52012DC0702

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Ochrana podnikov pred zavádzajúcimi marketingovými praktikami a zabezpečenie účinného uplatňovania Revízia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame

1.           Úvod

Jednotný trh EÚ je motorom rastu a poskytuje spotrebiteľom väčší výber a lepšie ceny. Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast je cieľom stratégie Európa 2020[1]. Táto stratégia je vytvorená tak, aby pomohla Európe a podnikom vyjsť z krízy silnejší a vytvárať nové pracovné miesta. Všetky politiky EÚ sú zamerané na tento cieľ.

Reklama má silný hospodársky vplyv na podniky, keďže je kľúčovým prvkom každej obchodnej stratégie. Zároveň obchodníkom umožňuje prezentovať svoje výrobky a služby a je dôležitým prvkom pre komerčný úspech. Môže tiež posilniť hospodársku súťaž tým, že poskytne spotrebiteľom lepšie informácie a možnosť porovnávať výrobky. Na jednotnom trhu môžu podniky reklamným textom osloviť zákazníkov zo všetkých kútov Európy.

V obchodných vzťahoch zákazníci a konkurenčné podniky očakávajú, že spoločnosti budú používať pravdivé marketingové oznámenia a konať s odbornou starostlivosťou. Malé podniky – základ európskeho hospodárstva[2] – sú zvlášť citlivé na klamlivé marketingové postupy, pretože nemajú dostatočné zdroje na svoju ochranu. Potrebujú jasný a účinný rámec, ktorý zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž a poskytne účinné prostriedky na jeho presadzovanie.

Pravidlá EÚ o marketingu medzi podnikmi (B2B) majú za cieľ zabezpečiť, aby spoločnosti využívali pravdivú reklamu alebo marketing. Takéto ustanovenia vytvárajú potrebný regulačný rámec pre marketing medzi podnikmi, v rámci ktorého podniky majú vysoký stupeň zmluvnej slobody. Predovšetkým smernica o klamlivej a porovnávacej reklame[3] ustanovuje spoločnú minimálnu úroveň ochrany pred klamlivou reklamou pre obchodníkov v celej EÚ a takisto reguluje porovnávaciu reklamu.

Keďže čoraz viac reklamy sa presúva na internet, reklamné a marketingové postupy sa menia a môžu ovplyvniť tisíce podnikov na celom svete. Klamlivé marketingové praktiky, akými sú napríklad klamlivé adresárové spoločnosti[4], naďalej spôsobujú značné škody najmä malým a stredným podnikom. Komisia preto oznámila vo svojom preskúmaní iniciatívy „Small Business Act”[5] svoj zámer prehodnotiť fungovanie existujúcich pravidiel.

Vo všeobecnosti klamlivé marketingové praktiky spôsobujú zlyhanie trhu tým, že znižujú schopnosť podnikov rozhodnúť sa informovane a účinne. Narušenie hospodárskeho rozhodovania podnikov okrem toho vedie k narušeniu hospodárskej súťaže. Je to buď z dôvodu, že obchodník nekalým spôsobom získa zákazky na úkor čestných konkurentov alebo preto, že dotknuté podniky sú povinné platiť za zbytočné služby, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Okrem toho klamlivé marketingové postupy majú reťazový účinok na spotrebiteľov, pretože musia platiť viac za výrobky a služby.

Toto oznámenie poskytuje prehľad o tom, ako sa smernica o klamlivej a porovnávacej reklame v súčasnosti vykonáva v členských štátoch, identifikuje problémy v spôsobe jej uplatňovania a predstavuje plány na revíziu smernice v budúcnosti.

2.           smernica a jej implementácia v členských štátoch

2.1.        Rozvoj a rozsah pôsobnosti pravidiel EÚ o reklame v obchodných vzťahoch

Smernica o klamlivej a porovnávacej reklame je horizontálny nástroj, ktorý sa používa na všetku reklamu medzi podnikmi. Definuje reklamu veľmi široko ako každé oznámenie alebo znázornenie, ktorého cieľom je propagovať tovar a služby bez uvedenia formy. To zahŕňa klasickú reklamu aj ostatné typy marketingových postupov. Smernica stanovuje minimálne právne normy ochrany, ktoré sa vzťahujú na všetky transakcie medzi podnikmi v celej EÚ, pričom ponecháva členským štátom možnosť stanoviť vyššiu úroveň ochrany.

V smernici sa takisto ustanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa porovnávacej reklamy[6], pričom sú stanovené podmienky pre posúdenie, kedy je takáto reklama povolená[7]. Cieľom je zabezpečiť, aby porovnávacia reklama „porovnávala porovnateľné“, bola objektívna, neznevažovala a nediskreditovala ochranné známky iných podnikov a aby neviedla k zámene medzi obchodníkmi.

Opatrenia EÚ v tejto oblasti siahajú do roku 1984, kedy bola prijatá prvá smernica o klamlivej reklame[8] s cieľom chrániť spotrebiteľov aj podniky. Z oveľa rozsiahlejšej oblasti nekalej súťaže a nekalých obchodných praktík bola smernica pôvodne obmedzená na dôležitú oblasť reklamy. Mnoho členských štátov však už malo ustanovenia proti klamlivej reklame, a preto zmeny zavedené do právnych systémov na základe smernice boli obmedzené. Pravidlá boli zmenené a doplnené v roku 1997 tak, aby zahŕňali plne harmonizované ustanovenia o porovnávacej reklame[9] vzhľadom na skutočnosť, že právne predpisy členských štátov o porovnávacej reklame boli značne odlišné[10], čo znamenalo prekážku pre voľný pohyb tovaru a služieb a narúšalo hospodársku súťaž.

V roku 2005 smernica o nekalých obchodných praktikách[11] vytvorila osobitný komplexný právny rámec ochrany spotrebiteľov pred všetkými formami nekalých obchodných praktík pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie, uplatňovaný na všetky reklamné praktiky, ktoré poškodzujú ekonomické záujmy spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či to bude mať vplyv na záujmy určitého konkurenta. Smernica o nekalých obchodných praktikách obmedzila rozsah pôsobnosti smernice o klamlivej a porovnávacej reklame na situácie, kde je reklama adresovaná výlučne podnikom. Ustanovenia o porovnávacej reklame však zostali relevantné pre transakcie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, pretože umožňujú všeobecne posúdiť, či je porovnávacia reklama zákonná.

