This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012PC0162
Amended proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL amending Regulation (EC) No 1760/2000 as regards electronic identification of bovine animals and deleting the provisions on voluntary beef labelling
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka, a ktorým sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka, a ktorým sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa
/* COM/2012/0162 final - 2011/0229 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka, a ktorým sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa /* COM/2012/0162 final - 2011/0229 (COD) */
DÔVODOVÁ SPRÁVA V nariadení (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla
2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie
hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho
mäsa[1] sa
stanovuje, že každý členský štát má zriadiť systém na identifikáciu a
registráciu hovädzieho dobytka v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia.
Predpisy Únie týkajúce sa identifikácie a vysledovateľnosti hovädzieho
dobytka boli zavedené už v roku 1997, pred prijatím uvedeného nariadenia,
v súvislosti s krízou vyvolanou bovinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE). V
nariadení Rady (ES) č. 820/97 sa stanovil systém individuálnej
vysledovateľnosti dobytka prostredníctvom individuálnej identifikácie
zvierat pomocou dvoch ušných štítkov, registra podniku v každom podniku (napr.
poľnohospodársky podnik, trh, bitúnok), individuálneho pasu pre každé
zviera s údajmi o všetkých pohyboch a pomocou oznamovania všetkých pohybov
v počítačovej databáze, prostredníctvom ktorej sa v prípade choroby
dajú rýchlo vysledovať zvieratá a identifikovať kohorty. Tieto zásady
sa neskôr potvrdili v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000.
Konečným cieľom bolo prostredníctvom transparentnosti a úplnej
vysledovateľnosti hovädzieho dobytka a výrobkov z hovädzieho mäsa obnoviť
dôveru spotrebiteľov v hovädzie mäso a vo výrobky z hovädzieho mäsa a
takisto lokalizovať a sledovať zvieratá na veterinárne účely,
čo má rozhodujúci význam pre kontrolu infekčných chorôb.
Vzhľadom na dosiahnutie týchto cieľov možno v súčasnosti tento
systém považovať za úspešný (v EÚ sa podarilo získať kontrolu nad BSE
a obnovila sa dôvera spotrebiteľov[2]),
čo preukazuje jeho účinnosť a efektivitu pri poskytovaní
dôležitých informácií na zabezpečenie kontroly nad infekčnými
chorobami (akými sú napríklad slintačka a krívačka, katarálna
horúčka oviec) a na zabezpečenie vysledovateľnosti
hovädzieho mäsa. Nariadenie (ES) č. 1760/2000 (ktorým sa
zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka a
označovania hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa vrátane
dobrovoľného označovania a ktoré zahŕňa prvky ako
„dvojité ušné štítky“, „register podniku“, „pas pre dobytok“ a
„počítačová databáza“) bolo v oznámení Komisie Rade
a Európskemu parlamentu (KOM(2009) 544) o „Akčnom programe na
zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ“[3]
uvedené ako „informačné povinnosti s osobitným významom z hľadiska
záťaže, ktorú predstavujú pre podniky“. V akčnom pláne pre novú stratégiu EÚ
týkajúcu sa zdravia zvierat[4]
sa predpokladá, že Komisia zjednoduší informačné povinnosti (napr.
registre podnikov, pasy) počas zavádzania elektronickej identifikácie
hovädzieho dobytka (ďalej len „EID“). Návrh
právneho predpisu týkajúci sa riadneho legislatívneho postupu je v agende
Komisie naplánovaný na prvý polrok 2011. Pri prijímaní súčasných pravidiel
identifikácie hovädzieho dobytka v roku 1997 však EID nebola vyvinutá z
technického hľadiska do takej miery, aby sa mohla v tom čase
používať pre hovädzí dobytok. EID založená na rádiofrekvenčnej
identifikácii (RFID) sa za posledných 10 rokov značne rozvinula a
poskytuje rýchlejšie a presnejšie načítavanie kódov jednotlivých zvierat
priamo do systémov spracovania údajov, čím sa šetria mzdové náklady na
ručné načítavanie údajov, ale zároveň sa zvyšujú náklady na
zariadenie. Takže v existujúcich právnych predpisoch o identifikácii hovädzieho
dobytka sa tento najnovší technologický vývoj neodzrkadľuje. Používanie
elektronických identifikátorov by mohlo pomôcť znížiť administratívnu
záťaž a papierovanie, ak sa napríklad register podniku vedie v
počítačovej podobe (ako je na stále väčšom percentuálnom podiele
poľnohospodárskych podnikov), pomocou automatického čítania a
automatického zadávania údajov do registra. Rýchlejší a spoľahlivejší
systém okrem toho umožní rýchlejšie a presnejšie čítanie v porovnaní
s tradičnými ušnými štítkami, čo uľahčí postup
oznamovania pohybu zvierat v ústrednej databáze, a preto umožní lepšiu
a rýchlejšiu vysledovateľnosť nakazených zvierat a (alebo)
potravín. Na základe súčasného technického pokroku
v oblasti EID sa niektoré členské štáty EÚ rozhodli začať
používať EID hovädzieho dobytka na dobrovoľnom základe. Skúsenosti
mimo EÚ takisto poukazujú na zvýšené používanie EID hovädzieho dobytka. Okrem
toho EID sa už v EÚ zaviedla pre viaceré živočíšne druhy (pre väčšinu
z nich povinne). Súčasný právny rámec nezakazuje
členským štátom dobrovoľne používať elektronické identifikátory,
ale ich použitie musí byť iba doplnením k bežným oficiálnym
viditeľným ušným štítkom. Keďže sa nezaviedli žiadne harmonizované
technické normy EÚ, na rôznych miestach by sa mohli používať rôzne
druhy elektronických identifikátorov a čítačiek s rôznymi
frekvenciami rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID). Preto by si každý
členský štát mohol vybrať normy, aké by chcel, a tento prístup by pravdepodobne
viedol k nedostatočnej harmonizácii, ktorá by ohrozila elektronickú výmenu
údajov, čo by následne viedlo k strate prínosu systémov EID. Pokiaľ ide o dobrovoľné
označovanie hovädzieho mäsa, treba znížiť nadmernú administratívnu
