52007DC0545

Brusel, 20.9.2007

KOM(2007) 545 v konečnom znení

PRACOVNÝ DOKUMENT KOMISIE

Správa EÚ o nadväznosti politík v záujme rozvoja {SEC(2007)1202}

OBSAH

1. Úvod 3

2. Hlavné zistenia 3

2.1. Obchod 4

2.2. Životné prostredie 5

2.3. Zmena klímy 5

2.4. Bezpečnosť 6

2.5. Poľnohospodárstvo 6

2.6. Rybné hospodárstvo 7

2.7. Sociálny rozmer globalizácie, zamestnanosť a dôstojná práca 7

2.8. Migrácia 7

2.9. Výskum 8

2.10. Informačná spoločnosť 8

2.11. Doprava 9

2.12. Energetika 9

3. Záver 10

1. ÚVOD

Na rozvojové krajiny majú okrem rozvojovej spolupráce veľmi silný vplyv aj iné oblasti politiky. V rámci Európskej únie (EÚ) existuje iniciatíva nadväznosti politík v záujme rozvoja („Policy Coherence for Development“ – PCD), ktorej cieľom je budovať väzby medzi oblasťami politiky a rozvojovými cieľmi. V dôsledku toho sa zvýši účinnosť rozvojovej pomoci. Vzhľadom na záväzok EÚ podstatne zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc je nesmierne dôležité zabezpečiť, aby tieto zdroje mali želaný účinok a zbytočne sa nimi neplytvalo v dôsledku toho, že politiky nenadväzujú na ciele.

Cieľom tejto správy[1] je informovať o napredovaní EÚ pri presadzovaní vyššieho stupňa nadväznosti medzi hlavnými oblasťami politiky, ktoré ovplyvňujú rozvojové krajiny, a identifikovať hlavné úlohy, ktoré ešte treba riešiť.

Politický rámec, na ktorý odkazuje táto správa, bol vypracovaný v roku 2005 ako súčasť balíka opatrení prijatých na urýchlenie pokroku pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov[2]. Záväzky v rámci týchto opatrení boli politicky potvrdené na najvyššej úrovni v Európskom konsenze o rozvoji[3].

Táto správa poskytuje základ pre posúdenie uplatňovania PCD. Mala by napomôcť zvyšovanie povedomia, poskytnúť podklad pre diskusie medzi všetkými zainteresovanými stranami v rámci EÚ vrátane Európskeho i národných parlamentov, organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti rozvoja aj v iných súvisiacich oblastiach politiky a týmto všetkým ešte viac presadiť uplatňovanie PCD. Týka sa členských štátov aj EÚ. Preto bude pravdepodobne užitočná aj pri súvisiacich diskusiách prebiehajúcich v jednotlivých členských štátoch.

2. HLAVNÉ ZISTENIA

Pokiaľ ide o organizačné mechanizmy, ktoré zaviedla EÚ v záujme skvalitnenia stupňa nadväznosti svojich politík na rozvojové ciele, situácia sa mení podľa oblasti:

- V inštitúciách EÚ sa zvýšilo povedomie o vonkajšom vplyve politík EÚ, ktoré nie sú priamo zamerané na rozvoj, a z veľkého počtu PCD mechanizmov zavedených na úrovni členských štátov, EÚ i Komisie možno usúdiť, že sa PCD prisudzuje veľká dôležitosť. Boli zavedené primerané politické rámce, postupy a nástroje na presadzovanie PCD, ktoré treba využívať systematickejšie a v prípade potreby ich zlepšiť a prispôsobiť praxi.

- V rámci Komisie funguje viacero relevantných mechanizmov, najmä komunikácia medzi jednotlivými útvarmi, systém hodnotení vplyvu, ako aj medziútvarová skupina, ktorá má osobitný mandát presadzovať PCD. V Rade bol vďaka činnosti predsedníctva dosiahnutý značný pokrok, ale PCD ešte vždy nie je dostatočne oficiálne začlenená do rozhodovacieho procesu. V Európskom parlamente sa PCD čoraz viac zaoberá rozvojový výbor, ktorý ju presadzuje vydávaním správ, obhajobou stanovísk na plenárnych zasadnutiach a súvisiacimi aktivitami.