Pôvodná smernica o klamlivej a porovnávacej reklame a jej následné zmeny a doplnenia boli zhrnuté do novej smernice v roku 2006[12].

2.2.        Prehľad spôsobov implementácie smernice v členských štátoch

Smernica o klamlivej a porovnávacej reklame bola transponovaná v členských štátoch prostredníctvom rôznych právnych nástrojov, ako sú napríklad obchodné zákonníky, všeobecné právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa a právne predpisy v oblasti marketingu. Plne harmonizované pravidlá o porovnávacej reklame sa transponovali jednotným spôsobom. Podľa informácií, ktoré Komisia zozbierala o všetkých právnych systémoch členských štátov, existuje široký rozsah pravidiel, ktoré presahujú minimálnu celoeurópsku ochranu pred klamlivou reklamou.

Niektoré členské štáty sa rozhodli rozvinúť minimálne zákonné normy zakotvené v smernici o klamlivej a porovnávacej reklame a rozšírili úroveň ochrany, ktorú poskytuje smernica o nekalých obchodných praktikách, na vzťahy medzi podnikateľmi, buď čiastočne alebo v celom rozsahu. Najmä v Rakúsku, Dánsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a vo Švédsku sa vnútroštátne právne predpisov na ochranu spotrebiteľov proti nekalým obchodným postupom uplatňujú buď čiastočne alebo úplne na marketingové postupy týkajúce sa podnikania. Iné členské štáty zdôrazňujú zmluvnú slobodu a vyššiu mieru obozretnosti, ktoré sa očakávajú v transakciách medzi podnikmi a nepovažujú za nevhodné, aby podniky a spotrebitelia boli chránení rovnako. Napríklad v Českej republike, v Poľsku a v Spojenom kráľovstve príslušné právne predpisy o reklame medzi podnikmi poskytujú iba minimálnu ochranu ustanovenú v právnych predpisoch EÚ. Vo všeobecnosti si členské štáty zvolili rôzne modely na transpozíciu smernice[13].

V dôsledku toho sa úroveň ochrany pre európske podniky stále líši, pričom podniky si nie sú isté svojimi právami a povinnosťami v cezhraničných situáciách. Rozdiely medzi systémami ochrany spotrebiteľov a podnikov ďalej znejasňujú celkový obraz.

Pokiaľ ide o systémy presadzovania požiadavky, ktoré zaviedla smernica o klamlivej a porovnávacej reklame sú dosť obmedzené. Vo všeobecnosti je potrebné, aby členské štáty zabezpečili vytvorenie primeraných a účinných prostriedkov na boj proti klamlivej reklame a vynútenie dodržiavania ustanovení o porovnávacej reklame. Patrí sem aj povinnosť zaviesť možnosť právnych krokov proti neoprávnenej reklame, udelenie právomoci súdom nariadiť zastavenie alebo zákaz takejto reklamy, ako aj právomoci, ktoré by im umožňovali žiadať od zadávateľa reklamy, aby preukázal správnosť faktických tvrdení v reklame[14]. Členské štáty v súčasnosti túto smernicu uplatňujú na základe rôznych vnútroštátnych systémov. Zásadný rozdiel sa týka možnosti presadzovania právnych predpisov verejnými orgánmi. V niektorých členských štátoch môžu orgány prijať opatrenia proti podvodným obchodníkom, zatiaľ čo v iných členských štátoch len obete môže žiadať odškodnenie. Najmä v cezhraničnej reklame tieto rozdiely podstatne menia účinnú úroveň ochrany.

Presadzovanie právnych predpisov verejnými orgánmi voči obchodníkom používajúcim klamlivé obchodné postupy je možné v krajinách ako napr. Bulharsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Spojené kráľovstvo[15].

V ostatných členských štátov len dotknuté spoločnosti alebo osobitné združenia môžu iniciovať súdne konanie. Napríklad Rakúsko a Nemecko má systém súkromných samoregulačných združení, ktoré môžu podať žalobu voči obchodníkom na súdoch. Presadzovanie je založené na občianskoprávnych opatreniach a sankcie môžu zahŕňať rozhodnutie o vyhostení, príkaz na zdržanie sa určitého konania alebo náhradu škody. V Poľsku, Českej republike a Írsku je na dotknutej spoločnosti, aby žiadala o nápravu na súdoch a verejné orgány zasahujú iba v prípadoch, keď nekalé praktiky predstavujú trestný čin podľa trestného práva[16].

Okrem toho existuje významná judikatúra Európskeho súdneho dvora v oblasti klamlivej a porovnávacej reklamy[17]. Od roku 1984, keď bola prijatá smernica o klamlivej reklame, rozsudky Súdneho dvora poskytli viaceré dôležité objasnenia. Dôležité je, že Súdny dvor začal rozvíjať pojem „priemerný spotrebiteľ“. Neskôr bol tento pojem v roku 2005 kodifikovaný smernicou o nečestných obchodných postupoch, ktorá v súčasnosti upravuje reklamu vo vzťahoch medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi.

Podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povolená, okrem toho preskúmal Súdny dvor pri viacerých príležitostiach. Je to spôsobené skutočnosťou, že porovnávacia reklamy predstavovala novú formu marketingu v mnohých členských štátoch a bolo potrebné stanoviť jej hranice. Súdny dvor napríklad stanovil podmienku na porovnanie všeobecnej cenovej úrovne[18] a vyložil ustanovenia, pokiaľ ide o porovnávanie výrobkov s označením pôvodu[19].

3.           Verejné konzultácie a zistené problémy

Komisia uverejnila verejné konzultácie s cieľom získať podrobnejšie informácie o klamlivých marketingových postupoch a vyžiadala si podrobné informácie od členských štátov vo forme dotazníka[20].

Komisia v rámci tohto preskúmania získala nielen údaje o celkovej účinnosti a existujúcich problémoch pri uplatňovaní smernice, ale aj informácie o všeobecnejších otázkach týkajúcich sa marketingových postupov. Hodnotenie sa týkalo rôznych druhov komerčných oznamov vo vzťahoch medzi podnikmi, ktoré majú za svoj cieľ propagáciu tovarov a služieb[21].

