This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012JC0014
JOINT COMMUNICATION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Delivering on a new European Neighbourhood Policy
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky
/* JOIN/2012/014 final */
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky /* JOIN/2012/014 final */
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU
PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU
REGIÓNOV Uplatňovanie novej európskej susedskej
politiky Úvod Minuloročné zmeny v krajinách susediacich
s EÚ, a to najmä v južnom Stredozemí, ale aj vo východnej Európe, viedli k
rýchlej reakcii zo strany EÚ. Za niekoľko týždňov vydala vysoká
predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
s Európskou komisiou spoločné oznámenie o partnerstve pre demokraciu a
spoločnú prosperitu, ktoré obsahovalo promptnú reakciu na prebiehajúce
udalosti historického významu. Spolu s revidovanou susedskou politikou
viedol tento dokument k novej „Stratégii pre meniace sa európske susedstvo[1]“. Európska únia tak vyslala
jasný signál svedčiaci o solidarite a podpore, ktorá z našej strany majú
národy južného Stredozemia. Európa je pripravená podporiť ich úsilie
zamerané na demokraciu, dôstojnosť, prosperitu a ochranu
pred prenasledovaním. Takisto sme pripravení poskytnúť im naše
skúsenosti a know-how, aby sme im uľahčili cestu pri prechode od
autoritárskych režimov k demokracii. Táto podpora patrí medzi hlavné priority
Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) aj Európskej
komisie. Vychádzajúc z výsledkov dosiahnutých v rámci mechanizmu
Východného partnerstva bola táto politika aj reakciou na hlasy partnerských
krajín EÚ z regiónu východnej Európy, ktoré žiadali užšie politické pridruženie
a hlbšiu hospodársku integráciu s EÚ. Úspešný priebeh samitu Východného
partnerstva vo Varšave a spoločné vyhlásenie z neho poskytli nový impulz
pre uplatňovanie tohto nového prístupu. Táto politika obsahuje rad nových prvkov,
okrem iného prístup založený na zásade „viac za viac“,
významne sa v nej uplatňuje spoločná zodpovednosť EÚ a
jej partnerov, vychádza z potreby partnerstiev nielen na úrovni vlád,
ale aj na úrovni občianskej spoločnosti (napr. mimovládnych
organizácií, podnikateľských subjektov, akademickej obce, médií,
odborových organizácií a náboženských zoskupení) a takisto sa zakladá na uznaní
osobitnej úlohy žien v rámci formovania politík a spoločnosti.
V rámci novej európskej susedskej politiky
(ESP) sa takisto uznáva aj význam rozlišovania situácie a potrieb jednotlivých
partnerov, pričom sa uplatňuje prístup, v rámci ktorého sa
vzťahy s nimi budú podľa miery ich ambícií. Preto možno
konštatovať, že táto nová politika je založená na zohľadňovaní
osobitostí jednotlivých partnerov a na rešpektovaní nimi zvoleného spôsobu
uskutočňovania reforiem. Takisto umožňuje väčšiu flexibilitu
a poskytuje rámec pre reakcie presne zohľadňujúce špecifické
požiadavky jednotlivých krajín, ich pokrok v rámci dosahovania reforiem a to, o
partnerstvo akého charakteru s EÚ sa usilujú. Po uplynutí jedného roka od začatia
uplatňovania tohto nového prístupu sa v tomto spoločnom oznámení vysokej
predstaviteľky a Komisie hodnotia dosiahnuté výsledky. Toto oznámenie a
spoločné pracovné dokumenty[2],
ktoré ho sprevádzajú, obsahujú informácie, z ktorých vyplýva, že EÚ rýchlo
položila európsku susedskú politiku na nové základy a že väčšina
partnerských krajín zareagovala na túto zmenu pozitívne s tým, že sú pripravené
s ešte väčším nasadením realizovať politické a hospodárske reformy a
prehĺbiť svoje vzťahy s EÚ. Osobitný význam má rad viacerých nových
prvkov: ·
V júli 2011 Rada vymenovala osobitného zástupcu EÚ
pre južné Stredozemie. Tento osobitný zástupca v spolupráci s Komisiou a
ESVČ prispel k stratégii EÚ tak, že posilnil účinnosť jej
opatrení a zvýšil jej viditeľnosť prostredníctvom politického dialógu
a hospodárskej spolupráce so všetkými stranami zapojenými do procesu
demokratickej transformácie v predmetnom regióne. V záujme dosiahnutia týchto
cieľov boli vytvorené pracovné skupiny, ktoré v spolupráci s našimi
partnermi prinášajú expertízu a zdroje so špeciálnym zameraním na jednotlivé
krajiny, ktoré poskytujú EÚ, členské štáty, Európska investičná
banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a ostatné medzinárodné finančné
inštitúcie, ako aj privátny sektor. Pracovná skupina EÚ – Tunisko a pracovná
skupina EÚ – Jordánsko sa ukázali byť účinnými nástrojmi
presadzovania demokratických zmien a urýchlenie poskytovania podpory
a finančnej pomoci pri zapojení celého radu inštitúcií. Tieto
pracovné skupiny sú katalyzátormi prehlbovania vzťahov medzi EÚ a
partnerskými krajinami, ktoré sa orientuje na výsledky, zohľadňuje
potreby jednotlivých krajín a v rámci ktorého sa uplatňuje diferencovaný
prístup. ·
Komisia predložila návrhy strešných finančných
programov (program SPRING určený krajinám južného Stredozemia a program
EaPIC pre susedské krajiny z východnej Európy), v rámci ktorých by sa malo
urýchliť poskytovanie dodatočných finančných zdrojov, ktoré boli
oznámené v roku 2011, pričom tieto prostriedky sú určené na podporu
demokratickej transformácie, budovanie inštitúcií a ďalší rozvoj
partnerských krajín. ·
V kontexte zložitých hospodárskych perspektív v
rámci Európy prijala vysoká predstaviteľka spolu s Komisiou ambiciózne
kroky zamerané na mobilizáciu finančnej pomoci pre proces transformácie v
krajinách ESP mimo rámca tradičných zdrojov z rozpočtu Únie. Ako
príklad možno uviesť zvýšenie úverových stropov pre partnerské
krajiny o 1,15 mld. EUR[3]
v prípade pôžičiek z Európskej investičnej banky, ako aj rozšírenie
mandátu Európskej banky pre obnovu a rozvoj s cieľom zahrnúť
krajiny južného a východného Stredozemia. ·
V septembri bol spustený nástroj na podporu
občianskej spoločnosti určený pre všetky krajiny ESP, a to
so základným rozpočtom vo výške 26 miliónov EUR na rok 2011,
pričom podobná výška sa plánuje aj v roku 2012. Aj keď sa
nepodarilo dosiahnuť pokrok všade, od minulého roka viaceré partnerské
krajiny podnikli rázne kroky v záujme urýchlenia svojich demokratizačných
a reformných procesov. Možno konštatovať, že sa uskutočnili
slobodnejšie a spravodlivejšie voľby a že sa zlepšila ochrana základných
slobôd a ľudských práv. Väčší priestor dostáva aj verejná diskusia,
čím sa posilňuje zodpovednosť vlád voči občanom. Zásada „viac za viac“ Ťažiskom novej ESP je zásada „viac za
viac“. Len tým partnerom, ktorí sa odhodlajú
uskutočniť politické reformy a dodržiavať spoločné
univerzálne hodnoty ako sú ľudské práva, demokracia a právny štát, sa
poskytnú tie najprospešnejšie aspekty politík EÚ, ako je hospodárska integrácia
(na základe vytvorenia prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu),
mobilita osôb (partnerstvá v oblasti mobility), či rozsiahlejšia
finančná pomoc EÚ. Rovnako platí, že v
prípade, že dôjde k porušeniu ľudských práv a demokratických noriem, EÚ
obmedzuje svoju angažovanosť voči príslušnej partnerskej krajine. Praktické uplatňovanie zásady „viac za viac“ · Európska únia so zreteľom na rozhodné kroky, ktoré podniklo Tunisko v rámci procesu demokratizácie, zdvojnásobila finančnú pomoc pre túto krajinu (z 80 miliónov EUR v roku 2010 na 160 miliónov EUR v roku 2011) a poskytla jej technickú pomoc pri organizovaní volieb do Ústavodarného zhromaždenia. · S Moldavskou republikou a Gruzínskom sa začali rokovania o prehĺbených a komplexných dohodách o voľnom obchode a takéto rokovania sa pripravujú aj v súvislosti s Arménskom. Rada vydala smernice na rokovania o takýchto dohodách s Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom. Tieto dohody prinesú lepšiu hospodársku integráciu predmetných partnerských krajín do vnútorného trhu EÚ. · V reakcii na zhoršenie situácie v Sýrii sa EÚ rozhodla pozastaviť poskytovanie finančnej pomoci tamojšej vláde a uvaliť na ňu sankcie. Vysoká predstaviteľka a Komisia aktívne podporujú sprostredkovateľské úsilie OSN a Ligy arabských štátov a Komisia poskytuje humanitárnu pomoc. · Európska únia prednedávnom vytvorila partnerstvo v oblasti mobility s Arménskom a plánuje takéto partnerstvá vytvoriť aj s Marokom a Tuniskom. · V záujme posilnenia podpory partnerských krajín v ich reformnom úsilí sa vyčlení ďalších 670 miliónov EUR, ktoré budú k dispozícii popri existujúcich osobitných programoch pre jednotlivé krajiny. Tieto prostriedky sa poskytujú prostredníctvom dvoch strešných finančných programov (program SPRING pre južné susedské krajiny a program EaPIC pre susedské krajiny z východnej Európy)[4], pričom sa prideľujú tým krajinám, ktoré dosiahli najvýraznejší pokrok na ceste k trvalo udržateľnému demokratickému zriadeniu. Pridelenie prostriedkov už bolo oznámené pre Alžírsko, Jordánsko, Maroko a Tunisko. · Bola parafovaná dohoda o pridružení s Ukrajinou. To, ako bude Ukrajina postupovať, pokiaľ ide o dodržiavanie spoločných hodnôt a zásad právneho štátu, bude mať zásadný vplyv na rýchlosť jej politického pridruženia k EÚ a hospodárskej integrácie s Úniou, a to aj v kontexte uzatvorenia tejto dohody a jej vykonávania. V tejto súvislosti treba uviesť, že súdne konania a rozhodnutia smerujúce proti vodcom opozície v tejto krajine vyvolávajú vážne obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie práv na spravodlivý proces a zachovávanie nezávislosti justície. · Obnovenie oficiálnych rozhovorov 5+2 o urovnaní podnesterského konfliktu v Moldavskej republike sa uskutočňuje za intenzívnejšej spolupráce s vládou Moldavskej republiky a súčasne sa realizujú rozsiahle opatrenia EÚ na vytvorenie dôvery medzi stranami sporu, pričom sa postupne preskúmavajú sankcie EÚ uvalené na Podnestersko, a to pri zohľadnení konštruktívneho prístupu jeho nového vedenia. · S cieľom zohľadniť vážne obavy, ktoré má EÚ v súvislosti s pokračujúcim porušovaním ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu v Bielorusku, Únia predložila rad reštriktívnych opatrení voči tejto krajine a presmerovala veľkú časť pomoci tak, aby podporila tamojšiu občiansku spoločnosť. Okrem toho so zástupcami bieloruskej opozície a občianskej spoločnosti nadviazala európsky dialóg o modernizácii. Európska únia sa taktiež intenzívne zapája do