záťaž existujúceho dobrovoľného systému. Nariadením (ES) č. 820/97
sa zriadil systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka a
označovania hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, ktorý sa
ďalej posilnil nariadením (ES) č. 1760/2000. Týka sa povinného
uvádzania pôvodu hovädzieho dobytka (miesto narodenia, výkrmu, porážky),
z ktorého pochádza hovädzie mäso (tento návrh neobsahuje žiadne nové
ustanovenia týkajúce sa povinných požiadaviek na označovanie hovädzieho
mäsa), povinných odkazov na identifikačné kódy porazeného
zvieraťa a zariadení, v ktorých sa mäso spracovalo (bitúnok
a rozrábkareň) a takisto formálneho schvaľovacieho postupu
Komisie vrátane požiadavky oznamovať akékoľvek doplňujúce
označujúce informácie iné, ako sú povinné označujúce informácie. Komisia
už v roku 2004 predložila Rade a Európskemu parlamentu správu o časti
nariadenia (ES) č. 1760/2000[5] týkajúcej sa označovania hovädzieho
mäsa, v ktorej poukázala na nedostatky systému dobrovoľného
označovania hovädzieho mäsa. Poukázala na to, že systém sa neuplatňuje
vo všetkých členských štátoch jednotne (napr. administratívna prax
je v jednotlivých členských štátoch značne rozdielna) a že
všetky údaje na štítku (vrátane tých, ktoré sa netýkajú pôvodu,
vysledovateľnosti alebo kvalitatívnych vlastností mäsa) by podliehali
formálnemu schvaľovaciemu postupu príslušného orgánu. Pracovný
dokument útvarov Komisie o zjednodušení SPP[6]
poukazuje na návrh predložený „Skupinou nezávislých zainteresovaných strán na
vysokej úrovni pre oblasť administratívneho zaťaženia“
(tzv. Stoiberovou skupinou). Stoiberova skupina navrhla zrušiť
oznamovaciu povinnosť, pokiaľ ide o používanie dodatočných
nepovinných označení iných, ako sú povinné označenia pre hovädzie
mäso.[7] V tomto návrhu sa zohľadňujú
výsledky konzultácií so zainteresovanými stranami a výsledok posúdenia vplyvu.
Na základe posúdenia vplyvu sa dospelo k záveru, že EID hovädzieho dobytka na
dobrovoľnom základe by ako nástroj na oficiálnu identifikáciu poskytla
aktérom dostatok času, aby sa oboznámili so systémom EID a
určili pridanú hodnotu, ktorú by im priniesol za konkrétnych okolností. Táto možnosť sa uprednostňuje, pretože
členským štátom EÚ a všetkým zúčastneným súkromným subjektom
ponecháva možnosť voľby, aby mohli vyhodnotiť prínosy so
zreteľom na regionálne rozdiely a rôzne druhy produkcie, a je
dostatočne pružná, aby mohla získať podporu úradov a zainteresovaných
strán, ktoré budú využívať výhody plynúce z presadenia týchto pravidiel. Ak by sa zavedenie EID stalo dobrovoľným,
možno predpokladať, že pre tento systém by sa rozhodli tí chovatelia,
pre ktorých by mohol mať okamžité prínosy z hľadiska
riadenia poľnohospodárskeho podniku. Ide o individuálne rozhodnutie
každého hospodárskeho subjektu, prijaté z ekonomických dôvodov (na
základe požiadaviek trhu). V rámci dobrovoľného systému by sa
hovädzí dobytok označoval dvomi bežnými ušnými štítkami (podľa
súčasného systému) alebo jedným bežným viditeľným ušným štítkom
a jedným elektronickým identifikátorom (t. j. buď elektronickým
ušným štítkom alebo bolusom), ktorý by bol v súlade s úradne schválenými
harmonizovanými normami EÚ. Navrhované zavedenie elektronickej identifikácie
na dobrovoľnom základe takisto dáva členským štátom EÚ
možnosť zvoliť na svojom území povinný systém. V prípade,
že by si členský štát vybral povinný systém, každý kus hovädzieho dobytka
sa musí identifikovať jedným bežným viditeľným ušným štítkom
a jedným elektronickým identifikátorom. Povinný systém EÚ by v
súčasnosti nemusel byť najlepším prístupom, pretože niektoré
zainteresované strany (napr. malí poľnohospodári) by boli ekonomicky
znevýhodnené. Ale odhliadnuc od nákladov by bol najúčinnejšou
možnosťou z hľadiska ochrany spotrebiteľa
(vysledovateľnosti), zníženia administratívnej záťaže a prevencie rizík
súvisiacich s koexistenciou dvoch systémov identifikácie. Táto
možnosť by bola takisto čiastočne zdôvodniteľná z
hľadiska lepšej súdržnosti s politikami EÚ týkajúcimi sa EID iných
živočíšnych druhov (napr. oviec). Z tohto dôvodu, keďže povinné vykonávanie
EID by mohlo mať pre niektoré hospodárske subjekty nepriaznivé ekonomické
dôsledky, uprednostňovanou možnosťou na zavedenie EID je
dobrovoľný systém, v rámci ktorého sa EID považuje za prijateľný a
vhodný právny prostriedok na identifikáciu hovädzieho dobytka, pričom
členské štáty majú možnosť zaviesť povinný systém na
vnútroštátnej úrovni. Okrem toho nariadenie (ES) č. 1760/2000
treba zosúladiť so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Nadobudnutie platnosti Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) viedlo k podstatným zmenám rámca na
prijímanie delegovaných a vykonávacích aktov. Pokiaľ ide o prijímanie
delegovaných a vykonávacích aktov, ZFEÚ medzi nimi jasne rozlišuje. –
Článok 290 ZFEÚ o delegovaných aktoch
umožňuje zákonodarcovi/zákonodarcom kontrolovať vykonávanie právomocí
Komisie prostredníctvom práva odvolať delegovanie a (alebo) vzniesť
námietku. –
Článok 291 ZFEÚ o vykonávacích aktoch
umožňuje členským štátom kontrolovať vykonávacie právomoci
Komisie. Právny rámec, na základe ktorého sa zriaďujú mechanizmy takejto
kontroly, je stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu,
na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích
právomocí Komisie.[8] Komisia vydala
v súvislosti s prijatím nariadenia (EÚ) č. 182/2011 toto
stanovisko: „Komisia preskúma
všetky platné legislatívne akty, ktoré neboli pred nadobudnutím platnosti
Lisabonskej zmluvy prispôsobené regulačnému postupu s kontrolou,
s cieľom zhodnotiť, či tieto nástroje treba prispôsobiť
režimu delegovaných aktov stanovenému v článku 290 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie. Komisia predloží príslušné návrhy čo najskôr, a to