Toto oznámenie sa zameriava na klamlivé marketingové postupy, ktoré zahŕňajú aj klamlivé reklamné a marketingové techniky, ktoré v rámci súčasnej definície nie sú jasne klasifikovateľné ako reklama. To sa týka napríklad situácií, v ktorých obchodný úmysel alebo totožnosť obchodníka je skrytá a oznámenie tvrdí, že sa jedná o jednoduchú aktualizáciu informácií alebo oznámenie zo strany príslušných orgánov.

Verejné konzultácie sa uskutočnili v období od 21. októbra 2011 do 16. decembra 2011, pričom bolo prijatých celkom 280 odpovedí. Dosiahla sa primeraná rovnováha, pokiaľ ide o geografické pokrytie[22] a druh respondentov (16 európskych združení, 10 vnútroštátnych orgánov, 41 podnikateľských organizácií, 142 podnikov 126 MSP a 38 občanov)[23].

3.1.        Najčastejšie klamlivé marketingové postupy

Veľká väčšina účastníkov sa vo svojich odpovediach zamerala na niekoľko klamlivých marketingových postupov, ktoré sa veľmi často uplatňujú cezhranične (niekedy označované za marketingové podvody prostredníctvom masových médií)[24].

Okrem najzávažnejších schém klamlivých adresárových spoločností[25] boli oznámené tieto zaužívané praktiky:

· Klamlivé platobné formuláre zamaskované ako faktúry za služby, ktoré si obchodník už objednal, aj keď to tak v skutočnosti nie je, alebo žiadosti o platbu, ktoré zdanlivo pochádzajú z verejných orgánov, napr. oficiálneho obchodného registra.

· Ponuky na rozšírenie názvov internetových domén (napr. rozšírenie na domény iných krajín), keď obchodník technikami marketingu prostredníctvom masových médií poskytne nepravdivé informácie a vyvíja psychologický tlak s cieľom uzavrieť zmluvu. Obchodník tvrdí, že jeho ponuka je výhodná, avšak v skutočnosti požaduje neprimerané ceny za jednoduchú registráciu domény, ktorú je možné jednoducho vykonať prostredníctvom oficiálnych poskytovateľov za oveľa nižšie ceny.

· Ponuky s cieľom rozšíriť ochranu ochranných známok používané obchodníkmi, ktorí využívajú zavádzajúcu reklamu a poskytujú nepravdivé informácie o povahe služby. V skutočnosti ochranné známky môžu udeliť len príslušné úrady a obchodník ponúka len uvedenie v zozname.

· Právne poradenstvo pomocou internetového servera založené na marketingovej schéme, kde ponuka služieb je založená výlučne na verejne prístupných bezplatnému databázach a obchodník poskytuje klamlivé informácie o povahe služby. Z tohto dôvodu nie je takmer žiadna pridaná hodnota, hoci účtovaná cena je vysoká.

· Zavádzajúci marketing v súvislosti s reklamou na sociálnych sieťach na základe postupov, ktoré sa zahŕňajú neprimerané ceny (napr. veľmi vysoká cena za kliknutie), zatiaľ čo v skutočnosti túto službu ponúkajú sociálne siete za oveľa nižšie sadzby.

V niektorých členských štátoch existuje problém obchodníkov, ktoré rozosielajú faktúry za služby údajne objednané cez telefón, pričom v skutočnosti nebola uzavretá zmluva.

Obmedzený počet spoločností, ktoré sa zúčastnili na konzultácii Komisie, sa sťažovali aj na klamlivé tvrdenia o ekologickosti[26], nekalých praktík porovnávacej reklamy, a všeobecnejšie na nedostatok informácií v predzmluvnej fáze vo vzťahoch medzi podnikmi, pričom jeden z nich má významnú trhovú silu.

Okrem toho zainteresované strany uviedli, že klamlivé marketingové postupy v on-line kontexte sú významným problémom a že došlo k zvýšeniu klamlivej cezhraničnej reklamy, ktorá ovplyvňuje podniky. Ako nový trend bol identifikovaný rastúci počet online systémov, ktoré majú vplyv na podniky na celom svete.

3.2.        Klamlivé adresárové spoločnosti

3.2.1.     Pôvod problému

Medzi zavádzajúcimi obchodnými praktikami, ktoré spôsobujú najviac problémov podnikom v Európe, sa otázka klamlivých adresárových spoločností zdá byť skutočne vážna. Tieto systémy nie sú žiadnou novinkou[27], používajú sa vo veľkom meradle a spôsobujú značné hospodárske škody. Napriek tomu však internet, nové masové marketingové nástroje[28] a nízke náklady na uverejňovanie zmenili rozsah problému v posledných rokoch. Najznámejší prevádzkovatelia tohto druhu marketingových techník môžu prostredníctvom masových médií údajne odoslať až 6 miliónov formulárov ročne.

Tento problém predstavuje základ dvoch uznesení Európskeho parlamentu, prijatých 16. decembra 2008[29] a 9. júna 2011[30], ktoré dôrazne vyzývajú na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi, preskúmanie smernice o klamlivej a porovnávacej reklame a lepšiu ochranu podnikov.

Tieto systémy môžu mať rôzne formy. Najčastejším postupom je, že klamlivé adresárové spoločnosti rozosielajú podnikom formuláre so žiadosťou o aktualizáciu údajov v ich zoznamoch, zdanlivo bezplatne. Ak však zástupca osloveného podniku podpíše formulár, dozvie sa, že podpísal zmluvu a bude mu fakturovaná ročná suma. Pokusy o odstúpenie od zmluvy sú zvyčajne zamietnuté a podniky sú často postihované pre údajné dlžné sumy agentúrami na vymáhanie pohľadávok.

Špecifická problematika klamlivých adresárových spoločností je dobrým príkladom širšieho problému rôznych klamlivých systémov zameraných na obchodníkov, najmä na malé a stredné podniky a nezávislých odborníkov, ako napríklad lekárov alebo inštalatérov.

3.2.2.     Údaje o rozsahu problému

Prieskum v rámci správy, vyžiadaný Európskym parlamentom v roku 2008, zdokumentoval viac ako 13 000 sťažností zo 16 členských štátov a uviedol, že tieto čísla sú iba „špičkou ľadovca“[31].