spolupráce s partnermi v širokom spektre odvetví, a to na základe noriem a
štandardov EÚ. Partneri musia intenzívnejšie pracovať na zavádzaní
reforiem, pretože tieto sú základom inkluzívneho sociálno–ekonomického rastu, predpokladom
vytvárania pracovných príležitostí (a to najmä pre mladých),
odstraňovania chudoby a rastu zahraničných investícií. K plnému
pochopenie komplexnosti tohto procesu, s ktorým sú spojené ťažké
rozhodnutia a pri ktorom je nutné uplatňovať opatrenia na ochranu
zraniteľných častí spoločnosti, pomáha EÚ aj jej partnerským
krajinám cielená finančná podpora, budovanie inštitucionálnych kapacít,
posilnený dialóg o odvetvových politikách a postupné otváranie programov a
agentúr pre partnerské krajiny. Partnerské vzťahy s občianskou
spoločnosťou Európska
únia sa čoraz intenzívnejšie usiluje vybudovať vzťahy s občianskou spoločnosťou vo všetkých susedských krajinách, a to aj v
tých, voči ktorým EÚ uplatňuje sankcie a v prípade ktorých
pozastavila poskytovanie finančnej pomoci. Tento postoj sa
vo všeobecnosti stretáva s pozitívnym ohlasom z partnerských krajín, ale
aj od miestnych a medzinárodných organizácií občianskej
spoločnosti. Európska únia by chcela túto svoju angažovanosť
prehĺbiť, a to najmä zapojením organizácií občianskej
spoločnosti do procesu prípravy a monitorovania uplatňovania
akčných plánov či iných podobných dokumentov. Konkrétne kroky na vytvorenie partnerských vzťahov s organizáciami občianskej spoločnosti · V septembri 2011 bol spustený nástroj na podporu občianskej spoločnosti určený pre všetky krajiny ESP, a to so základným rozpočtom vo výške 26 miliónov EUR na rok 2011, pričom podobná výška sa plánuje aj v rokoch 2012 a 2013. · Dialógy uskutočňované v rámci Východného partnerstva na tému ľudských práv doplnili spoločné semináre za účasti organizácií občianskej spoločnosti a Fórum občianskej spoločnosti krajín Východného partnerstva sa stalo permanentnou súčasťou všetkých štyroch multilaterálnych platforiem. · Pokiaľ ide o južné susedské krajiny EÚ, Európska únia zintenzívnila podporu, ktorú poskytuje Euro-stredozemskej nadácii Anny Lindhovej pri jej úsilí o mobilizáciu a revitalizáciu občianskej spoločnosti v tomto regióne. · V susedských regiónoch sa intenzívnejšie angažuje aj Rada Európy. Následne po zriadení prvého nástroja na podporu činnosti Rady Európy v susedských krajinách z východnej Európy Komisia rozhodla o vyčlenení sumy 4,8 milióna EUR na činnosti Rady Európy realizované v spolupráci s krajinami južného Stredozemia. · V záujme podpory slobody prejavu EÚ predstavila stratégiu zameranú na zabezpečenie prístupu organizácií občianskej spoločnosti a občanov k elektronickým komunikačným prostriedkom s cieľom pomôcť im prekonať svojvoľné narušovanie ich pripojenia. · V decembri 2011 sa Rada dohodla na hlavných zásadách vytvorenia Európskej nadácie na podporu demokracie. Táto nadácia sa v prvej fáze sústredí, aj keď nie výlučne, na susedské krajiny EÚ. · Európska únia v krajinách, kde ďalej dochádza k porušovaniu ľudských práv, popri pozastavení pomoci či jej presmerovaní zvyšuje finančnú podporu určenú pre organizácie občianskej spoločnosti. · Európska únia takisto ponúkla Bielorusku možnosť dojednania dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisnej dohody, aby tak uľahčila medziľudské kontakty. Na túto ponuku orgány Bieloruska doposiaľ nereagovali. Členské štáty EÚ sa usilujú optimálne využívať flexibilitu, ktorú poskytuje vízový kódex, aby eliminovali či znížili vízové poplatky pre niektoré kategórie bieloruských občanov, resp. v individuálnych prípadoch. · Európska únia rozširuje možnosti modernizácie systémov vysokoškolského vzdelávania, akademickej mobility a výmenných pobytov pre mladých ľudí. V rokoch 2012 a 2013 sa finančné prostriedky dostupné na podporu účasti susedských krajinách na jej programoch spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania zdvojnásobia a vzniknú nové možnosti výmenných pobytov pre mladých ľudí a nadväzovania kontaktov medzi osobami pracujúcimi s mládežou. Okrem toho sa začali alebo začnú uskutočňovať viaceré regionálne dialógy o politikách v oblasti vzdelávania, mládeže a kultúry. Vzájomná zodpovednosť V rámci celkového prístupu založeného na
zásade „viac za viac“ EÚ na základe konzultácií s partnerskými krajinami
mení svoje nástroje v oblasti vykonávania politík tak, aby podporovali vzájomnú
zodpovednosť partnerov a zabezpečili interaktívny a otvorený
charakter politického dialógu. Prostriedky na posilnenie vzájomnej zodpovednosti · Intenzívnejšie formálne a neformálne kontakty a dialóg na politickej úrovni poskytujú príležitosť na posilnené politické usmerňovanie reforiem v partnerských krajinách a na riadenie podpory EÚ. · Počnúc týmto rokom budú správy o pokroku jednotlivých partnerských krajín priamejšie v hodnotení ich výsledkov, a to najmä pokiaľ ide o budovanie pevnej a udržateľnej demokracie. Tieto správy sa stanú prostriedkom uplatňovania prístupu založeného na motivovaní partnerov a na vytvorenie pevnejších prepojení medzi všetkými aspektmi stratégie EÚ vrátane finančnej pomoci. Budú obsahovať odporúčania presne zohľadňujúce situáciu jednotlivých krajín, ktoré budú vyzvané, aby sa nimi riadili. · Nadviazali sa intenzívnejšie kontakty na všetkých úrovniach, od vyšších úradníkov až po zainteresované strany a organizácie občianskej spoločnosti, čo zástupcom z partnerských krajín umožňuje vyjadriť svoj názor na vykonávanie novej ESP a poskytnúť EÚ spätnú väzbu, pokiaľ ide o plnenie jej záväzkov. Tieto stretnutia budú v budúcnosti pravidelnejšie. 1. Aktuálny
vývoj v susedských krajinách 1.1 Rok v znamení rýchleho, aj
keď nerovnomerného pokroku Po rokoch relatívnej stagnácie sa demokracia v
susedských krajinách EÚ rozmáha, čo urýchlili minuloročné
demokratické revolúcie v severnej Afrike. Vo viacerých krajinách prebehli
regulárne voľby za účasti širokého spektra politických strán. Celkovo
možno konštatovať, že vývoj sa uberá smerom k demokracii, s formami vlády,
ktoré sa budú viac zodpovedať občanom, pričom možno
konštatovať aj väčšie dodržiavanie ľudských práv
a základných slobôd. Existujú však oblasti, ktoré majú zásadný význam z hľadiska
udržateľnosti prebiehajúcich politických reforiem a v ktorých sa dosiahol
len obmedzený pokrok. V niektorých krajinách pokrok stagnuje, resp. sa objavujú
náznaky retrográdneho vývoja. Tam, kde sa uskutočňujú štrukturálne
reformy, to pomáha znižovať chudobu a prilákať zahraničné
investície, aj keď stále pretrvávajú zásadné sociálne problémy.
Postupujúce približovanie sa normám a štandardom EÚ napomáha prehlbovanie
obchodných vzťahov, a to aj napriek nepriaznivej hospodárskej klíme.
Čoraz intenzívnejšia spolupráca s EÚ v rámci príslušných odvetví prispieva
k riešeniu problémov v oblasti dopravy a energetiky, ako aj k riešeniu
environmentálnych problémov a následkov zmeny klímy. 1.2 Budovanie udržateľných
demokratických režimov Reformy ústavného zriadenia prebiehajú v Egypte, Jordánsku, Maroku a Tunisku,
pričom ich cieľom je podporiť zodpovednosť vlád voči
demokraticky zvoleným parlamentom, posilniť nezávislosť justície a
odstrániť prekážky, ktoré bránia v účasti na politickom živote týchto
krajín. Tunisko si zvolilo svoje Ústavodarné zhromaždenie, a to
prostredníctvom prvých demokratických a dôveryhodných volieb od
získania nezávislosti. Podobne aj v Egypte a Maroku
prebehli voľby do parlamentov, ktoré boli vo všeobecnosti slobodné
a transparentné. Celkovo možno konštatovať, že v porovnaní
s minulosťou sa zlepšilo dodržiavanie slobody prejavu, združovania a
zhromažďovania. V Moldavskej republike a už aj v Tunisku
existuje dostatočný právny rámec na ochranu slobody zhromažďovania a
združovania. Vo všetkých susedských krajinách je však stále nutné
vykonať ešte veľa práce, aby bolo zabezpečené plné rešpektovanie
týchto slobôd v rámci právneho poriadku aj v praxi, ako aj aby organizácie
občianskej spoločnosti mali priestor, ktorý potrebujú na plnenie
svojich dôležitých funkcií. V Egypte došlo k určitému otvoreniu
politického priestoru, hoci často dochádza k potláčaniu slobody
prejavu, pôsobenia organizácií občianskej spoločnosti
a pokojných demonštrácií. V Azerbajdžane aj naďalej dochádza k
tvrdému obmedzovaniu občianskych slobôd. Čoraz väčšia pozornosť je
venovaná problému korupcie, hoci po silných slovách politických
predstaviteľov nie vždy nasledujú rozhodné činy. Keď sa tak
stane, ako napríklad v Gruzínsku, prispieva k dodržiavaniu zásad
právneho štátu a umožňuje to vytvoriť také podnikateľské
prostredie, ktoré podporuje podnikanie a priťahuje zahraničné
investície. Vo všeobecnosti je v susedských krajinách
nutné vyvinúť ďalšie úsilie v záujme zabezpečenia dodržiavania
zásad právneho štátu, na rešpektovanie ktorých dohliadajú efektívne, nestranné
a nezávislé justičné orgány a existujú záruky rovnakého
prístupu k spravodlivosti pre všetkých, ako aj dodržiavania zásad riadneho
výkonu práva a spravodlivého súdneho konania, a to pri uskutočnení reformy
v oblasti bezpečnosti. Hoci vo viacerých susedských krajinách prebieha
proces demokratickej transformácie a reformy ústavného zriadenia, doposiaľ
sa nepodarilo ich premietnuť do rýchlejšieho, transparentnejšieho
a spravodlivejšieho výkonu spravodlivosti a väčšieho pocitu
bezpečia. V Egypte naďalej súdia vojenské súdy aj civilné
osoby. Budovanie udržateľného demokratického
poriadku však znamená aj zabezpečenie rodovej rovnosti a zvýšenia
účasti žien na politickom a hospodárskom živote. V niektorých krajinách
boli prijaté osobitné ustanovenia na zabezpečenie vyváženejšieho zloženia
parlamentov, ktoré sa ale stretli s odporom v spoločnosti a z tohto dôvodu
nemali zamýšľaný účinok. Pri zmenšovaní priepasti medzi
obyvateľmi a inštitúciami majú zásadný význam miestne a regionálne
orgány, ktoré na lokálnej úrovni podporujú účasť na politickom
živote a sú garantom zohľadňovania miestnych potrieb pri prijímaní
politických rozhodnutí. Pokrok sa dosiahol taktiež aj v oblasti
dodržiavania iných ľudských práv. Tunisko ratifikovalo
viacero opčných protokolov k hlavným dohovorom o ľudských právach.
