52014DC0449

BIELA KNIHA

Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ

(Text s významom pre EHP)

Obsah

1............ Úvod. 5

2............ Vecné preskúmanie koncentrácií po reforme nariadenia o fúziách v roku 2004. 5

2.1......... Vecné posúdenie. 6

2.2......... Ďalšie posilnenie spolupráce a konvergencie. 8

2.3......... Záver 9

3............ Nadobudnutie nekontrolných menšinových podielov. 10

3.1......... Prečo chce mať Komisia právomoc preskúmavať nekontrolné menšinové podiely?. 10

3.1.1...... Teórie narušenia a poškodenia. 10

3.1.2...... Články 101 a 102 ZFEÚ nemusia byť na riešenie prípadov protisúťažných menšinových podielov vhodné  13

3.2......... Politické rozhodnutia a navrhované opatrenia na preskúmanie nadobudnutia menšinových podielov  13

3.2.1...... Koncepcia a možnosti – aké zásady by sa mali uplatňovať na systém kontroly menšinových podielov na úrovni EÚ?. 13

3.2.2...... Navrhovaný systém: systém „cielenej“ transparentnosti 14

3.2.3...... Podrobné informácie o postupe. 15

3.2.4...... Rozsah posúdenia podľa nariadenia o fúziách a vzťah s článkom 101 ZFEÚ.. 16

3.3......... Záver týkajúci sa preskúmania menšinových podielov. 17

4............ Postupovanie prípadov. 17

4.1......... Ciele a usmerňujúce zásady postupovania prípadov. 17

4.2......... Navrhované opatrenia na postupovanie prípadov. 18

4.2.1...... Článok 4 ods. 5 nariadenia o fúziách: postúpenie členskými štátmi Komisii pred oznámením   18

4.2.2...... Článok 22 nariadenia o fúziách: postúpenie členskými štátmi Komisii po oznámení 19

4.2.3...... Článok 4 ods. 4 nariadenia o fúziách: postúpenie Komisiou členskému štátu pred oznámením   20

5............ Rôzne. 20

6............ Záver 21

1.           Úvod

1.           Komisia desať rokov po zásadnom prepracovaní nariadenia EÚ o fúziách[1] v roku 2004 zhŕňa v tejto bielej knihe výsledky vecného preskúmania „značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže“ a prezentuje svoju predstavu, ako by sa v budúcnosti dala ďalej posilniť konvergencia a spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi a medzi členskými štátmi navzájom. Zároveň predkladá návrhy na konkrétne zmeny, ktoré majú zvýšiť účinnosť kontroly koncentrácií v EÚ.

2.           Návrhy sa týkajú najmä dvoch otázok:

- ako zabezpečiť, aby sa nariadenie o fúziách vzťahovalo na všetky zdroje prípadného narušenia hospodárskej súťaže, a tým poškodenia spotrebiteľov, ktoré spôsobujú koncentrácie alebo reštrukturalizácie podnikov (vrátane tých, ktoré sú výsledkom nadobudnutia nekontrolných menšinových podielov), a

- ako čo najlepšie zabezpečiť úzku spoluprácu medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, ako aj primerané rozdelenie úloh v oblasti kontroly koncentrácií, a to najmä zjednodušením pravidiel postupovania prípadov koncentrácií členskými štátmi Komisii a naopak.

3.           K tejto bielej knihe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa podrobnejšie analyzujú úvahy, z ktorých vychádza táto biela kniha, a súvisiace politické návrhy. Takisto je k nej pripojené posúdenie vplyvu, v ktorom sa analyzujú potenciálne výhody a náklady rôznych možností politiky, ako aj zhrnutie tohto posúdenia vplyvu. Zúčastnené strany mohli vyjadriť svoje názory prostredníctvom verejných konzultácií[2], ktorých výsledky boli zohľadnené v tejto bielej knihe a pracovnom dokumente útvarov Komisie.

2.           Vecné preskúmanie koncentrácií po reforme nariadenia o fúziách v roku 2004

4.           Po prijatí prvého nariadenia o fúziách v roku 1989 sa kontrola koncentrácií v EÚ stala jedným z hlavných pilierov práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a jej základné prvky sú už v súčasnosti dobre zavedené. V dôsledku prepracovania nariadenia o fúziách, ktoré bolo prijaté v roku 2004, sa v mnohých aspektoch ďalej posilnilo fungovanie kontroly koncentrácií na úrovni EÚ, najmä zavedením preskúmania značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže ako významného kritéria na posudzovanie koncentrácií a posilnením možností postupovania prípadov koncentrácií členskými štátmi Komisii a naopak.

5.           Kontrola koncentrácií v EÚ významne prispieva k fungovaniu vnútorného trhu tým, že poskytuje harmonizovaný súbor pravidiel pre koncentrácie a reštrukturalizáciu podnikov a zabezpečuje, aby v dôsledku hospodárskej koncentrácie na trhu nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže, a tým ani k poškodeniu spotrebiteľov. Nedávne skúsenosti ukazujú, že narastajúca globalizácia podnikateľskej činnosti a prehĺbenie vnútorného trhu sú príčinou ešte väčšieho zamerania kontroly koncentrácií v EÚ na cezhraničné prípady a na prípady s dosahom na európske hospodárstvo.

6.           Prevažná väčšina koncentrácií, ktoré vyšetruje Komisia, nevyvoláva obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou a po počiatočnom vyšetrovaní v rámci prvej fázy sa schváli. Z dôvodu počiatočných obáv vyjadrených v rámci prvej fázy sa hĺbkové vyšetrovanie v rámci druhej fázy začne v menej než 5 % prípadov. Zo všetkých oznámených koncentrácií Komisia identifikuje obavy súvisiace s možným narušením efektívnej hospodárskej súťaže v dôsledku koncentrácie približne v 5 až 8 % prípadov. Vo väčšine prípadov sa takéto obavy rozplynú prostredníctvom nápravných opatrení navrhnutých stranami (či už v prvej alebo druhej fáze). Komisia od roku 1990 zakázala len 24 koncentrácií a od roku 2004 šesť, čo je oveľa menej než 1 % z viac než 5 000 oznámených koncentrácií.

2.1.        Vecné posúdenie

7.           Najvýznamnejšou zmenou v rámci reformy nariadenia o fúziách v roku 2004 bolo zavedenie kritéria značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže[3]. Toto kritérium potvrdilo, že k značnému narušeniu efektívnej hospodárskej súťaže dochádza hlavne vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia. Zavedenie kritéria tak umožnilo aj naďalej vychádzať z precedensov Komisie a judikatúry európskych súdov.

8.           Rovnako ako predtým, Komisia pri posudzovaní vplyvu oznámenej koncentrácie na hospodársku súťaž naďalej preskúmava, či by táto koncentrácia značne narušila efektívnu hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti. Komisia sa usiluje zistiť najmä to, či by koncentrácia vytvorila alebo posilnila dominantné postavenie.

9.           Okrem toho bolo cieľom uplatnenia kritéria značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže odstrániť prípadné nedostatky v presadzovaní predpisov, keďže predchádzajúce kritérium nebolo podľa všetkého schopné zachytiť pravdepodobné protisúťažné účinky vyplývajúce z koncentrácie dvoch podnikov na oligopolnom trhu, keď by subjekt vytvorený touto koncentráciou nemal dominantné postavenie[4]. Zavedením kritéria značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže sa táto neistota odstránila, a Komisia tak mohla posilniť svoju ekonomickú analýzu komplexných koncentrácií. Pri posúdení sa používajú rôzne kvalitatívne a prípadne kvantitatívne/empirické dôkazy[5].

10.         Vo väčšine prípadov Komisia skúmala prípadné protisúťažné účinky vyplývajúce z koncentrácie dvoch podnikov pôsobiacich na tom istom trhu bez akejkoľvek koordinácie správania s inými konkurentmi (tzv. nekoordinované účinky). Oveľa zriedkavejšie boli vyšetrovania, v rámci ktorých Komisia skúmala, či by koncentrácia zvýšila riziko koordinácie medzi subjektom vytvoreným koncentráciou a ostatnými podnikmi (tzv. koordinované účinky)[6] alebo či by koncentrácia dvoch podnikov pôsobiacich na vertikálne[7] alebo úzko spojených trhoch[8] viedla k uzavretiu trhu pre konkurentov (tzv. vertikálne účinky a konglomeračné účinky).

