This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013PC0824
Proposal for a DIRECTIVE OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on provisional legal aid for suspects or accused persons deprived of liberty and legal aid in European arrest warrant proceedings
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o európskom zatykači
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o európskom zatykači
/* COM/2013/0824 final - 2013/0409 (COD) */
Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o európskom zatykači /* COM/2013/0824 final - 2013/0409 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1. Cieľom tohto návrhu
smernice Európskeho parlamentu a Rady je stanoviť spoločné minimálne
normy týkajúce sa práva na predbežnú právnu pomoc pre podozrivé alebo obvinené
osoby v trestnom konaní, keď sú pozbavené osobnej slobody, a práva na
predbežnú právnu pomoc a právnu pomoc pre osoby, na ktoré sa vzťahuje
konanie o európskom zatykači podľa rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV
(„vyžiadané osoby“). 2. V Štokholmskom programe[1] sa kladie veľký
dôraz na posilnenie práv jednotlivcov v trestnom konaní. V jeho bode 2.4
Európska rada vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy, v ktorých sa stanoví
postupný prístup na posilnenie práv obvinených alebo podozrivých osôb
prostredníctvom stanovenia spoločných minimálnych noriem týkajúcich sa
práva na spravodlivé súdne konanie. Opatrenia sa týkajú odlišných procesných
práv podozrivých alebo obvinených osôb, ktoré je podľa členských
štátov a zainteresovaných strán potrebné posilniť prostredníctvom opatrení
na úrovni EÚ, a ktoré sa preto musia považovať za základný prvok celej
štruktúry. 3. Boli prijaté už tri
opatrenia: v októbri 2010 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ o
práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní[2], v máji 2012 smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ o práve na informácie v trestnom
konaní[3]
a v októbri 2013 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ o práve na
prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o
práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na
komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej
slobody[4].
Spolu s touto iniciatívou sa ako balík predkladajú ďalšie opatrenia
týkajúce sa ochrany zraniteľných podozrivých alebo obvinených osôb v
trestnom konaní a smernica o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny
a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, ktoré tvoria
časť základných zásad práva na spravodlivé súdne konanie. 4. Podobne, ako v prípade
predchádzajúcich opatrení, cieľom tohto návrhu je zlepšiť práva
podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní. Spoločné minimálne
normy pre tieto práva by podporili vzájomnú dôveru medzi justičnými
orgánmi a uľahčili by uplatňovanie zásady vzájomného uznávania. Určitý
stupeň súladu právnych predpisov členských štátov je
kľúčovým prvkom pre zlepšenie justičnej spolupráce v EÚ. 5. Tento návrh je založený na
článku 82 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V tomto
článku sa stanovuje, že „Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym
legislatívnym postupom prostredníctvom smerníc ustanoviť minimálne
pravidlá s cieľom uľahčiť v potrebnom rozsahu vzájomné
uznávanie rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ako aj policajnú a
justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer.
Tieto minimálne pravidlá zohľadňujú rozdiely medzi právnymi
tradíciami a systémami členských štátov. „Týkajú sa: a)
vzájomnej prípustnosti dôkazov medzi členskými štátmi; b)
práv jednotlivcov v trestnom konaní; c)
práv obetí trestných činov; d)(…)“. 6. Predkladaný návrh úzko súvisí
so smernicou 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi a jeho cieľom je
prispieť k účinnému výkonu práva na prístup k obhajcovi, ktoré sa
stanovuje v uvedenej smernici, v začiatočnej fáze konania pre
podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a zaistiť, aby
mali vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači prístup k právnej
pomoci a právo na prístup k obhajcovi vo vykonávajúcom aj vo vydávajúcom
členskom štáte („právo na dvojitú obhajobu“). 7. Komisia predkladá vyvážený
balík opatrení, pričom sa zohľadňujú rozdiely medzi právnymi
tradíciami a systémami členských štátov, ako sa stanovuje v článku 82
ods. 2 ZFEÚ, a prijímajú opatrenia potrebné na posilnenie vzájomnej dôvery
rešpektujúc zásadu proporcionality (článok 5 ZEÚ). Starostlivo bola
posúdená skutočnosť, či by sa opatrenia mali prijať na
úrovni EÚ, a v prípade, že áno, na akej úrovni a v akej forme. Potreba
opatrnosti je obzvlášť dôležitá najmä v časoch fiškálnej konsolidácie,
kedy je nevyhnutné starostlivo zvážiť vplyv na náklady. 8. Aspekty právnej pomoci v
trestnom konaní, ktorými sa zaoberá táto smernica, boli označené ako
veľmi dôležité na doplnenie a zaistenie účinného uplatňovania
práv v smernici o prístupe k obhajcovi a na zlepšenie vzájomnej dôvery medzi
systémami trestného súdnictva. 9. Právo na právnu pomoc v
trestnom konaní je zakotvené v článku 47 ods. 3 charty a v článku 6
ods. 3 písm. c) EDĽP. Uznáva sa aj v článku 14 ods. 3 písm. d)
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Základné zásady, z ktorých by mal vychádzať systém právnej pomoci, sú
stanovené v dokumente OSN Principles and Guidelines on Access to Legal Aid
in Criminal Justice Systems (Zásady a usmernenia týkajúce sa prístupu
k právnej pomoci v systémoch trestného súdnictva), ktorý prijalo Valné
zhromaždenie 20. decembra 2012. 10. Týka sa to
začiatočnej fázy konania, najmä v prípade pozbavenia osobnej slobody,
kedy sú podozrivé alebo obvinené osoby najviac zraniteľné a najviac
potrebujú právnu pomoc zo strany obhajcu. Z tohto dôvodu obsahuje smernica
ustanovenia o tzv. predbežnej právnej pomoci, čo predstavuje významnú
pridanú hodnotu a zlepšenie vzájomnej dôvery medzi systémami trestného
súdnictva[5].