Spolu s Marokom ratifikovali opčný protokol k Dohovoru OSN
proti mučeniu. V Arménsku a Maroku sa začali viac
rešpektovať práva menšín. Vo viacerých krajinách sa však bezpečnostné
zložky naďalej dopúšťajú mučenia a neľudského
zaobchádzania. Rovnako je ešte stále rozšírená aj diskriminácia z dôvodu
náboženského vyznania alebo presvedčenia, etnického pôvod a sexuálnej
orientácie, a v mnohých krajinách je aj naďalej závažným problémom
obchodovanie s ľuďmi. Situácia v Bielorusku sa vážne zhoršila
po tom, ako v decembri 2010 pred prezidentskými voľbami bola ostro
potlačená opozícia aj občianska spoločnosť. Európska únia
musela opätovne zaviesť a posilniť sankcie voči tejto krajine.
Únia je aj naďalej vážne znepokojená situáciou v Bielorusku,
ktorého orgány odmietajú prepustiť na slobodu a rehabilitovať
všetkých politických väzňov a prestať s utláčaním opozície,
médií a občianskej spoločnosti. Bieloruské orgány doposiaľ
nereagovali na EÚ ponúkanú možnosť dojednania dohody o zjednodušení
vízového režimu a readmisnej dohody, v dôsledku čoho občania tohto
štátu nemôžu využívať uľahčený režim cestovania do Európskej
únie. Nie sú splnené podmienky na to, aby sa Bielorusko mohlo v plnom rozsahu
zúčastňovať na ESP. Krajina sa zúčastňuje len na
multilaterálnej dimenzii Východného partnerstva. Európska únia je naďalej
odhodlaná posilniť svoje partnerské vzťahy s bieloruským ľudom a
je pripravená poskytovať väčšiu podporu organizáciám občianskej
spoločnosti. V Alžírsku sa
začal proces uskutočňovania politických reforiem, ktorý
začiatkom roka 2012 vyústil do prijatia viacerých právnych predpisov,
ktoré upravujú volebný poriadok, účasť žien na volených
zhromaždeniach, problematiku médií, politických strán, decentralizácie
a nezlučiteľnosti viacerých politických mandátov. Po tom, ako
10. mája prebehnú voľby do zákonodarného orgánu, sa očakáva
zmena a doplnenie alžírskej ústavy. V kontexte nového prístupu v rámci ESP,
ktorý sa vyznačuje prispôsobenosťou požiadavkám
a diferencovanosťou, sa Alžírsko rozhodlo pristúpiť k ESP
a začalo rokovania o svojom akčnom pláne v rámci ESP. Situácia v Líbyi sa po skončení
občianskej vojny postupne stabilizuje. Európska únia podporuje
transformačný proces a pravidelne s tamojšími orgánmi skúma otázky
súvisiace s dodržiavaním ľudských práv. Únia je pripravená
začať s novou líbyjskou administratívou rokovania o zmluvnom
usporiadaní vzájomných vzťahov a v tejto súvislosti prediskutovať aj
prípadnú účasť Líbye na ESP, a to na základe spoločne
vyznávaných hodnôt demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských
práv. 1.3 Konflikty V rámci celého susedského regiónu je hlavnou
výzvou nájdenie mierového riešenia pretrvávajúcich konfliktov. Táto úloha
prináleží predovšetkým stranám zúčastneným na konflikte, ktoré sa
musia viac usilovať o dosiahnutie dohody v skutočnom kompromisnom
duchu. Bez toho nemožno očakávať, že prebiehajúce medzinárodné pokusy
o mediáciu uskutočňované v rámci existujúcich mechanizmov povedú k
zásadnému prielomu. Na plnú realizáciu potenciálu ESP bude nutné, aby sa
príslušné susedské krajiny dôveryhodnejšie a udržateľnejšie usilovali
o dosiahnutie pokroku v rámci riešenia konfliktov. Európska únia bude na druhej
strane pripravená potrebným spôsobom podporiť vykonanie dohodnutých
riešení. Pokiaľ ide o Sýriu, EÚ rozhodne
odsúdila systematické porušovanie ľudských práv zo strany sýrskeho režimu.
Únia vyzvala prezidenta Assada, aby odstúpil a vytvoril tak podmienky
pre pokojnú a demokratickú zmenu. Európska únia spolu s členskými
štátmi urobila na pôde Bezpečnostnej rady OSN všetko preto, aby
medzinárodné spoločenstvo jednomyseľne plne podporilo plán osobitného
vyslanca OSN a Ligy arabských štátov Kofiho Annana. Vysoká predstaviteľka
a ESVČ sa zúčastnili na stretnutiach Skupiny priateľov sýrskeho
ľudu. Vysoká predstaviteľka pravidelne zvolávala stretnutia tzv.
krízovej platformy, kde sa stretávali zástupcovia všetkých príslušných útvarov
ESVČ a Komisie (zodpovedných za problematiku sankcií, humanitárnej pomoci,
rozvojovej spolupráce, styk s delegáciami a podporu OSN). V odpovedi
na krízový vývoj EÚ pozastavila všetky druhy spolupráce a zaviedla reštriktívne
opatrenia, ktorých uplatňovanie sústavne sledovala. Únia neprestala
poskytovať len takú pomoc, ktorá je určená sýrskemu ľudu,
študentom, obhajcom ľudských práv a opozícii. Navrhla poskytnutie
príspevku vo výške 10 miliónov EUR na humanitárnu pomoc Sýrii a susedným
krajinám zasiahnutým krízou v tejto krajine. Únia okrem toho úzko spolupracuje
so susednými krajinami Sýrie a navrhla vytvorenie osobitného
finančného nástroja Komisie, v rámci ktorého by sa malo
zo zdrojov nástroja európskeho susedstva a partnerstva vyčleniť
23 miliónov EUR na podporu osobitne určenú pre sýrsku občiansku spoločnosť,
ako aj pre utečencov a obyvateľov v susedných krajinách
zasiahnutých sýrskou krízou. Delegácia EÚ v Damasku zostala otvorená v
záujme poskytnutia podpory sýrskemu ľudu a koordinácie reakcie EÚ na
krízu. Na delegácii pôsobí niekoľko diplomatov členských štátov,
ktorí sa rozhodli činnosť svojich veľvyslanectiev v Sýrii
pozastaviť. V roku 2011
Európska únia dosiahla určité úspechy v rámci snahy o oživenie Kvarteta
a pokračovala vo svojom úsilí s cieľom podporiť návrat Izraela
a orgánov Palestíny k rokovaciemu stolu. Kvarteto vo svojom
vyhlásení z 23. septembra vyzvalo na bezodkladné a nepodmienené obnovenie
priamych bilaterálnych rokovaní s cieľom dosiahnuť dohodu
v časovom rámci dojednanom stranami, najneskôr však do konca roka
2012. Takisto vyzvalo strany, aby upustili od provokácií, a opätovne zdôraznilo
povinnosti vyplývajúce z tzv. cestovnej mapy. Pokiaľ ide o
susedské krajiny z východnej Európy, vďaka spoločnému úsiliu
členov skupiny 5+2, ako aj EÚ, boli v pozitívnej atmosfére obnovené
formálne rozhovory o urovnaní podnesterského konfliktu. Uskutočnilo sa
viacero rokovaní na vysokej úrovni, pričom boli podniknuté kroky na
zintenzívnenie opatrení zameraných na budovanie dôvery (napr. vytvorenie
možnosti zapísania podnesterských spoločností do obchodného registra Moldavskej
republiky), resp. v súvislosti s výhodami vyplývajúcimi z autonómnych
obchodných preferencií, odstránenie registračných poplatkov v prípade
ciest do Podnesterska, vytvorenie pracovnej skupiny na rokovanie o
ďalšie opatrenia zamerané na budovanie dôvery, ako aj rozhovory medzi
colnými orgánmi a zástupcami železničných spoločností zamerané
na uľahčenie vývozu tovaru. Rozhovory medzi prezidentom Arménska
a prezidentom Azerbajdžanu o otázke Náhorného Karabachu, kde plní úlohu
sprostredkovateľa Minská skupina OBSE, nateraz zostali bez zásadného
prielomu. Pokračovali aj ženevské medzinárodné rozhovory o Abcházsku a
Južnom Osetsku pod spoločným predsedníctvom EÚ, OSN a OBSE,
pričom pozornosť na nich bola venovaná zákazu používania sily. 1.4. Inkluzívny hospodársky rozvoj
a obchod Väčšina
susedských krajín EÚ z východnej Európy, ktoré sa ďalej zotavovali z krízy
v roku 2009, zaznamenala stabilný rast. To
krajinám, ako sú Arménsko, Azerbajdžan a Moldavská republika, umožnilo
dosiahnuť ďalší pokrok v znižovaní chudoby a nezamestnanosti. Moldavská republika a Gruzínsko pokračovali
v odhodlanej realizácii štrukturálnych reforiem, zatiaľ čo Ukrajina
prestala napredovať a realizácia programu Medzinárodného menového fondu
(MMF) pre túto krajinu nepostupuje podľa plánu. V krajinách ležiacich
v južnom susedskom regióne EÚ bol rast pomalší najmä tam, kde bol proces
demokratickej transformácie poznačený sociálnymi nepokojmi, štrajkmi a
politickou nestabilitou, resp. ktoré trpeli v dôsledku konfliktov v susedných
krajinách. V záujme riešenia rastúcej nezamestnanosti
a s cieľom predísť ďalším vnútroštátnym nepokojom viaceré
krajiny pristúpili k menej prísnej fiškálnej politike a zvýšeniu vládnych
výdavkov, čo viedlo k rozpočtovým deficitom. Tento vývoj je nutné zvrátiť, aby sa zachovala
makroekonomická stabilita a aby sa predišlo prípadným problémom s dlhovým
financovaním. V Izraeli protesty upozornili na široko prevládajúce obavy
v súvislosti so sociálnou nespravodlivosťou a čoraz
nerovnomernejším rozdelením bohatstva. Vo
všetkých susedských krajinách rovnako ako v EÚ sa pozornosť teraz
musí zamerať na posilnenie inkluzívnosti hospodárskeho rozvoja
prostredníctvom podpory vnútroštátnej súdržnosti a riešenia regionálnych a
sociálnych rozdielov. 2. Spolupráca
EÚ s partnermi 2.1 Rok konkrétnych výsledkov Väčšina partnerských krajín zareagovala
na nový dôraz kladený na diferencovanejší prístup a posilnenie vzájomnej
zodpovednosti pozitívne s tým, že sú pripravené s ešte väčším nasadením
realizovať politické a hospodárske reformy a prehĺbiť svoje
vzťahy s EÚ. To prinieslo už aj prvé výsledky. Pokiaľ ide o východný susedský región EÚ,
oznámenie z mája minulého roka poskytlo ďalší impulz pre rozvoj Východného
partnerstva. Na varšavskom samite Východného partnerstva sa vyhodnotili
dosiahnuté výsledky a opätovne sa potvrdili politické záväzky EÚ a jej
partnerov z východnej Európy spočívajúce v prehlbovaní politického
pridruženia a hospodárskej integrácie, pri uznaní európskych ambícií a
európskeho výberu niektorých partnerov. Na tomto samite sa dohodlo vypracovanie
plánu pre Východné partnerstvo, ktorý je v procese prijímania v rovnakom
čase ako toto oznámenie[5]
a ktorý obsahuje praktické usmernenia pre monitorovanie vykonávania tohto plánu
v období do ďalšieho samitu, ktorý sa má uskutočniť na
jeseň 2013. Východné partnerstvo po troch rokoch svojej
existencie zaznamenalo značný pokrok. Európska únia a jej partneri z
východnej Európy zintenzívnili vzájomný dialóg o ľudských právach.
