EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu22. 11. 2016

COM(2016) 733 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky

{SWD(2016) 373 final}

OZNÁMENIE KOMISIE

Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky

1.    Úvod

Rýchlo rastúce firmy vytvárajú omnoho viac nových pracovných miest než iné firmy 1 . Veľký podiel týchto podnikov predstavujú začínajúce podniky, ktoré sa rozširujú na väčšie firmy. Zvyšujú inovácie a konkurencieschopnosť EÚ, čím posilňujú hospodárstvo. Tieto „rozširujúce sa podniky“ môžu priniesť aj sociálne prínosy vrátane ponuky pružnejších a modernejších pracovných podmienok.

V rámci stratégie jednotného trhu Komisia oznámila, že bude hľadať spôsob, ako jednotný trh zefektívniť pre začínajúce a rozširujúce sa podniky. Zlepšenie ekosystému pre začínajúce a rozširujúce sa podniky v Európe bude mať v konečnom dôsledku priamy pozitívny vplyv na zamestnanosť a rast v EÚ.

Začínajúce podniky, často s pomocou moderných technológií 2 , v sebe vo všeobecnosti snúbia rýchly rast, vysokú mieru využívania inovácií produktov, procesov a financovania, maximálny dôraz na nový technologický vývoj a rozsiahle využívanie inovatívnych obchodných modelov a často aj platforiem spolupráce.

Viaceré členské štáty už zaviedli iniciatívy na vytvorenie priaznivého prostredia pre inovácie a podnikanie alebo takéto iniciatívy zvažujú. Neexistuje preto žiadny podstatný rozdiel medzi EÚ a USA, pokiaľ ide o zakladanie nových firiem 3 . Zvlášť viditeľné to je v technologickom sektore, kde sa spoločnosti z EÚ stávajú svetovými lídrami v určitých odvetviach orientovaných na stredne vyspelé až vyspelé technológie (napr. strojárstvo, automobilový priemysel).

Mnoho iniciatív EÚ prispieva k vytváraniu pracovných miest a rastu: rámec pre ďalšie zlepšovanie poskytujú aj Európsky fond pre strategické investície (EFSI) 4 , ako aj jeho rozšírenie a posilnenie, ale aj stratégia jednotného trhu 5 , digitálny jednotný trh 6 a únia kapitálových trhov 7 . Okrem toho väčší dôraz európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na inováciu a podporu MSP zahŕňa podporu rizikového kapitálu pre 140 000 začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov 8 . Dohody o EFSI sa už týkajú 377 000 MSP vrátane začínajúcich podnikov.

Ale namiesto toho, aby európske začínajúce podniky prosperovali a rozširovali sa v Európe i mimo nej, príliš málo z nich prežije kritickú fázu 2 – 3 rokov a ešte menej sa rozrastie na väčšie firmy 9 .

Hoci táto situácia má mnoho príčin, odhaduje sa, že ak by podiel rozširujúcich sa podnikov zodpovedal ich podielu v USA, v priebehu najbližších 20 rokov by mohol vzniknúť až 1 milión nových pracovných miest a HDP v EÚ by sa zvýšil až o 2 000 miliárd EUR 10 . Vzhľadom na kladný vzťah medzi veľkosťou a produktivitou firmy by sa tým zvýšil aj rast produktivity v Európe 11 12 . Identifikovanie spôsobov na podporu začínajúcich podnikov pri ich rozširovaní by navyše mohlo pomôcť aj tradičným podnikom prostredníctvom podpory ich činnosti a rastu na jednotnom trhu.

Výsledky verejnej konzultácie Komisie na začiatku roka 2016 tento obraz potvrdili. Kľúčové zistenia 13 :

začínajúce podniky, ktoré sa snažia o rozšírenie, sa stále stretávajú s priveľkým množstvom regulačných a administratívnych prekážok, a to najmä v cezhraničných situáciách,

začínajúce aj rozširujúce sa podniky majú príliš málo príležitostí nájsť potenciálnych partnerov v oblasti financií, obchodu a miestnej samosprávy a spolupracovať s nimi,

jednou z najväčších prekážok v rozširovaní je prístup k financovaniu.

V skratke možno konštatovať, že ešte stále veľmi roztrieštený jednotný trh 14 môže obmedzovať potenciál rastu najmä začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov. Zdá sa, že regulačné a administratívne prekážky im často berú motiváciu inovovať, zhodnocovať svoj nehmotný majetok a rozširovať sa na úrovni celej EÚ. Spoločnosti sa môžu rozhodnúť podnikať v jurisdikciách mimo EÚ s väčším potenciálom rastu, čo môže viesť k strate pracovných miest v EÚ.

Európske orgány verejnej moci, začínajúce podniky a ich obchodní partneri sa spoločne musia snažiť, aby sa cenné úsilie začínajúcich podnikov nepremrhalo. Na to je potrebné partnerstvo s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, a najmä so samotnými začínajúcimi podnikmi. V rámci toho musia orgány presadzovať podmienky, ktoré začínajúcim podnikom umožnia rozširovať sa. Tieto začínajúce podniky môžu na oplátku vytvárať pracovné miesta, súťažiť na trhu a správať sa spoločensky zodpovedne. Nedávny Manifest rozširujúcej sa Európy 15 ukazuje, že začínajúce podniky sú pripravené zapojiť sa. Komisia víta túto iniciatívu aktérov z tejto oblasti a jej odporúčania poskytli informácie pre vlastné úvahy Komisie o týchto otázkach.