11. Zatiaľ čo
členské štáty poskytujú prístup k právnej pomoci pre podozrivé a obvinené
osoby v trestnom konaní, zdá sa, že vyžiadané osoby v rámci konania o európskom
zatykači nemajú vždy prístup k právnej pomoci v členských štátoch. To
bráni výkonu práva stanoveného v smernici o prístupe k obhajcovi, t. j.
prístupu k obhajcovi vo vykonávajúcom a vydávajúcom členskom štáte. Navyše
práva uvedené v článku 6 EDĽP, vrátane práva na právnu pomoc, sa
nevzťahujú na konanie o vydaní. S cieľom zlepšiť vzájomnú dôveru
a zabezpečiť účinný výkon práva na dvojitú obhajobu v rámci konania
o európskom zatykači sa podľa smernice od členských štátov
vyžaduje, aby zabezpečili prístup k právnej pomoci nad rámec predbežnej
právnej pomoci, keďže vyžiadané osoby nie sú vždy pozbavené osobnej
slobody. 12. Toto opatrenie sa predkladá
spolu so sprievodným odporúčaním Komisie o práve podozrivých alebo
obvinených osôb na právnu pomoc v trestnom konaní. Cieľom
odporúčania je zaistiť určitú mieru súladu, pokiaľ ide o
posudzovanie oprávnenosti na právnu pomoc v členských štátoch, ako aj
podporiť členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie kvality a
účinnosti služieb a správy právnej pomoci. 13. Súčasný návrh takisto
prispeje k posilneniu právnych záruk na ochranu osôb, na ktoré sa vzťahuje
konanie Európskej prokuratúry. V nedávno predloženom návrhu nariadenia Rady[6] sa uvádza, že podozrivá
osoba má všetky práva, ktoré jej vyplývajú z právnych predpisov EÚ, ako aj iné
práva, ktoré vyplývajú z Charty základných práv Európskej únie. Tieto práva sa
uplatňujú v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi. Vyslovene sa v
ňom odkazuje na právo na právnu pomoc a na zavedenie posilnených noriem
týkajúcich sa právnej pomoci. Súčasný návrh takisto posilňuje
procesné záruky, ktoré sa vzťahujú na konanie Európskej prokuratúry. 14. Právo na účinný
prostriedok nápravy, na spravodlivé súdne konanie a právo na obhajobu sú
stanovené v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie
(ďalej len „charta“) a v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských
právach (EDĽP). Právo na právnu pomoc, t. j. úplne alebo
čiastočne bezplatnú pomoc zo strany obhajcu v trestnom konaní, je
výslovne uznané ako neoddeliteľná súčasť práva na spravodlivé
súdne konanie a práva na obhajobu. V článku 47 ods. 3 charty sa uvádza:
„Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v
prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k
spravodlivosti.“ V článku 6 ods. 3 písm. c) EDĽP sa uvádza, že každý,
kto je obvinený z trestného činu, má právo „obhajovať sa osobne alebo
prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá
dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak
to záujmy spravodlivosti vyžadujú“. Účinný prístup k právnemu zastupovaniu
je rozhodujúci s cieľom zaistiť rešpektovanie prezumpcie neviny a
práva na obhajobu, ktoré sú stanovené v článku 48 charty. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO
ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU 15. V marci 2009 sa konalo
dvojdňové zasadnutie expertov o procesných právach vrátane práva na právnu
pomoc. Všetky príslušné členské štáty boli konzultované na zasadnutí
expertov 3. júna 2013. Na zasadnutí Rady v júni 2012 členské štáty
vyzvali Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh o právnej
pomoci[7].
Európsky parlament 12. júla 2012 na svojom orientačnom hlasovaní o smernici
o prístupe k obhajcovi vyzval Komisiu, aby predložila návrh o právnej pomoci. 16. V decembri 2011 poľské
predsedníctvo zorganizovalo v spolupráci s Európskou komisiou, Radou
advokátskych komôr a združení právnikov Európy (CCBE) a Akadémiou európskeho
práva (ERA) dvojdňovú konferenciu o právnej pomoci v trestných veciach. Konferencia
bola príležitosťou na výmenu názorov a skúseností pre expertov z rôznych
oblastí – právnikov, sudcov, prokurátorov, zástupcov akademickej obce,
predstaviteľov orgánov EÚ, Rady Európy a na preskúmanie problémov a možnej
obsahovej náplne budúcich opatrení. 17. Zainteresované strany boli
konzultované pri viacerých príležitostiach. Komisia mala pravidelné dvojstranné
kontakty s MVO a inými zainteresovanými stranami a viaceré MVO poskytli svoje
stanovisko Komisii, pokiaľ ide o budúce opatrenia[8]. 18. V súvislosti so štúdiou
zameranou na posúdenie vplyvu sa vykonali rozsiahle konzultácie s
ministerstvami spravodlivosti členských štátov, so záujmovými združeniami
v členských štátoch, s advokátskymi komorami a radami pre právnu pomoc.
