52016DC0324

(4)Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí 7 .

(5)Česká republika v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2016 predpokladá mierne zhoršenie celkového salda na –0,6 % HDP v roku 2016 a všeobecné ustálenie na –0,5 % od roku 2017. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1 % HDP, sa v časovom horizonte programu naďalej dodržiava. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP zostane v roku 2016 na úrovni 41,1 % a v roku 2019 klesne na 39,3 %. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že štrukturálne saldo dosiahne –0,7 % v roku 2016 a –0,9 % HDP v roku 2017, a bude tak nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Prípadné budúce odchýlky by sa posudzovali na základe požiadavky zachovávať štrukturálne saldo na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že v prípade Českej republiky sa očakáva, že dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)V dlhodobom horizonte existujú v prípade Českej republiky stredné riziká fiškálnej udržateľnosti. Tieto riziká vyplývajú predovšetkým z prognózovaného účinku verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, ale aj v oblasti dôchodkov. Nedávno prijaté alebo plánované opatrenia na zmenu dôchodkového systému by v prípade ich realizácie viedli v dlhodobom horizonte k zhoršeniu verejných financií. Po prvé, česká vláda vo februári 2016 prijala právne predpisy, ktoré jej dávajú právomoc pružnejšie upravovať mechanizmus indexácie dôchodkov. Po druhé, rokuje sa o návrhoch, ktorými sa má stanoviť strop pre zákonný vek odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov a vytvoriť mechanizmus pravidelného preskúmavania veku odchodu do dôchodku. V súčasnosti neexistujú žiadne plány na zvýšenie nízkeho zákonného veku odchodu do dôchodku. Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, prognózovaný rast dlhodobých výdavkov je tiež zdrojom obáv. Česká republika musí riešiť výzvy týkajúce sa zlepšovania riadenia a nákladovej účinnosti svojho systému zdravotnej starostlivosti, aj keď v súčasnosti sa už celý rad opatrení nachádza v rôznych štádiách implementácie. Ukazovatele poukazujú na vysokú spotrebu tovarov a služieb a na pomerne vysokú mieru využívania nemocničnej starostlivosti, ktorá je drahšia ako ambulantné služby. Zdá sa, že dostupné zdravotné údaje sa účinne nevyužívajú na plánovanie a racionalizáciu kapacít nemocničnej starostlivosti. Systém preplácania nákladov na nemocničnú starostlivosť je v súčasnosti predmetom revízie vzhľadom na rôzne nedostatky, akým bola napríklad malá vzorka nemocníc použitá na výpočet referenčných sadzieb. Stále sa dostatočne nepreskúmali možnosti, akými sú posilnenie koordinácie ambulantnej starostlivosti, zlepšenie úlohy prvotného kontaktu všeobecných lekárov a obmedzenie zbytočného využívania ambulantných služieb.

(7)Fiškálny rámec Českej republiky sa radí medzi najslabšie v EÚ. Reformný balík zameraný na riešenie hlavných nedostatkov v tejto oblasti bol vládou schválený vo februári 2015, no stále sa čaká na jeho ratifikáciu parlamentom. Balíkom sa má do vnútroštátnych právnych predpisov transponovať smernica Rady 2011/85/EÚ o rozpočtových rámcoch. V navrhovanej reforme sa počíta s posilnením výdavkových stropov a s ich priamym prepojením so strednodobým rozpočtovým cieľom. V rámci tejto reformy by vláda mala povinnosť prijať rozpočet, ktorým sa zaručí dlhodobá udržateľnosť verejných financií, a zriadila by sa nezávislá fiškálna rada na monitorovanie verejných financií a zvýšenie transparentnosti.