- Napriek uvedenému úsiliu sa EÚ stále nachádza v ranom štádiu rozvoja PCD. Často chýbajú kapacity a povedomie v nerozvojových oddeleniach zostáva nevyvinuté. Samotná príprava tejto správy snáď prispela k naštartovaniu zvrátenia tohto trendu.

- Členské štáty celkovo zastávajú názor, že pri napredovaní v PCD sa dosiahol väčší pokrok na úrovni EÚ ako na národnej úrovni.

- Hlavnou prekážkou pri dosahovaní PCD sú protichodné politické priority jednotlivých politík alebo rozličné záujmy členských štátov, ako aj rozvojových krajín.

Pokrok pri zavádzaní PCD mechanizmov [pic]

Zdroj: ECDPM, ICEI, respondenti

2.1. Obchod

- Obchod je silným motorom ekonomického rastu a jednotlivé štáty na ňom zakladajú podstatnú časť svojho boja s chudobou. Hoci obchod nemôže vyriešiť problémy rozvoja, otvorenosť obchodu a podpora, pokiaľ ide o kapacitu ponuky, sú dôležitými súčasťami akejkoľvek nadväzujúcej rozvojovej stratégie.

- Existujúci režim prístupu na trh ES je už teraz značne priaznivý pre rozvojové krajiny. Rozvojové krajiny však stále čelia mnohým prekážkam. V dôsledku toho je podiel najchudobnejších krajín na medzinárodnom trhu stále mizivý. EÚ prijala viacero opatrení na uľahčenie ich integrácie do svetovej ekonomiky. Práve EÚ napríklad najviac presadzovala začlenenie otázky rozvoja medzi kľúčové témy rokovaní WTO a neustále sa snaží o dosiahnutie úspešného výsledku rozvojovej agendy z Dohy. Dohody o ekonomických partnerstvách, ktoré sa dojednávajú s krajinami AKT, sú pokladané za dlhodobé partnerstvá založené na komplexnom prístupe k rozvoju.

- Po reforme z roku 2005 zabezpečuje všeobecný systém preferencií GSP svojim užívateľom väčšiu stabilitu a predvídateľnosť a poskytuje im lepšie obchodné príležitosti. Okrem toho sa poskytujú dodatočné preferencie krajinám, ktoré ratifikovali a účinne implementujú hlavné medzinárodné dohovory o trvalo udržateľnom rozvoji, právach pracovnej sily a kvalitnej správe vecí verejných.

- Komisia navyše v súčasnosti prepracúva svoje preferenčné pravidlá pôvodu, aby boli jednoduchšie, transparentnejšie a ľahšie použiteľné, čím by sa opäť podporil rozvoj a obmedzilo sa obchádzanie pravidiel.

- EÚ dopĺňa svoju rokovaciu agendu o program „Pomoc obchodu“ prostredníctvom záväzku, že do roku 2010 táto pomoc dosiahne 2 miliardy EUR ročne, s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám využívať nové a existujúce obchodné príležitosti, asistovať im pri implementácii nových dohôd a v prípade potreby im pomáhať s prispôsobovaním sa meniacemu sa vonkajšiemu obchodnému prostrediu.

2.2. Životné prostredie

- Životné prostredie sa týka každého, ale rozsah súvisiacich problémov sa v jednotlivých krajinách a regiónoch podstatne líši. Mnohé, ak nie väčšinu rozvojových krajín priamo ohrozuje zhoršovanie životného prostredia a najohrozenejšia je zvyčajne chudobná časť obyvateľstva.

- V obnovenej stratégii trvalo udržateľného rozvoja EÚ[4] sa zdôrazňuje, že ekonomické, sociálne a environmentálne ciele sa navzájom dopĺňajú, a vyzdvihuje sa v nej význam spolupráce s vonkajšími partnermi.

- Pozitívne vplyvy environmentálnej politiky EÚ na rozvojové krajiny sú zvyčajne nepriame a dosahované prostredníctvom vedľajších účinkov pri zachovávaní biodiverzity alebo zavádzaní opatrení na ochranu spotrebiteľov pred environmentálnymi rizikami. EÚ tiež výrazne podporuje poskytovanie „environmentálnych verejných statkov“, na ktoré sa vzťahujú multilaterálne environmentálne dohody. Komisia a členské štáty EÚ okrem toho podporujú skutočné zapojenie rozvojových krajín do týchto dohôd. EÚ je pripravená pomôcť rozvojovým krajinám aj pri prispôsobovaní sa zmenám, pokiaľ ide o environmentálne normy v EÚ.

