EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli30. 10. 2015

COM(2015) 548 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Výročná správa o finančnej pomoci na rozšírenie v roku 2014

{SWD(2015) 201 final}

ÚVOD

Ciele politiky Komisie v oblasti rozšírenia podporuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) 1 . IPA je nástroj, ktorým EÚ podporuje prostredníctvom finančnej a technickej pomoci reformy v krajinách zapojených do procesu rozširovania. IPA sprevádza politiku rozširovania stanovenú Európskou úniou s ohľadom na vykonávanie článku 49 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého o členstvo v Únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje základné hodnoty EÚ a zaviaže sa ich podporovať. Finančné prostriedky v rámci nástroja IPA slúžia na budovanie kapacít krajín počas prístupového procesu, čo má za následok progresívny a pozitívny vývoj v regióne. Príjemcami pomoci v roku 2014 boli: Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Chorvátsko, Island, Kosovo, Srbsko a Turecko. Od svojho vstupu do EÚ v júli 2013 Chorvátsko prestalo byť príjemcom pomoci v rámci nástroja IPA, avšak naďalej čerpá výhody z prechodného nástroja.

Predvstupové finančné prostriedky EÚ sú dobrou investíciou do budúcnosti krajín zapojených do procesu rozširovania a do budúcnosti samotnej EÚ. Pomáhajú príjemcom vykonať politické a hospodárske reformy a pripravujú ich tak na práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ. Tieto reformy by mali ich občanom poskytnúť lepšie príležitosti a umožniť rozvoj takých štandardov, ktoré sú rovnocenné štandardom občanov EÚ. Predvstupové finančné prostriedky pomáhajú EÚ splniť jej vlastné ciele, pokiaľ ide o udržateľné oživenie hospodárstva, zásobovanie energiou, dopravu, životné prostredie a zmenu klímy atď.

Keďže nástroj IPA II bol zavedený iba nedávno, vykonávanie programov v roku 2014 sa ešte uskutočňovalo v rámci nástroja IPA.

ROZVOJ POLITIKY

Politika rozširovania EÚ prináša vzájomné výhody – mier, bezpečnosť a prosperitu v Európe. Táto politika upevňuje politickú a hospodársku silu EÚ a má významný transformačný účinok na dotknuté krajiny. Pre krajiny západného Balkánu predstavuje jasná perspektíva členstva v EÚ poskytovaná členskými štátmi EÚ kľúčový stabilizačný faktor. Podporuje pokrok smerom k splneniu nevyhnutných podmienok vrátane podmienok procesu stabilizácie a pridruženia.

Proces pristúpenia je prísny a je založený na striktných, ale spravodlivých podmienkach, stanovených kritériách a zásade vlastných zásluh. To je obzvlášť dôležité pre dôveryhodnosť politiky rozširovania, pre poskytovanie stimulov krajinám zapojeným do procesu rozširovania, aby vykonávali rozsiahle reformy, a pre zaistenie podpory občanov EÚ.

Komisia sa v procese rozširovania vo zvyšujúcej miere zameriava na prioritné riešenie základných požiadaviek. Tento prístup sa v prvom rade zameriava na reformy týkajúce sa právneho štátu a základných práv, správy ekonomických záležitostí a zlepšovania konkurencieschopnosti hospodárstva, ako aj posilňovania demokratických inštitúcií vrátane verejnej správy.

Právny štát a základné práva: Právny štát predstavuje základnú hodnotu, na ktorej je postavená EÚ a ktorá je v centre prístupového procesu. Krajiny uchádzajúce sa o členstvo v Únii musia zaviesť a od prvotnej fázy podporovať riadne fungovanie hlavných inštitúcií nevyhnutných na zabezpečenie právneho štátu. Ide o rozsiahle úsilie, ktoré si okrem potrebnej vnútroštátnej podpory vyžaduje aj značnú technickú a finančnú podporu zo strany Európskej únie. Právny štát je kľúčovým predpokladom stabilného podnikateľského prostredia, keďže poskytuje právnu istotu pre hospodárske subjekty, podporuje spotrebiteľov a je stimulom pre investície, zamestnanosť a rast. Tri aspekty právneho štátu sú predmetom osobitnej pozornosti: reforma súdnictva, boj proti korupcii a boj proti organizovanému zločinu. Vo všetkých troch oblastiach práca napreduje na všetkých úrovniach.

Pokiaľ ide o základné práva, Komisia pozorne sleduje situáciu v krajinách zapojených do procesu rozširovania, pokiaľ ide o občianske, politické, sociálne a hospodárske práva, ako aj práva osôb patriacich k menšinám. Základné práva sú vo veľkej miere zakotvené v právnych predpisoch. Je však potrebné urobiť viac, aby sa zabezpečilo, že sa budú plne dodržiavať v praxi.

Správa ekonomických záležitostí a konkurencieschopnosť: Komisia posilňovala svoju podporu zameranú na zlepšenie správy ekonomických záležitostí a konkurencieschopnosti v krajinách zapojených do procesu rozširovania. To má zásadný význam pre riešenie obáv občanov v dlhodobo zložitom hospodárskom prostredí, ktoré je poznačené vysokou nezamestnanosťou a nízkymi investíciami. Podpora určená krajinám západného Balkánu je mimoriadne dôležitá aj preto, pretože ani jedna z nich zatiaľ nie je považovaná za fungujúce trhové hospodárstvo. Podpora Komisie nadviaže na skúsenosti členských štátov EÚ v rámci európskeho semestra s väčším dôrazom na štrukturálne reformy, ktoré majú sektorový charakter.