(8)Investície v Českej republike sú vo vyjadrení na obyvateľa naďalej pod priemerom EÚ a sú výrazne koncentrované v regióne hlavného mesta. Administratívne a regulačné prekážky naďalej zhoršujú efektívnosť podnikateľského prostredia a pôsobia ako brzda pre investície. Osobitné problémové miesta existujú v realizácii projektov dopravnej a energetickej infraštruktúry. Čerpanie fondov EÚ v programovom období 2007 – 2013 bolo pomalé, najmä v dôsledku zložitých postupov, nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly, neefektívnych prvkov v postupoch verejného obstarávania a slabých administratívnych kapacít subjektov zapojených do realizácie projektov. V oblasti dopravnej infraštruktúry sú administratívnymi prekážkami pre investície okrem iného aj zdĺhavé postupy vydávania územných povolení a oneskorenia vyplývajúce z konaní v dôsledku sťažností na protimonopolnom úrade. V oblasti energetickej efektívnosti možno konštatovať, že verejné programy na zníženie energetickej náročnosti sú fragmentované a nákladovo neefektívne. Existujú náznaky, že úspory energie nenapredujú v súlade s národným akčným plánom energetickej efektívnosti. V sektore služieb existujú dôkazy, ktoré svedčia o regulačnej reštriktívnosti. Platí to najmä v prípade niektorých sektorov individuálnych odborných služieb, v ktorých sa prekážky pre vstup do profesie a jej výkon zdajú vyššie, než je priemer EÚ. Slabé využívanie kvalitných verejných online služieb takisto brzdí podnikateľské prostredie a odzrkadľuje nedostatky na strane ponuky. Služby elektronickej verejnej správy v plnej miere nevyužívajú technologické možnosti na zvýšenie spokojnosti používateľov a patria medzi najmenej sofistikované elektronické služby v EÚ. Dostupné dôkazy poukazujú v Českej republike na relatívne vysoký výskyt daňových únikov. Vyriešenie tohto problému – najmä v oblasti DPH – je na poprednom mieste politického programu. Na druhej strane sa však neplánujú žiadne opatrenia na zníženie relatívne vysokých nákladov spojených s platením daní ani opatrenia na zjednodušenie daňového systému. Daňové orgány ponúkajú služby predvyplnených formulárov len v obmedzenej miere. Daňovníci málo využívajú možnosť podávať daňové priznania elektronicky, aj keď v oblasti DPH došlo k istému pokroku. Náklady na výber daní sú navyše relatívne vysoké, ako vyplýva z najnovších medzinárodných správ. Vysoké sociálne príspevky zamestnávateľov sú jednou z príčin celkovo vysokého daňového zaťaženia práce, pričom diverzifikácia aj do iných oblastí (napr. daní z nehnuteľností) je obmedzená.

(9)Mnohé ukazovatele poukazujú na závažné nedostatky vo verejnej správe. Určitý pokrok sa dosiahol pri prijímaní legislatívnych a nelegislatívnych opatrení z protikorupčného plánu z roku 2015. Zákon o registri zmlúv parlament schválil v novembri 2015. Jeho včasné vykonávanie a ďalšie rozvíjanie by zlepšili transparentnosť a nákladovú účinnosť verejných obstarávaní. Niektoré z kľúčových protikorupčných zákonov, ako je napríklad novela zákona o konflikte záujmov a nový zákon o financovaní politických strán, stále chýbajú. Viaceré prijaté opatrenia sú ťažko vynútiteľné a majú len obmedzený dosah, zatiaľ čo celý rad plánovaných opatrení sa opakovane presúva do nadchádzajúceho akčného plánu. Aj napriek istému úsiliu o odstránenie nedostatkov českého systému verejného obstarávania ešte existuje priestor pre ďalšie zlepšenie jeho výkonnosti, pokiaľ ide o hospodársku súťaž v obstarávaní, a teda o hodnotu za vynaložené peniaze. Čiastočne je to spôsobené chýbajúcim vhodným vyškolením pracovníkov, ktorí realizujú obstarávanie, a nedostatočným dôrazom na kvalitatívne kritériá pri zadávaní zákaziek. Verejný sektor vo veľkej miere využíva postupy bez súťaže, s obmedzenou možnosťou prilákať uchádzačov, pričom hromadné obstarávanie sa organizuje len zriedkavo. Očakáva sa však, že vykonávanie nedávno transponovaných smerníc o verejnom obstarávaní týkajúcich sa modernizovaných postupov verejného obstarávania bude príležitosťou zaviesť v politike verejného obstarávania strategický a na dôkazoch založený prístup, pokiaľ ide o profesionalizáciu, hromadné verejné zákazky, vyšší dôraz na kvalitatívne kritériá a na integritu pracovníkov, ktorí obstarávanie realizujú.

(10)V posledných rokoch došlo k významnému nárastu investícií do výskumu a vývoja, no výsledky sú stále slabé a existujú obavy týkajúce sa udržateľnosti infraštruktúry pre výskum a vývoj. V českom výskumnom systéme v súčasnosti prebieha proces zavádzania dlho odkladaných, ale podstatných reforiem riadenia, najmä s ohľadom na hodnotenie a financovanie. Existujúci mechanizmus financovania je fragmentovaný a vyznačuje sa nedostatočnou koordináciou medzi príslušnými orgánmi a nejasným rozdelením povinností a priorít. V súčasnosti sa tvorí komplexný hodnotiaci rámec pre výskum a vývoj, ktorý bude previazaný na financovanie, ale tieto práce napredujú len pomaly. Vynakladané úsilie o posilnenie prepojení medzi akademickou obcou a podnikateľmi je nevýrazné. Na takéto prepojenia nepriaznivo vplýva hodnotiaci rámec pre verejné výskumné inštitúcie, ktorý nezohľadňuje úroveň spolupráce s podnikmi.

