This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012DC0727
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Moving Youth into Employment
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Dostať mladých do zamestnania
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Dostať mladých do zamestnania
/* COM/2012/0727 final */
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
COR Opinion | C2013/218/01 |
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Dostať mladých do zamestnania /* COM/2012/0727 final */
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU,
RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Dostať mladých do zamestnania I. Úvod Kríza,
v ktorej sa Európa nachádza od roku 2008, má mimoriadne závažný
a čoraz väčší vplyv na životy mladých ľudí: miera
nezamestnaných mladých ľudí dosiahla v prvom štvrťroku 2012
hodnotu 22,7 %, čo je dvakrát viac ako u dospelých[1], a nádej na zlepšenie je
v nedohľadne. Okrem bezprostredných vplyvov krízy sa prechod zo školy
do zamestnania predlžuje a komplikuje aj v dôsledku štrukturálnych
problémov v systéme vzdelávania a na trhu práce. Mladí ľudia sú
už príliš dlho v zložitejšej situácii ako dospelí. Nezamestnanosť
v mladom veku môže mať dlhotrvajúci negatívny účinok
a pôsobiť odradzujúco. Okrem vyššieho rizika nezamestnanosti
v budúcnosti čelia títo mladí ľudia aj rizikám sociálneho
vylúčenia, chudoby a vzniku zdravotných problémov[2]. Preto je nevyhnutné
bezodkladne prijať účinné opatrenia. Pred
rokom prijala Komisia iniciatívu „Príležitosti pre mladých“[3], v ktorej vyzvala EÚ
a členské štáty, aby podnikli kroky na zlepšenie zamestnanosti
mladých ľudí. V snahe výraznejšie podporiť mládež
a zvýšiť finančné zdroje určené na politické opatrenia boli
použité prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, z ktorých sú dnes
financované investičné projekty. Tak Európska rada[4], ako aj Európsky parlament[5] medzitým opätovne zdôraznili
kľúčový význam a naliehavosť riešenia nezamestnanosti
mladých, pričom upozornili na potenciál iniciatív týkajúcich sa záruk pre
mladých ľudí a rámca kvality pre stáže. Komisia nedávno prijala balík
opatrení nazvaný „Prehodnotenie vzdelávania“[6]. V
tomto oznámení, ako aj v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie[7], sú uvedené opatrenia prijaté
na úrovni EÚ a na vnútroštátnych úrovniach na účely vykonávania iniciatívy
„Príležitosti pre mladých“ (vrátane údajov z 28 krajín). Oznámenie zároveň
opisuje ďalšie konkrétne iniciatívy navrhnuté Komisiou, ktoré začnú
členské štáty a sociálni partneri realizovať v snahe
riešiť rôzne krátkodobé a štrukturálne problémy súvisiace s krízou
v oblasti zamestnanosti mládeže. Mladí
ľudia sú na svojej ceste zo školy do zamestnania vystavení viacerým
problémom. V mnohých krajinách majú mladí ľudia problémy nájsť
si stabilné pracovné miesto z dôvodov neúčinnej regulácie trhu práce
alebo slabého fungovania príslušných inštitúcií. Príliš mnoho ich potom,
čo opustia školu alebo sa trápia hľadaním zamestnania, zostáva
bez pomoci. Priaznivejšie výsledky trhu práce možno pozorovať
v krajinách s vysokým podielom študentov absolvujúcich kvalitnú prax
alebo pracovnú stáž ako súčasť ich prvotného vzdelania
a odbornej prípravy, alebo v krajinách s dobre fungujúcim
systémom učňovskej prípravy[8].
Pri riešení nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami u
mladých ľudí na miestnej úrovni môže pomôcť aj geografická mobilita.
V tabuľke 1 je uvedený prehľad typov opatrení, ktoré môžu
pomôcť pri riešení každého z uvedených problémov. Jednotlivé
iniciatívy prezentované Komisiou sú potom podrobne opísané v nasledujúcich
odsekoch. Tabuľka
č. 1: Problémy súvisiace so zamestnanosťou mládeže uvádzané v
tomto balíku opatrení a návrh ich možných riešení na úrovni EÚ Problém || Možné riešenie || Činnosti / nástroje na úrovni EÚ mladí ľudia čelia problémom pri hľadaní stabilného uplatnenia na trhu práce || prijať opatrenia na podporu integrácie mladých ľudí do trhu práce ako napr. uľahčovanie prechodu zo školy do zamestnania, reforma regulačného rámca trhu práce / príslušných inštitúcií tak, aby sa viac orientovali na zvýšenie zamestnanosti a riešenie segmentácie trhu práce || prijať a vykonávať príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny v kontexte európskeho semestra (časť III a príloha II pracovného dokumentu útvarov Komisie) mladí ľudia, najmä zo zraniteľných a znevýhodnených skupín, ktorí opustia školu alebo zamestnanie; rastúca dlhodobá nezamestnanosť a neaktivita || vytvoriť systém záruk pre mladých ľudí; efektívne využívať finančné prostriedky z ESF na jeho realizáciu || podporovať systém záruk pre mladých (aj výmenou osvedčených postupov; finančnými prostriedkami z ESF) à Komisia navrhuje odporúčanie Rady o zavedení systému záruk pre mladých“ (časť IV) problematický prechod zo školy do zamestnania || rozšíriť ponuku kvalitných stáží a učňovskej prípravy || prijať rozhodné kroky na podporu kvalitných stáží a učňovskej prípravy: à Komisia začína druhú fázu konzultácií so sociálnymi partnermi o rámci kvality pre stáže (časť V.1.) à Komisia založí Európske združenie učňovskej prípravy (časť V.2.) veľký počet voľných prac. miest popri vysokej miere nezamestnanosti, rastúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami aj v závislosti od geografickej polohy || znížiť množstvo prekážok v mobilite a umožniť spoločnostiam prijímať do zamestnania pracovníkov, učňov a stážistov z iných krajín EÚ || posilniť finančné nástroje EÚ na mobilitu v rámci Únie à Komisia začne v prvej polovici roku 2013 konzultácie so zainteresovanými stranami o budúcom programe pracovných miest EURES pre mladých ľudí (časť V.3.) II. Zhoršujúce sa vyhliadky mladých ľudí na zamestnanie
Miera nezamestnanosti u mladých ľudí[9] je
viac ako dvakrát vyššia než u dospelých (22,7 % v porovnaní
s 9,2 % v treťom štvrťroku 2012)
a v posledných štyroch rokoch dramaticky vzrástla. Podobný stúpajúci
trend možno pozorovať aj v prípade podielov nezamestnanosti[10]. Mladí ľudia sú
obyčajne tí poslední, ktorých príjmu do zamestnania, a tí prví,
ktorých prepustia. Dlhodobá nezamestnanosť[11] je ďaleko vyššia
u mladých ľudí a v priebehu krízy rýchlo narastá:
v období od 2008 do 2012 sa miera zvýšila o 3,7 percentuálneho
bodu (na 7,3 % mladej pracovnej sily) v porovnaní s nárastom
o 1,8 bodu u dospelých (na 4,3 %). Celková miera
zamestnanosti[12]
u mladých ľudí klesla za posledné štyri roky takmer
o päť percentuálnych bodov (z 37,3 % na 32,8 %), čo je
trikrát viac ako u dospelých. Šance mladých ľudí bez práce nájsť si zamestnanie sú malé. Iba 29,7 % nezamestnaných osôb vo veku od 15 do 24 rokov
v roku 2010 si v roku 2011 našlo prácu, čo je za posledné roky
pokles o takmer 10 %[13].