Začali sa rokovania o dohodách o pridružení so všetkými partnermi (s
výnimkou Bieloruska), pričom rokovania s Ukrajinou boli
zavŕšené. Rokovania o vytvorení prehĺbených a komplexných zón
voľného obchodu pokračujú. Úspešne sa napreduje v plnení cieľa
dosiahnuť vo vhodnom čase bezvízový styk, ako aj v prípade
ďalších prvkov programu spolupráce v rámci Východného partnerstva. Pokiaľ ide o južný susedský región EÚ,
Únia veľmi aktívne reaguje na tamojšie zmeny historického významu.
Spoločne s regionálnymi organizáciami (a to najmä s Ligou arabských
štátov) hľadá mierové riešenia prebiehajúcich konfliktov. Vysoká
predstaviteľka a Komisia privítali výsledky demokratických volieb
a potvrdili svoju pripravenosť na spoluprácu s novými vládami.
Európska únia okamžite poskytla potrebnú humanitárnu pomoc a presmerovala
finančnú pomoc, pričom vyčlenila väčšie sumy pre krajiny,
ktoré ju potrebujú najviac a niektorým krajinám ju znížila. Okrem toho ponúkla
nové možnosti spolupráce a dialóg v oblastiach ako obchod a mobilita.
Únia sa stala uznávaným a dôveryhodným partnerom pri príprave, organizácii
a monitorovaní volieb. Významne posilnila svoje vzťahy
s organizáciami občianskej spoločnosti v tomto regióne, ako aj
ich podporu. Na základe návrhu vysokej predstaviteľky
Rada vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre južné Stredozemie, aby sa
nadviazal dialóg s transformujúcimi sa krajinami, zintenzívnila sa mobilizácia
a koordinácia EÚ a jej členských štátov a aby sa zabezpečil
koordinovaný postup s medzinárodnými finančnými inštitúciami a súkromným
sektorom. To sa už pretavilo do konkrétnych výsledkov pre tento región. Prvé
stretnutie pracovnej skupiny sa uskutočnilo v Tunisku v septembri
2011, kde bol oznámený rozsiahly balík medzinárodnej pomoci pozostávajúci z
grantov aj pôžičiek, do ktorého Komisia prispela sumou 400 miliónov EUR
určených na granty počas obdobia rokov 2011 až 2013. Druhé stretnutie
pracovnej skupiny prebehlo vo februári 2012 v Jordánsku a jeho
cieľom bolo poskytnúť stimuly a podporu tamojšiemu procesu
politických a hospodárskych reforiem. Pracovnú skupinu podporili aj politické
strany a organizácie občianskej spoločnosti. Pri tejto príležitosti
bol oznámený rozsiahly medzinárodný finančný balík. Pracovné skupiny nie
sú jednorazovými podujatiami, ale predstavujú proces, ktorý zahŕňa
následné zasadnutia na rôznych úrovniach, na ktorých sa hodnotí dosiahnutý
pokrok a priebeh vykonávania. Na plnenie odporúčaní pracovnej skupiny
dohliadajú spoločné orgány zriadené na základe príslušnej dohody o
pridružení. Po prezidentských voľbách a odovzdaní moci do rúk
civilných orgánov sa v roku 2012 zorganizuje stretnutie pracovnej skupiny v
spolupráci s Egyptom. 2.2 Budovanie udržateľných
demokratických režimov Obnovený dôraz, ktorý EÚ kladie na potrebu
vybudovania pevných demokracií[6]
a podporu ľudských práv a základných slobôd, sprevádzali rozhodné kroky. V záujme podpory procesu demokratickej
transformácie EÚ zintenzívnila spoluprácu s Radou Európy a hľadá
synergie s jej s Parlamentným zhromaždením, pričom spoločne ponúkajú
parlamentným orgánom krajín južného Stredozemia status „partnerov
pre demokraciu“. Tento status bol udelený Maroku a Palestínskej
samospráve. Európska únia okrem toho v spolupráci s Radou Európy vytvorila
program na podporu reformného procesu v krajinách zapojených do Východného
partnerstva, ktorý je zameraný na reformu justičného sektora a
dodržiavanie ľudských práv v oblasti trestnoprávneho súdnictva, na
dodržiavanie európskych volebných štandardov a na boj proti korupcii a závažným
formám počítačovej kriminality. Tento program neskôr doplnil podobný
program zameraný na južné susedské krajiny EÚ, ktorý sa sústreďuje na
reformu ústavného zriadenia, justície a volebných systémov. Európska únia poskytla technickú pomoc
tuniským volebným orgánom pri príprave prvých demokratických volieb v
tejto krajine a podporu organizáciám občianskej spoločnosti
v predvolebnej fáze. Do Tuniska vyslala komplexnú volebnú
pozorovateľskú misiu a do Maroka skupinu volebných
expertov. Na základe pozvania zo strany Alžírska EÚ vyslala komplexnú
volebnú pozorovateľskú misiu aj do tejto krajiny, a to pri príležitosti
parlamentných volieb vypísaných na 10. mája. Únia okrem toho poskytla technickú
pomoc aj egyptskej ústrednej volebnej komisii a podporila vzdelávanie
voličov a domácich pozorovateľov prostredníctvom organizácií
občianskej spoločnosti. Líbya vyzvala EÚ, aby vyslala
pozorovateľov na nadchádzajúce voľby do ústavodarného zhromaždenia.
2.3 Podpora inkluzívneho
hospodárskeho rozvoja, obchodu a sektorovej spolupráce Hospodársky a sociálny rozvoj V kontexte zložitej ekonomickej a
finančnej situácie v krajinách eurozóny, ako aj vo väčšine
partnerských krajín arabského sveta, a pri zohľadnení dôsledkov arabskej
jari, sa ako mimoriadne užitočné pre EÚ aj jej partnerov ukázali makroekonomické
dialógy. Tieto dialógy umožnili úprimnú a dôkladnú výmenu informácií a názorov
so zameraním na ekonomické výzvy, ktorým čelia obe strany, a o
politických opatreniach prijímaných v tejto súvislosti, a to pri
zdôraznení potreby štrukturálnych reforiem. V záujme podpory inkluzívneho hospodárskeho
rozvoja EÚ podnikla kroky na zvýšenie objemu ňou poskytovanej
finančnej pomoci a zväčšenie úverovej kapacity európskych
finančných inštitúcií (pozri časť 2.4), a takisto opätovne
otvorila politický dialóg o zamestnanosti a sociálnych otázkach. Obchod S Ukrajinou sa zavŕšili rokovania
o vytvorení prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu a
rokovania o takýchto zónach sa začali aj s Moldavskou republikou a
Gruzínskom; obdobné rokovania sa pripravujú aj v súvislosti s Arménskom.
Na základe posúdenia pripravenosti partnerských krajín na aproximáciu ich
právneho poriadku s acquis, k čomu by malo dôjsť v
priebehu roka 2012, by sa mohli pred koncom tohto roka začať
rokovania s Jordánskom, Marokom a Tuniskom, a to v
súlade so smernicami na rokovania, ktoré by Rada mohla prijať v decembri.
Dohoda s Marokom o poľnohospodárskych produktoch a produktoch
rybného hospodárstva nadobudne platnosť v júli a rýchle ukončenie
ostatných prebiehajúcich rokovaní, napr. o obdobnej dohode s Tuniskom,
je takisto prioritou, v súlade so závermi z marcového zasadnutia Európskej
rady. Od júna 2011 je na podpis otvorený regionálny
dohovor o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu,
ktorý podpísalo Jordánsko a Maroko. Ostatné krajiny južného
Stredozemia, ktoré doposiaľ tento dohovor nepodpísali, by mali urýchlene
ukončiť postupy na jeho podpísanie a ratifikáciu. V priebehu roka
2012 by sa mali začať ďalšie rokovania o dohodách o
posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov (ACAA), na základe
ktorých by sa mali otvoriť trhy pre priemyselnú produkciu v Tunisku,
a neskôr by sa mali začať rokovania s Egyptom, Jordánskom a
Marokom. Sektorová spolupráca Pre
uľahčenie obchodu a hospodársky rozvoj má zásadný význam zbližovanie
regulačného rámca s pravidlami EÚ a iných trhov, kde sa tieto pravidlá
uplatňujú. Toto zbližovanie sa v rámci Východného partnerstva
podporuje prostredníctvom programov zameraných na komplexné budovanie
inštitúcií a inými relevantnými formami pomoci. Proces prípravy na
rokovania o prehĺbených a komplexných dohodách o voľnom obchode s Arménskom,
Gruzínskom a Moldavskou republikou a rovnako aj ukončenie
rokovaní o takejto dohode s Ukrajinou viedlo k urýchleniu
legislatívnych prác, najmä pokiaľ ide o oblasť sanitárnych
a fytosanitárnych noriem a oblasť technických predpisov. Zároveň
to prispelo k zlepšeniu vnútroštátnej bezpečnosti potravín a výrobkov. Aj
naďalej je potrebné zlepšovať hospodárenie s verejnými
financiami. Integrácia trhov s
trhom EÚ a zbližovanie regulačných rámcov sú hnacou silou mimoriadne
potrebných sektorových reforiem. Tieto reformy sú všeobecnosti
dlhodobejšieho charakteru a vyžadujú si značné investície. Spolupráca
medzi EÚ a partnerskými krajinami sa zintenzívnila vo všetkých oblastiach, ako
sa uvádza v spoločných pracovných dokumentoch sprevádzajúcich toto
oznámenie. Európska únia napríklad predstavila stratégiu
zameranú na zabezpečenie prístupu organizácií občianskej
spoločnosti a občanov k elektronickým komunikačným prostriedkom
s cieľom pomôcť im prekonať svojvoľné narušovanie ich
pripojenia. Únia okrem toho spustila Program európskeho
susedstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý
prostredníctvom investičnej podpory a technickej pomoci umožňuje
modernizáciu poľnohospodárskej výroby v partnerských krajinách, vytvára
príležitosti na miestnej úrovni a pripravuje partnerské krajiny na
účinnejšie pôsobenie na trhu EÚ. Komisia sa takisto usiluje nadviazať
sektorový dialóg a spoluprácu v regionálnych rámcoch, ako je Východné
partnerstvo a Únia pre Stredozemie. Tieto dialógy upevnia spoločné
porozumenie, pokiaľ ide o sektorové priority, a prispejú k vzniku
konkrétnych projektov a iniciatív. Na posilnenie
prepojenia bilaterálnych a multilaterálnych procesov sa zavádzajú aj neformálne
dialógy v rámci Východného partnerstva, ktoré prispievajú k posilneniu pocitu
zodpovednosti zaň a podporujú regionálnu dynamiku. Tieto neformálne
multilaterálne dialógy realizované dvakrát ročne na úrovni ministrov
zahraničných vecí partnerských krajín a vysokej predstaviteľky
EÚ a komisára pre európsku susedskú politiku budú ďalšou
príležitosťou na neformálnu diskusiu na ministerskej úrovni o aktuálnom
dianí v partnerských krajinách a o pokroku dosahovanom v rámci reformného
úsilia, pričom umožnia monitorovanie vykonávania plánu pre Východné partnerstvo.