Viaceré členské štáty považujú problém klamlivých adresárových spoločností za závažný[32]. Napriek tomu len málo členských štátov má spoľahlivé údaje o skutočnom rozsahu problému. V Belgicku úrady prijali 460 sťažností v roku 2008, 1165 v roku 2009 a 1258 v roku 2010. V Spojenom kráľovstve išlo o 1318 sťažností v období rokov 2008 – 2010. České úrady poskytli údaje uvádzané vnútroštátnym združením na ochranu obchodníkov, ktoré odhaduje, že okolo 2000 ľudí bolo obeťami rôznych podvodov tohto typu v období rokov 2007 až 2010. V Maďarsku len nedávno podvod adresárovej spoločnosti veľkého rozsahu vzbudil značnú pozornosť médií. Zároveň však v niektorých členských štátoch ako je napr. Bulharsko, Cyprus, Lotyšsko a Rumunsko tento problém zdanlivo neexistuje alebo nie je hlásený.

Aj podniky tento problém považujú za závažný. Viac ako polovica odpovedí na verejné konzultácie prišla od podnikov priamo ovplyvnených klamlivými adresárovými schémami. MSP a nezávislí odborníci sú najzraniteľnejší, ale ovplyvnené sú aj iné typy podnikov a organizácií. Je veľmi ťažké posúdiť finančné škody spôsobené jednotlivým podnikom, ale je možné ich odhadnúť na 1000 EUR až 5 000 EUR ročne pre každý podnik.

Mnohé malé podniky takisto zdôrazňujú, že neustále trpia psychologickým obťažovaním. Už niekoľko rokov čelia hrozbe právnych krokov v zahraničnej jurisdikcii s rastúcimi „administratívnymi nákladmi“ a neustálym telefonátom zo strany agentúr vymáhajúcich dlhy, ktoré sú postihnutými osobami označované za podobné hrozbám. Niektorí respondenti boli schopní poskytnúť špecifické údaje, ktoré poukazovali na rozsah problému[33].

3.2.3.     Legislatívne a vykonávacie opatrenia proti klamlivým adresárovým spoločnostiam

Smernica o klamlivej a porovnávacej reklame sa vzťahuje na klamlivé adresárové systémy, ale niektoré orgány presadzovania práva vyslovili pochybnosti, či tieto postupy predstavujú reklamu, keďže v skutočnosti nie sú propagované takmer žiadne tovary ani služby a obchodný vzťah vzniká len zdanlivo. Uplatňovanie smernice a jej účinnosť preto zostávajú problémom. Na niektoré systémy boli podané žaloby na súd, ale zdá sa, že výsledky boli rôznorodé. V Dánsku a Rakúsku boli, vďaka účinnej spolupráci medzi obchodnými organizáciami a políciou, ako aj konzistentnosti judikatúry, tieto systémy takmer úplne odstránené na vnútroštátnej úrovni, ale cezhraničné postupy sú naďalej problémom. Orgány v Belgicku, Francúzsku a Španielsku takisto prijali opatrenia na presadzovanie pravidiel, ale najmä na vnútroštátnej úrovni.

Rakúsko[34] v roku 2000 a Belgicko[35] v roku 2011 do svojich právnych predpisov zaviedli osobitné právne ustanovenia, zamerané na praktiky klamlivých adresárových spoločností. Rakúsko podstatne znížilo existenciu tohto problému na vnútroštátnej úrovni, ale rakúske spoločnosti sú stále cieľom klamlivých obchodných postupov, ktoré majú pôvod v iných členských štátoch. V Holandsku bolo vytvorené miesto na pomoc obetiam marketingových podvodov, ktoré poskytuje právne poradenstvo obetiam.

3.3.        Všeobecné reakcie v rámci konzultácie

Legislatívna činnosť má širokú podporu zainteresovaných strán. Z verejných konzultácií vyplýva, že existuje veľmi výrazná potreba zvýšenej ochrany malých podniky a nezávislých odborníkov pred zavádzajúcimi marketingovými postupmi[36]. Okrem toho existuje konsenzus, že je potrebné vyvinúť postup spolupráce pri cezhraničných prípadoch klamlivej reklamy, keďže väčšina uviedla, že existujúce vykonávacie postupy nie sú účinné.

Podobné skúsenosti mali aj malé podniky, obchodné komory a verejné orgány[37]. Podobne silnú podporu má vytvorenie nástroja na úrovni EÚ na ochranu podnikov pred najškodlivejšími zavádzajúcimi marketingovými postupmi[38].

Konzultácie takisto poukazujú, že takmer žiadny členský štát doteraz nepodnikol cezhraničné opatrenia, pokiaľ ide o klamlivú reklamu. Viacero členských štátov sa domnieva, že je to dôsledok nedostatočne štruktúrovaného systému spolupráce a slabosti smernice o klamlivej a porovnávacej reklame, ktorá obsahuje len všeobecné ustanovenia pre posúdenie toho, či obchodné oznámenie je klamlivé[39].

4.           Posúdenie zo strany Komisie

Komisia uskutočnila dôkladné preskúmanie otázok týkajúcich sa obchodných postupov na základe verejných konzultácií, informácií získané od členských štátov a niekoľkých sťažností, a dospela k týmto záverom:

· Smernica o klamlivej a porovnávacej reklame[40] a existujúce systémy samoregulácie, ako sa uvádza v článku 6 uvedenej smernice, zrejme zabezpečujú pomerne pevný regulačný rámec pre značnú časť reklamného trhu medzi podnikateľmi. Vo viacerých členských štátoch podniky vytvorili dobrovoľné samoregulačné kódexy a normy pre reklamu, ktoré naozaj pomohli vytvoriť rovnaké podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž, pri definovaní osvedčených podnikateľských postupov a pri alternatívnych spôsoboch urovnávania sporov.

· Pretrvávanie niektorých rozsiahlych klamlivých schém však ukazuje, že existujúca kombinácia celoeurópskych pravidiel, kombinovaná so samoreguláciou, sa musí posilniť s cieľom riešiť niektoré jasne identifikovateľné podvody. Malé podniky sú najviac postihnuté týmito praktikami, keďže ich zraniteľnosť nie je veľmi odlišná od situácie spotrebiteľov. Zároveň sa vo vzťahoch medzi obchodnými spoločnosťami očakáva rovnaká úroveň opatrnosti zo strany malých podnikov a veľkých korporácií.