Reforma verejnej správy: Reforma verejnej správy je spolu s právnym štátom a správou ekonomických záležitostí pilierom procesu rozširovania. Všetky tri „piliere“ sú úzko prepojené a predstavujú prierezové otázky zásadnej dôležitosti pre úspech politických a hospodárskych reforiem a budovanie základov pre vykonávanie právnych predpisov a noriem EÚ. Dobre fungujúca verejná správa, ktorá je nevyhnutná pre demokratickú správu vecí verejných, má takisto priamy dosah na schopnosť vlád poskytovať verejné služby a podporovať konkurencieschopnosť a rast.

Súčasný program rozširovania sa týka krajín západného Balkánu a Turecka 2 . Rok 2014 bol významným rokom pre viaceré krajiny západného Balkánu:

Čierna Hora: uskutočnila v rámci prístupových rokovaní ďalšie kroky. Otvorilo sa dvanásť kapitol. Začalo sa vykonávanie reforiem zameraných na posilnenie právneho štátu.

Srbsko: Otvorenie prístupových rokovaní v januári bolo významným medzníkom vo vzťahoch tejto krajiny s EÚ, s dôrazom na potrebu plnenia reformných priorít udržateľným spôsobom, a to najmä v oblasti právneho štátu a procesu normalizácie vzťahov s Kosovom 3 .

Albánsko: Albánsku bol v júni priznaný štatút kandidátskej krajiny na znak uznania jeho reformných snáh a dosiahnutého pokroku pri plnení požadovaných podmienok.

Kosovo: Parafovanie dohody o stabilizácii a pridružení v júli bolo významným medzníkom vo vzťahoch EÚ a Kosova a zintenzívnilo dôraz na vykonanie kľúčových reforiem, a to najmä v oblasti právneho štátu.

Pokiaľ ide o bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, proces pristúpenia je v slepej uličke. V roku 2014 došlo k niekoľkým zvráteniam pokroku, a to najmä v súvislosti so slobodou prejavu, slobodou médií a nezávislosťou justície.

Bosna a Hercegovina uviazla v európskom integračnom procese na mŕtvom bode. Voľby koncom roka ponúkli perspektívu nového stimulu riešiť naliehavé sociálno-hospodárske reformy a dosiahnuť pokrok pri plnení svojho európskeho programu.

Vykonávanie určitých reformných záväzkov zo strany Turecka pokračovalo. Existujú však aj dôvody na vážne obavy týkajúce sa nezávislosti súdnictva a ochrany základných slobôd.

Dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca sú základnými prvkami procesu stabilizácie a pridruženia a politiky rozširovania. Dobré susedské vzťahy sa v roku 2014 posilnili prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce a kontaktov na dvojstrannej úrovni aj v takých citlivých oblastiach, ako sú vojnové zločiny, návrat utečencov – okrem iného prostredníctvom vykonávania regionálneho programu bývania v rámci sarajevského procesu 4 (v súčasnosti prebieha bytová výstavba) – a v oblasti organizovanej trestnej činnosti a policajnej spolupráce. Prijali sa aj ďalšie kroky s cieľom zvýšiť prepojenosť a stimulovať investície do infraštruktúry v celom regióne, a to aj prostredníctvom investičného rámca pre západný Balkán (WBIF).

Vo všetkých uvedených oblastiach EÚ podporuje pokrok v krajinách zapojených do procesu rozširovania prostredníctvom poskytovania technickej a finančnej pomoci EÚ. Prispieva tak k dobre pripravenému procesu pristúpenia, ktorý nielen pomáha príslušným krajinám splniť potrebné podmienky, ale zabezpečuje aj to, aby sa rozširovanie neuskutočnilo na úkor efektívnosti Únie.

STRATEGICKÝ RÁMEC PREDVSTUPOVEJ POMOCI

EÚ pozorne pomáha kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám prostredníctvom špecializovaných finančných programov. Táto pomoc pomáha vytvárať stabilné, prosperujúce a dobre fungujúce demokratické spoločnosti a nasmerovať ich na stabilnú cestu k integrácii do EÚ.

Nástroj predvstupovej pomoci (IPA)

Finančná pomoc EÚ sa poskytuje predovšetkým prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci ( IPA ). Činnosť IPA, ktorá sa začala v roku 2007, nahradila širokú škálu programov a nástrojov EÚ vrátane PHARE 5 , ISPA 6 , SAPARD 7 a CARDS 8 . IPA sa stal jediným nástrojom, ktorý je v plnej miere zameraný na pomoc pre predvstupové krajiny, čím sa zjednodušil proces pomoci.

IPA zahŕňal päť rôznych zložiek:

1.pomoc pre proces transformácie a budovanie inštitúcií,

2.cezhraničná spolupráca (s členskými štátmi EÚ a inými krajinami oprávnenými na IPA),

3.regionálny rozvoj (doprava, životné prostredie, regionálny a hospodársky rozvoj),

4.rozvoj ľudských zdrojov (posilňovanie ľudského kapitálu a boj proti diskriminácii),

5.rozvoj vidieka.

Zložky I a II patrili do okruhu zodpovednosti Generálneho riaditeľstva pre rozšírenie (GR ELARG), v súčasnosti GR NEAR, a boli otvorené všetkým prijímajúcim krajinám. Ostatné zložky, ktoré boli zamerané na prípravu príjemcov na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov po vstupe do EÚ, sú prístupné len pre kandidátske krajiny a spravuje ich Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku (GR REGIO), Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie (GR EMPL) a Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI).

Príjemcovia pomoci z nástroja IPA boli rozdelení do dvoch kategórií. Krajiny, ktoré boli v tom čase kandidátskymi krajinami EÚ – Chorvátsko, Turecko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko – boli oprávnené na všetkých päť zložiek. Potenciálne kandidátske krajiny – Albánsko (ktoré sa stalo kandidátskou krajinou v 2014), Bosna a Hercegovina, Čierna Hora (ktoré sa stali kandidátskymi krajinami v 2010), Srbsko (ktoré sa stalo kandidátskou krajinou v 2012) a Kosovo – boli oprávnené len na prvé dve zložky 9 .