11.         Komisia od roku 2004 preskúmala množstvo prípadov s použitím nového kritéria značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže. Napríklad v prípade Western Digital/Hitachi sa Komisia zaoberala navrhovaným získaním kontroly na trhu s pevnými diskami. Táto transakcia by viedla k zníženiu počtu konkurentov pôsobiacich v odvetví pevných diskov zo štyroch na troch a na trhu s 3,5-palcovými diskami z troch na dvoch. Komisia analýzou kombinovaných kvantitatívnych a kvalitatívnych dôkazov dospela k záveru, že vylúčenie podniku Hitachi z trhu by za daných okolností pravdepodobne značne narušilo efektívnu hospodársku súťaž[9].12.    V záujme zlepšenia transparentnosti a predvídateľnosti analýzy koncentrácií, ktorú Komisia vykonáva novým spôsobom, Komisia uverejnila dva súbory usmernení poskytujúcich spoľahlivý ekonomický rámec pre posudzovanie horizontálnych[10] aj nehorizontálnych (t. j. vertikálnych alebo konglomeračných) koncentrácií[11] (ďalej len „usmernenia“)[12].

13.         V usmerneniach sa v súlade s odôvodnením 29 nariadenia o fúziách takisto vysvetľuje, že koncentrácie môžu priniesť výhody, ktoré vyvážia narušenie hospodárskej súťaže spôsobené koncentráciou, a tým aj poškodenie spotrebiteľov. Ak účastníci koncentrácie tvrdia, že k takýmto výhodám dôjde, Komisia ich posúdi za predpokladu, že sú overiteľné, týkajú sa danej koncentrácie a pravdepodobne sa prenesú na spotrebiteľov. Napríklad v prípade UPS/TNT Express sa obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou rozplynuli v niekoľkých (nie však vo všetkých) členských štátoch, okrem iného aj z dôvodu zohľadnenia výhod[13]. V prípade Nynas/Harburg výhody vyplývajúce z koncentrácie podporili záver, že koncentrácia bola pre spotrebiteľov prínosom vzhľadom na pravdepodobný alternatívny scenár zatvorenia nadobudnutého závodu[14].

14.         Uplynulých desať rokov ukázalo, že preskúmanie koncentrácií môže posilniť inováciu, keďže hospodárska súťaž prináša lepšie výsledky na trhu nielen v podobe nižších cien alebo vyššej produkcie, ale aj lepšej kvality výrobkov, väčšieho výberu a posilnenej inovácie. Napríklad v prípade Intel/McAfee[15] nápravné opatrenia pomohli zachovať inovácie v oblasti bezpečnostného softvéru a zabrániť uzavretiu trhu pre konkurentov.

15.         Komisia v roku 2008 ďalej rozvinula svoju prax v oblasti nápravných opatrení prostredníctvom revidovaného oznámenia o nápravných opatreniach[16]. V tomto oznámení uvádza jasné pokyny k navrhovaniu a vykonávaniu nápravných opatrení súvisiacich s odpredajom (ako príklad možno uviesť odpredaj dcérskej spoločnosti alebo výrobného zariadenia konkurentovi), pričom sa zameriava na účinnosť nápravného opatrenia.

2.2.        Ďalšie posilnenie spolupráce a konvergencie

16.         Nariadenie o fúziách zaznamenalo skutočný úspech, keďže zaviedlo jednotné miesto na kontrolu koncentrácií s významom pre celú EÚ. Pri presadzovaní predpisov v oblasti koncentrácií v EÚ však dôležitú úlohu zohrávajú aj členské štáty. Riadne fungujúci systém kontroly koncentrácií v celej EÚ si vyžaduje efektívnu deľbu práce, spoluprácu a konvergenciu medzi Komisiou a 27 členskými štátmi, ktoré vykonávajú kontrolu koncentrácií.

17.         Komisia v nadväznosti na verejné konzultácie v roku 2009 predložila Rade správu, ktorá obsahovala čiastočný prehľad týkajúci sa rozdeľovania prípadov medzi Komisiu a členské štáty (ďalej len „správa z roku 2009“)[17]. Zainteresované strany v rámci verejných konzultácií uviedli, že rozdielne pravidlá a postupy v oblasti koncentrácií v Európskej únii môžu zvyšovať administratívnu záťaž podnikov a viesť k neúčinnému presadzovaniu predpisov v oblasti kontroly koncentrácií, nejednotným výsledkom a nepriaznivým dôsledkom pre vnútorný trh.

18.         Hoci vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže bežne uplatňujú články 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v spojení so svojim vnútroštátnym právom, kontrola koncentrácií na vnútroštátnej úrovni patrí výlučne do vnútroštátnej právomoci. Nariadenie EÚ o fúziách slúžilo pre mnohé vnútroštátne právne systémy ako vzor v tejto oblasti, čo viedlo k základnej legislatívnej konvergencii rôznych jurisdikcií, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie kritéria vecnej správnosti[18]. Prostredníctvom zvýšenej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a Komisiou (v jednotlivých prípadoch, ako aj prostredníctvom pracovnej skupiny pre koncentrácie založenej v roku 2010[19]) sa navyše podarilo dosiahnuť ďalšiu konvergenciu v hmotnoprávnych a jurisdikčných otázkach.

19.         Napriek tomuto pokroku ešte ostáva priestor na ďalšiu spoluprácu a konvergenciu, najmä pokiaľ ide o vypracovanie kritérií vecnej správnosti pre usmerňovacie dokumenty (akými sú napríklad usmernenia Komisie týkajúce sa horizontálnych a nehorizontálnych fúzií) a ich uplatňovanie a výklad orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a súdmi, ktoré vykonávajú súdne preskúmanie. Jednou z hlavných príčin rozdielov sú vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých môže vláda ešte stále zmeniť rozhodnutie vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktoré vychádza z aspektov hospodárskej súťaže, a z dôvodu iného verejného záujmu protisúťažnú koncentráciu povoliť[20]. Nejednotné sú často aj nápravné opatrenia a postupy (ako napríklad harmonogramy preskúmania koncentrácií a pravidlá týkajúce sa povinnosti zdržať sa konania).

20.         Väčšia konvergencia medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a medzi týmito orgánmi navzájom zohráva dôležitú úlohu z hľadiska vytvorenia skutočne rovnakých podmienok a predchádzania nejednotným výsledkom[21]. V súlade s návrhmi niektorých vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže to možno dosiahnuť posilnením spolupráce a výmeny skúseností s využitím všetkých dostupných nástrojov a fór (akým je napríklad pracovná skupina pre koncentrácie), ako aj zintenzívnením spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v jednotlivých prípadoch.

21.         Vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže sa môžu v každom prípade nejednotným výsledkom vyhnúť, ak prípad postúpia Komisii. V návrhoch na reformu postúpenia koncentrácie Komisii po jej oznámení podľa článku 22 nariadenia o fúziách, ktorými sa zaoberá oddiel 4.2.2, sa odporúča vytvoriť systém včasného informačného oznámenia. Takýto systém by mal takisto uľahčiť praktickú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v cezhraničných prípadoch a v prípadoch zahŕňajúcich viac jurisdikcií.

22.         Okrem už dosiahnutej konvergencie v oblasti právne nezáväzných noriem, ktorá by sa mala udržiavať a posilňovať, ako už bolo uvedené, by Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mali zvážiť možnosť prechodu na systém, v rámci ktorého budú všetci uplatňovať rovnaké hmotné právo EÚ, podobne ako v prípade súčasného rámca pre presadzovanie predpisov v oblasti antitrustu[22]. To by si však vyžadovalo ambicióznejšie prepracovanie súčasného systému práva v oblasti kontroly koncentrácií v rámci Európskej únie.

2.3.        Záver

23.         Uvedený prehľad naznačuje, akým spôsobom reforma nariadenia o fúziách z roku 2004 posilnila kontrolu koncentrácií na úrovni EÚ, najmä zavedením kritéria značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže. V dlhodobom horizonte by sa mal systém podľa nariadenia o fúziách rozvinúť ďalej do skutočného „európskeho priestoru koncentrácií“, v ktorom koncentrácie skúmané Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže budú podliehať jednotnému súboru pravidiel. V kratšom horizonte sa však nariadenie o fúziách dá vylepšiť dvoma hlavnými spôsobmi prostredníctvom zmien s menším rozsahom. Po prvé, Komisia zvažuje možnosť zahrnúť do rozsahu pôsobnosti v oblasti kontroly koncentrácií v EÚ aj nadobudnutie nekontrolných menšinových podielov. Po druhé, vzhľadom na skúsenosti Komisie s reformou z roku 2004 existuje priestor na ďalšie zjednodušenie postupovania prípadov[23].