najneskôr v lehotách uvedených v orientačnom harmonograme priloženom
k tomuto vyhláseniu.“[9] Nariadenie (ES) č. 1760/2000 je jedným z
legislatívnych aktov, ktoré v minulosti neboli prispôsobené regulačnému
postupu s kontrolou, a preto sa musí zosúladiť s novým právnym rámcom
delegovaných a vykonávacích aktov. Nariadenie (ES) č. 1760/2000 by sa preto
malo zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať a zmeniť a doplniť,
pokiaľ ide o zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže a
zavedenie nových ustanovení týkajúcich sa identifikácie hovädzieho dobytka a
dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa. Tento návrh nahrádza návrh, ktorý
prijala Komisia 30. augusta 2011 (KOM 2011(525) v konečnom
znení). Jediné zmeny, ktoré sa týmto novým návrhom zavádzajú, sa týkajú
ustanovení článku 22 zameraných na zabezpečenie jednotných podmienok
ukladania sankcií v prípade nedodržiavania príslušných predpisov týkajúcich sa
identifikácie zvierat a označovania hovädzieho mäsa a výrobkov
z hovädzieho mäsa. Tento návrh nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady nemá žiadny finančný vplyv na rozpočet Európskej únie. 2011/0229 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
(ES) č. 1760/2000, pokiaľ ide o elektronickú identifikáciu hovädzieho
dobytka, a ktorým sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného
označovania hovädzieho mäsa EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ
ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní
Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2 a článok 168 ods. 4
písm. b), so zreteľom na návrh Európskej komisie[10], po postúpení
návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[11], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[12], v súlade s
riadnym legislatívnym postupom, keďže: (1) Predpisy Únie týkajúce sa
identifikácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka boli v roku 1997
opätovne posilnené v súvislosti s epidémiou bovinnej spongiformnej
encefalopatie (BSE), ktorá si vyžadovala zvýšenú potrebu sledovať pohyb a
pôvod zvieraťa prostredníctvom „bežných ušných štítkov“. (2) V nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa
zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka,
o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa[13], sa
stanovuje, že každý členský štát má zriadiť systém na identifikáciu a
registráciu hovädzieho dobytka v súlade s ustanoveniami uvedeného nariadenia. (3) Nariadením (ES) č. 1760/2000
sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka,
ktorý zahŕňa ušné štítky aplikované na oboch ušiach každého
zvieraťa, počítačové databázy, pasy zvierat a jednotlivé
registre udržiavané v každom podniku. (4) Sledovanie hovädzieho mäsa až
k zdroju prostredníctvom identifikácie a registrácie je predpokladom na
označovanie pôvodu v celom potravinovom reťazci, čím sa
zabezpečuje ochrana spotrebiteľa a verejného zdravia. (5) Nariadenie (ES) č. 1760/2000
a konkrétnejšie identifikácia hovädzieho dobytka a dobrovoľné
označovanie hovädzieho mäsa boli v oznámení Komisie Rade a Európskemu
parlamentu o „Akčnom programe na zníženie administratívneho zaťaženia
v EÚ“[14]
uvedené ako „informačné povinnosti s osobitným významom
z hľadiska záťaže, ktorú predstavujú pre podniky“. (6) Používanie systémov
elektronickej identifikácie by mohlo zefektívniť postupy
vysledovateľnosti prostredníctvom automatizovaného a presnejšieho
čítania údajov a ich zaznamenávania v registroch podnikov. Ich
používaním by sa umožnilo aj automatizované oznamovanie pohybu zvierat v
počítačovej databáze, a tým by zvýšili rýchlosť,
spoľahlivosť a presnosť systému. (7) Systémy elektronickej
identifikácie založené na rádiofrekvenčnej identifikácii sa
za posledných 10 rokov podstatne zlepšili. Táto technológia umožňuje
rýchlejšie a presnejšie načítanie individuálnych identifikačných
kódov zvierat priamo do systémov na spracovanie údajov, čo vedie k
skráteniu času potrebného na vysledovanie potenciálne nakazených
zvierat alebo potravín, čím sa šetria mzdové náklady, zároveň sa však
zvyšujú náklady na zariadenie. (8) Toto nariadenie je v súlade
so skutočnosťou, že elektronická identifikácia (EID) už bola v Únii
zavedená pre iné živočíšne druhy ako hovädzí dobytok, ako napríklad
v prípade povinného systému, ktorý sa používa pri malých prežúvavcoch. (9) Vzhľadom na technický
pokrok v oblasti EID sa niekoľko členských štátov rozhodlo, že
začnú uplatňovať EID hovädzieho dobytka na dobrovoľnom
základe. Je pravdepodobné, že tieto iniciatívy povedú k tomu, že
jednotlivé členské štáty alebo zainteresované strany budú vyvíjať
rozdielne systémy. Takýto vývoj by bránil neskoršej harmonizácii technických
noriem v rámci Únie. (10) V závere Správy Komisie Rade a
Európskemu Parlamentu o možnosti zavedenia elektronickej identifikácie
hovädzieho dobytka[15]
sa uvádza, že rádiofrekvenčná identifikácia sa vyvinula do takej miery, že
ju možno používať v praxi. Takisto sa v nej došlo k záveru, že je
veľmi žiaduce prejsť na elektronickú identifikáciu hovädzieho dobytka
v Únii, pretože to okrem iných výhod prinesie zníženie administratívnej
záťaže. (11) Podľa Oznámenia Komisie
Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a
Výboru regiónov pod názvom „Akčný plán vykonávania stratégie EÚ pre
zdravie zvierat“[16]
má Komisia počas zavádzania EID zjednodušiť informačné
povinnosti ako napríklad registre podnikov a pasy. (12) V Oznámení Komisie Rade,
Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a
Výboru regiónov o novej stratégii Európskej únie týkajúcej sa zdravia zvierat (2007
– 2013) podľa zásady „prevencia je lepšia ako liečba“[17] sa
navrhuje, aby sa EID hovädzieho dobytka považovala za možnosť, ako
zlepšiť existujúci systém EÚ na identifikáciu a registráciu s cieľom
zjednodušiť informačné povinnosti (napr. registre podnikov, pasy).