Nástroj IPA bol využitý tak na národnej úrovni, ako aj na regionálnej úrovni, a to prostredníctvom národných programov, programov pre viacerých príjemcov a prostredníctvom cezhraničnej spolupráce.

Od roku 2011 do roku 2013 sa nástroj IPA využil aj na pomoc Islandu, najmä pokiaľ ide o otázky budovania inštitucionálnych kapacít. Po rozhodnutí islandskej vlády pozastaviť prístupové rokovania v máji 2013 sa Komisia rozhodla ukončiť svoju podporu určenú pre Island.

Ciele a priority politiky

Rešpektovanie zásad právneho štátu bolo hlavnou prioritou v začiatočnej fáze vykonávania nástroja IPA. Vo väčšine krajín zapojených do procesu rozširovania Komisia považovala boj proti organizovanému zločinu, korupcii a nefunkčným súdnym systémom za kľúčové ciele. Aj reforma verejnej správy je naďalej oblasťou vyžadujúcou si osobitnú pozornosť vo všetkých procesoch rozširovania EÚ. V poslednom čase sa ako oblasť vyžadujúca si zlepšenie ukázala správa ekonomických záležitostí – v neposlednom rade z dôvodu hospodárskej a finančnej krízy v samotnej EÚ, ktorej vplyv sa výrazne prejavil v krajinách západného Balkánu.

V roku 2014 sa vynaložilo osobitné úsilie na prepojenie politických priorít s programami pomoci a financovania s cieľom koncentrovať pomoc do oblastí, v ktorých bola najnutnejšia z hľadiska procesu európskej integrácie.

Dokumenty týkajúce sa programovania

Pomoc v rámci nástroja IPA sa zakladala na všeobecných politických usmerneniach uvedených v balíku Komisie týkajúcom sa rozširovania. Plánovanie a programovanie bolo založené na tzv. „dokumentoch o viacročnom orientačnom plánovaní“, ktoré sa vzťahovali na trojročné obdobie a ktoré sa každoročne aktualizovali.

Ročné alebo viacročné programy boli následne prijaté Komisiou a vykonávali sa troma spôsobmi:

priamo Komisiou, najmä prostredníctvom delegácií EÚ na mieste,

prijímajúcimi krajinami, s použitím tzv. „decentralizovaného systému hospodárenia“,

prostredníctvom členských štátov (tzv. „zdieľané hospodárenie“).

Decentralizácia finančného hospodárenia

Decentralizované hospodárenie, ktoré sa v súčasnosti označuje ako „nepriame hospodárenie“, bola uprednostňovaná metóda implementácie v rámci nástroja IPA. To znamenalo, že orgány v prijímajúcich krajinách boli zodpovedné za riadenie finančných prostriedkov z nástroja IPA. Prijímajúce krajiny boli verejnými obstarávateľmi a takisto zodpovedali za správu ponúk a platby dodávateľom. Toto bol spôsob, ako pripraviť kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny na budúcu prácu v rámci štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ. Pred prenesením riadiacej zodpovednosti na prijímajúce krajiny Komisia dôkladne posúdila kapacity krajín prostredníctvom viacerých systémových auditov. Chorvátsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko boli krajinami, ktoré spravovali finančné prostriedky v rámci decentralizovaného implementačného systému.

IPA II

Nástroj IPA II bol spustený v roku 2014. Pokrýva obdobie rokov 2014 – 2020 a predstavuje obnovený záväzok v oblasti rozširovania. Nástroj IPA II sa zameriava na demokraciu a právny štát, ako aj na konkurencieschopnosť a rast. Prostredníctvom nástroja IPA II sa takisto zavádza sektorový prístup, stimuly pre dosahovanie výsledkov, rozpočtová podpora a prioritizácia opatrení. Koordinované investície týkajúce sa hlavných koridorov infraštruktúry a spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami (MFI) sú takisto dôležitou súčasťou nástroja IPA II. Pomoc v rámci nástroja IPA II vykonáva v kandidátskych krajinách GR NEAR vo všetkých sektoroch okrem poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré sú v pôsobnosti GR AGRI.

V roku 2014 sa prijali orientačné strategické dokumenty pre všetky krajiny. Pokrývajú celé obdobie 2014 – 2020, hoci sa predpokladá preskúmanie v polovici trvania. Proces programovania sa začal viac orientovať na sektory a dokumenty, ktoré sa týkajú sektorového plánovania, tvoria základ procesu.

Iné formy podpory EÚ

Zatiaľ čo IPA zjednotila mnohé nástroje predvstupovej pomoci, krajiny zapojené do procesu rozširovania naďalej využívali iné formy podpory EÚ. Za pozornosť stoja najmä nástroje s celosvetovou pôsobnosťou, ako je napríklad Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, nástroj stability, ako aj misie a operácie vykonávané v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. EÚ tiež rozšírila rozsah pôsobnosti niektorých vnútorných nástrojov na oblasť rozširovania: krajiny zapojené do procesu rozširovania mali prístup k výskumným programom a vybraným vzdelávacím programom, ako napríklad Erasmus Mundus.

EÚ tiež poskytovala pomoc krajinám zapojeným do procesu rozširovania prostredníctvom dvojstrannej pomoci členských štátov EÚ a investičných úverov poskytovaných Európskou investičnou bankou (EIB). Delegácie EÚ sa usilovali zabezpečiť súdržnosť medzi pomocou IPA a inými zdrojmi podpory EÚ.