Tento rámec okrem toho poskytne platformu pre neformálne dialógy medzi
jednotlivými ministrami zodpovednými za príslušné rezorty a komisármi EÚ,
čím sa posilní multilaterálna sektorová spolupráca medzi EÚ a jej
susedskými krajinami z východnej Európy. Pokiaľ ide o
Úniu pre Stredozemie (UfM), Komisia by v kontexte prevzatia severného
spolupredsedníctva UfM na základe rozhodnutia Rady chcela obnoviť
sektorové dialógy na ministerskej úrovni. Práve prebiehajú diskusie s
partnerskými krajinami s cieľom dohodnúť sa na uskutočnení
viacerých stretnutí, ktoré budú venované problematike obchodu, dopravy,
energetiky, životného prostredia a iným sektorovým politikám. Na týchto
sektorových stretnutiach na ministerskej úrovni by sa mali stanoviť
spoločné ciele regionálnej spolupráce a mali by sa určiť
prípadné spoločné projekty, ktoré by sa realizovali v rámci UfM. Európska únia v
súlade s novou stratégiou a obnovenými záväzkami voči susedským krajinám
posilnila svoju podporu, pokiaľ ide o účasť partnerských
krajín ESP na programoch EÚ a na činnosti jej agentúr. Protokoly,
ktorými sa Moldavskej republike a Ukrajine umožňuje
účasť na programoch EÚ, nadobudli platnosť. Na základe
pozitívneho výsledku hlasovania Európskeho parlamentu nadobudne v krátkom
čase platnosť takýto protokol s Marokom. O obdobnom
protokole sa začali rokovania s Jordánskom. Pripravuje sa projekt,
ktorým by sa mali podporiť prípravné opatrenia agentúr EÚ na
uľahčenie plnej účasti týchto partnerských krajín na ich
činnosti. Partnerské krajiny môžu využiť prostriedky poskytnuté
z rozpočtu EÚ na financovanie svojej účasti na programoch Únie.
Mobilita V rámci vytýčeného cieľa
liberalizácie vízového režimu s partnerskými krajinami EÚ z východnej
Európy sa dosahuje pokrok. Boli vytvorené partnerstvá v oblasti mobility s Arménskom,
Gruzínskom a Moldavskou republikou. Moldavská republika a
Ukrajina pokračujú v plnení akčných plánov liberalizácie vízového
režimu. Do leta by sa mohol začať dialóg o vízových otázkach s Gruzínskom.
Na základe úspešného vykonávania dohôd o zjednodušení vízového režimu a
readmisných dohôd uzatvorených s Gruzínskom, Moldavskou republikou a
Ukrajinou sa začali rokovania o takýchto dohodách aj Arménskom a Azerbajdžanom.
Pokiaľ ide o južný susedský región EÚ,
Únia navrhla nadviazanie partnerských dialógov o migrácii, mobilite a
bezpečnosti s Egyptom, Marokom a Tuniskom. Tieto dialógy
sú venované legálnej a nelegálnej migrácii, boju proti obchodovaniu s
ľuďmi a otázkam, ako sú readmisia, vízový režim, azyl a medzinárodná
ochrana. Výrazný pokrok sa dosiahol v rámci vzťahov s Marokom a
Tuniskom, s ktorými sa dialógy začali v októbri 2011 a spoločne
s ktorými by sa v najbližších mesiacoch mali vydať spoločné
vyhlásenia, ktoré by mali vytvoriť podmienky pre nadviazanie partnerstiev
v oblasti mobility. Egypt nateraz odmieta začatie konkrétnych
diskusií. Vysoká predstaviteľka a Komisia navrhujú začatie dialógu
o migrácii, mobilite a bezpečnosti s Jordánskom. 2.4 Finančná podpora S cieľom finančne podporiť
reformné úsilie partnerských krajín Európska únia konala na dvoch
úrovniach. Po prvé, usilovala sa posilniť prepojenie
medzi novým prístupom v rámci ESP a existujúcimi programami finančnej
pomoci. Pokiaľ ide o južné susedské krajiny EÚ, viedlo to k presmerovaniu
sumy vo výške 600 miliónov EUR na opatrenia zamerané na dosiahnutie
cieľov stanovených v spoločnom oznámení s názvom „Partnerstvo pre
demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím[7]“. Následne boli rozbehnuté nové
programy zamerané na budovanie inštitúcií v takých oblastiach, ako je
reforma justície a boj proti korupcii. Po druhé, Európska únia pracovala na
sprístupnení dodatočných finančných zdrojov
z rozpočtu EÚ. V spoločnom oznámení s názvom „Nová reakcia na
meniace sa susedstvo“ z mája 2011 sa navrhlo vyčleniť
dodatočné prostriedky až do maximálnej sumy 1,24 miliardy EUR na podporu
realizácie nového prístupu v rámci ESP. Z tejto celkovej sumy sa 1 miliarda
EUR sprístupní partnerským krajinám. Vysoká predstaviteľka
spoločne s Komisiou vyjadrujú sklamanie nad tým, že sa na Rade
doposiaľ nepodarilo nájsť kompromis vo veci návrhu Komisie, ktorým sa
malo umožniť využitie spätných tokov prostriedkov do EIB. Tento stav
povedie v porovnaní s pôvodne navrhovanou sumou ku kráteniu objemu pomoci
minimálne o 240 miliónov EUR. Najväčšia časť z týchto dodatočných
finančných prostriedkov (670 miliónov EUR) sa bude realizovať
prostredníctvom dvoch strešných programov – programu SPRING pre južné
Stredozemie, na ktorý sa vyčlenil rozpočet v objeme 540 miliónov EUR
na roky 2011 až 2013 a programu EaPIC určeného pre susedské krajiny z
východnej Európy s rozpočtom v objeme 130 miliónov EUR na obdobie rokov
2012 až 2013. Oba tieto programy sa zamerajú na presadzovanie
demokratických zmien, budovanie inštitúcií a podporu udržateľného
a inkluzívneho rastu. Zvyšná časť týchto dodatočných
zdrojov bola prevažne pridelená na programy mobility (Tempus, Erasmus
Mundus atď.) a na podporu organizácií občianskej spoločnosti a
neštátnych subjektov. Rozšírenie mandátu Európskej
investičnej banky (EIB), ku ktorému došlo v októbri, vytvára priestor
pre dodatočné pôžičky partnerským krajinám v celkovej výške 1,15
miliardy EUR[8]
a pre úvery až do výšky 1 miliardy v súvislosti so zmenou klímy. Ďalšie
dobrovoľné príspevky členských štátov do trustových fondov zriadených
v rámci nástroja pre euro–stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP) umožnia
EIB posilniť operácie s rizikovým kapitálom v južnom susedskom regióne EÚ.
