(1)

S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dodržiavali povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v oblasti rozpočtovej politiky, a najmä pokiaľ ide o predchádzanie nadmerným deficitom verejných financií, sa v smernici Rady 2011/85/EÚ (3) stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa charakteristík rozpočtových rámcov členských štátov.

(2)

Vzhľadom na skúsenosti s hospodárskou a menovou úniou získané od nadobudnutia účinnosti smernice 2011/85/EÚ treba zmeniť jej požiadavky týkajúce sa pravidiel a postupov, ktoré tvoria rozpočtové rámce členských štátov.

(3)

Vo svojej špeciálnej správe č. 22/2019 s názvom „Požiadavky EÚ na vnútroštátne rozpočtové rámce: je potrebné ďalej ich posilňovať a lepšie monitorovať ich uplatňovanie“ Európsky dvor audítorov skúmal požiadavky Únie v oblasti vnútroštátnych rozpočtových rámcov a odporučil, aby Komisia tieto požiadavky preskúmala s prihliadnutím na medzinárodné normy a najlepšie postupy. Európsky dvor audítorov navrhol konkrétne opatrenia na zlepšenie rozsahu a účinnosti vnútroštátnych rozpočtových rámcov, najmä pokiaľ ide o strednodobé rozpočtové rámce a nezávislé fiškálne inštitúcie.

(4)

Vo svojom oznámení Komisie z 5. februára 2020 s názvom „Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí, Správa o uplatňovaní nariadení (EÚ) č. 1173/2011, 1174/2011, 1175/2011, 1176/2011, 1177/2011, 472/2013 a 473/2013 a o vhodnosti smernice Rady 2011/85/EÚ“ Komisia poukázala na výrazný, ale nerovnomerný pokrok vo vývoji vnútroštátnych rozpočtových rámcov vzhľadom na to, že v práve Únie sa stanovujú len minimálne požiadavky a že implementácia a dodržiavanie vnútroštátnych ustanovení sa výrazne líšia. V uvedenom oznámení sa takisto zvažovalo, do akej miery by tento rámec podporil potreby hospodárskej, environmentálnej a sociálnej politiky súvisiace s prechodom na klimaticky neutrálne a digitálne európske hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, čím by sa dopĺňala kľúčová úloha regulačného prostredia a štrukturálnych reforiem.

(5)

Vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ Komisia vyzvala na rozsiahlejšie využívanie nástrojov zeleného rozpočtovania s cieľom presmerovať verejné investície, spotrebu a zdaňovanie na zelené priority a dosiahnuť odklon od škodlivých dotácií. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (4) sa stanovuje cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality pre celú Úniu do roku 2050 a vyžaduje sa v ňom, aby inštitúcie Únie a členské štáty dosiahli pokrok v posilňovaní adaptívnej kapacity. Komisia sa zaviazala spolupracovať s členskými štátmi pri preverovaní a hodnotení ekologických rozpočtových postupov. Vo svojom oznámení z 24. februára 2021 s názvom „Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy“ Komisia poukázala na makrofiškálny význam zmeny klímy a potrebu zvýšiť odolnosť Únie voči vplyvom zmeny klímy. Európsky semester poskytuje dodatočný rámec na podporu takéhoto úsilia a Nástroj technickej podpory, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (5), ponúka praktickú pomoc pri jeho vynakladaní.

(6)

Vo svojom oznámení z 9. novembra 2022 s názvom „Usmernenia týkajúce sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ“ Komisia zdôraznila potrebu posilniť udržateľnosť dlhovej služby a znížiť vysokú mieru zadlženosti a zároveň podporovať udržateľný a inkluzívny rast vo všetkých členských štátoch. Hlavnými cieľmi usmernení je zlepšiť zodpovednosť členských štátov, zjednodušiť rámec, posunúť sa smerom k výraznejšiemu zameraniu na strednodobý horizont a zároveň posilniť a zjednotiť presadzovanie pravidiel.

(7)

S cieľom zlepšiť súlad s ustanoveniami ZFEÚ a najmä predísť nadmernému deficitu verejných financií v zmysle článku 126 ZFEÚ by právne predpisy členských štátov mali popri ustanoveniach, ktoré sa v súčasnosti vyžadujú v smernici 2011/85/EÚ, obsahovať aj osobitné ustanovenia na posilnenie ich zodpovednosti v súlade s oznámením Komisie z 9. novembra 2022 o usmerneniach týkajúcich sa reformy rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ. Na základe dôkazov o vykonávaní uvedenej smernice by sa zmeny uvedenej smernice mali vzťahovať aj na transparentnosť, štatistiky, prognózy a strednodobé rozpočtovanie v záujme riešenia nedostatkov zistených počas predchádzajúceho vykonávania.

