This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52014PC0367
Proposal for a DECISION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL establishing a programme on interoperability solutions for European public administrations, businesses and citizens (ISA2) Interoperability as a means for modernising the public sector
Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2) Interoperabilita ako prostriedok modernizácie verejného sektora
Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2) Interoperabilita ako prostriedok modernizácie verejného sektora
/* COM/2014/0367 final - 2014/0185 (COD) */
Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2) Interoperabilita ako prostriedok modernizácie verejného sektora /* COM/2014/0367 final - 2014/0185 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1 Politický kontext Verejný sektor zohráva mimoriadne dôležitú
úlohu v hospodárstve ako regulátor, poskytovateľ služieb
a zamestnávateľ. Poskytuje viac ako 25 % všetkých pracovných
miest a má významný podiel na hospodárskej činnosti v členských
štátoch EÚ. Efektívny a produktívny verejný sektor môže byť silným
hnacím motorom hospodárskeho rastu prostredníctvom podpory súkromného sektora
a jeho správy. V čase, keď vlády musia riešiť otázku
zabezpečenia finančnej konsolidácie a súčasného posilnenia
rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, existujú oprávnené dôvody na
zvýšenie efektívnosti, zlepšenie správy vecí verejných, zrýchlenie poskytovania
služieb a širšie zapojenie používateľov v rámci verejného sektora[1]. Výsledkom dlhoročnej práce v oblasti
týkajúcej sa interoperability, elektronickej verejnej správy, otvoreného
prístupu k údajom, výpočtového mračna (cloud computing)
a sociálnej inovácie je takmer hotový súbor zrelých koncepcií a nástrojov.
Najdôležitejšiu novinku predstavuje kapacita otvoreného prístupu k údajom,
participatívne nástroje a interoperabilné platformy schopné dosiahnuť
nebývalú rýchlosť, efektívnosť a kvalitu pri tvorbe
a poskytovaní verejných statkov a služieb. Potenciál vzájomne
prepojených a spolupracujúcich otvorených orgánov verejnej správy, ktoré
interoperabilným a bezpečným spôsobom spájajú príspevky
z rôznych rezortov, je v súčasnosti vysoký a jeho naplnenie
sa stane najdôležitejším prvkom úspešného vybudovania jednotného digitálneho
trhu. Ako je uvedené v ročnom prieskume
rastu na rok 2013[2],
Komisia pokladá cezhraničnú interoperabilitu služieb on-line
a digitalizáciu orgánov európskej verejnej správy za dôležitý príspevok
k rastu a zvýšeniu efektívnosti. Interoperabilita medzi orgánmi verejnej
správy je kľúčovým faktorom umožňujúcim efektívnejšie
a účinnejšie poskytovanie digitálnych služieb a spoločné
využívanie a opätovné používanie existujúcich riešení interoperability by
mohlo znížiť násobenie nákladov. Ide o dôležité faktory produktivity,
ktoré by mohli zlepšiť a zmodernizovať verejnú správu na úrovni
EÚ, ako aj na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni[3]. Komisia reagovala na súčasnú hospodársku
krízu prijatím ďalšej významnej iniciatívy – stratégie Európa 2020[4] s cieľom
zmeniť Európsku úniu na inteligentné, udržateľné a inkluzívne
hospodárstvo zabezpečujúce vysokú mieru zamestnanosti, produktivity
a sociálnej súdržnosti. Niektoré kľúčové výzvy riešené
v rámci tejto stratégie sa priamo týkajú modernizácie európskych orgánov
verejnej správy. Ako sa zdôrazňuje v jednom z hlavných programov
stratégie Európa 2020 – Digitálnej agende pre Európu (DAE)[5], interoperabilita je
nevyhnutná na maximalizáciu spoločenského a hospodárskeho potenciálu
informačných a komunikačných technológií (IKT), z čoho
vyplýva, že DAE môže dosiahnuť úspech len pod podmienkou zaistenia
interoperability. Jeden z pilierov DAE – interoperabilita a normy – úzko súvisí
s politickými prioritami ďalších relevantných iniciatív, ako sú napríklad
Európska stratégia interoperability (EIS), Európsky rámec interoperability
(EIF)[6]
a stratégia e‑ Komisie na obdobie rokov 2012 – 2015[7]. Európska rada v dňoch 24.
a 25. októbra 2013 prijala závery, v ktorých zdôrazňuje, že
modernizácia verejnej správy by mala pokračovať rýchlou realizáciou
služieb, ako sú elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo,
elektronická fakturácia a elektronické obstarávanie, ktoré sa zakladajú na
interoperabilite. Výsledkom realizácie bude viac kvalitnejších digitálnych
služieb pre občanov a podniky v celej Európe, úspora nákladov
a zvýšenie efektívnosti, transparentnosti a kvality služieb vo
verejnom sektore. Programy interoperability prešli od svojho
prvého uvedenia v roku 1995 dlhú cestu. Záujem Komisie o riešenia
interoperability sa intenzívne prejavuje už pozoruhodne dlhý čas.
V súčasnosti je potrebné predovšetkým pevné odhodlanie všetkých
strán, aby sa plány Komisie a členských štátov na transformáciu
a modernizáciu služieb v rámci Európy mohli uskutočniť.
V tejto súvislosti sa interoperabilita osvedčila ako
kľúčový faktor, ktorý umožnil dosiahnutie „účinnej
a efektívnej elektronickej cezhraničnej a medziodvetvovej
vzájomnej súčinnosti medzi […] orgánmi verejnej správy, […] ktorá umožní
poskytovanie elektronických verejnoprospešných služieb podporujúcich
implementáciu politík a činností EÚ“, ako sa uvádza v rozhodnutí
o predchádzajúcom programe (rozhodnutie o ISA, článok 1
ods. 2[8]). Tento návrh na pokračovanie programu
Komisie týkajúceho sa interoperability, ktorý reaguje na reálne potreby, preto
výrazne prispeje k modernizácii európskych orgánov verejnej správy. Návrh nadväzuje na ďalšie iniciatívy
prispievajúce k modernizácii orgánov verejnej správy, ako sú napríklad
Digitálna agenda pre Európu (DAE), program Horizont 2020[9] či Nástroj na
prepájanie Európy (NPE)[10],
a siete, napríklad Európsku sieť verejnej správy (EUPAN), investičné
fondy a európske štrukturálne fondy (v posledných dvoch prípadoch
zabezpečením zosúladenia financovaných projektov s rámcami
a špecifikáciami interoperability na úrovni EÚ). V nedávnej správe
o posilnení inovácie v európskom verejnom sektore[11] sa uvádzajú
interoperabilita a práca vykonaná v rámci predchádzajúcich programov
ako činitele prispievajúce k digitálnej inovácii a prekonávaniu
prekážok modernizácie verejného sektora. Tento nový program by preto mal byť
ústredným referenčným bodom a nástrojom, ktorý umožní modernizáciu
verejného sektora v Európe založenú na IKT, čím významne prispeje
k dosiahnutiu jednotného digitálneho trhu. 1.2 Význam interoperability V súčasnosti občania Európy môžu
slobodne pracovať a premiestňovať sa a podniky
voľne obchodovať a pôsobiť v rámci celej Únie. Pritom
však často musia elektronicky komunikovať s orgánmi verejnej
správy v členských štátoch. Na uľahčenie vzájomného
kontaktu sa v členských štátoch postupne modernizujú orgány verejnej
správy, a to zlepšovaním postupov a infraštruktúry IKT, čím sa
znižuje ich administratívne zaťaženie a náklady a zároveň
zvyšuje efektívnosť a účinnosť služieb, ktoré poskytujú. Keďže modernizácia prebieha na
vnútroštátnej úrovni a chýba jej interoperabilita na celoeurópskej úrovni,
takéto zmeny veľmi často vytvárajú elektronické prekážky, ktoré
občanom a podnikom bránia efektívne využívať verejné služby
a narušujú bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. Problémy, ktorým Európa čelí, si
zároveň čoraz intenzívnejšie vyžadujú spoločné politické
reakcie, a teda aj spojenie úsilia členských štátov pri ich
realizácii. Za uplatňovanie širokého spektra právnych predpisov nesú spoločnú
zodpovednosť členské štáty a Komisia, čo si vyžaduje
cezhraničnú a medziodvetvovú súčinnosť využívajúcu riešenia
interoperability IKT, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou
väčšiny právnych predpisov a hlavným nástrojom vzájomnej
súčinnosti. 1.3 Súvislosti Program výmeny údajov medzi orgánmi verejnej
správy na obdobie rokov 1995 – 1999 (IDA)[12]
sa zameral na rozvoj a prevádzku transeurópskych telematických sietí,
prostredníctvom ktorých si orgány verejnej správy členských štátov mohli
vymieňať údaje medzi sebou a/alebo s inštitúciami EÚ. Nadväzujúci program IDA II (1999 – 2004) [13][14]sa sústredil na
efektívnejšie poskytovanie služieb elektronickej ‑verejnej správy
európskym podnikom a občanom. Program IDABC na obdobie rokov 2005 – 2009[15] sa zameriaval na
interoperabilné poskytovanie celoeurópskych služieb elektronickej ‑verejnej
správy orgánom verejnej správy, podnikateľským subjektom
a občanom. Cieľom programu ISA[16] o riešeniach
interoperability pre európske orgány verejnej správy na obdobie rokov 2010 – 2015
bola podpora spolupráce medzi európskymi orgánmi verejnej správy na základe
uľahčenia účinnej a efektívnej elektronickej
cezhraničnej a medziodvetvovej súčinnosti umožňujúcej
poskytovanie elektronických verejných služieb na podporu vykonávania politík
a činností Únie. Činnosti v rámci uvedených programov
významne prispeli k zabezpečeniu interoperability pri elektronickej
výmene informácií medzi európskymi orgánmi verejnej správy. V uznesení
Európskeho parlamentu o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu –
elektronická verejná správa ako vedúca sila (3. apríla 2012) sa uznáva
prínos a zastrešujúca úloha programu ISA pri vymedzovaní, presadzovaní
a podpore realizácie riešení interoperability a rámcov pre európsku
verejnú správu, pri dosahovaní synergie, podpore opätovného využitia
infraštruktúry, digitálnych služieb a softvérových riešení a pri
premietaní požiadaviek interoperability verejnej správy do špecifikácií
a noriem pre digitálne služby. Parlament takisto vyzval na zvýšenie
finančných príspevkov pre riešenia interoperability medzi orgánmi verejnej
správy EÚ na roky 2014 – 2020. Keďže účinnosť programu ISA sa
skončí 31. decembra 2015, je potrebné prijať nový program EÚ
týkajúci sa riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy,
podnikateľské subjekty a občanov s cieľom: ·
zmapovať a zanalyzovať celkovú
situáciu v oblasti interoperability v Európe a predísť jej
fragmentácii; ·
umožniť, presadzovať
a podporovať celostný prístup ku zberu, hodnoteniu, rozvoju,
zavádzaniu, industrializácii, prevádzke, zlepšovaniu a udržiavaniu riešení
interoperability vrátane riešení, ktoré uľahčia opätovné používanie
údajov, ako aj ich výmenu, na podporu cezhraničnej alebo medziodvetvovej
vzájomnej súčinnosti európskych orgánov verejnej správy a ich
interakcie s podnikmi a občanmi; a ·
presadzovať a podporovať opätovnú
použiteľnosť, integráciu a konvergenciu existujúcich riešení
vrátane riešení z iných oblastí politiky Únie. Nový program prispeje k splneniu
náročných úloh a zabezpečeniu kontinuity, pričom poskytne
fórum na výmenu nápadov a skúseností. 1.4 Súvisiace iniciatívy EÚ
a interoperabilita v iných oblastiach politiky Činnosť v rámci
predchádzajúceho programu ISA sa v širšom kontexte nepretržite
koordinovala a zosúlaďovala s činnosťou v rámci
programu podpory politiky IKT (PPP IKT) rámcového programu pre
konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) a/alebo s internou
stratégiou Komisie v oblasti IKT, ako aj s opatreniami v rámci
Európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015.