Uskutočnili sa hĺbkové rozhovory s právnikmi v advokátskych komorách,
predstaviteľmi zainteresovaných organizácií a ministerstiev spravodlivosti
zo všetkých členských štátov. Okrem toho boli vo viacerých členských
štátoch vytvorené pracovné skupiny so zástupcami ministerstiev spravodlivosti, s advokátskymi
komorami, so zástupcami akademickej obce, súdnymi zamestnancami a
zainteresovanými organizáciami. Uskutočnila sa aj online konzultácia s
poskytovateľmi právnej pomoci v členských štátoch. 19. Na podporu svojho návrhu
Komisia vykonala posúdenie vplyvu. Správa o posúdení vplyvu sa nachádza na
http://ec.europa.eu/governance. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Článok 1 – Predmet úpravy 20. Cieľom smernice je zabezpečiť,
aby mali podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní, ktoré sú pozbavené
osobnej slobody, a osoby v konaní o európskom zatykači prístup k právnej
pomoci a mohli účinne vykonávať svoje právo na prístup k
obhajcovi, ako sa stanovuje v smernici o práve na prístup k obhajcovi. Článok 2 – Rozsah pôsobnosti 21. Smernica sa vzťahuje na
podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú pozbavené osobnej slobody.
Uplatňuje sa od pozbavenia osobnej slobody, t. j. od momentu zadržania
alebo podobného aktu pozbavenia osobnej slobody, čo zahŕňa aj
obdobie pred formálnym obvinením a zatknutím. Zohľadňuje sa tým
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva podľa článku 5 ods.
1 EDĽP. 22. Smernica sa takisto
vzťahuje na vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači. V takýchto
situáciách sa smernica uplatňuje od chvíle ich zatknutia vo vykonávajúcom
členskom štáte do odovzdania, alebo, v prípadoch neodovzdania, do
nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia o odovzdaní. Článok 3 – Vymedzenie pojmov 23. Právna pomoc znamená
finančné prostriedky a pomoc členského štátu na
zabezpečenie účinného využívania práva na prístup k obhajcovi.
Mala by pokryť trovy obhajoby, ako sú napr. trovy obhajcu a iné trovy
konania, ako napr. súdne poplatky. 24. Predbežná právna pomoc je právna
pomoc pre osobu pozbavenú osobnej slobody až do prijatia rozhodnutia o právnej
pomoci. Článok 4 – Prístup k predbežnej
právnej pomoci 25. V začiatočných
fázach konania sú podozrivé alebo obvinené osoby obzvlášť zraniteľné
a prístup k obhajcovi je nesmierne dôležitý, pokiaľ ide o zaistenie práv
na spravodlivé súdne konanie, okrem iného práva nevypovedať vo vlastný
neprospech[9].
Podľa článku 6 EDĽP sa vyžaduje, aby podozrivá osoba mala
prístup k právnej pomoci od momentu zadržania alebo vzatia do vyšetrovacej
väzby a takáto pomoc by sa mala v prípade potreby prideliť z úradnej moci[10]. 26. Podľa smernice o prístupe
k obhajcovi majú podozrivé alebo obvinené osoby právo na prístup k obhajcovi
okrem iného bez zbytočného odkladu po pozbavení osobnej slobody a pred
akýmkoľvek výsluchom. Aby podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú
pozbavené osobnej slobody, mali možnosť účinne vykonávať svoje
právo na prístup k obhajcovi v začiatočnej fáze konania, nemali
by musieť čakať na prístup k obhajcovi počas spracovania
žiadosti o právnu pomoc a posudzovania kritérií oprávnenosti na právnu pomoc,
čo by mohlo byť zdĺhavé. Členské štáty by preto mali
zaistiť, aby bol prístup k právnej pomoci zabezpečený bez
zbytočného odkladu po pozbavení osobnej slobody a pred akýmkoľvek
výsluchom. 27. Členské štáty by na tento
účel mali zaviesť postupy alebo mechanizmy, napr. systém služieb
obhajcov alebo pohotovostnej služby obhajoby, ktoré by umožnili urýchlenú
intervenciu na policajných staniciach alebo v zariadeniach na výkon väzby tak, aby
sa právo na predbežnú právnu pomoc a právo na prístup k obhajcovi mohli
účinne uplatňovať v praxi bez zbytočného odkladu po
pozbavení osobnej slobody a pred akýmkoľvek výsluchom. 28. Právo na prístup k obhajcovi
zahŕňa viacero práv podozrivých alebo obvinených osôb, ako sa
stanovuje v článku 3 ods. 3 smernice 2013/48/EÚ o práve na prístup k
obhajcovi, ako je právo stretnúť sa bez prítomnosti tretej osoby s
obhajcom, právo na prítomnosť obhajcu a na jeho účinnú
účasť na výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby a právo na
účasť obhajcu pri úkonoch na obstaranie dôkazov. Členské štáty
môžu prijať praktické opatrenia týkajúce sa výkonu práva na prístup k
obhajcovi napríklad v súvislosti s trvaním a frekvenciou komunikácie s
obhajcom, a preto môžu existovať určité obmedzenia tohto práva za
predpokladu, že nie je dotknutá jeho podstata. Právo na predbežnú právnu pomoc
sa musí zabezpečiť v rozsahu nevyhnutnom na účinný výkon práva
na prístup k obhajcovi a akékoľvek obmedzenie nesmie podozrivým alebo
obvineným osobám brániť v účinnom výkone ich práv. 29. Právo na predbežnú právnu
pomoc by malo trvať aspoň dovtedy, pokiaľ príslušný orgán
