DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

1.1.        Všeobecný kontext

Opatrenia proti porušovaniu colných predpisov sú neoddeliteľnou súčasťou ochrany finančných záujmov Únie a rozvoja colnej spolupráce.

Colné predpisy možno porušiť mnohými spôsobmi, medzi ktoré patrí nesprávny opis dovezeného tovaru s cieľom využiť nižšie clá, nesprávne deklarovanie pôvodu tovaru s cieľom vyhnúť sa antidumpingovým poplatkom a/alebo kvótam pre kvantitatívne obmedzenia dovozu alebo zneužitie tranzitného systému takým spôsobom, že skutočne dovezený tovar je deklarovaný ako tovar v tranzite s cieľom vyhnúť sa príslušným clám.

V záujme boja proti tomuto porušovaniu colných predpisov je potrebná rozsiahla výmena informácií v rámci spolupráce tak medzi členskými štátmi navzájom, ako aj medzi členskými štátmi a Komisiou. Hoci táto spolupráca už úspešne funguje, zistilo sa, že v mnohých oblastiach je nevyhnutné vykonať ďalšie kroky, najmä v oblasti fungovania systému boja proti colným podvodom a zlepšenia riadenia colných rizík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie[1].

1.2.        Právny rámec

Medzi hlavné právne nástroje vzťahujúce sa na porušovanie colných predpisov v tejto súvislosti patrí nariadenie (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach a rozhodnutie Rady 2009/917/SVV z 30. novembra 2009 o využívaní informačných technológií na colné účely.

Nariadenie (ES) č. 515/97 upravuje otázky týkajúce sa colnej únie, ktorá je oblasťou výlučnej právomoci EÚ podľa článku 3 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Rozhodnutie Rady 2009/917/SVV rieši záležitosti týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorá je podľa článku 4 ods. 2 písm. j) ZFEÚ oblasťou spoločných právomocí Únie a členských štátov.

Na tomto základe Komisia vytvorila na účely vykonávania príslušných právnych predpisov IT štruktúru, informačný systém na boj proti podvodom (AFIS), ktorý obsahuje databázy pre colné otázky a otázky týkajúce sa spolupráce v oblasti presadzovania práva.

1.3.        Špecifické problémy

1.3.1.     Potreba riešiť nedostatky v existujúcich systémoch na odhaľovanie colných podvodov

Existujú rôzne clá, dane, sadzby a množstvové obmedzenia, ktoré musia obchodníci legálne pôsobiaci v EÚ dodržiavať. Finančný zisk plynúci z obchádzania týchto poplatkov motivuje k páchaniu podvodov, napríklad k nesprávnemu deklarovaniu pôvodu, nesprávnemu opisu tovaru a zneužitiu tranzitného systému. Toto riziko je o to väčšie, že existujúce systémy pre odhaľovanie colných podvodov stále nie sú dostatočne rozvinuté a prostriedky kontroly skutočného pôvodu dovážaného tovaru sú v súčasnosti obmedzené. Colní úradníci predovšetkým nemôžu overiť, či deklarovaný pôvod tovaru súhlasí s trasou kontajnera, v ktorom sa preváža tovar. Informácie o pohyboch kontajnerov (správy o stave kontajnerov – CSM) sa pri odhaľovaní prípadov nesprávneho deklarovania pôvodu považujú za rozhodujúce. Súčasný systém pre odhaľovanie nesprávneho opisu tovaru je tiež nedostatočný. V tejto súvislosti vychádzajú colné orgány pri identifikácii podozrivých prípadov z oznámení, ktoré môžu pochádzať z rôznych zdrojov (napríklad od iných colných orgánov alebo hospodárskych subjektov) a z analýzy rizík na základe obmedzených údajov. Hlavným nedostatkom tohto postupu je skutočnosť, že kontroly stále nie sú dostatočne cielené, keďže sú založené na analýzach obmedzeného počtu údajov. Nedostatky existujú aj v systéme pre odhaľovanie zneužívania tranzitného systému. Postup, ktorý sa v súčasnosti používa na overenie tovaru v tranzite, pozostáva z kontroly dokumentov a fyzických kontrol. Účinnosť a efektívnosť týchto metód je však obmedzená dostupnými zdrojmi a nedostatočným rozsahom a kvalitou dostupných údajov na účely automatizovanej analýzy rizík a cielenie kontrol. S cieľom účinného zamerania sa na prípady nesprávneho deklarovania pôvodu, nesprávneho opisu tovaru a zneužitia tranzitného systému je vhodné na identifikáciu podozrivých zásielok použiť automatizované a vedecké metódy analýzy rizík. Komisia sa domnieva, že tieto metódy sa môžu uplatňovať účinnejšie a efektívnejšie, ak budú podporované systematickou dostupnosťou kvalitných a včasných údajov o správach CSM, dovoze, vývoze a tranzite na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

1.3.2.     Potreba zdokonaliť riadenie colných rizík a bezpečnosť dodávateľského reťazca na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ

Uznáva sa potreba vytvoriť rovnocennú úroveň colných kontrol tovaru dovážaného/vyvážaného z colného územia Únie, ako aj potreba zaviesť rámec pre riadenie rizík na úrovni celej Únie s cieľom podporovať spoločný prístup. V tomto kontexte stanovuje nariadenie (ES) č. 648/2005, ktorým sa mení Colný kódex Spoločenstva, spoločný rámec pre riadenie rizík, ktorý uplatňuje Komisia a členské štáty. Komisia vo svojom oznámení o riadení colných rizík a bezpečnosti dodávateľského reťazca[2] identifikovala niekoľko strategických problémov týkajúcich sa vykonávania. Veľmi dôležité sú najmä problémy, ktoré spôsobuje rozdielna dostupnosť a kvalita údajov potrebných na preverovanie bezpečnosti a bezpečnostných rizík pred vstupom tovaru. V oznámení sa zdôrazňuje, že „hlavnou prioritou je poskytovanie kvalitných údajov obchodníkmi a dostupnosť týchto údajov pre orgány zapojené do riadenia rizík na príslušnej úrovni“. Zber správ CSM a ich začlenenie do analýzy rizík pred vstupom môže v tejto súvislosti podstatne prispieť k všeobecnému zvýšeniu bezpečnosti dodávateľského reťazca a podporiť činnosť Komisie a členských štátov pri riadení rizík uvedených v článku 4 ods. 25 Colného kódexu Spoločenstva vrátane hrozieb pre bezpečnosť a ochranu Únie, verejné zdravie, životné prostredie a spotrebiteľov.

1.3.3.     Potreba riešiť omeškania vo vyšetrovaniach vedených úradom OLAF

V dôsledku nedávneho zavedenia systému e-Customs (elektronické colníctvo) uchovávajú podkladové dokumenty k dovozným a vývozným vyhláseniam (faktúra, osvedčenie o pôvode atď.) hospodárske subjekty a nie colné správy. Je dôležité poznamenať, že tieto dokumenty často potrebuje OLAF pri svojom vyšetrovaní. V súčasnosti postupuje OLAF pri získavaní týchto dokladov tak, že zašle žiadosť členským štátom. Takýto systém však nie je efektívny, pretože ako už bolo uvedené, členské štáty už nemajú príslušné informácie k dispozícii a predtým, ako ich zašlú Komisii, musia o ne požiadať hospodárske subjekty. Takto sa stratí veľa času, kým OLAF získa k dokladom prístup. V súčasnosti v právnom rámci neexistuje ustanovenie, ktoré by bolo možné použiť na urýchlenie postupov týkajúcich sa vyšetrovaní úradu OLAF.

1.3.4.     Potreba objasniť možnosť obmedzenia viditeľnosti údajov

Informačný systém AFIS v súčasnosti nie je dostatočne využívaný, pretože členské štáty nedokážu vybrať potenciálnych užívateľov informácií, ktoré vkladajú do systému. Ochrana finančných záujmov Únie a colná spolupráca preto nie sú optimálne a bránia im zbytočné prekážky. Preto je potrebné technicky objasniť, že údaje, ktoré vkladajú vlastníci, môžu byť obmedzené pre konkrétnych užívateľov. Ustanovenie v nariadení, ktoré by jasne umožňovalo vlastníkom údajov obmedziť viditeľnosť pre konkrétnych užívateľov, by značne zlepšilo výmenu informácií a zlepšilo možnosti prevencie, odhaľovania a vyšetrovania colných podvodov. Obmedzená viditeľnosť navyše zabezpečuje dôvernosť, a tým zvyšuje úroveň istoty v systéme. Schopnosť chrániť citlivé údaje by viedla k vyššej ochote sprístupňovať informácie v rámci systému AFIS. Funkcia obmedzenej viditeľnosti by okrem toho umožnila Komisii zlepšiť správu údajov, čím by sa umožnilo informácie ukladať, aktualizovať a vyhľadávať a nielen si ich vymieňať.

1.3.5.     Potreba zefektívniť dohľad nad ochranou údajov

V súlade so súčasnými právnymi predpismi vykonávajú audity dva rôzne orgány (t. j. európsky dozorný úradník pre ochranu údajov – EDPS a spoločný colný dozorný orgán – CJSA). Vyskytujú sa prípady, keď pre nedostatok koordinácie medzi týmito orgánmi vznikajú rozdielne odporúčania, ktoré vedú k neefektívnemu využívaniu zdrojov v Komisii a členských štátoch. Proces realizácie sa predlžuje, pretože je potrebné vyhovieť odporúčaniam EDPS aj CJSA. To vedie k neefektívnosti a k vzniku dodatočných nákladov z hľadiska času a zdrojov. Vykonávanie odporúčaní môže trvať aj rok po konaní auditu. Medzi dozornými orgánmi je preto nevyhnutná užšia spolupráca.

Ďalším problémom v oblasti ochrany údajov, ktorý je potrebné lepšie vyjasniť, je zodpovednosť za technické systémy zriadené Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 515/97. V súčasnosti poskytuje Komisia členským štátom technickú pomoc, odbornú prípravu, činnosť v oblasti komunikácie a inú operačnú podporu prostredníctvom technických systémov. Zodpovednosť za dohľad nad ochranou údajov vzhľadom na tieto technické systémy však nebola vyslovene určená. Z tohto dôvodu návrh objasňuje právomoci EDPS.

1.3.6.     Potreba objasniť prípustnosť dôkazov zhromaždených v rámci vzájomnej pomoci

V súčasnosti sa vnútroštátni prokurátori zdráhajú používať dokumenty získané prostredníctvom kanálov vzájomnej pomoci ako dôkaz v trestnom konaní, pretože ustanovenia nariadenia (ES) č. 515/97 sa o tejto možnosti nevyjadrujú dostatočne jasne. Nevyhnutným dôsledkom je meškanie vo vnútroštátnom trestnom konaní alebo dokonca zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania. Je dôležité uviesť, že sa tým tiež oslabí zásada právnej istoty, pretože dochádza k rôznym výkladom príslušných ustanovení nariadenia (ES) č. 515/97. Treba objasniť, že prokurátori môžu použiť dôkazy získané prostredníctvom vzájomnej pomoci vo vnútroštátnom trestnom konaní. Návrh nezaväzuje vnútroštátne súdy prijať takéto dôkazy automaticky, pretože sa stále musia riadiť vnútroštátnymi procesnými pravidlami.

1.3.7.     Európska prokuratúra

Komisia nedávno navrhla zriadenie Európskej prokuratúry[3]. Vzhľadom na súvisiace zmeny vo vyšetrovaní a stíhaní trestnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie by Komisia mala po vytvorení Európskej prokuratúry posúdiť potrebu upraviť platné nariadenie. Všetky vnútroštátne orgány členských štátov a všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie musia v takom prípade okamžite informovať Európsku prokuratúru o každom konaní, ktoré by mohlo v rámci jej právomoci predstavovať trestný čin. Podľa návrhu nariadenia o vytvorení Európskej prokuratúry bude mať Európska prokuratúra prístup do databáz, ktoré v súlade s týmto nariadením prevádzkuje Komisia alebo členské štáty.

1.4.        Navrhované riešenie

V záujme riešenia uvedených nedostatkov je podľa všetkého potrebné zmeniť nariadenie (ES) č. 515/97.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

2.1.        Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uskutočnila konzultácie so zainteresovanými stranami pri viacerých príležitostiach a vzala do úvahy ich pripomienky.