Táto iniciatíva sa zameriava na tri problémy: prekážky, nedostatok partnerov a príležitostí, a ťažkosti s financovaním. Je založená na:

koordinovanom prístupe vo všetkých politikách EÚ, ktorý vychádza z opatrení, ktoré už sú zavedené alebo sa vytvárajú, a to vrátane sektorových prístupov, napríklad v kozmickom sektore,

obmedzenom a cielenom súbore praktických opatrení, a predovšetkým na

partnerstve.

2.    Odstraňovanie prekážok

Mnohé inovačné mladé firmy sa obávajú, že ak príliš narastú, budú potrestané zaťažujúcejšími pravidlami, a to aj bez cezhraničnej expanzie. Mnohé prebiehajúce iniciatívy zamerané na zmenšovanie prekážok brániacich cezhraničným činnostiam sa neobmedzujú len na začínajúce podniky, no môžu mať na ne mimoriadne pozitívny vplyv, napríklad práca na kolaboratívnom hospodárstve 16 , prebiehajúce iniciatívy na ďalšie zlepšenie poskytovania služieb na jednotnom trhu a v rámci elektronickej verejnej správy alebo priority štandardizácie IKT 17 .

Identifikovanie a dodržiavanie regulačných a administratívnych predpisov a formálnych náležitostí môže byť v prvom rade časovo náročné, lebo informácie o vnútroštátnych predpisoch a predpisoch EÚ sú často rozptýlené a ťažko pochopiteľné. Pochopenie všetkých požiadaviek daňového práva, práva obchodných spoločností, pracovného práva a iných požiadaviek je skutočnou výzvou najmä pre začínajúce podniky s obmedzenými zdrojmi či odbornými poznatkami. Z konzultácií vyplynulo, že aj keď začínajúce podniky pochopia a dodržiavajú všetky príslušné požiadavky, považujú ich za príliš zaťažujúce. Takmer 40 % respondentov považovalo rozširovanie za náročnejšie, než očakávali.

Začínajúce podniky, najmä tie digitálne, považujú za náročné aj najímanie zamestnancov žijúcich v iných krajinách EÚ (z dôvodu nesúrodých daňových a zamestnaneckých predpisov). Založenie dcérskej spoločnosti je často príliš zložité a nevyhovuje ich potrebám (napríklad zamestnanie len jednej osoby).

Orgány verejnej moci na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej – sa preto musia snažiť odstraňovať zbytočné prekážky a komplikácie, ako aj pomáhať podnikom prekonávať prekážky, ktorým sa nedá vyhnúť.

Komisia už začala konať a oznámila ďalšie opatrenia vo viacerých z týchto oblastí 18 . V roku 2017 má Komisia v úmysle predložiť iniciatívy na vytvorenie jednotnej digitálnej brány, ktorá poskytne jednoduchý online prístup k informáciám o jednotnom trhu, elektronickým postupom, pomoci, poradenstvu a službám na riešenie problémov pre občanov a podniky, ako aj možnosti vykonať cezhraničné postupy online 19 .

Vnútroštátne orgány z expertnej skupiny členských štátov skúmajú celkový regulačný rámec pre začínajúce podniky, pričom využívajú nástroj na podporu politiky iniciatívy Horizont 2020, ktorý jednotlivým členským štátom umožňuje požiadať o odporúčania na zlepšenie podnikateľského rámca pre takéto firmy. Aby mali Komisia a členské štáty k dispozícii podrobné informácie a podklady o začínajúcich a rozširujúcich sa podnikoch, v rámci oživeného Európskeho strediska pre klastre a priemyselné zmeny 20 bude Komisia po prvýkrát systematicky zhromažďovať informácie o začínajúcich a rozširujúcich sa podnikoch, vykonávať podrobné analýzy a poskytovať spätnú väzbu a podklady členským štátom s cieľom pomôcť im zlepšiť tvorbu politík a zjednodušiť nástroje vykonávania.

Po druhé, začínajúcim podnikom robia veľké problémy dane a nutnosť dodržiavať 28 rôznych daňových režimov: 58 % respondentov v rámci konzultácie Komisie uviedlo vysoké náklady na dodržiavanie daňových predpisov. Malé a stredné podniky (MSP) vynaložia približne 30 % výdavkov súvisiacich s daňami na náklady na dodržiavanie právnych predpisov, pričom ak sa rozširujú za hranice, je to ešte viac 21 . Riešenie tohto problému by bolo hmatateľným prínosom a mohlo by začínajúcim podnikom pomôcť rásť.

Ako Komisia uvádza vo svojom akčnom pláne prijatom 6. apríla 2016, plánuje zmodernizovať a zjednodušiť systém dane z pridanej hodnoty (DPH) pre cezhraničný obchod v EÚ vytvorením jednotného priestoru v oblasti DPH 22 . V najbližších mesiacoch preto predloží komplexný balík opatrení na zjednodušenie a obmedzenie rozdrobenosti systému DPH v EÚ, a teda na vytvorenie priaznivého prostredia pre rast spoločností a cezhraničný obchod. V nasledujúcich týždňoch Komisia navrhne zjednodušenie minimálneho režimu jednotného kontaktného miesta (MOSS) a jeho rozšírenie na cezhraničné dodávky tovaru a iných služieb, ktoré podniky poskytujú zákazníkom. V roku 2017 predloží cielený balík na zjednodušenie DPH pre MSP vrátane začínajúcich podnikov. Navrhne aj konečnú verziu režimu DPH pre cezhraničný obchod v rámci EÚ, čím sa ešte viac zníži zaťaženie začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov.