Keď si mladí ľudia nájdu prácu, ich pracovné miesta sú
zväčša menej stabilné. Mladí ľudia sú
nadmerne zastúpení v prípade krátkodobého zamestnávania a práce na kratší
pracovný čas[14]:
v roku 2012 pracovalo 42 % mladých zamestnancov so zmluvou
na krátkodobé zamestnanie (štyrikrát viac ako dospelých) a 32 % na
kratší pracovný čas (takmer dvojnásobok miery u dospelých)[15]. Mladé ženy sa skôr stretávajú
s neistým začiatkom a ich postavenie je ešte neistejšie,
keď kombinujú krátkodobé zamestnanie s prácou na kratší pracovný
čas[16].
Krátkodobé pracovné miesta môžu byť odrazovým mostíkom k trvalému
zamestnaniu, ale ich výskyt v takom nadmernom množstve vyvoláva
hospodárske a sociálne obavy a svedčí o nefunkčných
trhoch práce. Prechod od zmluvy na krátkodobé zamestnanie na trvalú pracovnú
zmluvu môže byť ešte ťažší v krajinách s prísnymi právnymi predpismi
na ochranu zamestnania a vysokou segmentáciou trhu práce[17]. Osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou sú
vysoko rizikovou skupinou: 54,2 % osôb
s predčasne ukončenou školskou dochádzkou a odbornou
prípravou v EÚ je bez práce, pričom 70 % z nich chce
pracovať. Prípady predčasného ukončenia školskej dochádzky sú
častejšie u osôb narodených v zahraničí
a u mužov. Nedávny vývoj dokazuje, že priepasť medzi oboma
skupinami sa prehlbuje, čo v budúcnosti ovplyvní ich možnosti
uchytiť sa na trhu práce. Rastú obavy z rezignácie mladých ľudí: 12,4 % neaktívnych mladých ľudí chce pracovať, no
napriek tomu si v druhom štvrťroku 2012 nehľadalo zamestnanie[18]. Navyše percento mladých
ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani zapojení do procesu vzdelávania alebo
odbornej prípravy (tzv. NEET), stúpa. V roku 2011 patrilo do
kategórie NEET 12,9 % mladých, čo je o 2 percentuálne body
viac ako pred štyrmi rokmi[19].
Na európskom trhu práce existuje výrazný nesúlad medzi ponúkanými a
požadovanými zručnosťami. Mnohí mladí
pracovníci nadobudli formálne kvalifikácie prevyšujúce potreby daného
pracovného miesta, ktoré môžu získať (tzv. podzamestnanosť), no
napriek tomu sú ich zručnosti v porovnaní so staršími pracovníkmi
skôr nedostačujúce (miera zhody)[20].
Hoci osoby s nízkou úrovňou zručností sú z hľadiska
nezamestnanosti stále tou najrizikovejšou skupinou[21], mladí s vysokou
úrovňou zručností zaznamenali najvýraznejší pokles zamestnanosti (9,5
percentuálneho bodu, čo je takmer dvakrát viac ako u osôb s nízkou
úrovňou zručností). Dokonca aj ľudia s vysokou úrovňou
zručností sú dnes stále viac ohrozovaní dlhodobou nezamestnanosťou.
Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami je stále
zložitejším problémom pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, ako aj
pre schopnosť Únie vyrovnávať sa so spoločenskými
výzvami[22]. Napriek kríze existujú v EÚ viac ako dva milióny voľných
pracovných miest, často preto, že na miestnom
trhu práce chýbajú pracovníci s požadovanými zručnosťami. Okrem toho
aj odvetvia s výrazným potenciálom tvorby pracovných miest ako „zelené“
hospodárstvo, zdravotná starostlivosť a IKT budú v najbližších
rokoch potrebovať stále viac kvalifikovaných pracovných síl.
V predbežnej analýze pohybu pracovných síl na rok 2011 bola potvrdená
zvýšená mobilita ľudí z krajín južnej Európy na sever, hoci pohyb
pracovných síl zostával stále obmedzený. Nedostatok cenovo dostupného bývania,
príp. skúseností s prácou v zahraničí, slabá znalosť cudzích
jazykov, slabá znalosť miestnych právnych predpisov a práv
pracovníkov, ako aj ťažkosti s uznávaním kvalifikácií – to
sú všetko faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú mobilitu. Hoci
vyhliadky mladých ľudí v EÚ na zamestnanie sú vo všeobecnosti
neuspokojivé, závažnosť tohto problému sa v jednotlivých krajinách
EÚ výrazne líši. Miery nezamestnanosti[23]
v krajinách s najhoršími výsledkami sú viac ako päťkrát vyššie
ako v krajinách s najlepšími výsledkami. Za posledný rok sa miera
nezamestnanosti v mnohých krajinách zvýšila na viac ako 30 %
a v Grécku a Španielsku na vyše 50 %. Iba v štyroch
krajinách bola miera nezamestnanosti pod 15 %.
III. Rok po iniciatíve
„Príležitosti pre mladých“
Kým sa na úrovni EÚ realizujú akcie... Realizácia
18 akcií na úrovni EÚ plánovaná v rámci iniciatívy „Príležitosti pre mladých“
(IPM) výrazne pokročila[24].