2.1.1.     Colné orgány členských štátov

Konzultácie s členskými štátmi sa uskutočnili vo februári 2012 prostredníctvom dotazníka. Členské štáty poukázali na potrebu prístupu k colným údajom (dovoz, tranzit a vývoz) o transakciách v inom členskom štáte a vyjadrili sa k užitočnosti informácií o pohybe kontajnerov. Poskytli tiež svoj názor na najlepší spôsob zberu, uchovávania a analýzy týchto informácií.

V máji 2012 usporiadala Komisia konferenciu s cieľom získať od odborníkov z členských štátov spätnú väzbu a návrhy týkajúce sa celkového fungovania informačného systému na boj proti podvodom (AFIS), ako aj vykonávania a vyhliadok v súvislosti s nariadením (ES) č. 515/97. Konferencia pozostávala z plenárneho zasadnutia a štyroch seminárov zameraných na právne problémy, spoločné colné operácie, aplikácie, technické aspekty a aspekty bezpečnosti IT v súčasnom stave a budúcom vývoji systému AFIS.

Pri viacerých príležitostiach uskutočnila Komisia konzultácie s „výborom pre vzájomnú pomoc“ ustanoveným na základe článku 43 nariadenia (ES) č. 515/97, ktorý pozostáva zo zástupcov členských štátov zodpovedných za záležitosti vzájomnej administratívnej pomoci. Posledné diskusie prebehli na zasadnutiach 24. mája 2012 a 25. septembra 2012.

2.1.2.     Lodné spoločnosti – Svetová rada pre lodnú dopravu

Hlavné konzultácie s odvetvím lodnej dopravy sa uskutočnili 15. marca 2012 s účasťou súkromných spoločností a Svetovej rady pre lodnú dopravu (WSC)[4]. Cieľom bolo informovať dopravcov o navrhovanej iniciatíve a získať od nich spätnú väzbu v súvislosti s plánovaným poskytovaním správ CSM Komisii. Komisia tiež navrhla pilotné cvičenie v tejto oblasti. Diskusia bola zameraná na typ údajov, ktoré musia dopravcovia Komisii o kontajneroch poskytnúť, spôsob, akým by tieto údaje mali poskytovať, ako aj metódy prenosu atď. Komisia sa snažila čo najviac zapojiť predstaviteľov odvetvia do príprav s cieľom uľahčiť vykonávanie návrhu.

Okrem toho sa Komisia niekoľkokrát stretla s predstaviteľmi WSC.

Na základe týchto konzultácií bol určený typ informácií, ktoré majú spoločnosti predkladať. Najhospodárnejší spôsob prenosu týchto informácií je „globálny výpis“, t. j. denný výpis všetkých pohybov kontajnerov. Spoločnosti si môžu prípadne vybrať možnosť selektívneho predkladania údajov. Ostatné postupy bude potrebné presnejšie určiť.

Predstavitelia lodného priemyslu zdôraznili potrebu zabezpečiť, aby sa údaje poskytnuté spoločnosťami zasielali iba raz. Komisia by potom mala byť zodpovedná za poskytnutie týchto údajov medzinárodným a/alebo európskym inštitúciám, ako aj členským štátom na účely, na ktoré bola databáza vytvorená.

2.1.3.     Dozorní úradníci na ochranu údajov

V priebehu príprav tohto návrhu sa v máji a v júni 2012 uskutočnili stretnutia s EDPS a CJSA.

2.2.        Posúdenie vplyvu

Komisia vykonala posúdenie vplyvu možností politiky, pričom zohľadnila konzultácie so zainteresovanými stranami. Okrem iného dospela k záveru, že medzi riešenia, ktoré sú cieľom hlavných zmien nariadenia, by patrilo:

· Vytvorenie lepších podmienok pre boj proti colným podvodom spojeným s nesprávnym deklarovaním pôvodu tovaru predkladaním správ o stave kontajnerov námornými dopravcami Komisii. Odporúčaným spôsobom predkladania informácií je globálne vykazovanie („globálny výpis“), ktoré by predstavovalo takmer nulové náklady. Pripúšťa sa aj alternatívny spôsob predkladania údajov.

· Zlepšenie podmienok pre boj proti colným podvodom spojeným s nesprávnym opisom tovaru prostredníctvom vytvorenia centrálnej databázy údajov o dovoze a vývoze. Pre poskytovanie takýchto údajov by bolo potrebné vytvoriť právny základ. Toto opatrenie nebude znamenať žiadne dodatočné náklady pre členské štáty, pretože požadované informácie v elektronickom formáte už existujú, a to v príslušných databázach prevádzkovaných Komisiou. Preto je potrebný iba súhlas členských štátov na kopírovanie týchto údajov.

· Vytvorenie podmienok pre zlepšený boj proti colným podvodom spojeným so zneužívaním tranzitného systému vytvorením centralizovaného zoznamu údajov týkajúcich sa tranzitu.

· Urýchlenie vyšetrovaní vedených úradom OLAF umožnením priameho prístupu k podkladovým dokumentom k dovozným a vývozným vyhláseniam. Očakávané náklady pre súkromných prevádzkovateľov sú takmer nulové, pretože povinnosť viesť príslušnú dokumentáciu už existuje (podnikom túto povinnosť ukladajú vnútroštátne predpisy a aj Colný kódex). Treba uviesť, že pre potreby vyšetrovaní vedených úradom OLAF sa očakáva veľmi nízky počet žiadostí (niekoľko prípadov za rok) adresovaných hospodárskym subjektom.

Zo záverov posúdenia vplyvu vyplynulo, že navrhované možnosti sú v súlade so základnými právami. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že plánovaná databáza správ CSM by neobsahovala žiadne osobné údaje. Databázy údajov o dovoze, vývoze a tranzite by obsahovali osobné údaje, pričom ochranu týchto údajov by kontroloval EDPS v súlade s platnými normami ustanovenými v nariadení (ES) č. 515/97.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

3.1.        Právny základ

Návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 515/97 by mal vychádzať z článkov 33 a 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Článok 33 ZFEÚ predstavuje základ pre pokrytie väčšiny rozsahu výmeny informácií medzi colnými orgánmi navzájom a medzi colnými orgánmi a Komisiou na účely spolupráce v colnej oblasti. V článku 325 ZFEÚ sa stanovuje právomoc EÚ prijímať nevyhnutné opatrenia v oblasti predchádzania podvodom a inému protiprávnemu konaniu, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a boja proti nim, „čo má pôsobiť odradzujúco“. V článku 325 ods. 4 a článku 33 ZFEÚ sa stanovuje legislatívny postup, na základe ktorého sa majú tieto nevyhnutné opatrenia prijať s cieľom zabezpečiť účinnú a rovnocennú ochranu.

3.2.        Subsidiarita, proporcionalita a rešpektovanie základných práv

3.2.1.     Subsidiarita a proporcionalita

Potreba právnych predpisov na úrovni EÚ týkajúcich sa vzájomnej administratívnej pomoci a colnej spolupráce vychádza z týchto skutočností:

· Európsky zákonodarca už uznal potrebu právnych predpisov EÚ týkajúcich sa vzájomnej administratívnej pomoci a colnej spolupráce prijatím nariadenia (ES) č. 515/97 a rozhodnutia Rady 2009/917/SVV.

· Je známe, že mnohé colné riziká sa prejavujú na nadnárodnej úrovni. Nezákonné dodávateľské reťazce sa dokážu rýchlo prispôsobiť vylepšeniam v oblasti riadenia rizík v určitom vstupnom bode a zamerať sa na iné miesta s nižšou úrovňou ochrany. Opatrenia na úrovni EÚ sú potrebné, aby sa na všetkých miestach vonkajších hraníc zabezpečila rovnaká úroveň ochrany pred colnými rizikami, ako sa plánovalo v nariadení (ES) č. 648/2005.

· Keďže obchod prebieha v celosvetovom meradle, samotné členské štáty nedokážu efektívne sledovať, zaznamenávať a zmierňovať riziká porušovania colných predpisov a iné colné riziká; doplnkovými opatreniami na úrovni EÚ by sa podstatne uľahčila činnosť členských štátov pri vyšetrovaní, najmä v prípadoch cezhraničného pohybu tovaru. Organizovaním činností v oblasti colnej spolupráce na úrovni EÚ by sa za predpokladu súdržného prístupu a koordinácie činností vytvorila významná pridaná hodnota.

· EÚ má výlučnú právomoc v oblasti prevencie podvodov a v oblasti colnej únie.

· Z konzultácií so zainteresovanými obchodnými stranami jasne vyplynulo, že náklady na jednotný systém centrálneho predkladania správ CSM budú nižšie ako náklady na predkladanie údajov iba tomu členskému štátu, cez ktorý kontajner vstupuje na colné územie Únie alebo ho opúšťa.

· EÚ má veľmi dobré predpoklady na riadenie takejto spoločnej činnosti, pretože má potrebné skúsenosti, systémy a odbornosť, aby zaručila rýchle a nákladovo efektívne zhromažďovanie, komunikáciu a výmenu údajov.

· Samotné vnútroštátne colné orgány nedokážu účinne sprístupňovať informácie a viesť rozsiahly boj proti porušovaniu colných predpisov a iným colným rizikám pri primeraných nákladoch. Systematický zber údajov potrebných na analýzu colných rizík, ktoré sú hrozbou pre EÚ a jej členské štáty, by pre 28 členských štátov predstavoval neprimerané úsilie a možno ho dosiahnuť účinnejšie a efektívnejšie prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ.

Možno teda konštatovať, že opatrenia EÚ zamerané na zber, uchovávanie, spracovanie a používanie údajov uvedených v tomto nariadení a ich sprístupnenie členským štátom sú v boji proti podvodom a iným colným rizikám nevyhnutné a primerané povahe a rozsahu rizík a spĺňajú zásadu subsidiarity.

3.2.2.     Súvis so základnými právami

Táto iniciatíva sa týka hlavne základného práva na ochranu osobných údajov. Toto právo je zakotvené v článku 8 Charty základných práv a článku 16 ZFEÚ, vychádzajúceho zo smernice 95/46/ES, a v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP).

Dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov je náležite zohľadnené už v nariadení (ES) č. 515/97 a rozhodnutí Rady 2009/917/SVV prostredníctvom prísnych pravidiel týkajúcich sa obsahu údajov, ich uchovávania a dohľadu nad ochranou údajov. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že plánovaná databáza správ CSM by neobsahovala žiadne osobné údaje. Databázy údajov o dovoze, vývoze a tranzite by obsahovali osobné údaje, pričom ochranu týchto údajov by zabezpečoval EDPS v súlade s platnými normami ustanovenými v nariadení (ES) č. 515/97.

3.2.3.     Pridaná hodnota

Navrhované opatrenia na úrovni EÚ by podstatne zlepšili odhaľovanie, vyšetrovanie a predchádzanie colným podvodom, a to prostredníctvom intenzívnejšej výmeny informácií a dostupných dôkazov a prostredníctvom zlepšenia fungovania zavedeného systému, vďaka čomu by sa zvýšila efektívnosť a účinnosť opatrení. Podstatne by sa zvýšila zároveň schopnosť EÚ identifikovať a zmierňovať riziká uvedené v článku 4 ods. 25 Colného kódexu Spoločenstva vrátane hrozieb pre bezpečnosť a ochranu Únie, verejné zdravie, životné prostredie a spotrebiteľov. Plánované opatrenia následne posilnia ochranu finančných záujmov Únie, zlepšia riadenie rizík a podporia colnú spoluprácu.

V záujme zaručenia plnej hodnoty Komisia zabezpečí, aby sa riadenie a správa budúcich databáz a informácií týkajúcich sa správ CSM, tranzitu, dovozu a vývozu formálne rozdelilo medzi jej útvary, a to na účely uvedené v nariadení. Zabezpečí sa tým možnosť plynulo začleniť databázy do činností Komisie a členských štátov týkajúcich sa riadenia rizík vrátane rýchlej systematickej analýzy rizík pred vstupom a výstupom tovaru. Na účely zefektívnenia prevádzkového riadenia a rozdelenia zodpovednosti za ochranu a bezpečnosť údajov sa vytvorí primeraná riadiaca štruktúra medzi útvarmi.

3.3.        Výber nástrojov

Navrhovaným nástrojom je nariadenie, čo zodpovedá nástroju, ktorý sa mení.

