52006DC0404

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 19.7.2006

KOM(2006) 404 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE

v súlade s článkom 27 ods. 3 smernice 77/388/EHS

1. SÚVISLOSTI

V súlade s článkom 27 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia[1] Rada môže, konajúc jednomyseľne na návrh Komisie, povoliť ktorémukoľvek členskému štátu zaviesť osobitné opatrenia na odchýlenie od uvedenej smernice, s cieľom zjednodušiť postup pri vymeriavaní dane alebo zabrániť určitým druhom daňových únikov alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Keďže v tomto postupe sa ustanovujú výnimky od harmonizovaných všeobecných zásad o DPH, v súlade s konzistentnými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, takéto odchýlky by mali byť obmedzené a primerané.

Listom, ktorý zaevidoval generálny sekretariát Komisie 27. októbra 2005, Rakúska republika požiadala o povolenie zaviesť opatrenia odchylné od článku 21 smernice 77/388/EHS. V súlade s článkom 27 ods. 2 smernice 77/388/EHS Komisia informovala listom z 8. júna 2006 ostatné členské štáty o tejto požiadavke Rakúska. Listom z 9. júna 2006 Komisia oznámila Rakúsku, že má všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na vyhodnotenie tejto požiadavky.

Listom, ktorý zaevidoval generálny sekretariát Komisie 18. apríla 2006, Spolková republika Nemecko požiadala o povolenie zaviesť opatrenia odchylné od článku 21 smernice 77/388/EHS. V súlade s článkom 27 ods. 2 smernice 77/388/EHS Komisia informovala listom zo 7. júna 2006 ostatné členské štáty o tejto požiadavke Nemecka. Listom z 8. júna 2006 Komisia oznámila Nemecku, že má všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na vyhodnotenie tejto požiadavky.

2. ZHRNUTIE POžIADAVIEK

2.1. Rakúska požiadavka

Rakúsko by chcelo zaviesť prenesenie daňovej povinnosti, pokiaľ ide o všetky medzipodnikové dodávky tovarov alebo služieb (Business to Business - B2B), ak výška fakturovanej hodnoty presahuje 10 000 EUR. Ak hodnota jednotlivej fakturovanej hodnoty nepresiahne 10 000 EUR, prenesenie daňovej povinnosti by sa uplatňovalo v prípade, keď dodávky zákazníkovi v účtovnom období presiahnu 40 000 EUR.

Dôvod uvedený Rakúskom na predloženie tejto požiadavky je tvrdenie, že ide o nástroj na riešenie podvodu typu kolotoč alebo podvodu chýbajúceho obchodníka, a to, že Rakúsko má pozitívne skúsenosti zo zavedenia mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v odvetví stavebníctva. Rakúsko sa domnieva, že podvodom s DPH, najmä podvodom typu kolotoč a podvodu pomocou fiktívnych faktúr, už nemožno brániť konvenčnými metódami. Domnieva sa, že takéto opatrenie by zabránilo určitým druhom daňových únikov alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, napríklad čiastočnej platbe DPH, ktorá je uvedená na faktúre, alebo nezaplatenie DPH uvedenej na faktúre zdaniteľnými osobami, ktoré zmiznú bez toho, aby svoj záväzok voči štátnej pokladnici uhradili. Rakúsko sa tiež domnieva, že uplatňovaním prenesenia daňovej povinnosti by sa tiež znížilo zaťaženie daňových správ, ktoré by v opačnom prípade museli vymáhať daň splatnú neplatiacimi zdaniteľnými osobami alebo vykonať kontroly pred vrátením DPH. Z hľadiska podnikania Rakúsko tvrdí, že prenesenie daňovej povinnosti by bolo prínosom pre podniky, lebo by už nemuseli predplácať DPH[2]. Ako opatrenie proti možným novým druhom podvodov Rakúsko chce uložiť podnikom povinnosť predkladať mesačné číselné údaje o celkovom obrate za jednotlivých obchodných zákazníkov.

2.2. Nemecká požiadavka

Nemecko by chcelo zaviesť prenesenie daňovej povinnosti pre všetky medzipodnikové dodávky tovarov alebo služieb (B2B), ak fakturovaná hodnota presiahne 5 000 EUR. Zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva dodávku, by pred uskutočnením dodávky s prenesením daňovej povinnosti potvrdila platnosť osobitného identifikačného čísla DPH zákazníka. Toto potvrdenie platnosti by sa vykonávalo elektronicky a v režime online. Keď sa zákaznícke číslo overí ako platné, dodávateľ by na túto dodávku neúčtoval DPH, ale kupujúci by na príslušnom orgáne priznal DPH, ktorá predstavuje jeho záväzok a ktorú môže za normálnych okolností priznať aj ako odpočítateľný vstup DPH. Okrem overenia čísla zákazníka by zdaniteľná osoba, ktorá realizuje dodávku s prenesením daňovej povinnosti, túto skutočnosť oznámila daňovým orgánom elektronicky vždy, keď nezdanenú dodávku vykonáva, a uviedla by hodnotu tejto dodávky. Daňová správa by vykonala krížové porovnanie informácií získaných elektronicky od dodávateľa s informáciami priznanými kupujúcou stranou. Nemecko sa chce takto chrániť pred novými príležitosťami na podvody, ktoré by sa vytvorili v novom systéme prenesenia daňovej povinnosti.

Dôvod Nemecka pri predložení tejto požiadavky je podobný ako dôvod Rakúska, ale na rozdiel od rakúskeho návrhu nemecký systém predpokladá predkladanie ďalších hlásení zdaniteľnými osobami.

3. SÚVISLOSTI POžIADAVIEK – PROBLÉM PODVODOV S DPH

Podvody s DPH sú pre Komisiu dlhodobým problémom v súvislosti so zabezpečením, aby členské štáty vykonali všetky potrebné opatrenia proti páchateľom podvodov s cieľom zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Z hľadiska nedávnych problémov s rozpočtom sa podvody s DPH dostali do popredia záujmu určitých členských štátov.

Komisia víta skutočnosť, že Nemecko a Rakúsko znepokojuje konkrétny druh podvodov s DPH, ktoré sú známe ako podvod typu „kolotoč“ alebo podvod typu „chýbajúci obchodník“. Tento druh podvodu ovplyvňuje príjmy z DPH, keďže zdaniteľná osoba odovzdá daňový dobropis inej zdaniteľnej osobe a pôvodná zdaniteľná osoba potom zanikne bez zaplatenia dane. Nemecko a Rakúsko sa domnievajú, že toto by sa dalo vyriešiť uplatňovaním prenesenia daňovej povinnosti medzi zdaniteľnými osobami pri domácich dodávkach v rámci členských štátov. Toto by malo rušiaci účinok na podvod, pretože potenciálny „chýbajúci obchodník“ by nemal záväzok v súvislosti s DPH. Empirické pravidlo hovorí, že vo všetkých členských štátoch 80 % DPH zaplatí menej ako 10 % zdaniteľných osôb. To znamená, že daňové správy členských štátov musia vynaložiť veľmi malé kontrolné úsilie na to, aby mali zaručenú prevažnú časť svojich príjmov z DPH.

Veľmi málo členských štátov sprístupňuje číselné údaje o stratách DPH v dôsledku podvodov. Rakúsko odhaduje, že celkové straty v dôsledku podvodov s DPH dosahujú 4,4 % z celkových príjmov z DPH, ale nemá žiadny presný odhad, akú časť z nich možno pripísať podvodom MTIC (Missing Trader Intra-Community). Nemecko odhaduje, že v tejto oblasti stráca 2 % svojich príjmov z DPH v dôsledku podvodov typu „chýbajúci obchodník“. Nie sú to nevýznamné čísla a jasne ukazujú význam, ktorý sa musí priznať podvodom s DPH a osobitne podvodom typu MTIC. Komisia zo svojej strany reaguje na význam daňových podvodov. Zníženie množstva daňových podvodov je preto dôležitý cieľ v rámci Lisabonskej stratégie, keďže daňové podvody nielenže znižujú príjmy potrebné pre členské štáty na vykonávanie verejných služieb na vnútroštátnej úrovni, ale vytvára sa nimi aj nečestná hospodárska súťaž medzi obchodníkmi. V tejto súvislosti má Komisia v úmysle predložiť tento rok oznámenie Rade a Európskemu parlamentu so zámerom vytvoriť stratégiu proti podvodom na európskej úrovni. Podvody s DPH a osobitne podvody typu MTIC budú hlavnou témou tohto oznámenia.

Na číselné údaje za podvody typu „chýbajúcich obchodník“ sa treba pozerať v súvislostiach, najmä keď navrhovaná zmena daňového systému má vplyv na legitímnych obchodníkov i na páchateľov podvodov, ktorí využívajú neschopnosť daňových správ vyriešiť tento problém rýchlo a natrvalo.

Treba očakávať, že po zavedení všeobecnejšieho systému prenesenia daňovej povinnosti sa vyskytnú nové formy a typy podvodov. V dôsledku zmeny daňovej povinnosti by sa pre posledný podnik v dodávateľskom reťazci zánik stal zaujímavejším. Treba tiež jasne povedať, že mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti nie je odpoveďou na „predaj načierno“ (t. j. predaj bez dokladov), ktorý zostáva mimo oficiálnych hospodárskych kruhov. Pre zdaniteľnú osobu, ktorá musí platiť DPH na konci dodávateľského reťazca, sa stimul na získanie „čiernych“ dodávok posilní, pretože musí prihliadať na celkovú sumu DPH a už nielen na zlomkovú časť zodpovedajúcu jeho/jej „pridanej hodnote“.

4. KONCEPCIA PRENESENIA DAňOVEJ POVINNOSTI

Zo všeobecného hľadiska, pokiaľ ide o dodávku tovarov a služieb v rámci členského štátu, DPH účtuje dodávateľ. Ak je zákazník zdaniteľná osoba, vtedy zákazník môže dostať účtovanú DPH späť priznaním vstupnej dane vo svojom pravidelnom priznaní DPH. Odpočet je okamžitý, t. j. nie je podmienený tým, aby dodávateľ zaplatil DPH do štátnej pokladnice ako prvý. Problém je, že ak osoba, ktorá vydáva faktúru, nezaplatí daň do štátnej pokladnice ako prvá, vtedy štátna pokladnica poskytuje vstupný úver z DPH, ktorú nikdy nedostala. Okrem likvidácií/bankrotov sa členské štáty stretávajú s problémami s obchodníkmi, ktorí obchodujú krátkodobo, účtujú DPH a potom zmiznú bez zaplatenia DPH, ale vo veľkej väčšine prípadov (90 % až 95 %, v závislosti na členskom štáte) sa riadna výška DPH zaplatí orgánom v riadnom čase.

V súčasnosti veľkú časť z DPH vybranej v každom členskom štáte platí veľmi malá skupina veľkých povinných zdaniteľných osôb. Uplatňovanie všeobecného prenesenia daňovej povinnosti by znamenalo, že daň by sa vyberala od oveľa väčšej skupiny daňovníkov, čo by úmerne sťažilo kontrolu.

Uplatňovanie prenesenia daňovej povinnosti takého typu, o akom uvažuje Nemecko a Rakúsko, by vyžadovalo od dodávateľa, aby kontroloval stav zákazníka a zistil, či je, alebo nie je zdaniteľnou osobou, a teda, či sa mu DPH má, alebo nemá účtovať. Súčasný systém DPH nevyžaduje vykonávanie takejto kontroly, pretože DPH sa účtuje všeobecne bez ohľadu na stav zákazníka. Podobne požiadavka poskytovať mesačne číselné údaje o celkovom obrate za jednotlivé zákaznícke podniky (v prípade Rakúska) a oznamovať daňovým orgánom elektronicky a priznávať hodnotu každej nezdanenej dodávky (v prípade Nemecka) by znamenalo nové a dodatočné požiadavky.

5. NÁZOR KOMISIE NA TIETO POžIADAVKY

Keď Komisia dostane požiadavky v súlade s článkom 27, preskúma tieto požiadavky a presvedčí sa, či sú splnené základné podmienky na vyhovenie takýmto požiadavkám, t. j. či navrhované osobitné opatrenie zjednoduší postupy pre zdaniteľné osoby a/alebo pre daňovú správu, alebo či návrh bráni určitým druhom daňových únikov alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. V tejto súvislosti Komisia vždy prijímala obmedzený obozretný prístup, aby sa zabezpečilo, že takéto výnimky nenarušia fungovanie všeobecného systému DPH. V tejto súvislosti podala aj návrh[3] v roku 2005 s cieľom zmeniť a doplniť smernicu 77/388/EHS, pokiaľ ide o určité opatrenia na zjednodušenie postupu na účtovanie dane z pridanej hodnoty a na pomoc proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňových povinností a na zrušenie určitých rozhodnutí, ktorými sa udeľujú výnimky, čo by umožnilo všetkým členským štátom uplatňovať výnimky, ktoré sa prejavili ako užitočné a účinné.

I keď osobitný program pre zlato, ako je ustanovený v článku 26 b šiestej smernice o DPH, možno charakterizovať ako zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, uplatňovanie týchto ustanovení je dôkladne cielené a obmedzené čo do rozsahu a veľkosti a nemôže sa preto porovnávať s aktuálnymi požiadavkami.

5.1. Nemecká a rakúska požiadavka

Podľa názoru Komisie požiadavky, ktoré dostala od Nemecka a Rakúska, obsahujú snahu využiť článok 27 šiestej smernice o DPH s cieľom vykonať zásadnú zmenu v systéme DPH a tým odstrániť jednu z jeho vlastností, a to platbu po častiach. Okolnosť, ktorá stojí za týmito požiadavkami, je zrejmá nedostatočná schopnosť Nemecka a Rakúska kontrolovať podniky zapojené do podvodov s „chýbajúcim obchodníkom“, čo vedie k stratám v Nemecku a Rakúsku, ktoré sa odhadujú až na 2 % z celkových príjmov z DPH. Nemecko a Rakúsko zastávajú názor, že ak sa podnikom nepovolí účtovať DPH ako prvým, stratí sa stimulácia „zaniknutia“.

Rakúsko odhaduje, že výsledok uplatňovania obmedzeného všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti rakúskymi zdaniteľnými osobami by ovplyvnil 7 miliónov faktúr vydaných v Rakúsku, zatiaľ čo Nemecko odhaduje, že jeho návrh by mal vplyv na 0,5 % zo všetkých faktúr vydaných v Nemecku, čo predstavuje asi 130 miliónov faktúr. Pravdepodobne by to však malo vplyv na každú zdaniteľnú osobu, ktorá by bola povinná vykonávať prenesenie daňovej povinnosti súbežne s „normálnymi“ pravidlami o DPH.

6. ZÁVER

Požiadavky Nemecka a Rakúska obsahujú snahu využiť článok 27 s cieľom vykonať zásadnú zmenu v systéme DPH v zmysle všeobecného prenesenia daňovej povinnosti a tým odstrániť jednu z vlastností DPH, a to platbu po častiach. To by tiež znamenalo, že zdaniteľné osoby by sa vlastne museli zaoberať tromi rôznymi druhmi daňového režimu:

- „Klasický“ systém DPH

- Systém prenesenia daňovej povinnosti na dodávky medzi podnikmi (B2B), ak budú splnené určité kritériá

- Systém v rámci Spoločenstva.

Toto by znamenalo ďalšie zvýšenie účtovného zaťaženia, ktorému už podniky čelia. Podobne ďalšie zaťaženie z plnenia povinností (overovanie charakteru zákazníkov a hlásenie transakcií) by sa uložilo čestným obchodníkom, ktorí vykonávajú svoje činnosti v oblastiach, kde podvod nie je rozšírený. Okrem toho nemecké a rakúske daňové správy by museli investovať oveľa viac zdrojov do kontroly DPH, lebo počet zdaniteľných osôb, ktoré platia prevažnú časť DPH, by sa zmenil z menšiny zdaniteľných osôb na väčšinu.

Komisia sa domnieva, že tieto požiadavky nespĺňajú kritériá, ktoré sa vyžadujú článkom 27 , pretože by život skôr skomplikovali ako zjednodušili, a to pre zdaniteľné osoby i pre daňové správy, a okrem toho by poskytli viac a nie menej priestoru pre daňové úniky.

Komisia sa domnieva, že článok 27 nie je správnym právnym základom pre návrh všeobecného prenesenia daňovej povinnosti takého typu, ako navrhuje Nemecko a Rakúsko. Komisia už predtým navrhla Rade, aby sa členským štátom dovolilo uplatňovať prenesenie daňovej povinnosti, ale predchádzajúce žiadosti boli vo všeobecnosti iné, pretože sa týkali určitých sektorov (stavebníctvo, odpad, drevo atď.), a prenesenie daňovej povinnosti vždy postupovalo v dodávateľskom reťazci smerom hore (čím sa iba vylúčil slabý článok na začiatku tohto reťazca), takže rizikovejšie malé a účelové podniky DPH neúčtovali, ale účtovali ju väčšie, ľahšie kontrolovateľné podniky. Jediným príkladom komodity je zlato, ale aj to zostáva ako jediná komodita a nie ako celá škála tovarov týkajúcich sa rôznych odvetví. Okrem toho opatrenia, ktoré plánujú Nemecko a Rakúsko, by mali vplyv na transakcie vo všetkých hospodárskych odvetviach, vrátane odvetví, ktoré nikdy neboli podozrivé ako predmet podvodov typu chýbajúceho obchodníka alebo kolotoč. Komisia sa domnieva, že také výnimky, ako žiada Nemecko a Rakúsko, nerešpektujú zásadu proporcionality, ako bola stanovená v niekoľkých súdnych prípadoch.