Takéto a podobné iniciatívy boli podporované z programu ISA vždy,
keď prispievali k interoperabilite európskych orgánov verejnej
správy. Program ISA bol dobre zosúladený aj
s programom NPE – nástrojom Únie na financovanie transeurópskych sietí
v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. Nástrojom NPE sa
podporuje zavádzanie a prevádzka kľúčových cezhraničných
digitálnych služieb. Navrhovaný program je doplnkom NPE, keďže do rozsahu
jeho pôsobnosti je zahrnutá aktualizácia služieb na prevádzkovú úroveň (podľa
potreby) pred ich zaradením do programu NPE. Zároveň je jedným
z programov umožňujúcich inovácie verejného sektora v Európe
a prispievajúcich k nim. Interoperabilita významným spôsobom prispela
aj do oblasti cloud computingu. Ako sa uvádza v oznámení Komisie
s názvom Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe[17], interoperabilita
zohráva dôležitú úlohu pri podpore vytvárania verejných služieb založených na
normách, „ktoré sú merateľné a zodpovedajú potrebám mobilných
obyvateľov a podnikov, ktoré chcú mať prospech z jednotného
európskeho digitálneho trhu“. V navrhovanom programe sa zohľadnia
činnosti európskej iniciatívy cloud computingu súvisiace
s interoperabilitou. Interoperabilita je prvkom, ktorý
umožňuje tvorbu politík EÚ a ich úspešnú realizáciu na úrovni
jednotlivých odvetví. O interoperabilitu sa okrem iného opiera účinné
a efektívne vykonávanie nasledujúcich oblastí politiky: ·
Vnútorný trh: V smernici
2006/123/ES o službách na vnútornom trhu[18]
sa vyžaduje, aby členské štáty umožnili poskytovateľom služieb
elektronické a cezhraničné dokončenie všetkých postupov
a formálnych náležitostí potrebných na poskytovanie služieb mimo ich
domovskej krajiny. Okrem toho, pokiaľ ide o oblasť práva
obchodných spoločností, v smernici 2012/17/EÚ[19] sa vyžaduje
interoperabilita centrálnych a obchodných registrov a registrov
spoločností členských štátov prostredníctvom centrálnej platformy.
Prepojením registrov spoločností sa zabezpečí cezhraničná výmena
informácií medzi registrami a uľahčí prístup občanov
a podnikov k údajom o spoločnostiach na úrovni EÚ, čím
sa zlepší právna istota podnikateľského prostredia v Európe. ·
Prostredie:
V smernici INSPIRE[20]
sa vyžaduje prijatie spoločných vykonávacích predpisov, ktorými sa
stanovuje prijatie technických dohôd o interoperabilite
a prispôsobenie vnútroštátnych infraštruktúr tak, aby sa zabezpečilo,
že priestorové údaje a služby budú cezhranične interoperabilné
a dostupné v rámci Únie. ·
Vnútorné veci a spravodlivosť: Účinnosť sa opiera o posilňovanie interoperability
a synergiu medzi európskymi databázami, napríklad prostredníctvom vízového
informačného systému (VIS), Schengenského informačného
systému druhej generácie (SIS II), európskeho systému na porovnávanie
odtlačkov prstov žiadateľov o azyl (Eurodac) a portálu
elektronickej justície. ·
Colníctvo, zdaňovanie a spotrebné dane: interoperabilita sa osvedčila ako hlavný faktor úspechu
počas viac ako 20 rokov fungovania transeurópskych systémov IKT
zahŕňajúcich všetky členské štáty a podporujúcich služby
pre podniky financované z programov Fiscalis 2013[21] a Colníctvo 2013[22], ktoré realizovala
a prevádzkovala Komisia a vnútroštátne orgány verejnej správy. Aktíva
vytvorené v rámci programov Fiscalis 2013 a Colníctvo 2013 sú v
aktuálnom stave k dispozícii na spoločné využívanie a opätovné
použitie z iných oblastí politiky ·
Zdravotníctvo:
V smernici 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa stanovujú pravidlá na
uľahčenie prístupu k bezpečnej a vysoko kvalitnej
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Do smernice sú zahrnuté výslovné
ustanovenia na dosiahnutie širšej interoperability vnútroštátnych systémov
informačných a komunikačných technológií na elektronickú výmenu
údajov týkajúcich sa zdravia. Vo farmaceutickej oblasti funguje európska
telematická sieť, ktorú spravuje Európska agentúra pre lieky, vnútroštátne
orgány a Komisia. Sieť poskytuje praktické riešenia zjednodušujúce
povoľovanie liekov a umožňuje existenciu interoperabilnej
európskej siete farmakovigilancie. ·
Zdravie zvierat a bezpečnosť
potravín: V posledných 10 rokoch sa
uplatňovali a neustále zlepšovali účinné riešenia podporujúce
úplný reťazec vysledovateľnosti zvierat a živočíšnych
produktov a vydávali sa varovania. Všetky subjekty v reťazci (od
podnikov po správne orgány) sú zapojené do systému TRACES. Elektronická výmena
informácií medzi subjektmi (vrátane tretích krajín) sa opiera
o medzinárodné normy (UNCEFACT) a zavádza sa systém elektronického
podpisu s cieľom umožniť elektronické spracovanie takmer
všetkých úradných dokumentov. ·
Európske fondy: Celá
výmena informácií týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja,
Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného
a rybárskeho fondu medzi príjemcami a riadiacimi orgánmi,
certifikačnými orgánmi, orgánmi auditu a sprostredkovateľskými
subjektmi sa uskutočňuje prostredníctvom systémov elektronickej
výmeny údajov[23],
a to s cieľom uľahčiť interoperabilitu medzi
vnútroštátnymi rámcami a rámcami Únie a umožniť príjemcom
predkladať všetky potrebné informácie len raz. ·
Informácie verejného sektora: V smernici 2013/37/EÚ[24]
sa stanovuje, že ak je to možné a vhodné, orgány verejného sektora
sprístupnia dokumenty v otvorených a strojovo čitateľných
formátoch spolu s ich metaúdajmi, s najlepšou úrovňou presnosti
a podrobnosti a vo formáte, ktorý podporuje interoperabilitu,
opätovné použitie a dostupnosť. ·
Elektronická totožnosť: V návrhu nariadenia Komisie o elektronickej identifikácii
a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu[25] sa zdôrazňuje, že
EÚ potrebuje uľahčujúci rámec na riešenie cezhraničnej
interoperability a zlepšenie koordinácie národných systémov dohľadu
v rámci elektronickej identifikácie a elektronickej autentifikácie
uznávaných na úrovni celej EÚ. ·
Normalizácia v oblasti IKT: V nariadení (EÚ) č. 1025/2012 o európskej normalizácii[26] sa uvádza
interoperabilita ako hlavný výsledok normalizácie a konštatuje sa
v ňom, že v záujme zabezpečenia interoperability na
jednotnom trhu a zvýšenia možností slobodnej voľby pre európskych
používateľov v oblasti IKT je vhodné nabádať na používanie
príslušných noriem alebo vyžadovať súlad s príslušnými technickými
špecifikáciami na úrovni Únie. V tejto súvislosti by sa v rámci
súčasného programu mala presadzovať a v prípade potreby podporovať
čiastočná alebo úplná normalizácia existujúcich riešení
interoperability. ·
Tvorba európskej štatistiky: V nariadení (ES) č. 223/2009[27] o európskej
štatistike boli položené základy Európskeho štatistického systému (ESS)
a v následnom oznámení Komisie KOM(2009) 404[28] o metóde tvorby
štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie sa interoperabilita
pokladá za hlavnú hybnú silu zvýšenia efektívnosti, zníženia administratívneho
zaťaženia a skvalitnenia štatistiky EÚ pre občanov, podniky a politikov
EÚ. ·
V oblasti verejného obstarávania sa na základe smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ, 2014/24/EÚ
a 2014/23/EÚ z 28. marca 2014 vyžaduje, aby členské štáty
zaviedli elektronické obstarávanie. V smerniciach sa uvádza, že nástroje
a zariadenia, ktoré sa majú používať na komunikáciu elektronickými
prostriedkami, ako aj ich technické vlastnosti, musia byť kompatibilné
s výrobkami informačných a komunikačných technológií, ktoré
sa všeobecne používajú. Smernica 2014/55/EÚ[29]
o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní prijatá Parlamentom 11. marca
2014 sa týka rozvoja európskej normy pre elektronickú fakturáciu vo verejnom
obstarávaní na zabezpečenie interoperability medzi systémami elektronickej
fakturácie v rámci EÚ. V záujme úplného rozvinutia potenciálu
všetkých uvedených odvetvových iniciatív však treba zvážiť medziodvetvovú
interoperabilitu a zahrnúť ju do rozsahu pôsobnosti tohto programu. 1.5 Dôvody návrhu Členské štáty by mali modernizovať
svoju verejnú správu a poskytovať interoperabilné digitálne služby na
vnútroštátnej a európskej úrovni, aby umožnili účinnú
a efektívnu súčinnosť s občanmi a podnikmi. K problémom, ktorým čelia orgány verejnej
správy, stále patrí zložitosť vnútornej organizačnej štruktúry,
nedostatok rámcových podmienok, architektúr IKT a nástrojov
umožňujúcich interoperabilitu, kultúrna roztrieštenosť
a nedostatočná spolupráca medzi rozptýlenými inštitucionálnymi
subjektmi. Pri priebežnom hodnotení programu ISA za
rok 2012 sa dospelo k záveru, že program mal význam[30] v rámci reakcie
na potreby členských štátov, a to na základe skutočnosti, že
potreby, na ktoré reagovali minulé a súčasné programy Komisie,
t. j. IDA, IDABC a ISA, sa stále týkajú európskych orgánov
verejnej správy. Tento program je teda potrebný na: –
uľahčenie spolupráce medzi členskými
štátmi a Komisiou; –
zmapovanie a analýzu celkovej situácie
v oblasti interoperability v Európe; –
umožnenie, propagáciu a podporu celostného
prístupu k zhromažďovaniu, hodnoteniu, vývoju, zavedeniu,
industrializácii, prevádzkovaniu, zlepšovaniu a udržiavaniu riešení
interoperability vrátane riešení, ktoré uľahčujú opätovné používanie
údajov, ako aj ich výmenu, na podporu vzájomného cezhraničného alebo
medziodvetvového vzájomného pôsobenia medzi európskymi orgánmi verejnej správy,
podnikmi a občanmi; a –
zároveň na presadzovanie a podporu
opätovného používania, integrácie a konvergencie existujúcich riešení
vrátane tých, ktoré pochádzajú z iných oblastí politiky EÚ. Kľúčovým faktorom úspechu každej
interoperability, hlavne v oblasti IKT, je riešiť túto otázku na
vhodnej právnej úrovni na dosiahnutie maximálneho účinku. Malo by sa
zabezpečiť, aby sa vplyv IKT na navrhované právne predpisy posudzoval
a meral v začiatočných fázach legislatívneho procesu EÚ
a aby sa včas určili potreby IKT, čo by umožnilo plynulé
vykonávanie právnych predpisov v čase, keď nadobudnú
účinnosť. Predmetný program bude presadzovať
a podporovať posudzovanie vplyvu IKT na navrhované alebo prijaté
právne predpisy Únie, ako aj plány na zavádzanie riešení na podporu vykonávania
týchto právnych predpisov. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO
ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU 2.1 Konzultácie so
zainteresovanými stranami Názory zainteresovaných strán na
budúcnosť programu ISA (predmetný návrh) sa získavali v období medzi
marcom 2013 až januárom 2014 v rámci piatich kôl formálnych konzultácií
s členskými štátmi. Uskutočnila sa aj porada s dvanástimi
generálnymi riaditeľstvami Komisie[31]
a ich pripomienky boli zohľadnené v návrhu. Komisia predstavila členským štátom
súčasný stav prípravy právneho základu pre nový program ISA na dvoch
oficiálnych schôdzach výboru ISA a troch stretnutiach koordinačnej
skupiny ISA. Tento opakovaný postup umožnil Komisii zhromaždiť reakcie
členských štátov na navrhované právne predpisy. Komisia prvýkrát informovala členské
štáty o svojom úmysle uviesť nové právne rozhodnutie pre program,
ktorý nadviaže na program ISA, v marci 2013. Následne predstavila návrh
právneho predpisu na stretnutí koordinačnej skupiny ISA v októbri 2013
a požiadala členské štáty o poskytnutie spätnej väzby. Na základe spätnej väzby, ktorú poskytlo 16 členských
štátov[32]
v novembri 2013, sa ukázalo, že: ·
nové právne predpisy by sa mali zamerať na
zabránenie zdvojenia úsilia a na koordináciu s inými programami EÚ
(uviedlo desať členských štátov); ·
monitorovanie výsledkov by malo
pokračovať a zahŕňať kvantifikáciu prínosov
programu (uviedlo sedem členských štátov); ·
nový program ISA by mal prispieť
k „celkovej predstave“ o interoperabilite s použitím
modelu/nástroja architektúry, ako je európska kartografia interoperability
(uviedlo šesť členských štátov); a ·
program by sa mal realizovať na základe
prístupu založeného na potrebách (uviedlo šesť členských štátov). Ďalšie menej závažné pripomienky: ·
je potrebné zapojiť rôzne skupiny
zainteresovaných strán do revízie právnych predpisov (napr. občanov,
podnikateľov, akademickú obec) a zabezpečiť, aby právne
predpisy riešili ich situáciu; ·
nové právne predpisy by mali zdôrazniť význam
opätovného použitia údajov, služieb a riešení; ·
špecifické odkazy v právnych predpisoch by
mali nabádať na zjednodušenie postupov v súvislosti
s modernizáciou orgánov verejnej správy; a ·
nový program by mal zohrávať úlohu
sprostredkovateľa/inkubátora pre spoluprácu členských štátov
a medziinštitucionálnu spoluprácu s cieľom zabezpečiť
nielen zavedenie riešení, ale aj ich udržateľnosť a predísť
zdvojeniu úsilia. Najnovšia spätná väzba členských štátov
bola poskytnutá na schôdzi výboru ISA 16. januára 2014, na ktorej bol
predstavený a schválený časový plán prijatia nového programu. Dohodlo
sa tiež, že rozsah pôsobnosti právnych predpisov by sa síce mal rozšíriť
na občanov a podniky, ale predovšetkým by sa mal naďalej
zameriavať na orgány verejnej správy s cieľom zaistiť
koncovú interoperabilitu. 2.2 Posúdenie vplyvu Posúdenie vplyvu tohto programu vychádza
z metahodnotenia z predchádzajúcich hodnotení programu (priebežné
hodnotenie programu ISA na rok 2012 a revízia vykonávania EIS), ako aj zo
spätnej väzby členských štátov. V záveroch zväčša kladného
priebežného hodnotenia ISA sa uvádza, že program ISA bol zosúladený
s politickými prioritami Komisie a potrebami členských štátov,
že sa vykonával efektívne a jednotne a priniesol výsledky, ktoré sa
opätovne využili v útvaroch Komisie a členských štátoch.
