(1)

Podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) je Únia zaviazaná zabezpečiť vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia. Mala by sa realizovať ochrana životného prostredia v širokom zmysle, ako vyplýva z článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 191 ZFEÚ, so zahrnutím všetkých prírodných zdrojov vrátane ovzdušia, vody, pôdy, ekosystémov vrátane ekosystémových služieb a funkcií, voľne žijúcich živočíchov a rastlín vrátane biotopov, ako aj služieb poskytovaných prírodnými zdrojmi.

(2)

Podľa článku 191 ods. 2 ZFEÚ sa má politika životného prostredia Únie zameriavať na vysokú úroveň jeho ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v rôznych regiónoch Únie. Táto politika má byť založená na zásade predchádzania škodám a prevencie, zásade nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji a zásade, že náhradu škody hradí znečisťovateľ. Vzhľadom na to, že trestná činnosť v oblasti životného prostredia má vplyv aj na základné práva, boj proti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia na úrovni Únie má zásadný význam pre zabezpečenie ochrany týchto práv.

(3)

Nárast počtu trestných činov proti životnému prostrediu a ich účinkov, ktoré ohrozujú účinnosť práva Únie v oblasti životného prostredia, vyvoláva v Únii pretrvávajúce obavy. Takéto trestné činy sa čoraz viac rozširujú za hranice členských štátov, v ktorých sa páchajú. Takéto trestné činy predstavujú hrozbu pre životné prostredie, a preto vyžadujú vhodnú a účinnú reakciu, ktorá si často vyžaduje účinnú cezhraničnú spoluprácu.

(4)

Existujúce pravidlá sankcií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (3) a podľa odvetvového práva Únie v oblasti životného prostredia nie sú dostatočné na dosiahnutie súladu s právom Únie týkajúceho sa ochrany životného prostredia. Takýto súlad by sa mohol a mal zvýšiť dostupnosťou účinných, primeraných a odrádzajúcich trestných sankcií, ktoré zodpovedajú závažnosti trestných činov a dokážu vyjadriť väčší spoločenský nesúhlas než použitie správnych sankcií. Komplementárnosť trestného a správneho práva má zásadný význam pre prevenciu a odrádzanie od protiprávneho konania, ktoré poškodzuje životné prostredie.

(5)

Zoznam trestných činov proti životnému prostrediu v smernici 2008/99/ES by sa mal zrevidovať a mali by sa doplniť ďalšie trestné činy na základe najvážnejších porušení práva Únie v oblasti životného prostredia. Mali by sa sprísniť sankcie s cieľom posilniť ich odrádzajúci účinok a mala by sa zlepšiť účinnosť odhaľovania, vyšetrovania, trestného stíhania a vydávania rozhodnutí v súvislosti s trestnými činmi proti životnému prostrediu.

(6)

Členské štáty by mali kriminalizovať určité protiprávne konanie, zabezpečiť väčšiu presnosť, pokiaľ ide o vymedzenie relevantných trestných činov, a harmonizovať druhy a úrovne sankcií.

(7)

Nesplnenie právnej povinnosti konať môže mať ten istý nepriaznivý následok na životné prostredie a ľudské zdravie ako aktívne konanie. Vymedzenie trestných činov v tejto smernici by sa preto malo v príslušných prípadoch vzťahovať tak na konania, ako aj na opomenutia.

(8)

Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť trestné sankcie za závažné porušenie práva Únie týkajúceho sa ochrany životného prostredia. V rámci spoločnej rybárskej politiky sa v práve Únie stanovuje komplexný súbor pravidiel kontroly a presadzovania podľa nariadení Rady (ES) č. 1224/2009 (4) a (ES) č. 1005/2008 (5) v prípade závažných porušení vrátane tých, ktoré poškodzujú morské prostredie. Podľa tohto súboru pravidiel majú členské štáty možnosť použiť správne alebo trestné sankcie, alebo oboje. V súlade s oznámeniami Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda a z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov, by sa určité úmyselné protiprávne konanie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1224/2009 a nariadenie (ES) č. 1005/2008, malo považovať za trestný čin.