Nedávno prijaté návrhy na opätovné zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) navyše obsahujú stimuly, ktoré podnikom umožnia rásť a rozširovať sa cez hranice na jednotnom trhu. Osobitne pre inovačné začínajúce a rozširujúce sa podniky, ktoré sa rozhodnú pre systém CCCTB, obsahuje super-odpočet na výskum a vývoj a príspevok, ktorý zabezpečí rovnaké daňové zaobchádzanie s kapitálovým a dlhovým financovaním 23 .

Po tretie, riskujúci poctiví podnikatelia sú príliš často vystavení neefektívnym a prehnane dlhým konkurzným konaniam. Životaschopné spoločnosti navyše nemajú možnosť reštrukturalizovať. Okrem toho sa zdá, že poctiví nadmerne zadlžení podnikatelia len veľmi zriedka dostanú „druhú šancu“, hoci zlyhanie je často súčasťou cesty úspešného podnikateľa. Strach zo zlyhania a z trestu zaň môže odrádzať od investovania do rozširovania.

Pokiaľ ide o právo obchodných spoločností a konkurzné právo, Komisia teraz prijala legislatívny nástroj, ktorý i) zabezpečí mechanizmus včasného varovania a dostupnosť rámcov reštrukturalizácie v členských štátoch na obnovu životaschopnosti a predchádzanie platobnej neschopnosti, a to najmä pre MSP, ii) vytvorí režim druhej šance pre jednotlivých poctivých nadmerne zadlžených podnikateľov prostredníctvom ich oddlženia a iii) zefektívni postupy pri reštrukturalizácii, platobnej neschopnosti a oddlžovaní. Komisia má zároveň v úmysle prezentovať v roku 2017 iniciatívu v oblasti práva obchodných spoločností, ktorej cieľom bude uľahčiť využívanie digitálnych technológií v celom životnom cykle spoločnosti, najmä v súvislosti s ich registráciou a predkladaním firemnej dokumentácie a informácií, ako aj pri cezhraničných koncentráciách a rozdeleniach vrátane aktualizácie pravidiel cezhraničných koncentrácií, pričom sa doplnia o pravidlá o cezhraničnom rozdeľovaní podnikov. Ako bolo oznámené v rámci digitálneho jednotného trhu a v akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu, v roku 2016 sa začne rozsiahly pilotný projekt na cezhraničné zavedenie zásady „stačí len raz“ vo vzťahu medzi podnikmi a verejnou správou 24 .

Po štvrté, pokiaľ ide o pracovné právo, Komisia bude začínajúcim podnikom naďalej uľahčovať dodržiavanie a rešpektovanie práv pracovníkov, a to aj v súvislosti s dodržiavaním pravidiel EÚ týkajúcich sa pracovného času a zdravia a bezpečnosti.

Európska únia bude navyše aj naďalej využívať obchodnú politiku na vytváranie príležitostí pre začínajúce a rozširujúce sa podniky na zahraničných trhoch, najmä prostredníctvom obchodných dohôd a vhodných opatrení na zabezpečenie predvídateľných a jasných obchodných pravidiel.

3. Vytváranie nových príležitostí

EÚ a členské štáty by mohli začínajúcim podnikom ešte viac zjednodušiť život tým, že by ich podporili v týchto oblastiach:

spojenie s tými správnymi partnermi (napr. investormi, obchodnými partnermi, univerzitami, výskumnými centrami),

prístup k obchodným príležitostiam (najmä k verejným zákazkám),

nábor zamestnancov s vhodnými zručnosťami, a to aj z krajín mimo EÚ.

3.1    Partneri, klastre a ekosystémy

Komisia a členské štáty EÚ v posledných rokoch podporovali vytvorenie „spoločenstiev“, ktorých cieľom má byť pomôcť začínajúcim podnikom nadviazať kontakty s potenciálnymi partnermi (napr. s investormi, obchodnými partnermi, univerzitami, výskumnými centrami) prostredníctvom akcií, platforiem, obchodných klastrov, vytvárania sietí a podporných miestnych/regionálnych „ekosystémov“ 25 .

Na úrovni EÚ vznikla iniciatíva Startup Europe, ktorá sa stala uznávanou značkou, pokiaľ ide o vytváranie väzieb medzi ekosystémami 26 , so zameraním na prepájanie ľudí a miestnych ekosystémov, medzinárodný dosah a poskytovanie informácií prostredníctvom jednotného kontaktného miesta pre začínajúce podniky. Hoci sa dosiahol určitý pokrok, činnosti sa ešte viac posilnia, najmä pokiaľ ide o vyhľadávanie partnerov medzi investormi, spoločnosťami a podnikateľmi, ako aj o vytváranie sietí regionálnych politických činiteľov.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) navyše založil niekoľko znalostných a inovačných spoločenstiev v tematických oblastiach IKT, energetiky, zmeny klímy, zdravia a surovín s 25 % financovaním z verejných zdrojov, pričom zvyšok pochádza zo súkromných investícií. EIT pomáha mnohými spôsobmi: podnikateľské zručnosti, mentorstvo a akcelerátory začínajúcich podnikov.

EÚ vytvorila aj tematické platformy inteligentnej špecializácie 27 , ktoré prepájajú regióny a podniky a podporujú investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) do rozširujúcich sa podnikov prostredníctvom regionálnych sietí a európskych strategických partnerstiev pre klastre. Okrem cielenej podpory, ktorú dostanú rozširujúce sa podniky 28 , budú tieto projekty pomáhať aj pri vytváraní príležitostí pre ne. Komisia bude nabádať členské štáty, aby sa zapojili do týchto tematických platforiem inteligentnej špecializácie a aby využívali nástroj politickej podpory programu Horizont 2020.