· Okrem toho by sa mala venovať osobitná pozornosť výkladu pravidiel porovnávacej reklamy, v ktorých sa postupne rozvinula dôležitá judikatúra Súdneho dvora.

4.1.        Marketingové praktiky, ktoré si vyžadujú legislatívne kroky na úrovni EÚ

Rozsah, pretrvávanie a finančné škody následkom určitých jasne klamlivých marketingových postupov na cezhraničnej aj vnútroštátnej úrovni je potrebné riešiť cielenejším a účinným spôsobom na úrovni EÚ.

Predovšetkým definícia reklamy v súčasnej smernici nie je dostatočne jasná na zabránenie súčasným zavádzajúcim marketingovým postupom ani na zohľadnenie budúceho vývoja. V smernici sa vymedzuje reklama vo všeobecnosti ako vyhlásenie v akejkoľvek forme s cieľom propagovať tovar alebo služby, avšak táto definícia môže byť nepresná, pokiaľ ide o marketingové praktiky zamaskované ako faktúra alebo povinná platba. Dotknutí obchodníci aj vnútroštátne výkonné orgány preto niekedy uznávajú len s ťažkosťami, že takéto praktiky sú „reklamou“ v zmysle smernice o klamlivej a porovnávacej reklame a nie sú schopní primeraným spôsobom využívať ju ako právny základ na prijatie opatrení.

Okrem toho test na určenie toho, či je určitá prax klamlivá neposkytuje dostatočnú právnu istotu na účely riešenia týchto jasne klamlivých schém[41], keďže je široký, všeobecný a možno ho interpretovať rôznymi spôsobmi a individuálne na základe posúdenia jednotlivých prípadov. Dodatočný osobitný zákaz škodlivých marketingových praktík, ako napríklad utajenia obchodného úmyslu oznámenia, v podobe „čiernej listiny“ by posilnil právnu istotu a úroveň ochrany bez toho, aby bola príliš ovplyvnená zmluvná sloboda vo vzťahoch medzi podnikmi.

Súčasná smernica nestanovuje postup cezhraničnej spolupráce[42], a preto vnútroštátne orgány nemajú formálny základ na to, aby požiadal o donucovacom opatrení z ich partnermi v iných členských štátoch. Okrem toho neexistujú nástroje na zdieľanie informácií o marketingových postupoch, ktoré majú vplyv na podnikanie v Európe.

V niektorých členských štátoch[43] orgány nemajú výkonné právomoci na zabránenie týmto postupom vo vzťahoch medzi podnikmi. V dôsledku toho v prípadoch cezhraničných klamlivých praktík obete musia podať nákladné občianskoprávne žaloby v zahraničných jurisdikciách. Aj keď klamlivé marketingové postupy sú rozsiahle a spôsobujú zásadné celkové finančné škody, jediná administratívna odozva spočíva vo vyšetrovaní podvodov, ktoré zrejme nie je schopné priniesť uspokojivé výsledky. Často je ťažké dokázať, že klamlivé praktiky sú podvodom v trestnoprávnom zmysle, keďže sa môže zdať, že výmenou sú poskytované služby.

Štátne orgány nemajú systém vzájomnej spolupráce a nie sú schopné žiadať donucovacie opatrenia od svojich partnerov v ostatných členských štátoch v prípade klamlivých marketingových postupov, ktoré ohrozujú kolektívne hospodárske záujmy podnikov. Účelom je neangažovať sa v rámci obchodných sporov a presadzovaní práv jednotlivých spoločností, ale zasahovať v prípadoch vážneho zlyhania trhu, ak rozšírené postupy môžu poškodiť európske podniky.

4.2.        Porovnávacia reklama

Hoci k porovnávacej reklame neodmysliteľne patrí riziko zavádzania s ohľadom na porovnávané výrobky a ich ceny, tento typ reklamy môže podporiť transparentnosť trhu a hospodárskej súťaže. Od prijatia smernice o porovnávacej reklame[44] sa vytvorila rozsiahla judikatúra týkajúca sa rozsahu porovnávacej reklamy.

Komisia na základe tejto judikatúry plánuje prehodnotiť rozsah pôsobnosti definície porovnávacej reklamy a jej vzťahu s niektorými právami duševného vlastníctva konkurentov. Oblasti, ktoré si môžu vyžadovať ďalšie objasnenie, súvisia s používaním ochranných známok konkurenta v porovnávacej reklame, porovnávaním výrobkov s označením pôvodu s tými, ktoré takéto označenie nemajú, ako aj s podmienkami, podľa ktorých reklama môže byť oprávnene založená na cenovom porovnaní týkajúcom sa výlučne určitých skupín výrobkov.

5.           Budúce kroky

Z hodnotenie Komisie týkajúceho sa problémov v súvislosti so smernicou o klamlivej a porovnávacej reklame vyplýva, že legislatívne opatrenie je potrebné, keďže súčasný právny rámec má viacero nedostatkov, a to pokiaľ ide o hmotné pravidlá aj presadzovanie (procedurálne pravidlá). Komisia má preto v úmysle predložiť návrh na zvýšenie ochrany podnikov pred cezhraničným klamlivými marketingovými postupmi. Tento návrh na zmenu a doplnenie smernice o klamlivej a porovnávacej reklame bude doplnený pripravovanou iniciatívou, ktorá sa týka nekalých obchodných praktík medzi podnikmi v maloobchodnom reťazci.

Táto revízia smernice sa zameria na osobitné oblasti, ktoré vyvolávajú obavy. Jej cieľom je objasniť vzájomné pôsobenie smernice so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Bude sa zameriavať aj na zvýšenie účinnosti cezhraničného presadzovania predpisov vrátane spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov, a na posilnenie kľúčových ustanovení. Bude reagovať na potreby podnikov, pričom nebude predstavovať žiadne zbytočné administratívne zaťaženie[45]. Komisia okrem toho posilní presadzovanie a s okamžitou účinnosťou vytvorí ad hoc pracovnú skupinu vnútroštátnych orgánov presadzovania práva.

5.1.        Zintenzívnenie presadzovania existujúcich pravidiel ako okamžité opatrenie

Bez ohľadu na obmedzenia súčasného legislatívneho rámca v súvislosti s klamlivými marketingovými praktikami medzi podnikmi sa Komisia bude naďalej usilovať o lepšie presadzovanie na základe existujúcich ustanovení.

