22.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 143/102

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta iniciatívu Európskej komisie, pretože realizácia tohto tretieho programu je v období súčasnej krízy pozitívnym signálom vyslaným smerom k európskym občanom. Víta špecifický program, ktorý sa venuje zdraviu, a ktorého rozpočet, hoci skromný, sa zvýšil.

1.2

EHSV oceňuje, že sa iniciatíva zameriava na obmedzený počet priorít a víta zvýšenie stropu dotácií pre krajiny, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší než 90 % priemeru EÚ (1).

1.3

EHSV súhlasí s názorom, že sa treba usilovať lepšie využívať finančné a ľudské zdroje, avšak varuje pred pokušením znižovať rozpočty a obmedzovať verejné služby v oblasti zdravia v období krízy.

1.4

EHSV si myslí, že prínos EÚ v oblasti zdravia spočíva v podpore výmeny osvedčených postupov a šírenia zásad začlenenia aspektu zdravia do všetkých oblastí politiky, boja proti nerovnostiam v oblasti zdravia, potláčania chudoby a boja proti sociálnemu vylúčeniu.

1.5

EHSV zdôrazňuje význam prevencie pre zachovanie dobrého zdravotného stavu obyvateľstva: vzdelávanie a osveta v oblasti zdravia, zlepšenie pracovných podmienok, životných podmienok a podmienok bývania. Zdravé starnutie sa pripravuje počas celého života.

1.6

EHSV tvrdí, že hoci v tomto odvetví je všeobecný nedostatok pracovnej sily, treba hľadať spoločné riešenia: rovnosť mužov a žien v pracovnej sfére, prehodnotenie schopností a platov, uznanie vysokej úrovne odborných zručností, zohľadnenie znalostí pochádzajúcich z neformálnej práce doma, pomerné zastúpenie mužov a žien v zamestnaní, zlepšenie pracovných podmienok a organizácie pracovného času, celoživotné vzdelávanie, plánovanie konca kariéry s ohľadom na fyzickú a psychologickú záťaž zdravotníckeho personálu.

1.7

EHSV sa domnieva, že je vhodnejšie vyškoliť v týchto profesiách nezamestnané osoby, ako získavať už vyškolených pracovníkov z tretích krajín alebo iných krajín EÚ, aby sa zabránilo odlevu odborníkov z týchto krajín pôvodu.

1.8

EHSV poukazuje na potrebu poskytnúť rodinám a spoločenstvu (priatelia, susedia atď.) prostriedky na to, aby sa mohli starať o chorých a závislé osoby, pričom by disponovali lepším rozdelením pracovného času počas celého života.

1.9

EHSV podporuje výmenu skúseností, pokiaľ ide o on-line používanie zdravotných systémov zdravotníkmi i fyzickými osobami a žiada, aby boli definované európske rámce:

1.10

EHSV sa domnieva, že k existujúcim prioritám (tabak, alkohol, obezita a HIV) by sa mali doplniť nové riziká spojené:

1.11

EHSV sa nazdáva, že treba naďalej podporovať nové technológie v zdravotnej starostlivosti, aby sa znížilo zaťaženie zdravotníckeho personálu a zlepšila kvalita starostlivosti a podpory pacientov a tiež zlepšila a udržala mobilita starších občanov.

2.1

EHSV za posledné dva roky vypracoval mnoho stanovísk (2), v ktorých sa vyjadril k otázkam zdravia, a to od boja proti nerovnostiam v oblasti zdravia a boja proti alkoholizme cez Alzheimerovú chorobu a rakovinu až po boj proti fajčeniu a bezpečnosti pacientov.

2.2

Hoci sektor zdravotníckej starostlivosti môže byť hodnotným prínosom pre hospodársky rast, zdravie sa nemôže obmedziť iba na to. Aby sa zlepšila životaschopnosť zdravotných systémov, ktoré zasahujú v prípade choroby, je predovšetkým nutné udržať obyvateľstvo v dobrom zdravotnom stave prostredníctvom preventívnych opatrení a opatrení v oblasti verejného zdravia a začleniť aspekt zdravia do všetkých oblastí politiky. Bolo by užitočné, ak by sme mali k dispozícii viac štatistických údajov o činnostiach zdravotných systémov.

2.3

Hospodárska kríza vedie k veľkým škrtom v rozpočtoch, ktoré ohrozujú kvalitu verejných zdravotníckych služieb a všeobecný prístup k týmto službám. Zachovať dobrý zdravotný stav obyvateľstva vzhľadom na demografické a klimatické zmeny si vyžaduje dostatočné prostriedky.

