This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52013DC0913
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Together towards competitive and resource-efficient urban mobility
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje
/* COM/2013/0913 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje /* COM/2013/0913 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej
mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje 1. Úvod Európske mestá[1],
ktoré sú domovom 70 % obyvateľstva EÚ a ktoré tvoria vyše 80 % HDP
Únie, sú prepojené jedným z najlepších dopravných systémov na svete. Mobilita v rámci
miest je však čoraz zložitejšia a neefektívnejšia. Mestská mobilita je
stále veľmi závislá od používania konvenčne poháňaných osobných automobilov.
V rámci prechodu na udržateľnejšie druhy mestskej mobility sa zatiaľ
podarilo dosiahnuť len malý pokrok. Mnohé európske mestá a veľkomestá sú
postihnuté chronickým preťažením dopravy, ktoré podľa odhadov
spôsobuje ročne náklady vo výške 80 miliárd EUR[2]. Mestské oblasti sú tiež zodpovedné za vysoký
podiel, zhruba 23 %, celkových emisií CO2 z dopravy. Mestá
musia vynaložiť väčšie úsilie na odvrátenie minulých trendov, aby
prispeli k dosiahnutiu 60 % zníženia emisií skleníkových plynov, ku ktorému
sa vyzýva v bielej knihe Komisie s názvom „Plán jednotného európskeho
dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému
efektívne využívajúceho zdroje“[3]
(ďalej len „biela kniha o doprave z roku 2011“). Keďže majú
väčšiu hustotu osídlenia a vyšší podiel ciest na krátke vzdialenosti, v mestách
existuje väčší potenciál na prechod na nízkouhlíkovú dopravu v porovnaní s
dopravným systémom ako celkom, a to prostredníctvom rozvoja pešej, cyklistickej
a verejnej dopravy a skorého uvedenia vozidiel poháňaných alternatívnymi
palivami na trh. Cieľom právnych predpisov EÚ v oblasti
kvality ovzdušia[4]
a čoraz prísnejších emisných noriem pre cestné vozidlá je chrániť
občanov pred škodlivým vystavením látkam znečisťujúcim ovzdušie
a tuhým časticiam. Vo všetkých členských štátoch majú mestá stále problém
splniť právne požiadavky. Počet úmrtí na cestách je v EÚ stále
veľmi vysoký, a to približne 28 000 v roku 2012. Na mestské oblasti
pripadá 38 % úmrtí na cestách v Európe, pričom rizikám sú obzvlášť
vystavení zraniteľní účastníci cestnej premávky ako chodci. Pokrok v
znižovaní počtu úmrtí na cestách je v mestských oblastiach dlhší čas podpriemerný. V prieskume Eurobarometra[5] sa skúmali postoje k
mestskej mobilite. Veľká väčšina občanov považuje preťaženie
dopravy, náklady na mestskú mobilitu, jej negatívne vplyvy na životné
prostredie a ľudské zdravie a dopravné modely za významné problémy.
Väčšina respondentov vyjadrila skôr pesimistický názor na vyhliadky
týkajúce sa zlepšenia dopravenej situácie v ich mestách. Z prieskumu ďalej vyplývajú značné rozdiely
medzi jednotlivými krajinami EÚ. Existujú čoraz väčšie rozdiely v
rámci mestskej mobility medzi malým počtom rozvinutých miest Európy a
väčšinou miest, ktoré za nimi zaostávajú. V stratégii Európa 2020 na zabezpečenie
inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu[6] sa vyzdvihol význam
zmodernizovaného a udržateľného európskeho dopravného systému pre budúci
rozvoj Únie a zdôraznila sa potreba riešiť mestský rozmer dopravy. Je
potrebná postupná zmena. Cieľom
oznámenia je posilniť podporu pre európskej mestá v súvislosti s riešením
výziev v oblasti mestskej mobility. Je potrebná postupná zmena prístupu k
mestskej mobilite, aby sa mestské oblasti Európy rozvíjali udržateľnejším spôsobom
a aby sa splnili ciele EÚ týkajúce sa konkurencieschopného európskeho
dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje. Takisto
je rozhodujúce, aby sa prekonali roztrieštené prístupy a riešením
záležitostí, ako sú spoločné normy a špecifikácie alebo spoločné
obstarávanie, sa vyvinul jednotný trh s inovačnými riešeniami
mestskej mobility. V
oznámení sa stanovuje spôsob, akým Komisia posilní svoje opatrenia týkajúce sa
udržateľnej mestskej mobility v oblastiach, ktoré vykazujú pridanú hodnotu
EÚ. Komisia ďalej vyzýva členské štáty, aby prijímali rozhodnejšie a
lepšie koordinované opatrenia. 2. Zabezpečenie
udržateľnej mestskej mobility spoločnými silami Transformácia mestskej mobility si vyžaduje koordinované
opatrenia subjektov s rozhodovacími právomocami a príslušných orgánov na
všetkých úrovniach štátnej správy. Opatreniami na úrovni EÚ sa musí
prispieť k spoločnému úsiliu: Akčnému
plánu Komisie pre mestskú mobilitu sa v roku 2009[7] dostalo veľkej
podpory zo strany Európskeho parlamentu[8],
Európskeho sociálneho a hospodárskeho výboru[9],
Výboru regiónov[10]
a členských štátov[11],
ako aj zainteresovaných strán v celej Únii. Dvadsať iniciatív akčného
plánu sa úspešne realizovalo do roku 2012. Z tohto dôvodu Komisia začala nezávislé
preskúmanie[12]
vykonávania akčného plánu a verejné konzultácie[13] s cieľom
preskúmať ďalšie kroky. Zainteresované strany opätovne potvrdili
pridanú hodnotu podpory na úrovni EÚ a zdôraznili, že opatrenia na úrovni EÚ sú
výnimočne vhodné na zabezpečenie rozsiahlej diskusie o mestskej
mobilite v celej Únii, na uľahčenie výmeny skúseností a najlepších
postupov, urýchlenie výskumu a inovácií a poskytovanie finančnej
podpory na projekty mestskej dopravy, najmä v menej rozvinutých regiónoch.