neprijme konečné rozhodnutie o tom, či je podozrivá alebo obvinená
osoba oprávnená na právnu pomoc a či jej takáto pomoc bude udelená. V
prípade, že žiadosť o právnu pomoc je úplne alebo čiastočne
zamietnutá, právo na predbežnú právnu pomoc zaniká, keď sa toto
rozhodnutie stane právoplatným a boli vyčerpané práva na opravný
prostriedok alebo preskúmanie. Ak sa na základe žiadosti udelí právna pomoc,
právo na predbežnú právnu pomoc zaniká, keď sa začne poskytovať
právna pomoc, prípadne keď nastanú účinky rozhodnutia o ustanovení
obhajcu poskytujúceho právnu pomoc. V takýchto prípadoch by mali členské
štáty zabezpečiť, aby nenastal prípad, že podozrivá alebo obvinená
osoba nebude mať obhajcu. 30. Právo na predbežnú právnu
pomoc sa takisto vzťahuje na vyžiadané osoby v konaní o európskom
zatykači, ktoré sú pozbavené osobnej slobody. Takéto osoby by mali
mať právo na účinnú predbežnú právnu pomoc od chvíle pozbavenia
osobnej slobody vo vykonávajúcom členskom štáte a aspoň dovtedy, kým
príslušný orgán posúdi žiadosť o právnu pomoc, vyhodnotí jej
oprávnenosť a v odôvodnených prípadoch kým nastanú účinky rozhodnutia
o ustanovení obhajcu poskytujúceho právnu pomoc. 31. Členské štáty môžu vo
svojich vnútroštátnych predpisoch stanoviť, že trovy súvisiace s
predbežnou právnou pomocou možno následne od podozrivých alebo obvinených osôb
alebo vyžiadaných osôb vymáhať, ak na základe konečného rozhodnutia o
žiadosti o právnu pomoc nie je osoba oprávnená alebo čiastočne nie je
oprávnená na právnu pomoc podľa predpisov týkajúcich sa právnej pomoci v
príslušnom členskom štáte. Článok 5 – Právna pomoc pre vyžiadané
osoby 32. Členský štát
zabezpečí, aby mali vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači
právo na prístup k právnej pomoci vo vykonávajúcom členskom štáte po
zatknutí na základe európskeho zatykača až do odovzdania, alebo, v
prípadoch neodovzdania, do nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia o
odovzdaní. 33. S cieľom zaistiť
účinný výkon práva zvoliť si obhajcu vo vydávajúcom členskom
štáte, ktorého úlohou je podľa článku 10 smernice 2013/48/EÚ o práve
na prístup k obhajcovi pomáhať obhajcovi vo vykonávajúcom členskom
štáte, členské štáty zabezpečia právo na prístup k právnej pomoci vo
vydávajúcom členskom štáte pre vyžiadané osoby, ktoré si uplatnia právo na
prístup k obhajcovi, na účely konania o európskom zatykači vo
vykonávajúcom členskom štáte. 34. Právo na právnu pomoc vo vykonávajúcom
a vydávajúcom členskom štáte je možné podmieniť posúdením
prostriedkov vyžiadanej osoby a/alebo skutočnosti, či je poskytnutie
právnej pomoci v záujme spravodlivosti. Posúdenie sa vykoná na základe
príslušných kritérií oprávnenosti v príslušnom vykonávajúcom alebo vydávajúcom
členskom štáte. 35. Počas obdobia do vydania
konečného rozhodnutia o tom, či sa vyžiadanej osobe udelí právna
pomoc vo vykonávajúcom členskom štáte, majú však vyžiadané osoby pozbavené
osobnej slobody podľa článku 3 tejto smernice právo na predbežnú
právnu pomoc vo vykonávajúcom členskom štáte. Článok
6 – Poskytovanie údajov 36. S cieľom monitorovať
a hodnotiť efektívnosť a účinnosť tejto smernice je
potrebné, aby členské štáty zbierali spoľahlivé údaje o výkone práva
na predbežnú právnu pomoc podľa článku 3 a o výkone práva na právnu
pomoc pre vyžiadané osoby podľa článku 4. Článok
7 – Doložka zákazu zníženia úrovne ochrany 37. Účelom tejto smernice je
zabezpečiť, aby stanovenie spoločných minimálnych noriem v
súlade s touto smernicou nemalo za následok zníženie existujúcich vyšších
noriem v niektorých členských štátoch, noriem charty a EDĽP. Keďže
v tejto smernici sa stanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu
stanoviť normy, ktoré sú vyššie než uvedené v tejto smernici. Článok
8 – Transpozícia 38. Podľa tohto článku
musia členské štáty implementovať smernicu [18 mesiacov po jej
uverejnení] a k rovnakému dátumu predložiť Komisii znenie ustanovení,
ktoré ju transponujú do vnútroštátnych právnych predpisov. Článok
9 – Nadobudnutie účinnosti 39. V tomto článku sa
stanovuje, že táto smernica nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom
po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. 5. ZÁSADA SUBSIDIARITY 40. Cieľ tohto návrhu nie je
možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov,
keďže existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o práva na predbežnú
právnu pomoc pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a pre
vyžiadané osoby. Keďže cieľom návrhu je podporovať vzájomnú
dôveru, len opatrenia prijaté Európskou úniou zavedú konzistentné spoločné
minimálne normy, ktoré sa uplatňujú v rámci celej Európskej únie. Tento
návrh zblíži právne predpisy členských štátov, pokiaľ ide o predbežnú
právnu pomoc v trestnom konaní a právnu pomoc v konaní o európskom zatykači.
