EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012PC0617
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on the Fund for European Aid to the Most Deprived
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby
/* COM/2012/0617 final - 2012/0295 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby /* COM/2012/0617 final - 2012/0295 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1. Chudoba a materiálna
deprivácia v Európskej únii V rámci stratégie Európa 2020 si Európska Únia
stanovila cieľ, ktorým je znížiť do roku 2020 počet ľudí,
ktorí žijú v chudobe alebo sú ohrození chudobou či sociálnym
vylúčením, aspoň o 20 miliónov. V dôsledku hospodárskej krízy sa však
chudoba a sociálne vylúčenie ešte vyostrili, čo spôsobilo obavy nad
tým, ako sa ich dôsledky môžu prejaviť na jednotlivcoch a na
spoločnosti ako celku. V roku 2010 bola takmer jedna štvrtina
Európanov (116 miliónov ľudí) ohrozená chudobou alebo sociálnym
vylúčením. Je to asi o 2 milióny viac ako v predchádzajúcom roku a prvé
údaje, ktoré sú k dispozícii za rok 2011, tento trend potvrdzujú. Zatiaľ čo potreby tých, ktorí sú na
okraji spoločnosti, neustále narastajú, schopnosť členských
štátov poskytnúť im podporu sa v mnohých prípadoch znižuje. Sociálna
súdržnosť je ohrozená fiškálnymi obmedzeniami viac ako kedykoľvek
predtým. V mnohých členských štátoch prevláda pocit, že za tento vývoj sú
istým spôsobom zodpovedné politiky, o ktorých sa rozhoduje na európskej úrovni. Narastajúca úroveň chudoby nepriaznivo
ovplyvňuje životné podmienky európskych občanov, z ktorých asi 40
miliónov trpí vážnou materiálnou depriváciou. Hoci tento počet od roku
2005 do roku 2008 výrazne klesol, v období od roku 2009 do roku 2010 sa znova
začal zvyšovať tak, že v priebehu jediného roka bojovalo s vážnou
materiálnou depriváciou ďalších 342 000 ľudí. Jednou z hlavných čŕt materiálnej
deprivácie je skutočnosť, že ľudia nemajú prístup k potravinám v
primeranom množstve a kvalite. Počet obyvateľov Únie, ktorí si nemôžu
dovoliť jedlo z mäsa, kurčaťa alebo rýb (alebo vegetariánske
jedlo s rovnakou výživovou hodnotou) každý druhý deň (vymedzené Svetovou
zdravotníckou organizáciou ako základná potreba) v roku 2010 predstavoval
8,7 %, t. j. 43 miliónov ľudí, pričom podľa prvých údajov
za rok 2011 sa tento trend stále zhoršuje. Osobitne vážnou formou materiálnej deprivácie,
ktorá presahuje potravinovú depriváciu, je bezdomovectvo. Mieru bezdomovectva
je ťažké vyčísliť, no na základe odhadov bolo v rokoch 2009 –
2010 v Európe 4,1 milióna bezdomovcov. Súčasný nárast miery bezdomovectva
je dôsledkom sociálneho vplyvu nízkeho a nerovnakého rastu a zvyšujúcej sa
miery nezamestnanosti. Ešte väčším zdrojom obáv je nový profil
bezdomovcov, do ktorého patria rodiny s deťmi, mladí ľudia a
prisťahovalci. V Únii žije 25,4 miliónov detí ohrozených
chudobou alebo sociálnym vylúčením. Vo všeobecnosti sú deti v porovnaní so
zvyškom obyvateľstva viac ohrozené chudobou či sociálnym
vylúčením (deti predstavujú 27 %, zvyšok obyvateľstva
23 %). V tejto situácii sú deti vystavené materiálnej deprivácii, ktorá
presahuje aspekt (nesprávnej) výživy. Napríklad 5,7 miliónov detí si musí
vystačiť bez nového (nie použitého) oblečenia a
4,7 miliónov detí nemá ani dva páry topánok vhodnej veľkosti (vrátane
jedného páru topánok vhodných do každého počasia). Je pravdepodobné, že
deti trpiace takýmito formami materiálnej deprivácie budú dosahovať horšie
výsledky v škole než ich lepšie zabezpečení kamaráti, ich zdravotný stav
bude horší a v dospelom veku nebudú schopné v plnej miere využiť svoj
potenciál. 1.2. Reakcia Únie na chudobu a
materiálnu depriváciu Hlavným nástrojom Únie na podporu
zamestnanosti, boj proti chudobe a podporu sociálneho začlenenia je a
zostane Európsky sociálny fond (ESF). Tento štrukturálny nástroj investuje
priamo do ľudí a ich zručností a je zameraný na zlepšenie ich
príležitostí na trhu práce. Niektorí najzraniteľnejší občania, ktorí
trpia extrémnymi formami chudoby, sú však tak vzdialení od trhu práce, že
nemôžu využívať opatrenia ESF zamerané na sociálne začlenenie vo svoj
prospech. Program distribúcie potravín pre
najodkázanejšie osoby EÚ už viac ako dve desaťročia poskytuje potravinovú
pomoc takýmto osobám. Bol vytvorený v roku 1987 s cieľom zmysluplne
využívať poľnohospodárske prebytky, ktoré by sa inak možno
zlikvidovali, tak, že sa poskytnú členským štátom, ktoré majú záujem ich
využiť. V priebehu rokov sa táto schéma stala dôležitým zdrojom
prostriedkov pre organizácie, ktoré pracujú v priamom kontakte s najviac
znevýhodnenými členmi spoločnosti a zabezpečujú im potraviny.
Vzhľadom na očakávané vyčerpanie intervenčných zásob, ako
aj na ich vysokú nepredvídateľnosť v období rokov 2011 – 2020,
stratila táto schéma zameraná na pomoc najodkázanejším osobám v dôsledku
nadväzujúcich reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky svoje
opodstatnenie a koncom roka 2013 bude ukončená. Materiálna deprivácia však naďalej
spôsobuje vážne problémy a takisto pretrváva potreba poskytnúť
najodkázanejším osobám v spoločnosti pomoc na úrovni EÚ. Komisia vo svojom
návrhu na nasledujúci viacročný finančný rámec zohľadnila tento
stav a vyhradila 2,5 miliárd EUR z rozpočtu na nový nástroj
určený na boj proti extrémnym formám chudoby a vylúčenia. Na základe uvedeného sa navrhovaným nariadením
zriaďuje na obdobie rokov 2014 – 2020 nový nástroj, ktorý bude
dopĺňať existujúce nástroje súdržnosti, a najmä Európsky
sociálny fond, tak, že bude riešiť najhoršie a sociálne najagresívnejšie
formy chudoby, potravinovej deprivácie, ako aj bezdomovectva a materiálnej
deprivácie detí, pričom sa podporia sprievodné opatrenia zamerané na
sociálnu reintegráciu najodkázanejších osôb Únie. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU 2.1. Stanovisko zainteresovaných
strán Diskusie v Rade a Európskom parlamente, ako aj
diskusie s občianskou spoločnosťou a miestnymi subjektmi o
súčasných formách pomoci pre najodkázanejšie osoby v rámci programu pre
najodkázanejšie osoby poskytli dôležité poznatky a nápady, ktoré možno
využiť v budúcnosti. Okrem toho je Komisia otvorená názorom
zainteresovaných strán a uskutočnila konzultácie na úrovni EÚ so
zastrešujúcimi organizáciami zastupujúcimi poskytovateľov potravinovej
pomoci a konečných príjemcov. Potenciálne výrazné zníženie rozsahu podpory
poskytovanej v rámci schémy pre najodkázanejšie osoby v roku 2012 bolo
podrobené ostrej kritike zo strany občianskych spoločností, ktoré
spolu s regionálnymi a miestnymi subjektmi podčiarkli význam tejto podpory
a postavili sa za jej pokračovanie v období, keď potreby neustále
narastajú. Veľké charitatívne organizácie a
občianske spoločnosti zastupujúce potravinové banky, ako aj
organizácie, ktoré pracujú s deťmi a bezdomovcami, sa opakovane vyjadrili
tak, že verejná pomoc, a najmä pomoc na úrovni EÚ, je potrebná. Uskutočnili sa dve stretnutia so
zastrešujúcimi združeniami organizácií zastupujúcimi nielen príjemcov, ale aj
skutočných konečných príjemcov. Organizácie vo všeobecnosti privítali
možné rozšírenie rozsahu tohto nástroja nad rámec potravinovej pomoci
a myšlienku prístupu zameraného na konkrétne osoby. Názory členských štátov na takýto nástroj
sa rozchádzajú: sedem členských štátov sa vyjadrilo proti pokračovaniu
programu zameraného na najodkázanejšie osoby po roku 2013. Iné členské
štáty ho jednoznačne podporili. Trinásť členských štátov vydalo
v decembri 2011 vyhlásenie, v ktorom žiadajú, aby program zameraný na
najodkázanejšie osoby pokračoval aj po roku 2013. Európsky parlament opakovane vyjadril svoje
podporné stanovisko k tomu, aby program potravinovej pomoci pokračoval v
záujme lepšej sociálnej súdržnosti v Európe. V decembri 2011 sa jedenásť
zastrešujúcich organizácií písomne obrátilo na komisára Andora a generálneho
riaditeľa pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie s
požiadavkou, aby sa prijali kroky smerom k stratégii EÚ v oblasti
bezdomovectva. Európsky parlament takisto vyzval k takejto stratégii najskôr
formou písomného vyhlásenia (v roku 2010) a neskôr uznesením (v roku 2011). V Pakte pre rast a zamestnanosť prijatom
na zasadnutí Európskej rady 29. júna 2012 sa uvádza, že „pri vykonávaní
konkrétnych odporúčaní pre jednotlivé krajiny budú členské štáty
klásť osobitný dôraz na účinné riešenie problému nezamestnanosti
a sociálnych dôsledkov krízy […a] na vytváranie a vykonávanie
účinných politík v oblasti boja proti chudobe a podpory
zraniteľných skupín“. 2.2. Posúdenie vplyvu Kľúčovým bodom, ktorý bol predmetom
preskúmania v rámci posúdenia vplyvu, bol rozsah nového nástroja.
Možnosti, o ktorých sa uvažovalo boli tieto: možnosť č. 0:
žiadna finančná podpora, možnosť č. 1: nástroj nadväzujúci na
súčasný program zameraný na najodkázanejšie osoby s obmedzením na
poskytovanie potravinovej pomoci, možnosť č. 2: nástroj, ktorý by
dopĺňal distribúciu potravín s podporou sprievodných opatrení
zameraných na sociálne začlenenie príjemcov potravinovej pomoci,
a možnosť č. 3: ucelený nástroj materiálnej podpory
zameranej na potravinovú pomoc, tovar pre bezdomovcov a tovar pre deti
trpiace materiálnou depriváciou v kombinácii so sprievodnými opatreniami
zameranými na sociálnu reintegráciu najodkázanejších osôb. Čistý vplyv možnosti č. 0
závisí od rozdelenia dostupných zdrojov. V čase, keď chudoba
narastá, by sa však určite pokladal za nástroj svedčiaci
o vytrácajúcej sa solidarite v Európe. V porovnaní
s možnosťou č. 1 predstavuje možnosť č. 2
a ešte výraznejšie možnosť č. 3 zníženie objemu
potravinovej pomoci, keďže niektoré zdroje sú pridelené iným typom
opatrení. Sprievodné opatrenia by však mali zabezpečiť lepšiu
udržateľnosť dosiahnutých výsledkov. Možnosť č. 3 je
uprednostňovanou možnosťou, keďže najlepšie umožňuje
prispôsobiť dané opatrenia miestnym potrebám. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Činnosť na úrovni EÚ je odôvodnená
článkom 174 (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že Únia „na podporu
celkového harmonického rozvoja Únie rozvíja a uskutočňuje
činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej
súdržnosti“, a článkom 175 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje úloha
štrukturálnych fondov EÚ pri dosahovaní tohto cieľa a stanovujú sa
pravidlá prijímania osobitných opatrení mimo štrukturálnych fondov. Vzhľadom na úroveň chudoby
a sociálneho vylúčenia v Únii a neprijateľné rozdiely,
pokiaľ ide o situáciu v jednotlivých členských štátoch,
ktorá sa v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy ďalej
zhoršuje a ktorá viedla k oslabeniu sociálnej súdržnosti, ako aj
šancí dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 súvisiace s bojom proti
chudobe a sociálnemu vylúčeniu, je činnosť na úrovni EÚ
nevyhnutná. Európska finančná podpora pomáha
stimulovať činnosť na úrovni jednotlivých členských štátov,
koordinovať ich úsilie a vyvíjať a zavádzať mechanizmy
podpory sociálneho začlenenia. Vďaka nej môže Únia slúžiť ako
príklad. 4. VPLYV NA ROZPOČET V návrhu viacročného rámca, ktorý
predložila Komisia, sa predpokladá vyčlenenie sumy 2,5 miliardy EUR
v rámci politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020. V súlade s článkom 84 ods. 3
nariadenia EÚ č. … (NSU), sa podpora členskému štátu poskytnutá z
fondu pokladá za súčasť podielu štrukturálnych fondov prideleného
Európskemu sociálnemu fondu. Navrhnutý rozpočet na obdobie rokov 2014 - 2020 || v miliardách EUR Politika súdržnosti (štrukturálne fondy) z toho Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby || 339 2,5 *Všetky údaje sú v konštantných cenách
za rok 2011 5. Obsah nariadenia 5.1. Ciele a rozsah Všeobecný cieľ Fondu európskej pomoci pre
najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) je podporiť sociálnu
súdržnosť v Únii tak, že prispeje k dosiahnutiu cieľa
stratégie Európa 2020, ktorým je znížiť počet ľudí ohrozených
chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov. Tento cieľ sa premieta do konkrétneho
cieľa, ktorým je podpora vnútroštátnych schém poskytujúcich
nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám prostredníctvom partnerských
organizácií. Pokiaľ ide o rozsah, fond rieši
problém potravinovej deprivácie, bezdomovectva a materiálnej deprivácie
detí. Každý členský štát sa môže rozhodnúť pre riešenie jednej alebo
viacerých foriem deprivácie. Môže takisto podporiť sprievodné opatrenia,
ktoré dopĺňajú materiálnu podporu a tým prispievať
k sociálnej reintegrácii najodkázanejších osôb. 5.2. Oprávnená populácia a
zameranie Populáciu oprávnenú na prijímanie materiálnej
pomoci tvoria najodkázanejšie osoby v Únii. Za vymedzenie kritérií
identifikácie najodkázanejších osôb, ktorým má byť pomoc poskytnutá, budú
zodpovedné členské štáty alebo partnerské organizácie, keďže práve
oni môžu túto pomoc najlepšie zacieliť s prihliadnutím na miestne
potreby. Tým, že sa v nariadení vymedzuje druh
tovaru, ktorý sa bude distribuovať, konkrétne potraviny alebo základný
spotrebný tovar na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti, zahŕňa
toto nariadenie aj nepriamy mechanizmus zamerania pomoci. 5.3. Partnerské organizácie Partnerské organizácie sú organizácie, ktoré
poskytujú potraviny alebo tovar najodkázanejším osobám, či už priamo alebo
nepriamo. S cieľom zabezpečiť, aby fond prispieval
k udržateľnému znižovaniu miery chudoby a k posilneniu
sociálnej súdržnosti, musia samotné organizácie, ktoré poskytujú potraviny
alebo tovar priamo, vykonávať činnosti dopĺňajúce
poskytovanie materiálnej pomoci so zameraním sa na sociálnu integráciu
najodkázanejších skupín. Samotný fond môže podporiť takéto sprievodné
opatrenia. Vnútroštátne orgány môžu nakúpiť
potraviny alebo tovar, alebo ich môžu dať k dispozícii partnerským
organizáciám, alebo môžu partnerským organizáciám poskytnúť finančné
zdroje na ich nákup. Ak potraviny alebo tovar nakúpi partnerská organizácia,
môže ich sama distribuovať, alebo môže ich distribúciou poveriť iné
partnerské organizácie. 5.4. Vykonávacie ustanovenia Prostriedky fondu sa čerpajú podľa
vzoru politiky súdržnosti, t. j. prostredníctvom zdieľaného hospodárenia,
na základe 7-ročného operačného programu, ktorý sa vzťahuje na
obdobie rokov 2014 – 2020. Nariadenie vychádza z prístupu
štrukturálnych fondov, pokiaľ ide o vykonávacie pravidlá, ktoré
členským štátom umožňujú predovšetkým využívať štruktúry,
menované subjekty a postupy stanovené pre Európsky sociálny fond, ak majú
o to záujem, a tak znížiť administratívne zaťaženie spojené
s prechodom zo súčasnej schémy zameranej na distribúciu potravín
najodkázanejším osobám k novému Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie
osoby. Ustanovenia týkajúce sa plánovania, monitorovania, hodnotenia
a informácií a komunikácie sú však skrátené a zjednodušené, aby
zodpovedali špecifickej povahe cieľov a cieľovej populácie
fondu. Pravidlá týkajúce sa oprávnenosti sú tiež
navrhnuté tak, aby zohľadňovali charakter fondu a rôznych
aktérov zapojených do jeho realizácie. Predovšetkým sa v tomto nariadení
stanovujú zjednodušené metódy týkajúce sa nákladov na väčšinu kategórií
výdavkov a otvárajú sa možnosti pre ostatné kategórie. Systém finančného hospodárenia a kontroly
takisto vychádza z logiky štrukturálnych fondov. Niektoré ustanovenia boli
takisto upravené a zjednodušené, aby v plnej miere zodpovedali typom
operácií, ktoré sa budú z fondu podporovať, najmä pokiaľ ide
o predbežné financovanie, obsah žiadostí o platby adresovaných
Komisii, ako aj primeranú kontrolu. Partnerské organizácie majú obmedzenú kapacitu
na poskytovanie potrebných predbežných prostriedkov. Členské štáty môžu
mať takisto problém mobilizovať zdroje na predbežné financovanie
operácií. Okrem toho najväčší počet najodkázanejších osôb žije
pravdepodobne v tých členských štátoch, ktoré bojujú
s najväčšími fiškálnymi obmedzeniami. S cieľom riešiť
túto situáciu, ktorá by mohla ohroziť dosiahnutie cieľa fondu, sa
úroveň predbežného financovania stanovila na 11 % celkových
prostriedkov, ktoré sa prideľujú členskému štátu. Tým sa umožní
pokryť 90 % nákladov na kampaň venovanú pomoci počas prvého
roka, do ktorej nie je zahrnutá technická pomoc, doprava, administratívne
náklady a sprievodné opatrenia. 2012/0295 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o Fonde európskej pomoci pre
najodkázanejšie osoby EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 175 ods. 3, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[1],
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[2], konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1) V súlade so závermi Európskej rady zo 17. júna 2010, v
ktorých bola prijatá stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného,
udržateľného a inkluzívneho rastu, si Únia a členské štáty stanovili
cieľ, ktorým je znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených
chudobou a sociálnym vylúčením aspoň o 20 miliónov. (2) Počet osôb v Únii, ktoré trpia materiálnou alebo dokonca
vážnou materiálnou depriváciou, narastá a tieto osoby sú často tak
vylúčené, že nemôžu využívať aktivačné opatrenia stanovené v
nariadení (EÚ) č. […NSU], a najmä nariadenia (EÚ) č. […ESF]. (3) V článku 174 ZFEÚ sa
stanovuje, že na podporu celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a
uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej,
sociálnej a územnej súdržnosti. (4) Fond európskej pomoci pre
najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) by mal posilniť sociálnu
súdržnosť tak, že bude prispievať k znižovaniu chudoby
v Únii podporou vnútroštátnych schém, ktoré poskytujú nefinančnú
pomoc najodkázanejším osobám s cieľom zmierniť potravinovú depriváciu,
bezdomovectvo a materiálnu depriváciu detí. (5) V zmysle článku 317
zmluvy a v kontexte zdieľaného hospodárenia by sa mali stanoviť
podmienky, ktoré umožnia Komisii vykonávať svoje úlohy pri plnení
všeobecného rozpočtu Únie, a vyjasniť zodpovednosti členských
štátov, pokiaľ ide o spoluprácu. Tieto podmienky by mali Komisii
umožniť, aby nadobudla istotu v tom, že členské štáty používajú fond
zákonným a správnym spôsobom a v súlade so zásadou riadneho finančného
hospodárenia v zmysle nariadenia Rady č. […] o rozpočtových
pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych
spoločenstiev (ďalej len „nariadenie o rozpočtových
pravidlách“)[3].
