DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

V návrhu Komisie na viacročný finančný rámec (VFR) [1] na obdobie 2014 – 2020 (návrh VFR) sa stanovuje rozpočtový rámec a hlavné smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Komisia na základe toho predkladá súbor nariadení, v ktorých sa ustanovuje legislatívny rámec pre SPP v období 2014 – 2020, spolu s hodnotením vplyvu alternatívnych scenárov vývoja tejto politiky.

Súčasné návrhy reformy sa zakladajú na oznámení o SPP do roku 2020[2], v ktorom boli načrtnuté všeobecné politické možnosti s cieľom reagovať na budúce výzvy pre poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti a splniť ciele stanovené pre SPP, konkrétne 1) životaschopnú výrobu potravín; 2) udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy; Koncepcia smerovania reformy v oznámení získala odvtedy všeobecnú podporu tak v medziinštitucionálnej rozprave[3], ako aj v konzultáciách zainteresovaných strán, ktoré sa konali v rámci posúdenia vplyvu.

Spoločnou témou, ktorá sa objavila v priebehu tohto procesu, je potreba podporiť efektívnosť zdrojov v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poľnohospodárstva a vidieckych oblastí EÚ v súlade so stratégiou Európa 2020, pričom štruktúra SPP sa bude naďalej zakladať na dvoch pilieroch, ktoré používajú doplnkové nástroje pri presadzovaní rovnakých cieľov. Pilier I sa vzťahuje na priame platby a trhové opatrenia zabezpečujúce podporu ročného základného príjmu poľnohospodárov v EÚ a podporu v prípade osobitného narušenia trhu. Pilier II sa vzťahuje na rozvoj vidieka, kde členské štáty navrhujú a spolufinancujú viacročné programy zastrešené spoločným rámcom[4].

Spoločná poľnohospodárska politika zvýšila prostredníctvom postupných reforiem trhovú orientáciu v oblasti poľnohospodárstva a zároveň podporila príjmy výrobcov, zlepšila začlenenie environmentálnych požiadaviek a posilnila podporu rozvoja vidieka v podobe integrovanej politiky pre rozvoj vidieckych oblastí v celej EÚ. Rovnaký reformný proces však priniesol požiadavky lepšieho rozdelenia podpory medzi členské štáty a v rámci nich, pričom vyzýva na vhodnejšie zacielenie opatrení zameraných na riešenie environmentálnych výziev a lepšie riešenie zvýšenej volatility trhov.

V minulosti reformy reagovali najmä na vnútorné problémy, a to od obrovského prebytku až po krízu v oblasti bezpečnosti potravín. Ú reformy dobre poslúžili na domácej aj medzinárodnej scéne. K väčšine dnešných výziev však prispievajú faktory mimo oblasti poľnohospodárstva, a preto by bola potrebná širšia politická reakcia.

čakáva sa, že sa aj naďalej bude vyvíjať tlak na poľnohospodársky príjem, keďže v dôsledku zvyšujúcich sa cien vstupov čelia poľnohospodári početnejším rizikám, spomaleniu rastu produktivity a obmedzeniu marže. Preto je potrebné udržať podporu príjmov a posilniť nástroje na lepšie riadenie rizík a reagovanie na krízové situácie. Silné poľnohospodárstvo je veľmi dôležité pre potravinársky priemysel EÚ a globálnu bezpečnosť potravín.

Poľnohospodárske odvetvie a vidiecke oblasti sa zároveň vyzývajú, aby zintenzívnili svoje úsilie o dosiahnutie ambicióznych cieľov v oblasti klímy a energetiky a realizáciu stratégie v oblasti biodiverzity, ktoré sú súčasťou stratégie Európa 2020. Bude potrebné podporiť poľnohospodárov, ktorí sú spolu s lesníkmi hlavnými správcami pozemkov, pri osvojovaní si a udržiavaní poľnohospodárskych systémov a postupov, ktoré sú osobitne vhodné na dosiahnutie environmentálnych a klimatických cieľov, pretože trhové ceny neodrážajú poskytovanie takýchto verejných statkov. Bude takisto nevyhnutné čo najlepšie využiť rôzny potenciál vidieckych oblastí a prispieť tak k inkluzívnemu rastu a súdržnosti.

Budúca SPP preto nebude politikou, ktorá by sa zaoberala len malou, hoci dôležitou, časťou hospodárstva EÚ, ale tiež politikou so strategickým významom pre bezpečnosť potravín, životné prostredie a územnú vyváženosť. V tom spočíva európska pridaná hodnota skutočnej spoločnej politiky, ktorá najefektívnejšie využíva obmedzené rozpočtové zdroje pri zachovávaní udržateľného poľnohospodárstva v celej EÚ, pri riešení dôležitých cezhraničných otázok, ako je zmena klímy, a pri posilňovaní solidarity medzi členskými štátmi, pričom zároveň umožňuje pružnosť pri vykonávaní s cieľom uspokojiť miestne potreby.

V rámci stanovenom v návrhu VFR sa uvádza, že SPP by si mala zachovať svoju dvojpilierovú štruktúru, v ktorej by sa objem rozpočtu pre každý pilier mal udržať na svojej úrovni v roku 2013 a malo by byť zrejmé zameranie na dosiahnutie výsledkov v oblasti kľúčových priorít EÚ. Prostredníctvom priamych platieb by sa mala podporovať udržateľná výroba, a to pridelením 30 % rozpočtových prostriedkov na povinné opatrenia, ktoré sú prínosom pre klímu a životné prostredie. Úrovne platieb by sa mali postupne priblížiť a platby veľkým príjemcom by sa mali ohraničiť progresívnym stropom. Otázka rozvoja vidieka by sa mala zaradiť do spoločného strategického rámca s ostatnými fondmi EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia s prístupom, ktorý bude viac zameraný na výsledky, a mala by sa stať predmetom jasnejších a lepších predbežných podmienok. Nakoniec, pokiaľ ide o trhové opatrenia, financovanie SPP treba posilniť dvomi nástrojmi, ktoré nepatria do VFR: 1) núdzovými rezervnými prostriedkami určenými na reagovanie na krízové situácie a 2) rozšírením rozsahu Európskeho globalizačného fondu.

Na základe toho sa hlavné prvky legislatívneho rámca pre SPP počas obdobia rokov 2014 – 2020 stanovujú v týchto nariadeniach:

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú pravidlá prideľovania priamych platieb poľnohospodárom v rámci režimov podpory patriacich do oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky (nariadenie o priamych platbách);

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov);

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (nariadenie o rozvoji vidieka);

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, správe a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (horizontálne nariadenie).

– návrh nariadenia Rady, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami;

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o uplatňovanie priamych platieb poľnohospodárom za rok 2013;

– návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom.

Nariadenie o rozvoji vidieka sa zakladá na návrhu, ktorý predložila Komisia 6. októbra 2011 a v ktorom sa stanovujú spoločné pravidlá pre všetky fondy pôsobiace v rámci spoločného strategického rámca[5]. Následne sa predloží nariadenie o režime pre najodkázanejšie osoby. Finančné prostriedky pre tento režim sa v súčasnosti uvádzajú v inom okruhu VFR.

Pripravujú sa okrem toho aj nové pravidlá uverejňovania informácií o príjemcoch zohľadňujúce výhrady, ktoré vyjadril Súdny dvor Európskej únie, s cieľom nájsť najvhodnejší spôsob, ako zosúladiť právo príjemcov na ochranu osobných údajov so zásadou transparentnosti.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Na základe hodnotenia súčasného politického rámca a analýzy budúcich výziev a potrieb sa v posúdení vplyvu hodnotí a porovnáva vplyv troch alternatívnych scenárov. Ide o výsledok dlhého postupu, ktorý sa začal v apríli 2010 a ktorý viedla medziútvarová skupina. Tá vypracovala rozsiahlu kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu a určila východisko v podobe strednodobých plánov pre poľnohospodárske trhy a príjmy do roku 2020 a vytvorila modely vplyvu rôznych politických scenárov na ekonomiku daného odvetvia.