2.4

Zachovať si dobrý zdravotný stav si vyžaduje vzdelávanie a osvetu v oblasti zdravia už od detstva (prostredníctvom rodiny, vzdelávacích zariadení a médií), zdravý spôsob stravovania v každom veku, obmedzené vystavenie nebezpečným látkam, dôstojné životné podmienky, slušné pracovné podmienky atď. Mimoriadny dôraz sa musí klásť na zdravé starnutie, pretože najstaršie osoby – popri novorodencoch – sú najväčšími spotrebiteľmi zdravotníckych služieb. Zdravé starnutie sa musí začať pripravovať skoro.

2.5

Lepšie životné a pracovné podmienky a prevencia sú najlepšími prostriedkami na zachovanie zdravotného stavu obyvateľstva a teda na obmedzenie absencie v práci a zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

2.6

Chudoba a sociálne vylúčenie je prvým neduhom, proti ktorému treba bojovať: zima, hlad, nevyvážená strava, nedostatočná hygiena, nezdravé bývanie, často spojené so samotou, absencia preventívneho lekárstva atď. prispievajú k rozvoju chorôb, a to najmä chronických chorôb, ktoré sú finančne nákladné pre systémy sociálneho zabezpečenia, to znamená pre všetkých občanov, ktorí sa podieľajú na jeho financovaní.

2.7

Výbor podporuje cieľ prispievať k inovatívnym a životaschopným zdravotným systémom, pre ktoré treba vypracovať spoločné nástroje a mechanizmy na vyriešenie nedostatku ľudských a finančných zdrojov. Treba investovať viac prostriedkov do domácej ošetrovateľskej starostlivosti a tzv. „ľahkej“ zdravotnej starostlivosti a presmerovať zdravotnícke nemocničné výdavky, čo umožní uznať dôležitú úlohu rodín pri udržiavaní dobrého zdravotného stavu obyvateľstva a zlepšiť udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti.

2.8

Vzdelávanie a osveta v oblasti zdravia sa začína práve v útlom veku a zahŕňa pojmy hygieny, vyváženej stravy, vyváženého správania, ale tiež stabilné emocionálne prostredie. Práve v rámci rodiny sa jednotlivci prvýkrát učia pravidlá, ako zostať zdravý a je to tiež rodina, ktorá sa stará o chorých, pretože na jednej strane si veľa chorôb nevyžaduje hospitalizáciu a ľudia ostávajú doma so svojou rodinou a na druhej strane znamenajú pre chorého návštevy jeho rodiny v nemocnici psychologickú a materiálnu podporu popri úsilí nemocničného personálu. Táto základná funkcia rodiny a blízkeho okolia sa musí zachovať, pretože človek potrebuje prítomnosť a podporu svojich blízkych, keď sa chorobou jeho schopnosti znižujú.

2.9

Zmeny štruktúry rodiny majú vplyv na duševné a fyzické zdravie a treba vyvíjať úsilie už v skoršom štádiu tak, aby mohla rodina naďalej zostať bezpečným prostredím.

2.10

Pokles ponuky neformálnej starostlivosti v rámci rodiny nie je nevyhnutný. Chorí ľudia si neželajú, aby sa o nich staral hlavne odborný personál. Rodina nemôže nahradiť úkony odborného personálu, ktoré si vyžadujú špecializovanú odbornú spôsobilosť. Chorí a ich rodiny však musia mať možnosť vybrať si, pokiaľ ide o všetky ostatné úlohy spojené so starostlivosťou doma. Z tohto vyplýva potreba umožniť všetkým pracujúcim osobám uvoľniť sa z práce a zároveň disponovať príjmom v prípade, keď je potrebná starostlivosť o niektorého člena rodiny.

2.11

Potrebu reformovať dôchodkové systémy treba vnímať ako príležitosť vyvážiť pracovný čas v priebehu celého života. Keďže predĺženie dĺžky života umožňuje pracovať dlhšie, muži a ženy musia mať v priebehu svojho aktívneho života možnosť vybrať si dlhú dovolenku, či už na plný alebo čiastočný úväzok, ktorá bude financovaná rovnako ako je financovaný dôchodok, aby sa starali o chorých príbuzných a závislé staršie osoby. Aby mohli zamestnanci disponovať časom financovaným vlastnou prácou podľa svojich potrieb, musí byť zavedená väčšia sloboda výberu, a to nielen na dôchodku. Európski sociálni partneri, ktorí už dosiahli zavedenie rodičovskej dovolenky, by mohli pokračovať ďalej a dohodnúť takéto dovolenky a časové kredity nevyhnutné pre čo najlepšie zosúladenie rodinného a pracovného života.