Tento návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity. 6. ZÁSADA PROPORCIONALITY 41. V súlade so zásadou
proporcionality táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie
príslušných cieľov. Starostlivo bola posúdená skutočnosť,
či by sa opatrenia mali prijať na úrovni EÚ, a v prípade, že áno, na
akej úrovni a v akej forme. Smernica sa zaoberá len aspektmi právnej pomoci v
trestnom konaní, ktoré sa stanovili ako veľmi dôležité na doplnenie a
zaistenie účinného uplatňovania práv v smernici o prístupe k
obhajcovi a na zlepšenie vzájomnej dôvery medzi systémami trestného súdnictva.
Komisia v tejto smernici nenavrhuje právne záväzné parametre pre testovanie oprávnenosti
alebo pre kvalitu. Týmito prvkami sa zaoberá odporúčanie Komisie, ktoré
dopĺňa tento návrh. 7. VPLYV NA ROZPOČET Tento návrh nemá vplyv na rozpočet EÚ. 2013/0409 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé
alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o
európskom zatykači EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 2 písm. b), so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru, so zreteľom na stanovisko Výboru
regiónov, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) Účelom tejto smernice je
zabezpečiť účinný výkon práva na prístup k obhajcovi, a to
prostredníctvom poskytnutia pomoci členskými štátmi osobám pozbaveným
osobnej slobody v začiatočnej fáze trestného konania a
vyžiadaným osobám v rámci postupov odovzdávania osôb podľa rámcového
rozhodnutia Rady 2002/584/SVV[11]
(konanie o európskom zatykači). (2) Táto smernica by mala
ustanovením minimálnych pravidiel o ochrane procesných práv podozrivých alebo
obvinených osôb posilniť dôveru členského štátu v systémy trestného
súdnictva iných členských štátov a tým pomôcť zlepšiť vzájomné
uznávanie rozhodnutí v trestných veciach. (3) V Štokholmskom programe[12] sa kladie veľký
dôraz na posilnenie práv jednotlivcov v trestnom konaní. V jeho bode 2.4
Európska rada vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy, v ktorých sa stanoví
postupný prístup[13]
na posilnenie práv obvinených alebo podozrivých osôb. (4) Doteraz boli prijaté tri
opatrenia týkajúce sa procesných práv v trestnom konaní, a to smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ[14],
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ[15] a smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2013/48/EÚ[16]. (5) Právna pomoc by mala
pokryť trovy obhajoby a trovy súdneho konania, ktoré vzniknú podozrivým
alebo obvineným osobám v trestnom konaní a vyžiadaným osobám v konaní o
európskom zatykači. (6) Rozsah a obsah práva na
prístup k obhajcovi sú stanovené v smernici 2013/48/EÚ. Podozrivá alebo
obvinená osoba v trestnom konaní by mala mať právo na prístup k obhajcovi
od chvíle, keď bola príslušnými orgánmi prostredníctvom úradného oznámenia
alebo inak upovedomená, že je podozrivá alebo obvinená zo spáchania trestného
činu, a to bez ohľadu na to, či bola pozbavená osobnej slobody.
Toto právo sa uplatňuje do ukončenia konania, čo znamená
právoplatné rozhodnutie o tom, či podozrivá alebo obvinená osoba spáchala
trestný čin, a to vrátane uloženia trestu a rozhodnutia o prípadnom
opravnom prostriedku. (7) Jedným zo základných prvkov
spravodlivého súdneho konania podľa Európskeho súdu pre ľudské práva
(„ESĽP“) je, že každý, kto je obvinený z trestného činu, je
účinne zastúpený obhajcom, v prípade potreby ustanoveným z úradnej moci.