Komisia zabezpečuje technickú pomoc z Európskeho sociálneho fondu,
aby pomohla pri vytváraní systémov typu podobného učňovskému
vzdelávaniu, cezhraničnej vzdelávacej mobilite a sociálnych
inovačných projektoch zameraných na mládež. Takisto rozširuje možnosti
dobrovoľníckej práce a financovania cezhraničných stáží a
podnikateľských výmen. Podporuje mobilitu na trhu práce najmä
prostredníctvom iniciatív ako „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“
a analyzuje opatrenia prijaté v Európe na boj
s nezamestnanosťou mládeže a zlepšenie vzdelávania
a odbornej prípravy. Obrázok č. 1: Miery nezamestnanosti mládeže
(vo veku od 12 do 24 rokov) a medziročné zmeny, september 2012 ...rovnako aj členské štáty prijímajú
opatrenia... Mnohé členské štáty
prijali kroky na zvýšenie zamestnanosti mladých, vypracovali plány
zamestnanosti mládeže a zintenzívnili programy v oblasti vzdelávania
a odbornej prípravy reakciu tak na návštevy zástupcov krajín z
„akčného tímu“[25],
ako aj na výsledky bilaterálnych rokovaní organizovaných po spustení IPM.
Nezamestnaní mladí ľudia sú väčšinou tou hlavnou cieľovou
skupinou, ktorej sú určené opatrenia veľkého rozsahu týkajúce sa
zamestnanosti. V sprievodnom dokumente útvarov Komisie[26] sú uvedené karty údajov
jednotlivých krajín s opisom opatrení prijatých všetkými 27 členskými
štátmi EÚ a Chorvátskom. Medzi podporné opatrenia obyčajne patria
dotácie na mzdy, pomoc pri hľadaní zamestnania, stáže a ďalšie
vzdelávanie, ktoré sú v niektorých prípadoch sprevádzané reformami na obmedzenie
segmentácie trhu prácu. Vývoj v oblasti učňovského vzdelávania
je už menej jednotný: kým niektoré členské štáty majú dobre fungujúce
duálne systémy učňovského vzdelávania, iné ich iba začínajú
postupne zavádzať. Opatrenia na podporu podnikania a zakladania
vlastných firiem u mladých získavajú vo väčšine členských
štátov na význame[27]. Príklady využitia prerozdelených finančných prostriedkov z ESF členskými štátmi v krajinách z akčného tímu[28]: · ES: 294,2 milióna EUR presmerovaných na opatrenia v oblasti podpory zamestnateľnosti mladých ľudí, podpory verejných služieb zamestnanosti pri vytváraní politík trhu práce zameraných aj na mladých, ako aj na opatrenia sprísňujúce boj s predčasným ukončením školskej dochádzky a podporujúce odborné vzdelávanie. · IT: 1 miliarda EUR presmerovaných do oblasti podpory vzdelávania a zamestnanosti v južných regiónoch vrátane boja s predčasným ukončením školskej dochádzky. · IE: 25 miliónov EUR presmerovaných v snahe do konca roku 2013 zachovať 3 700 miest v odbornej príprave pre osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou. · LT: 18,3 milióna EUR presmerovaných v snahe zdvojnásobiť v najbližších dvoch rokoch počet nezamestnaných mladých ľudí využívajúcich priamu podporu EÚ na 21 000. · PT: rozhodnutie prerozdeliť 143,3 milióna EUR na podporu opatrení, akými sú napr. stáže, ktoré sú súčasťou programu „Impulso Jovem“, určených 89 510 mladým ľuďom · SK: 70 miliónov EUR prerozdelených na tvorbu 13 000 pracovných miest v regiónoch Slovenska, ktoré sú najviac postihnuté nezamestnanosťou, z ktorých väčšia časť je určená mladým ľuďom, využitím čiastočnej úhrady nákladov práce. · EL: prerozdelenie 250 miliónov EUR; pripravuje sa akčný plán, ktorý má poskytovať odbornú prípravu, pracovné skúsenosti, zamestnanie a podnikateľské príležitosti 333 000 mladým ľuďom. · LV: 26,3 milióna EUR vyčlenených zo štátneho rozpočtu na realizáciu činností ESF zameraných na konkurencieschopnosť a zamestnanosť mládeže. ...využívajú poskytnuté finančné
prostriedky... Európsky sociálny
fond (ESF) je hlavným nástrojom podporujúcim opatrenia veľkého rozsahu
zamerané na zamestnanosť mládeže na úrovni EÚ, pričom niekoľko
„mládežníckych“ programov je podporovaných aj z iných fondov EÚ ako napr.
z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho poľnohospodárskeho
fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Celkovo bolo za uplynulých 12 mesiacov
v rámci IPM vyčlenených v ôsmich krajinách z akčného tímu
najmenej 10 miliárd EUR na prerozdelenie, príp. rýchlejšie dosiahnutie
výsledkov v oblastiach ako dotácie na pracovné miesta, odborné vzdelávanie
a prevencia predčasného ukončovania školskej dochádzky. Najmenej
56 000 MSP a ďalších 658 000 mladých ľudí bude
môcť využívať tieto nedávne zmeny v programoch finančnej
podpory. 21 členských
štátov už presmerovalo veľké množstvo zdrojov v rámci svojich
operačných programov, ako aj medzi nimi z ESF, EFRR a/alebo EPFRV do
oblasti zvyšovania zamestnateľnosti pracovníkov a boja proti
nezamestnanosti mládeže a jej prevencie. Prioritou v súčasnosti
zostáva plne realizovať zmenené programy finančnej podpory na úrovni
členských štátov. ...a vidia riešenie svojich štrukturálnych výziev
prostredníctvom európskeho semestra. Európske semestre
a odporúčania pre jednotlivé krajiny sú politické nástroje
na posilnenie správy vecí verejných a zlepšenie koordinácie
hospodárskych politík na úrovni EÚ. Poskytujú rámec pre multilaterálny
dohľad nad politikou zamestnanosti a štrukturálnymi reformami
a hodnotia pokrok, ktorý EÚ dosahuje pri napĺňaní svojich
cieľov v rámci stratégie Európa 2020. V roku 2012 boli
takmer pre všetky členské štáty vypracované individuálne odporúčania
zamerané konkrétne na zlepšenie situácie mladých ľudí na trhu práce.