3.           Nadobudnutie nekontrolných menšinových podielov

3.1.        Prečo chce mať Komisia právomoc preskúmavať nekontrolné menšinové podiely?

24.         Účinná a efektívna politika hospodárskej súťaže si vyžaduje primerané a dobre navrhnuté prostriedky, ktoré by sa zamerali na všetky zdroje narušenia hospodárskej súťaže, a tým poškodenia spotrebiteľov. Nariadenie o fúziách sa vo svojom aktuálnom znení vzťahuje len na „koncentrácie“. Tie sú definované ako získanie kontroly nad celým alebo nad časťami jedného alebo viacerých ďalších podnikov jednou alebo viacerými osobami alebo jedným alebo viacerými podnikmi.

25.         Ak nadobudnutie menšinového podielu nesúvisí so získaním kontroly, Komisia proti nemu nemôže zasiahnuť ani ho vyšetrovať. Môže zasiahnuť len v prípade už existujúceho menšinového podielu v držbe jedného z účastníkov koncentrácie, keď sa výslovne získava kontrola. Komisia môže zasiahnuť napríklad vtedy, ak podnik, v ktorom má jedna strana menšinový podiel, je konkurentom podniku, ktorý je druhým účastníkom koncentrácie. Ak však k nadobudnutiu menšinového podielu dôjde až po vyšetrovaní Komisie, Komisia nemá právomoc riešiť prípadné obavy súvisiace s hospodárskou súťažou, ktoré z neho vyplývajú, a to napriek tomu, že môžu byť podobné ako v prípade získania kontroly.

26.         Zo skúseností Komisie a orgánov v členských štátoch a tretích krajinách, ako aj z ekonomického výskumu vyplýva, že nadobudnutie nekontrolného menšinového podielu môže v niektorých prípadoch spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, a tým poškodenie spotrebiteľov.

27.         V Európskej únii sa právomoc preskúmať nadobudnutie menšinových podielov v súčasnosti uplatňuje v Rakúsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve[24]. Vo všetkých troch členských štátoch vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže zasiahli proti takémuto nadobudnutiu, keď vyvolalo obavy súvisiace s hospodárskou súťažou. Právomoc preskúmať podobné štrukturálne väzby sa v rámci ich príslušných pravidiel kontroly koncentrácií uplatňuje aj v mnohých jurisdikciách mimo EÚ. Ide napríklad o Kanadu, Spojené štáty americké a Japonsko.

3.1.1.     Teórie narušenia a poškodenia

28.         Pri nadobudnutí menšinového podielu sa môžu objaviť viaceré typy obáv súvisiacich s hospodárskou súťažou. Vychádzajú z podobných teórií narušenia a poškodenia ako v prípade získania kontroly a vo všeobecnosti vyžadujú, aby pri transakcii došlo k výraznému nárastu trhovej sily[25].

29.         Nadobudnutie menšinového podielu u konkurenta môže viesť k nekoordinovaným protisúťažným účinkom, pretože takýto podiel môže zvýšiť motiváciu a schopnosť nadobúdateľa jednostranne zvýšiť ceny alebo obmedziť produkciu. Ak má podnik finančný podiel na ziskoch svojho konkurenta, môže sa rozhodnúť zvýšenie týchto ziskov „internalizovať“, čo povedie k zníženiu jeho vlastnej produkcie alebo zvýšeniu jeho cien. K tomuto protisúťažnému účinku môže dôjsť bez ohľadu na to, či je menšinový podiel pasívny (nadobúdateľ nemá žiadny vplyv na rozhodnutia cieľového subjektu) alebo aktívny (nadobúdateľ má určitý vplyv na rozhodnutia cieľového subjektu).

30.         Nadobudnutie menšinového podielu môže takisto vyvolať obavy súvisiace s hospodárskou súťažou, keď nadobúdateľ využije svoje postavenie na to, aby obmedzil konkurenčné stratégie cieľového subjektu, čím oslabí jeho konkurenčnú silu. Komisia a členské štáty dospeli k záveru, že obavy súvisiace s hospodárskou súťažou budú s väčšou pravdepodobnosťou závažné v prípade, keď má nadobúdateľ menšinového podielu určitý vplyv na rozhodnutia cieľového podniku (pozri ďalej uvedené prípadové štúdie).

31.         Prípad Siemens/VA Tech ilustroval teóriu narušenia a poškodenia v dôsledku „finančného stimulu“, ako aj riziko, ku ktorému dochádza, ak má podnik u konkurenta vplyv a hlasovacie práva[26]. V tomto prípade mal Siemens už existujúci menšinový podiel v podniku SMS Demag, ktorý bol konkurentom jednej z dcérskych spoločností podniku VA Tech. Komisia stanovila, že koncentrácia by viedla k obmedzeniu hospodárskej súťaže na trhu výstavby metalurgických zariadení v dôsledku kombinácie finančných stimulov a práv na informácie vyplývajúcich z menšinového podielu v podniku SMS Demag[27].

32.         Ďalší príklad, keď menšinový podiel umožňuje nadobúdateľovi ovplyvniť cieľový podnik, je prípad, keď má nadobúdateľ vplyv na výsledky osobitných uznesení. Takéto uznesenia sa môžu vyžadovať na schválenie veľkých investícií, získavanie kapitálu, zmenu výrobku alebo geografického rozsahu činnosti a účasť na koncentráciách a akvizíciách.

33.         Táto teória narušenia a poškodenia bola východiskovým bodom vyšetrovania orgánov Spojeného kráľovstva v prípade Ryanair/Aer Lingus. V prípade Ryanair/Aer Lingus I spoločnosť Ryanair v čase, keď Komisii v roku 2006 oznámila svoj návrh na získanie kontroly, už mala u svojho konkurenta, spoločnosti Aer Lingus, značný menšinový podiel. Komisia získanie kontroly zakázala vzhľadom na závažné obavy o narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia spoločnosti Ryanair na viacerých trasách[28]. Na preskúmanie menšinového podielu spoločnosti Ryanair u spoločnosti Aer Lingus však Komisia nemala žiadnu právomoc a týmto prípadom sa začala zaoberať komisia Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž[29].

34.         Táto teória narušenia a poškodenia bola ťažiskom aj v prípade Toshiba/Westinghouse[30], v ktorom Komisia stanovila, že daná transakcia by mohla viesť k prípadnému vylúčeniu hospodárskej súťaže na trhu s jadrovými palivovými článkami. Komisia pri rozhodovaní zohľadnila, že Toshiba by mohla využiť svoj menšinový podiel a právo veta v podniku GNF, ktorý bol konkurentom podniku Westinghouse, aby mu zabránila v rozširovaní jeho činnosti do oblastí, v ktorých by konkuroval podniku Toshiba/Westinghouse.

35.         Menšinové podiely u konkurentov môžu viesť aj ku koordinovaným protisúťažným účinkom tým, že ovplyvňujú schopnosť a motiváciu účastníkov trhu implicitne alebo explicitne koordinovať svoje konanie v záujme dosiahnutia vyšších než konkurenčných ziskov[31]. Nadobudnutie menšinového podielu môže zvýšiť transparentnosť, keďže nadobúdateľovi ponúka zvýhodnený prehľad o obchodných činnostiach cieľového subjektu. Takýmto spôsobom môže zvýšiť aj dôveryhodnosť a účinnosť akejkoľvek hrozby odvety v prípade, že cieľový subjekt nepostupuje v kolúzii[32].

36.         Nehorizontálne nadobudnutia menšinových podielov poskytujúcich ale zásadný vplyv môžu vyvolávať obavy súvisiace s hospodárskou súťažou v rámci obmedzovania prístupu k vstupom. V prípade niektorých menšinových podielov môže byť pravdepodobnosť obmedzovania prístupu k vstupom ešte väčšia než v prípade získania kontroly, pretože nadobúdateľ menšinového podielu neinternalizuje všetky zisky cieľového subjektu, o ktoré tento subjekt prišiel v dôsledku stratégie obmedzovania prístupu k vstupom, ale len ich časť.