3.4.        Osobitné ustanovenia

3.4.1.     Vymedzenie pojmov – článok 2

Vymedzenie pojmov colných predpisov je aktualizované s cieľom zosúladiť terminológiu s colnou oblasťou, konkrétne pridaním odkazov k vstupu a výstupu tovaru. Vymedzení sú aj poskytovatelia služieb, ktorí pôsobia v medzinárodnom dodávateľskom reťazci, s cieľom objasniť, na koho sa vzťahujú povinnosti ustanovené v článku 18c ods. 1.

3.4.2.     Prípustnosť dôkazov – článok 12

Cieľom navrhovanej zmeny článku 12 je odstránenie právnej neistoty, ktorá v súčasnosti existuje v súvislosti s možným použitím informácií získaných v rámci vzájomnej pomoci ako dôkaz vo vnútroštátnom trestnom konaní.

3.4.3.     Informácie týkajúce sa pohybu kontajnerov – článok 18a a nové články 18c, 18d, 18e a 18f

V článku 18a nariadenia (ES) č. 515/97 sa stanovuje vytvorenie zoznamu na účely zberu údajov o pohybe kontajnerov a analýzy týchto údajov. Znenie tohto článku však nezaväzuje príslušné hospodárske subjekty (t. j. dopravcov) poskytnúť Komisii informácie, ktoré majú byť vložené do zoznamu (t. j. správy o stave kontajnerov – CSM). Preto je tento zoznam vzhľadom na nedostatočný prístup k potrebným údajom kvantitatívne obmedzený, a to napriek tomu, že Komisia otestovala jeho účinnosť a že systém analýzy dosahuje overenú kvalitu.

Cieľom navrhovaných zmien je zabezpečiť poskytovanie potrebných údajov zavedením povinnosti konkrétnych poskytovateľov služieb predkladať príslušné informácie podľa nového článku 18c. Tieto informácie môžu podstatne pomôcť v boji proti rôznym druhom colných podvodov, ako je nesprávne deklarovanie pôvodu, a pri riadení ostatných colných rizík uvedených v článku 4 ods. 25 Colného kódexu Spoločenstva.

V článku 18d sa uvádza, že pre kontajnery určené na prepravu na colné územie Únie je ohlasovacie obdobie ohraničené prázdnym stavom kontajnera. V praxi to znamená, že dopravcovia budú musieť predložiť správy CSM pre kontajnery dovezené do EÚ od okamihu, keď bol kontajner naposledy prázdny pred prevezením na colné územie Únie, až do okamihu, keď je opäť nahlásená jeho vyprázdnenie po opustení colného územia Únie. Pre kontajnery opúšťajúce colné územie Únie je ohlasovacie obdobie ohraničené nahlásením vyprázdnenia kontajnera mimo colného územia Únie. Ak nie je možné určiť konkrétne udalosti vyprázdňovania kontajnerov, dopravcovia môžu predložiť správy CSM podľa týchto lehôt:

(a) pre kontajnery, ktoré majú vstúpiť na colné územie Únie: 3 mesiace pred vstupom na colné územie Únie a 1 mesiac po vstupe na colné územie Únie alebo po dosiahnutí miesta mimo EÚ (podľa toho, čo nastane skôr),

(b) pre kontajnery opúšťajúce colné územie Únie: počas 3 mesiacov po odvezení kontajnera z colného územia Únie.

Bez toho, aby boli dotknuté výsledky prebiehajúcej analýzy, možno počítať s týmito hlavnými prvkami budúcich delegovaných aktov:

V delegovanom akte ustanovenom v článku 18f ods. 1 sa okrem iného presne vymedzia prípady, v ktorých bude nutné predložiť správy CSM Komisii. Môže ísť o tieto prípady: potvrdenie o rezervácii, príchod do nakladacieho alebo vykladacieho zariadenia, odchod z nakladacieho alebo vykladacieho zariadenia, nakládka alebo vykládka z dopravného prostriedku, pokyny pre plnenie alebo vyprázdňovanie, potvrdenie plnenia alebo vyprázdnenia, pohyb medzi terminálmi, prehliadka pri termináli a odosielanie na rozsiahlu opravu.

Pokiaľ ide o frekvenciu predkladania správ, každý dopravca sa môže rozhodnúť, či:

(a) bude na dennej báze predkladať všetky nové správy CSM vygenerované alebo získané prostredníctvom elektronického systému sledovania zariadení dopravcu počas predchádzajúcich 24 hodín bez ohľadu na to, či sa správy CSM týkajú kontajnerov, ktoré sú určené na vstup na colné územie Únie či na výstup z neho, alebo nie („výpis údajov“); alebo

(b) bude každodenne predkladať správy CSM, ktoré sa konkrétne týkajú kontajnerov (naložených aj prázdnych) určených na vstup na colné územie Únie/výstup z colného územia Únie a ktoré boli vygenerované alebo získané prostredníctvom elektronického systému sledovania zariadení dopravcu počas predchádzajúcich 24 hodín.

V delegovaných aktoch budú stanovené aj minimálne dátové prvky týkajúce sa predkladania správ CSM. Formát a spôsoby prenosu správ CSM sa určia prostredníctvom vykonávacích aktov.

3.4.4.     Údaje týkajúce sa dovozu, vývozu a tranzitu – nový článok 18g

S cieľom dosiahnuť lepšie cielené kontroly a zvýšiť účinnosť boja proti colným podvodom sa navrhuje zaviesť právny základ pre spracovanie údajov o dovoze a vývoze.

V súvislosti s údajmi týkajúcimi sa tranzitu prijala Komisia s členskými štátmi v roku 2011 administratívne dojednanie o tranzitnom informačnom systéme pre boj proti podvodom[5]. Na základe tohto dojednania OLAF automaticky získava informácie o pohybe tovaru v tranzite. OLAF tieto údaje analyzuje a podáva správy, ktoré pravidelne sprístupňuje členským štátom a zainteresovaným útvarom Komisie. Viaceré členské štáty sa však napriek uznaniu úsilia Komisie domnievajú, že Komisia by namiesto tohto dojednania mala pre danú činnosť definovať jasný právny základ. Návrhom sa zavádza primeraný právny základ. Pre členské štáty tým v súvislosti s ohlasovaním nevzniká žiadna dodatočná záťaž, pretože k obehu a výmene elektronických údajov medzi členskými štátmi už dochádza v rámci elektronického systému, ktorý Komisia prevádzkuje. Návrh sa týka rozmnožovania údajov zo systémov prevádzkovaných Komisiou a analýzy týchto údajov s cieľom sledovať prípady podvodov a vytvárať modely užitočné pri identifikácii možných prípadov colných podvodov a na účely ochrany finančných záujmov Európskej únie. Navrhovaná databáza bude k dispozícii Komisii a colným správam členských štátov. Prevádzkovateľom zodpovedným za tento zoznam je Komisia.

V článku 13 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, sa uvádza, že colné kontroly (s výnimkou náhodných kontrol) sa musia zakladať na analýze rizika za použitia techník automatického spracovania údajov, a v tejto súvislosti sa v ňom stanovuje vytvorenie spoločného rámca pre riadenie rizík. V článku 4 ods. 25 sa vymedzujú príslušné riziká a v článku 4 ods. 26 sa stanovujú činnosti riadenia rizík s cieľom zahrnúť činnosti, ako napríklad „zhromažďovanie údajov a informácií, analyzovanie a hodnotenie rizika, stanovenie a prijímanie opatrení a pravidelné monitorovanie a kontrola postupu a jeho výsledkov na základe medzinárodných a vnútroštátnych zdrojov a stratégií a zdrojov a stratégií Spoločenstva“. Je preto vhodné, aby sa zhromaždené údaje mohli použiť pri riadení rizík v prípade všetkých colných rizík, a aby bola za primeraných podmienok na tento účel zabezpečená ich dostupnosť pre príslušné orgány na úrovni EÚ a členských štátov.

3.4.5.     Podkladové dokumenty – nový článok 18h

V prípadoch, keď OLAF potrebuje na účely vyšetrovania podkladové colné dokumenty, nemôže si ich vyžiadať priamo od hospodárskych subjektov, ale žiadosť musia sprostredkovať vnútroštátne orgány. Výsledkom je omeškanie vo vyšetrovaní a často aj zlyhanie vyšetrovania z dôvodu premlčania. Problém vzniká hlavne v colných prípadoch, pri ktorých sa uplatňuje trojročná premlčacia lehota. Po zavedení systému e-Customs (elektronického colníctva) 1. januára 2011 sa situácia zhoršila, pretože podkladové dokumenty k dovozným a vývozným vyhláseniam (faktúra, osvedčenie o pôvode atď.) si ponechávajú hospodárske subjekty a nie colné správy.

S cieľom urýchliť postupy vyšetrovania sa navrhuje nové ustanovenie, ktorým by sa Komisia na účely vyšetrovania podľa nariadenia (ES) č. 515/97 splnomocnila na získanie dokumentov doplňujúcich dovozné a vývozné colné vyhlásenia priamo od súkromných spoločností.

3.4.6.     Obmedzená viditeľnosť a zverejňovanie orgánov – články 29 a 30

Očakáva sa, že zavedenie možnosti výberu potenciálnych používateľov údajov (obmedzená viditeľnosť) by viedlo k podstatne vyššiemu využívaniu databáz členskými štátmi a následne by prispelo k zvýšeniu efektívnosti. Navrhuje sa preto príslušná zmena článku 29. Navrhovaná zmena sa týka aj flexibilnejšieho spôsobu zverejňovania aktualizácií zoznamov príslušných orgánov uvedených v článkoch 29 a 30.

3.4.7.     Ochrana údajov – články 18b, 33, 37 a 38

Zložitá štruktúra dohľadu nad pravidlami ochrany údajov vyplýva z dvojitej právnej štruktúry colného informačného systému: článku 37 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 515/97 a článku 25 ods. 2 rozhodnutia Rady 2009/917/SVV, ktoré odrážajú štruktúru pred prijatím Lisabonskej zmluvy. Preto boli vytvorené dva samostatné orgány: CJSA a EDPS zabezpečujú vykonávanie pravidiel ochrany údajov v súlade s právnymi predpismi. Keďže sa však odporúčania vzťahujú na obidve časti IT systému, je samozrejme náročné uplatňovať rozdielne názory a odporúčania. Výsledkom je nadmerné využívanie zdrojov.

S cieľom riešiť tento problém návrh zavádza ustanovenie, ktorého cieľom je zjednodušenie a harmonizácia predpisov pre dohľad nad pravidlami ochrany údajov uplatniteľnými na jednotlivé systémy. Cieľom je zabezpečiť koherentnosť počas dohľadu a podporovať využívanie spoločných auditov, čo povedie k spoločnému predkladaniu správ.

Návrh navyše objasňuje, že EDPS zodpovedá za dohľad nad ochranou údajov technických systémov, ktoré zriadila Komisia na základe tohto nariadenia.

Návrhom sa zavádza aj maximálna doba uchovávania údajov desať rokov pre údaje uložené v CIS a okrem toho sa stanovuje, že v prípadoch uchovávania osobných údajov na dobu dlhšiu ako päť rokov je potrebné informovať EDPS.

V článku 38 o bezpečnosti spracovania sa zavádza osobitné ustanovenie s cieľom zabezpečiť pravidlá ochrany údajov.

3.4.8.     Súlad s Lisabonskou zmluvou – článok 23 ods. 4, článok 25 ods. 1, článok 33, článok 38, článok 43 a článok 43a

S cieľom zabezpečiť väčší súlad nariadenia (ES) č. 515/97 so Zmluvou o fungovaní Európskej únie zohľadňuje navrhovaná zmena nevyhnutné úpravy týkajúce sa udeľovania delegovaných právomocí (článok 290 ZFEÚ) alebo vykonávacích právomocí (článok 291 ZFEÚ) Komisii.

3.5.        Nadobudnutie účinnosti

Navrhovaným článkom 18c ods. 1 sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľov vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktorí pôsobia v medzinárodnom reťazci, zasielať Komisii údaje o pohybe kontajnerov. Pokiaľ ide o nadobudnutie účinnosti, vzhľadom na to, že toto ustanovenie môže byť v rozpore so zmluvnými povinnosťami medzi spoločnosťami a ich klientmi v súvislosti s dôvernosťou a zachovaním mlčanlivosti, článok ustanovuje primerané prechodné obdobie, počas ktorého by dopravcovia mali nanovo dojednať svoje súkromnoprávne zmluvy tak, aby splnili požiadavky zmeneného nariadenia.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Rozpočtové úsilie sa týka hlavne IT nákladov na údržbu a ďalší vývoj súčasného systému AFIS. Náklady spojené s realizáciou tohto návrhu sa budú riešiť v rámci súčasného odhadu v kontexte viacročného finančného rámca, preto nie je potrebná ďalšia žiadosť o pridelenie rozpočtových prostriedkov. Celkové náklady návrhu sú porovnateľné s nákladmi v minulom období a považujú sa len za pretrvávanie opakujúcich sa nákladov. Vývoj rozpočtu spojeného s týmto návrhom je v súlade s viacročným finančným rámcom.