V sprievodnom dokumente útvarov Komisie[29]
je uvedený podrobný prehľad odporúčaní zameraných na mládež[30]. V ročnom
prieskume rastu 2013 (RPR)[31],
ktorým sa začína Európsky semester 2013, sa zdôrazňuje, že
členské štáty by mali urobiť viac v boji
s nezamestnanosťou, mali by zlepšiť zamestnateľnosť
a podporovať prístup mladých ľudí k pracovným miestam,
príp. ich návrat do sveta práce. IV. Zabezpečiť
prechod zo školy do zamestnania všetkým mladým ľuďom: systém záruk
pre mladých
A. Záruky pre mladých... Je nevyhnutné
investovať do ľudského kapitálu, ktorí predstavujú mladí Európania,
aby bolo možné vyriešiť súčasnú hlbokú krízu nezamestnanosti mládeže
a získavať výhody z udržateľného a inkluzívneho rastu
v stredno- a dlhodobom horizonte. Vzhľadom na problémy,
ktoré majú mladí ľudia pri prechode zo školy do zamestnania, Komisia
vyzýva členské štáty, aby čo najskôr zaviedli systém záruk pre
mladých a zároveň, podporovaná niekoľkými signálmi
z Európskej rady, predkladá návrh na odporúčanie Rady[32]. Systém záruk pre
mladých je nástroj, ktorý treba zaviesť komplexným a holistickým
spôsobom zaručujúcim mladým ľuďom kvalitnú ponuku práce,
ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch
mesiacov po odchode zo školy alebo strate zamestnania. Podrobnosti
o štruktúre systému záruk pre mladých, o jeho nákladoch
a výhodách, ako aj o tom, ako z neho urobiť úspešný nástroj
sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je priložený k návrhu
na odporúčanie Rady[33].
V prílohách k pracovnému dokumentu útvarov Komisie sú opísané opatrenia
podporujúce zamestnanosť mladých ľudí, ktoré už členské štáty
prijali, ako aj príklady činností a intervencií, ktoré možno
podporiť z ESF. Systém záruk pre
mladých musí vychádzať z podporných opatrení v týchto šiestich
oblastiach: rozvíjanie prístupu na báze partnerstva, aktivačné opatrenia a
opatrenia na včasnú intervenciu, opatrenia umožňujúce integráciu trhu
práce, využívanie štrukturálnych fondov EÚ, hodnotenie a sústavné
zlepšovanie systému záruk pre mladých a jeho rýchla realizácia. Komisia
necháva členským štátom priestor na vymedzenie inštitucionálneho rámca,
ktorým sa spomínané záruky budú poskytovať. ...prináša
dlhodobé výhody... Systém záruk pre
mladých si vyžiada finančné náklady. Ich výška bude závisieť od
okolností v danom štáte a od spôsobu, akým bude systém záruk zavedený
a realizovaný. Náklady budú vyššie v krajinách s vysokou mierou
NEET alebo nezamestnanosti mládeže. Rozhodovať bude aj to, ako dlho budú
mladí ľudia bez práce, ale i to, kedy je možné začať
uplatňovať existujúce podporné opatrenia (napr. riadne vyškolení
zamestnanci verejných služieb zamestnanosti schopní riešiť potreby mladých
ľudí). Tieto náklady budú
však nižšie v porovnaní s dlhodobými nákladmi, ktoré si vyžadujú
nezamestnanosť, neaktivita a strata produktivity[34]. To znamená, že
návratnosť investícii do systému záruk pre mladých[35] bude pozitívna. Nezamestnanosť
v mladom veku má dlhodobo negatívny vplyv (tzv. „odradzujúci účinok“)
tak na budúcu výšku príjmov, ako aj na budúce riziko nezamestnanosti.
Systém záruk pre mladých, ktorý mladým ľuďom poskytuje reálne,
hmatateľné príležitosti, im pomôže vyhnúť sa dlhodobej
a škodlivej absencii na trhu práce, ochráni a zvýši ich ľudský
potenciál, zachová ich vyhliadky na zamestnanie a kariérny rast
a zvýši ich mzdový potenciál, t. j. všetko to, čo je potrebné
k zvýšeniu dopytu a celkových ekonomických výsledkov v nasledujúcich
rokoch. V ročnom
prieskume rastu 2013 Komisia tvrdí, že investície do vzdelávania by sa mali
zoradiť podľa priorít a, pokiaľ je to možné, sprísniť
tak, aby sa zaručila efektívnosť vynakladania týchto prostriedkov.
Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj zachovaniu alebo rozšíreniu
rozsahu pôsobnosti a efektívnosti služieb zamestnania a politík
aktívneho trhu práce, akými sú odborná príprava nezamestnaných a systém záruk
pre mladých. Ak dnes
investujeme do získavania tých správnych zručností, mladí ľudia budú
môcť zaplniť voľné pracovné miesta a vytvárať
ekonomickú hodnotu. Ak vezmeme do úvahy riziko marginalizácie
a rezignácie, tak musíme myslieť aj na to, aby sme mladým
ľuďom dali perspektívu, vďaka ktorej budú môcť
dôverovať verejným orgánom, vládnym štruktúram a spoločnosti. ...ktoré bude EÚ
finančne podporovať. Členské štáty
s vysokou mierou nezamestnanosti sú väčšinou štátmi, ktoré musia
riešiť vážnejšie problémy týkajúce sa udržateľnosti verejných
financií. EÚ už dnes môže finančne podporiť členské štáty pri
realizácii systému záruk pre mladých prostredníctvom finančných nástrojov
politiky súdržnosti a predovšetkým cez ESF. Komisia bude vyzývať
členské štáty, aby tieto i budúce finančné nástroje čo najlepšie
využili. V návrhu
viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, ktorý
predkladá Komisia, je zdôraznená úloha ESF ako kľúčového nástroja EÚ
na investovanie do ľudského kapitálu. Navrhuje sa v ňom
prideliť ESF najmenej 25 % budúcich finančných prostriedkov
z politiky súdržnosti, pričom aspoň 20 % z týchto
prostriedkov sa vyčlení na politiky sociálneho začlenenia.