Spravodlivosť súdneho konania si vyžaduje, aby bol podozrivému umožnený
prístup k právnej pomoci od momentu pozbavenia osobnej slobody. (8) V smernici 2013/48/EÚ sa
stanovuje, že v prípadoch, v ktorých sú podozrivé alebo obvinené osoby
pozbavené osobnej slobody, by členské štáty mali prijať potrebné
opatrenia, aby sa zabezpečilo, že podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú
pozbavené osobnej slobody, majú možnosť účinne vykonávať svoje
právo na prístup k obhajcovi, pokiaľ sa tohto práva nevzdali. (9) Aby podozrivé alebo obvinené
osoby, ktoré sú pozbavené osobnej slobody, mali možnosť účinne
vykonávať svoje právo na prístup k obhajcovi v začiatočnej
fáze konania, nemali by čeliť situáciám, že musia čakať na
prístup k obhajcovi počas spracovania žiadosti o právnu pomoc a
posudzovania kritérií oprávnenosti na právnu pomoc. Členské štáty by preto
mali zabezpečiť, aby bola účinná predbežná právna pomoc dostupná
bez zbytočného odkladu po pozbavení osobnej slobody a pred akýmkoľvek
výsluchom, a mala by byť dostupná aspoň do prijatia rozhodnutia o
právnej pomoci príslušným orgánom a, v prípadoch úplného alebo
čiastočného zamietnutia, do nadobudnutia právoplatnosti takéhoto
rozhodnutia, alebo, v prípade kladného posúdenia žiadosti o právnu pomoc, do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu o ustanovení
obhajcu. (10) Členské štáty by mali
zabezpečiť, aby sa predbežná právna pomoc poskytovala v nevyhnutnom
rozsahu a nebola obmedzená spôsobom, ktorý by bránil podozrivým alebo obvineným
osobám, ktoré sú pozbavené osobnej slobody, účinne vykonávať právo na
prístup k obhajcovi, ako sa stanovuje najmä v článku 3 ods. 3 smernice
2013/48/EÚ. (11) Vyžiadané osoby v konaní o
európskom zatykači, ktoré sú pozbavené osobnej slobody, by mali mať
právo na predbežnú právnu pomoc najneskôr po pozbavení osobnej slobody vo
vykonávajúcom členskom štáte a aspoň do prijatia rozhodnutia o právnej
pomoci príslušným orgánom a, v prípadoch úplného alebo čiastočného
zamietnutia, do nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, alebo, v
prípade kladného posúdenia žiadosti o právnu pomoc, do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu o ustanovení obhajcu. (12) Členské štáty by mali
mať možnosť stanoviť, že trovy týkajúce sa predbežnej právnej
pomoci pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a trovy
týkajúce sa predbežnej právnej pomoci pre vyžiadané osoby možno od týchto osôb
vymáhať, ak sa na základe následného posúdenia toho, či majú právo na
právnu pomoc, zistí, že podľa vnútroštátneho práva nespĺňajú
kritériá na poskytnutie právnej pomoci. (13) S cieľom zaistiť,
aby mali vyžiadané osoby účinný prístup k obhajcovi vo vykonávajúcom
členskom štáte, by členské štáty mali zabezpečiť, aby mali
tieto osoby prístup k právnej pomoci až do odovzdania, alebo, v prípadoch
neodovzdania, do nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia o odovzdaní.
Právo na právnu pomoc je možné podmieniť posúdením prostriedkov vyžiadanej
osoby a/alebo skutočnosti, či je poskytnutie právnej pomoci v záujme
spravodlivosti. Posúdenie sa vykoná na základe príslušných kritérií
oprávnenosti v príslušnom vykonávajúcom členskom štáte. (14) S cieľom zaistiť,
aby mohli vyžiadané osoby vo vydávajúcom členskom štáte účinne v
súlade so smernicou 2013/48/EÚ vykonávať svoje právo zvoliť si
obhajcu s úlohou pomáhať obhajcovi vo vykonávajúcom členskom štáte,
by mal vydávajúci členský štát zabezpečiť, aby mali vyžiadané
osoby prístup k právnej pomoci na účely konania o európskom zatykači
vo vykonávajúcom členskom štáte. Toto právo je možné podmieniť
posúdením prostriedkov vyžiadanej osoby a/alebo skutočnosti, či je
poskytnutie právnej pomoci v záujme spravodlivosti. Posúdenie sa vykoná na
základe príslušných kritérií oprávnenosti v príslušnom vydávajúcom
členskom štáte. (15) V tejto smernici sa stanovuje
právo na predbežnú právnu pomoc pre deti pozbavené osobnej slobody a právo na
právnu pomoc pre deti, ktoré sú vyžiadané v konaní o európskom zatykači. (16) Pri implementácii tejto
smernice by členské štáty mali zabezpečiť dodržiavanie
základného práva na právnu pomoc, ako sa stanovuje v článku 47 ods. 3
charty a v článku 6 ods. 3 písm. c) EDĽP a zaistiť, aby bola
právna pomoc dostupná pre tých, ktorí nemajú dostatok prostriedkov na právnu
pomoc, v prípadoch, keď si to vyžaduje záujem spravodlivosti. (17) Členské štáty by mali
zbierať údaje o tom, ako podozrivé alebo obvinené osoby a vyžiadané osoby
využívajú právo na právnu pomoc. Členské štáty by mali takisto
zbierať údaje o počte prípadov, v ktorých sa predbežná právna pomoc
poskytla podozrivým alebo obvineným osobám, ako aj vyžiadaným osobám, a o
počte prípadov, keď sa toto právo nevyužilo. Takéto údaje by mali
zahŕňať počet žiadostí o právnu pomoc v konaní o európskom
zatykači, keď členský štát koná ako vydávajúci a vykonávajúci
štát, ako aj o počte prípadov, v ktorých sa táto pomoc udelila. Mali by sa
takisto zbierať údaje o nákladoch na poskytnutie predbežnej právnej pomoci
pre osoby pozbavené osobnej slobody a vyžiadané osoby. (18) Táto smernica by sa mala
uplatňovať na podozrivé alebo obvinené osoby bez ohľadu na ich
právne postavenie, občianstvo alebo štátnu príslušnosť.