Tri scenáre, ktoré sa v posúdení vplyvu rozoberajú, sú: 1) scenár úprav, ktorý pokračuje so súčasným politickým rámcom a zároveň rieši jeho najdôležitejšie nedostatky, napríklad rozdeľovanie priamych platieb; 2) scenár integrácie, ktorý prináša veľké politické zmeny vo forme väčšieho zacielenia a ekologizácie priamych platieb a posilneného strategického zamerania politiky rozvoja vidieka za lepšej koordinácie s ostatnými politikami EÚ, ako aj rozšírenie právneho základu pre rozsiahlejšiu spoluprácu výrobcov a 3) scenár opätovného zamerania, ktorý preorientováva politiku výlučne na životné prostredie a postupne odstraňuje priame platby, pričom sa vychádza z predpokladu, že výrobnú kapacitu možno udržať bez podpory a že sociálno-hospodárske potreby vidieckych oblastí možno riešiť prostredníctvom iných politík.

V súvislosti s hospodárskou krízou a tlakom na verejné financie, na čo EÚ reagovala stratégiou Európa 2020 a návrhom VFR, každý z troch scenárov pripisuje rôznu dôležitosť každému z troch politických cieľov budúcej SPP, ktorá sa zameriava na dosiahnutie konkurencieschopnejšieho a udržateľnejšieho poľnohospodárstva v dynamických vidieckych oblastiach. V záujme lepšieho zosúladenia so stratégiou Európa 2020, najmä pokiaľ ide o efektívnosť zdrojov, bude čoraz dôležitejšie zlepšiť poľnohospodársku produktivitu prostredníctvom výskumu, prenosu vedomostí a podporovania spolupráce a inovácií (a to aj prostredníctvom európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť). Keďže poľnohospodárska politika EÚ už nepôsobí v politickom prostredí, ktoré by narúšalo trh, očakáva sa, že intenzívnejšia liberalizácia bude na odvetvie vyvíjať ďalší tlak, a to najmä v rámci rozvojového programu z Dauhy (DDA) alebo dohody o voľnom obchode so združením Mercosur.

Tri politické scenáre sa vypracovali so zreteľom na priority vyjadrené počas konzultácie, ktorá sa uskutočnila v súvislosti s posúdením vplyvu. Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili príspevky v dňoch 23. 11. 2010 až 25. 1. 2011 a poradný výbor zasadal 12. 1. 2011. Tu sú zhrnuté hlavné body[6]:

– Zainteresované strany sa vo veľkej miere zhodli, že je potrebná silná SPP založená na dvojpilierovej štruktúre s cieľom riešiť výzvy v oblastiach bezpečnosti potravín, trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a územného rozvoja.

– Väčšina respondentov sa domnieva, že SPP by mala zohrávať určitú úlohu pri stabilizácii trhov a cien.

– Zainteresované strany zastávajú odlišné názory, pokiaľ ide o zameranie podpory (najmä prerozdelenie priamej pomoci a obmedzenie platieb).

– Dosiahla sa dohoda, že obidva piliere môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zintenzívňovaní úsilia v oblasti klímy a zvyšovaní dosahovania výsledkov v oblasti životného prostredia v prospech spoločnosti EÚ. Mnoho poľnohospodárov je presvedčených, že k tomu dochádza už dnes, široká verejnosť však tvrdí, že platby v rámci piliera I sa dajú využívať efektívnejšie.

– Respondenti chcú, aby boli všetky časti EÚ vrátane znevýhodnených oblastí súčasťou budúceho rastu a rozvoja.

– Mnoho respondentov zdôraznilo integráciu SPP s ostatnými politikami, napríklad v oblasti životného prostredia, zdravia, obchodu, rozvoja.

– Inovácia, rozvoj konkurencieschopných podnikov a poskytovanie verejných statkov občanom EÚ sa považujú za spôsoby, ako zosúladiť SPP so stratégiou Európa 2020.

Posúdenie vplyvu takto porovnalo tri alternatívne politické scenáre:

Scenár opätovného zamerania by zrýchlil štrukturálne úpravy v poľnohospodárskom odvetví, čím by sa výroba presunula do nákladovo najefektívnejších oblastí a najziskovejších odvetví. Okrem toho, že by to značne zvýšilo objem finančných prostriedkov pre oblasť životného prostredia, pre obmedzený rozsah trhových opatrení by sa zároveň odvetvie vystavilo väčšiemu riziku. Navyše by to prinieslo podstatné sociálne a environmentálne náklady, keďže menej konkurencieschopné oblasti by čelili značným stratám príjmu a zhoršeniu stavu životného prostredia, pretože politika by prišla o vplyv priamych platieb spojený s požiadavkami krížového plnenia.

Na druhej strane škály by scenár úprav najlepšie umožnil kontinuitu politiky s obmedzenými, ale hmatateľnými zlepšeniami v oblasti poľnohospodárskej konkurencieschopnosti aj výsledkov v oblasti životného prostredia. Existujú však vážne pochybnosti o tom, či by tento scenár mohol primerane riešiť dôležité budúce výzvy v oblasti klímy a životného prostredia, ktoré takisto podporujú dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárstva.

Scenár integrácie prináša nové prvky v podobe väčšieho zacielenia a ekologizácie priamych platieb. Z analýzy vyplýva, že ekologizácia je možná za rozumné náklady, ktoré by poľnohospodárom vznikli, hoci určitej administratívnej záťaži sa vyhnúť nedá. Podobne je možný nový stimul v rámci rozvoja vidieka pod podmienkou, že členské štáty a regióny efektívne využijú nové možnosti a že spoločný strategický rámec s ostatnými fondmi EÚ neodstránia synergie s pilierom I ani neoslabia osobitné silné stránky rozvoja vidieka. Po dosiahnutí správnej rovnováhy by tento scenár najlepšie riešil dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárstva a vidieckych oblastí.

Na základe toho sa v posúdení vplyvu dospieva k názoru, že scenár integrácie je najvyváženejší pri progresívnom zosúlaďovaní SPP so strategickými cieľmi EÚ a túto vyváženosť možno pozorovať aj pri vykonávaní rôznych prvkov legislatívnych návrhov. Bude tiež nevyhnutné vyvinúť hodnotiaci rámec na meranie výkonnosti SPP prostredníctvom spoločného súboru ukazovateľov súvisiacich s cieľmi politiky.

Zjednodušenie je dôležitým prvkom procesu a malo by sa rôznymi spôsobmi posilniť, napríklad prostredníctvom presadzovania krížového plnenia a trhových nástrojov alebo navrhnutia režimu pre drobných poľnohospodárov. Ekologizácia priamych platieb by okrem toho mala byť navrhnutá tak, aby minimalizovala administratívnu záťaž vrátane nákladov na kontroly.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Navrhuje sa zachovať súčasnú dvojpilierovú štruktúru SPP s ročnými povinnými opatreniami všeobecného vykonávania v pilieri I, ktoré dopĺňajú dobrovoľné opatrenia lepšie prispôsobené vnútroštátnym a regionálnym osobitostiam v rámci viacročného programového prístupu v pilieri II. Cieľom novej formy priamych platieb je však lepšie využívať súčinnosť s pilierom II, ktorý je na druhej strane súčasťou spoločného strategického rámca s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu s ostatnými fondmi v rámci zdieľaného hospodárenia EÚ.

Na základe toho dochádza tiež k zachovaniu súčasnej štruktúry štyroch základných právnych nástrojov, hoci sa rozšíril rozsah pôsobnosti nariadenia o financovaní v záujme spojenia spoločných ustanovení do takzvaného horizontálneho nariadenia.

Návrhy sú v súlade so zásadou subsidiarity. SPP je skutočne spoločnou politikou: je to oblasť, v ktorej sa EÚ a členské štáty navzájom delia o právomoci a ktorá sa spravuje na úrovni EÚ s cieľom zachovať udržateľné a rozmanité poľnohospodárstvo v celej EÚ, riešiť dôležité cezhraničné otázky, ako je zmena klímy, a posilniť solidaritu medzi členskými štátmi. S ohľadom na dôležitosť budúcich výziev v oblasti bezpečnosti potravín, životného prostredia a územnej vyváženosti zostáva SPP aj naďalej strategicky dôležitá, keďže má zabezpečiť najúčinnejšiu reakciu na politické výzvy a najefektívnejšie použitie rozpočtových prostriedkov. Navrhuje sa okrem toho zachovať súčasnú štruktúru nástrojov rozdelených do dvoch pilierov, v rámci ktorej majú členské štáty väčší priestor na prispôsobenie riešení svojim miestnym osobitostiam, a súčasne spolufinancovanie piliera II. Nové európske partnerstvo v oblasti inovácií a súbor nástrojov na riadenie rizika sa takisto nachádzajú v pilieri II. Politika bude zároveň vo väčšej miere v súlade so stratégiou Európa 2020 (vrátane spoločného rámca s ostatnými fondmi EÚ) a zaviedlo by sa niekoľko prvkov zlepšenia a zjednodušenia. Nakoniec, z analýzy uskutočnenej v rámci posúdenia vplyvu jasne vyplýva, aké by boli náklady v prípade neprijatia žiadných opatrení, pokiaľ ide o negatívne hospodárske, environmentálne a sociálne dôsledky.