2.3. Zmena klímy

- Hoci zmena klímy ovplyvňuje všetky krajiny, najskôr a najmarkantnejšie budú zasiahnuté rozvojové krajiny a najchudobnejšie obyvateľstvo. Takže všetko úsilie, ktoré sa v rámci ambicióznej klimatickej politiky EÚ zameranej splniť dlhodobý cieľ obmedziť zmenu klímy na 2°C v porovnaní s obdobím pred industrializáciou, bude mať na tieto krajiny priamy či nepriamy pozitívny dopad.

- Nepriamy pozitívny dopad na partnerské krajiny budú mať aj vedľajšie účinky vedecko-výskumných programov a investícií do vhodných technológií.

- Rozvoj politiky v oblasti biopalív na medzinárodnej úrovni môže mať pozitívny dopad na rozvojové krajiny v pozícii výrobcov a negatívny dopad, ak nebudú dodržané kritériá trvalej udržateľnosti, napr. kritériá súvisiace s mierou odlesňovania, stratou úrodnosti pôdy, dostupnosťou vodných zdrojov a potravinovou bezpečnosťou v rozvojových krajinách.

- Je potrebné, aby sa problematika zmeny klímy lepšie začlenila do politického dialógu s rozvojovými krajinami, ako aj do programov rozvojovej spolupráce. Významným krokom v tomto úsilí bude návrh Komisie vytvoriť svetové spojenectvo proti zmene klímy (GCCA) medzi EÚ a jej rozvojovými partnermi, najmä najmenej rozvinutými krajinami a ostatnými zraniteľnými rozvojovými krajinami.

2.4. Bezpečnosť

- Hoci počet konfliktov vo svete sa znížil, stále prebiehajú ničivé občianske vojny a nedostatok bezpečia bráni mnohým obyvateľom, aby sa naplnili ich oprávnené očakávania.

- EÚ má širokú škálu nástrojov v oblasti bezpečnosti a rozvoja. V poslednom období neustále posilňovala väzby medzi týmito dvoma oblasťami. Zabezpečiť nadväznosť medzi bezpečnosťou a rozvojom je však rovnako dôležité, ako je to ťažké. Štrukturálne prekážky vyplývajúce z charakteru riešených problémov a situácií, rôznorodosť kontextov, v ktorých vznikajú, ako aj komplexnosť inštitucionálnej štruktúry EÚ pri jej pôsobení v oblasti bezpečnosti predstavujú veľké výzvy.

- Úsilie vynakladané v tejto oblasti pozostáva zo začleňovania analýz a opatrení na predchádzanie konfliktom do programov rozvojovej spolupráce, z riešenia chúlostivých situácií, presadzovania transparentnosti a spravodlivosti pri hospodárení s prírodnými zdrojmi, podporovania programov odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie, ako aj reformy bezpečnostného sektora, alebo aj z kontroly vývozu zbraní a z nelegálneho obchodovania so zbraňami malého kalibru, s ľuďmi, narkotikami a s výbušninami.

- Zásadný význam má spolupráca s ostatnými zúčastnenými stranami, najmä s OSN a OBSE, s regionálnymi organizáciami, ako je napr. Africká únia, a s organizáciami občianskej spoločnosti.

- Stále je však potrebné skvalitniť koordináciu medzi bezpečnosťou a rozvojom. Znamená to posilniť organizačné mechanizmy v rámci Komisie a Rady, aby lepšie zohľadňovali rozvojové otázky pri prijímaní rozhodnutí v oblasti bezpečnosti, systematicky vypracúvať bezpečnostné analýzy pri poskytovaní informácií a usmerňovaní rozvojovej spolupráce, skvalitniť možnosti prechodu z jedného finančného nástroja na iný a pokračovať v budovaní trvalo udržateľných partnerstiev s rozličnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou.

- V rámci budúceho spoločného strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou sa bude uvažovať o konkrétnych iniciatívach, ktoré by reagovali na požiadavky afrického kontinentu balíkom lepšie integrovateľných a sektorovo prepojených opatrení v oblasti bezpečnosti a rozvoja.