FINANCOVANÉ ČINNOSTI, VÝSLEDKY A DOSAHY

ALBÁNSKO

Udelenie štatútu kandidátskej krajiny Albánsku Európskou radou v júni 2014 bolo uznaním významných reforiem, ktoré táto krajina prijala v záujme zlepšenia správy vecí verejných, posilnenia právneho štátu a rozšírenia ochrany ľudských práv. Pomoc z nástroja IPA vo veľkej miere prispela k tomuto míľniku európskej integrácie prostredníctvom projektov budovania kapacít na posilnenie verejnej správy a poskytovania služieb a prostredníctvom viacerých úspešných projektov zameraných na odporúčania týkajúce sa kľúčových reforiem (napr. súdnictvo) a na uľahčenie ich vykonávania.

Rok 2014 bol z hľadiska pomoci EÚ rokom prechodným. Komisia uskutočnila intenzívny dialóg s vládou, aby predstavila nový strategický rámec nástroja IPA II a dôraz na sektorovú podporu s cieľom uľahčiť vykonávanie národných stratégií so zachovaním dôrazu na priority krajiny z hľadiska jej pristúpenia k EÚ. Výsledkom tohto dialógu bolo vypracovanie nového strategického dokumentu IPA II na obdobie 2014 – 20. Program IPA 2014 zahŕňa prvú operáciu sektorovej rozpočtovej podpory zameranú na podporu albánskej stratégie reformy hospodárenia s verejnými finančnými zdrojmi.

Finančná pomoc EÚ naďalej zohráva strategickú úlohu v rozvojovom procese krajiny. V jej rámci bolo rozmiestnené portfólio projektov vo výške približne 216 miliónov EUR, ktoré sa týkajú niekoľkých sektorov (napr. dopravy, poľnohospodárstva, malých a stredných podnikov, odborného vzdelávania) s priamymi prepojeniami na konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Spolupráca s medzinárodnými finančnými inštitúciami je naďalej prínosná – operácie v rámci IPA majú výrazný pákový efekt a dokážu stimulovať významné objemy úverov, a to najmä na rozvoj infraštruktúry. V dôsledku toho EÚ zostáva suverénne najväčším darcom v Albánsku.

Príklad úspechu – konsolidácia kapacít presadzovania práva v Albánsku – pomocná misia PAMECA IV

V rámci misie bol vyslaný tím pätnástich vyšších medzinárodných a národných príslušníkov polície a prokurátorov, ktorí pracujú s albánskou štátnou políciu (ASP) na zlepšení jej kapacít v oblasti organizácie, administratívy, technických záležitostí a riadenia zdrojov a na lepšej koordinácii s Generálnou prokuratúrou a inými relevantnými orgánmi presadzovania práva.

Pokiaľ ide o oblasť trestného stíhania, misia identifikovala hlavné problémy a významne prispela k tomu, aby sa pozornosť presunula z menej významných prípadov na prípady trestnej činnosti na najvyššej úrovni, vrátane proaktívnych vyšetrovaní korupcie na vysokej úrovni. V dôsledku školení a koučingu v oblasti riadenia cestnej premávky ASP v súčasnosti dôrazne a konzistentne presadzuje dopravné právne predpisy. Z operačného hľadiska sa misia priamo zapojila do prípravných prác vedúcich k úspešným protidrogovým operáciám, ako napr. zásah v júni 2014 zameraný na likvidáciu produkcie marihuany v dedine Lazarat blízko hraníc s Gréckom. Operácia vydala pašerákom drog jasný signál, že éra beztrestnosti a nečinnosti v boji proti výrobe drog sa skončila.

Tím pracoval aj na vymedzení nových postupov manipulácie s kontajnermi v prístave Durrës, ktorý je križovatkou pašovania a v ktorom sú potrebné zvýšené kontroly kontajnerov. Misia PAMECA sa zapojila aj do prípravy dohody o operatívnej a strategickej spolupráci s Europolom (ratifikovanej v máji 2014), ako aj do vypracovania nového zákona o ASP.

BOSNA A HERCEGOVINA

Programovanie a vykonávanie pomoci z nástroja IPA v Bosne a Hercegovine pokračovalo v roku 2014 v náročnom politickom prostredí a bolo výrazne ovplyvnené katastrofálnymi povodňami, ktoré postihli krajinu v máji 2014.

Príprava na IPA II sa opätovne naštartovala po tom, ako bola prerušená v roku 2013, a viedla k prijatiu orientačného strategického dokumentu IPA II pre Bosnu a Hercegovinu v decembri 2014. Dokument však zahŕňa len obdobie 2014 – 2017. Nakoľko neexistuje komplexný koordinačný mechanizmus EÚ, finančné prostriedky budú prideľované iba v štyroch sektoroch, pre ktoré existujú dohodnuté stratégie a dostatočné koordinačné štruktúry.

Rozsiahle občianske protesty, ktoré sa uskutočnili začiatkom roku 2014, ukázali krehkosť sociálno-hospodárskej situácie. Komisia spustila tri iniciatívy, aby presunula pozornosť smerom k reformám a otázkam, ktoré sa priamo týkajú občanov. Ich súčasťou je aj spoločná pracovná skupina EÚ – Bosna a Hercegovina, ktorá má urýchliť vykonávanie projektov financovaných EÚ. Skupina urobila len malý pokrok, a to aj napriek účasti na úrovni predsedov vlád.

Po povodniach v máji 2014 sa rýchla a efektívna pomoc pri odstraňovaní následkov povodní stala najdôležitejšou výzvou. EÚ okamžite prerozdelila 42 miliónov EUR z prostriedkov nástroja IPA na podporu obnovy a rekonštrukcie. Ďalších 41 miliónov EUR bolo pridelených pred koncom roka.