(8)

Táto pozmeňujúca smernica je spolu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 (6) a nariadením Rady (EÚ) 2024/1264 (7) súčasťou jedného balíka. Týmito tromi legislatívnymi aktmi spoločne (ďalej spoločne len „reforma rámca správy hospodárskych záležitostí“) sa reformuje rámec správy hospodárskych záležitostí Únie tým, že sa do práva Únie začleňuje obsah hlavy III (Rozpočtová dohoda) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (8) z 2. marca 2012 v súlade s článkom 16 uvedenej zmluvy. Vychádzajúc zo skúseností s vykonávaním Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii členskými štátmi sa v reforme rámca správy hospodárskych záležitostí zachováva strednodobá orientácia rozpočtovej dohody ako nástroj na dosiahnutie rozpočtovej disciplíny a podporu rastu. Táto reforma rámca správy hospodárskych záležitostí zahŕňa posilnený rozmer zameriavania sa na situáciu v jednotlivých krajinách, ktorý má za cieľ posilniť zodpovednosť členských štátov, a to aj zachovaním poradnej úlohy nezávislých fiškálnych inštitúcií, čo v podstate vychádza zo spoločných zásad rozpočtovej dohody týkajúcich sa vnútroštátnych fiškálnych korekčných mechanizmov, ktoré navrhla Komisia vo svojom oznámení z 20. júna 2012 v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. V nariadení (EÚ) 2024/1263 sa stanovuje analýza výdavkov bez diskrečných príjmových opatrení na účely celkového posúdenia súladu požadovaného v rozpočtovej dohode. Podobne ako v rozpočtovej dohode sú dočasné odchýlky od strednodobého plánu povolené len za výnimočných okolností v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1263. Podobne ako pri rozpočtovej dohode by sa v prípade značných odchýlok od strednodobého plánu mali zaviesť opatrenia na nápravu týchto odchýlok počas vymedzeného obdobia. Reformou rámca správy hospodárskych záležitostí sa posilňuje fiškálny dohľad a postupy presadzovania pravidiel s cieľom plniť záväzok podporovať zdravé a udržateľné verejné financie a udržateľný a inkluzívny rast. Reformou rámca správy hospodárskych záležitostí sa teda zachovávajú základné ciele stanovené v rozpočtovej dohode, ktorými sú rozpočtová disciplína a udržateľnosť dlhovej služby.

(9)

Predpokladom zostavenia vysokokvalitných štatistík porovnateľných vo všetkých členských štátoch sú úplné a spoľahlivé postupy verejného účtovníctva vo všetkých subsektoroch verejnej správy. Dostupnosť a kvalita štatistík vychádzajúcich z európskeho systému národných a regionálnych účtov (ESA) má rozhodujúci význam pre zabezpečenie riadneho fungovania rámca Únie pre fiškálny dohľad. ESA 2010 vychádza z informácií poskytovaných na akruálnom základe. Preto je žiaduce zlepšiť zber akruálnych údajov a informácií potrebných na generovanie štatistík na základe časového rozlíšenia spôsobom, ktorý je komplexný a zosúladený vo všetkých subsektoroch verejnej správy.

(10)

Dostupnosť vysokofrekvenčných údajov môže odhaliť vzorce, ktoré si vyžadujú dôkladnejší dohľad, a zlepšiť kvalitu rozpočtových prognóz. Členské štáty a Komisia (Eurostat) by mali uverejňovať štvrťročné údaje o deficite a dlhu, pričom by mali uplatňovať vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 Protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a ZFEÚ. Častejšie uverejňovanie rozpočtových údajov, ktoré sú prispôsobené vnútroštátnym rozpočtovým definíciám, by sa malo určovať na základe vnútroštátnych požiadaviek na transparentnosť a potrieb používateľov, aby sa zlepšila zodpovednosť členských štátov.

(11)

Neobjektívne a nerealistické makroekonomické a rozpočtové prognózy pre ročné a viacročné právne predpisy týkajúce sa rozpočtov môžu značne sťažiť účinnosť fiškálneho plánovania a následne oslabiť plnenie záväzku dodržiavať rozpočtovú disciplínu. Na zlepšenie základných predpokladov by členské štáty mali porovnať svoje makroekonomické a rozpočtové prognózy s najaktuálnejšími prognózami Komisie a podľa potreby s prognózami iných nezávislých orgánov.