37.         Obmedzovanie prístupu k vstupom bolo stredobodom záujmu v prípade IPIC/MAN Ferrostaal[33]. Získanie spoločnosti MAN Ferrostaal spoločnosťou International Petroleum Investment Company (ďalej len „IPIC“) Komisia v roku 2009 za predpokladu splnenia určitých podmienok schválila. Komisia zistila, že daná transakcia vyvolala riziko uzavretia trhu pre jedinú existujúcu nechránenú technológiu výroby melamínu na svete. Túto technológiu vlastnila spoločnosť Eurotecnica, v ktorej mala spoločnosť MAN Ferrostaal 30 % podiel. Vzhľadom na to, že IPIC už kontrolovala podnik AMI, jedného z dvoch hlavných svetových výrobcov melamínu, súhlasila s odpredajom svojho menšinového podielu v spoločnosti Eurotecnica, aby minimalizovala riziko uzavretia trhu pre konkurentov podniku AMI.

38.         Okrem toho verejné konzultácie a nedávne správy v médiách poukázali na ďalšie prípady nadobudnutia menšinových podielov na úrovni EÚ aj členských štátov, pri ktorých bol podiel nadobudnutý u konkurenta alebo vo vertikálne spojenej spoločnosti[34].

3.1.2.     Články 101 a 102 ZFEÚ nemusia byť na riešenie prípadov protisúťažných menšinových podielov vhodné

39.         Komisia zvažovala, či by sa proti protisúťažnému nadobúdaniu menšinových podielov dalo zasiahnuť na základe pravidiel hospodárskej súťaže týkajúcich sa dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a zneužívania dominantného postavenia, stanovených v článkoch 101 a 102 ZFEÚ. Uplatnenie článkov 101 a 102 je však v tejto súvislosti obmedzené.

40.         Pokiaľ ide o článok 101 ZFEÚ, nie je jasné, či by nadobudnutie menšinového podielu predstavovalo „dohodu“, ktorá by mala za cieľ alebo následok obmedzovanie hospodárskej súťaže vo všetkých prípadoch. Napríklad v prípade série nákupu akcií na burze môže byť ťažké dokázať, že rôzne dohody o kúpe spĺňajú kritériá článku 101 ZFEÚ. To isté platí pravdepodobne aj pre stanovy akciovej spoločnosti, ktorých účelom je vo všeobecnosti stanoviť správu a riadenie spoločnosti a vzťah medzi ňou a jej akcionármi. Aby Komisia mohla zasiahnuť pri uplatnení článku 102 ZFEÚ, nadobúdateľ menšinového podielu by musel mať dominantné postavenie a nadobudnutie by muselo predstavovať zneužitie tohto postavenia. Okolnosti, za ktorých môže Komisia zasiahnuť proti narušeniu hospodárskej súťaže vyplývajúcemu z nadobudnutia menšinových podielov, sú preto dosť obmedzené[35].

41.         Ako už bolo vysvetlené, teórie narušenia a poškodenia vyplývajúceho z nadobudnutia menšinových podielov sú navyše podobné ako v prípade získania kontroly, t. j. horizontálnych, nekoordinovaných a vertikálnych účinkov.

3.2.        Politické rozhodnutia a navrhované opatrenia na preskúmanie nadobudnutia menšinových podielov

3.2.1.     Koncepcia a možnosti – aké zásady by sa mali uplatňovať na systém kontroly menšinových podielov na úrovni EÚ?

42.         Systém kontroly nadobúdania nekontrolných menšinových podielov by mal zohľadňovať tieto tri zásady:

              mal by identifikovať potenciálne protisúťažné nadobúdanie nekontrolných menšinových podielov,

              mal by predchádzať zbytočnej a neprimeranej administratívnej záťaži podnikov, Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a

              mal by byť zlučiteľný s režimami kontroly koncentrácií, ktoré sú v súčasnosti zavedené na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni[36].

43.         V konzultačnom dokumente boli navrhnuté tri procedurálne možnosti kontroly menšinových podielov:

              Systém oznamovania, ktorým by sa súčasný systém ex ante kontroly koncentrácií za určitých podmienok rozšíril na nadobúdanie nekontrolných menšinových podielov.

              Systém transparentnosti, ktorý by vyžadoval od strán, aby predložili informačné oznámenie, v ktorom by Komisiu informovali o nadobudnutí nekontrolných menšinových podielov. Toto informačné oznámenie by Komisii umožnilo rozhodnúť, či transakciu podrobiť ďalšiemu vyšetrovaniu, členským štátom by umožnilo zvážiť žiadosť o postúpenie a prípadným sťažovateľom vyjadriť svoje pripomienky.

              Systém vlastného posúdenia, ktorý by od strán nevyžadoval oznámenie nadobudnutia nekontrolných menšinových podielov pred samotným nadobudnutím. Komisia by však vyšetrovanie potenciálne problematických prípadov nadobudnutia menšinových podielov mohla začať na základe svojich vlastných informácií o trhu alebo sťažností.

44.         Rozsah právomoci Komisie priamo súvisí s tým, aký postup je vhodný a primeraný. Ak by sa právomoc Komisie vzťahovala na všetky prípady nadobudnutia menšinových podielov nad určitým limitom, systém oznamovania pred koncentráciou by pre podniky znamenal veľkú záťaž, pretože by zahŕňal aj bezproblémové transakcie. Uvedená právomoc by preto mohla byť vhodnejšia v rámci systému vlastného posúdenia, keď Komisia môže transakcie vyšetrovať zo svojej vlastnej iniciatívy. Na druhej strane by administratívna záťaž spojená so systémom oznamovania alebo transparentnosti bola oveľa menšia, keby bola právomoc Komisie obmedzená len na potenciálne problematické transakcie. Otázka vzťahu medzi koncepciou procedurálneho systému a rozsahom právomoci sa často objavovala v odpovediach prijatých v rámci verejných konzultácií.

3.2.2.     Navrhovaný systém: systém „cielenej“ transparentnosti

45.         Vzhľadom na uvedené súvislosti by na riešenie prípadov nadobudnutia menšinových podielov mohol byť najvhodnejší alternatívny systém „cielenej“ transparentnosti. Komisia sa domnieva, že takýto systém by bol v súlade s tromi uvedenými zásadami. Umožnil by zamerať sa na potenciálne problematické transakcie hneď od začiatku (prostredníctvom identifikácie transakcií, pri ktorých vznikajú väzby s významom pre hospodársku súťaž) a zabezpečil by účinnú kontrolu takto identifikovaných transakcií Komisiou, a to aj bez toho, aby bolo potrebné zaviesť povinnosť predkladať úplné oznámenie.

46.         Vzhľadom na uvedené teórie narušenia a poškodenia by väzby s významom pre hospodársku súťaž vznikli vtedy, keď by existoval prima facie konkurenčný vzťah medzi činnosťami nadobúdateľa a cieľového subjektu, pretože pôsobia buď na tých istých trhoch alebo v tých istých odvetviach, alebo na vertikálne spojených trhoch. Systém by sa v zásade aktivoval len v prípade, keď by menšinové podiely a súvisiace práva umožnili nadobúdateľovi zásadne ovplyvniť obchodnú politiku cieľového subjektu, a tým aj jeho správanie na trhu, alebo mu poskytli prístup k citlivým obchodným informáciám. Pri prekročení určitej úrovne by však samotné podiely mohli viesť k zmene finančnej motivácie nadobúdateľa, takže nadobúdateľ by prispôsobil svoje správanie na trhu bez ohľadu na to, či získa nad cieľovým subjektom zásadný vplyv alebo nie. Komisii by sa muselo predkladať informačné oznámenie len o nadobudnutí zahŕňajúcom „väzbu s významom pre hospodársku súťaž“.