(6) Uvedené predpisy takisto
zabezpečujú, aby podporované operácie boli v súlade
s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom, najmä
s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na bezpečnosť tovaru,
ktorý sa distribuuje najodkázanejším osobám. (7) S cieľom
stanoviť vhodný finančný rámec by Komisia mala pomocou vykonávacích
aktov stanoviť ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa
členských štátov objektívnym a transparentným spôsobom na základe
rozdielov v miere chudoby a materiálnej deprivácie. (8) V operačnom programe
každého členského štátu by mali byť uvedené a odôvodnené formy
materiálnej deprivácie, ktoré sa majú riešiť, a opísané ciele
a charakteristické znaky pomoci určenej najodkázanejším osobám, ktorá
sa bude poskytovať prostredníctvom vnútroštátnych schém. Mal by
zahŕňať aj prvky potrebné na zabezpečenie účinnej
a efektívnej realizácie operačného programu. (9) Na dosiahnutie maximálnej
účinnosti fondu je vhodné najmä na základe situácie v danom
členskom štáte stanoviť postup potenciálnych úprav operačného
programu. (10) Významnou pridanou hodnotou je
výmena skúseností a najlepších postupov a Komisia by mala takúto
výmenu uľahčiť. (11) Na účely monitorovania
pokroku pri realizácii operačných programov by členské štáty mali
vypracúvať ročné a záverečné správy o realizácii
programov, ktoré by mali predkladať Komisii, čím by sa zabezpečil
prístup k základným a aktuálnym informáciám. Na ten istý účel by
sa mala Komisia každoročne stretávať s jednotlivými
členskými štátmi a vykonať bilaterálne zhodnotenie, alebo sa
dohodnúť na inom postupe. (12) S cieľom
zlepšiť kvalitu a koncepciu každého operačného programu ako
aj zhodnotiť účinnosť a efektívnosť fondu by sa
mali vykonať hodnotenia ex post. Tieto hodnotenia by sa mali
doplniť o prieskumy vykonané medzi najodkázanejšími osobami, ktoré
využili operačný program, a v prípade potreby o hodnotenia
vykonané počas programového obdobia. V tejto súvislosti by sa mali
vymedziť zodpovednosti členských štátov a Komisie. (13) Občania majú právo
vedieť, akým spôsobom a na aký účel sa využívajú finančné
zdroje Únie. Na účely rozsiahleho šírenia informácií o výsledkoch
fondu a zabezpečenia dostupnosti a transparentnosti, pokiaľ
ide o možnosti financovania, by sa mali stanoviť podrobné pravidlá
o informáciách a komunikácii, najmä v súvislosti s tým, aké
zodpovednosti nesú členské štáty a príjemcovia. (14) Uplatňujú sa právne predpisy
Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov, pokiaľ ide o spracúvanie
osobných údajov a voľný pohyb týchto údajov, najmä smernica
Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri
spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[4]. (15) Je potrebné stanoviť
maximálnu úroveň spolufinancovania operačných programov
prostredníctvom fondu, aby sa zabezpečil multiplikačný efekt zdrojov
Únie, a zároveň by sa mala riešiť situácia členských
štátov, ktoré čelia dočasným rozpočtovým ťažkostiam. (16) V celej Únii by sa mali
uplatňovať jednotné a spravodlivé pravidlá, pokiaľ ide
o obdobie oprávnenosti, operácie a výdavky na fond. V podmienkach
oprávnenosti by mal byť zohľadnený špecifický charakter cieľov
fondu a jeho cieľových populácií, najmä prostredníctvom primeraných
podmienok spôsobilosti operácií, ako aj foriem podpory a pravidiel
a podmienok úhrady. (17) V [návrhu] nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia
trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej
spoločnej organizácii trhov)[5] sa stanovuje, že výrobky nakúpené v rámci verejnej intervencie sa môžu
odpredávať tak, že sa dajú k dispozícii na využitie v schéme distribúcie
potravín osobám v najväčšej hmotnej núdzi v Únii, ak sa to stanovuje v
danej schéme. Za predpokladu, že by v závislosti od okolností mohlo byť
získavanie potravín z používania, spracúvania alebo predaja takýchto zásob
ekonomicky najvýhodnejšou možnosťou, je vhodné stanoviť takúto
možnosť v tomto nariadení. Sumy z transakcie súvisiacej so zásobami by sa
mali použiť v prospech najodkázanejších osôb a ich použitie by
nemalo viesť k zredukovaniu povinnosti členských štátov
spolufinancovať program. S cieľom zabezpečiť čo
najúčinnejšie využitie intervenčných zásob a príjmov z nich
by mala Komisia v súlade s článkom 19 písm. e) nariadenia (EÚ)
č. [o jednotnej spoločnej organizácii trhov] prijať
vykonávacie akty, ktorými sa zavedú postupy, pomocou ktorých sa výrobky
v intervenčných zásobách môžu používať, spracúvať alebo
predávať na účely programu zameraného na najodkázanejšie osoby. (18) Je
potrebné, aby sa vymedzili typy opatrení, ktoré možno vykonávať
z podnetu Komisie a členských štátov vo forme technickej pomoci
s podporou fondu. (19) V súlade so zásadou
zdieľaného hospodárenia by hlavnú zodpovednosť za realizáciu a
kontrolu svojho operačného programu mali niesť členské štáty
prostredníctvom svojich systémov riadenia a kontroly. (20) Členské štáty by mali
prijímať primerané opatrenia, aby zaručili správne vytvorenie a
fungovanie svojich systémov riadenia a kontroly s cieľom poskytnúť
ubezpečenie, že fond sa využíva zákonným a správnym spôsobom. Preto by sa
mali vymedziť povinnosti členských štátov v súvislosti so systémami
riadenia a kontroly ich operačných programov a v súvislosti
s prevenciou, zisťovaním a nápravou nezrovnalostí a porušení právnych
predpisov Únie. (21) Členské štáty by mali pre
svoje operačné programy vymenovať riadiaci subjekt, certifikačný
orgán a funkčne nezávislý orgán auditu. S cieľom
poskytnúť členským štátom flexibilitu pri zavádzaní systémov kontroly
je vhodné poskytnúť možnosť, aby funkcie certifikačného orgánu
vykonával riadiaci subjekt. Členským štátom by sa takisto malo
povoliť, aby určili sprostredkovateľské orgány na vykonávanie
určitých úloh riadiaceho subjektu alebo certifikačného orgánu.
Členské štáty by v takomto prípade mali jasne vymedziť ich
príslušné zodpovednosti a funkcie. (22) Riadiaci subjekt nesie hlavnú
zodpovednosť za účinnú a efektívnu realizáciu fondu a tak
plní značné množstvo funkcií súvisiacich s riadením
a monitorovaním operačného programu, finančným hospodárením
a kontrolami, ako aj s výberom projektov. Mali by sa vymedziť
jeho zodpovednosti a funkcie. (23) Certifikačný orgán by mal
vypracúvať a predkladať Komisii žiadosti o platbu. Mal by
vypracúvať ročné účtovné závierky, osvedčovať
úplnosť, presnosť a správnosť ročných účtovných
závierok a osvedčovať, že výdavky uvedené v účtoch sú
v súlade s uplatniteľnými pravidlami Únie a vnútroštátnymi
pravidlami. Mali by sa vymedziť jeho zodpovednosti a funkcie. (24) Orgán auditu by mal
zabezpečovať, aby predmetom auditov boli systémy riadenia
a kontroly, vhodná vzorka operácií a ročné účtovné závierky.
Mali by sa vymedziť jeho zodpovednosti a funkcie. (25) Bez toho, aby boli dotknuté
právomoci Komisie týkajúce sa finančnej kontroly, by sa mala
zabezpečiť spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou
v rámci tohto nariadenia a mali by sa stanoviť kritériá, ktorými
sa Komisii umožní v kontexte svojej stratégie kontroly vnútroštátnych
systémov stanoviť stupeň ubezpečenia, ktoré by mala získať
od vnútroštátnych orgánov auditu. (26) Mali by sa stanoviť
právomoci a zodpovednosti Komisie, pokiaľ ide o overovanie
účinného fungovania systémov riadenia a kontroly a vyžadovanie
prijatia opatrení zo strany členských štátov. Komisia by takisto mala
mať právomoc vykonávať audity zamerané na otázky súvisiace s riadnym
finančným hospodárením, aby sa mohli vyvodiť závery o výkone
fondu. (27) Rozpočtové záväzky Únie
by sa mali realizovať každoročne. V záujme zabezpečenia
účinného riadenia programu je potrebné stanoviť spoločné
pravidlá pre vyplácanie priebežných platieb, platieb ročného zostatku a
konečného zostatku. (28) S cieľom
zabezpečiť primerané ubezpečenie pre Komisiu by sa mala
priebežná platba uhrádzať vo výške 90 % oprávnených výdavkov
uvedených v žiadosti o platbu. (29) Predbežným financovaním na
začiatku operačného programu by sa malo zabezpečiť, že
členský štát má prostriedky na poskytovanie podpory príjemcom pri
realizácii operácií od prijatia operačného programu. Uvedené predbežné
financovanie by sa malo uplatniť výlučne na tento účel
a príjemcovia by mali dostať dostatočné finančné
prostriedky na to, aby mohli začať realizovať operácie, ktoré
zvolili. (30) S cieľom chrániť
finančné záujmy Únie by mali byť k dispozícii časovo obmedzené
opatrenia, ktoré by umožnili povoľujúcemu úradníkovi vymenovanému
delegovaním prerušiť platby, ak existuje dôkaz o závažných nedostatkoch vo
fungovaní systémov riadenia a kontroly, dôkaz o nezrovnalostiach týkajúcich sa
žiadosti o platbu alebo o nepredložení dokladov na účel preskúmania
a schválenia účtovnej závierky. (31) Na účely ochrany
finančných záujmov Únie a poskytnutia prostriedkov na
zabezpečenie realizácie programov by mali existovať opatrenia,
ktorými by sa Komisii povolilo pozastavenie platieb. (32) S cieľom
zabezpečiť, aby sa výdavky financované z rozpočtu Únie
v ktoromkoľvek príslušnom rozpočtovom roku použili v súlade s
uplatniteľnými pravidlami, mal by sa vytvoriť vhodný rámec
ročného preskúmania a schválenia účtovnej závierky. Podľa
tohto rámca by mali určené subjekty v súvislosti
s operačným programom predložiť Komisii vyhlásenie
o riadení spolu s potvrdenou ročnou účtovnou závierkou,
ročným súhrnom záverečných audítorských správ, vykonaných kontrol a stanoviskom
nezávislého audítora a kontrolnou správou. (33) S cieľom
zabezpečiť jasný základ a právnu istotu týchto opatrení je potrebné
vymedziť podrobný postup ročného preskúmania a schválenia
účtovnej závierky uplatniteľnej na fond. Je dôležité stanoviť,
aby mal členský štát možnosť vymedziť vo svojej ročnej
účtovnej závierke sumu, ktorá je predmetom prebiehajúceho postupu
zahŕňajúceho orgán auditu. (34) V záujme ochrany
rozpočtu Únie a poskytnutia právnej istoty členským štátom je
vhodné stanoviť osobitné opatrenia a postupy finančných opráv zo
strany členských štátov a Komisie, a najmä vymedziť
okolnosti, za akých porušenia uplatniteľných právnych predpisov Únie alebo
jednotlivých členských štátov môžu viesť k finančnej
oprave. (35) Frekvencia auditov operácií by
mala byť úmerná rozsahu podpory Únie z fondu. Mal by sa znížiť
najmä počet vykonávaných auditov, ak celkové oprávnené náklady na operáciu
neprevyšujú sumu 100 000 EUR. Napriek tomu by malo byť možné vykonať
audit kedykoľvek v prípade, že existuje dôkaz o nezrovnalosti alebo
podvode alebo ako súčasť kontrolovanej vzorky. Aby úroveň
auditov vykonávaných Komisiou bola primeraná riziku, mala by mať Komisia
možnosť znížiť svoju audítorskú činnosť v súvislosti
s operačnými programami, pokiaľ neexistujú závažné nedostatky
alebo ak je možné spoľahnúť sa na orgán auditu. Okrem toho by sa
v rozsahu auditov mal v plnej miere zohľadniť cieľ
fondu a charakteristické znaky jeho cieľových populácií. (36) S cieľom
zabezpečiť finančnú disciplínu je vhodné vymedziť opatrenia
na zrušenie viazanosti akejkoľvek časti rozpočtového záväzku
v operačnom programe, najmä vtedy, ak sa suma môže vyňať zo
zrušenia viazanosti, a to najmä v prípadoch, ak oneskorenie v realizácii
spôsobili okolnosti nezávislé od dotknutej strany, nezvyčajné alebo
nepredvídateľné okolnosti a okolnosti, ktorých následkom sa napriek
preukázanému úsiliu nemožno vyhnúť. (37) S cieľom zmeniť
a doplniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa Komisii
mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom
290 zmluvy, pokiaľ ide o zodpovednosti členských štátov týkajúce sa
postupu pri nahlasovaní nezrovnalostí a vymáhaní neoprávnene vyplatených súm,
modalít výmeny informácií o operáciách, opatrení na zabezpečenie
primeraného audit trailu, podmienok vnútroštátnych auditov, kritérií
vymenúvania riadiacich subjektov a certifikačných orgánov,
identifikácie bežne uznaných nosičov údajov a kritérií pre stanovenie
úrovne finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť. Osobitne dôležité je,
aby Komisia viedla počas prípravných prác náležité konzultácie, a to
aj na odbornej úrovni. (38) Pri príprave
a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť
súčasné, včasné a vhodné odovzdávanie príslušných dokumentov
Európskemu parlamentu a Rade. (39) Komisia by mala mať
právomoc prijímať prostredníctvom vykonávacích aktov rozhodnutia, ktorými
stanovuje ročné rozdelenie celkových zdrojov podľa členských
štátov, rozhodnutia, ktorými stanovuje ročné rozpočtové prostriedky
vyčlenené pre každý členský štát, rozhodnutia o prijatí
operačných programov, rozhodnutia o pozastavení platieb, rozhodnutia
o finančných opravách a v prípade zrušenia viazanosti
rozhodnutia, ktorými sa majú zmeniť a doplniť rozhodnutia
o prijatí programov. (40) S cieľom
zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, by sa
vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vzor ročných
a záverečných správ o realizácii a zoznam spoločných
ukazovateľov, vzor štruktúrovaného prieskumu týkajúceho sa konečných
príjemcov, elektronický systém výmeny údajov medzi členskými štátmi
a Komisiou, vzor vyhlásenia o riadení, vzory stratégie auditu,
stanoviska a ročnej správy o kontrole a metodike výberu
vzoriek, pravidlá používania údajov získaných počas auditov a vzor
žiadostí o platbu mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa
ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého
členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[6]. (41) Toto nariadenie rešpektuje
základné práva a zásady uznané najmä v Charte základných práv
Európskej únie vrátane rešpektovania ľudskej dôstojnosti a súkromného
a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov, práv
dieťaťa, práv starších osôb, rovnosti medzi mužmi a ženami a
zákazu diskriminácie. Toto nariadenie sa musí uplatňovať podľa
týchto práv a zásad. (42) Keďže cieľ tohto
nariadenia, konkrétne zlepšiť sociálnu súdržnosť v Únii
a prispieť k boju proti chudobe a sociálnemu
vylúčeniu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých
členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže
Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa
článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou
proporcionality, ako sa stanovuje v tomto článku, toto nariadenie
neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto
cieľa, PRIJALI TOTO NARIADENIE: HLAVA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1 Predmet 1. Týmto nariadením sa zriaďuje Fond európskej pomoci
pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“) na obdobie od 1. januára 2014
do 31. decembra 2020 a stanovujú sa ciele fondu, rozsah jeho pomoci,
dostupné finančné zdroje a kritéria ich prideľovania,
a zároveň sa stanovujú pravidlá potrebné na zabezpečenie
účinnosti fondu. Článok 2 Vymedzenie
pojmov Uplatňujú sa tieto vymedzenia pojmov: (1)
„najodkázanejšie osoby“ sú fyzické osoby, či
už jednotlivci, rodiny, domácnosti alebo skupiny zložené z takýchto osôb,
v prípade ktorých sa zistila potreba pomoci na základe objektívnych
kritérií prijatých vnútroštátnymi príslušnými orgánmi alebo vymedzených
partnerskými organizáciami a schválených týmito príslušnými orgánmi; (2)
„partnerské organizácie“ sú verejné subjekty alebo
neziskové organizácie, ktoré poskytujú najodkázanejším osobám potraviny alebo
tovar priamo alebo prostredníctvom partnerských organizácií a ktorých
operácie vybral riadiaci subjekt v súlade s článkom 29 ods. 3
písm. b); (3)
„vnútroštátne schémy“ sú akékoľvek schémy,
ktoré majú aspoň čiastočne rovnaké ciele ako fond a ktoré
na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni vykonávajú verejné subjekty
alebo neziskové organizácie; (4)
„operácia“ je projekt, zmluva alebo opatrenie,
ktoré boli vybrané riadiacim subjektom príslušného operačného programu
alebo v rámci jeho zodpovednosti a ktoré prispievajú
k cieľom operačného programu, na ktorý sa vzťahujú; (5)
„dokončená operácia“ je operácia, ktorá bola
fyzicky dokončená alebo plne zrealizovaná a v súvislosti
s ktorou príjemcovia vykonali všetky náležité platby a bola im
vyplatená podpora z príslušného operačného programu; (6)
„príjemca“ je verejný alebo súkromný subjekt
zodpovedný za začatie alebo za začatie a vykonávanie operácií; (7)
„konečný príjemca“ je najodkázanejšia osoba,
ktorá dostáva potraviny alebo tovar a/alebo využíva sprievodné opatrenia; (8)
„verejná podpora“ je akákoľvek finančná
podpora na operáciu, ktorá pochádza z rozpočtu vnútroštátnych,
regionálnych alebo miestnych subjektov verejného sektora, z rozpočtu Únie
súvisiaceho s fondom, z rozpočtu verejnoprávnych orgánov alebo z
rozpočtu združení subjektov verejného sektora alebo akéhokoľvek
orgánu spravovaného podľa verejného práva v zmysle článku 1 ods.