2.5. Poľnohospodárstvo

- Poľnohospodárstvo má pre rozvojové krajiny zvláštny význam a zohráva rozhodujúcu úlohu v ich ekonomickom raste, pri znižovaní chudoby a v potravinovej bezpečnosti.

- ES vykonalo veľký kus práce, aby bola spoločná poľnohospodárska politika prístupnejšia rozvoju. Vďaka nízkym alebo nulovým clám majú rozvojové krajiny väčšinou dobré prístupové podmienky na trhy ES. Prostredníctvom nadväzujúcich reforiem, ktoré sa usilovali zladiť interné potreby poľnohospodárstva s cieľmi PCD, sa uskutočnil výrazný pokrok v oblasti náhrad za vývoz a v oblasti rušivého vplyvu domácich poľnohospodárskych dotácií na ceny.

- Od roku 2003 sa vývozné subvencie a domáce dotácie, ktoré ohrozovali obchod, drasticky znížili. Do roku 2011, keď už budú plne implementované reformy SPP zavedené v rokoch 2003 a 2005, bude takmer 90 % priamych platieb EÚ oddelených od produkcie. V rámci rokovaní WTO sa EÚ ponúkla, že do roku 2013 zruší všetky náhrady za vývoz a domáce dotácie ohrozujúce obchod zníži o 70 %.

- Rozvojová spolupráca EÚ zahŕňa podporu poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja najmä v Afrike. Prebiehajúce iniciatívy na posilnenie spolupráce s rozvojovými krajinami v oblasti zavádzania a implementácie veterinárnych a fytosanitárnych opatrení sú takisto výrazným krokom vpred.

2.6. Rybné hospodárstvo

- Rybné hospodárstvo je v mnohých pobrežných rozvojových krajinách dôležitou ekonomickou činnosťou, ktorá môže výrazne prispieť k potravinovej bezpečnosti.

- Dohody o partnerstvách v oblasti rybného hospodárstva poskytujú flotilám EÚ prístup k rybolovným zdrojom rozvojových krajín, ktoré ich plne nevyužívajú. Po reforme politiky ES v oblasti rybného hospodárstva v rokoch 2002 a 2004 sa nadväznosť týchto dohôd na rozvojové ciele podstatným spôsobom zvýšila.

- Medzi hlavné problémy patrí kvalita vedeckého posúdenia rybej populácie a odhadu nadbytočného množstva rýb a začlenenie otázok trvalo udržateľného rozvoja a biodiverzity, ďalej spôsob, akým rozvojové krajiny vlastne využívajú finančné príspevky, ktoré čerpajú v rámci dohôd o partnerstve, na rozvoj vlastného rybného hospodárstva, a opatrenia prijímané v rámci boja proti nelegálnemu nehlásenému a neregulovanému rybolovu.

2.7. Sociálny rozmer globalizácie, zamestnanosť a dôstojná práca

- Pracujúce chudobné obyvateľstvo predstavuje polovicu chudobných na celom svete a detská práca je súčasťou mnohých detských životov. Úsilie EÚ posilniť sociálny rozmer globalizácie výrazne prispieva k dosahovaniu miléniových rozvojových cieľov.

- Podpora zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a dôstojnej práce je súčasťou Európskeho programu sociálnej politiky a Európskeho konsenzu o rozvoji.

- Hoci rozvojové krajiny nie sú priamo ovplyvňované vnútornou politikou v oblastiach zamestnanosti a sociálnych vecí, iniciatívy EÚ v tejto oblasti majú významný pozitívny dopad v dvoch hlavných smeroch. Jednak v tom, že EÚ presadzuje na medzinárodnej scéne sociálny rozmer globalizácie a dôstojnú prácu. A takisto v tom, že na regionálnej aj národnej úrovni EÚ čoraz viac začleňuje otázky zamestnanosti a sociálnych vecí do dialógu, kooperačných programov a obchodných vzťahov s rozvojovými krajinami a regiónmi.

- Príkladmi činnosti EÚ, ktorá môže mať veľmi silný účinok najmä v spojení so zodpovedajúcimi rozvojovými programami spolupráce, je podpora spravodlivého obchodu („fair trade“) a všeobecný systém preferencií GSP+.

2.8. Migrácia

- Dnes je už jasné, že migrácia môže byť prínosná pre rozvoj a naopak. Z toho vyplýva dôležitosť snahy podporovať pozitívne väzby a synergie existujúce medzi týmito dvoma oblasťami politiky.