V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v Charte
základných práv Európskej únie a Európskom dohovore o ľudských právach
vrátane zákazu mučenia a neľudského a ponižujúceho zaobchádzania,
práva na slobodu a bezpečnosť, rešpektovania súkromného a rodinného
života, práva na nedotknuteľnosť osoby, práva dieťaťa,
integrácie osôb so zdravotným postihnutím, práva na účinný prostriedok
nápravy a práva na spravodlivé súdne konanie, prezumpcie neviny a práva na
obhajobu. Táto smernica by sa mala vykonávať v súlade s týmito právami a
zásadami. (19) Touto smernicou sa stanovujú
minimálne pravidlá. Členské štáty môžu rozšíriť práva stanovené v
tejto smernici s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany. Takáto
vyššia úroveň ochrany by nemala predstavovať prekážku vzájomného
uznávania súdnych rozhodnutí, ktoré majú tieto minimálne pravidlá
uľahčovať. Úroveň ochrany by nemala byť nikdy nižšia
ako úroveň, ktorú poskytujú normy stanovené v charte alebo EDĽP, ako
ich v judikatúre vykladá Súdny dvor a ESĽP. (20) Keďže cieľ tejto
smernice, a to stanovenie spoločných minimálnych pravidiel práva
podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní na právnu pomoc, nemožno
uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu
opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať
opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o
Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného
článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie
týchto cieľov. (21) [V súlade s článkom 3
Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s
ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je
pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, tieto
členské štáty oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a
uplatňovaní tejto smernice] ALEBO [V súlade s článkami 1 a 2
Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s
ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je
pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez
toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu sa tieto členské
štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou
viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu][17]. (22) V súlade s článkami 1 a 2
Protokolu 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a
Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí
tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu, PRIJALI TÚTO SMERNICU: Článok 1 Predmet úpravy 1. Touto smernicou sa stanovujú
minimálne pravidlá týkajúce sa: a) práva na
predbežnú právnu pomoc pre podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní,
ktoré sú pozbavené osobnej slobody, a b) práva na
predbežnú právnu pomoc a právnu pomoc pre vyžiadané osoby, na ktoré sa
vzťahuje konanie o európskom zatykači. 2. Táto smernica
dopĺňa smernicu 2013/48/EÚ. Žiadne ustanovenie tejto smernice sa
nesmie vykladať spôsobom, ktorý by obmedzoval práva stanovené v smernici
2013/48/EÚ. Článok 2 Rozsah pôsobnosti Táto smernica sa vzťahuje na: a) podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom
konaní, ktoré sú pozbavené osobnej slobody a ktoré majú právo na prístup k
obhajcovi podľa smernice 2013/48/EÚ; b) vyžiadané osoby. Článok 3 Vymedzenie
pojmov Na účely tejto smernice sa uplatňujú
tieto vymedzenia pojmov: a) právna pomoc znamená finančné
prostriedky a pomoc členského štátu na zabezpečenie účinného
výkonu práva na prístup k obhajcovi, b) predbežná právna pomoc je právna pomoc pre
osobu pozbavenú osobnej slobody až do prijatia rozhodnutia o právnej pomoci, c) „vyžiadaná osoba“ je osoba, na ktorú sa
vzťahuje európsky zatykač, d) „obhajca“ je akákoľvek osoba, ktorá je
v súlade s vnútroštátnym právom, napríklad na základe akreditácie oprávneným
orgánom, spôsobilá a oprávnená poskytovať právne poradenstvo a právnu
pomoc podozrivým alebo obvineným osobám. Článok 4 Prístup k predbežnej právnej pomoci 1. Členské štáty
zabezpečia, aby tieto osoby, ak si to želajú, mali právo na predbežnú
právnu pomoc: a) podozrivé
alebo obvinené osoby v trestnom konaní, ktoré sú pozbavené osobnej slobody; b) vyžiadané
osoby pozbavené osobnej slobody vo vykonávajúcom členskom štáte. 2. Predbežná právna pomoc sa
poskytne bez zbytočného odkladu po pozbavení osobnej slobody a v každom
prípade pred výsluchom. 3. Predbežná právna pomoc sa
zabezpečí až do prijatia konečného rozhodnutia o právnej pomoci a
nadobudnutia jeho právoplatnosti alebo do chvíle kým nastanú účinky
rozhodnutia o ustanovení obhajcu poskytujúceho právnu pomoc, ak bola podozrivým
alebo obvineným osobám právna pomoc udelená. 4. Členské štáty
zabezpečia, aby sa predbežná právna pomoc poskytovala v rozsahu
nevyhnutnom na účinný výkon práva na prístup k obhajcovi podľa
smernice 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi, a najmä so zreteľom na
jej článok 3 ods. 3. 5. Členské štáty majú možnosť
stanoviť, že trovy týkajúce sa predbežnej právnej pomoci možno od
podozrivých alebo obvinených osôb a vyžiadaných osôb vymáhať, ak
podľa vnútroštátneho práva nespĺňajú kritériá oprávnenosti na
poskytnutie právnej pomoci. Článok 5 Právna pomoc pre vyžiadané osoby 1. Vykonávajúci členský