Príklad úspechu – obnova po záplavách

Vykonávanie programu obnovy po povodniach (43,52 miliónov EUR, z čoho 42,24 miliónov EUR poskytla EÚ), ktoré sa začalo v júli 2014, prinieslo celý rad hmatateľných výsledkov v podobe postupného obnovenia normálnych životných podmienok v miestnych komunitách a zabezpečenia poskytovania pomoci najzraniteľnejším ľuďom postihnutým májovými záplavami. Tento program, ktorý vykonáva Rozvojový program OSN (UNDP) v spolupráci s Detským fondom OSN (UNICEF) a Medzinárodnou organizácia pre migráciu (IOM), sa zameriaval na obnovu verejných služieb a infraštruktúry, bytové jednotky pre najzraniteľnejšie skupiny ľudí a na sociálne a hospodárske oživenie miestnych komunít.

Počas prvých šiestich mesiacov vykonávania sa dosiahli tieto výsledky: 671 renovovaných obydlí, 337 vo fáze renovácie; 66 verejných budov renovovaných, ďalších 31 vo fáze renovácie a 19 v rôznych fázach obstarávania alebo projektovania; 32 komunálnych infraštruktúrnych projektov dokončených a 26 prebiehajúcich; prieskum v ďalších obciach dokončený. Majú sa vybrať nové infraštruktúrne projekty s cieľom pokračovať vo vykonávaní. Pokiaľ ide o oživenie hospodárstva, prijalo sa 48 bankových záruk a vykonali sa sprievodné platby v celkovej výške 1,27 milióna EUR.

CHORVÁTSKO

V roku 2014 Chorvátsko naďalej aktívne vykonávalo opatrenia zamerané na ďalšie posilnenie jeho kapacity s cieľom splniť záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ. Od 1. júla 2013 je Chorvátsko členským štátom EÚ.

V rámci zložky I a II nástroja IPA sa v roku 2014 primeraná inštitucionálna štruktúra pre decentralizované hospodárenie s finančnými prostriedkami IPA vytvorená už v roku 2013 konsolidovala prostredníctvom ďalšieho rozvoja vnútorných pravidiel a prostredníctvom funkčných vykonávacích a operačných dohôd medzi národným povoľujúcim úradníkom a vedúcim operačnej štruktúry a medzi orgánmi a zodpovednými osobami v rámci operačnej štruktúry. Vypracovali sa príručky postupov pre každý orgán v rámci systému, ktoré obsahujú jasný opis všetkých procesov a postupov, ako aj vypracovanie audítorských záznamov (audit trails). Systémy riadenia a kontroly IPA sú naďalej plne funkčné.

Príklad úspechu – reorganizácia a racionalizácia súdov

Jedno z najdôležitejších reformných opatrení sa týka vykonávania reorganizácie a racionalizácie siete súdov, na ktorom sa v súčasnosti pracuje. Ako súčasť tohto procesu (a ako základ pre reorganizáciu a racionalizáciu) chorvátsky parlament prijal v októbri 2014 nový zákon o súdnych obvodoch a sídlach súdov, ktorý sa začne od 1. apríla 2015 uplatňovať na okresné a krajské súdy a od 1. júla 2015 na priestupkové súdy. Podľa nového zákona je Chorvátsko rozdelené na 15 súdnych obvodov, 24 okresných súdov a 22 priestupkových súdov, čo je o 43 okresných súdov a 39 priestupkových súdov menej ako v minulosti. Táto nová organizácia ponúka možnosť špecializácie, väčšej mobility a vyváženejšej pracovnej záťaže sudcov a harmonizáciu súdnej praxe.

Takto sa zníži aj počet súdnych riadiacich pracovníkov, čo umožní úspory nákladov, ako aj lepšie fungovanie súdnictva (t. j. vyváženejšie pracovné zaťaženie, skrátenie trvania súdnych konaní, zníženie počtu nerozhodnutých vecí). Občania však budú mať naďalej rovnaký prístup k okresným a priestupkovým súdom ako mali pred prijatím nového zákona. Okresné a priestupkové súdy, ktoré prestanú vykonávať svoju činnosť, a súčasné služby miestnych a priestupkových súdov, sa stanú plnohodnotnými úradmi nových okresných a priestupkových súdov.

BÝVALÁ JUHOSLOVANSKÁ REPUBLIKA MACEDÓNSKO 2015

Pokiaľ ide o bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, pomoc z nástroja IPA naďalej zohráva dôležitú úlohu pri plnení všeobecných cieľov stanovených v ročnom pláne riadenia GR pre rozšírenie.

So zreteľom na nástroj IPA II bol 19. augusta 2014 prijatý orientačný dokument o stratégii pre túto krajinu. Program nástroja IPA II na rok 2014 bol schválený 17. decembra 2014. Program pozostáva z jedného ročného akčného programu a jedného viacročného akčného programu.

Ročný program sa vzťahuje na tri sektory: demokracia a verejná správa, právny štát a základné práva, konkurencieschopnosť a inovácie, v celkovej výške 52,7 mil. EUR. Viacročný program pokrýva prvé tri roky vykonávania sektorových operačných programov pre opatrenia v oblasti životného prostredia, boja proti zmene klímy a dopravy v celkovej výške 81 mil. EUR.

Program rozvoja vidieka v rámci IPA II na obdobie rokov 2014 – 2020 bol taktiež prijatý v decembri 2014. Rozpočet na 7 rokov je 60 miliónov EUR s menším objemom prostriedkov počas prvých štyroch rokov a zvyšujúcim sa objemom ku koncu obdobia.

