This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52008PC0087
Proposal for a Council Regulation repealing the anti-dumping duty on imports of urea originating in Belarus, Croatia, Libya and Ukraine, following an expiry review pursuant to Article 11(2) of Regulation (EC) No 384/96
Návrh nariadenie rady, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 zrušuje antidumpingové clo na dovoz močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine
Návrh nariadenie rady, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 zrušuje antidumpingové clo na dovoz močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine
/* KOM/2008/0087 v konečnom znení */
Návrh nariadenie rady, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 zrušuje antidumpingové clo na dovoz močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine /* KOM/2008/0087 v konečnom znení */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | V Bruseli 18.2.2008 KOM(2008) 87 v konečnom znení Návrh NARIADENIE RADY, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 zrušuje antidumpingové clo na dovoz močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine (predložené komisiou) DÔVODOVÁ SPRÁVA KONTEXT NÁVRHU | Dôvody a ciele návrhu Tento návrh sa týka uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 2117/2005 z 23. 12. 2005 (ďalej len „základné nariadenie“), v konaní týkajúcom sa dovozu močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine. | Všeobecný kontext Tento návrh sa predkladá v kontexte implementácie základného nariadenia a je výsledkom prešetrovania, ktoré sa uskutočnilo v súlade s hmotnými a procesnými požiadavkami ustanovenými v základnom nariadení. | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Nariadenie Rady (ES) č. 92/2002, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá v rozpätí od 7,81 EUR do 16,84 EUR na tonu na dovoz močoviny zaradenej pod kódy KN 3102 10 10 a 3102 10 90 s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine. | Súlad s inými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. | KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU | Konzultácie so zainteresovanými stranami | V súlade s ustanoveniami základného nariadenia zainteresované strany, ktorých sa konanie týka, už mali možnosť obhajovať svoje záujmy počas prešetrovania. | Získavanie a využívanie expertízy | Externá expertíza nebola potrebná. | Hodnotenie vplyvu Tento návrh je výsledkom implementácie základného nariadenia. V základnom nariadení sa nestanovuje všeobecné hodnotenie vplyvu, ale toto nariadenie obsahuje úplný zoznam podmienok, ktoré sa musia posúdiť. | PRÁVNE PRVKY NÁVRHU | Zhrnutie navrhovaného opatrenia Dňa 22. decembra 2006 Komisia začala preskúmanie pred uplynutím platnosti platných antidumpingových opatrení, pokiaľ ide o dovoz močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine. Účelom tohto prešetrovania bolo preskúmať, či pokračuje, alebo sa opakovane vyskytuje dumping v súvislosti s dovozom močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine, spôsobujúc tak pokračovanie alebo opakovaný výskyt ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva. Prešetrovaním sa ukázalo, že dovoz močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine je dumpingový a že je pravdepodobné, že dumping bude pokračovať. Pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy však nebola zistená. Dospelo sa preto k záveru, že antidumpingové opatrenia na dovoz z Bieloruska, Chorvátska, Líbye a Ukrajiny sa musia zrušiť. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby Rada prijala pripojený návrh nariadenia, ktorý by mal byť uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr do 21. marca 2008. | Právny základ Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 2117/2005. | Zásada subsidiarity Návrh patrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. Zásada subsidiarity sa preto neuplatňuje. | Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov. | Forma opatrenia je opísaná v uvedenom základnom nariadení a je mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho rozhodovania. | Uvedenie údajov o spôsobe, akým sa finančná a administratívna záťaž Spoločenstva, vlád členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov minimalizuje a ako je úmerná cieľu návrhu, sa na tento prípad nevzťahuje. | Výber nástrojov | Navrhované nástroje: nariadenie. | Iné prostriedky by neboli primerané, pretože základné nariadenie nestanovuje alternatívne možnosti. | VPLYV NA ROZPOčET | Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. | 1. Návrh NARIADENIE RADY (ES) č. …/2007 z…………….., ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 zrušuje antidumpingové clo na dovoz močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva[1] (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 a článok 11 ods. 2, so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom, keďže: A. POSTUP 1. Platné opatrenia (1) V januári 2002 Rada nariadením (ES) č. 92/2002[2] uložila konečné antidumpingové clá v rozpätí od 7,81 do 16,84 EUR na tonu na dovoz močoviny, tiež vo vodnom roztoku, s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine. Tým istým nariadením boli uložené konečné antidumpingové clá v rozpätí od 6,18 do 21,43 EUR na tonu na dovoz močoviny s pôvodom v Estónsku, Litve, Bulharsku a Rumunsku a bolo automaticky zrušené 1. mája 2004 a 1. januára 2007, podľa dňa vstupu týchto krajín do Európskeho spoločenstva. 2. Žiadosť o preskúmanie (2) V apríli 2006 Komisia uverejnila oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti existujúcich opatrení[3]. Dňa 17. októbra 2006 Komisia dostala žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. (3) Túto žiadosť podalo Európske združenie výrobcov hnojív (European Fertiliser Manufactures Association/EFMA) (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 % celkovej výroby močoviny Spoločenstvom. (4) Žiadateľ tvrdil a predložil dostatočné prima facie dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu týkajúceho sa výrobného odvetvia Spoločenstva a ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva v súvislosti s dovozom močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine (ďalej len „príslušné krajiny“). (5) Komisia po porade s poradným výborom rozhodla, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a začala takéto preskúmanie uverejnením oznámenia o začatí preskúmania v Úradnom vestníku Európskej únie[4]. 3. Prešetrovania týkajúce sa iných krajín (6) V máji 2006 Komisia začala preskúmanie[5]konečných antidumpingových ciel uložených nariadením Rady (ES) č. 901/2001[6] na dovoz močoviny s pôvodom v Rusku podľa článku 11 ods. 2 a 3 základného nariadenia. V dôsledku tohto preskúmania Rada nariadením (ES) č. 907/2007[7] zrušila antidumpingové clá na dovoz močoviny s pôvodom v Rusku. Došlo sa k záveru, že značná ujma výrobnému odvetviu Spoločenstva nepokračuje a že v prípade neexistencie opatrení nie je pravdepodobné, že sa opakovane vyskytne. 4. Súčasné prešetrovanie 4.1. Obdobie prešetrovania (7) Prešetrovanie týkajúce sa pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2002 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“). 