- V oblasti migrácie a rozvoja sa doteraz dosiahol pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie politického rámca a rozbehnutie politického dialógu na regionálnej a štátnej úrovni, a to najmä s Afrikou.

- V rámci stabilného rámca je teraz potrebné napredovať pri prevádzaní politickej orientácie, politických dohôd a akčných plánov na konkrétne opatrenia s konkrétnym dosahom. Zatiaľ bolo prijatých len zopár opatrení na zlacnenie a urýchlenie peňažných prevodov a na zvýšenie ich bezpečnosti, na podporu spolupráce s diaspórami a na zastavenie odlivu mozgov a jeho premenu na cirkuláciu mozgov – oblasti, v ktorých väčšina štátov len začína vyvíjať adekvátne opatrenia. Politický dialóg a budúca nová stratégia medzi EÚ a Afrikou otvoria možnosti intenzívnejšej spolupráce do budúcnosti.

2.9. Výskum

- Schopnosť získavať, absorbovať a používať nové vedomosti čím ďalej, tým viac určuje, nakoľko sú moderné ekonomiky konkurencieschopné v medzinárodnom meradle, a prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju. Rozvojovým krajinám, najmä v Afrike, však často chýbajú ľudské a inštitucionálne zdroje potrebné na riešenie týchto otázok.

- Výskumná politika EÚ napomáha dosahovať rozvojové ciele dvoma spôsobmi. Po prvé, podporuje výskumné programy v oblastiach svetového záujmu vrátane programov pre rozvojové krajiny. Po druhé, podporuje špecifické kooperačné projekty na medzinárodnej úrovni, ktoré zahŕňajú výskumné centrá, univerzity a ostatné zainteresované strany z rozvojových krajín, a tým prispieva k získavaniu vedomostí v týchto špecifických oblastiach a budovaniu kapacít na juhu.

- Podobne prispieva k rozvoju aj európska vesmírna politika, ktorá bude základom intenzívnejšej spolupráce medzi Európou a Afrikou, pokiaľ ide o využívanie kozmických zariadení a výskum v záujme trvalo udržateľného rozvoja. Navigáciu, pozorovanie Zeme (najmä európsku iniciatívu Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti), satelitnú komunikáciu a vedu možno považovať za viacúrovňový nástroj, ktorý pomáha Európe pri plnení jej záväzku dosiahnuť miléniové rozvojové ciele.

- Siedmy rámcový program pre výskum (FP7 – 2007 – 2013) sa neuzatvára pred žiadnou krajinou na svete. Účasť rozvojových krajín, najmä tých najmenej rozvinutých, však blokuje nedostatok ľudských a inštitucionálnych kapacít v oblasti vedy a výskumu. Preto treba úsilie týchto krajín budovať kapacity v oblasti vedy a výskumu podporovať, a to rozvojovou spoluprácou v súčinnosti s ostatnými nástrojmi a programami.

- Ďalšou nedoriešenou otázkou z rozvojovej perspektívy je vplyv výskumnej politiky EÚ na odliv mozgov, teda odchod významných vedcov do Európy. S cieľom riešiť túto otázku Komisia naďalej udeľuje finančné príspevky v rámci programu Marie Curie zameraného na opätovné začlenenie výskumných pracovníkov, aby mohli po návrate do svojej krajiny pokračovať vo svojom výskume.

2.10. Informačná spoločnosť

- Informačné a komunikačné technológie (IKT) môžu predstavovať mocný nástroj rozvoja, konkurencieschopnosti, ekonomického rastu a sociálneho pokroku, otvárajú nové možnosti prísunu nápadov a názorov, vďaka ktorým možno šíriť demokraciu, slobodu slova, ľudské práva a vzájomné porozumenie medzi ľuďmi. IKT môžu prispieť aj k rozšíreniu priepasti medzi severom a juhom a prehĺbiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými v danej oblasti.

- Presadzovanie informačnej spoločnosti v rozvojových krajinách si vyžaduje vyvážený prístup pozostávajúci zo súkromného investovania do IKT infraštruktúry na jednej strane a z vládnych opatrení zameraných na vytváranie priaznivého právneho prostredia a budovanie spoločnosti a pracovných síl, ktoré sú gramotné po IKT stránke, na druhej strane.