Prostredníctvom hodnotenia sa však zistili aj niektoré nedostatky
a odporúčali činnosti so zreteľom na: ·
komunikáciu a zvýšenie informovanosti; ·
účasť zainteresovaných strán
a kontinuitu riadenia projektov; a ·
predchádzanie prekrývaniu a duplicite práce,
zvýšenie opätovnej použiteľnosti a zabezpečenie
udržateľnosti. Hodnotitelia vyjadrili aj názor, že štyri
z jedenástich odporúčaní záverečného hodnotenia predchádzajúceho
programu (IDABC) sa vzťahujú aj na program ISA. V predmetnom programe sa
zohľadňujú odporúčania z priebežnej správy a uvádzajú sa
špecifické činnosti na odstránenie nedostatkov. Program sa zároveň
zameriava na konsolidáciu, presadzovanie a rozšírenie existujúcich
činností programu ISA. Nový program predovšetkým pomôže pri identifikácii,
vytvorení a prevádzke riešení interoperability, ktoré sa následne poskytnú
na neobmedzené použitie ďalším inštitúciám a orgánom Únie, ako aj
vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom verejnej správy
s cieľom uľahčiť cezhraničnú alebo medziodvetvovú
vzájomnú súčinnosť. V rámci programu sa vypracujú samostatné
alebo doplnkové riešenia interoperability a podporia ďalšie
iniciatívy Únie, a to pilotným vývojom riešení interoperability
v rámci „inkubátora riešení“ alebo zabezpečením ich
udržateľnosti ako „mosta riešení“. Takto sa prostredníctvom programu znížia
náklady a administratívne zaťaženie súvisiace
s cezhraničnou vzájomnou súčinnosťou pre všetky dotknuté
subjekty, zlepší vnútorný trh a sloboda pohybu v EÚ bez
administratívnych elektronických prekážok a prispeje sa k rýchlemu
zavádzaniu systémov IKT na podporu právnych predpisov EÚ. V prípade neprijatia predmetného programu
by sa prerušila súčasná podpora efektívnej a účinnej vzájomnej
súčinnosti medzi európskymi orgánmi verejnej správy, čo by viedlo
k znásobeniu nákladov a dodatočnému úsiliu. Navyše
v dôsledku šírenia nesúrodých riešení by mohli vzniknúť nové alebo
horšie elektronické prekážky, ktoré by bránili bezproblémovému fungovaniu
vnútorného trhu a slobode pohybu, čo by znamenalo úplný opak
cieľa modernizácie európskych orgánov verejnej správy. Podobne by sa prestali zavádzať
a poskytovať nové riešenia interoperability, ktoré by už
neprispievali k zabezpečeniu efektívnej a účinnej výmeny
údajov medzi európskymi orgánmi verejnej správy. Keby sa neprijal nový program,
vznikalo by oveľa menej iniciatív EÚ na podporu interoperability,
pričom takéto iniciatívy sú podmienkou poskytovania cezhraničných
alebo medziodvetvových on-line digitálnych služieb európskych orgánov verejnej
správy. Prostredníctvom predmetného programu Európska
únia významne prispeje k zabezpečeniu bezproblémovej vzájomnej
súčinnosti medzi európskymi orgánmi verejnej správy, ktorá prinesie priamy
prospech členským štátom, podnikom a občanom. Pridaná ekonomická hodnota programu
spočíva v podpore riadneho fungovania vnútorného trhu prostredníctvom
riešení, ktorými sa zabezpečí: a) skrátenie reakčného času
pri kontakte orgánov verejnej správy, občanov a podnikov; b) identifikácia a opätovné
použitie existujúcich riešení na uspokojenie podobných potrieb podnikov; a c) automatizácia cezhraničných
a medziodvetvových transakcií, čím sa ušetrí čas a zdroje. Pridaná spoločenská hodnota by
spočívala v tom, že činnosti programu budú v konečnom
dôsledku prospešné občanom a podnikateľským subjektom ako
používateľom cezhraničných a medziodvetvových elektronických
verejných služieb založených na spoločne využívaných riešeniach. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1 Zhrnutie navrhovaných
právnych predpisov Predmetným programom sa nadviaže na program
ISA a prispeje sa ku konsolidácii, presadzovaniu a rozšíreniu jeho
činností. Prostredníctvom nového programu sa
predovšetkým: ·
lepšie určia, vytvoria a uvedú do
prevádzky riešenia interoperability, ktoré sa potom poskytnú na neobmedzené
použitie ďalším inštitúciám a orgánom Únie, ako aj vnútroštátnym,
regionálnym a miestnym orgánom verejnej správy, čím sa
uľahčia vzájomné cezhraničné a medziodvetvové kontakty; ·
vyvinú samostatné alebo doplnkové riešenia
interoperability a podporia ďalšie iniciatívy Únie, a to vývojom
pilotných riešení interoperability v rámci „inkubátora riešení“ alebo
zabezpečením ich udržateľnosti ako „mosta riešení; a ·
posúdi vplyv existujúcich a navrhovaných
právnych predpisov EÚ na informačné a komunikačné technológie. 3.2 Právny základ V súlade s článkom 170
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a s cieľom
dosiahnuť ciele uvedené v článkoch 26 a 174 ZFEÚ
a umožniť občanom Európskej únie, hospodárskym subjektom,
regionálnym a miestnym spoločenstvám, aby v plnej miere
zužitkovali vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc, by Únia mala prispieť
k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí prostredníctvom akcií na
podporu vzájomného prepojenia a interoperability vnútroštátnych sietí
a ich dostupnosti. V súlade s článkom 172
Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne článok 156 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva) „Európsky parlament a Rada
prijmú usmernenia a ostatné opatrenia uvedené v článku 171
ods. 1 v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po
porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.
Usmernenia a projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú územia
členského štátu, si vyžadujú schválenie členského štátu.“ 3.3 Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje,
pokiaľ návrh nepatrí do výlučnej právomoci EÚ. Ciele návrhu nie je možné uspokojivo
dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože ich
individuálnym postupom by sa nedosiahla interoperabilita potrebná pre
cezhraničné alebo medziodvetvové elektronické verejné služby, ani by sa
nezaviedli spoločne využívané riešenia na podporu vzájomnej súčinnosti
európskych orgánov verejnej správy. Ciele návrhu sa účinnejšie dosiahnu na
úrovni EÚ, pretože prostredníctvom programu sa zavedú a budú
prevádzkovať riešenia interoperability na podporu bezproblémovej
cezhraničnej a medziodvetvovej vzájomnej súčinnosti medzi
orgánmi verejnej správy, ktoré umožnia poskytovanie elektronických verejných
služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností EÚ. Program teda jasne zahŕňa rozmer EÚ.
Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity. 3.4 Zásada proporcionality V rámci programu sa podporí poskytovanie
spoločných a zdieľaných riešení, t. j. spoločných rámcov,
všeobecných nástrojov a spoločných služieb, ktoré budú podľa
potreby uplatňovať európske orgány verejnej správy pri
cezhraničnej a medziodvetvovej výmene informácií. V prípade
absencie ďalších ustanovení je uplatňovanie takýchto riešení na
rozhodnutí členských štátov. Zavedenie a zlepšenie spoločných
rámcov a všeobecných nástrojov sa bude financovať prostredníctvom
programu, zatiaľ čo využívanie týchto rámcov a nástrojov budú
financovať používatelia na príslušnej administratívnej úrovni.
Z programu sa bude financovať zavedenie, industrializácia
(t. j. dosiahnutie stavu prevádzkovej vyspelosti) a zlepšovanie
spoločných služieb, samotná prevádzka sa však bude financovať
z programu iba vtedy, keď to poslúži záujmom EÚ. V ostatných
prípadoch bude využívanie služieb, vrátane ich decentralizovaného poskytovania,
financované používateľmi. Riešeniami zavedenými na základe programu sa
zníži finančné a administratívne zaťaženie európskych orgánov
verejnej správy pri ich vzájomných kontaktoch. Návrh je preto v súlade so
zásadou proporcionality. 3.5 Výber nástrojov Podobne ako pri predchádzajúcom programe ISA
je navrhovaným právnym aktom rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady,
pretože v tomto konkrétnom prípade je rozhodnutie najvhodnejším
prostriedkom na dosiahnutie súladu so zásadou proporcionality. 4. VPLYV NA ROZPOČET Finančné krytie na realizáciu nového
programu ISA2 na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2020 je 130
928 000 EUR. Navrhované krytie je v súlade s platným viacročným
finančným rámcom na obdobie rokov 2014 – 2020. Ďalšie podrobnosti sú uvedené
v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je priložený
k predmetnému návrhu. 5. NEPOVINNÉ PRVKY Európsky hospodársky priestor Navrhovaný
akt sa týka záležitostí EHP, a preto by mal byť rozšírený na Európsky
hospodársky priestor. Kandidátske krajiny Navrhovaný akt je otvorený
pre účasť kandidátskych krajín. 2014/0185 (COD) Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia
interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov
(ISA2) Interoperabilita ako prostriedok
modernizácie verejného sektora (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA
EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 172, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[33], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[34], konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) Ministri sériou ministerských
vyhlásení (v Manchestri 24. novembra 2005, v Lisabone 19. septembra
2007, v Malmö 18. novembra 2009 a v Granade 19. apríla 2010)
vyzvali Komisiu, aby uľahčila spoluprácu medzi členskými štátmi
zavedením riešení cezhraničnej a medziodvetvovej interoperability,
ktoré umožnia poskytovanie efektívnejších a bezpečnejších verejných
služieb. Okrem toho členské štáty dospeli k záveru, že lepšie verejné
služby je potrebné poskytovať s menšími zdrojmi a že potenciál
elektronickej verejnej správy možno posilniť presadzovaním kultúry
spolupráce a zlepšovaním podmienok pre interoperabilitu v európskych
orgánoch verejnej správy. (2) Európska komisia vo svojom
oznámení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu
a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 19. mája 2010
s názvom Digitálna agenda pre Európu[35] (DAE), (jedna
z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020[36]) zdôraznila, že
interoperabilita má zásadný význam pre maximalizáciu spoločenského
a hospodárskeho potenciálu IKT a že digitálna agenda môže mať
úspech len pod podmienkou zabezpečenia interoperability. (3) Vo svojom oznámení Európskemu
parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru
regiónov Smerom k interoperabilite európskych verejných služieb[37]
Komisia zaviedla európsku stratégiu interoperability (EIS) a
európsky rámec interoperability (EIF). (4) Interoperabilita na úrovni
Únie uľahčuje úspešné vykonávanie politík. Interoperabilita je
základom pre účinné a efektívne vykonávanie najmä týchto politík: (5) Pokiaľ ide
o oblasť vnútorného trhu, v smernici Európskeho parlamentu
a Rady 2006/123/ES[38]
sa vyžaduje, aby členské štáty umožnili poskytovateľom služieb
elektronické a cezhraničné splnenie všetkých postupov
a formálnych náležitostí potrebných na poskytovanie služieb mimo ich
domovskej krajiny. (6) Pokiaľ ide
o oblasť práva obchodných spoločností, v smernici 2012/17/EÚ[39] sa vyžaduje
interoperabilita centrálnych a obchodných registrov a registrov
spoločností členských štátov prostredníctvom centrálnej platformy.