47.         S cieľom poskytnúť stranám právnu istotu by do rozsahu definície „väzba s významom pre hospodársku súťaž“ patrili len transakcie, ktoré spĺňajú tieto kumulatívne kritériá:

- ide o nadobudnutie menšinového podielu u konkurenta alebo vo vertikálne spojenej spoločnosti (t. j. medzi nadobúdateľom a cieľovým subjektom musí existovať konkurenčný vzťah) a

- väzba sa považuje za väzbu s významom pre hospodársku súťaž, ak nadobudnutý podiel 1. dosahuje približne 20 %[37] alebo 2. je v rozpätí 5 % až 20 %, ale je spojený s ďalšími faktormi, akými sú napríklad práva, ktoré nadobúdateľovi poskytujú de facto blokujúcu menšinu[38], miesto člena predstavenstva alebo prístup k citlivým obchodným informáciám cieľového subjektu.

48.         Od strán by sa vyžadovalo, aby samy posúdili, či pri transakcii vzniká „väzba s významom pre hospodársku súťaž“, a ak áno, aby predložili informačné oznámenie. V prípade predloženia informačného oznámenia by Komisia následne rozhodla, či transakciu podrobiť vyšetrovaniu, a členské štáty by sa rozhodli, či predložia žiadosť o postúpenie.

3.2.3.     Podrobné informácie o postupe

49.         V rámci systému cielenej transparentnosti by musel podnik predložiť Komisii informačné oznámenie v prípade, ak plánuje nadobudnúť menšinový podiel, ktorý sa považuje za „väzbu s významom pre hospodársku súťaž“. Toto informačné oznámenie by obsahovalo informácie o stranách, ich obrate, opis transakcie, výšku podielu pred transakciou a po nej, všetky práva spojené s menšinovým podielom a určité obmedzené informácie o podiele na trhu. Ako už bolo uvedené, Komisia by rozhodla, či je opodstatnené podrobiť transakciu ďalšiemu vyšetrovaniu, a členské štáty by na základe tohto informačného oznámenia zvážili, či budú žiadať o postúpenie. Strany by museli predložiť úplné oznámenie, len ak by sa Komisia rozhodla začať vyšetrovanie, a Komisia by vydala rozhodnutie, len ak začala vyšetrovanie. S cieľom poskytnúť stranám právnu istotu by strany mali mať takisto možnosť predložiť úplné oznámenie dobrovoľne.

50.         Komisia by mohla zvážiť aj návrh, že po predložení informačného oznámenia by mohla nasledovať čakacia lehota, počas ktorej by strany nemohli uzavrieť transakciu a členské štáty by sa museli rozhodnúť, či budú žiadať o postúpenie. Takáto čakacia lehota by mohla trvať napríklad 15 pracovných dní a bola by tak v súlade s lehotou podľa článku 9, ktorú má členský štát na podanie žiadosti o postúpenie po predložení úplného oznámenia. Takýto systém by zabezpečil, aby sa transakcie postúpené členským štátom ešte nevykonali a aby ich členské štáty mohli riešiť v rámci svojho bežného postupu, keďže je možné, že by chceli uložiť povinnosť zdržať sa konania a neboli by schopné riešiť už zrealizované transakcie. Vo všeobecnosti by mal systém postupovania zabezpečiť zachovanie existujúcej úrovne ochrany, ktorú poskytujú vnútroštátne režimy kontroly koncentrácií, ktoré sa už zaoberajú nekontrolnými menšinovými podielmi, ako aj predchádzanie nedostatkom v presadzovaní predpisov.

51.         Komisia by takisto mala možnosť podrobiť vyšetrovaniu transakciu bez ohľadu na to, či sa už vykonala alebo nie, a to v rámci obmedzeného obdobia po predložení informačného oznámenia. Toto obdobie, počas ktorého by podniky mohli predkladať svoje sťažnosti, by mohlo trvať štyri až šesť mesiacov. Zároveň by sa znížilo riziko, že Komisia začne vyšetrovanie z preventívnych dôvodov už počas úvodnej čakacej lehoty.

52.         Ak Komisia začne vyšetrovať transakciu, ktorá už bola (úplne alebo čiastočne) vykonaná, mala by mať právomoc vydávať predbežné opatrenia, aby zabezpečila účinnosť rozhodnutia podľa článkov 6 a 8 nariadenia o fúziách. Táto právomoc by mohla mať napríklad formu príkazu na oddelenie aktív[39].

3.2.4.     Rozsah posúdenia podľa nariadenia o fúziách a vzťah s článkom 101 ZFEÚ

53.         Každá dohoda uzavretá medzi nadobúdateľom menšinového podielu a cieľovým subjektom aj naďalej podlieha posúdeniu podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, okrem prípadu, keď predstavuje „sprievodné obmedzenia“. Predpokladá sa, že rozhodnutie o schválení sa vzťahuje len na sprievodné obmedzenia, t. j. na „obmedzenia priamo spojené s uskutočnením [nadobudnutia podielu[40]] alebo potrebné na [jeho] uskutočnenie“, na ktoré sa preto nevzťahujú články 101 a 102 ZFEÚ.

54.         Vzhľadom na súčasnú prax v oblasti získania kontroly by sa však dohody medzi nadobúdateľom menšinového podielu a cieľovým subjektom zohľadňovali počas vecného posúdenia transakcie na základe pravidiel kontroly koncentrácií. Dôvodom je ich význam pre súčasné a budúce trhové podmienky (napríklad existencia dlhodobých zmlúv), ktoré Komisia zohľadňuje pri svojom vecnom posúdení[41].

3.3.        Záver týkajúci sa preskúmania menšinových podielov

55.         Komisia v súčasnosti nemá vhodné nástroje na riešenie protisúťažných prípadov nadobudnutia menšinových podielov. systém cielenej transparentnosti je podľa všetkého vhodný na to, aby zachytil takéto transakcie a aby zabránil poškodeniu spotrebiteľov, ktoré z transakcií vyplýva. Zároveň by bol v súlade s tromi zásadami uvedenými v bode 41.

56.         V prvom rade by sa do pozornosti Komisie a členských štátov pravdepodobne dostali len potenciálne škodlivé transakcie, zatiaľ čo neškodné transakcie (ako napríklad transakcie uzavreté len na investičné účely) nie.

57.         V druhom rade by systém cielenej transparentnosti obmedzoval administratívnu záťaž podnikov, pretože Komisia by musela byť informovaná len o niektorých prípadoch – konkrétne o tých, pri ktorých vzniká „väzba s významom pre hospodársku súťaž“. Strany by o týchto transakciách museli poskytovať Komisii len obmedzené informácie prostredníctvom informačného oznámenia, po doručení ktorého by sa Komisia mohla rozhodnúť, či bude požadovať úplné oznámenie.

58.         V poslednom rade by systém cielenej transparentnosti bol zlučiteľný s režimami kontroly koncentrácií, ktoré sú v súčasnosti zavedené na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni. Informačné oznámenie by sa následne postúpilo členským štátom s cieľom informovať ich o nadobudnutí menšinových podielov, čo by im umožnilo požiadať o postúpenie už v tejto fáze. Na druhej strane systém vlastného posúdenia by bolo ťažšie zosúladiť s režimami v členských štátoch, keďže by nebolo isté, či Komisia transakciu podrobí vyšetrovaniu alebo nie.

4.           Postupovanie prípadov

4.1.        Ciele a usmerňujúce zásady postupovania prípadov

59.         Nariadením o fúziách sa vytvoril systém „jednotného miesta“, v rámci ktorého koncentrácie s významom pre celú Európsku úniu (definované podľa limitov obratu stanovených v článku 1) preskúmava výlučne Komisia, čím sa predchádza viacnásobným postupom preskúmania na úrovni členských štátov. Hoci limity obratu slúžia ako kritérium jednoznačného určenia toho, či koncentrácia pravdepodobne bude mať európsky alebo cezhraničný význam, nariadenie o fúziách umožňuje takisto postupovanie prípadov Komisiou jednému alebo viacerým členským štátom a naopak. Tento mechanizmus, ktorého účinnosť sa posilnila v dôsledku reformy v roku 2004, umožňuje, aby daný prípad preskúmal vhodnejší orgán, ak prípad ešte tomuto orgánu nebol pridelený, a to uplatnením limitov obratu pred oznámením transakcie príslušnému orgánu, ako aj po ňom.

60.         V už uvedenej správe Rade z roku 2009 sa dospelo k záveru, že limity obratu a pravidlá postupovania prípadov stanovené v nariadení o fúziách vo všeobecnosti fungujú dobre. Stále však existuje priestor na zlepšenie vzhľadom na to, že veľké množstvo prípadov ešte podliehalo preskúmaniu v troch alebo vo viacerých členských štátoch (v roku 2007 išlo o 240 prípadov).