(9)

Aby konanie predstavovalo trestný čin proti životnému prostrediu podľa tejto smernice, malo by byť protiprávne. Aby bolo konanie protiprávne, malo by porušovať právo Únie, ktoré prispieva k sledovaniu niektorého z cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia, ako sa uvádza v článku 191 ods. 1 ZFEÚ bez ohľadu na právny základ takéhoto práva Únie, ktoré by mohlo zahŕňať napríklad článok 91, 114, 168 alebo 192 ZFEÚ, alebo by malo porušovať zákony, iné právne predpisy alebo správne ustanovenia členského štátu alebo rozhodnutia prijaté príslušným orgánom členského štátu, ktorými sa vykonáva takéto právo Únie. Táto smernica by mala stanoviť, ktoré protiprávne konanie môže predstavovať trestný čin, a vo vhodných prípadoch stanoviť kvantitatívnu alebo kvalitatívnu hranicu potrebnú na to, aby takéto konanie predstavovalo trestný čin. Takéto konanie by malo predstavovať trestný čin, ak je úmyselné, a v určitých prípadoch aj vtedy, keď bolo vykonané aspoň z hrubej nedbanlivosti. Najmä protiprávne konanie, ktoré spôsobí smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví osôb, podstatnú škodu alebo značné riziko podstatnej škody na životnom prostredí alebo ktoré sa inak považuje za osobitne škodlivé pre životné prostredie, by malo taktiež predstavovať trestný čin, ak je vykonané aspoň z hrubej nedbanlivosti. Členské štáty môžu prijať alebo zachovať prísnejšie pravidlá v oblasti trestného práva.

(10)

Konanie by malo byť protiprávne aj vtedy, ak sa uskutoční na základe oprávnenia vydaného príslušným orgánom členského štátu v prípade, že takéto oprávnenie bolo získané podvodom alebo na základe korupcie, vydierania alebo donútenia. Okrem toho držba takéhoto oprávnenia by nemala brániť držiteľovi, aby bola voči nemu vyvodená trestná zodpovednosť, ak oprávnenie zjavne porušuje príslušné hmotnoprávne požiadavky. Pojem „zjavné porušenie príslušných hmotnoprávnych požiadaviek“ by sa mal vykladať tak, že odkazuje na zjavné a podstatné porušenie príslušných hmotnoprávnych požiadaviek, a jeho cieľom nie je zahrnúť porušenia procesných požiadaviek alebo menej významných prvkov oprávnenia. Nepresúva to povinnosť zabezpečiť, aby boli oprávnenia zákonné, z príslušných orgánov na prevádzkovateľov. Navyše ak sa vyžaduje oprávnenie, skutočnosť, že je zákonné, nevylučuje trestné konanie proti držiteľovi oprávnenia, ak tento držiteľ nespĺňa všetky povinnosti súvisiace s oprávnením alebo iné relevantné právne povinnosti, ktorých sa oprávnenie netýka.

(11)

Okrem toho je potrebné, aby prevádzkovatelia podnikali potrebné kroky na dosiahnutie súladu s legislatívnymi, regulačnými a správnymi ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní príslušnej činnosti, a to aj dodržiavaním svojich povinností stanovených v príslušnom práve Únie a vo vnútroštátnom práve, v súvislosti s postupmi na zmenu alebo aktualizáciu existujúcich oprávnení. Malo by sa to vzťahovať aj na povinnosti držiteľa oprávnenia aktualizovať a obnoviť takéto oprávnenie.

(12)

Pokiaľ ide o trestné činy a sankcie vymedzené v tejto smernici, pojem „právnické osoby“ by sa mal chápať tak, že nezahŕňa štáty alebo verejné orgány vykonávajúce štátnu moc alebo verejnoprávne medzinárodné organizácie. Keďže touto smernicou sa stanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu prijať prísnejšie pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa trestnej zodpovednosti verejných orgánov.

(13)

Niektoré trestné činy vymedzené v tejto smernici zahŕňajú kvalitatívnu hranicu, aby konanie predstavovalo trestný čin, a to, aby takéto konanie spôsobilo smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, vody alebo pôdy, alebo na ekosystéme, živočíchoch alebo rastlinách. V záujme ochrany životného prostredia v čo najväčšej možnej miere by sa táto kvalitatívna hranica mala chápať v širokom zmysle vrátane v príslušnom prípade podstatných škôd na živočíchoch a rastlinách, biotopoch, službách poskytovaných prírodnými zdrojmi a ekosystémami, ako aj na ekosystémových funkciách. Pojem „ekosystém“ by sa mal chápať ako dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov, húb a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré navzájom pôsobia ako funkčná jednotka, a mal by zahŕňať typy biotopov, biotopy druhov a populácie druhov. Ekosystém by mal zahŕňať aj ekosystémové služby, prostredníctvom ktorých ekosystém priamo alebo nepriamo prispieva ku kvalite života ľudí, a ekosystémové funkcie, ktoré sa týkajú prirodzených procesov v ekosystéme. Menšie jednotky, ako napríklad úľ, mravenisko alebo peň stromu, môžu byť súčasťou ekosystému, ale na účely tejto smernice by sa nemali považovať za samostatný ekosystém.