Táto zmena a doplnenie súčasného nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov ustanovuje definitívny presun podpory v rámci opatrenia z vinohradníkov na režim jednotnej platby. Členské štáty musia rozhodnúť do 1. decembra 2013 s účinnosťou od vinárskeho roku 2014.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

V návrhu VFR sa stanovuje, že značná časť rozpočtu EÚ by sa mala naďalej vyčleňovať na poľnohospodárstvo, ktoré predstavuje oblasť spoločnej politiky strategického významu. Pri súčasných cenách sa preto navrhuje, aby sa SPP v období 2014 – 2020 zamerala na svoje základné činnosti, pričom pilieru I by sa pridelila suma 317,2 miliardy EUR a pilieru II suma 101,2 miliardy EUR.

Finančné prostriedky piliera I a piliera II dopĺňajú dodatočné prostriedky vo výške 17,1 miliardy EUR, ktoré pozostávajú zo sumy 5,1 miliardy EUR určenej na výskum a inovácie, sumy 2,5 miliardy EUR na bezpečnosť potravín a sumy 2,8 miliardy EUR na potravinovú podporu pre najodkázanejšie osoby uvedenú v iných okruhoch VFR, ako aj zo sumy 3,9 miliardy EUR v rámci novej rezervy pre prípad krízy v poľnohospodárskom odvetví a sumy maximálne 2,8 miliardy EUR v Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii mimo VFR. Z toho vyplýva, že celkový rozpočet na obdobie 2014 – 2020 dosahuje výšku 435,6 miliardy EUR.

Pokiaľ ide o rozdelenie podpory medzi členské štáty, navrhuje sa, aby sa v prípade všetkých členských štátov, ktorých priame platby nepresahujú 90 % priemeru EÚ, tretina tohto rozdielu vyrovnala. Na tomto základe sa vypočítavajú vnútroštátne stropy uvedené v nariadení o priamych platbách.

Rozdelenie podpory rozvoja vidieka sa zakladá na objektívnych kritériách súvisiacich s politickými cieľmi zohľadňujúcimi súčasné rozdelenie. Menej rozvinuté regióny by rovnako ako v súčasnosti mali mať naďalej prospech z vyššej miery spolufinancovania, ktorá sa bude vzťahovať aj na opatrenia v niektorých oblastiach, ako je prenos poznatkov, skupiny výrobcov, spolupráca a program Leader.

Zaviedla sa určitá pružnosť pre prevody medzi piliermi (až do výšky 5 % priamych platieb): z piliera I do piliera II s cieľom umožniť členským štátom posilniť svoju politiku rozvoja vidieka a z piliera II do piliera I pre tie členské štáty, kde úroveň priamych platieb zostáva pod 90 % priemeru EÚ.

Podrobné informácie o finančnom vplyve návrhov reforiem SPP sa uvádzajú vo finančnom výkaze priloženom k týmto návrhom.

2011/0285 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2, so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[7],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[8],

keďže:

(1) Článok 103o nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. septembra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) [9] umožňuje členským štátom, aby poskytovali vinohradníkom neviazanú pomoc v rámci režimu jednotnej platby. Niektoré členské štáty túto možnosť využili, čo ukazuje užitočnosť tohto opatrenia.

(2) Ale skutočnosť, že členské štáty môžu raz ročne upraviť podporné programy vrátane tej časti rozpočtu únie, ktorá je pridelená režimu jednotnej platby a skutočnosť, že podporné programy trvajú päť rokov, zatiaľ čo nároky na platbu v rámci režimu jednotnej platby sa udeľujú na neobmedzené obdobie, vytvorili administratívne a rozpočtové prekážky, najmä čo sa týka monitorovania finančných prostriedkov pridelených do režimu jednotnej platby.

(3) S cieľom zjednodušiť riadenie tohto opatrenia je vhodné, aby sa tomuto nariadeniu udelil definitívny charakter a zohľadnilo sa pritom, že sa má naďalej uplatňovať prostredníctvom režimu jednotnej platby.

(4) Nariadenie (ES) č. 1234/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 103o nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa nahrádza takto:

„Článok 103o Režim jednotnej platby a podpora vinohradníkom

1.           Do 1. decembra 2013 môžu členské štáty rozhodnúť o poskytnutí podpory vinohradníkom v roku 2014, a to uznaním platobných nárokov v zmysle kapitoly 1 hlavy III nariadenia Rady (ES) č. 73/2009.

Ak výška podpory uvedenej v prvom pododseku je väčšia ako výška podpory poskytovaná na rok 2013, príslušné členské štáty využijú rozdiel na pridelenie nárokov na platbu vinohradníkom v zmysle kapitoly 1 hlavy III nariadenia (ES) č. 73/2009 v súlade s bodom C prílohy IX k uvedenému nariadeniu.

2.           Členské štáty, ktoré majú v úmysle poskytnúť podporu uvedenú v odseku 1, by mali takúto podporu predpokladať vo svojich podporných programoch v súlade s článkom 103k ods. 3.

3.           Podpora uvedená v odseku 1 po nadobudnutí účinnosti:

a)      zostáva definitívne v režime jednotnej platby a na základe článku 103k ods. 3 už nebude k dispozícii na opatrenia uvedené v článkoch 103p až 103y;

b)      úmerne zníži výšku finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci podporných programov na opatrenia uvedené v článkoch 103p až 103y.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

Predseda                                                        Predseda                                                                       

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1. Názov návrhu/iniciatívy

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe podporných režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky;

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov);

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) („nariadenie o rozvoji vidieka“);

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky;

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom za rok 2013;

-        návrh nariadenia Rady, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami;

-        návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o režim jednotnej platby a podporu vinohradníkom.

1.2. Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[10]

Oblasť politiky hlava 05 okruh 2

1.3. Druh návrhu/iniciatívy (Legislatívny rámec pre SPP po roku 2013)

x Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[11]

x Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

x Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4. Ciele 1.4.1. Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

S cieľom podporovať efektívne využívanie zdrojov v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v EÚ v súlade so stratégiou Európa 2020 má SPP tieto ciele:

- Životaschopná výroba potravín;

- Udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy;

- Vyvážený územný rozvoj.

1.4.2. Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétne ciele pre oblasť politiky 05:

Konkrétny cieľ č. 1:

Poskytovať ekologické verejné statky

Konkrétny cieľ č. 2:

Kompenzovať ťažkosti pri výrobe v oblastiach so špecifickými prírodnými prekážkami

Konkrétny cieľ č. 3:

Pokračovať v zmierovaní účinkov zmeny klímy a v opatreniach zameraných na prispôsobenie sa

Konkrétny cieľ č. 4:

Riadiť rozpočet EÚ (SPP) v súlade s náročnými normami finančného riadenia

Konkrétny cieľ pre ABB 05 02 – Opatrenia na poľnohospodárskych trhoch:

Konkrétny cieľ č. 5:

Zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora a zvýšiť hodnotu jeho podielu v potravinovom reťazci

Konkrétny cieľ pre ABB 05 03 – Priama pomoc:

Konkrétny cieľ č. 6:

Prispieť k príjmom poľnohospodárskeho podniku a obmedziť nestálosť príjmov poľnohospodárskeho podniku

Konkrétne ciele pre ABB 05 04 – Rozvoj vidieka:

Konkrétny cieľ č. 7:

Prostredníctvom inovácií posilniť ekologický rast

Konkrétny cieľ č. 8:

Podporovať zamestnanosť na vidieku a zachovať sociálnu štruktúru vidieckych oblastí

Konkrétny cieľ č. 9:

Zlepšiť hospodárstvo na vidieku a podporovať diverzifikáciu

Konkrétny cieľ č. 10:

Umožniť štrukturálnu rôznorodosť poľnohospodárskych systémov

1.4.3. Očakávané výsledky a vplyv

V tejto fáze nie je možné stanoviť pre ukazovatele vplyvu kvantitatívne ciele. Hoci politika môže viesť určitým smerom, široké ekonomické, environmentálne a sociálne výsledky, ktoré také ukazovatele merajú, by nakoniec záviseli aj od vplyvu radu vonkajších faktorov, ktoré sa podľa posledných skúseností stali výraznými a nepredvídateľnými. Prebieha ďalšia analýza, ktorá bude hotová na obdobie po roku 2013.