61.         Systém postupovania prípadov by sa mohol posilniť tak, aby sa v prípade potreby dalo lepšie odkloniť od výsledkov uplatnenia kritéria obratu. Zlepšenie by sa dalo dosiahnuť najmä v súvislosti s prípadmi, ktoré členské štáty postupujú Komisii, a to pred oznámením aj po ňom.

62.         Skúsenosti ukázali, že súčasný proces postupovania členskými štátmi Komisii pred oznámením podľa článku 4 ods. 5 na žiadosť oznamujúcich osôb je zvyčajne zložitý a zdĺhavý[42]. Dôvodom je, že v rámci prvého stupňa treba najprv predložiť „odôvodnený návrh“ so žiadosťou o postúpenie, a keď sa postúpenie schváli, následné oznámenie. Je preto možné, že strany sa rozhodli nepredložiť žiadosť o postúpenie v niektorých prípadoch, ktoré mohli byť dobrým kandidátom na postúpenie Komisii. Komisia z tohto dôvodu navrhuje zjednodušiť postúpenie podľa článku 4 ods. 5 tým, že zruší súčasný dvojstupňový postup.

63.         Súčasné pravidlá postupovania členskými štátmi Komisii po oznámení podľa článku 22 navyše Komisii udeľujú právomoc len pre členské štáty, ktoré žiadosť o postúpenie predložili alebo sa k nej pripojili. V niektorých prípadoch to viedlo k paralelným vyšetrovaniam Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, čo je v rozpore so zásadou jednotného miesta[43]. Komisia preto navrhuje zjednodušiť postupovanie podľa článku 22 s cieľom získať právomoc pre celé EHP v prípadoch, ktoré jej boli postúpené, a lepšie uplatňovať zásadu jednotného miesta.

4.2.        Navrhované opatrenia na postupovanie prípadov

64.         Cieľom navrhovaných zmien systému postupovania prípadov je uľahčiť postupovanie v záujme celkového posilnenia účinnosti systému bez zásadnej reformy prvkov tohto systému.

4.2.1.     Článok 4 ods. 5 nariadenia o fúziách: postúpenie členskými štátmi Komisii pred oznámením

65.         Vzhľadom na malý počet žiadostí podľa článku 4 ods. 5, ktoré od roku 2004 vetoval niektorý z členských štátov[44], Komisia navrhuje zrušiť súčasný dvojstupňový postup (odôvodnený návrh, po ktorom nasleduje oznámenie). Táto zmena by urýchlila a zefektívnila postupovanie podľa článku 4 ods. 5 a zároveň by zachovala schopnosť členských štátov vetovať žiadosť v zriedkavých prípadoch, keď to považujú za potrebné.

66.         Strany by preto oznamovali transakciu priamo Komisii. Komisia by potom oznámenie bezodkladne postúpila členským štátom, čím by tie členské štáty, ktoré majú prima facie právomoc preskúmať transakciu podľa vnútroštátneho práva, mali možnosť namietať proti žiadosti o postúpenie do 15 pracovných dní. Ak by členský štát s uvedenou právomocou proti žiadosti nenamietal, právomoc na preskúmanie celej transakcie by mala Komisia.

67.         Ak by proti právomoci Komisie namietal aspoň jeden členský štát s právomocou, Komisia by sa právomoci vzdala úplne a ponechal by si ju členský štát. Komisia by za takýchto okolností nemala právo na voľné uváženie a prijala by rozhodnutie, v ktorom by uviedla, že už nemá právomoc. Rozhodnutie o tom, ktorým členským štátom sa musí predložiť oznámenie, by potom museli prijať dané strany.

68.         V záujme uľahčenia výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou Komisia navrhuje zasielať členským štátom predbežný informačný dokument, ktorý vypracovali dané strany, alebo žiadosť o pridelenie prípadu s cieľom upozorniť ich na transakciu v štádiu kontaktov pred oznámením.

4.2.2.     Článok 22 nariadenia o fúziách: postúpenie členskými štátmi Komisii po oznámení

1. Postup podľa článku 22 sa navrhuje zmeniť takto:

- Jeden alebo viaceré členské štáty, ktoré majú právomoc preskúmať transakciu podľa svojho vnútroštátneho práva, by mohli požiadať o postúpenie Komisii do 15 pracovných dní od dátumu, keď im bol prípad oznámený (alebo sa o ňom dozvedeli)[45].

- Komisia by mala možnosť rozhodnúť sa, či žiadosť o postúpenie akceptuje alebo nie. Komisia by sa mohla napríklad rozhodnúť, že žiadosť neakceptuje, ak transakcia nemá cezhraničné účinky v súlade s článkom 22 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia EÚ o fúziách. Ak by sa Komisia žiadosť o postúpenie rozhodla akceptovať, mala by právomoc pre celé EHP.

- Ak by však proti postúpeniu namietal jeden alebo viaceré členské štáty s právomocou, Komisia by sa právomoci vzdala pre celé EHP a členské štáty by si ponechali svoju právomoc. Členský štát by nemusel uvádzať dôvody, prečo proti postúpeniu namieta.

70.         Aby bol uvedený návrh účinný, treba vyriešiť dve otázky. V prvom rade by mohol vzniknúť problém s načasovaním, ak by bola žiadosť o postúpenie predložená v čase, keď transakciu na svojom území už schválil iný členský štát. V takom prípade by už Komisia nemala možnosť získať právomoc pre celé EHP. V druhom rade by sa mohlo stať, že členské štáty nebudú mať dostatok informácií na to, aby určili, či majú právomoc a či si môžu uplatniť právo namietať proti postúpeniu. V prípade, keby mali právomoc, by sa zase mohlo stať, že nebudú mať dostatok informácií na to, aby urobili informované rozhodnutie o tom, či postúpenie vetovať alebo nie, keďže je možné, že ešte nedostali oznámenie.

71.         V záujme čo najdôkladnejšieho riešenia týchto otázok Komisia navrhuje, aby vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže zasielali včasné informačné oznámenia v prípadoch zahŕňajúcich viac jurisdikcií, v cezhraničných prípadoch alebo v prípadoch týkajúcich sa trhov, ktoré sú prima facie rozsiahlejšie než vnútroštátne trhy, a to čo najskôr po tom, ako členský štát dostane oznámenie alebo sa inak dozvie o transakcii. Vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže by v tomto informačnom oznámení uviedol, či zvažuje predložiť žiadosť o postúpenie. V takomto prípade by sa na základe oznámenia pozastavili vnútroštátne lehoty vo všetkých členských štátoch, ktoré takisto vyšetrujú prípad. Alternatívne, ak by samotná Komisia bola presvedčená o tom, že by mohla byť vhodnejším orgánom, vyzvala by členský štát, aby požiadal o postúpenie podľa článku 22 ods. 5, a táto výzva by tiež bola dôvodom na pozastavenie všetkých vnútroštátnych lehôt.

72.         Takéto procedurálne riešenie by malo znížiť riziko, že vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže predloží Komisii žiadosť o postúpenie, keď iný vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže už vydal rozhodnutie o schválení transakcie. V nepravdepodobnom prípade, keď by členský štát prijal rozhodnutie o schválení pred tým, než sa predloží žiadosť o postúpenie, rozhodnutie o schválení by zostalo v platnosti a prípad by postúpili len zvyšné členské štáty.

73.         Zasielanie takéhoto informačného oznámenia by uľahčilo aj spoluprácu a koordináciu medzi všetkými aktérmi zapojenými do procesu preskúmania a posilnilo konvergenciu, a to dokonca aj vtedy, keď sa prípad Komisii nepostúpi.

4.2.3.     Článok 4 ods. 4 nariadenia o fúziách: postúpenie Komisiou členskému štátu pred oznámením

74.         Komisia navrhuje objasniť vecné limity na postupovanie prípadov Komisiou členskému štátu pred oznámením podľa článku 4 ods. 4.