(12)

Makroekonomické a rozpočtové prognózy používané pri ročnom a viacročnom fiškálnom plánovaní verejnej správy by mal, na zvýšenie ich kvality, pravidelne, objektívne, komplexne a ex post hodnotiť nezávislý orgán alebo iné orgány, ktoré sú funkčne nezávislé od fiškálnych orgánov členských štátov a nie sú orgánom, ktorý vypracúva danú prognózu. Tieto hodnotenia by mali zahŕňať preskúmanie hospodárskych predpokladov, porovnanie s prognózami, ktoré vypracovali iné inštitúcie, a hodnotenie úspešnosti minulej prognózy.

(13)

Nezávislé orgány poverené monitorovaním verejných financií v členských štátoch sú účinným stavebným prvkom rozpočtových rámcov. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 (9) sa od členských štátov, ktorých menou je euro, vyžaduje, aby mali nezávislé fiškálne inštitúcie poverené schvaľovaním alebo vypracúvaním makroekonomických prognóz, a stanovujú sa v ňom osobitné záruky týkajúce sa ich nezávislosti a technickej kapacity. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky podľa uvedeného nariadenia, by sa v rámci úlohy nezávislých fiškálnych inštitúcií spočívajúcej vo vypracúvaní, posudzovaní alebo schvaľovaní makroekonomických prognóz v súlade s touto smernicou, mali zohľadňovať zavedené vnútroštátne postupy a prax členských štátov, a to aj v súvislosti s tým, kedy sa príslušná úloha vykonáva.

(14)

V záujme dosiahnutia posilnenej zodpovednosti vo fiškálnej politike by nezávislé fiškálne inštitúcie mali mať vysoký stupeň prevádzkovej nezávislosti, zdroje potrebné na plnenie svojich úloh a rozsiahly a včasný prístup k potrebným informáciám. Členské štáty môžu zriadiť viac ako jednu nezávislú fiškálnu inštitúciu, pričom každá z nich môže plniť jednu alebo viacero úloh stanovených v tejto pozmeňujúcej smernici, pokiaľ sa ich právomoci jasne rozdelia a nebudú sa prekrývať. Nemalo by dôjsť k nadmernej inštitucionálnej fragmentácii úloh v oblasti monitorovania. Forma týchto monitorovacích orgánov by mala zohľadňovať jestvujúce inštitucionálne pomery a administratívnu štruktúru dotknutého členského štátu.

(15)

V záujme zlepšenia rozpočtového plánovania by sa mala v čo najväčšej možnej miere venovať náležitá pozornosť makrofiškálnym rizikám vyplývajúcim zo zmeny klímy vrátane jej environmentálnych a distribučných vplyvov. Pochopenie toho, ako môžu šoky súvisiace s klímou ovplyvňovať verejné financie, má zásadný význam pre národné stratégie na obmedzenie a riadenie fiškálnych rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy a súvisiacich katastrof.

(16)

Hoci schvaľovanie právnych predpisov týkajúcich sa ročného rozpočtu predstavuje krok rozpočtového procesu, ktorý je kľúčový pre demokratickú zodpovednosť, perspektíva plánovania rozpočtu na jeden rok poskytuje len obmedzený základ pre zdravé fiškálne politiky, keďže dôsledky väčšiny opatrení výrazne presahujú ročný rozpočtový cyklus. Účinné strednodobé fiškálne plánovanie ako také posilňuje dôveryhodnosť fiškálnej politiky a zároveň zohľadňuje udržateľnosť dlhovej služby. Malo by byť založené na jasnom a konzistentnom vymedzení strednodobých vnútroštátnych rozpočtových cieľov verejnej správy, ktoré sú uvedené v národných strednodobých plánoch. S cieľom posilniť viacročný rozpočtový výhľad by plánovanie právnych predpisov týkajúcich sa ročného rozpočtu malo byť v súlade so strednodobými vnútroštátnymi rozpočtovými cieľmi.

(17)

V záujme dosiahnutia účinnosti pri presadzovaní rozpočtovej disciplíny a udržateľnosti verejných financií by rozpočtové rámce mali úplne pokrývať verejné financie. Preto by sa osobitná pozornosť mala venovať operáciám tých subjektov verejnej správy a fondov, ktoré nie sú súčasťou riadnych rozpočtov, ale patria do verejnej správy, vrátane jej subsektorov, a ktoré majú okamžitý alebo strednodobý vplyv na rozpočtové pozície členských štátov. Členské štáty by mali uverejňovať aj hodnoty zodpovedajúce kombinovanému vplyvu uvedených orgánov a fondov na saldá a dlhy verejnej správy. Mali by sa uverejňovať podrobné informácie o vplyve daňových výdavkov na príjmy.