4.2. Strany, ktorých sa prešetrovanie týka (8) Komisia oficiálne informovala o začatí preskúmania žiadateľa, výrobcov zo Spoločenstva, vyvážajúcich výrobcov v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine (ďalej len „príslušní vývozcovia“), dovozcov, obchodníkov, používateľov a ich združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, ako aj zástupcov vlády vyvážajúcich krajín. (9) Komisia poslala dotazníky všetkým týmto stranám a tým, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí. (10) Komisia taktiež poskytla stranám, ktorých sa záležitosť priamo týka, príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí. (11) Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú konkrétne dôvody na to, aby boli vypočuté, boli vypočuté. (12) Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov zo Spoločenstva, dovozcov do Spoločenstva a vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine sa v súlade s článkom 17 základného nariadenia považovalo za vhodné preskúmať, či by sa malo pristúpiť k výberu vzorky. S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť, či je výber vzorky skutočne potrebný, a v prípade, že áno, vybrať vzorku, uvedené strany boli podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia požiadané, aby sa do 15 dní od začatia prešetrovania prihlásili a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí. (13) Zo strany dovozcov do Spoločenstva došlo k veľmi slabej spolupráci, keďže iba jeden dovozca vyjadril ochotu spolupracovať. Z tohto dôvodu sa rozhodlo, že pokiaľ ide o dovozcov, výber vzorky nie je potrebný. (14) Dvanásti výrobcovia zo Spoločenstva riadne vyplnili dotazník na výber vzorky a oficiálne súhlasili s ďalšou spoluprácou pri prešetrovaní. Štyri z týchto dvanástich spoločností, v prípade ktorých sa zistilo, že sú reprezentatívnymi zástupcami výrobného odvetvia Spoločenstva z hľadiska objemu výroby a predaja močoviny v Spoločenstve, boli vybrané do vzorky. Štyria výrobcovia zo Spoločenstva zaradení do vzorky predstavovali počas ORP približne 60 % celkovej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva, zatiaľ čo uvedených dvanásť výrobcov Spoločenstva predstavovalo približne 80 % výroby v Spoločenstve. Táto vzorka predstavovala najväčší reprezentatívny objem výroby a predaja močoviny v Spoločenstve, ktorý mohol byť v čase, ktorý bol k dispozícii, primerane prešetrený. (15) Štyria vyvážajúci výrobcovia na Ukrajine riadne a v lehote vyplnili dotazník na výber vzorky a oficiálne súhlasili s ďalšou spoluprácou pri prešetrovaní. Títo štyria vyvážajúci výrobcovia predstavovali počas ORP takmer 100 % celkového vývozu z Ukrajiny do Spoločenstva. Vzhľadom na nízky počet spolupracujúcich spoločností na Ukrajine bolo rozhodnuté, že sa výber vzorky neuplatní a všetky spoločnosti boli vyzvané, aby predložili dotazník. (16) Vyplnený dotazník zaslali štyria výrobcovia zo Spoločenstva, jeden dovozca, dvaja používatelia, ako aj štyria vyvážajúci výrobcovia na Ukrajine a jeden vyvážajúci výrobca z Bieloruska, Chorvátska a Líbye. Okrem toho niekoľko dovozcov a používateľov a ich združenia predložili pripomienky bez vyplnenia dotazníka. (17) Komisia zistila a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a ujmy a na účely stanovenia záujmu Spoločenstva. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností: 2. Výrobcovia zo Spoločenstva zaradení do vzorky: 3. Fertiberia S.A., Madrid, Španielsko 4. SKW Stickstoffwerke Piesteritz GmbH , Lutherstadt Wittenberg, Nemecko 5. Yara Group (Yara Spa Ferrara, Taliansko a Yara Sluiskil B.V., Sluiskil, Holandsko); 6. Zaklady Azotowe Pulawy S.A., Pulawy, Poľsko 7. Vyvážajúci výrobcovia 8. Ukrajina: 9. Joint Stock Company Concern Stirol, Gorlovka, 10. Close Joint Stock Company Severodonetsk, Severodonetsk, 11. Joint Stock Company Dnipro Azot, Dneprodzerzhinsk, 12. Open Joint Stock Company Cherkassy Azot, Cherkassy 13. Chorvátsko: 14. Petrokemija D.D., Kutina 15. Dovozcovia zo Spoločenstva 16. Dynea Austria GmbH, Krems, Rakúsko 17. Používatelia v Spoločenstve 18. Associazione Liberi Agricoltori Cremonesi, Cremona, Taliansko 19. Acefer, Asociación Comercial Española de Fertilizantes, Madrid, Španielsko B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK 1. Príslušný výrobok (18) Príslušným výrobkom je rovnaký výrobok, ako ten, ktorý bol určený v pôvodnom prešetrovaní, t.j. močovina v súčasnosti zaradená pod kódy KN 3102 10 10 a 3102 10 90 (ďalej len „príslušný výrobok“) a s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine. (19) Močovina sa vyrába hlavne z amoniaku, ktorý sa vyrába zo zemného plynu. Môže byť v tuhej alebo kvapalnej forme. Močovina v tuhom stave sa môže používať na poľnohospodárske a priemyselné účely. Močovina poľnohospodárskej kvality sa môže používať buď ako hnojivo, ktoré sa rozprašuje na pôdu, alebo ako prídavná látka do krmív. Močovina priemyselnej kvality je surovinou na určité lepidlá a plasty. Kvapalná močovina sa môže používať ako hnojivo a aj na priemyselné účely. Hoci močovina sa predáva v rôznych uvedených formách, jej chemické vlastnosti sú v zásade rovnaké a na účely tohto konania ju možno považovať za jeden výrobok. 2. Podobný výrobok (20) Ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní, toto revízne prešetrovanie potvrdilo, že výrobky vyrobené a vyvážané vyvážajúcimi výrobcami v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine, výrobky vyrobené a predávané na domácom trhu týchto krajín, ako aj výrobky vyrobené a predávané výrobcami zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a v podstate rovnaké použitia. Preto sa pokladajú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. C. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPAKOVANÉHO VÝSKYTU DUMPINGU (21) Vzhľadom na závery týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa ďalej uvádza len základná argumentácia týkajúca sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu. 1. Dumping dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania 1.1 Všeobecné zásady (22) V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či počas ORP dochádzalo k dumpingu a ak áno, či je pravdepodobné, že by uplynutie platnosti opatrení viedlo k pokračovaniu dumpingu alebo nie. (23) V prípade troch vyvážajúcich krajín so štatútom trhového hospodárstva, a to Chorvátska, Líbye a Ukrajiny, sa normálna hodnota stanovila v súlade s článkom 2 ods. 1 až 3 základného nariadenia. V prípade Bieloruska sa normálna hodnota stanovila podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia. 1.2 Chorvátsko (24) Dumpingové rozpätie pre jediného vyvážajúceho výrobcu v Chorvátsku sa stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty a váženej priemernej vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 5, 11 a 12 základného nariadenia. (25) Chorvátsko vyviezlo do Spoločenstva počas ORP viac ako 200 000 ton močoviny, čím obsadilo 2,3 % trhu Spoločenstva. Zistilo sa, že jediný známy a spolupracujúci vyvážajúci výrobca stále vyvážal do Spoločenstva za značne dumpingové ceny, pokiaľ ide o ORP. Zistené dumpingové rozpätie prevyšovalo 20 %. (26) Existovali značné pochybnosti o tom, či náklady na plyn, ktoré sú hlavným vstupom na výrobu močoviny, sa v záznamoch vyvážajúceho výrobcu odrážajú primerane. Skutočne sa zistilo, že plyn bol získavaný za osobitných podmienok, ktoré boli určené tým, že hlavným vlastníkom vyvážajúceho výrobcu aj dodávateľa plynu je chorvátsky štát a že ceny plynu boli neobvykle nízke. Vzhľadom na to, že v súvislosti s chorvátskym domácim trhom neexistovali neskreslené ceny plynu a v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia, ceny plynu museli byť stanovené „na akomkoľvek inom rozumnom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov“. Keďže väčšina plynu používaného na výrobu príslušného výrobku je ruského pôvodu, upravená cena by mohla byť založená na priemernej cene ruského plynu pri predaji na vývoz na nemecko-českej hranici (Waidhaus), bez nákladov na dopravu. Waidhaus je totiž ťažiskovým bodom pre predaj ruského plynu do EÚ. Toto by významne zvýšilo dumpingové rozpätie. Vzhľadom na skutočnosť, že k dumpingu dochádza bez tejto úpravy, a na závery týkajúce sa pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy uvedené ďalej, sa v tejto záležitosti ďalej nepokračovalo. 