Pokiaľ ide o priame platby, členské štáty budú mať možnosť v obmedzenej miere rozhodnúť o zavedení určitých zložiek režimov priamych platieb.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, očakávané výsledky a vplyv budú závisieť od programov rozvoja vidieka, ktoré členské štáty predložia Komisii. Od členských štátov sa bude žiadať, aby vo svojich programoch stanovili ciele.

1.4.4. Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Návrhom sa ustanovuje zriadenie spoločného monitorovacieho a hodnotiaceho rámca na účel merania výsledkov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Uvedený rámec zahŕňa všetky nástroje súvisiace s monitorovaním a hodnotením opatrení SPP a najmä priamych platieb, trhových opatrení, opatrení na rozvoj vidieka a uplatňovania krížového plnenia.

Vplyv týchto opatrení SPP sa meria vo vzťahu k týmto cieľom:

a)       životaschopná výroba potravín so zameraním na poľnohospodársku produktivitu a stabilitu cien;

b)       udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmene klímy so zameraním na emisie skleníkových plynov, biodiverzitu, pôdu a vodné zdroje;

c)       vyvážený územný rozvoj so zameraním na zamestnanosť na vidieku, rast a chudobu vo vidieckych oblastiach.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vymedzí súbor ukazovateľov, ktoré sú pre tieto ciele a oblasti špecifické.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, navrhuje sa aj posilnený spoločný systém monitorovania a hodnotenia. Uvedený systém sa zameriava a) na preukázanie pokroku a dosiahnutých výsledkov politiky rozvoja vidieka a posúdenie vplyvu, účinnosti, efektívnosti a relevantnosti opatrení v rámci politiky rozvoja vidieka, b)         na príspevok k lepšie zacielenej podpore na rozvoj vidieka a c) na podporu spoločného vzdelávacieho procesu súvisiaceho s monitorovaním a hodnotením. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zoznam spoločných ukazovateľov prepojených s prioritami tejto politiky.

1.5. Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

S cieľom splniť viacročné strategické ciele SPP, ktoré sú priamym prevedením stratégie Európa 2020 pre európske vidiecke oblasti, a vyhovieť príslušným požiadavkám zmluvy, sú návrhy zamerané na ustanovenie legislatívneho rámca spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2013.

1.5.2. Prínos zapojenia Európskej únie

Budúca SPP nebude len politikou, ktorá sa stará o malú, hoci základnú časť hospodárstva EÚ, ale aj politikou strategického významu týkajúcou sa potravinovej bezpečnosti, životného prostredia a územnej rovnováhy. SPP preto ako skutočne spoločná politika čo najefektívnejšie využíva obmedzené rozpočtové prostriedky na zachovanie udržateľného poľnohospodárstva v celej EÚ, riešenie dôležitých cezhraničných otázok ako zmena klímy a posilnenie solidarity medzi členskými štátmi.

Ako sa uvádza v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“[12], SPP je rýdzo európskou politikou. Namiesto riadenia 27 osobitných poľnohospodárskych politík a rozpočtov členské štáty spoločne využívajú zdroje a riadia jednu európsku politiku s jedným európskym rozpočtom. To prirodzene znamená, že SPP si vyžaduje výraznú časť prostriedkov z rozpočtu EÚ. Tento model je však efektívnejší a zároveň hospodárnejší ako nekoordinovaný národný prístup.

1.5.3. Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Na základe vyhodnotenia súčasného politického rámca, rozsiahlej konzultácie so zúčastnenými stranami, ako aj analýzy budúcich výziev a potrieb, sa uskutočnilo celkové posúdenie vplyvu. Viac podrobností možno nájsť v posúdení vplyvu a dôvodovej správe, ktoré sú priložené k legislatívnym návrhom.

1.5.4. Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

Legislatívne návrhy, ktorých sa tento finančný výkaz týka, by sa mali chápať v širšom kontexte návrhu jednotného rámcového nariadenia so spoločnými pravidlami pre spoločné strategické rámcové fondy (EPFRV, EFRR, ESF, Kohézny fond a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva). Uvedený rámec významnou mierou prispeje k zníženiu administratívnej záťaže, k efektívnemu míňaniu finančných prostriedkov EÚ a k zavedeniu zjednodušenia do praxe. Je takisto oporou pre novú koncepciu spoločného strategického rámca pre tieto všetky fondy a nadchádzajúce partnerské zmluvy, ktoré sa na tieto fondy budú tiež vzťahovať.

Spoločným strategickým rámcom, ktorý sa stanoví, sa ciele a priority stratégie Európa 2020 prevedú do priorít pre EPFRV spolu s EFRR, ESF, Kohéznym fondom a Európskym fondom námorného a rybného hospodárstva, čím sa zaistí integrované využívanie finančných prostriedkov pri plnení spoločných cieľov.

V spoločnom strategickom rámci sa takisto vytýči koordinačný mechanizmus s inými relevantnými politikami a nástrojmi Únie.

Navyše, pokiaľ ide o SPP, výrazná synergia a zjednodušenie sa získa harmonizáciou a zosúladením pravidiel riadenia a kontroly v prípade prvého (EPZF) a druhého (EPFRV) piliera SPP. Silné prepojenie medzi EPZF a EPFRV by sa malo zachovať a existujúce štruktúry v členských štátoch udržať.

1.6. Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

x Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním (pri návrhoch nariadenia o režimoch priamych platieb a nariadenia o rozvoji vidieka a prechodných nariadeniach)

– x   Návrh/iniciatíva sú v platnosti od 01/01/2014 do 31/12/2020

– x   Finančný vplyv na obdobie budúceho viacročného finančného rámca. Pri rozvoji vidieka vplyv na platby do roku 2023.

x Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním (pri návrhu nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a horizontálneho nariadenia)

– Vykonávanie od roku 2014.

1.7. Plánovaný spôsob hospodárenia[13]

x Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené spoločenstvami[14]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

x Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

Poznámky:

Žiadne zásadné zmeny oproti súčasnej situácii, t. j. hlavnú časť výdavkov, ktorých sa legislatívne návrhy reformy SPP týkajú, sa budú riadiť zdieľaným riadením s členskými štátmi. Veľmi malá časť však bude naďalej podliehať priamemu centralizovanému riadeniu Komisiou.

2. OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1. Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Pokiaľ ide o monitorovanie a hodnotenie SPP, Komisia predloží každé 4 roky Európskemu parlamentu a Rade správu, pričom prvú predloží najneskôr do konca roku 2017.

Toto opatrenie je doplnené o osobitné ustanovenia vo všetkých oblastiach SPP spolu s rôznymi požiadavkami na vyčerpávajúce správy a oznámenia, ktoré treba uviesť vo vykonávacích pravidlách.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, pravidlá monitorovania sú ustanovené aj na úrovni programov, pričom sa zosúladia s ostatnými fondmi a prepoja sa s hodnoteniami ex ante, ex post a prebiehajúcimi hodnoteniami.

2.2. Systémy riadenia a kontroly 2.2.1. Zistené riziká

Je viac ako sedem miliónov príjemcov pomoci SPP, ktorí prijímajú podporu v rámci širokej škály rôznych režimov pomoci, pričom každý režim má podrobné a niekedy zložité kritériá oprávnenosti.

Znižovanie miery chybovosti v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky už možno považovať za trend. Posledná miera chybovosti približujúca sa k 2 % preto potvrdzuje celkové kladné hodnotenie z predchádzajúcich rokov. Plánuje sa naďalej vyvíjať úsilie s cieľom dosiahnuť mieru chybovosti pod 2 %.