Zároveň zdôraznili význam spolupráce na osobitných témach, ako je plánovanie
mestskej mobility, zavedenie riešení inteligentného dopravného systému alebo
regulácia prístupu a bezpečnosť cestnej premávky. Do opatrení v celej EÚ týkajúcich sa potrieb
mestskej mobility sa musia zapojiť členské štáty: Iniciatívy Komisie nie je možné priviesť do každého z tisícov
miest a veľkomiest v Európe a nemôžu sa v nich ani úspešne
identifikovať a prekonať osobitné prekážky týkajúce sa lepšej a
udržateľnejšej mestskej mobility, ktoré sa môžu vyskytovať v rôznych
častiach Únie. Aby ich bolo možné efektívne a v rozsiahlom
meradle zaviesť, mali by sa koncepcie a nástroje vyvinuté na
európskej úrovni prispôsobiť osobitným podmienkam každého členského
štátu a následne sa aktívne podporiť na národnej a regionálnej úrovni. 3. Plány udržateľnej mestskej
mobility Objavujú sa nové prístupy k plánovaniu
mestskej mobility, keďže miestne orgány sa snažia vymaniť sa z
minulých samostatných prístupov a pracujú na vývoji stratégií, ktorými sa môže
stimulovať prechod na čistejšie a udržateľnejšie druhy dopravy,
ako je pešia, cyklistická[14]
a verejná doprava, a nové modely používania a vlastníctva automobilov.
Mnohé mestá v EÚ experimentovali s inovačnými riešeniami mestskej mobility
a podelili sa o svoje skúsenosti prostredníctvom rôznych sietí miest. Komisia aktívne podporuje koncepciu
udržateľného plánovania mestskej mobility už niekoľko rokov. Zainteresované
strany a experti sa spojili v rámci iniciatív financovaných EÚ, aby
sa podieľali na analýze súčasných prístupov, diskusiách o
problematických oblastiach a identifikovaní najlepších postupov plánovania. S
podporou Komisie[15]
sa vypracovali usmernenia pre rozvoj a realizáciu plánov udržateľnej
mestskej mobility[16],
napríklad také, v ktorých sa miestnym orgánom poskytujú konkrétne návrhy na
realizáciu stratégií mestskej mobility založených na dôkladnej analýze
súčasnej situácie, ako aj na jasnej vízii udržateľného rozvoja ich
mestskej oblasti. V koncepcii plánov udržateľnej mestskej
mobility sa zohľadňuje funkčná mestská oblasť a navrhuje
sa, aby sa opatrenia mestskej mobility včlenili do širšej mestskej a
územnej stratégie. Preto by sa tieto plány mali vypracúvať v spolupráci v
rámci rôznych politických oblastí a sektorov (doprava, využívanie pôdy a územné
plánovanie[17],
životné prostredie, hospodársky rozvoj, sociálna politika, zdravotníctvo,
bezpečnosť cestnej premávky atď.), na rôznych vládnych
a správnych úrovniach, ako aj s orgánmi v susediacich oblastiach –
mestských i vidieckych. Plány udržateľnej mestskej mobility sa
týkajú podpory vyváženého rozvoja a lepšej integrácie rôznych druhov mestskej
mobility. V tejto koncepcii plánovania sa zdôrazňuje skutočnosť,
že mestská mobilita sa týka predovšetkým ľudí. Z tohto dôvodu sa
v nej kladie dôraz na zapojenie občanov a zainteresovaných strán, ako
aj na podporu zmien správania sa v oblasti mobility. Plány udržateľnej mestskej mobility môžu
pomôcť mestám efektívne využívať existujúcu dopravnú infraštruktúru a
služby a zaviesť opatrenia mestskej mobility nákladovo účinným
spôsobom. Koncepcia plánov udržateľnej mestskej
mobility v posledných rokoch značne nabrala na sile a Komisia bude
pokračovať v podpore rozvoja a propagácie tejto koncepcie aj v
budúcnosti. Aby sa však zabezpečilo rozsiahle
prijatie najlepších postupov plánovania udržateľnej mestskej mobility, mala
by sa táto koncepcia prispôsobiť osobitným požiadavkám a existujúcej
praxi plánovania v každom členskom štáte a následne by sa mala aktívne
podporiť na národnej úrovni. Navyše by sa mali prijať vhodné opatrenia
v členských štátoch s cieľom zabezpečiť rámcové
podmienky, ktoré miestnym orgánom umožnia úspešne realizovať miestne
stratégie mestskej mobility. Členské štáty by preto mali zvážiť: ·
vykonanie dôkladného posúdenia súčasných a
budúcich výsledkov mestskej mobility na svojom území, aj so zreteľom na
kľúčové politické ciele EÚ; ·
vypracovanie prístupu k mestskej mobilite, ktorým
sa zabezpečia koordinované a vzájomne sa posilňujúce opatrenia
na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; ·
zabezpečenie vývoja a realizácie plánov
udržateľnej mestskej mobility vo svojich mestských oblastiach a ich
integrácie do širšej stratégie mestského alebo územného rozvoja; ·
revíziu – a v prípade potreby zmenu – technických,
politických, právnych, finančných a iných nástrojov, ktoré majú k
dispozícii miestne orgány plánovania; ·
ak je to vhodné, opatrenia na zabránenie
roztriešteným prístupom s cieľom zabezpečiť kontinuitu a