Prepojením registrov spoločností sa zabezpečí cezhraničná výmena
informácií medzi registrami a uľahčí prístup občanov
a podnikov k údajom o spoločnostiach na úrovni EÚ, čím
sa zlepší právna istota podnikateľského prostredia v Európe. (7) Pokiaľ ide
o oblasť prostredia, v smernici Európskeho parlamentu
a Rady 2007/2/ES[40]
sa vyžaduje prijatie spoločných vykonávacích predpisov, ktorými sa
stanovia podmienky technickej interoperability. V uvedenej smernici sa
predovšetkým vyžaduje prispôsobenie vnútroštátnych infraštruktúr tak, aby bola
zabezpečená interoperabilita priestorových údajov a služieb
a ich cezhraničná dostupnosť v rámci Únie. (8) Pokiaľ ide
o oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí, rozšírená
interoperabilita medzi európskymi databázami slúži ako základ fungovania
vízového informačného systému (VIS)[41],
Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II)[42], európskeho systému na
porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov o azyl (Eurodac)[43] a portálu
elektronickej justície[44].
Okrem toho Rada prijala 24. septembra 2012 závery vyzývajúce na zavedenie
európskeho identifikátora právnych predpisov (ELI) a poukazujúce na
potrebu interoperabilného vyhľadávania a výmeny právnych informácií
uverejnených vo vnútroštátnych úradných vestníkoch prostredníctvom použitia
jedinečných identifikátorov a štruktúrovaných metaúdajov. (9) Interoperabilita sa
osvedčila ako hlavný faktor úspechu v oblasti colníctva, zdanenia
a spotrebných daní a pri prevádzkovaní transeurópskych systémov IKT
zahŕňajúcich všetky členské štáty podporujúce interoperabilné služby
pre podniky financované z programov Fiscalis 2013 a Colníctvo 2013,
ktoré realizovala a prevádzkovala Komisia a vnútroštátne orgány
verejnej správy. Aktíva vytvorené v rámci programov Fiscalis 2013
a Colníctvo 2013 sú k dispozícii na spoločné využívanie
a opätovné použitie v iných oblastiach politiky. (10) Pokiaľ ide
o oblasť zdravotníctva, v smernici 2011/24/EÚ[45] sa stanovujú pravidlá
na uľahčenie prístupu k bezpečnej a vysoko kvalitnej
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Konkrétne sa smernicou zriaďuje
sieť elektronického zdravotníctva na účely riešenia problému
interoperability medzi systémami elektronického zdravotníctva. V rámci
siete sa môžu prijať usmernenia o minimálnom súbore údajov
určenom na cezhraničnú výmenu v prípade neplánovanej a pohotovostnej
starostlivosti a o cezhraničných službách elektronického
lekárskeho predpisu. (11) Pokiaľ ide
o oblasť európskych fondov, v článku 122 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013[46] sa vyžaduje, aby sa
celá výmena informácií medzi príjemcami a riadiacimi orgánmi,
certifikačnými orgánmi, orgánmi auditu a sprostredkovateľskými
orgánmi uskutočňovala prostredníctvom systémov elektronickej výmeny
údajov. Účelom týchto systémov je uľahčiť interoperabilitu
s vnútroštátnymi a únijnými rámcami a umožniť príjemcom,
aby predkladali všetky požadované informácie len raz. (12) Pokiaľ ide
o oblasť informácií verejného sektora, v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2013/37/EÚ[47]
sa zdôrazňuje, že ak je to možné a vhodné, orgány verejného sektora
by mali sprístupniť dokumenty v otvorených a strojovo
čitateľných formátoch spolu s ich metaúdajmi, a to
na najlepšej úrovni presnosti a podrobnosti a vo formáte, ktorý
zaručuje interoperabilitu, opätovné použitie a dostupnosť. (13) Pokiaľ ide
o oblasť elektronickej totožnosti, v návrhu nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady zo 4. júna 2012 o elektronickej
identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na
vnútornom trhu[48]
predloženom Komisiou sa zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia vytvorila rámec
umožňujúci riešenie cezhraničnej interoperability a zlepšenie
koordinácie národných systémov dohľadu týkajúcich sa elektronickej
identifikácie a elektronického overovania totožnosti uznávaných na úrovni
Únie. (14) Pokiaľ ide
o oblasť normalizácie IKT, v nariadení Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1025/2012[49]
sa uvádza interoperabilita ako základný výsledok normalizácie. (15) Pokiaľ ide
o oblasť výskumu a inovácií, v nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013, ktorým sa zriaďuje
program Horizont 2020[50],
sa jasne uvádza, že interoperabilné riešenia a normy v rámci IKT sú
kľúčovým faktorom umožňujúcim vytvárať partnerstvá medzi
jednotlivými odvetviami na úrovni Únie. Spolupráca pri vývoji spoločných
platforiem s otvorenými technológiami, ktoré dosiahnu účinok
presahovania a pákový efekt, umožní širokej skupine zainteresovaných strán
využívať nové výsledky vývoja a vytvárať ďalšie inovácie. (16) Pokiaľ ide
o oblasť verejného obstarávania, v smerniciach Európskeho
parlamentu a Rady 2014/25/EÚ[51],
2014/24/EÚ[52]
a 2014/23/EÚ[53]
z 28. marca 2014 sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli
elektronické obstarávanie. Konštatuje sa v nich, že nástroje
a zariadenia, ktoré sa majú používať na účely elektronickej
komunikácie, ako aj ich technické vlastnosti, musia byť interoperabilné
s informačnými a komunikačnými technológiami, ktoré sa všeobecne
používajú. Okrem toho sa smernica 2014/55/EÚ[54]
o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní prijatá Parlamentom 11. marca
2014 týka vypracovania európskej normy pre elektronickú fakturáciu vo verejnom
obstarávaní na zabezpečenie interoperability medzi systémami elektronickej
fakturácie v rámci EÚ. (17) Interoperabilita predstavuje
základný prvok Nástroja na prepájanie Európy (NPE) zriadeného na základe
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013[55] v oblasti
širokopásmovej infraštruktúry a služieb. V nariadení 2014/283/EÚ[56] o usmerneniach
pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúr sa
výslovne uvádza, že medzi prevádzkové priority, ktoré umožnia dosiahnutie
cieľov Nástroja na prepájanie Európy, patrí interoperabilita, možnosti
pripojenia, udržateľné zavádzanie, prevádzka a modernizácia
infraštruktúry transeurópskych digitálnych služieb, ako aj ich koordinácia na
úrovni Únie. (18) Rada na politickej úrovni
opakovane vyzvala na ďalšie zvýšenie interoperability v Európe
a na pokračovanie úsilia o modernizáciu európskej verejnej
správy. Konkrétne v dňoch 24. a 25. októbra 2013 prijala
Európska rada závery, v ktorých pripomína, že modernizácia verejnej správy
by mala pokračovať a zahŕňať rýchle zavedenie
služieb, ako sú elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo,
elektronická fakturácia a elektronické verejné obstarávanie, ktoré sa
zakladajú na interoperabilite. (19) Perspektíva interoperability
v rámci samostatných odvetví je spojená s rizikom, že prijatie
rozdielnych alebo nekompatibilných riešení na vnútroštátnej alebo odvetvovej
úrovni vytvorí nové elektronické prekážky, ktoré budú brániť riadnemu
fungovaniu vnútorného trhu a súvisiacich slobôd pohybu
a oslabovať otvorenosť a konkurencieschopnosť trhov
a poskytovanie služieb všeobecného záujmu občanom a podnikom.
Členské štáty a Únia by mali v záujme zmiernenia tohto rizika
znásobiť spoločné úsilie s cieľom predísť fragmentácii
trhu, zaistiť cezhraničnú alebo medziodvetvovú interoperabilitu pri
vykonávaní právnych predpisov a zároveň znížiť administratívne
zaťaženie a náklady a podporiť spoločne odsúhlasené
riešenia IKT spolu so zaistením vhodnej správy. (20) Jednotnosť pri vypracovaní
a vykonávaní globálnych a odvetvových stratégií interoperability,
právnych rámcov, usmernení, služieb a nástrojov na riešenie požiadaviek
celoúnijných politík sa snažilo zabezpečiť niekoľko na seba
nadväzujúcich programov, napríklad: –
program IDA (1999 – 2004) zriadený rozhodnutím
Európskeho parlamentu a Rady č. 1719/1999/ES[57] a rozhodnutím
Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/1999/ES[58]; –
program IDABC (2005 – 2009) zriadený rozhodnutím
č. 2004/387/ES o elektronickej verejnej správe[59]; a –
program ISA (2010 – 2015) zriadený rozhodnutím
Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES[60]. (21) Činnosti v rámci
programov IDA, IDABC a ISA významne prispeli k zabezpečeniu
interoperability pri elektronickej výmene informácií medzi orgánmi verejnej
správy v rámci Únie. Vo svojom uznesení o konkurencieschopnom
jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila (3. apríla
2012)[61]
Európsky parlament uznáva prínos a zastrešujúcu úlohu programu ISA pri
vymedzovaní, presadzovaní a podpore realizácie riešení interoperability
a rámcov pre európsku verejnú správu, pri dosahovaní synergie, podpore
opätovného využitia riešení a pri premietaní požiadaviek interoperability
verejnej správy do špecifikácií a noriem pre digitálne služby. (22) Keďže rozhodnutie
č. 922/2009/ES sa prestane uplatňovať k 31. decembru 2015,
vzniká potreba nového programu Únie pre riešenia interoperability pre európske
orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2)
s cieľom zmapovať a zanalyzovať celkovú situáciu
v oblasti interoperability v Európe a predísť jej fragmentácii.