9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18; (9)
„sprostredkovateľský orgán“ je akýkoľvek
verejný alebo súkromný subjekt, za ktorého činnosť je zodpovedný
riadiaci subjekt alebo certifikačný orgán alebo ktorý v mene takéhoto
orgánu plní povinnosti voči príjemcom vykonávajúcim operácie; (10)
„účtovné obdobie“ je obdobie od 1. júla do 30.
júna s výnimkou prvého účtovného obdobia, v súvislosti s ktorým znamená
obdobie od dátumu začiatku oprávnenosti výdavkov do 30. júna 2015,
pričom posledné účtovné obdobie je od 1. júla 2022 do 30. júna 2023; (11)
„rozpočtový rok“ je obdobie od. 1. januára do
31. decembra. Článok 3 Ciele Fond podporuje sociálnu súdržnosť v Únii
tak, že prispieva k dosiahnutiu cieľa, ktorým je v súlade so
stratégiou Európa 2020 znížiť počet ľudí, ktorí sú ohrození
chudobou či sociálnym vylúčením, aspoň o 20 miliónov. Fond
prispieva k dosiahnutiu tohto osobitného cieľa zmiernením najhorších
foriem chudoby v Únii tým, že poskytuje nefinančnú pomoc
najodkázanejším osobám. Tento cieľ sa meria počtom osôb, ktoré
prijímajú pomoc od fondu. Článok 4 Rozsah podpory 1. Fond podporuje vnútroštátne
schémy, v rámci ktorých sa potraviny a základný spotrebný tovar na
osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti distribuujú pomocou partnerských
organizácií vybratých členskými štátmi medzi najodkázanejšie osoby. 2. Fond môže podporovať
sprievodné opatrenia, ktorými sa dopĺňa poskytovanie potravín
a tovaru, čím prispieva k sociálnemu začleneniu
najodkázanejších osôb. 3. Fond podporuje vzájomné
učenie, vytváranie sietí a šírenie osvedčených postupov
v oblasti nefinančnej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Článok 5 Zásady (1)
Časť rozpočtu Únie pridelená fondu
sa plní v rámci zdieľaného hospodárenia medzi členskými štátmi
a Komisiou v súlade s článkom 55 ods. 1 písm. b) nariadenia
o rozpočtových pravidlách s výnimkou technickej pomoci, ktorá sa
poskytuje na podnet Komisie a ktorá sa realizuje v rámci priameho
hospodárenia v súlade s článkom 55 ods. 1 písm. a) nariadenia o
rozpočtových pravidlách. (2)
Komisia a členské štáty zabezpečujú,
aby podpora z fondu bola konzistentná s politikami a prioritami
Únie a aby dopĺňala ostatné nástroje Únie. (3)
Podpora z fondu sa realizuje v úzkej
spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi. (4)
Členské štáty a orgány, ktoré menujú na
tento účel, sú zodpovedné za realizáciu operačných programov
a vykonávanie svojich úloh vyplývajúcich z tohto nariadenia v súlade
s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského
štátu a v súlade s týmto nariadením. (5)
Pri opatreniach týkajúcich sa vykonávania a
využívania fondu, a najmä finančných a administratívnych zdrojov
potrebných pri podávaní správ, hodnotení, riadení a kontrole sa
zohľadňuje zásada proporcionality vzhľadom na výšku pridelenej
podpory. (6)
Komisia a členské štáty zabezpečujú
v súlade so svojimi zodpovednosťami koordináciu s Európskym
sociálnym fondom a inými politikami a nástrojmi Únie. (7)
Komisia, členské štáty a príjemcovia
uplatňujú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade s
článkom 26 nariadenia o rozpočtových pravidlách. (8)
Komisia a členské štáty zabezpečujú
účinnosť fondu, a to najmä pomocou monitorovania, podávania
správ a hodnotenia. (9)
Komisia a členské štáty vykonávajú svoje úlohy
súvisiace s fondom s cieľom znížiť administratívne zaťaženie
príjemcov. (10)
Komisia a členské štáty zabezpečujú
podporu rovnosti medzi mužmi a ženami a začlenenie hľadiska rodovej
rovnosti počas rôznych štádií realizácie fondu. Komisia
a členské štáty prijímajú náležité kroky s cieľom zabrániť
akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu,
náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej
orientácie pri získavaní prístupu k fondu. (11)
Operácie financované fondom sú v súlade s
uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi
predpismi. Konkrétne fond možno využiť len na podporu distribúcie potravín
alebo tovaru, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie
v oblasti bezpečnosti spotrebného tovaru. (12)
Členské štáty a príjemcovia vyberajú
potraviny a tovar na základe objektívnych kritérií. V kritériách výberu
potravín, a v prípade potreby tovaru, sa takisto zohľadňujú
klimatické a environmentálne aspekty, najmä cieľ zamedziť
plytvaniu potravinami. HLAVA II ZDROJE A PLÁNOVANIE Článok 6 Celkové zdroje 1.
Celkové zdroje, ktoré sú k dispozícii na
rozpočtový záväzok z fondu na obdobie rokov 2014 – 2020,
predstavujú sumu 2 500 000 000 v cenách v roku 2011, v súlade
s ročným rozdelením stanoveným v prílohe II. 2.
Na účely plánovania a následného
zahrnutia do celkového rozpočtu Únie sa suma finančných zdrojov
indexuje sadzbou 2 % ročne. 3.
Komisia prijme pomocou vykonávacích aktov
rozhodnutie, ktorým stanovuje ročné rozdelenie celkových zdrojov
podľa členských štátov v súlade s článkom 84 ods. 5 nariadenia
(EÚ) č. ... (NSU) bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto
článku, pričom zohľadňuje tieto ukazovatele stanovené
Eurostatom: (a)
populácia, ktorá trpí vážnou materiálnou
depriváciou (b)
populácia, ktorá žije v domácnostiach
s veľmi nízkou pracovnou intenzitou. 4.
Na podnet Komisie sa 0,35 % celkových zdrojov
prideľuje na technickú pomoc. Článok 7 Operačný
program 1. Každý členský štát
predkladá Komisii jeden operačný program vzťahujúci sa na obdobie od
1. januára 2014 do 31. decembra 2020 do troch mesiacov od nadobudnutia
účinnosti tohto nariadenia. V programe sú zahrnuté tieto body: (a)
identifikácia a odôvodnenie výberu typu(-ov)
materiálnej deprivácie, ktorá je predmetom opatrení v rámci
operačného programu, a opis každého typu predmetnej materiálnej
deprivácie, hlavných charakteristických znakov a cieľov distribúcie
potravín alebo tovaru a sprievodných opatrení, ktoré sa majú
stanoviť, s ohľadom na výsledky hodnotenia ex ante
vykonaného v súlade s článkom 14; (b)
opis zodpovedajúcej(-ich) vnútroštátnej(-ych) schémy(schém)
pre každý typ predmetnej materiálnej deprivácie; (c)
opis mechanizmu na stanovenie kritérií oprávnenosti
pre najodkázanejšie osoby a v prípade potreby rozdelenie podľa
typu predmetnej materiálnej deprivácie; (d)
kritériá výberu operácií a opis mechanizmov výberu
a v prípade potreby ich rozdelenie podľa typu predmetnej
materiálnej deprivácie; (e)
kritériá výberu partnerských organizácií
a v prípade potreby ich rozdelenie podľa typu predmetnej
materiálnej deprivácie; (f)
opis mechanizmov používaných na zabezpečenie
komplementárnosti s Európskym sociálnym fondom; (g)
opis ustanovení o realizácii operačného
programu s identifikáciou riadiaceho subjektu, v uplatniteľnom
prípade certifikačného orgánu, orgánu auditu a subjektu, ktorému má
Komisia vyplácať platby, ako aj opis postupu monitorovania; (h)
opis opatrení prijatých s cieľom zapojiť
príslušné regionálne, miestne a iné subjekty verejného sektora, ako aj subjekty
zastupujúce občiansku spoločnosť a subjekty zodpovedné za
podporu rovnosti a nediskriminácie pri vypracúvaní operačného
programu; (i)
opis plánovaného využitia technickej pomoci
v súlade s článkom 25 ods. 2 vrátane opatrení na posilnenie
administratívnej kapacity príjemcov v súvislosti s realizáciou
operačného programu; (j)
plán financovania, ktorý zahŕňa tieto
tabuľky: i) tabuľku, v ktorej je na každý
rok v súlade s článkom 18 uvedená suma predpokladaných
finančných prostriedkov na podporu z fondu a spolufinancovanie v
súlade s článkom 18; ii) tabuľku, v ktorej sa pre celé
programové obdobie uvádza suma celkových finančných prostriedkov na
podporu v rámci operačného programu pri každom typu predmetnej materiálnej
deprivácie, ako aj zodpovedajúce sprievodné opatrenia. Partnerské organizácie uvedené v písm. e),
ktoré priamo poskytujú potraviny alebo tovar, realizujú činnosti
dopĺňajúce poskytovanie materiálnej podpory zamerané na sociálne
začlenenie najodkázanejších osôb, a to bez ohľadu na to, či fond
tieto činnosti podporuje. 2. Operačné programy
vypracúvajú členské štáty alebo ktorýkoľvek nimi vymenovaný subjekt
v spolupráci s príslušnými regionálnymi, miestnymi a inými
subjektmi verejného sektora, ako aj subjektmi zastupujúcimi občiansku
spoločnosť a subjektmi zodpovednými za podporu rovnosti
a nediskriminácie. 3. Členské štáty
vypracúvajú operačné programy v súlade so vzorom uvedeným
v prílohe I. Článok 8 Prijatie
operačného programu 1.
Komisia posudzuje konzistentnosť
operačného programu s týmto nariadením a jeho príspevok
k cieľom fondu, pričom zohľadňuje hodnotenie ex
ante vykonané v súlade s článkom 14. 2.
Komisia môže vzniesť pripomienky do troch
mesiacov od dátumu predloženia operačného programu. Členský štát
poskytne Komisii všetky potrebné dodatočné informácie
a v prípade potreby navrhovaný operačný program upraví. 3.
Za predpokladu, že sa všetky pripomienky vznesené Komisiou
v súlade s odsekom 2 uspokojivo zohľadnia, Komisia
prostredníctvom vykonávacích aktov schváli operačný program najneskôr do
šiestich mesiacov po tom, ako ho členský štát formálne predloží, no
najskôr 1. januára 2014. Článok 9 Zmeny a
doplnenia operačného programu 1.
Členský štát môže predložiť žiadosť
o zmenu a doplnenie operačného programu. K žiadosti priloží
upravený operačný program a odôvodnenie vykonaných zmien a doplnení. 2.
Komisia posúdi informácie poskytnuté v súlade s
odsekom 1, pričom zohľadní odôvodnenie poskytnuté členským
štátom. Komisia môže mať pripomienky a členský štát poskytne Komisii
všetky potrebné dodatočné informácie. 3.
Komisia schváli pomocou vykonávacích aktov zmeny
a doplnenia operačného programu najneskôr do piatich mesiacov po tom,
ako ho členský štát formálne predloží, a to za predpokladu, že všetky
pripomienky Komisie boli uspokojivo zohľadnené. Článok 10 Platforma Komisia zriadi platformu na úrovni Únie, ktorá
umožní výmenu skúseností, vytváranie kapacít a budovanie sietí, ako aj
šírenie relevantných výstupov v oblasti nefinančnej pomoci pre
najodkázanejšie osoby. Okrem toho Komisia aspoň raz za rok
konzultuje s organizáciami, ktoré zastupujú partnerské organizácie na úrovni
Únie, o realizácii podpory z fondu. HLAVA III MONITOROVANIE A HODNOTENIE, INFORMÁCIE A
KOMUNIKÁCIA Článok 11 Správy
o realizácii a ukazovatele realizácie 1.
Od roku 2012 predkladajú členské štáty Komisii
do 30. júna každého roku ročnú správu o realizácii operačného
programu počas predchádzajúceho rozpočtového roka. 2.
Členské štáty vypracúvajú ročné správy
o realizácii podľa vzoru prijatého Komisiou vrátane zoznamu
spoločných ukazovateľov vstupov a výstupov. 3.
Ročné správy o realizácii sa prijímajú za
podmienky, že obsahujú všetky požadované informácie podľa vzoru uvedeného
v odseku 2 vrátane spoločných ukazovateľov. V prípade, že
Komisia ročnú správu o realizácii neprijme, informuje o tom
príslušný členský štát do 15 pracovných dní od dátumu doručenia
ročnej správy o realizácii. Ak Komisia nezašle uvedenú informáciu
v stanovenej lehote, správa sa pokladá za prijatú. 4.
Komisia preskúma ročnú správu
o realizácii a do dvoch mesiacov od jej doručenia informuje
členský štát o svojich pripomienkach. Ak Komisia neposkytne tieto pripomienky v uvedenej
lehote, správy sa považujú za prijaté. 5.
Členský štát predloží záverečnú správu
o realizácii operačného programu do 30. septembra 2023. Členské štáty vypracúvajú záverečnú
správu o realizácii podľa vzoru prijatého Komisiou. Komisia preskúma záverečnú správu
o realizácii a do piatich mesiacov od jej doručenia informuje
členský štát o svojich pripomienkach. Ak Komisia neposkytne tieto pripomienky v uvedenej
lehote, správy sa považujú za prijaté. 6.
Komisia prijme vzor ročnej správy
o realizácii vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov a vzor
záverečnej správy o realizácii prostredníctvom vykonávacieho aktu.
Tento vykonávací akt sa prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným
v článku 60 ods. 2. 7.
Komisia môže členskému štátu adresovať
pripomienky týkajúce sa realizácie operačného programu. Riadiaci subjekt
do troch mesiacov informuje Komisiu o prijatých nápravných opatreniach. 8.
Riadiaci subjekt uverejní zhrnutie obsahu každej
ročnej a záverečnej správy o realizácii. Článok 12 Bilaterálne
stretnutie venované zhodnoteniu 1. V období rokov 2014 až
2022 sa Komisia každoročne stretáva s každým členským štátom,
pokiaľ sa nedohodnú inak, aby zhodnotila priebeh realizácie
operačného programu, pričom v uplatniteľnom prípade berie
do úvahy ročnú správu o realizácii a pripomienky Komisie uvedené
v článku 11 ods. 7. 2. Bilaterálnemu stretnutiu
venovanému zhodnoteniu predsedá Komisia. 3. Členský štát
zabezpečí, aby sa v súvislosti s pripomienkami Komisie po
stretnutí prijali náležité následné kroky. Článok 13 Všeobecné
ustanovenia o hodnotení 1. Členské štáty poskytujú
zdroje potrebné na vykonanie hodnotení a zabezpečujú zavedenie postupov,
prostredníctvom ktorých možno vytvárať a zbierať údaje potrebné pri
hodnoteniach vrátane údajov týkajúcich sa spoločných ukazovateľov
uvedených v článku 11. 2. Hodnotenia vykonávajú
odborníci funkčne nezávislí od subjektov zodpovedných za realizáciu
operačných programov. Všetky hodnotenia sa zverejnia v celom rozsahu. Článok 14 Hodnotenie ex ante 1. Členské štáty vykonávajú
hodnotenie ex ante operačného programu. 2. Hodnotenie ex ante sa
vykonáva v rámci zodpovednosti orgánu zodpovedného za prípravu
operačných programov. Komisii sa predkladá súčasne s
operačným programom a spolu so zhrnutím. 3. V rámci hodnotení ex
ante sa hodnotia tieto prvky: (a)
prínos k hlavnému cieľu Únie, ktorým je
znížiť do roku 2020 počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym
vylúčením aspoň o 20 miliónov s prihliadnutím na vybraný typ
predmetnej materiálnej deprivácie a s ohľadom na situáciu v konkrétnom
členskom štáte, pokiaľ ide o chudobu, sociálne vylúčenie
a materiálnu depriváciu; (b)
vnútorná súdržnosť navrhovaného
operačného programu a jeho vzťah k iným relevantným
finančným nástrojom; (c)
konzistentnosť prideľovania
rozpočtových prostriedkov s cieľmi operačného programu; (d)
príspevok očakávaných výstupov
k výsledkom; (e)
vhodnosť postupov monitorovania
operačného programu a zbierania údajov potrebných na vykonanie hodnotení. Článok 15 Hodnotenie
počas programového obdobia 1.