kompatibilitu opatrení mestskej mobility so zámerom zaručiť
fungovanie vnútorného trhu. Komisia na oplátku: ·
v roku 2014 zriadi Európsku platformu plánov udržateľnej
mestskej mobility na koordináciu spolupráce EÚ pri ďalšom vývoji koncepcie
a nástrojov, zabezpečí jednotné kontaktné miesto a rozšíri
súčasnú webovú lokalitu www.mobilityplans.eu
na virtuálne stredisko poznatkov a kompetencií; ·
podporí vnútroštátne, regionálne a miestne orgány
pri vývoji a realizácii plánov udržateľnej mestskej mobility, a to aj
prostredníctvom nástrojov financovania. 4. Koordinácia zásahov
verejného a súkromného sektora Dosiahnutie systematického zlepšenia v
dopravnom sektore si vyžaduje spoločné úsilie verejných
činiteľov na všetkých úrovniach správy vecí verejných, ako aj
zapojenie súkromného sektora, v nasledujúcich oblastiach zdôraznených v bielej
knihe o doprave z roku 2011. Viac opatrení v oblasti mestskej
logistiky Mestská logistika je nevyhnutná na úspešné
fungovanie miest a ako súčasť regionálnych, národných a
medzinárodných dodávateľských reťazcov tvorí významný podiel mestskej
dopravy. Očakáva sa, že bude rásť a jej vysoké externé náklady sa
budú ďalej zvyšovať. Logistické potreby sa však v mestskom plánovaní
a riadení často zanedbávajú. Existuje významný potenciál na zlepšenie
prevádzky a služieb mestskej logistiky a v rámci vozidiel pre
vymedzené oblasti, ako sú poštové a smetiarske vozidlá, môže byť vhodné
zaviesť nové druhy vozidiel a alternatívnych pohonných hmôt s cieľom
znížiť závislosť od ropy a emisie. Navrhnuté opatrenia spolu s
ďalšími iniciatívami bielej knihy o doprave z roku 2011 (napr. balík „Ekologická
energia pre dopravu“) ďalej prispejú k cieľu dosiahnuť v
najväčších mestských centrách Európy do roku 2030 mestskú logistiku v
podstate bez CO2. Členské štáty a mestské orgány musia
poskytnúť rámec (napr. dodacie priestory, reguláciu prístupu,
presadzovanie atď.), ktorým sa zabezpečia obchodné príležitosti pre
súkromné hospodárske subjekty v oblasti logistiky, pokiaľ ide o investovanie
do nových technológií a riešení. Mali by zároveň
uľahčiť spoluprácu medzi aktérmi, vybudovať potrebné
kapacity na miestnej úrovni, stimulovať prijímanie osvedčených
postupov, zabezpečiť interoperabilitu miestnych logistických riešení
na základe inteligentných dopravných systémov a zabezpečiť integráciu
s národnými prioritami. Členské štáty by mali zvážiť: ·
zabezpečenie náležitého zohľadnenia
mestskej logistiky vo svojich národných prístupoch k mestskej mobilite a v
plánoch udržateľnej mestskej mobility; ·
vytvorenie platforiem spolupráce, výmeny údajov a
informácií, odbornej prípravy atď. pre všetkých aktérov mestských
logistických reťazcov. Komisia: ·
zlepší šírenie a prijímanie najlepších postupov v
oblasti mestskej logistiky (2014); ·
spolu s odborníkmi pripraví usmerňujúce
dokumenty, v ktorých poskytne praktickú pomoc v súvislosti so zlepšovaním
výsledkov mestskej logistiky, napríklad vývojom plánov dodávok a služieb,
mestskej logistiky v režimoch regulácie prístupu atď. (2014 – 2016); ·
uľahčí obstarávanie ekologických vozidiel
používaných na mestskú logistiku revíziou rozsahu portálu o ekologických
vozidlách[18]
(2015 – 2016). Navrhovaný prístup je podrobne opísaný v
sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom „Výzva na
prijatie opatrení v oblasti mestskej logistiky“. Inteligentnejšia regulácia prístupu v
mestských oblastiach a vyberanie poplatkov od používateľov ciest Aby sa zabezpečila čo najlepšia
prístupnosť mestských centier, je potrebné prijať rozhodnutia o
využívaní mestského priestoru. Nakladacie a vykladacie priestory, pruhy pre
autobusy, automobily, parkovanie, zariadenia pre chodcov, pruhy pre cyklistov a
parkovanie – to všetko súperí o priestor na mestských cestách[19] a mestá musia tieto
konkurenčné požiadavky riadiť v súlade s miestnymi prioritami a
okolnosťami. Regulácia prístupu vozidiel do mestských oblastí môže
pomôcť optimalizovať prístup do mestských oblastí, zlepšiť
kvalitu ovzdušia a prispieť k cieľu postupného obmedzenia
konvenčne poháňaných automobilov v mestách do roku 2050. V súčasnosti existuje široká škála
režimov, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých častiach Európy, a týmto
rôznym druhom regulácie prístupu, ich nákladom a vplyvom je potrebné
lepšie porozumieť. Hrozí, že v dôsledku týchto rozličných
pravidiel a požiadaviek a nedostatočných informácií o tom, ako
dodržiavať jednotlivé režimy, dôjde k roztriešteniu vnútorného trhu a