(14)

Na účely tejto smernice by sa mal pojem „ujma“ chápať v širokom zmysle, t. j. zahŕňať akúkoľvek formu fyzického zranenia osoby vrátane zmeny telesnej funkcie alebo štruktúry buniek, dočasnej, chronickej alebo smrteľnej choroby, poruchy tela alebo iného zhoršenia fyzického zdravia, ale nie duševného zdravia.

(15)

Zavádzanie rôznych foriem energie, ako je teplo, zdroje tepelnej energie, hluk vrátane podmorského hluku a iné zdroje akustickej energie, vibrácie, elektromagnetické polia, elektrina alebo svetlo, do životného prostredia môže spôsobiť podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, vody alebo pôdy, alebo podstatnú škodu na ekosystéme, živočíchoch alebo rastlinách, alebo smrť alebo vážne zranenie osôb. Rôzne nástroje práva Únie v oblasti životného prostredia regulujú zavádzanie energie do životného prostredia, napríklad v oblasti ochrany vody, morského prostredia, kontroly hluku, odpadového hospodárstva a priemyselných emisií. Vzhľadom na uvedené nástroje by nezákonné zavádzanie energie do životného prostredia malo predstavovať trestný čin podľa tejto smernice, ak spôsobí alebo môže spôsobiť podstatnú škodu na životnom prostredí alebo na ľudskom zdraví.

(16)

Ak sa trestné činy vymedzené v tejto smernici týkajú konania, ako je sprístupnenie alebo uvádzanie na trh, predaj, ponúkanie na predaj alebo obchodovanie, malo by sa zahrnúť konanie vykonávané prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.

(17)

V tejto smernici sa zavádza trestný čin uvádzania na trh výrobku, v rozpore so zákazom alebo s inou požiadavkou na ochranu životného prostredia, ktorého použitie vo veľkom rozsahu spôsobí vypúšťanie, emisie alebo zavádzanie množstva materiálov, látok, energie alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť podstatnú škodu na životnom prostredí alebo ľudskom zdraví. V tejto súvislosti by mal byť zákaz alebo iná požiadavka zameraná na ochranu životného prostredia tá, ktorá je stanovená v oblasti práva Únie, ktorá má medzi svojimi stanovenými cieľmi alebo ako účel ochranu životného prostredia vrátane udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, ochrany ľudského zdravia, rozvážneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov alebo boja proti zmene klímy, alebo podpory opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia. Naopak, ak je takýto zákaz alebo požiadavka stanovená v iných oblastiach práva Únie, ktoré majú iné ciele, napríklad ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov, na konanie by sa nemal vzťahovať daný trestný čin. Na účely tejto smernice sa pod „použitím vo veľkom rozsahu“ rozumie kombinovaný účinok používania výrobku viacerými používateľmi bez ohľadu na ich počet za predpokladu, že konanie spôsobí alebo môže spôsobiť škodu na životnom prostredí alebo na ľudskom zdraví.

(18)

Protiprávny zber, preprava a spracúvanie odpadu a nedostatočný dohľad nad takýmito operáciami a nedostatočná následná starostlivosť o miesta zneškodňovania vrátane činnosti, ktorú uskutočňujú obchodníci alebo sprostredkovatelia, môže spôsobiť ničivé účinky na životné prostredie a ľudské zdravie. Takéto účinky môžu byť spôsobené protiprávnym konaním, ktoré sa týka škodlivého odpadu z farmaceutických výrobkov, omamných látok vrátane zložiek na výrobu omamných látok, chemických látok, odpadu obsahujúceho kyseliny alebo zásady alebo odpadu obsahujúceho jedy, ťažké kovy, olej, tuk, elektrického a elektronického odpadu, vozidiel po dobe životnosti alebo plastového odpadu. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby nezákonné nakladanie s odpadom predstavovalo trestný čin, ak sa takéto konanie týka nebezpečného odpadu v nezanedbateľnom množstve alebo sa týka iného odpadu a takýto iný odpad spôsobí alebo môže spôsobiť podstatnú škodu na životnom prostredí alebo ľudskom zdraví.

(19)

Na účely trestného činu zavedeného touto smernicou v súvislosti s recykláciou lodí patriacej do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 (6) treba poznamenať, že v súčasnosti podľa práva Únie sa povinnosti stanovené v uvedenom nariadení vzťahujú len na vlastníkov lodí v zmysle vymedzenia v uvedenom nariadení.

(20)

Pokiaľ ide o posúdenie toho, či je množstvo príslušného výrobku alebo príslušnej komodity spojených s odlesňovaním alebo degradáciou lesov, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 (7), zanedbateľné, by členské štáty mohli zohľadniť napríklad množstvo príslušnej komodity alebo príslušného výrobku vyjadrené v čistej hmotnosti alebo v náležitých prípadoch v objeme alebo ako počet položiek, alebo či je rozsah predmetnej činnosti zanedbateľný z hľadiska množstva. Pri takomto posudzovaní by členské štáty mohli v príslušných prípadoch zohľadniť aj iné prvky uvedené v tejto smernici pre určité trestné činy vrátane stavu ochrany dotknutého druhu alebo obnovy životného prostredia.

(21)

Trestné činy súvisiace s úmyselným konaním uvedeným v tejto smernici môžu mať katastrofálne následky, ako sú rozsiahle znečistenie, priemyselné havárie s vážnymi účinkami na životné prostredie alebo rozsiahle lesné požiare. Ak takéto trestné činy spôsobujú zničenie alebo rozsiahlu a podstatnú škodu, ktorá je nezvratná alebo dlhotrvajúca, na ekosystéme značnej veľkosti alebo environmentálnej hodnoty, alebo na biotope v chránenej lokalite alebo spôsobia rozsiahlu a podstatnú škodu, ktorá je buď nezvratná alebo dlhotrvajúca na kvalite ovzdušia, pôdy alebo vody, takéto trestné činy, ktoré môžu mať katastrofálne následky, by mali predstavovať kvalifikované trestné činy, a preto by sa mali trestať prísnejšími sankciami ako sú sankcie uplatniteľné v prípade iných trestných činov vymedzených v tejto smernici. Uvedené kvalifikované trestné činy môžu zahŕňať konanie porovnateľné s ekocídou, na ktorú sa už vzťahuje právo niektorých členských štátov a o ktorej sa diskutuje na medzinárodných fórach.

(22)

Ak, podľa tejto smernice, konanie predstavuje trestný čin len vtedy, ak sa týka nezanedbateľného množstva zodpovedajúceho prekročeniu regulačnej hranice, hodnoty alebo iného povinného parametra, pri posudzovaní toho, či daná hranica, hodnota alebo iný parameter boli prekročené, by sa mala zohľadniť nebezpečnosť a toxicita, okrem iného, materiálu alebo látky, pretože čím nebezpečnejší alebo toxickejší materiál alebo látka je, tým skôr sa dosiahne táto hranica, hodnota alebo iný parameter a v prípade obzvlášť nebezpečných a toxických látok alebo materiálov môže aj veľmi malé množstvo spôsobiť podstatnú škodu na životnom prostredí alebo ľudskom zdraví.

(23)

Zrýchľovanie zmeny klímy, straty biodiverzity a degradácie životného prostredia spolu s hmatateľnými príkladmi ich ničivých účinkov viedli k uznaniu zelenej transformácie za určujúci cieľ súčasnosti a záležitosť medzigeneračnej spravodlivosti. Ak sa v tejto smernici na účely vymedzenia trestných činov používajú pojmy vymedzené v práve Únie v oblasti životného prostredia na opísanie protiprávneho konania, takéto pojmy by sa mali chápať v zmysle zodpovedajúcich vymedzení pojmov stanovených v príslušných právnych aktoch Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na všetky akty Únie, ktorými sa menia ustanovenia alebo požiadavky relevantné na účely vymedzenia protiprávneho konania, ktoré spadá pod trestné činy vymedzené v tejto smernici. Pri vypracúvaní takýchto pozmeňujúcich aktov Únie by bolo vhodné do nich začleniť odkaz na túto smernicu. Ak sa však do práva Únie v oblasti životného prostredia zavedú nové druhy protiprávneho konania, ktoré ešte nepatria do rozsahu pôsobnosti trestných činov vymedzených v tejto smernice, táto smernica by sa mala zmeniť na účely zahrnutia týchto nových druhov protiprávneho konania do rozsahu jej pôsobnosti.

(24)

Bez toho, aby bola dotknutá táto dynamická povaha tejto smernice Komisia by mala pravidelne a v prípade potreby posudzovať, či je potrebné zmeniť opis konania v tejto smernici, ktoré môže podľa tejto smernice predstavovať trestný čin. Komisia by mala zvážiť aj to, či je potrebné vymedziť iné trestné činy, ak sú nové druhy protiprávneho konania, ktoré ešte nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zavedené do práva Únie v oblasti životného prostredia.