Napriek týmto iniciatívam však verejná konzultácia ukázala, že pre začínajúce a rozširujúce sa podniky by bola prínosná koordinovanejšia pomoc:

kritické množstvo účinne prepojených klastrov a ekosystémov na úrovni EÚ,

lepšie využívanie akcelerátorov a inkubátorov,

platforma na prepojenie začínajúcich podnikov s potenciálnymi partnermi na úrovni EÚ (popri existujúcich verejných a súkromných platformách).

3.2    Príležitosti v oblasti verejného obstarávania

Verejné zákazky môžu podporiť činnosti rozširovania, MSP sú však stále nedostatočne zastúpené 29 najmä pri takzvaných „nadprahových“ zákazkách 30 .

Verejné obstarávanie, čo je trh v hodnote 2 biliónov EUR, predstavuje veľký potenciál rastu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky. V súčasnosti sa tento potenciál ešte dostatočne nevyužíva. V porovnaní so svojím významom v hospodárstve nezískavajú začínajúce a rozširujúce sa podniky primeraný podiel verejných zákaziek 31 . Na zlepšenie zapojenia inovačných začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov je nutné zlepšiť podporu verejných obstarávateľov pri využívaní príležitostí na trhu a zmodernizovať nástroje verejného obstarávania. Účinnými spôsobmi, ktoré by začínajúce a rozširujúce sa podniky mohli využiť pri ponúkaní svojich inovačných výrobkov verejným obstarávateľom, môžu byť najmä predbežné trhové konzultácie a inovatívne partnerstvá. Začínajúce a rozširujúce sa podniky tak ľahšie dosiahnu úspech vo verejnom obstarávaní. V tomto ohľade je rozhodujúce zaviesť elektronické obstarávanie.

Dobre navrhnuté verejné obstarávanie inovácií už prispieva k tomu, aby sa neoverené nápady dostali na trh, a vytvorili sa tak cezhraničné možnosti rastu.

Pri prvých činnostiach RP7 v oblasti inovačného obstarávania MSP získali 2,5-krát viac zákaziek než v štandardnom obstarávaní (73 % oproti 29 %) a 15-krát viac zákaziek bolo udelených cezhranične v porovnaní s priemerom vo verejnom obstarávaní v Európe (29 % oproti 2 %) 32 .

V roku 2014 EÚ prijala nový rámec verejného obstarávania, v ktorom poskytla začínajúcim podnikom príležitosti na prístup k verejnému obstarávaniu. Zdá sa však, že celoštátni ani regionálni a miestni verejní obstarávatelia zatiaľ nie sú o týchto možnostiach dostatočne informovaní.

3.3    Zručnosti

Rastúce spoločnosti musia prijímať zamestnancov s tými správnymi zručnosťami, najmä technickými, finančnými a digitálnymi zručnosťami. Pri rozširovaní podniku je veľmi dôležité aj podnikateľské zmýšľanie, riadiace a vodcovské zručnosti.

Na základe „nového programu v oblasti zručností pre Európu“ (jún 2016) Komisia pracuje na zvýšení kvality zručností a ich významu pre trh práce.

Týmito témami sa budú zaoberať tri iniciatívy:

pripravovaná „koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta“ – podporí spoluprácu medzi inštitúciami v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a priemyslu,

„koncepcia sektorovej spolupráce v oblasti zručností“ – zlepší informovanosť v oblasti zručností, bude sa zaoberať nedostatkovými zručnosťami.

pripravovaný „nástroj na báze veľkých dát“ súvisiaci s informovanosťou pre oblasť zručností a prognózami zručností v rámci Panorámy zručností.

Komisia takisto vytvorila dva rámce na zlepšenie vyučovania a posudzovania zručností:

európsky podnikateľský rámec (EntrComp),

rámec digitálnych kompetencií (DigComp).

Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na podpore týchto rámcov na vnútroštátnej úrovni. Inštitút EIT zároveň zintenzívni svoju činnosť v oblasti odbornej prípravy študentov magisterského štúdia s kombinovanými technickými a podnikateľskými zručnosťami.

Komisia takisto podporuje odbornosť v oblasti IKT – európsky rámec elektronických kompetencií 35 pre odborníkov v oblasti IKT je v súčasnosti už štandardom. A napokon ďalším dôležitým faktorom úspechu je schopnosť prilákať najnadanejších ľudí, a to aj z krajín mimo EÚ. V júni 2016 Komisia navrhla reformu modrej karty EÚ, aby dokázala lepšie prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín 36 . Keďže aj nadaní ľudia zo zahraničia môžu významne prispieť k zakladaniu nových podnikov, EÚ musí urobiť viac na ich prilákanie a podporu.

3.4    Posilnenie inovačných príležitostí pre začínajúce a rozširujúce sa podniky v EÚ

Komisia poskytuje MSP zvýšenú podporu prostredníctvom rámcového programu pre výskum a inováciu Horizont 2020, a to buď ako partnerom v projektoch spolupráce s výskumnými organizáciami a inými firmami, alebo ako samostatným príjemcom. Podporu inovácií zvýšila aj prostredníctvom väčšieho počtu demonštračných projektov, uľahčenia prístupu k experimentálnym a skúšobným zariadeniam, opatrení zameraných na inovatívne verejné obstarávanie a posilnenia finančných nástrojov. Účasť MSP sa v dôsledku toho zvýšila a v súčasnosti presahuje cieľovú úroveň 20 %.