2.12

Ak má byť rodina naďalej prvotným zdrojom solidarity, musí mať na to prostriedky. Pri výpočte práv na sociálne zabezpečenie a výpočte dôchodkových práv by sa mal už teraz zohľadniť čas, ktorý osoby venujú starostlivosti o svojho blízkeho v chorobe alebo ktorý je na ne odkázaný.

2.13

Treba tiež rozvíjať služby na pomoc osobám, ktoré sú závislé od druhých pri zabezpečovaní potrieb každodenného života: pomoc s hygienou, domácimi prácami, príprava jedál, starostlivosť v noci. Odvetvie zamerané na pomocné služby rodine sa rýchlo rozvíja a vznikajú v ňom nové pracovné miesta. V mnohých krajinách je práca v domácnosti stále neformálna, nenahlasuje sa úradom, nevzťahuje sa na ňu žiadna ochrana, je bez kvalifikácie a často ju vykonávajú prisťahovalkyne. Ide o oblasť, ktorá je rozhodujúca v súvislosti s rovnosťou mužov a žien, o oblasť, kde existuje mnoho stereotypov, odborné zručnosti nie sú uznané, zmluvy sú neisté alebo vôbec neexistujú a platy sú veľmi nízke, pričom ide o pracovné miesta, ktoré sú pre fungovanie hospodárstva nevyhnutné. Dohovor, ktorý nedávno prijala Medzinárodná organizácia práce o dôstojnej práci osôb zamestnaných v domácnosti, by mala prispieť k zavedeniu morálnych pravidiel a profesionalizácii tohto odvetvia za predpokladu, že sa nájdu spôsoby jeho financovania, ktoré nemôže pochádzať výlučne od chorých alebo ich rodín.

3.1

Program navrhuje zaviesť novátorské riešenia na odstránenie nedostatku pracovnej sily. V kontexte súčasnej vysokej nezamestnanosti v Európe sa treba zamyslieť nad problémami s náborom pracovných síl v sektore zdravotníckej starostlivosti. Tento pracovný odbor, v ktorom je zastúpených veľmi veľa žien, neláka dostatočný počet mladých ľudí ani mužov, a to vzhľadom na nedostatočné uznanie kvalifikácie a zručností, náročný pracovný čas, náročné pracovné podmienky a nízky plat. Rovnosť v práci znamená revalorizáciu platov a lepšie uznanie odborných zručností, ako i prístup k celoživotnému vzdelávaniu.

3.2

Jednou z významných inovácií by bolo zvýšenie počtu mužov, čo si vyžaduje prijatie určitých opatrení. Sociálni partneri by mali podporovať politické opatrenia na zvýšenie počtu nedostatočne zastúpených skupín. Treba dohliadnuť na to, aby štatút samostatne zárobkovo činnej osoby neviedol k tomu, že zdravotnícky personál nebude mať čas na prestávku a bude pracovať až do vyčerpania. Dôraz sa musí klásť aj na všetky technické, organizačné a sociálne inovácie, ktoré umožnia zlepšiť pracovné podmienky a uľahčiť ich.

3.3

V sektore zdravotníckej starostlivosti, kde existujú vážne obmedzenia, potrebujú chorí starostlivosť 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Vyžaduje si nočnú prácu a pracovný čas, ktorý je ťažko zlučiteľný s rodinným životom. Na dosiahnutie uspokojivých pracovných podmienok treba, aby sa do prijímania rozhodnutí úzko zapojili zamestnanci. Sociálni partneri musia v rámci sektorového sociálneho dialógu zvážiť uplatňovanie inovatívnych koncepcií pracovísk, ako je napr. individuálne riadenie (self-rostering) pracovného času s využitím informačných a komunikačných technológií.

3.4

Sociálni partneri musia spolupracovať s verejnými orgánmi na podpore celoživotného vzdelávania, internej mobility pracovných pozícií a získavania kvalifikácií v riadení a organizácii. Aby sa umožnilo ľahšie zosúladenie práce a vzdelávania, sociálni partneri musia zohľadniť viacero možností, ako je napr. dočasné preloženie, odborné vzdelávanie v zamestnaní, on-line vzdelávanie atď. Rozšírenie kariérnych možností je rozhodujúce pre udržanie si zamestnancov.