Zamestnanosť mladých ľudí možno riešiť v rámci
niekoľkých investičných priorít ESF, pričom sa navrhuje venovať
osobitnú pozornosť udržateľnej integrácii mladých z kategórie
NEET do pracovného trhu. V. Cielené
iniciatívy EÚ
Okrem iniciatívy
zriadiť záruku pre mladých sú v tejto časti predstavené tri
cielené iniciatívy Komisie týkajúce sa kvalitných stáží, podpory
učňovského vzdelávania v EÚ a uľahčovania
mobility mladým ľuďom. 1. Rámec
kvality pre stáže Stáže môžu pomôcť pri zvyšovaní zamestnanosti mladých ľudí... Stáže,
ktoré majú v priebehu štúdia alebo po ňom umožňovať
určité množstvo hodín praxe priamo na pracovisku, sú stále
častejšie vnímané mladými ľuďmi ako súčasť ich pracovnej
kariéry. Vďaka nim si často môžu zvýšiť svoju atraktívnosť
pre zamestnávateľa, pričom stáže zároveň ponúkajú množstvo výhod
aj zapojeným pracoviskám napr. môžu vyriešiť ich problém s nesúladom
medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, získať
aktuálne odborné poznatky a uľahčiť im budúci nábor pracovníkov. Komisia
bude aj naďalej poskytovať finančnú podporu prostredníctvom ESF
tým členským štátom, ktoré budú chcieť zvýšiť zamestnanosť
mladých ľudí využívaním systému stáží. ...za predpokladu, že sú kvalitné... Je
nevyhnutné zabezpečiť pre mladých ľudí prechodné obdobia napr.
vo forme stáží, ktoré im umožnia rozvíjať sa a čo najrýchlejšie
získať stabilné uplatnenie na trhu práce. Na druhej strane však musí
ísť o dostatočne kvalitné stáže tak z hľadiska obsahu
výučby, ako aj primeraných pracovných podmienok. Existuje riziko zneužitia
stáží ako zdroja lacnej alebo bezplatnej pracovnej sily a keďže ich
význam na deprimovanom trhu práce neustále rastie, môže dôjsť
k bludnému kruhu vytvárania neistých pracovných miest či skôr
k demotivácii mladých ľudí v ich rozhodnutí zapojiť sa
do stáží. Mnohým stážam chýba kvalitný obsah výučby a/alebo adekvátna
sociálna ochrana a kompenzácia/odmeňovanie, najmä pokiaľ ide
o stáže na otvorenom trhu[36]. Rozdiel v odmeňovaní mužov
a žien existuje aj v prípade stáží: mnoho žien pracuje na pozíciách,
ktoré sú slabo platené, príp. neplatené. Obavy
o kvalitu stáží boli na politickej úrovni vyslovené už niekoľkokrát:
V roku 2010 vyzval Európsky parlament Komisiu, aby navrhla európsku chartu
kvality stáží[37],
pričom Rada požiadala Komisiu o poradenstvo v otázke podmienok
kvalitných stáží[38].
... a pritom sa podporia aj medzinárodné stáže. Medzinárodné
stáže ponúkajú množstvo výhod, no stále sú malé rozšírené. Chýbajúce usmernenia
a štruktúrovaný rámec kvality evidentne brzdia rozvoj medzinárodných stáží.
Medzi prekážky brániace v medzinárodných stážach patrí chýbajúca
transparentnosť a jednoduchá dostupnosť informácií
o právnych a úradných podmienkach a takisto problém
s hľadaním a výberom hostiteľských organizácií. Navyše, ak
vezmeme do úvahy investície spojené s odcestovaním do zahraničia,
náklady v prípade neúspešnej stáže sú vyššie
pre zahraničných stážistov a zložitejšia je aj ich snaha o zmenu
hostiteľskej organizácie. Návrhom
Komisie na modernizáciu smernice o uznávaní odborných kvalifikácií[39] sa jej rozsah pôsobnosti
rozširuje o stáže absolvované v inom členskom štáte. Napriek
tomu sa smernica uplatňuje len v prípade stáží, ktoré sú podmienkou
prístupu k regulovanej profesii, a nie stáží na otvorenom trhu, kde
vznikajú najčastejšie problémy. Sociálni partneri sú kľúčom k zabezpečeniu
kvalitných stáží V apríli
2012 Komisia spustila verejné konzultácie[40]
o rámci kvality pre stáže. Po verejných konzultáciách nasledovala
v septembri 2012 prvá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi. Obe
konzultácie prejavili zhodu, pokiaľ ide o užitočnosť stáží,
ale upozornili na nedostatok kvality a rozšírené zneužívanie stážistov
v celej Európe, a tým potvrdili nevyhnutnosť opatrení potrebných
na vyriešenie týchto problémov. Objavili sa však protichodné názory
na rozsah a možnú formu týchto opatrení. Komisia
v súčasnosti čaká na vyjadrenia sociálnych partnerov
v zmysle článku 154 ZFEÚ k obsahu plánovaných opatrení na úrovni
EÚ, aby mohla rámec kvality[41]
prijať. Komisia
svoj návrh predloží v roku 2013 za predpokladu, že sociálni partneri
nepožiadajú o ďalšie rokovania. 2. Európske
združenie učňovského vzdelávania Správne navrhnuté
systémy učňovského vzdelávania uľahčujú prechod zo školy
do zamestnania... „Podnikové“ systémy
učňovského vzdelávania (známe aj ako „duálne“ alebo „dvojcestné“
učňovské vzdelávanie) umožňujú mladým ľuďom
získať pracovné skúsenosti a praktické zručnosti vďaka
pracovnej zmluve v podniku a zároveň teoretické poznatky, ktoré
obyčajne zabezpečuje vzdelávacia inštitúcia. V niektorých
členských štátoch existuje niekoľko dobrých príkladov optimálneho
využitia systému učňovského vzdelávania na uľahčenie prechodu
zo školy do zamestnania. Potreba zlepšiť
ponuku a kvalitu učňovského vzdelávania je všeobecne známa:
v roku 2012 adresovala Rada individuálne odporúčania siedmim
členským štátom v otázke učňovského a trom
v otázke odborného vzdelávania. Aj v iných členských štátoch by
sa dalo urobiť mnohé na zlepšenie fungovania systémov učňovského
vzdelávania a lepšieho využitia finančnej podpory z ESF na tento
účel. Faktory úspechu
akéhokoľvek systému učňovskej prípravy možno rozdeliť do
troch základných skupín: po prvé, rozhodujúce pre učňovské
vzdelávanie sú efektívne partnerstvá medzi školami / inštitúciami
odborného vzdelávania a prípravy. Takéto školy musia vytvárať siete
s miestnymi podnikmi. V širšom kontexte treba užšie zapojiť
sociálnych partnerov, aby učňovské vzdelávanie vždy kráčalo
s dobou a ponúkalo zručnosti zodpovedajúce aktuálnym potrebám.
Normy odborného vzdelávania a práce je potrebné pravidelne revidovať
a aktualizovať, pričom sociálnym partnerom musí patriť
pevné miesto pri ich pripomienkovaní. Po druhé, nadobudnuté kvalifikácie i
vzdelávací proces by mali zaručovať vysokú kvalitu, aby bolo možné
naplno využiť potenciál učňovského vzdelávania
a zaručiť uznanie tohto modelu ako hodnotnej vzdelávacej dráhy,
ktoré platí aj za hranicami, a zároveň ako odrazového mostíka
k pracovným miestam pre ľudí s vysokou úrovňou
kvalifikácií. Po tretie, učňovské vzdelávanie by sa malo
zaradiť do národných a regionálnych systémov vzdelávania
a odbornej prípravy a malo by sa riadiť jasným regulačným
rámcom. Tento rámec by mal objasňovať práva, povinnosti a mieru
zodpovednosti každej zo zúčastnených strán a podporovať
spoluprácu a záväzky širokého spektra zainteresovaných strán.