Z nového nástroja pre MSP sa už podporili inovačné projekty v 1 924 37 MSP. Dôkazy a názory zainteresovaných strán 38 však poukazujú na to, že program Horizont 2020 je lepší na podporu existujúcich technológií a spoločností ako začínajúcich podnikov, ktoré prinášajú inovácie na nové trhy alebo pôsobia v oblastiach, kde sa prelínajú digitálne a fyzické technológie. Súčasná podpora sa vníma ako príliš zložitá, nepružná a pomalá na ich potreby.

Komisia má preto v úmysle vykonať zmeny v iniciatíve Horizont 2020 na obdobie rokov 2018 – 2020. Tie zahŕňajú:

úplné prijatie prístupu „zdola nahor“ – aby inovačné projekty, v ktorých sa prelínajú odvetvia/technológie, mali nárok na podporu,

uľahčenie prístupu začínajúcich podnikov k finančnej a technickej podpore,

zameranie sa na vytváranie prelomových inovácií s potenciálom rozšírenia podniku, ktoré vytvárajú nové trhy.

Na tomto základe a na základe výsledkov hodnotenia programu Horizont 2020 v polovici trvania Európska komisia zváži vytvorenie Európskej rady pre inováciu 39 , ktorá sa bude starať o to, aby budúce programy prispievali k vytváraniu prelomových inovácií, ktoré dokážu upútať a vytvoriť nové trhy.

Iniciatíva Inovačný radar sa venuje osobitným potrebám MSP, ako je otvorený a ľahký prístup k experimentálnym a skúšobným zariadeniam, a v spolupráci s regiónmi prostredníctvom inovačných centier zjednodušuje včasné zaznamenávanie inovácií financovaných z programu Horizont 2020 s trhovým potenciálom, ako aj tímov, ktoré za nimi stoja (napríklad MSP, začínajúce podniky, spin-off podniky, univerzity).

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) vytvoril celoeurópske akcelerátory pre inovačné spoločnosti. Inštitút EIT bude navyše skúmať možnosť vytvorenia systémov na priame investovanie do rozširovania existujúcich inovačných spoločností prilákaním ďalších investícií z verejných a súkromných zdrojov a existujúcich nástrojov.

Pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (a MSP vo všeobecnosti), ktoré si chcú zabezpečiť a zhodnotiť práva duševného vlastníctva, je tento proces príliš náročný vzhľadom na nedostatok presných informácií a odborných poznatkov o tom, ako práva duševného vlastníctva strategicky využívať ako investičné nástroje a nástroje rastu, pomerne vysoké systémové náklady, ťažkosti s ohodnocovaním práv duševného vlastníctva  40 a vysoké náklady na presadzovanie.

Len 9 % európskych malých spoločností využíva registrované duševné vlastníctvo a ešte menej z nich využíva práva uplatniteľné v celej EÚ (3 % si zapíšu ochrannú známku EÚ) 41 . To im často bráni plne využiť veľké potenciálne výhody ich inovačného úsilia. MSP, ktoré aktívne využívajú duševné vlastníctvo, dosahujú v porovnaní s ostatnými MSP o 32 % vyššie príjmy na jedného zamestnanca, čo im umožňuje ponúknuť atraktívnejšie mzdy a rýchlejšie zvyšovať počet zamestnancov. Duševné vlastníctvo je preto kľúčovým aspektom procesu rozširovania malých inovačných firiem.

A napokon inovátori, a najmä začínajúce podniky, často čelia regulačným prekážkam alebo neistote pri uvádzaní svojich inovácií na trh. Vo svojom programe lepšej právnej regulácie Komisia zohľadňuje možný vplyv aktuálnych a nových právnych predpisov na inováciu 42 v súlade so zásadou inovácie 43 , ako to vyžaduje Rada.

3.5    Sociálne hospodárstvo a sociálne podniky

Na celom svete sa zvyšuje záujem o sociálnu inováciu ako cestu k udržateľnému rastu, napríklad o spravodlivý obchod, diaľkové vzdelávanie, mobilný prevod peňazí, začlenenie migrantov a bývanie s nulovými emisiami oxidu uhličitého.

Sociálne začínajúce podniky 47 preto majú vysoký inovačný potenciál a pozitívny vplyv na hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti 48 . Ich obchodný model – kombinácia hospodárskej efektívnosti s cieľmi orientovanými na spoločnosť 49 – sa ukázal ako veľmi odolný 50 .

Tieto začínajúce podniky majú dobré vyhliadky vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt po sociálnej inovácii a rozvoj nových technológií a platforiem spolupráce. Okrem toho mnohé majú potenciál rozšírenia osvedčených obchodných modelov, čo by sa mohlo reprodukovať v iných oblastiach. Tieto spoločnosti však ešte stále ťažko získavajú financovanie a podporu, a to najmä v dôsledku týchto faktorov:

nedostatočné uznanie a pochopenie ich ekonomického potenciálu;

nedostatočné využívanie moderných technológií.

V snahe posilniť poskytovanie úverov sociálnym podnikom Komisia navyše v spolupráci s Európskym investičným fondom uviedla nové finančné nástroje, ako aj nové kapitálové nástroje s vplyvom na spoločnosť v rámci Európskeho fondu pre strategické investície.

4. Prístup k financovaniu

Odstraňovanie a zjednodušenie regulácie a viac príležitostí na vyhľadávanie partnerov, získanie verejných zákaziek a efektívne prijímanie pracovníkov pomôžu začínajúcim podnikom rozširovať sa a vytvárať udržateľné pracovné miesta. Prístup k financovaniu je hlavnou prekážkou, ktorú treba odstrániť.

