočníkov zamestnaných Radou Európy sprevádzajúcich GREVIO počas jej návštev štátov.

   2.    Členovia GREVIO a ďalší členovia delegácie navštevujúci štát pri výkone svojich funkcií týkajúcich sa prípravy a realizácie návštev štátov, ako aj ich nasledovania a cestovania v súvislosti s týmito funkciami, požívajú nasledujúce výsady a imunity:

       a)    imunitu voči zatknutiu alebo zadržaniu a voči zhabaniu ich osobnej batožiny a imunitu voči súdnemu konaniu akéhokoľvek druhu, pokiaľ ide o ústny alebo písomný prejav, ako aj všetky úkony nimi vykonané v ich úradnej funkcii;

       b)    oslobodenie od všetkých obmedzení ich voľného pohybu pri výstupe a návrate do ich štátu pobytu a vstupe do štátu a výstupe zo štátu, v ktorom vykonávajú svoje funkcie, a od ohlasovacej povinnosti cudzincov v štáte, v ktorom sú na návšteve, alebo cez ktorý prechádzajú pri výkone svojich funkcií.

   3.    Počas ciest uskutočňovaných v rámci výkonu ich funkcií sa členom GREVIO a ďalším členom delegácie navštevujúcim štát vo veci colnej a devízovej kontroly priznávajú rovnaké výhody, aké sa priznávajú zástupcom zahraničných vlád vykonávajúcim dočasné služobné povinnosti.

   4.    Dokumenty týkajúce sa hodnotenia uplatňovania dohovoru vykonávaného členmi GREVIO a ďalšími členmi delegácie navštevujúcimi štát sú nedotknuteľné, ak sa týkajú činnosti GREVIO. Úradný písomný styk GREVIO a oficiálna komunikácia členov GREVIO a ďalších členov delegácie navštevujúcich štát sa použije bez prerušenia alebo cenzúry.

   5.    S cieľom zabezpečiť pre členov GREVIO a ďalších členov delegácie navštevujúcich štát úplnú slobodu slova a úplnú nezávislosť pri plnení svojich povinností, imunita voči právnym konaniam, pokiaľ ide o ústny alebo písomný prejav a pre všetky konania, ktoré urobia pri plnení svojich povinností, sa naďalej poskytuje bez ohľadu na to, že tieto osoby už nevykonávajú tieto povinností.

   6.    Výsady a imunity sa poskytujú osobám uvedeným v odseku 1 tohto dodatku s cieľom zabezpečiť nezávislý výkon ich funkcií v záujme GREVIO, a nie pre ich osobný prospech. Odňatie imunity osôb uvedených v odseku 1 tohto dodatku vykoná generálny tajomník Rady Európy, v každom prípade, ak by podľa jeho názoru takáto imunita bránila výkonu spravodlivosti a ak je možné odňať ju bez toho, aby boli dotknuté záujmy GREVIO.