A napokon je dôležité zdôrazniť, že mladí ľudia, ktorí
predčasne ukončili školskú dochádzku, príp. hrozí, že tak
urobia, potrebujú zvláštnu podporu pri rozhodovaní sa pre učňovskú
prípravu. ...vyžadujú si zapojenie
zamestnávateľov... Správne riadenie
praktickej výučby predpokladá pomer nákladov a výhod, ktorý je
dostatočne atraktívny, aby pritiahol zamestnávateľov. Praktická
výučba môže existovať iba v krajine, v ktorej sa podarí pre
tento koncept získať podniky, ktoré ponúknu miesta pre učňov,
študentské stáže alebo spoluprácu so školami. Regulačný rámec
by mal zamestnávateľom zabezpečiť primerané stimuly, aby ponúkli
dostatočný počet miest pre učňov. Mal by riešiť
špecifické potreby MSP, ktoré trápia osobité výzvy a obmedzené zdroje.
Stimuly môžu mať finančný charakter ako napr. v podobe
daňových zliav, dotácií a pod., ale aj nefinančný napr. vo forme
prístupu k niektorým podporným službám, ako je pomáhať podnikom so
starostlivosťou o učňov. Na tento účel môže dobre
slúžiť podpora z ERFF určená MSP. Podpora
učňovského vzdelávania, ktoré je okrem iného vynikajúcim spôsobom,
ako posúdiť možných kandidátov na nové pracovné miesta, prináša širokú
škálu hospodárskych výhod v dlhodobom horizonte a zároveň je
prejavom sociálnej zodpovednosti. ...a môžu získať výraznejšiu podporu
vďaka EÚ. Keďže je
dôležité čo najskôr zvýšiť kvalitu a ponuku učňovského
vzdelávania a podporovať spoluprácu členských štátov
v rámci škôl odborného vzdelávania a prípravy, Komisia založí
Európske združenie učňovského vzdelávania. Komisia
už ocenila skutočnosť, že dobrá spolupráca medzi všetkými
zainteresovanými stranami je základom úspechu takýchto iniciatív[42]. Toto
združenie spojí zástupcov zainteresovaných strán z radov orgánov,
podnikateľov a sociálnych partnerov, výskumných pracovníkov
z oblasti odborného školstva a prípravy, ako aj zástupcov mladých
ľudí. Zároveň zastreší rôzne formy
existujúcich opatrení a bude propagovať výhody a úspešné systémy
učňovského vzdelávania a spôsoby, akými sa dajú vybudovať.
Združenie by tiež malo pomáhať s prípravou spoločných
učebných plánov duálneho odborného vzdelávania pre rozličné profesie,
uľahčovať uznávanie učňovského vzdelania absolvovaného
v zahraničí a presadzovať vhodný regulačný rámec. V rámci
združenia bude Komisia presadzovať aj národné partnerstvá na prípravu
duálneho vzdelávania. Tie by mali spájať
zástupcov podnikateľskej sféry, orgány zodpovedné za vzdelávanie
a zamestnávanie, riadiace orgány ESF a sociálnych partnerov
v snahe určiť, akým spôsobom je možné zdôrazniť úlohu
učňovského vzdelávania na trhu práce a v systéme vzdelávania
členských štátov a ako možno prostriedky z ESF pridelené danej
krajine použiť na vypracovanie návrhu a na realizáciu systémov
duálneho vzdelávania. Na úrovni
jednotlivých odvetví už prebiehajú činnosti podobného zamerania akým je
združenie učňovskej prípravy. Takéto združenie na úrovni EÚ vzniká
v oblasti IKT[43].
3. Mobilita
mladých ľudí
Zvýšená mobilita môže ponúknuť viac pracovných príležitostí... Veľké
rozdiely v mierach nezamestnanosti mladých ľudí a
zároveň rastúci počet voľných pracovných miest
v niektorých členských štátoch potvrdzujú skutočnosť, že
mobilita v rámci EÚ môže mladým ľuďom zabezpečiť
prístup k väčšiemu množstvu pracovných príležitostí. Medzinárodné
odborné a učňovské vzdelávanie ponúka v tomto smere
množstvo výhod a zároveň možnosť vyskúšať si prácu v inej
krajine bez toho, aby sa človek musel hneď zaviazať k dlhodobému
zamestnaniu. Avšak tieto výhody sa len málo využívajú. To je v príkrom
kontraste s otvorenosťou voči mobilite, ktorú vo všeobecnosti
mladí ľudia proklamujú, ako aj s úspechom programov zameraných na
zahraničnú výmenu študentov napr. Erasmus a Leonardo. ...ktoré sú podporované nástrojmi EÚ... Nedávne
rozhodnutie týkajúce sa siete EURES[44],
ktorým sa táto európska sieť pracovných miest mení na nástroj
orientovaný na výsledky pri hľadaní správnych kandidátov a ich
umiestňovaní, priamo ovplyvňuje životy mladých ľudí, pretože
dochádza k rozšíreniu siete tak, aby pokrývala aj učňovské
vzdelávanie formou práce v danej profesii a stáže na pracovisku.