2013/0410 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 33 a 325,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

po konzultácii s Dvorom audítorov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       S cieľom zabezpečiť, aby sa nariadenie (ES) č. 515/97 vzťahovalo všetky možné pohyby tovaru v súvislosti s colným územím Únie, je vhodné objasniť vymedzenie colných predpisov, pokiaľ ide o pojmy vstup a výstup tovaru.

(2)       V záujme ďalšieho posilnenia administratívnych postupov a postupov v trestnom konaní pri riešení nezrovnalostí je potrebné zabezpečiť, aby sa dôkazy získané prostredníctvom vzájomnej pomoci mohli považovať za prípustné v konaniach pred správnymi a súdnymi orgánmi členského štátu dožadujúceho orgánu.

(3)       V oznámení Komisie o riadení colných rizík a bezpečnosti dodávateľského reťazca COM(2012) 793 sa uznáva naliehavá potreba zlepšiť kvalitu a dostupnosť údajov potrebných na analýzu rizík pred vstupom, najmä v záujme účinného rozpoznania a zmierňovania rizík z hľadiska bezpečnosti a ochrany na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ v medziach spoločného rámca pre riadenie rizík vytvoreného podľa článku 13 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92. Začlenením údajov o pohybe kontajnerov do riadenia rizík pred vstupom sa podstatne zvýši prehľadnosť dodávateľského reťazca a výrazne sa zlepší schopnosť EÚ a členských štátov zameriavať kontroly na rizikovejšie zásielky a zároveň uľahčiť tok legálneho obchodu.

(4)       Pre lepšiu zrozumiteľnosť, konzistentnosť a transparentnosť je nevyhnutné konkrétnejšie vymedziť orgány, ktoré by mali mať prístup k zoznamom vytvoreným na základe tohto nariadenia; na tento účel sa vytvorí odkaz na príslušné orgány.

(5)       Údaje týkajúce sa pohybu kontajnerov umožňujú určiť trendy podvodnej činnosti a rizikové trendy v súvislosti s tovarom, ktorý sa presúva na colné územie Únie a von z neho. Tieto údaje pomáhajú pri prevencii, vyšetrovaní a stíhaní operácií, ktoré predstavujú alebo sa javia ako porušovanie colných predpisov, a slúžia príslušným orgánom pri riadení colných rizík vymedzených v bode 25 článku 4 nariadenia (EHS) č. 2913/92. S cieľom zhromaždiť a používať čo najúplnejší súbor údajov bez potenciálneho negatívneho účinku na malé a stredné podniky v sektore špeditérskych služieb je potrebné, aby poskytovatelia vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktorí pôsobia v medzinárodnom dodávateľskom reťazi, poskytovali Komisii údaje týkajúce sa pohybu kontajnerov, ak tieto údaje zbierajú v elektronickom formáte prostredníctvom svojich systémov sledovania zariadení alebo majú k týmto údajom prístup.

(6)       Odhalenie podvodu, zistenie rizikových trendov a realizácia účinných postupov v oblasti riadenia rizík podstatne závisí od identifikácie a krížovej analýzy relevantných súborov operačných údajov. Preto je potrebné vytvoriť na úrovni Európskej únie zoznam obsahujúci údaje o dovoze, vývoze a tranzite tovaru vrátane tranzitu tovaru v rámci členských štátov a priameho vývozu. Na tento účel by mali členské štáty umožniť systematickú reprodukciu údajov o dovoze, vývoze a tranzite tovaru zo systémov prevádzkovaných Komisiou a mali by poskytovať Komisii údaje týkajúce sa tranzitu tovaru v rámci členského štátu a priameho vývozu.

(7)       Na účely uplatňovania článku 18b vytvorila Komisia niekoľko technických systémov, ktoré umožňujú poskytovanie technickej pomoci, odbornej prípravy alebo činností v oblasti komunikácie, ako aj iných prevádzkových činností členským štátom. Tieto technické systémy sa musia výslovne uvádzať v tomto nariadení a musia sa na ne vzťahovať požiadavky na ochranu údajov.

(8)       Zavedenie elektronického colníctva v roku 2011, v ktorom si podkladové dokumenty o dovoze a vývoze už neponechávajú colné správy ale hospodárske subjekty, viedlo k omeškaniam vo vyšetrovaniach vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) v colnej oblasti, pretože na získanie týchto dokumentov potrebuje OLAF sprostredkovateľskú pomoc colných správ. Trojročná premlčacia lehota, ktorá sa uplatňuje na colné doklady v držbe správneho orgánu, navyše predstavuje ďalšie prekážky brániace úspešnému výkonu vyšetrovaní. Komisia by preto v záujme urýchlenia vyšetrovaní v colnej oblasti mala mať právo vyžiadať si podkladové dokumenty k dovozným a vývozným vyhláseniam priamo od zainteresovaných hospodárskych subjektov. Hospodárske subjekty by mali mať povinnosť poskytnúť požadované dokumenty Komisii.

(9)       V záujme zabezpečenia dôvernosti vložených údajov je potrebné stanoviť obmedzený prístup k vloženým údajom len pre konkrétnych používateľov.

(10)     S cieľom zaručiť aktuálnosť informácií a zabezpečiť transparentnosť a právo dotknutých osôb na informácie zakotvené v nariadení (ES) č. 45/2001 a smernici 95/46/ES by sa mala zaviesť možnosť zverejňovať na internete aktualizácie zoznamov príslušných orgánov, ktoré členské štáty a útvary Komisie určili ako orgány s prístupom do colného informačného systému (CIS).

(11)     Nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie.

(12)     Pre lepšiu konzistentnosť dohľadu nad ochranou údajov je potrebná užšia spolupráca medzi Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a Spoločným dozorným orgánom zriadeným podľa rozhodnutia Rady 2009/917/SVV s cieľom zabezpečiť koordináciu auditov CIS.           

(13)     Ustanovenia upravujúce uchovávanie údajov v CIS majú často za následok neodôvodniteľné straty informácií; príčinou je skutočnosť, že členské štáty z dôvodu administratívnej náročnosti nevykonávajú ročné preskúmania systematicky. Je preto nevyhnutné zjednodušiť postup uchovávania údajov v CIS, a to zrušením povinnosti ročného preskúmania údajov a stanovením maximálnej doby uchovávania na desať rokov, ktorá zodpovedá lehotám stanoveným pre zoznamy vytvorené na základe tohto nariadenia. Táto doba je nevyhnutná vzhľadom na dlhotrvajúce postupy pre spracovanie nezrovnalostí a vzhľadom na skutočnosť, že tieto údaje sú potrebné na vykonávanie spoločných colných operácií a vyšetrovaní. S cieľom zabezpečiť pravidlá pre ochranu údajov by okrem toho mal byť Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov informovaný o prípadoch uchovávania osobných údajov v CIS na obdobie dlhšie ako päť rokov.

(14)     V záujme zlepšenia možností analýzy podvodov a jednoduchšieho vykonávania vyšetrovaní by údaje o súčasných vyšetrovacích spisoch uložené v identifikačnej databáze colných spisov (FIDE) mali byť vedené anonymne po uplynutí jedného roka od posledného pozorovania a mali by sa uchovávať vo forme, v ktorej už nie je možné dátový subjekt identifikovať.

(15)     Keďže cieľ týkajúci sa posilnenia riadenia colných rizík, ako sa vymedzuje v bodoch 25 a 26 článku 4 a v článku 13 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, a cieľ týkajúci sa zlepšenia odhaľovania, vyšetrovania a prevencie colných podvodov v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, môže Únia konať v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

(16)     Poskytovatelia služieb vo verejnom alebo súkromnom sektore, pôsobiaci v medzinárodnom dodávateľskom reťazci, ktorí sú v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia v súvislosti s poskytovaním údajov o pohybe kontajnerov viazaní súkromnými zmluvami, by mali mať možnosť odkladu pri uplatňovaní článku 18c, aby mohli nanovo dojednať svoje zmluvy a zabezpečiť zlučiteľnosť budúcich zmlúv s povinnosťou poskytovať údaje Komisii.

(17)     Nariadením (ES) č. 515/97 sa Komisii udeľujú právomoci na účely vykonávania niektorých jeho ustanovení; v dôsledku nadobudnutia účinnosti zmluvy je potrebné právomoci, ktoré boli Komisii udelené týmto nariadením, zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy.

(18)     S cieľom doplniť určité nepodstatné prvky nariadenia (ES) č. 515/97 a hlavne vytvoriť zjednodušený a štruktúrovaný zoznam správ CSM by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy, pokiaľ ide o udalosti, v prípade ktorých by sa mali predkladať správy CSM, minimálne dátové prvky poskytované v správach CSM a frekvenciu predkladania správ.

(19)     S cieľom doplniť určité nepodstatné prvky nariadenia (ES) č. 515/97 a hlavne špecifikovať informácie, ktoré majú byť vložené do CIS, by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o určovanie operácií súvisiacich s uplatňovaním poľnohospodárskych predpisov, v prípade ktorých je potrebné poskytnúť informácie do centrálnej databázy CIS.

(20)     Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na odbornej úrovni. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(21)     S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o formát údajov a spôsob doručovania správ CSM. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[6]. Pri prijímaní vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať postup preskúmania.

(22)     S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifické zložky, ktoré majú byť zahrnuté do CIS pre každú kategóriu uvedenú v bodoch a) až h) článku 24. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[7]. Pri prijímaní vykonávacích aktov by sa mal uplatňovať postup preskúmania. Špecifické zložky, ktoré majú byť zahrnuté do CIS, budú vychádzať z požiadaviek uvedených v prílohe k nariadeniu Komisie (ES) č. 696/98,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 515/97 sa mení takto:

1.           Článok 2 ods. 1 sa mení takto:

(a) prvá zarážka sa nahrádza takto:

„– „colné predpisy“ znamenajú súbor ustanovení Únie a súvisiace delegované a vykonávacie ustanovenia, ktoré upravujú vstup, výstup, dovoz, vývoz, tranzit a predloženie tovaru, ktorý je predmetom obchodu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a medzi členskými štátmi v prípade tovaru, ktorý nemá colný štatút Únie podľa článku 28 ods. 2 zmluvy, alebo tovaru podrobeného dodatočnej kontrole či vyšetrovaniu s cieľom stanovenia jeho štatútu v Únii,“

(b) pridáva sa zarážka:

„– „poskytovatelia služieb pôsobiaci v medzinárodných dodávateľských reťazcoch,“ sú vlastníci, odosielatelia, adresáti, špeditéri, dopravcovia a iní sprostredkovatelia alebo osoby, ktoré sú súčasťou medzinárodného dodávateľského reťazca.“

2.           Článok 12 sa nahrádza takto:

„Doklady, overené kópie dokladov, potvrdenia, všetky nástroje alebo rozhodnutia, ktoré vydávajú správne orgány, správy a iné informácie, ktoré pracovníci dožiadaného orgánu získajú a oznámia dožadujúcemu orgánu v priebehu poskytovania pomoci ustanovenej v článkoch 4 až 11, môžu tvoriť prípustné dôkazy v správnych a súdnych konaniach dožadujúceho členského štátu rovnakým spôsobom, ako keby boli získané v členskom štáte, v ktorom konanie prebieha.“

3.           Článok 18a sa mení takto:

(a) odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, na účely riadenia rizík, ako sa ustanovuje v článku 4 bodoch 25 a 26 a v článku 13 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2913/92, a s cieľom pomáhať orgánom uvedeným v článku 29 pri zisťovaní pohybu tovaru, ktorý môže byť predmetom operácií potenciálne porušujúcich colné a poľnohospodárske predpisy, ako aj dopravných prostriedkov, a to vrátane kontajnerov používaných na tento účel, Komisia vytvorí a bude spravovať zoznam údajov od poskytovateľov služieb vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktorí pôsobia v medzinárodnom dodávateľskom reťazci. Uvedené orgány majú k zoznamu údajov priamy prístup.“

(b) odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. V rámci spravovania tohto zoznamu je Komisia oprávnená:

a) mať prístup alebo získavať a uchovávať obsah údajov akýmkoľvek spôsobom alebo akoukoľvek formou a použiť tieto údaje na účely správneho alebo súdneho konania v súlade s platnými právnymi predpismi v oblasti práva duševného vlastníctva. Komisia zabezpečí primeranú ochranu proti svojvoľným zásahom verejných orgánov vrátane technických a organizačných opatrení, ako aj požiadavky transparentnosti vo vzťahu k dátovým subjektom. Dátovým subjektom bude poskytnuté právo na prístup a opravu v súvislosti s údajmi spracovanými na tento účel;

b) porovnávať sprístupnené alebo získané údaje v zozname, zoradiť ich, doplniť ich z iných zdrojov údajov a analyzovať takéto údaje v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[8];

c) poskytnúť údaje z tohto zoznamu k dispozícii orgánom uvedeným v článku 29 s využitím technológie elektronického spracovania údajov.“

(c) vkladajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov dohliada na súlad tohto zoznamu s nariadením (ES) č. 45/2001.