Rozširuje sa rozsah pôsobnosti Európskej
banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), aby táto banka mohla vyvíjať
činnosť v Egypte, Jordánsku, Maroku a Tunisku. Popri
tom boli prostriedky až do výšky 100 miliónov EUR, a to čiastočne aj
z rozpočtu EÚ, vyčlenené na podporu vyhľadávania a prípravy
projektov. Ďalšie zdroje (vo výške až do 1 miliardy EUR) bude
mobilizovať EBOR prostredníctvom svojich špeciálnych fondov hneď ako
dostatočný počet akcionárov tejto banky ratifikuje nevyhnutné zmeny a
doplnenia Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj[9]. Pomoc, ktorá sa poskytuje v
rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva bola taktiež preorientovaná
na podporu rozvoja malých a stredných podnikov a iniciatív zameraných na
vytváranie pracovných príležitostí najmä v Alžírsku, Egypte, Jordánsku a
Tunisku. Koncom roka 2011 dosiahli celkové prídely v
rámci investičného nástroja európskej susedskej politiky (NIF) výšku
400 miliónov EUR (z toho 174 miliónov pripadalo na východné susedské
krajiny a 226 miliónov na južné susedské krajiny), čo poskytlo stimuly pre
projekty s celkovými nákladmi 13,6 miliardy EUR (z toho pripadá na východné
susedské krajiny 4,2 miliardy EUR a na južné 9,4 miliardy EUR). Významný nárast
v grantovom financovaní dostupnom v rámci NIF počas rokov 2011 až 2013
(450 miliónov EUR) by mal prostredníctvom stimulačného efektu
zabezpečiť, aby sa dostupné úverové zdroje rýchlo premietli do
investícií vložených do infraštruktúry (životné prostredie a zmena klímy,
prepojenia s partnerskými krajinami) a rozvoja malých a stredných podnikov,
čo by malo pomôcť pri riešení problému nezamestnanosti v susedských
krajinách EÚ. Európska únia chce posilniť operácie s
rizikovým kapitálom v južnom susedskom regióne EÚ prostredníctvom nástroja pre
euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP) a usiluje sa o vytvorenie
ďalších možností podpory operácie s rizikovým kapitálom a záručných
schém v krajinách zúčastňujúcich sa na Východnom partnerstve, a
to v spolupráci s EIB, EBOR a ďalšími európskymi finančnými
inštitúciami. V decembri Komisia
prijala legislatívny návrh nového finančného nástroja – nástroja
európskeho susedstva (ENI), ktorý by mal od roku 2014 nahradiť
súčasný nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI). V porovnaní so
súčasným nástrojom by ENI mal viac posilniť prepojenie medzi
politikami a pomocou a priniesť väčšiu diferencovanosť
do spolupráce s partnerskými krajinami, pri zohľadnení ich oddanosti
univerzálnym hodnotám, ich pokroku pri budovaní pevnej demokracie a dosahovaní
spoločne stanovených cieľov. Spolupráca bude zameraná na menší
počet priorít, čím zvýši svoj vplyv. Zároveň zníži
komplexnosť a dĺžku trvania procesu tvorby a realizácie programov
a zjednoduší vykonávacie ustanovenia vrátane tých, ktoré upravujú
cezhraničnú spoluprácu na vonkajších hraniciach EÚ. Navrhovaný
finančný objem tohto nástroja je 18,2 miliardy EUR na obdobie siedmich
rokov, čo je 22 % reálny nárast v porovnaní so súčasným
finančným výhľadom. Nástroj ENI
prispeje k tomu, aby EÚ dosiahla cieľ zvýšiť podiel svojho
rozpočtu pripadajúci na opatrenia v súvislosti so zmenou klímy najmenej na
20 %, v súlade s úmyslom prezentovaným Komisiou v jej oznámení z júna
2011 o viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2014 až 2020 [10]. 2.5 Sústredenejší prístup
spoločne s ostatnými inštitúciami EÚ Proces preskúmania
ESP v roku 2011 viedol k rozsiahlej diskusii všetkých inštitúcií EÚ
a k širokému konsenzu o potrebe väčšej angažovanosti EÚ v
susedských krajinách. Treba spomenúť najmä Európsky parlament, ktorý v
decembri prijal zásadnú správu o ESP. Významne vzrástla početnosť
kontaktov medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Vysokou
predstaviteľkou v súvislosti s ESP vo vzťahu k jednotlivým partnerom. Európsky parlament
okrem toho zintenzívnil svoje kontakty a spoluprácu so zvolenými zhromaždeniami
partnerských krajín ESP, aby zlepšil politický dialóg a posilnil
zodpovednosť tamojších vládnych orgánov. Svoju činnosť rozvíja
aj Euronest a Parlamentné zhromaždenie UfM. Výraznejšie sa angažuje Európsky
hospodársky a sociálny výbor aj Výbor regiónov, a to najmä prostredníctvom
Európsko-stredomorského zhromaždenia ARLEM a konferencie miestnych a regionálnych
orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP). 2.6 Sústredenejší prístup
spoločne s ostatnými darcovskými krajinami a medzinárodnými
inštitúciami Európska únia úzko spolupracuje s ostatnými
darcovskými krajinami a medzinárodnými inštitúciami v súvislosti s reakciou na
humanitárne krízy, podporou demokratických zmien a stimulovaním
hospodárskeho rozvoja v partnerských krajinách. Únia počas líbyjskej krízy stála na
čele medzinárodného humanitárneho úsilia a postupovala v úzkej
spolupráci s ostatnými darcovskými krajinami a medzinárodnými inštitúciami, aby
sa zabezpečila rýchla identifikácia potrieb a aby pomoc bola poskytnutá
rýchlo a účinne. Európska únia zásadne prispela k vytvoreniu
iniciatívy Deauvillského partnerstva krajín G-8 zameranej na koordináciu
medzinárodného úsilia podporujúceho demokratické zmeny južnom Stredozemí a úzko
spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, ktoré počas stretnutia
ministrov financií krajín G-8 v septembri v Marseille prisľúbili
Deauvillskému partnerstvu podporu. Prostredníctvom nástroja makrofinančnej
pomoci Únia takisto úzko spolupracuje aj s Medzinárodným menovým fondom a inými
medzinárodnými organizáciami s cieľom pomôcť príslušným partnerským
krajinám[11]
pri riešení makroekonomickej nerovnováhy a realizácii reforiem zameraných
na rast. Na významný príspevok k regionálnej stabilite
má potenciál aj Rusko a Turecko. Švajčiarsko sa na najvyššej úrovni
zúčastnilo na stretnutí pracovnej skupiny EÚ – Tunisko. V kontexte Východného
partnerstva pracuje informačná a koordinačná skupina, do ktorej
patria aj nečlenské krajiny EÚ a zainteresované medzinárodné finančné
inštitúcie a ktorá podporuje koordináciu darcov a rozvoj Východného partnerstva
vo všeobecnosti. 3. Perspektívy do budúcnosti Rok 2011 bol rokom v znamení meniaceho sa
susedstva EÚ. Hoci prvé prejavy tamojšieho vývoja možno označiť za
povzbudivé, na upevnenie dosiahnutého pokroku bude nutné vyvíjať trvalé
úsilie. Mnohé z našich partnerských krajín prechádzajú obdobím hlbokých
spoločenských zmien. V tejto súvislosti je dôležité pochopiť a
rešpektovať to, že každá spoločnosť realizuje reformy svojim
vlastným tempom. Zo strany EÚ si to vyžaduje trvalý dialóg, osobitnú
pozornosť a dôkladné monitorovanie. Existuje celý rad oblastí, v ktorých
partnerské krajiny musia vystupňovať svoje reformné úsilie a takisto
existujú aspekty partnerstva, v prípade ktorých by EÚ mala rýchlejšie
konať. 3.1. Budúce výzvy Udržateľná demokracia Demokratické zmeny vo viacerých južných
susedských krajinách priviedli do centra tamojších politických scén
predovšetkým, ale nie výlučne, politické strany s islamistickými
koreňmi. Európska únia musí byť a aj je pripravená na otvorenie
dialógu s týmito stranami aj so všetkými demokraticky zvolenými vládami. Napomôcť
dialóg a podporiť výmenu skúseností medzi tamojšími politickými stranami a
stranami v EÚ by mohli jednak existujúce mechanizmy, ale takisto aj Európska
nadácia na podporu demokracie. V období do najbližšieho samitu budú
partnerské krajiny EÚ z východnej Európy pracovať na plnení
komplexného a dôležitého programu Východného partnerstva stanoveného v jeho
pláne. V tejto súvislosti má zásadný význam upevnenie demokracie,
pričom pre Arménsko, Gruzínsko a Ukrajinu budú v tomto
kontexte míľnikom nadchádzajúce parlamentné voľby. Pokiaľ ide o
južné susedské krajiny EÚ, blížiace sa voľby v Alžírsku, Jordánsku,
Líbyi a Tunisku budú takisto veľmi dôležité pre lepšie
zakotvenie prebiehajúcich demokratizačných procesov. V rámci právneho poriadku aj v praxi je nutné
v plnom rozsahu garantovať slobodu prejavu, združovania
a zhromažďovania, pričom je nutné zabezpečiť
komplexné dodržiavanie ľudských práv, a to najmä práva na ochranu pred
akýmikoľvek formami diskriminácie, či už v rámci vytváraných
alebo uplatňovaných politík, resp. v každodennom živote. Na tento
účel sa partnerské krajiny vyzývajú, aby sa zaoberali konkrétnymi
odporúčaniami, ktoré sa im v tejto súvislosti predkladajú v správach
o nimi dosiahnutom pokroku, ktoré sprevádzajú toto oznámenie. To umožní
vytvoriť priestor, v ktorom bude môcť zohrať svoju úlohu občianska
spoločnosť, ktorá je zásadným prvkom demokratizácie
zabezpečujúcim udržateľnosť a inkluzívnosť reformného
procesu. Plná funkčnosť nástroja na podporu občianskej
spoločnosti Európskej únii umožní poskytnúť posilnenú podporu.
Pokiaľ ide o južné susedské krajiny EÚ, Euro-stredozemská nadácia Anny
Lindhovej by mala prispieť k nadviazaniu medzikultúrneho dialógu medzi
organizáciami občianskej spoločnosti vyhľadaním nositeľov
zmien a vytvorením kontaktov medzi organizáciami, ktoré zväčša nenadväzujú
takéto styky, čím sa podporí dialóg s organizáciami EÚ. Ženy zohrali
počas arabskej jari kľúčovú úlohu a nemali by doplatiť na
zmeny, ktoré po nej nasledujú. Európska únia sa bude ešte aktívnejšie
zasadzovať v záujme podpory práv žien v tomto regióne,
zabezpečí, aby problematika rodovej rovnosti bola začlenená do
všetkých príslušných oblasti spolupráce s týmto susedským regiónom a bude tam
naďalej podporovať prijímanie ráznych opatrení na boj proti
obchodovaniu s ľuďmi. Vo všetkých susedských krajinách je potrebné
vyvinúť viac úsilia v záujme vybudovania efektívneho a nezávislého
súdnictva, aby sa pre občanov zabezpečilo právo na spravodlivý
proces, ktoré pre podnikateľov a investorov prostredníctvom
nestranného prijímania rozhodnutí poskytuje právnu istotu. Pre
vybudovanie udržateľnej demokracie má zásadnú úlohu aj reforma v
oblasti bezpečnosti. V záujme podpory úsilia partnerských krajín je
Európska únia pri využití dodatočných finančných zdrojov, ktoré sa
uvoľnili po minuloročnom preskúmaní ESP, pripravená
poskytnúť intenzívnejšiu technickú a finančnú pomoc v rámci národných
komplexných stratégií. Inkluzívny hospodársky rozvoj a obchod Ľudia sa v súvislosti s budúcnosťou
obávajú nezamestnanosti, sociálneho vylúčenia, nerovnosti a chudoby.
Tieto javy patria medzi hlavné príčiny nestability a nepokojov a je ich
nutné riešiť, ak má mať dosiahnutá demokracia udržateľný
charakter. Na riešenie týchto problémov je nutné, aby partnerské krajiny
prijali reformy a uplatnili integrovaný prístup vychádzajúci z kombinácie
hospodárskych a fiškálnych politík a politík pre oblasť zamestnanosti,
sociálnych vecí a vzdelávania. Únia je pripravená podporiť tieto reformy
prostredníctvom cielených opatrení zameraných na podporu sociálnej súdržnosti
a zamestnanosti (najmä mladých ľudí). Európska únia v záujme podpory investícií EÚ v
partnerských krajinách zaradila do predmetu úpravy prehĺbených a
komplexných dohôd o voľnom obchode, ktoré sa majú dojednať s Egyptom,
Jordánskom, Marokom a Tuniskom, ochranu investícií. Podobnú
úpravu chce postupne dojednať aj s ďalšími susedskými krajinami,
či už vo forme osobitných dohôd alebo v kontexte budúcich prehĺbených
a komplexných dohôd o voľnom obchode. V rámci partnerstva s OECD a
Svetovou bankou Komisia na budúci rok v júni začne realizovať plán
zníženia poistných nákladov pri rozsiahlych investíciách v regióne južného
Stredozemia s cieľom zvýšiť prílev priamych zahraničných
investícií do tohto regiónu. Takisto pokročili aj práce na vytváraní
podmienok pre celoeurópsky garančný mechanizmus, ktorý bude kryť
politické riziká v prípade investícií európskych malých a stredných podnikov do
malých a stredných podnikov v partnerských krajinách. Tento mechanizmus
bude platiť pre všetky susedské krajiny a mal by byť spustený do
konca tohto roka. Napokon treba uviesť, že konzultácie potvrdili
vhodnosť rozšírenia geografického rozsahu pôsobnosti Európskeho
investičného fondu (EIF) tak, aby výslovne zahŕňal aj susedské
krajiny. Komisia má v úmysle tento rok navrhnúť, aby správna rada EIF
príslušným spôsobom na tento účel zmenila a doplnila stanovy EIF. To
by okrem iného uľahčilo účasť partnerských krajín na takých
budúcich programoch EÚ, ako je Program pre konkurencieschopnosť podnikov a
MSP (COSME). Zbližovanie regulačného rámca,
ktoré vyplýva z prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom
obchode, v tak odlišných sférach, ako je oblasť sanitárnych
a fytosanitárnych noriem, technických predpisov, colných postupov,
verejného obstarávania a hospodárskej súťaže, si vyžiada, aby partnerské
krajiny vyvinuli mimoriadne veľké úsilie v rámci reformy svojich právnych
predpisov a vytvorili nástroje na ich vykonávanie a presadzovanie. Toto úsilie
musí byť takisto zamerané aj na boj proti korupcii a podvodom, ako aj na
posilnenie hospodárenie s verejnými financiami. Európska únia je pripravená
poskytnúť väčšiu podporu týmto snahám, a to predovšetkým
prostredníctvom ďalšej pomoci pri budovaní inštitúcií. Mobilita Je nutné dosiahnuť pokrok v rámci problematiky
mobility. Pokiaľ ide o susedské krajiny EÚ z východnej Európy, znamená
to uzavretie dohôd o zjednodušení vízového režimu a readmisných dohôd s Arménskom,
Azerbajdžanom a Bieloruskom, ako aj nadviazanie dialógu o vízových
otázkach najprv s Gruzínskom a následne s Arménskom a Azerbajdžanom.