- Treba naďalej podporovať politický dialóg a budovanie kapacít. Uvedené treba dopĺňať rozširovaním prístupu k výskumným a vzdelávacím sieťam a zvyšovaním účasti rozvojových krajín na FP7. Zvláštny dôraz by sa mal klásť na subsaharskú Afriku.

2.11. Doprava

- Pri dosahovaní miléniových rozvojových cieľov je potrebná účinne fungujúca a efektívna dopravná infraštruktúra, ktorá je jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti a ekonomického rastu. Vzhľadom na uvedené je presadzovanie trvalo udržateľnej dopravy dôležitou súčasťou rozvojových kooperačných programov EÚ, ktoré sa týkajú všetkých spôsobov dopravy, ako aj služieb na uľahčenie pohybu tovaru a osôb.

- Vnútorná dopravná politika EÚ ovplyvňuje rozvojové krajiny dvomi smermi. Po prvé, prostredníctvom opatrení EÚ v rámci medzinárodných orgánov pôsobiacich v oblasti stanovovania medzinárodných noriem, dohôd v oblasti letectva alebo spoluprácou na medzinárodných projektoch typu Galileo. Po druhé, politikou EÚ zameranou na vývin vysokých environmentálnych, sociálnych a bezpečnostných noriem pre letecký park, plavidlá a pozemné dopravné prostriedky, ktoré buď vstupujú na ich územie, alebo patria do ich vlastného leteckého, lodného či pozemného dopravného parku.

2.12. Energetika

- Dvom miliardám ľudí, ktorí pri príprave jedla používajú tradičné palivá z biomasy a/alebo žijú bez prístupu k službám modernej energetiky, by elektrifikácia a dostupnosť čistého paliva na varenie mohla výrazne zlepšiť hygienické a zdravotné podmienky a zvýšiť životnú úroveň[5].

- EÚ sa angažuje vo viacerých rozsiahlych iniciatívach zameraných na podporu poskytovania primeraných, cenovo dostupných a trvalo udržateľných služieb v oblasti energetiky v rozvojových krajinách. Medzi najvýznamnejšie patrí Energetická iniciatíva EÚ za odstraňovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj (EUEI), partnerstvo EÚ a Afriky v oblasti infraštruktúry a partnerstvo EÚ a Afriky v oblasti energetiky.

- Nová „Energetická politika pre Európu“[6], ktorej cieľom je zabezpečiť trvalo udržateľnú, bezpečnú a konkurencieschopnú energetiku pre všetky členské štáty EÚ, si kladie za cieľ aj prepojenie európskych energetických a rozvojových politík takým spôsobom, aby boli spokojné všetky strany. Rozvojové krajiny, najmä tie africké, budú čerpať výhody z úsilia EÚ diverzifikovať ponuku energie a rozvíjať energeticky efektívne a obnoviteľné energetické technológie.

- Pre dosiahnutie úspechu v energetických iniciatívach v rozvojových krajinách budú mať kľúčový význam aj prierezové témy ako životné prostredie, zmena klímy a prístup chudobného obyvateľstva a vidieckych oblastí k službám v energetike.

3. ZÁVER

Všetky oblasti politiky analyzované v tejto správe majú vplyv na ekonomickú, sociálnu, ekologickú a politickú situáciu a budúcnosť rozvojových krajín.

Dokonca aj také oblasti politiky, ktoré sú pokladané za maximálne vnútorné, napr. sociálna politika alebo doprava, môžu ovplyvniť rozvojový proces kladným alebo záporným smerom. Ich vplyv závisí od meniaceho sa svetového kontextu a od špecifickej situácie predmetnej krajiny. Napr. zmena klímy a energetika sú oblasti, ktoré nadobúdajú prioritu nielen z vnútorného hľadiska EÚ, ale aj z rozvojovej perspektívy. Aj vzhľadom na meniacu sa rovnováhu síl na medzinárodnej scéne bude politika EÚ presadzujúca sociálne hodnoty na svetovej, regionálnej a štátnej úrovni v budúcnosti čoraz dôležitejšia.

Táto správa je teda potvrdením dôležitosti monitorovania celej škály politických oblastí z PCD hľadiska. Niektoré oblasti okrem toho obsahujú výrazný potenciál rozvíjať sa a napr. IKT a výskum je možné oveľa lepšie využívať.