2.2.2. Plánované metódy kontroly

V legislatívnom balíku, najmä v návrhu nariadenia o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa plánuje zachovať a posilniť súčasný systém zavedený nariadením (ES) č. 1290/2005. Ustanovuje sa ním povinná administratívna štruktúra na úrovni členského štátu, ktorá by bola sústredená okolo akreditovaných platobných agentúr, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie kontrol na úrovni konečného príjemcu v súlade so zásadami uvedenými v bode 2.3. Každý rok sa od vedúceho každej platobnej agentúry vyžaduje, aby dodal vyhlásenie o vierohodnosti, ktoré sa vzťahuje na úplnosť, presnosť a pravdivosť účtov, riadne fungovanie systémov internej kontroly a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií. Od nezávislého audítorského orgánu sa vyžaduje, aby dodal stanovisko k týmto všetkým trom aspektom.

Komisia bude naďalej vykonávať audit poľnohospodárskych výdavkov prostredníctvom prístupu zameraným na riziká s cieľom zaistiť, že sa jej audity zameriavajú na oblasti s najvyšším rizikom. Ak sa týmito auditmi zistí, že výdavky vznikli v rozpore s pravidlami Únie, vylúči v rámci systému overenia súladu príslušné sumy z financovania Úniou.

Pokiaľ ide o náklady na kontroly, v prílohe 8 k posúdeniu vplyvu, ktorý je pripojený k legislatívnym návrhom, sa nachádza podrobná analýza.

2.3. Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

V legislatívnom balíku, najmä v návrhu nariadenia o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa plánuje zachovať a posilniť súčasné podrobné systémy kontrol a sankcií, ktoré majú platobné agentúry uplatňovať, so spoločnými základnými prvkami a osobitnými pravidlami prispôsobenými na osobitosti každého režimu pomoci. V systémoch sa vo všeobecnosti ustanovujú podrobné administratívne kontroly 100 % žiadostí o pomoc, krížové kontroly s inými databázami, ak sa to považuje za vhodné, ako aj kontroly na mieste pred platbou týkajúce sa minimálneho počtu operácií v závislosti od rizika spojeného s daným režimom. Ak sa týmito kontrolami na mieste zistí vysoký počet nezrovnalostí, musia sa vykonať dodatočné kontroly. V tejto súvislosti je zďaleka najdôležitejším systémom integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), ktorý v rozpočtovom roku 2010 pokryl približne 80 % celkových výdavkov v rámci EPZF a EPFRV. Pri členských štátoch s riadne fungujúcimi kontrolnými systémami a nízkymi mierami chybovosti bude Komisia oprávnená umožniť zníženie počtu kontrol na mieste.

V balíku sa ďalej plánuje, že členské štáty budú brániť nezrovnalostiam a podvodom, odhaľovať a naprávať ich, ukladať účinné, odrádzajúce a primerané sankcie v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom a vymáhať akékoľvek nezákonné platby spolu s úrokmi. Zahŕňa automatický mechanizmus vyrovnania pre prípady nezrovnalosti, ktorým sa ustanovuje, že ak sa sumy nevymohli do štyroch rokov od dňa žiadosti o vrátenie súm alebo do ôsmich rokov v prípade súdneho konania, nevymožené sumy znášajú príslušné členské štáty. Tento mechanizmus bude pre členské štáty silnou motiváciou, aby nezákonné platby vymáhali čo najrýchlejšie.

3. ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

Sumy uvedené v tomto finančnom výkaze sú vyjadrené v súčasných cenách a záväzkoch.

Okrem zmien vyplývajúcich z legislatívnych návrhov uvedených ďalej v tabuľkách legislatívne návrhy so sebou prinášajú ďalšie zmeny, ktoré nemajú žiaden finančný vplyv.

V ktoromkoľvek roku v období 2014-2020 nemožno v tejto fáze vylúčiť uplatňovanie finančnej disciplíny. Nebude to však závisieť od návrhov reformy ako takých ale od iných faktorov, ako realizácia priamych platieb alebo ďalší vývoj na poľnohospodárskych trhoch.

Pokiaľ ide o priamu pomoc, rozšírené čisté stropy na rok 2014 (kalendárny rok 2013) zahrnuté v návrhu týkajúcom sa prechodu sú vyššie ak sumy pridelené na priame platby uvedené v sprievodných tabuľkách. Účelom tohto rozšírenia je zaistiť pokračovanie existujúcej legislatívy v scenári, v ktorom by všetky ostatné prvky zostali nezmenené, bez toho, aby bola dotknutá prípadná nutnosť uplatniť mechanizmus finančnej disciplíny.

Návrhy reformy obsahujú ustanovenia, ktorými sa členským štátom poskytuje určitá miera pružnosti, pokiaľ ide o to, ako prideľujú sumy na priamu pomoc a ako prideľujú sumy na rozvoj vidieka. V prípade, že sa členské štáty rozhodnú využiť túto pružnosť, bude to mať finančné dôsledky v rámci daných finančných čiastok, ktoré v tejto fáze nie je možné kvantifikovať.

V tomto finančnom výkaze sa nezohľadňuje prípadné využitie krízovej rezervy. Malo by sa zdôrazniť, že sumy zohľadnené pri výdavkoch súvisiacich s trhom nevychádzajú zo žiadneho nákupu vo verejnej intervencii a iných opatrení súvisiacich s krízovou situáciou v ktoromkoľvek sektore.

3.1. Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Table 1: Sumy v rámci SPP vrátane doplnkových súm ustanovených v návrhoch VFR a návrhoch reformy SPP

                v mil. EUR (súčasné ceny)

Rozpočtový rok || 2013 || 2013 upravený (1) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

|| || || || || || || || || ||

V rámci VFR || || || || || || || || || ||

Okruh 2 || || || || || || || || || ||

Priama pomoc a výdavky súvisiace s trhom (2) (3) (4) || 44 939 || 45 304 || 44 830 || 45 054 || 45 299 || 45 519 || 45 508 || 45 497 || 45 485 || 317 193

Odhadované pripísané príjmy || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 672 || 4 704

P 1 Priama pomoc a výdavky súvisiace s trhom (s pripísanými príjmami) || 45 611 || 45 976 || 45 502 || 45 726 || 45 971 || 46 191 || 46 180 || 46 169 || 46 157 || 321 897

P 2 Rozvoj vidieka (4) || 14 817 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 14 451 || 101 157

Spolu || 60 428 || 60 428 || 59 953 || 60 177 || 60 423 || 60 642 || 60 631 || 60 620 || 60 608 || 423 054

Okruh 1 || || || || || || || || || ||

Podporné rámce Spoločenstva Poľnohospodársky výskum a inovácie || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 682 || 696 || 710 || 724 || 738 || 753 || 768 || 5 072

Osoby v najväčšej hmotnej núdzi || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 379 || 387 || 394 || 402 || 410 || 418 || 427 || 2 818

Spolu || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 1 061 || 1 082 || 1 104 || 1 126 || 1 149 || 1 172 || 1 195 || 7 889

Okruh 3 || || || || || || || || || ||

Bezpečnosť potravín || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 350 || 350 || 350 || 350 || 350 || 350 || 350 || 2 450

|| || || || || || || || || ||

Mimo VRF || || || || || || || || || ||

Rezerva pre poľnohospodárske krízy || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 531 || 541 || 552 || 563 || 574 || 586 || 598 || 3 945

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) || || || || || || || || || ||

Z toho maximum k dispozícii pre poľnohospodárstvo: (5) || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 379 || 387 || 394 || 402 || 410 || 418 || 427 || 2 818

|| || || || || || || || || ||

SPOLU || || || || || || || || || ||

SPOLU Návrhy Komisie (VFR + mimo VFR) + pripísané príjmy || 60 428 || 60 428 || 62 274 || 62 537 || 62 823 || 63 084 || 63 114 || 63 146 || 63 177 || 440 156

SPOLU Návrhy VFR (t. j. okrem rezervy a EGF) + pripísané príjmy || 60 428 || 60 428 || 61 364 || 61 609 || 61 877 || 62 119 || 62 130 || 62 141 || 62 153 || 433 393

Poznámky:

(1)           Zohľadňujúc už schválené legislatívne zmeny, t. j. dobrovoľná modulácia pre Spojené kráľovstvo a článok 136 „nepoužité sumy“ sa prestanú uplatňovať ku koncu roka 2013.

(2)           Sumy súvisia s navrhovaným ročným stropom pre prvý pilier. Malo by sa však poznamenať, že sa navrhuje presunúť negatívne výdavky z vyrovnania účtov (v súčasnosti v rámci rozpočtovej položky 05 07 01 06) do pripísaných príjmov (v rámci položky 67 03). Podrobnosti pozri v tabuľke príjmov uvedenej ďalej.