Prostredníctvom programu sa umožní, podporí a presadí celostný prístup k
zhromažďovaniu, hodnoteniu, rozvoju, zavádzaniu, industrializácii,
prevádzke, zlepšovaniu a udržiavaniu riešení interoperability vrátane
riešení, ktoré uľahčia opätovné používanie údajov, ako aj ich výmenu,
na podporu cezhraničnej alebo medziodvetovej vzájomnej súčinnosti
európskych orgánov verejnej správy a ich kontaktu s podnikmi
a občanmi. Napokon sa v rámci programu bude presadzovať
a podporovať opätovná použiteľnosť, integrácia
a konvergencia existujúcich riešení vrátane riešení odvodených
z iných oblastí politiky Únie. (23) Riešenia zavedené alebo
prevádzkované v rámci predmetného programu ISA2 by sa
podľa možností mali stať súčasťou konzistentného prostredia
služieb uľahčujúcich vzájomnú interakciu medzi európskymi orgánmi
verejnej správy, podnikmi a občanmi a zaisťujúcich,
uľahčujúcich a umožňujúcich cezhraničnú
a medziodvetvovú interoperabilitu. (24) Občania a podniky by
mali mať takisto možnosť využívať spoločné, opätovne
použiteľné a interoperabilné služby „front office“ vyplývajúce
z lepšej integrácie procesov a výmeny údajov prostredníctvom
administratívneho zázemia európskych orgánov verejnej správy. (25) Program ISA2 by sa
mal stať nástrojom modernizácie verejného sektora v Únii. (26) Interoperabilita priamo súvisí
s normami a spoločnými špecifikáciami a závisí od ich
používania. Program ISA2 by mal podporovať
a v prípade potreby presadzovať čiastočnú alebo úplnú
normalizáciu existujúcich riešení interoperability. To by sa malo
dosiahnuť v spolupráci s ďalšími normalizačnými
činnosťami na úrovni Únie, európskymi normalizačnými
organizáciami a ostatnými medzinárodnými normalizačnými organizáciami. (27) Modernizácia verejnej správy
predstavuje jednu z kľúčových priorít pre úspešné vykonávanie
stratégie Európa 2020. V tejto súvislosti sa na základe ročných
prieskumov rastu (uverejnených Komisiou v rokoch 2011, 2012 a 2013)
ukazuje, že kvalita európskych orgánov verejnej správy má priamy vplyv na
hospodárske prostredie, a teda aj zásadný význam pri podnietení
produktivity, konkurencieschopnosti a rastu. To sa jasne odráža
v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, v ktorých sa požadujú
konkrétne opatrenia zamerané na reformu orgánov verejnej správy. (28) Do nariadenia (EÚ)
č. 1303/2013 je zahrnutý tematický cieľ „posilnenia
inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán
a efektivity verejnej správy“. V tejto súvislosti by mal program ISA2
nadviazať na programy a iniciatívy prispievajúce k modernizácii
orgánov verejnej správy, napríklad DAE, a súvisiace siete, napríklad
Európsku sieť verejnej správy (EUPAN), a snažiť sa
o dosiahnutie synergií. (29) Interoperabilita európskych
orgánov verejnej správy sa týka všetkých úrovní verejnej správy: európskej,
miestnej, regionálnej a vnútroštátnej. Je preto dôležité, aby riešenia
zohľadnili príslušné potreby orgánov verejnej správy, prípadne potreby
občanov a podnikov. (30) Vnútroštátne orgány verejnej
správy možno podporiť v ich úsilí prostredníctvom špecifických
nástrojov v rámci európskych štrukturálnych a investičných
fondov (ESIF). Úzka spolupráca v rámci programu ISA2 by mala
maximalizovať prínos, ktorý sa očakáva od takýchto nástrojov,
a to zabezpečením zosúladenia financovaných projektov
s celoúnijnými rámcami interoperability a špecifikáciami, ako je
napríklad EIF. (31) V tomto rozhodnutí sa
stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu ISA2,
ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17
medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013[62] medzi Európskym
parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne,
spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom
hospodárení pre Európsky parlament a Radu v rámci ročného
rozpočtového postupu. (32) Mala by sa zvážiť
možnosť použitia predvstupovej pomoci na podporu zapojenia kandidátskych
krajín do programu ISA2 a na zavedenie a následnú
realizáciu riešení poskytnutých v rámci programu v týchto krajinách. (33) Program ISA2 by mal
prispieť k realizácii prípadných nadväzujúcich iniciatív
v kontexte stratégie Európa 2020 a DAE. V záujme predchádzania
zdvojeniu úsilia by sa mali zohľadniť ďalšie programy Únie
v oblasti riešení IKT, služieb a infraštruktúry, predovšetkým program
NPE stanovený v nariadení 1316/2013/EÚ a program Horizont 2020
stanovený v nariadení (EÚ) č. 1291/2013. (34) V záujme zaistenia
jednotných podmienok vykonávania tohto rozhodnutia by sa vykonávacie právomoci
mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali uplatňovať v súlade
s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011[63]. (35) Komisia by mala v riadne
odôvodnených prípadoch súvisiacich so zavedeným priebežným pracovným
programom a vtedy, keď si to vyžadujú naliehavé dôvody, ihneď
prijať uplatniteľné vykonávacie akty. (36) Cieľom tohto rozhodnutia
je uľahčiť efektívnu a účinnú elektronickú
cezhraničnú alebo medziodvetvovú vzájomnú súčinnosť európskych
orgánov verejnej správy a interakciu týchto orgánov s občanmi
a podnikmi v záujme poskytovania elektronických verejných služieb
podporujúcich vykonávanie politík a činností Únie. Keďže tento
cieľ nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných
členských štátov, pretože pre samostatné členské štáty by bolo
náročné a nákladné zabezpečiť koordináciu na európskej
úrovni, a pretože z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovaného
opatrenia sa cieľ dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže
v súlade so zásadou subsidiarity prijať opatrenia podľa
článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou
proporcionality stanovenou v článku l zmluvy rozhodnutie
neprekračuje rámec nevyhnutne potrebný na dosiahnutie uvedených
cieľov, PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1
Predmet úpravy a cieľ 1. Týmto rozhodnutím sa
stanovuje program riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy,
podniky a občanov (ďalej len „program ISA2“) na
obdobie rokov 2016 až 2020. Cieľom programu ISA2 je
uľahčiť efektívnu a účinnú elektronickú
cezhraničnú alebo medziodvetvovú vzájomnú súčinnosť európskych
orgánov verejnej správy a ich interakciu s občanmi
a podnikmi v záujme umožnenia poskytovania elektronických verejných
služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Únie. 2. Prostredníctvom programu ISA2
sa v Únii vymedzia, vytvoria a začnú prevádzkovať riešenia
interoperability na vykonávanie politík Únie. Tieto riešenia sa následne
poskytnú na neobmedzené použitie ďalším inštitúciám a orgánom Únie,
ako aj vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom verejnej správy,
čím sa uľahčí ich cezhraničná a medzirezortná súčinnosť. 3. V rámci programu ISA2
sa vypracujú samostatné alebo doplnkové riešenia interoperability
a podporia sa ďalšie iniciatívy Únie, a to pilotným vývojom
riešení interoperability v rámci „inkubátora riešení“ alebo
zabezpečením ich udržateľnosti ako „mosta riešení“. 4. Programom ISA2 sa nadviaže na program riešení
interoperability pre orgány verejnej správy stanovený v rozhodnutí
č. 922/2009/ES (ďalej len „program ISA“) a poskytne pomoc
pri konsolidácii, presadzovaní a rozšírení činností uvedeného
programu. Článok 2
Vymedzenie pojmov Na účely tohto rozhodnutia sa
uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: (1)
„interoperabilita“ znamená schopnosť
rôznorodých a odlišných organizácií spoločne vykonávať
činnosť smerujúcu k vzájomne prospešným a odsúhlaseným
spoločným cieľom, vrátane výmeny informácií a poznatkov medzi
organizáciami prostredníctvom obchodných postupov, ktoré podporujú, a to
výmenou informácií medzi ich príslušnými systémami informačných
a komunikačných technológií (IKT); (2)
„riešenia interoperability“ znamenajú spoločné
rámce, spoločné služby a všeobecné nástroje uľahčujúce
spoluprácu rôznorodých a odlišných organizácií, a to buď
nezávisle financované a vyvinuté v programe ISA2, alebo
vyvinuté v spolupráci s inými iniciatívami Únie na základe
vymedzených požiadaviek európskych orgánov verejnej správy; (3)
funkcia „inkubátora riešení“ znamená vývoj
alebo podporu riešení interoperability v pilotnej fáze pred ich
uvedením do prevádzky v rámci ďalších programov alebo iniciatív Únie; (4)
funkcia „mosta riešení“ znamená ďalší vývoj
alebo podporu plne funkčných riešení interoperability pred ich
poskytnutím v rámci ďalších programov alebo iniciatív Únie; (5)
„spoločné rámce“ znamenajú špecifikácie,
normy, metodiky, usmernenia, spoločné sémantické aktíva a podobné
prístupy a dokumenty; (6)
„spoločné služby“ znamenajú organizačnú
a technickú schopnosť poskytovať spoločné výsledky
používateľom vrátane prevádzkových systémov, aplikácií a digitálnych
infraštruktúr všeobecného charakteru, ktoré spĺňajú spoločné
požiadavky používateľov vo všetkých politických alebo geografických
oblastiach, spolu s ich podporným prevádzkovým riadením; (7)
„všeobecné nástroje“ znamenajú systémy,
referenčné platformy, spoločne využívané a spolupracujúce
platformy a všeobecné prvky, ktoré spĺňajú spoločné
požiadavky používateľov vo všetkých politických alebo geografických
oblastiach; (8)
„akcie“ znamenajú projekty, riešenia, ktoré už
dosiahli prevádzkovú fázu, a sprievodné opatrenia; (9)
„projekty“ znamenajú časovo obmedzenú
postupnosť riadne vymedzených úloh, ktoré reagujú na určené potreby
používateľov v rámci fázového prístupu; (10)
„sprievodné opatrenia“ znamenajú: –
strategické opatrenia a opatrenia na zvýšenie
informovanosti; –
opatrenia na podporu riadenia programu ISA2; –
opatrenia týkajúce sa výmeny skúseností
a výmeny a presadzovania osvedčených postupov; –
opatrenia na propagáciu opätovného použitia riešení
interoperability; –
opatrenia zamerané na budovanie komunít
a zvyšovanie kapacít; a –
opatrenia zamerané na dosiahnutie synergií
s iniciatívami relevantnými pre interoperabilitu v ostatných
oblastiach politiky Únie; (11)
„Európska referenčná architektúra
interoperability“ (EIRA) znamená architektúru všeobecnej štruktúry
zahŕňajúcu súbor zásad a usmernení, ktoré sa uplatňujú pri
vykonávaní riešení interoperability v Európskej únii; (12)
„Európska kartografia interoperability“ (EIC)
znamená archív riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy
poskytnutých inštitúciami Únie a orgánmi verejnej správy, predložených
v spoločnom formáte a spĺňajúcich špecifické kritériá
opätovnej použiteľnosti a interoperability, ktoré je možné
reprezentovať v rámci EIRA. Článok 3
Činnosti Prostredníctvom programu ISA2 sa
podporuje a presadzuje: (a)
posúdenie, zlepšenie, zavedenie, industrializácia,
prevádzka a opätovné použitie cezhraničných alebo medziodvetvových
riešení interoperability; (b)
vývoj, zavedenie, industrializácia, prevádzka
a opätovné použitie nových cezhraničných alebo medziodvetvových
riešení interoperability; (c)
posúdenie vplyvu navrhovaných alebo prijatých
právnych predpisov Únie na IKT; (d)
určenie legislatívnych medzier, ktoré
zabraňujú interoperabilite medzi európskymi orgánmi verejnej správy; (e)
zriadenie, správa a zlepšovanie EIRA; (f)
zriadenie a správa EIC ako nástroja na
uľahčenie opätovného použitia existujúcich riešení interoperability
a na vymedzenie oblastí, v ktorých takéto riešenia zatiaľ
chýbajú; (g)
posúdenie, aktualizácia a podpora existujúcich
spoločných špecifikácií a noriem a vývoj, zriadenie
a podpora nových spoločných špecifikácií a noriem
prostredníctvom normalizačných platforiem Únie a v prípade
potreby v spolupráci s európskymi alebo medzinárodnými
normalizačnými organizáciami; a (h)
vývoj mechanizmov na meranie a kvantifikáciu
prínosov riešení interoperability. Okrem toho môže program ISA2
fungovať ako „inkubátor riešení“, v ktorom sa presadzujú nové
riešenia interoperability a ako „most riešení“ s prevádzkou existujúcich
riešení interoperability. Článok 4
Všeobecné zásady Akcie, ktoré sa začnú alebo
pokračujú na základe programu ISA2 musia: (a)
byť založené na úžitkovosti a riadené
vymedzenými potrebami; (b)
byť v súlade s týmto súborom zásad: –
subsidiarity a proporcionality, –
zamerania na používateľa, –
začlenenia a dostupnosti, –
bezpečnosti a ochrany súkromia, –
viacjazyčnosti, –
administratívneho zjednodušenia, –
transparentnosti, –
uchovávania informácií, –
otvorenosti, –
možnosti opätovného použitia, –
technologickej neutrality a prispôsobivosti, a –
účinnosti a efektívnosti; (c)
byť rozšíriteľné a uplatniteľné
v iných oblastiach činnosti alebo politiky; a (d)
preukazovať finančnú, organizačnú
a technickú udržateľnosť. Článok 5
Akcie 1. Komisia v spolupráci
s členskými štátmi vykonáva akcie uvedené v priebežnom pracovnom
programe stanovenom podľa článku 7 v súlade
s vykonávacími pravidlami stanovenými v článku 6. 2. Akcie v podobe projektov
v prípade potreby zahŕňajú nasledujúce fázy: –
začatie, –
plánovanie, –
vykonanie, –
ukončenie a –
monitorovanie a kontrola. Príslušné fázy projektu sa vymedzia, keď sa
akcia zapracuje do priebežného pracovného programu. 3. Vykonávanie programu ISA2
musia podporovať sprievodné opatrenia. Článok 6
Vykonávacie pravidlá 1. Pri vykonávaní programu ISA2
sa riadne zohľadní európska stratégia interoperability, európsky rámec
interoperability a ich budúce aktualizácie. 2. Podporuje sa zapojenie
čo najväčšieho počtu členských štátov do projektu. Musí
byť možné, aby sa členské štáty zapojili do projektu v
ktorejkoľvek fáze, k čomu sa vyzývajú. 3. S cieľom
zabezpečiť interoperabilitu medzi vnútroštátnymi informačnými
systémami a systémami Únie sa riešenia interoperability stanovia
s ohľadom na existujúce a nové európske normy alebo verejne
dostupné či otvorené špecifikácie na výmenu informácií a integráciu
služieb. 4. Pri zavádzaní alebo
zlepšovaní riešení interoperability sa v prípade potreby využívajú
spoločné skúsenosti a výmena a presadzovanie osvedčených
postupov alebo sa z nich vychádza. Podporuje sa výmena skúseností
a osvedčených postupov medzi zainteresovanými stranami
a príslušné verejné konzultácie. 5. S cieľom
zabrániť zdvojeniu a urýchliť zavedenie riešení interoperability
sa v prípade potreby zohľadnia výsledky dosiahnuté v rámci iných
príslušných iniciatív Únie a členských štátov. 6. Vykonávanie riešení
interoperability v rámci programu ISA2 sa v prípade
potreby riadi prostredníctvom EIRA. 7. Riešenia interoperability
a ich aktualizácie sa začlenia do EIC a v prípade potreby
sa sprístupnia európskym orgánom verejnej správy na opätovné použitie. 8. Komisia pravidelne monitoruje
vykonávanie a opätovné používanie riešení interoperability v celej
Únii v rámci priebežného pracovného programu stanoveného podľa
článku 7. 9. S cieľom