Ako prvý krok súbežne s legislatívnou činnosťou Komisia zintenzívni presadzovanie smernice o klamlivej a porovnávacej reklame. Komisia na tento účel spoločne s členskými štátmi preskúma, aké opatrenia možno prijať v rámci existujúcich ustanovení s cieľom zlepšiť situáciu podnikov pred tým, ako nový návrh vstúpi do platnosti.

Komisia v nasledujúcich mesiacoch s cieľom uľahčiť spoluprácu členských štátov vytvorí ad hoc pracovnú skupinu vnútroštátnych orgánov presadzovania práva a kľúčových orgánov s cieľom výmeny informácií o rozsiahlych klamlivých marketingových postupoch a ďalej koordinovať činnosti v oblasti presadzovania právnych predpisov.

Európska komisia: - s okamžitou platnosťou zriadi ad hoc sieť orgánov s cieľom posilniť presadzovanie smernice o klamlivej a porovnávacej reklame, ako aj výmenu informácií.

5.2.        Predloženie legislatívneho návrhu

5.2.1.     Nové hmotnoprávne pravidlá o klamlivých marketingových postupoch

Popri lepšom presadzovaní a spolupráci si podniky jasne vyžadujú ďalšie hmotnoprávne pravidlá na objasnenie právneho postavenia a zamerané na najškodlivejšie klamlivé marketingové postupy, ktoré sa ich dotýkajú v celej Európe.

Predovšetkým by sa mal objasniť rozsah pôsobnosti smernice, aby sa všeobecné ustanovenie jednoznačne vzťahovalo na všetky typy klamlivých marketingových postupov a zakazuje ich.

Zavedenie novej definície klamlivých marketingových postupov objasní rozsah pôsobnosti smernice a bude lepšie slúžiť na ochranu podnikov, pretože bude lepšie riešiť situácie, v ktorých marketingový postup nie je ľahko rozpoznateľný ako klasická reklama. Tým sa odstránia nejasnosti a zabezpečí sa právna istota. Niektoré osobitné reklamné praktiky, ako napríklad tvrdenia o ekologickosti[46], si môžu takisto vyžadovať dodatočné, jasné definície s ohľadom na nahlásené klamlivé postupy v tejto oblasti[47].

Komisia okrem toho predpokladá, že sa posilní ochrana poskytovaná všeobecnými ustanoveniami v smernici zavedením ďalšej úrovne ochrany, ktorá uľahčí jasnejšie presadzovania predpisov vo forme čiernej listiny zakázaných klamlivých marketingových postupov. Legislatívne nástroje by preto v budúcnosti boli založené na dvojstupňovom systéme zákazov, pričom všeobecné ustanovenie by sa vzťahovalo sa na všetky klamlivé marketingové postupy a špecifická „čierna listina“ by obsahovala najviac škodlivé schémy vo vzťahoch medzi podnikmi.

Takáto „čierna listina“ by predovšetkým znamenala výslovný zákaz klamlivých obchodných postupov, ako napríklad zatajenie obchodného účelu oznámenia, totožnosti obchodníka alebo závažných informácií o dôsledkoch odpovede na oznámenie. Predstieranie, že faktúra alebo povinná platba je obchodným oznámením, by malo byť jasne zakázané. Komisia okrem toho preskúma riešenia na vnútroštátnej úrovni, ako napríklad v Rakúsku a Belgicku, kde špecifické ustanovenia zakazujú buď mnoho klamlivých marketingových postupov alebo výlučne praktiky klamlivých adresárových spoločností.

Komisia má v úmysle preskúmať možnosť posilnenia sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa uplatňujú podľa tejto smernice. Každý takýto nový návrh by od členských štátov vyžadoval, aby zabezpečili, že sankcie v prípade klamlivých marketingových postupov vo vzťahoch medzi podnikmi sú účinné, primerané a odrádzajúce[48].

Komisia okrem toho plánuje ďalšie objasnenie pravidiel týkajúcich sa porovnávacej reklamy, najmä pokiaľ ide o porovnávanie cien a vzťah medzi porovnávacou reklamou a právami duševného vlastníctva.

Európska komisia plánuje revíziu smernice s cieľom: - objasniť jej rozsah zavedením jasnejšej definície klamlivých obchodných postupov; - zaviesť „čiernu listinu“ najškodlivejších klamlivých marketingových postupov; - zaviesť účinné, primerané a odradzujúce sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na uplatňovanie tejto smernice; - objasniť určité aspekty porovnávacej reklamy na základe judikatúry Súdneho dvora.

5.2.2.     Nový postup pri spolupráci v rámci presadzovania pravidiel

Komisia s cieľom riešiť rozdiely vo vnútroštátnych systémoch presadzovania pravidiel a neprítomnosť základu pre účinnú cezhraničnú spoluprácu v súčasnej smernici má v úmysle vypracovať postup pri spolupráci v rámci presadzovania pravidiel v tejto oblasti, ktorý pri minimálnych dodatočných nákladoch umožní orgánom presadzovania práva účinne reagovať, pokiaľ sa cezhraničné problémy stanú systematickými, majú vplyv na kolektívny záujem podnikov v Európe a očividne porušujú pravidlá férového obchodovania a osvedčených obchodných postupov.

Komisia má preto v úmysle navrhnúť postup pri spolupráci v rámci presadzovania pravidiel, ktorý bude slúžiť na ochranu podnikov v oblasti klamlivých obchodných postupov.

V legislatívnom návrhu sa zavedie výslovný záväzok vzájomnej pomoci, aby sa vytvoril jasný základ pre cezhraničné opatrenia na presadzovanie práva. Špecifické ustanovenia okrem toho od členských štátov budú vyžadovať, aby určili orgány s ex officio právomocami na presadzovanie práva s cieľom zabezpečiť správnu a účinnú implementáciu smernice o klamlivej a porovnávacej reklame. To znamená, že členský štát by mohol rozšíriť právomoci existujúcich orgánov v oblasti ochrany spotrebiteľov alebo hospodárskej súťaže[49] a nepotreboval by zriadiť nové správne orgány. On-line žiadosť o výmenu žiadostí zabezpečí rýchlu, bezpečnú a účinnú spoluprácu bez veľkej dodatočnej záťaže a nákladov pre členské štáty. Existujúci informačný systém o vnútornom trhu (IMI) by mohol byť použitý na tento účel.