(3)           V údajoch za rok 2013 sú zahrnuté sumy na veterinárne a fytosanitárne opatrenia ako aj trhové opatrenia pre sektor rybného hospodárstva.

(4)           Sumy v uvedenej tabuľke sú v súlade so sumami uvedenými v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020" [KOM(2011)500 v konečnom znení z 29. júna 2011]. Stále však treba rozhodnúť o tom, či sa vo VFR odrazí navrhovaný prevod finančných prostriedkov jedného členského štátu na vnútroštátny reštrukturalizačný program pre bavlnu do rozvoja vidieka od roku 2014, čo zahŕňa úpravu (4 milióny EUR ročne) súm pre čiastkový strop EPZF a pre pilier 2. V tabuľkách uvedených v ďalších oddieloch sa sumy presunuli bez ohľadu na to, či sa to odrazilo vo VFR.

(5)           V súlade s oznámením Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020“ [KOM(2011)500 v konečnom znení] bude celková suma až do výšky 2,5 miliardy EUR v cenách z roku 2011 dostupná v rámci Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na poskytovanie dodatočnej podpory poľnohospodárom, ktorí trpia vplyvom globalizácie. Vo vyššie uvedenej tabuľke je rozdelenie podľa jednotlivých rokov v súčasných cenách len orientačné. Návrh medziinštitucionálnej dohody medzi európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení [KOM(2011)403 v konečnom znení z 29. júna 2011] sa v prípade EGF uvádza celková maximálna ročná suma 429 miliónov EUR v cenách z roku 2011.

3.2. Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

Tabuľka 2: Odhadované príjmy a výdavky pre oblasť politiky 05 v rámci okruhu 2

                v mil. EUR (súčasné ceny)

Rozpočtový rok || 2013 || 2013 upravený || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

PRÍJMY || || || || || || || || || ||

123 – Výrobný poplatok v sektore cukru (vlastné zdroje) || 123 || 123 || 123 || 123 || || || || || || 246

|| || || || || || || || || ||

67 03 – Pripísané príjmy || 672 || 672 || 741 || 741 || 741 || 741 || 741 || 741 || 741 || 5 187

z toho: ex 05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || 0 || 0 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

Spolu || 795 || 795 || 864 || 741 || 864 || 741 || 741 || 741 || 741 || 5 433

VÝDAVKY || || || || || || || || || ||

05 02 - Trhy (1) || 3 311 || 3 311 || 2 622 || 2 641 || 2 670 || 2 699 || 2 722 || 2 710 || 2 699 || 18 764

05 03 – Priama pomoc (pred obmedzením) (2) || 42 170 || 42 535 || 42 876 || 43 081 || 43 297 || 43 488 || 43 454 || 43 454 || 43 454 || 303 105

05 03 – Priama pomoc (po obmedzení) || 42 170 || 42 535 || 42 876 || 42 917 || 43 125 || 43 303 || 43 269 || 43 269 || 43 269 || 302 027

|| || || || || || || || || ||

05 04 – Rozvoj vidieka (pred obmedzením) || 14 817 || 14 451 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 14 455 || 101 185

05 04 – Rozvoj vidieka (po obmedzení) || 14 817 || 14 451 || 14 455 || 14 619 || 14 627 || 14 640 || 14 641 || 14 641 || 14 641 || 102 263

|| || || || || || || || || ||

05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || -69 || -69 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

Spolu || 60 229 || 60 229 || 59 953 || 60 177 || 60 423 || 60 642 || 60 631 || 60 620 || 60 608 || 423 054

ČISTÝ ROZPOČET po pripísaných príjmoch || || || 59 212 || 59 436 || 59 682 || 59 901 || 59 890 || 59 879 || 59 867 || 417 867

Poznámky:

(1)           Predbežný odhad na rok 2013 založený na návrhu rozpočtu na rok 2012 s ohľadom na už schválené právne úpravy pre rok 2013 (napr. stropy v sektore vinohradníctva a vinárstva, prémia na zemiakový škrob, sušené krmivo) ako aj predpokladaný vývoj v určitých oblastiach. Pri všetkých rokoch sa v odhadoch predpokladá, že dodatočné financovanie podporných opatrení z dôvodu narušenia trhu alebo krízy nebude potrebné.

(2)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

Tabuľka 3: Výpočet finančného vplyvu podľa rozpočtových kapitol návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o príjmy a výdavky SPP

                v mil. EUR (súčasné ceny)

Rozpočtový rok || 2013 || 2013 upravený || || SPOLU 2014-2020

|| || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 ||

PRÍJMY || || || || || || || || || ||

123 – Výrobný poplatok v sektore cukru (vlastné zdroje) || 123 || 123 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

|| || || || || || || || || ||

67 03 – Pripísané príjmy || 672 || 672 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

z toho: ex 05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || 0 || 0 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

Spolu || 795 || 795 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

VÝDAVKY || || || || || || || || || ||

05 02 - Trhy (1) || 3 311 || 3 311 || -689 || -670 || -641 || -612 || -589 || -601 || -612 || -4 413

05 03 – Priama pomoc (pred obmedzením) (2) || 42 170 || 42 535 || -460 || -492 || -534 || -577 || -617 || -617 || -617 || -3 913

05 03 – Priama pomoc – Odhadovaný produkt obmedzenia, ktorý sa má previesť do rozvoja vidieka || || || 0 || -164 || -172 || -185 || -186 || -186 || -186 || -1 078

05 04 – Rozvoj vidieka (pred obmedzením) || 14 817 || 14 451 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 4 || 28

05 03 – Rozvoj vidieka – Odhadovaný produkt obmedzenia, ktorý sa má previesť z priamej pomoci || || || 0 || 164 || 172 || 185 || 186 || 186 || 186 || 1 078

05 07 01 06 – vyrovnanie účtov || -69 || -69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 69 || 483

Spolu || 60 229 || 60 229 || -1 076 || -1 089 || -1 102 || -1 115 || -1 133 || -1 144 || -1 156 || -7 815

ČISTÝ ROZPOČET po pripísaných príjmoch || || || -1 145 || -1 158 || -1 171 || -1 184 || -1 202 || -1 213 || -1 225 || -8 298

Poznámky:

(1)           Predbežný odhad na rok 2013 založený na návrhu rozpočtu na rok 2012 s ohľadom na už schválené právne úpravy pre rok 2013 (napr. stropy v sektore vinohradníctva a vinárstva, prémia na zemiakový škrob, sušené krmivo) ako aj predpokladaný vývoj v určitých oblastiach. Pri všetkých rokoch sa v odhadoch predpokladá, že dodatočné financovanie podporných opatrení z dôvodu narušenia trhu alebo krízy nebude potrebné.

(2)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

Tabuľka 4: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o výdavky SPP súvisiace s trhom

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Odhadované potreby || Zmeny oproti roku 2013 ||

|| || || 2013 (1) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

výnimočné opatrenia: zefektívnený a rozšírený rozsah pôsobenia právneho základu || || čl. 154, 155, 156 || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm

odstránenie intervencie pri tvrdej pšenici a ciroku || || býv. čl. 10 || pm || - || - || - || - || - || - || - || -

potravinové programy pre osoby v najväčšej hmotnej núdzi || (2) || býv. čl. 27 nar. 1234/2007 || 500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -500.0 || -3 500.0

súkromné skladovanie (ľanové vlákno) || || čl. 16 || neuplatňuje sa || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || Pm

pomoc na bavlnu - reštrukturalizácia || (3) || býv. čl. 5 nar. 637/2008 || 10.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -4.0 || -28.0

zriadenie pomoci pre skupiny výrobcov ovocia a zeleniny || || býv. čl. 117 || 30.0 || 0.0 || 0.0 || 0.0 || -15.0 || -15.0 || -30.0 || -30.0 || -90.0

program podpory konzumácie ovocia v školách || || čl. 21 || 90.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 60.0 || 420.0

Zrušenie organizácií výrobcov v sektore chmeľu || || býv. čl. 111 || 2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -2.3 || -15.9

nepovinné súkromné skladovanie pri sušenom odstredenom mlieku || || čl. 16 || neuplatňuje sa || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm || pm

zrušenie pomoci na používanie odstredeného mlieka/sušeného odstr. mlieka ako krmiva/kazeínu a na používanie kazeínu || || býv. čl. 101, 102 || pm || - || - || - || - || - || - || - || -

nepovinné súkromné skladovanie pri masle || (4) || čl. 16 || 14.0 || [-1.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-14.0] || [-85.0]

Zrušenie poplatku na podporu v sektore mlieka || || býv. čl. 309 || pm || - || - || - || - || - || - || - || -

SPOLU 05 02 || || || || || || || || || || ||

Čistý účinok návrhov reformy (5) || || || || -446.3 || -446.3 || -446.3 || -461.3 || -461.3 || -476.3 || -476.3 || -3 213.9

Poznámky:

(1)           Odhad potrieb na rok 2013 je založený na návrhu rozpočtu na rok 2012 predloženom Komisiou s výnimkou a) sektorov ovocia a zeleniny, kde sú potreby založené na finančnom výkaze príslušných reforiem, a b) akýchkoľvek už schválených zákonných zmien.