Oznámenie takisto zahŕňa iniciatívu zaviesť elektronickú výmenu
pasov hovädzieho dobytka. Táto výmena by predstavovala zavedenie elektronickej
identifikácie so zadávaním údajov v reálnom čase. Takáto výmena by
viedla k značným úsporám nákladov a k zníženiu záťaže príslušných
orgánov členských štátov a ďalších zainteresovaných strán a znížila
by pracovné zaťaženie pri prenose údajov z pasov zvierat do
počítačových databáz. Toto nariadenie je v súlade s touto
iniciatívou. (13) Preto sa očakáva, že toto
nariadenie prispeje k niektorým kľúčovým cieľom hlavných
stratégií EÚ vrátane stratégie EÚ 2020 tým, že posilní hospodársky rast,
súdržnosť a konkurencieschopnosť. (14) Niektoré tretie krajiny už
stanovili pravidlá, ktoré umožňujú používanie najnovších technológií EID.
Únia by mala stanoviť podobné pravidlá, aby sa uľahčil obchod
a zvýšila konkurencieschopnosť odvetvia. (15) Na individuálnu identifikáciu
zvierat možno okrem bežných ušných štítkov stanovených v nariadení (ES) č.
1760/2000 používať rôzne druhy elektronických identifikátorov, ako sú
napríklad bachorové bolusy, elektronické ušné štítky a injektovateľné
transpondéry. Preto je vhodné rozšíriť rozsah prostriedkov
na identifikáciu stanovených v uvedenom nariadení, aby sa umožnilo
používanie elektronickej identifikácie. (16) Zavedenie povinnej EID v celej
Únii by mohlo mať pre niektoré hospodárske subjekty nepriaznivé ekonomické
účinky. Preto je vhodné, aby sa na zavedenie EID stanovil dobrovoľný
systém. V rámci takéhoto systému by sa pre EID rozhodli tí chovatelia,
pre ktorých by EID pravdepodobne mala okamžité ekonomické prínosy. (17) Členské štáty EÚ majú
veľmi odlišné systémy chovu, poľnohospodárske postupy
a odvetvové organizácie. Členským štátom by sa preto malo
umožniť, aby stanovili povinnú EID na svojom území iba vtedy, ak to budú
považovať za vhodné, po zvážení všetkých príslušných faktorov. (18) Na zvieratá dovážané do Únie z
tretích krajín by sa mali vzťahovať rovnaké požiadavky na
identifikáciu ako požiadavky, ktoré sa vzťahujú na zvieratá narodené
v Únii. (19) V nariadení (ES) č. 1760/2000
sa stanovuje, že príslušný orgán má vydať pas pre každé zviera, ktoré
je potrebné identifikovať v súlade s daným nariadením.
Pre členské štáty to predstavuje značnú administratívnu
záťaž. Počítačové databázy zriadené členskými štátmi
dostatočne zaisťujú vysledovateľnosť pohybu hovädzieho
dobytka na vnútroštátnom území. Pasy by sa preto mali vydávať iba pre
zvieratá určené na obchod v rámci Únie. Hneď ako bude
funkčná výmena údajov medzi jednotlivými vnútroštátnymi
počítačovými databázami, požiadavka vydávať takéto pasy by sa
viac nemala vzťahovať na zvieratá určené na obchod v rámci Únie. (20) V oddiele II hlavy II
nariadenia (ES) č. 1760/2000 sa určujú pravidlá dobrovoľného
systému označovania hovädzieho mäsa, v ktorých sa stanovuje, že príslušný
orgán členského štátu schvaľuje určité špecifikácie
označenia. Administratívna záťaž a náklady pre členské
štáty a hospodárske subjekty na uplatňovanie tohto systému nie sú
primerané prínosom tohto systému. Uvedený oddiel by sa preto mal vypustiť. (21) Po vstupe Lisabonskej zmluvy
do platnosti sa musia právomoci udelené Komisii na základe nariadenia (ES)
č. 1760/2000 zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“). (22) S cieľom
zabezpečiť uplatňovanie nevyhnutných pravidiel na riadne
fungovanie identifikácie, registrácie a vysledovateľnosti hovädzieho
dobytka a hovädzieho mäsa by na Komisiu mala byť delegovaná právomoc
prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o
požiadavky týkajúce sa alternatívnych prostriedkov na identifikáciu
hovädzieho dobytka, osobitné okolnosti, za ktorých môžu členské štáty
predĺžiť maximálne obdobia uplatňovania daných prostriedkov na
identifikáciu, údajov, ktoré sa majú vymieňať medzi
počítačovými databázami členských štátov, maximálne trvanie
určitých oznamovacích povinností, požiadavky týkajúce sa prostriedkov na
identifikáciu, informácie, ktoré sa majú uvádzať v pasoch,
a jednotlivé registre, ktoré sa majú viesť v každom podniku,
minimálnu úroveň úradných kontrol, identifikáciu a registráciu pohybu
hovädzieho dobytka, keď sa vypúšťa na letnú pastvu v rôznych horských
oblastiach, pravidlá na označovanie určitých výrobkov, ktoré by mali
zodpovedať pravidlám stanoveným v nariadení (ES) č. 1760/2000,
definície mletého hovädzieho mäsa, odrezkov z hovädzieho mäsa alebo
porciovaného hovädzieho mäsa, osobitné údaje, ktoré sa môžu uvádzať na
štítkoch, ustanovenia o označovaní týkajúce sa zjednodušenia
označovania pôvodu, maximálnu veľkosť a zloženie
určitých skupín zvierat, schvaľovacie postupy v súvislosti
s podmienkami označovania na obaloch porciovaného mäsa a administratívne
sankcie, ktoré majú členské štáty uplatňovať v prípadoch nezrovnalostí
nedodržiavania ustanovení nariadenia (ES) č. 1760/2000.
Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila
náležité konzultácie vrátane konzultácií na odbornej úrovni.
Komisia by pri príprave a tvorbe takýchto delegovaných aktov mala
zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných
dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. (23) S cieľom zaistiť
jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia (ES)
č. 1760/2000, pokiaľ ide o registráciu podnikov,
ktoré používajú alternatívne prostriedky na identifikáciu, technické vlastnosti
a spôsoby vzájomnej výmeny údajov medzi počítačovými databázami
členských štátov, formát a dizajn prostriedkov na identifikáciu, technické
postupy a normy na vykonávanie EID, formát pasov a registrov, ktoré sa majú
udržiavať v každom podniku, pravidlá týkajúce sa postupov pri uplatňovaní
sankcií uložených členskými štátmi na majiteľov podnikov podľa
nariadenia (ES) č. 1760/2000, by sa Komisii mali udeliť
vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o spôsoby nápravyné
opatrenia, ktoré majú prijať členské štáty na zabezpečenie
súladu s nariadením (ES) č. 1760/2000 v prípadoch,
keď útvary Komisie zistia nezrovnalosti počas opodstatnených
na základe kontrol na mieste v členských štátoch.
Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16.
februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na
základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích
právomocí Komisie.[18]
(24) Nariadenie (ES) č. 1760/2000
by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1 Nariadenie (ES) č. 1760/2000 sa týmto
mení a dopĺňa takto: (1) V článku 1 sa druhá veta v ods.
2 vypúšťa. (2) V článku 3 v prvom odseku sa
písmeno a) nahrádza takto: „a) prostriedky na individuálnu identifikáciu
zvierat;“ (3) Článok 4 sa nahrádza takto: „Článok
4 Povinnosť
identifikovať zvieratá 1. Všetky zvieratá v podniku sa identifikujú
pomocou najmenej dvoch samostatných prostriedkov na identifikáciu, ktoré sú
povolené v súlade s článkami 10 a 10a a boli schválené
príslušným orgánom. Prostriedky na identifikáciu sú podniku
pridelené, rozdelené a použité na zvieratách spôsobom určeným
príslušným orgánom. Všetky prostriedky na identifikáciu
aplikované na jedno zviera majú rovnaký jednotný identifikačný kód, ktorý
umožňuje individuálnu identifikáciu každého zvieraťa, spolu s
podnikom, v ktorom sa narodilo. 2. Členské štáty môžu zavádzať
vnútroštátne predpisy na stanovenie povinného používania elektronického
identifikátora ako jedného z dvoch prostriedkov na identifikáciu
stanovených v odseku 1. Členské štáty, ktoré túto
možnosť využijú, oznámia Komisii znenie takýchto vnútroštátnych
ustanovení. 3. Odchylne od odseku 1 sa hovädzí dobytok
určený na kultúrne a športové podujatia iné ako veľtrhy a výstavy
môže identifikovať alternatívnym prostriedkom na identifikáciu, ktorý
predstavuje rovnocenné identifikačné normy, ako sú normy stanovené v
uvedenom odseku. 4. Podniky, ktoré používajú alternatívne
prostriedky na identifikáciu, sa registrujú v počítačovej databáze. Komisia prostredníctvom vykonávacích
aktov stanovuje potrebné predpisy týkajúce sa takejto registrácie. Uvedené
vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v
článku 23 ods. 2. 5. Komisia je splnomocnená prijímať
delegované akty v súlade s článkom 22b, pokiaľ ide o požiadavky
na alternatívne prostriedky na identifikáciu uvedené v odseku 3, vrátane
ustanovení o ich odstránení a nahradení.“ (4) Vkladajú sa tieto články 4a až 4d: „Článok
4a Lehota
na aplikáciu prostriedku na identifikáciu 1. Prostriedky na identifikáciu stanovené v
článku 4 ods. 1 sa aplikujú v maximálnej lehote od narodenia
zvieraťa, ktorú stanoví členský štát, v ktorom sa zviera
narodilo. Toto obdobie nesmie byť dlhšie ako: a) 20 dní, pokiaľ ide o prvý
prostriedok na identifikáciu; b) 60 dní, pokiaľ ide o druhý
prostriedok na identifikáciu. Žiadne zviera nesmie opustiť
podnik, v ktorom sa narodilo, pokiaľ na ňom neboli aplikované tieto
dva prostriedky na identifikáciu. 2. Členské štáty môžu za osobitných
okolností predĺžiť maximálne lehoty na aplikáciu prostriedkov na
identifikáciu na lehotu dlhšiu, ako je lehota stanovená v odseku 1 písm. a) a
b). Členské štáty, ktoré využijú túto možnosť, o tom informujú
Komisiu. Komisia je splnomocnená prijímať
delegované akty v súlade s článkom 22b na účely stanovenia
uvedených osobitných okolností. Článok
4b Identifikácia
zvierat z tretích krajín 1. Každé zviera, na ktoré sa vzťahujú
veterinárne kontroly zvierat dovážaných do Únie z tretej krajiny
podľa smernice 91/496/EHS a ktoré je určené pre podnik
určenia na území Únie, sa identifikuje v podniku určenia pomocou
prostriedkov na identifikáciu stanovených v článku 4 ods. 1. Pôvodná identifikácia aplikovaná na