štát zabezpečí, aby mali vyžiadané osoby právo na prístup k právnej pomoci
po zatknutí na základe európskeho zatykača až do odovzdania, alebo, v
prípadoch neodovzdania, do nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia o
odovzdaní. 2. Vydávajúci členský štát
zabezpečí, aby mali vyžiadané osoby, ktoré využijú svoje právo zvoliť
si obhajcu vo vydávajúcom členskom štáte, aby pomáhal obhajcovi vo
vykonávajúcom členskom štáte podľa článku 10 smernice 2013/48/EÚ,
právo na právnu pomoc v tomto členskom štáte na účely konania o
európskom zatykači vo vykonávajúcom členskom štáte. 3. Právo na právnu pomoc uvedené
v odsekoch 1 a 2 je možné podmieniť posúdením prostriedkov vyžiadanej
osoby a/alebo skutočnosti, či je poskytnutie právnej pomoci v záujme
spravodlivosti. Posúdenie sa vykoná na základe príslušných kritérií
oprávnenosti v príslušnom členskom štáte. Článok 6 Poskytovanie údajov 1. Členské štáty zbierajú
údaje o tom, ako sa vykonávajú práva uvedené v článkoch 4 a 5. 2. Členské štáty zašlú
tieto údaje Komisii do [36 mesiacov od uverejnenia tejto smernice] a
potom každé dva roky. Článok
7 Doložka zákazu zníženia úrovne ochrany Žiadne ustanovenie tejto smernice sa nesmie vykladať ako
obmedzovanie alebo odchýlka od akýchkoľvek práv a procesných záruk, ktoré
sú zaručené podľa Charty základných práv Európskej únie, Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo iných
relevantných ustanovení medzinárodného práva alebo práva ktoréhokoľvek z
členských štátov, ktorý poskytuje vyššiu úroveň ochrany. Článok 8 Transpozícia 1. Členské štáty uvedú do
účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na
dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [18 mesiacov od
uverejnenia tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. 2. Členské štáty uvedú
priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto
smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 3. Členské štáty oznámia
Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v
oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 9 Nadobudnutie
účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 10 Adresáti Táto smernica
je určená členským štátom v súlade so zmluvami. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu Predseda Predseda [1] Ú. v. EÚ C
115, 4.5.2010, s. 1. [2] Smernica
2010/64/EÚ o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ
L 280, 26.10.2010, s. 1). [3] Smernica
2012/13/EÚ o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142,
1.6.2012, s. 1). [4] Smernica 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi v
trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie
tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a
s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013,
s. 1). [5] Včasný
zásah môže takisto pomôcť znížiť počet prípadov vyšetrovacej
väzby (po zavedení podobného mechanizmu vo Francúzsku klesla miera vyšetrovacích
väzieb o 30 % a v Belgicku o 20 %). [6] Návrh
nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry, COM (2013) 534 final,
17.7.2013. [7] Komisia v
reakcii vyhlásila: „Komisia plánuje v priebehu roku 2013 predložiť
návrh právneho nástroja o právnej pomoci, ktorý bude vychádzať z
hĺbkovej analýzy rôznych vnútroštátnych systémov a ich finančného
dosahu, s cieľom posilniť procesné práva podozrivých alebo obvinených
osôb v trestnom konaní v súlade s plánom realizácie.“ [8] Pozri
napr.: „The practical operation of legal aid in the EU“, (Praktické
fungovanie právnej pomoci v EÚ), Fair Trials International, júl 2012, „Compliance
of Legal Aid systems with the European Convention on Human Rights in seven
jurisdictions“, (Súlad systémov právnej pomoci s dohovorom o ľudských
právach v siedmich jurisdikciách), Správa justičnej siete, ktorá sa týkala
Bulharska, Českej republiky, Anglicka a Walesu, Nemecka, Grécka, Írska a
Litvy, apríl 2013, ECBA Cornerstones on Legal Aid, máj 2013, odporúčania
CCBE o právnej pomoci. [9] Salduz/Turecko, ESĽP, Veľká komora, rozsudok z
27. novembra 2008. [10] Dayanan/Turecko žiadosť č. 7377/03, rozsudok z
13. októbra 2009, body 30 – 32. [11] Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002
o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými
štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1). [12] Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1. [13] Ú. v. EÚ C 291, 4.12.2009, s. 1. [14] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20.
októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v.
EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1). [15] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22.
mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142,
1.6.2012, s. 1). [16] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22.
októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o
európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení
osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po
pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1). [17] Konečné znenie tohto odôvodnenia smernice bude
závisieť od stanoviska Spojeného kráľovstva a Írska prijatého v
súlade s ustanoveniami protokolu č. 21.