Pokiaľ ide o implementáciu finančnej pomoci z nástroja IPA I, zdrojom obáv zostáva zrušenie viazanosti finančných prostriedkov a budúce riziká nevyužitia finančných prostriedkov z programov v rámci decentralizovaného implementačného systému (DIS) v dôsledku nezazmluvnenia. Zazmluvňovanie sa v porovnaní s rokom 2013 zhoršilo. V roku 2014 sa nevyužilo v rámci všetkých zložiek 41,6 mil. EUR. Operačné štruktúry krajiny čelia mnohým štrukturálnym problémom, ktoré majú negatívny dosah na ich výkonnosť a v konečnom dôsledku na včasnú absorbciu finančných prostriedkov z nástroja IPA. Zazmluvnenie zostávajúcich národných programov na roky 2011, 2012 a 2013 sa v roku 2014 nezačalo.

Príklad úspechu – posilnenie colnej správy

Projekt Posilnenie kapacity colnej správy pozostáva z troch zmlúv (s celkovým príspevkom EÚ vo výške 2 428 301,25 EUR). Projekt zahŕňa vývoj softvéru, podporu prijímajúcej inštitúcii pri riadení projektu vývoja softvéru a stanovení požadovaných postupov a organizačnej štruktúry v oblasti prostredia integrovaného sadzobníka, ako aj poskytovanie potrebného hardvéru na podporu používania softvérovej aplikácie. Softvérový dizajn bolo potrebné opätovne prispôsobiť a vyvinúť ako jedinečné riešenie. Vyvinutý systém bude slúžiť ako nástroj tak pre colné správy, ako aj pre hospodárske subjekty v procese colného konania.

KOSOVO

V roku 2014 Komisia predstavila nástroj IPA II a jeho proces programovania vláde Kosova a úzko spolupracovala so všetkými zúčastnenými stranami, aby zabezpečila riadne pochopenie nového prístupu. Zorganizovali sa viaceré stretnutia s cieľom predstaviť a prediskutovať nový rámec pre nástroj IPA II, ako aj nové nariadenie o rozpočtových pravidlách. V novembri 2014 výbor nástroja IPA pripravil a schválil ročný program, ktorý bol prijatý v decembri 2014. Na ročný program sa vyčlenilo 66,05 mil. EUR.

V roku 2014 pokračovalo vykonávanie programov IPA I hladko, vrátane odštartovania programu IPA 2013 na podporu dialógu z 19. apríla 2013 medzi Prištinou a Belehradom. Justičný palác, ktorý je veľkým infraštruktúrnym projektom na podporu zlepšovania právneho štátu v Kosove, bol dokončený na konci roka 2014.

Pokiaľ ide o programy cezhraničnej spolupráce (CBC), v priebehu roku 2014 sa vyskytlo viacero ťažkostí, čo malo za následok, že prostriedky pridelené na rok 2011 prostriedky a vyhradené na financovanie projektov v rámci programu cezhraničnej spolupráce medzi Albánskom a Kosovom a prostriedky pridelené na rok 2010 a vyhradené na financovanie projektov v rámci programu medzi bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a Kosovom neboli zazmluvnené. Zaviedli sa opatrenia na prevenciu a zmiernenie rizík súvisiacich s riadením programov cezhraničnej spolupráce. Napriek tomu iné pridelené prostriedky pre dva spomenuté programy boli úspešne zazmluvnené a víťazné projekty sa začnú vykonávať v roku 2015. Programy cezhraničnej spolupráce na roky 2014 – 2020 medzi Kosovom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, Albánskom a Čiernou Horou boli schválené. Rovnako boli schválené aj súvisiace pridelené prostriedky na rok 2014.

Príklad úspechu

IPA 2011: Program EÚ pre stabilizáciu komunít – Fáza II (EÚ - CSP II) – (3,0 mil. EUR)

Projekt je v záverečnej fáze vykonávania. Konkrétnym cieľom tohto opatrenia bolo posilnenie sociálno-ekonomickej udržateľnosti a začlenenie komunít etnických menšín prostredníctvom podpory vytvárania životaschopných zárobkových možností a zamestnanosti v rámci širšej kosovskej ekonomiky a spoločnosti. V rámci tohto opatrenia bolo doteraz podporených 284 komunitných projektov, z toho 220 individuálnych podnikov a 64 projektov rozvoja komunít, ktorých výsledkom bolo vytvorenie/zabezpečenie takmer 800 pracovných miest v komunitných oblastiach.

ČIERNA HORA

V roku 2014 Čierna Hora dosiahla ďalší pokrok v prístupových rokovaniach. Počas roka sa otvorilo ďalších desať kapitol, čím sa celkový počet otvorených kapitol zvýšil na šestnásť, z ktorých dve boli predbežne uzavreté. Programovanie a vykonávanie finančnej pomoci EÚ pre Čiernu Horu sa v roku 2014 uskutočňovalo v kontexte prebiehajúcich prístupových rokovaní a prechodu na rámec nástroja IPA II pre finančné obdobie 2014 – 2020.

Čo sa týka programovania IPA, úsilie sa v roku 2014 zameriavalo na finalizáciu orientačného strategického dokumentu (ISP) pre Čiernu Horu na roky 2014 – 2020 a na prípravu ročného akčného programu na rok 2014. Okrem toho boli podniknuté kroky na vykonávanie sektorového prístupu (spolu s prípravou plánovacích dokumentov pre všetky sektory IPA, ako aj so začatím príprav na budúce opatrenia sektorovej rozpočtovej podpory).

Vykonávanie finančnej pomoci v rámci nástroja IPA I pokračovalo v roku 2014. Programy zložky I nástroja IPA na roky 2007 – 2011 sa v plnej miere zazmluvnili a IPA na roky 2012 – 2013 je v plnom prúde. V rámci zložky II nástroja IPA sa taktiež ukázala vysoká miera vykonávania. Na konci roku 2014 sa vykonávalo 212 IPA zmlúv v hodnote 86,5 mil. EUR.