Ukrajina a Moldavská republika budú chcieť napredovať
na ceste k úplnému vykonaniu akčných plánov liberalizácie vízového režimu.
Azerbajdžan vyjadril želanie dojednať partnerstvo v oblasti
mobility za obdobných podmienok, za akých bolo uzavreté s inými východnými
susedskými krajinami. Pokiaľ ide o južné susedské krajiny EÚ, je nutné
uzavrieť partnerstvá v oblasti mobility s Marokom a Tuniskom
a nadviazať dialógy o tejto problematike s Egyptom a Jordánskom. V záujme dosiahnutia cieľov v oblasti
vzdelávania, podpory kontaktov medzi podnikateľskými subjektmi, kultúrnych
výmen a medziľudských kontaktov vysoká predstaviteľka a Komisia
vyzývajú členské štáty, aby systematickejšie využívali možnosti, ktoré im
poskytuje európsky vízový kódex. Tu treba najmä uviesť, že by sa
mali vydávať víza na viac vstupov, a to cestujúcim, ktorí budú schopní
zdôvodniť svoju potrebu pravidelného cestovania do EÚ z dôvodu podnikania
či rodinných väzieb a budú konať v dobrej viere, ako aj
zástupcom organizácií občianskej spoločnosti a študentom, ktorí sa zúčastňujú
na programoch financovaných EÚ. Vízový poplatok by mal byť zrušený
v prípade cestujúcich vo veku menej ako 25 rokov, ktorí sa majú
zúčastniť na seminároch, konferenciách, resp. športových, kultúrnych
a vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie, ako aj v
prípade detí do 12 rokov. Sektorová spolupráca Európskou úniou vyznávané hodnoty, ako je
dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu, sú základnými
stavebnými kameňmi Únie a určujú charakter spolupráce medzi
členskými štátmi, pričom sú takisto zohľadnené aj v právnych
predpisoch, normách a štandardoch EÚ. Prevzatie noriem a štandardov EÚ
prostredníctvom sektorovej spolupráce bude vyjadrením želania partnerských
krajín priblížiť sa Únii a, čo je hlavné, podporí tieto hodnoty.
Sektorové reformy a spolupráca tak prispievajú k skvalitneniu riadenia
politických a hospodárskych záležitostí, k vyššej transparentnosti správy
a posilneniu zodpovednosti orgánov, ale aj k sociálno–ekonomickému
rozvoju, prevencii a riešeniu konfliktov, budovaniu štátnosti a k
zapájaniu občianskej spoločnosti. Komisia v mnohých oblastiach, medzi ktoré
určite patrí oblasť dopravy a energetiky, venuje osobitnú
pozornosť partnerským krajinám ESP, pričom sa usiluje o posilnenie
komplexnosti tohto prístupu[12]. V tomto duchu a bez ambície podať vyčerpávajúce informácie sa
v ďalších odsekoch tohto spoločného oznámenia uvádza rad sektorových
otázok, v rámci ktorých by EÚ a jej partnerské krajiny mohli nadviazať
užšiu spoluprácu s cieľom dosiahnuť v najbližších rokoch
konkrétne výsledky. · Pokiaľ ide o oblasť energetiky, Komisia bude
ďalej podporovať rozvoj južného koridoru zemného plynu. Takisto bude
ďalej spolupracovať s partnermi z východnej Európy v otázkach
bezpečnosti energetického tranzitu, a to na základe transparentného
prevádzkovania tranzitných sietí. Okrem toho v priebehu roka 2012 osloví
krajiny južného Stredozemia v súvislosti s možnosťou vytvorenia
partnerstiev oblasti energetiky ako prvého kroku smerom k regionálnej
integrácii trhov s elektrickou energiou a energiou z obnoviteľných
zdrojov, s dlhodobou perspektívou vytvorenia Energetického spoločenstva
medzi EÚ a južným Stredozemím. · Pokiaľ ide o politiku v oblasti priemyslu a podnikania, z
Euro-stredozemskej charty pre podniky by sa mala stať iniciatíva
„Small Business Act“ pre Európu a Stredozemie, a multisektorové a
sektorové siete a opatrenia EÚ by sa mali sprístupniť aj partnerským
krajinám z regiónu južného Stredozemia. Malo by dôjsť k výmene informácií
a najlepších postupov v oblasti udržateľného cestovného ruchu. · Pokiaľ ide o oblasť dopravy, v priebehu roka 2012 by
sa rokovania o uzatvorení komplexnej dohody o leteckých dopravných službách s Ukrajinou
mali urýchliť, v prípade Tuniska by sa mali opätovne
otvoriť a v prípade Azerbajdžanu iniciovať. · Európska únia bude aj naďalej podporovať moderné colné
metódy a postupy v záujme maximálneho uľahčenia obchodu, a to aj
prostredníctvom realizácie strategických rámcov pre colnú spoluprácu s
partnerskými krajinami z východnej Európy, ako aj prostredníctvom
prebiehajúcich a budúcich rokovaní o vytvorení prehĺbených
a komplexných zón voľného obchodu. · Európska únia bude podporovať rozvoj kapacít partnerských krajín
zameraných na riešenie problematiky zhoršovania životného prostredia a
na podporu udržateľného využívania prírodných zdrojov, a to aj pokiaľ
ide o problematiku ochrany vôd, priemyselného znečisťovania,
nebezpečných pesticídov, kvality ovzdušia, nakladania s odpadom, ochrany
prírody a lesného hospodárstva, ako aj pokiaľ ide o posilnenie environmentálnych
informačných systémov a správy v tejto oblasti. Európska únia pomôže
partnerským krajinám lepšie začleniť environmentálne aspekty do iných
sektorových politík, aby podporila prechod k ekologickejšiemu hospodárstvu, a
to aj cestou udržateľnejšej spotreby a výroby. Únia posilní aj spoluprácu
s partnerskými krajinami ESP aj na tohtoročnej Svetovej konferencii OSN o
trvalo udržateľnom rozvoji. · Dôležitou výzvou je tvorba a vykonávanie politík súvisiacich so
zmenou klímy, pričom EÚ je pripravená v tomto kontexte úzko
spolupracovať s partnerskými krajinami. Európska únia prostredníctvom
pomoci pri budovaní kapacít, výmenou informácií a investíciami podporí úsilie
partnerských krajín zamerané na nízkouhlíkový rozvoj a zvýšenie odolnosti
voči zmene klímy. To partnerským krajinám pomôže implementovať dohody
z Cancúnu a Durbanu a vytvárať stratégie nízkouhlíkového rozvoja,
posilní to ich odolnosť voči zmene klímy a umožní im to získať
informácie o cieľoch a opatreniach, na realizáciu ktorých sa majú
zamerať. · Cieľom politiky v oblasti informačnej spoločnosti,
ktorá sa realizuje v rámci ESP, je vytvoriť spravodlivý, moderný, otvorený
a transparentný trh telekomunikácií, umožniť všetkým otvorené a aktívne
využívanie internetu a vybudovať pluralitné mediálne prostredie. Zaistenie
bezpečnosti, stability a odolnosti internetu a iných elektronických
komunikačných technológií je základným stavebným prvkom demokracie a
predpokladom pre vytvorenie dynamického a inovatívneho podnikateľského
prostredia. V záujme plného využitia potenciálu informačnej
spoločnosti z hľadiska hospodárskeho rastu a produktivity Komisia
podporí ďalšie reformy regulačných rámcov, a to aj prostredníctvom
regulačných sietí. Dôjde k posilneniu siete stredozemských regulačných
orgánov a k vybudovaniu siete regulačných orgánov partnerských krajín z
východnej Európy. Komisia okrem toho podporí posilnenie elektronické
komunikačné prostredie v takých sférach, ako je prepojenie sietí a
elektronické zdravotníctvo. Rovnako zlepší aj vysokorýchlostné pripojenie
regionálnych e-infraštruktúr pre výskum a vzdelávanie. Podporí sa aj aktívne
a demokratické využívanie IKT a internetu a tiež aj opatrenia zamerané na
vybudovanie transparentného a efektívneho audiovizuálneho a mediálneho
regulačného prostredia. · Pokiaľ ide o rozvoj smerom k spoločnému priestoru
vedomostí a inovácií, Komisia zintenzívni spoluprácu a podporí
lepšie prepojenie a koordináciu medzi partnerskými krajinami a EÚ v rámci
stanovovania a synchronizácie výskumných priorít. Komisia s cieľom
podporiť väčšie zapojenie výskumných pracovníkov z krajín
zúčastnených na ESP do siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a
technického rozvoja (RP7) poskytne partnerským krajinám pomoc pri budovaní ich
výskumných kapacít, podporí zlepšenie spolupráce medzi výskumníkmi a výskumnými
ústavmi z krajín ESP a EÚ a pomôže skvalitniť sieť kontaktných
miest v rámci RP7. Okrem toho podporí aj špeciálne informačné podujatia
venované siedmemu rámcovému programu. Komisia je pripravená dojednať s partnerskými
krajinami zúčastnenými na ESP memoranda o porozumení na účely
ich pridruženia k nadväzným opatreniam RP7. · Nový Program európskeho susedstva pre poľnohospodárstvo a
rozvoj vidieka (ENPARD) pomôže partnerským krajinám účinnejšie
pôsobiť na zahraničných trhoch, plne využiť budúce
prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu a stimulovať domáce
poľnohospodárstvo. Komisia v rámci toho nadviaže s partnerskými krajinami
intenzívny politický dialóg, ktorého cieľom bude podporiť dlhodobé
stratégie rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v úzkej spolupráci so
všetkými zainteresovanými stranami. · Pokiaľ ide o oblasť štatistiky, EÚ podporí prijatie
Kódexu postupov pre európsku štatistiku vrátane zásady nezávislosti tvorcov
štatistík, tvorby a šírenia vysokokvalitných štatistík týkajúcich sa kľúčových
sociálno–ekonomických oblastí v súlade so štandardmi a metodikou EÚ, ako
aj používanie štatistík na účely prijímania rozhodnutí na základe faktov,
čo je hlavný prvok dobrej správy vecí verejných. Európska únia posilní partnerskú
pomoc a regionálny rozmer podpory poskytovanej tejto práci. · V oblasti námornej politiky EÚ posilní spoluprácu s partnerskými
krajinami s cieľom podporiť vypracovanie spoločných cieľov
v záujme dosiahnutia udržateľného rastu a tvorby pracovných miest v
tradičných aj novovznikajúcich námorných odvetví, ako aj pilotných
projektov v oblastiach spoločného záujmu, a takisto aj v záujme posilnenia
súdržnosti opatrení financovaných v tejto súvislosti internými a externými
finančnými nástrojmi EÚ. Pokiaľ ide konkrétne o stredozemský región,
Komisia v spolupráci s EIB a Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO)
predstaví spoločnú iniciatívu na posilnenie investícií zo súkromného
sektora a účasť finančných inštitúcií na námorných odvetviach, a
to pokiaľ ide o infraštruktúru, odborné vzdelávanie a námorný dozor. Okrem
toho zintenzívni spoluprácu s pobrežnými partnerskými krajinami v kontexte
regionálnych organizácií pre riadenie rybného hospodárstva, a to v záujme
podpory udržateľnejšieho využívania rybolovných zdrojov, opätovného posilnenia
monitorovania rybného hospodárstva a boja proti nezákonnému, nenahlásenému a
neregulovanému rybolovu. Nová generácia akčných plánov ESP (resp.