(18)

Nástroje zeleného rozpočtovania môžu pomôcť presmerovať verejné príjmy a výdavky na ekologické priority. Pravidelným vykazovaním príslušných informácií sa tak zlepšujú rokovania o rozpočte. Členské štáty by mohli uverejňovať informácie o tom, ako príslušné prvky ich rozpočtov prispievajú k plneniu vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj informácie o použitej metodike. Členské štáty by mali uverejňovať údaje a opisné informácie osobitne pre položky týkajúce sa výdavkov, daňových výdavkov a príjmov. Členské štáty by mohli zverejňovať informácie o distribučnom vplyve rozpočtových politík a pri príprave zeleného rozpočtovania by mohli zohľadňovať aspekty zamestnanosti, ako aj sociálne a distribučné aspekty ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 473/2013 a oznámení Komisie z 28. septembra 2022 s názvom „Zlepšenie posudzovania distribučného vplyvu politík členských štátov“.

(19)

Náležitá pozornosť by sa mala venovať aj existencii podmienených záväzkov. Podmienené záväzky zahŕňajú prípadné záväzky vznikajúce v závislosti od toho, či v budúcnosti nastanú určité neisté udalosti, alebo súčasné záväzky, pri ktorých platby nie sú pravdepodobné alebo pri ktorých nemožno spoľahlivo určiť výšku predpokladanej platby. Patria sem napríklad štátne záruky, problémové úvery, záväzky vyplývajúce z činnosti verejných korporácií a, pokiaľ je to možné, aj podmienené záväzky súvisiace s katastrofami a klímou.

(20)

Prírodné katastrofy a extrémne poveternostné javy už zasiahli väčšinu členských štátov a očakáva sa, že v dôsledku zmeny klímy sa frekvencia a intenzita takýchto udalostí ešte zvýši. Vlády investujú do opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a prispievajú k pokrytiu nákladov na núdzovú pomoc, obnovu a rekonštrukciu pri katastrofách, pričom v niektorých prípadoch pôsobia ako poisťovateľ poslednej inštancie. Vzhľadom na existujúce a budúce výzvy v oblasti udržateľnosti verejných financií by sa osobitná pozornosť mala venovať vládnym záväzkom a rizikám, ktoré pre verejné financie vyplývajú z prírodných katastrof a šokov súvisiacich s klímou, pričom by sa v najväčšej možnej miere malo začať zberom a zverejňovaním informácií o fiškálnych nákladoch spojených s minulými udalosťami.

(21)

Podávanie správ o makrofiškálnych rizikách vyplývajúcich zo zmeny klímy, o podmienených záväzkoch týkajúcich sa klímy a o fiškálnych nákladoch katastrof sa zlepšuje, je však v počiatočnej fáze a súvisiace metodiky a ukazovatele sa stále vyvíjajú. Orgány verejnej správy budú musieť vynaložiť značné úsilie na to, aby dokázali plniť požiadavky na vykonávanie takéhoto podávanie správ. Vzhľadom na uvedené výzvy by sa podávanie správ v týchto oblastiach malo v čo najväčšej možnej miere vykonávať a vyvíjať súbežne s príslušným metodickým pokrokom.

(22)

Komisia by mala naďalej pravidelne monitorovať vykonávanie smernice 2011/85/EÚ. Mali by sa identifikovať a vymieňať najlepšie postupy týkajúce sa vykonávania uvedenej smernice.

(23)

Smernica 2011/85/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

Vzhľadom na existujúci termín v rámci Paktu stability a rastu, táto smernica by z dôvodu naliehavosti mala nadobudnúť účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

Článok 5 sa nahrádza takto:

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1263 z 29. apríla 2024 o účinnej koordinácii hospodárskych politík a mnohostrannom rozpočtovom dohľade a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (Ú. v. EÚ L, 2024/1263, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1263/oj).“ "

5.

Článok 6 sa mení takto:

6.

Článok 7 sa nahrádza takto:

7.

Článok 8 sa vypúšťa

8.

Názov kapitoly V sa nahrádza názvom „NEZÁVISLÉ FIŠKÁLNE INŠTITÚCIE“.

9.

V kapitole V sa vkladá tento článok:

(*3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. EÚ L 209, 2.8.1997, s. 6).“ "

10.

Článok 9 sa mení takto:

11.

Články 10 a 11 sa nahrádzajú takto:

12.

Názov kapitoly VI sa nahrádza takto: „TRANSPARENTNOSŤ FINANCIÍ VEREJNEJ SPRÁVY“.

13.

Článok 12 sa nahrádza takto:

14.

Článok 14 sa nahrádza takto:

15.

Článok 16 sa nahrádza takto: