This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52011PC0635
Proposal for a REGULATION OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL on a Common European Sales Law
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o spoločnom európskom kúpnom práve
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o spoločnom európskom kúpnom práve
/* KOM/2011/0635 v konečnom znení - 2011/0284 (COD) */
Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o spoločnom európskom kúpnom práve /* KOM/2011/0635 v konečnom znení - 2011/0284 (COD) */
DÔVODOVÁ
SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU ·
Dôvody a ciele návrhu Rozdiely medzi zmluvnými právami jednotlivých
členských štátov sú prekážkou pre obchodníkov a spotrebiteľov, ktorí sa
chcú zapojiť do cezhraničného obchodu v rámci vnútorného trhu. Prekážky vyplývajúce
z týchto rozdielov odrádzajú obchodníkov, a to najmä malé a stredné podniky, od
cezhraničného obchodovania alebo od expanzie na trhy ďalších členských štátov.
Spotrebiteľom sa bráni v prístupe k produktom, ktoré ponúkajú obchodníci v
ostatných členských štátoch. V súčasnosti realizuje medzištátne vývozy
tovaru vnútri Únie len desatina obchodníkov Únie zaoberajúcich sa predajom
tovaru, pričom väčšina z nich vyváža len do malého počtu členských štátov.
Prekážky súvisiace so zmluvným právom významne prispievajú k tejto
situácii. Prieskumy[1]
ukazujú, že spomedzi prekážok cezhraničného obchodu, kam patria aj daňové
predpisy, administratívne požiadavky, ťažkosti spojené s dodávkou, jazykom
a kultúrou, obchodníci považujú ťažkosti súvisiace so zmluvným právom
za jednu z najvýznamnejších prekážok cezhraničného obchodu. Skutočnosť, že sa obchodníci musia
prispôsobovať rôznym vnútroštátnym právnym poriadkom, ktoré môžu byť
uplatniteľné v rámci cezhraničných transakcií, má za následok, že
cezhraničný obchod je v porovnaní s vnútroštátnym obchodom zložitejší a
nákladnejší, čo platí pre transakcie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, ako aj
v prípade transakcií uskutočňovaných medzi samotnými podnikateľmi. Obchodníkom vznikajú v prípade cezhraničných
transakcií v porovnaní s vnútroštátnym obchodom ďalšie transakčné náklady.
Tieto náklady sú dané ťažkosťami spojenými so zisťovaním ustanovení
zahraničného rozhodného práva, potrebou právneho poradenstva, ako aj, v prípade
transakcií medzi podnikateľmi, rokovaním o rozhodnom práve, resp.,
v prípade transakcií medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, úpravou zmlúv
vzhľadom na požiadavky právneho poriadku spotrebiteľa. V prípade cezhraničných transakcií medzi
podnikateľmi a spotrebiteľmi majú dodatočné transakčné náklady súvisiace so
zmluvným právom a právne prekážky, ktoré vyplývajú z rozdielov medzi
rôznymi vnútroštátnymi kogentnými ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa, značný
vplyv. V zmysle článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008
zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)[2] platí, že vždy, keď obchodník
zameria svoju činnosť na spotrebiteľov v inom členskom štáte, musí
dodržiavať zmluvné právo tohto členského štátu. V prípade, že si strany zvolili
za rozhodné iné právo, platí, že ak kogentné ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa platné v členskom štáte obvyklého pobytu spotrebiteľa poskytujú
vyššiu úroveň ochrany, musia sa dodržať tieto kogentné ustanovenia. Z tohto
dôvodu musia obchodníci vopred zisťovať, či právo členského štátu, v ktorom má
spotrebiteľ obvyklý pobyt, poskytuje vyššiu úroveň ochrany, a zabezpečiť súlad
s požiadavkami tohto práva. Existujúca harmonizácia spotrebiteľského práva na
úrovni Únie viedla v niektorých oblastiach k určitej aproximácii, medzi
členskými štátmi však stále existujú značné rozdiely. V prípade transakcií
uskutočňovaných v rámci elektronického obchodu obchodníkom vznikajú ďalšie
náklady súvisiace so zmluvným právom v dôsledku toho, že musia upraviť svoje
webové stránky tak, aby spĺňali právne požiadavky každého štátu, na ktorý sa
zamerali v rámci svojich obchodných aktivít. Pokiaľ ide o cezhraničné transakcie medzi
obchodníkmi, na tieto strany sa nevzťahujú rovnaké obmedzenia v súvislosti s
voľbou rozhodného práva. Hospodársky dosah potreby dojednať zahraničné právo a
jeho uplatňovania je taktiež značný. Náklady, ktoré vyplývajú z toho, že
je potrebné pracovať s rôznymi vnútroštátnymi právnymi poriadkami, sú
zaťažujúce predovšetkým pre malé a stredné podniky. Tieto malé a stredné
podniky sú vo všeobecnosti v rámci svojich vzťahov s väčšími
spoločnosťami, nútené pristúpiť na to, aby rozhodným právom bol právny poriadok
ich obchodného partnera, pričom musia následne niesť náklady vyplývajúce z
potreby zistiť, čo toto zahraničné právo uplatniteľné na zmluvu stanovuje, ako
aj náklady na jeho dodržanie. V prípade zmlúv medzi malými a strednými podnikmi
predstavuje významnú prekážku cezhraničného obchodu to, že je potrebné
dojednať, ktoré právo bude rozhodným právom. V prípade oboch druhov zmlúv,
t. j. v prípade zmlúv medzi podnikateľmi aj zmlúv medzi podnikateľmi a
spotrebiteľmi, platí, že pokiaľ ide o malé a stredné podniky, tieto dodatočné
transakčné náklady môžu byť dokonca v nepomere k hodnote transakcie. Tieto dodatočné transakčné náklady rastú
úmerne s počtom členským štátom, do ktorých obchodník vyváža. Skutočne platí,
že čím je väčší počet krajín, do ktorých obchodník vyváža, tým viac tento
obchodník považuje rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami zmluvného práva
za prekážku obchodu. Mimoriadne znevýhodnené sú malé a stredné podniky:
čím menší je ich obrat, tým väčší je podiel transakčných nákladov. Obchodníci sú okrem toho v prípade
cezhraničného obchodu vystavení v porovnaní s vnútroštátnym
obchodovaním vyššej komplexnosti, pokiaľ ide o právnu úpravu, pretože musia
pracovať s viacerými vnútroštátnymi systémami zmluvného práva s odlišnými
charakteristikami. Nutnosť riešiť otázky súvisiace
s používaním cudzieho práva zvyšuje komplexnosť cezhraničných transakcií.
Obchodníci považujú ťažkosti spojené s vyhľadaním ustanovení zahraničného
zmluvného práva za prvoradú spomedzi prekážok v rámci transakcií medzi
podnikateľmi a spotrebiteľmi, pričom v prípade transakcií medzi
podnikateľmi ju kládli na tretie miesto[3].
Právna komplexnosť je vyššia v prípade obchodovania s krajinou,
ktorej právny systém je zásadne odlišný, pričom je empiricky dokázané, že
bilaterálny obchod medzi krajinami, ktorých právne systémy majú spoločný pôvod,
je oveľa väčší než obchod medzi dvoma krajinami, u ktorých táto spoločná
črta absentuje[4]. Rozdiely medzi systémami zmluvného práva,
dodatočné transakčné náklady, ako aj z nich vyplývajúca komplexnosť
cezhraničných transakcií, tak odrádzajú značné množstvo obchodníkov, a to najmä
malých a stredných podnikov, od expanzie na trhy iných členských štátov. Tieto
rozdiely pôsobia obmedzujúco aj na hospodársku súťaž na vnútornom trhu.
Hodnota obchodu, ktorý sa každoročne medzi členskými štátmi pre rozdiely
medzi systémami zmluvného práva nezrealizuje, dosahuje výšku niekoľkých desiatok
miliárd eur. Nevyužité príležitosti na cezhraničný obchod
majú negatívne účinky aj na európskych spotrebiteľov. Výsledkom nižšieho objemu
cezhraničného obchodu je menší dovoz a menšia hospodárska súťaž medzi
obchodníkmi. To môže viesť k tomu, že spotrebitelia majú na trhu menší výber
a že ceny sú vyššie. Ak keď by cezhraničný nákup mohol priniesť
výrazné ekonomické výhody spočívajúce vo väčšom počte a lepších ponúk,
veľa spotrebiteľov nakupuje len vo svojom vlastnom členskom štáte. Jedným z
hlavných dôvodov tohto stavu je, že spotrebitelia sú si pre rozdiely medzi
systémami zmluvného práva často neistí, pokiaľ ide o ich práva v cezhraničných
situáciách. Jednou z ich hlavných otázok napríklad je, aké prostriedky nápravy
majú v prípade, že produkt, ktorý zakúpia v inom členskom štáte, nie je v
súlade so zmluvou. Mnoho spotrebiteľov je preto odradených od nákupu mimo ich
vlastného členského štátu. Nevyužívajú tak príležitosti poskytované vnútorným
trhom, pretože v inom členskom štáte sa neraz dajú nájsť lepšie ponuky, pokiaľ
ide o kvalitu aj cenu. Elektronický obchod priniesol značné
uľahčenia, pokiaľ ide o vyhľadávanie ponúk, ako aj porovnávanie cien a
iných zmluvných podmienok bez ohľadu na to, kde je obchodník usadený. Keď
si však chcú spotrebitelia objednať tovar alebo služby od podnikateľa z iného
členského štátu, neraz čelia tomu, že im podnikatelia dodávku odmietnu, čoho
dôvodom sú často rozdiely medzi systémami zmluvného práva. Celkovým cieľom tohto návrhu je
dosiahnuť zlepšenia v rámci vytvárania a fungovania vnútorného trhu
prostredníctvom uľahčení zameraných na rozšírenie cezhraničného obchodu pre
podnikateľov a cezhraničných nákupov pre spotrebiteľov. Tento cieľ možno
dosiahnuť tak, že sa sprístupní samostatný, jednotný súbor pravidiel zmluvného
práva obsahujúci ustanovenia na ochranu spotrebiteľa – spoločné európske kúpne
právo, ktoré sa bude považovať za druhý systém zmluvného práva v rámci
vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu. Obchodníci by mali mať možnosť, ak s tým
druhá zmluvná strana súhlasí, používať spoločné európske kúpne právo vo
všetkých svojich cezhraničných transakciách v rámci Európskej únie
namiesto toho, aby sa museli prispôsobovať rôznym vnútroštátnym právnym
poriadkom. Spoločné kúpne právo by malo pokrývať celý životný cyklus zmluvy,
a teda zahŕňať väčšinu oblastí, ktoré sú pri uzatváraní zmlúv dôležité.
Z pohľadu obchodníkov sa tak potreba vyhľadávať ustanovenia
vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov obmedzí len
na niektoré, menej dôležité, záležitosti, ktoré nie sú upravené spoločným
európskym kúpnym právom. V prípade transakcií medzi podnikateľom a
spotrebiteľom by už nebolo potrebné vyhľadávať kogentné ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa v právnom poriadku spotrebiteľa, pretože spoločné európske kúpne
právo by obsahovalo plne harmonizované pravidlá na ochranu spotrebiteľa
poskytujúce vysokú úroveň ochrany v celej Európskej únii. V prípade
cezhraničných transakcií medzi obchodníkmi by rokovania o rozhodnom práve
mohli prebiehať jednoduchšie, keďže zmluvné strany by sa mohli dohodnúť na tom,
že ich zmluvný vzťah sa bude riadiť spoločný európskym kúpnym právom, ktoré je
rovnako prístupné obom stranám. Priamym dôsledkom by bolo, že obchodníci by
mohli dosiahnuť úspory na transakčných nákladoch súvisiacich so zmluvným právom
a mohli by podnikať v právnom prostredí, ktoré by bolo pre cezhraničný
obchod vďaka jednotnému súboru pravidiel v rámci Európskej únie menej
komplikované. Obchodníci by tak mohli lepšie využiť výhody vnútorného trhu
a rozšíriť svoje aktivity do zahraničia, vďaka čomu by sa zvýšila
hospodárska súťaž na vnútornom trhu. Spotrebitelia by mali výhody
vyplývajúce z lepšieho prístupu k ponukám v rámci EÚ za nižšie ceny,
pričom by menej často museli čeliť tomu, že im obchodníci odmietnu tovar alebo
služby predať. Zároveň by mali väčšiu právnu istotu, pokiaľ ide o ich práva v
prípade cezhraničných nákupov na základe jednotného súboru kogentných pravidiel
poskytujúcich vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Všeobecný kontext Komisia prostredníctvom svojho oznámenia
uverejneného v roku 2001[5]
otvorila širokú verejnú konzultáciu, ktorej predmetom bola fragmentárnosť
právneho rámca v oblasti zmluvného práva a jej účinky, ktoré sťažujú
cezhraničný obchod. V júli 2010 Komisia uverejnením Zelenej knihy
o možnostiach politík s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti európskeho
zmluvného práva pre spotrebiteľov a podniky[6]
(ďalej len „zelená kniha“) začala verejnú konzultáciu, na základe ktorej boli
stanovené viaceré politiky zamerané na možné spôsoby posilnenia vnútorného trhu
dosiahnutím pokroku v oblasti európskeho zmluvného práva. Európsky parlament v reakcii na túto zelenú
knihu vo svojom uznesení z 8. júna 2011 vyjadril pevnú podporu nástroju, ktorým
by sa dosiahli zlepšenia v rámci vytvárania a fungovania vnútorného trhu a z
toho vyplývajúce prínosy pre podnikateľov, spotrebiteľov a súdne systémy
členských štátov. V oznámení Komisie o stratégii Európa 2020[7] sa takisto uznáva, že je
potrebné dosiahnuť, aby sa pre obchodníkov a spotrebiteľov zjednodušilo
uzatváranie zmlúv s partnermi z ostatných členských štátov a aby toto
uzatváranie zmlúv bolo menej nákladné, a to najmä prostredníctvom dosiahnutia
pokroku v oblasti fakultatívneho európskeho zmluvného práva. V oznámení s
názvom „Digitálna agenda pre Európu“[8]
sa taktiež uvažuje o fakultatívnom nástroji v oblasti európskeho zmluvného
práva, ktorým by sa prekonala fragmentárnosť zmluvného práva a posilnila dôvera
spotrebiteľov v elektronický obchod. ·
Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Medzi systémami zmluvného práva jednotlivých
členských štátov existujú značné rozdiely. Európska únia pôvodne začala
regulovať oblasť zmluvného práva tak, že sa zamerala na prijímanie
smerníc, ktorých cieľom bola harmonizácia minimálnych noriem v oblasti práva na
ochranu spotrebiteľov. Táto harmonizácia zameraná na minimum znamenala, že
členské štáty mali možnosť zachovať alebo prijať prísnejšie kogentné
požiadavky, ako boli stanovené v acquis. To v praxi viedlo k tomu, že sa
v členských štátoch prijali rozdielne riešenia, a to aj v oblastiach
harmonizovaných na úrovni Únie. Nedávno prijatá smernica o právach
spotrebiteľov naproti tomu plne harmonizovala oblasť informácií, ktoré sa majú
spotrebiteľom poskytovať pred uzavretím zmluvy, právo spotrebiteľa na
odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku či mimo prevádzkových priestorov,
ako aj určité aspekty dodávky tovaru a prenosu rizika. Pokiaľ ide o vzťahy medzi obchodníkmi,
regulácia Únie v tejto oblasti sa zamerala na boj proti omeškaniu platieb
prostredníctvom stanovenia minimálnych úrokových sadzieb. Pokiaľ ide
o medzinárodnú úroveň, v prípadoch, keď si strany nezvolia iné rozhodné
právo, sa automaticky uplatní Viedenský dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej
kúpe tovaru (ďalej len „Viedenský dohovor o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru“).
Tento dohovor upravuje určité aspekty zmlúv o kúpe tovaru, nezaoberá sa však
niektorými dôležitými otázkami, ako sú dôvody neplatnosti, neprijateľné zmluvné
podmienky a premlčanie. Jeho uplatniteľnosť je ďalej obmedzená aj tým, že
ho nepodpísali všetky členské štáty[9],
ako aj tým, že neexistuje mechanizmus, ktorý by zabezpečoval jednotný výklad
tohto dohovoru. Niektoré právne predpisy Únie sú relevantné
pre vzťahy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, ako aj pre vzťahy medzi
podnikateľmi. Smernica o elektronickom obchode[10]
obsahuje pravidlá, ktoré upravujú platnosť zmlúv uzatváraných elektronicky a
požiadavky pred uzavretím zmluvy. V oblasti medzinárodného práva súkromného
prijala Únia nástroje o voľbe práva, a to predovšetkým nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)[11], a vo vzťahu k informačným
povinnostiam pred uzavretím zmluvy prijala nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre
mimozmluvné záväzky (Rím II)[12].
Prvý z týchto nástrojov stanovuje pravidlá na určenie rozhodného práva v
oblasti zmluvných záväzkov a druhý v oblasti mimozmluvných záväzkov,
vrátane tých, ktoré vznikli na základe vyhlásení pred uzavretím zmluvy. Nariadenie Rím I a nariadenie Rím II sa budú
uplatňovať aj naďalej a návrh na ne nebude mať dosah. Bude však potrebné
stanoviť rozhodné právo pre zmluvy s cezhraničnou pôsobnosťou. Zabezpečí sa to
bežným vykonávaním nariadenia Rím I. Môžu to stanoviť samotné zmluvné strany
(článok 3 nariadenia Rím I) a ak tak neurobia, stanoví sa to na základe
predvolených pravidiel uvedených v článku 4 nariadenia Rím I. Pokiaľ ide o
spotrebiteľské zmluvy, ak si zmluvné strany rozhodné právo nezvolili, podľa
podmienok uvedených v článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I je rozhodným právom
právny poriadok krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa. Spoločné európske kúpne právo bude druhým
systémom zmluvného práva v rámci vnútroštátnych právnych predpisov každého
členského štátu. Keď sa zmluvné strany dohodli, že budú používať spoločné
európske kúpne právo, pravidlá v ňom stanovené budú jedinými vnútroštátnymi
právnymi predpismi platnými pre záležitosti, ktoré patria do jeho rozsahu
pôsobnosti. Keď záležitosti patria do rozsahu pôsobnosti spoločného európskeho
kúpneho práva, neuplatňujú sa teda žiadne iné vnútroštátne pravidlá. Dohoda o
používaní spoločného európskeho kúpneho práva je vecou voľby medzi dvomi
rôznymi systémami kúpneho práva v rámci tých istých vnútroštátnych
právnych predpisov, a preto nepredstavuje predchádzajúcu voľbu rozhodného práva
v zmysle noriem medzinárodného práva súkromného, a ani ju s uvedenou
voľbou nemožno zamieňať. Keďže do pôsobnosti spoločného európskeho
kúpneho práva nebude patriť každý aspekt zmluvy (napr. nezákonnosť zmlúv,
zastupovanie), takéto zvyšné otázky budú naďalej upravovať existujúce pravidlá
občianskeho práva predmetného členského štátu, ktoré sa na zmluvu
uplatňujú. V zmysle bežného vykonávania nariadenia Rím I
však v prípade transakcií medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi existujú
obmedzenia voľby práva. Ak si zmluvné strany v prípade transakcií medzi
podnikateľmi a spotrebiteľmi zvolia právo iného členského štátu, než je právny
poriadok spotrebiteľa, podľa podmienok stanovených v článku 6 ods. 1 nariadenia
Rím I takáto voľba nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú
kogentné ustanovenia právneho poriadku krajiny jeho obvyklého pobytu (článok 6
ods. 2 nariadenia Rím I). Posledne uvedené ustanovenie však praktický význam
nemá, ak si zmluvné strany v rámci uplatniteľných vnútroštátnych právnych
predpisov zvolili spoločné európske kúpne právo. Dôvodom toho je skutočnosť, že
ustanovenia spoločného európskeho kúpneho práva zvoleného práva danej krajiny
sú identické s ustanoveniami spoločného európskeho kúpneho práva krajiny
spotrebiteľa. Úroveň kogentných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa v
krajine spotrebiteľa preto nie je vyššia a spotrebiteľ nie je zbavený ochrany
vyplývajúcej z právneho poriadku krajiny jeho obvyklého pobytu. ·
Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Tento návrh je v súlade s cieľom spočívajúcim
v dosiahnutí vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, pretože obsahuje kogentné
pravidlá na ochranu spotrebiteľov, od ktorých sa strany nemôžu odchýliť na úkor
spotrebiteľa. Tieto kogentné ustanovenia navyše poskytujú rovnakú alebo vyššiu
úroveň ochrany ako súčasné acquis. Návrh je tiež v súlade s politikou Únie,
ktorej cieľom je pomôcť malým a stredným podnikom, aby viac využívali
príležitosti vyplývajúce z vnútorného trhu. Spoločné európske kúpne právo si
možno zvoliť v zmluvách medzi obchodníkmi, v prípade ktorých je aspoň jedna zo
strán malým či stredným podnikom, v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES[13] o vymedzení
mikropodnikov, malých a stredných podnikov, pričom zohľadňuje budúci vývoj. Predmetný návrh je napokon v súlade s
politikou Únie v oblasti medzinárodného obchodu, keďže nediskriminuje strany z
tretích krajín, ktoré si taktiež môžu zvoliť, že na svoju zmluvu uplatnia
spoločné európske kúpne právo, ak je jedna zo strán tejto zmluvy usadená
v niektorom členskom štáte. Tento návrh nemá vplyv na budúce iniciatívy
Komisie týkajúce sa zodpovednosti za porušovanie Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, napríklad vo vzťahu k pravidlám hospodárskej súťaže. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI
STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU ·
Konzultácie so zainteresovanými stranami Uverejnením zelenej knihy Komisia začala
širokú verejnú konzultáciu, ktorá sa skončila 31. januára 2011. Komisia v
reakcii na túto zelenú knihu dostala 320 odpovedí od všetkých kategórií
zainteresovaných strán z celej Únie. Veľa respondentov ocenilo možnosť 1
(uverejnenie výsledkov práce skupiny odborníkov) a možnosť 2 (súbor nástrojov
pre legislatívny orgán Únie). Možnosť 4 (fakultatívny nástroj európskeho
zmluvného práva) si získal podporu, a to či už ako samostatné opatrenie, resp.
v kombinácii s uvedeným súborom nástrojov: túto možnosť podporilo viacero
členských štátov a ostatných zainteresovaných strán pod podmienkou, že v rámci
tejto možnosti budú naplnené určité predpoklady, ako napr. vysoká úroveň
ochrany spotrebiteľov, resp. že ustanovenia budú jednoduché a ľahko použiteľné.
Zainteresované strany v rámci svojich odpovedí na zelenú knihu vyslovili
predovšetkým obavy v súvislosti s nejasnosťami, pokiaľ ide o hmotnoprávny obsah
prípadného nástroja o európskom zmluvnom práve. Komisia na tieto obavy
reagovala tak, že zainteresovaným stranám umožnila, aby sa vyjadrili ku štúdii
uskutočniteľnosti, ktorú vypracovala skupina odborníkov pre spoločný referenčný
rámec v oblasti európskeho zmluvného práva. V odpovediach predložených v reakcii na zelenú
knihu zainteresované strany takisto vyjadrili aj svoje preferencie, pokiaľ ide
o vecnú pôsobnosť nástroja. Návrh sa preto zameral na zmluvy o predaji
tovaru. Komisia rozhodnutím z 26. apríla 2010[14] vytvorila skupinu odborníkov
pre spoločný referenčný rámec v oblasti európskeho zmluvného práva. Táto
skupina bola poverená, aby vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti o prípadnom
budúcom nástroji v oblasti európskeho zmluvného práva, ktorá bude venovaná
najdôležitejším aspektom vyplývajúcim z praxe v oblasti cezhraničných
transakcií. V septembri 2010 bola vytvorená skupina
pozostávajúca z hlavných zainteresovaných strán (združenia podnikateľov a
spotrebiteľov, zástupcovia bankového sektora a poisťovníctva a zástupcovia
právnych povolaní – právnikov a notárov), pričom jej úlohou bolo poskytnúť
skupine odborníkov praktické informácie o jednoduchosti pravidiel vytváraných
na účely štúdie uskutočniteľnosti z hľadiska ich užívateľov. Štúdia uskutočniteľnosti
bola uverejnená 3. mája 2011 a neformálne konzultácie trvali do 1. júla 2011. ·
Hodnotenie vplyvu V rámci hodnotenia vplyvu sa analyzovalo sedem
možných politík uvedených v zelenej knihe a správa o hodnotení vplyvu obsahuje
úplný opis týchto možností, ako aj ich analýzu. Medzi tieto možnosti patrili: základný scenár
(žiadna zmena politiky), ďalej možnosť vypracovania súboru nástrojov pre
legislatívny orgán, možnosť vypracovania odporúčania týkajúceho sa spoločného
európskeho kúpneho práva, možnosť vypracovania nariadenia o fakultatívnom
spoločnom európskom kúpnom práve, možnosť vypracovania smernice zameranej
na úplnú harmonizáciu či harmonizáciu minimálnych pravidiel s tým, že
spoločné európske kúpne právo by malo kogentný charakter, ako aj možnosť vypracovania
nariadenia o zriadení európskeho zmluvného práva a nariadenia o európskom
občianskom zákonníku. Na základe porovnávacej analýzy zameranej na
účinky uvedených možností sa v správe o hodnotení vplyvu dospelo k záveru,
že ciele politiky by boli splnené fakultatívnym jednotným systémom zmluvného
práva, smernicou zameranou na úplnú harmonizáciu a nariadením o zriadení
kogentného jednotného systému zmluvného práva. Aj keď posledné dve uvedené
možnosti by viedli k značnému zníženiu transakčných nákladov
pre obchodníkov a k zjednodušeniu právneho prostredia pre obchodujúcich v
prípade, že by sa chceli zapojiť do cezhraničného obchodu, tieto možnosti by
taktiež viedli k značnému zaťaženiu obchodníkov, pretože prispôsobiť sa
novému legislatívnemu rámcu by sa museli aj tí, ktorí obchodujú len na
vnútroštátnej úrovni. Náklady spojené s potrebou oboznámiť sa s takýmto
novým kogentným predpisom by boli obzvlášť vysoké v porovnaní s prípadom,
že by sa prijal fakultatívny jednotný systém zmluvného práva, pretože takýto
kogentný predpis by znamenal náklady pre všetkých obchodníkov. Fakultatívny
jednotný systém zmluvného práva by však na druhej strane viedol len k vzniku
jednorazových nákladov pre tých obchodníkov, ktorí by ho chceli použiť na svoje
cezhraničné obchodovanie. Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že vytvorenie
fakultatívneho jednotného systému zmluvného práva by bolo z hľadiska
proporcionality najvhodnejším opatrením, pretože by viedlo k zníženiu
transakčných nákladov pre obchodníkov vyvážajúcich do viacerých členských
štátov, pričom by pre spotrebiteľov znamenal lepší výber tovaru a nižšie
ceny. Súčasne by sa ním zvýšila aj úroveň ochrany spotrebiteľov v prípadoch
cezhraničných nákupov a tieto by získali na dôveryhodnosti, pretože
spotrebitelia by mali v rámci celej Únii rovnaký súbor práv. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU ·
Zhrnutie navrhovaného opatrenia Návrhom sa ustanovuje spoločné európske kúpne
právo. Harmonizácia vnútroštátnych systémov zmluvného práva členských štátov sa
neuskutočňuje prostredníctvom zmien a doplnení existujúcich vnútroštátnych
právnych predpisov v oblasti zmluvného práva, ale tak, že sa
v právnom poriadku každého členského štátu vytvára druhý systém zmluvného
práva pre zmluvy, ktoré patria do rozsahu jeho pôsobnosti. Uvedený druhý systém
je v celej Európskej únii identický a bude existovať popri už existujúcich
pravidlách vnútroštátneho zmluvného práva. Toto spoločné európske kúpne právo
sa bude uplatňovať na cezhraničné zmluvy na základe dobrovoľnosti, a to na
základe výslovnej dohody strán. ·
Právny základ Právnym základom návrhu je článok 114 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Návrh stanovuje jednotný súbor plne
harmonizovaných pravidiel zmluvného práva vrátane pravidiel na ochranu
spotrebiteľa, a to vo forme spoločného európskeho kúpneho práva, ktorý treba
považovať za druhý systém zmluvného práva v rámci vnútroštátnych právnych
predpisov každého členského štátu, ktorý majú zmluvné strany k dispozícii na
účely cezhraničných transakcií v prípade, že sa tak platne dohodnú. Táto dohoda
nebude predstavovať voľbu rozhodného práva v zmysle noriem medzinárodného práva
súkromného, a ani sa nemá mylne považovať za takúto voľbu. V skutočnosti
bude táto voľba voľbou urobenou v rámci vnútroštátneho právneho poriadku, ktorý
bude rozhodný v zmysle noriem medzinárodného práva súkromného. Cieľom tohto riešenia je vytvorenie a
fungovanie vnútorného trhu. Mali by sa ním odstrániť prekážky brániace výkonu
základných práv vyplývajúce z rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi
poriadkami, a to najmä prekážky v dôsledku dodatočných transakčných nákladov
a pociťovanej právnej komplexnosti, ktoré postihujú obchodníkov pri
cezhraničných transakciách, ako aj neistota, ktorú majú spotrebitelia v
súvislosti so svojimi právami pri nákupoch z iného členského štátu EÚ –
čiže prvky, ktoré majú priamy účinok na vytvorenie a fungovanie vnútorného
trhu a ktoré pôsobia obmedzujúco na hospodársku súťaž. V súlade s článkom 114 ods. 3 ZFEÚ by spoločné
európske kúpne právo malo zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, a to
prostredníctvom vlastného súboru kogentných pravidiel, ktorými sa zachová alebo
zvýši úroveň ochrany, ktorú spotrebiteľom poskytujú platné právne predpisy EÚ
na ochranu spotrebiteľov. ·
Zásada subsidiarity Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, ako
je stanovené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Cieľ návrhu – prispieť k riadnemu fungovaniu
vnútorného trhu tým, že sa sprístupní jednotný súbor pravidiel zmluvného práva,
ktorý sa bude uplatňovať na základe dobrovoľnosti – má jasný cezhraničný rozmer
a členské štáty ho nemôžu uspokojivo dosiahnuť v rámci vlastných vnútroštátnych
systémov. Dokým budú rozdiely medzi vnútroštátnymi
systémami zmluvného práva viesť k značným dodatočným transakčným nákladom pri
cezhraničných transakciách, nebude možné úplne splniť cieľ dotvorenia
vnútorného trhu prostredníctvom uľahčenia rozšírenia cezhraničného obchodu
pre obchodníkov a cezhraničných nákupov pre spotrebiteľov. Členské štáty by prijímaním nekoordinovaných
opatrení na vnútroštátnej úrovni neboli schopné odstrániť dodatočné transakčné
náklady a právnu komplexnosť, ktoré postihujú obchodníkov pri cezhraničných
transakciách, ktoré vyplývajú z rozdielov medzi vnútroštátnymi systémami
zmluvného práva a ktoré postihujú obchodníkov pri cezhraničnom obchode v rámci
EÚ. Spotrebitelia by naďalej mali obmedzený výber a prístup k produktom
z iných členských štátov. Okrem toho by im chýbala dôvera, ktorá vyplýva z
poznania svojich práv. Cieľ tohto návrhu sa preto dá lepšie dosiahnuť
opatrením prijatým na úrovni Únie v súlade so zásadou subsidiarity.
Európska únia má najlepšie postavenie na to, aby riešila problémy
fragmentárnosti právneho rámca prijatím opatrenia v oblasti zmluvného práva na
účely aproximácie pravidiel upravujúcich cezhraničné transakcie. Pravdepodobným
dôsledkom trhového vývoja a toho, že pod jeho vplyvom budú členské štáty
nezávisle prijímať opatrenia napríklad v rámci regulácie rozvíjajúceho sa trhu
s digitálnym obsahom, môže byť, že budú narastať rozdiely v regulačnom
rámci spôsobujúce zvýšenie transakčných nákladov, ako aj prípadné medzery
v ochrane spotrebiteľov. ·
Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality,
ako je stanovené v článku 5 ZEÚ. Pôsobnosť návrhu sa obmedzuje len na tie
aspekty, ktoré spôsobujú pri cezhraničných transakciách skutočné problémy a
nezaoberá sa aspektmi, ktoré možno optimálne riešiť prostredníctvom
vnútroštátnych právnych predpisov. Pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť, tento nástroj
obsahuje ustanovenia upravujúce práva a povinnosti strán počas celého priebehu zmluvy,
avšak vôbec sa netýka napríklad otázok zastupovania, v prípade ktorých existuje
omnoho menšia pravdepodobnosť sporov. Pokiaľ ide o územnú pôsobnosť, predmetný
návrh upravuje cezhraničné situácie, v prípade ktorých vznikajú problémy
súvisiace s dodatočnými transakčnými nákladmi a právnou komplexnosťou. Napokon
treba uviesť, že osobná pôsobnosť návrhu je obmedzená len na transakcie, v
prípade ktorých sa prevažne vyskytujú problémy súvisiace s vnútorným
trhom, t. j. na vzťahy medzi podnikateľmi, kde je aspoň jedna zo strán
malým či stredným podnikom, a na vzťahy medzi podnikateľmi
a spotrebiteľmi. Návrh sa nevzťahuje na zmluvy medzi súkromnými osobami a
zmluvy medzi obchodníkmi, z ktorých ani jedna zo strán nie je malým či stredným
podnikom, a to preto, že neexistuje preukázateľná potreba opatrenia zameraného
na tieto druhy cezhraničných zmlúv. Nariadenie poskytuje členským štátom
možnosť rozhodnúť sa, či umožnia stranám používať spoločné európske kúpne právo
aj na výlučne vnútroštátnej úrovni, ako aj v prípade zmlúv uzatvorených medzi
obchodníkmi, z ktorých ani jeden nie je malým ani stredným podnikom. V porovnaní s ostatnými analyzovanými možnými
riešeniami je návrh proporcionálnym opatrením, pretože spoločné európske kúpne
právo má fakultatívny a dobrovoľný charakter. To znamená, že uplatnenie
tohto kúpneho práva je závislé od dohody zmluvných strán, keď tieto strany
spoločne dospejú k záveru, že je to pre určitú cezhraničnú transakciu užitočné.
Skutočnosť, že spoločné európske kúpne právo predstavuje fakultatívny súbor
pravidiel uplatňovaný iba v cezhraničných prípadoch, znamená aj to, že môže
viesť k zmenšeniu prekážok cezhraničného obchodu bez toho, aby zasahovalo do
hlboko zakorenených vnútroštátnych právnych systémov a tradícií. Spoločné
európske kúpne právo bude fakultatívnym systémom, ktorý bude dopĺňať už
existujúce pravidlá zmluvného práva, a nie nahrádzať ich. Toto legislatívne
opatrenie sa obmedzí len na to, čo je nevyhnutné na vytvorenie ďalších
príležitostí pre obchodníkov a spotrebiteľov na jednotnom trhu. ·
Výber nástrojov Na účely tejto iniciatívy sa ako nástroj
zvolilo nariadenie o vytvorení fakultatívneho spoločného európskeho kúpneho
práva. Nezáväzným nástrojom, ako by bol napríklad
súbor nástrojov pre legislatívny orgán EÚ či odporúčanie určené členským
štátom, by sa nedosiahol cieľ dosiahnuť zlepšenia v rámci vytvárania a
fungovania vnútorného trhu. Smernicou či nariadením, ktorým by sa vnútroštátne
právne predpisy nahradili povinným európskym zmluvným právom, by sa zašlo
priďaleko – tieto nástroje by totiž znamenali, že aj vnútroštátni obchodníci,
ktorí sa nechcú zapojiť do cezhraničného obchodu, by museli znášať s nimi
súvisiace náklady, pričom tieto náklady by v ich prípade neboli vyvážené
úsporami, pretože tieto úspory prichádzajú do úvahy len v prípade, že sa
obchodník zapojí do cezhraničného obchodu. Smernica, ktorou by sa stanovili
spoločné minimálne normy fakultatívneho európskeho práva, by nebola vhodným
opatrením, pretože by neviedla k takému stupňu právnej istoty a potrebnej miere
jednotnosti, aby to viedlo k zníženiu transakčných nákladov. 4. VPLYV NA ROZPOČET Komisia po prijatí návrhu vytvorí databázu,
ktorá bude slúžiť na výmenu informácií o konečných rozhodnutiach
týkajúcich sa spoločného európskeho kúpneho práva alebo akéhokoľvek iného
ustanovenia tohto nariadenia, ako aj o príslušných rozhodnutiach Súdneho dvora
Európskej únie. Náklady na túto databázu pravdepodobne porastú spolu
s počtom takýchto konečných rozhodnutí. Komisia zároveň pripraví odborné
školenia pre príslušníkov právnych povolaní, ktoré budú zamerané na používanie
spoločného európskeho kúpneho práva[15].
Tieto náklady sa časom, keď sa zvýši povedomie o tom, ako funguje spoločné
európske kúpne právo, pravdepodobne znížia. 5. ĎALŠIE INFORMÁCIE ·
Zjednodušenie Výhodou fakultatívneho druhého systému
zmluvného práva je, že bez toho, aby sa ním nahrádzali vnútroštátne systémy
zmluvného práva členských štátov, dáva stranám možnosť použiť jednotný súbor
pravidiel zmluvného práva v rámci celej EÚ. Takýto samostatný, jednotný súbor
pravidiel, má potenciál stranám ponúknuť riešenie najčastejších problémov,
ktoré môžu v cezhraničných situáciách vzniknúť v súvislosti so zmluvným právom.
Táto možnosť by mala viesť k tomu, že obchodníci už nebudú musieť pátrať po
rôznych vnútroštátnych právnych predpisoch. Aby sa zabezpečilo, že
spotrebitelia budú rozumieť tomu, aké práva majú podľa spoločného európskeho
kúpneho práva, malo by sa im predkladať „štandardné informačné oznámenie“,
prostredníctvom ktorého by mali byť informovaní o svojich právach. Tento návrh má okrem toho potenciál zabezpečiť
budúci súlad právnych predpisov EÚ v ostatných oblastiach politiky, v
ktorých bude relevantné zmluvné právo. ·
Ustanovenie o preskúmaní Návrh obsahuje ustanovenie o preskúmaní
uplatňovania spoločného európskeho kúpneho práva alebo akéhokoľvek iného
ustanovenia tohto nariadenia, a to päť rokov odo dňa začatia uplatňovania, a to
predovšetkým pri zohľadnení takých aspektov, ako je napr. potreba ďalšieho
rozšírenia pôsobnosti v súvislosti so zmluvami medzi podnikateľmi, vývoj na
trhu s digitálnym obsahom a technologický rozvoj v tejto oblasti a ďalší
vývoj acquis Únie. Na tento účel Komisia predloží Európskemu
parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu, ktorú
budú v prípade potreby sprevádzať návrhy na zmenu a doplnenie predmetného
nariadenia. ·
Európsky hospodársky priestor Navrhované nariadenie sa týka záležitostí
Európskeho hospodárskeho priestoru, a preto by sa jeho pôsobnosť mala rozšíriť
aj na EHP. ·
Vysvetlenie návrhu Návrh pozostáva z troch hlavných častí:
nariadenie, príloha I k nariadeniu obsahujúca pravidlá zmluvného práva
(spoločného európskeho kúpneho práva) a príloha II obsahujúca štandardné
informačné oznámenie. A. Nariadenie V článku 1 sa
stanovujú ciele nariadenia a jeho predmet úpravy. Článok 2 obsahuje
vymedzenie pojmov, s ktorými sa pracuje v nariadení. Niektoré z týchto pojmov
už tvoria obsah príslušného acquis a niektoré sa vymedzujú po prvýkrát. V článku 3 sa
ozrejmuje fakultatívny charakter pravidiel zmluvného práva v prípade
cezhraničných zmlúv o kúpe tovaru, dodaní digitálneho obsahu a poskytovania
súvisiacich služieb. V článku 4 sa
stanovuje územná pôsobnosť nariadenia, ktorá sa obmedzuje len na cezhraničné
zmluvy. V článku 5 sa
stanovuje vecná pôsobnosť zmlúv o kúpe tovaru a o dodávke digitálneho obsahu a
s tým súvisiacich služieb, ako je napríklad inštalácia a oprava. V článku 6 sa z
rozsahu pôsobnosti vylučujú zmluvy so zmiešaným účelom a predaj na splátky. V článku 7 sa
opisuje osobná pôsobnosť, ktorá sa vzťahuje na zmluvy medzi podnikateľmi
a spotrebiteľmi a na tie zmluvy medzi podnikateľmi, v prípade ktorých je
aspoň jedna zo strán malým či stredným podnikom. V článku 8 sa
ozrejmuje, že na voľbu spoločného európskeho kúpneho práva je nevyhnutné, aby
strany uzavreli dohodu o takejto voľbe. V prípadoch zmlúv medzi podnikateľom
a spotrebiteľom je voľba spoločného európskeho kúpneho práva platná len
vtedy, ak spotrebiteľ súhlas s použitím tohto práva vyjadril prostredníctvom
samostatného výslovného vyhlásenia, oddeleného od vyhlásenia, ktorým sa
prejavil súhlas s uzavretím zmluvy. Článok 9 obsahuje
viaceré požiadavky v súvislosti s poskytovaním informácií o spoločnom európskom
kúpnom práve v zmluvách medzi obchodníkom a spotrebiteľom. Spotrebiteľovi by
predovšetkým malo byť poskytnuté informačné oznámenie uvedené v prílohe II. V článku 10 sa
členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby existovali sankcie
uplatniteľné voči obchodníkom v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z
osobitných požiadaviek stanovených v článkoch 8 a 9. V článku 11 sa
ozrejmuje, že dôsledkom platnej voľby spoločného európskeho kúpneho práva je,
že je to jediné rozhodné právo pre všetky záležitosti upravené v jeho
pravidlách, a že vzhľadom na túto skutočnosť sa na záležitosti patriace do jeho
pôsobnosti neuplatňujú iné vnútroštátne pravidlá. Voľba spoločného európskeho
kúpneho práva pôsobí retroaktívne, aby bolo zahrnuté dodržanie informačných
povinností pred uzavretím zmluvy, ako aj prostriedky nápravy pre prípad porušenia
týchto požiadaviek. V článku 12 sa
ozrejmuje, že týmto nariadením nie sú dotknuté informačné požiadavky
vyplývajúce zo smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu[16]. Článok 13
predstavuje pre členské štáty možnosť prijať právne predpisy, na základe ktorých
budú zmluvné strany môcť používať spoločné európske kúpne právo aj na výlučne
vnútroštátnej úrovni a v prípade zmlúv uzatvorených medzi obchodníkmi, z
ktorých ani jeden nie je malým ani stredným podnikom. V článku 14 sa
členským štátom ukladá povinnosť oznamovať konečné rozhodnutia ich súdov,
ktorými sa vykladajú ustanovenia spoločného európskeho kúpneho práva alebo
akékoľvek iné ustanovenie tohto nariadenia. Komisia vytvorí databázu takýchto
rozhodnutí. Článok 15 obsahuje
ustanovenie o preskúmaní. V článku 16 sa
stanovuje, že toto nariadenie nadobúda účinnosť 20 dňom po jej uverejnení
v Úradnom vestníku Európskej únie. B. Príloha I Príloha I obsahuje znenie spoločného
európskeho kúpneho práva. V časti I („Úvodné ustanovenia“) sa stanovujú všeobecné zásady, ktorými sa všetky strany musia vo
svojom konaní riadiť, ako sú napr. zásady dobromyseľnosti a čestnosti. Zásada
zmluvnej slobody je pre strany zárukou, že pokiaľ nie sú predmetné pravidlá
spoločného európskeho kúpneho práva výslovne označené za kogentné (ako napr.
pravidlá na ochranu spotrebiteľa), môžu sa od nich odchýliť. Časť II („Uzavretie záväznej zmluvy“) obsahuje ustanovenia o tom, že strany majú pred uzavretím zmluvy
právo na poskytnutie zásadných informácií, ako aj pravidlá uzatvárania zmlúv
medzi stranami. Obsahom tejto časti sú aj osobitné ustanovenia, ktorými sa
spotrebiteľom udeľuje právo na odstúpenie od zmlúv uzavretých na diaľku či
mimo prevádzkových priestorov. Obsahuje aj ustanovenia o označení zmluvy za
neplatnú v dôsledku omylu, ľsti, vyhrážok alebo zneužitia situácie. Časť III („Posudzovanie obsahu zmluvy“) obsahuje všeobecné ustanovenia o tom, ako sa majú vykladať zmluvné
podmienky v prípade pochybností. Obsahuje aj pravidlá o obsahu a účinkoch
zmlúv, ako aj pravidlá o tom, ktoré zmluvné podmienky možno považovať
za neprijateľné a preto za neplatné. Časť IV („Záväzky a prostriedky nápravy
strán kúpnej zmluvy“) sa podrobnejšie venuje osobitným
pravidlám pre kúpne zmluvy a zmluvy o dodaní digitálneho obsahu, ktoré
obsahujú záväzky kupujúceho a predávajúceho. Táto časť taktiež obsahuje
pravidlá o prostriedkoch nápravy pre prípad neplnenia kupujúcich a
predávajúcich. Časť V („Záväzky a prostriedky nápravy
strán zmluvy o poskytnutí súvisiacich služieb“) sa
týka prípadov, keď predávajúci v úzkej nadväznosti na kúpnu zmluvu o predaji
tovaru alebo o dodaní digitálneho obsahu poskytuje určité služby, ako
napr. inštaláciu, opravu alebo údržbu. V tejto časti sú ozrejmené pravidlá
platné v takýchto situáciách, a to najmä práva a povinnosti strán v
prípade takýchto zmlúv. Časť VI („Náhrada škody a úroky“) obsahuje doplnkové spoločné pravidlá o náhrade škody a úrokoch z
omeškania. V časti VII („Vrátenie plnení“) sa ozrejmujú pravidlá o vrátení plnení v prípade, keď je zmluva
označená za neplatnú alebo ukončená. Časť VIII („Premlčanie“) upravuje účinky plynutia času na výkon práv zo zmluvy. Dodatok 1 obsahuje
vzorové pokyny na odstúpenie od zmluvy, ktoré musí obchodník poskytnúť
spotrebiteľovi predtým, ako sa uzavrie zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo
prevádzkových priestorov. Dodatok 2 stanovuje vzorový formulár na odstúpenie od
zmluvy. C. Príloha II Príloha II obsahuje štandardné informačné
oznámenie o spoločnom európskom kúpnom práve, ktoré musí obchodník poskytnúť
spotrebiteľovi pred uzavretím dohody o používaní spoločného európskeho kúpneho
práva. 2011/0284 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o spoločnom európskom
kúpnom práve EURÓPSKY PARLAMENT A RADA
EURÓPSKEJ ÚNIE , so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej
únie, a najmä na jej článok 114, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po predložení návrhu legislatívneho aktu
národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho
hospodárskeho a sociálneho výboru[17],
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[18], konajúc v súlade s riadnym legislatívnym
postupom, keďže: (1)
Stále existujú značné prekážky cezhraničnej
hospodárskej činnosti, ktoré bránia tomu, aby sa naplno využil plný potenciál
vnútorného trhu na dosiahnutie rastu a tvorby pracovných miest. V súčasnosti
realizuje medzištátne vývozy tovaru vnútri Únie len desatina obchodníkov v
Únii, pričom väčšina z nich vyváža len do malého počtu členských štátov.
Spomedzi prekážok cezhraničného obchodu, kam patria aj daňové predpisy,
administratívne požiadavky, ťažkosti spojené s dodávkou, jazykom
a kultúrou, obchodníci považujú ťažkosti spojené s vyhľadaním ustanovení
zahraničného zmluvného práva za jednu z najvýznamnejších prekážok v rámci
transakcií medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, ako aj v rámci transakcií medzi
podnikateľmi. Znevýhodnení sú aj spotrebitelia v dôsledku obmedzeného
prístupu k tovaru. Rôzne vnútroštátne systémy zmluvného práva preto bránia
výkonu základných slobôd, kam patrí aj sloboda poskytovania tovaru a služieb, a
predstavujú prekážku fungovaniu a pokračujúcemu vytváraniu vnútorného trhu.
Okrem toho môžu mať obmedzujúci účinok aj na hospodársku súťaž, a to najmä
na trhoch menších členských štátov. (2)
Zmluvy sú nevyhnutným právnym nástrojom pre všetky
hospodárske transakcie. Skutočnosť, že obchodníci musia určiť rozhodné právo
alebo sa na ňom rokovaním dohodnúť, vyhľadávať ustanovenia zahraničného
rozhodného práva, čo je často spojené s potrebou vyhotovenia prekladov,
zabezpečiť si právne poradenstvo na účely oboznámenia sa s požiadavkami
týchto predpisov a prispôsobovať svoje zmluvy rôznym vnútroštátnym právnym
poriadkom, ktoré môžu byť uplatniteľné v rámci cezhraničných transakcií, však
spôsobuje, že cezhraničný obchod je v porovnaní s vnútroštátnym obchodom
zložitejší a nákladnejší. Prekážky súvisiace so zmluvným právom významne
prispievajú k tomu, že značné množstvo na vývoz orientovaných obchodníkov je
odradených od cezhraničného obchodu alebo od rozšírenia činnosti
do viacerých členských štátov. Obzvlášť silný odrádzajúci účinok majú na
malé a stredné podniky, pre ktoré sú náklady na vstup na viaceré
zahraničné trhy často mimoriadne vysoké v porovnaní s ich obratom. Dôsledkom
toho je, že obchodníci nedosahujú úspory na nákladoch, ktoré by mohli
dosiahnuť, keby bolo možné poskytovať tovar a služby na základe jednotného
zmluvného práva, ktoré by sa vzťahovalo na všetky ich cezhraničné transakcie,
resp., pokiaľ ide o on-line prostredie, na základe jednej webovej stránky. (3)
Transakčné náklady súvisiace so zmluvným právom, v
prípade ktorých bola preukázaná ich značná výška, a právne prekážky, ktoré
vyplývajú z rozdielov medzi vnútroštátnymi kogentnými ustanoveniami na
ochranu spotrebiteľa, majú priamy účinok na fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ
ide o transakcie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi. V zmysle článku 6 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky [ďalej len „nariadenie (ES) č. 593/2008“][19] platí, že vždy, keď obchodník
zameria svoju činnosť na spotrebiteľov v inom členskom štáte, uplatnia sa tie
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa platné v členskom štáte obvyklého pobytu
spotrebiteľa, ktoré poskytujú vyššiu úroveň ochrany a od ktorých sa podľa tohto
práva nemožno odchýliť dohodou, a to aj v prípade, že si strany zvolili za
rozhodné iné právo. Z tohto dôvodu musia obchodníci vopred zisťovať, či právny
poriadok spotrebiteľa poskytuje vyššiu úroveň ochrany, a zabezpečiť súlad s
požiadavkami tohto práva. Okrem toho, v prípade elektronického obchodu vznikajú
ďalšie náklady v súvislosti s úpravami webovej stránky, ktoré sú potrebné
na zohľadnenie kogentných požiadaviek uplatniteľných zahraničných predpisov v
oblasti spotrebiteľského zmluvného práva. Existujúca harmonizácia
spotrebiteľského práva na úrovni Únie viedla v niektorých oblastiach k určitej
aproximácii. Aj naďalej však existujú značné rozdiely medzi právnymi úpravami
jednotlivých členských štátov; harmonizácia zameraná na minimum totiž členským
štátom poskytuje široké spektrum možností, pokiaľ ide o dosiahnutie súladu s
požiadavkami právnych predpisov Únie, pričom dochádza k rozdielom v rámci
nastavenia úrovne ochrany spotrebiteľa. (4)
Prekážky súvisiace so zmluvným právom, ktoré
obchodníkom bránia v plnom využití potenciálu vnútorného trhu, majú škodlivé
účinky aj na spotrebiteľov. Výsledkom menšieho objemu cezhraničného obchodu je
menší dovoz a menšia hospodárska súťaž. Spotrebitelia môžu byť znevýhodnení
obmedzeným výberom tovaru, ktorý je navyše drahší, a to jednak preto, lebo majú
menšiu priamu ponuku tovaru a služieb od zahraničných obchodníkov, ako aj
pre nepriame znevýhodnenie vyplývajúce z toho, že cezhraničné
obchodovanie medzi podnikateľmi na veľkoobchodnej úrovni je obmedzené. Ak keď
by cezhraničný nákup mohol priniesť výrazné ekonomické výhody spočívajúce vo
väčšom počte a vyššej kvalite ponúk, veľa spotrebiteľov sa mu taktiež
vyhýba, a to pre nejasnosti, pokiaľ ide o ich práva. Medzi hlavné obavy,
ktoré majú spotrebitelia, patria obavy súvisiace so zmluvným právom –
spotrebitelia sa napríklad obávajú, či budú mať dostatočnú ochranu v prípade
kúpy chybného tovaru. V dôsledku toho veľký počet spotrebiteľov
uprednostňuje nakupovanie vo vlastnej krajine, a to aj v prípade, keď
to znamená menší výber alebo vyššie ceny. (5)
Okrem toho dochádza k tomu, že spotrebiteľom, ktorí
chcú využiť rozdiely v cenách v jednotlivých členských štátoch tým, že
tovar alebo služby zakúpia v inom členskom štáte, sa v tom často bráni, pretože
obchodníci odmietajú tento tovar alebo služby predať. Aj keď elektronický
obchod priniesol značné uľahčenia, pokiaľ ide o vyhľadávanie ponúk, ako aj
porovnávanie cien a iných zmluvných podmienok bez ohľadu na to, kde je
obchodník usadený, obchodníci, ktorí sa vyhýbajú cezhraničným transakciám,
veľmi často odmietajú objednávky spotrebiteľov zo zahraničia. (6)
Rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami zmluvného
práva preto predstavujú prekážky, ktoré spotrebiteľom aj obchodníkom bránia vo
využití výhod vnútorného trhu. Tieto prekážky súvisiace so zmluvným právom by
bolo možné vo veľkej miere eliminovať, ak by zmluvy mohli byť založené na
jednotnom súbore pravidiel zmluvného práva uplatňovaného bez ohľadu na to, kde
sú zmluvné strany usadené. Takýto jednotný súbor pravidiel zmluvného práva by
mal pokrývať celý životný cyklus zmluvy, a teda zahŕňať oblasti, ktoré sú
pri uzatváraní zmlúv najdôležitejšie. Zároveň by mal obsahovať plne
harmonizované ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. (7)
V dôsledku rozdielov medzi vnútroštátnymi
systémami zmluvného práva a ich účinkov na cezhraničný obchod tiež
dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Nízka úroveň cezhraničného obchodu
znamená menšiu hospodársku súťaž, a tak aj menšiu motiváciu pre
obchodníkov inovovať a zlepšovať kvalitu svojich výrobkov alebo znižovať
ceny. Predovšetkým v prípade malých členských štátov, ktoré sa vyznačujú len obmedzeným
počtom domácich konkurentov, môže rozhodnutie zahraničných obchodníkov
nevstúpiť pre nákladnosť a komplexnosť na ich trhy viesť k obmedzeniu
hospodárskej súťaže, a to pri citeľných dôsledkoch, pokiaľ ide o výber, ako aj
cenovú úroveň dostupných výrobkov. Prekážky cezhraničného obchodu môžu tiež
ohrozovať hospodársku súťaž medzi malými a strednými podnikmi a väčšími
spoločnosťami. V prípade malých a stredných podnikov môže vzhľadom na značný
vplyv transakčných nákladov v pomere k obratu omnoho častejšie, ako v prípade
väčšieho súťažiteľa, dôjsť k tomu, že tieto podniky upustia od vstupu na
zahraničný trh. (8)
Na prekonanie týchto prekážok súvisiacich so
zmluvným právom by strany mali mať možnosť dohodnúť sa, že ich zmluva sa bude
riadiť jednotným súborom pravidiel zmluvného práva, ktoré má vo všetkých
členských štátoch ten istý význam a vykladá sa rovnakým spôsobom – spoločným
európskym kúpnym právom. Toto spoločné európske kúpne právo by malo
predstavovať ďalšiu možnosť, ktorá zvyšuje možnosti výberu a ktorú majú strany
slobodne k dispozícii vždy, keď sa spoločne domnievajú, že to môže byť užitočné
v záujme uľahčenia cezhraničného obchodu a zníženia transakčných nákladov a
alternatívnych nákladov, ako aj ďalších prekážok cezhraničného obchodu, ktoré
súvisia so zmluvným právom. Toto spoločné právo by sa malo stať základom
zmluvných vzťahov len v tom prípade, že sa na jeho použití strany spoločne
dohodnú. (9)
Nariadením sa ustanovuje spoločné európske kúpne
právo. Harmonizácia systémov zmluvného práva členských štátov sa neuskutočňuje
prostredníctvom zmien a doplnení existujúcich vnútroštátnych právnych
predpisov v oblasti zmluvného práva, ale tak, že sa v právnom
poriadku každého členského štátu vytvára druhý systém zmluvného práva pre
zmluvy, ktoré patria do rozsahu jeho pôsobnosti. Tento druhý systém by mal byť
rovnaký v celej Únii a mal by existovať popri už existujúcich
vnútroštátnych ustanoveniach zmluvného práva. Toto spoločné európske kúpne
právo by sa malo uplatňovať na cezhraničné zmluvy na základe dobrovoľnosti, a
to na základe výslovnej dohody strán. (10)
Dohoda o použití spoločného európskeho kúpneho
práva by mala byť možnosťou zvoliteľnou v rámci príslušného vnútroštátneho
právneho poriadku rozhodného podľa nariadenia (ES) č. 593/2008 alebo,
pokiaľ ide o informačné povinnosti pred uzavretím zmluvy, podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve
pre mimozmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie (ES) č. 864/2007“)[20] alebo podľa akejkoľvek inej
príslušnej kolíznej normy. Dohoda o použití spoločného európskeho kúpneho
práva by preto nemala predstavovať ani sa mylne považovať za voľbu rozhodného
práva v zmysle kolíznych noriem a tieto normy by uvedenou dohodou nemali byť
dotknuté. Týmto nariadením preto nebudú dotknuté žiadne existujúce kolízne
normy. (11)
Spoločné európske kúpne právo by malo obsahovať
úplný súbor plne harmonizovaných kogentných pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
V súlade s článkom 114 ods. 3 zmluvy by tieto pravidlá mali zaručiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľa v záujme posilnenia dôveryhodnosti spoločného
európskeho kúpneho práva a motivovať tak spotrebiteľov k tomu, aby
vstupovali do cezhraničných zmluvných vzťahov na tomto základe. Týmito
pravidlami by sa mala zachovať alebo zlepšiť úroveň ochrany, ktorú spotrebitelia
majú podľa príslušných právnych predpisov Únie. (12)
Keďže spoločné európske kúpne právo obsahuje úplný
súbor plne harmonizovaných kogentných pravidiel na ochranu spotrebiteľa,
v prípade, že sa strany rozhodnú použiť spoločné európske kúpne právo, nebudú
v tejto oblasti medzi právnymi predpismi členských štátov žiadne rozdiely.
V dôsledku toho článok 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 593/2008, ktorý
vychádza z predpokladu existencie rôznej úrovne ochrany spotrebiteľa
v členských štátoch, nemôže mať v prípade otázok upravených spoločným
európskym kúpnym právom žiaden praktický význam. (13)
Spoločné európske kúpne právo by malo byť k
dispozícii na účely cezhraničných zmlúv, pretože práve v tomto kontexte vedú
rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi poriadkami ku komplexnosti a k ďalším
nákladom, pričom strany odrádzajú od vstupovania do zmluvných vzťahov.
Pokiaľ ide o zmluvy medzi podnikateľmi, cezhraničný charakter zmluvy by sa mal
posudzovať na základe obvyklého pobytu strán. Pokiaľ ide o zmluvy medzi podnikateľmi
a spotrebiteľmi, požiadavka cezhraničného charakteru by mala byť splnená, ak sa
buď všeobecná adresa uvedená spotrebiteľom, dodacia adresa tovaru, alebo
fakturačná adresa uvedená spotrebiteľom nachádza v členskom štáte, ale
mimo štátu, v ktorom má obchodník obvyklý pobyt. (14)
Použitie spoločného európskeho kúpneho práva by sa
nemalo obmedziť len na prípady, keď ide o cezhraničný obchod medzi
stranami z rôznych členských štátov, ale malo by byť k dispozícii aj na
účely uľahčenia obchodu medzi stranami z členských štátov
a z tretích krajín. V prípadoch, keď ide o spotrebiteľov z tretích
krajín, by sa na dohodu o použití spoločného európskeho kúpneho práva,
ktorá pre spotrebiteľov znamená voľbu cudzieho práva, mali vzťahovať
príslušné kolízne normy. (15)
Používanie jednej rovnakej zmluvy pre všetky
transakcie môže byť užitočné aj pre obchodníkovi, ktorí sa venujú čisto
domácim, ako aj cezhraničným transakciám. Členské štáty by preto mali mať
možnosť rozhodnúť, či umožnia stranám používať spoločné európske kúpne právo aj
na výlučne vnútroštátnej úrovni. (16)
Toto spoločné európske kúpne právo by malo byť k
dispozícii predovšetkým na účely predaja hnuteľného tovaru vrátane výroby alebo
zhotovenia takéhoto tovaru, pretože práve tento typ zmlúv je hospodársky
najvýznamnejší, a preto by mohol znamenať osobitný potenciál, pokiaľ ide o rast
cezhraničného obchodu, a to najmä v rámci elektronického obchodu. (17)
V záujme zohľadnenia čoraz väčšieho významu
digitálneho hospodárstva by do rozsahu pôsobnosti spoločného európskeho
kúpneho práva mali patriť aj zmluvy o dodaní digitálneho obsahu. Prenos
digitálneho obsahu na účely jeho uloženia, spracovania alebo prístupu k nemu
a jeho opakovaného použitia, ako je napríklad sťahovanie hudby, neustále
rastie a má veľký potenciál ďalšieho rastu, súčasne sa však vyznačuje značnou
právnou rôznorodosťou a neistotou. Spoločné európske kúpne právo by sa preto
malo vzťahovať na dodávanie digitálneho obsahu bez ohľadu na to, či sa tento
obsah dodáva na hmotnom nosiči. (18)
Digitálny obsah sa často dodáva nie za protiplnenie
spočívajúce v zaplatení ceny, ale v kombinácii so samostatne plateným
tovarom alebo službami, pričom sú tu zahrnuté aj nepeňažné aspekty, ako je
napríklad poskytnutie prístupu k osobným údajom, resp. bezplatné poskytnutie na
základe marketingovej stratégie založenej na očakávaní, že spotrebiteľ si
neskôr zakúpi ďalšie či zložitejšie produkty s digitálnym obsahom. Vzhľadom
na túto špecifickú štruktúru trhu a pri zohľadnení skutočnosti, že chyby
poskytnutého digitálneho obsahu môžu poškodiť hospodárske záujmy spotrebiteľov
bez ohľadu na to, za akých podmienok bol tento digitálny obsah poskytnutý,
by možnosť použitia spoločného európskeho kúpneho práva nemala závisieť
od toho, či sa má za predmetný digitálny obsah cena zaplatiť cena. (19)
V záujme maximalizácie pridanej hodnoty spoločného
európskeho kúpneho práva by do jeho vecnej pôsobnosti mali patriť aj niektoré
služby poskytované predávajúcim, ktoré priamo a úzko súvisia s konkrétnym
tovarom alebo digitálnym obsahom dodávaným na základe spoločného európskeho
kúpneho práva a ktoré sú v praxi často súčasne upravené v tej istej alebo
súvisiacej zmluve, predovšetkým oprava, údržba a inštalácia tovaru alebo
digitálneho obsahu. (20)
Spoločné európske kúpne právo by sa nemalo
vzťahovať na súvisiace zmluvy, na základe ktorých kupujúci nadobúda tovar
od tretej osoby alebo na základe ktorých mu tretia osoba poskytuje službu. To
by nebolo vhodné, keďže tretia osoba sa nezúčastňuje na dohode medzi zmluvnými
stranami o použití pravidiel spoločného európskeho kúpneho práva. Na súvisiace
zmluvy s tretími osobami by sa mal vzťahovať príslušný vnútroštátny právny
poriadok, ktorý je rozhodný podľa nariadenia (ES) č. 593/2008 a nariadenia
(ES) č. 864/2007 alebo podľa akejkoľvek inej príslušnej kolíznej normy. (21)
V záujme cieleného a primeraného riešenia
existujúcich problémov v oblasti vnútorného trhu a hospodárskej súťaže by mala
byť osobná pôsobnosť spoločného európskeho kúpneho práva zameraná na strany,
ktoré sú v súčasnosti od podnikania v zahraničí odrádzané rozdielmi
medzi vnútroštátnymi systémami zmluvného práva, s následnými značne
nepriaznivými účinkami na cezhraničný obchod. Preto by sa toto právo malo
vzťahovať na všetky transakcie medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, ako aj na
také zmluvy medzi obchodníkmi, v prípade ktorých je aspoň jedna zo strán malým
či stredným podnikom, vychádzajúc z odporúčania Komisie 2003/361/ES
zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných
podnikov[21].
Tým by však nemala byť dotknutá možnosť členských štátov prijať právne predpisy,
ktorými sa umožní použiť spoločné európske kúpne právo aj v prípade zmlúv
medzi obchodníkmi, z ktorých ani jeden nie je malým či stredným podnikom.
V každom prípade však pri transakciách medzi podnikateľmi obchodníci majú úplnú
zmluvnú slobodu, pričom sa podporujú v tom, aby pri stanovovaní zmluvných
podmienok používali ako zdroj spoločné európske kúpne právo. (22)
Na použitie spoločného európskeho kúpneho práva je
nevyhnutná dohoda zmluvných strán. Na túto dohodu by sa v prípade
transakcií medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi mali vzťahovať prísne požiadavky.
Keďže v praxi väčšinou navrhne použitie spoločného európskeho kúpneho
práva obchodník, spotrebitelia si musia byť plne vedomí toho, že dávajú súhlas
na použitie pravidiel, ktoré sa líšia od ich existujúcich vnútroštátnych
právnych predpisov. Z tohto dôvodu by súhlas spotrebiteľa s použitím
spoločného európskeho kúpneho práva mal byť prípustný len vtedy, keď bude mať
podobu samostatného výslovného vyhlásenia, ktoré je oddelené
od vyhlásenia, ktorým sa prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Preto by sa
nemalo umožniť, aby použitie spoločného európskeho kúpneho práva bolo ponúkané
ako jedno z ustanovení zmluvy, ktorá sa má uzavrieť, a už vôbec nie, aby bolo
len prvkom štandardných zmluvných podmienok obchodníka. Obchodník by mal
spotrebiteľovi poskytnúť potvrdenie o dohode o použití spoločného
európskeho kúpneho práva na trvalom nosiči. (23)
Okrem toho, že spotrebiteľ sa musí pre použitie
spoločného európskeho kúpneho práva rozhodnúť vedome, musí byť jeho súhlas s použitím
tohto práva voľbou na základe dostatočnej informovanosti. Obchodník by
preto mal spotrebiteľa nielen upozorniť na úmysel použiť spoločné európske
kúpne právo, ale mal by mu tiež poskytnúť informácie o charaktere tohto práva a
jeho najdôležitejších prvkoch. Aby sa obchodníkom uľahčila táto úloha a aby sa
tak predišlo zbytočnej administratívnej záťaži, a takisto aj v záujme
zabezpečenia súladu v rámci množstva a kvality informácií poskytovaných
spotrebiteľom, by obchodníci mali poskytovať spotrebiteľom informácie
prostredníctvom štandardného informačného oznámenia, ktoré sa stanovuje
v tomto nariadení a ktoré je preto ľahko dostupné vo všetkých úradných
jazykoch Únie. V prípade, že sa spotrebiteľovi informácie nedajú poskytnúť
prostredníctvom uvedeného informačného oznámenia, napríklad v prípade
telefonického rozhovoru, alebo v prípade, že obchodník neposkytol informačné
oznámenie, dohoda o použití spoločného európskeho kúpneho práva by sa mala stať
pre spotrebiteľa záväznou až potom, ako dostane informačné oznámenie spolu
s potvrdením dohody a ako následne vyjadrí súhlas. (24)
Aby sa zabránilo selektívnemu uplatňovaniu
niektorých prvkov spoločného európskeho kúpneho práva, čo by mohlo narušiť
rovnováhu medzi právami a povinnosťami strán a nepriaznivo ovplyvniť
úroveň ochrany spotrebiteľa, mala by existovať len možnosť zvoliť si použitie
spoločného európskeho kúpneho práva ako celku, teda nemala by byť možnosť
zvoliť si použitie len niektorých jeho častí. (25)
V prípadoch, keď by sa mal na príslušnú zmluvu
uplatniť Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru bude voľba
spoločného európskeho kúpneho práva znamenať, že sa zmluvné strany dohodli na
vylúčení uplatňovania uvedeného dohovoru. (26)
Pravidlá spoločného európskeho kúpneho práva by sa
mali vzťahovať na všetky otázky týkajúce sa zmluvného práva, ktoré majú
praktický význam počas celého priebehu tých druhov zmlúv, ktoré patria do
vecnej a osobnej pôsobnosti tohto spoločného práva, a to najmä zmlúv
uzatváraných on-line. Spoločným európskym kúpnym právom by sa mali spravovať
nielen práva a povinnosti strán a prostriedky nápravy pre prípad
neplnenia, ale toto právo by malo upravovať aj informačné povinnosti pred
uzavretím zmluvy, uzavretie zmluvy vrátane formálnych požiadaviek, právo
na odstúpenie od zmluvy a dôsledky odstúpenia, označenie zmluvy za
neplatnú v dôsledku omylu, ľsti, vyhrážok alebo zneužitia situácie
a dôsledky takéhoto označenia zmluvy za neplatnú, výklad, obsah
a účinky zmluvy, posúdenie a dôsledky neprijateľnosti zmluvných podmienok,
vrátenie plnení v prípade označenia zmluvy za neplatnú alebo jej ukončenia, ako
aj premlčanie a preklúziu práv. Malo by tiež ustanovovať sankcie za porušenie
všetkých záväzkov a povinností vyplývajúcich z jeho uplatnenia. (27)
Všetky otázky zmluvného a mimozmluvného charakteru,
ktoré spoločné európske kúpne právo neupravuje, sa riadia existujúcimi
pravidlami vnútroštátneho práva mimo spoločného kúpneho práva, ktoré je
rozhodné podľa nariadenia (ES) č. 593/2008 a nariadenia (ES) č. 864/2007
alebo podľa akejkoľvek inej príslušnej kolíznej normy. Patria sem také otázky,
ako je právna subjektivita, neplatnosť zmluvy v dôsledku nespôsobilosti na
právne úkony, nezákonnosti alebo nemorálnosti, určenie jazyka zmluvy, otázky
zákazu diskriminácie, zastúpenie, prípady viacerých dlžníkov a veriteľov,
zmena strán vrátane postúpenia, započítanie a spojenie, majetkové právo
vrátane prevodu vlastníctva, právo duševného vlastníctva a právo
občianskoprávnych deliktov. Okrem toho otázka, či súbežné nároky vyplývajúce zo
zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti môžu byť predmetom jedného konania,
nepatrí do rozsahu pôsobnosti spoločného európskeho kúpneho práva. (28)
Spoločným európskym kúpnym právom by sa nemali
spravovať otázky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti zmluvného práva. Týmto
nariadením by nemalo byť dotknuté právo Únie ani vnútroštátne právo týkajúce sa
týchto otázok. Napríklad informačné povinnosti ukladané na účely ochrany
zdravia a bezpečnosti či z dôvodov ochrany životného prostredia by nemali
patriť do rozsahu pôsobnosti spoločného európskeho kúpneho práva. Týmto
nariadením by nemali byť dotknuté ani informačné požiadavky vyplývajúce
zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006
o službách na vnútornom trhu[22].
(29)
V prípade platnej dohody o použití spoločného
európskeho kúpneho práva by sa mali všetky záležitosti patriace do jeho
pôsobnosti riadiť výlučne ustanoveniami tohto spoločného európskeho kúpneho
práva. Ustanovenia spoločného európskeho kúpneho práva by s mali vykladať
autonómne v súlade so zavedenými zásadami výkladu právnych predpisov Únie.
Otázky týkajúce sa záležitostí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti spoločného
európskeho kúpneho práva ale ktoré v ňom nie sú vyslovene upravené, by sa mali
riešiť len výkladom pravidiel v ňom obsiahnutých bez použitia akéhokoľvek
iného práva. Pravidlá spoločného európskeho kúpneho práva by sa mali vykladať
na základe zásad a cieľov, na ktorých spoločné európske kúpne právo
spočíva, a všetkých jeho ustanovení. (30)
Hlavnou zásadou, ktorou by sa malo riadiť spoločné
európske kúpne právo, je zmluvná sloboda. Autonómia strán by sa mala obmedziť
len v tých prípadoch a v takom rozsahu, pokiaľ je to nutné, a to
najmä z dôvodov ochrany spotrebiteľa. V prípade, že takáto nutnosť
existuje, by sa mal jasne uviesť kogentný charakter príslušných pravidiel. (31)
Zásada dobromyseľnosti a čestnosti by mala
poskytnúť usmernenie, akým spôsobom musia strany spolupracovať. Vzhľadom na to,
že niektoré pravidlá sú osobitným prejavom všeobecnej zásady dobromyseľnosti a
čestnosti, mali by mať pred touto všeobecnou zásadou prednosť. Všeobecná zásada
by sa preto nemala využívať ako nástroj na zmenu a doplnenie osobitných práv a
povinností strán stanovených v osobitných pravidlách. Osobitné požiadavky
vyplývajúce zo zásady dobromyseľnosti a čestnosti by mali okrem iného závisieť
od relatívnej úrovne odbornosti strán, a preto by mali byť v prípade transakcií
medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi iné ako v prípade transakcií medzi
podnikateľmi. V tejto súvislosti by v prípade transakcií medzi obchodníkmi
mala byť relevantným činiteľom dobrá obchodná prax v danej konkrétnej
situácii. (32)
Cieľom spoločného európskeho kúpneho práva by malo
byť, aby vždy, keď je to možné a keď je to vzhľadom na legitímne záujmy strán
vhodné, bola zachovaná a chránená platná zmluva. (33)
Spoločné európske kúpne právo by malo stanovovať
vyvážené riešenia, a to pri zohľadnení legitímneho záujmu, ktorý majú strany na
tom, aby boli určené a uplatňované prostriedky nápravy pre prípad
neplnenia zmluvy. V prípadoch zmlúv medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi by
systém prostriedkov nápravy mal zohľadňovať skutočnosť, že nesúlad tovaru,
digitálneho obsahu alebo služieb patrí do rozsahu zodpovednosti
obchodníka. (34)
V záujme posilnenia právnej istoty prostredníctvom
sprístupnenia judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a vnútroštátnych súdov
týkajúcej sa výkladu spoločného európskeho kúpneho práva alebo akýchkoľvek
iných ustanovení tohto nariadenia verejnosti by Komisia mala vytvoriť databázu
príslušných konečných rozhodnutí. Aby bolo možné splniť túto úlohu, členské
štáty by mali zabezpečiť, aby boli takéto vnútroštátne rozhodnutia urýchlene
oznámené Komisii. (35)
Je vhodné preskúmať fungovanie spoločného
európskeho kúpneho práva alebo akéhokoľvek iného ustanovenia tohto nariadenia
po piatich rokoch ich používania. V rámci tohto preskúmania by sa
mali zohľadniť predovšetkým také aspekty, ako je napr. potreba ďalšieho
rozšírenia pôsobnosti v súvislosti so zmluvami medzi podnikateľmi, vývoj na
trhu s digitálnym obsahom a technologický rozvoj v tejto oblasti a ďalší vývoj acquis
Únie. (36)
Keďže cieľ tohto nariadenia, a to prispieť k
riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa sprístupní jednotný súbor
pravidiel zmluvného práva, ktoré sa môžu použiť v prípade cezhraničných
transakcií v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských
štátov, a preto ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať
opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy
o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného
článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie
tohto cieľa. (37)
Toto nariadenie rešpektuje základné práva a
dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie,
a to najmä v jej článkoch 16, 38 a 47, PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1
Účel a predmet 1.
Účelom tohto nariadenia je zlepšiť podmienky na
vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom sprístupnenia
jednotného súboru pravidiel zmluvného práva uvedeného v prílohe I
(„spoločné európske kúpne právo“). Tieto pravidlá možno použiť pre cezhraničné
transakcie týkajúce sa predaja tovaru, dodania digitálneho obsahu
a poskytnutia súvisiacich služieb, ak sa tak zmluvné strany dohodnú. 2.
Toto nariadenia umožňuje obchodníkom spoľahnúť sa
na spoločný súbor pravidiel a používať tie isté zmluvné podmienky pre
všetky ich cezhraničné transakcie, čím sa znížia zbytočné náklady
a zároveň sa zaistí vysoká miera právnej istoty. 3.
Pokiaľ ide o zmluvy medzi obchodníkmi
a spotrebiteľmi, toto nariadenie obsahuje komplexný súbor pravidiel v
oblasti ochrany spotrebiteľa s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa, posilniť spotrebiteľskú dôveru na vnútornom trhu a povzbudiť
spotrebiteľov na nakupovanie v iných členských štátoch. Článok 2
Vymedzenie pojmov Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto
vymedzenia pojmov: (a)
„zmluva“ je dohoda, z ktorej majú vyplynúť záväzky
alebo ktorá má mať iné právne účinky; (b)
„dobromyseľnosť a čestnosť“ je norma správania, pre
ktorú je charakteristická poctivosť, otvorenosť a ohľad na záujmy druhej strany
danej transakcie alebo vzťahu; (c)
„ujma“ je majetková a nemajetková ujma vo forme
bolesti a utrpenia, pričom nie sú zahrnuté ostatné formy nemajetkovej
ujmy, ako sú zníženie kvality života a strata potešenia; (d)
„štandardné zmluvné podmienky“ sú zmluvné podmienky,
ktoré boli vypracované vopred pre viacero transakcií s rozdielnymi stranami a
ktoré neboli stranami individuálne dojednané v zmysle článku 7 spoločného
európskeho kúpneho práva; (e)
„obchodník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická
osoba, ktorá koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej činnosti,
podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania; (f)
„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá
koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej činnosti, podnikateľskej
činnosti, remesla alebo povolania; (g)
„náhrada škody“ je peňažná suma, na ktorú môže mať
osoba nárok ako odškodnenie za ujmu, ujmu na zdraví alebo škodu; (h)
„tovar“ sú akékoľvek hmotné hnuteľné predmety;
nezahŕňa: (i) elektrickú energiu a zemný plyn, a (ii) vodu a ďalšie druhy plynu, ibaže sa predávajú
v obmedzenom objeme alebo v určitom množstve; (i)
„cena“ je peňažná suma, ktorá sa má zaplatiť ako
protiplnenie za predaný tovar, dodaný digitálny obsah alebo poskytnuté
súvisiace služby; (j)
„digitálny obsah“ sú dáta, ktoré sú vyprodukované a
dodávané v digitálnej forme bez ohľadu na to, či sú vyrobené podľa
špecifikácií kupujúceho, a zahŕňa zvukovo-obrazový, zvukový, obrazový alebo
textový digitálny obsah, digitálne hry, softvér a digitálny obsah, ktorý
umožňuje prispôsobenie existujúceho hardvéru alebo softvéru vlastným potrebám;
nezahŕňa: (i) finančné služby vrátane služieb elektronického
bankovníctva; (ii) právne alebo finančné poradenstvo poskytované
v elektronickej forme; (iii) elektronické služby v oblasti
zdravotnej starostlivosti; (iv) elektronické komunikačné služby a siete
a príslušné zariadenia a služby; (v) hazardné hry; (vi) vytváranie nového digitálneho obsahu a
upravovanie existujúceho digitálneho obsahu spotrebiteľmi alebo akékoľvek iné
manipulovanie s výtvormi iných používateľov; (k)
„kúpna zmluva“ je akákoľvek zmluva, na základe
ktorej obchodník („predávajúci“) prevádza alebo sa zaväzuje previesť
vlastníctvo tovaru na inú osobu („kupujúceho“) a kupujúci platí alebo sa
zaväzuje zaplatiť jeho cenu; zahŕňa zmluvu o dodaní tovaru, ktorý sa má
vyrobiť alebo vyprodukovať, a nezahŕňa zmluvy, ktoré sa týkajú predaja
na základe exekúcie alebo ktoré iným spôsobom súvisia s výkonom verejnej
moci; (l)
„spotrebiteľská kúpna zmluva“ je kúpna zmluva,
v prípade ktorej predávajúcim je obchodník a kupujúcim je spotrebiteľ; (m)
„súvisiaca služba“ je akákoľvek služba súvisiaca
s tovarom alebo digitálnym obsahom, ako sú napríklad inštalácia, údržba
alebo oprava alebo akákoľvek iná manipulácia, poskytovaná osobou predávajúcou
tovar alebo dodávajúcou digitálny obsah na základe kúpnej zmluvy, zmluvy
o dodaní digitálneho obsahu alebo osobitnej zmluvy o poskytnutí
súvisiacich služieb, ktorá bola uzavretá v tom istom čase ako kúpna zmluva
alebo zmluva o dodaní digitálneho obsahu; nezahŕňa: (i) dopravné služby; (ii) služby v oblasti odbornej prípravy; (iii) podporné telekomunikačné služby, a (iv) finančné služby; (n)
„poskytovateľ služieb“ je osoba predávajúca tovar
alebo dodávajúca digitálny obsah, ktorá sa zaväzuje poskytnúť zákazníkovi
služby súvisiace s daným tovarom alebo digitálnym obsahom; (o)
„zákazník“ je akákoľvek osoba, ktorá si kúpi
súvisiacu službu; (p)
„zmluva uzavretá na diaľku“ je akákoľvek zmluva
medzi obchodníkom a spotrebiteľom v rámci organizovaného systému predaja
na diaľku uzavretá bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka alebo, ak je
obchodník právnickou osobou, fyzickej osoby, ktorá obchodníka zastupuje, a
spotrebiteľa s výhradným využitím jedného alebo viacerých prostriedkov
komunikácie na diaľku, a to až do uzavretia zmluvy vrátane času uzavretia
zmluvy; (q)
„zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov“ je
akákoľvek zmluva medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorá je: (i) uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti
obchodníka alebo, ak je obchodník právnickou osobou, fyzickej osoby, ktorá
obchodníka zastupuje, a spotrebiteľa na mieste, ktoré nepatrí medzi
prevádzkové priestory obchodníka, alebo na základe ponuky spotrebiteľa za tých
istých okolností, alebo (ii) uzavretá v prevádzkových priestoroch
obchodníka alebo prostredníctvom akýchkoľvek prostriedkov komunikácie na diaľku
hneď po tom, ako bol spotrebiteľ osobne a individuálne oslovený na mieste,
ktoré nepatrí medzi prevádzkové priestory obchodníka, za súčasnej fyzickej
prítomnosti obchodníka alebo, ak je obchodník právnickou osobou, fyzickej
osoby, ktorá obchodníka zastupuje, a spotrebiteľa, alebo (iii) uzavretá počas zájazdu, ktorý zorganizoval
obchodník alebo, ak je obchodník právnickou osobou, fyzická osoba, ktorá
obchodníka zastupuje, a ktorého cieľom alebo účinkom je propagácia a predaj
tovaru, dodanie digitálneho obsahu alebo poskytnutie súvisiacich služieb
spotrebiteľovi; (r)
„prevádzkové priestory“ sú: (i) akékoľvek nehnuteľné maloobchodné priestory,
kde obchodník trvalo vykonáva svoju činnosť, alebo (ii) akékoľvek hnuteľné maloobchodné priestory,
kde obchodník zvyčajne vykonáva svoju činnosť; (s)
„obchodná záruka“ je akýkoľvek záväzok obchodníka
alebo výrobcu voči spotrebiteľovi, ktorý ide nad rámec jeho právnych povinností
vyplývajúcich z článku 106, v prípade nesúladu vrátiť zaplatenú cenu alebo
vymeniť alebo opraviť tovar alebo digitálny obsah alebo zaistiť ich servis
akýmkoľvek spôsobom, ak tovar alebo digitálny obsah nezodpovedajú špecifikácií
alebo akýmkoľvek iným požiadavkám, ktoré sa netýkajú súladu, uvedený
v záručnom liste alebo v príslušnej reklame dostupnej v čase uzavretia
zmluvy alebo pred jej uzavretím; (t)
„trvalý nosič“ je akýkoľvek nosič, ktorý umožňuje
strane uchovávať informácie určené osobne tejto strane spôsobom dostupným pre
budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú
reprodukciu uložených informácií; (u)
„verejná dražba“ je spôsob predaja, pri ktorom
obchodník ponúka tovar alebo digitálny obsah spotrebiteľovi, ktorý sa na dražbe
osobne zúčastňuje alebo má možnosť sa na nej osobne zúčastniť, prostredníctvom
transparentného konkurenčného postupu podávania ponúk vedeného dražobníkom, a
vydražiteľ je povinný kúpiť tovar alebo digitálny obsah; (v)
„kogentné ustanovenie“ je akékoľvek ustanovenie,
ktorého uplatňovanie nemôžu strany vylúčiť, od ktorého sa nemôžu odchýliť a ktorého
účinky nemôžu pozmeniť; (w)
„veriteľ“ je osoba, ktorá má právo na splnenie
peňažného alebo nepeňažného záväzku od inej osoby, dlžníka; (x)
„dlžník“ je osoba, ktorá má peňažný alebo nepeňažný
záväzok voči inej osobe, veriteľovi; (y)
„záväzok“ je povinnosť splniť to, čo jedna strana
právneho vzťahu dĺži druhej strane. Článok 3
Fakultatívny charakter spoločného európskeho kúpneho práva Strany sa môžu dohodnúť na tom, že spoločným
európskym kúpnym právom sa riadia ich cezhraničné zmluvy o predaji tovaru,
dodaní digitálneho obsahu a poskytnutí súvisiacich služieb, ktoré patria do
územnej, vecnej a osobnej pôsobnosti vymedzenej v článkoch 4 až 7. Článok 4
Cezhraničné zmluvy 1.
Spoločné európske kúpne právo sa môže použiť
v prípade cezhraničných zmlúv. 2.
Na účely tohto nariadenia je zmluva medzi
obchodníkmi cezhraničnou zmluvou, ak majú zmluvné strany obvyklý pobyt
v rozdielnych krajinách, z ktorých aspoň jeden je členským štátom. 3.
Na účely tohto nariadenia je zmluva medzi
obchodníkom a spotrebiteľom cezhraničnou zmluvou, ak: (a)
sa buď adresa uvedená spotrebiteľom, dodacia adresa
tovaru, alebo fakturačná adresa nachádza v inej krajine než v krajine
obvyklého pobytu obchodníka, a (b)
aspoň jedna z týchto krajín je členským
štátom. 4.
Na účely tohto nariadenia sa za miesto obvyklého
pobytu spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej
považuje miesto, kde sa nachádza ich ústredná správa. Miestom obvyklého pobytu
obchodníka, ktorý je fyzickou osobou, je hlavné miesto podnikania tejto osoby. 5.
Ak je zmluva uzavretá v rámci činnosti
pobočky, obchodného zastúpenia alebo akejkoľvek inej organizačnej zložky
obchodníka, za miesto obvyklého pobytu obchodníka sa považuje miesto, kde sa
nachádza táto pobočka, obchodné zastúpenie alebo iná organizačná zložka. 6.
Na účely stanovenia toho, či je zmluva cezhraničnou
zmluvou, sa za rozhodujúci čas považuje čas dosiahnutia dohody o použití
spoločného európskeho kúpneho práva. Článok 5
Zmluvy, v prípade ktorých sa môže spoločné európske kúpne právo použiť Spoločné európske kúpne právo sa môže použiť v
prípade: a) kúpnych zmlúv; b) zmlúv o dodaní digitálneho
obsahu bez ohľadu na to, či sa dodáva na hmotnom nosiči, ktorý možno ukladať,
spracúvať alebo k nemu pristupovať a ktorý môže používateľ opakovane
použiť, bez ohľadu na to, či sa digitálny obsah dodáva za protiplnenie
spočívajúce v zaplatení ceny; c) zmlúv o poskytnutí súvisiacich
služieb bez ohľadu na to, či sa za poskytnutie súvisiacej služby dohodla
osobitná cena. Článok 6
Vylúčenie zmlúv so zmiešaným účelom a zmlúv spojených so
spotrebiteľským úverom 1.
Spoločné európske kúpne právo sa nemôže použiť v
prípade zmlúv so zmiešaným účelom, ktoré obsahujú iné prvky, než je predaj
tovaru, dodanie digitálneho obsahu a poskytnutie súvisiacich služieb v
zmysle článku 5. 2.
Spoločné európske kúpne právo sa nemôže použiť v
prípade zmlúv medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ak obchodník poskytuje alebo
sľubuje poskytnúť spotrebiteľovi úver vo forme odloženia platby, pôžičky alebo
iného podobného finančného dojednania. Spoločné európske kúpne právo sa môže
použiť v prípade zmlúv medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ak sa tovar,
digitálny obsah alebo súvisiace služby toho istého druhu dodávajú alebo
poskytujú na nepretržitom základe a spotrebiteľ platí za tento tovar, digitálny
obsah alebo súvisiace služby počas trvania dodávky prostredníctvom splátok. Článok 7
Zmluvné strany 1.
Spoločné európske kúpne právo sa môže použiť len
v prípade, ak je osobou predávajúcou tovar alebo dodávajúcou digitálny
obsah obchodník. Ak sú všetky zmluvné strany obchodníkmi, spoločné európske
kúpne právo sa môže použiť, ak je aspoň jedna zo strán malým alebo stredným
podnikom. 2.
Na účely tohto nariadenia malým alebo stredným
podnikom je obchodník, ktorý (a)
zamestnáva menej než 250 osôb, a (b)
ktorého ročný obrat nepresahuje 50 miliónov EUR
alebo ktorého celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov EUR, alebo
v prípade malého alebo stredného podniku, ktorý má obvyklý pobyt
v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, alebo v tretej krajine,
zodpovedajúce sumy v mene tohto členského štátu alebo tejto tretej
krajiny. Článok 8
Dohoda o použití spoločného európskeho kúpneho práva 1.
Použitie spoločného európskeho kúpneho práva je
možné len na základe dohody strán na tento účel. Existencia takejto dohody a
jej platnosť sa určuje na základe odsekov 2 a 3 tohto článku, článku 9 a
príslušných ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva. 2.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom je
dohoda o použití spoločného európskeho kúpneho práva platná len vtedy, ak
spotrebiteľ súhlas s použitím tohto práva vyjadril prostredníctvom výslovného
vyhlásenia, ktoré je oddelené od vyhlásenia, ktorým sa prejavuje súhlas s
uzavretím zmluvy. Obchodník musí spotrebiteľovi poskytnúť potvrdenie
o uvedenom súhlase na trvalom nosiči. 3.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
sa spoločné európske kúpne právo nemôže zvoliť čiastočne, ale len vo svojej
celistvosti. Článok 9
Štandardné informačné oznámenie v prípade zmlúv medzi obchodníkom a
spotrebiteľom 1.
Okrem splnenia informačných povinností pred
uzavretím zmluvy, ktoré sú stanovené v spoločnom európskom kúpnom práve,
vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom musí obchodník upozorniť
spotrebiteľa na úmysel použiť spoločné európske kúpne právo pred dohodou tým,
že mu evidentným spôsobom poskytne informačné oznámenie uvedené v prílohe 2. Ak
je dohoda o použití spoločného európskeho kúpneho práva uzavretá
prostredníctvom telefónu alebo akéhokoľvek iného prostriedku, ktorý neumožňuje,
aby sa spotrebiteľovi poskytlo informačné oznámenie, alebo ak obchodník
neposkytol spotrebiteľovi informačné oznámenia, spotrebiteľ nie je dohodou
viazaný dovtedy, kým nedostane potvrdenie uvedené v článku 8 ods. 2 spolu
s informačným oznámením a kým následne výslovne nesúhlasí s použitím
spoločného európskeho kúpneho práva. 2.
Informačné oznámenie uvedené v odseku 1 musí
obsahovať, ak sa poskytuje v elektronickej forme, hypertextový odkaz
alebo, vo všetkých ostatných prípadoch, adresu webovej stránky, prostredníctvom
ktorej možno bezplatne získať znenie spoločného európskeho kúpneho práva. Článok 10
Sankcie za porušenie osobitných požiadaviek Členské štáty stanovia sankcie uplatniteľné v
prípade, že obchodníci v rámci vzťahov so spotrebiteľmi porušia požiadavky
stanovené v článkoch 8 a 9, a prijmú všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na
zabezpečenie uplatňovania týchto sankcií. Takto stanovené sankcie budú účinné,
primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii príslušné ustanovenia
najneskôr do [1 roka do dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia], a čo
najskôr oznámia akékoľvek následné zmeny. Článok 11
Dôsledky použitia spoločného európskeho kúpneho práva Ak sa strany platne dohodli na použití
spoločného európskeho kúpneho práva na zmluvu, všetky otázky, ktoré sú upravené
v pravidlách spoločného európskeho kúpneho práva, sa riadia len spoločným
európskym kúpnym právom. Ak bola zmluva skutočne uzavretá, spoločným európskym
kúpnym právom sa riadi aj dodržiavanie informačných povinností
pred uzavretím zmluvy a prostriedky nápravy v prípade ich porušenia. Článok 12
Informačné požiadavky vyplývajúce zo smernice o službách Týmto nariadením nie sú dotknuté informačné
požiadavky, ktoré sú stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch,
ktorými sa do vnútroštátneho právneho poriadku transponovali ustanovenia
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006
o službách na vnútornom trhu, a ktoré dopĺňajú informačné požiadavky
stanovené v spoločnom európskom kúpnom práve. Článok 13 Možnosti,
ktoré majú členské štáty k dispozícii Členský štát sa môže rozhodnúť, že umožní
používať spoločné európske kúpne právo na: a) zmluvy, v prípade ktorých sa miesto
obvyklého pobytu obchodníkov alebo, ak ide o zmluvu medzi obchodníkom
a spotrebiteľom, miesto obvyklého pobytu obchodníka, adresa uvedená
spotrebiteľom, dodacia adresa tovaru a fakturačná adresa nachádzajú v tomto
členskom štáte, a/alebo b) zmluvy, v prípade ktorých sú
všetky strany obchodníkmi, ale žiadna z nich nie je malým alebo stredným
podnikom v zmysle článku 7 ods. 2. Článok 14
Oznamovanie súdnych rozhodnutí, ktorými sa uplatňuje toto nariadenie 1.
Členské štáty zabezpečia, aby sa konečné
rozhodnutia ich súdov, ktorými sa uplatňuje toto nariadenie, bez zbytočného
odkladu oznámili Komisii. 2.
Komisia zriadi systém, ktorý umožní prístup k
informáciám o súdnych rozhodnutiach uvedených v odseku 1 a k relevantným
rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Tento systém bude prístupný verejnosti.
Článok 15
Preskúmanie 1.
Najneskôr… [4 roky odo dňa začatia uplatňovania
tohto nariadenia] členské štáty poskytnú Komisii informácie o uplatňovaní
tohto nariadenia, a najmä o úrovni akceptácie spoločného európskeho kúpneho
práva, o rozsahu, v akom sa jeho ustanovenia stali predmetom súdnych sporov a o
situácii, pokiaľ ide o rozdiel medzi úrovňou ochrany spotrebiteľa poskytovanej
spoločným európskym kúpnym právom a úrovňou ochrany spotrebiteľa poskytovanej
vnútroštátnymi právnymi predpismi. Uvedené informácie budú zahŕňať komplexný
prehľad judikatúry vnútroštátnych súdov vo veci výkladu ustanovení spoločného
európskeho kúpneho práva. 2.
Najneskôr… [5 rokov odo dňa začatia uplatňovania
tohto nariadenia] Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a
Hospodárskemu a sociálnemu výboru podrobnú správu, v ktorej preskúma
vykonávanie tohto nariadenia, a to predovšetkým pri zohľadnení takých aspektov,
ako je napr. potreba ďalšieho rozšírenia pôsobnosti v súvislosti so zmluvami
medzi podnikateľmi, vývoj na trhu s digitálnym obsahom a technologický
rozvoj v tejto oblasti a ďalší vývoj acquis Únie. Článok 16
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie 1.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom
po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. 2.
Uplatňuje sa od [6 mesiacov od nadobudnutia
účinnosti]. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a
priamo uplatniteľné v členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za
Radu Predseda predseda PRÍLOHA I
SPOLOČNÉ EURÓPSKE KÚPNE PRÁVO: OBSAH Časť I: Úvodné ustanovenia.......................................................................................................... 7 Kapitola 1: Všeobecné zásady a uplatňovanie................................................................................ 7 Oddiel 1: Všeobecné zásady......................................................................................................... 7 Oddiel 2: Uplatňovanie.................................................................................................................. 7 Časť II: Uzavretie záväznej zmluvy................................................................................................ 7 Kapitola 2: Informácie pred uzavretím zmluvy................................................................................ 7 Oddiel 1: Informácie, ktoré musí poskytnúť
obchodník spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy.......... 7 Oddiel 2: Informácie, ktoré musí poskytnúť
obchodník inému obchodníkovi pred uzavretím zmluvy 7 Oddiel 3: Zmluvy uzatvárané elektronickými
prostriedkami............................................................. 7 Oddiel 4: Povinnosť zabezpečiť správnosť
poskytnutých informácií................................................ 7 Oddiel 5: Prostriedky nápravy v prípade
porušenia informačných povinností................................... 7 Kapitola 3: Uzavretie zmluvy......................................................................................................... 7 Kapitola 4: Právo na odstúpenie od zmluvy v
prípade zmlúv uzavretých na diaľku a zmlúv uzavretých mimo prevádzkových
priestorov medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi............................................................................... 7 Kapitola 5: Dôvody neplatnosti..................................................................................................... 7 Časť III: Posudzovanie obsahu zmluvy.......................................................................................... 7 Kapitola 6: Výklad........................................................................................................................ 7 Kapitola 7: Obsah a účinky........................................................................................................... 7 Kapitola 8: Neprijateľné zmluvné podmienky................................................................................. 7 Oddiel 1: Všeobecné ustanovenia.................................................................................................. 7 Oddiel 2: Neprijateľné zmluvné podmienky
v prípade zmlúv medzi obchodníkom a spotrebiteľom.. 7 Oddiel 3: Neprijateľné zmluvné podmienky
v prípade zmlúv medzi obchodníkmi............................ 7 Časť IV: Záväzky a prostriedky nápravy strán
kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dodaní digitálneho obsahu 7 Kapitola 9: Všeobecné ustanovenia............................................................................................... 7 Kapitola 10: Záväzky predávajúceho............................................................................................. 7 Oddiel 1: Všeobecné ustanovenia.................................................................................................. 7 Oddiel 2: Dodanie......................................................................................................................... 7 Oddiel 3: Súlad tovaru alebo digitálneho obsahu............................................................................ 7 Kapitola 11: Prostriedky nápravy, ktoré má k
dispozícii kupujúci................................................... 7 Oddiel 1: Všeobecné ustanovenia.................................................................................................. 7 Oddiel 2: Možnosť nápravného plnenia
predávajúceho.................................................................. 7 Oddiel 3: Požadovanie splnenia..................................................................................................... 7 Oddiel 4: Odklad plnenia záväzkov kupujúceho............................................................................. 7 Oddiel 5: Ukončenie..................................................................................................................... 7 Oddiel 6: Zníženie ceny................................................................................................................. 7 Oddiel 7: Požiadavky týkajúce sa oznámenia v
prípadoch zmlúv medzi obchodníkmi...................... 7 Kapitola 12: Záväzky kupujúceho................................................................................................. 7 Oddiel 1: Všeobecné ustanovenia.................................................................................................. 7 Oddiel 2: Platba ceny.................................................................................................................... 7 Oddiel 3: Prevzatie dodávky......................................................................................................... 7 Kapitola 13: Prostriedky nápravy, ktoré má k
dispozícii predávajúci.............................................. 7 Oddiel 1: Všeobecné ustanovenia.................................................................................................. 7 Oddiel 2: Požadovanie splnenia..................................................................................................... 7 Oddiel 3: Odklad plnenia záväzkov predávajúceho........................................................................ 7 Oddiel 4: Ukončenie..................................................................................................................... 7 Kapitola 14: Prenos rizika............................................................................................................. 7 Oddiel 1: Všeobecné ustanovenia.................................................................................................. 7 Oddiel 2: Prenos rizika v prípadoch
spotrebiteľských kúpnych zmlúv............................................. 7 Oddiel 3: Prenos rizika v prípadoch zmlúv medzi
obchodníkmi....................................................... 7 Časť V: Záväzky a prostriedky nápravy strán
zmluvy o poskytnutí súvisiacich služieb...................... 7 Kapitola 15: Záväzky a prostriedky nápravy strán.......................................................................... 7 Oddiel 2: Záväzky poskytovateľa služby........................................................................................ 7 Oddiel 3: Záväzky zákazníka......................................................................................................... 7 Oddiel 4: Prostriedky nápravy....................................................................................................... 7 Časť VI: Náhrada škody a úroky.................................................................................................. 7 Kapitola 16: Náhrada škody a úroky............................................................................................. 7 Oddiel 1: Náhrada škody.............................................................................................................. 7 Oddiel 2: Úroky z omeškania: všeobecné
ustanovenia.................................................................... 7 Oddiel 3: Oneskorené platby obchodníkov.................................................................................... 7 Časť VII: Vrátenie plnení.............................................................................................................. 7 Kapitola 17: Vrátenie plnení.......................................................................................................... 7 Časť VIII: Premlčanie................................................................................................................... 7 Kapitola 18: Premlčanie................................................................................................................ 7 Oddiel 1: Všeobecné ustanovenia.................................................................................................. 7 Oddiel 2: Premlčacie lehoty a ich začiatok..................................................................................... 7 Oddiel 3: Predĺženie premlčacích lehôt........................................................................................... 7 Oddiel 4: Obnovenie premlčacích lehôt.......................................................................................... 7 Oddiel 5: Účinky premlčania......................................................................................................... 7 Oddiel 6: Zmena dohodou............................................................................................................. 7 Dodatok 1............................................................................................................................... 7 Dodatok 2............................................................................................................................... 7 Časť I Úvodné
ustanovenia Kapitola 1 Všeobecné
zásady a uplatňovanie Oddiel 1 Všeobecné zásady Článok 1
Zmluvná sloboda 1.
Strany môžu slobodne uzavrieť zmluvu a určiť jej
obsah s výhradou akýchkoľvek použiteľných kogentných ustanovení. 2.
Strany môžu vylúčiť uplatňovanie ktoréhokoľvek
ustanovenia spoločného európskeho kúpneho práva, odchýliť sa od jeho účinkov
alebo ich pozmeniť, pokiaľ sa v daných ustanoveniach nestanovuje inak. Článok 2
Dobromyseľnosť a čestnosť 1.
Každá strana je povinná konať v súlade so zásadou
dobromyseľnosti a čestnosti. 2.
Porušením tejto povinnosti môže strana, ktorá
zásadu porušila, stratiť možnosť uplatniť alebo sa odvolať na právo,
prostriedok nápravy alebo námietku, ktorú by inak mohla použiť, alebo jej môže
vzniknúť povinnosť nahradiť škodu, ktorú tým druhej strane spôsobila. 3.
Strany nesmú vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 3
Spolupráca Strany sú povinné vzájomne spolupracovať na
účely splnenia svojich zmluvných záväzkov v rozsahu, v akom to možno
očakávať. Oddiel 2 Uplatňovanie Článok 4
Výklad 1.
Spoločné európske kúpne právo sa vykladá autonómne
a v súlade s jeho cieľmi a zásadami, na ktorých spočíva. 2.
Otázky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti
spoločného európskeho kúpneho práva ale nie sú v ňom výslovne upravené, sa
upravujú v súlade s cieľmi a zásadami, na ktorých spoločné európske
kúpne právo a všetky jeho ustanovenia spočívajú, a to bez použitia
vnútroštátneho práva, ktoré by bolo rozhodným právom v prípade, že by
neexistovala dohoda o použití tohto spoločného európskeho kúpneho práva,
či akéhokoľvek iného práva. 3.
Ak sa na osobitnú situáciu, ktorá patrí do rozsahu
pôsobnosti všeobecného pravidla, vzťahuje všeobecné pravidlo a špecifické
pravidlo, v prípade akéhokoľvek rozporu medzi nimi má prednosť špecifické
pravidlo. Článok 5
Primeranosť 1.
Primeranosť sa musí posudzovať objektívne so
zreteľom na povahu a účel zmluvy, okolnosti prípadu a zvyklosti
a prax v dotknutých obchodných odvetviach alebo povolaniach. 2.
Akýkoľvek odkaz na to, čo možno od osoby očakávať
alebo čo môže osoba očakávať alebo čo možno očakávať v osobitnej situácii, je
odkazom na to, čo možno primerane očakávať. Článok 6
Sloboda formy Pokiaľ sa v spoločnom európskom kúpnom
práve nestanovuje inak, zmluva, vyhlásenie alebo akýkoľvek iný akt, ktorý sa
ním riadi, nemusia mať žiadnu osobitnú formu ani nemusia byť žiadnou osobitnou
formou doložené. Článok 7
Zmluvné podmienky, ktoré nie sú individuálne dojednané 1.
Zmluvná podmienka nie je individuálne dojednaná, ak
bola navrhnutá jednou stranou a ak druhá strana nemala možnosť ovplyvniť jej
obsah. 2.
Ak jedna strana navrhne druhej strane, aby si
vybrala z viacerých zmluvných podmienok, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dojednanú len preto, že si druhá strana danú podmienku vybrala
spomedzi ostatných podmienok. 3.
Strana, ktorá tvrdí, že zmluvná podmienka navrhnutá
ako súčasť štandardných zmluvných podmienok bola medzičasom individuálne
dojednaná, nesie v tejto súvislosti dôkazné bremeno. 4.
V prípade zmluvy medzi obchodníkom a spotrebiteľom
obchodník nesie dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním skutočnosti, že
podmienka, ktorú navrhol, bola individuálne dojednaná. 5.
V prípade zmluvy medzi obchodníkom a spotrebiteľom
sa podmienky vypracované treťou osobou považujú za podmienky navrhnuté
obchodníkom, ibaže ich do zmluvy zahrnul spotrebiteľ. Článok 8
Ukončenie zmluvy 1.
„Ukončením zmluvy“ sa rozumie zrušenie práv a
záväzkov strán vyplývajúcich zo zmluvy s výnimkou práv vyplývajúcich z
ktorejkoľvek zmluvnej podmienky upravujúcej urovnávanie sporov alebo akejkoľvek
inej zmluvnej podmienky, ktorá má zostať účinná aj po ukončení zmluvy. 2.
Nároky na splatné sumy a náhradu škody spôsobenej
nesplnením pred ukončením zmluvy zostávajú zachované. Ak je zmluva ukončená z
dôvodu nesplnenia alebo očakávaného nesplnenia, strana, ktorá zmluvu ukončuje,
má tiež právo na náhradu škody namiesto budúceho plnenia druhej strany. 3.
Účinky ukončenia týkajúce sa vrátenia zaplatenej
ceny a vrátenia tovaru alebo digitálneho obsahu a ďalšie účinky súvisiace s
vrátením plnení sa riadia pravidlami o vrátení plnení stanovenými v
kapitole 17. Článok 9
Zmluvy so zmiešaným účelom 1.
Ak sa zmluva týka kúpy tovaru alebo dodania
digitálneho obsahu aj poskytnutia súvisiacich služieb, pravidlá stanovené v
časti IV sa použijú na záväzky a prostriedky nápravy strán v prípade, keď
strany konajú ako kupujúci a predávajúci tovaru alebo digitálneho obsahu,
a pravidlá stanovené v časti V sa použijú na záväzky a prostriedky
nápravy strán v prípade, keď strany konajú ako poskytovateľ služieb a zákazník. 2.
Ak sa v prípade zmluvy, na ktorú sa vzťahuje odsek 1,
záväzky predávajúceho a poskytovateľa služieb vyplývajúce zo zmluvy majú
plniť po častiach alebo sú inak deliteľné, potom, ak existuje dôvod na
ukončenie pre nesplnenie časti, pre ktorú sa dá určiť prislúchajúca časť ceny,
kupujúci a zákazník môžu ukončiť len túto časť. 3.
Odsek 2 sa nepoužije, ak od kupujúceho a zákazníka
nemožno očakávať, že prijmú plnenie ostatných častí alebo ak má neplnenie taký
charakter, ktorý dáva dôvod na ukončenie zmluvy ako celku. 4.
Ak záväzky predávajúceho a poskytovateľa služieb
vyplývajúce zo zmluvy nie je možné deliť alebo ak sa nedá určiť prislúchajúca
časť ceny, kupujúci a zákazník môžu zmluvu ukončiť len ak má neplnenie
taký charakter, ktorý dáva dôvod na ukončenie zmluvy ako celku. Článok 10
Oznámenie 1.
Tento článok sa vzťahuje na vykonanie oznámenia na
akýkoľvek účel v rámci pravidiel stanovených v spoločnom európskom kúpnom
práve a v rámci zmluvy. „Oznámenie“ zahŕňa odovzdanie akéhokoľvek
vyhlásenia, ktoré má mať právne účinky alebo má slúžiť na prenos
informácií na právne účely. 2.
Oznámenie možno podľa okolností vykonať akýmikoľvek
vhodnými prostriedkami. 3.
Oznámenie je účinné, keď dôjde príjemcovi, ibaže sa
v ňom stanovuje odklad účinku. 4.
Oznámenie dôjde príjemcovi: (a)
keď sa doručí príjemcovi; (b)
keď sa doručí na miesto podnikania príjemcu alebo,
ak takéto miesto podnikania neexistuje alebo je oznámenie adresované
spotrebiteľovi, na miesto obvyklého pobytu príjemcu; (c)
v prípade oznámenia zasielaného elektronickou
poštou alebo inou formou individuálnej komunikácie, keď je oznámenie prístupné
príjemcovi, alebo (d)
keď sa dá inak k dispozícii príjemcovi na takom
mieste a takým spôsobom, že sa dá očakávať, že príjemca k nemu získa prístup
bez zbytočného odkladu. Oznámenie došlo príjemcovi, keď je splnená jedna z
požiadaviek uvedených v písmenách a), b), c) alebo d), podľa toho, čo
nastane skôr. 5.
Oznámenie nemá žiaden účinok, ak jeho odvolanie
dôjde príjemcovi skôr alebo v tom istom čase ako oznámenie. 6.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie odsekov 3 a 4 ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 11
Výpočet lehôt 1.
Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na výpočet
lehôt na akýkoľvek účel v rámci spoločného európskeho kúpneho práva. 2.
S výhradou odsekov 3 až 7: (a)
lehota vyjadrená v dňoch začína plynúť začiatkom
prvej hodiny prvého dňa a končí uplynutím poslednej hodiny posledného dňa
lehoty; (b)
lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch
začína plynúť začiatkom prvej hodiny prvého dňa lehoty a končí uplynutím
poslednej hodiny toho dňa posledného týždňa, mesiaca alebo roka, ktorý je tým
istým dňom v týždni alebo pripadá na ten istý dátum ako deň, ktorým začala
lehota plynúť; uvedené platí s výhradou, že ak sa, v prípade lehoty vyjadrenej
v mesiacoch alebo rokoch, deň, ktorým by mala lehota uplynúť, v poslednom
mesiaci nevyskytuje, lehota končí uplynutím poslednej hodiny posledného dňa
tohto mesiaca. 3.
Ak sa má lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch,
mesiacoch alebo rokoch vypočítať od určenej udalosti, úkonu alebo okamihu,
deň, keď dôjde k tejto udalosti, vykoná sa tento úkon alebo nastane určený
okamih, sa do danej lehoty nepočíta. 4.
Dotknuté lehoty zahŕňajú soboty, nedele a dni
pracovného pokoja, pokiaľ tieto nie sú výslovne vylúčené alebo pokiaľ nie sú
lehoty vyjadrené v pracovných dňoch. 5.
Ak je posledným dňom lehoty v mieste, kde sa má
stanovený úkon vykonať, sobota, nedeľa alebo deň pracovného pokoja, lehota
končí uplynutím poslednej hodiny nasledujúceho pracovného dňa. Toto ustanovenie
sa nevzťahuje na lehoty, ktoré sa počítajú retroaktívne od určeného dátumu
alebo udalosti. 6.
Ak osoba pošle druhej osobe dokument, v ktorom sa
stanovuje lehota, v rámci ktorej musí príjemca odpovedať alebo inak konať, ale
v ktorom sa neuvádza, kedy má lehota začať plynúť, a pokiaľ z okolností
nevyplýva iné, lehota sa vypočíta od okamihu, keď dokument dôjde
príjemcovi. 7.
Na účely tohto článku: (a)
„dňom pracovného pokoja“ sa s odkazom na členský
štát alebo časť členského štátu Európskej únie rozumie akýkoľvek deň, ktorý je
takto označený pre daný členský štát alebo jeho časť v zozname uverejnenom v
Úradnom vestníku Európskej únie, a (b)
„pracovnými dňami“ sa rozumejú všetky dni okrem
sobôt, nedieľ a dní pracovného pokoja. Článok 12
Jednostranné vyhlásenia alebo konanie 1.
Jednostranné vyhlásenie vyjadrujúce úmysel sa
vykladá spôsobom, akým by sa dalo očakávať, že mu bude rozumieť osoba, ktorej
je určené. 2.
Ak bolo úmyslom osoby, ktorá urobila vyhlásenie,
aby výraz použitý vo vyhlásení mal osobitný význam a druhá strana o tomto
úmysle vedela alebo bolo možné očakávať, že o ňom vedela, tento výraz sa
vykladá v súlade s úmyslom osoby, ktorá urobila vyhlásenie. 3.
Články 59 až 65 sa primerane použijú na výklad
jednostranných vyhlásení vyjadrujúcich úmysel. 4.
Pravidlá týkajúce sa dôvodov neplatnosti stanovené
v kapitole 5 sa primerane použijú na jednostranné vyhlásenia vyjadrujúce
úmysel. 5.
Akýkoľvek odkaz na vyhlásenie podľa tohto článku
zahŕňa odkaz na konanie, ktoré je možné považovať za rovnocenné vyhláseniu. Časť II Uzavretie
záväznej zmluvy Kapitola 2 Informácie
pred uzavretím zmluvy Oddiel 1 Informácie, ktoré musí
poskytnúť obchodník spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy Článok 13
Povinnosť poskytnúť informácie pri uzatváraní zmluvy na diaľku alebo mimo
prevádzkových priestorov 1.
Obchodník, ktorý uzatvára zmluvu na diaľku alebo
mimo prevádzkových priestorov, je povinný pred uzavretím zmluvy alebo pred tým,
ako sa akákoľvek ponuka stane pre spotrebiteľa záväznou, jasným a zrozumiteľným
spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi tieto informácie: (a)
hlavné vlastnosti tovaru, digitálneho obsahu alebo
súvisiacich služieb, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť, v rozsahu primeranom
komunikačnému nosiču a tovaru, digitálnemu obsahu alebo súvisiacim
službám; (b)
celková cena a ďalšie poplatky a náklady v
súlade s článkom 14; (c)
totožnosť a adresa obchodníka v súlade s článkom 15; (d)
zmluvné podmienky v súlade s článkom 16; (e)
právo na odstúpenie od zmluvy v súlade s
článkom 17; (f)
existencia a podmienky prípadných obchodníkových
popredajných asistenčných služieb zákazníkom, popredajných služieb, obchodných
záruk a politiky vybavovania reklamácií; (g)
prípadne možnosť prístupu k alternatívnemu
mechanizmu na riešenie sporov a prostriedkov nápravy, ktorý sa na
obchodníka vzťahuje, a spôsoby prístupu k tomuto mechanizmu; (h)
prípadne funkčnosť digitálneho obsahu vrátane
uplatniteľných technických ochranných opatrení, a (i)
prípadne akákoľvek relevantná interoperabilita
digitálneho obsahu s hardvérom a softvérom, o ktorej obchodník vie alebo o
ktorej možno očakávať, že o nej vie. 2.
Poskytnuté informácie, s výnimkou adries
požadovaných podľa odseku 1 písm. c), sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a
nemožno ich meniť, pokiaľ sa zmluvné strany výslovne nedohodnú inak. 3.
V prípade zmluvy uzavretej na diaľku musia byť
informácie požadované podľa tohto článku: (a)
poskytnuté alebo sprístupnené spôsobom, ktorý je
primeraný použitému prostriedku komunikácie na diaľku; (b)
v jasnom a zrozumiteľnom jazyku, a (c)
pokiaľ sú poskytované na trvalom nosiči, čitateľné. 4.
V prípade zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov musia byť informácie požadované podľa tohto článku: (a)
poskytnuté na papieri alebo, ak spotrebiteľ
súhlasí, na inom trvalom nosiči, a (b)
čitateľné a napísané v jasnom a zrozumiteľnom
jazyku. 5.
Tento článok sa nepoužije, ak ide o zmluvu: (a)
o dodaní potravín, nápojov alebo iného tovaru
určeného na bežnú spotrebu v domácnosti, ktoré obchodník na častých
a pravidelných obchôdzkach fyzicky dodáva spotrebiteľovi domov, na miesto
bydliska alebo na pracovisko; (b)
uzavretú prostredníctvom predajného automatu alebo
automatizovaných prevádzkových priestorov; (c)
uzavretú mimo prevádzkových priestorov, ak zmluvná
cena alebo, v prípade uzavretia viacerých zmlúv v tom istom čase, celková
zmluvná cena nepresahuje 50 EUR alebo zodpovedajúcu sumu v mene, v ktorej
bola dohodnutá zmluvná cena. Článok 14
Informácie o cene a ďalších poplatkoch a nákladoch 1.
Informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku 13
ods. 1 písm. b), musia zahŕňať: (a)
celkovú cenu tovaru, digitálneho obsahu alebo
súvisiacich služieb vrátane daní, alebo, ak vzhľadom na charakter tovaru,
digitálneho obsahu alebo súvisiacich služieb nemožno cenu primerane vypočítať
vopred, spôsob, akým sa cena vypočíta, a (b)
prípadne akékoľvek ďalšie poplatky za dopravu,
dodanie alebo poštovné a akékoľvek iné náklady, alebo ak tieto poplatky a
náklady nemožno primerane vypočítať vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť
zarátané takéto ďalšie poplatky a náklady. 2.
V prípade zmluvy na dobu neurčitú alebo zmluvy
obsahujúcej predplatné celková cena musí zahŕňať celkovú cenu za zúčtovacie
obdobie. Ak takéto zmluvy stanovujú pevnú sadzbu, celková cena musí zahŕňať
celkovú mesačnú cenu. Ak celkovú cenu nemožno primerane vypočítať vopred, musí
sa uviesť spôsob, akým sa cena vypočíta. 3.
V náležitých prípadoch musí obchodník
informovať spotrebiteľa o nákladoch na používanie prostriedkov komunikácie
na diaľku na účel uzavretia zmluvy, ak sa tieto náklady počítajú na základe
inej ako základnej sadzby. Článok 15
Informácie o totožnosti a adrese obchodníka Informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku
13 ods. 1 písm. c), musia zahŕňať: a) totožnosť obchodníka, napríklad jeho
obchodné meno; b) geografickú adresu, na ktorej má
obchodník sídlo; c) telefónne číslo, číslo faxu
a e-mailovú adresu, ak je k dispozícii, aby spotrebiteľ mohol rýchlo
kontaktovať obchodníka a účinne s ním komunikovať; d) prípadne totožnosť a geografickú
adresu akéhokoľvek iného obchodníka, v mene ktorého obchodník koná, a e) ak sa líši od adresy poskytnutej
podľa písmen b) a d) tohto článku, geografickú adresu obchodníka, prípadne
obchodníka, v mene ktorého koná, na ktorú môže spotrebiteľ zasielať
akékoľvek reklamácie. Článok 16
Informácie o zmluvných podmienkach Informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa
článku 13 ods. 1 písm. d), musia zahŕňať: a) podmienky týkajúce sa platby,
dodania tovaru, digitálneho obsahu alebo poskytovania súvisiacich služieb
a lehoty, do ktorej sa obchodník zaväzuje dodať tovar či digitálny obsah
alebo poskytnúť súvisiace služby; b) prípadne trvanie zmluvy, minimálnu
dĺžku trvania záväzkov spotrebiteľa alebo, ak je zmluva uzavretá na dobu
neurčitú alebo sa automaticky obnovuje, podmienky ukončenia zmluvy, a c) prípadne existenciu záloh alebo
iných finančných záruk, ktoré musí spotrebiteľ na žiadosť obchodníka
zaplatiť alebo poskytnúť, a podmienky, ktoré sa na ne vzťahujú; d) prípadne existenciu kódexov
správania a informácie o tom, ako možno získať ich kópie. Článok 17
Informácie o práve na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv uzavieraných
na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov 1.
Ak má spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy
podľa kapitoly 4, informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku 13 ods. 1
písm. e), musia zahŕňať podmienky, lehoty a postupy na uplatnenie tohto práva v
súlade s dodatkom 1, ako aj vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v
dodatku 2. 2.
Ak je to vhodné, informácie, ktoré sa majú
poskytnúť podľa článku 13 ods. 1 písm. e), musia zahŕňať skutočnosť, že
spotrebiteľ bude musieť znášať náklady na vrátenie tovaru v prípade odstúpenia
od zmluvy a, pokiaľ ide o zmluvy uzavreté na diaľku, že spotrebiteľ bude musieť
znášať náklady na vrátenie tovaru v prípade odstúpenia od zmluvy, ak tovar
vzhľadom na jeho povahu nemožno bežne vrátiť poštou. 3.
Ak si spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie
od zmluvy po tom, ako podal žiadosť o začatie poskytovania súvisiacich služieb
počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, informácie, ktoré sa majú poskytnúť
podľa článku 13 ods. 1 písm. e), musia zahŕňať skutočnosť, že spotrebiteľ je
povinný uhradiť obchodníkovi sumu uvedenú v článku 45 ods. 5. 4.
Povinnosť poskytnúť informácie uvedené v odsekoch 1,
2 a 3 možno splniť tým, že sa spotrebiteľovi poskytnú vzorové pokyny na
odstúpenie od zmluvy uvedené v dodatku 1. Ak obchodník správne vyplní
a poskytne tieto pokyny spotrebiteľovi, uvedené požiadavky na poskytnutie
informácií sa považujú za splnené. 5.
Ak nie je ustanovené právo na odstúpenie od zmluvy
v súlade s článkom 40 ods. 2 písm. c) až i) a článkom 40 ods. 3,
informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku 13 ods. 1 písm. e), musia
zahŕňať vyhlásenie, že spotrebiteľ nebude môcť využiť právo na odstúpenie od
zmluvy, alebo prípadne okolnosti, za akých spotrebiteľ právo na odstúpenie
stráca. Článok 18
Zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov: ďalšie požiadavky na
poskytnutie informácií a potvrdenie 1.
Obchodník musí poskytnúť spotrebiteľovi kópiu
podpísanej zmluvy alebo potvrdenie o uzavretí zmluvy, prípadne vrátane
potvrdenia o súhlase spotrebiteľa a potvrdenia o vzatí na vedomie v súlade
s článkom 40 ods. 3 písm. d), v papierovej podobe alebo, ak s tým spotrebiteľ
súhlasí, na inom trvalom nosiči. 2.
Ak spotrebiteľ chce, aby sa poskytovanie
súvisiacich služieb začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy
stanovenej v článku 42 ods. 2, obchodník musí od spotrebiteľa vyžadovať, aby na
tento účel podal výslovnú žiadosť na trvalom nosiči. Článok 19
Zmluvy uzavreté na diaľku: ďalšie informácie a iné požiadavky 1.
Ak obchodník telefonicky kontaktuje spotrebiteľa s
cieľom uzavrieť zmluvu na diaľku, musí na začiatku konverzácie
spotrebiteľovi oznámiť svoju totožnosť a prípadne totožnosť osoby, v mene
ktorej hovor uskutočňuje, a obchodný účel hovoru. 2.
Ak sa zmluva uzavretá na diaľku uzatvára
prostredníctvom prostriedku komunikácie na diaľku, ktorý poskytuje obmedzený
čas alebo priestor na zobrazenie informácií, musí obchodník prostredníctvom
tohto prostriedku pred uzavretím zmluvy poskytnúť aspoň informácie uvedené
v odseku 3 tohto článku. Ostatné informácie uvedené v článku 13
poskytne obchodník spotrebiteľovi primeraným spôsobom v súlade s článkom 13
ods. 3. 3.
Podľa odseku 2 sa požadujú tieto informácie: (a)
hlavné vlastnosti tovaru, digitálneho obsahu alebo
súvisiacich služieb, ako sa požaduje v článku 13 ods. 1 písm. a); (b)
totožnosť obchodníka, ako sa požaduje v článku 15
písm. a); (c)
celková cena vrátane všetkých položiek uvedených v
článku 13 ods. 1 písm. b) a článku 14 ods. 1 a 2; (d)
právo na odstúpenie od zmluvy, a (e)
prípadne trvanie zmluvy a v prípade zmluvy na dobu
neurčitú požiadavky na ukončenie zmluvy uvedené v článku 16 písm. b). 4.
Zmluva na diaľku uzavretá prostredníctvom telefónu
je platná len v prípade, že spotrebiteľ podpísal ponuku alebo zaslal svoj
písomný súhlas vyjadrujúci jeho vôľu uzavrieť zmluvu. Obchodník musí
spotrebiteľovi poskytnúť potvrdenie o uvedenom súhlase na trvalom nosiči. 5.
Obchodník musí spotrebiteľovi poskytnúť potvrdenie
o uzavretí zmluvy prípadne vrátane potvrdenia o súhlase spotrebiteľa a
potvrdenia o vzatí na vedomie spotrebiteľom uvedené v článku 40 ods. 3 písm. d)
a všetky informácie uvedené v článku 13 na trvalom nosiči. Obchodník musí
tieto informácie poskytnúť v primeranej lehote po uzavretí zmluvy na
diaľku, a to najneskôr v okamihu dodania tovaru alebo pred začiatkom dodávania
digitálneho obsahu alebo poskytovania súvisiacej služby, pokiaľ tieto
informácie neboli spotrebiteľovi poskytnuté na trvalom nosiči už pred
uzavretím tejto zmluvy na diaľku. 6.
Ak spotrebiteľ chce, aby sa poskytovanie
súvisiacich služieb začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy
stanovenej v článku 42 ods. 2, obchodník musí od spotrebiteľa vyžadovať,
aby na tento účel podal výslovnú žiadosť na trvalom nosiči. Článok 20
Povinnosť poskytnúť informácie pri uzavieraní iných zmlúv než sú zmluvy
uzavreté na diaľku a mimo prevádzkových priestorov 1.
V prípade iných zmlúv než sú zmluvy uzavreté na
diaľku a mimo prevádzkových priestorov, je obchodník povinný pred uzavretím
zmluvy alebo pred tým, ako sa akákoľvek ponuka stane pre spotrebiteľa záväznou,
jasným a zrozumiteľným spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi, ak už nie sú zjavné z
kontextu, tieto informácie: (a)
hlavné vlastnosti tovaru, digitálneho obsahu alebo
súvisiacich služieb, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť, v rozsahu primeranom
komunikačnému nosiču a tovaru, digitálnemu obsahu alebo súvisiacim
službám; (b)
celková cena a ďalšie poplatky a náklady v
súlade s článkom 14 ods. 1; (c)
totožnosť obchodníka, napríklad jeho obchodné meno,
geografická adresa, na ktorej má sídlo, a jeho telefónne číslo; (d)
zmluvné podmienky v súlade s článkom 16
písm. a) a b); (e)
prípadne existencia a podmienky popredajných
služieb, obchodných záruk a politiky vybavovania reklamácií obchodníka; (f)
prípadne funkčnosť digitálneho obsahu vrátane
uplatniteľných technických ochranných opatrení, a (g)
prípadne akákoľvek relevantná interoperabilita
digitálneho obsahu s hardvérom a softvérom, o ktorej obchodník vie alebo o
ktorej možno očakávať, že o nej vie. 2.
Tento článok sa nepoužije v prípade, že zmluva
zahŕňa každodenné transakcie a plní sa okamžite v čase svojho uzavretia. Článok 21
Dôkazné bremeno Dôkazné bremeno v súvislosti s poskytnutím
informácií, ktoré sa požadujú podľa tohto oddielu, znáša obchodník. Článok 22
Kogentný charakter Strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť
uplatňovanie tohto oddielu ani sa odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Oddiel 2 Informácie, ktoré musí
poskytnúť obchodník inému obchodníkovi pred uzavretím zmluvy Článok 23
Povinnosť poskytnúť informácie o tovare a súvisiacich službách 1.
Pred uzavretím zmluvy o predaji tovaru, dodaní
digitálneho obsahu alebo poskytnutí súvisiacich služieb jedným obchodníkom
druhému obchodníkovi je dodávateľ povinný poskytnúť druhému obchodníkovi
akýmikoľvek vhodnými prostriedkami všetky informácie týkajúce sa hlavných
vlastností tovaru, digitálneho obsahu alebo súvisiacich služieb, ktoré sa majú
dodať alebo poskytnúť, ktoré má dodávateľ k dispozícii alebo prípade ktorých
možno očakávať, že ich má k dispozícii, a ktorých neposkytnutie druhej
strane by bolo v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a čestnosti. 2.
Pri určovaní toho, či je dodávateľ povinný
poskytnúť akékoľvek informácie podľa odseku 1, sa prihliada na všetky okolnosti
vrátane: (a)
skutočnosti, či mal dodávateľ osobitné odborné
znalosti; (b)
nákladov, ktoré dodávateľ vynaložil na získanie
príslušných informácií; (c)
ľahkosti, s akou mohol druhý obchodník získať
informácie iným spôsobom; (d)
povahy informácií; (e)
pravdepodobnej dôležitosti informácií pre druhého
obchodníka, a f) dobrej obchodnej praxe v danej situácii. Oddiel 3: Zmluvy
uzatvárané elektronickými prostriedkami Článok 24
Ďalšie povinnosti týkajúce sa poskytnutia informácií v prípade zmlúv
uzatváraných na diaľku elektronickými prostriedkami 1.
Tento článok sa uplatňuje v prípadoch, keď
obchodník poskytuje prostriedky na uzavretie zmluvy a keď sú tieto
prostriedky elektronické a nezahŕňajú exkluzívnu výmenu elektronickej
pošty alebo inú formu individuálnej komunikácie. 2.
Obchodník musí druhej strane poskytnúť primerané,
účinné a prístupné technické prostriedky, ktoré umožňujú zistiť a opraviť chyby
vzniknuté pri zadávaní údajov pred tým, než druhá strana predloží alebo prijme
ponuku. 3.
Obchodník musí pred tým, než druhá strana predloží
alebo prijme ponuku, poskytnúť informácie o: (a)
technických krokoch potrebných na uzavretie zmluvy; (b)
tom, či bude obchodník archivovať zmluvný dokument
a či bude tento dokument prístupný; (c)
technických prostriedkoch na zisťovanie a opravu
chýb, ktoré vznikli pri zadávaní údajov, pred tým, než druhá strana
predloží alebo prijme ponuku; (d)
jazykoch, v ktorých je možné zmluvu uzavrieť; (e)
zmluvných podmienkach. 4.
Obchodník musí zabezpečiť, aby sa zmluvné podmienky
uvedené v odseku 3 písm. e) poskytli v abecedných alebo iných zrozumiteľných
znakoch a na trvalom nosiči prostredníctvom akéhokoľvek média, ktoré umožňuje
čítanie a zaznamenávanie informácií obsiahnutých v texte a ich reprodukciu v
hmotnej forme. 5.
Obchodník musí elektronickými prostriedkami a bez
zbytočného odkladu potvrdiť, že mu bola doručená ponuka alebo prijatie ponuky,
ktoré odoslala druhá strana. Článok 25
Ďalšie požiadavky v prípade zmlúv uzatváraných na diaľku elektronickými
prostriedkami 1.
Ak sa v zmluve uzatvorenej na diaľku elektronickými
prostriedkami spotrebiteľ zaväzuje uskutočniť platbu, musí obchodník jasným a
evidentným spôsobom a bezprostredne pred tým, než spotrebiteľ podá
objednávku, spotrebiteľa upozorniť na informácie požadované podľa článku 13
ods. 1 písm. a), článku 14 ods. 1 a 2 a článku 16 písm. b). 2.
Obchodník musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri
podávaní objednávky výslovne potvrdil, že súčasťou objednávky je záväzok
zaplatiť. Ak podanie objednávky zahŕňa stlačenie tlačidla alebo podobnú
funkciu, tlačidlo alebo podobná funkcia musia byť označené ľahko čitateľným
spôsobom a len slovami „objednávka s povinnosťou platby“ alebo podobnou
jednoznačnou formuláciou vyjadrujúcou skutočnosť, že podanie objednávky zahŕňa
záväzok zaplatiť obchodníkovi. Ak obchodník nesplnil povinnosti vyplývajúce z
tohto odseku, spotrebiteľ nie je zmluvou alebo objednávkou viazaný. 3.
Obchodník musí na svojej obchodnej webovej stránke
jasným a čitateľným spôsobom najneskôr na začiatku postupu vytvárania
objednávky uviesť, či platia nejaké obmedzenia týkajúce sa dodávky tovaru a aké
platobné prostriedky sa prijímajú. Článok 26
Dôkazné bremeno Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
znáša dôkazné bremeno v súvislosti s poskytnutím informácií, ktoré sa
požadujú podľa tohto oddielu, obchodník. Článok 27
Kogentný charakter Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatňovanie tohto oddielu ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Oddiel 4 Povinnosť zabezpečiť
správnosť poskytnutých informácií Článok 28
Povinnosť zabezpečiť správnosť poskytnutých informácií 1.
Strana, ktorá poskytuje informácie pred uzavretím
zmluvy alebo v čase uzavretia zmluvy či už preto, aby splnila povinnosti
stanovené v tejto kapitole, alebo na inom základe, má povinnosť v primeranej
miere vynaložiť úsilie, aby zabezpečila, že poskytované informácie sú správne a
nie sú zavádzajúce. 2.
Strana, ktorej boli poskytnuté nesprávne alebo
zavádzajúce informácie v rozpore s povinnosťou uvedenou v odseku 1 a ktorá
sa primerane spolieha na tieto informácie pri uzatváraní zmluvy so stranou,
ktorá ich poskytla, má k dispozícii prostriedky nápravy stanovené v článku 29. 3.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Oddiel 5 Prostriedky nápravy v
prípade porušenia informačných povinností Článok 29
Prostriedky nápravy v prípade porušenia informačných povinností 1.
Strana, ktorá nesplnila niektorú z povinností
stanovených v tejto kapitole, nesie zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorú
spôsobila druhej strane nesplnením svojich povinností. 2.
Ak obchodník nesplnil požiadavky na poskytnutie
informácií týkajúcich sa ďalších poplatkov alebo iných nákladov uvedených v
článku 14 alebo nákladov na vrátenie tovaru uvedených v článku 17 ods. 2,
spotrebiteľ nie je povinný tieto ďalšie poplatky a náklady zaplatiť. 3.
Prostriedkami nápravy ustanovenými v tomto článku
nie sú dotknuté žiadne prostriedky nápravy, ktoré môžu byť k dispozícii podľa
článku 42 ods. 2, článku 48 alebo článku 49. 4.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Kapitola 3 Uzavretie
zmluvy Článok 30
Požiadavky pre uzavretie zmluvy 1.
Zmluva je uzavretá, ak: (a)
strany dosiahli dohodu; (b)
strany prejavili vôľu, aby dohoda mala právne
účinky, a (c)
zmluva, v prípade potreby doplnená ustanoveniami
spoločného európskeho kúpneho práva, má dostatočný obsah a je dostatočne určitá
na to, aby mohla mať právne účinky. 2.
Dohoda je dosiahnutá prijatím ponuky. Prijatie sa
môže urobiť výslovne alebo iným vyhlásením či konaním. 3.
To, či je vôľou strán, aby mala dohoda právne
účinky, sa vyvodí z ich vyhlásení a konania. 4.
Ak jedna zo strán podmieňuje uzavretie zmluvy dohodou
na určitej veci, zmluva nie je uzavretá, pokým sa nedosiahne dohoda o tejto
veci. Článok 31
Ponuka 1.
Návrh je ponukou, ak: (a)
má v prípade jeho prijatia viesť k vzniku zmluvy, a (b)
má dostatočný obsah a je dostatočne určitý na to,
aby mohla zmluva vzniknúť. 2.
Ponuka môže byť určená jednej alebo viacerým
konkrétnym osobám. 3.
Návrh určený verejnosti nie je ponukou, ak z
okolností nevyplýva niečo iné. Článok 32
Odvolanie ponuky 1.
Ponuka sa môže odvolať, ak odvolanie dôjde osobe,
ktorej je ponuka určená, skôr, než táto osoba odoslala prijatie, alebo, v
prípade prijatia konaním, skôr, než bola uzavretá zmluva. 2.
Ak je návrh, ktorý bol určený verejnosti, ponukou,
môže sa odvolať tými istými prostriedkami, ktoré sa použili na urobenie ponuky. 3.
Odvolanie ponuky je neúčinné, ak: (a)
je v nej vyjadrená jej neodvolateľnosť; (b)
je v nej stanovená časová lehota na jej
prijatie, alebo (c)
osoba, ktorej bola ponuka určená, sa z iného dôvodu
primerane spoliehala na neodvolateľnosť ponuky a podľa toho konala. Článok 33
Odmietnutie ponuky Keď odmietnutie ponuky dôjde navrhovateľovi,
ponuka zaniká. Článok 34
Prijatie 1.
Vyhlásenie v akejkoľvek forme urobené osobou,
ktorej bola ponuka určená, alebo jej iné konanie vyjadrujúce súhlas
s ponukou, je prijatím. 2.
Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe nie sú prijatím. Článok 35
Čas uzavretia zmluvy 1.
Ak osoba, ktorej bola ponuka určená, odošle
prijatie, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie dôjde navrhovateľovi. 2.
Ak je ponuka prijatá konaním, zmluva je uzavretá
okamihom, keď oznámenie o tomto úkone dôjde navrhovateľovi. 3.
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 platí, že ak na
základe ponuky, praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo zvyklostí môže
osoba, ktorej je ponuka určená, prijať ponuku konaním bez oznámenia
navrhovateľovi, zmluva je uzavretá, keď osoba, ktorej je ponuka určená, začne
konať. Článok 36
Lehota na prijatie 1.
Prijatie ponuky je účinné, len ak dôjde
navrhovateľovi v lehote, ktorú v ponuke navrhovateľ stanovil. 2.
Ak navrhovateľ nestanovil žiadnu lehotu, prijatie
ponuky je účinné, len ak dôjde navrhovateľovi v primeranej lehote po predložení
ponuky. 3.
Ak je možné ponuku prijať konaním bez oznámenia
navrhovateľovi, prijatie je účinné, len ak je tento úkon urobený v lehote na
prijatie stanovenej navrhovateľom alebo, ak táto lehota nie je stanovená, v
primeranej lehote. Článok 37
Neskoré prijatie 1.
Neskoré prijatie má účinky prijatia, ak navrhovateľ
bez zbytočného odkladu upovedomí osobu, ktorej bola ponuka určená, že ho
považuje za účinné prijatie. 2.
Ak z listu alebo iného oznámenia, ktoré obsahujú
neskoré prijatie, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli
navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré
prijatie účinky prijatia, ibaže navrhovateľ bez zbytočného odkladu upovedomí
osobu, ktorej bola ponuka určená, že ponuka zanikla. Článok 38
Prijatie so zmenami 1.
Odpoveď osoby, ktorej je ponuka určená, obsahujúca
alebo zahŕňajúca dodatočné alebo odlišné zmluvné podmienky, ktoré podstatne
menia podmienky ponuky, je odmietnutím ponuky a považuje sa za novú
ponuku. 2.
Dodatočné alebo odlišné zmluvné podmienky, ktoré sa
okrem iného týkajú ceny, platby, kvality a množstva tovaru, miesta a času
dodania, rozsahu zodpovednosti jednej zo strán voči druhej strane alebo
urovnávania sporov, sa považujú za dodatočné alebo odlišné zmluvné
podmienky, ktoré podstatne menia podmienky ponuky. 3.
Odpoveď, ktorá vyjadruje jasný súhlas s ponukou je
prijatím, aj keď obsahuje alebo zahŕňa dodatočné alebo odlišné zmluvné
podmienky, ak tieto zmluvné podmienky podstatne nemenia podmienky ponuky.
Dodatočné alebo odlišné podmienky sa potom stávajú súčasťou zmluvy. 4.
Odpoveď, ktorá obsahuje alebo zahŕňa dodatočné
alebo odlišné zmluvné podmienky, je vždy odmietnutím ponuky, ak: (a)
ponuka výslovne obmedzuje prijatie len na podmienky
ponuky; (b)
navrhovateľ bez zbytočného odkladu vznesie námietky
proti dodatočným alebo odlišným podmienkam, alebo (c)
osoba, ktorej je ponuka určená, podmieni jej
prijatie súhlasom navrhovateľa s dodatočnými alebo odlišnými podmienkami a
tento súhlas jej nedôjde v primeranej lehote. Článok 39
Rozporné štandardné zmluvné podmienky 1.
Ak strany dosiahli dohodu, ale ponuka a prijatie
odkazujú na rozporné štandardné zmluvné podmienky, zmluva je napriek tomu
uzavretá. Štandardné zmluvné podmienky sú súčasťou zmluvy v rozsahu, v ktorom
sú obsahovo zhodné. 2.
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 platí, že žiadna
zmluva nie je uzavretá, ak jedna strana: (a)
vopred výslovne, a nie prostredníctvom štandardných
zmluvných podmienok, prejavila svoju vôľu nebyť viazaná zmluvou podľa odseku 1,
alebo (b)
bez zbytočného odkladu upovedomí druhú stranu
o tejto svojej vôli. Kapitola 4 Právo
na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv uzavretých na diaľku a zmlúv uzavretých
mimo prevádzkových priestorov medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi Článok 40
Právo na odstúpenie od zmluvy 1.
Počas lehoty stanovenej v článku 42 má spotrebiteľ
právo, a to bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby znášal akékoľvek náklady s
výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 45, odstúpiť od: (a)
zmluvy uzavretej na diaľku; (b)
zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov, ak
zmluvná cena alebo, v prípade uzavretia viacerých zmlúv v tom istom čase,
celková zmluvná cena presahuje 50 EUR alebo zodpovedajúcu sumu v mene, v
ktorej bola dohodnutá zmluvná cena v čase uzavretia zmluvy. 2.
Odsek 1 sa nevzťahuje na: (a)
zmluvu uzavretú prostredníctvom predajného automatu
alebo automatizovaných prevádzkových priestorov; (b)
zmluvu o dodaní potravín, nápojov alebo iného
tovaru určeného na bežnú spotrebu v domácnosti, ktoré obchodník na častých
a pravidelných obchôdzkach fyzicky dodáva spotrebiteľovi domov, na miesto
bydliska alebo na pracovisko; (c)
zmluvu o dodaní tovaru alebo poskytnutí súvisiacich
služieb, ktorých cena závisí od kolísania cien na finančnom trhu, ktoré
obchodník nemôže ovplyvniť a ktoré sa môže vyskytnúť v rámci lehoty na
odstúpenie od zmluvy; (d)
zmluvu o dodaní tovaru alebo digitálneho obsahu
vyrobeného podľa špecifikácií spotrebiteľa alebo konkrétne na mieru; (e)
zmluvu o dodaní tovaru, ktorý podlieha rýchlemu
zníženiu kvality alebo skaze; (f)
zmluvu o dodaní alkoholických nápojov, ktorých cena
sa dohodla v čase uzavretia kúpnej zmluvy, pričom ich dodanie možno
uskutočniť až po 30 dňoch od uzavretia zmluvy a ich skutočná hodnota
závisí od kolísania cien na trhu, ktoré obchodník nemôže ovplyvniť; (g)
zmluvu o predaji novín, periodík
alebo časopisov s výnimkou zmlúv o predplatnom na dodávku
takýchto publikácií; (h)
zmluvu uzavretú na verejnej dražbe, a (i)
zmluvu o poskytovaní stravovacích služieb alebo
služieb súvisiacich s činnosťami v rámci voľného času, v ktorej sa
stanovuje konkrétny dátum alebo lehota plnenia. 3.
Odsek 1 sa nevzťahuje na tieto situácie: (a)
ak bol dodaný tovar v uzavretom obale, spotrebiteľ
ho rozbalil a tovar nie je možné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických
dôvodov; (b)
ak bol dodaný tovar z dôvodu svojej povahy po
dodaní neoddeliteľne zmiešaný s iným tovarom; (c)
ak dodaným tovarom boli zvukové či zvukovo-obrazové
záznamy alebo počítačový softvér v uzavretom obale, ktoré boli po dodaní
rozbalené; (d)
ak dodanie digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva na
hmotnom nosiči, začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa,
pričom spotrebiteľ vzal na vedomie, že tým stráca právo na odstúpenie od
zmluvy; (e)
ak spotrebiteľ osobitne požiadal obchodníka
o to, aby ho navštívil na účely vykonania naliehavej opravy alebo
údržby. Ak pri príležitosti takejto návštevy obchodník poskytne ďalšie
súvisiace služby okrem tých, ktoré si spotrebiteľ osobitne vyžiadal, alebo
tovar iný než náhradné diely potrebné na vykonanie údržby alebo opravy,
právo na odstúpenie od zmluvy sa vzťahuje na tieto dodatočné súvisiace služby
alebo tovar. 4.
Ak spotrebiteľ predložil ponuku, ktorá by v prípade
jej prijatia viedla k uzavretiu zmluvy, od ktorej by podľa tejto kapitoly bolo
možné odstúpiť, spotrebiteľ môže ponuku stiahnuť aj v prípade, že by inak bola
neodvolateľná. Článok 41
Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy 1.
Spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie od
zmluvy kedykoľvek pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy stanovenej
v článku 42. 2.
Spotrebiteľ uplatňuje svoje právo na odstúpenie od
zmluvy oznámením obchodníkovi. Na tento účel môže spotrebiteľ použiť buď
vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v dodatku 2, alebo urobiť
akékoľvek iné jednoznačné vyhlásenie vyjadrujúce jeho rozhodnutie odstúpiť
od zmluvy. 3.
Ak obchodník umožňuje spotrebiteľovi odstúpiť od
zmluvy elektronicky na svojej webovej stránke a spotrebiteľ túto možnosť
využije, obchodník je povinný bezodkladne zaslať spotrebiteľovi potvrdenie o
doručení tohto odstúpenia od zmluvy na trvalom nosiči. Obchodník nesie
zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá je spôsobená druhej strane porušením
tejto povinnosti. 4.
Oznámenie o odstúpení od zmluvy je vykonané včas,
ak je odoslané pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. 5.
Dôkazné bremeno v súvislosti s tým, že právo na
odstúpenie od zmluvy sa uplatnilo v súlade s týmto článkom, znáša
spotrebiteľ. Článok 42
Lehota na odstúpenie od zmluvy 1.
Lehota na odstúpenie od zmluvy je 14 dní: (a)
odo dňa, keď spotrebiteľ prevzal dodávku tovaru v
prípade kúpnej zmluvy vrátane kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa predávajúci
zaväzuje poskytnúť aj súvisiace služby; (b)
odo dňa, keď spotrebiteľ prevzal dodávku posledného
tovaru v prípade zmluvy týkajúcej sa kúpy viacerých tovarov objednaných spotrebiteľom
v jednej objednávke a dodaných oddelene vrátane zmluvy, na základe ktorej sa
predávajúci zaväzuje poskytnúť aj súvisiace služby; (c)
odo dňa, keď spotrebiteľ prevzal dodávku poslednej
zásielky alebo posledného kusu v prípade zmluvy, keď tovar pozostáva z
viacerých zásielok alebo kusov vrátane zmluvy, na základe ktorej sa predávajúci
zaväzuje poskytnúť aj súvisiace služby, alebo (d)
odo dňa, keď spotrebiteľ prevzal dodávku prvého
tovaru, ak sa zmluva týka pravidelných dodávok tovaru počas vymedzeného obdobia
vrátane zmluvy, na základe ktorej sa predávajúci zaväzuje poskytnúť aj
súvisiace služby; (e)
odo dňa uzavretia zmluvy v prípade zmluvy o
poskytnutí súvisiacich služieb, ktorá sa uzavrela po dodaní tovaru; (f)
odo dňa, keď spotrebiteľ prevzal dodávku hmotného nosiča
v súlade s písmenom a) v prípade zmluvy o dodaní digitálneho obsahu,
keď sa digitálny obsah dodáva na hmotnom nosiči; (g)
odo dňa uzavretia zmluvy v prípade zmluvy, keď
sa digitálny obsah nedodáva na hmotnom nosiči. 2.
Ak obchodník neposkytol spotrebiteľovi informácie
uvedené v článku 17 ods. 1, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie: (a)
jeden rok po skončení pôvodnej lehoty na odstúpenie
od zmluvy určenej v súlade s odsekom 1, alebo (b)
ak obchodník poskytne spotrebiteľovi požadované
informácie v priebehu jedného roka od uplynutia lehoty na odstúpenie od
zmluvy stanovenej v súlade s odsekom 1, po 14 dňoch odo dňa, keď
spotrebiteľ uvedené informácie dostane. Článok 43
Účinky odstúpenia od zmluvy Odstúpením od zmluvy sa zrušujú záväzky oboch strán
vyplývajúce zo zmluvy: a) plniť zmluvu, alebo b) uzavrieť zmluvu v prípadoch, keď
spotrebiteľ predložil ponuku. Článok 44
Záväzky obchodníka v prípade odstúpenia od zmluvy 1.
Obchodník musí spotrebiteľovi vrátiť všetky
uhradené platby vrátane prípadných nákladov na doručenie, a to bez zbytočného
odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní odo dňa, keď bol
informovaný o rozhodnutí spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v súlade s
článkom 41. Obchodník musí pri tomto vrátení použiť rovnaké platobné
prostriedky, aké použil spotrebiteľ pri pôvodnej transakcii, pokiaľ spotrebiteľ
výslovne nesúhlasil s iným spôsobom vrátenia a za predpokladu, že spotrebiteľ
nebude v súvislosti s týmto vrátením znášať žiadne poplatky. 2.
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 platí, že
obchodník nie je povinný vrátiť dodatočné náklady, ak si spotrebiteľ výslovne
zvolil spôsob dodania, ktorý sa líši od najlacnejšieho typu štandardného
dodania ponúkaného obchodníkom. 3.
V prípade zmluvy týkajúcej sa kúpy tovaru môže
obchodník počkať s vrátením platby dovtedy, kým nedostane tovar späť alebo kým
spotrebiteľ nepredloží doklad o tom, že tovar odoslal späť, podľa toho, čo
nastane skôr; uvedené neplatí, ak obchodník ponúkol, že si tovar vyzdvihne sám.
4.
Ak bol v prípade zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov tovar dodaný spotrebiteľovi domov v čase uzavretia
zmluvy, musí obchodník vyzdvihnúť tovar na svoje vlastné náklady, ak tovar
vzhľadom na jeho charakter nemožno bežne vrátiť poštou. Článok 45
Záväzky spotrebiteľa v prípade odstúpenia od zmluvy 1.
Spotrebiteľ musí tovar odoslať späť alebo ho
odovzdať obchodníkovi alebo osobe poverenej obchodníkom, a to bez zbytočného
odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní odo dňa, keď
obchodníkovi oznámil rozhodnutie odstúpiť od zmluvy v súlade s článkom 41;
uvedené neplatí, ak obchodník ponúkol, že si tovar vyzdvihne sám. Táto lehota
je dodržaná, ak spotrebiteľ tovar odošle späť pred uplynutím 14 dní. 2.
Spotrebiteľ musí znášať priame náklady na vrátenie
tovaru, ibaže obchodník súhlasil, že ich bude znášať sám alebo ak obchodník
neinformoval spotrebiteľa, že tieto náklady musí znášať spotrebiteľ. 3.
Spotrebiteľ nesie zodpovednosť za akékoľvek
zníženie hodnoty tovaru len v prípade, že k nemu došlo v dôsledku zaobchádzania
s týmto tovarom iným spôsobom, než je potrebný na zistenie charakteru,
vlastností a funkčnosti tovaru. Spotrebiteľ nenesie zodpovednosť za
zníženie hodnoty, ak mu obchodník neposkytol všetky informácie o práve na
odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 17 ods. 1. 4.
Bez toho, aby tým bolo dotknutý odsek 3 platí, že
spotrebiteľ nie je povinný zaplatiť žiadnu náhradu za používanie tovaru počas
lehoty na odstúpenie od zmluvy. 5.
Ak spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od
zmluvy po tom, ako výslovne požiadal, aby sa poskytovanie súvisiacich služieb
začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, musí obchodníkovi zaplatiť sumu,
ktorá je úmerná rozsahu plnenia, ktoré bolo poskytnuté dovtedy, kým spotrebiteľ
uplatnil svoje právo na odstúpenie od zmluvy, a to v porovnaní s
celkovým rozsahom plnenia stanoveným v zmluve. Táto úmerná suma, ktorú má
spotrebiteľ uhradiť obchodníkovi, sa musí vypočítať na základe celkovej ceny
dohodnutej v zmluve. Ak je celková cena neprimeraná, táto úmerná suma sa musí
vypočítať na základe trhovej hodnoty poskytnutého plnenia. 6.
Spotrebiteľ nie je povinný znášať náklady na: (a)
úplné alebo čiastočné poskytnutie súvisiacich
služieb počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, ak: (i) obchodník neposkytol informácie v súlade s
článkom 17 ods. 1 a 3, alebo (ii) spotrebiteľ výslovne nepožiadal, aby sa
poskytovanie služieb začalo počas lehoty na odstúpenie od zmluvy v súlade s
článkom 18 ods. 2 a článkom 19 ods. 6; (b)
úplné alebo čiastočné dodanie digitálneho obsahu,
ktorý nie je dodávaný na hmotnom nosiči, ak: i) spotrebiteľ nedal predchádzajúci výslovný
súhlas so začatím dodávania digitálneho obsahu pred uplynutím lehoty na
odstúpenie od zmluvy uvedenej v článku 42 ods. 1; (ii) spotrebiteľ pri udelení súhlasu nevzal na
vedomie, že stráca právo na odstúpenie od zmluvy, alebo (iii) obchodník neposkytol potvrdenie v súlade s
článkom 18 ods. 1 a článkom 19 ods. 5. 7.
S výnimkou ustanovení tohto článku spotrebiteľovi
nevzniká z uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy žiadny záväzok. Článok 46
Doplnkové zmluvy 1.
Ak si spotrebiteľ uplatní právo na odstúpenie od
zmluvy uzavretej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov v súlade s
článkami 41 až 45, všetky doplnkové zmluvy sa automaticky ukončia bez toho, aby
spotrebiteľ znášal akékoľvek náklady, a to s výnimkou prípadov uvedených v
odsekoch 2 a 3. Na účely tohto článku sa doplnkovou zmluvou rozumie zmluva,
ktorou spotrebiteľ nadobúda tovar, digitálny obsah alebo súvisiace služby v
spojitosti so zmluvou uzavretou na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov,
pričom tento tovar, digitálny obsah alebo súvisiace služby sú poskytované
obchodníkom alebo treťou osobou na základe dohody medzi touto treťou stranou
a obchodníkom. 2.
Ustanovenia článku 43, článku 44 a článku 45
sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú na doplnkové zmluvy v rozsahu, v ktorom sa
tieto zmluvy riadia spoločným európskym kúpnym právom. 3.
Pokiaľ ide o doplnkové zmluvy, ktoré sa neriadia
spoločným európskym kúpnym právom, záväzky strán v prípade odstúpenia od
zmluvy sa riadia rozhodným právom. Článok 47
Kogentný charakter Strany nesmú na úkor
spotrebiteľa vylúčiť uplatňovanie tejto kapitoly ani sa odchýliť od jej účinkov
alebo ich pozmeniť. Kapitola 5 Dôvody neplatnosti Článok 48
Omyl 1.
Strana môže označiť zmluvu za neplatnú pre skutkový
alebo právny omyl existujúci v čase uzavretia zmluvy, ak: (a)
by strana, nebyť omylu, zmluvu neuzavrela alebo by
ju uzavrela len za podstatne odlišných zmluvných podmienok a druhá strana
o tom vedela alebo bolo možné očakávať, že o tom vedela, a (b)
druhá strana: (i) omyl spôsobila; (ii) spôsobila uzavretie zmluvy v omyle tým, že
nesplnila niektorú z informačných povinností pred uzavretím zmluvy podľa
kapitoly 2 oddielov 1 až 4; (iii) o omyle vedela alebo bolo možné očakávať, že
o ňom vedela a spôsobila uzavretie zmluvy v omyle tým, že
neupozornila na dôležité informácie, pokiaľ dobromyseľnosť a čestnosť
vyžadovali, aby strana, ktorá o omyle vedela, na omyl upozornila, alebo (iv) bola v tom isto omyle. 2.
Strana nemôže označiť zmluvu za neplatnú pre omyl,
ak na seba prevzala riziko omylu alebo by za daných okolností toto riziko mala
znášať. 3.
Nepresnosť vo formulácii alebo pri prenose
vyhlásenia sa považuje za omyl osoby, ktorá urobila alebo poslala vyhlásenie. Článok 49
Lesť 1.
Strana môže označiť zmluvu za neplatnú, ak druhá
strana dosiahla uzavretie zmluvy ľstivým skreslením skutočností, či už slovným
vyjadrením alebo konaním, alebo ľstivým neposkytnutím informácií, ktoré táto
druhá strana bola v súlade so zásadou dobromyseľnosti a čestnosti alebo
podľa ktorejkoľvek z informačných povinností pred uzavretím zmluvy povinná
poskytnúť. 2.
Skreslenie skutočností sa považuje za ľstivé, ak k
nemu došlo s vedomím alebo vo viere, že toto podanie skutočností je
nepravdivé, alebo bez toho, aby sa bral ohľad na to, či je pravdivé alebo
nepravdivé, a ak úmyslom bolo dosiahnuť, aby príjemca konal v omyle.
Neposkytnutie informácií sa považuje za ľstivé, ak je úmyslom dosiahnuť, aby
osoba, ktorej nie sú informácie poskytnuté, konala v omyle. 3.
Pri určovaní toho, či zásada dobromyseľnosti a
čestnosti vyžaduje, aby strana poskytla konkrétne informácie, sa prihliada na
všetky okolnosti vrátane: (a)
skutočnosti, či strana mala osobitné odborné
znalosti; (b)
nákladov, ktoré strana vynaložila na získanie
príslušných informácií; (c)
ľahkosti, s akou mohla druhá strana získať
informácie iným spôsobom; (d)
povahy informácií; (e)
zjavnej dôležitosti informácií pre druhú stranu, a (f)
v prípade zmlúv medzi obchodníkmi, dobrej obchodnej
praxe v danej situácii. Článok 50
Vyhrážky Strana môže označiť zmluvu za neplatnú, ak
druhá strana dosiahla uzavretie zmluvy hrozbou protiprávnej, bezprostrednej a
závažnej ujmy alebo protiprávneho konania. Článok 51
Zneužitie situácie Strana môže označiť zmluvu za neplatnú, ak v
čase uzavretia zmluvy: a) táto strana bola závislá na druhej
strane alebo medzi ňou a druhou stranou existoval vzťah dôvery, bola v ťažkej
ekonomickej situácii alebo mala naliehavé potreby, bola neprezieravá, neznalá
alebo neskúsená, a b) druhá strana o tom vedela alebo bolo
možné očakávať, že o tom vedela, a vzhľadom na okolnosti a účel zmluvy zneužila
situáciu prvej strany na získanie neprimeraného prospechu alebo nečestnej
výhody. Článok 52
Oznámenie o neplatnosti zmluvy 1.
Označenie zmluvy za neplatnú sa vykoná oznámením
druhej strane. 2.
Oznámenie o neplatnosti zmluvy je účinné, len ak sa
vykoná v týchto lehotách plynúcich po tom, ako sa strana, ktorá označuje zmluvu
za neplatnú, dozvedela o príslušných skutočnostiach alebo po tom, ako
získala slobodu konať: (a)
v lehote šiestich mesiacov v prípade omylu, a (b)
v lehote jedného roku v prípade ľsti, vyhrážok a
zneužitia situácie. Článok 53
Potvrdenie platnosti zmluvy Ak strana, ktorá je oprávnená označiť zmluvu
za neplatnú podľa tejto kapitoly, potvrdí platnosť zmluvy výslovne alebo iným
spôsobom po tom, ako sa dozvedela o príslušných skutočnostiach alebo po tom,
ako získala slobodu konať, tak táto strana už nemôže označiť zmluvu za
neplatnú. Článok 54
Účinky neplatnosti zmluvy 1.
Zmluva, ktorú možno označiť za neplatnú, je platná
až do jej označenia za neplatnú, ale po označení za neplatnú je so spätným
účinkom neplatná od začiatku. 2.
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na niektoré
zmluvné podmienky, účinok neplatnosti sa obmedzuje len na tieto podmienky,
ibaže by bolo neprimerané ponechať zvyšok zmluvy v platnosti. 3.
Otázka, či má niektorá strana nárok na vrátenie
toho, čo bolo prevedené alebo dodané podľa zmluvy, ktorá bola označená za
neplatnú, alebo na peňažný ekvivalent, sa riadi pravidlami o vrátení plnení
uvedenými v kapitole 17. Článok 55
Náhrady škody Bez ohľadu na to, či zmluva je alebo nie je
označená za neplatnú, tá strana, ktorá je oprávnená označiť zmluvu za neplatnú
alebo ktorá toto právo mala pred tým, než ho stratila v dôsledku uplynutia
lehôt alebo potvrdenia platnosti zmluvy, má nárok na náhradu škody
od druhej strany za ujmu, ktorú utrpela v dôsledku omylu, ľsti, vyhrážok
alebo zneužitia situácie, a to pod podmienkou, že táto druhá strana vedela
alebo bolo možné očakávať, že vedela, o príslušných skutočnostiach. Článok 56
Vylúčenie alebo obmedzenie prostriedkov nápravy 1.
Prostriedky nápravy v prípade ľsti, vyhrážok a
zneužitia situácie nie je možné priamo alebo nepriamo vylúčiť ani obmedziť. 2.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa priamo alebo nepriamo vylúčiť ani obmedziť
prostriedky nápravy v prípade omylu. Článok 57
Výber prostriedku nápravy Strana, ktorá má právo na prostriedok nápravy
podľa tejto kapitoly za okolností, ktoré tejto strane umožňujú použiť
prostriedok nápravy pre prípad neplnenia, si môže zvoliť ktorýkoľvek z týchto
prostriedkov nápravy. Časť III Posudzovanie
obsahu zmluvy Kapitola 6 Výklad Článok 58
Všeobecné pravidlá pre výklad zmlúv 1.
Zmluva sa vykladá podľa spoločnej vôle strán, a to
aj keď výrazy obsiahnuté v zmluve majú podľa tohto výkladu iný než obvyklý
význam. 2.
Ak bolo vôľou jednej zo strán, aby výraz obsiahnutý
v zmluve mal osobitný význam a druhá strana o tejto vôli v čase
uzavretia zmluvy vedela alebo bolo možné očakávať, že o nej vedela, tento výraz
sa vykladá v súlade s vôľou prvej strany. 3.
Pokiaľ sa v odsekoch 1 a 2 nestanovuje inak,
zmluva sa vykladá podľa významu, ktorý by jej bolo možné primerane dať. Článok 59
Relevantné skutočnosti Pri výklade zmluvy možno prihliadať najmä na: a) okolnosti, za ktorých bola zmluva
uzavretá, vrátane rokovaní, ktoré jej uzavretiu predchádzali; b) konanie strán, a to aj po uzavretí
zmluvy; c) spôsob, akým strany už vykladali
výrazy, ktoré sú rovnaké alebo podobné ako výrazy obsiahnuté v zmluve; d) zvyklosti, ktoré by strany
v tom istom postavení považovali za všeobecne platné; e) prax, ktorú strany medzi sebou
zaviedli; f) význam, ktorý sa zvyčajne prikladá
daným výrazom v príslušnom odvetví činnosti; g) povahu a účel zmluvy, a h) dobromyseľnosť a čestnosť. Článok 60
Odkaz na zmluvu ako celok Výrazy obsiahnuté v zmluve sa vykladajú s
prihliadnutím na zmluvu ako celok. Článok 61
Rozdiely medzi jazykovými zneniami Ak je zmluvný dokument vyhotovený v dvoch
alebo viacerých jazykových zneniach a nie je určené, ktoré z týchto znení je
rozhodné, a ak existuje rozpor medzi nimi, za rozhodné sa považuje znenie
tom jazyku, v ktorom bola zmluva pôvodne vypracovaná. Článok 62
Prednosť individuálne dojednaných zmluvných podmienok V prípade rozporu majú zmluvné podmienky,
ktoré boli individuálne dojednané, prednosť pred podmienkami, ktoré neboli
individuálne dojednané v zmysle článku 7. Článok 63
Prednosť výkladu, ktorý vyvoláva účinok zmluvných podmienok Výklad, ktorý vyvoláva účinok zmluvných
podmienok, má prednosť pred výkladom, ktorý takýto účinok nevyvoláva. Článok 64
Výklad v prospech spotrebiteľov 1.
Ak existuje pochybnosť o význame zmluvnej podmienky
v zmluve medzi obchodníkom a spotrebiteľom, prednosť má výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa najvýhodnejší, ibaže danú podmienku navrhol spotrebiteľ. 2.
Strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť
uplatnenie tohto článku ani sa odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť.
Článok 65
Výklad v neprospech strany, ktorá zmluvnú podmienku navrhla Ak v prípade zmluvy, na ktorú sa nevzťahuje
článok 64, existuje pochybnosť o význame zmluvnej podmienky, ktorá nebola
individuálne dojednaná v zmysle článku 7, uprednostní sa výklad tejto
podmienky v neprospech strany, ktorá podmienku navrhla. Kapitola 7 Obsah a
účinky Článok 66
Zmluvné podmienky Podmienky zmluvy vychádzajú z: a) dohody strán, a to s výhradou
akýchkoľvek kogentných ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva; b) akýchkoľvek zvyklostí alebo praxe,
ktorými sú strany viazané podľa článku 67; c) akýchkoľvek ustanovení spoločného
európskeho kúpneho práva, ktoré sa uplatňujú v prípade, že sa strany
nedohodli inak, a d) akýchkoľvek podmienok doplnených
podľa článku 68. Článok 67
Zvyklosti a prax v prípade zmlúv medzi obchodníkmi 1.
V prípade zmlúv medzi obchodníkmi sú strany
viazané zvyklosťami, na ktorých používaní sa dohodli, a praxou, ktorú medzi
sebou zaviedli. 2.
Strany sú viazané zvyklosťami, ktoré by obchodníci
v tom istom postavení ako strany považovali za všeobecne platné. 3.
Zvyklosti a prax nie sú pre strany záväzné v
rozsahu, v akom sú v rozpore so zmluvnými podmienkami, ktoré boli
individuálne dojednané, alebo s akýmikoľvek kogentnými ustanoveniami
spoločného európskeho kúpneho práva. Článok 68
Zmluvné podmienky, ktoré možno doplniť 1.
Ak nie je určitá vec výslovne upravená dohodou
strán, žiadnou zvyklosťou či praxou, ani žiadnym ustanovením spoločného
európskeho kúpneho práva, možno dodatočnú podmienku doplniť, a to najmä so
zreteľom na: (a)
povahu a účel zmluvy; (b)
okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, a (c)
dobromyseľnosť a čestnosť. 2.
Akákoľvek zmluvná podmienka doplnená podľa odseku 1
musí byť, pokiaľ je to možné, taká, aby vyvolala účinok, ktorý zodpovedá tomu,
na čom by sa strany pravdepodobne dohodli, keby danú vec upravili. 3.
Odsek 1 sa neuplatňuje, ak strany zámerne určitú
vec neupravili, pričom akceptovali, že jedna alebo druhá strana bude znášať
riziko. Článok 69
Zmluvné podmienky odvodené z vyhlásení pred uzavretím zmluvy 1.
Ak obchodník pred uzavretím zmluvy urobí pred
druhou stranou alebo verejne vyhlásenie týkajúce sa vlastností toho, čo má
tento obchodník podľa zmluvy dodať, vyhlásenie sa ako podmienka začlení do
zmluvy, ibaže: (a)
druhá strana v čase uzavretia zmluvy vedela alebo
bolo možné očakávať, že vedela, o tom, že vyhlásenie bolo nepravdivé alebo ho
inak nebolo možné považovať za takúto podmienku, alebo (b)
toto vyhlásenie nemohlo ovplyvniť rozhodnutie
druhej strany uzavrieť zmluvu. 2.
Na účely odseku 1 sa vyhlásenie osoby, ktorá pre
obchodníka vykonáva reklamné alebo marketingové činnosti, považuje za
vyhlásenie obchodníka. 3.
Ak je druhou stranou spotrebiteľ, na účely odseku 1
sa verejné vyhlásenie, ktoré bolo urobené výrobcom či v jeho mene alebo inou
osobou v predchádzajúcich fázach reťazca transakcií vedúcich k uzavretiu
zmluvy, považuje za vyhlásenie tohto obchodníka, ibaže obchodník v čase
uzavretia zmluvy o ňom nevedel a ani nebolo možné očakávať, že o ňom
vedel. 4.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 70
Povinnosť upozorniť na zmluvné podmienky, ktoré nie sú individuálne
dojednané 1.
Na zmluvné podmienky, ktoré navrhla jedna strana a
ktoré nie sú individuálne dojednané v zmysle článku 7, sa možno odvolávať
voči druhej strane, len ak o nich druhá strana vedela alebo ak strana prijala
primerané opatrenia, aby na ne druhú stranu upozornila pred uzavretím zmluvy
alebo v čase jej uzavretia. 2.
Na účely tohto článku sa vo vzťahoch medzi
obchodníkom a spotrebiteľom samotný odkaz na podmienky v zmluvnom
dokumente nepovažuje za dostatočné upozornenie spotrebiteľa na tieto zmluvné
podmienky, a to ani v prípade, keď spotrebiteľ tento dokument podpísal. 3.
Strany nesmú vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 71
Dodatočné platby v prípade zmlúv medzi obchodníkom a spotrebiteľom 1.
V zmluve medzi obchodníkom a spotrebiteľom zmluvná
podmienka, podľa ktorej je spotrebiteľ povinný okrem odmeny dohodnutej za
obchodníkov hlavný zmluvný záväzok uhradiť akúkoľvek ďalšiu platbu, a to
najmä ak bola táto podmienka do zmluvy začlenená použitím predvolených
možností, ktoré musí spotrebiteľ odmietnuť, aby sa vyhol dodatočnej platbe, nie
je pre spotrebiteľa záväzná, ibaže pred tým než sa zmluva stala pre
spotrebiteľa záväznou, spotrebiteľ výslovne súhlasil s touto dodatočnou
platbou. Ak spotrebiteľ vykonal dodatočnú platbu, má nárok na jej
vrátenie. 2.
Strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť
uplatnenie tohto článku ani sa odchýliť od jeho účinkov alebo ich
pozmeniť. Článok 72
Ustanovenia o úplnosti zmluvy 1.
Ak písomná zmluva obsahuje ustanovenie o tom, že sú
v nej zahrnuté všetky zmluvné podmienky (ustanovenie o úplnosti
zmluvy), žiadne predchádzajúce vyhlásenia, záväzky či dohody, ktoré nie sú v
dokumente zahrnuté, nie sú súčasťou zmluvy. 2.
Ustanovenie o úplnosti zmluvy nebráni tomu, aby sa
predchádzajúce vyhlásenia strán použili na výklad zmluvy, ak sa v zmluve
neustanovuje inak. 3.
V prípade zmluvy medzi obchodníkom a spotrebiteľom
nie je ustanovenie o úplnosti zmluvy pre spotrebiteľa záväzné. 4.
Strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť
uplatnenie tohto článku ani sa odchýliť od jeho účinkov alebo ich
pozmeniť. Článok 73
Určenie ceny Ak nie je možné určiť cenu splatnú na základe
zmluvy inak, splatnou cenou je, pokiaľ strany neprejavili inú vôľu, cena bežne
požadovaná za porovnateľných okolností v čase uzavretia zmluvy, alebo, ak
takáto cena nie je k dispozícii, primeraná cena. Článok 74
Jednostranné určenie ceny alebo inej zmluvnej podmienky jednou zo strán 1.
Ak má cenu alebo akúkoľvek inú zmluvnú podmienku
určiť jedna zo strán a takto určená cena alebo podmienka je zjavne neprimeraná,
nahradí sa cenou bežne požadovanou či podmienkou bežne používanou za
porovnateľných okolností v čase uzavretia zmluvy, alebo, ak takáto cena alebo
podmienka nie je k dispozícii, primeranou cenou alebo primeranou podmienkou. 2.
Strany nesmú vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 75
Určenie ceny alebo inej zmluvnej podmienky treťou osobou 1.
Ak má cenu alebo akúkoľvek inú zmluvnú podmienku
určiť tretia osoba a nemôže to urobiť alebo to neurobí, súd môže týmto určením
poveriť inú osobu, pokiaľ to nie je v rozpore so zmluvnými podmienkami. 2.
Ak je cena alebo iná zmluvná podmienka určená
treťou osobou zjavne neprimeraná, nahradí sa cenou bežne požadovanou či
podmienkou bežne používanou za porovnateľných okolností v čase uzavretia
zmluvy, alebo, ak takáto cena alebo podmienka nie je k dispozícii, primeranou
cenou alebo primeranou podmienkou. 3.
Na účely odseku 1 sa „súdom“ rozumie aj
rozhodcovský súd. 4.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie odseku 2 ani sa odchýliť
od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 76
Jazyk Ak jazyk, ktorý sa ma použiť na účely
komunikácie v súvislosti so zmluvou alebo právami alebo záväzkami, ktoré z nej
vyplývajú, nie je možné určiť inak, použije sa jazyk použitý pri uzavretí
zmluvy. Článok 77
Zmluvy na dobu neurčitú 1.
Ak v prípade zmluvy, na základe ktorej sa
poskytuje nepretržité alebo opakované plnenie zmluvného záväzku, zo zmluvných
podmienok nevyplýva, kedy má zmluvný vzťah skončiť, alebo sa v nich
stanovuje, že sa skončí predložením oznámenia na tento účel, môže ju
ukončiť ktorákoľvek zo strán oznámením s primeranou lehotou nepresahujúcou dva
mesiace. 2.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 78
Zmluvné podmienky v prospech tretích osôb 1.
Zmluvné strany môžu zmluvou priznať právo tretej
osobe. Tretia osoba nemusí v čase uzatvorenia zmluvy existovať ani nemusí
byť určená, ale musí byť možné ju určiť. 2.
V zmluve sa stanoví povaha a obsah práva tretej
osoby. Právo môže mať formu vylúčenia alebo obmedzenia zodpovednosti tretej
osoby voči jednej zo zmluvných strán. 3.
Keď sa jedna zo zmluvných strán v zmluve
zaviazala poskytnúť plnenie tretej osobe, potom: (a)
má tretia osoba tie isté práva na plnenie
a prostriedky nápravy pre prípad neplnenia, ako by mala
v prípade, keby sa zmluvná strana zaviazala poskytnúť plnenie na základe
zmluvy s touto treťou stranou, a (b)
zmluvná strana, ktorá je viazaná, môže proti tretej
osobe uplatniť všetky námietky, ktoré by mohla uplatniť proti druhej zmluvnej
strane. 4.
Tretia osoba môže právo, ktoré jej bolo priznané,
odmietnuť oznámením ktorejkoľvek zo zmluvných strán, ak tak urobí pred tým, než
je právo výslovne alebo mlčky prijaté. V prípade odmietnutia sa má za to, že
právo tretej osoby nikdy nevzniklo. 5.
Zmluvné strany môžu vypustiť či zmeniť zmluvnú
podmienku, na základe ktorej právo vzniká, ak ani jedna z nich predtým
neoznámila tretej osobe vznik práva. Kapitola 8 Neprijateľné
zmluvné podmienky Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia Článok 79
Účinky neprijateľných zmluvných podmienok 1.
Zmluvná podmienka, ktorú navrhla jedna zo strán a
ktorá je neprijateľná podľa oddielov 2 a 3 tejto kapitoly, nie je pre
druhú stranu záväzná. 2.
Ak je možné zmluvu bez neprijateľnej zmluvnej
podmienky zachovať, ostatné zmluvné podmienky zostávajú naďalej záväzné. Článok 80
Vylúčenia z testu neprijateľnosti 1.
Oddiely 2 a 3 sa nevzťahujú na zmluvné
podmienky, ktoré sú vyjadrením ustanovení spoločného európskeho kúpneho práva,
ktoré by sa použili, ak by daná vec nebola upravená týmito podmienkami. 2.
Oddiel 2 sa nevzťahuje na vymedzenie hlavného
predmetu zmluvy alebo na primeranosť ceny, ktorá sa má zaplatiť, pokiaľ
obchodník splnil povinnosť zachovať transparentnosť podľa článku 82. 3.
Oddiel 3 sa nevzťahuje na vymedzenie hlavného
predmetu zmluvy ani na primeranosť ceny, ktorá sa má zaplatiť. Článok 81
Kogentný charakter Strany nesmú vylúčiť uplatňovanie tejto
kapitoly ani sa odchýliť od jej účinkov alebo ich pozmeniť. Oddiel 2 Neprijateľné zmluvné
podmienky v prípade zmlúv medzi obchodníkom a spotrebiteľom Článok 82
Povinnosť zachovať transparentnosť v prípade zmluvných podmienok, ktoré nie
sú individuálne dojednané Ak obchodník navrhol podmienky, ktoré neboli
so spotrebiteľom individuálne dojednané v zmysle článku 7, je povinný
zabezpečiť, aby tieto podmienky boli naformulované a oznámené
v jasnom a zrozumiteľnom jazyku. Článok 83
Význam slova „neprijateľný“ v prípade zmlúv medzi obchodníkom a
spotrebiteľom 1.
V prípade zmluvy medzi obchodníkom a spotrebiteľom
platí, že zmluvná podmienka navrhnutá obchodníkom, ktorá nebola individuálne
dojednaná v zmysle článku 7, je neprijateľná na účely tohto oddielu,
ak na úkor spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a záväzkoch
strán vyplývajúcich zo zmluvy v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a
čestnosti. 2.
Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky
na účely tohto oddielu sa prihliada na: (a)
skutočnosť, či obchodník splnil povinnosť
zachovania transparentnosti podľa článku 82; (b)
povahu toho, čo sa má podľa zmluvy poskytnúť; (c)
okolnosti prevládajúce počas uzavretia zmluvy; (d)
ostatné zmluvné podmienky, a (e)
podmienky akejkoľvek inej zmluvy, od ktorej je
zmluva závislá. Článok 84
Zmluvné podmienky, ktoré sú vždy neprijateľné Na účely tohto oddielu platí, že zmluvná
podmienka je vždy neprijateľná, ak má nasledujúci predmet alebo účinok: a) vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť
obchodníka za smrť spotrebiteľa alebo ujmu na jeho zdraví spôsobenú konaním
alebo opomenutím obchodníka či kohokoľvek, kto konal v jeho mene; b) vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť
obchodníka za ujmu alebo škodu spôsobenú spotrebiteľovi úmyselne alebo hrubou
nedbalosťou; c) obmedziť povinnosť obchodníka byť
viazaný záväzkami, ktoré prijali jeho splnomocnení zástupcovia, alebo podriadiť
jeho záväzky splneniu osobitnej podmienky, ktorá závisí výlučne od obchodníka; d) vylúčiť alebo obmedziť právo
spotrebiteľa na podanie návrhu na začatie konania alebo použitie iného
zákonného opravného prostriedku, a to najmä vyžadovaním toho, aby spotrebiteľ
riešil spory výhradne prostredníctvom rozhodcovského systému, ktorý nie je
všeobecne upravený v právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na zmluvy medzi
obchodníkom a spotrebiteľom; e) priznať výlučnú právomoc konať vo
veci všetkých sporov zo zmluvy súdu príslušnému podľa miesta, kde má sídlo
obchodník, ibaže by zvoleným súdom bol súd príslušný aj podľa miesta bydliska
spotrebiteľa; f) priznať obchodníkovi výlučné právo
určiť, či dodaný tovar alebo digitálny obsah alebo poskytnuté súvisiace služby
sú v súlade so zmluvou, alebo priznať obchodníkovi výlučné právo na výklad
akejkoľvek zmluvnej podmienky; g) stanoviť, že spotrebiteľ je viazaný
zmluvou, keď obchodník zmluvou viazaný nie je; h) vyžadovať, aby spotrebiteľ na
ukončenie zmluvy v zmysle článku 8 použil formálnejší spôsob než ten, ktorý sa
použil na uzavretie zmluvy; i) poskytnúť obchodníkovi kratšiu
výpovednú lehotu, než je výpovedná lehota, ktorá sa vyžaduje od spotrebiteľa; j) uložiť spotrebiteľovi povinnosť
zaplatiť za tovar, digitálny obsah alebo súvisiace služby, ktoré v skutočnosti
neboli dodané alebo poskytnuté; k) stanoviť, že zmluvné podmienky,
ktoré neboli individuálne dojednané zmysle článku 7, majú prednosť alebo sa
uprednostňujú pred zmluvnými podmienkami, ktoré boli individuálne dojednané. Článok 85
Zmluvné podmienky, ktoré sa považujú za neprijateľné Na účely tohto oddielu platí, že zmluvná
podmienka sa považuje za neprijateľnú, ak má nasledujúci predmet alebo účinok: a) obmedziť prístup spotrebiteľa k
dôkazom alebo mu uložiť dôkazné bremeno, ktoré by mal podľa platných právnych
predpisov znášať obchodník; b) neprimerane vylúčiť alebo obmedziť
prostriedky nápravy, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii vo vzťahu k
obchodníkovi či tretej osobe v prípade neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy
zo strany obchodníka; c) neprimerane vylúčiť alebo obmedziť
právo spotrebiteľa započítať pohľadávky, ktoré môže mať voči obchodníkovi,
proti tomu, čo je spotrebiteľ dlžný obchodníkovi; d) umožniť obchodníkovi ponechať si
sumy zaplatené spotrebiteľom v prípade, že sa tento spotrebiteľ rozhodne
neuzavrieť zmluvu alebo nesplniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a to bez
toho, aby sa stanovovalo, že spotrebiteľ má nárok na získanie náhrady v
rovnakej výške od obchodníka, keby sa obchodník rozhodol neuzavrieť zmluvu
alebo nesplniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy; e) požadovať od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu škody alebo zmluvnú pokutu za nesplnenie; f) oprávniť obchodníka na odstúpenie
od zmluvy alebo jej ukončenie v zmysle článku 8 podľa vlastného voľného
uváženia, a to bez toho, aby sa rovnaké právo priznávalo spotrebiteľovi, alebo
oprávniť obchodníka na ponechanie si súm zaplatených za ešte neposkytnuté
súvisiace služby v prípade, že obchodník odstúpi od zmluvy alebo ju ukončí; g) umožniť obchodníkovi ukončiť zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú bez uplynutia primeranej lehoty, s výnimkou
prípadov, keď na to existujú vážne dôvody; h) automaticky predĺžiť platnosť zmluvy
uzavretej na dobu určitú, pokiaľ spotrebiteľ neprejaví inú vôľu, v prípadoch,
keď podmienky zmluvy stanovujú neprimerane dlhú lehotu na ukončenie zmluvy; i) umožniť obchodníkovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez platného dôvodu dohodnutého v zmluve; tým nie sú dotknuté
zmluvné podmienky, podľa ktorých si obchodník vyhradzuje právo jednostranne
zmeniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú, a to pod podmienkou, že
obchodník o tom musí informovať spotrebiteľa v primeranom časovom
predstihu a že spotrebiteľ môže slobodne zmluvu ukončiť bez toho, aby znášal
akékoľvek náklady; j) umožniť obchodníkovi jednostranne a
bez platného dôvodu zmeniť akékoľvek vlastnosti tovaru alebo digitálneho
obsahu, ktorý má dodať, alebo charakter súvisiacich služieb, ktoré má
poskytnúť, či akékoľvek iné vlastnosti plnenia; k) stanoviť, že cena tovaru,
digitálneho obsahu alebo súvisiacich služieb sa určí v čase dodania tovaru
alebo poskytnutia služieb, alebo umožniť obchodníkovi zvýšiť cenu bez toho, aby
mal spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy, ak je zvýšená cena príliš vysoká v
porovnaní s cenou dohodnutou pri uzavieraní zmluvy; tým nie sú dotknuté doložky
o cenových indexoch, ak to povoľuje zákon, a pod podmienkou, že
spôsob úpravy cien je jasne opísaný; l) uložiť spotrebiteľovi povinnosť
splniť všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy v prípade, že obchodník
nesplní svoje vlastné záväzky; m) umožniť obchodníkovi previesť svoje
práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy bez súhlasu spotrebiteľa, a to s výnimkou
prípadov, keď sa práva a záväzky prevádzajú na dcérsku spoločnosť kontrolovanú
obchodníkom alebo keď k prevodu dochádza v dôsledku fúzie alebo
podobnej zákonom povolenej transakcie medzi spoločnosťami, a ak nie je
pravdepodobné, že týmto prevodom bude negatívne dotknuté akékoľvek právo spotrebiteľa; n) umožniť obchodníkovi, aby v prípade,
že to, čo bolo objednané, nie je k dispozícii, mohol poskytnúť rovnocenné
plnenie, a to bez toho, aby spotrebiteľa výslovne informoval o tejto možnosti a
o skutočnosti, že obchodník musí znášať náklady na vrátenie toho, čo bolo
spotrebiteľovi na základe zmluvy dodané, ak spotrebiteľ uplatní právo
odmietnuť plnenie; o) umožniť
obchodníkovi vyhradiť si neprimerane dlhú alebo nedostatočne vymedzenú lehotu
na prijatie alebo odmietnutie ponuky; p) umožniť obchodníkovi vyhradiť si
neprimerane dlhú alebo nedostatočne vymedzenú lehotu na splnenie záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy; q) neprimerane vylúčiť alebo obmedziť
prostriedky nápravy, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii vo vzťahu k
obchodníkovi, alebo námietky, ktoré môže spotrebiteľ uplatniť proti nárokom
obchodníka; r) podmieniť splnenie záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy zo strany obchodníka alebo podmieniť iné účinky zmluvy,
ktoré sú v prospech spotrebiteľa, splnením formálnych náležitostí, ktoré sa
podľa platných právnych predpisov nevyžadujú a sú neprimerané; s) požadovať od spotrebiteľa
neprimerané vysoké zálohové platby alebo neprimerané záruky za splnenie
záväzkov; t) neodôvodnene spotrebiteľovi brániť
v tom, aby získal dodávky alebo opravy od tretích osôb; u) neodôvodnene spojiť zmluvu s inou
zmluvou s daným obchodníkom, dcérskou spoločnosťou tohto obchodníka alebo
treťou osobou spôsobom, ktorý spotrebiteľ nemohol očakávať; v) neprimerane spotrebiteľovi sťažiť
ukončenie zmluvy na dobu neurčitú; w) stanoviť dĺžku počiatočného obdobia
platnosti zmluvy týkajúcej sa pokračujúceho dodávania tovaru, dodávania
digitálneho obsahu alebo poskytovania súvisiacich služieb, či dĺžku akéhokoľvek
obdobia, o ktoré sa platnosť takejto zmluvy predlžuje, na viac než jeden rok,
ibaže má spotrebiteľ možnosť kedykoľvek zmluvu ukončiť s výpovednou
lehotou, ktorá neprekračuje 30 dní. Oddiel 3 Neprijateľné zmluvné
podmienky v prípade zmlúv medzi obchodníkmi Článok 86
Význam slova „neprijateľný“ v prípade zmlúv medzi obchodníkmi 1.
Na účely tohto oddielu platí, že v prípade zmluvy
medzi obchodníkmi je zmluvná podmienka neprijateľná, iba ak: (a)
je súčasťou podmienok, ktoré neboli individuálne
dojednané v zmysle článku 7, a (b)
je takej povahy, že jej použitie sa značne
odchyľuje od dobrej obchodnej praxe v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a
čestnosti. 2.
Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky
na účely tohto oddielu sa prihliada na: (a)
povahu toho, čo sa má podľa zmluvy poskytnúť; (b)
okolnosti prevládajúce počas uzavretia zmluvy; (c)
ostatné zmluvné podmienky, a (d)
podmienky akejkoľvek inej zmluvy, od ktorej je
zmluva závislá. Časť IV Záväzky a
prostriedky nápravy strán kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dodaní digitálneho
obsahu Kapitola 9 Všeobecné
ustanovenia Článok 87
Neplnenie a zásadné neplnenie 1.
Neplnenie záväzku je akékoľvek neplnenie záväzku,
bez ohľadu na to, či je alebo nie je ospravedlnené, a zahŕňa: (a)
nedodanie tovaru alebo oneskorené dodanie tovaru; (b)
nedodanie alebo oneskorené dodanie digitálneho
obsahu; (c)
dodanie tovaru, ktorý nie je v súlade so zmluvou; (d)
dodanie digitálneho obsahu, ktorý nie je v súlade
so zmluvou; (e)
nezaplatenie ceny alebo oneskorenú platbu ceny, a (f)
akékoľvek iné údajné plnenie, ktoré nie je v súlade
so zmluvou. 2.
Neplnenie záväzku stranou je zásadným neplnením,
ak: (a)
podstatným spôsobom pripraví druhú stranu o to, čo
oprávnene očakávala na základe zmluvy, ibaže by v čase uzavretia zmluvy strana,
ktorá neplnila, takýto výsledok nepredvídala a toto predvídanie od nej nebolo
možné očakávať, alebo (b)
je takej povahy, že je z neho zrejmé, že sa nemožno
spoľahnúť na budúce plnenie zmluvnej strany, ktorá neplnila. Článok 88
Ospravedlnené neplnenie 1.
Neplnenie záväzku stranou je ospravedlnené, ak je
spôsobené prekážkou, nad ktorou táto strana nemá moc a ak sa od tejto strany
nemohlo očakávať zohľadnenie tejto prekážky v čase uzavretia zmluvy, alebo
vyhnutie sa tejto prekážke či jej následkom, alebo prekonanie tejto prekážky či
jej následkov. 2.
V prípade prekážky, ktorá je len dočasná, je
neplnenie záväzku ospravedlnené počas obdobia trvania tejto prekážky. Ak však
oneskorenie možno pokladať za zásadné neplnenie, môže ho za zásadné neplnenie
považovať aj druhá strana. 3.
Strana, ktorá nie je schopná plniť, je povinná
zabezpečiť, aby druhej strane došlo oznámenie o prekážke a jej účinkoch
na schopnosť plniť bez zbytočného odkladu po tom, ako sa táto prvá
strana o tejto prekážke a jej účinkoch na schopnosť plniť dozvedela alebo bolo
možné očakávať, že sa o nich dozvedela. Druhá strana má právo na náhradu
akejkoľvek škody, ktorá vznikne v dôsledku porušenia tejto povinnosti. Článok 89
Zmena okolností 1.
Strana musí plniť svoje záväzky, aj keď sa plnenie
stane obťažnejším, či už pre zvýšenie nákladov na plnenie alebo pre
zníženie hodnoty protiplnenia. Ak sa plnenie stane v dôsledku výnimočnej
zmeny okolností príliš obťažným, strany sú povinné začať rokovať s cieľom
upraviť alebo ukončiť zmluvu. 2.
Ak strany v primeranej lehote nedosiahnu dohodu,
môže súd na návrh ktorejkoľvek z nich: (a)
upraviť dohodu tak, aby bola v súlade s tým, na čom
by sa strany v čase uzavretia zmluvy primerane dohodli, ak by zmenu okolností
zohľadnili, alebo (b)
ukončiť zmluvu v zmysle článku 8 ku dňu a za
podmienok, ktoré sám určí. 3.
Odseky 1 a 2 sa použijú, len ak: (a)
zmena okolností nastala po uzavretí zmluvy; (b)
strana spoliehajúca sa na zmenu okolností v tom čase
nezohľadnila a nebolo možné očakávať, že zohľadní možnosť tejto zmeny
okolností alebo rozsah tejto zmeny okolností, a (c)
veriteľ na seba neprevzal alebo nemožno primerane
usudzovať, že prevzal, riziko tejto zmeny okolností. 4.
Na účely odsekov 2 a 3 sa „súdom“ rozumie aj
rozhodcovský súd. Článok 90
Rozšírenie pôsobnosti pravidiel upravujúcich platby a neprijatý tovar alebo
digitálny obsah 1.
Pokiaľ sa nestanovuje inak, pravidlá upravujúce
platbu ceny kupujúcim v kapitole 12 sa použijú primerane aj na iné platby. 2.
Článok 97 sa primerane použije aj na iné prípady,
keď sa tovar alebo digitálny obsah ponechá v držbe určitej osoby, pretože
iná osoba povinná prevziať tovar tak neurobila. Kapitola 10 Záväzky
predávajúceho Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia Článok 91
Hlavné záväzky predávajúceho Osoba predávajúca tovar („predávajúci“) alebo
dodávajúca digitálny obsah („dodávateľ digitálneho obsahu“, v tejto časti
označovaný takisto ako „predávajúci“) musí: a) dodať tovar alebo digitálny obsah; b) previesť vlastníctvo tovaru vrátane
hmotného nosiča, na ktorom sa digitálny obsah dodáva; c) zabezpečiť, aby bol tovar alebo
digitálny obsah v súlade so zmluvou; d) zabezpečiť, aby mal kupujúci právo
používať digitálny obsah v súlade so zmluvou, a e) poskytnúť dokumenty predstavujúce
tovar či týkajúce sa tovaru alebo dokumenty týkajúce sa digitálneho obsahu, ak
sa tak stanovuje v zmluve. Článok 92
Plnenie prostredníctvom tretej osoby 1.
Predávajúci môže plnením poveriť inú osobu, ibaže
je povinný podľa zmluvných podmienok plniť osobne. 2.
Predávajúci, ktorý plnením poverí inú osobu,
naďalej zodpovedá za plnenie. 3.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie odseku 2 ani sa odchýliť
od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Oddiel 2 Dodanie Článok 93
Miesto dodania 1.
Ak miesto dodania nie je možné určiť inak, je ním: (a)
v prípade spotrebiteľskej kúpnej zmluvy alebo
zmluvy o dodaní digitálneho obsahu, ktoré boli uzavreté na diaľku či mimo
prevádzkových priestorov alebo obsahujú záväzok predávajúceho, že zariadi
prepravu tovaru ku kupujúcemu, miesto bydliska spotrebiteľa v čase uzavretia
zmluvy; (b)
vo všetkých ostatných prípadoch: (i) ak kúpna zmluva zahŕňa prepravu tovaru
prepravcom alebo radom prepravcov, je ním najbližšie zberné miesto prvého
prepravcu; (ii) ak zmluva nezahŕňa prepravu, je ním miesto
podnikania predávajúceho v čase uzavretia zmluvy. 2.
Ak má predávajúci viac miest podnikania, je miestom
podnikania na účely odseku 1 písm. b) to miesto, ktoré má najbližší vzťah
k záväzku dodať. Článok 94
Spôsob dodania 1.
Pokiaľ nie je dohodnuté inak, splní predávajúci
záväzok dodať: (a)
v prípade spotrebiteľskej kúpnej zmluvy alebo
zmluvy o dodaní digitálneho obsahu, ktoré boli uzavreté na diaľku či mimo
prevádzkových priestorov alebo obsahujú záväzok predávajúceho, že zariadi
prepravu tovaru ku kupujúcemu, tým, že prevedie fyzickú držbu tovaru alebo
kontrolu nad ním na spotrebiteľa; (b)
v ostatných prípadoch, keď zmluva zahŕňa prepravu
tovaru prepravcom, tým, že odovzdá tovar prvému prepravcovi na účely jeho prepravy
ku kupujúcemu a kupujúcemu odovzdá všetky dokumenty, ktoré kupujúci
potrebuje na prevzatie tovaru od prepravcu, ktorý má tovar, alebo (c)
v iných prípadoch, ako sú prípady uvedené v
písmenách a) alebo b), tak, že kupujúcemu sprístupní tovar či digitálny obsah,
alebo, v prípade, že je dohodnuté, že predávajúci musí poskytnúť len dokumenty
predstavujúce tovar, tak, že sprístupní kupujúcemu tieto dokumenty. 2.
Ak sa v odseku 1 písm. a) a c) odkazuje na
spotrebiteľa alebo kupujúceho, zahŕňa to aj akúkoľvek inú tretiu osobu, ktorá
nie je prepravcom a ktorú spotrebiteľ alebo kupujúci uviedol v súlade so
zmluvou. Článok 95
Čas dodania 1.
Ak čas dodania nie je možné určiť inak, tovar alebo
digitálny obsah sa musí dodať bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. 2.
V prípade zmlúv medzi obchodníkom a spotrebiteľom
platí, že pokiaľ sa strany nedohodli inak, obchodník musí tovar alebo digitálny
obsah dodať najneskôr do 30 dní od uzavretia zmluvy. Článok 96
Záväzky predávajúceho v súvislosti s prepravou tovaru 1.
Ak je podľa zmluvy predávajúci povinný zariadiť
prepravu tovaru, predávajúci musí uzavrieť zmluvy, ktoré sú potrebné na
prepravu na miesto určenia spôsobom, ktorý je vzhľadom na okolnosti vhodný,
pričom tieto zmluvy musí uzavrieť za podmienok, ktoré sú pre takúto prepravu zvyčajné. 2.
Ak predávajúci v súlade so zmluvou odovzdá tovar
prepravcovi a tento tovar nie je prostredníctvom označení na tovare, v
prepravných dokladoch ani inak jasne označený ako tovar, ktorý sa má dodať
podľa zmluvy, musí dať kupujúcemu oznámenie o zásielke, v ktorom uvedie
predmetný tovar. 3.
Ak predávajúci nie je podľa zmluvy povinný uzavrieť
poistenie v súvislosti s prepravou tovaru, je na žiadosť kupujúceho
povinný poskytnúť mu všetky dostupné informácie, ktoré potrebuje, aby kupujúci
mohol sám uzavrieť takéto poistenie. Článok 97
Tovar či digitálny obsah, ktorý kupujúci neprijme 1.
Predávajúci, v držbe ktorého bol tovar či digitálny
obsah ponechaný, pretože kupujúci, ktorý bol povinný prevziať dodávku, tak
neurobil, musí prijať primerané opatrenia na ochranu a uchovanie tovaru. 2.
Predávajúci sa záväzku dodať zbaví, ak: (a)
u tretej osoby za primeraných podmienok uloží tovar
alebo digitálny obsah, aby ho tretia osoba držala v prospech kupujúceho, a
kupujúceho o tom upovedomí, alebo (b)
tovar alebo digitálny obsah za primeraných
podmienok po oznámení kupujúcemu predá a čistý výnos predaja poskytne
kupujúcemu. 3.
Predávajúci má právo na náhradu všetkých
primeraných nákladov, ktoré mu vznikli, alebo právo ponechať si takúto náhradu
z výnosu predaja. Článok 98
Účinky na prenos rizika Účinky dodania na prenos rizika sa riadia
ustanoveniami kapitoly 14. Oddiel 3 Súlad tovaru alebo
digitálneho obsahu Článok 99
Súlad so zmluvou 1.
Aby bol tovar alebo digitálny obsah v súlade so
zmluvou, musí: (a)
byť v množstve, kvalite a podľa opisu, ako sa
stanovuje v zmluve; (b)
byť uložený alebo zabalený spôsobom, ako sa
stanovuje v zmluve, a (c)
byť dodaný so všetkým príslušenstvom, návodmi na
inštaláciu alebo inými návodmi, ako sa stanovuje v zmluve. 2.
Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, platí, že na to,
aby bol tovar v súlade so zmluvou, musia byť splnené takisto aj požiadavky
článkov 100, 101 a 102. 3.
V prípade spotrebiteľskej kúpnej zmluvy platí, že
akékoľvek dojednanie, ktoré sa odchyľuje od požiadaviek článkov 100, 102 a 103
na úkor spotrebiteľa, je platné, len ak spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy
poznal konkrétny stav tovaru či digitálneho obsahu a súhlasil s tým, že tovar
alebo digitálny obsah je v súlade so zmluvou, keď ju uzavieral. 4.
V spotrebiteľských kúpnych zmluvách strany nesmú na
úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie odseku 3 ani sa odchýliť od jeho účinkov
alebo ich pozmeniť. Článok 100
Kritériá súladu tovaru alebo digitálneho obsahu Tovar alebo digitálny obsah musí: a) byť vhodný na konkrétny účel, ktorý
bol predávajúcemu oznámený v čase uzavretia zmluvy, okrem prípadu, keď
okolnosti naznačujú, že kupujúci sa nespoliehal na schopnosti a úsudok
predávajúceho alebo nebolo primerané, aby sa na ne spoliehal; b) byť vhodný na účely, na ktoré by sa
bežne používal tovar alebo digitálny obsah rovnakého druhu; c) mať vlastnosti tovaru alebo
digitálneho tovaru, ktorý predávajúci ukázal kupujúcemu ako vzorku alebo model; d) byť uložený alebo zabalený spôsobom,
ktorý je pre takýto tovar bežný, alebo v prípade, že sa takýto spôsob nedá
použiť, spôsobom, ktorým možno tento tovar zodpovedajúcim spôsobom uchovať a
chrániť; e) byť dodaný spolu s príslušenstvom,
návodmi na inštaláciu alebo inými návodmi, dodanie ktorých môže kupujúci
očakávať; f) mať vlastnosti a výkonnostnú
kapacitu podľa vyhlásení pred uzavretím zmluvy, ktoré na základe článku 69
tvoria súčasť zmluvných podmienok, a g) mať vlastnosti a výkonnostnú
kapacitu, ktoré môže kupujúci očakávať. Pri určovaní toho, čo môže kupujúci
očakávať od digitálneho obsahu, sa zohľadní, či sa digitálny obsah dodal za
protiplnenie spočívajúce v zaplatení ceny alebo či sa dodal bezplatne. Článok 101
Nesprávna inštalácia v prípadoch spotrebiteľských kúpnych zmlúv 1.
V prípade nesprávnej inštalácie tovaru či
digitálneho obsahu dodaného na základe spotrebiteľskej kúpnej zmluvy sa akýkoľvek
nesúlad vyplývajúci z nesprávnej inštalácie považuje za nesúlad tovaru či
digitálneho obsahu, ak: (a)
tovar alebo digitálny obsah inštaloval predávajúci,
alebo ak sa tak dialo na jeho zodpovednosť, alebo (b)
tovar alebo digitálny obsah, ktorý mal inštalovať
spotrebiteľ, bol zmontovaný či nainštalovaný nesprávne v dôsledku chýb
v návode na inštaláciu. 2.
Strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť
uplatnenie tohto článku ani sa odchýliť od jeho účinkov alebo ich
pozmeniť. Článok 102
Práva alebo nároky tretích osôb 1.
Na tovar alebo digitálny obsah sa nesmú viazať
žiadne práva ani žiadne iné ako zjavne nepodložené nároky tretích osôb. 2.
Pokiaľ ide o práva alebo nároky na základe
duševného vlastníctva, pri uplatnení odsekov 3 a 4 platí, že na tovar
alebo digitálny obsah sa nesmú viazať žiadne práva ani žiadne iné ako zjavne
nepodložené nároky tretích osôb: (a)
vyplývajúce z právnych predpisov štátu, kde sa bude
tovar alebo digitálny obsah podľa zmluvy používať, alebo, ak táto vec nie je
upravená dohodou, vyplývajúce z právnych predpisov štátu, v ktorom sa
nachádza miesto podnikania kupujúceho, alebo, v prípade zmlúv medzi obchodníkom
a spotrebiteľom, štátu, v ktorom sa nachádza miesto bydliska spotrebiteľa,
ktoré spotrebiteľ uviedol v čase uzavretia zmluvy, a (b)
o ktorých predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel
alebo v prípade ktorých bolo možné očakávať, že o nich vie. 3.
V prípade zmlúv medzi podnikateľmi sa odsek 2
nevzťahuje na prípady, keď kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo bolo
možné očakávať, že vie o právach alebo nárokoch na základe duševného
vlastníctva. 4.
V prípade zmlúv medzi obchodníkom
a spotrebiteľom sa odsek 2 nevzťahuje na prípady, keď spotrebiteľ v
čase uzavretia zmluvy vedel o právach alebo nárokoch na základe duševného
vlastníctva. 5.
V zmluvách medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 103
Obmedzenie v súvislosti so súladom digitálneho obsahu Digitálny obsah sa nepovažuje za nesúladný so
zmluvou len preto, že sa po uzavretí zmluvy stal dostupným aktualizovaný
digitálny obsah. Článok 104
Vedomosť kupujúceho o nesúlade v prípadoch zmlúv medzi obchodníkmi V prípadoch zmlúv medzi obchodníkmi
predávajúci nenesie zodpovednosť za nesúlad tovaru, ak v čase uzavretia zmluvy
kupujúci vedel alebo si nemohol nebyť nevedomý nesúladu tovaru. Článok 105
Relevantný čas pre stanovenie súladu 1.
Predávajúci nesie zodpovednosť za nesúlad, ktorý
existuje v okamihu prenosu rizika na kupujúceho podľa kapitoly 14. 2.
V prípadoch spotrebiteľských kúpnych zmlúv platí
predpoklad, že akýkoľvek nesúlad, ktorý sa prejaví do šiestich mesiacov od
prenosu rizika na kupujúceho, existoval v uvedenom okamihu, pokiaľ tento
predpoklad nie je nezlučiteľný s charakterom tovaru či digitálneho obsahu
alebo s charakterom nesúladu. 3.
Pre prípady, ktoré sa spravujú ustanoveniami článku
101 ods. 1 písm. a), platí, že odkazy v odsekoch 1 alebo 2 tohto článku na
okamih prenosu rizika sa vykladajú ako odkaz na okamih dokončenia inštalácie.
Pre prípady, ktoré sa spravujú ustanoveniami článku 101 ods. 1 písm. b), platí,
že sa tieto odkazy vykladajú ako odkaz na okamih, kedy mal spotrebiteľ
primeraný dostatok času na inštaláciu. 4.
V prípade, že obchodník musí digitálny obsah
následne aktualizovať, je povinný zabezpečiť, aby bol digitálny obsah v súlade
so zmluvou po celý čas trvania zmluvy. 5.
V zmluve medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Kapitola 11 Prostriedky
nápravy, ktoré má k dispozícii kupujúci Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia Článok 106
Prehľad prostriedkov nápravy, ktoré má k dispozícii kupujúci 1.
Ak predávajúci neplní svoj záväzok, kupujúci môže: (a)
požadovať splnenie podľa oddielu 3 tejto kapitoly
vrátane osobitného plnenia, opravy alebo výmeny tovaru či digitálneho obsahu; (b)
odložiť vlastné plnenie podľa oddielu 4 tejto
kapitoly; (c)
ukončiť zmluvu podľa oddielu 5 tejto kapitoly a
žiadať vrátenie už zaplatenej ceny podľa kapitoly 17; (d)
znížiť cenu podľa oddielu 6 tejto kapitoly, a (e)
žiadať náhradu škody podľa kapitoly 16. 2.
Ak je kupujúcim obchodník: (a)
právo kupujúceho na uplatnenie akýchkoľvek
prostriedkov nápravy s výnimkou odkladu plnenia podlieha možnosti
nápravného plnenia predávajúceho stanovenej v oddiele 2 tejto kapitoly, a (b)
právo kupujúceho odvolávať sa na nesúlad podlieha
požiadavkám preskúmania a oznámenia stanoveným v oddiele 7 tejto kapitoly. 3.
Ak je kupujúcim spotrebiteľ: (a)
práva kupujúceho nepodliehajú možnosti nápravného
plnenia predávajúceho, a (b)
požiadavky preskúmania a oznámenia stanovené v
oddiele 7 tejto kapitoly sa neuplatňujú. 4.
Ak je neplnenie predávajúceho ospravedlnené, môže
kupujúci využiť ktorýkoľvek z prostriedkov nápravy podľa odseku 1 s
výnimkou požadovania splnenia a uplatnenia nároku na náhradu škody. 5.
V rozsahu, v akom zapríčinil neplnenie
predávajúceho, nesmie kupujúci využiť žiaden z prostriedkov nápravy podľa
odseku 1. 6.
Prostriedky nápravy, ktoré nie sú nezlučiteľné,
možno spojiť. Článok 107
Obmedzenia týkajúce sa prostriedkov nápravy v prípade digitálneho obsahu,
ktorý sa nedodáva za protiplnenie spočívajúce v zaplatení ceny V prípade, že sa digitálny obsah nedodáva za
protiplnenie spočívajúce v zaplatení ceny, kupujúci nemôže využiť
prostriedok nápravy podľa článku 106 ods. 1 písm. a) až d). Kupujúci môže
žiadať len náhradu škody podľa článku 106 ods. 1 písm. e) za stratu
a poškodenie, ktoré utrpel na svojom majetku vrátane hardvéru, softvéru a
dát v dôsledku nesúladu dodaného digitálneho obsahu, a to s výnimkou
akéhokoľvek zisku, ktorý mu v dôsledku tejto škody ušiel. Článok 108
Kogentný charakter V prípade zmluvy medzi obchodníkom
a spotrebiteľom strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatňovanie
tejto kapitoly ani sa odchýliť od jej účinkov alebo ich pozmeniť skôr, než
spotrebiteľ upozorní obchodníka na nesúlad. Oddiel 2 Možnosť nápravného plnenia
predávajúceho Článok 109
Možnosť nápravného plnenia predávajúceho 1.
Predávajúci, ktorý predčasne ponúkol plnenie a
ktorému bolo oznámené, že uvedené plnenie nie je v súlade so zmluvou, môže
ponúknuť nové a súladné plnenie, ak je schopný tak urobiť v čase stanovenom na
plnenie. 2.
V prípadoch, na ktoré sa odsek 1 nevzťahuje, môže
predávajúci, ktorý ponúkol plnenie, ktoré nie je v súlade so zmluvou, bez
zbytočného odkladu po oznámení nesúladu ponúknuť nápravné plnenie na vlastné
náklady. 3.
Oznámením o ukončení sa neprekluduje možnosť
nápravného plnenia predávajúceho. 4.
Kupujúci môže odmietnuť nápravné plnenie, len ak: (a)
nápravné plnenie nemožno uskutočniť okamžite a bez
značných ťažkostí pre kupujúceho; (b)
kupujúci má dôvod veriť, že sa nemožno spoľahnúť na
budúce plnenie predávajúceho, alebo (c)
oneskorené plnenie by bolo zásadným neplnením. 5.
Predávajúci má k dispozícii primeranú lehotu
na uskutočnenie nápravného plnenia. 6.
Kupujúci môže odložiť svoje plnenie, kým sa
neuskutoční nápravné plnenie, avšak jeho práva, ktoré sú nezlučiteľné s
poskytnutím primeranej lehoty na uskutočnenie nápravného plnenia, sú až do
uplynutia tejto lehoty pozastavené. 7.
Nápravným plnením nie je dotknuté právo kupujúceho
požadovať náhradu škody vzniknutej v dôsledku oneskorenia, ako aj náhradu
škody spôsobenej nápravným plnením, či škody, ktorej sa nápravným plnením
nepredišlo. Oddiel 3 Požadovanie splnenia Článok 110
Požadovanie splnenia záväzkov predávajúceho 1.
Kupujúci má právo požadovať splnenie záväzkov
predávajúceho. 2.
Môže sa požadovať aj to, aby sa bezplatne napravilo
plnenie ktoré nie je v súlade so zmluvou. 3.
Splnenie nemožno požadovať, ak: (a)
by splnenie nebolo možné alebo sa stalo
protiprávnym, alebo (b)
by záťaž spojená s plnením alebo náklady naň boli
neprimerané v porovnaní s prospechom, ktorý by získal kupujúci. Článok 111
Možnosť spotrebiteľa vybrať si opravu alebo výmenu 1.
Ak v prípade spotrebiteľskej kúpnej zmluvy
obchodník musí napraviť nesúlad podľa článku 110 ods. 2, spotrebiteľ si môže
vybrať medzi opravou a výmenou, ibaže by ním zvolená možnosť bola protiprávna
alebo nemožná, alebo by v porovnaní s nezvolenou možnosťou znamenala pre
predávajúceho náklady, ktoré by boli neprimerané vzhľadom na: (a)
hodnotu, ktorý by mal tovar v prípade, že by
neexistoval nesúlad; (b)
závažnosť nesúladu, a (c)
to, či je možné dokončiť alternatívnu nápravu bez
značných ťažkostí pre spotrebiteľa. 2.
V prípade, že spotrebiteľ požadoval nápravu
nesúladu opravou alebo výmenou podľa odseku 1, môže využiť iný prostriedok
nápravy, len ak obchodník nedokončil opravu alebo výmenu v primeranej lehote
nepresahujúcej 30 dní. Počas tejto lehoty však spotrebiteľ môže odložiť svoje
plnenie. Článok 112
Vrátenie vymieňanej veci 1.
Ak predávajúci napráva nesúlad prostredníctvom
výmeny, má právo a povinnosť na vlastné náklady vziať späť vymieňanú vec. 2.
Kupujúci nie je povinný zaplatiť za používanie
vymieňanej veci počas obdobia pred výmenou. Oddiel 4 Odklad plnenia záväzkov
kupujúceho Článok 113
Právo odložiť plnenie 1.
Kupujúci, ktorý má plniť v tom istom čase ako
predávajúci, alebo po ňom, má právo odložiť svoje plnenie, až kým predávajúci
neponúkne či neposkytne svoje plnenie. 2.
Kupujúci, ktorý má plniť pred predávajúcim a ktorý
sa primerane domnieva, že predávajúci nebude plniť, kedy má, môže odložiť svoje
plnenie, a to až kým táto primeraná domnienka nepominie. 3.
Na základe tohto článku možno v rozsahu odôvodnenom
neplnením odložiť plnenie celkom alebo čiastočne. Ak sa majú záväzky
predávajúceho plniť po častiach alebo sú inak deliteľné, kupujúci môže odložiť
svoje plnenie len v súvislosti s tou časťou, ktorú predávajúci nesplnil, ibaže
by neplnenie predávajúceho malo taký charakter, ktorý dáva dôvod na odklad
plnenia kupujúceho ako celku. Oddiel 5 Ukončenie Článok 114
Ukončenie z dôvodu neplnenia 1.
Kupujúci môže ukončiť zmluvu v zmysle článku 8, ak
je neplnenie predávajúceho podľa zmluvy zásadným neplnením v zmysle článku
87 ods. 2. 2.
V prípade spotrebiteľskej kúpnej zmluvy a zmluvy
o dodaní digitálneho obsahu medzi obchodníkom a spotrebiteľom platí, že ak
k neplneniu dôjde pre nesúlad tovaru alebo digitálneho obsahu so zmluvou,
spotrebiteľ môže ukončiť zmluvu, ibaže by nesúlad bol bezvýznamný. Článok 115
Ukončenie z dôvodu oneskorenia dodávky po oznámení stanovujúcom dodatočnú
lehotu na plnenie 1.
Kupujúci môže ukončiť zmluvu v prípade oneskorenia
dodávky, ktoré nie je zásadným neplnením, ak predávajúcemu predloží oznámenie
stanovujúce dodatočnú lehotu, ktorá je primerane dlhá na účely plnenia, a
predávajúci v tejto lehote neplní. 2.
Dodatočná lehota uvedená v odseku 1 sa
považuje za primerane dlhú, ak voči nej predávajúci bez zbytočného odkladu
nenamietne. 3.
Ak sa v oznámení uvádza, že v prípade, že
predávajúci nebude plniť v lehote stanovenej v oznámení, sa zmluva ukončí
bez ďalšieho, ukončenie sa stáva účinným po uplynutí tejto lehoty, a to bez
toho, aby bolo nutné ďalšie oznámenie. Článok 116
Ukončenie z dôvodu očakávaného neplnenia Kupujúci môže ukončiť zmluvu pred tým, ako sa
má plniť, ak je z vyjadrenia predávajúceho alebo z iných skutočností zrejmé, že
dôjde k neplneniu, a ak by neplnenie malo taký charakter, ktorý dáva dôvod na
ukončenie. Článok 117
Rozsah práva na ukončenie 1.
Ak sa majú záväzky predávajúceho zo zmluvy plniť po
častiach alebo sú inak deliteľné, tak v prípade, že na základe tohto oddielu
existuje dôvod na ukončenie časti, pre ktorú sa dá určiť prislúchajúca časť
ceny, kupujúci môže ukončiť len túto časť. 2.
Odsek 1 sa neuplatňuje, ak od kupujúceho nemožno
očakávať, že prijme plnenie ostatných častí alebo ak má neplnenie taký
charakter, ktorý dáva dôvod na ukončenie zmluvy ako celku. 3.
Ak sú záväzky predávajúceho zo zmluvy nedeliteľné
alebo ak sa nedá určiť prislúchajúca časť ceny, kupujúci môže ukončiť zmluvu
len v prípade, že by neplnenie malo taký charakter, ktorý dáva dôvod na
ukončenie zmluvy ako celku. Článok 118
Oznámenie o ukončení Právo na ukončenie podľa tohto oddielu sa
uplatňuje oznámením predávajúcemu. Článok 119
Strata práva na ukončenie 1.
Kupujúci stráca právo na ukončenie podľa tohto
oddielu, ak sa oznámenie o ukončení neposkytne v primeranej lehote od
okamihu vzniku tohto práva či okamihu, keď sa kupujúci o neplnení dozvedel
alebo bolo možné očakávať, že sa o ňom dozvedel, podľa toho, čo nastane
neskôr. 2.
Odsek 1 sa neuplatňuje, ak: (a)
je kupujúcim spotrebiteľ, alebo (b)
nebolo ponúknuté vôbec žiadne plnenie. Oddiel 6 Zníženie ceny Článok 120
Právo na zníženie ceny 1.
Kupujúci, ktorý prijme plnenie, ktoré nie je v
súlade so zmluvou, môže znížiť cenu. Toto zníženie musí byť úmerné zníženej
hodnote prijatého plnenia v čase poskytnutia plnenia v porovnaní s
hodnotou súladného plnenia, ak by bolo poskytnuté. 2.
Kupujúci, ktorý má právo na zníženie ceny podľa
odseku 1 a ktorý už zaplatil viac, ako je znížená cena, môže tento rozdiel
požadovať od predávajúceho. 3.
Kupujúci, ktorý zníži cenu, nemôže požadovať aj
náhradu škody týmto znížením nahradenej, má však naďalej právo na náhradu
akejkoľvek ďalšej utrpenej škody. Oddiel 7 Požiadavky týkajúce sa
oznámenia v prípadoch zmlúv medzi obchodníkmi Článok 121
Preskúmanie tovaru v prípadoch zmlúv medzi obchodníkmi 1.
V prípade zmlúv medzi obchodníkmi sa očakáva, že
kupujúci preskúma alebo nechá preskúmať tovar alebo digitálny obsah, a to v tak
krátkej lehote, ako je primerané, pričom táto lehota nesmie presiahnuť 14 dní
odo dňa dodania tovaru či digitálneho obsahu alebo od poskytnutia súvisiacich
služieb. 2.
Ak zmluva zahŕňa prepravu tovaru, preskúmanie sa
môže odložiť a uskutočniť až po jeho doručení na miesto určenia. 3.
Ak bol tovar pri tranzite presmerovaný alebo ak ho
kupujúci pred tým, ako mal primeranú možnosť ho preskúmať, odoslal ďalej, a ak
v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo bolo možné očakávať, že vie, že
existuje možnosť, že tovar bude presmerovaný či odoslaný ďalej, preskúmanie sa
môže odložiť a uskutočniť až po doručení tovaru na nové miesto určenia. Článok 122
Požiadavka oznámenia nesúladu v prípadoch kúpnych zmlúv medzi obchodníkmi 1.
V prípadoch zmlúv medzi obchodníkmi sa kupujúci
nemôže odvolávať na nesúlad, ak predávajúcemu nepredloží v primeranej lehote
oznámenie uvádzajúce charakter nesúladu. Lehota začína plynúť okamihom dodania tovaru alebo
okamihom, keď kupujúci zistí nesúlad alebo keď od neho možno očakávať zistenie
nesúladu, a to podľa toho, čo nastane neskôr. 2.
Kupujúci stráca právo odvolávať na nesúlad, ak
predávajúcemu nepredloží oznámenie o nesúlade do dvoch rokov od okamihu, kedy
mu bol tovar skutočne odovzdaný podľa zmluvy. 3.
V prípade, že sa strany dohodli, že tovar musí byť
vhodný na konkrétny účel alebo na svoj bežný účel počas celého trvania
stanovenej lehoty, lehota na predloženie oznámenia podľa odseku 2 neuplynie
pred skončením dohodnutej lehoty. 4.
Odsek 2 sa neuplatňuje, pokiaľ ide o práva alebo
nároky tretích osôb v zmysle článku 102. 5.
Kupujúci nemusí predávajúcemu oznamovať, že nebol
dodaný všetok tovar, ak má dôvod veriť, že mu zvyšný tovar dodaný bude. 6.
Predávajúci sa nemá právo odvolávať na tento
článok, ak nesúlad súvisí so skutočnosťami, o ktorých vedel alebo v
prípade ktorých bolo možné očakávať, že o nich vie, a ktoré kupujúcemu
nedal na známosť. Kapitola 12 Záväzky
kupujúceho Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia Článok 123
Hlavné záväzky kupujúceho 1.
Kupujúci musí: (a)
zaplatiť cenu; (b)
prevziať dodávku tovaru alebo digitálneho obsahu, a (c)
prevziať dokumenty predstavujúce tovar či týkajúce
sa tovaru alebo dokumenty týkajúce sa digitálneho obsahu, ak sa tak stanovuje
v zmluve. 2.
Odsek 1 písm. a) sa neuplatňuje na zmluvy
o dodaní digitálneho obsahu v prípade, že sa digitálny obsah nedodáva za
protiplnenie spočívajúce v zaplatení ceny. Oddiel 2 Platba ceny Článok 124
Platobné prostriedky 1.
Platba sa uskutočňuje platobnými prostriedkami,
ktoré sú uvedené v zmluvných podmienkach, alebo, ak nie sú takto určené,
akýmikoľvek prostriedkami používanými v bežnej podnikateľskej činnosti na
mieste platby, a to pri zohľadnení povahy danej transakcie. 2.
Predpokladá sa, že predávajúci, ktorý prijal šek
alebo iný príkaz na zaplatenie alebo platobný prísľub, tak urobil len pod
podmienkou, že budú vyplatené. Predávajúci môže vymáhať plnenie pôvodného
záväzku zaplatiť, ak príkaz alebo prísľub nebol vyplatený. 3.
Pôvodný záväzok kupujúceho zanikne, ak predávajúci
prijme platobný prísľub od tretej osoby, s ktorou sa predávajúci vopred
dohodol, že prijme prísľub tejto tretej osoby ako platobný prostriedok. 4.
V prípade zmluvy medzi obchodníkom a spotrebiteľom
platí, že spotrebiteľ v súvislosti s použitím daného platobného
prostriedku nenesie zodpovednosť za poplatky presahujúce náklady, ktoré
znáša obchodník z dôvodu použitia tohto platobného prostriedku. Článok 125
Miesto platby 1.
Ak miesto platby nie je možné určiť inak, je ním
miesto podnikania predávajúceho v čase uzavretia zmluvy. 2.
Ak má predávajúci viac miest podnikania, je miestom
platby to miesto podnikania predávajúceho, ktoré má najbližší vzťah k záväzku
zaplatiť. Článok 126
Čas platby 1.
Cena je splatná okamihom dodania. 2.
Predávajúci môže odmietnuť ponuku zaplatenia pred
splatnosťou, ak má na tom legitímny záujem. Článok 127
Platba prostredníctvom tretej osoby 1.
Kupujúci môže poveriť inú osobu, aby platila.
Kupujúci, ktorý platením poverí inú osobu, naďalej zodpovedá za platbu. 2.
Predávajúci nemôže odmietnuť platbu prostredníctvom
tretej osoby, ak: (a)
tretia osoba koná so súhlasom kupujúceho, alebo (b)
tretia osoba má legitímny záujem na zaplatení a
kupujúci v čase splatnosti platby nezaplatil alebo je zrejmé, že kupujúci v
čase splatnosti nezaplatí. 3.
Platba prostredníctvom tretej osoby v súlade s
odsekom 1 alebo 2 zbavuje kupujúceho zodpovednosti voči predávajúcemu. 4.
Ak predávajúci prijme platbu prostredníctvom tretej
osoby za okolností, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 alebo 2, kupujúci je zbavený
zodpovednosti voči predávajúcemu, predávajúci však nesie voči kupujúcemu
zodpovednosť za akúkoľvek ujmu spôsobenú týmto prijatím. Článok 128
Pričítanie platby 1.
Ak má kupujúci poskytnúť predávajúcemu viaceré
platby a uskutočnená platba nepostačuje na splnenie všetkých záväzkov, môže v
čase platby oznámiť predávajúcemu, na splnenie ktorého záväzku sa má daná
platba pričítať. 2.
Ak kupujúci nepredloží oznámenie podľa odseku 1,
predávajúci môže na základe oznámenia kupujúcemu predloženému v primeranej
lehote sám stanoviť, na splnenie ktorého záväzku sa dané plnenie pričíta. 3.
Pričítanie podľa odseku 2 je neúčinné, ak sa urobí
na splnenie ešte nesplatného alebo sporného záväzku. 4.
Ak ani jedna strana neurobí skutočné pričítanie,
platba sa pričíta na splnenie záväzku, ktorý spĺňa jedno z týchto kritérií,
pričom sa postupuje v tomto poradí: (c)
splatný záväzok alebo záväzok, ktorý sa stane
splatným ako prvý; (d)
na záväzok, v prípade ktorého nemá predávajúci
žiadne zabezpečenie alebo ktorý má zabezpečený najmenej; (e)
na záväzok, ktorý kupujúceho najviac zaťažuje; (f)
na záväzok, ktorý vznikol ako prvý. Ak sa neuplatní žiadne z týchto kritérií, platba
sa pričíta pomerne na splnenie všetkých záväzkov. 5.
Platbu možno pričítať podľa odseku 2, 3 alebo 4 aj
na splnenie záväzku, ktorý je nevynútiteľný z dôvodu premlčania, avšak iba v
prípade, že niet žiadneho iného záväzku, na splnenie ktorého by sa v súlade s
uvedenými odsekmi dala daná platba pričítať. 6.
Pokiaľ ide o jednotlivé záväzky, platba kupujúceho
sa pričíta najprv na vyrovnanie nákladov, následne úrokov a napokon istiny,
ibaže by predávajúci urobil pričítanie inak. Oddiel 3 Prevzatie dodávky Článok 129
Prevzatie dodávky Kupujúci splní záväzok prevziať dodávku: a) vykonaním všetkého, čo od neho
možno očakávať, aby predávajúcemu umožnil splnenie záväzku dodať, a b) prevzatím tovaru alebo
dokumentov predstavujúcich tovar alebo digitálneho tovaru, ako sa stanovuje v
zmluve. Článok 130
Predčasné dodanie a dodanie nesprávneho množstva 1.
Ak predávajúci dodá tovar alebo digitálny obsah
pred stanoveným časom dodania, kupujúci musí prevziať dodávku, ibaže má
legitímny záujem na odmietnutí jej prevzatia. 2.
Ak predávajúci dodá menej tovaru alebo digitálneho
obsahu, ako sa stanovuje v zmluve, kupujúci musí prevziať dodávku, ibaže
má legitímny záujem na odmietnutí jej prevzatia. 3.
Ak predávajúci dodá viac tovaru alebo digitálneho
obsahu, ako sa stanovuje v zmluve, kupujúci si prebytok môže ponechať,
alebo ho môže odmietnuť. 4.
Ak si kupujúci prebytok ponechá, hľadí sa naň, ako
keby bol dodaný podľa zmluvy, a musí sa zaň zaplatiť zmluvná sadzba. 5.
V prípade spotrebiteľskej kúpnej zmluvy sa odsek 4
neuplatní, ak sa kupujúci primerane domnieva, že predávajúci dodal prebytok
zámerne a bez pochybenia, s vedomím, že nebol objednaný. 6.
Tento článok sa neuplatní na zmluvu o dodaní
digitálneho obsahu v prípade, že sa digitálny obsah nedodáva za protiplnenie
spočívajúce v zaplatení ceny. Kapitola 13 Prostriedky
nápravy, ktoré má k dispozícii predávajúci Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia Článok 131
Prehľad prostriedkov nápravy, ktoré má k dispozícii predávajúci 1.
Ak kupujúci neplní svoj záväzok, predávajúci môže: (a)
požadovať splnenie podľa oddielu 2 tejto kapitoly; (b)
odložiť vlastné plnenie podľa oddielu 3 tejto
kapitoly; (c)
ukončiť zmluvu podľa oddielu 4 tejto kapitoly, a (d)
žiadať úroky z ceny alebo náhradu škody podľa
kapitoly 16. 2.
Ak je neplnenie kupujúceho ospravedlnené, môže
predávajúci využiť ktorýkoľvek z prostriedkov nápravy podľa odseku 1 s
výnimkou požadovania splnenia a uplatnenia nároku na náhradu škody. 3.
V rozsahu, v akom zapríčinil neplnenie kupujúceho,
nesmie predávajúci využiť žiaden z prostriedkov nápravy podľa odseku 1. 4.
Prostriedky nápravy, ktoré nie sú nezlučiteľné,
možno spojiť. Oddiel 2 Požadovanie splnenia Článok 132
Požadovanie splnenia záväzkov kupujúceho 1.
Predávajúci má právo získať platbu splatnej ceny a
požadovať splnenie akéhokoľvek záväzku, ktorý na seba prevzal kupujúci. 2.
V prípade, že kupujúci ešte neprevzal tovar či
digitálny obsah a že je zrejmé, že nebude chcieť prijať plnenie, môže
predávajúci predsa len požadovať, aby kupujúci prevzal dodávku, a môže dostať
cenu; to neplatí, ak by predávajúci mohol bez toho, aby musel vyvinúť značné
úsilie alebo vynaložiť značné náklady, uskutočniť primeranú náhradnú
transakciu. Oddiel 3 Odklad plnenia záväzkov
predávajúceho Článok 133
Právo odložiť plnenie 1.
Predávajúci, ktorý má plniť v tom istom čase ako
kupujúci, alebo po ňom, má právo odložiť svoje plnenie, až kým kupujúci
neponúkne či neposkytne svoje plnenie. 2.
Predávajúci, ktorý má plniť pred kupujúcim a ktorý
sa primerane domnieva, že kupujúci nebude plniť, kedy má, môže odložiť svoje
plnenie, a to až kým táto primeraná domnienka nepominie. Právo odložiť plnenie
zaniká, ak kupujúci poskytne dostatočné zabezpečenie, že bude plniť riadne,
alebo ak poskytne dostatočnú zábezpeku. 3.
Na základe tohto článku možno v rozsahu odôvodnenom
neplnením odložiť plnenie celkom alebo čiastočne. Ak sa majú záväzky kupujúceho
plniť po častiach alebo sú inak deliteľné, predávajúci môže odložiť svoje
plnenie len v súvislosti s tou časťou, ktorú kupujúci nesplnil, ibaže by
neplnenie kupujúceho malo taký charakter, ktorý dáva dôvod na odklad plnenia
predávajúceho ako celku. Oddiel 4 Ukončenie Článok 134
Ukončenie z dôvodu zásadného neplnenia Predávajúci môže ukončiť zmluvu v zmysle
článku 8, ak je neplnenie kupujúceho podľa zmluvy zásadným neplnením
v zmysle článku 87 ods. 2. Článok 135
Ukončenie z dôvodu oneskorenia po oznámení stanovujúcom dodatočnú lehotu na
plnenie 1.
Predávajúci môže ukončiť zmluvu v prípade
oneskoreného plnenia, ktoré nie je zásadným neplnením, ak kupujúcemu predloží
oznámenie stanovujúce dodatočnú lehotu, ktorá je primerane dlhá na účely
plnenia, a kupujúci v tejto lehote neplní. 2.
Lehota sa považuje za primerane dlhú, ak voči nej
kupujúci bez zbytočného odkladu nenamieta. Vo vzťahoch medzi obchodníkom a
spotrebiteľom platí, že dodatočná lehota na plnenie nesmie skončiť pred 30-dňovou
lehotou uvedenou v článku 167 ods. 2. 3.
Ak sa v oznámení uvádza, že v prípade, že kupujúci
nebude plniť v lehote stanovenej v oznámení, sa zmluva ukončí bez
ďalšieho, ukončenie sa stáva účinným po uplynutí tejto lehoty, a to bez toho,
aby bolo nutné ďalšie oznámenie. 4.
Vo spotrebiteľských kúpnych zmluvách strany nesmú
na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa odchýliť od jeho
účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 136
Ukončenie z dôvodu očakávaného neplnenia Predávajúci môže ukončiť zmluvu pred tým, ako
sa má plniť, ak je z vyjadrenia kupujúceho alebo z iných skutočností zrejmé, že
dôjde k neplneniu, a ak by toto neplnenie bolo zásadným neplnením. Článok 137
Rozsah práva na ukončenie 1. Ak sa majú záväzky kupujúceho zo zmluvy
plniť po častiach alebo sú inak deliteľné, tak v prípade, že na základe
tohto oddielu existuje dôvod na ukončenie časti, ktorá zodpovedá deliteľnej časti
záväzku predávajúceho, predávajúci môže ukončiť len túto časť. 2. Odsek 1 sa nepoužije, ak neplnenie je
zásadným neplnením vo vzťahu k zmluve ako celku. 3. Ak sa záväzky kupujúceho zo zmluvy nemajú
plniť po častiach, predávajúci môže ukončiť zmluvu len v prípade, že by
neplnenie bolo zásadným neplnením vo vzťahu k zmluve ako celku. Článok 138
Oznámenie o ukončení Právo na ukončenie zmluvy podľa tohto oddielu
sa uplatňuje oznámením kupujúcemu. Článok 139
Strata práva na ukončenie 1.
Ak plnenie nebolo ponúknuté včas alebo ak bolo inak
v nesúlade so zmluvou, predávajúci stráca právo na ukončenie podľa tohto
oddielu, ibaže by oznámenie o ukončení poskytol v primeranej lehote
od okamihu, keď sa dozvedel o tejto ponuke či tomto nesúlade alebo bolo možné
očakávať, že sa o nich dozvedel. 2.
Predávajúci stráca právo na ukončenie podľa článku 136,
ak oznámenie o ukončení neposkytne v primeranej lehote od okamihu vzniku
tohto práva. 3.
V prípade, že kupujúci nezaplatil cenu alebo
neplnil nejakým iným spôsobom, ktorý je zásadný, predávajúci nestráca právo na
ukončenie. Kapitola 14 Prenos
rizika Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia Článok 140
Účinky prenosu rizika Strata alebo poškodenie tovaru či digitálneho
obsahu, ku ktorým došlo po prenose rizika na kupujúceho, nezbavuje kupujúceho
záväzku zaplatiť cenu, ibaže by k strate alebo poškodeniu došlo v dôsledku
konania alebo opomenutia predávajúceho. Článok 141
Označenie tovaru či digitálneho obsahu ako tovaru či digitálneho obsahu,
ktorý sa má dodať podľa zmluvy K prenosu rizika na kupujúceho nedôjde, až kým
tovar či digitálny obsah nie je jasne označený ako tovar či digitálny obsah,
ktorý sa má dodať podľa zmluvy, a to či už prostredníctvom pôvodnej zmluvy,
alebo prostredníctvom oznámenia kupujúcemu alebo inak. Oddiel 2 Prenos rizika v prípadoch
spotrebiteľských kúpnych zmlúv Článok 142
Prenos rizika v prípadoch spotrebiteľských kúpnych zmlúv 1.
V prípadoch spotrebiteľských kúpnych zmlúv k
prenosu rizika dochádza, keď spotrebiteľ alebo iná tretia osoba, ktorá nie je
prepravcom a ktorú na tento účel určil spotrebiteľ, nadobudne tovar alebo
hmotný nosič, na ktorom sa digitálny obsah dodáva, do fyzickej držby. 2.
V prípadoch zmlúv o dodaní digitálneho obsahu,
ktorý sa nedodáva na hmotnom nosiči, k prenosu rizika dochádza, keď
spotrebiteľ alebo iná tretia osoba, ktorú na tento účel určil spotrebiteľ,
získa kontrolu nad týmto digitálnym obsahom. 3.
S výnimkou prípadov, keď ide o zmluvu uzavretú na
diaľku či mimo prevádzkových priestorov, platí, že odseky 1 a 2 sa neuplatnia,
ak spotrebiteľ nesplní záväzok prevziať tovar alebo digitálny obsah a toto
neplnenie nie je ospravedlneným neplnením v zmysle článku 88. V takomto prípade
dôjde k prenosu rizika v okamihu, keď by spotrebiteľ alebo tretia osoba
ním určená nadobudol či nadobudla tovar do fyzickej držby alebo získal či
získala kontrolu nad digitálnym obsahom, ak by splnil či splnila záväzok
prevziať tovar či digitálny obsah. 4.
V prípade, že prepravu tovaru alebo digitálneho
obsahu, ktorý sa dodáva na hmotnom nosiči, zariaďuje spotrebiteľ a
obchodník túto možnosť neponúkal, dôjde k prenosu rizika v okamihu
odovzdania tovaru alebo digitálneho obsahu, ktorý sa dodáva na hmotnom
nosiči, prepravcovi, pričom tým nie sú dotknuté práva, ktoré má spotrebiteľ
voči prepravcovi. 5.
Strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť
uplatnenie tohto článku ani sa odchýliť od jeho účinkov alebo ich
pozmeniť. Oddiel 3 Prenos rizika v prípadoch
zmlúv medzi obchodníkmi Článok 143
Okamih prenosu rizika 1.
V prípadoch zmlúv medzi obchodníkmi dochádza k
prenosu rizika v okamihu, keď kupujúci prevezme dodávku tovar alebo digitálneho
obsahu alebo dokumenty predstavujúce tovar. 2.
Na odsek 1 sa vzťahujú články 144, 145 a 146. Článok 144
Tovar daný k dispozícii kupujúcemu 1.
Ak sa dá tovar alebo digitálny obsah k dispozícii
kupujúcemu a kupujúci o tom má vedomosť, k prenosu rizika dôjde v okamihu, kedy
mal byť tovar alebo digitálny obsah prevzatý, ibaže by kupujúci mal právo
odložiť prevzatie dodávky podľa článku 113. 2.
Ak sa dá tovar alebo digitálny obsah k dispozícii
kupujúcemu na inom mieste, ako je miesto podnikania predávajúceho, k prenosu
rizika dôjde v okamihu, keď sa má uskutočniť dodávka a keď má kupujúci
vedomosť o tom, že tovar alebo digitálny obsah sa nachádza k jeho dispozícii na
tomto inom mieste. Článok 145
Preprava tovaru 1.
Tento článok sa vzťahuje na kúpne zmluvy, ktoré
zahŕňajú prepravu tovaru. 2.
Ak predávajúci nie je povinný odovzdať tovar na
určitom konkrétnom mieste, k prenosu rizika na kupujúceho dôjde v okamihu
odovzdania tovaru prvému prepravcovi na účely jeho prepravy ku kupujúcemu v
súlade so zmluvou. 3.
Ak je predávajúci povinný odovzdať prepravcovi
tovar na určitom konkrétnom mieste, k prenosu rizika na kupujúceho
nedôjde, až kým tento tovar nebude odovzdaný prepravcovi na tomto mieste. 4.
Skutočnosť, že predávajúci je oprávnený ponechať si
dokumenty oprávňujúce na dispozíciu s tovarom, nemá vplyv na prenos
rizika. Článok 146
Tovar predaný pri tranzite 1.
Tento článok sa vzťahuje na kúpne zmluvy, ktoré
zahŕňajú tovar predaný pri tranzite. 2.
K prenosu rizika na kupujúceho dochádza v okamihu odovzdania
tovaru prvému prepravcovi. Ak to však vyplýva z okolností, k prenosu rizika na
kupujúceho dôjde v okamihu uzavretia zmluvy. 3.
Ak v čase uzavretia zmluvy predávajúci vedel alebo
bolo možné očakávať, že vie, že sa tovar stratil alebo poškodil, a nedal to na
známosť kupujúcemu, nesie riziko straty alebo poškodenia predávajúci. Časť V Záväzky a prostriedky nápravy strán zmluvy o poskytnutí
súvisiacich služieb Kapitola 15 Záväzky
a prostriedky nápravy strán Oddiel 1 Uplatňovanie niektorých osobitných pravidiel pre kúpne
zmluvy Článok 147
Uplatňovanie niektorých osobitných pravidiel pre kúpne zmluvy 1.
Na účely tejto časti sa uplatňujú pravidlá
obsiahnuté v kapitole 9. 2.
V prípade ukončenia kúpnej zmluvy alebo zmluvy
o dodaní digitálneho obsahu sa ukončí aj akákoľvek zmluva o poskytnutí
súvisiacej služby. Oddiel 2 Záväzky poskytovateľa
služby Článok 148
Záväzok dosiahnuť výsledok a záväzok starostlivosti a schopnosti 1.
Poskytovateľ služby musí dosiahnuť konkrétny
výsledok stanovený v zmluve. 2.
Ak niet žiadneho výslovného ani implicitného
zmluvného záväzku dosiahnuť konkrétny výsledok, poskytovateľ služby musí
súvisiacu službu poskytnúť so starostlivosťou a schopnosťou, ktoré by
primerane uplatnil poskytovateľ služby, a v súlade so všetkými zákonnými
a ostatnými záväznými pravidlami uplatniteľnými na súvisiacu službu. 3.
Pri určovaní primeranej starostlivosti a
schopnosti, ktorá sa požaduje od poskytovateľa služby, sa okrem iného
prihliada na: (e)
povahu, rozsah, početnosť a predvídateľnosť rizík,
ktoré sú spojené s poskytnutím súvisiacej služby zákazníkovi; (f)
ak došlo k poškodeniu, na náklady na preventívne
opatrenia, ktorými by sa v prípade ich uplatnenia zabránilo tomuto alebo
podobnému poškodeniu, a (g)
čas, ktorý je k dispozícii na poskytnutie
súvisiacej služby. 4.
V prípade zmluvy medzi obchodníkom a spotrebiteľom,
podľa ktorej súvisiaca služba zahŕňa inštaláciu tovaru, musí byť táto
inštalácia taká, aby bol inštalovaný tovar v súlade so zmluvou v zmysle
článku 101. 5.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie odseku 2 ani sa odchýliť
od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 149
Záväzok predísť poškodeniu Poskytovateľ služby je povinný prijať všetky
primerané preventívne opatrenia v záujme zabránenia poškodeniu tovaru či digitálneho
obsahu alebo materiálnej ujme alebo akejkoľvek inej strate či poškodeniu počas
poskytovania súvisiacej služby alebo v dôsledku jej poskytnutia. Článok 150
Plnenie prostredníctvom tretej osoby 1.
Poskytovateľ služby môže plnením poveriť inú osobu,
ibaže je povinný plniť osobne. 2.
Poskytovateľ služby, ktorý plnením poverí inú
osobu, naďalej zodpovedá za plnenie. 3.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie odseku 2 ani sa odchýliť
od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Článok 151
Záväzok vystaviť faktúru Ak sa má za súvisiacu službu zaplatiť osobitná
cena, ktorá nebola dojednaná ako jednorazová platba v čase uzavretia
zmluvy, poskytovateľ služby musí zákazníkovi vystaviť faktúru, v ktorom sa
jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje spôsob výpočtu tejto ceny. Článok 152
Záväzok upozorniť na neočakávané alebo nehospodárne náklady 1.
Poskytovateľ služby musí zákazníka upozorniť a musí
získať jeho súhlas s ďalším postupom, ak: (a)
by náklady na súvisiacu službu mali byť vyššie ako
náklady už oznámené zákazníkovi, alebo (b)
by náklady na súvisiacu službu mali presahovať
hodnotu tovaru či digitálneho obsahu po poskytnutí súvisiacej služby,
pokiaľ je táto skutočnosť poskytovateľovi služby známa. 2.
Poskytovateľ služby, ktorý nezíska súhlas zákazníka
v súlade s odsekom 1, nemá právo na cenu presahujúcu už oznámené náklady
či hodnotu tovaru alebo digitálneho obsahu po poskytnutí súvisiacej služby. Oddiel 3 Záväzky zákazníka Článok 153
Platba ceny 1.
Zákazník musí zaplatiť cenu, ktorá sa má podľa
zmluvy zaplatiť za súvisiacu službu. 2.
Cena sa má zaplatiť po tom, ako bola súvisiaca
služba dokončená a ako bol zákazníkovi sprístupnený predmet súvisiacej služby. Článok 154
Poskytnutie prístupu Ak je pre poskytovateľa služby na poskytnutie
súvisiacej služby nevyhnutné získať prístup do priestorov zákazníka, je
zákazník povinný poskytnúť tento prístup, a to v primeranom čase. Oddiel 4 Prostriedky nápravy Článok 155
Prostriedky nápravy patriace zákazníkovi 1.
Ak poskytovateľ služby neplní svoj záväzok,
zákazník má, s úpravami stanovenými v tomto článku, rovnaké prostriedky
nápravy, ako stanovuje kapitola 11 pre kupujúceho, a teda môže: (a)
požadovať osobitné plnenie; (b)
odložiť vlastné plnenie; (c)
ukončiť zmluvu, (d)
znížiť cenu, a (e)
žiadať náhradu škody. 2.
Bez toho, aby tým bolo dotknutý odsek 3 platí, že
zákazníkove prostriedky nápravy podliehajú právu poskytovateľa služby na
uskutočnenie nápravného plnenia, a to bez ohľadu na to, či zákazník je
alebo nie je spotrebiteľom. 3.
Ak ide o nesprávnu inštaláciu v prípadoch
spotrebiteľských kúpnych zmlúv v zmysle článku 101, platí, že spotrebiteľove
prostriedky nápravy nepodliehajú právu poskytovateľa služby na uskutočnenie
nápravného plnenia. 4.
Ak je zákazník spotrebiteľom, má právo ukončiť
zmluvu z dôvodu akéhokoľvek nesúladu v rámci poskytnutej súvisiacej
služby, ibaže by nesúlad bol bezvýznamný. 5.
Kapitola 11 sa uplatňuje najmä s týmito úpravami: (a)
v súvislosti s právom poskytovateľa služby na
uskutočnenie nápravného plnenia platí v prípade zmlúv medzi obchodníkom a spotrebiteľom,
že primeraná lehota v zmysle článku 109 ods. 5 nesmie byť dlhšia ako 30 dní; (b)
v súvislosti s nápravou nesúladného plnenia sa
neuplatňujú články 111 a112, a (c)
namiesto článku 122 sa použije článok 156. Článok 156
Požiadavka oznámenia nesúladu v prípadoch zmlúv o poskytnutí
súvisiacich služieb medzi obchodníkmi 1.
V prípadoch zmlúv o poskytnutí súvisiacej
služby medzi obchodníkmi sa zákazník môže odvolávať na nesúlad, len ak
poskytovateľovi služby predloží v primeranej lehote oznámenie uvádzajúce charakter
nesúladu. Lehota začína plynúť okamihom dokončenia
súvisiacej služby alebo okamihom, keď zákazník zistil nesúlad alebo keď od neho
bolo možné očakávať zistenie nesúladu, a to podľa toho, čo nastane neskôr.
2.
Poskytovateľ služby sa nemá právo odvolávať na
ustanovenia tohto článku, ak nesúlad súvisí so skutočnosťami, o ktorých
vedel alebo v prípade ktorých bolo možné očakávať, že o nich vie, a ktoré
zákazníkovi nedal na známosť. Článok 157
Prostriedky nápravy patriace poskytovateľovi služby 1.
Ak zákazník neplní svoj záväzok, poskytovateľ
služby má, s úpravami stanovenými v odseku 2, rovnaké prostriedky nápravy,
aké sú stanovené v kapitole 13 pre predávajúceho, a teda môže: (a)
požadovať splnenie; (b)
odložiť vlastné plnenie; (c)
ukončiť zmluvu, a (d)
žiadať úroky z ceny alebo náhradu škody. 2.
Primerane sa uplatní kapitola 13. Najmä sa namiesto
článku 132 ods. 2 použije článok 158. Článok 158
Právo zákazníka odmietnuť poskytnutie 1.
Zákazník môže kedykoľvek poskytovateľovi služby
predložiť oznámenie, že nepožaduje poskytnutie súvisiacej služby či
pokračovanie v jej poskytovaní. 2.
V prípade predloženia oznámenia podľa odseku 1: (a)
poskytovateľ služby nemá právo ani záväzok
poskytnúť súvisiacu službu, a (b)
zákazník, ak niet dôvodu na ukončenie podľa
akéhokoľvek iného ustanovenia, je naďalej povinný zaplatiť cenu, od ktorej sa
odpočítajú náklady, ktoré poskytovateľ služby ušetril alebo v prípade ktorých
bolo možné očakávať, že ich ušetril v dôsledku toho, že nemusel dokončiť
poskytovanie služby. 3.
Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Časť VI Náhrada škody
a úroky Kapitola 16 Náhrada
škody a úroky Oddiel 1 Náhrada škody Článok 159
Právo na náhradu škody 1.
Veriteľ má právo na náhradu škody, ktorú spôsobil
dlžník tým, že neplnil svoj záväzok, ibaže by toto neplnenie bolo
ospravedlneným neplnením. 2.
Do nahrádzanej škody patrí aj budúca škoda, ktorej
vznik mohol dlžník očakávať. Článok 160
Všeobecná miera náhrady škody Všeobecnou mierou náhrady škody, ktorá bola
spôsobená neplnením záväzku, je taká suma, ktorá zaistí, že veriteľ bude mať
to, čo by mal, keby bol býval záväzok riadne splnený, alebo, ak to nie je
možné, suma, ktorá veriteľa podľa možnosti čo najviac priblíži tomuto stavu.
Táto náhrada zahŕňa škodu, ktorú veriteľ utrpel, ako aj jeho ušlý zisk. Článok 161
Predvídateľnosť škody Dlžník nesie zodpovednosť len za škodu, ktorú
v čase uzavretia zmluvy ako následok neplnenia predvídal alebo predvídanie
ktorej ako následku neplnenia od neho bolo možné v tom čase očakávať. Článok 162
Škoda pričítateľná veriteľovi Dlžník nenesie zodpovednosť za škodu, ktorú
utrpel veriteľ, v rozsahu, v akom veriteľ prispel k neplneniu alebo k jeho
účinkom. Článok 163
Zníženie škody 1.
Dlžník nenesie zodpovednosť za škodu, ktorú utrpel
veriteľ, v rozsahu, v akom veriteľ mohol prijať primerané kroky na jej
zníženie. 2.
Veriteľ má právo na náhradu všetkých primeraných
nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho úsilím znížiť škodu. Článok 164
Náhradná transakcia Veriteľ, ktorý ukončí celú zmluvu alebo jej
časť a ktorý v primeranej lehote a primeraným spôsobom uskutoční náhradnú
transakciu, môže, a to v rozsahu, v akom má právo na náhradu škody, požadovať
rozdiel medzi hodnotou toho, čo sa malo zaplatiť podľa ukončenej zmluvy
a hodnotou toho, čo sa má platiť na základe náhradnej transakcie, ako aj
náhradu akejkoľvek ďalšej škody. Článok 165
Bežná cena Ak veriteľ ukončí zmluvu a neuskutoční
náhradnú transakciu, avšak pre plnenie existuje bežná cena, môže, a to v
rozsahu, v akom má právo na náhradu škody, požadovať rozdiel medzi zmluvnou
cenou a cenou, ktorá je bežná v čase ukončenia zmluvy, ako aj náhradu
akejkoľvek ďalšej škody. Oddiel 2: Úroky z
omeškania: všeobecné ustanovenia Článok 166
Úroky z omeškania 1.
V prípade omeškania platby peňažnej sumy má veriteľ
právo, bez toho, aby musel dlžníkovi predkladať akékoľvek oznámenie, na úroky z
tejto sumy, a to od okamihu splatnosti do okamihu zaplatenia a vo výške
úrokovej sadzby stanovenej v odseku 2. 2.
Úroková sadzba pre omeškané platby je: (a)
ak má veriteľ obvyklý pobyt v členskom štáte,
ktorého menou je euro, alebo v tretej krajine, sadzba, ktorú Európska centrálna
banka použila pre svoju poslednú hlavnú refinančnú operáciu uskutočnenú pred
prvým kalendárnym dňom príslušného polroka, alebo hraničná úroková sadzba
vyplývajúca z tendrových postupov s variabilnou sadzbou pre posledné
hlavné refinančné operácie Európskej centrálnej banky, zvýšená o dva
percentuálne body; (b)
ak má veriteľ obvyklý pobyt v členskom štáte,
ktorého menou nie je euro, rovnocenná sadzba stanovená národnou centrálnou
bankou daného členského štátu, zvýšená o dva percentuálne body. 3.
Veriteľ môže požadovať náhradu akejkoľvek ďalšej
škody. Článok 167
Úroky v prípadoch, keď je dlžníkom spotrebiteľ 1.
Ak je dlžníkom spotrebiteľ, platí sa úrok z
omeškania platby vo výške sadzby stanovenej v článku 166, len ak toto
neplnenie nie je ospravedlneným neplnením. 2.
Úroky sa začnú pripisovať až po uplynutí 30 dní po
tom, ako veriteľ predložil dlžníkovi oznámenie uvádzajúce povinnosť platiť úrok
a jeho sadzbu. Oznámenie možno predložiť pred dňom splatnosti. 3.
Ustanovenie zmluvy, ktorým sa stanovuje vyššia
sadzba úroku ako v článku 166 alebo skoršie začatie pripisovania úrokov ako v
odseku 2 tohto článku, nie je záväzné, a to v rozsahu, v akom by to bolo
neprijateľné v zmysle článku 83. 4.
Úrok z omeškania platby nemožno pričítať k istine s
cieľom vytvoriť úrok. 5.
Strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť
uplatnenie tohto článku ani sa odchýliť od jeho účinkov alebo ich
pozmeniť. Oddiel 3 Oneskorené platby
obchodníkov Článok 168
Sadzba úroku a jeho prírastok 1.
Ak obchodník mešká s platbou ceny splatnej na
základe zmluvy o dodaní tovaru, digitálneho obsahu alebo poskytnutí
súvisiacich služieb bez toho, aby toto neplnenie bolo ospravedlneným neplnením
v zmysle článku 88, platí sa úrok vo výške sadzby stanovenej v odseku 5 tohto
článku. 2.
Úrok vo výške sadzby stanovenej v odseku 5 sa
začína pripisovať v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti stanovenom v zmluve
alebo po skončení lehoty splatnosti stanovenej v zmluve. Ak takéhoto dňa či
lehoty niet, úrok v uvedenej výške sadzby sa začína pripisovať: (a)
30 dní po dni, keď dlžník dostane faktúru alebo
rovnocennú žiadosť o platbu, alebo (b)
30 dní po dni doručenia tovaru, digitálneho obsahu
alebo poskytnutí súvisiacich služieb, ak deň uvedený v písmene a) nastane skôr
alebo je neurčitý, alebo ak nie je isté, či dlžník dostal faktúru alebo
rovnocennú žiadosť o platbu. 3.
V prípade, že súlad tovaru, digitálneho obsahu
alebo súvisiacich služieb so zmluvou sa má zistiť prostredníctvom prijatia
alebo preskúmania, lehota 30 dní uvedená v odseku 2 písm. b) začína plynúť
v deň prijatia alebo v deň ukončenia postupu preskúmania. Postup preskúmania
nemôže trvať dlhšie ako 30 kalendárnych dní odo dňa dodania tovaru či
digitálneho obsahu alebo od poskytnutia súvisiacich služieb, ibaže by sa strany
výslovne dohodli inak a táto dohoda by nebola neprijateľná v zmysle článku
170. 4.
Lehota splatnosti stanovená v zmysle odseku 2
nemôže byť viac ako 60 dní, ibaže by sa strany výslovne dohodli inak a táto
dohoda by nebola neprijateľná v zmysle článku 170. 5.
Úroková sadzba pre omeškané platby je: (a)
ak má veriteľ obvyklý pobyt v členskom štáte,
ktorého menou je euro, alebo v tretej krajine, úroková sadzba, ktorú Európska
centrálna banka použila pre svoju poslednú hlavnú refinančnú operáciu
uskutočnenú pred prvým kalendárnym dňom príslušného polroka, alebo hraničná
úroková sadzba vyplývajúca z tendrových postupov s variabilnou sadzbou pre
posledné hlavné refinančné operácie Európskej centrálnej banky, zvýšená o osem
percentuálnych bodov; (b)
ak má veriteľ obvyklý pobyt v členskom štáte,
ktorého menou nie je euro, rovnocenná sadzba stanovená národnou centrálnou
bankou daného členského štátu, zvýšená o osem percentuálnych bodov. 6.
Veriteľ môže požadovať náhradu akejkoľvek ďalšej
škody. Článok 169
Náhrada nákladov na vymáhanie 1.
Ak sa má podľa článku 168 platiť úrok, má veriteľ
právo, aby mu dlžník ako náhradu jeho nákladov na vymáhanie poskytol
prinajmenšom 40 EUR alebo ekvivalent tejto sumy v mene dohodnutej na účely
zmluvnej ceny. 2.
Veriteľ má právo, aby mu dlžník poskytol primeranú
náhradu akýchkoľvek jeho nákladov na vymáhanie, ktoré presahujú sumu uvedenú v
odseku 1 a ktoré vznikli v dôsledku oneskorenej platby dlžníka. Článok 170
Neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa úrokov z omeškania 1.
Zmluvná podmienka týkajúca sa dňa platby či lehoty
splatnosti, sadzby úrokov z omeškania alebo náhrady nákladov na vymáhanie,
nie je záväzná, a to v rozsahu, v akom je táto podmienka neprijateľná.
Podmienka je neprijateľná, ak sa v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a
čestnosti značne odchyľuje od dobrej obchodnej praxe, a to pri zohľadnení
všetkých okolností prípadu vrátane charakteru tovaru, digitálneho obsahu či
súvisiacej služby. 2.
Na účely odseku 1 platí, že zmluvná podmienka
stanovujúca čas platby, lehotu splatnosti či úrokovú sadzbu, ktoré sú pre
veriteľa menej výhodné než čas, lehota alebo sadzba stanovené v článku 167
alebo 168, alebo stanovujúca nižšiu sumu náhrady nákladov na vymáhanie,
než je suma náhrady nákladov stanovená v článku 169, sa považuje
za neprijateľnú. 3.
Na účely odseku 1 platí, že zmluvná podmienka,
ktorou sa vylučuje úrok z omeškania alebo náhrada nákladov na vymáhanie,
je vždy neprijateľná. Článok 171
Kogentný charakter Strany nesmú vylúčiť uplatnenie tohto oddielu
ani sa odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. Časť VII Vrátenie
plnení Kapitola 17
Vrátenie plnení Článok 172
Vrátenie plnení v prípade označenia zmluvy za neplatnú alebo jej ukončenia 1.
Ak niektorá zo strán označí zmluvu za neplatnú
alebo ju ukončí, je každá strana povinná vrátiť, čo táto strana („príjemca“)
dostala od druhej strany. 2.
Povinnosť vrátiť prijaté plnenie sa vzťahuje aj na
akékoľvek vecné a právne plody prijatého plnenia. 3.
V prípade ukončenia zmluvy o postupnom plnení či
plnení po častiach sa povinnosť vrátiť prijaté plnenie nevzťahuje na tú časť
plnenia, v prípade ktorej obe strany už úplne splnili svoje záväzky, alebo v
prípade ktorej je cena za uskutočnené plnenie naďalej splatná podľa článku 8
ods. 2, ibaže by zmluva mala takú povahu, že by čiastočné splnenie nemalo pre
jednu zo strán žiadnu hodnotu. Článok 173
Platba peňažnej hodnoty 1.
Ak sa prijaté plnenie vrátane jeho prípadných
plodov nedá vrátiť, alebo v prípade digitálneho obsahu bez ohľadu na to, či bol
dodaný na hmotnom nosiči, príjemca musí zaplatiť jeho peňažnú hodnotu. Ak je
vrátenie možné, ale znamenalo by neprimerané úsilie alebo náklady, príjemca sa
môže rozhodnúť, že zaplatí peňažnú hodnotu, pod podmienkou, že to nebude na ujmu
majetkových záujmov druhej strany. 2.
Peňažná hodnota tovaru je hodnota, ktorý by tovar
mal v deň, keď sa má zaplatiť peňažná hodnota, ak by si ho príjemca ponechal do
tohto dňa bez toho, aby došlo k poškodeniu alebo zničeniu tovaru. 3.
Ak zákazník označí za neplatnú alebo ukončí zmluvu
o poskytnutí súvisiacej služby po tom, ako bola súvisiaca služba úplne alebo
čiastočne splnená, je peňažnou hodnotou prijatého plnenia suma, ktorú zákazník
prijatím tejto súvisiacej služby ušetril. 4.
V prípade digitálneho obsahu je peňažnou hodnotou
prijatého plnenia suma, ktorú zákazník ušetril použitím digitálneho obsahu. 5.
Ak príjemca dostal namiesto tovaru či digitálneho
obsahu náhradu v peniazoch alebo in natura, keď o dôvode
na označenie zmluvy za neplatnú či na jej ukončenie vedel alebo keď bolo
možné očakávať, že o nich vie, druhá strana sa môže rozhodnúť, či bude žiadať
náhradu alebo peňažnú hodnotu náhrady. Príjemca, ktorý dostal namiesto tovaru
či digitálneho obsahu náhradu v peniazoch alebo in natura, keď
o dôvode na označenie zmluvy za neplatnú či na jej ukončenie nevedel a keď
nebolo možné očakávať, že o nich vie, sa môže rozhodnúť, či vráti peňažnú
hodnotu náhrady alebo náhradu. 6.
V prípade digitálneho obsahu, ktorý sa nedodáva za
protiplnenie spočívajúce v zaplatení ceny, nemôže dôjsť k vráteniu plnení.
Článok 174
Platba za použitie a úrok z prijatých peňazí 1.
Príjemca, ktorý použil tovar, musí druhej strane
zaplatiť peňažnú hodnotu tohto použitia, a to za akéhokoľvek obdobie, keď: (a)
spôsobil dôvod na označenie zmluvy za neplatnú
alebo na jej ukončenie; (b)
pred začatím tohto obdobia mal vedomosť o dôvode
na označenie zmluvy za neplatnú alebo na jej ukončenie, alebo (c)
by so zreteľom na charakter tovaru, povahu
používania a jeho rozsah a dostupnosť iných prostriedkov nápravy, ako je
ukončenie zmluvy, bolo nespravodlivé, aby bolo príjemcovi umožnené bezplatné
využívanie tovaru počas tohto obdobia. 2.
Príjemca, ktorý je povinný vrátiť peniaze, musí
platiť úroky vo výške sadzby stanovenej v článku 166, keď: (a)
je druhá strana povinná zaplatiť použitie, alebo (b)
označenie zmluvy za neplatnú zapríčinil príjemca
v dôsledku ľsti, vyhrážok a zneužitia situácie. 3.
Na účely tejto kapitoly platí, že príjemca nie je
povinný zaplatiť za použitie prijatého tovaru alebo úrok z prijatých peňazí za
žiadnych iných okolností, než sú okolnosti stanovené v odsekoch 1 a 2. Článok 175
Náhrada výdavkov 1.
V prípade, že príjemca mal výdavky na tovar či
digitálny obsah, má právo na náhradu, a to v rozsahu, v akom tieto výdavky
znamenali prínos pre druhú stranu, a to pod podmienkou, že tieto výdavky
nastali, keď príjemca o dôvode na označenie zmluvy za neplatnú či na jej
ukončenie nevedel a keď nebolo možné očakávať, že o nich vie. 2.
Príjemca, ktorý o dôvode na označenie zmluvy
za neplatnú či na jej ukončenie vedel alebo od ktorého bolo možné očakávať, že
o nich vie, má právo len na náhradu tých výdavkov, ktoré boli nutné na ochranu
tovaru či digitálneho obsahu pred stratou alebo znehodnotením,
pod podmienkou, že nemal príležitosť požiadať druhú stranu o pokyny. Článok 176
Spravodlivé zmeny Akákoľvek povinnosť vrátenia alebo platby
podľa tejto kapitoly sa môže zmeniť v rozsahu, v akom by toto plnenie bolo
značne nespravodlivé pri zohľadnení predovšetkým toho, že strana nezapríčinila
dôvod alebo nemala vedomosť o dôvode na označenie zmluvy za neplatnú alebo
na jej ukončenie. Článok 177
Kogentný charakter Vo vzťahoch medzi obchodníkom a spotrebiteľom
strany nesmú na úkor spotrebiteľa vylúčiť uplatňovanie tejto kapitoly ani sa
odchýliť od jej účinkov alebo ich pozmeniť. Časť VIII Premlčanie Kapitola 18 Premlčanie Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia Článok 178
Premlčateľné práva Právo vymáhať splnenie záväzku
a akékoľvek práva, ktoré s ním súvisia, sa premlčia uplynutím lehoty
podľa tejto kapitoly. Oddiel 2 Premlčacie lehoty a ich
začiatok Článok 179
Premlčacie lehoty 1.
Krátka premlčacia lehota je dva roky. 2.
Dlhá premlčacia lehota je 10 rokov alebo, v prípade
práva na náhradu ujmy na zdraví, 30 rokov. Článok 180
Začiatok premlčacej lehoty 1.
Krátka premlčacia lehota začína plynúť od okamihu, keď
sa veriteľ dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich možnosť uplatnenia
práva alebo keď bolo možné očakávať, že sa o nich dozvedel. 2.
Dlhá premlčacia lehota začína plynúť od okamihu,
keď má dlžník plniť alebo, v prípade práva na náhradu škody, od okamihu, kedy
nastala skutočnosť zakladajúca právo. 3.
V prípade, že dlžník má trvajúci záväzok konať
alebo zdržať sa určitého konania, na veriteľa sa hľadí, ako keby mal
osobitné právo vo vzťahu ku každému jednotlivému neplneniu záväzku. Oddiel 3 Predĺženie premlčacích
lehôt Článok 181
Prerušenie plynutia lehôt v prípade súdnych a iných konaní 1.
Plynutie oboch premlčacích lehôt sa prerušuje od
okamihu začatia súdneho konania na uplatnenie práva. 2.
Prerušenie trvá až do prijatia konečného
rozhodnutia alebo až do iného vybavenia danej veci. Ak sa konanie skončí v
priebehu posledných šiestich mesiacov premlčacej lehoty bez prijatia
rozhodnutia vo veci samej, premlčacia lehota neuplynie skôr ako šesť mesiacov
od skončenia konania. 3.
Odseky 1 a 2 sa primerane uplatnia aj na rozhodcovské
konania, mediačné konania a konania, v rámci ktorých sa záležitosť medzi
dvoma stranami predloží tretej osobe na vydanie záväzného rozhodnutia, ako aj
na všetky ostatné konania iniciované s cieľom dosiahnuť rozhodnutie
týkajúce sa práva alebo rozhodnutie s cieľom predísť platobnej
neschopnosti. 4.
Mediácia je štruktúrovaný proces, akokoľvek
označovaný alebo uvádzaný, prostredníctvom ktorého sa dve alebo viaceré strany
sporu samé pokúšajú na dobrovoľnom základe dosiahnuť s pomocou mediátora
dohodu o urovnaní ich sporu. Tento proces môžu iniciovať strany, alebo ho môže
navrhnúť či nariadiť súd, alebo môže byť predpísaný vnútroštátnymi právnymi
predpismi. Mediácia sa končí dohodou strán alebo vyhlásením mediátora alebo
jednej zo strán. Článok 182
Odloženie uplynutia lehoty v prípade rokovaní V prípade, že strany rokujú o práve alebo o
okolnostiach, z ktorých môže vyplynúť nárok súvisiaci s právom, ani jedna z
premlčacích lehôt neuplynie skôr ako jeden rok od podania posledného oznámenia
v rámci rokovaní alebo od oznámenia jednej zo strán druhej strane, že nechce
rokovať. Článok 183
Odloženie uplynutia lehoty v prípade nespôsobilosti Ak nespôsobilá osoba nemá zástupcu, ani jedna
premlčacia lehota neuplynie skôr ako jeden rok od skončenia nespôsobilosti alebo
od ustanovenia zástupcu. Oddiel 4 Obnovenie premlčacích
lehôt Článok 184
Obnovenie lehoty uznaním Ak dlžník uzná voči veriteľovi právo, a to
čiastočným zaplatením, zaplatením úroku, poskytnutím zábezpeky, započítaním
alebo akýmkoľvek iným spôsobom, začne plynúť nová krátka premlčacia lehota. Oddiel 5 Účinky premlčania Článok 185
Účinky premlčania 1.
Po uplynutí príslušnej premlčacej lehoty má dlžník
právo odmietnuť splnenie dotknutého záväzku a veriteľ stráca všetky
prostriedky nápravy pre prípad neplnenia s výnimkou odkladu plnenia. 2.
Čokoľvek dlžník zaplatil alebo previedol na
splnenie dotknutého záväzku, nemožno žiadať späť len preto, že v čase
poskytnutia plnenia bola premlčacia lehota uplynutá. 3.
Premlčacia lehota práva na zaplatenie úroku a
akýchkoľvek ďalších práv vedľajšej povahy neuplynie neskôr než lehota hlavného
práva. Oddiel 6 Zmena dohodou Článok 186
Dohoda o premlčaní 1.
Pravidlá obsiahnuté v tejto kapitole možno zmeniť
dohodou strán, a to najmä prostredníctvom skrátenia alebo predĺženia
premlčacích lehôt. 2.
Krátku premlčaciu lehotu nemožno skrátiť na menej
ako jeden rok ani predĺžiť na viac ako 10 rokov. 3.
Dlhú premlčaciu lehotu nemožno skrátiť na menej ako
jeden rok ani predĺžiť na viac ako 30 rokov. 4.
Strany nesmú vylúčiť uplatnenie tohto článku ani sa
odchýliť od jeho účinkov alebo ich pozmeniť. 5.
V prípadoch zmlúv medzi obchodníkom a spotrebiteľom
sa tento článok nesmie uplatňovať na úkor spotrebiteľa. Dodatok 1 Vzorové pokyny na odstúpenie od zmluvy Právo na
odstúpenie od zmluvy Máte právo
odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 14 dní. Lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie 14 dní
odo dňa (1). Na účely uplatnenia práva na odstúpenie od
zmluvy nás musíte informovať (2) o svojom rozhodnutí odstúpiť od zmluvy
prostredníctvom jednoznačného vyhlásenia (napr. listom zaslaným poštou, faxom
alebo e-mailom). Na tento účel môžete použiť pripojený vzorový formulár na
odstúpenie od zmluvy, ktorý však nie je záväzný. 3 Na dodržanie lehoty na odstúpenie postačí, ak
zašlete Vaše oznámenie o uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy pred
uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Účinky odstúpenia
od zmluvy Ak odstúpite od tejto zmluvy, vrátime Vám
všetky od Vás prijaté platby vrátane nákladov na dodanie (s výnimkou
dodatočných nákladov súvisiacich s tým, že ste si vybrali iný druh
dodania, ako je najlacnejší druh štandardného dodania, ktorý ponúkame) bez
zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní odo dňa,
keď nám bude doručené Vaše rozhodnutie o odstúpení od tejto zmluvy. Na
uvedené vrátenie použijeme rovnaké platobné prostriedky, aké ste použili Vy na
pôvodnú transakciu, pokiaľ ste výslovne nesúhlasili s iným spôsobom vrátenia;
v žiadnom prípade sa Vám však za toto vrátenie nebudú účtovať žiadne
poplatky. 4 5 6 Pokyny na vyplnenie: 1 Vložte niektorý z nasledujúcich
textov uvedených v úvodzovkách: a) v prípade zmluvy o poskytnutí
súvisiacej služby alebo zmluvy o dodávke vody, plynu alebo elektrickej energie,
ak sa nepredávajú v obmedzenom objeme alebo určitom množstve, diaľkového
vykurovania alebo digitálneho obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči: „uzavretia
zmluvy.“; b) v prípade kúpnej zmluvy: „keď Vy alebo
Vami určená tretia osoba (iná ako prepravca) nadobudnete fyzickú držbu
tovaru.“; c) v prípade zmluvy týkajúcej sa viacerých
kusov tovaru, ktoré si spotrebiteľ objednal v jednej objednávke a ktoré sú
dodané oddelene: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba (iná ako prepravca)
nadobudnete fyzickú držbu posledného tovaru.“; d) v prípade zmluvy súvisiacej s dodávkou
tovaru, ktorý pozostáva z viacerých zásielok alebo kusov: „keď Vy alebo
Vami určená tretia osoba (iná ako prepravca) nadobudnete fyzickú držbu
poslednej zásielky alebo kusu.“; e) v prípade zmlúv na pravidelné dodávky
tovaru počas vymedzeného obdobia: „keď Vy alebo Vami určená tretia osoba (iná
ako prepravca) nadobudnete fyzickú držbu prvého tovaru.“. 2 Vložte meno, geografickú adresu
a prípadne Vaše telefónne číslo, faxové číslo a e-mailovú adresu. 3 Ak umožníte spotrebiteľovi vyplniť a
zaslať oznámenie o odstúpení od zmluvy na svojej webovej stránke,
treba doplniť: „Môžete tiež vyplniť a zaslať vzorový formulár na odstúpenie od
zmluvy alebo akékoľvek iné jednoznačné vyhlásenie o odstúpení od zmluvy
elektronicky na našej webovej stránke [vložte internetovú adresu]. Ak využijete
túto možnosť, bezodkladne Vám potvrdíme, že nám bolo doručené takéto odstúpenie
od zmluvy, pričom tak urobíme prostredníctvom trvalého nosiča (napríklad
e-mailom).“ 4 V prípade kúpnych zmlúv,
pri ktorých neponúkate vyzdvihnutie tovaru v prípade odstúpenia od
zmluvy, treba doplniť: „S vrátením od Vás prijatých platieb a uvedených
nákladov môžeme čakať dovtedy, kým nedostaneme tovar späť alebo kým nám
nepredložíte doklad, že ste tovar odoslali späť, podľa toho, čo nastane skôr.“ 5 Ak sa spotrebiteľovi tovar súvisiaci
so zmluvou dodal, treba vložiť: a vložte: –
„Tovar vyzdvihneme.“, alebo –
„Zašlite nám tovar späť alebo ho odovzdajte
____[doplňte vaše meno a geografickú adresu, prípadne meno a geografickú
adresu osoby, ktorú ste oprávnili na prevzatie tovaru], a to bez zbytočného
odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní odo dňa, keď ste
nám oznámili odstúpenie od tejto zmluvy. Lehota je dodržaná, ak tovar odošlete
späť pred uplynutím uvedenej 14-dňovej lehoty.“ b vložte buď: –
„Náklady spojené s vrátením tovaru nesieme my.“,
alebo –
„Priame náklady spojené s vrátením tovaru nesiete
Vy.“, alebo –
Ak v prípade zmluvy uzavretej na diaľku neponúkate,
že ponesiete náklady spojené s vrátením tovaru, a tovar vzhľadom na jeho
charakter nemožno bežne vrátiť poštou: „Priame náklady spojené s vrátením
tovaru vo výške ___ EUR [doplňte] nesiete Vy.“, alebo, ak náklady spojené
s vrátením tovaru nemožno primerane vypočítať vopred: „Priame náklady
spojené s vrátením tovaru nesiete Vy. Tieto náklady sa odhadujú najviac
na ___ EUR [doplňte]“, alebo –
Ak v prípade zmlúv uzavretých mimo prevádzkových
priestorov tovar vzhľadom na jeho charakter nemožno bežne vrátiť poštou
a bol dodaný spotrebiteľovi domov v čase uzavretia zmluvy, treba doplniť:
„Tovar vyzdvihneme na vlastné náklady.“ c „Nesiete zodpovednosť len za akékoľvek
zníženie hodnoty tovaru v dôsledku zaobchádzania s týmto tovarom iným
spôsobom, než aký je potrebný na zistenie jeho charakteru, vlastností
a funkčnosti.“ 6 V prípade zmluvy
o poskytnutí súvisiacich služieb treba vložiť: „Ak ste požiadali
o začatie poskytovania súvisiacich služieb počas lehoty na odstúpenie od
zmluvy, zaplatíte nám sumu, ktorá je úmerná rozsahu plnenia, ktoré Vám bolo
poskytnuté dovtedy, kým ste nám oznámili Vaše rozhodnutie odstúpiť od zmluvy, a
to v porovnaní s celkovým rozsahom plnenia stanoveným v zmluve.“ Dodatok 2 Vzorový
formulár na odstúpenie od zmluvy (vyplňte
a zašlite tento formulár len v prípade, že si želáte odstúpiť od
zmluvy) –
Komu [obchodník doplní svoje meno, geografickú
adresu a prípadne faxové číslo a e-mailovú adresu]: –
Ja/my* týmto oznamujem/oznamujeme, že ja/my*
odstupujem/odstupujeme od kúpnej zmluvy na tento tovar*/zmluvy
o dodaní tohto digitálneho obsahu/zmluvy o poskytnutí tejto
súvisiacej služby* –
Dátum objednania*/dátum dodania* –
Meno spotrebiteľa/spotrebiteľov –
Adresa spotrebiteľa/spotrebiteľov –
Podpis spotrebiteľa/spotrebiteľov (iba ak sa tento
formulár podáva písomne) –
Dátum
* Nehodiace sa vypustite. PRÍLOHA II
ŠTANDARDNÉ INFORMAČNÉ OZNÁMENIE Zmluva, ktorú sa chystáte uzavrieť, sa bude
riadiť spoločným európskym kúpnym právom, pričom toto právo je alternatívou k
vnútroštátnemu systému zmluvného práva, ktorá je k dispozícii pre
spotrebiteľov v cezhraničných situáciách. Tieto pravidlá sú v celej Európskej
únii rovnaké a ich cieľom je poskytnúť spotrebiteľom vysokú úroveň ochrany. Tieto pravidlá
sa použijú len v tom prípade, že prejavíte svoj súhlas s tým, aby sa zmluva
riadila spoločným európskym kúpnym právom. Takisto je
možné, že ste sa na zmluve dohodli telefonicky alebo iným spôsobom (napríklad
prostredníctvom krátkej správy SMS), ktorý neumožňoval, aby ste toto oznámenie
dostali vopred. V takom prípade sa zmluva stane platnou, len ak ste dostali
toto oznámenie a potvrdili ste svoj súhlas. Ďalej sa uvádzajú Vaše základné práva. SPOLOČNÉ EURÓPSKE KÚPNE PRÁVO:
ZHRNUTIE HLAVNÝCH PRÁV SPOTREBITEĽA Práva, ktoré máte pred podpísaním zmluvy Obchodník je Vám povinný poskytnúť dôležité informácie
o zmluve, napríklad o produkte a cene produktu vrátane všetkých daní a
poplatkov, ako aj svoje kontaktné údaje. Tieto informácie musia byť
podrobnejšie v prípade, že nenakupujete v obchode obchodníka alebo sa ním vôbec
osobne nestretnete, čiže napr. v prípade nákupu on-line alebo telefonicky.
V prípade neúplnosti alebo nesprávnosti týchto informácií máte právo na
náhradu škody. Práva, ktoré máte po podpise zmluvy Vo väčšine prípadov máte 14 dní na to, aby ste
zrušili svoj nákup, ak ste tovar kúpili mimo obchodu obchodníka, resp.
ak ste sa s ním do momentu nákupu nestretli (napr. v prípade nákupu on-line
alebo telefonicky). Obchodník je Vám povinný poskytnúť informácie
a vzorový formulár[23]
na odstúpenie od zmluvy. Ak tak obchodník neurobil, môžete zmluvu zrušiť v
lehote jedného roka. Aké máte možnosti v prípade, že produkt je
chybný alebo nebol dodaný tak, ako sa dohodlo? Môžete
si vybrať medzi 1. dodaním produktu, 2. výmenou produktu alebo 3. opravou
produktu. 4. Môžete žiadať zníženie ceny. 5. Môžete zmluvu zrušiť, produkt
vrátiť a môžete dostať uhradenú sumu spať; to neplatí, ak ide o veľmi malú
chybu produktu. 6. Môžete požadovať náhradu škody. Cenu nemusíte zaplatiť
dovtedy, kým nedostanete bezchybný produkt. V prípade, že obchodník neposkytol súvisiacu službu,
ktorú sa zaviazal poskytnúť v zmluve, máte podobné práva. Platí však, že
obchodník má po Vašej sťažnosti väčšinou právo najprv skúsiť poskytnúť službu
správne. Len ak je aj tento pokus obchodníka neúspešný, môžete si vybrať, či 1. požiadate
obchodníka, aby súvisiacu službu skúsil poskytnúť znova, 2. nezaplatíte
dovtedy, kým Vám súvisiaca služba nebude poskytnutá správne, 3. požiadate
o zníženie ceny, alebo či 4. budete žiadať náhradu škody. 5. Môžete tiež
zmluvu zrušiť a dostať uhradenú sumu spať; to neplatí, ak ide o veľmi
malé zlyhanie v rámci poskytovania súvisiacej služby. Lehota na uplatnenie
práv v prípade, že produkt je chybný alebo nebol dodaný tak, ako sa
dohodlo: máte dva roky na to, aby ste si uplatnili svoje práva po tom, ako
ste si uvedomili alebo mali uvedomiť, že obchodník konal v rozpore s tým,
čo bolo dohodnuté v zmluve. V prípade, že sa tieto problémy stali zjavnými
až veľmi neskoro, je najneskorším možným momentom na takéto uplatnenie práv 10
rokov od momentu, keď mal obchodník dodať tovar, digitálny obsah alebo
poskytnúť súvisiacu službu. Ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami: Štandardné zmluvné podmienky obchodníka,
ktoré sú neprijateľné, nie sú pre Vás právne záväzné. Tento prehľad práv je len zhrnutím, a
preto nie je úplným zoznamom Vašich práv ani neobsahuje všetky podrobnosti.
Úplné znenie spoločného európskeho kúpneho práva je k dispozícii tu.
Pozorne si Vašu zmluvu prečítajte. V prípade sporu by ste mali požiadať o
právne poradenstvo. [1] Prieskum Eurobarometer 320 o európskom zmluvnom
práve v transakciách medzi podnikateľmi z roku 2011, s. 15 a
prieskumu Eurobarometer 321 o európskom zmluvnom práve
v spotrebiteľských transakciách z roku 2011, s. 19. [2] Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6. [3] Prieskum Eurobarometer 320 o európskom zmluvnom
práve v transakciách medzi podnikateľmi z roku 2011, s. 15 a
prieskumu Eurobarometer 321 o európskom zmluvnom práve
v spotrebiteľských transakciách z roku 2011, s. 19. [4] Turrini a T. Van Ypersele, Traders, courts and the
border effect puzzle, Regional Science and Urban Economics, 40, 2010, s. 82:
„Z analýzy medzinárodného obchodu medzi krajinami OECD nám vyplýva, že aj keď
urobím korekcie takých faktorov, ktoré sú špecifické pre jednotlivé krajiny,
ako napr. vzdialenosti, spoločné hranice alebo spoločný jazyk […], podobné
právne systémy majú značný vplyv na obchod […]. Ak má právny systém dvoch krajín
spoločný pôvod, sú obchodné toky medzi nimi v priemere o 40 % väčšie.“ [5] KOM (2001) 398, 11.7.2001. [6] KOM(2010) 348 v konečnom znení z 1.7.2010. [7] Akt o jednotnom trhu [KOM (2011) 206 v konečnom znení,
s. 19, 13.4.2011) a Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej
reakcie EÚ na krízu, príloha 1 [COM (2011) 11 – A1/2, s. 5, 12.1.2010] taktiež
uvádzajú iniciatívu v oblasti európskeho zmluvného práva. [8] KOM(2010) 245 v konečnom znení z 26.8.2010, s. 13. [9] Výnimku tvorí Spojené kráľovstvo, Írsko, Portugalsko a
Malta. [10] Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna
2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom
trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), Ú.
v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1 – 16. [11] Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6. [12] Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40. [13] Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36. [14] Ú. v. EÚ L 105, 27.4.2010, s. 109. [15] Oznámenie Komisie o posilňovaní dôveryhodnosti
celoeurópskeho systému spravodlivosti: nový rozmer Európskej odbornej justičnej
prípravy, KOM (2011) 551v konečnom znení z 13.9.2011. [16] Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. [17] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [18] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [19] Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6. [20] Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40. [21] Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36. [22] Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. [23] Vložte odkaz.