75.         S cieľom podporiť uplatňovanie tohto ustanovenia Komisia navrhuje prispôsobiť kritérium vecnej správnosti v článku 4 ods. 4 tak, aby sa od strán už nevyžadovalo tvrdenie, že transakcia môže „značne ovplyvniť hospodársku súťaž na trhu“, aby bolo prípad možné postúpiť. Na tento účel by stačilo preukázať, že transakcia bude mať pravdepodobne hlavný vplyv na samostatnom priestorovom relevantnom trhu v predmetnom členskom štáte. Odstránenie tohto prvku, ktorý niektoré strany môžu vnímať tak, že uvedením daného tvrdenia sa samé stavajú do nepriaznivej situácie, môže viesť k zvýšeniu počtu žiadostí podľa článku 4 ods. 4.

5.           Rôzne

76.         Komisia sa domnieva, že existuje priestor na zlepšenie a zefektívnenie niektorých ďalších ustanovení nariadenia o fúziách, a to najmä v záujme zjednodušenia postupov. V súvislosti s kontrolou koncentrácií sa Komisia vždy snažila obmedziť administratívnu záťaž podnikov na minimum. V decembri 2013 uskutočnila prostredníctvom prijatia balíka opatrení na zjednodušenie[46] významný krok smerom k zefektívneniu kontroly koncentrácií v EÚ bez toho, aby zmenila samotné nariadenie o fúziách. Vďaka tomuto balíku opatrení sa do tzv. zjednodušeného postupu pre bezproblémové koncentrácie zahrnulo oveľa viac prípadov koncentrácií a zjednodušili sa všetky formuláre predpísané na oznamovanie koncentrácií Komisii, čo viedlo k značnému čistému obmedzeniu požiadaviek na informácie.

77.         Ďalšie zefektívnenie a zjednodušenie postupov týkajúcich sa koncentrácií v EÚ nad rámec výsledkov dosiahnutých vďaka balíku opatrení na zjednodušenie z roku 2013 a zlepšenie určitých ustanovení nariadenia o fúziách si vyžadujú zmenu samotného nariadenia o fúziách. V pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je pripojený k tejto bielej knihe, sa tieto návrhy rozoberajú podrobnejšie, v tomto dokumente by sa však mali zdôrazniť dva body:

- Nariadenie o fúziách by sa mohlo zmeniť tak, aby do jeho rozsahu pôsobnosti nepatrilo vytvorenie plnofunkčného spoločného podniku, ktorý má sídlo a ktorý sa prevádzkuje úplne mimo EHP (a ktorý by nemal žiadny vplyv na trhy v rámci EHP). Takéto spoločné podniky by sa teda nemuseli oznamovať Komisii, dokonca ani v prípade splnenia limitu obratu podľa článku 1.

- V záujme ďalšieho zjednodušenia postupov týkajúcich sa koncentrácií by Komisia mohla byť splnomocnená na to, aby z povinnosti predbežného oznamovania vyňala určité kategórie transakcií, ktoré zvyčajne nevyvolávajú žiadne obavy súvisiace s hospodárskou súťažou (ako napríklad transakcie, ktoré nezahŕňajú žiadne horizontálne ani vertikálne vzťahy medzi účastníkmi koncentrácie a ktoré v súčasnosti podliehajú zjednodušenému postupu). Na takéto prípady by sa mohol vzťahovať postup podobný „systému cielenej transparentnosti“, ktorý sa zvažuje na riešenie prípadov nadobudnutia nekontrolných menšinových podielov.

6.           Záver

78.         Revidované nariadenie o fúziách prijaté v roku 2004 poskytuje celkovo dobrý rámec pre účinnú ochranu hospodárskej súťaže, a tým aj spotrebiteľov pred protisúťažnými účinkami koncentrácií a akvizícií na vnútornom trhu. Rámec poskytuje takúto ochranu a zároveň umožňuje rýchle schválenie prevažnej väčšiny bezproblémových transakcií. Zavedenie kritéria značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže v roku 2004 umožnilo Komisii preskúmavať aj nekoordinované účinky transakcií, keď by subjekt vytvorený koncentráciou nezískal dominantné postavenie. A napokon, zdokonalenie systému postupovania prípadov prispelo k výraznému zlepšeniu prideľovania prípadov vhodnejšiemu orgánu.

79.         Ako však už bolo uvedené, kontrolu koncentrácií v EÚ ešte stále možno zlepšiť[47]. Na tento účel sa v tejto bielej knihe uvádzajú tieto konkrétne návrhy: rozšíriť právomoc Komisie tak, aby zahŕňala preskúmanie potenciálnych protisúťažných účinkov vyplývajúcich z nadobudnutia nekontrolných menšinových podielov, pričom sa zavedie systém cielenej a primeranej transparentnosti, a posilniť efektívnosť a účinnosť systému postupovania prípadov prostredníctvom zefektívnenia postupu podľa článku 4 ods. 5 a zmeny článku 22, aby sa posilnilo dodržiavanie zásady jednotného miesta.

Komisia vyzýva, aby sa k tejto bielej knihe predkladali pripomienky. Pripomienky sa majú týkať najmä návrhov a otázok uvedených v bielej knihe a v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je k nej pripojený. Zasielať sa môžu do 3. októbra 2014, a to buď prostredníctvom e-mailu na adresu:

comp-merger-registry@ec.europa.eu

alebo poštou na adresu:

European Commission Directorate-General for Competition, Unit A-2 White Paper „Towards more effective EU merger control“ B-1049 Brussel/Bruxelles.

Bežnou praxou Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž je uverejňovať príspevky prijaté v rámci verejných konzultácií. Je však možné požiadať, aby príspevky alebo ich časti neboli uverejnené. V takom prípade je potrebné zreteľne uviesť na prvej strane uvedeného dokumentu, že nemá byť uverejnený, a okrem toho poslať verziu dokumentu, ktorá nie je dôverná, Generálnemu riaditeľstvu pre hospodársku súťaž na uverejnenie.

[1]               Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1). Súčasné nariadenie o fúziách je výsledkom prepracovania pôvodného nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 1).

[2]               Pozri pracovný dokument útvarov Komisie „Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií“, SWD(2013) 239 final (ďalej len „konzultačný dokument“) a prijaté pripomienky, ktoré sú k dispozícii na: http://ec.europa.eu/competition/consultations/2013_merger_control.

[3]               Pozri článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia o fúziách.

[4]               Pozri odôvodnenie 25 nariadenia o fúziách.

[5]               Ako príklad možno uviesť viacero nedávnych prípadov, v ktorých sa na posúdenie existencie značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže použil celý rad komplexných nástrojov ekonomickej analýzy. Išlo napríklad o tieto prípady: vec COMP/M.6570 – UPS/TNT Express, rozhodnutie z 30. januára 2013, vec COMP/M.6458 – Universal Music Group/EMI Music, rozhodnutie z 21. septembra 2012, vec COMP/M.6471 – Outokumpu/Inoxum, rozhodnutie zo 7. novembra 2012 alebo vec COMP/M.6663 – Ryanair/Aer Lingus, rozhodnutie z 27. februára 2013.

[6]               Napríklad vec COMP/M.4980 – ABF/GBI Business, rozhodnutie Komisie z 23. septembra 2008.

[7]               Napríklad vec COMP/M.4942 – Nokia/NAVTEQ, rozhodnutie Komisie z 2. júla 2008 alebo vec COMP/M.4854 – Tom Tom/TeleAtlas, rozhodnutie zo 14. mája 2008.

[8]               Napríklad vec COMP/M.5984 – Intel/McAfee, rozhodnutie Komisie z 26. januára 2011.

[9]               Vec COMP/M.6203 – Western Digital/Hitachi, rozhodnutie Komisie z 23. novembra 2011, odôvodnenie 1 038.

[10]             Usmernenia na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ C 31, 5.2.2004, s. 5).

[11]             Usmernenia o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi spoločnosťami (Ú. v. EÚ C 265, 18.10.2008, s. 6).

[12]             Na usmernenia odkazujú aj súdy EÚ ako na kritériá pri preskúmaní materiálnej zákonnosti analýzy Komisie týkajúcej sa koncentrácií. Pozri napríklad vec T-282/06 Sun Chemical e.a./Komisia, Zb. 2007, s. II-2149.

[13]             Vec COMP/M.6570 – UPS/TNT Express, rozhodnutie Komisie z 30. januára 2013.

[14]             Vec COMP/M.6360 – Nynas/Harburg, rozhodnutie Komisie z 2. septembra 2013.

[15]             Vec COMP/M.5984 – Intel/McAfee, rozhodnutie z 26. januára 2011.