vytvoria sa nové prekážky pre pohyb ľudí a tovaru. Úplne harmonizovaný
európsky prístup sa nepovažuje za vhodný, pretože je veľmi dôležité, aby
sa návrh a realizácia takýchto režimov mohli prispôsobiť konkrétnej
situácii v každej mestskej oblasti. Nezáväznými usmerneniami by sa naopak mestám
a členským štátom umožnilo využiť skúsenosti získané inde a ak by to
bolo vhodné, podporiť všeobecnejší prístup k problémom, ako sú kategórie
vozidiel, dopravné značky, poskytovanie informácií, presadzovanie, výnimky
a stanovenie cien. Vďaka tomu by používatelia ciest týmto režimom ľahšie
porozumeli a bolo by pre nich jednoduchšie dodržiavať ich,
zatiaľ čo mestám by sa ponechala flexibilita prispôsobiť sa miestnym
podmienkam. Pri realizácii režimov by sa navyše mali dodržiavať
transparentné pravidlá a malo by sa zabrániť diskriminácii príležitostných
alebo cudzích používateľov ciest. Všeobecnejší prístup, napr. k spoločnej
výmene informácií o režimoch, by pomáhal pri plánovaní trás a používanie
inteligentných riešení dopravného systému pri realizácii režimov by pomohlo
znížiť náklady miest a používateľov ciest a zlepšiť súlad s
predpismi. Členské štáty by mali zvážiť: ·
vykonanie dôkladného preskúmania efektivity a
vplyvov existujúcich a plánovaných režimov regulácie prístupu do mestských
oblastí; ·
poskytnutie rámca, ktorý umožní miestnym dopravným
orgánom navrhovať, realizovať a hodnotiť režimy regulácie
prístupu vrátane účtovania poplatkov používateľom mestských ciest. Komisia: ·
posilní výmenu informácií s členskými štátmi a
odborníkmi, pokiaľ ide o reguláciu prístupu do mestských oblastí v
jednotlivých častiach Únie, vrátane jej koncepčných základov,
praktickej realizácie, efektivity a vplyvov; ·
spolu so zainteresovanými stranami pripraví
nezáväzné usmernenia, ktoré mestám pomôžu pri účinnej realizácii režimov
regulácie prístupu. Navrhovaný prístup je podrobne opísaný v
sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom „Výzva na
prijatie inteligentnejšej regulácie prístupu vozidiel do mestských oblastí“. Koordinované zavádzanie inteligentných
systémov mestskej dopravy Inteligentné technológie, a najmä inteligentné
systémy dopravy, sú kľúčovými faktormi umožňujúcimi plánovanie
mestskej mobility. Pre zákonodarcov predstavujú podporu pri dosahovaní ich
politických cieľov a riadení konkrétnych dopravných operácií. Takisto
pomáhajú koncovým používateľom tým, že im poskytujú možnosť informovaného
rozhodovania v otázkach mobility. Inteligentné dopravné systémy konkrétne
pomáhajú pri optimalizovaní používania existujúcej infraštruktúry pomocou
rôznych prostriedkov, ako sú dopravné značky, systémy na plánovanie trás,
inteligentné systémy cestovných lístkov alebo systémy spolupráce (vrátane
systémov komunikácie medzi vozidlami navzájom a medzi vozidlami a
infraštruktúrou). Podporujú koordinované riadenie cestných sietí a sietí
verejnej dopravy a uľahčujú realizáciu režimov mestskej logistiky a
obmedzenia prístupu. S cieľom zabezpečiť väčšiu
súdržnosť a interoperabilitu riešení inteligentných dopravných
systémov v Európe vypracovala expertná skupina pre mestské inteligentné
dopravné systémy[20] súbor usmernení pre zavedenie
kľúčových aplikácií mestských inteligentných dopravných systémov[21]. V tejto súvislosti sa identifikovali
najlepšie postupy ako aj potreby štandardizácie mestských inteligentných
dopravných systémov. Aby mestské oblasti mohli ťažiť z
celého potenciálu riešení inteligentných dopravných systémov a aby sa
zároveň zabezpečilo nákladovo efektívne, neustále a plynulé
nasadzovanie inteligentných dopravných systémov v celej EÚ, je potrebné vyvinúť
spoločné úsilie. Členské štáty by mali zvážiť: ·
použitie usmernení pri zavádzaní
kľúčových aplikácií inteligentných dopravných systémov vo svojich mestských
aglomeráciách; ·
vývoj vhodných rozhraní medzi sieťami mestskej
a okolitej medzimestskej dopravy; ·
vytvorenie interoperabilných multimodálnych súborov
údajov zberu všetkých informácií o mestskej mobilite. Komisia: ·
zabezpečí pokrok v práci na doplnení
existujúcich právnych predpisov o prístupe k údajom o doprave a
cestovaní; ·
pripraví špecifikácie informačných služieb o doprave
v reálnom čase a multimodálnych informačných služieb, ktoré sú
plánované v rámci smernice o inteligentných dopravných systémoch[22]; ·
uľahčí zavádzanie systémov komunikácie
medzi vozidlami navzájom a medzi vozidlami a infraštruktúrou v mestských
oblastiach. Navrhovaný prístup je podrobne opísaný v
sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom „Mobilizácia