Okrem toho plánuje Komisia ďalej rozvinúť svoju iniciatívu „Tvoje
prvé pracovné miesto EURES“, aby pomáhala občanom EÚ vo veku od 18 do 30
rokov nájsť si zamestnanie v inom členskom štáte. Iniciatíva
kombinuje personalizované vyhľadávanie vhodných pracovných miest
a služby umiestňovania do zamestnania s finančnými stimulmi
EÚ (príspevky na cestovné náklady v prípade pracovných pohovorov,
činnosti súvisiace so zaučením pred nástupom do práce
a integráciou do zamestnania). Komisia chce na týchto krokoch stavať
spustením iniciatívy týkajúcej sa verejných služieb zamestnanosti v roku
2013 na zlepšenie fungovania európskeho trhu práce. Takéto služby by mali
zohrávať významnejšiu úlohu pri objavovaní všetkých pracovných
príležitostí, ktoré možno vytvoriť vďaka pracovnej mobilite
v rámci EÚ, ako aj v úsilí zaručiť občanom EÚ, najmä
tým mladým, vyhliadky na zamestnanie. Tým sa európsky trh práce stane
efektívnejším, pretože sa obmedzí riziko výraznejšieho nesúladu medzi
ponúkanými a požadovanými zručnosťami a pomôže pri riešení nedostatku
pracovných síl a zručností v budúcnosti. ...ale vyžaduje si ešte veľa úsilia. Vzhľadom
na naliehavosť problému nezamestnanosti mládeže je v každom prípade
potrebné vyvinúť ďalšie úsilie. Komisia sa obráti na rozpočtový
orgán EÚ, aby v roku 2013 a v nasledujúcich rokoch
zabezpečil dostupnosť primeraných zdrojov na sústavnú podporu
systémov cielenej mobility ako napr. „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“
a takisto na verejné služby zamestnanosti v členských
štátoch, aby ďalej rozvíjali programy v rámci siete EURES
a premietli ich do svojej každodennej práce. Vytváranie
lepšie cielených a individualizovaných činností pre všetkých
uchádzačov o zamestnanie vrátane mladých ľudí sa musí stať
prioritou blízkej budúcnosti. V roku 2013 Komisia ako súčasť
budúcej vetvy programu EURES v oblasti sociálnej zmeny a inovácie
v tomto zmysle posúdi životaschopnosť programu rozšírenej ponuky
pracovných miest pre mladých zo siete EURES, pričom bude
vychádzať zo skúseností nadobudnutých v iniciatíve „Tvoje prvé
pracovné miesto EURES“ a v oblasti vzdelávania (Erasmus, Leonardo da
Vinci). Týmto spôsobom by sa mohli podporiť mladí ľudia pri
hľadaní a získavaní zamestnania, pracovných skúseností,
učňovského vzdelávania a stáží v inom členskom štáte[45].
VI. Ako
ďalej
Napriek mnohým snahám
zo strany EÚ i členských štátov sa vyhliadky mladých Európanov na
zamestnanie v posledných rokoch výrazne zhoršili. Preto je nevyhnutné
rázne a rýchlo zakročiť. V tomto oznámení ponúkla Komisia
analýzu súčasného stavu a prehľad opatrení, ktoré je možné
prijať prostredníctvom nástrojov politiky zamestnanosti, tak na úrovni EÚ,
ako aj členských štátov, aby sa tento stav zmenil. Je potrebné konať
spoločne, vybudovať silné a dôveryhodné partnerstvá so všetkými
zainteresovanými stranami, či už ide o služby zamestnanosti, vzdelávacie
inštitúcie, sociálnych partnerov, zamestnávateľov alebo mládežnícke
organizácie. V stávke je sociálna a hospodárska budúcnosť Európy.
Komisia: ·
nalieha na členské štáty, aby urýchlene
prijali návrh odporúčania Rady o zavedení systému záruk pre mladých,
ktorý je súčasťou tohto balíka, a tento nástroj zaviedli
v priebehu roka 2013, ·
vyzýva sociálnych partnerov, aby pokračovali
v práci na zavedení rámca kvality pre stáže, aby mohli stáže mladým
ľuďom poskytovať kvalitné pracovné skúsenosti za bezpečných
podmienok, ·
založí Európske združenie učňovského
vzdelávania na zvýšenie kvality a ponuky učňovskej prípravy
a podporu národných partnerstiev v rámci duálnych systémov odborného
vzdelávania a ·
v prvej polovici roka 2013 začne
konzultácie so zainteresovanými stranami o obsahu programu pracovných
miest EURES pre mladých ľudí a predstaví iniciatívu, vďaka
ktorej dostanú nástroje EÚ v oblasti mobility, finančné prostriedky
i riadenie systému štruktúrovanejší základ zodpovedajúci ich významu. [1] Hlavné ukazovatele zisťovania stavu pracovných síl
Eurostatom, sezónne upravené štvrťročné údaje; za mladých
ľudí sa považujú osoby mladšie ako 25, za dospelých staršie ako 25 rokov. [2] Situácia mladých ľudí (sprievodná správa EÚ
o mládeži) SWD(2012)257 z 10. septembra 2012. [3] KOM(2011) 933 z 20. decembra 2011. [4] Závery Európskej rady, EUCO76/12 z 29. júna 2012 a
EUCO 156/12 z 19. októbra 2012. [5] Uznesenie Európskeho parlamentu o iniciatíve
„Príležitosti pre mladých“ (2012/2617(RSP)) z 24. mája 2012. [6] KOM(2012) 669 z 20. novembra 2012. Rámec
koordinovaného európskeho úsilia vo vzdelávaní, odbornej príprave
a zamestnanosti mladých tvoria aj závery Rady o európskej spolupráci v
oblasti vzdelávania a odbornej prípravy („ET 2020“) (2009/C 119/02 z 28.