(11)V januári 2016 parlament prijal reformu vysokoškolského vzdelávania. Atraktívnosť učiteľského povolania je naďalej výzvou a relatívne nízke mzdy sú vnímané ako jedna z príčin, pričom zároveň dochádza k starnutiu populácie učiteľov. Na zvýšenie atraktívnosti tohto povolenia sa vypracúva nový kariérny systém pre učiteľov a pedagogických pracovníkov, no jeho implementácia sa odložila. Výsledky vzdelávania sú vo všeobecnosti dobré, ale sú silne ovplyvnené sociálno-ekonomickým zázemím študentov. Slabé výsledky v oblasti vzdelávania znevýhodnených skupín, predovšetkým rómskej komunity, vzbudzujú nemalé obavy. Odhaduje sa, že veľmi vysoký podiel rómskych detí ukončuje školskú dochádzku predčasne. Mnohé rómske deti sa vzdelávajú v iných než bežných školách a v dôsledku toho sa na ne kladú nižšie študijné nároky než na deti zvyšnej časti obyvateľstva. Možnosti školení pre učiteľov s cieľom pomôcť im vyrovnať sa s touto problematikou sú nedostatočné, pričom len malý podiel učiteľov sa zúčastňuje na činnostiach profesionálneho rozvoja spojeného s výučbou zmiešaných skupín a inkluzívnym vzdelávaním. V súčasnosti sa začína realizovať značné množstvo legislatívnych a administratívnych opatrení zameraných na inkluzívne vzdelávanie. Očakáva sa, že tieto opatrenia prispejú k znižovaniu rozdielov v dosiahnutom stupni vzdelania a vo výsledkoch vzdelávania medzi rómskymi a nerómskymi deťmi. Parlament v marci 2016 prijal novely zákona o vzdelávaní, ktorými sa povinná školská dochádzka rozširuje aj na posledný rok predškolského vzdelávania a ktorými sa zabezpečí, aby menšie deti mali nárok na miesto v materskej škole. Napriek tomu však platí, že rozdiely vo vzdelávacom systéme sú prekážkou pre zvyšovanie kvality ľudského kapitálu a v neskoršom živote sťažujú presadenie sa na trhu práce.

(12)Situácia na trhu práce sa v Českej republike zlepšila, avšak ďalší nárast miery zamestnanosti bude podmienený väčšou účasťou nedostatočne zastúpených skupín. Tieto skupiny zahŕňajú ženy s malými deťmi, nízkokvalifikovaných pracovníkov a členov rómskej komunity. K zvýšeniu účasti zraniteľných skupín by prispela schopnosť verejných služieb zamestnanosti šíriť osvetu v spojení s vhodnými a cielenými aktívnymi politikami trhu práce a individualizovanými službami. Prekážkou účasti žien s malými deťmi na trhu práce je pretrvávajúci nedostatok cenovo dostupných a kvalitných služieb starostlivosti o deti, najmä pre deti do troch rokov, ako aj obmedzené využívanie pružného pracovného času. V posledných rokoch sa prijali určité opatrenia na vyriešenie tohto problému, ale stále existuje priestor na zintenzívnenie tohto úsilia.

(13)Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Českej republiky, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Českej republike v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Českej republike, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 3.

(14)Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a zastáva názor 8 , že Česká republika podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Česká republika v rokoch 2016 a 2017 prijala opatrenia s cieľom:

1.Podniknúť kroky na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií vzhľadom na budúce riziká v oblasti zdravotnej starostlivosti. Prijať právne predpisy na posilnenie fiškálneho rámca.

2.Znížiť regulačné a administratívne prekážky pre investície, najmä v oblasti dopravy a energetiky, a zvýšiť dostupnosť služieb elektronickej verejnej správy. Prijať zostávajúce protikorupčné reformy a zlepšiť postupy verejného obstarávania.

3.Posilniť riadenie systému výskumu a vývoja a uľahčiť prepojenie medzi akademickou obcou a podnikmi. Zvyšovať atraktívnosť učiteľského povolania a prijať opatrenia na zvýšenie integrácie znevýhodnených detí vrátane Rómov do bežných škôl a predškolských zariadení. Odstrániť prekážky, ktoré bránia väčšej účasti nedostatočne zastúpených skupín a osobitne žien na trhu práce.

V Bruseli

Za Radu

predseda