3.5

Riešiť nedostatok pracovnej sily podporou vzdelávania nezamestnaných osôb a zavedením primeranej mzdy sa zdá byť lepšie, než získavať už vyškolených pracovníkov z tretích krajín: doktori, zdravotné sestry, fyzioterapeuti atď. z Afriky, Ázie alebo Latinskej Ameriky budú chýbať vo vlastných krajinách, ktoré financovali ich vzdelanie. Európski sociálni partneri zo sektoru zdravotníctva vypracovali kódex správania pre cezhraničný etický nábor a ďalšie zamestnávanie zdravotníckeho personálu. Treba ho uplatňovať a rozšíriť. Ak sa však chcú odborníci z tretích krajín usadiť v Európe, mal by sa vytvoriť fond na odškodnenie, aby sa ostatní odborníci mohli vzdelávať vo svojej krajine (3), ako to navrhol výbor vo svojom stanovisku z roku 2007 na tému „Zdravie a migrácia“.

3.6

Prvým cieľom programu je „pestovanie európskej spolupráce na hodnotení zdravotníckej technológie (HTA)“ a skúmanie potenciálu „elektronického zdravotníctva a IKT pre program Zdravie“. Treba definovať európske rámce na ochranu dôverných údajov pri cezhraničnej výmene (napr. výmene zdravotnej dokumentácie pacientov alebo predpisov).

3.7

Druhým cieľom programu je „zlepšenie prístupu občanov EÚ k lekárskym odborným poznatkom a informáciám o špecifických chorobách aj za hranicami štátov, rozvíjanie spoločných riešení a pokynov na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov s cieľom zlepšiť prístup k lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti“. Internetové stránky týkajúce sa otázok zdravia a určené širokej verejnosti, ktoré sú veľmi navštevované, šíria lekárske informácie a prispievajú k vzdelávaniu a osvete v oblasti zdravia. V prípade ľahkých chorôb konzultovanie týchto stránok často ušetrí návštevu lekára. Takéto stránky informujú o priaznivých účinkoch tradičnej medicíny alebo o ďalších liečebných metódach, ako sú liečba liečivými rastlinami, termálne kúry, masáže atď., a tým človeku pomáhajú zachovať si dobrý zdravotný stav. Pre zachovanie dobrého zdravotného stavu obyvateľstva, obmedzenie nadmerného využívania liečby a liekov je nevyhnutné šíriť informácie, ktoré pomôžu človeku lepšie poznať seba samého, svoje psychologické a fyziologické potreby. Výmena informácii by mala byť organizovaná a mali by sa definovať európske rámce, ktoré zaručia správnosť informácií poskytovaných verejnosti (akreditácia), aby sa zabránilo pôsobeniu tých, ktorí sa usilujú iba o zisk zneužívaním dôvery chorých.

3.8

Treba podporovať výmenu osvedčených postupov o mechanizmoch zavedených v konkrétnych regiónoch, aby sa zlepšil prístup k zdravotnej starostlivosti a umožnilo lekárom a inému kvalifikovanému ošetrujúcemu personálu zostať na vidieku alebo v najchudobnejších štvrtiach alebo presťahovať sa do týchto miest, a o plánovaní zdravotných systémov a politických stratégií v oblasti zdravia a služieb poskytovaných jednotlivcom.

3.9

V rámci tretieho cieľa sa navrhuje „určenie, šírenie a podpora využívania validovaných najlepších postupov pre nákladovo účinné preventívne opatrenia riešením kľúčových rizikových faktorov, najmä fajčenia, zneužívania alkoholu a obezity, rovnako ako HIV/AIDS“. V programe, ktorý kladie veľký dôraz na inovácie, sa musí podporovať aj výmena informácií o nových rizikových faktoroch, ktoré sú pre budúcnosť rovnako dôležité.

3.10

Objavujú sa nové poruchy a nové chronické choroby, ktoré budú v 21. storočí veľkým problémom a ktoré sú výsledkom klimatických zmien, rastúceho znečistenia, zmeny životného štýlu (sedavý spôsob života, dlhé hodiny strávené pred obrazovkou atď.) a širokého používania veľkého počtu chemických látok.

3.11

V období od konca 19. storočia, keď sa začal používať v priemysle a stavebníctve, až do zákazu jeho používania koncom 20. storočia, azbest zapríčinil smrť desaťtisíc pracovníkov.