mája 2009) a Stratégia EÚ pre mládež (KOM(2009) 200 z 27. apríla 2009). [7] SWD(2012) 406 z 5. decembra 2012. [8] Štúdia komplexného prehľadu organizácie stáži
v členských štátoch, Európska komisia 2012, Poskytovanie
učňovského vzdelávania v členských štátoch Európskej únie,
Európska komisia, 2012. [9] Hlavné ukazovatele zisťovania stavu pracovných síl
Eurostatom, sezónne upravené štvrťročné údaje; za mladých
ľudí sa považujú osoby mladšie ako 25, za dospelých staršie ako 25 rokov. [10] Podiel nezamestnanosti (vymedzený ako pomer nezamestnaných
mladých ľudí k celej mladej populácii) zahŕňa
aj veľkú neaktívnu skupinu tejto vekovej skupiny najmä v oblasti
vzdelávania, a preto poskytuje ucelenejší obraz o šírke problému
nezamestnanosti. Tento podiel je relevantný pri porovnávaní krajín s veľkými
rozdielmi v neaktivite mládeže (viac podrobností sa uvádza v kapitole
1 správy Európskej komisie o zamestnanosti v Európe 2007). [11] Zisťovania stavu pracovných síl Eurostatom,
štvrťročné sezónne neupravené údaje (lfsq_pganws) a (lfsq_upgal)
za druhý štvrťrok. Mladí vo veku 15 až 24 a dospelí od 25 do 64
rokov. [12] Zisťovania stavu pracovných síl Eurostatom,
štvrťročné sezónne neupravené údaje (lfsq_eppqa) a (lfsq_etpga)
za druhý štvrťrok. Mladí vo veku 15 až 24 a dospelí od 25 do 64
rokov. [13] Údaje z 13 európskych krajín. Európska komisia,
očakávaný „Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe 2012“. [14] Porovnaj poznámku pod čiarou č. 12. [15] Porovnaj poznámku pod čiarou č. 12. [16] Výpočty Európskej siete odborníkov na rovnosť
pohlaví založené na ad-hoc module prechodu zo školy do zamestnania
v rámci zisťovania pracovných síl v roku 2009. [17] Na duálnych trhoch práce existuje veľké množstvo
zmlúv na krátkodobé zamestnanie, väčšinou v prípade mladých
pracovníkov, spolu s určitým množstvom pracovných zmlúv na
neurčitý čas, ktoré ponúkajú oveľa väčšiu istotu
zamestnania. Zistilo sa, že zozdiely v ochrane zamestnaneckých práv medzi
zmluvami na krátkodobé zamestnanie a zmluvami na neurčitý čas sú
kľúčovým zdrojom segmentácie. [18] Zisťovania stavu pracovných síl Eurostatom,
štvrťročné sezónne neupravené údaje [lfsq_igaww] za druhý
štvrťrok. Mladí vo veku 15 až 24 rokov, okrem odpovedí „neviem
odpovedať“. [19] Štatistiky zisťovania stavu pracovných síl Eurostatu,
[edat_lfse_20]. [20] Očakávaný „Vývoj zamestnanosti a sociálnej situácie v
Európe 2012“ (ESDE). [21] Osoby s nízkou úrovňou zručností sú
z hľadiska nezamestnanosti stále tou najrizikovejšou skupinou
a ich vyhliadky sa budú podľa všetkého zhoršovať. Podľa
prognózy zručností Cedefop (http://www.cedefop.europa.eu/EN/about-cedefop/projects/forecasting-skill-demand-and-supply/skills-forecasts.aspx),
sa počet dostupných pracovných miest v EÚ pre ľudí
s max. nižším sekundárnym vzdelaním, ktorý už v období rokov 2000 až
2010 klesol o 20,4 %, zníži medzi rokmi 2010 a 2020 o ďalších
18,9 %. [22] Aktualizácia oznámenia o priemyselnej
politike – COM(2012) 582 z 10. októbra 2012. Napríklad,
do roku 2015 bude v EÚ 700 000 voľných miest pre ľudí
z oblasti IKT (pozri správu Európskej komisie „Anticipating the
Evolution of the Supply and Demand of e-Skills in Europe (2010-2015),
Empirica a IDC Europe, 2009. Aktualizovaná prognóza prezentovaná na európskej
konferencii o elektronických zručnostiach v Bruseli 13. decembra
2011). Riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými
zručnosťami je veľmi dôležité aj v oblasti zdravotnej
a sociálnej starostlivosti a „zeleného“ hospodárstva. [23] Hlavné ukazovatele zisťovania stavu pracovných síl
Eurostatom, sezónne upravené údaje za druhý štvrťrok; za mladých
ľudí sa považujú osoby mladšie ako 25 rokov. [24] Podrobnosti o už prijatých opatreniach, ako aj o
ďalších krokoch je možné nájsť v sprievodnom pracovnom dokumente
útvarov Komisie, SWD(2012) 406 z 5. decembra 2012. [25] Na neformálnom zasadnutí Európskej rady 30. januára 2012
predseda Komisie Barroso navrhol pilotnú akciu na pomoc ôsmim
členským štátom s najvyššími mierami nezamestnanosti mládeže
v snahe presunúť niektoré z im pridelených štrukturálnych fondov
EÚ na boj s nezamestnanosťou mládeže. [26] SWD(2012) 406 z 5. decembra 2012. [27] Samostatnú zárobkovú činnosť vníma čoraz
viac mladých ľudí ako možnú kariérnu voľbu, pozri aj Vzdelávanie v
oblasti podnikania na školách v Európe, Európska komisia, 2012. [28] Číselné údaje v tejto tabuľke sú predbežné
a vychádzajú z informácií z novembra 2012. [29] SWD(2012) 406 z 5. decembra 2012. [30] Okrem toho je súčasťou balíka, ktorým Komisia
spúšťa Európsky semester 2013, aj Spoločná správa
o zamestnanosti (príloha k oznámeniu COM(2012) 750 z 28. novembra
2012), ktorá stavia na ročnom prieskume rastu a rozširuje ho.
Vychádza zo zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe,
z vykonávania európskych usmernení, ako aj z výsledkov preskúmania
národných programov reforiem, ktoré viedli v roku 2012 k vypracovaniu
odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a takisto z hodnotenia ich
doterajšej realizácie. [31] COM(2012) 750 z 28. novembra 2012. [32] Návrh na odporúčanie Rady o zavedení systému
záruk pre mladých, COM(2012) 729 z 5. decembra 2012. [33] SWD(2012) 409 z 5. decembra 2012. [34] Ročné náklady na mladých ľudí, ktorí nemajú
zamestnanie a nie sú zapojení do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy sa
v súčasnosti v Európe odhadujú na 1,2 % HDP,
t. j. 153 miliárd eur, pozri: Eurofound (2012), NEETs – Young
people not in employment, education, or training: Characteristics, costs and
policy responses in Europe(Mladí ľudia bez práce, vzdelávania a odbornej
prípravy: charakteristika, náklady a politické riešenia v Európe), Úrad pre
publikácie Európskej únie, Luxemburg. [35] Investície do systému záruk pre mladých nepatria do
kategórie tvorby hrubého fixného kapitálu v národných účtoch. [36] Štúdia komplexného prehľadu poskytovaných stáží
v členských štátoch EÚ, Európska komisia (2012). [37] „Podpora prístupu mládeže na trh práce, posilnenie
postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy“, EP 2009/2221(INI),
14.6.2010 [38] Závery Rady zo 17. 6. 2011. [39] Návrh smernice, ktorou sa mení a dopĺňa
smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie
o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o
vnútornom trhu, KOM(2011) 883 v konečnom znení z 19.
decembra 2011. [40] SWD(2012) 99, 18.4.2012. [41] COM(2012) 728 z 5.12.2012. [42] COM(2012) 669 z 20. novembra 2012. [43] Cieľom „Veľkej koalície za pracovné miesta
v oblasti IKT“ je spojiť zainteresované strany a spoločne
riešiť nedostatok pracovných síl a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými
zručnosťami, ktoré sú charakteristické pre trh práce
s odborníkmi na IKT. [44] C(2012) 8548 z 26. novembra 2012. [45] Komisia takisto plánuje predstaviť iniciatívu
zavedenia preukazu „Mládež v pohybe“ na podporu mobility mladých
ľudí.