maximalizovať synergie a zabezpečiť doplňujúci
a kombinovaný účinok sa akcie v prípade potreby koordinujú
s ostatnými príslušnými iniciatívami Únie. 10. Pri všetkých akciách a
riešeniach interoperability financovaných v rámci programu ISA2
sa v prípade potreby podporuje opätovné používanie dostupných riešení
interoperability. Článok 7
Priebežný pracovný program 1. Na začiatku programu ISA2
Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanoví priebežný pracovný program,
a tento program aspoň raz ročne zmení, a to na účely
vykonávania akcií počas celého obdobia uplatňovania tohto
rozhodnutia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom
preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2. V priebežnom pracovnom programe sa vymedzia,
usporiadajú podľa dôležitosti, zdokumentujú, vyberú, navrhnú, vykonajú
a zhodnotia akcie uvedené v článku 5, ako aj podporia ich
výsledky. 2. Začlenenie akcií do
priebežného pracovného programu je podmienené splnením súboru pravidiel
a vstupných kritérií pred začlenením do priebežného pracovného
programu. Uvedené pravidlá, kritériá a ich akékoľvek zmeny sú
neoddeliteľnou súčasťou priebežného pracovného programu. 3. Projekt, ktorý sa pôvodne
začal a vypracoval v rámci programu ISA alebo inej iniciatívy
Únie, sa môže začleniť do priebežného pracovného programu
v ktorejkoľvek jeho fáze. Článok 8
Rozpočtové ustanovenia 1. Peňažné prostriedky sa
uvoľnia vždy, keď sa projekt alebo riešenie v prevádzkovej fáze
začlenia do priebežného pracovného programu alebo po úspešnom
dokončení projektovej fázy, ako je vymedzená v priebežnom pracovnom
programe a jeho prípadných zmenách. 2. Zmeny priebežného pracovného
programu týkajúce sa rozpočtových prostriedkov vo výške viac ako 400 000 EUR
na akciu sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným
v článku 10 ods. 2. 3. Pri akciách v rámci
programu ISA2 sa môže vyžadovať verejné obstarávanie externých
služieb, na ktoré sa vzťahujú európske pravidlá verejného obstarávania
stanovené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Článok 9
Akcie a riešenia interoperability, ktoré sú oprávnené na financovanie 1. Vypracovanie, zavedenie
a zlepšovanie spoločných rámcov a všeobecných nástrojov sa
financuje z programu ISA2. Používanie týchto rámcov
a nástrojov financujú používatelia. 2. Vývoj, zavedenie,
industrializácia a zlepšovanie spoločných služieb sa financuje
z programu ISA2. Centralizovaná prevádzka týchto služieb na
úrovni Únie sa takisto financuje z programu v prípadoch, keď
podľa uváženia Komisie táto prevádzka slúži záujmom Únie a je riadne
odôvodnená v rámci priebežného pracovného programu. Vo všetkých ostatných
prípadoch sa používanie takýchto služieb financuje inými prostriedkami. 3. Riešenia interoperability,
ktoré sa prevezmú do programu ISA2 ako „inkubátor riešení“ alebo
„most riešení“ sa financujú v rámci programu, kým ich neprevezmú iné
programy alebo iniciatívy. 4. Sprievodné opatrenia sa
financujú z programu. Článok 10
Výbor 1. Komisii pomáha Výbor pre
riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky
a občanov (Výbor ISA2) zriadený na základe nariadenia (EÚ)
č. 182/2011. 2. Ak sa odkazuje na tento
odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 3. V náležite odôvodnených
naliehavých prípadoch Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie
akty v súlade s postupom uvedeným v článku 8
nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Doba účinnosti týchto aktov
nepresiahne 6 mesiacov. Článok 11
Monitorovanie a hodnotenie 1. Komisia a Výbor ISA2
pravidelne monitorujú vykonávanie a vplyv programu ISA2
a spokojnosť používateľov s týmto programom. Skúmajú aj
synergie s doplnkovými programami Únie. 2. Komisia každoročne
informuje výbor ISA2 o vykonávaní programu ISA. 3. Program podlieha priebežnému
hodnoteniu a záverečnému hodnoteniu, ktorých výsledky sa oznámia
Európskemu parlamentu do 31. decembra 2018 a Rade do 31. decembra 2021.
V tejto súvislosti môže príslušný výbor Európskeho parlamentu vyzvať
Komisiu, aby predstavila výsledky hodnotenia a odpovedala na otázky jeho
členov. 4. Pri hodnoteniach sa
preskúmajú záležitosti ako je význam, efektívnosť, účinnosť,
užitočnosť, udržateľnosť a súdržnosť akcií
programu. Pri záverečnom hodnotení sa okrem toho preskúma rozsah,
v akom program dosiahol svoj cieľ. 5. Posúdi sa aj výkonnosť
vzhľadom na cieľ programu stanovený v článku 1 a akcie
priebežného pracovného programu. Cieľ sa meria najmä podľa počtu
kľúčových faktorov umožňujúcich interoperabilitu
a počtu podporných nástrojov pre orgány verejnej správy, ktoré boli
poskytnuté európskej verejnej správe a ktoré sa v jej rámci využívajú.
Ukazovatele merania výsledku a vplyvu programu sa vymedzia v rámci
priebežného pracovného programu. 6. Pri hodnoteniach sa
preskúmajú aj prínosy akcií pre Úniu z hľadiska pokroku
spoločných politík, určia sa oblasti pre potenciálne zlepšenie
a overia sa synergie s ostatnými iniciatívami Únie v oblasti
cezhraničnej alebo medziodvetvovej interoperability a modernizácie
európskej verejnej správy. 7. Dokončené alebo
pozastavené akcie naďalej podliehajú celkovému hodnoteniu programu.
Monitorujú sa z hľadiska ich postavenia v rámci celkového
prostredia riešení interoperability v Európe a hodnotia sa
z hľadiska miery prijatia používateľmi, úžitkovosti
a opätovnej použiteľnosti. 8. Hodnotenie programu ISA2
obsahuje v prípade potreby informácie týkajúce sa: (a)
kvantifikovateľných prínosov, ktoré riešenia
interoperability priniesli prostredníctvom prepojenia IKT s potrebami
používateľov; (b)
kvantifikovateľného kladného vplyvu riešení
interoperability založených na IKT. Článok 12
Medzinárodná spolupráca 1. Účasť v programe
ISA2 je otvorená pre krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru
a kandidátske krajiny v rámci ich príslušných dohôd s Úniou. 2. Podporuje sa spolupráca
s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami alebo
subjektmi, najmä v rámci euro-stredozemského partnerstva a Východného
partnerstva a so susednými krajinami, najmä krajinami západného Balkánu
a čiernomorského regiónu. S tým súvisiace náklady sa nehradia
z programu ISA2. 3. Program ISA podporuje
podľa potreby opätovné využívanie riešení tretími krajinami. Článok 13
Iniciatívy mimo Únie Bez toho, aby boli dotknuté ostatné politiky
Únie, riešenia interoperability zavedené alebo realizované v rámci
programu ISA2 sa môžu použiť iniciatívami mimo Únie na
nekomerčné účely, pokiaľ vo všeobecnom rozpočte Európskej
únie nevzniknú mimoriadne náklady a ak nie je ohrozený základný cieľ
riešenia interoperability na úrovni Únie. Článok 14
Finančné ustanovenia 1. Finančné krytie na
vykonávanie činnosti Únie na základe tohto rozhodnutia na obdobie
uplatňovania je 130 928 000 EUR. 2. Ročné rozpočtové
prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rozmedzí limitu
finančného rámca. 3. Finančné prostriedky
pridelené na program môžu takisto pokryť výdavky týkajúce sa prípravy,
monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia činností, ktoré sa musia
vykonávať pravidelne v záujme riadenia programu a dosiahnutia
jeho cieľov. Článok 15
Nadobudnutie účinnosti Toto
rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení
v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2016 do 31. decembra
2020. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy 1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 1.3. Druh návrhu/iniciatívy 1.4. Ciele 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.6. Trvanie a finančný vplyv 1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia 2. OPATRENIA V OBLASTI
RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania
správ 2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom
a nezrovnalostiam 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ
VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného
rámca a rozpočtové riadky výdavkov 3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie
odhadovaného vplyvu na výdavky 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom 3.2.5. Príspevky od tretích
strán 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy Rozhodnutie
Európskeho parlamentu a Rady o riešeniach interoperability pre
európske orgány verejnej správy, podniky a občanov (ISA2). 1.2. Príslušné oblasti politiky
v rámci ABM/ABB[64] Informačné
a komunikačné technológie – Operačný program v rámci hlavy 26:
Administratíva Komisie Činnosť:
26 03 Služby pre verejnú správu, podnikateľské subjekty
a občanov 1.3. Druh návrhu/iniciatívy üNávrh/iniciatíva sa týka novej akcie ¨Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný
projekt/prípravnú akciu[65] ¨Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie ¨Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu 1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické
ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy Všeobecným
cieľom je uľahčiť efektívnu a účinnú elektronickú
cezhraničnú alebo medziodvetvovú vzájomnú súčinnosť európskych
orgánov verejnej správy a interakciu týchto orgánov s občanmi
a podnikmi v záujme poskytovania elektronických verejných služieb
podporujúcich vykonávanie politík a činností Únie a výmeny
informácií vo verejnom sektore. Konkrétne
ciele sú tieto: - zlepšenie,
prevádzka a opätovné použitie existujúcich cezhraničných alebo
medziodvetvových riešení interoperability; - vývoj,
prevádzka a opätovné použitie nových cezhraničných alebo
medziodvetvových riešení interoperability; - posúdenie
vplyvu navrhovaných alebo prijatých právnych predpisov Únie na IKT
a vymedzenie oblastí, v ktorých by sa prostredníctvom nových právnych
predpisov mohla podporiť interoperabilita; - vytvorenie
európskej referenčnej architektúry interoperability (EIRA) určenej
ako nástroj na budovanie a posudzovanie riešení interoperability; - vytvorenie
nástroja na uľahčenie opätovného použitia existujúcich riešení
interoperability a vymedzenia oblastí, v ktorých takéto riešenia
stále chýbajú; - posúdenie
a podpora existujúcich spoločných špecifikácií a noriem
a vývoj nových spoločných špecifikácií a noriem; a - zavedenie
mechanizmu na meranie a kvantifikáciu prínosov riešení interoperability. 1.4.2. Osobitné ciele
a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB Osobitný cieľ č. 26 Interoperabilné
poskytovanie celoeurópskych služieb elektronickej verejnej správy orgánom
verejnej správy, podnikateľským subjektom a občanom - Investície
do modernej verejnej správy — riešení interoperability Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB Činnosť
ABB 26.03: Služby pre verejnú správu, podnikateľské subjekty
a občanov 1.4.3. Očakávané výsledky
a vplyv Uveďte, aký vplyv
by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Vďaka
vývoju lepších riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy
a interakcie medzi týmito orgánmi a podnikmi alebo občanmi sa
významne zlepší výmena informácií medzi členskými štátmi a vytvoria
sa príležitosti na významné zníženie nákladov. Prostredníctvom
programu ISA2 bude GR DIGIT spolu s ostatnými útvarmi
Komisie a v úzkej spolupráci s členskými štátmi
a ďalšími zainteresovanými stranami pracovať na
kľúčových faktoroch umožňujúcich interoperabilitu,
podporovať účinné vykonávanie politík a právnych predpisov EÚ,
uľahčovať poskytovanie elektronických verejných služieb
a poskytovať im podporu na použitie európskymi orgánmi verejnej
správy. Prostredníctvom
programu sa aktívne podporuje modernizácia európskych orgánov verejnej správy
v prospech iniciatív Únie, členských štátov, občanov
a podnikov. 1.4.4. Ukazovatele výsledkov
a vplyvu Uveďte
ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie
návrhu/iniciatívy. Komisia
určila všeobecný cieľ a súbor osobitných cieľov (pozri
odsek 1.4.1). Predpokladá
sa, že dosiahnutie stanovených cieľov sa zahrnie do výstupných
ukazovateľov, prostredníctvom ktorých je možné formálne merať
„intervenčnú logiku“ programu. Ukazovatele a očakávané výsledky
boli vypracované v rámci hodnotenia ex ante a sú uvedené
v príslušnom sprievodnom dokumente. Osobitné
ciele, výsledky a ukazovatele možno zaradiť do týchto piatich
hlavných kategórií, ktoré predstavujú akčné smery v rámci programu: – kľúčové
faktory umožňujúce interoperabilitu; – podpora
účinného vykonávania právnych predpisov EÚ; – podporné
nástroje pre verejnú správu; – sprievodné
opatrenia a – činnosti
monitorovania. Vplyv
programu na rozpočet je uvedený v tabuľke 3.2.2. V rámci
hodnotenia programu sa preskúmajú otázky, ako je relevantnosť,
efektívnosť, účinnosť, úžitkovosť, udržateľnosť
a súdržnosť akcií, a posúdi sa výkon programu
z hľadiska cieľov a priebežného pracovného programu. 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú
uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Program
ISA2 bude musieť uspokojiť potrebu vytvorenia
kľúčových faktorov umožňujúcich interoperabilitu, podporiť
účinné vykonávanie právnych predpisov Únie, poskytnúť pomocné
nástroje pre európske orgány verejnej správy a vybudovať existujúce
alebo nové spoločné rámce, spoločné služby a opätovne
použiteľné všeobecné nástroje. Tieto
potreby boli vymedzené na základe výmeny názorov so zainteresovanými stranami
v ostatných oblastiach politiky Únie a zástupcami členských štátov,
prostredníctvom hodnotenia ex ante a formálnej konzultácie opísanej
v dôvodovej správe. Hlavnými príjemcami činností v rámci
programu budú európske orgány verejnej správy. Prínos pre podnikateľské
subjekty a občanov bude nepriamy prostredníctvom poskytovania služieb
orgánmi verejnej správy. 1.5.2. Prínos zapojenia Európskej
únie Za
všetky oblasti činností programu ISA2 spoločne zodpovedajú
členské štáty a Európska únia. Preto sa zásahy programu budú
týkať len prípadov preukázateľnej európskej pridanej hodnoty, ako je
spresnené v dôvodovej správe. Riadiaci
výbor programu zaistí súdržnosť a komplementárnosť
s činnosťami na úrovni členských štátov. Na úrovni Únie sa
prostredníctvom vzájomnej koordinácie služieb zaistí zosúladenie činností
programu s činnosťami v iných politických oblastiach (ako
sú napríklad európsky semester, správy/odporúčania pre jednotlivé
krajiny), s Nástrojom na prepájanie Európy (NPE) a pilierom II
programu Digitálna agenda, pokiaľ ide o interoperabilitu
a normy, s cieľom dosiahnuť maximálnu súdržnosť
a synergiu. Úzka spolupráca a koordinácia s členskými
štátmi a ďalšími politickými oblasťami bude trvale
napomáhať tomu, aby sa v rámci programu posudzovali skutočné
potreby, proporcionálnosť činností a dodržiavanie zásady
subsidiarity. Ako
sa zdôrazňuje v dôvodovej správe, program ISA2 prinesie
predovšetkým finančné a hospodárske zhodnotenie zásahu Únie
a prispeje k posilneniu a vykonávaniu politík a právnych
predpisov Únie, pričom sa dosiahnu značné synergie prostredníctvom
cezhraničnej alebo medziodvetvovej koordinácie. 1.5.3. Poznatky získané
z podobných skúseností v minulosti V správe
Komisie Európskemu parlamentu a Rade o priebežnom hodnotení
predchádzajúceho programu ISA sa zdôrazňujú prevažne kladné závery
hodnotenia. Všetky odporúčania sú zohľadnené v novom programe
ISA2. 1.5.4. Zlučiteľnosť
a možná synergia s inými vhodnými finančnými nástrojmi Ako
sa uvádza v dôvodovej správe, je zaistená súdržnosť
a komplementárnosť s NPE a predpokladá sa, že povedie
k dosiahnutiu synergií. 1.6. Trvanie a finančný
vplyv üNávrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním –
üNávrh/iniciatíva je v platnosti od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2020. –
¨Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR. ¨Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním –
Počiatočná fáza vykonávania bude
trvať od RRRR do RRRR, –
a potom bude vykonávanie pokračovať
v plnom rozsahu. 1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[66] üPriame hospodárenie na úrovni Komisie –
üprostredníctvom útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie –
¨prostredníctvom výkonných agentúr ¨Zdieľané hospodárenie
s členskými štátmi ¨Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh
súvisiacich s plnením rozpočtu na: –
¨tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili –
¨medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte) –
¨Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný
fond –
¨subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia
o rozpočtových pravidlách –
¨verejnoprávne subjekty –
¨súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby,
pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky –
¨súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré
sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú
dostatočné finančné záruky –
¨osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP
podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené
v príslušnom základnom akte. – V prípade viacerých spôsobov hospodárenia
uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie. Poznámky Program
ISA2 sa začne vykonávať 1. januára 2016. 2. OPATRENIA V OBLASTI
RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa
kontroly a predkladania správ Uveďte časový interval
a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia. Pravidelné
monitorovanie vykonávania programu sa plánuje v súlade so zásadou riadneho
finančného hospodárenia a správnymi postupmi Komisie. Do
monitorovania sa zahrnie predkladanie výročných správ riadiacemu výboru
týkajúcich sa pokroku pri vykonávaní podporovaných činností. Program
bude podliehať priebežnému hodnoteniu a záverečnému hodnoteniu,
ktorých výsledky sa oznámia Európskemu parlamentu do 31. decembra 2018 a Rade
do 31. decembra 2021. V tejto súvislosti môže príslušný výbor Európskeho
parlamentu vyzvať Komisiu, aby predstavila výsledky hodnotenia
a odpovedala na otázky jeho členov. 2.2. Systémy riadenia
a kontroly 2.2.1. Zistené riziká Uskutočnilo
sa hodnotenie ex ante, ktoré tvorí sprievodný dokument návrhu
rozhodnutia. Riadne sa zohľadnili osobitné odporúčania, ktoré
vyplynuli z uvedeného hodnotenia a z priebežného hodnotenia programu
ISA. Prostredníctvom návrhu sa dôsledne reaguje na určité riziká, na ktoré
sa upozornilo v odporúčaniach. V rámci
programu ISA2 sa vytvorí a bude podporovať Európska
kartografia interoperability (EIC) ako nástroj na mapovanie a analýzu
situácie v oblasti interoperability v Európe a na vymedzenie
riešení, ktoré sú k dispozícii, ako aj tých, ktoré stále chýbajú. Na tomto
základe bude uvedený nástroj naďalej podporovať existujúce riešenia,
vytvárať nové riešenia a fungovať ako faktor
uľahčujúci preberanie riešení interoperability vytvorených v rámci
ďalších iniciatív Únie, ktoré by sa mohli uviesť do prevádzky
v rámci kanálov Únie poskytujúcich digitálne služby. Tým sa predíde
duplicite úsilia, posilní sa spolupráca medzi členskými štátmi
a útvarmi Komisie a aktívne sa podporí opätovné používanie
existujúcich riešení. 2.2.2. Údaje o zavedenom systéme
vnútornej kontroly Na
rozpočtové prostriedky v rámci programu sa budú uplatňovať
existujúce metódy kontroly používané Komisiou. 2.2.3. Odhad nákladov a prínosov
kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby K dispozícii
je veľký počet finančných a správnych kontrolných
mechanizmov. Program sa bude vykonávať prostredníctvom verejného
obstarávania v súlade s pravidlami a postupmi uvedenými
v nariadení o rozpočtových pravidlách. 2.3. Opatrenia na predchádzanie
podvodom a nezrovnalostiam 2.3.1. Uveďte existujúce
a plánované preventívne a ochranné opatrenia. V rámci
celého procesu sa uplatňujú pravidlá a postupy verejného
obstarávania, ktoré zahŕňajú: – vypracovanie
pracovného programu podliehajúceho vyjadreniu riadiaceho výboru,
s míľnikmi na uvoľnenie financií na zaistenie možností kontroly
výsledkov a nákladov; – primerané
návrhy špecifikácií ponúk na zaistenie možností kontroly dosiahnutia
požadovaných výsledkov a vzniknutých nákladov; – kvalitatívnu
a finančnú analýzu ponúk; – zapojenie
ďalších útvarov Komisie v rámci celého postupu; – kontrolu
výsledkov a preskúmanie faktúr pred úhradou na niekoľkých úrovniach;
a – interný
audit. 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ
VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov · Existujúce rozpočtové riadky V poradí,
v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca
a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo […][Názov ………………………………………...……….] || DRP/NRP ([67]) || krajín EZVO[68] || kandidátskych krajín[69] || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1A || 26.01.04.01 Výdavky na podporu riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy || NRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE · Požadované nové rozpočtové riadky V poradí,
v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca
a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Číslo […][Názov ………………………………………...……….] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1A || 26.03.01.01 Riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy, podniky a občanov[70] (ISA2) || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 1A || 26.03.01.51 Ukončenie akcií financovaných prostredníctvom riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) || DRP || ÁNO || ÁNO || NIE || NIE 3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu
na výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné
miesta) Okruh viacročného finančného rámca || Číslo || 1A – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť GR: DIGIT || || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || 24,448 || 25,115 || 25,783 || 26,452 || 27,130 || || || 128,928 Platby || (2) || 6,500 || 23,800 || 24,500 || 26,000 || 48,128 || || || 128,928 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[71] || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || || (3) || 0,400 || 0,400 || 0,400 || 0,400 || 0,400 || || || 2,000 Rozpočtové prostriedky pre GR DIGIT SPOLU || Záväzky || =1+1a +3 || 24,848 || 25,515 || 26,183 || 26,852 || 27,530 || || || 130,928 Platby || =2+2a +3 || 6,900 || 24,200 || 24,900 || 26,400 || 48,528 || || || 130,928 Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 24,848 || 25,515 || 26,183 || 26,852 || 27,530 || || || 130,928 Platby || (5) || 6,900 || 24,200 || 24,900 || 26,400 || 48,528 || || || 130,928 Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU || (6) || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1A viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 24,848 || 25,515 || 26,183 || 26,852 || 27,530 || || || 130,928 Platby || =5+ 6 || 6,900 || 24,200 || 24,900 || 26,400 || 48,528 || || || 130,928 Okruh viacročného finančného rámca || 5 || Administratívne výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné
miesta) || || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU GR: DIGIT || Ľudské zdroje || 2,416 || 2,416 || 2,416 || 2,416 || 2,416 || || || 12,080 Ostatné administratívne výdavky || 0,120 || 0,120 || 0,120 || 0,120 || 0,120 || || || 0,600 GR DIGIT SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || || || 12,680 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || || 12,680 v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné
miesta) || || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 27,384 || 28,051 || 28,719 || 29,388 || 30,066 || || || 143,608 Platby || 9,436 || 26,736 || 27,436 || 28,936 || 51,064 || || || 143,608 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov. –
ü Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej
tabuľke: viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy ò || || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU VÝSTUPY Druh[72] || Priemerné náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Počet || Náklady || Celkový počet || Náklady spolu OSOBITNÝ CIEĽ podľa bodu 1.4.1 a 1.4.4 || || || || || || || || || || || || || || || || Kľúčové faktory umožňujúce interoperabilitu || || || || 6,000 || || 6,000 || || 6,000 || || 7,000 || || 7,000 || || || || || || 32,000 Podpora účinného vykonávania právnych predpisov EÚ || || || || 10,000 || || 12,000 || || 12,000 || || 14,000 || || 14,000 || || || || || || 62,000 Pomocné nástroje pre európsku verejnú správu || || || || 3,000 || || 3,500 || || 4,000 || || 4,500 || || 4,500 || || || || || || 19,500 Sprievodné opatrenia || || || || 2,550 || || 2,550 || || 2,550 || || 2,550 || || 2,550 || || || || || || 12,750 Činnosti monitorovania || || || || 0,535 || || 0,535 || || 0,535 || || 0,535 || || 0,535 || || || || || || 2,675 NÁKLADY SPOLU || || 22,094 || || 24,594 || || 25,094 || || 28,594 || || 28,594 || || || || || || 128,925 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov –
ü Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej
tabuľke: v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 2,416 || 2,416 || 2,416 || 2,416 || 2,416 || || || 12,080 Ostatné administratívne výdavky || 0,120 || 0,120 || 0,120 || 0,120 || 0,120 || || || 0,600 OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || || || 12,680 Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca[73] || || || || || || || || Ľudské zdroje || || || || || || || || Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || || SPOLU || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || 2,536 || || || 12,680 Rozpočtové
prostriedky potrebné na ľudské zdroje budú pokryté rozpočtovými
prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli
prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa
môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania
zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení. 3.2.3.2. Odhadované potreby
ľudských zdrojov –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. –
ü Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je
uvedené v nasledujúcej tabuľke: odhady sa vyjadrujú v jednotkách
ekvivalentu plného pracovného času || || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || || || Spolu || Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) || || || XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) — AD || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || || || 10 || XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) — AST || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || || || 4 || XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) — AST/SC || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || || || 2 || XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || || || XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[74] || || XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov) — SNE || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || || || 3 || XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov) — CA || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || || || 1 || XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED v delegáciách) || || || || || || || || || XX 01 04 yy[75] || — ústredie || || || || || || || || || — delegácie || || || || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) || || || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || || SPOLU || 20 || 20 || 20 || 20 || 20 || || || 20 XX predstavuje
príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie
a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade
potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR
v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti
od rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Pracovné miesta AD sa týkajú skutočného riadenia programu: vypracovanie pracovného programu, riadenie rozpočtu, riadenie výziev na predkladanie ponúk súvisiacich s vykonávaním programu, riadenie zmlúv súvisiacich s vykonávaním programu, kontrola projektov, kontakty s útvarmi Komisie a odborníkmi členských štátov, organizácia stretnutí odborníkov, semináre a konferencie. Zahrnutý je aj vedúci oddelenia. Pracovné miesta AST a AST/SC zabezpečujú podporu v nasledujúcich oblastiach: – funkcia sekretariátu, organizácia služobných ciesť (2 osoby); – riadenie rozpočtu, výzvy na predkladanie ponúk, zmluvy a úhrady faktúr (2 osoby); – šírenie informácií a komunikácia (2 osoby); – logistika: organizácia stretnutí a seminárov, pozvánky pre expertov, odmeny pre expertov, správa dokumentov (1 osoba). Externí zamestnanci || Pracovné miesta END podporujú skutočné riadenie programu, dopĺňajú pracovné miesta AD predovšetkým v oblastiach súvisiacich s koordináciou s členskými štátmi, kontrolou projektov a organizáciou stretnutí expertov, seminárov a konferencií. Zmluvní zamestnanci budú poskytovať osobitnú podporu pri a) šírení a využívaní programu; b) skutočnom riadení osobitných činností predovšetkým v oblastiach zahŕňajúcich ďalšie útvary Komisie. 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom –
ü Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným
finančným rámcom. Návrh je zlučiteľný so súčasným viacročným finančným rámcom. –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného
okruhu vo viacročnom finančnom rámci. Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní
a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo
aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[76]. Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné
okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. 3.2.5. Príspevky od tretích strán –