Komisia vykoná primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov proti náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, náhodnej strate alebo neoprávnenému zverejneniu, zmene a prístupu alebo iným neoprávneným formám spracovania.

6. Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 45/2001, môže Komisia so súhlasom poskytovateľov služieb vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktorí pôsobia v medzinárodnom dodávateľskom reťazci, postúpiť údaje uvedené v článku 18a ods. 3 medzinárodným organizáciám a/alebo inštitúciám/agentúram EÚ, ktoré sa podieľajú na ochrane finančných záujmov Únie a na správnom uplatňovaní colných predpisov a s ktorými Komisia uzatvorila príslušnú dohodu alebo memorandum o porozumení.

Údaje budú postúpené podľa tohto odseku iba na všeobecné účely tohto nariadenia, ktoré zahŕňajú ochranu finančných záujmov Únie, a/alebo na účely riadenia rizík, ako sa stanovuje v článku 4 bodoch 25 a 26 a v článku 13 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Dohoda alebo memorandum o porozumení, na základe ktorého sa môže vykonať presun údajov podľa tohto odseku, obsahujú okrem iného zásady ochrany údajov, ako je napríklad možnosť pre dátové subjekty uplatniť svoje práva na prístup a opravu a požadovať správnu a súdnu nápravu, ako aj nezávislý mechanizmus dohľadu na zabezpečenie dodržiavania ochrany údajov.

Údaje získané od poskytovateľov služieb vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktorí pôsobia v medzinárodnom dodávateľskom reťazci, sa uchovávajú iba po dobu potrebnú na dosiahnutie účelu, na ktorý boli vložené, a nesmú sa uchovávať dlhšie ako desať rokov. Ak sa osobné údaje uchovávajú dlhšie ako päť rokov, je potrebné o tom informovať európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.“

4.           Článok 18b sa mení takto:

(a) odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Komisia môže členským štátom poskytnúť expertízu, technickú alebo logistickú pomoc, odbornú prípravu alebo činnosť v oblasti komunikácie, alebo tiež akúkoľvek inú operačnú podporu na plnenie cieľov tohto nariadenia a tiež pri vykonávaní úloh členských štátov v rámci vykonávania colnej spolupráce uvedenej v článku 87 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na tento účel Komisia vytvorí vhodné technické systémy.“

(b) vkladá sa tento odsek 3:

„3. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov dohliada na súlad všetkých technických systémov vytvorených podľa tohto článku s nariadením (ES) č. 45/2001.“

5.           Vkladajú sa tieto články:

„Článok 18c

1. Poskytovatelia služieb vo verejnom alebo súkromnom sektore, pôsobiaci v medzinárodnom dodávateľskom reťazci a uvedení v článku 18a ods. 1, ktorí uchovávajú údaje o pohybe a stave kontajnerov alebo majú prístup k týmto údajom, predložia Komisii správy o stave kontajnerov („CSM“).

2. Požadované správy CSM sa predložia v týchto prípadoch:

(a) kontajnery, ktoré sa majú lodnou dopravou na colné územie Únie prepraviť z tretích krajín;

(b) kontajnery, ktoré sa lodnou dopravou z colného územia Únie prepravujú do tretích krajín.

3. V požadovaných správach CSM sa majú uvádzať udalosti, na ktoré odkazuje článok 18f, pokiaľ o nich má vedomosť verejný alebo súkromný poskytovateľ služieb vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktorý pôsobí v medzinárodnom dodávateľskom reťazci a ktorý predkladá správu.

4. Komisia vytvorí a bude spravovať zoznam predložených správ CSM, tzv. „zoznam CSM“.

Článok 18d

1. Ak sa má kontajner (vrátane kontajnerov, ktoré sa nebudú vykladať v Únii) lodnou dopravou prepraviť na colné územie Únie z tretej krajiny, verejní alebo súkromní poskytovatelia služieb, ktorí podliehajú povinnosti uvedenej v článku 18c ods. 1, predložia správy CSM v súvislosti so všetkými udalosťami, ktoré nastali od okamihu, keď bol kontajner podľa hlásenia naposledy prázdny pred prepravou na colné územie Únie, až do okamihu, keď je opäť nahlásený ako prázdny.

2. Ak ani v jednom z uvedených prípadov nie sú v elektronických záznamoch k dispozícii konkrétne správy CSM potrebné na určenie príslušnej vykládky kontajnera , poskytovateľ preloží správy CSM týkajúce sa udalostí, ktoré nastali v časovom rozmedzí najmenej tri mesiace pred fyzickým vstupom na colné územie Únie a jeden mesiac po vstupe na colné územie Únie, alebo, ak to nastane skôr, do príchodu na miesto určenia mimo colného územia Únie.

Článok 18e

1. Ak sa kontajner lodnou dopravou prepravuje z colného územia Únie do tretej krajiny, verejní alebo súkromní poskytovatelia služieb, ktorí podliehajú povinnosti uvedenej v článku 18c ods. 1, predložia správy CSM v súvislosti so všetkými udalosťami, ktoré nastali od okamihu, keď bol kontajner podľa hlásenia prázdny na colnom území Únie, až do okamihu, keď je kontajner nahlásený ako prázdny mimo colného územia Únie.

2. Ak ani v jednom z uvedených prípadov nie sú v elektronických záznamoch k dispozícii konkrétne správy CSM potrebné na určenie príslušnej vykládky kontajnera, poskytovateľ môže predložiť správy CSM týkajúce sa udalostí, ktoré nastali v priebehu najmenej troch mesiacov po výstupe z colného územia Únie.

Článok 18f

1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 43, ktorý stanovuje udalosti týkajúce sa stavu kontajnera, v prípade ktorých je potrebné predložiť správy CSM v súlade s článkom 18c, minimálne prvky údajov, ktoré sa majú predložiť v správach CSM, a frekvenciu predkladania správ.

2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme ustanovenia týkajúce sa formátu údajov v správach CSM a spôsobu doručenia správ CSM. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 43a ods. 2.

Článok 18g

1. Komisia vytvorí a bude spravovať zoznam obsahujúci údaje o dovoze, vývoze a tranzite tovaru vrátane tranzitu v rámci členského štátu, ako sa podrobne uvádza v prílohách 37 a 38 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93, tzv. „zoznam údajov o dovoze, vývoze a tranzite“. Členské štáty dajú Komisii súhlas systematicky replikovať údaje týkajúce sa dovozu, vývozu a tranzitu zo zdrojov prevádzkovaných Komisiou na základe nariadenia (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva. Členské štáty poskytnú Komisii údaje o tranzite tovarov v rámci členského štátu a o priamom vývoze.

2. Použitie zoznamu pomôže pri prevencii, vyšetrovaní a stíhaní operácií, ktoré sú porušením colných predpisov alebo sa tak javia, a na účely riadenia rizík vrátane colných kontrol založených na riziku, ako sa vymedzuje v článku 4 bodoch 25 a 26 a v článku 13 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva.

3. Zoznam bude prístupný výhradne útvarom Komisie a vnútroštátnym orgánom, ktoré sú uvedené v článku 29. V rámci Komisie a vnútroštátnych orgánov sú na spracovanie osobných údajov uvedených v tomto zozname splnomocnení iba určení analytici.

Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 45/2001, môže Komisia so súhlasom dodávajúceho členského štátu postúpiť vybrané údaje získané v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 medzinárodným organizáciám a/alebo inštitúciám/agentúram EÚ, ktoré sa podieľajú na ochrane finančných záujmov Únie a správnom uplatňovaní colných predpisov a s ktorými Komisia uzatvorila príslušnú dohodu alebo memorandum o porozumení.

Údaje budú postúpené podľa tohto odseku iba na všeobecné účely tohto nariadenia, ktoré zahŕňajú ochranu finančných záujmov Únie, a/alebo na účely riadenia rizík, ako sa stanovuje v článku 4 bodoch 25 a 26 a v článku 13 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Dohoda alebo memorandum o porozumení, na základe ktorých sa môže vykonať presun údajov podľa tohto odseku, obsahujú okrem iného zásady ochrany údajov, ako je napríklad možnosť pre dátové subjekty uplatniť svoje práva na prístup a opravu a požadovať správnu a súdnu nápravu, ako aj nezávislý mechanizmus dohľadu na zabezpečenie dodržiavania ochrany údajov.

4. Na spracovanie osobných údajov, ktoré Komisia vykonáva v súvislosti s údajmi v tomto zozname, sa uplatňuje nariadenie (ES) č. 45/2001.

Komisia sa považuje za prevádzkovateľa údajov v zmysle článku 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 45/2001.

Zoznam údajov o dovoze, vývoze a tranzite podlieha predbežnej kontrole európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov podľa článku 27 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Údaje uvedené v zozname údajov o dovoze, vývoze a tranzite sa uchovávajú iba po dobu potrebnú na dosiahnutie účelu, na ktorý boli vložené, a nesmú sa uchovávať dlhšie ako desať rokov. Ak sa osobné údaje uchovávajú dlhšie ako päť rokov, je potrebné o tom informovať európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

5. Zoznam údajov o dovoze, vývoze a tranzite nesmie obsahovať osobitné kategórie údajov v zmysle článku 10 ods. 5 nariadenia (ES) č. 45/2001.

Komisia vykoná primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov proti náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, náhodnej strate alebo neoprávnenému zverejneniu, zmene a prístupu alebo iným neoprávneným formám spracovania.

Článok 18h

1. Komisia môže priamo od hospodárskych subjektov získať podkladové dokumenty k dovozným a vývozným vyhláseniam, pokiaľ ide o vyšetrovanie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1.

2. V lehotách, v ktorých musia hospodárske subjekty uchovávať príslušnú dokumentáciu, poskytnú tieto hospodárske subjekty na požiadanie Komisii informácie uvedené v odseku 1.“

6.           Článok 23 ods. 4 sa mení takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 43, pričom určí tie operácie, ktoré si v súvislosti s uplatňovaním poľnohospodárskych nariadení vyžadujú vloženie informácií do CIS.“

7.           Článok 25 ods. 1 sa mení takto:

„Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov ustanovenia týkajúce sa položiek, ktoré majú byť zahrnuté do CIS, vzťahujúcich sa na jednotlivé kategórie uvedené v článku 24 písm. a) až h) v takom rozsahu, aký je potrebný na dosiahnutie cieľa, pre ktorý bol systém vytvorený. Do kategórie uvedenej v článku 24 písm. e) sa nesmú začleniť osobné údaje. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 43a ods. 2.“

8.           Článok 29 sa mení takto:

(a) odsek 1 sa nahrádza takto:

„Prístup k údajom začleneným do CIS je vyhradený výlučne vnútroštátnym orgánom, ktoré určí každý členský štát, a útvarom, ktoré určí Komisia. Týmito vnútroštátnymi orgánmi môžu byť colné správy, ale aj iné príslušné orgány v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a postupmi dotknutého členského štátu, ktoré majú konať v záujme dosiahnutia cieľa stanoveného v článku 23 ods. 2.

Dodávajúci partner CIS má právo určiť, ktoré z uvedených vnútroštátnych orgánov môžu mať prístup k údajom, ktoré tento partner vložil do CIS.“

(b) odsek 2 sa nahrádza takto:

„Každý členský štát zašle Komisii zoznam ním menovaných príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré majú prístup k CIS, s uvedením údajov a účelu prístupu k týmto údajom pre jednotlivé orgány.