V roku 2014 sa Čiernej Hore orientačne pridelila suma vo výške 39,6 mil. EUR. Prostriedky pridelené na akčný program 2014 dosiahli 35,7 mil. EUR, zatiaľ čo zvyšok bol pridelený na nástroj na podporu občianskej spoločnosti a regionálny program bývania.

Počas roku 2014 Čierna Hora dosiahla značný pokrok v oblasti prípravy na decentralizované hospodárenie a prenesenie riadiacich právomocí pre zložku IPA III bolo dokončené v apríli 2014 a pre zložku IV v júli 2014.

Príklad úspechu

IPA 2008 – 2009 MARUBI: družstevný model na podporu cestovného ruchu (423 504 EUR)

Cieľom projektu MARUBI bolo posilniť hospodársky rozvoj cezhraničnej oblasti Shkodër-Ulcinj nadviazaním na jej potenciál v oblasti cestovného ruchu a zdôrazňovaním spoločného kultúrneho dedičstva a prírodnej krásy oblasti. Zámerom projektu bol skríning a klasifikácia slávnych fotografií rodiny Marubi a navrhnutie konkrétneho spôsobu, ktorým by sa prepojilo a zhodnotilo bohaté umelecké a historické dedičstvo regiónu, čím by sa zvýšila príťažlivosť oblasti (aj z hľadiska zábavy) pre turistov a návštevníkov. Výsledkom projektu bola trasa Marubi a stála putovná výstava o zbierke Marubi. Projekt takisto zlepšil profesionálnosť miestnych hospodárskych a turistických subjektov a v jeho rámci sa vypracovali nástroje na podporu cestovného ruchu. Dedičstvo Marubi sa stalo súčasťou miestnych a európskych sietí.

Projekt zahŕňa/obsahuje všetky aspekty dobrej praxe, pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu vrátane partnerstva, dosahu, vytvárania sietí, viditeľnosti a udržateľnosti. Projekt bol vnímaný ako obzvlášť inovatívny, s vynikajúcim rozšírením a dobrými vyhliadkami na udržateľnosť. Cezhraničné zainteresované strany považovali projekt ako celok za mimoriadne dôležitý z hľadiska hospodárskych vyhliadok a kultúrneho života miestnych komunít. Navyše existujú náznaky, že miestne turistické organizácie a iné zainteresované strany zabezpečia udržateľnosť výsledkov.

SRBSKO

TURECKO

V auguste 2014 bol prijatý orientačný strategický dokument pre Turecko na obdobie rokov 2014 – 2020, ktorý vychádzal z nového strategického a na výsledky orientovaného finančného nástroja predvstupovej pomoci. Dokument poskytuje rámec pre finančnú pomoc EÚ Turecku v súlade s politickými prioritami stanovenými v politike rozširovania.

Takisto sa prijal prvý ročný akčný program na rok 2014 a štyri sektorové viacročné programy. S cieľom sústrediť finančnú pomoc z nástroja IPA II na obmedzený počet kľúčových priorít sa navrhnutý ročný akčný program na rok 2014 zameriava predovšetkým na posilnenie demokracie, správy vecí verejných, právneho štátu a základných práv. Sektorové ročné programy boli navrhnuté tak, aby prispievali k sociálno-ekonomickému rozvoju Turecka prostredníctvom podpory investícií v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy, dopravy, konkurencieschopnosti, zamestnanosti a sociálneho začlenenia. V decembri 2014 bol prijatý aj program rozvoja vidieka v rámci IPA II na obdobie rokov 2014 – 2020. Rozpočet na 7 rokov je 801 miliónov EUR.

Ďalej pokračovalo vykonávanie prebiehajúcich programov, ktoré prispievajú k reformnému procesu a podpore základných práv prostredníctvom takých činností, akými sú podpora zlepšenia tureckého trestného súdnictva alebo pomoc pri rozvoji adekvátnych vzdelávacích podmienok pre deti s osobitnými potrebami. Nástroj IPA slúžil aj na podporu sociálno-hospodárskeho rozvoja Turecka a pomohol riešiť regionálne rozdiely so silným dôrazom na pomoc na juhovýchode Turecka. Nástroj IPA zohral kľúčovú úlohu z hľadiska zosúlaďovania tureckého práva s acquis a poskytovania finančných prostriedkov v širokom spektre oblastí, akými sú energetika, právo obchodných spoločností, podnikanie a priemyselná politika, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, štatistika, veda a výskum.

IPA zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri riešení problémov, ktoré na jeho území vznikli v dôsledku krízy v susednej Sýrii a v Iraku. Turecko prichýlilo viac ako 1,6 milióna Sýrčanov a EÚ, ktoré si je vedomé obrovského úsilia Turecka, skúma všetky možnosti ďalšej pomoci. V tejto súvislosti sa na konci roku 2014 naplánovali v rámci nástroja IPA nové dodatočné opatrenia (40 miliónov EUR) v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a agentúrami OSN. Tieto opatrenia sú zamerané na podporu orgánov pri riešení čoraz väčšieho prílevu utečencov, ktorý má v Turecku vážne dosahy na riadenie migrácie a azylový systém, komunálne služby a infraštruktúru.

Príklad úspechu – Prepojenie energetických sústav

V decembri 2014 bol úspešne dokončený projekt zameraný na zlepšenie štruktúry a kapacity spoločnosti TEIAS, prevádzkovateľa tureckej prenosovej sústavy, na ktorý Európska únia poskytla príspevok vo výške 1, 8 mil. EUR. Cieľom tohto projektu bolo pomôcť Turecku v jeho snahe zabezpečiť úplnú integráciu do elektrickej siete EÚ a poskytnúť školenia v oblasti bezpečnosti práce a produktivity pre vedúcich pracovníkov a zamestnancov v prevádzke a údržbe. Vďaka projektu sa dosiahol celý rad zlepšení, ktoré trhovým účastníkom na oboch stranách umožnili prístup ku stálym a nepretržitým výmenám energie. Jedinečnosť projektu spočíva v tom, že prispel k fyzickej integrácii Turecka prostredníctvom prepojenia so sústavou Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E). V súčasnosti je jedným z hlavných cieľov prevádzkovateľov prenosových sústav na tureckom aj európskom trhu s elektrinou zabezpečiť, aby bola táto infraštruktúra funkčná nepretržite, každý deň v roku.