Počas programového obdobia môže riadiaci
subjekt vykonávať hodnotenia s cieľom posúdiť
účinnosť a efektívnosť operačného programu. 2.
Riadiaci subjekt uskutoční v rokoch 2017
a 2021 štruktúrovaný prieskum o konečných príjemcoch podľa
vzoru, ktorý stanoví Komisia. Komisia prijme uvedený vzor prostredníctvom
vykonávacieho aktu. Tento vykonávací akt sa prijíma v súlade s
konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2. 3.
Komisia môže vykonať hodnotenie
operačného programu z vlastnej iniciatívy. Článok
16 Hodnotenie
ex post Komisia vykonáva z vlastnej
iniciatívy v úzkej spolupráci s členskými štátmi
a s pomocou externých odborníkov hodnotenie ex post
s cieľom posúdiť účinnosť
a udržateľnosť dosiahnutých výsledkov a zmerať pridanú
hodnotu fondu. Hodnotenie ex post sa vykoná do 31. decembra 2023. Článok 17 Poskytovanie
informácií a komunikácia 1. Členské štáty poskytujú
informácie o činnostiach podporovaných z fondu
a zároveň tieto činnosti propagujú. Informácie sú určené
najodkázanejším osobám, médiám a širokej verejnosti. Podčiarkuje sa
v nich úloha Únie a zabezpečuje zviditeľnenie príspevku z fondu. 2. S cieľom
zabezpečiť transparentnosť pri podpore fondu riadiaci subjekt
uchováva zoznam operácií podporených fondom vo formáte CSV alebo XML dostupný
na webovej stránke. Tento zoznam zahŕňa prinajmenšom informácie, ako
je meno príjemcu, adresa príjemcu a pridelená suma zo zdrojov Únie, ako aj
typ predmetnej materiálnej deprivácie. Uvedený zoznam operácií sa aktualizuje aspoň
raz za dvanásť mesiacov. 3. Počas realizácie
operácie príjemcovia a partnerské organizácie informujú verejnosť
o podpore získanej z fondu tak, že umiestnia aspoň jeden plagát
s informáciami o operácii (s veľkosťou aspoň A3)
a o finančnej podpore z Únie na také miesto, kde ho
verejnosť ľahko uvidí, a na každé miesto poskytovania potravín
a tovaru. Takisto informujú o každom sprievodnom opatrení,
pokiaľ je to v rámci distribúcie možné. Uvedení príjemcovia a partnerské organizácie,
ktoré majú webové stránky, takisto uverejňujú krátky opis operácií vrátane
ich cieľov a výsledkov, pričom vyzdvihujú finančnú
pomoc Únie. 4. Pri všetkých
informačných a komunikačných opatreniach, ktoré vykonávajú
príjemcovia a partnerské organizácie, sa uvádza podpora z fondu pre
danú operáciu zobrazením znaku Európskej únie spolu s odkazom na Úniu
a fond. 5. Riadiaci subjekt informuje
príjemcov o uverejnení zoznamu operácií v súlade s odsekom 2.
Riadiaci subjekt poskytuje informácie a propagačné materiály vrátane
vzorov v elektronickej forme, čím pomáha príjemcom a partnerským
organizáciám plniť svoje povinnosti, ako sa stanovuje v odseku 3. 6. Pri spracúvaní osobných
údajov podľa tohto článku riadiaci subjekt, ako aj príjemcovia
a partnerské organizácie postupujú v súlade so smernicou 95/46/ES. HLAVA IV FINANČNÁ PODPORA Z FONDU Článok 18 Spolufinancovanie 1. Miera spolufinancovania na
úrovni operačného programu nepresiahne 85 % oprávnených verejných
výdavkov. 2. V rozhodnutí Komisie,
ktorým sa prijíma operačný program, sa stanovuje miera spolufinancovania
operačného programu a maximálna výška podpory z fondu. 3. Opatrenia súvisiace
s technickou pomocou vykonávané na podnet Komisie alebo v mene
Komisie môžu byť financované vo výške 100 %. Článok 19 Zvýšenie
platieb pre členské štáty s dočasnými rozpočtovými problémami 1. Na požiadanie členského
štátu môžu byť priebežné platby a platby konečného zostatku zvýšené o
10 percentuálnych bodov nad mieru spolufinancovania vzťahujúcu sa na
operačný program. Zvýšená miera, ktorá nesmie prekročiť 100 %,
sa uplatňuje na žiadosti o platbu týkajúcu sa účtovného obdobia, v
ktorom členský štát predložil svoju žiadosť, a v nasledujúcich
účtovných obdobiach, počas ktorých členský štát spĺňa
jednu z týchto podmienok: (a)
príslušný členský štát prijal euro a dostáva
makrofinančnú pomoc od Únie podľa nariadenia Rady (EÚ) č.
407/2010[7]; (b)
príslušný členský štát neprijal euro a dostáva
strednodobú finančnú pomoc v súlade s nariadením Rady (ES) č.
332/2002[8]; (c)
finančná pomoc sa mu poskytuje v súlade so
Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu. 2. Bez ohľadu na odsek 1
podpora Únie vo forme priebežných platieb a platieb konečného
zostatku nesmie byť vyššia ako verejná podpora a maximálna výška podpory z
fondu, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje
operačný program. Článok 20 Obdobie
oprávnenosti 1. Výdavky sú oprávnené na
podporu z operačného programu vtedy, ak ich príjemcovia vynaložia a
uhradia v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2022. 2. Podpora
z operačného programu sa neudeľuje na operácie, ktoré boli
fyzicky ukončené alebo plne zrealizované predtým, ako príjemca predloží
žiadosť o financovanie v rámci operačného programu riadiacemu
subjektu, a to bez ohľadu na to, či príjemca uhradil všetky súvisiace
platby. 3. Tento článok nemá vplyv
na pravidlá oprávnenosti na technickú pomoc poskytovanú z iniciatívy
Komisie, ako sa stanovuje v článku 25. 4. V prípade zmeny a doplnenia
operačného programu výdavky, ktoré sa stanú oprávnenými z dôvodu zmeny a
doplnenia operačného programu, sú oprávnené len odo dňa predloženia
žiadosti o zmenu a doplnenie Komisii. Článok 21 Oprávnenosť
operácií 1. Operácie podporované
operačným programom sa realizujú v členskom štáte, na ktorý sa
vzťahuje daný operačný program. 2. Operácie môžu dostať
podporu z operačného programu za predpokladu, že boli vybraté
v súlade so spravodlivým a transparentným postupom na základe
kritérií stanovených v operačnom programe. 3. Potraviny a tovar pre
bezdomovcov alebo pre deti môž nakúpiť samotné partnerské organizácie. Môže ich nakúpiť aj subjekt verejného
sektora, ktorý ich bezplatne poskytne partnerským organizáciám. V takom prípade
sa potraviny môžu získať z používania, spracúvania alebo predaja
výrobkov v intervenčných zásobách, ktoré sa dajú k dispozícii v súlade s
článkom 15 nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej organizácii
trhov] za predpokladu, že je to ekonomicky najvýhodnejšia možnosť
a nespôsobí neprimerané oneskorenie pri dodávke potravín partnerským
organizáciám. Sumy z transakcie súvisiacej s uvedenými zásobami sa použijú
v prospech najodkázanejších osôb a ich použitie nesmie viesť
k zredukovaniu povinnosti členských štátov spolufinancovať
program, stanovenej v článku 18 tohto nariadenia. Komisia uplatňuje postupy prijaté podľa
článku 19 písm. e) nariadenia (EÚ) č. [o jednotnej spoločnej
organizácii trhov], podľa ktorého sa výrobky v intervenčných
zásobách môžu používať, spracúvať alebo predávať na účely
tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť čo možno
najúčinnejšie využitie intervenčných zásob a ziskov z nich. 4. Materiálna pomoc sa
distribuuje najodkázanejším osobám bezplatne. 5. Operácia podporovaná z fondu
nedostáva podporu zo žiadneho iného nástroja Únie. Článok 22 Formy podpory Fond využívajú členské štáty na poskytovanie
podpory vo forme grantov, materiálnej pomoci alebo ich kombinácie. Článok 23 Formy grantov 1. Granty môžu mať tieto
formy: (a)
úhrada skutočne vynaložených
a zaplatených oprávnených nákladov ; (b)
úhrada na základe jednotkových nákladov; (c)
jednorazové platby nepresahujúce 100 000 EUR
verejnej podpory; (d)
paušálne financovanie určené uplatnením
percentuálneho podielu na jednu alebo niekoľko vymedzených kategórií
nákladov. 2. Možnosti uvedené
v odseku 1 sa môžu kombinovať len v prípade, že každá sa
vzťahuje na inú kategóriu nákladov alebo ak sa použijú pri po sebe
nasledujúcich fázach operácie. 3. Sumy uvedené v odseku 1
písm. b), c) a d) sa stanovujú na základe: (a)
spravodlivej, nestrannej a overiteľnej metódy
výpočtu založenej na: i) štatistických údajoch alebo iných objektívnych
informáciách; alebo ii) overených historických údajoch
o jednotlivých príjemcoch alebo na základe uplatnenia ich zvyčajných
postupov účtovania nákladov; (b)
metód a zodpovedajúcich jednotkových nákladov,
jednorazových platieb a paušálneho financovania, ktoré sú v rámci režimov
grantov financované výlučne príslušným členským štátom pri podobnom
type operácie a príjemcu; (c)
sadzieb stanovených týmto nariadením; (d)
jednotlivých prípadov s odkazom na návrh
rozpočtu odsúhlasený ex ante riadiacim subjektom, ak verejná
podpora neprekročí sumu 100 000 EUR. 4. Sumy vypočítané vo
formách uvedených v odseku 1 písm. b), c) a d) sa pokladajú za
oprávnené výdavky vynaložené a zaplatené príjemcom na účely
uplatňovania hlavy VI. 5. V dokumente, v ktorom sa
stanovujú podmienky podpory pre každú operáciu, sa stanoví metóda, ktorá sa má
uplatniť na určenie nákladov operácie a podmienok na vyplatenie
grantu. Článok 24 Oprávnenosť
výdavkov 1. Náklady oprávnené na podporu
z operačného programu sú: (a)
náklady na nákup potravín a základného
spotrebného tovaru na osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti; (b)
ak potraviny alebo základný spotrebný tovar na
osobné použitie pre bezdomovcov alebo deti nakupuje subjekt verejného sektora,
ktorý ich poskytne partnerským organizáciám, náklady na prepravu potravín alebo
tovaru do skladov partnerských organizácií v paušálnej sadzbe 1 % nákladov
uvedených v písm. a); (c)
administratívne náklady, náklady na dopravu
a skladovanie vzniknuté partnerským organizáciám v paušálnej sadzbe
5 % nákladov uvedených v písm. a); (d)
náklady na činnosti, ktorých cieľom je
sociálne začlenenie, realizované a vykázané partnerskými
organizáciami poskytujúcimi priamu materiálnu pomoc najodkázanejším osobám
v paušálnej sadzbe 5 % nákladov uvedených v písm. a); (e)
náklady vynaložené podľa článku 25. 2. Na podporu
z operačného programu nie sú oprávnené tieto náklady: (a)
úrok z dlhu; (b)
náklady na použitý tovar; (c)
daň z pridanej hodnoty. Sumy DPH sú však
oprávnené, ak nie sú vymáhateľné v zmysle vnútroštátnych právnych
predpisov o DPH a ak sú zaplatené príjemcom, ktorý nie je
nezdaniteľnou osobou, ako sa vymedzuje v článku 13 ods. 1 prvom
pododseku smernice Rady 2006/112/ES[9]. Článok 25 Technická
pomoc 1. Fond môže na podnet Komisie
alebo v jej mene financovať prípravu, monitorovanie,
administratívnu a technickú pomoc, audit, opatrenia zamerané na šírenie
informácií, kontrolu a hodnotenie potrebné pri vykonávaní tohto
nariadenia, ako aj činnosti súvisiace s platformou podľa článku
10, a to do výšky 0,35 % jemu pridelených ročných
rozpočtových prostriedkov. 2. Na podnet členských
štátov môže operačný program financovať prípravu, riadenie,
monitorovanie, administratívnu a technickú pomoc, audit, opatrenia zamerané na
šírenie informácií, opatrenia kontrolu a hodnotenie potrebné pri vykonávaní
tohto nariadenia, a to do výšky 4 % pridelených rozpočtových prostriedkov
fondu. Môže financovať aj technickú pomoc a vytváranie kapacít
partnerských organizácií. HLAVA V RIADENIE A KONTROLA Článok 26 Všeobecné
zásady systémov riadenia a kontroly v členských štátoch Systémy riadenia a kontroly stanovujú: (a)
opis funkcií každého príslušného subjektu
zapojeného do riadenia a kontroly a rozdelenie týchto funkcií v rámci každého
subjektu; (b)
povinnosť dodržiavať zásadu oddelenia
funkcií medzi týmito subjektmi alebo v rámci nich; (c)
postupy na zabezpečenie korektnosti a
správnosti vykázaných výdavkov; (d)
počítačové systémy účtovníctva,
uchovávania a prenosu finančných údajov a údajov o ukazovateľoch,
monitorovania a podávania správ; (e)
systémy podávania správ a monitorovania v
prípadoch, keď zodpovedný orgán poverí výkonom úloh iný orgán; (f)
režim pre audit fungovania systémov riadenia
a kontroly; (g)
systémy a postupy na zabezpečenie adekvátneho
audit trailu; (h)
predchádzanie, zisťovanie a opravu
nezrovnalostí vrátane podvodu a vymáhanie neoprávnene vyplatených súm vrátane
všetkých úrokov. Článok 27 Zodpovednosti
členských štátov 1. Členské štáty vykonávajú
povinnosti v oblasti riadenia, kontroly a auditu a nesú z toho vyplývajúcu
zodpovednosť stanovenú v pravidlách zdieľaného hospodárenia, ktoré sú
uvedené v nariadení o rozpočtových pravidlách a v tomto nariadení. V
súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia členské štáty zodpovedajú
za riadenie a kontrolu operačných programov. 2. Členské štáty
predchádzajú nezrovnalostiam, zisťujú a opravujú ich a vymáhajú
neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. O týchto
nezrovnalostiach, ako aj o pokroku v súvisiacich administratívnych a súdnych
konaniach informujú Komisiu. Ak sumy neoprávnene vyplatené príjemcovi nemožno
vymôcť z dôvodu pochybenia alebo nedbanlivosti na strane členského
štátu, členský štát je zodpovedný za vrátenie príslušných súm do
všeobecného rozpočtu Únie. Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 59, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce
sa povinností členských štátov uvedených v tomto odseku. 3. Členské štáty zavedú
a uplatnia postup nezávislého posudzovania a riešenia sťažností týkajúcich
sa výberu alebo realizácie operácií, ktoré sú spolufinancované z fondu.
Členské štáty podajú Komisii na požiadanie správu o výsledkoch týchto
posúdení. 4. Všetky úradné výmeny
informácií medzi členským štátom a Komisiou sa uskutočnia pomocou
elektronického systému výmeny údajov zriadeného v súlade s podmienkami
stanovenými Komisiou prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty
sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 60 ods. 3. Článok 28 Menovanie
a organizácia subjektov riadenia a kontroly 1. Členský štát vymenuje
vnútroštátny subjekt alebo orgán verejného sektora za riadiaci subjekt. 2. Členský štát vymenuje
vnútroštátny subjekt alebo orgán verejného sektora bez toho, aby bol dotknutý
odsek 3. 3. Členský štát môže
vymenovať riadiaci subjekt, ktorý navyše vykonáva úlohy
certifikačného orgánu. 4. Členský štát vymenuje
vnútroštátny subjekt alebo orgán verejného sektora, funkčne nezávislý od
riadiaceho subjektu a certifikačného orgánu, za orgán auditu. 5. Za predpokladu, že sa
rešpektuje zásada oddelenia funkcií, môže riadiaci subjekt, v príslušných
prípadoch certifikačný orgán a orgán auditu tvoriť súčasť
toho istého subjektu alebo orgánu verejného sektora. 6. Členský štát môže
vymenovať jeden alebo viac sprostredkovateľských orgánov na plnenie
určitých úloh riadiaceho subjektu alebo certifikačného orgánu
v rámci zodpovednosti daného subjektu alebo orgánu. Príslušné dohody medzi
riadiacim subjektom alebo certifikačným orgánom a sprostredkovateľskými
orgánmi sa úradne zaznamenávajú v písomnej forme. 7. Členský štát alebo
riadiaci subjekt môže poveriť riadením časti operačného programu
sprostredkovateľský orgán formou písomnej dohody uzavretej medzi
sprostredkovateľským subjektom a členským štátom alebo riadiacim subjektom.