Na základe toho Komisia informuje ostatné členské štáty. Takisto preverí, či sa v zozname menovaných vnútroštátnych orgánov nenachádzajú orgány, ktoré boli vymenované neoprávnene, a informuje všetky členské štáty o zodpovedajúcich podrobnostiach týkajúcich sa útvarov Komisie oprávnených mať prístup k CIS.

Zoznam vnútroštátnych orgánov a útvarov Komisie takto menovaných uverejní Komisia pre informáciu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, pričom následné aktualizácie zoznamu bude Komisia zverejňovať na internete.“

9.           V článku 30 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Zoznam orgánov alebo útvarov týmto poverených zverejní Komisia na internete.“

10.         Nadpis kapitoly 4 sa nahrádza takto:

„Kapitola 4

Uchovávanie údajov“.

11.         Článok 33 sa mení takto:

„Údaje vložené do CIS sa uchovávajú iba po dobu potrebnú na dosiahnutie účelu, na ktorý boli vložené, a nesmú sa uchovávať dlhšie ako desať rokov. Ak sa osobné údaje uchovávajú dlhšie ako päť rokov, je potrebné o tom informovať európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.“

12.         Článok 37 sa mení takto:

(a) odsek 3a sa nahrádza takto:

„3a. Týmto nariadením sa konkretizuje a dopĺňa nariadenie (ES) č. 45/2001.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov dozerá na to, či CIS je v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

(b) vkladá sa tento odsek 5:

„5. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov koordinuje svoju činnosť so spoločným dozorným orgánom zriadeným na základe rozhodnutia Rady 2009/917/SVV, každý v rámci svojich príslušných právomocí, s cieľom zabezpečiť koordinovaný dohľad a audity CIS.“

13.         Článok 38 sa mení takto:

(a) v odseku 1 sa vypúšťa písm. b);

(b) odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty aj Komisia vykonajú opatrenia, aby:

a) zabránili prístupu akýchkoľvek neoprávnených osôb k zariadeniam na spracovanie údajov;

b) zabezpečili, aby neoprávnené osoby nemohli čítať, kopírovať, meniť alebo vypúšťať údaje a dátové médiá;

c) zabránili neoprávnenému vkladaniu údajov a akémukoľvek neoprávnenému nahliadaniu do nich, ich zmene alebo vymazaniu;

d) zabránili prístupu neoprávnených osôb k údajom v CIS prostredníctvom zariadenia na prenos údajov;

e) zabezpečili s ohľadom na používanie CIS prístup oprávnených osôb len k údajom, na ktoré majú oprávnenie;

f) zabezpečili, že je možné kontrolovať a stanoviť, ktorým orgánom možno údaje poskytovať prostredníctvom zariadenia na prenos údajov;

g) zabezpečili, že je možné kontrolovať a stanoviť ex post facto, ktoré údaje boli vložené do CIS, kedy a kým, a monitorovať zásahy;

h) zabránili neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, zmene alebo vymazaniu údajov počas prenosu údajov a prepravy dátových médií.“

(c) odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Komisia overí, že uskutočnené vyhľadávania boli oprávnené a vykonané oprávnenými užívateľmi. Overovanie sa uskutoční aspoň v 1 % zo všetkých vyhľadávaní. Záznam takýchto vyhľadávaní a overovaní sa vloží do systému a použije len pre uvedené overovanie. Po šiestich mesiacoch sa vymaže.“

14.         Článok 41d sa mení takto:

(a) odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Lehotu uchovávania údajov upravujú zákony, iné právne predpisy a postupy členského štátu, ktorý ich poskytuje. Maximálne a nekumulatívne lehoty, ktoré začínajú plynúť dňom vloženia údajov do vyšetrovacieho spisu a ktoré sa nesmú prekročiť, sú takéto:

(a) údaje o spisoch z prebiehajúceho vyšetrovania sa nemôžu uchovávať dlhšie ako tri roky, pokiaľ sa nezistilo, že v tejto lehote došlo ku konaniu v rozpore s colnými a poľnohospodárskymi právnymi predpismi; pred uplynutím tejto lehoty sa údaje musia anonymizovať, ak uplynul jeden rok od posledného preukázania, že k takémuto konaniu došlo;

(b) údaje týkajúce sa administratívneho alebo trestného vyšetrovania, ktoré viedlo k preukázaniu konania v rozpore s colnými a poľnohospodárskymi právnymi predpismi, ale dosiaľ neviedlo k vydaniu administratívneho rozhodnutia, odsudzujúceho rozsudku, uloženiu peňažnej sankcie alebo uplatneniu správnej sankcie, sa nesmú uchovávať dlhšie ako šesť rokov;

(c) údaje týkajúce sa administratívneho alebo trestného vyšetrovania, ktoré viedlo k vydaniu administratívneho rozhodnutia, odsudzujúceho rozsudku, uloženiu peňažnej sankcie alebo správnej sankcie, sa nesmú uchovávať dlhšie ako desať rokov.“

(b) odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Bezodkladne po uplynutí maximálnej lehoty uchovávania údajov podľa odseku 1 Komisia údaje anonymizuje.“

15.         Článok 43 sa nahrádza takto:

„1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 18f ods. 1 a článku 23 ods. 4 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie od [d/m/rrrr] [uveďte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3. Európsky parlament alebo Rada môže splnomocnenie prijímať delegované právomoci uvedené v článku 18f ods. 1 a článku 23 ods. 4 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci uvedené v danom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť žiadneho delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť.

4. Komisia hneď po prijatí delegovaného aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 18f ods. 1 a článku 23 ods. 4 nadobudne účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada do dvoch mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu, že nevznesú námietky. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

16.         Za článok 43 sa vkladá tento článok:

„Článok 43a

1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Na verejných alebo súkromných poskytovateľov služieb, ktorí sú v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia viazaní súkromnými zmluvami, ktoré im bránia plniť si povinnosti stanovené v článku 18c ods. 1, sa tieto povinnosti vzťahujú jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.         RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

            1.1.      Názov návrhu/iniciatívy

            1.2.      Príslušná oblasť politiky v rámci ABM/ABB

            1.3.      Druh návrhu/iniciatívy

            1.4.      Ciele

            1.5.      Dôvody návrhu/iniciatívy

            1.6.      Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

            1.7.      Plánované spôsoby hospodárenia

2.         OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

            2.1.      Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

            2.2.      Systém riadenia a kontroly

            2.3.      Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.         ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

            3.1.      Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

            3.2.      Odhadovaný vplyv na výdavky

            3.2.1.   Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

            3.2.2.   Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

            3.2.3.   Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

            3.2.4.   Súlad s platným viacročným finančným rámcom

            3.2.5.   Účasť tretích strán na financovaní

            3.3.      Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

Názov návrhu/iniciatívy

Návrh – NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach.

Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[9]

Oblasť politiky: Boj proti podvodom

Činnosť: hlava 24

Druh návrhu/iniciatívy

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[10]

n Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

Ciele

Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Navrhovaná zmena prispeje k záväzku Únie spojeného s bojom proti podvodom a ostatným nezákonným činnostiam v colnej oblasti a k posilneniu ochrany finančných záujmov Európskej únie.

Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 5: predchádzať podvodom a korupcii, odrádzať od nich a bojovať proti nim

Konkrétny cieľ 5a. Vypracovať politiku a právne predpisy v oblasti boja proti podvodom

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

24 04 Informačný systém na boj proti podvodom (AFIS)

Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Na Komisiu: navrhované zmeny umožnia Komisii zdokonaliť riadenie rizík vrátane colných kontrol založených na rizikách a zefektívniť odhaľovanie, vyšetrovanie a analýzu colných podvodov. Takisto sa očakáva, že tento návrh prispeje k vyššej efektívnosti v oblasti ochrany údajov a ďalej zdokonalí spoluprácu optimalizáciou systémov a procesov, ktoré by mali viesť k lepšiemu využívaniu existujúcich nástrojov.

Na členské štáty: navrhované zmeny zjednodušia colnú spoluprácu medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou.

Z dlhodobého hľadiska predstavuje revidované nariadenie príležitosť výrazne zvýšiť počet odhalených prípadov podvodov a iných nezrovnalostí v colných veciach, čím pomôže chrániť finančné záujmy Európskej únie a strážiť ich pred inými rizikami, ako sa vymedzuje v Colnom kódexe Spoločenstva.

Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať vykonávanie návrhu/iniciatívy.

Údaje o vývoze/dovoze/tranzite/správy CSM:

•           počet zistených porušení právnych predpisov

•           počet vyšetrovaní otvorených na základe týchto údajov

•           počet žiadostí o použitie údajov vyšetrovateľmi

•           sumy vymožené na základe týchto informácií

Trvanie príslušných vyšetrovaní vedených úradom OLAF

•           či zmena viedla k urýchleniu postupov

•           či zmena viedla k vyššiemu počtu vyšetrovaní a k vyšším vymoženým sumám

Dôvody návrhu/iniciatívy

Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Medzi ciele, ktoré majú byť splnené z krátkodobého alebo dlhodobého hľadiska, patrí:

– vytvorenie podmienok pre zlepšený boj proti colným podvodom spojeným s nesprávnym deklarovaním pôvodu tovaru

– vytvorenie podmienok pre zlepšený boj proti colným podvodom spojeným s nesprávnym opisom tovaru

– vytvorenie podmienok pre zlepšený boj proti colným podvodom spojeným so zneužívaním tranzitného systému

– urýchlenie vyšetrovaní vedených úradom OLAF.

Prínos zapojenia Európskej únie

Samotné vnútroštátne colné orgány nedokážu účinne zdieľať informácie a viesť rozsiahly boj proti porušovaniu colných predpisov pri primeraných nákladoch. Systematický zber údajov potrebných na analýzu colných rizík, ktoré sú hrozbou pre EÚ a jej členské štáty, by pre 28 členských štátov predstavoval neprimerané úsilie a možno ho zabezpečiť účinnejšie a efektívnejšie prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ.

Potreba efektívnejšieho riadenia rizík v colnej oblasti, najmä v súvislosti s rizikami, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany, bola uznaná v oznámení Komisie o riadení rizík v colnej oblasti a bezpečnosti dodávateľského reťazca [COM (2012) 793].

Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Pilotný projekt „ConTraffic“, ktorý vypracoval úrad OLAF v spolupráci so Spoločným výskumným centrom Komisie, ukazuje, že na základe analýzy pohybov kontajnera možno účinne identifikovať nezrovnalosti medzi pôvodom, ktorý deklaruje dovozca, a geografickým pôvodom/krajinou odosielateľa, a to na základe údajov o trase kontajnera. Z predbežných výsledkov vyplynulo, že vo viac ako 50 % zistených prípadoch sa používanie takýchto ukazovateľov naozaj týkalo porušovania colných predpisov. Tento pilotný projekt dokonale svedčí o pridanej hodnote údajov, ktoré v súčasnosti Komisia nemá k dispozícii.

ATIS, čo je spoločný projekt úradu OLAF a členských štátov, svedčí o dôležitosti informácií o tranzite pri odhaľovaní colných podvodov. Používa sa na analýzu údajov týkajúcich sa tranzitu s cieľom odhaliť nezvyčajné modely v tranzitnom pohybe a zmeny miesta určenia.

Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Predpokladá sa zlepšená synergia s nariadením (EÚ) č. 883/2013, najmä pokiaľ ide o prístup k podkladovým dokumentom. Podľa súčasného nastavenia právnych predpisov, ak vyšetrovanie prebieha buď na základe nariadenia (EÚ) č. 883/2013, alebo na základe nariadenia (ES) č. 2185/96, sú hospodárske subjekty povinné poskytnúť Komisii podkladové dokumenty. V prípadoch, keď vyšetrovanie prebieha na základe nariadenia (ES) č. 515/97, však Komisia musí o podkladové dokumenty požiadať vnútroštátne orgány. Cieľom návrhu je odstrániť tieto nezrovnalosti v záujme zabezpečenia jednotného prístupu.

Ustanovenie týkajúce sa využívania súboru nových zhromaždených údajov v oblasti riadenia rizík výrazne podporí program, ktorý bol navrhnutý v oznámení Komisie o riadení rizík v colnej oblasti a bezpečnosti dodávateľského reťazca a v záveroch Rady (8761/3/13) v tej istej veci.

Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

¨ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

¨         Návrh/iniciatíva s účinnosťou od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

¨         Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR

n Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

Plánované spôsoby hospodárenia[11]

n Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

¨         výkonné agentúry

¨         orgány zriadené Spoločenstvami[12]

¨         národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

¨         osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Komisia bude od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia každé tri roky Európskemu parlamentu, Dvoru audítorov a Rade predkladať správy o uplatňovaní nariadenia.

Systém riadenia a kontroly

Zistené riziká

– Výdavky fakturované bez zmluvného vzťahu:

Keďže zmluvy sa poskytujú po uzavretí procesu obstarávania, toto riziko sa zmenší, pretože veľká časť výdavkov bude právne a finančne krytá rámcovou zmluvou.

V súlade s požiadavkami Komisie sa každý rok vykoná hodnotenie rizík.

– Realizácia prenosu údajov môže byť technicky náročná.

Plánované metódy kontroly

Kontrolné postupy podľa tejto iniciatívy sú v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Kontroly ex ante týkajúce sa záväzkov a platieb

Úrad OLAF sa v prípade finančného plánu hospodárenia rozhodol pre čiastočne decentralizovaný model, pri ktorom všetky kontroly ex ante vykonáva útvar centrálneho rozpočtu. V rámci úradu OLAF overujú všetky súbory najmenej traja úradníci (správca súborov a úradník zodpovedný za finančnú kontrolu v rozpočtovom útvare a úradník zodpovedný za prevádzkovú kontrolu v útvare zodpovednom za výdavky) pred tým, ako ich schváli subdelegovaný povoľujúci úradník.

Každý vedúci útvaru dostal poverenie od generálneho riaditeľa, preto je každý vedúci útvaru zodpovedný za realizáciu jeho časti programu.

– Kontroly ex ante vykonáva úradník zodpovedný za finančnú kontrolu pri každej transakcii, ktorá si vyžaduje schválenie subdelegovaného povoľujúceho úradníka.

– Kontroly sa vykonávajú na základe citlivých premenných v nadväznosti na výsledky posúdenia rizík v súvislosti so správou o kvalite účtovníctva (ako sú: LE a BA, účty G/L, rozpočtové riadky, sumy a výpočty atď.).

– Navrhli sa podrobné zadávacie podmienky a tieto tvoria základ pre konkrétnu zákazku. Opatrenia proti podvodom sú obsiahnuté vo všetkých zmluvách medzi úradom OLAF a externou zmluvnou stranou.

– Úrad OLAF vykonáva kontroly všetkých výstupov a dohliada na všetky operácie a služby, ktoré vykonávajú rámcoví dodávatelia.

Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Kontroly sa môžu vykonávať v priebehu trvania zmluvy a päť rokov nasledujúcich po poslednej platbe, aby Komisia, kde je to vhodné, vydala rozhodnutia o vymáhaní. Práva prístupu pracovníkov Komisie, ako aj poverených externých pracovníkov sú vymedzené, pričom Dvor audítorov a OLAF majú rovnaké práva.

Navrhnuté kontroly umožňujú úradu OLAF získať dostatočnú záruku kvality a správnosti výdavkov a zníženia rizika súvisiaceho s nedodržiavaním. Hĺbka posúdenia dosahuje úroveň štyri v prípade všetkých podpísaných zmlúv a dohôd. Uvedené kontroly znižujú možné riziká prakticky na nulu a dotýkajú sa 100 % príjemcov.

Možno zvážiť kontroly na mieste.

Stratégia kontroly programu sa považuje za efektívnu na obmedzenie rizika nesúladu a je primeraná vzniknutému riziku.

ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky

Číslo [Opis………………………...……….] || DRP/NRP[13] || krajín EZVO[14] ||  kandidátskych krajín[15] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1A || 24.0401 Informačný systém na boj proti podvodom (AFIS) || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE

Odhadovaný vplyv na výdavky

Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo || 1A Inteligentný a inkluzívny rast

GR: OLAF || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021 || SPOLU

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || ||

24.0401 || Záväzky || (1) || 6,423 || 6,922 || 6,629 || 7,151 || 7,664 || 7,195 || 7,454 || || 49,438

Platby || (2) || 5,800 || 6,200 || 6,000 || 6,400 || 6,900 || 6,500 || 6,700 || (1) 4,938 || 49,438

Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || || ||

Platby || (2a) || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[16] || || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || || || || || || || || ||

CELKOVÉ rozpočtové prostriedky pre GR OLAF || Záväzky || =1+1a +3 || 6,423 || 6,922 || 6,629 || 7,151 || 7,664 || 7,195 || 7,454 || || 49,438

Platby || =2+2a +3 || 5,800 || 6,200 || 6,000 || 6,400 || 6,900 || 6,500 || 6,700 || 4,938 || 49,438

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 6,423 || 6,922 || 6,629 || 7,151 || 7,664 || 7,195 || 7,454 || || 49,438

Platby || (5) || 5,800 || 6,200 || 6,000 || 6,400 || 6,900 || 6,500 || 6,700 || (2) 4,938 || 49,438

Ÿ Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 1A viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || 6,423 || 6,922 || 6,629 || 7,151 || 7,664 || 7,195 || 7,454 || || 49,438

Platby || =5+ 6 || 5,800 || 6,200 || 6,000 || 6,400 || 6,900 || 6,500 || 6,700 || 4,938 || 49,438

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || ||

Platby || (5) || || || || || || || || ||

Ÿ Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || ||

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || 6,423 || 6,922 || 6,629 || 7,151 || 7,664 || 7,195 || 7,454 || || 49,438

Platby || =5+ 6 || 5,800 || 6,200 || 6,000 || 6,400 || 6,900 || 6,500 || 6,700 || 4,938 || 49,438

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

GR OLAF ||

Ÿ Ľudské zdroje || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 7,098

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 3,990

GR OLAF SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 11,088

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || || || || || || || ||

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || 2021 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || 8,007 || 8,506 || 8,213 || 8,735 || 9,248 || 8,779 || 9,038 || || 60,526

Platby || 7,384 || 7,784 || 7,584 || 7,984 || 8,484 || 8,084 || 8,284 || 4,938 || 60,526

Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

n         Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014[17] || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU ||

VÝSTUPY ||

Druh výstupu || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady ||

OPERAČNÝ CIEĽ č. 1 || Vytvorenie podmienok pre zlepšený boj proti colným podvodom spojeným s nesprávnym deklarovaním pôvodu tovaru

Akcia 1: Vytvorenie, zavedenie a údržba databázy správ CSM || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Vytvorenie a zavedenie databázy správ CSM || || || 2 || 0,100 || 3 || 0,150 || 1 || 0,050 || 1 || 0,050 || 1 || 0,050 || 0,5 || 0,025 || 0,5 || 0,025 || 9 || 0,450

Údržba databázy správ CSM || || || 1 || 0,100 || 1 || 0,100 || 1 || 0,100 || 1 || 0,100 || 1 || 0,100 || 1 || 0,100 || 1 || 0,100 || 7 || 0,700

Operačný cieľ č. 1 medzisúčet || 3 || 0,200 || 3 || 0,200 || 4 || 0,250 || 2 || 0,150 || 2 || 0,150 || 2 || 0,150 || 1,5 || 0,125 || 1,5 || 0,125

OPERAČNÝ CIEĽ č. 2 || Vytvorenie podmienok pre zlepšený boj proti colným podvodom spojeným s nesprávnym opisom tovaru

Akcia 1: Vytvorenie, zavedenie a údržba databázy údajov o dovoze/vývoze || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Vytvorenie a zavedenie databázy údajov o dovoze/vývoze || || || 2 || 0,075 || 2,5 || 0,106 || 1 || 0,035 || 1 || 0,035 || 1 || 0,035 || 0,5 || 0,017 || 0,5 || 0,017 || 8,5 || 0,320

Údržba databázy údajov o dovoze/vývoze || || || 1 || 0,080 || 1 || 0,080 || 1 || 0,080 || 1 || 0,080 || 1 || 0,080 || 1 || 0,080 || 1 || 0,080 || 7 || 0,560

Operačný cieľ č. 2 medzisúčet || 3 || 0,155 || 3 || 0,155 || 3,5 || 0,186 || 2 || 0,115 || 2 || 0,115 || 2 || 0,115 || 1,5 || 0,097 || 1,5 || 0,097

OPERAČNÝ CIEĽ č. 3 || Vytvorenie podmienok pre zlepšený boj proti colným podvodom spojeným so zneužívaním tranzitného systému

Akcia 1: Vytvorenie, zavedenie a údržba databázy údajov o tranzite || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Vytvorenie a zavedenie databázy údajov o tranzite || || || 2 || 0,020 || 2,5 || 0,026 || 1 || 0,008 || 1 || 0,008 || 1 || 0,008 || 0,5 || 0,005 || 0,5 || 0,005 || 8,5 || 0,080

Údržba databázy údajov o tranzite || || || 1 || 0,020 || 1 || 0,020 || 1 || 0,020 || 1 || 0,020 || 1 || 0,020 || 1 || 0,020 || 1 || 0,020 || 7 || 0,140

Operačný cieľ č. 3 medzisúčet || 3 || 0,040 || 3 || 0,040 || 3,5 || 0,046 || 2 || 0,028 || 2 || 0,028 || 2 || 0,028 || 1,5 || 0,025 || 1,5 || 0,025

OPERAČNÝ CIEĽ č. 4 || Podpora vzájomnej pomoci v colných záležitostiach

Akcia 1: Vytvorenie, zavedenie a údržba novej databázy vzájomnej pomoci s obmedzenou viditeľnosťou, ktorá nahradí súčasný systém CIS a databázu FIDE || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Vytvorenie a zavedenie novej databázy vzájomnej pomoci s obmedzenou viditeľnosťou || || || 5 || 0,600 || 5 || 0,500 || 4 || 0,400 || 3 || 0,300 || 3 || 0,300 || 3 || 0,300 || 3 || 0,300 || 26 || 2,700

Údržba novej databázy vzájomnej pomoci s obmedzenou viditeľnosťou || || || 4 || 0,400 || 4 || 0,400 || 3 || 0,300 || 3 || 0,300 || 2 || 0,200 || 2 || 0,200 || 2 || 0,200 || 20 || 2,000

Akcia 2: Organizácia spoločných colných operácií na úrovni EÚ a na regionálnej úrovni || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Koordinácia, logistická a technická pomoc členským štátom pri vykonávaní spoločných colných operácií na úrovni EÚ a na regionálnej úrovni || || || 10 || 1,000 || 12 || 1,200 || 14 || 1,400 || 16 || 1,600 || 18 || 1,800 || 20 || 2,000 || 22 || 2,200 || 112 || 11,200

Zdokonalenie, údržba a prevádzka virtuálnej operačnej koordinačnej jednotky (v-OCU) na podporu zabezpečenia výmeny informácií v priebehu spoločných colných operácií || || || 5 || 0,500 || 6 || 0,600 || 7 || 0,700 || 8 || 0,800 || 9 || 0,900 || 10 || 1,000 || 10 || 1,100 || 55 || 5,600

Operačný cieľ č. 4 medzisúčet || 24 || 2,500 || 27 || 2,700 || 28 || 2,800 || 30 || 3,000 || 32 || 3,200 || 35 || 3,500 || 37 || 3,800 || 213 || 21,500

OPERAČNÝ CIEĽ č. 5 || Poskytnúť členským štátom bezpečné elektronické komunikačné nástroje, aby si mohli plniť svoju povinnosť predkladať správy o nezrovnalostiach zistených v poľnohospodárskom, štrukturálnom a kohéznom fonde, fonde pre rybné hospodárstvo, ako aj v rámci predvstupovej pomoci.