Hoci problémy, ktorým firmy z EÚ čelia v počiatočnej fáze, nie sú väčšie ako v USA, akademické dôkazy a verejné konzultácie potvrdzujú, že existujú významné rozdiely vo fáze rozširovania. Čiastočne to je z dôvodu množstva finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na investovanie rizikového kapitálu: odhaduje sa, že v roku 2014 bolo v EÚ k dispozícii len približne 5 miliárd EUR, kým v USA viac než 26 miliárd EUR 53 .

Európske fondy rizikového kapitálu sú navyše v priemere menšie 54 a nedokážu spoločnostiam dostatočne pomôcť rásť zo začínajúcich podnikov cez stredne veľké podniky až na globálnych hráčov. V rokoch 2007 – 2012 bola priemerná veľkosť európskych fondov rizikového kapitálu (pri konečnej uzávierke) 61 miliónov EUR, pričom 50 % z nich bolo menších než 27 miliónov EUR. Priemerný fond rizikového kapitálu v USA mal v roku 2014 veľkosť 135 miliónov USD 55 . To predstavuje problém najmä pre rozširujúce sa podniky, lebo financovanie má tendenciu časom sa zmenšovať.

Pre investorov je rozhodujúca možnosť vybrať si z viacerých stratégií ukončenia angažovanosti. Musia vedieť, že budú schopní získať späť svoje investície, či už prostredníctvom počiatočnej verejnej ponuky, predaja časti majetku inej spoločnosti, predaja fondu rizikového kapitálu alebo fondu súkromného kapitálu zameranému na neskoršie fázy alebo spätného predaja zakladateľom spoločnosti. Súčasný nedostatok informácií o možnostiach financovania vedie k neistote a menším investíciám. Rovnako platí, že čím viac možností neskoršieho financovania je k dispozícii, tým väčšia je pravdepodobnosť investovania investorov v prvom a druhom kole.

Pokiaľ ide o prístup k verejnému financovaniu, 85 % respondentov v rámci verejnej konzultácie vyzývalo na zvýšenie súdržnosti a transparentnosti iniciatív zameraných na financovanie a na dôkladnejšie zameranie sa na spoločnosti, ktoré by sa mohli stať lídrami budúcnosti.

Komisia sa týmito otázkami zaoberá vo viacerých politikách. V rámci preskúmania rozpočtu v polovici trvania navrhla zvýšiť rozpočet pre fond EFSI 56 a program COSME a zároveň posilniť existujúce finančné nástroje a mobilizovať dodatočné finančné prostriedky pre MSP vo fáze začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov.

Od roku 2010 sa v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a programu, ktorý mu predchádzal, sprístupnila 1 miliarda EUR vo forme mikroúverov na založenie alebo rozvoj malého podniku, čím sa poskytla podpora viac než 100 000 mikropodnikateľom v celej Európe.

Pomoc prinesie aj únia kapitálových trhov, ktorá začala fungovať v roku 2015. Komisia pokračuje v práci na komplexnom balíku opatrení na podporu financovania prostredníctvom rizikového kapitálu a iného podobného kapitálu v EÚ. V spojení so stratégiou jednotného trhu navrhuje vytvoriť celoeurópsky fond fondov rizikového kapitálu, ktorý by vyriešil problém malej veľkosti a roztrieštenosti európskych fondov rizikového kapitálu, prilákal by viac súkromného kapitálu späť do rizikového kapitálu, umožnil by dlhodobejšie financovanie väčšieho počtu MSP a viedol by k diverzifikácii financovania začínajúcich podnikov, inovačných a nekótovaných spoločností 57 . Komisia navyše v júli 2016 prijala návrh na zmenu nariadení o európskych fondoch rizikového kapitálu (EuVECA), a ako už bolo uvedené, o európskom fonde sociálneho podnikania (EuSEF), a to s cieľom uľahčiť ďalšie cezhraničné financovanie MSP. Ako doplnenie celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu a fondu EFSI Komisia preskúma potenciálnu pridanú hodnotu dodatočných stimulov pre rizikový kapitál, napríklad prostredníctvom systémov, ktoré by súkromne vlastneným a riadeným investičným fondom umožnili využiť pri získavaní dlhového financovania na kapitálové a dlhové investície do začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov štátnu záruku.

Komisia bude zároveň naďalej monitorovať daňové systémy/stimuly pre investície do začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov a na základe úspešných prístupov uplatnených členskými štátmi a výsledkov prebiehajúcej štúdie o účinnosti daňových stimulov pre rizikový kapitál a podnikateľských anjelov z hľadiska prilákania trpezlivejšieho kapitálu bude uvažovať o ďalších spôsoboch podpory tvorby politík v členských štátoch.

V záujme posilnenia stratégií ukončenia angažovanosti skorých investorov v začínajúcich a rozširujúcich sa podnikoch a ako doplnenie nadchádzajúceho pilotného projektu celoeurópskej platformy na vyhľadávanie partnerov a iniciatív Startup Europe bude Komisia v rokoch 2017 – 2018 monitorovať vznik rastových trhov MSP, novej kategórie mnohostranných obchodných systémov, ktorá získa právnu formu smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi II (MiFID II) 58 . Tým sa uľahčí získavanie kapitálu pre stredné podniky, ako aj výmena najlepších postupov. Komisia identifikuje trhové a verejné iniciatívy, ktoré podporujú prijímanie akcií MSP na obchodovanie a hľadajú funkčné riešenia regulačných problémov a zlyhaní trhu.