Okrem toho povolenie uplatňovať v jednotlivých členských štátoch osobitné opatrenia takéhoto rozsahu a s takým vplyvom na podniky by viedlo k rozpadu vnútorného trhu ma účely DPH. Skutočne, v závislosti od hodnoty dodávky, typu výrobku alebo ľubovoľných iných kritérií, ktoré možno odhadnúť, podniky by boli konfrontované s rozličnými pravidlami a postupmi platnými pre vnútorné dodávky v rôznych členských štátoch. Z toho dôvodu tieto opatrenia značne presahujú rámec článku 27 šiestej smernice o DPH.

Okrem toho podľa systému prenesenia daňovej povinnosti finančné riziko, ktoré vzniká z neplatenia DPH, sa prenáša zo štátnej pokladnice na podniky. Podniky sú tie, ktoré znášajú riziko, keď sa rozhodujú, či majú, alebo nemajú účtovať DPH na základe hodnotenia stavu svojho zákazníka ako skutočnej zdaniteľnej osoby. Takýto posun zodpovednosti z daňovej správy na podnik s potenciálnymi nákladmi pre podnik pôsobí proti cieľom Lisabonskej stratégie.

Okrem toho systém prenesenia daňovej povinnosti značne oslabuje kontrolu smerom ku koncu distribučného reťazca. V dôsledku toho daňové správy by museli značne zvýšiť počet kontrolórov, ktorí by sa zaoberali väčším rizikom vznikajúcim z rozloženia daňového dlhu na väčší počet zdaniteľných osôb. Okrem toho výsledok rozšírenia prenesenia daňovej povinnosti, ktoré navrhuje Nemecko a Rakúsko, v skutočnosti zavádza oveľa zložitejší alternatívny systém ako je normálny program DPH.

Požiadavky, ktoré prišli od Nemecka a Rakúska, obsahujú snahu používať článok 27 s cieľom vykonať zásadnú zmenu do systému DPH a tým vylúčiť jednu z jeho vlastností, a to platbu po častiach. Základom týchto požiadaviek je predpoklad, že ak sa podniku nepovolí účtovanie DPH ako prvému, vtedy sa stratí stimulácia „zaniknutia“ a výsledkom bude ďalší daňový príjem.

I keď sa však Komisia naďalej domnieva, že riešením proti podvodu „chýbajúceho obchodníka“ môže byť zvýšenie kontroly DPH na základe analýzy rizika, a nie zmena základných daňových pravidiel, nie je proti skúmaniu doplnkových alebo dokonca alternatívnych nástrojov. Ak sa Rakúsko a Nemecko domnievajú, že súčasný systém DPH má predsa len slabé miesta, Komisia vynaloží ďalšie úsilie na rozhodnutie, či je potrebné nejaké všeobecnejšie opatrenie v rámci šiestej smernice o DPH.

Na základe toho sa Komisia domnieva, že správnym právnym základom, ktorý by umožnil členským štátom zaviesť veľmi rozsiahle opatrenia proti podvodu typu vyhýbanie sa daňovým povinnostiam v oblasti DPH, by bol článok 93 zmluvy.

V súlade s tým Komisia dospela k záveru, že požiadavky predložené Nemeckom a Rakúskom nepatria do pôsobnosti článku 27 šiestej smernice o DPH, a preto Komisia namieta proti požadovaným výnimkám.

[1] Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/18/ES (Ú. v. EÚ L 51, 22.2.2006, s. 12).

[2] V závislosti od úverových podmienok poskytnutých zákazníkom a periodicity podávania priznaní DPH, zdaniteľné osoby musia často platiť DPH do štátnej pokladnice prv, ako ju vyberú od svojich zákazníkov.

[3] KOM(2005) 89, 16.3.2005.