zviera v tretej krajine pôvodu sa zaeviduje v počítačovej databáze
stanovenej v článku 5 spolu s jednotným identifikačným kódom
prostriedku na individuálnu identifikáciu, ktorý bol zvieraťu pridelený
členským štátom miesta určenia. Prvý odsek sa však neuplatňuje na
zvieratá určené priamo na bitúnok na území členského štátu pod
podmienkou, že tieto zvieratá budú porazené do 20 dní od uvedených
veterinárnych kontrol. 2. Prostriedky na identifikáciu zvierat
uvedené v odseku 1 prvom pododseku sa aplikujú v maximálnej lehote, ktorú
stanoví členský štát, v ktorom sa nachádza podnik určenia. Táto lehota nepresiahne 20 dní od
veterinárnych kontrol uvedených v odseku 1. Prostriedky na identifikáciu
zvierat sa v každom prípade aplikujú na zvieratá predtým, ako opustia podnik
určenia. 3. Pokiaľ sa podnik určenia
nachádza v členskom štáte, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia na
stanovenie povinného používania elektronického identifikátora, ako sa uvádza v
článku 4 ods. 2, zvieratá sa identifikujú elektronickým identifikátorom v
podniku určenia v Únii v rámci lehoty, ktorú stanoví členský štát
miesta určenia. Toto obdobie nepresiahne 20 dní od
veterinárnych kontrol uvedených v odseku 1. Elektronický identifikátor sa v
každom prípade aplikuje na zvieratá predtým, ako opustia podnik určenia. Článok
4c Identifikácia
zvierat v prípade ich pohybu z jedného členského štátu do druhého 1. U zvierat, ktoré sa pohybujú z jedného
členského štátu do druhého, sa ponecháva prostriedok na identifikáciu,
ktorý bol aplikovaný podľa článku 4. 2. Pokiaľ sa podnik určenia
nachádza v členskom štáte, ktorý zaviedol vnútroštátne ustanovenia na
stanovenie povinného používania elektronického identifikátora, zvieratá sa
identifikujú elektronickým identifikátorom: a) predtým, ako sa presunú do podniku
určenia v danom členskom štáte alebo b) v podniku určenia v rámci maximálnej
lehoty, ktorú stanoví členský štát, v ktorom sa podnik nachádza. Maximálna lehota uvedená v písm. b)
nepresiahne 20 dní odo dňa dovozu zvierat do podniku určenia.
Prostriedky na identifikáciu zvierat sa v každom prípade aplikujú na zvieratá
predtým, ako opustia podnik určenia. Prvý odsek sa však neuplatňuje na
zvieratá určené priamo na bitúnok na území členského štátu, ktorý
zaviedol vnútroštátne ustanovenia na stanovenie povinného používania elektronického
identifikátora, pod podmienkou, že tieto zvieratá budú porazené do 20 dní od
uvedených veterinárnych kontrol. Článok
4d Odstránenie
alebo nahradenie prostriedku na identifikáciu Žiadny prostriedok na identifikáciu nemožno
odstrániť alebo nahradiť bez povolenia a kontroly príslušného
orgánu. Takéto povolenie možno udeliť iba vtedy, ak sa odstránením alebo
nahradením neznemožní vysledovateľnosť zvieraťa.“ (5) Článok 5 sa mení a
dopĺňa takto: –
druhá zarážka sa vypúšťa a nahrádza sa takto: „Členské
štáty si môžu vymieňať elektronické údaje medzi svojimi
počítačovými databázami odo dňa, keď Komisia v plnom
rozsahu uzná funkčnosť systému na výmenu údajov. Komisia
prijíma delegované akty v súlade s článkom 22b s cieľom stanoviť
predpisy týkajúce sa údajov, ktoré sa majú vymieňať medzi
počítačovými databázami členských štátov. Komisia
prostredníctvom vykonávacích aktov: a) stanovuje technické podmienky a spôsoby
takejto výmeny; b) v plnom rozsahu uznáva
funkčnosť systému na výmenu údajov. Uvedené
vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v
článku 23 ods. 2.“ (6) Článok 6 sa nahrádza takto: „Článok
6 Pokiaľ členský štát
neuskutočňuje výmenu elektronických údajov s inými členskými
štátmi v rámci systému na elektronickú výmenu údajov uvedeného
v článku 5: a) príslušný orgán vydá pre každé zviera
určené na obchod v rámci Únie pas na základe informácií evidovaných v
počítačovej databáze zriadenej v danom členskom štáte; b) každé zviera, pre ktoré je vydaný pas,
bude týmto pasom sprevádzané pri každom jeho pohybe z jedného
členského štátu do druhého; c) pri dovoze zvieraťa do podniku
určenia sa pas sprevádzajúci zviera odovzdáva príslušnému orgánu
členského štátu, v ktorom sa nachádza podnik určenia.“ (7) Článok 7 sa mení a
dopĺňa takto: a) odsek 1 sa mení a dopĺňa
takto: i) druhá zarážka sa nahrádza takto: „– oznamuje príslušnému orgánu všetky pohyby
do podniku a z podniku a všetky narodenia a úmrtia zvierat v
podniku, spolu s dátumami týchto udalostí, v maximálnej lehote stanovenej
členským štátom; maximálna lehota je najmenej tri dni a najviac sedem dní
od výskytu udalosti; členské štáty môžu Komisiu požiadať o
predĺženie maximálnej lehoty sedem dní.“ ii) dopĺňa sa tento druhý pododsek: „Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v