Pre každú z 12 rozobraných oblastí politiky sme určili nevyriešené témy, v rámci ktorých možno napojenie na rozvojovú politiku ešte lepšie rozvinúť. Vo zvlášť chúlostivých oblastiach, ako je migrácia alebo bezpečnosť, treba vyvážiť presadzovanie európskych záujmov a záujmov jednotlivých partnerských krajín s cieľom hľadať riešenia výhodné pre obe strany.

Vo všeobecnosti EÚ prijala konkrétne kroky na zvýšenie úrovne PCD. Skvalitnila na tento účel svoje organizačné mechanizmy na úrovni členských štátov, Rady aj Komisie. Samo vypracovanie tejto správy bolo prostriedkom na zvýšenie povedomia jednotlivých vnútorných útvarov, pokiaľ ide o vplyv ich politiky na rozvoj.

Čo sa však týka konkrétnych výsledkov, napredovanie zaostáva za ambíciami vymedzenými v Európskom konsenze o rozvoji. Povedomie a vedomosti sú nedostatočné. Zapojenie strán mimo rozvojovej komunity je stále nepostačujúce aj v rámci inštitúcií, aj v občianskej spoločnosti a súkromnom sektore.

Na dosiahnutie ďalšieho pokroku takým smerom, aby sa program spojitosti, efektívnosti a zviditeľnenia „Európy vo svete“[7] stal skutočnosťou, je potrebné neustále vyvíjať úsilie na vysokej politickej úrovni. Nato je zas potrebné zvyšovať povedomie o skutočnosti, že rozvoj a znižovanie chudoby sú v konečnom dôsledku vo vlastnom záujme Európy.

Povedané konkrétnymi slovami, medzi hlavné nevyriešené úlohy načrtnuté v prijatých príspevkoch patrí:

- ako zdôraznili členské štáty, zrevidovať a zdokonaliť postupy Rady,

- zintenzívniť začlenenie PCD do národných a regionálnych stratégií spolupráce,

- skvalitniť výmenu informácií,

- lepšie využívať systém hodnotenia vplyvu,

- lepšie sfunkčniť pohyblivý pracovný program PCD.

Stále zostáva viacero potenciálnych väzieb, ktoré by bolo treba lepšie rozvinúť. Treba prehĺbiť dialóg s rozvojovými krajinami o vplyvoch politík EÚ mimo oblasti pomoci, a to na svetovej, štátnej aj regionálnej úrovni. Proces vypracovania dokumentov o stratégii krajiny ponúka rámec, v ktorom Komisia i členské štáty môžu rozvinúť takýto politický dialóg. Mal by sa zohľadňovať aj význam PCD prístupu k vlastnej politike rozvojových krajín, keďže vo väčšine oblastí politiky závisí pozitívny vplyv politiky EÚ od úsilia paralelne vynakladaného partnerskou krajinou. Začlenenie PCD do novej spoločnej stratégie medzi EÚ a Afrikou, ktorá sa práve pripravuje, je významným krokom v tomto smere.

[1] Správa vychádza z príspevkov útvarov Komisie a členských štátov zozbieraných prostredníctvom dotazníka rozoslaného v januári 2007.

[2] Oznámenie Komisie „Koherencia politiky pre rozvoj – Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov“ – KOM(2005) 134, v konečnom znení z 12. apríla 2005 a závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy týkajúce sa miléniových rozvojových cieľov z mája 2005 (dokument 9266/05).

[3] Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie – „Európsky konsenzus o rozvoji“, december 2005 (Ú. v. EÚ C 46, rok 2006, s. 1).

[4] Dokument Rady 10917/06 z 26. júna 2006.

[5] Vyhodnotenie energetickej situácie vo svete („The World Energy Assessment: Overview“), aktualizácia za rok 2004, UNDP, UNDESA a World Energy Council. Pozri: http://www.undp.org/energy/weaover2004.htm

[6] KOM(2007) 1, v konečnom znení z 10. januára 2007.

[7] KOM(2006) 278, v konečnom znení z 8. júna 2006, „Európa vo svete – Niekoľko praktických návrhov na väčšiu spojitosť, efektívnosť a zviditeľnenie“ a závery Európskej rady z júna 2006.