Sprostredkovateľský subjekt poskytne záruky svojej solventnosti a
spôsobilosti v príslušnej oblasti, ako aj v administratívnom a finančnom
riadení. 8. Členský štát písomne
stanovuje pravidlá, ktorými sa spravujú jeho vzťahy s riadiacim
subjektom, certifikačným orgánom a orgánom auditu, vzťahy medzi
týmito subjektmi a vzťahy týchto subjektov s Komisiou. Článok 29 Funkcie
riadiaceho subjektu 1. Riadiaci subjekt zodpovedá za
riadenie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného
hospodárenia. 2. V súvislosti
s riadením operačného programu riadiaci subjekt: (a)
vypracúva a predkladá Komisii ročné
a záverečné správy o realizácii; (b)
sprístupňuje sprostredkovateľským orgánom
a príjemcom informácie, ktoré sú relevantné pre vykonávanie ich úloh
a realizáciu príslušných operácií; (c)
zriadi systém elektronického zaznamenávania a
uchovávania údajov, ktoré sú potrebné na monitorovanie, hodnotenie,
finančné hospodárenie, preverovanie a audit; (d)
zabezpečuje, aby údaje uvedené v písm. c)
boli zozbierané, vložené a uložené v systéme v súlade
s ustanoveniami smernice 95/46/ES. 3. V súvislosti
s výberom operácií riadiaci subjekt: (a)
vypracúva a uplatňuje vhodné
nediskriminačné a transparentné postupy a kritériá výberu; (b)
zabezpečuje, aby vybratá operácia: i) spadala do rozsahu fondu
a operačného programu; ii) spĺňala kritériá stanovené
v operačnom programe a v článkoch 20, 21 a 24; iii) zohľadňovala zásady stanovené
v článku 5 ods. 10, 11 a 12. (c)
poskytne príjemcovi dokument, ktorým sa stanovujú
podmienky udelenia podpory pre každú operáciu vrátane osobitných požiadaviek
týkajúcich sa výrobkov alebo služieb, ktoré sa majú dodávať v rámci
operácie, ako aj vrátane finančného plánu a časového obmedzenia
realizácie operácie; (d)
uistí sa, že príjemca má administratívnu,
finančnú a prevádzkovú kapacitu na splnenie podmienok stanovených v
písmene c) pred tým, ako sa operácia schváli; (e)
uistí sa, že ak sa operácia začala ešte pred
predložením žiadosti o financovanie riadiacemu subjektu, boli splnené právne
predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa operácie; (f)
určí typ materiálnej pomoci, ktorej sa pripíšu
výdavky na príslušnú operáciu. 4. V súvislosti
s finančným hospodárením a kontrolou operačného programu
riadiaci subjekt: (a)
overuje, či výrobky a služby, ktoré sú
predmetom spolufinancovania, boli dodané a či výdavky na operácie vykázané
príjemcami príjemcovia zaplatili a či sú v súlade s príslušnými právnymi
predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi, operačným programom a
podmienkami pre získanie podpory na operáciu; (b)
zabezpečuje, aby príjemcovia zapojení do
realizácie operácií, ktoré sa preplácajú podľa článku 23 ods. 1 písm.
a), viedli buď samostatný účtovný systém alebo vhodné kódové
označenie účtov pre všetky transakcie súvisiace s operáciou; (c)
zavádza účinné a primerané opatrenia proti
podvodom, pričom zohľadňuje zistené riziká; (d)
stanovuje postupy na zabezpečenie toho, aby sa
všetky doklady týkajúce sa výdavkov a auditov, ktoré sú potrebné na účely
adekvátneho audit trailu, uchovávali v súlade s požiadavkami stanovenými v
článku 26 písm. g); (e)
vypracuje vyhlásenie o riadení
a ročný súhrn, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 písm. a)
a b) nariadenia o o rozpočtových pravidlách. 5. Overenia podľa odseku 4
písm. a) zahŕňajú tieto postupy: (a)
administratívne overovanie každej žiadosti príjemcov
o úhradu (b)
overenie operácií na mieste. Frekvencia a pokrytie overení na mieste je
primeraná výške verejnej podpory udelenej na operáciu a úrovni rizika zistenej
týmito overeniami a auditmi vykonávanými orgánmi auditu v prípade celého
systému riadenia a kontroly. 6. Overovanie jednotlivých
operácií na mieste podľa odseku 5 písm. b) sa môže vykonávať na
vzorke. 7. Ak je riadiaci subjekt
súčasne príjemcom v rámci operačného programu, opatreniami na
overovanie uvedenými v odseku 4 písm. a) sa zabezpečí primerané oddelenie
funkcií. 8. Komisia prijíma delegované
akty v súlade s článkom 59, ktorým sa stanovujú modality výmeny informácií
uvedených v odseku 2 písm. c). 9. Komisia prijíma delegované
akty v súlade s článkom 59, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa dohôd
o audit traile uvedenom v odseku 4 písm. d). 10. Komisia prijíma
prostredníctvom vykonávacích aktov vzor vyhlásenia o riadení uvedeného
v odseku 4 písm. e). Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s
postupom konzultačným postupom uvedeným v článku 60 ods. 2. Článok 30 Funkcie
certifikačného orgánu Certifikačný orgán je zodpovedný najmä
za: 1. vypracúvanie a predkladanie
žiadostí o platby Komisii a za osvedčovanie, že vychádzajú zo
spoľahlivých účtovných systémov, sú založené na overiteľných
podporných dokumentoch a boli podrobené overeniam vykonaným riadiacim
subjektom; 2. vypracúvanie ročnej
účtovnej závierky uvedenej v článku 56 ods. 5 písm. a) nariadenia o
rozpočtových pravidlách; 3. osvedčovanie úplnosti,
presnosti a pravdivosti ročnej účtovnej závierky a súladu výdavkov
uvedených v účtovnej závierke s platnými predpismi Únie a
vnútroštátnymi predpismi a osvedčovanie toho, že tieto výdavky boli
vynaložené na operácie vybrané na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi
sa na operačný program a predpismi Únie a vnútroštátnymi predpismi; 4. zabezpečenie existencie
systému na zaznamenávanie a uchovávanie účtovných záznamov o každej
operácii v elektronickej podobe, ktorý podporuje všetky údaje potrebné na
vypracovanie žiadostí o platbu a účtovných závierok, vrátane záznamov
vymáhateľných súm, vrátených súm a súm odobratých po zrušení celého
príspevku na operáciu alebo operačný program alebo jeho časti; 5. zabezpečenie toho, aby
na účely vypracúvania a predkladania žiadostí o platbu dostal od
riadiaceho subjektu primerané informácie o postupoch a overeniach vykonaných v
súvislosti s výdavkami; 6. zohľadnenie výsledkov
všetkých auditov vykonaných orgánom auditu alebo v jeho zodpovednosti pri
vypracúvaní a predkladaní žiadostí o platbu; 7. vedenie účtovných
záznamov v elektronickej podobe o výdavkoch vykázaných Komisii a príslušnom
verejnom príspevku vyplatenom príjemcom; 8. vedenie záznamov o
vymáhateľných sumách a sumách odobratých po zrušení celého príspevku na
operáciu alebo jeho časti. Vrátené sumy sa vyplácajú naspäť do
všeobecného rozpočtu Únie pred ukončením operačného programu
tak, že sa odpočítajú z nasledujúceho výkazu výdavkov a príjmov. Článok 31 Funkcie
orgánu auditu 1. Orgán auditu zabezpečuje,
aby sa audity systémov riadenia a kontroly vykonávali na vhodnej vzorke
operácií a ročnej účtovnej závierke. Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 59 s cieľom stanoviť
podmienky, ktoré musia tieto audity spĺňať. 2. Ak audity vykonáva iný
subjekt ako orgán auditu, orgán auditu zabezpečí potrebnú funkčnú
nezávislosť tohto subjektu. 3. Orgán auditu zabezpečí,
aby sa pri audite zohľadňovali medzinárodne uznávané štandardy na
vykonávanie auditu. 4. Do šiestich mesiacov od prijatia
operačného programu orgán auditu vypracuje stratégiu auditu pre výkon
auditov. V rámci stratégie auditu sa stanoví metodika vykonávania auditov,
metóda výberu vzorky pre audity operácií a plán auditov na aktuálne
účtovné obdobie a dve nasledujúce účtovné obdobia. Stratégia auditu
sa aktualizuje každý rok od roku 2016 do roku 2022 vrátane. Orgán auditu
predkladá Komisii na požiadanie stratégiu auditu. 5. Orgán auditu vypracúva: (a)
stanovisko audítora v súlade
s článkom 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách; (b)
ročnú kontrolnú správu, ktorá obsahuje
zistenia auditov vykonaných počas predchádzajúceho účtovného obdobia. V správe uvedenej v písm. b) sa uvedú všetky
zistené nedostatky systému riadenia a kontroly a opravné opatrenia, ktoré sa
prijali alebo sa majú prijať. 6. Komisia prijíma
prostredníctvom vykonávacích aktov modely stratégie auditu, stanoviska audítora
a ročnej kontrolnej správy, ako aj metodiku odberu vzoriek uvedenú v
odseku 4. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania
uvedeným v článku 60 ods. 3. 7. Vykonávacie pravidlá týkajúce
sa používania údajov zhromaždených v priebehu auditov vykonaných úradníkmi
Komisie alebo oprávnenými zástupcami Komisie prijíma Komisia v súlade s
postupom preskúmania uvedeným v článku 60 ods. 3 Článok 32 Postup
menovania riadiaceho subjektu a certifikačného orgánu 1. Členské štáty oznamujú
Komisii dátum a formu vymenovania riadiaceho subjektu
a v prípade potreby certifikačného orgánu do šiestich mesiacov
od prijatia rozhodnutia, ktorým sa prijme operačný program. 2. Podkladom pre vymenovanie
uvedené v odseku 1 je správa a stanovisko nezávislého orgánu auditu,
ktorý posudzuje systém riadenia a kontroly vrátane úlohy, ktoré
v nich zohrávajú sprostredkovateľské orgány, jeho súlad s článkami
26, 27, 29 a 30 podľa kritérií týkajúcich sa vnútorného
prostredia, kontrolných činností, informácií a komunikácie, ako
aj monitorovania zavedeného Komisiou prostredníctvom delegovaného aktu
v súlade s článkom 59. 3. Nezávislý orgán vykonáva
svoju činnosť v súlade s medzinárodne uznávanými štandardmi
na vykonávanie auditu. 4. Členské štáty sa môžu
rozhodnúť, že riadiaci subjekt alebo certifikačný orgán, ktorý bol
vymenovaný v súvislosti s operačným programom spolufinancovaným
Európskym sociálnym fondom podľa nariadenia (EÚ) č. [NSU] sa
pokladá za subjekt alebo orgán vymenovaný na účely tohto nariadenia. Komisia môže do dvoch mesiacov od doručenia
oznámenia uvedeného v odseku 1 vyžadovať správu a stanovisko
nezávislého orgánu auditu a opis systému riadenia a kontroly. Komisia môže vzniesť pripomienky do dvoch
mesiacov od doručenia uvedených dokumentov. 5. Členský štát vykonáva
dohľad nad menovaným orgánom alebo subjektom a zruší jeho vymenovanie
úradným rozhodnutím, ak prestane spĺňať jedno alebo viac kritérií
uvedených v odseku 2, pokiaľ tento menovaný orgán alebo subjekt
neprijme potrebné nápravné opatrenia v rámci skúšobnej lehoty, ktorú určí
členský štát podľa závažnosti problému. Členský štát bezodkladne
informuje Komisiu o stanovení skúšobnej lehoty pre menovaný orgán alebo
subjekt a o všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa zrušenia
vymenovania. Článok 33 Právomoci
a zodpovednosti Komisie 1. Komisia sa na základe
dostupných informácií vrátane informácií o vymenovaní riadiaceho subjektu
a certifikačného orgánu, ako aj na základe ročného vyhlásenia o
riadení, ročných správ o kontrole, ročného stanoviska audítora,
ročnej správy o realizácii a auditov vykonaných vnútroštátnymi orgánmi a
orgánmi Únie uistí, či členské štáty zaviedli systémy riadenia a
kontroly, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a či tieto systémy
počas realizácie operačného programu účinne fungujú. 2. Bez toho, aby boli dotknuté
audity vykonávané členskými štátmi, úradníci Komisie alebo oprávnení
zástupcovia Komisie môžu vykonať audity alebo kontroly na mieste na
základe náležitého predchádzajúceho oznámenia. Rozsah týchto auditov alebo
kontrol môže zahŕňať najmä overovanie účinného fungovania
systémov riadenia a kontroly v operačnom programe alebo jeho časti,
operácií a hodnotenia riadneho finančného hospodárenia pri operáciách
alebo operačnom programe. Na takýchto auditoch sa môžu zúčastniť
úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu. Úradníci Komisie alebo oprávnení zástupcovia
Komisie, riadne splnomocnení na vykonávanie auditov na mieste, majú prístup ku
všetkým záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa operácií podporovaných z
fondu alebo systémom riadenia a kontroly, bez ohľadu na nosič, na
ktorom sú uložené. Členské štáty poskytnú Komisii na požiadanie kópie
týchto záznamov, dokumentov a metaúdajov. Právomoci uvedené v tomto odseku neovplyvňujú
uplatňovanie vnútroštátnych predpisov, ktorými sa vyhradzujú určité
úkony agentom osobitne menovaným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Úradníci a
oprávnení zástupcovia Komisie sa o. i. nezúčastňujú domových
prehliadok ani úradného vypočúvania osôb podľa vnútroštátnych
právnych predpisov. Majú však prístup k takto získaným informáciám. 3. Komisia môže od
členského štátu vyžadovať, aby prijal opatrenia potrebné na
zabezpečenie účinného fungovania svojich systémov riadenia
a kontroly alebo správnosti výdavkov v súlade s týmto nariadením. 4. Komisia môže od
členského štátu vyžadovať, aby preskúmal sťažnosť
predloženú Komisii, ktorá sa týka realizácie operácií spolufinancovaných z
fondu alebo fungovania systémov riadenia a kontroly. Článok 34 Spolupráca
s orgánom auditu 1. Komisia spolupracuje
s orgánmi auditu s cieľom koordinovať ich plány auditu a
audítorské metódy, a bezodkladne sprostredkúva výsledky auditov systémov
riadenia a kontroly. 2. Komisia a orgán auditu sa
stretávajú pravidelne aspoň raz ročne, pokiaľ sa nedohodnú inak,
aby spoločne preskúmali ročnú správu o kontrole, stanovisko
a audítorskú stratégiu a vymenili si názory o otázke zdokonaľovania
systémov riadenia a kontroly. HLAVA VI Finančné hospodárenie, preskúmanie
a schválenie účtovnej závierky, finančné opravy, zrušenie
viazanosti Kapitola 1 Finančné hospodárenie Článok 35 Rozpočtové
záväzky Rozpočtové záväzky Únie, ktoré sa
vzťahujú na jednotlivé operačné programy, sú v období od 1. januára
2014 do 31. decembra 2020 rozdelené na ročné splátky. Rozhodnutie Komisie,
ktorým sa prijíma operačný program, predstavuje finančné rozhodnutie
v zmysle článku 81 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a po
oznámení danému členskému štátu právny záväzok v zmysle uvedeného
nariadenia. Rozpočtový záväzok na prvú splátku
nasleduje po prijatí operačného programu Komisiou. Rozpočtové záväzky na nasledujúce splátky
realizuje Komisia každý rok do 1. mája na základe rozhodnutia uvedeného v druhom
pododseku s výnimkou prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 13
nariadenia o rozpočtových pravidlách. Článok 36 Platby
Komisie 1. Komisia vykonáva platby
príspevku z fondu na každý operačný program v súlade s
rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných
prostriedkov. Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému
rozpočtovému záväzku príslušného fondu. 2. Platby majú formu predbežného
financovania, priebežných platieb, platieb ročného zostatku a v
príslušných prípadoch platby konečného zostatku. Článok 37 Priebežné
platby ročného zostatku a platby konečného zostatku Komisiou 1. Komisia uhrádza ako priebežné
platby 90 % sumy vyplývajúcej z uplatňovania miery spolufinancovania
stanovenej v rozhodnutí, ktorým sa prijíma operačný program, čo
zodpovedná oprávneným verejným výdavkom uvedeným v žiadosti o platbu.