5. Záver

Napriek tomu, že v Európe je veľa mladých a inovačných podnikateľov, ešte stále plne nevyužíva potenciál svojich podnikateľských schopností a nadania.

Hoci na vnútroštátnej úrovni i úrovni EÚ sa prijímajú opatrenia na podporu zakladania nových podnikov, treba urobiť viac.

Založenie a rozširovanie spoločnosti v celej Európe je nutné zjednodušiť. Cieľom je, aby sa Európa stala prvou voľbou pre ambicióznych podnikateľov, ktorí chcú vytvárať a premeniť prelomové podnikateľské nápady na úspešné spoločnosti v dobre fungujúcich ekosystémoch. Títo podnikatelia budú na oplátku vytvárať nové pracovné miesta, podporovať sociálnu zodpovednosť a niektorí z nich sa stanú globálnymi lídrami.

V tomto oznámení sa navrhuje koordinovaný prístup vo všetkých politikách EÚ, ktorý sa bude uplatňovať prostredníctvom súboru pragmatických opatrení. Jeho efektívna a úspešná realizácia si bude vyžadovať aj partnerskú spoluprácu so všetkými úrovňami štátnej správy v členských štátoch, regiónoch a mestách a so všetkými zainteresovanými stranami vrátane samotných začínajúcich a rozvíjajúcich sa podnikov.

Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby schválili toto oznámenie a aktívne sa zapojili do jeho vykonávania v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

(1)

Podľa Henreksona a Johanssona (2010) 4 % firiem vytvárajú 70 % nových pracovných miest. Pozri aj: http://www.kauffman.org/blogs/policy-dialogue/2015/august/deconstructing-job-creation-from-startups

(2)

Pripojiteľnosť: 5G a širokopásmové pripojenie atď.

(3)

Hoci existujú rozdiely medzi členskými štátmi EÚ. OECD (2015), Entrepreneurship at a glance (Podnikanie v skratke).

(4)

https://ec.europa.eu/growth/industry/innovation/funding/efsi_sk

(5)

 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52015DC0550&from=EN

(6)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1447773803386&uri=CELEX:52015DC0192

(7)

 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52015DC0468

(8)

Pozri https://cohesiondata.ec.europa.eu/themes/3 .

(9)

 Podiel firiem, ktoré nerastú vôbec alebo rastú o menej než 5 %, v Európe dosahuje viac ako 45 % v porovnaní s 37 % v USA [Bravo-Biosca, 2011, A look at business growth and contraction in Europe (Pohľad na obchodný rast a pokles v Európe)].

(10)

Správa dánskeho vyslanca pre MSP, 2016, Scale-up Companies – is a new policy agenda needed? (Rozširujúce sa spoločnosti – je potrebný nový politický program?). http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetailDoc&id=26381&no=1

(11)

Pozri Eurostat (marec 2016), Statistics Explained: Entrepreneurship – Statistical indicators (Vysvetlenie štatistík: podnikanie – štatistické ukazovatele): http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Entrepreneurship_-_statistical_indicators#Small.2C_medium_and_large_enterprises .

(12)

Produktivita v spoločnostiach s viac než 1 000 zamestnancami je oveľa vyššia než v iných spoločnostiach. Dánsky obchodný úrad.

(13)

  http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=8723&lang=sk

(14)

Vrátane digitálneho jednotného trhu.

(15)

Scale Up Europe: A Manifesto for change and empowerment in the digital age (Rozširujúca sa Európa: manifest za zmenu a posilňovanie postavenia v digitálnom veku), 2016.

(16)

  http://ec.europa.eu/growth/single-market/strategy/collaborative-economy_sk

(17)

  http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=8852&lang=sk

(18)

Európska komisia nepretržite spravuje korpus európskych právnych predpisov prostredníctvom Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), ktorý má zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ vždy zodpovedali účelu a prinášali výsledky plánované politickými činiteľmi čo najefektívnejším a najúčinnejším spôsobom. Zameriava sa na odstránenie byrokracie a zníženie nákladov bez toho, aby boli ohrozené ciele politík a vysoké štandardy EÚ.

(19)

Online registrácia spoločností sa bude riešiť ako súčasť plánovaného návrhu Komisie na uľahčenie využívania digitálnych technológií počas celého životného cyklu spoločnosti – pozri oznámenie Komisie „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“ [COM(2015) 550, s. 5]; oznámenie Komisie „Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020“ [COM(2016) 179, s. 8]; pracovný program Komisie na rok 2017 [COM(2016) 710, s. 8].

(20)

Toto stredisko bude konzultovať s platformami ako Európska sieť začínajúcich podnikov a Globálna podnikateľská sieť.

(21)

Pozri oznámenie Komisie: Vybudovanie spravodlivého, konkurencieschopného a stabilného systému dane z príjmov právnických osôb pre EÚ.

(22)

  https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/com_2016_148_sk.pdf  

(23)

Systém CCCTB by mohol podporiť začínajúce a rozširujúce sa podniky, aby investovali a expandovali na jednotnom trhu. Bude odmeňovať ich činnosti zamerané na rast, napríklad investície do výskumu a vývoja a kapitálové financovanie. Začínajúce spoločnosti si budú môcť uplatniť vyšší odpočet na investície do výskumu a vývoja, čím sa podporia malé a inovačné podniky. Systém CCCTB odstráni problém zvýhodňovania dlhového financovania pred kapitálovým, čo pomôže inovačným podnikom financovaným z vlastného kapitálu, a najmä začínajúcim podnikom.