(2)           Suma za rok 2013 zodpovedá návrhu Komisie KOM(2010)486. Od roku 2014 sa toto opatrenie bude financovať v rámci okruhu 1.

(3)           Rozpočtové prostriedky na program reštrukturalizácie sektora bavlny pre Grécko (4 milióny EUR ročne) sa od roku 2014 prevedie do rozvoja vidieka. Rozpočtové prostriedky pre Španielsko (6,1 milióna EUR ročne) pôjdu od roku 2018 do schémy jednotnej platby (už rozhodnuté).

(4)           Odhadovaný vplyv v prípade neuplatnenia opatrenia.

(5)           Okrem výdavkov v rámci kapitol 05 02 a 05 03 sa očakáva, že priame výdavky v rámci kapitol 05 01, 05 07 a 05 08 sa budú financovať príjmami, ktorý sa pripíše do EPZF.

Tabuľka 5: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o priamu pomoc

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Odhadované potreby || Zmeny oproti roku 2013 ||

|| || 2013 (1) || 2013 upravený (2) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

|| || || || || || || || || || || ||

Priama pomoc || || || 42 169.9 || 42 535.4 || 341.0 || 381.1 || 589.6 || 768.0 || 733.2 || 733.2 || 733.2 || 4 279.3

- už rozhodnuté zmeny: || || || || || || || || || || || ||

zavedenie EÚ 12 || || || || || 875.0 || 1 133.9 || 1 392.8 || 1 651.6 || 1 651.6 || 1 651.6 || 1 651.6 || 10 008.1

reštrukturalizácia sektora bavlny || || || || || 0.0 || 0.0 || 0.0 || 0.0 || 6.1 || 6.1 || 6.1 || 18.4

preskúmanie stavu || || || || || -64.3 || -64.3 || -64.3 || -90.0 || -90.0 || -90.0 || -90.0 || -552.8

predchádzajúce reformy || || || || || -9.9 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -32.4 || -204.2

|| || || || || || || || || || || ||

- zmeny z dôvodu návrhov novej reformy SPP || || || -459.8 || -656.1 || -706.5 || -761.3 || -802.2 || -802.2 || -802.2 || -4 990.3

z toho: obmedzenie || || || || || 0.0 || -164.1 || -172.1 || -184.7 || -185.6 || -185.6 || -185.6 || -1 077.7

|| || || || || || || || || || || ||

SPOLU 05 03 || || || || || || || || || || || ||

Čistý účinok návrhov reformy || || || || || -459.8 || -656.1 || -706.5 || -761.3 || -802.2 || -802.2 || -802.2 || -4 990.3

VÝDAVKY SPOLU || || || 42 169.9 || 42 535.4 || 42 876.4 || 42 916.5 || 43 125.0 || 43 303.4 || 43 268.7 || 43 268.7 || 43 268.7 || 302 027.3

Poznámky:

(1)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

(2)           Zohľadňujúc už schválené legislatívne zmeny, t. j. dobrovoľná modulácia pre Spojené kráľovstvo a článok 136 „nepoužité sumy“ sa prestanú uplatňovať ku koncu roka 2013.

Tabuľka 6: Zložky priamej pomoci

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || || || || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

Príloha II || || || || || 42 407.2 || 42 623.4 || 42 814.2 || 42 780.3 || 42 780.3 || 42 780.3 || 256 185.7

Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (30 %) || || || || || 12 866.5 || 12 855.3 || 12 844.3 || 12 834.1 || 12 834.1 || 12 834.1 || 77 068.4

Maximum, ktoré možno vyčleniť na platbu pre mladých poľnohospodárov (2 %) || || || || || 857.8 || 857.0 || 856.3 || 855.6 || 855.6 || 855.6 || 5 137.9

Režim základnej platby, platba na plochy s prírodnými prekážkami, dobrovoľná viazaná podpora || || || || || 28 682.9 || 28 911.1 || 29 113.6 || 29 090.6 || 29 090.6 || 29 090.6 || 173 979.4

Maximum, ktoré možno vziať z vyššie uvedených riadkov na financovanie schémy pre malých poľnohospodárov (10 %) || || || || || 4 288.8 || 4 285.1 || 4 281.4 || 4 278.0 || 4 278.0 || 4 278.0 || 25 689.3

Presuny v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedené v prílohe II[15] || || || || || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 159.9 || 959.1

Obmedzenie || || || || || -164.1 || -172.1 || -184.7 || -185.6 || -185.6 || -185.6 || -1 077.7

Bavlna || || || || || 256.0 || 256.3 || 256.5 || 256.6 || 256.6 || 256.6 || 1 538.6

POSEI/menšie ostrovy v Egejskom mori || || || || || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 417.4 || 2 504.4

Tabuľka 7: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o prechodné opatrenia pre poskytovanie priamej pomoci v roku 2014

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Odhadované potreby || Zmeny oproti roku 2013

|| || || 2013 (1) || 2013 upravený || 2014 (2)

Príloha IV k nariadeniu Rady (ES) č. 73/2009 || || || 40 165.0 || 40 530.5 || 541.9

zavedenie EÚ 10 || || || || || 616.1

preskúmanie stavu || || || || || -64.3

predchádzajúce reformy || || || || || -9.9

SPOLU 05 03 || || || || ||

VÝDAVKY SPOLU || || || 40 165.0 || 40 530.5 || 41 072.4

Poznámky:

(1)           V sume na rok 2013 je zahrnutý odhad vyklčovania viníc v roku 2012.

(2)           Rozšírené čisté stropy zahŕňajú odhad presunov v sektore vinohradníctva a vinárstva do režimu jednotnej platby na základe rozhodnutí, ktoré členské štáty prijali na rok 2013.

Tabuľka 8: Výpočet finančného vplyvu návrhov reformy SPP, pokiaľ ide o rozvoj vidieka

                v mil. EUR (súčasné ceny)

ROZPOČTOVÝ ROK || || Právny základ || Vyčlenené prostriedky na rozvoj vidieka || Zmeny oproti roku 2013 ||

|| || || 2013 || 2013 upravený (1) || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU 2014-2020

Programy rozvoja vidieka || || || 14 788.9 || 14 423.4 || || || || || || || ||

pomoc na bavlnu - reštrukturalizácia || (2) || || || || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 4.0 || 28.0

výsledok obmedzenia priamej pomoci || || || || || || 164.1 || 172.1 || 184.7 || 185.6 || 185.6 || 185.6 || 1 077.7

finančné prostriedky na rozvoj vidieka s vylúčením technickej podpory || (3) || || || || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -8.5 || -59.4

Technická podpora || (3) || || 27.6 || 27.6 || 8.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 3.5 || 29.4

Ocenenie pre projekty inovačnej miestnej spolupráce || (4) || || neuplatňuje sa || neuplatňuje sa || 0.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 5.0 || 30.0

SPOLU 05 04 || || || || || || || || || || || ||

Čistý účinok návrhov reformy || || || || || 4.0 || 168.1 || 176.1 || 188.7 || 189.6 || 189.6 || 189.6 || 1 105.7

VÝDAVKY SPOLU (pred obmedzením) || || || 14 816.6 || 14 451.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 14 455.1 || 101 185.5

VÝDAVKY SPOLU (po obmedzení) || || || 14 816.6 || 14 451.1 || 14 455.1 || 14 619.2 || 14 627.2 || 14 639.8 || 14 640.7 || 14 640.7 || 14 640.7 || 102 263.2

Poznámky:

(1)           Úpravy v súlade s existujúcimi právnymi predpismi uplatniteľné len do konca rozpočtového roka 2013.