3.12

V poľnohospodárstve sa používajú pesticídy a iné chemické látky, ktorých škodlivé účinky na ľudský organizmus sa prejavujú až po dlhom čase. Rôzne štúdie vyjadrujú znepokojenie nad mierou výskytu rakoviny u poľnohospodárov. Tieto látky sa dostávajú do vzduchu, vody a potravín. Agropotravinársky priemysel používa tiež rôzne prísady na predĺženie trvanlivosti potravín a zmenu ich chute.

3.13

Okrem toho sa používajú čistiace prostriedky v domácnostiach a na pracoviskách, množstvo prostriedkov v priemysle a lieky. Nadmerné používanie liekov už teraz spôsobuje vznik rezistencie voči antibiotikám. Antibiotiká, ktoré sa dávajú poľnohospodárskym zvieratám, sa tiež dostávajú do vody. Ďalšie látky, plyny, sadza atď. sa šíria v ovzduší. Všetky tieto látky tvoria tzv. chemickú zmes, ktorá je prítomná v životnom prostredí, a jedným z jej dôsledkov je pravdepodobne rýchly nárast alergií a rakoviny. Elektromagnetické žiarenie je tiež zdrojom problémov.

3.14

Ďalšou znepokojujúcou otázkou je otázka týkajúca sa dôsledkov vystavenia látkam, žiareniu a zmenám životného štýlu na reprodukčné schopnosti človeka. Príčiny poklesu pôrodnosti sú predovšetkým sociologické, avšak netreba zabúdať na rastúce fyziologické ťažkosti veľkého počtu párov, ktoré sa rozhodnú mať dieťa.

3.15

Z nových rizík je stres v práci jednou z príčin depresií, ktoré môžu viesť až k samovražde. Stres, ktorému sú vystavené nezamestnané osoby a všeobecnejšie všetky osoby, ktoré sa cítia pre spoločnosť nepotrebné, by sa mal tiež riešiť. Duševné zdravie je základným prvkom zdravia obyvateľstva.

3.16

Zdravé starnutie sa pripravuje počas celého života. Pracovné podmienky zohrávajú rozhodujúcu úlohu, pretože predpokladaná dĺžka života zamestnancov v administratíve, vyslaných pracovníkov alebo osôb zamestnaných v poľnohospodárstve nie je rovnaká. Zlepšiť pracovné podmienky, obmedziť nočnú prácu a znížiť mieru stresu sú spôsoby, ako sa pripravovať na zdravé starnutie.

3.17

Pre zdravé starnutie je rozhodujúce udržať si pocit spoločenskej užitočnosti, sieť priateľov a intelektuálnu zvedavosť, naďalej pracovať profesionálne alebo ako dobrovoľník, venovať sa športu a starať sa o seba.

3.18

Koniec života je ďalšou témou, o ktorej by sa malo diskutovať na európskej úrovni, pretože sa týka zodpovednosti každého občana a jeho chápania dôstojného života. Dnes prevažná väčšina obyvateľov zomiera v nemocnici, a preto je otázka konca života dôležitá.

3.19

Je nevyhnutné rozvíjať služby v oblasti paliatívnej starostlivosti, ktoré nevyliečiteľne chorým umožnia, aby netrpeli, keď je už liečba neúčinná. Takéto služby neexistujú vo všetkých nemocniciach alebo nie sú dostupné všetkým tým, ktorí by ich potrebovali.

3.20

Štvrtým cieľom programu je „rozvíjanie spoločných prístupov a preukazovanie ich hodnoty pre lepšiu pripravenosť a koordináciu v čase zdravotnej pohotovosti v záujme ochrany občanov pred cezhraničnými ohrozeniami zdravia“. Keďže epidémie nepoznajú hranice, spolupráca v tejto oblasti je rozhodujúca. Prijaté opatrenia by mali slúžiť ako poučenie, aby sme v budúcnosti zabránili plytvaniu. Malo by sa rozlišovať medzi preventívnymi opatreniami, ktoré zahŕňajú vzdelávanie a osvetu a ktoré môžu byť dlhodobého charakteru, a medzi opatreniami, ktoré zahŕňajú nákup výrobkov s obmedzenou dobou životnosti. Výmena informácií o nákladoch a výsledkoch by mohla umožniť stanovenie postupov primeraných cieľom.

Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2011, s. 74,

Ú. v. EÚ C 339, 14.12.2010, s. 1,

Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 72 a 76,

Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 89,

Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 113,

Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 10,

Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 64,

Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 105,

Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 91,

Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 116,

Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 115,

Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 88,

Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 96.