rovnocenných dokumentov), o ktorých sa rokuje s viacerými partnerskými
krajinami, poskytne aktualizovaný politický rámec, ktorý by mal EÚ a
členským štátom priniesť lepšie možnosti koordinácie finančnej
a technickej pomoci. Programovací proces, ktorý sa v druhej polovici tohto
roka začne v rámci nového nástroja európskeho susedstva (ENI), prinesie
tým členským štátom, ktoré o to budú mať záujem, skutočnú
príležitosť na spoločnú tvorbu a realizáciu programov s EÚ. Regionálna spolupráca Arabská jar ponúka nové príležitosti na regionálnu
spoluprácu v južnom susedskom regióne EÚ. Mnohé výzvy, ktorým partnerské
krajiny čelia, sa dajú účinne riešiť len na regionálnej či
subregionálnej úrovni. Európska únia prevzala severné spolupredsedníctvo Únie
pre Stredozemie (UfM). To posilní komplementaritu medzi UfM a ESP, ako aj
účinnosť podpory, ktorú EÚ poskytuje krajinám južného Stredozemia.
Únia bude aj naďalej podporovať sekretariát UfM v jeho úlohe
katalyzátora projektov prinášajúcich hmatateľné výsledky pre ľudí
žijúcich v stredozemskom regióne. Komisia je takisto pripravená poskytnúť
nové impulzy sektorovým dialógom v rámci UfM. Európska ďalej
nadviazala štruktúrovanejší dialóg s Ligou arabských štátov (LAS), a to aj
prostredníctvom pravidelných stretnutí vysokej predstaviteľky EÚ a
generálneho tajomníka LAS, pričom navrhla konkrétne formy spolupráce,
napr. zriadenie situačného úradu LAS a odbornú prípravu diplomatov
či volebných pozorovateľov. Možno už pozorovať povzbudivé známky
zlepšeného dialógu medzi Alžírskom a Marokom, čo otvára
priestor na intenzívnejšiu subregionálnu spoluprácu v Maghrebe, ako aj v rámci
skupiny 5+5. Európska únia je pripravená podporiť túto a iné formy
regionálnej a subregionálnej spolupráce a integračných procesov,
pričom je pripravená spolupracovať s príslušnými regionálnymi
organizáciami a procesmi. Vysoká predstaviteľka a Komisia majú v tomto
kontexte v úmysle predložiť návrhy na posilnenie vzťahov medzi EÚ a
Maghrebom v rámci spoločného oznámenia, ktoré sa má vypracovať v
najbližších mesiacoch, za predpokladu že partnerské krajiny Maghrebu
preukážu jasný pokrok v rámci ich regionálnej spolupráce. V reakcii na požiadavku, ktorá zaznela na
marcovom zasadnutí Európskej rady a ktorá sa týkala plánu vymedzujúceho a
usmerňujúceho politiku EÚ vo vzťahu k partnerským krajinám južného
Stredozemia, sa v správe o realizácii Partnerstva pre demokraciu a spoločnú
prosperitu s južným Stredozemím, ktorá sprevádza toto spoločné
oznámenie, stanovujú vytýčené ciele, nástroje ktoré treba uplatniť na
ich dosiahnutie a opatrenia, ktoré sa majú vykonať v období do konca roka
2013. Pokiaľ ide o susedské krajiny z východnej
Európy, bolo možné zaznamenať intenzívnejšiu regionálnu spoluprácu v
otázke riadenia hraníc, a to v kontexte pomocnej hraničnej misie EÚ pre Moldavskú
republiku a Ukrajinu (EUBAM) a projektu na južnom Kaukaze s názvom
Integrované riadenie hraníc na južnom Kaukaze (SCIBM). Podrobnejšie informácie
o činnostiach, ktoré sa majú rozvíjať v rámci Východného
partnerstva, sa uvádzajú v spoločnom oznámení o pláne pre Východné
partnerstvo. Závery V máji minulého roka EÚ ukončila proces
zásadnej revízie svojej európskej susedskej politiky. Reagovala tak na viaceré
výzvy, ktoré pred ňou stáli: bolo potrebné podporiť
demokratizačné procesy, ktoré zasiahli celý južný susedský región EÚ, a
európske ambície niektorých partnerských krajín z regiónu východnej Európy; súčasne
bolo nevyhnuté prehĺbiť Východné partnerstvo a využiť
príležitosti, ktoré prinieslo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Po
roku možno na základe tohto posúdenia konštatovať sľubný vývoj.
Susedský región EÚ je dnes vo viacerých ohľadoch omnoho demokratickejší a
otvorenejší ako pred rokom. Nový prístup EÚ v rámci európskej susedskej
politiky je dobre etablovaný. Väčšina partnerských krajín naň
zareagovala pozitívne, a niekoľko krajín je pripravených s ešte
väčším nasadením realizovať politické a hospodárske reformy a
prehĺbiť svoje vzťahy s EÚ. Nachádzame sa však v prechodnom období.
Partnerské krajiny pracujú na nových ústavách, vytvárajú nové inštitúcie,
formujú vnútroštátny konsenzus na podporu procesu demokratickej transformácie a
volia si nových čelných predstaviteľov. Tento proces prinesie nové
výzvy a v niektorých prípadoch aj napätie. Pochopiteľne,
niektoré krajiny budú musieť v rámci týchto vnútroštátnych procesov
pokročiť, aby mohli v plnom rozsahu pokračovať v dialógu
s EÚ o reformách a v rokovaniach, ktoré by mohli otvoriť dvere pre
silnejšie obchodné väzby, hlbšiu hospodársku a sektorovú integráciu a pre
jednoduchšiu mobilitu. V takejto situácii je dôležité, aby EÚ plnila
záväzky, ktoré prevzala voči svojmu južnému susedskému regiónu, a aby
posilnila svoju angažovanosť v rámci regiónu východnej Európy. Únia tým
prispeje aj k vlastnej bezpečnosti a prosperite. Dôveryhodnosť EÚ ako
globálneho partnera tak bude do značnej miery závisieť od toho,
či bude vo svojom susedskom regióne schopná konať s
rozhodnosťou. Z tohto dôvodu a aj napriek ekonomickým ťažkostiam musí
EÚ zostať otvorenou a aktívnou smerom von, musí ďalej
posilňovať susedské vzťahy a rozhodne podporovať
úsilie svojich partnerov zamerané na prehĺbenie demokracie
a prosperity vo svojich krajinách, čo prispeje aj k ich väčšej
stabilite. [1] KOM(2011) 303 z 25.5.2011. [2] Toto spoločné oznámenie sprevádza 12 správ o
pokroku dosiahnutom v rámci vykonávania ESP za rok 2011 zo strany 12
partnerských krajín, s ktorými bol dohodnutý akčný plán ESP, resp.
rovnocenný dokument, ďalej dve správy o pokroku vypracované so zameraním
na regióny, v ktorých sa skúma pokrok dosiahnutý počas roka 2011 v rámci
Východného partnerstva a v rámci Partnerstva pre demokraciu a spoločnú
prosperitu, ako aj štatistická príloha. [3] Z toho je 1 miliarda EUR určená južným susedským
krajinám a 150 miliónov EUR susedským krajinám z východnej Európy. [4] Program SPRING (Podpora partnerstvu, reformám a
inkluzívnemu rastu); EaPIC (Program pre integráciu a spoluprácu v rámci
Východného partnerstva). [5] KOM (2012) … z 15.05.2012, Východné partnerstvo: plán
opatrení na obdobie do samitu na jeseň 2013. [6] Medzi charakteristické prvky pevných a
udržateľných demokracií patria: slobodné a spravodlivé
voľby, sloboda združovania, prejavu a zhromažďovania
a sloboda tlače a médií, právny štát spravovaný nezávislým
súdnictvom a právo na spravodlivý proces, boj proti korupcii,
bezpečnosť a reforma odvetvia presadzovania práva (vrátane
policajných zložiek) a vytvorenie mechanizmov demokratickej kontroly nad
ozbrojenými a bezpečnostnými zložkami. [7] KOM(2011) 200 z 8.3.2011. [8] Z toho je 1 miliarda EUR určená južným susedským
krajinám a 150 miliónov EUR susedským krajinám z východnej Európy. [9] Komisia v decembri 2011 prijala návrh rozhodnutia
Európskeho parlamentu a Rady o ratifikácii predmetných zmien a doplnení zo
strany EÚ [KOM (2011) 905 z 21.12.2011]. [10] KOM (2011) 500 v konečnom znení z 29.6.2011,
„Rozpočet stratégie Európa 2020“. [11] Arménsko, Moldavská republika, Ukrajina a v budúcnosti možno
aj Egypt a Gruzínsko. [12] Pozri najmä oznámenie Komisie s názvom „EÚ a jej susedné
regióny: obnovená koncepcia spolupráce v oblasti dopravy“, KOM(2011) 415 zo
7.7.2011 a oznámenie s názvom „Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov
s partnermi za hranicami EÚ“, KOM(2011) 539 zo 7.9.2011.