(2)           Sumy uvedené v tabuľke 1 (oddiel 3.1) sú v súlade so sumami uvedenými v oznámení Komisie „Rozpočet stratégie Európa 2020" [KOM(2011)500 v konečnom znení]. Stále však treba rozhodnúť o tom, či sa vo VFR odrazí navrhovaný prevod finančných prostriedkov jedného členského štátu na vnútroštátny reštrukturalizačný program pre bavlnu do rozvoja vidieka od roku 2014, čo zahŕňa úpravu (4 milióny EUR ročne) súm pre čiastkový strop EPZF a pre pilier 2. V tabuľke 8 sa sumy presunuli bez ohľadu na to, či sa to odrazilo vo VFR.

(3)           Suma pre technickú podporu na rok 2013 bola stanovená na základe pôvodných finančných prostriedkov pre rozvoj vidieka (prevody z piliera 1 nie sú zahrnuté).

Technická podpora na obdobie 2014-2020 sa stanovuje na 0,25 % celkových finančných prostriedkov na rozvoj vidieka.

(4)           Kryté sumou, ktorá je k dispozícii na technickú podporu.

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Poznámka:      Odhaduje sa, že legislatívne návrhy nebudú mať žiaden vplyv na rozpočtové prostriedky administratívnej povahy, t. j. predpokladá sa, že legislatívny rámec možno vykonávať pri súčasnej úrovni ľudských zdrojov a administratívnych výdavkov.

|| || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

GR: AGRI ||

Ÿ Ľudské zdroje || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 958.986

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 67.928

GR AGRI SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 1 026.914

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 1 026.914

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || Rok N[16] || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU || Záväzky || || || || || || || ||

Platby || || || || || || || ||

3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh || Priemerné náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 5: Zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora a zvýšiť hodnotu jeho podielu v potravinovom reťazci || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Ovocie a zelenina: uvádzanie na trh prostredníctvom organizácií výrobcov[17] || Podiel hodnoty výroby uvádzanej na trh prostredníctvom organizácií výrobcov v porovnaní s hodnotou celkovej výroby || || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 830.0 || || 5 810.0

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – reštrukturalizáciaError! Bookmark not defined. || Počet hektárov || || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || 54 326 || 475.1 || || 3 326.0

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – investície || || || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || 1 147 || 178.9 || || 1 252.6

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – destilácia vedľajších produktov || Hektolitre || || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || 700 000 || 98.1 || || 686.4

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – konzumný liehError! Bookmark not defined. || Počet hektárov || || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || 32 754 || 14.2 || || 14.2

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – používanie zahusteného muštu || Hektolitre || || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || 9 || 37.4 || || 261.8

- Vinohradníctvo a vinárstvo: vnútroštátne rozpočtové prostriedky – propagáciaError! Bookmark not defined. || || || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 267.9 || || 1 875.3

- Iné || || || || 720.2 || || 739.6 || || 768.7 || || 797.7 || || 820.3 || || 808.8 || || 797.1 || || 5 452.3

Konkrétny cieľ č. 5 medzisúčet || || 2 621.8 || || 2 641.2 || || 2 670.3 || || 2 699.3 || || 2 721.9 || || 2 710.4 || || 2 698.7 || || 18 763.5

KONKRÉTNY CIEĽ č. 6: Prispieť k príjmom poľnohospodárskeho podniku a obmedziť nestálosť príjmov poľnohospodárskeho podniku || || || || || || || || || || || || || || || ||

- Priama podpora príjmov[18] || Počet hektárov, na ktoré sa poskytla platba (v miliónoch) || || 161.014 || 42 876.4 || 161.014 || 43 080.6 || 161.014 || 43 297.1 || 161.014 || 43 488.1 || 161.014 || 43 454.3 || 161.014 || 43 454.3 || 161.014 || 43 454.3 || 161.014 || 303 105.0

Konkrétny cieľ č. 6 medzisúčet || || 42 876.4 || || 43 080.6 || || 43 297.1 || || 43 488.1 || || 43 454.3 || || 43 454.3 || || 43 454.3 || || 303 105.0

NÁKLADY SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

Poznámka: Pri konkrétnych cieľoch 1 až 4 a 7 až 10 treba výstupy ešte určiť (pozri oddiel 1.4.2).

3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky 3.2.3.1. Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || SPOLU

OKRUH 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje[19] || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 136.998 || 958.986

Ostatné administratívne výdavky || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 9.704 || 67.928

OKRUH 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca medzisúčet || || || || || || || ||

SPOLU || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 146.702 || 1 026.914

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– x   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Poznámka: Odhaduje sa, že legislatívne návrhy nebudú mať žiaden vplyv na rozpočtové prostriedky administratívnej povahy, t. j. predpokladá sa, že legislatívny rámec možno vykonávať pri súčasnej úrovni ľudských zdrojov a administratívnych výdavkov. Údaje na obdobie 2014-2020 vychádzajú zo situácie za rok 2011.

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

XX 01 01 01 (sídlo a zastúpenia Komisie) || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034 || 1 034

XX 01 01 02 (delegácie) || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3 || 3

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)[20] ||

XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 78 || 78 || 78 || 78 || 78 || 78 || 78

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy || - sídlo || || || || || || ||

- delegácia || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU[21] || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115 || 1 115

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci ||

Externí zamestnanci ||

3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– x   Návrh/iniciatíva je v súlade s NÁVRHMI viacročného finančného rámca na obdobie 2014-2020

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

– Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami

– X  Návrh týkajúci sa rozvoja vidieka (EPFRV) bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok 2014 || Rok 2015 || Rok 2016 || Rok 2017 || Rok 2018 || Rok 2019 || Rok 2020 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ || ČŠ

Spolufinancované prostriedky SPOLU[22] || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť || Má sa určiť

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– x   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– x   vplyv na vlastné zdroje

– x   vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[23]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || … uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

|| || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Pozri tabuľky 2 a 3 v oddiele 3.2.1.

[1]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Rozpočet stratégie Európa 2020, KOM(2011) 500 v konečnom znení, 29.6.2011.

[2]               Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území, KOM(2010) 672 v konečnom znení, 18.11.2010.

[3]               Pozri najmä uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2011, 2011/2015(INI) a závery predsedníctva z 18.3.2011.

[4]               Súčasný legislatívny rámec obsahuje nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (priame platby), nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 (trhové nástroje), nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 (rozvoj vidieka) a nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 (financovanie).

[5]               Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006, KOM(2011)615 zo 6.10.2011.

[6]               Prehľad 517 prijatých príspevkov sa nachádza v prílohe 9 k posúdeniu vplyvu.

[7]               Ú. v. EÚ C , , s.

[8]               Ú. v. EÚ C , , s.

[9]               Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

[10]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[11]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[12]             KOM(2011) 500 v konečnom znení z 29. júna 2011.

[13]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[14]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[15]             Priama pomoc na obdobie 2014-2020 zahŕňa odhad presunov v sektore vinohradníctva a vinárstva do režimu jednotnej platby na základe rozhodnutí, ktoré členské štáty prijali na rok 2013.

[16]             Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať.

[17]             Na základe plnenia rozpočtu v minulosti a odhadov v návrhu rozpočtu na rok 2012. Pokiaľ ide o organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny, sumy sú v súlade s reformou uvedeného sektora a, ako sa už uvádza vo výkazoch činnosti v návrhu rozpočtu na rok 2012, výstupy budú známe až koncom roka 2011.

[18]             Na základe potenciálne oprávnených plôch na rok 2009.

[19]             Na základe priemerných nákladov 127 000 EUR na úradníkov a dočasných zamestnancov v rámci plánu pracovných miest.

[20]             ZZ = zmluvný zamestnanec; PADZ = pracovníci agentúr dočasného zamestnávania; PED = pomocný expert v delegácii; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert;

[21]             Nie je tu zahrnutý čiastkový strop v rozpočtovom riadku 05.010404.

[22]             Bude to uvedené v programoch rozvoja vidieka, ktoré členské štáty predložia.

[23]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.