(24)

Pozri akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, COM(2016) 179 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52016DC0179 .

(25)

 „Ekosystémový prístup k podnikaniu“ je dôvodom, prečo majú niektoré mestá/regióny oveľa viac začínajúcich a rozvíjajúcich sa podnikov než iné, a to aj napriek rovnakému regulačnému rámcu. Ekosystémy orientujú zdroje smerom k najproduktívnejšiemu využitiu. Umožňujú navrhovať celostné politiky, ktoré nemožno dosiahnuť tradičnými prístupmi.

(26)

Napríklad samit iniciatívy Startup Europe, zhromaždenie akcelerátorov v rámci iniciatívy Startup Europe, sieť univerzít v rámci iniciatívy Startup Europe, zvyšovanie informovanosti o dostupných príležitostiach na financovanie a vytváranie sietí, prepájanie veľkých spoločností a začínajúcich podnikov (partnerstvo iniciatívy Startup Europe) a oslava podnikania.

(27)

Zatiaľ v oblasti modernizácie priemyslu, agropotravinárskeho priemyslu a energetiky.

(28)

Napríklad v súvislosti s premenou regiónov a miest na „odrazové mostíky“ digitálnej transformácie a modernizácie priemyslu.

(29)

Prieskum Flash Eurobarometer 417 o prekážkach v oblasti verejného obstarávania, ktorým čelia malé spoločnosti.

(30)

Zákazky s hodnotou na úrovni prahových hodnôt stanovených v právnych predpisoch EÚ alebo vyššou.

(31)

Osobitne to platí pre verejné zákazky s hodnotou na úrovni prahových hodnôt stanovených v právnych predpisoch EÚ alebo vyššou.

(32)

  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/updated-results-ongoing-pre-commercial-procurements-pcp-projects

(33)

Títo sprostredkovatelia by identifikovali a zhromažďovali potreby verejných obstarávateľov, identifikovali potenciálnych dodávateľov, vyberali nápady a financovali najperspektívnejšie spomedzi nich v jednotlivých odvetviach.

(34)

Na základe aktualizovaných smerníc o verejnom obstarávaní.

(35)

 http://www.ecompetences.eu/.

(36)

V roku 2016 bola prijatá aj reforma imigračných pravidiel pre študentov a výskumníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorá im dáva právo zostať v EÚ minimálne 9 mesiacov po skončení štúdia alebo dokončení výskumu a hľadať si zamestnanie alebo založiť podnik [smernica (EÚ) 2016/801].

(37)

Na základe partnerstiev v oblasti inovácií a s ohľadom na sociálne a ekologické aspekty.

(38)

https://ec.europa.eu/research/eic/pdf//eic_call_for_ideas-overview.pdf#view=fit&pagemode=none .

(39)

Pracovný názov.

(40)

Správa o prístupe k financiám pre kultúrne a kreatívne sektory (Európska komisia, 2015).

(41)

Intellectual property rights and firm performance in Europe: an economic analysis (Práva duševného vlastníctva a výkonnosť firiem v Európe: ekonomická analýza) (EUIPO, 2015).

(42)

V rámci nadchádzajúceho preskúmania nástroja pre výskum a inovácie podľa usmernení o posudzovaní vplyvu.

(43)

 https://ec.europa.eu/epsc/sites/epsc/files/strategic_note_issue_14.pdf

(44)

Pracovný názov.

(45)

Ďalšie podrobnosti o týchto opatreniach sú uvedené v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie. Tieto opatrenia sa vypracujú v úzkej spolupráci s úradom EUIPO (Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo).

(46)

SWD(2016) 373 z 22.11.2016, „Putting intellectual property at the service of SMEs to foster innovation and growth“ (Využívanie duševného vlastníctva v prospech MSP v záujme podpory inovácie a rastu).

(47)

 Sociálny začínajúci podnik je začínajúci podnik, ktorý má nejaký vplyv na spoločnosť.

(48)

  http://eureka.sbs.ox.ac.uk/761/1/Social_Innovation.pdf , Oxford Said Business School, Social Innovation (Sociálna inovácia).

(49)

  http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2013:347:0238:0252:SK:PDF ..

(50)

  http://europa.eu/rapid/press-release_CES-12-60_en.htm?locale=en  

(51)

V roku 2017 Komisia zavedie platformu pre problémy sociálnej inovácie, ktorá bude podnecovať sociálne podniky, aby spoločne s inými druhmi podnikov pracovali na riešeniach spoločenských problémov. Uverejní aj výzvu týkajúcu sa analýzy a zhromaždenia najlepších postupov v oblasti lepšieho využívania digitálneho hospodárstva sociálnymi podnikmi.

(52)

  http://www.un.org/sustainabledevelopment/sustainable-development-goals/

(53)

Thomson ONE v BSG Perspectives „The State of European Venture Capital“ (Stav rizikového kapitálu v EÚ).

(54)

Údaje o USA zo správy NVCA, údaje o EÚ zo správy EÚ.

(55)

Štúdia „Assessing the Potential for EU Investment in Venture Capital and Other Risk Capital Fund of Funds“ (Posúdenie potenciálu investovania EÚ do fondu fondov rizikového kapitálu alebo iného podobného kapitálu).

(56)

  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52016DC0581&from=SK  

(57)

 V novembri 2016 bola uverejnená výzva na vyjadrenie záujmu na výber propagátorov celoeurópskeho fondu fondov.

(58)

Smernica 2014/65/EÚ.