Platbu ročného zostatku stanoví v súlade s článkom 47 ods. 2 2. Bez ohľadu na
článok 19 podpora Únie vo forme priebežných platieb a platby
konečného zostatku nesmie byť vyššia ako maximálna výška podpory z
fondu, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje
operačný program. 3. Celkový súčet
predbežného financovania a priebežných platieb, ako aj ročného zostatku
uskutočnených Komisiou nesmie prekročiť 95 % príspevku z fondu
na operačný program. 4. Po dosiahnutí stropu 95 %
členské štáty naďalej posielajú žiadosti o platbu Komisii. Článok 38 Žiadosť
o platbu Komisie 1. Žiadosť o platbu
predkladaná Komisii obsahuje všetky informácie, ktoré Komisia potrebuje na vyhotovenie
účtov v súlade s článkom 65 ods. 1 nariadenia o rozpočtových
pravidlách. 2. Žiadosti o platbu
zahŕňajú v prípade celého operačného programu a technickej
pomoci uvedenej v článku 25 ods.2: (a)
celkovú výšku oprávnených výdavkov vynaložených
a uhradených príjemcami na realizáciu operácií, ako sú uvedené
v účtovnej závierke certifikačného orgánu; (b)
celkovú výšku oprávnených verejných výdavkov
vynaložených na realizáciu operácií, ako je uvedená v účtovnej závierke
certifikačného orgánu; (c)
zodpovedajúci oprávnený verejný príspevok vyplatený
príjemcovi, ako je uvedený v účtovnej závierke certifikačného orgánu; 3. Výdavky uvedené
v žiadosti o platbu musia byť podložené potvrdenými faktúrami
alebo účtovými dokladmi rovnocennej skúšobnej hodnoty. Pri formách grantov
uvedených v článku 23 ods. 1 písm. b), c) a d) sú sumy uvedené
v žiadosti o platbu sumami, ktoré príjemcom vypláca riadiaci
subjekt. 4. Komisia prijme
prostredníctvom vykonávacích aktov vzor žiadostí o platby. Tieto vykonávacie
akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným
v článku 60 ods. 2. Článok 39 Platby
príjemcom 1. Riadiaci subjekt
zabezpečí, aby bol v prípade grantov určeným partnerským
organizáciám príjemcom poskytnutý dostatočný finančný tok na
zabezpečenie riadnej realizácie operácií. 2. Riadiaci subjekt
zabezpečí, aby príjemcovia dostávali celú sumu verejnej podpory čo
najrýchlejšie a pokiaľ je to možné, v plnej výške, a v každom prípade
pred zahrnutím príslušného výdavku do žiadosti o platbu. Žiadna suma sa
nesmie odpočítať ani zadržať a ani sa nesmie vyberať žiadny
ďalší osobitný poplatok alebo iný poplatok s rovnakým účinkom, ktorý
by tieto sumy pre príjemcov znižoval. Článok 40 Používanie
eura 1. Sumy stanovené
v operačnom programe predloženom členskými štátmi, uvedené vo
výkazoch výdavkov a príjmov, v žiadostiach o platbu, ročných
účtovných závierkach a výdavky uvedené v ročnej a záverečnej
správe o realizácii sú vyjadrené v eurách. 2. Členské štáty, ktoré
neprijali euro za svoju menu ku dňu žiadosti o platbu, prepočítavajú
výšku vynaložených výdavkov v národnej mene na euro. Táto suma sa prevádza na
euro pomocou mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie v tom
mesiaci, v ktorom bol výdavok zaznamenaný v účtovnej závierke
riadiaceho subjektu. Komisia každý mesiac uverejňuje tento kurz v
elektronickej podobe. 3. Ak sa euro stane menou
členského štátu, postup prevodu uvedený v odseku 1 sa naďalej
uplatňuje na všetky výdavky zaznamenané v účtovnej závierke
riadiacim subjektom pred dátumom nadobudnutia účinnosti pevného prevodného
kurzu medzi národnou menou a eurom. Článok 41 Vyplácanie
a zúčtovanie predbežného financovania 1. Na základe rozhodnutia
Komisie, ktorým sa prijíma operačný program, Komisia vypláca predbežné
financovanie vo výške 11 % celkového príspevku fondu na príslušný
operačný program. 2. Predbežné financovanie sa
využíva iba na uhradenie platieb príjemcom pri realizácii operačného
programu. Na tento účel sa bezodkladne sprístupní zodpovednému subjektu. 3. Ak do 24 mesiacov odo
dňa, keď Komisia uhradila prvú splátku predbežného financovania,
nebola v súvislosti s operačným programom podaná žiadna žiadosť
o platbu, Komisii sa vráti späť celá suma, ktorá bola vyplatená vo forme
predbežného financovania. Týmto vrátením nie je dotknutý príspevok
Spoločenstva na príslušný program. 4. Suma vyplatená ako predbežné
financovanie sa plne zúčtuje z účtovnej závierky Komisie
najneskôr pri ukončení operačného programu. Článok 42 Lehoty
na predkladanie žiadostí o priebežné platby a ich vyplácanie 1. Certifikačný orgán
pravidelne predkladá žiadosť o priebežnú platbu zahŕňajúcu sumy
uvedené v jeho účtovnej závierke ako verejná podpora vyplatená
príjemcom v účtovnom období končiacom 30. júna. 2. Certifikačný orgán
predloží konečnú žiadosť o priebežnú platbu do 31. júla nasledujúceho
po konci predchádzajúceho účtovného obdobia a v každom prípade pred prvou
žiadosťou o priebežnú platbu v nadchádzajúcom účtovnom období. 3. Prvá žiadosť
o priebežnú platbu sa podáva po tom, ako Komisia dostane oznámenie
o vymenovaní riadiaceho subjektu a certifikačného orgánu v
súlade s článkom 32 ods. 1. 4. Priebežné platby sa
neuhrádzajú v prípade operačného programu, ak ročná správa o
realizácii nebola zaslaná Komisii v súlade s článkom 11. 5. V závislosti od dostupných
finančných prostriedkov Komisia uhradí priebežnú platbu najneskôr do 60
dní odo dňa, keď Komisia zaevidovala žiadosť o platbu Článok 43 Prerušenie
platobnej lehoty 1. Lehotu na úhradu priebežnej
platby môže povoľujúci úradník delegovaný v zmysle nariadenia o
rozpočtových pravidlách prerušiť najviac na deväť mesiacov, ak
sú splnené tieto podmienky: (a)
informácie poskytnuté vnútroštátnym orgánom auditu
alebo orgánom auditu Únie naznačujú závažné nedostatky vo fungovaní
systému riadenia a kontroly; (b)
povoľujúci delegovaný úradník musí
vykonať dodatočné overenia po tom, ako dostal informácie, ktoré ho
upozornili na to, že výdavky v žiadosti o platbu sú spojené s
nezrovnalosťou, ktorá má vážne finančné dôsledky; (c)
nebol predložený niektorý z dokumentov požadovaných
v zmysle článku 45 ods. 1; 2. Povoľujúci úradník
vymenovaný delegovaním môže obmedziť prerušenie na časť
výdavkov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o platbu a ktoré sú ovplyvnené
prvkami uvedenými v odseku 1. Povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním
bezodkladne informuje členský štát a riadiaci subjekt o dôvode prerušenia
a požiada ich o nápravu tejto situácie. Povoľujúci úradník vymenovaný
delegovaním prerušenie ukončí hneď, ako sa prijmú potrebné opatrenia. Článok 44 Pozastavenie
platieb 1. Komisia môže pozastaviť'
všetky priebežné platby alebo ich časti, ak: (a)
existuje závažný nedostatok v systéme riadenia a
kontroly operačného programu, pre ktorý neboli prijaté nápravné opatrenia; (b)
výdavky vo výkaze výdavkov a príjmov sú
spojené s nezrovnalosťou, ktorá má závažné finančné dôsledky a
nebola napravená; (c)
členský štát neprijal potrebné opatrenia na
nápravu situácie, ktorá viedla k prerušeniu podľa článku 43; (d)
existuje závažný nedostatok v kvalite
a spoľahlivosti systému monitorovania alebo v systéme údajov
o ukazovateľoch; 2. Komisia môže prostredníctvom
vykonávacích aktov rozhodnúť o pozastavení všetkých priebežných platieb
alebo ich časti po tom, ako poskytla členskému štátu možnosť
predložiť svoje pripomienky. 3. Komisia ukončí
pozastavenie všetkých priebežných platieb alebo ich časti, ak členský
štát prijal potrebné opatrenia, ktoré umožňujú zrušenie takéhoto
pozastavenia. Kapitola 2 Preskúmanie a schválenie
účtovnej závierky Článok 45 Predkladanie
informácií 1. Od roku 2015 do roku 2022
vrátane predkladajú menované subjekty Komisii každoročne do 15. februára
roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia tieto dokumenty a informácie
v súlade s článkom 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách: (a)
overenú ročnú účtovnú závierku
príslušných subjektov menovaných podľa článku 32, ako sa uvádza
v článku 56 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách; (b)
vyhlásenie o riadení uvedené v článku 56 ods.
5 nariadenia o rozpočtových pravidlách; (c)
ročný súhrn záverečných audítorských
správ a vykonaných kontrol vrátane analýzy povahy a rozsahu chýb
a slabín, ako aj prijaté alebo plánované nápravné opatrenia; (d)
stanovisko audítora vydané nezávislým menovaným
orgánom auditu, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 nariadenia
o rozpočtových pravidlách, spolu so správou o kontrole,
v ktorej sú uvedené zistenia vychádzajúce z auditov vykonaných za
účtovné obdobie, na ktoré sa stanovisko vzťahuje. 2. Na požiadanie Komisie
poskytne členský štát Komisii ďalšie informácie. Ak členský štát
neposkytne požadované informácie v lehote na ich predloženie stanovenej
Komisiou, Komisia môže prijať rozhodnutie o schválení účtovnej
závierky na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Článok 46 Obsah
ročných závierok 1. Overené ročné závierky
pre každý operačný program sa vzťahujú na
účtovné obdobie a zahŕňajú tieto údaje v prípade
celého operačného programu a v prípade výdavkov na technickú
pomoc podľa článku 25 ods. 2: (a)
celková suma oprávnených výdavkov uvedených
v účtovnej závierke certifikačného orgánu, ktorá bola vynaložená
a zaplatená príjemcami pri realizácií operácií, celková suma oprávnených
verejných výdavkov vynaložených pri realizácii operácií a zodpovedajúca
oprávnená verejná podpora, ktorá bola vyplatená príjemcom; (b)
sumy odobraté a vrátené počas
účtovného obdobia, sumy, ktoré sa majú vrátiť na konci účtovného
obdobia, a nedobytné sumy; (c)
zosúladenie výdavkov uvedených v písmene a)
s výdavkami vykázanými za ten istý účtovný rok v žiadostiach o
platbu, spolu s vysvetlením všetkých rozdielov. 2. Certifikačný orgán môže
v účtovnej závierke stanoviť rezervu,
ktorá nesmie prekročiť 5 % celkových výdavkov v žiadostiach
o platbu predložených na dané účtovné obdobie, ak posúdenie
zákonnosti a správnosti výdavkov podlieha prebiehajúcemu postupu
s orgánom auditu. Príslušná suma nie je zahrnutá do celkovej sumy
oprávnených výdavkov uvedenej v odseku 1 písm. a). Tieto sumy sú definitívne
zahrnuté alebo vylúčené z ročnej účtovnej závierky na
nasledujúci rok. Článok 47 Preskúmanie
a schválenie účtovnej závierky 1. Do 30. apríla roku
nasledujúceho po konci účtovného obdobia Komisia rozhoduje
o schválení účtovej závierky príslušných orgánov menovaných
podľa článku 28 pre operačný program. V rozhodnutí
o schválení účtovnej závierky sa hodnotí úplnosť, presnosť
a správnosť predložených ročných účtovných závierok a nie sú ním
dotknuté žiadne následné finančné opravy. 2. Na účely výpočtu
sumy účtovateľnej na fondy za dané účtovné obdobie Komisia
zohľadňuje: (a)
oprávnené verejné výdavky vynaložené pri realizácii
operácií zaznamenané v účtovej závierke, uvedené v článku 46
ods. 1 písm. a), na ktoré sa uplatňuje miera spolufinancovania vymedzená
v článku 18; (b)
celková výška platieb, ktoré zrealizovala Komisia
počas daného účtovného obdobia, pozostávajúca z priebežných platieb
zrealizovaných Komisiou v súlade s článkom 37 ods. 1
a článkom 19. 3. Ročný zostatok
vyplývajúci zo schválenia účtovnej závierky, ktorý je vymáhateľný od
členského štátu, podlieha príkazu na vymáhanie, ktorý vydáva Komisia.
Tento ročný zostatok splatný členskému štátu sa pripočíta k
najbližšej priebežnej platbe zrealizovanej Komisiou, ktorá nasleduje po
preskúmaní a schválení účtovnej závierky. 4. Ak Komisia nie je v pozícii
schváliť do 30. apríla roku nasledujúceho po konci účtovného obdobia
účtovnú závierku z dôvodov, ktoré možno pripísať členskému
štátu, informuje členský štát o činnostiach, ktoré musí
vykonať riadiaci subjekt alebo orgán auditu, alebo o dodatočných
prešetreniach, ktoré Komisia navrhuje vykonať v súlade s článkom 33
ods. 2 a ods. 3. 5. Úhrada ročného zostatku
Komisiou vychádza z výdavkov uvedených v účtovnej závierke, od
ktorých je odpočítaná akákoľvek rezerva vytvorená vzhľadom na
výdavky vykázané Komisii, ktoré sú predmetom námietkového konania s orgánom
auditu. Článok 48 Dostupnosť
dokumentov 1. Riadiaci subjekt
zabezpečuje, aby všetky podporné dokumenty o operáciách boli na
požiadanie sprístupnené Komisii a Európskemu dvoru audítorov počas
troch rokov. Toto trojročné obdobie plynie od 31. decembra roku, v ktorom
Komisia prijala rozhodnutie o schválení účtovnej závierky podľa
článku 47, alebo najneskôr odo dňa uhradenia konečného zostatku. Toto trojročné obdobie sa preruší buď v
prípade súdneho alebo správneho konania, alebo na základe riadne odôvodnenej
žiadosti Komisie. 2. Dokumenty sa uchovávajú
buď vo forme originálov alebo úradne overených kópií originálov alebo na
všeobecne prijateľných nosičoch dát vrátane elektronických verzií
originálnych dokumentov alebo dokumentov, ktoré existujú iba v elektronickej
forme. 3. Dokumenty sa uchovávajú vo
forme, ktorá umožňuje identifikáciu subjektov údajov po obdobie nie
dlhšie, ako je nevyhnutné na účely, na ktoré boli údaje zozbierané alebo
na ktoré boli ďalej spracované. 4. Komisia je splnomocnená
prijímať delegované akty v súlade s článkom 59
s cieľom stanoviť, ktoré nosiče dát možno považovať za
všeobecne prijateľné. 5. Postupy osvedčovania
zhody dokumentov uchovávaných na všeobecne prijateľných nosičoch
údajov s originálnymi dokumentmi stanovujú vnútroštátne orgány a
zabezpečujú, aby uchovávané verzie spĺňali vnútroštátne zákonné
požiadavky a boli spoľahlivé na účely auditu 6. Ak dokumenty existujú len v
elektronickej podobe, používané počítačové systémy musia
spĺňať uznávané bezpečnostné normy, ktoré zabezpečujú,
že uchovávané dokumenty spĺňajú vnútroštátne zákonné požiadavky a sú
spoľahlivé na účely auditu Článok 49 Predkladanie
záverečných dokladov a vyplácanie konečného zostatku 1. Členské štáty predložia
do 30. septembra 2023 tieto dokumenty: (a)
žiadosť o vyplatenie konečného
zostatku; (b)
záverečnú správu o realizácii operačného
programu; a (c)
dokumenty uvedené v článku 45 ods. 1 za
posledné účtovné obdobie, od 1. júla 2022 do 30. júna 2023. 2. Vyplatenie konečného
zostatku sa zrealizuje najneskôr tri mesiace po dátume schválenia účtovnej
závierky posledného účtovného obdobia alebo jeden mesiac po dátume
schválenia záverečnej správy o realizácii, podľa toho, ktorý dátum
nastal neskôr. Kapitola 3 Finančné opravy
a vymáhanie platieb Článok 50 Finančné
opravy vykonané členskými štátmi 1. Členské štáty by mali
byť v prvom rade zodpovedné za vyšetrovanie nezrovnalostí, vykonávanie
požadovaných finančných opráv a vymáhanie. V prípade systémových
nezrovnalostí členský štát rozšíri svoje vyšetrovanie na všetky operácie,
ktoré by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené. 2. Členský štát vykoná
požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými
nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačnom programe.
Finančné opravy pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na
operáciu alebo operačný program alebo jeho časti. Členský štát
vezme do úvahy povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu
spôsobenú fondu a uplatní primerané opravné opatrenie. Riadiaci subjekt
zaznamenáva finančné opravy do účtovnej závierky za príslušné
účtovné obdobie, v ktorom sa rozhodlo o zrušení. 3. Príspevok z fondu zrušený v
súlade s odsekom 2 môže členský štát opätovne použiť v rámci
príslušného operačného programu s výhradou odseku 4. 4. Príspevok zrušený v súlade s
odsekom 2 sa nesmie opätovne použiť na žiadnu operáciu, ktorá bola
predmetom opravy, alebo v prípade, že sa finančná oprava uskutočnila
z dôvodu systémovej nezrovnalosti, ani na žiadnu operáciu, ktorá bola negatívne
ovplyvnená systémovou nezrovnalosťou. 5. Finančná oprava vykonaná
Komisiou sa nedotýka povinnosti členského štátu vymáhať uvedené
čiastky v súlade s týmto článkom. Článok 51 Finančné
opravy vykonané Komisiou 1. Komisia vykonáva
finančné opravy pomocou vykonávacieho aktu zrušením celého príspevku Únie
na operačný program alebo jeho časti a jeho vymáhaním od
členského štátu s cieľom vylúčiť financovanie tých výdavkov
Úniou, ktoré porušujú uplatniteľné právne predpisy Únie a vnútroštátne
právne predpisy, vrátane výdavkov súvisiacich s nedostatkami v systémoch
riadenia a kontroly v členských štátoch, ktoré zistila Komisia alebo
Európsky dvor audítorov. 2. Porušenie uplatniteľných
právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov vedie k
finančnej oprave len vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok: (a)
porušenie ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť
výber operácie riadiacim subjektom zodpovedným na podporu z fondu; (b)
porušenie ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť
výšku výdavkov, ktoré sa majú uhradiť z rozpočtu Únie. Článok 52 Kritériá
finančnej opravy vykonanej Komisiou 1. Komisia vykonáva
finančné opravy po tom, ako na základe potrebného preskúmania dospeje
k záveru, že: (a)
v systéme riadenia a kontroly operačného
programu existujú závažné nedostatky, ktoré ohrozili príspevok Únie už
vyplatený v prospech operačného programu; (b)
členský štát si pred začatím opravného
konania podľa tohto odseku neplnil svoje povinnosti podľa článku
50; (c)
výdavky uvedené v žiadosti o platbu sú nesprávne a
členský štát ich pred začatím opravného konania podľa tohto
odseku neopravil. Komisia vychádza pri finančných opravách z
jednotlivých prípadov zistených nezrovnalostí a berie do úvahy, či je
povaha nezrovnalosti systémová. Keď sa suma nesprávnych výdavkov
účtovaných fondu nedá presne určiť, Komisia uplatní paušálnu
sadzbu alebo extrapolovanú finančnú opravu. 2. Komisia pri rozhodovaní o
výške opravy podľa odseku 1 zohľadní povahu a závažnosť
nezrovnalosti a rozsah a finančné dôsledky nedostatkov v systémoch
riadenia a kontroly zistených v operačnom programe. 3. Keď Komisia vo svojom
stanovisku vychádza zo správ iných audítorov než audítorov svojich útvarov,
vyvodí vlastné závery o finančných dôsledkoch po preskúmaní opatrení
prijatých príslušným členským štátom podľa článku 50 ods. 2,
oznámení zaslaných v súlade s článkom 27 ods. 2 a všetkých odpovedí
členského štátu. 4. Komisia je splnomocnená
prijímať delegované akty v súlade s článkom 59, ktorými stanoví
kritériá pre stanovenie úrovne finančnej opravy, ktorá sa má
uplatniť. Článok 53 Postup
finančnej opravy vykonanej Komisiou 1. Pred prijatím rozhodnutia o
finančnej oprave Komisia začne konanie tým, že informuje členský
štát o predbežných záveroch svojho preskúmania a požiada predmetný členský
štát, aby do dvoch mesiacov predložil svoje pripomienky. 2. Ak Komisia navrhne nejakú
finančnú opravu na základe extrapolácie alebo paušálnej sadzby,
členský štát dostane príležitosť preukázať prostredníctvom
preskúmania príslušnej dokumentácie, že skutočný rozsah nezrovnalosti bol
menší ako vyplynulo z posúdenia Komisie. Po dohode s Komisiou môže členský
štát obmedziť rozsah tohto preskúmania na primeraný podiel alebo vzorku
príslušnej dokumentácie. Okrem riadne odôvodnených prípadov nepresiahne
čas povolený na takéto preskúmanie ďalšiu lehotu dvoch mesiacov po
uplynutí dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1. 3. Komisia zohľadní
akékoľvek dôkazy predložené členským štátom v lehote stanovenej v
odsekoch 1 a 2. 4. Keď členský štát
neprijme predbežné závery Komisie, Komisia ho pozve na vypočutie, aby
získala všetky relevantné informácie a pripomienky, ktoré tvoria základ pre jej
závery o uplatňovaní finančných opráv. 5. S cieľom uplatniť
finančné opravy Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov
rozhodnutie do šiestich mesiacov od dátumu vypočutia alebo od dátumu
doručenia dodatočných informácií, ak členský štát po
vypočutí súhlasí s predložením takýchto dodatočných informácií.