súlade s článkom 22b s cieľom stanoviť okolnosti, za
ktorých môže členský štát predĺžiť maximálnu lehotu sedem dní
stanovenú v druhej zarážke prvého pododseku, spolu s maximálnou dĺžkou
takého predĺženia.“ b) dopĺňa
sa tento odsek 5: „5. Odchylne
od odseku 4 je vedenie aktualizovaného registra nepovinné pre každého
majiteľa, ktorý: a) má priamy
prístup k počítačovej databáze, ktorá už obsahuje informácie, ktoré
majú byť zahrnuté v registri a b) zadáva aktuálne informácie priamo do
počítačovej databázy do dvadsiatich štyroch hodín od výskytu
udalosti.“ (8) Vkladá sa tento článok 9a: „Článok
9a Odborná
príprava Členské štáty zabezpečujú, aby každá
osoba zodpovedná za identifikáciu a registráciu zvierat dostala pokyny a
bola oboznámená s usmerneniami týkajúcimi sa príslušných ustanovení tohto
nariadenia a všetkých delegovaných a vykonávacích aktov prijatých Komisiou na
základe článkov 10 a 10a, a aby boli k dispozícii zodpovedajúce kurzy
odbornej prípravy.“ (9) Článok 10 sa nahrádza takto: „Článok
10 Prenesenie
právomocí na Komisiu na účely prijímania určitých delegovaných aktov Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 22b na účely stanovenia potrebných predpisov
vrátane prechodných opatrení potrebných na ich zavedenie, týkajúcich sa: a) požiadaviek na prostriedky na
identifikáciu stanovené v článku 4; b) informácií, ktoré majú byť zahrnuté
v pase stanovenom v článku 6; c) informácií, ktoré majú byť zahrnuté
v registri stanovenom v článku 7; d) minimálnej úrovne úradných kontrol, ktoré
sa majú vykonávať v súlade s článkom 22; e) identifikácie a registrácie pohybu
hovädzieho dobytka, keď sa vypúšťa na letnú pastvu v rôznych horských
oblastiach.“ (10) Vkladá sa tento článok 10a: „Článok 10a Prenesenie určitých
vykonávacích právomocí na Komisiu Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov
stanovovať potrebné predpisy, vrátane prechodných opatrení potrebných na
ich zavedenie, týkajúce sa: a) formátu a dizajnu prostriedkov na
identifikáciu stanovených v článku 4; b) technických postupov a noriem na
vykonávanie elektronickej identifikácie hovädzieho dobytka; c) formátu pasu stanoveného v článku 6; d) formátu registra stanoveného v
článku 7. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s
postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.“ (11) Článok 13 sa mení a
dopĺňa takto: a) odseky 3 a 4 sa vypúšťajú; b) v odseku 5 sa úvodná veta v písm. a)
nahrádza takto: „a) Prevádzkovatelia a organizácie na
štítkoch vyznačujú tiež:“ (12) V článku 14 sa štvrtý odsek
nahrádza takto: „Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 22b na účely stanovenia predpisov
rovnocenných s predpismi uvedenými v prvých troch odsekoch tohto článku,
pokiaľ ide o odrezky z hovädzieho mäsa alebo o mleté hovädzie mäso.“ (13) Článok 15 sa nahrádza takto: „Článok
15 Povinné
označovanie hovädzieho mäsa z tretích krajín Odchylne od článku 13 sa hovädzie mäso
dovážané na územie Únie, v prípade ktorého nie sú k dispozícii všetky
informácie stanovené v článku 13, označuje označením
s údajmi: ‚pôvod: nepochádzajúce z EÚ‘ a ‚Porazené v (názov
tretej krajiny)‘.“ (14) Články 16, 17 a 18 sa
vypúšťajú. (15) Článok 19 sa nahrádza takto: „Článok 19 Prenesenie právomocí na Komisiu na
účely prijímania určitých delegovaných aktov Komisia je splnomocnená prijímať delegované
akty v súlade s článkom 22b týkajúce sa: a) definície mletého hovädzieho mäsa,
odrezkov z hovädzieho mäsa alebo porciovaného hovädzieho mäsa uvedenej v
článku 14; b) osobitných údajov, ktoré sa môžu
uvádzať na štítkoch; c) ustanovení o označovaní týkajúcich
sa zjednodušenia označovania pôvodu; d) maximálnej veľkosti a zloženia
skupiny zvierat uvedenej v článku 13 ods. 2 písm. a); e) schvaľovacích postupov v súvislosti
s podmienkami označovania na obaloch porciovaného mäsa.“ (16) Články 20 a 21 sa
vypúšťajú. (17) Článok 22 sa mení a
dopĺňa takto: a) do odseku 1 sa dopĺňa tento
tretí pododsek: „Komisia stanovuje prostredníctvom
vykonávacích aktov potrebné predpisy vrátane prechodných opatrení potrebných na
ich zavedenie, ktoré sa týkajú postupov uplatňovania sankcií uvedených v
druhom pododseku. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade
s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 2.“ „Komisia prostredníctvom vykonávacích
aktov stanovuje potrebné predpisy vrátane prechodných opatrení potrebných na
ich zavedenie, týkajúce sa postupov a podmienok na uplatňovanie
sankcií uvedených v druhom pododseku.“ b) Odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Pokiaľ sa Komisia domnieva, že
je to vzhľadom na výsledok kontroly na mieste uvedenej v ods. 2 písm.