1.3 Bielorusko, Líbya a Ukrajina (27) Ako je vysvetlené ďalej v odôvodneniach 29, 38 a 45, množstvá vyvezené z týchto troch ďalších príslušných vyvážajúcich krajín dosiahli takú nízku úroveň, že sa usúdilo, že s tým spojené vývozné ceny nemohli byť oddelene dostatočne spoľahlivé na stanovenie zistenia týkajúceho sa pokračovania dumpingu. 2. Pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu 2.1 Bielorusko (28) Keďže Bielorusko nie je považované za krajinu s trhovým hospodárstvom, normálna hodnota bola stanovená na základe údajov získaných od výrobcu v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. V oznámení o začatí sa počítalo s USA ako s vhodnou analogickou krajinou, pretože už boli použité v pôvodnom prešetrovaní. V tejto súvislosti nepredložila žiadna zainteresovaná strana pripomienky. Výrobca z USA, ktorý už spolupracoval v pôvodnom prešetrovaní, vyplnil dotazník, ktorý sa použil na určenie normálnej hodnoty. (29) Jediný známy bieloruský výrobca vyplnil dotazník. Celkovo Bielorusko vyviezlo približne 25 000 ton močoviny, čo predstavuje 0,3 % podielu na trhu Spoločenstva. Vzhľadom na tak nízky podiel na trhu sa analýza vo vzťahu k Bielorusku sústreďuje na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu. (30) Analyzovalo sa správanie Bieloruska týkajúce sa vývozu do všetkých tretích krajín. Vývoz do všetkých regiónov sveta bol uskutočňovaný za ceny, ktoré boli trvalo nižšie ako normálna hodnota zistená na analogickom trhu, čím sa ukázalo, že ceny na iných vývozných trhoch boli dumpingové. (31) Navyše sa skúmalo, či by bieloruské vývozné ceny boli dumpingové, ak by boli na rovnakých úrovniach, ako sú súčasné cenové úrovne prevládajúce v Spoločenstve. Skutočne, v prípade komoditného výrobku ako je močovina by predaj nad úrovňou súčasných trhových cien nebol pravdepodobný. Výsledok tejto analýzy tiež viedol k významným dumpingovým rozpätiam. (32) Súčasne sa zistilo, že vývozné ceny účtované za vývoz na iné vývozné trhy boli mierne vyššie ako ceny účtované za vývoz na trh Európskeho spoločenstva. Z tohto dôvodu je otázne, či by z hľadiska cien bol trh Spoločenstva atraktívnejším trhom ako trhy iných tretích krajín. (33) Vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy sú náznaky, že v prípade neexistencie opatrení je opakovaný výskyt dumpingu pravdepodobný. 2.2 Chorvátsko (34) Ako sa uvádza v odôvodnení 25, zistilo sa, že vývoz do Spoločenstva je dumpingový. Správanie Chorvátska týkajúce sa vývozu do všetkých tretích krajín sa taktiež analyzovalo. Vývoz do všetkých regiónov sveta sa uskutočňoval za ceny, ktoré boli nižšie ako je normálna hodnota, čo poukazovalo na to, že dochádzalo k dumpingu aj pri neexistencii úpravy uvedenej predtým v texte. (35) Navyše sa skúmalo, či by chorvátske vývozné ceny boli dumpingové, ak by boli na rovnakých úrovniach, ako sú súčasné cenové úrovne prevládajúce v Spoločenstve. Skutočne, v prípade komoditného výrobku ako je močovina by predaj nad úrovňou súčasných trhových cien nebol pravdepodobný. Výsledok tejto analýzy tiež viedol k významným dumpingovým rozpätiam. (36) Súčasne sa zistilo, že vývozné ceny účtované za vývoz na iné vývozné trhy boli mierne vyššie ako ceny účtované za vývoz na trh Európskeho spoločenstva. Z tohto dôvodu je otázne, či by z hľadiska cien bol trh Spoločenstva atraktívnejším trhom ako trhy iných tretích krajín. (37) Sú preto náznaky, že v prípade neexistencie opatrení je opakovaný výskyt dumpingu pravdepodobný. 2.3 Líbya (38) Jediný známy vyvážajúci výrobca vyplnil dotazník neúplne. Keďže nepredložil niektoré chýbajúce informácie, tam, kde to bolo náležité, sa musel použiť článok 18 základného nariadenia. Na základe dostupných informácií sa ukázalo, že celkovo Líbya vyviezla do Spoločenstva počas ORP približne 70 000 ton močoviny, čo predstavuje 0,8 % podielu na trhu Spoločenstva. Vzhľadom na tak nízky podiel na trhu sa analýza vo vzťahu k Líbyi sústreďuje na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu. Analýza týkajúca sa dumpingu a pravdepodobnosti opakovaného výskytu dumpingu sa uskutočnila na základe dostupných informácií. (39) Pri neexistencii reprezentatívneho domáceho predaja na líbyjský trh sa normálna hodnota stanovila na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisk. V tomto prípade sa za primeranú pokladala 8 % zisková marža. (40) Analýzou dotazníka predloženého spolupracujúcou spoločnosťou v Líbyi sa ukázalo, že jej kľúčovou aktivitou bol vývoz na iné tretie trhy. V ORP bolo na tretie trhy vyvezených 570 000 ton, t. j. viac ako osemnásobok celkového vývozu uskutočneného na trh Spoločenstva. Porovnanie vývozných cien účtovaných za tento vývoz s normálnou hodnotou stanovenou, ako sa opisuje predtým v texte, ukázalo významnú úroveň dumpingu. (41) Existovali značné pochybnosti o tom, či sa náklady na plyn, ktoré sú hlavným vstupom na výrobu močoviny, v záznamoch vyvážajúceho výrobcu odrážajú primerane. Na základe dostupných informácií sa zastáva názor, že plyn bol získavaný za osobitných podmienok, ktoré boli určené tým, že hlavným vlastníkom vyvážajúceho výrobcu aj dodávateľa plynu je líbyjský štát a že ceny plynu boli neobvykle nízke. Úprava by významne zvýšila dumpingové rozpätie. Vzhľadom na skutočnosť, že k dumpingu dochádza bez tejto úpravy, a na závery týkajúce sa pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy uvedené ďalej, sa nepovažovalo za potrebné uplatniť takúto úpravu, hoci bola odôvodnená. (42) Navyše sa skúmalo, či by líbyjské vývozné ceny boli dumpingové, ak by boli na rovnakých úrovniach, ako sú súčasné cenové úrovne prevládajúce v Spoločenstve. Skutočne, v prípade komoditného výrobku ako je močovina by predaj nad úrovňou súčasných trhových cien nebol pravdepodobný. Výsledok tejto analýzy tiež viedol k významným dumpingovým rozpätiam. (43) Súčasne sa zistilo, že vývozné ceny účtované za vývoz na iné vývozné trhy boli mierne vyššie ako ceny účtované za vývoz na trh Európskeho spoločenstva. Z tohto dôvodu je otázne, či by z hľadiska cien bol trh Spoločenstva atraktívnejším trhom ako trhy iných tretích krajín. (44) Vzhľadom na uvedené sú náznaky, že v prípade neexistencie opatrení je opakovaný výskyt dumpingu pravdepodobný. 2.4 Ukrajina (45) Pri prešetrovaní spolupracovali štyria výrobcovia. Len dvaja z nich uskutočňovali počas ORP vývozný predaj do Spoločenstva. Celkovo Ukrajina vyviezla len približne 20 000 ton močoviny, čo predstavuje 0,2 % podielu na trhu Spoločenstva. Vzhľadom na tak nízky podiel na trhu sa analýza vo vzťahu k Ukrajine sústreďuje na pravdepodobnosť opakovaného výskytu dumpingu. (46) Pokiaľ ide o náklady na plyn, zistilo sa, že Ukrajina dováža väčšinu plynu spotrebúvaného vo výrobe močoviny z Ruska. V tejto súvislosti všetky dostupné údaje naznačujú, že Ukrajina dováža zemný plyn z Ruska za ceny, ktoré sú podstatne nižšie ako trhové ceny zaplatené za zemný plyn na neregulovaných trhoch. Prešetrovaním sa zistilo, že cena za zemný plyn z Ruska pri vývoze do Európskeho spoločenstva bola približne dvakrát taká vysoká ako domáca cena za plyn na Ukrajine. Preto, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 5 základného nariadenia, náklady na plyn, ktoré znášal žiadateľ, sa upravili na základe informácií získaných z iných reprezentatívnych trhov. Upravená cena sa zakladala na priemernej cene ruského plynu pri jeho predaji na vývoz na nemecko-českých hraniciach („Waidhaus“) bez nákladov na dopravu. Waidhaus ako ťažiskový bod pre predaj ruského plynu do Európskej únie, ktorá je nielen najväčším trhom pre ruský plyn, ale aj má ceny primerane odzrkadľujúce náklady, možno v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia považovať za reprezentatívny trh. (47) V dôsledku úpravy boli domáce ceny v prípade troch zapojených spoločností nižšie než náklady, a preto sa ako normálna hodnota použili výrobné náklady spolu s primeraným ziskovým rozpätím. V prípade štvrtej spoločnosti sa na tento účel použili náležite upravené domáce ceny. (48) Potom sa analyzovalo správanie ukrajinských vyvážajúcich výrobcov, pokiaľ ide o vývoz do všetkých tretích krajín. Vývoz do všetkých regiónov sveta sa uskutočňoval za ceny, ktoré boli nepretržite a podstatne pod takto stanovenou normálnou hodnotou. (49) Navyše sa skúmalo, či by ukrajinské vývozné ceny boli dumpingové, ak by boli na rovnakých úrovniach, ako sú súčasné cenové úrovne prevládajúce v Spoločenstve. Skutočne, v prípade komoditného výrobku ako je močovina by predaj nad úrovňou súčasných trhových cien nebol pravdepodobný. Výsledok tejto analýzy tiež viedol k významným dumpingovým rozpätiam. Súčasne sa zistilo, že vývozné ceny účtované za vývoz na iné vývozné trhy boli na porovnateľnej úrovni ako ceny účtované za vývoz na trh Európskeho spoločenstva. Z tohto dôvodu je otázne, či by z hľadiska cien bol trh Spoločenstva atraktívnejším trhom ako trhy iných tretích krajín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy sú náznaky, že v prípade neexistencie opatrení je opakovaný výskyt dumpingu pravdepodobný. 3. Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení 3.1 Bielorusko (50) Podľa informácií v dokumentácii malo Bielorusko počas ORP voľnú kapacitu najviac cca. 150 000 ton. Okrem toho vývoz do iných tretích krajín predstavoval cca. 225 000 ton. (51) Nie je vylúčené, že po zrušení opatrení bude časť voľnej kapacity smerovať do Spoločenstva. Jediný bieloruský vývozca má dobre rozvinuté distribučné kanály v Spoločenstve a vo všeobecnosti je veľkosť trhu Spoločenstva atraktívna, najmä pre geograficky blízke krajiny. (52) Nie je však vylúčené, že niektoré z týchto množstiev budú vyvážané aj do iných tretích krajín, pretože pravdepodobné cenové hladiny na týchto územiach vedú k cenám zo závodu, ktoré sú podobné (alebo dokonca vyššie) ako tie, ktoré by bolo možné získať pri vývoze do Spoločenstva. Navyše vzhľadom na súčasné trendy smerujúce k zvýšeniu poľnohospodárskej výroby nie je vylúčené, že sa spotreba močoviny zvýši v ďalších regiónoch sveta. Po dôkladnej úvahe možno uviesť, že sa neočakáva, že v prípade uplynutia platnosti opatrení vývoz dosiahne množstvo úplne pokrývajúce voľnú kapacitu, ale pravdepodobne prevýši úrovne de minimis . (53) Pokiaľ ide o potenciálne presmerovanie vývozu z tretích krajín do Spoločenstva, uplatňujú sa podobné argumenty. Je preto nepravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení boli v dohľadnom čase vyvážané na trh Spoločenstva významné dodatočné množstvá. 3.2 Chorvátsko (54) Podľa informácií v dokumentácii malo Chorvátsko počas ORP voľnú kapacitu najviac cca. 120 000 ton. Okrem toho vývoz do iných tretích krajín predstavoval cca. 60 000 ton. Nie je vylúčené, že po zrušení opatrení bude časť voľnej kapacity smerovať do Spoločenstva. Jediný chorvátsky vývozca má dobre rozvinuté distribučné kanály v Spoločenstve a vo všeobecnosti je veľkosť trhu Spoločenstva atraktívna, najmä pre geograficky blízke krajiny. (55) Antidumpingové opatrenia však nebránili Chorvátsku vyvážať do Spoločenstva významné množstvá. Neexistujú náznaky, že by predstavovali akúkoľvek prekážku pre vývoz ďalších množstiev do Spoločenstva. Keďže to tak doteraz nebolo, nie je pravdepodobné, že by sa významný dodatočný dovoz do Spoločenstva uskutočnil prostredníctvom aktivácie takýchto kapacít. Okrem toho nie je vylúčené, že niektoré z týchto množstiev by mohli byť vyvážané aj do iných tretích krajín, pretože pravdepodobné cenové hladiny na týchto územiach vedú k cenám zo závodu, ktoré sú podobné (alebo mierne vyššie) ako tie, ktoré by bolo možné získať pri vývoze do Spoločenstva. (56) Navyše vzhľadom na súčasné trendy smerujúce k zvýšeniu poľnohospodárskej výroby nie je vylúčené, že sa spotreba močoviny zvýši v ďalších regiónoch sveta. Po dôkladnej úvahe možno uviesť, že sa neočakáva, že významná časť chorvátskej voľnej kapacity bude použitá na dodatočný vývoz do Spoločenstva, ale vzhľadom na súčasné vývozné úrovne sa očakáva, že objemy vývozu do Spoločenstva ostanú nad úrovňami de minimis . (57) Pokiaľ ide o potenciálne presmerovanie vývozu z tretích krajín do Spoločenstva, uplatňujú sa podobné argumenty. Je preto nepravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení boli v dohľadnom čase vyvážané na trh Spoločenstva významné dodatočné množstvá. 3.3 Líbya (58) Podľa dostupných informácií mala Líbya počas ORP voľnú kapacitu najviac cca. 140 000 ton. Okrem toho vývoz do iných tretích krajín predstavoval cca. 570 000 ton. Nie je vylúčené, že po zrušení opatrení bude časť voľnej kapacity smerovať do Spoločenstva. Jediný líbyjský vývozca má dobre rozvinuté distribučné kanály v Spoločenstve a vo všeobecnosti je veľkosť trhu Spoločenstva atraktívna, najmä pre geograficky blízke krajiny. (59) Nie je však vylúčené, že niektoré z týchto množstiev sú vyvážané aj do iných tretích krajín, pretože pravdepodobné cenové hladiny na týchto územiach vedú k cenám zo závodu, ktoré sú podobné (alebo dokonca vyššie) ako tie, ktoré by bolo možné získať pri vývoze do Spoločenstva. Navyše vzhľadom na súčasné trendy smerujúce k zvýšeniu poľnohospodárskej výroby nie je vylúčené, že sa spotreba močoviny zvýši v ďalších regiónoch sveta. Po dôkladnej úvahe možno uviesť, že sa neočakáva, že v prípade uplynutia platnosti opatrení vývoz dosiahne množstvo úplne pokrývajúce voľnú kapacitu, ale pravdepodobne prevýši úrovne de minimis . (60) Pokiaľ ide o potenciálne presmerovanie vývozu z tretích krajín do Spoločenstva, uplatňujú sa podobné argumenty. Je preto nepravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení boli v dohľadnom čase vyvážané na trh Spoločenstva významné dodatočné množstvá. 3.4 Ukrajina (61) Podľa informácií v dokumentácii mala Ukrajina počas ORP voľnú kapacitu najviac cca. 375 000 ton. Okrem toho vývoz do iných tretích krajín predstavoval cca. 3 500 000 ton. Nie je vylúčené, že po zrušení opatrení bude časť voľnej kapacity smerovať do Spoločenstva. Ukrajinskí vývozcovia majú dobre rozvinuté distribučné kanály v Spoločenstve a vo všeobecnosti je veľkosť trhu Spoločenstva atraktívna, najmä pre geograficky blízke krajiny. Nie je však vylúčené, že niektoré z týchto množstiev sú vyvážané aj do iných tretích krajín, pretože pravdepodobné cenové hladiny na týchto územiach vedú k cenám zo závodu, ktoré sú podobné ako tie, ktoré by bolo možné získať pri vývoze do Spoločenstva. Navyše vzhľadom na súčasné trendy smerujúce k zvýšeniu poľnohospodárskej výroby nie je vylúčené, že sa spotreba močoviny zvýši v ďalších regiónoch sveta. Po dôkladnej úvahe možno uviesť, že sa neočakáva, že v prípade uplynutia platnosti opatrení vývoz dosiahne množstvo úplne pokrývajúce voľnú kapacitu, ale pravdepodobne prevýši úrovne de minimis . (62) Pokiaľ ide o potenciálne presmerovanie vývozu z tretích krajín do Spoločenstva, žiadatelia tvrdili, že odhadovaná zvýšená kapacita v iných regiónoch (najmä na Blízkom východe) by nahradila ukrajinský vývoz najmä v Ázii, ale tiež v Afrike a Latinskej Amerike až do výšky 3 000 000 ton, ktoré by potom boli presmerované do Spoločenstva. Avšak na základe informácií v dokumentácii nie je možné usúdiť, že k takémuto premiestneniu dôjde okrem iného preto, že zväčšujúca sa globálna spotreba by mohla dobre absorbovať tieto dodatočné množstvá v prípade, že by mali vstúpiť na trh. Okrem toho nie je vylúčené, že nárast kapacity by sa uskutočnil počas dlhšieho časového obdobia, ako tvrdí žiadateľ. Stručne povedané, nie je možné potvrdiť, že je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by boli v dohľadnej budúcnosti na trh Spoločenstva presmerované významné dodatočné množstvá. 4. Záver o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu (63) Na základe uvedenej analýzy sa usúdilo, že je nepravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by v prípade Chorvátska dumping významných množstiev močoviny pokračoval alebo sa v prípade ostatných troch príslušných krajín opakovane vyskytol. D. VYMEDZENIE VÝROBNÉHO ODVETVIA SPOLOČENSTVA 1. Vymedzenie výroby v Spoločenstve (64) Podobný výrobok vyrába v rámci Spoločenstva 16 výrobcov, ktorých výroba sa považuje za celkovú výrobu v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Osem z nich sa stalo výrobcami zo Spoločenstva po rozšírení Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v máji 2004. (65) Zo 16 výrobcov zo Spoločenstva dvanásť súhlasilo so spoluprácou pri prešetrovaní, zatiaľ čo traja zaslali požadované informácie na účely výberu vzorky, ale neponúkli ďalšiu spoluprácu. Žiadny výrobca zo Spoločenstva nebol proti žiadosti o preskúmanie. (66) Na základe uvedeného týchto dvanásť výrobcov súhlasilo so spoluprácou: - Achema AB (Litva), - Adubos de Portugal (Portugalsko), - AMI Agrolinz Melamine International GmbH (Rakúsko), - Duslo AS (Slovenská republika), - Fertiberia S.A.(Španielsko), - AS Nitrofert (Estónsko), - Nitrogénmüvek Zrt (Maďarsko), - SKW Stickstoffwerke Piesteritz (Nemecko), - Yara Group (fúzia Yara France SA (Francúzsko), Yara Italia Spa (Taliansko), Yara Brunsbuttel GmbH (Nemecko) a Yara Sluiskil BV (Holandsko) - Zaklady Azotowe Pulawy (Poľsko), - ZAK SA (Poľsko), - BASF GmbH (Nemecko). (67) Keďže týchto dvanásť výrobcov zo Spoločenstva predstavovalo počas ORP približne 80 % celkovej výroby v Spoločenstve, usudzuje sa, že pokiaľ ide o podobný výrobok, predstavujú podstatnú časť celkovej výroby v Spoločenstve. Pokladajú sa preto za výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej budú označovaní ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“. Štyria nespolupracujúci výrobcovia zo Spoločenstva budú ďalej označovaní ako „iní výrobcovia zo Spoločenstva“. (68) Ako už bolo uvedené, vybrala sa vzorka, ktorú tvoria štyri spoločnosti. Všetci výrobcovia zo Spoločenstva zaradení do vzorky spolupracovali a zaslali vyplnené dotazníky v stanovených lehotách. Okrem toho zostávajúci ôsmi spolupracujúci výrobcovia náležitým spôsobom poskytli určité všeobecné údaje na analýzu ujmy. E. SITUÁCIA NA TRHU SPOLOČENSTVA 1. Spotreba na trhu Spoločenstva (69) Zrejmá spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemov predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, objemov predaja ostatných výrobcov zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva a údajov Eurostatu o celom dovoze do EÚ. Vzhľadom na rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bola spotreba v záujme zrozumiteľnosti a jednotnosti analýzy stanovená na základe trhu EÚ-25 počas celého posudzovaného obdobia. Keďže toto prešetrovanie sa začalo pred ďalším rozširovaním Európskej únie o Bulharsko a Rumunsko, analýza sa obmedzuje na situáciu v EÚ-25. (70) Medzi rokmi 2002 a 2003 sa spotreba Spoločenstva zvýšila o 3 % a do ORP zostala stabilná. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Celková spotreba ES v tonách | 8 650 000 | 8 945 000 | 8 955 000 | 8 875 000 | 8 950 000 | Index (2002=100) | 100 | 103 | 104 | 103 | 103 | 2. Dovoz z príslušných krajín 2.1. Objem, podiel na trhu a ceny dovozu (71) Pokiaľ ide o Bielorusko, Chorvátsko, Líbyu a Ukrajinu, objemy dovozu, podiely na trhu a priemerné ceny sa vyvíjali tak, ako je stanovené ďalej. Údaje sa zakladajú na štatistikách Eurostatu. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Bielorusko − Objem dovozu (v tonách) | 134 931 | 167 981 | 62 546 | 62 044 | 25 193 | Podiel na trhu | 1,6 % | 1,9 % | 0,7 % | 0,7 % | 0,3 % | Ceny dovozu (EUR/tona) | 107,5 | 126,6 | 148,5 | 165,7 | 190,5 | Index (2002=100) | 100 | 118 | 138 | 154 | 177 | Ukrajina − Objem dovozu (v tonách) | 44 945 44.945 | 36 304 | 77 270 | 84 338 | 52 553 | Podiel na trhu | 0,5 % | 0,4 % | 0,8 % | 0,9 % | 0,5 % | Ceny dovozu (EUR/tona) | 117,4 | 134,5 | 139,6 | 192,7 | 194,0 | Index (2002=100) | 100 | 115 | 119 | 164 | 165 | Chorvátsko − Objem dovozu (v tonách) | 126 400 | 179 325 | 205 921 | 187 765 | 208 050 | Podiel na trhu | 1,5 % | 2,0 % | 2,3 % | 2,1 % | 2,3 % | Ceny dovozu (EUR/tona) | 125,1 | 135,0 | 145,0 | 171,7 | 185,0 | Index (2002=100) | 100 | 108 | 116 | 137 | 148 | Líbya − Objem dovozu (v tonách) | 142 644 | 227 793 | 153 390 | 124 515 | 73 361 | Podiel na trhu | 1,6 % | 2,5 % | 1,7 % | 1,4 % | 0,8 % | Ceny dovozu (EUR/tona) | 114,1 | 134,9 | 147,2 | 193,8 | 201,6 | Index (2002=100) | 100 | 118 | 129 | 170 | 177 | (72) Pokiaľ ide o Bielorusko , objem dovozu sa mierne zvýšil medzi rokmi 2002 a 2003, potom sa v posudzovanom období neustále znižoval (-81 % za celé obdobie). Podobne sa medzi rokmi 2002 a 2003 jeho podiel na trhu mierne znížil a potom nepretržite klesal, pričom v ORP klesol na 0,3 %. Objemy boli od roku 2004 de minimis. Ceny sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali pozitívne zo 107 na 190 EUR/tona. (73) Čo sa týka Ukrajiny , úrovne dovozu zostávali neustále pod hranicou de minimis, zatiaľ čo dovozné ceny sa medzi rokom 2002 a ORP zvýšili o 65 %. (74) Chorvátsky dovoz bol počas celého obdobia pomerne stabilný, na úrovni približne 2 % podielu trhu Spoločenstva, zatiaľ čo dovozné ceny sa zvýšili o 48 %. (75) Dovoz z Líbye sa v roku 2003 zvýšil, ale potom neustále klesal až do konca ORP. Počas celého obdobia sa znížil o 49 % a jeho podiel na trhu sa z 1,6 % v roku 2002 zmenil na 0,8 % v ORP. Tak ako v prípade ostatných príslušných krajín sa líbyjské dovozné ceny zvýšili, a to o 77 % medzi rokom 2002 a ORP. (76) Vývoj cien štyroch krajín je úmerne vyšší alebo porovnateľný so zvýšením predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva. (77) Na účely výpočtu úrovne cenového podhodnotenia počas ORP, pokiaľ ide o Chorvátsko, sa porovnali ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva pre neprepojených zákazníkov s dovoznými cenami CIF na hranici Spoločenstva jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu z Chorvátska, náležite upravené, aby sa zohľadnila cena franko prístav. Na základe porovnania sa ukázalo, že dovoz podhodnocuje ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o 4,7 %. Tieto ceny však boli podobné nepoškodzujúcej cene stanovenej pre výrobné odvetvie Spoločenstva. (78) Vzhľadom na skutočnosť, že podiely na trhu troch zo štyroch príslušných krajín boli, či už jednotlivo alebo spolu, pod úrovňou de minimis , usúdilo sa, že ich vývoz do Spoločenstva nespôsobuje ujmu a že preto rozpätia podhodnotenia neboli ako časť analýzy týkajúcej sa pokračovania ujmy relevantné. 3. Dovoz z iných krajín (79) V nasledujúcej tabuľke sa uvádza objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia. Nasledujúce trendy, pokiaľ ide o množstvo a ceny, sa tiež zakladajú na údajoch Eurostatu. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Objem dovozu z Ruska (v tonách) | 1 360 025 | 1 429 543 | 1 783 742 | 1 404 863 | 1 488 367 | Podiel na trhu | 15,7 % | 16,0 % | 19,9 % | 15,8 % | 16,6 % | Ceny dovozu z Ruska (EUR/tona) | 119 | 133 | 154 | 180 | 196 | Objem dovozu z Egypta (v tonách) | 579 830 | 629 801 | 422 892 | 385 855 | 624 718 | Podiel na trhu | 6,7 % | 7,0 % | 4,7 % | 4,3 % | 7,0 % | Ceny dovozu z Egypta (EUR/tona) | 149 | 163 | 178 | 220 | 222 | Objem dovozu z Rumunska (v tonách) | 260 298 | 398 606 | 235 417 | 309 195 | 248 377 | Podiel na trhu | 3,0 % | 4,5 % | 2,6 % | 3,5 % | 2,8 % | Ceny dovozu z Rumunska (EUR/tona) | 123 | 142 | 175 | 197 | 210 | Objem dovozu zo všetkých ostatných krajín (v tonách) | 373 732 | 291 620 | 254 311 | 336 110 | 326 579 | Podiel na trhu | 4,3 % | 3,3 % | 2,8 % | 3,8 % | 3,6 % | Ceny dovozu zo všetkých ostatných krajín (EUR/tona) | 141 | 170 | 194 | 221 | 224 | Podiel všetkých tretích krajín na trhu | 29,7 % | 30,8 % | 30,0 % | 27,4 % | 30,0 % | (80) Malo by sa poznamenať, že celkový dovoz z tretích krajín sa počas celého obdobia zvýšil o 4,4 %. Tento výsledok je následkom zvýšenia dovozu z Ruska (+9,4 %), ktorý je nesporne najdôležitejším vývozcom. Tiež je potrebné poznamenať, že počas celého obdobia dovoz z Ruska podliehal opatreniam vo forme minimálnej dovoznej ceny, ktoré boli zrušené nariadením Rady (ES) č. 907/2007[8] (pozri uvedené odôvodnenie 6). Medzi rokom 2002 a ORP sa dovoz z Egypta zvýšil o 7,7 %, zatiaľ čo dovoz z iných tretích krajín sa znížil v rovnakom rozsahu, pričom Rumunsko predstavuje viac ako 40 % tohto dovozu. Pokiaľ ide o vývozné ceny, všetky uvedené krajiny vyvážali do Spoločenstva za ceny, ktoré nepodhodnocujú ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas ORP a/alebo sú vyššie ako nepoškodzujúca cena výrobného odvetvia Spoločenstva. 4. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva (81) Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva. 4.1. Úvodné poznámky (82) Zistilo sa, že väčšina spolupracujúcich výrobcov z výrobného odvetvia Spoločenstva používala podobný výrobok na ďalšie spracovanie na zmiešané alebo umelé hnojivá, ktoré sú ďalej spracované na dusíkaté hnojivá obsahujúce okrem dusíka iné látky ako sú vo vode rozpustný fosfor alebo/a vo vode rozpustný draslík. (83) Zistilo sa, že takéto vnútorné transfery výroby močoviny nevstupujú na otvorený trh a nesúťažia s dovozom príslušného výrobku. Prešetrovaním sa zistilo, že táto vlastná spotreba predstavuje stabilný podiel približne 20 % celkovej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva. Usudzuje sa preto, že toto nemôže podstatne ovplyvniť situáciu týkajúcu sa ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva. (84) Keď sa využíva výber vzorky, v súlade so zavedenou praxou sa určité ukazovatele ujmy (výroba, výrobná kapacita, zásoby, predaj, podiel na trhu, rast a zamestnanosť) analyzujú za výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok (v ďalej uvedených tabuľkách „VOS“), zatiaľ čo ukazovatele ujmy, ktoré sa týkajú výsledkov jednotlivých spoločností, t. j. ceny, výrobné náklady, ziskovosť, mzdy, investície, návratnosť investícií, peňažné toky, schopnosť zvýšiť kapitál, sa skúmajú na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobcov zo Spoločenstva zaradených do vzorky (v ďalej uvedených tabuľkách „VV“). 4.2. Údaje vzťahujúce sa na výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok a) Výroba (85) Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva vrátane objemov určených na vlastnú spotrebu zostala medzi rokom 2002 a ORP prakticky stabilná, po zvýšení o 5 % v roku 2003 sa znížila o rovnaké percento v roku 2004. V roku 2005 a počas ORP bol zaregistrovaný malý nárast: o 2 % v roku 2005 a o 1 percentuálny bod počas ORP, čím sa dosiahla úroveň 4,45 miliónov ton. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Výroba VOS (v tonách) | 4 300 000 | 4 500 000 | 4 300 000 | 4 400 000 | 4 450 000 | Index (2002 = 100) | 100 | 105 | 100 | 102 | 103 | Výroba VOS použitá na transfery určené na vlastnú spotrebu | 800 000 | 800 000 | 800 000 | 900 000 | 900 000 | Ako % z celkovej výroby | 19,3 % | 18,5 % | 19,5 % | 20,6 % | 20,2 % | Zdroj: Navrhovatelia, vyplnené dotazníky na výber vzorky a overené vyplnené dotazníky b) Kapacita a miery využitia kapacity (86) Výrobná kapacita sa medzi rokom 2002 a ORP mierne zvýšila (5 %). S ohľadom na stabilný objem výroby sa výsledné využitie kapacity mierne znížilo, a to z úrovne 84 % v roku 2002 na úroveň 81 % v ORP. Avšak využitie kapacity, pokiaľ ide o tento druh výroby a priemyslu, môže ovplyvniť výroba iných výrobkov, ktoré sa môžu vyrábať využitím rovnakých výrobných zariadení, a preto je menej významným ukazovateľom ujmy. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Výrobná kapacita VOS (v tonách) | 5 100 000 | 5 200 000 | 5 200 000 | 5 400 000 | 5 360 000 | Index (2002=100) | 100 | 101 | 101 | 106 | 105 | Využitie kapacít VOS | 84 % | 88 % | 84 % | 81 % | 81 % | Index (2002=100) | 100 | 104 | 100 | 96 | 96 | c) Zásoby (87) Úroveň konečných zásob výrobného odvetvia Spoločenstva bola medzi rokmi 2002 a 2004 pomerne stabilná a prudko sa zvýšila (o 24 percentuálnych bodov v roku 2005 a o ďalších 13 percentuálnych bodov na konci ORP). Keďže sa však močovina určená na vlastné použitie skladuje s výrobkom predávaným na voľnom trhu, úroveň zásob sa považuje za menej významný ukazovateľ ujmy. Tiež by sa malo poznamenať, že koniec ORP sa zhoduje so začiatkom sezónneho predaja. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Konečné zásoby VOS (v tonách) | 250 000 | 240 000 | 260 000 | 320 000 | 350 000 | Index (2002 = 100) | 100 | 94 | 103 | 127 | 140 | d) Objem predaja (88) Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva mierne klesol, t. j. o 3 % medzi rokom 2002 a ORP. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Objem predaja VOS v ES (v tonách) | 3 150 000 | 3 240 000 | 3 050 000 | 3 000 000 | 3 070 000 | Index (2002 = 100) | 100 | 103 | 97 | 95 | 97 | e) Podiel na trhu (89) Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu tiež medzi rokom 2002 a ORP mierne klesol, a to z 36,5 % na 34,3 %. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu | 36,5 % | 36,3 % | 34,1 % | 33,8 % | 34,3 % | Index (2002 = 100) | 100 | 99 | 93 | 93 | 94 | f) Rast (90) Výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo počas posudzovaného obdobia na stabilnom trhu malú časť svojho podielu na trhu. Podiel na trhu, ktorý výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo, nebol prevzatý dovozom štyroch príslušných krajín, ktoré medzi rokom 2002 a ORP zaznamenali zníženie svojho podielu na trhu z 5,8 % na 4,4 %. g) Zamestnanosť (91) Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Spoločenstva sa medzi rokom 2002 a ORP znížila o 6 %, zatiaľ čo výroba sa mierne zvýšila, v čom sa odráža snaha výrobného odvetvia Spoločenstva stále zvyšovať svoju produktivitu a konkurencieschopnosť. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Zamestnanosť VOS v súvislosti s príslušným výrobkom | 1 235 | 1 230 | 1 155 | 1 160 | 1 165 | Index (2002 = 100) | 100 | 100 | 94 | 94 | 94 | h) Produktivita (92) Produkcia za rok na osobu zamestnanú vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa medzi rokmi 2002 a 2003 zvýšila o 6 % a do ORP zostala nemennou, čím sa preukázal kombinovaný pozitívny vplyv zníženej zamestnanosti a zvýšenia výroby výrobného odvetvia Spoločenstva. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Produktivita VOS (v tonách na zamestnanca) | 3 500 | 3 700 | 3 745 | 3 765 | 3 735 | Index (2002 = 100) | 100 | 106 | 107 | 108 | 107 | i) Rozsah dumpingového rozpätia (93) Pokiaľ ide o vplyv rozsahu skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Spoločenstva počas ORP, keďže (i) objem dovozu z Bieloruska, Ukrajiny a Líbye bol pod úrovňou de minimis ; (ii) dovoz z Chorvátska bol stabilný a uskutočňovaný za ceny zvyšujúce sa rovnakým tempom ako predajné ceny EÚ a (iii) celková finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva bola veľmi pozitívna, sa tento vplyv nepovažuje za podstatný a tento ukazovateľ nie je významný. j) Zotavenie z účinkov dumpingu v minulosti (94) Ukazovatele preskúmané predtým v texte, ako aj ukazovatele preskúmané ďalej jasne ukazujú výrazné zlepšenie hospodárskej a finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. 4.3. Údaje vzťahujúce sa na výrobcov zo Spoločenstva zaradených do vzorky a) Predajné ceny a faktory ovplyvňujúce domáce ceny (95) Priemerné čisté predajné ceny výrobcov z výrobného odvetvia Spoločenstva zaradených do vzorky sa od roku 2004 do ORP podstatne zvýšili, v čom sa odráža stály a nepretržitý nárast nákladov na suroviny a prevládajúce priaznivé podmienky na medzinárodnom trhu s močovinou počas rovnakého obdobia. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Jednotková cena VV na trhu ES (EUR/tona) | 138 | 149 | 164 | 189 | 207 | Index (2002 = 100) | 100 | 108 | 120 | 138 | 151 | b) Mzdy (96) Z ďalej uvedenej tabuľky je zrejmé, že priemerná mzda na zamestnanca sa medzi rokom 2002 a ORP zvýšila o 13 %. Vzhľadom na mieru inflácie a celkovú zníženú zamestnanosť, toto zvýšenie miezd sa pokladá za mierne. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Ročné náklady práce na zamestnanca VV (v tis. EUR) | 44,2 | 47,2 | 47,1 | 48,6 | 49,9 | Index (2002 = 100) | 100 | 107 | 107 | 110 | 113 | c) Investície (97) Ročné investície do podobného výrobku, ktoré uskutočnili štyria výrobcovia zaradení do vzorky, sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali pozitívne, t. j. zvýšili sa o 74 %, hoci došlo k určitým výkyvom. Tieto investície sa vzťahovali najmä na modernizáciu strojov a na požiadavky týkajúce sa životného prostredia. Toto potvrdzuje snahu výrobného odvetvia Spoločenstva o neustále zlepšovanie svojej produktivity a konkurencieschopnosti. Výsledky sú zjavné vo vývoji produktivity, ktorá sa počas rovnakého obdobia značne zvýšila (pozri uvedené odôvodnenie 92). 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Čisté investície VV (v tis. EUR) | 20 493 | 11 095 | 31 559 | 40 001 | 35 565 | Index (2002 = 100) | 100 | 54 | 154 | 195 | 174 | d) Ziskovosť a návratnosť investícií (98) Ziskovosť výrobcov zaradených do vzorky ukazuje uspokojivé zlepšenie medzi rokmi 2002 a 2005, kedy dosiahla viac ako 19 % hodnoty predaja. Stály nárast ceny plynu na začiatku roku 2006 prináša opäť výsledok 10,7 % z obdobia počas ORP. V tejto súvislosti sa pripomína, že v pôvodnom prešetrovaní sa stanovilo ziskové rozpätie vo výške 8 %, ktoré možno dosiahnuť, ak by nedochádzalo k poškodzujúcemu dumpingu. Návratnosť investícií (ďalej len „NI“), vyjadrená ako zisk v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií, sa počas celého posudzovaného obdobia všeobecne vyvíjala v súlade s uvedeným trendom ziskovosti. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Ziskovosť predaja VV neprepojeným zákazníkom v ES (v % čistého predaja) | 4,6 % | 11,1 % | 18,4 % | 19,3 % | 10,7 % | Index (2002 = 100) | 100 | 241 | 400 | 419 | 233 | NI VV (zisk v % čistej účtovnej hodnoty investícií) | 10,7 % | 31,0 % | 48,8 % | 51,1 % | 29,4 % | Index (2002 = 100) | 100 | 290 | 456 | 477 | 275 | e) Peňažný tok a schopnosť zvýšiť kapitál (99) Peňažný tok sa medzi rokmi 2002 a 2005 značne zvýšil a počas ORP sa plynulo znížil. Tento vývoj je v súlade s vývojom celkovej ziskovosti počas posudzovaného obdobia. 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | ORP | Peňažný tok VV (v tis. EUR) | 38 534 | 60 289 | 92 671 | 111 722 | 58 912 | Index (2002 = 100) | 100 | 156 | 240 | 290 | 153 | (100) Prešetrovaním sa nezistilo, že by výrobcovia zo Spoločenstva zaradení do vzorky mali nejaké problémy so zvyšovaním kapitálu. 5. Záver (101) Medzi rokom 2002 a ORP sa mierne znížil podiel výrobného odvetvia Spoločenstva, spolu s objemom predaja na trhu Spoločenstva. Celková situácia výrobného odvetvia Spoločenstva sa však v posudzovanom období zlepšila. (102) Takmer všetky iné ukazovatele ujmy, s výnimkou zvýšenia objemu zásob, sa vyvíjali pozitívne: objem výroby a jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa zvýšili a ziskovosť bola po roku 2002 výrazne nad úrovňou zisku stanoveného v pôvodnom prešetrovaní ako cieľový zisk. (103) Návratnosť investícií a peňažný tok sa tiež vyvíjali pozitívne. Mzdy sa vyvíjali mierne a výrobné odvetvie Spoločenstva pokračovalo v investovaní. Výrazne sa zvýšila aj produktivita, čo odráža pozitívny vývoj výroby a snahy výrobného odvetvia Spoločenstva o jej zlepšenie prostredníctvom investícií. (104) Žiadateľ tvrdil, že dlhodobé požiadavky na ziskovosť merané ako návratnosť predaja by v prípade odvetvia močoviny mali byť na úrovni 25 % po zdanení. To by znamenalo približný zisk z obratu vo výške 36 % pred zdanením. Žiadateľ tvrdil, že je to odôvodnené nákladmi na založenie nového podniku na výrobu amoniaku/močoviny, ktorý by si vyžadoval návratnosť investícií vo výške 11 % (čo údajne zodpovedá 36 % zisku z obratu pred zdanením). V tejto súvislosti sa poznamenáva, že žiadateľ v rámci tohto konania nikdy neuvádzal taký vysoký cieľový zisk a že v pôvodnom prešetrovaní bolo stanovené ziskové rozpätie vo výške 8 %, ktoré možno dosiahnuť, ak by nedochádzalo k poškodzujúcemu dumpingu. Okrem toho Súd prvého stupňa v rozsudku vo veci T-210/95 potvrdil, že „… ziskové rozpätie, ktoré má Rada použiť pri výpočte cieľovej ceny, ktorá odstráni danú ujmu, musí byť obmedzené na ziskové rozpätie, s ktorým by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo odôvodnene rátať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže bez existencie dumpingového dovozu.“[9] V rovnakej veci sa potvrdilo, že „… argument, že ziskové rozpätie, ktoré majú inštitúcie Spoločenstva uplatniť, musí byť rozpätím potrebným na zabezpečenie prežitia výrobného odvetvia Spoločenstva a/alebo primeranej návratnosti kapitálu, sa v žiadnom prípade nezakladá na základnom nariadení.“ (105) Žiadateľ ďalej tvrdil, že v prípade odvetvia hnojív nie je návratnosť predaja vhodným ukazovateľom ujmy, pokiaľ ide o zisk a že na takéto posúdenie sú kvalitatívne primeranejšie návratnosť kapitálu použitého vo výrobe a/alebo návratnosť investícií. Navyše sa tvrdilo, že na základe ostatne uvedených ukazovateľov bola výrobnému odvetviu Spoločenstva spôsobovaná ujma. (106) Vzhľadom na osobitné vlastnosti odvetvia hnojív (okrem iného alebo napríklad náročnosť na kapitál) a charakter trhu s hnojivami (nestálosť cien surovín a cien konečných výrobkov), existuje zhoda v názore, že návratnosť predaja sama osebe nemusí nevyhnutne byť najlepším ukazovateľom týkajúcim sa ziskovosti a mal by sa doplniť ukazovateľmi ako sú návratnosť kapitálu použitého vo výrobe a návratnosť investícií. V tomto prípade však žiadateľ nepredložil žiadny dôkaz, že pri neexistencii dumpingového dovozu by výrobné odvetvie Spoločenstva bolo schopné dosiahnuť návratnosť na požadovanej úrovni. Žiadateľ ani nepreukázal, aké ziskové rozpätie by výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo, keby nedošlo k dumpingovému dovozu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. (107) Dospelo sa preto k záveru, že nedochádzalo k pokračovaniu značnej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva. F. PRAVDEPODOBNOSť OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY 1. Vo všeobecnosti (108) Vzhľadom na to, že nedochádza k značnej ujme spôsobenej dovozom z príslušnej krajiny, analýza sa zamerala na pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy v prípade odstránenia opatrení. V tejto súvislosti sa analyzovali dva hlavné parametre: i) možné objemy vývozu a ceny príslušných krajín a ii) vplyv týchto predpokladaných objemov a cien z príslušných krajín na výrobné odvetvie Spoločenstva. (109) Analýza sa uskutočňuje vo všeobecnom kontexte trhu, ktorý charakterizujú vysoké ceny a zisky nielen v Spoločenstve, ale na celom svete. Vo veľkej miere je to kvôli tomu, že ponuka prevyšuje dopyt. Nie sú žiadne náznaky, že takýto všeobecný kontext sa v krátkodobom až strednodobom horizonte významne zmení. 2. Možné objemy vývozu a ceny príslušných krajín (110) Ako sa uvádza predtým v texte, je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení ukrajinskí vyvážajúci výrobcovia vyvezú do Spoločenstva najviac cca. 375 000 dodatočných ton močoviny. Číselný údaj pre Líbyu je najviac 140 000 ton a pre Bielorusko najviac 150 000 ton. Podobne nie je pravdepodobné, že sa číselné údaje týkajúce sa Chorvátska v porovnaní s ich súčasnou úrovňou významne zvýšia. (111) Vývozné ceny do Spoločenstva a do tretích krajín boli analyzované supra . Spolu s trhovými podmienkami opísanými ďalej a pravdepodobným vývojom kľúčových nákladov ako je plyn, táto analýza poukazuje na to, že vývozné ceny by pravdepodobne ostali vysoké. V dôsledku toho nemožno urobiť záver, že by tieto ceny pravdepodobne značne podhodnotili ceny alebo náklady výrobného odvetvia Spoločenstva a/alebo by boli značne nižšie ako ceny alebo náklady výrobného odvetvia Spoločenstva. 3. Vplyv predpokladaných objemov vývozu a cien na výrobné odvetvie Spoločenstva v prípade zrušenia opatrení (112) Odhaduje sa, že trh s močovinou bude v nadchádzajúcich rokoch významne rásť tak v Spoločenstve[10], ako aj na celom svete, najmä v dôsledku zvýšenia poľnohospodárskej výroby (kvôli biopalivám) a tiež v dôsledku rozširujúceho sa priemyselného využívania AdBlue[11]. Napríklad vyhliadky poľnohospodárskych trhov v Európskej únii 2007 − 2014 zverejnené Generálnym riaditeľstvom pre poľnohospodárstvo v júli 2007 potvrdzujú, že výroba obilia sa v tomto období pravdepodobne zvýši až o 20 %. Žiadateľove vlastné hodnotenie uvádza 10 % rast. Okrem toho koncom septembra 2007 sa nariadením Rady (ES) č. 1107/2007[12] ustanovuje odchýlka od vyňatia pôdy z produkcie na rok 2008. Predpokladaný rast trhu Spoločenstva (približne 1 milión dodatočných ton) zrejme prevýši pravdepodobné maximálne objemy, ktoré by vyvážajúce krajiny mohli vyviezť do Spoločenstva. Z tohto dôvodu nie je pravdepodobné, že by z tohto dodatočného dovozu vyplynula veľká nerovnováha v objeme, hlavne preto, že medzera medzi maximálnou potenciálnou výrobou Spoločenstva a spotrebou sa kvantifikuje na približne 2 milióny ton a neexistuje náznak, že by sa táto medzera vyplnila iným vývozom (okrem iného s pôvodom v Rusku, ako sa opisuje v nariadení Rady (ES) č. 907/2007) do takej miery, že by nadmerná ponuka potlačila alebo znížila trhové ceny. (113) Vzhľadom na uvedené nie je pravdepodobné, že by výrobné odvetvie Spoločenstva muselo znížiť predaj, výrobu alebo ceny do takej miery, že by jeho ziskovosť a celková pozícia bola značne ovplyvnená. Je preto pravdepodobné, že zisk by sa udržal na súčasnej úrovni, čo odráža priaznivé trhové podmienky prevládajúce najmä od roku 2004 do ORP. 4. Záver o pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy (114) Vzhľadom na uvedené nie je možné dospieť k záveru, že v prípade zrušenia existujúcich opatrení je opakovaný výskyt ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva pravdepodobný. H. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA (115) Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánuje odporučiť, aby boli existujúce opatrenia zrušené. Po tomto zverejnení informácií im bola tiež poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Neboli prijaté žiadne pripomienky, ktoré by boli takého charakteru, aby zmenili závery uvedené predtým v texte. (116) Z uvedeného vyplýva, a ako sa stanovuje v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine by sa mali zrušiť a konanie ukončiť. (117) Vzhľadom na okolnosti uvedené predtým v texte, napríklad významné narušenia v štruktúre nákladov a/alebo vývozných operáciách uskutočnených vývozcami vo všetkých štyroch príslušných krajinách, sa pokladá za potrebné úzko monitorovať vývoj dovozu močoviny s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine s cieľom uľahčiť rýchlu primeranú reakciu v prípade, že si to situácia vyžiada, PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 Antidumpingové clo na dovoz močoviny, tiež vo vodnom roztoku, zaradenej pod kódy KN 3102 10 10 a 3102 10 90 s pôvodom v Bielorusku, Chorvátsku, Líbyi a na Ukrajine sa týmto zrušuje a ukončuje sa konanie týkajúce sa tohto dovozu. Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli […] Za Radu predseda […] [1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17). [2] Ú. v. ES L 17, 19.1.2002, s. 1. [3] Ú. v. EÚ C 93, 21.4.2006, s. 6. [4] Ú. v. EÚ C 316, 22.12.2006, s. 13. [5] Ú. v. EÚ C 105, 4.5.2006, s. 12. [6] Ú. v. ES L 127, 9.5.2001, s. 11. [7] Ú. v. EÚ L 198, 31.7.2007, s. 4. [8] Ú. v. EÚ L 198, 31.7.2007, s. 4. [9] Vec T-210/95 EFMA/Rada, 1195, Zb. II-3291, bod 60. [10] Zdroj: „Globálna ponuka a bilancia ponuky a dopytu po hnojivách a surovinách: 2005 – 2009“, A05/71b, jún 2005, Medzinárodné združenie výrobcov hnojív „IFA“. [11] AdBlue je zaregistrovaná ochranná známka vodného roztoku močoviny (32,5 %) a používa sa v procese selektívnej katalytickej redukcie na zníženie emisií oxidov dusíka z výfukov v motorových vozidlách s dieselovým motorom. [12] Ú. v. EÚ L 253, 28.9.2007, s. 1.