Návrh/iniciatíva nezahŕňa
spolufinancovanie tretími stranami. 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy –
ü Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy. –
¨ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené
v nasledujúcej tabuľke: ¨ vplyv na vlastné zdroje ¨ vplyv na rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné
miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[77] Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) Článok................. || || || || || || || || V prípade rôznych
pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov, na
ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv. Uveďte spôsob
výpočtu vplyvu na príjmy. [1] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/innovation/policy/public-sector-innovation/index_en.htm. [2] Ročný prieskum rastu na rok 2013, COM(2012) 750
final, 28.11.2012. [3] Preskúmanie vykonávania európskej stratégie
interoperability za rok 2012, správa o politických, sociálno-ekonomických
a právnych faktoroch. [4] Oznámenie Komisie EURÓPA 2020
Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho
rastu, KOM(2010) 2020 v konečnom znení, 3.3.2010. . [5] Digitálna agenda pre Európu, oznámenie Komisie Európskemu
parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru
regiónov KOM(2010) 245 v konečnom znení, 28.8.2010. . [6] Smerom k interoperabilite
európskych verejných služieb, oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov KOM(2010) 744 v
konečnom znení, 16.12.2010. . [7] E‑Komisia 2012 – 2015: Poskytovanie digitálnych
služieb zameraných na používateľa, oznámenie podpredsedu
Šefčoviča Komisii, SEC(2012) 492 final, 1.8.2012. [8] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach
interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA), Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009,
s. 20. [9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje
program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)
a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ
L 347, 20.12.2013, s. 104). [10] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na
prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010
a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES)
č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129). [11] Posilnenie európskej inovácie vo verejnom sektore: Smerom
k novej architektúre. Správa expertnej skupiny pre inovácie vo verejnom
sektore. EUR 13825 EN, rok 2013. [12] Rozhodnutie Rady 95/468/ES zo 6. novembra 1995
o príspevku Spoločenstva pre telematickú výmenu údajov medzi správami
v Spoločenstve (IDA), Ú. v. ES L 269, 11.11.1995,
s. 23 – 25. [13] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 1719/1999/ES z 12. júla 1999 o skupine zásad,
vrátane určenia projektov uskutočňovaných v spoločnom
záujme, pre transeurópske siete pre elektronickú výmenu údajov medzi správami
(IDA), Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 1. [14] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 1720/1999 z 12. júla 1999, ktorým sa prijíma skupina
činností a opatrení s cieľom zabezpečenia spolupráce
medzi transeurópskymi sieťami pre elektronickú výmenu údajov medzi správami
(IDA) a prístupu k týmto sieťam, Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 9. [15] Rozhodnutie Európskeho parlamentu
a Rady č. 2004/387/ES z 21. apríla 2004
o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government
služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov
(IDABC), Ú. v. EÚ L 181, 18.5.2004, s. 25. [16] Rozhodnutie Európskeho parlamentu
a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009
o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA),
Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 20. [17] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu
hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Uvoľnenie
potenciálu cloud computingu v Európe“, COM(2012) 529. [18] Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom
trhu, Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. [19] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ
z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS
a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES,
pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov
a registrov spoločností. [20] Smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje
Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve
(Inspire), Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1. [21] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 1482/2007/ES z 11. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje
program Spoločenstva na zlepšenie fungovania daňových systémov na
vnútornom trhu (Fiscalis 2013) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie
č. 2235/2002/ES, Ú. v. EÚ L 330, 15.12.2007, s. 1
– 7. [22] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 624/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa ustanovuje akčný
program pre colné správy v Spoločenstve (Colníctvo 2013),
Ú. v. EÚ L 154, 14.6.2007, s. 25 – 31. [23] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú
spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom
sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre
rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým
sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom
a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES)
č. 1083/2006, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320. [24] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ
z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom
použití informácií verejného sektora, Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013,
s. 1. [25] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre
elektronické transakcie na vnútornom trhu, COM(2012) 238 final, 4.6.2012. [26] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii,
ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS
a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES,
98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým
sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu
a Rady č. 1673/2006/ES, Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012,
s. 12. [27] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike
a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008
o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych
spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike
Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení
Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev,
Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164 – 173. [28] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade
o metóde tvorby štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie.
KOM(2009) 404 v konečnom znení, 10.8.2009. [29] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16.
apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní . Ú. v. EÚ L 133,
6.5.2014, s. 1 – 11. [30] Priebežné hodnotenie programu
ISA, Kurt Salmon, 31. októbra 2012. [31] SG, COMP, MARE, JRC, PO, DGT, EMPL, REGIO, HOME, JUST,
ENTR a CNECT. [32] Belgicko, Bulharsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko,
Lotyšsko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené
kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko. [33] Ú. v. EÚ C , , s. . [34] Ú. v. EÚ C , , s. . [35] KOM(2010) 245. [36] KOM(2010) 2020. [37] KOM(2010) 744. [38] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES
z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006,
s. 36. [39] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ
z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS
a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES,
pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov
a registrov spoločností. [40] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca
2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie
v Európskom spoločenstve (Inspire), Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1. [41] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom
systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi
členskými štátmi (nariadenie o VIS), Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008,
s. 60 – 81. [42] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke
a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie
(SIS II), Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4 – 23. [43] Nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000,
ktoré sa týka zriadenia systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov
prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru,
Ú. v. ES L 316, 15.12.2000, s. 1 – 10. [44] https://e-justice.europa.eu
[45] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ
z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011,
s. 45 – 65. [46] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné
ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom
fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj
vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa
stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom
a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES)
č. 1083/2006, Ú. v. EÚ L 347, 27.12.2006, s. 320. [47] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ
z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom
použití informácií verejného sektora, Ú. v. EÚ L 175, 27.12.2006, s. 1. [48] KOM(2012) 238. Ú. v. EÚ C , , s. . [49] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii,
ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS
a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES,
98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým
sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu
a Rady č. 1673/2006/ES, Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12. [50] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje
program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)
a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013,
s. 104. [51] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ
z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi
pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy
a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES,
Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243. [52] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ
z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení
smernice 2004/18/ES, Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65 – 242. [53] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ
z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií,
Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1 – 64. [54] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16.
apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní . Ú. v. EÚ L 133,
6.5.2014, s. 1. [55] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1316/2013/EÚ z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na
prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010
a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010
(Ú. v. EÚ L 48, 20.12.2013, s. 129). [56] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 283/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa zriaďuje program
Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)
a zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES, Ú. v. EÚ L 86,
21.3.2014, s. 14. [57] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 1719/1999/ES z 12. júla 1999 o skupine zásad,
vrátane určenia projektov uskutočňovaných v spoločnom
záujme, pre transeurópske siete pre elektronickú výmenu údajov medzi správami
(IDA), Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 1. [58] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 1720/1999 z 12. júla 1999, ktorým sa prijíma skupina
činností a opatrení s cieľom zabezpečenia spolupráce
medzi transeurópskymi sieťami pre elektronickú výmenu údajov medzi
správami (IDA) a prístupu k týmto sieťam, Ú. v. ES L 203, 3.8.1999,
s. 9. [59] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej
súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú
správu, podnikateľské subjekty a občanov, Ú. v. EÚ
L 144, 30.4.2004, s. 62 a Ú. v. EÚ L 181, 18.5.2004,
s. 25 (korigendum). [60] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady
č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach
interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA), Ú. v. ES L 260, 3.10.2009,
s. 20. [61] Dokument A7-0083/2012. [62] Medziinštitucionálna dohoda z 2. decembra 2013
medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej
disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom
finančnom hospodárení, Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1
– 11. [63] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá
a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty
kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie, Ú. v. EÚ
L 55, 28.12.2011, s. 13. [64] ABM: riadenie podľa činností – ABB:
zostavovanie rozpočtu podľa činností. [65] Podľa článku 54 ods. 2 písm. a)
alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách. [66] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na
nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej
stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html. [67] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované
rozpočtové prostriedky. [68] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. . [69] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne
kandidátske krajiny západného Balkánu. [70] Táto nová rozpočtová položka nahradí súčasnú
rozpočtovú položku 26 03 01 01: Riešenia interoperability
pre európske orgány verejnej správy (ISA). Ukončenie akcií ISA bude
pokryté v rámci položky 26 03 01 02:. Ukončenie…. [71] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [72] Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.:
počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km
atď.). [73] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [74] ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE
= vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný
expert v delegácii. . [75] Čiastkový strop pre externých zamestnancov
financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“). [76] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej
dohody (na obdobie rokov 2007 – 2013). [77] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje
(clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať
čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na
výber.