b) odôvodnené, prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu rozhodnutie
určené príslušnému členskému štátu, v ktorom stanoví potrebné
nápravné opatrenie, ktoré má uvedený členský štát prijať vzhľadom
na zistené nezrovnalosti vrátane úrovne kontrol, ktoré má vykonať
príslušný orgán na zabezpečenie súladu s týmto nariadením. Pokiaľ sa Komisia domnieva, že
je to vzhľadom na výsledok kontrol odôvodnené, vypracuje prostredníctvom
vykonávacieho aktu potrebné opatrenia na zabezpečenie riadneho súladu,
najmä pokiaľ ide o úroveň kontrol, administratívne sankcie a
ustanovenie týkajúce sa maximálnych lehôt uvedených v článkoch 4, 4a, 4b a
4c. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania
uvedeným v článku 23 ods. 2.“ c) Vkladá sa tento nový odsek 4a: „4a Komisii sa udelí právomoc
prijímať delegované akty v súlade s článkom 22b
s cieľom stanovovať administratívne sankcie, ktoré členské
štáty uplatňujú v prípade, že chovatelia, hospodárske subjekty
a organizácie obchodujúce s hovädzím mäsom neplnia povinnosti
vyplývajúce z tohto nariadenia.“ dc) Odseky 5 a 6 sa vypúšťajú. (18) Vkladajú sa tieto články 22a a 22b: „Článok 22a Príslušné orgány Členské štáty určujú príslušný orgán alebo príslušné orgány
zodpovedný(-é) za zabezpečenie súladu s týmto nariadením a so
všetkými aktmi prijatými Komisiou na jeho základe. Komisiu a ostatné členské štáty informujú o identite
týchto orgánov. Článok
22b Vykonávanie
delegovaných právomocí 1. Komisii sa udeľuje právomoc
prijímať delegované akty s výhradou splnenia podmienok stanovených v tomto
článku. 2. Delegované právomoci uvedené
v článku 4 ods. 5, článku 4a ods. 2, a článkoch 5, 7, 10, 14 a 19 a v článku 22
ods. 4a sa Komisii udeľujú na neobmedzené obdobie od* [*dátum nadobudnutia účinnosti
tohto nariadenia alebo akýkoľvek iný dátum stanovený zákonodarcom]. 3. Európsky parlament alebo Rada môžu
delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 5, článku 4a ods. 2, a článkoch 5, 7, 10, 14 a 19 a v článku 22
ods. 4a kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o zrušení sa
ukončuje delegovanie právomoci uvedenej v danom rozhodnutí. Rozhodnutie
nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení
v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo k neskoršiemu dátumu,
ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť žiadneho
delegovaného aktu, ktorý už nadobudol účinnosť. 4. Komisia hneď po prijatí delegovaného
aktu túto skutočnosť oznámi súčasne Európskemu parlamentu a
Rade. 5. Delegovaný akt prijatý podľa
článku 4 ods. 5, článku 4a ods. 2, a článkov 5, 7,
10, 14, a 19 a článku 22 ods. 4a nadobúda účinnosť
len vtedy, ak v lehote dvoch mesiacov od oznámenia daného aktu Európskemu
parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú
žiadne námietky, alebo ak Európsky parlament a Rada Komisiu pred uplynutím tejto
lehoty informujú, že námietky nevznesú. Uvedená lehota sa na podnet Európskeho
parlamentu alebo Rady predlžuje o dva mesiace.“ (19) Článok
23 sa nahrádza takto: „Článok 23 Postup vo výbore 1. Komisii
pomáha: a) v prípade vykonávacích aktov prijatých
podľa článku 22 ods. 1 – Výbor poľnohospodárskych fondov
zriadený článkom 41 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005[19]; b) v prípade vykonávacích aktov prijatých
podľa článku 4 ods. 4 a článkov 5, 10a a 22 ods. 4 – Stály výbor
pre potravinový reťazec a zdravie zvierat zriadený článkom 58
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002[20]. Tieto výbory sú výbormi v zmysle
nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Keď sa odkazuje na tento odsek,
uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak sa má stanovisko výboru získať
prostredníctvom písomného postupu, tento postup sa ukončí bez výsledku,
keď o tom v lehote na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru,
alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.“ Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť
dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej
únie. Toto
nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých
členských štátoch. V Bruseli 4. 4. 2012 Za Európsky parlament Za
Radu predseda predseda [1] Ú. v. ES L 204, 11.8.2000, s. 1. [2] KOM(2005)
322 v konečnom znení – Plán prekonávania (PSE):
http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/tse_bse/docs/roadmap_en.pdf. [3] http://www.cc.cec/sg_vista/cgi-bin/repository/getdoc/COMM_PDF_COM_2009_0544_F_EN_ANNEXE.pdf [4] KOM(2007)
539 v konečnom znení. [5] KOM(2004)
316 v konečnom znení. [6] SEK(2009)
1601, 16.11.2009 http://ec.europa.eu/agriculture/simplification/sec2009_1601_en.pdf. [7] http://ec.europa.eu/enterprise/policies/better-regulation/files/hlg_opinion_agriculture_050309_en.pdf,
strana 7. [8] Ú. v. EÚ
L 55, 28.2.2011, s. 13. [9] Ú. v. EÚ
L 55, 28.2.2011, s. 19. [10] Ú. v. EÚ L
xx., xx.xxxx, s. xx. [11] Ú. v. EÚ L
xx., xx.xxxx, s. xx. [12] Ú. v. EÚ L
xx., xx.xxxx, s. xx. [13] Ú. v. ES
L 204, 11.8.2000, s. 1. [14] KOM(2009) 544
v konečnom znení. [15] KOM(2005) 9
v konečnom znení. [16] KOM(2008) 545
v konečnom znení. [17] KOM(2007) 539
v konečnom znení. [18] Ú. v. EÚ
L 55, 28.2.2011, s. 13. [19] Ú. v. EÚ
L 209, 11.8.2005, s. 1. [20] Ú. v. ES
L 31, 1.2.2002, s. 1.