inteligentných dopravných systémov pre mestá v EÚ“. Bezpečnosť cestnej premávky v
mestách Každý rok v cestnej premávke v mestských
oblastiach EÚ zahynie približne 11 000 ľudí[23]. Väčšina
smrteľných alebo vážnych dopravných nehôd zahŕňajúcich zraniteľných
účastníkov cestnej premávky sa odohráva v mestských oblastiach. Približne
dve tretiny úmrtí chodcov sa stali v mestských oblastiach a 50 % obetí nehôd v
mestských oblastiach tvoria chodci alebo cyklisti. Počas posledného
desaťročia sa počet úmrtí chodcov znížil iba o 39 % v porovnaní
so 49 % v prípade úmrtí vodičov[24]. Z týchto dôvodov je potrebné ďalšie
úsilie o zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v mestách a ochrany
najmä zraniteľných účastníkov cestnej premávky pred úmrtím alebo
vážnym zranením. Členské štáty by mali zvážiť: ·
zabezpečenie zohľadnenia aspektov
bezpečnosti cestnej premávky ako horizontálnej záležitosti v rámci plánov
udržateľnej mestskej mobility vo všetkých krokoch procesu plánovania a
mali by vhodne riešiť problémy, ako je bezpečná mestská
infraštruktúra, najmä pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky,
využívanie moderných technológií na vyššiu bezpečnosť cestnej
premávky v mestách, presadzovanie pravidiel cestnej premávky a vzdelávanie v
oblasti bezpečnosti cestnej premávky; ·
zabezpečenie náležitého zberu údajov o
ukazovateľoch bezpečnosti cestnej premávky na čo najpodrobnejšej
úrovni a podporu miestnych orgánov v používaní týchto údajov pri miestnej
analýze a plánovaní bezpečnosti cestnej premávky. V rokoch 2014 – 2015 Komisia: ·
zhromaždí a rozšíri príklady osvedčených
postupov plánovania bezpečnosti cestnej premávky; ·
vykoná analýzu opatrení na zníženie počtu vážnych
úrazov v cestnej premávke v mestských oblastiach. Navrhovaný prístup je
podrobne opísaný v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom
„Cielené opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v mestských
oblastiach“. 5. Posilnenie podpory EÚ Spoločná výmena skúseností,
propagovanie najlepších postupov a podpora spolupráce Hodnota spoločnej výmeny skúseností,
propagovania príkladov najlepších postupov a podpory spolupráce
naprieč Úniou je nepopierateľná. Komisia v budúcnosti posilní svoju
podporu určenú príslušným činnostiam: Stredisko
monitorovania mestskej mobility Prostredníctvom
Akčného plánu pre mestskú mobilitu z roku 2009 Komisia zriadila stredisko
monitorovania mestskej mobility vo forme virtuálnej platformy – webovej
lokality ELTIS[25].
Táto platforma poskytuje jednotné kontaktné miesto na spoločnú výmenu
poznatkov a skúseností alebo diskusiu o záležitostiach súvisiacich s
mestskou mobilitou a dopravou. Komisia má v úmysle zvýšiť
rozsah portálu rozvojom súčasného portálu pre plány mobility[26] na komplexné znalostné
a kompetenčné stredisko, v ktorom sa budú konsolidovať informácie o
plánovaní mestskej dopravy z celej EÚ. Portál pre plány mobility sa včlení
do portálu ELTIS. Ďalej sa vytvorí
Európska platforma pre plány udržateľnej mestskej mobility. Touto platformou
sa podporí ďalší rozvoj koncepcie a nástrojov potrebných na jej úspešné používanie
miestnymi plánovacími orgánmi, prostredníctvom koordinovania všetkých
relevantných činností, ktoré Komisia v tejto oblasti podporuje[27], a prostredníctvom
podpory širšej výmeny. URBACT – Výmena
osvedčených postupov v oblasti udržateľného rozvoja miest URBACT[28] je európsky výmenný a
vzdelávací program financovaný v rámci programu európskej územnej spolupráce,
ktorým sa propaguje udržateľný rozvoj miest. V rámci neho sa mestám umožňuje
spolupracovať na vývoji nových a udržateľných pragmatických
riešení, v ktorých je zahrnutý hospodársky, sociálny a environmentálny
rozmer. V nasledujúcom programovom období sa v rámci programu URBACT III bude
pokračovať v podpore výmeny a budovania kapacít medzi európskymi
mestami. Údaje a štatistika a prehľad výsledkov
v oblasti mestskej mobility Na základe výsledkov štúdie „Zber európskych
údajov a štatistiky v oblasti mestskej mobility“[29], okrem iného, Komisia
preskúma možnosti zlepšenia kvality a dostupnosti údajov a štatistiky na
prevádzku systémov mestskej dopravy a rozhodovacie procesy na miestnej,
regionálnej, národnej úrovni a na úrovni EÚ. Komisia bude predovšetkým pokračovať
v podpore rozvoja prehľadu výsledkov v oblasti mestskej mobility prostredníctvom
identifikácie harmonizovaných ukazovateľov na hodnotenie a porovnanie
pokroku mestských oblastí v celej EÚ[30].
Komisia bude využívať prácu, ktorá sa vykonala v rámci projektov ako
EcoMobility Shift[31]
a Conduits[32].
Expertná skupina členských štátov pre mestskú mobilitu Komisia zriadi expertnú skupinu členských štátov pre mestskú
mobilitu a dopravu s cieľom podporiť výmenu informácií o možnostiach
posilnenia a lepšej koordinácie národných politík a politík EÚ v oblasti
mestskej mobility a dopravy; Po dohode s členskými štátmi sa môžu vytvoriť osobitné
pracovné skupiny s cieľom podrobnejšie diskutovať o konkrétnych
otázkach, ako je regulácia prístupu do mestských oblastí, mestská logistika,
inteligentné dopravné systémy alebo prehľad výsledkov v oblasti mestskej
mobility. Zameranie
výskumu a inovácií na riešenie výziev mestskej mobility Európska únia v prvom rade prostredníctvom
svojich rámcových programov pre výskum už mnoho rokov poskytuje podporu výskumným
a inovačným projektom, ktoré sa týkajú mestskej dopravy. Táto podpora
významne prispieva k napredovaniu nových technológií a koncepcií mobility
až do fázy zavedenia. Od svojho spustenia pred desiatimi rokmi je
iniciatíva Komisie s názvom CIVITAS motorom inovácií mestskej mobility a
vďaka nej sa z európskych miest stali kľúčoví hráči v tomto
inovačnom procese. Vo viac ako 60 európskych mestách sa vykonalo približne
700 demonštračných činností spolu s dôsledným hodnotením vplyvov
a procesu. Sieť miest CIVITAS má dnes vyše 200 členských miest
prakticky zo všetkých členských štátov. Iniciatíva CIVITAS sa stala
značkou zmeny paradigiem mestskej mobility a dopravy, ale aj európskeho
partnerstva. CIVITAS 2020 Komisia zamýšľa oživiť a spustiť iniciatívu CIVITAS 2020
v rámci programu Horizont 2020, rámcového programu Únie pre výskum a inováciu
na obdobie rokov 2014 – 2020[33].
Pracovný program programu Horizont 2020 na roky 2014 a 2015 bude najmä motorom
inovačných politík a technológií potrebných na pokrok smerom ku
konkurencieschopnej mestskej mobilite efektívne využívajúcej zdroje. V rámci iniciatívy CIVITAS sa bude
pokračovať v podpore miestnych partnerstiev pri vykonávaní a
testovaní nových prístupov za reálnych podmienok, pokiaľ ide o problémy,
ako je riešenie preťaženia mestskej cestnej dopravy, zníženie používania
konvenčne poháňaných vozidiel v mestských oblastiach, zníženie
vplyvov a nákladov spojených s nákladnou dopravou v mestách a posilnenie
kapacít miestnych orgánov v súvislosti s vývojom a realizáciou plánov
udržateľnej mestskej mobility. Druhá strategická iniciatíva v rámci európskej
politiky inovácií s názvom Inteligentné mestá a obce – európske
inovačné partnerstvo bola spustená v roku 2012[34]. Jej cieľom je
zrýchliť rozsiahle zavádzanie inovácií tam, kde sú úzko prepojené oblasti
výroby, distribúcie a využívania energie; mobility a dopravy; ako aj IKT. V rámci
tejto iniciatívy sa prispieva k akčným cieľom EÚ v oblasti klímy, a to
prostredníctvom zlepšovania energetickej účinnosti, zvyšovania využívania
obnoviteľnej energie a znižovania spotreby energie, emisií skleníkových
plynov, zlej kvality ovzdušia a preťaženia dopravy. Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo Cieľom partnerstva je prekonať problematické miesta v rozsiahlom
zavádzaní riešení pre inteligentné mestá. V rámci partnerstva sa bude významná
pozornosť venovať kľúčovým „umožňujúcim faktorom“, ako
je správa vecí verejných a financovanie (vrátane obstarávania). Účelom
partnerstva Inteligentné mestá je uľahčiť strategické
partnerstvá medzi priemyslom, európskymi mestami a ďalšími stranami s
cieľom rozvíjať mestské systémy a infraštruktúru zajtrajška a
dosiahnuť rozsiahle zavádzanie riešení pre inteligentné mestá. V rámci
iniciatívy sa podporí užšia spolupráca medzi sektormi, ako sú dopravné,
energetické a informačné a komunikačné technológie. Aj keď je
pravdepodobné, že väčšinu činností v rámci partnerstva budú
vykonávať miestne správne orgány, podniky, výskumné organizácie a
organizácie občianskej spoločnosti, poskytne sa finančná podpora
EÚ v rámci programu Horizont 2020. Nadchádzajúcou európskou iniciatívou pre
ekologické vozidlá (EGVI) na zlepšovanie energetickej účinnosti vozidiel a
alternatívnych hnacích sústav sa ďalej poskytne posilnený rámec pre
podporu vývoja ekologických, bezpečných a efektívnych
mestských koľajových a cestných vozidiel. Uvedenie inovačných riešení na trh Inovačné riešenia môžu významne prispieť
k zlepšeniu efektívnosti a udržateľnosti mestskej mobility. Rozhodujúce je
však zabezpečiť, aby sa zo sľubných technológií stali vyvinuté
produkty, ktoré je možné úspešne uviesť na trh. Komisia a členské
štáty by mali uľahčiť vytvorenie jednotného trhu s
inovačnými riešeniami pre mestskú dopravu, napríklad vypracovaním
spoločných noriem a technických špecifikácií, alebo umožnením
spoločného a transparentného obstarávania. Poskytovanie
cielenej finančnej podpory Európske štrukturálne a investičné
fondy Štrukturálne fondy sú dnes jediným
najvýznamnejším zdrojom financovania EÚ pre projekty mestskej dopravy a
mobility. Na obdobie rokov 2007 – 2013 sa vyčlenilo zhruba 8 miliárd EUR
na čistú mestskú dopravu[35].
V menej rozvinutých regiónoch Únie táto
finančná podpora pomohla zlepšiť dostupnosť mestských oblastí,
odstrániť rozdiely medzi viac a menej rozvinutými regiónmi, a tým aj
dosiahnuť vyšší stupeň územnej súdržnosti. Preto je dôležité, aby sa preskúmali najlepšie
možnosti využitia európskych štrukturálnych a investičných fondov
na účely kľúčových politických cieľov v doprave a
súvisiacich politických oblastiach v období rokov 2014 – 2020[36]. Európske štrukturálne a investičné fondy
by sa mali využívať systematickejšie na financovanie integrovaných súborov
opatrení, v prípadoch, keď mestá vypracovali integrovaný plán
miestnej dopravy, napríklad plán udržateľnej mestskej mobility, a identifikovali
vhodné opatrenia. Opatrenia mestskej mobility sa môžu
podporiť európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, ak
prispievajú k cieľom nízkouhlíkových stratégií[37]. Opatrenia mestskej
mobility sa môžu financovať aj ako súčasť stratégie
integrovaného, udržateľného rozvoja miest, ktorá sa vzťahuje na
hospodárske, ekologické, klimatické, demografické a sociálne výzvy
ovplyvňujúce mestské oblasti[38].
Najmä pri realizácii územných stratégií sa
odporúča využitie nového nástroja integrovaných územných investícií. Pri
všetkých investíciách do mestskej mobility by sa malo zabezpečiť
rozsiahle prijatie podporeného dopravného systému. Štrukturálne fondy zamerané na rozsiahle
projekty v období rokov 2007 – 2013 boli prínosné v prvom rade pre
najväčšie a hlavné mestá. V európskych regiónoch je však mnoho malých
a stredných miest a pri investíciách do mestskej mobility je dôležité myslieť
na mestá všetkých veľkostí. V rámci európskych štrukturálnych a
investičných fondov by sa mali vytvoriť príležitosti na budovanie
kapacít, odbornú prípravu, technickú pomoc a vývoj komplexných a miestnych
stratégií a plánov mobility. Komisia bude s príslušnými orgánmi v
členských štátoch úzko spolupracovať na zabezpečení čo
najlepšieho využitia európskych štrukturálnych a investičných fondov pri uskutočňovaní
miestnych ambícií a plnení cieľov politiky EÚ. Pozornosť sa musí
venovať aj podpore nákladovo efektívnych riešení. Transeurópska sieť – Transeurópska
dopravná sieť (TEN-T) Mestské uzly sú kľúčové prvky
výstavby komplexnej európskej dopravnej siete. Opatrenia zo strany európskych
miest sú rozhodujúce pre splnenie cieľov politiky TEN-T. V návrhu Komisie, ktorý sa týka usmernení Únie[39], sa preto uznáva
potreba „zabezpečiť rozvoj komplexnej siete v mestských uzloch,
keďže tieto uzly predstavujú začiatok alebo konečný cieľ
(„poslednú míľu“) pre cestujúcich aj pre náklad pohybujúci sa po
transeurópskej dopravnej sieti a sú miestami prestupu v rámci jednotlivých
druhov dopravy alebo medzi nimi.“ V článku 36 usmernení sa identifikujú
priority rozvoja mestských uzlov komplexnej siete prostredníctvom nástroja na prepájanie
Európy[40].
Preto bude finančná pomoc EÚ dostupná pre projekty spoločného záujmu
v mestských oblastiach, ako je zlepšenie prevádzky mestskej logistiky, ktorá je
súčasťou národných alebo medzinárodných dodávateľských
reťazcov. Medzinárodná spolupráca Udržateľná urbanizácia sa všeobecne
považuje za kľúčovú globálnu výzvu 21. storočia. Na stretnutí
hláv štátov a vlád počas konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji
v roku 2012 (Rio+20) sa uznal význam udržateľnej dopravy pre hospodársky
rast a udržateľného rozvoja miest a dospelo sa k dohode o „potrebe
podporiť integrovaný prístup k tvorbe politík na vnútroštátnej,
regionálnej a miestnej úrovni pre dopravné služby a systémy s cieľom
podporiť udržateľný rozvoj“[41]. Komisia posilní svoje úsilie o podporu politík
udržateľnej mestskej mobility v rámci činností spolupráce najmä s
rozvíjajúcimi sa regiónmi. Cieľom je pripraviť cestu vývozu európskej
expertízy a technológií v oblastiach, ako je znižovanie emisií, zvyšovanie
energetickej účinnosti a bezpečnosti cestnej premávky. Vynaloží sa aj ďalšie úsilie s
cieľom využiť existujúce partnerstvá EÚ s kľúčovými
partnerskými krajinami a regiónmi (napr. s krajinami partnerstva
EuroMed, Brazíliou, Singapurom alebo Čínou). 6. Záver Riadenie úspešného prechodu na
udržateľnejší druh mestskej mobility zostáva jednou z hlavných výziev
pre mestá v celej Únii. Miestne orgány potrebujú podporu, aby mohli riešiť
nepriaznivé, hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy spojené s dnešnými
štruktúrami mestskej mobility. Z tohto dôvodu je potrebné, aby mestská
mobilita zostala medzi poprednými témami politického programu EÚ. Komisia a
členské štáty by mali posilniť svoju podporu určenú miestnym
orgánom, aby všetky mestá v celej Únii mohli postupne dosiahnuť zmenu
svojho úsilia o konkurencieschopnejšiu mestskú mobilitu efektívne využívajúcu
zdroje. Cieľom tohto
oznámenia je podnietiť opatrenia na všetkých úrovniach verejnej správy:
Komisia posilní svoju podporu v oblastiach s vytvorenou pridanou hodnotou EÚ,
zatiaľ čo členské štáty sa vyzývajú, aby miestnym orgánom
vytvorili správne rámcové podmienky na vývoj a realizáciu integrovaných a
komplexných stratégií pre lepšiu a udržateľnejšiu mestskú mobilitu. S
cieľom uľahčiť užšiu výmenu medzi Komisiou a členskými
štátmi Komisia navrhuje, že zriadi expertnú skupinu členských štátov pre mestskú
mobilitu. Komisia navrhuje konkrétny
súbor opatrení, ktoré sa majú prijať na rôznych úrovniach v súvislosti
s rôznymi súvisiacimi problémami, ako je mestská logistika, regulácia prístupu
do mestských oblastí, zavádzanie riešení mestských inteligentných dopravných
systémov a bezpečnosť cestnej premávky, a dôsledne
bude monitorovať nadväzujúce opatrenia. Opatrenia uvedené v tomto
oznámení predstavujú základ pre spoločný posun smerom ku konkurencieschopnej
mestskej mobilite efektívne využívajúcej zdroje. [1] Pozri aj správu Európskej komisie „Mestá zajtrajška“,
2011. [2] Celkové náklady vyplývajúce z preťaženia; pozri
SEK(2011) 358 v konečnom znení. [3] KOM(2011) 144 v konečnom znení. [4] Pozri najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom
ovzduší v Európe, Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1. [5] Osobitný prieskum Eurobarometra 406 (2013). [6] KOM(2010)2020 v konečnom znení. [7] KOM(2009) 490 v konečnom znení. [8] Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2008;
2008/2041(INI). [9] Stanovisko k akčnému plánu mestskej mobility z 27.
mája 2010, TEN/414. [10] Stanovisko k akčnému plánu mestskej mobility z 27.
augusta 2010, 2010/C 232/05. [11] Závery Rady o akčnom pláne mestskej mobility, 24.
júna 2010; www.ec.europa.eu/transport/themes/urban/urban_mobility/doc/2010_06_24_apum_council_conclusions.pdf.
[12] Správa o preskúmaní akčného plánu mestskej mobility,
2013, ec.europa.eu/transport/themes/urban/studies/urban_en.htm. [13] Výsledky verejných konzultácií „Mestský rozmer dopravnej
politiky EÚ“, 2013, www.ec.europa.eu/transport/themes/urban/studies/urban_en.htm.
[14] Najmä prechodom na zvýšené využívanie pešej
a cyklistickej dopravy sa značne znižujú negatívne externality
mestskej mobility a dopravy, spolu s pridanou hodnotou podpory aktívnejšieho
životného štýlu a paralelným prínosom pre zdravie. Príslušné problémy sa riešia
aj v rámci európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na aktívne a
zdravé starnutie. http://ec.europa.eu/research/innovation-union/index_en.cfm?section=active-healthy-ageing
[15] Stredisko monitorovania mestskej mobility – www.eltis.org. [16] Návod na rozvoj a realizáciu plánov udržateľnej
mestskej mobility, Európska komisia, 2013. [17] Odzrkadľujúc význam správneho mestského plánovania na
zníženie potrieb mestskej mobility (napríklad zabránením rozrastaniu miest). [18] www.cleanvehicle.eu
[19] Priestor mestských komunikácií si naopak konkuruje s požiadavkami
verejného priestoru na voľnočasové aktivity a sociálnu interakciu
(ihriská, parky atď.) [20] http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=2520&Lang=SK [21] europa.eu/transport/themes/its/road/action_plan/its_for_urban_areas_en.htm [22] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo
7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov
v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy,
Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1 (článok 3 písm. a) a písm. b)). [23] CARE – Databáza dopravných nehôd v EÚ. [24] To isté. [25] www.eltis.org. [26] www.mobilityplans.eu
[27] Realizované napr. v rámci súčasných projektov
ENDURANCE, QUEST, ADVANCE atď. [28] www.urbact.eu. [29] Štúdia o harmonizovanom zbere európskych údajov a
štatistiky v oblasti mestskej mobility; MOVE/B4/196-2/2010 (2013). [30] Keďže na mestskú dopravu sa vzťahuje najmä
rozhodnutie o spoločnom úsilí, a už menej systém EÚ na obchodovanie s
emisiami (ETS), mohlo by byť zaujímavé umožniť meranie a porovnávanie
emisií CO2 z mestskej dopravy, ktoré by členským štátom pomohlo pri ich
opatreniach na zníženie emisií. [31] www.ecomobility-shift.org/index.php/en/.
[32] www.polisnetwork.eu/eu-projects/eu-projects-2/conduits-city-pool.
[33] http://ec.europa.eu/research/horizon2020/index_en.cfm.
[34] www.ec.europa.eu/eip/smartcities/. [35] V aktuálnom programovom období je 9,63 % celkových
finančných prostriedkov EFRR a KF na dopravu vyčlenených na mestskú
dopravu a podporu ekologickej mestskej dopravy (kategórie 25 + 52); údaje z
databázy INFOVIEW (júl 2013). [36] Pozri nariadenie o EFRR, najmä články 5 a 7. [37] Nariadenie o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
článok 5 ods. 4 písm. e) – Investičná priorita: podpora
nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, zvlášť mestských oblastí,
vrátane podpory trvalo udržateľnej multimodálnej mestskej mobility a zmiernenie
relevantných adaptačných opatrení. [38] Nariadenie o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
článok 7. [39] KOM/2011/ 650 v konečnom znení/2 - 2011/0294 (COD). [40] ec.europa.eu/transport/themes/infrastructure/connecting_en.htm. [41] Rezolúcia
OSN 66/288 „Budúcnosť, akú chceme“ http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/66/288&Lanh=E.