PROGRAMY PRE VIACERO KRAJÍN

Regionálna spolupráca pokračovala v rámci fór, ako sú Energetické spoločenstvo, Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA), Dopravné monitorovacie stredisko krajín juhovýchodnej Európy (SEETO) a Regionálna škola verejnej správy (ReSPA). Okrem toho sa v roku 2014 ďalej posilnila úloha Rady pre regionálnu spoluprácu (RCC) ako orgánu podpory regionálnej integrácie. Rada pokračovala vo vykonávaní svojej stratégie na roky 2014 – 2016, ktorá je založená na agende pre juhovýchodnú Európu 2020 (SEE 2020).

Berlínsky proces, ktorý sa začal na samite v Berlíne 28. augusta 2014 a konferencia 6 západobalkánskych štátov v Belehrade 23. októbra 2014, ktorá viedla k prijatiu spoločného vyhlásenia, odrážajú politické odhodlanie krajín západného Balkánu a ich blízkych susedov dosiahnuť pokrok v oblasti programu prepojenosti regiónu a poskytnúť viac hmatateľných výsledkov v nadchádzajúcich rokoch.

V súlade s prioritami stratégie rozširovania slúžila finančná pomoc pre viacero krajín počas celého roka 2014 na podporu pokroku v oblasti právneho štátu, reformy verejnej správy a správy ekonomických záležitostí.

V záujme hospodárskeho oživenia krajín západného Balkánu boli v rámci investičného rámca pre západný Balkán (WBIF) schválené nové projekty v oblasti infraštruktúry, ako aj projekty v oblasti konkurencieschopnosti (najmä prostredníctvom nástroja pre rozvoj podnikania a inovácie na západnom Balkáne (EDIF)) a v oblasti rozvoja ľudských zdrojov/odbornej prípravy.

Príklady úspechov

Investičný rámec pre západný Balkán (WBIF)

Príspevok EÚ: 250 mil. EUR

Dátum vzniku: 2009 – pokračuje

Výsledky: príprava financovateľných investičných projektov; technická pomoc, štúdie realizovateľnosti, posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Investičný rámec pre západný Balkán (WBIF) podporuje sociálno-ekonomický rozvoj a pristúpenie k EÚ v rámci celého západného Balkánu prostredníctvom poskytovania financovania a technickej pomoci pre strategické investície. Rámec združuje zdroje z nástroja predvstupovej pomoci (IPA) so zdrojmi medzinárodných finančných inštitúcií (MFI), bilaterálnych darcov a vlád západného Balkánu. Od svojho spustenia sa v rámci WBIF vypracovala databáza prioritných investícií, ktorých hodnota sa odhaduje na približne 13 miliárd EUR.

Nástroj na podporu občianskej spoločnosti

Príspevok EÚ: 11,2 milióna EUR;

Dátum vzniku: december 2012 – december 2014

Výsledky: celkovo 172 organizácií občianskej spoločnosti zo západného Balkánu, Turecka a z Európy zapojených do 18 sietí finančne podporovaných z nástroja IPA. Prebiehajúce granty priniesli viacero výstupov ako napríklad:

FINANČNÉ ÚDAJE

IPA I 

IPA II

Prostriedky vyčlenené pre nástroj IPA I: Sumy prijatých rozhodnutí o financovaní počas rokov 2007 – 2013 (mínus nevyužité prostriedky vrátené do rozpočtu EÚ).

Prostriedky vyčlenené pre nástroj IPA II: Sumy prijatých rozhodnutí o financovaní v roku 2014

Vyplatené prostriedky Sumy skutočne vyplatené do 31. decembra 2014 Európskou komisiou dodávateľovi (v prípade priameho hospodárenia)/prijímajúcej krajine alebo medzinárodnej organizácii v prípade nepriameho hospodárenia).

V prípade Chorvátska sa na bývalú pomoc IPA, ktorú pokrývalo GR REGIO a GR EMPL (zložky III a IV a časť zložky II) v súčasnosti uplatňujú nariadenia o štrukturálnych fondoch, ako sa ustanovuje v zmluve o pristúpení, a údaje týkajúce sa vyplatených prostriedkov sú ku dňu, keď sa krajina stala členským štátom (1. júla 2013). Pomoc v rámci ostatných zložiek zostáva v rámci nástroja IPA a údaje týkajúce sa vyplatených prostriedkov sa týkajú obdobia do konca roka 2014.

(1)

Nariadenie ES č. 1085/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA).

(2)

Po rozhodnutí islandskej vlády v roku 2013 ostali prístupové rokovania naďalej pozastavené.

(3)

Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(4)

Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina a Čierna Hora.

(5)

Poľsko a Maďarsko: pomoc na reštrukturalizáciu ich ekonomík

(6)

Nástroj štrukturálnych politík pre predvstupové obdobie

(7)

 Špeciálny predvstupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(8)

Pomoc Spoločenstva pre obnovu, rozvoj a stabilizáciu

(9)

Kandidátske krajiny mohli vykonávať programy v rámci zložiek III až V len za predpokladu, že im Komisia udelila oprávnenie na samostatné riadenie pomoci. Komisia ešte neudelila takéto oprávnenie Srbsku a Albánsku. Čierna Hora získala v roku 2014 oprávnenie pre zložky III a IV.