Akcia 1: Vytvorenie, zavedenie a údržba nových modulov pre nahlasovanie nezrovnalostí na nové programovacie obdobie 2014 – 2020 || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Vytvorenie a zavedenie nových modulov pre nahlasovanie nezrovnalostí na nové programovacie obdobie 2014 – 2020 || || || 4 || 0,500 || 4 || 0,500 || 4 || 0,400 || 3 || 0,300 || 3 || 0,300 || 3 || 0,300 || 3 || 0,300 || 24 || 2,600

Údržba nových modulov pre nahlasovanie nezrovnalostí na nové programovacie obdobie 2014 – 2020 || || || 3 || 0,300 || 2 || 0,200 || 2 || 0,200 || 2 || 0,200 || 2 || 0,200 || 2 || 0,200 || 2 || 0,200 || 15 || 1,500

Operačný cieľ č. 5 medzisúčet || 7 || 0,800 || 6 || 0,700 || 6 || 0,600 || 5 || 0,500 || 5 || 0,500 || 5 || 0,500 || 5 || 0,500 || 39,0 || 4,100

OPERAČNÝ CIEĽ č. 6 || Prevádzka, údržba a vývoj platformy služieb AFIS s cieľom zaručiť technickú pripravenosť, bezpečnosť informácií a kontinuitu obchodnej činnosti

Akcia 1: Prevádzka, údržba a zdokonalenie infraštruktúry AFIS a platformy IT služieb || || || || || || || || || || || || || || || || || ||

Prevádzka, údržba a zdokonalenie hardvéru, softvéru, siete a infraštruktúry bezpečnostných zariadení. || || || 6 || 0,700 || 6 || 0,700 || 6 || 0,636 || 6 || 0,700 || 8 || 0,800 || 5 || 0,500 || 5 || 0,500 || 42 || 4,536

Údržba a zdokonalenie technického rámca portálu AFIS, na ktorom sú umiestnené obchodné aplikácie systému AFIS. || || || 7 || 0,728 || 7 || 0,840 || 7 || 0,700 || 8 || 0,858 || 8 || 0,871 || 5 || 0,548 || 5 || 0,507 || 47 || 5,052

Poskytovanie asistenčných služieb, e-Learningu, odbornej prípravy, technickej pomoci a podnikateľskej podpory koncovým užívateľom systému AFIS. || || || 7 || 0,700 || 8 || 0,800 || 8 || 0,800 || 8 || 0,800 || 10 || 1,000 || 9 || 0,900 || 9 || 0,900 || 59 || 5,900

Operačný cieľ č. 6 medzisúčet || 26 || 2,728 || 28 || 3,040 || 29 || 2,936 || 32 || 3,358 || 36 || 3,671 || 29 || 2,948 || 29 || 2,907 || 209 || 21,588

NÁKLADY SPOLU || 66 || 6,423 || 72 || 6,922 || 69 || 6,629 || 73 || 7,151 || 79 || 7,664 || 73,5 || 7,195 || 75,5 || 7,454 || 508 || 49,438

Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

Zhrnutie

¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

þ         Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 1,014 || 7,098

Ostatné administratívne výdavky || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 0,570 || 3,990

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 11,088

Mimo OKRUHU 5[18] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Medzisúčet mimo OKRUHU 5  viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

SPOLU || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 1.584 || 1,584 || 1,584 || 1,584 || 11,088

 Odhadované potreby ľudských zdrojov

¨         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

n         Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

24 01 07 00 01 01 01 OLAF || 6,5 || 6,5 || 6,5 || 6,5 || 6,5 || 6,5 || 6,5

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent jednotiek plného pracovného času: FTE)[19]

24 01 07 00 01 02 01 (VNE) || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy[20] || – ústredie[21] || || || || || || ||

– delegácie || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 8,5 || 8,5 || 8,5 || 8,5 || 8,5 || 8,5 || 8,5

XX predstavuje oblasť politiky alebo príslušnú rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré by sa mohli prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Riadenie pilotného projektu prenosu údajov zo systému Surveillance 2 GR TAXUD do systému AFIS. Riadenie vývojových IT projektov pre nové databázy AFIS obsahujúce údaje o dovoze a vývoze a správy o stave kontajnerov. Zodpovednosť za zavedenie nových databáz na platforme AFIS do výroby. Organizácia činností a odbornej prípravy v oblasti spoločných colných operácií. Sekretárske úlohy.

Externí pracovníci || VNE pridelení na danú úlohu. Hlavnou zodpovednosťou bude projektové riadenie zmien systému Surveillance 2 a vývozného kontrolného systému (Export Control System – ECS), ktoré bude potrebné na prenos údajov týkajúcich sa dovozu a vývozu do nových databáz systému AFIS.

Súlad s platným viacročným finančným rámcom

n         Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom

¨         Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[22].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

Účasť tretích strán na financovaní

Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

Odhadovaný vplyv na príjmy

þ         Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy

¨         Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

¨         vplyv na vlastné zdroje

¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[23]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … vložte toľko stĺpcov, koľko je potrebné na základe trvania vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

PRÍLOHA II.6.2 k LEGISLATÍVNEMU FINANČNÉMU VÝKAZU

Názov návrhu/iniciatívy:

Zmena nariadenia (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach

1.           POTREBNÉ ĽUDSKÉ ZDROJE a NEVYHNUTNÉ NÁKLADY NA TIETO ZDROJE

2.           OSTATNÉ ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY

3.           SPÔSOBY používané na VÝPOČET ODHADOVANÝCH NÁKLADOV

3.1.        Ľudské zdroje

3.2.        Ostatné administratívne výdavky

Táto príloha musí byť priložená k legislatívnemu finančnému výkazu počas konzultácie útvarov.

Tabuľky údajov slúžia ako zdroj tabuliek uvedených v legislatívnom finančnom výkaze. Sú určené výhradne na interné použitie v rámci Komisie.

1.           Potrebné ľudské zdroje a nevyhnutné náklady na tieto zdroje       

o         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

þ         Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky

|| || || || || Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

24 01 07 00 01 01 01 OLAF || AD || 1 || 0,131 || 1 || 0,131 || 1 || 0,131 || 1 || 0,131 || 1 || 0,131 || 1 || 0,131 || 1 || 0,131 || 1 || 0,917

AST || || || || || || || || || || || || || || || ||

XX 01 01 02 (ústredie a zastúpenia Komisie) || AD || || || || || || || || || || || || || || || ||

AST || || || || || || || || || || || || || || || ||

|| || || || || Ÿ Externí zamestnanci[24]

24 01 07 00 01 02 01 OLAF || ZZ || || || || || || || || || || || || || || || ||

VNE || 1 || 0,078 || 1 || 0,078 || 1 || 0,078 || 1 || 0,078 || 1 || 0,078 || 1 || 0,078 || 1 || 0,078 || 1 || 0,546

PADZ || || || || || || || || || || || || || || || ||

XX 01 02 02 (delegácie) || ZZ || || || || || || || || || || || || || || || ||

MZ || || || || || || || || || || || || || || || ||

VNE || || || || || || || || || || || || || || || ||

PADZ || || || || || || || || || || || || || || || ||

PED || || || || || || || || || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || || || || || || || || || ||

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 1 463

XX predstavuje oblasť politiky alebo príslušnú rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré by sa mohli prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky || FTE || Rozpočtové prostriedky

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || AD || || || || || || || || || || || ||

AST || || || || || || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || AD || || || || || || || || || || || ||

AST || || || || || || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci[25]

XX 01 04 yy Čiastkový strop pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“). || – ústredie || ZZ || || || || || || || || || || || ||

VNE || || || || || || || || || || || ||

PADZ || || || || || || || || || || || ||

– delegácie || ZZ || || || || || || || || || || || ||

MZ || || || || || || || || || || || ||

VNE || || || || || || || || || || || ||

PADZ || || || || || || || || || || || ||

PED || || || || || || || || || || || ||

XX 01 05 02 (nepriamy výskum) || ZZ || || || || || || || || || || || ||

VNE || || || || || || || || || || || ||

PADZ || || || || || || || || || || || ||

10 01 05 02 (priamy výskum) || ZZ || || || || || || || || || || || ||

VNE || || || || || || || || || || || ||

PADZ || || || || || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || || || || || ||

Medzisúčet – mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || || || || || ||

SPOLU || || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 0,209 || 2 || 1,463

XX predstavuje oblasť politiky alebo príslušnú rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré by sa mohli prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

2.           Náklady na ostatné administratívne výdavky

þ         Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

o         Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

                Ústredie: || || || || || || || ||

24 01 07 00 01 02 11 – Náklady na služobné cesty a reprezentáciu || || || || || || || ||

XX 01 02 11 02 – Náklady na konferencie a zasadnutia || || || || || || || ||

24 01 07 00 02 01 00 – Vyšetrovania || || || || || || || ||

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie || || || || || || || ||

XX 01 03 01 03 – Zariadenia IKT[26] || || || || || || || ||

XX 01 03 01 04 – Služby IKT || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (v prípade potreby uveďte) || || || || || || || ||

                Delegácie: || || || || || || || ||

XX 01 02 12 01 – Náklady na služobné cesty, konferencie a reprezentáciu || || || || || || || ||

XX 01 02 12 02 – Ďalšie vzdelávanie úradníkov || || || || || || || ||

XX 01 03 02 01 – Nadobúdanie, nájom a súvisiace výdavky || || || || || || || ||

XX 01 03 02 02 – Zariadenie, nábytok, dodávky a služby || || || || || || || ||

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

XX predstavuje oblasť politiky alebo príslušnú rozpočtovú hlavu.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

XX 01 04 yy – Výdavky na technickú a administratívnu pomoc (okrem externých zamestnancov) z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“) || || || || || || || ||

– ústredie || || || || || || || ||

– delegácie || || || || || || || ||

XX 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie – nepriamy výskum || || || || || || || ||

10 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie – priamy výskum || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (v prípade potreby uveďte) || || || || || || || ||

Medzisúčet – mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

XX predstavuje oblasť politiky alebo príslušnú rozpočtovú hlavu.

SPOLU OKRUH 5 a mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Potrebné administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré by sa mohli prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od existujúcich rozpočtových obmedzení.

3.           Spôsoby používané na výpočet odhadovaných nákladov

3.1.        Ľudské zdroje

V tejto časti sa stanovuje spôsob výpočtu používaný na odhad ľudských zdrojov, ktoré sa považujú za nevyhnutné (predpoklady týkajúce sa pracovného zaťaženia, ako aj konkrétne pracovné miesta (pracovné profily Sysper 2), kategórie zamestnancov a zodpovedajúce priemerné náklady)

OKRUH 5 viacročného finančného rámca

Pozn.: Priemerné náklady pre každú kategóriu zamestnancov v ústredí sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/pre/legalbasis/pre-040-020_preparation_en.html#forms

Ÿ Úradníci a dočasní zamestnanci AD: 1 FTE projektový vedúci – celkové priemerné náklady 131 000 EUR

Ÿ Externí zamestnanci VNE: 1 FTE – celkové priemerné náklady 78 000 EUR

3.2.        Ostatné administratívne výdavky

Uveďte podrobnosti o spôsobe výpočtu použitom pre každý rozpočtový riadok

a najmä východiskové predpoklady (napr. počet stretnutí ročne, priemerné náklady atď.)

OKRUH 5 viacročného finančného rámca

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca

[1]               So zreteľom najmä na oznámenie Komisie COM (2012) 793 z 8. januára 2013 o riadení colných rizík a bezpečnosti dodávateľského reťazca.

[2]               COM (2012) 793.

[3]               COM(2013) 534, 17. júla 2013.

[4]               Dopravné služby, ktoré poskytujú členovia WSC, tvoria asi 60 % hodnoty celosvetového námorného obchodu. WSC vo všeobecnosti predstavuje jednotný hlas sektora pravidelnej námornej dopravy.

[5]               Administratívna dohoda o systéme ATIS bola prijatá v Bruseli 6. júla 2011 Výborom pre vzájomnú administratívnu pomoc, na ktorý odkazuje článok 43 nariadenia (ES) č. 515/97, a pracovnou skupinou ES/EZVO pre spoločný tranzit a zjednodušenie formalít pri obchodovaní s tovarom.

[6]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011. s. 13.

[7]               Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011. s. 13.

[8]               Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[9]               ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[10]             Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách č. 966/2012.

[11]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej lokalite BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html.

[12]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[13]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[14]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[15]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny zo západného Balkánu.

[16]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[17]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[18]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[19]             ZZ = zmluvný zamestnanec, PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania, PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny zástupca, VNE = vyslaný národný expert.

[20]             V rámci stropu pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

[21]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[22]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[23]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.

[24]             ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zástupca, VNE = vyslaný národný expert, PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania, PED = pomocný expert v delegácii.

[25]             ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zástupca, VNE = vyslaný národný expert, PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania, PED = pomocný expert v delegácii.

[26]             IKT: informačné a komunikačné technológie.