Komisia sa okrem toho bude usilovať o spoluprácu na medzinárodnej úrovni, aby sa zabezpečilo, že európske podniky nie sú predmetom klamlivých marketingových postupov s pôvodom mimo Európy[50].

Európska komisia má v kontexte legislatívnej revízie v úmysle: - vytvoriť postup pri spolupráci v rámci presadzovania pravidiel (sieť na presadzovanie práva), v rámci ktorého budú združené vnútroštátne orgány presadzovania práva s právomocou chrániť podniky, v rámci spolupráce v prípadoch cezhraničných klamlivých marketingových postupov; - zavedenie povinnosti vzájomnej pomoci členských štátov, ktorá zahŕňa výslovnú možnosť žiadať o opatrenia na presadzovanie práva v cezhraničných prípadoch; - zaviesť ustanovenia, ktoré sa od členských štátov vyžadujú, aby určili orgán presadzovania práva v oblasti marketingu medzi podnikmi.

6.           Záver

Malé a stredné podniky vytvorili 85 % nových pracovných miest v EÚ v rokoch 2002 až 2010[51]. Majú potenciál rásť a vytvárať nové pracovné miesta, čo je presne to, čo Európa potrebuje v časoch hospodárskej neistoty. S cieľom rozvíjať sa a expandovať na jednotnom trhu potrebujú všetky podniky priaznivé regulačné prostredie, ktoré nielen zabezpečí ich hospodársku slobodu, ale aj zaručí bezpečnosť v rámci transakcií s inými obchodníkmi. Malé podniky predovšetkým potrebujú základné zabezpečenie proti zavádzajúcim marketingovým postupom.

Komisia má preto v úmysle navrhnúť konkrétne zmeny smernice o klamlivej a porovnávacej reklame s cieľom odstrániť škodlivé klamlivé marketingové postupy v oblasti vzťahov medzi podnikmi, ako sú napríklad systémy klamlivých adresárových spoločností. Komisia na tento účel predloží cielený legislatívny návrh a zintenzívni kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa existujúce pravidlá riadne presadzovali.

[1]               Európa 2020 „Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020.

[2]               Malé a stredné podniky (MSP), pričom 9 z 10 MSP sú malé podniky s menej ako 10 zamestnancami.

[3]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21).

[4]               Pozri oddiel 3.2. Klamlivé adresárové spoločnosti sú obchodníci, ktorí používajú zavádzajúce marketingové postupy a posielajú formuláre podnikom na účely aktualizácie údajov v ich zoznamoch, zdanlivo bezplatne. Ak však zástupca podniku podpíše formulár, dozvie sa, že podpísal zmluvu a bude mu fakturovaná ročná suma.

[5]               Preskúmanie iniciatívy „ Small Business Act “ pre Európu, KOM (2011) 78.

[6]               Akákoľvek reklama, ktorá priamo alebo nepriamo identifikuje konkurentom alebo tovary alebo služby ponúkané konkurentom.

[7]               Podľa článku 1 smernica chráni proti klamlivej reklame iba podniky, avšak stanovuje podmienky pre porovnávaciu reklamu určenú pre spotrebiteľov aj podniky.

[8]               Smernica Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klamlivej reklamy. Ú. v. ES L 250, 19.9.1984, s. 17.

[9]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS.

[10]             Zatiaľ čo v Dánsku, vo Švédsku a v Spojenom kráľovstve bola porovnávacia reklama pomerne rozšírená a vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku bola výslovne povolená na základe vnútroštátnej judikatúry, aj keď reštriktívnym spôsobom. V Luxembursku bola považovaná za prejav nekalej konkurencie a v Portugalsku podliehala ad hoc systému schvaľovania.

[11]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), Ú. v. EÚ L149, 11.6.2005, s.22.

[12]             Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame; Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.

[13]             V Bulharsku ustanovenia o klamlivej a porovnávacej reklame sú zahrnuté do zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Na Cypre je samostatný zákon o kontrole klamlivej a porovnávacej reklamy. Maďarsko sa rozlišuje vo vzťahoch medzi podnikmi klamlivá reklama, upravená Zákonom o základných požiadavkách a určitých obmedzení obchodnej reklamy, a iné nekalé praktiky, ktoré sú upravené v Zákone o zákaze nekalých obchodných praktík a nekalej hospodárskej súťaže. Lotyšsko, Litva a Slovensko majú samostatné zákony o reklame.

[14]             Článok 5 ods. 1 a 3 a článok 7 smernice 2006/114/ES.

[15]             Vo Francúzsku úrad na ochranu spotrebiteľov môže vykonávať vyšetrovania proti neserióznym obchodníkom a niektoré priestupky môžu mať za následok trestnoprávne sankcie. Talianske protitrustový úrad má právomoci na vyšetrovanie prípadov klamlivej reklamy, ktorá ovplyvňuje podniky, a na uloženie pokuty. V Litve môže Rada pre hospodársku súťaž uložiť správne sankcie. Podobne Rumunsko má systém presadzovania, v rámci ktorého Generálne riaditeľstvo pre štátnu pomoc, nekalé praktiky a regulované ceny môže obchodníkom ukladať pokuty. V Spojenom kráľovstve Úrad pre spravodlivé obchodovanie (The Office of Fair Trading) môže iniciovať súdne konanie s cieľom dosiahnuť vydanie súdneho príkazu, avšak klamlivá reklama je aj trestným činom, ktorý môže viesť k trestu odňatia slobody až na dva roky.

[16]             Niektoré prípady jasných praktík klamlivej reklamy veľkého rozsahu boli riešené v rámci vnútroštátneho trestného práva proti podvodom.

[17]             Pozri najmä prípadoch C-362/88 GB-INNO-BM; C-373/90 trestné konanie voči X; C-126/91, Schutzverband gegen unwesen in der Wirtschaft; C-210/96 Gut Springenheide a Tusky; Vec C-220/98 Estee Lauder; C-112/99 Toshiba Europe; C-44/01 Pippig Augenotopic; C-71/02, Herbert Karner Industrie-Auktionen; C-228/03 Gillette; C-59/05 Siemens; C 533/06 O2 Holdings; C-487/07, L 'Oréal; C-414/06 Lidl Belgicko; C-159/09 Lidl.