Komisia zohľadní všetky informácie a pripomienky predložené
v priebehu uvedeného postupu. Ak sa vypočutie neuskutoční,
šesťmesačné obdobie začne plynúť dva mesiace po dátume
listu, ktorým Komisia pozýva členský štát na vypočutie. 6. Ak Komisia alebo Európsky
dvor audítorov zistia nezrovnalosti ovplyvňujúce ročnú účtovnú
závierku zaslanú Komisii, na základe výslednej finančnej opravy sa zníži
podpora z fondu na operačný program. Článok 54 Vrátenie
platby do rozpočtu Únie – vymáhanie platieb 1. Splatenie akejkoľvek
sumy, ktorá sa má vrátiť do všeobecného rozpočtu Únie, sa
uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vrátenie
vypracovanom v súlade s článkom 77 nariadenia o rozpočtových
pravidlách. Týmto dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca,
ktorý nasleduje po vydaní príkazu. 2. Akékoľvek omeškanie pri
vrátení platby má za následok vznik úroku z dôvodu oneskorenej platby, ktorý
začína dňom splatnosti a končí dňom skutočnej úhrady.
Sadzba takého úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba,
ktorú v súvislosti s jej veľkými operáciami refinancovania uplatňuje
Európska centrálna banka v prvý pracovný deň mesiaca, v ktorom nastane
deň splatnosti Článok 55 Proporcionálna
kontrola operačných programov 1. Na operácie, ktorých celkové
oprávnené výdavky nepresahujú 100 000 EUR, sa vzťahuje maximálne jeden
audit vykonaný buď orgánom auditu alebo Komisiou pred preskúmaním všetkých
príslušných výdavkov podľa článku 47. Ostatné operácie podliehajú
maximálne jednému auditu za účtovné obdobie vykonanému orgánom auditu a
Komisiou pred preskúmaním všetkých príslušných výdavkov podľa článku
47. Tieto ustanovenia nemajú vplyv na odseky 5 a 6. 2. Audit operácie môže
zahŕňať všetky štádiá jej realizácie a všetky úrovne
distribučného reťazca s výnimkou kontroly aktuálnych
konečných príjemcov, pokiaľ sa v posúdení rizika nezistí osobitné
riziko nezrovnalostí alebo podvodu. 3. Pri operačných
programoch, v prípade ktorých z posledného stanoviska audítora vyplýva, že
neboli zistené závažné nedostatky, sa Komisia na najbližšom zasadnutí s orgánom
auditu podľa článku 34 ods. 2 môže dohodnúť na znížení miery
požadovanej audítorskej práce, aby bola úmerná zistenému riziku. V takýchto
prípadoch Komisia vykoná svoje vlastné audity na mieste iba vtedy, ak existuje
dôkaz o nedostatkoch v systéme riadenia a kontroly, ktoré ovplyvňujú
výdavky vykázané Komisii v účtovnom období, v ktorom bola schválená
účtovná závierka. 4. Ak Komisia dospeje k záveru,
že sa môže spoľahnúť na stanovisko orgánu auditu, pokiaľ ide o
operačný program, môže sa s orgánom auditu dohodnúť na obmedzení
svojich vlastných auditov na mieste na audity práce orgánu auditu, pokiaľ
neexistuje dôkaz o nedostatkoch týkajúcich sa práce orgánu auditu
v účtovnom období, za ktoré bola schválená účtovná závierka. 5. Orgán auditu a Komisia môžu
vykonávať audity operácií vždy, ak z posúdenia rizika vyplýva, že existuje
osobitné riziko nezrovnalosti alebo podvodu, v prípade, že existuje dôkaz o
vážnych nedostatkoch v systéme riadenia a kontroly operačného programu, a
ako súčasť kontrolovanej vzorky počas 3 rokov nasledujúcich po
prijatí všetkých výdavkov na operáciu podľa článku 47. 6. Komisia môže kedykoľvek
vykonať audity operácií na účely posúdenia práce orgánu auditu
zopakovaním svojej audítorskej činnosti. Kapitola 4 Zrušenie viazanosti Článok 56 Pravidlá
pre zrušenie viazanosti 1. Komisia zruší záväzok na
akúkoľvek časť sumy vypočítanej v súlade s druhým
pododsekom v operačnom programe, ktorá sa nepoužila na platbu predbežného
financovania, priebežné platby a ročné vyúčtovanie do 31. decembra
druhého rozpočtového roku nasledujúceho po roku rozpočtového záväzku
v rámci operačného programu, alebo v prípade ktorého nebola v súlade s
článkom 42 predložená žiadosť o platbu vypracovaná v súlade s
článkom 38. Na účely zrušenia záväzku Komisia
vypočíta sumu pripočítaním jednej šestiny ročného
rozpočtového záväzku k celkovému príspevku na rok 2014 ku každému
rozpočtovému záväzku rokov 2015 až 2020. 2. Odchylne od prvého pododseku
odseku 1 sa termíny pre zrušenie záväzku nevzťahujú na ročný
rozpočtový záväzok súvisiaci s celkovým príspevkom na rok 2014. 3. Ak sa prvý ročný
rozpočtový záväzok vzťahuje na celkový ročný príspevok na rok
2015, odchylne od odseku 1, termíny zrušenia záväzku sa nevzťahujú na
ročný rozpočtový záväzok na celkový ročný príspevok za rok 2015.
V takýchto prípadoch Komisia vypočíta sumu podľa prvého pododseku
odseku 1 pripočítaním jednej pätiny ročného rozpočtového
záväzku, ktorý sa vzťahuje na celkovú sumu príspevku na rok 2015, ku
každému rozpočtovému záväzku rokov 2016 až 2020. 4. Tá časť záväzkov,
ktorá je 31. decembra 2022 ešte otvorená, sa zruší, ak nebol Komisii do 30.
septembra 2023 predložený niektorý z dokumentov požadovaných podľa
článku 47 ods. 2. Článok 57 Výnimka
zo zrušenia záväzku 1. Suma, na ktorú sa
vzťahuje zrušenie, sa zníži o sumy, ktoré zodpovedný subjekt orgán
nedokázal nahlásiť Komisii z dôvodu: (a)
pozastavenia operácií spôsobeného súdnym konaním
alebo správnym odvolaním, ktoré majú odkladný účinok; alebo (b)
vyššej moci, ktorá závažným spôsobom
ovplyvňuje realizáciu celého operačného programu alebo jeho
časti. Vnútroštátne orgány, ktoré vyhlásili pôsobenie vyššej moci, musia
dokázať priame dôsledky vyššej moci na realizáciu celého programu alebo
jeho časti. (c)
O zníženie možno požiadať vtedy, ak
pozastavenie alebo pôsobenie vyššej moci netrvalo dlhšie ako jeden rok, alebo
niekoľkokrát podľa dĺžky pôsobenia vyššej moci alebo počtu
rokov medzi dátumom súdneho alebo správneho rozhodnutia, ktorým sa pozastavuje
realizácia operácie, a dátumom konečného súdneho alebo správneho rozhodnutia. 2. Členský štát zašle
Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1, pokiaľ
ide o sumu vykázanú ku koncu predchádzajúceho roka. Článok 58 Postup
zrušenia záväzku 1. Komisia včas informuje
členský štát a riadiaci subjekt vždy, ak existuje riziko uplatnenia
zrušenia záväzku podľa článku 56. 2. Komisia informuje
členský štát a riadiaci subjekt o sume zrušenia záväzku, ktorá vyplýva z
informácií, ktorými disponuje k 31. januáru. 3. Členský štát má dva
mesiace na to, aby súhlasil so sumou zrušenia záväzku alebo predložil svoje
pripomienky. 4. Členský štát predloží
Komisii do 30. júna zrevidovaný finančný plán, v ktorom pre príslušný
rozpočtový rok zohľadní zníženú sumu podpory na operačný
program. Ak takýto plán nepredloží, Komisia zreviduje finančný plán tým,
že zníži príspevok z fondu na príslušný rozpočtový rok. 5. Komisia zmení a doplní
rozhodnutie o prijatí programu pomocou vykonávacieho aktu najneskôr do 30.
septembra. Hlava
VII. DELEGOVANIE PRÁVOMOCI, VYKONÁVACIE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 59 Výkon
delegovaných právomocí 1. Právomoc prijímať
delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v tomto
článku. 2. Delegovanie právomoci
uvedenej v tomto nariadení sa udeľuje na dobu neurčitú od dátumu
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. 3. Komisia oznamuje delegovaný
akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí. 4. Delegované akty nadobudnú
účinnosť až vtedy, keď Európsky parlament ani Rada nevyjadria
žiadne námietky v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu
parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj
Rada informujú Komisiu, že nebudú mať žiadne námietky. Táto lehota sa na
podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o 2 mesiace. Ak do uplynutia uvedenej lehoty Európsky parlament
ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento delegovaný akt
sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne
účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený. Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom
vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím
uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že
nemajú v úmysle vzniesť námietku. Delegovaný akt nenadobudne účinnosť, ak
Európsky parlament ani Rada voči nemu vzniesli námietku. Inštitúcia, ktorá
proti delegovanému aktu vzniesla námietky, tieto námietky odôvodní. Článok 60 Postup výboru 1. Komisii pomáha výbor v zmysle
nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Ak sa odkazuje na tento
odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 3. Ak sa odkazuje na tento
odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Pokiaľ sa má stanovisko výboru podľa
odsekov 2 a 3 získať prostredníctvom písomného postupu, tento postup sa
ukončí bez výsledku, ak tak v lehote na doručenie stanoviska rozhodne
predseda výboru, alebo ak o to požiadajú (…) [počet členov]
členovia výboru/požiada (... väčšina) [väčšina sa upresní:
jednoduchá väčšina, dve tretiny členov atď.] členov výboru. Ak výbor nepredloží žiadne stanovisko, Komisia
neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4
tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Článok 61 Nadobudnutie
účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda Príloha I Vzor operačného programu Kapitola Oddiel Pododdiel || Opis/Pripomienky || Rozsah (znakov) 1 Identifikácia || tento oddiel slúži len na identifikáciu príslušného programu. V tomto oddiele by sa mali jasne uviesť tieto informácie: členský štát názov operačného programu CCI || 200 2 Formulácia programu || || 2.1 Situácia || identifikácia a odôvodnenie predmetnej materiálnej (-ych) deprivácie(-í) || 4000 || uvedenie typu predmetnej materiálnej(-ych) deprivácie(-í), na ktorú(-é) sa vzťahuje operačný program || 200 2.x. Predmetná materiálna deprivácia X || každému typu materiálnej deprivácie by sa mal venovať jeden oddiel (a zodpovedajúce pododdiely) || 2.x.1 Opis || opis hlavných charakteristických čŕt a cieľov materiálnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť, a zodpovedajúce sprievodné opatrenia || 4000 2.x.2. Vnútroštátne schémy || opis vnútroštátnych schém, ktoré sa majú podporiť || 2000 2.4 Iné || akékoľvek iné informácie, ktoré sa pokladajú za potrebné || 4000 3 Realizácia || || 3.1. Identifikácia najodkázanejších osôb || opis mechanizmu na stanovenie kritérií oprávnenosti pre najodkázanejšie osoby a prípadné rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie || 2000 3.2 Výber operácií || kritériá výberu operácií a opis mechanizmov výberu a prípadné rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie || 2000 3.3. Výber partnerských organizácií || kritériá výberu partnerských organizácií a ich prípadné rozdelenie podľa typu predmetnej materiálnej deprivácie; || 2000 3.4. Komplementárnosť s ESF || opis mechanizmu na zabezpečenie komplementárnosti s ESF || 4000 3.4. Inštitucionálne usporiadanie || opis ustanovení o realizácii operačného programu s identifikáciou riadiaceho subjektu, v uplatniteľnom prípade certifikačného orgánu, orgánu auditu a subjektu, ktorému má Komisia vyplácať platby || 4000 3.5. Monitorovanie a hodnotenie || v tomto pododdiele by mal byť uvedený opis monitorovania realizácie programu. Je potrebné predovšetkým vysvetliť, ako sa použijú ukazovatele na sledovanie realizácie programu. Tieto ukazovatele zahŕňajú finančné ukazovatele súvisiace s pridelenými výdavkami a ukazovatele výstupu súvisiace s podporovanými operáciami || 4000 3.6. Technická pomoc || opis plánovaného využitia technickej pomoci v súlade s článkom X ods. 2 vrátane opatrení na posilnenie administratívnej kapacity príjemcov v súvislosti s riadnym finančným riadením operácií || 4000 4. FINANČNÁ PLÁN || tento oddiel by mal zahŕňať: 1) tabuľku, v ktorej je na každý rok v súlade s článkom 18 uvedená suma predpokladaných finančných prostriedkov na podporu z fondu a spolufinancovanie 2) tabuľku, v ktorej sa pre celé programové obdobie uvádza suma celkových finančných prostriedkov na podporu v rámci operačného programu pri každom type predmetnej materiálnej deprivácie, ako aj zodpovedajúce sprievodné opatrenia || Text: 1000 údaje vo formáte CSV alebo XLS || || || || Formát pre
finančné údaje (oddiel 4): 4.1 .1. Finančný plán operačného
programu, v ktorom sa uvádza ročný záväzok fondu a zodpovedajúce
vnútroštátne spolufinancovanie v rámci operačného programu (v EUR) || Spolu || 2014 || 2015 || …. || 2020 Fond a) || || || || || vnútroštátne spolufinancovanie b) || || || || || verejné oprávnené výdavky (c) = (a) + (b) || || || || || Miera spolufinancovania* (d) = (a) / (c) || || * Táto sadzba sa môže zaokrúhliť na
najbližšie celé číslo v tabuľke. Presná miera použitá pri uhrádzaní
výdavkov je pomer d). 4.1.2. Finančný plán, v ktorom sa
uvádza suma celkových finančných prostriedkov na podporu v rámci
operačného programu pri každom type predmetnej materiálnej deprivácie, ako
aj zodpovedajúce sprievodné opatrenia (v EUR) Oblasť intervencie || Verejné oprávnené výdavky || || || || Spolu || || || || || Technická pomoc || || || || || Potravinová deprivácia || || || || || z toho sprievodné opatrenia || || || || || Bezdomovectvo || || || || || z toho sprievodné opatrenia || || || || || Materiálna deprivácia u detí || || || || || z toho sprievodné opatrenia || || || || || PRÍLOHA II Ročné rozdelenie viazaných
rozpočtových prostriedkov na obdobie rokov 2014 - 2020 LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy 1.2. Príslušné
oblasti politiky v rámci ABM/ABB 1.3. Druh
návrhu/iniciatívy 1.4. Ciele
1.5. Dôvody
návrhu/iniciatívy 1.6. Trvanie
akcie a jej finančného vplyvu 1.7. Plánovaný
spôsob hospodárenia 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia
týkajúce sa kontroly a predkladania správ 2.2. Systémy
riadenia a kontroly 2.3. Opatrenia
na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV
NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné
okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2. Odhadovaný
vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie
odhadovaného vplyvu na výdavky 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom 3.2.5. Účasť
tretích strán na financovaní 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY
FINANČNÝ VÝKAZ 1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy Návrh
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Fonde európskej pomoci pre
najodkázanejšie osoby 1.2. Príslušné oblasti politiky v
rámci ABM/ABB[10] 4
Zamestnanosť a sociálne záležitosti 0406
Najodkázanejšie osoby 1.3. Druh návrhu/iniciatívy § Návrh/iniciatíva
sa týka novej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[11] ¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia
trvania existujúcej akcie ¨ Návrh/iniciatíva sa
týka akcie presmerovanej na novú akciu 1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické
ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy Fond
podporuje sociálnu súdržnosť v Únii tak, že prispieva
k dosiahnutiu cieľov, ktorými je znížiť chudobu do roku 2020. . 1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné
činnosti v rámci ABM/ABB Konkrétny cieľ č. 1 Okrem
všeobecného cieľa program prispieva k dosiahnutiu tohto konkrétneho
cieľa, ktorým je boj proti najhorším formám chudoby v Únii tým, že
poskytuje nefinančnú pomoc najodkázanejším osobám. Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB 0406
Najodkázanejšie osoby 1.4.3. Očakávané výsledky a
vplyv Uveďte, aký vplyv
by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. Tento
nový nástroj umožní členským štátom každoročne pomôcť približne
o dva milióny vyššiemu počtu najodkázanejších osôb tak, aby sa pozitívny
vplyv tejto iniciatívy prejavil na ich zdravotnom stave, sociálnom
začlenení, zamestnanosti a na trhu práce. Očakáva sa však, že
sociálny vplyv Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby bude oveľa
rozsiahlejší. 1. Poskytnutie
platformy, prostredníctvom ktorej si odborníci budú môcť
vymieňať informácie a skúsenosti, bude mať významný prínos pre
mnohé zainteresované strany z hľadiska postupov. 2. Strednodobé
až dlhodobé vykonávanie Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby
založené na dôkazoch pomocou operačných programov takisto podnieti dialóg
medzi rôznymi skupinami zainteresovaných strán a podporí strategický prístup v
budúcnosti. Zlepšenie mechanizmov poskytovania pomoci (najmä zjednodušenie a
zníženie administratívnej záťaže) by malo zabezpečiť trvalú
relevantnosť účinkov daných postupov. Fond európskej pomoci pre
najodkázanejšie osoby bude nástrojom na uľahčenie praktického dialógu
medzi európskymi prioritami politikami sociálnej súdržnosti. 1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte
ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať realizáciu
návrhu/iniciatívy. Inštitúcie
distribuujúce materiálnu pomoc sa vo veľkej miere spoliehajú na
dobrovoľnícku prácu a darcovstvo. Preto by sa takéto organizácie,
pokiaľ je to možné, nemali príliš zaťažovať povinnosťami
súvisiacimi s podávaním správ. Napriek tomu však možno očakávať, že
tieto organizácie budú musieť o svojej práci informovať nielen
Komisiu, ale aj ostatných darcov a dobrovoľníkov, aby títo darcovia a dobrovoľníci
nestratili motiváciu. Navrhnuté ukazovatele boli prediskutované so
zastrešujúcimi organizáciami na európskej úrovni a boli zhodnotené ako
primerané a reálne. Prvý
súbor ukazovateľov sa týka objemu uvoľnených zdrojov vo forme: 1)
vecných príspevkov z programu; 2)
finančných zdrojov rozdelených podľa ich pôvodu (EÚ a iné zdroje). Druhý
súbor spoločných ukazovateľov informuje o objeme poskytnutej pomoci a
počte distribuovaných balíkov, o počte pripravených/distribuovaných
jedál a počte najodkázanejších osôb, ktorým bola poskytnutá pomoc. Tieto
údaje poskytujú riadiace subjekty Komisii vo svojich ročných správach o
realizácii, ktoré jej zasielajú. Okrem
základného ročného podávania správ sa uskutočňujú štruktúrované
prieskumy. Tieto prieskumy sa vykonávajú z poverenia samotnej Komisie
aspoň dvakrát počas obdobia realizácie. Pomôžu získať informácie
o príjemcoch, ako je napríklad to, či prevažuje určitá veková skupina
alebo menšina atď., posúdiť význam vecných príspevkov okrem tovaru
(napr. dobrovoľnícka práca a služby) a o vplyve programu na príjemcov.