[16]             Oznámenie Komisie o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 a nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 (Ú. v. EÚ C 267, 22.10.2008, s. 1).

[17]             Oznámenie Komisie Rade – Správa o fungovaní nariadenia (ES) č. 139/2004, 18. júna 2009, KOM(2009) 281 v konečnom znení. K oznámeniu bol pripojený pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2009) 808 v konečnom znení/2.

[18]             Nemecko v roku 2013 napríklad nahradilo predchádzajúce kritérium dominantného postavenia kritériom značného narušenia efektívnej hospodárskej súťaže, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia o fúziách.

[19]             Pozri dokument pracovnej skupiny pre koncentrácie v EÚ, Best Practices on Cooperation between EU National Competition Authorities in Merger Review (Najlepšie postupy v oblasti spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ pri preskúmaní koncentrácií), 8. novembra 2011.

[20]             Hoci sú takéto zásahy vo všeobecnosti zriedkavé, ako príklad členských štátov, v ktorých existuje takýto režim, možno uviesť Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo.

[21]             Pozri odôvodnenie 14 nariadenia EÚ o fúziách, v ktorom sa zdôrazňuje úloha spolupráce a ktoré sa týka postupovania a právomoci.

[22]             Mario Monti, A New Strategy for the Single Market at the Service of Europe's Economy and Society (Nová stratégia pre jednotný trh – v službách európskeho hospodárstva a európskej spoločnosti), správa predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi, 9. mája 2010. Pozri aj aktuálnejšie Autorité de la concurrence, Rapport au Ministre de l'Économie et des Finances. Pour un contrôle plus simple, cohérent et stratégique en Europe (Pre jednoduchšiu, jednotnejšiu a strategickejšiu kontrolu v Európe), 16. decembra 2013.

[23]             Toto preskúmanie nemá vplyv na žiadne ďalšie zlepšenia nariadenia o fúziách.

[24]             Pozri prílohu I ku konzultačnému dokumentu.

[25]             Pozri bod 8 usmernení o horizontálnych fúziách a bod 10 usmernení o nehorizontálnych fúziách.

[26]             Vec COMP/M.3653 – Siemens/VA Tech, rozhodnutie Komisie z 13. júla 2005.

[27]             http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/decisions/m3653_20050713_20600_en.pdf.

[28]             Vec COMP/M.4439 – Ryanair/Aer Lingus I, rozhodnutie Komisie z 27. júna 2007, ktoré potvrdil Všeobecný súd vo veci T-342/07 Ryanair/Komisia, Zb. 2010, s. II-3457. Pozri aj vec COMP/M.6663 – Ryanair/Aer Lingus III, rozhodnutie Komisie z 27. februára 2013, v ktorom Komisia vyhlásila ďalší plán získania kontroly spoločnosťou Ryanair nad spoločnosťou Aer Lingus za nezlučiteľný s vnútorným trhom.

[29]             Záverečná správa z 28. augusta 2013, http://www.competition-commission.org.uk/assets/competition commission/docs/2012/ryanair-aer-lingus/130828_ryanair_final_report.pdf. Ryanair sa proti rozhodnutiu odvolal, ale odvolací súd pre hospodársku súťaž toto odvolanie 7. marca 2014 zamietol.

[30]             Vec COMP/M.4153 – Toshiba/Westinghouse, rozhodnutie Komisie z 19. septembra 2006.

[31]             Pozri napríklad vec COMP. M.1673 – VEBA/VIAG, rozhodnutie Komisie z 13. júna 2000.

[32]             Pozri aj prílohu 1 ku konzultačnému dokumentu.

[33]             Vec COMP/M.5406 – IPIC/MAN Ferrostaal, rozhodnutie Komisie z 13. marca 2009.

[34]             Pozri napríklad menšinové podiely spoločnosti Telefónica v Telecom Italia, spoločnosti Air France v Alitalia, spoločnosti Intel v ASML (výrobca litografických systémov pre odvetvie polovodičov), spoločnosti Marine Harvest v Grieg Seafood alebo spoločnosti VW v Suzuki. Pokiaľ ide o menšinové podiely v rámci vertikálnych vzťahov, ako príklad možno uviesť 10 % menšinový podiel spoločnosti Nestlé v spoločnosti Givaudan (ktorá bola nedávno predaná) alebo 15 % podiel spoločnosti BMW v SGL Carbon (popri 29 % podiele rodiny Quandt/Klatten, ktorá má významný podiel v BMW, výrobcovi automobilov). Je zrejmé, že tieto príklady len dokazujú, že menšinové podiely medzi konkurentmi a vertikálne spojenými spoločnosťami skutočne existujú. Neznamená to však, že sa tu uvádzajú preto, že vyvolávajú obavy súvisiace s hospodárskou súťažou.

[35]             Pozri aj vec T-411/07 Aer Lingus/Komisia, Zb. 2010, s. II-3691, a najmä bod 104 a vec 6/72 Continental Can/Komisia, Zb. 1973, s. 216.

[36]             Pozri článok 1 ods. 2 a 3 nariadenia o fúziách. Navrhuje sa, aby sa na nadobudnutie nekontrolných menšinových podielov vzťahovali rovnaké limity obratu, aké sa v súčasnosti uplatňujú na získanie kontroly. Na nadobudnutie menšinových podielov by sa takisto vzťahoval systém postupovania, aby sa umožnilo prideľovanie prípadov vhodnejšiemu orgánu.

[37]             Komisia Spojeného kráľovstva pre hospodársku súťaž, OFT, stanovila 15 % hranicu, pri prekročení ktorej môže preskúmať ktorýkoľvek prípad [pozri OTF, Mergers – Jurisdictional and procedural guidance (Koncentrácie – pokyny týkajúce sa právomoci a postupov), bod 3.20]. Táto hodnota by takisto mohla slúžiť ako jednoznačná hranica, pri prekročení ktorej by sa podiel považoval za „väzbu s významom pre hospodársku súťaž“.

[38]             Dobrým príkladom podielu s de facto blokujúcou menšinou (ktorá nepostačuje na získanie de facto kontroly) je britský prípad BSkyB/ITV z roku 2007. Zistilo sa, že 17,9 % podiel postačoval na to, aby spoločnosť BSkyB získala zásadný vplyv nad spoločnosťou ITV, pretože jej umožnil ovplyvňovať strategické rozhodovanie ITV. Prípad bol schválený pod podmienkou odpredaja akcií s cieľom znížiť podiel na 7,5 %.

[39]             Povinnosť oddelenia aktív by si vyžadovala ich vyčlenenie, vymenovanie správcu oddelených aktív atď. Uplatňoval by sa podobný postup, aký sa v súčasnosti vzťahuje na záväzky týkajúce sa odpredaja počas období na odpredaj, alebo podobné podmienky a povinnosti ako podľa článku 7 ods. 3 nariadenia o fúziách.

[40]             Rozšírením platnosti článku 6 ods. 1 písm. b) druhého pododseku, článku 8 ods. 1 druhého pododseku a článku 8 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia o fúziách na menšinové podiely.

[41]             Pozri napríklad vec COMP/M.6541 – Glencore/Xstrata, bod 26.

[42]             Pozri napríklad bod 19 správy z roku 2009.

[43]             Pozri napríklad vec COMP/M.5828 – Procter & Gamble/Sara Lee, rozhodnutie Komisie zo 17. júna 2010.

[44]             Z celkového počtu 261 žiadostí podľa článku 4 ods. 5 predložených od roku 2004 bolo niektorým z členských štátov vetovaných len šesť.

[45]             Na rozdiel od súčasného systému by o postúpenie mohli požiadať len členské štáty, ktoré majú právomoc preskúmať transakciu podľa svojho vnútroštátneho práva.

[46]             Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1269/2013 z 5. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 336, 14.12.2013, s. 1) a oznámenie Komisie o zjednodušenom postupe pri riešení niektorých koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 366, 14.12.2013, s. 5, korigendum: Ú. v. EÚ C 11, 15.1.2014, s. 6).

[47]             Otázky, ktoré sa riešia v tejto bielej knihe, nemajú vplyv na ďalšie hodnotenia iných dôležitých aspektov kontroly koncentrácií v EÚ Komisiou. Komisia zváži vhodné témy pre ex post hodnotenie niektorých svojich postupov v oblasti kontroly koncentrácií.