[18]             C-356/04 Lidl Belgicko.

[19]             C-381/05 De Landtsheer Emmanuel SA.

[20]             Na dotazník odpovedalo 21 členských štátov.

[21]             To zahŕňalo reklamu online, tvrdenia o ekologickosti, porovnávaciu reklamu atď. Oznámenie sa nezaoberá určitými zmluvnými praktikami medzi podnikmi, najmä v maloobchodnom sektore, ktoré sa môžu považovať za nekalé, vzhľadom na nevyvážený vzťah vyplývajúci z významného postavenia niektorých účastníkov trhu. Tieto otázky sa budú riešiť v rámci nadchádzajúcej iniciatívy o nekalých obchodných praktikých medzi podnikmi v maloobchodnom styku.

[22]             Výsledky verejnej konzultácie: http://ec.europa.eu/yourvoice/ipm/forms/dispatch?userstate=DisplayPublishedResults&form=MisleadingAd

[23]             Komisia dostala odpovede od zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov okrem Lotyšska, Litvy a Malty.

[24]             Fínske združenie podnikov konštatuje, že podľa prieskumu 60% samostatne zárobkovo činných obchodníkov dostalo v roku 2010 zavádzajúcu reklamu. Nemecké združenie proti hospodárskej kriminalite (DSW) odhaduje, že v Nemecku potenciálne straty podnikov vyplývajúce z týchto praktík dosahujú približne 340 miliónov EUR.

[25]             Pozri oddiel 3.2.

[26]             Postup, v rámci ktorého obchodníci nepravdivo tvrdia, že ich výrobky majú pozitívny vplyv na životné prostredie, napr. vo vzťahu k energetickej účinnosti.

[27]             Európske združenie vydavateľov databáz a adresárov(EADP), ktoré zastupuje toto odvetvie priemyslu, uvádza, že tento typ nekalých praktík bol ohlásený už pred 40 rokmi a jedným z dôvodov zriadenia členských združení bolo práve odlíšiť legitímnych a nepoctivých obchodníkov.

[28]             Ako sú priame odosielanie e-mailov, webové stránky alebo reklama v sociálnych médiách a textových správach.

[29]             Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2008 o klamlivých adresárových spoločnostiach 2008/2126 (INI) A6-0446/2008.

[30]             Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2011 o klamlivých adresárových spoločnostiach 2011/0269 B7 0342/2011.

[31]             „Zavádzajúce praktiky adresárových spoločností v kontexte súčasných a budúcich právnych predpisov týkajúcich sa vnútorného trhu, zameraných na ochranu spotrebiteľov a MSP“ IP/A/IMCO/FWC/2006-058/LOT4/C1/C6.

[32]             Najmä Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Švédsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo.

[33]             Napríklad dánska Federácia podnikov v určitom momente prijímala 200 hovorov za mesiac v súvislosti s týmto problémom. Španielsky samoregulačný orgán pre reklamu dostal 902 sťažností za posledných 5 rokov. Belgické orgány oznámili, že viac ako 9 % všetkých sťažností (od spotrebiteľov a podnikov) sa týka klamlivých adresárových spoločností.

[34]             UWG (zákon o nespravodlivej hospodárskej súťaži) § 28a.

[35]             Čl. 95-99 belgického zákona z 23. júna 2011 o obchodných praktikách a ochrane spotrebiteľa. Kapitola 4 Oddiel 2: Nekalé trhové praktiky vo vzťahu k osobám iným ako spotrebiteľom.

[36]             79 % respondentov podporuje posilnenie ochrany malých podnikov, predovšetkým pri cezhraničných transakciách.

[37]             85 % respondentov podporilo vytvorenie postupu spolupráce v cezhraničných prípadoch.

[38]             84 % opýtaných podporuje právne predpisy platné v celej EÚ zamerané na boj proti najškodlivejším obchodným praktikám, ktoré majú vplyv na podniky.

[39]             Nedostatok základných ustanovení sa týka najmä kritérií posudzovania, či je reklama klamlivá podľa článku 3 smernice.

[40]             Širokú definíciu reklamy (článok 2a), klamlivá reklama (článok 2b) a dôvody na posúdenie, či je reklama klamlivá (článok 3).

[41]             Článok 2 písm. b) a článok 3 smernice 2006/114/ES.

[42]             Napríklad postup podobný povinnosti vzájomnej pomoci, ustanovenej v nariadení (ES) č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa.

[43]             Napr. Česká republika, Írsko, Holandsko a Poľsko.

[44]             C-112/99 Toshiba Europe, C-44/01 Pippig Augenoptik, C-356/04 Lidl Belgium, C-59/05 Siemens AG; C-381/05 De Landtsheer Emmanuel, C-533/06 O2 Holdings; C-487/07 L'Oréal SA a C-159/09 Lidl.

[45]             Plánované opatrenia budú podliehať úplnému posúdeniu vplyvu a pravidlám stanoveným vo finančnom rámci, ktorý navrhla Európska komisia.

[46]             Reklamné tvrdenia, že výrobok je výhodnejší alebo menej škodlivý pre životné prostredie ako výrobky, ktoré ponúkajú konkurenti.

[47]             Zároveň má Komisia v úmysle odporučiť najlepšie postupy, založené na prístupe životného cyklu a primeraných metodológiách, ako sú napr. nadchádzajúce európske harmonizované metodológie na výpočet ekologickej stopy výrobkov (PEF) a organizácií (OEF).

[48]             Podobne ako v článku 13 smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách.

[49]             Bude posúdená uskutočniteľnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti platného postup spolupráce, ako napríklad mechanizmu ustanoveného v nariadení (ES) č. 2006/2004 o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, na niektoré obchodných praktík medzi podnikmi alebo možnosť zaviesť nový osobitný postup spolupráce.

[50]             Napríklad táto spolupráca sa môže uskutočňovať v rámci Medzinárodnej siete na ochranu spotrebiteľa a na vymáhanie práva (Sieť ICPEN).

[51]             „Vytvárajú MSP viac a lepších pracovných miest?“, štúdia o vplyve MSP na trhu práce EÚ, ktorú vypracovala organizácia EIM Business and Policy Research s finančnou podporou Európskej komisie. Zoetemeer, november 2011.