Očakáva sa, že tieto informácie sa budú poskytovať len na základe
informovaných odhadov, keďže v niektorých prípadoch môže byť
anonymita podmienkou, aby klient mohol pomoc prijať. 1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú
uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Plánovaný
program by prispel k cieľu Únie, ktorým je sociálna súdržnosť. Právny
základ tohto nového navrhnutého nástroja je článok 175 tretí odsek ZFEÚ, v
ktorom sa stanovujú osobitné opatrenia mimo štrukturálnych fondov. V
roku 2010 bola takmer jedna štvrtina všetkých Európanov (116 miliónov
ľudí) ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením. Chudoba a sociálne
vylúčenie majú v rôznych častiach EÚ odlišný charakter. Vo
všeobecnosti sú tieto problémy akútnejšie v členských štátoch na juhu a
východe EÚ. Hospodárska kríza nielen zhoršila už existujúce úrovne chudoby a
sociálneho vylúčenia (súvisiace s tlakmi fiškálnej konsolidácie, ktoré sa
spájajú s dynamikou štátneho dlhu), ale takisto znížila schopnosť mnohých
členských štátov udržať sociálne výdavky a investície na úrovniach
dostatočných na to, aby bolo možné tento negatívny trend zvrátiť. 1.5.2. Prínos zapojenia Európskej
únie Stratégia
Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast sa zakladá
na vyváženej vízii hospodárskeho rastu a sociálneho pokroku na základe
ambicióznych cieľov v oblasti zamestnanosti, vzdelávania
a zníženia chudoby. Chudoba a sociálne vylúčenie sú hlavnými
prekážkami v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Prostredníctvom
riešenia základných potrieb prispeje navrhovaný nástroj k zmierneniu
chudoby a sociálneho vylúčenia ľudí, ktorí sa nachádzajú v situácii
vážnej deprivácie. Tým, že sa najodkázanejším členom spoločnosti
umožní zachovať si svoju dôstojnosť a ľudský kapitál,
prispeje tento fond k posilneniu sociálneho kapitálu a sociálnej
súdržnosti v rámci ich komunít. Vzhľadom
na úroveň a charakter chudoby a sociálneho vylúčenia
v Únii, ktoré ešte zhoršila hospodárska kríza, ako aj vzhľadom na to,
že nie je isté, či sú všetky členské štáty schopné udržať
verejné výdavky na úrovniach dostatočných na to, aby sa predišlo
ďalšiemu zhoršeniu sociálnej súdržnosti a aby sa zabezpečilo
dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, sú v tomto ohľade
nevyhnutné opatrenia na úrovni EÚ. 1.5.3. Poznatky získané z podobných
skúseností v minulosti Ide
o nový nástroj. Skúsenosti z vykonávania programu pomoci pre
najodkázanejšie osoby sú však relevantné. Vzhľadom na očakávané
vyčerpanie intervenčných zásob stratil uvedený program svoje
opodstatnenie a prestane sa vykonávať súbežne s ukončením
ročného plánu na rok 2013. V priebehu rokov sa program stal
dôležitým zdrojom prostriedkov pre organizácie, ktoré sú v priamom kontakte
s najviac znevýhodnenými členmi našej spoločnosti, ktorým poskytujú
potraviny. Zhrnutie nadobudnutých poznatkov možno nájsť v posúdení
vplyvu priloženom k návrhu. 1.5.4. Zlučiteľnosť a
možná synergia s inými finančnými nástrojmi Navrhovaný
Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby dostane podporu vo výške
2 500 000 000 EUR zo štrukturálnych fondov v rámci
cieľa Investície do rastu a zamestnanosti, pre ktorý bolo celkovo
vyčlenených 327 115 655 850 EUR. Fond európskej pomoci
pre najodkázanejšie osoby sa považuje za súčasť podielu
štrukturálnych fondov prideleného ESF. Nebude sa prelínať s už
existujúcimi nástrojmi politiky súdržnosti, ale ich bude dopĺňať
tým, že zabezpečí dočasné nápravné opatrenia, ktoré najodkázanejším
členom spoločnosti umožnia začať proces finančného
zotavenia. Navrhovaný
nástroj môže v spojení s inými druhmi podpory, ktoré možno
financovať najmä z ESF, tiež prispieť k zlepšeniu
zamestnateľnosti konečných príjemcov pomoci a umožniť im
tak prispieť do hospodárstva. 1.6. Trvanie akcie a jej
finančného vplyvu § Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním –
§ Návrh/iniciatíva je v platnosti od 01/01/2014 do 31/12/2020 –
§ Finančný vplyv trvá od 2014 do 2022. ¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným
trvaním –
Počiatočná fáza vykonávania bude
trvať od RRRR do RRRR, –
a potom bude vykonávanie postupovať v plnom
rozsahu. 1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[12] ¨ Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie ¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na: –
¨ výkonné agentúry –
¨ subjekty zriadené spoločenstvami[13] –
¨ národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej
služby –
¨ osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy
o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle
článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách § Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi ¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami ¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte) V prípade viacerých
spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie. Poznámky: 2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa
kontroly a predkladania správ Uveďte
časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia. Riadiace
subjekty predložia ročné správy o realizácii. Tieto správy budú zamerané
na údaje a budú obsahovať spoločné ukazovatele vymedzené
v bode 1.4.4. Popri podávaní správ sa v strede programového obdobia
a na jeho konci budú vykonávať štruktúrované prieskumy
a hodnotenia zadané Komisiou. Na dvojstranných revíznych zasadaniach sa
preskúma pokrok v realizácii každého programu. 2.2. Systémy riadenia a kontroly
2.2.1. Zistené riziká Systém
riadenia a kontroly sa z veľkej časti preberajú z politiky
súdržnosti. Hoci sa táto výdavková schéma odlišuje od politiky súdržnosti,
pokiaľ ide o konečných príjemcov pomoci a partnerov, ktorý
ju vykonávajú, očakáva sa, že rizikové faktory budú podobné, najmä
pokiaľ ide o ESF. Chyby týkajúce sa ESF v rámci
prebiehajúceho programového obdobia sú prevažne zapríčinené problémami
s oprávnenosťou (58 % všetkých kumulatívnych
kvantifikovateľných chýb), presnosťou (7 %) a audit trailom
(35 %). Práve v záujme riešenia týchto problémov sa v návrhu
nariadenia v plnej miere stanovili pravidlá oprávnenosti a väčšmi
sa využívajú paušálne sadzby stanovené v samotnom nariadení. Faktorom,
ktorý zvyšuje riziká je však skutočnosť, že poskytovanie pomoci
konečným príjemcom bude vo väčšine prípadov závisieť od
mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti,
ktoré sa v niektorých prípadoch vyznačujú slabou správou a vo
veľkej miere sa spoliehajú na dobrovoľnícku prácu. Dvor audítorov už
túto otázku nastolil v súvislosti s najodkázanejšími osobami vo
svojej správe z roku 2009. V prípade takýchto organizácií bude aj
naďalej možné obmedziť prostriedky vyčlenené na materiálnu pomoc
zaobstaranú centrálne riadiacimi subjektmi a výplatu paušálnych sadzieb. 2.2.2. Plánované metódy kontroly V
súlade so zásadou zdieľaného hospodárenia nesú hlavnú zodpovednosť za
realizáciu a kontrolu svojich operačných programov členské
štáty, a to prostredníctvom svojich systémov riadenia a kontroly. Členské
štáty vymenujú riadiaci subjekt, certifikačný orgán a funkčne
nezávislý audítorský orgán pre každý jeden operačný program. Komisia má
právomoc vykonávať audity zamerané na otázky súvisiace s riadnym
finančným hospodárením, aby mohla dospieť k záverom týkajúcim sa
výkonnosti fondu spolu s možnosťou prerušiť alebo
pozastaviť vyplácanie finančných prostriedkov a vykonať
finančné opravy. V rámci
politiky súdržnosti sa náklady na úlohy súvisiace s kontrolou (na
vnútroštátnej a regionálnej úrovni s vylúčením nákladov Komisie)
odhadujú na približne 2 % celkových finančných prostriedkov. Tieto
náklady súvisia s týmito oblasťami kontroly: 1 % sa týka vnútroštátnej
koordinácie a prípravy programu, 82 % sa týka riadenia programu, 4 % sa
týkajú certifikácie a 13 % sa týka auditu. V porovnaní
s politikou súdržnosti by však niekoľko faktorov malo prispieť
k zníženiu úrovní chybovosti a nákladov na kontrolu. Nový program sa
sústredí len na tri oblasti opatrení. Vo veľkej miere sa využívajú
zjednodušené možnosti týkajúce sa nákladov. Vzhľadom na charakter operácií
a na cieľové skupiny nebudú koneční príjemcovia pomoci
podliehať auditu okrem prípadu, že by sa v rámci posúdenia rizika
zistilo konkrétne riziko nezrovnalostí alebo podvodu. Tieto faktory by
spoločne mali viesť k zníženiu administratívneho zaťaženia
príjemcov, nižším úrovniam chybovosti, zvýšeniu inherentnej zábezpeky
a tým prispieť k zníženiu nákladov na kontroly. Súčasná
miera chybovosti GR EMPL (miera chybovosti podľa Európskeho dvora
audítorov) je 2,2 %. Odhaduje sa, že uvedené faktory by mali viesť
k 1 % zníženiu chybovosti, v dôsledku čoho by konečná
očakávaná úroveň chybovosti programu bola 1,2 %. 2.3. Opatrenia na predchádzanie
podvodom a nezrovnalostiam Uveďte existujúce
a plánované preventívne a ochranné opatrenia. Útvary
štrukturálnych fondov spolu s Európskym úradom pre boj proti podvodom
(OLAF) zaviedli Spoločnú stratégiu na predchádzanie podvodom, v rámci
ktorej sa plánuje rad opatrení, ktoré má vykonať Komisia a členské
štáty s cieľom predchádzať podvodom pri štrukturálnych opatreniach v
rámci zdieľaného hospodárenia. Táto spoločná stratégia sa bude
taktiež vzťahovať na Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.
Tento
návrh okrem toho zahŕňa výslovnú požiadavku zavedenia takýchto
opatrení podľa článku 32 ods. 4. Tým by sa mala posilniť
informovanosť o podvodoch v členských štátoch medzi všetkými
subjektmi zapojenými do riadenia a kontroly Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie
osoby, a tým znížiť riziko podvodu. 3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV
NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1. Príslušné okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov · Existujúce rozpočtové riadky V poradí, v akom za
sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca
a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Počet [Názov………………………...……….] || DRP/NRP ([14]) || krajín EZVO[15] || kandidátskych krajín[16] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách 1. Inteligentný a inkluzívny rast Nový okruh na roky 2014 – 2020 || 04.06.00.00 Najdokázanejšie osoby || DRP || NIE || NIE || NIE || NIE · Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy
viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok || Druh výdavkov || Príspevky Počet [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách || [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE 3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu
na výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca: || Číslo 1 || Inteligentný a inkluzívny rast GR: EMPL || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU Operačné rozpočtové prostriedky || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1) || 343,957 || 349,166 || 353,425 || 356,742 || 359,925 || 362,704 || 365,331 || 2 491,250 Platby || (2) || 274,038 || 277,152 || 277,152 || 277,152 || 277,152 || 277,152 || 277,152 || 1 936,950 Číslo rozpočtového riadka || Záväzky || (1a) || || || || || || || || Platby || (2a) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[17] || || || || || || || || Číslo rozpočtového riadka || || (3) || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 8,750 Rozpočtové prostriedky pre GR EMPL SPOLU[18] || Záväzky || =1+1a +3 || 345,207 || 350,416 || 354,675 || 357,992 || 361,175 || 363,954 || 366,581 || 2 500,000 Platby || =2+2a +3 || 275,288 || 278,402 || 278,402 || 278,402 || 278,402 || 278,402 || 278,402 || 1 945,700 Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || || Platby || =5+ 6 || || || || || || || || Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy: Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || || || || || || || || Platby || (5) || || || || || || || || Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || || || || || || || || Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || || || || || || || || Platby || =5+ 6 || || || || || || || || Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU GR: EMPL || Ľudské zdroje || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112 Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || GR EMPL SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112 Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112 v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || || || Rok N[19] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || || || || || || || || Platby || || || || || || || || 3.2.2. Odhadovaný vplyv na
operačné rozpočtové prostriedky –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov. –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Prostriedky z fondu sa budú čerpať v rámci zdieľaného
hospodárenia. Kým strategické priority sú stanovené na úrovni EÚ nariadením,
samotné každodenné riadenie vykonávajú riadiace subjekty. Hoci Komisia navrhuje
spoločné ukazovatele, konkrétne ciele navrhnú členské štáty na úrovni
operačných programov a Komisia ich odsúhlasí. Preto pokým nebudú
vypracované, prerokované a odsúhlasené programy v rokoch 2013/2014,
nemožno uviesť ciele týkajúce sa výstupov. viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU VÝSTUPY Druh výstupu[20] || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu KONKRÉTNY CIEĽ č. 1[21]… || || || || || || || || || || || || || || || || - Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || - Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || - Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || KONKRÉTNY CIEĽ č. 2… || || || || || || || || || || || || || || || || - Výstup || || || || || || || || || || || || || || || || || || Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || || NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || || 3.2.3. Odhadovaný vplyv na
administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov. –
þ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych
rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: v mil. EUR
(zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112 Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || || OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 1,016 || 7,112 Mimo OKRUHU 5[22] viacročného finančného rámca || || || || || || || || Ľudské zdroje || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,128 || 0,896 Ostatné administratívne výdavky || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 1,122 || 7,854 Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 1,250 || 8,750 SPOLU || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 2,266 || 15,862 3.2.3.2. Odhadované potreby
ľudských zdrojov –
¨ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. –
þ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je
uvedené v nasledujúcej tabuľke: odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla
(alebo najviac na jedno desatinné miesto) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) 04 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 8 || 8 || 8 || 8 || 8 || 8 || 8 XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[23] XX 01 02 01 (ZZ, DAZ, VNE, z celkového finančného krytia) || || || || || || || XX 01 02 02 (ZZ, DAZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || || 04 01 04 01 [24] || - ústredie[25] || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 - delegácie || || || || || || || XX 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || || 10 01 05 02 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || || Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || SPOLU || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 || 10 XX predstavuje
príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských
zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie
a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú
doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci
ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od
rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa
majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci || Prispieť k analýze, prerokovaniu, úprave, resp. príprave na schválenie návrhov programov, resp. projektov v členských štátoch. Prispieť k riadeniu, monitorovaniu a hodnoteniu realizácie schválených programov/projektov. Zaručiť súlad s pravidlami, ktorými sa programy spravujú. Externí zamestnanci || Idem a/alebo administratívna podpora. 3.2.4. Súlad s platným
viacročným finančným rámcom –
¨ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným
rámcom. –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu
vo viacročnom finančnom rámci. Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte
príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. –
¨ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo
aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[26]. Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy,
rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. 3.2.5. Účasť tretích strán
na financovaní –
Návrh/iniciatíva nezahŕňa
spolufinancovanie tretími stranami. –
Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie
tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na
3 desatinné miesta) || Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || || Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || || 3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy –
¨ Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy. –
¨ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v
nasledujúcej tabuľke: –
¨ vplyv na vlastné zdroje –
¨ vplyv na rôzne príjmy v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[27] Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) Článok …………. || || || || || || || || V prípade rôznych
pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte
príslušné rozpočtové riadky výdavkov. Uveďte spôsob
výpočtu vplyvu na príjmy. [1] Ú. v. EÚ L , , s. . [2] Ú. v. EÚ L , , s. . [3] Ú. v. EÚ L, , s. . [4] Ú. v. ES L 281,
23.11.1995, s. 31. [5] OJ
L , , p. [6] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. [7] Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1. [8] Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 1. [9] Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1. [10] ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností. [11] Podľa článku 51 ods. 2 písm. a) alebo b)
nariadenia o rozpočtových pravidlách. [12] Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o
rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html [13] Podľa článku 200 nariadenia o rozpočtových
pravidlách. [14] DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP =
nediferencované rozpočtové prostriedky [15] EZVO: Európske združenie voľného obchodu. [16] Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske
krajiny západného Balkánu. [17] Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky
určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie
(pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum. [18] Tieto rozpočtové prostriedky sú súčasťou
štrukturálnych fondov v rámci cieľa Investície do rastu a zamestnanosti
s celkovými záväzkami vo výške 327 115 655 850 EUR. Fond
európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby sa považuje za časť
podielu štrukturálnych fondov prideleného ESF. [19] Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína
realizovať. [20] Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.:
počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.). [21] Ako je uvedené v oddiele 1.4.2. „Konkrétne ciele...“. [22] Technická a/alebo administratívna
pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií
Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy
výskum. [23] ZZ = zmluvný zamestnanec; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; [24] Pod stropom pre externých
zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné
rozpočtové riadky „BA“). [25] Najmä pre štrukturálne fondy,
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky
fond pre rybné hospodárstvo (EFRH). [26] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody. [27] Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá,
odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté
sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.