(25)

V tejto smernici by sa mal stanoviť neúplný zoznam prvkov, ktoré by mali príslušné orgány v príslušných prípadoch zohľadniť pri posudzovaní toho, či boli dosiahnuté kvalitatívne a kvantitatívne hranice používané na vymedzenie trestných činov proti životnému prostrediu. Poskytnutie takéhoto zoznamu by malo uľahčiť súdržné uplatňovanie tejto smernice a účinnejší boj proti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia, ako aj zabezpečiť právnu istotu. Takéto prvky posudzovania alebo ich uplatňovanie by však nemali nadmerne sťažovať odhaľovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie ani vydávanie rozhodnutí v súvislosti s trestnými činmi.

(26)

Ak táto smernica stanovuje, že protiprávne konanie predstavuje trestný čin, len ak je vykonané úmyselne a spôsobí smrť osoby, pojem „úmysel“ by sa mal vykladať v súlade s vnútroštátnym právom s prihliadnutím na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Na účely tejto smernice by sa preto „úmysel“ mohol chápať ako úmysel spôsobiť smrť osoby, alebo by sa mohol vzťahovať aj na situáciu, v ktorej páchateľ napriek tomu, že nechce spôsobiť smrť osoby, je uzrozumený s možnosťou jej spôsobenia a koná alebo sa zdrží konania dobrovoľne a v rozpore s konkrétnou povinnosťou, čím spôsobí smrť osoby. Rovnaký výklad, pokiaľ ide o pojem „úmysel“ by sa mal uplatňovať v prípade, že protiprávne konanie uvedené v tejto smernici, ktoré je úmyselné, spôsobí vážnu ujmu akejkoľvek osobe, alebo zničenie alebo rozsiahlu a podstatnú škodu, ktorá je buď nezvratná, alebo dlhodobá, na ekosystéme značnej veľkosti alebo environmentálnej hodnoty, alebo na biotope v chránenej lokalite, alebo spôsobí rozsiahlu a podstatnú škodu, ktorá je nezvratná alebo dlhotrvajúca na kvalite ovzdušia, pôdy alebo vody.

(27)

Pokiaľ ide o trestné činy v zmysle vymedzenia v tejto smernici, pojem „z hrubej nedbanlivosti“ by sa mal vykladať v súlade s vnútroštátnym právom, berúc do úvahy príslušnú judikatúru Súdneho dvora. V tejto smernici sa nevyžaduje vymedzenie vo vnútroštátnom práve toho, čo znamená „z hrubej nedbanlivosti“ pre každý jeden znak skutkovej podstaty trestného činu, ako je napríklad držba, predaj alebo ponúkanie na predaj, uvádzanie na trh a podobné znaky. V týchto prípadoch môžu členské štáty rozhodnúť, že pojem „z hrubej nedbanlivosti“ je podstatný pre znaky skutkovej podstaty trestného činu, napríklad stav ochrany, „zanedbateľné množstvo“ alebo skutočnosť, že konanie „môže spôsobiť“ podstatnú škodu.

(28)

V trestnom a súdnom konaní by sa malo náležite zohľadniť zapojenie organizovaných zločineckých skupín, ktoré vykonávajú činnosť spôsobom, ktorý má negatívny vplyv na životné prostredie. Trestné konania za trestné činy proti životnému prostrediu by sa mali zaoberať korupciou, praním špinavých peňazí, počítačovou kriminalitou a podvodmi v oblasti dokladov a, v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, zámerom páchateľa maximalizovať zisky alebo ušetriť výdavky. Takéto formy trestnej činnosti sú často prepojené so závažnými formami trestnej činnosti v oblasti životného prostredia, a preto by sa nemali riešiť samostatne. Taktiež pri nich hrozí, že spôsobia najmä značné škody na životnom prostredí a ľudskom zdraví vrátane ničivých účinkov na prírodu a miestne komunity. Okrem toho je mimoriadne znepokojujúce, že páchanie niektorých trestných činov proti životnému prostrediu je tolerované alebo aktívne podporované príslušnými správnymi orgánmi alebo úradníkmi vykonávajúcimi svoje verejné úlohy. V niektorých prípadoch to môže mať dokonca formu korupcie. Príkladom takéhoto správania je tolerovanie porušení práva v oblasti životného prostredia alebo mlčanie o nich v nadväznosti na inšpekcie, zámerné vynechanie inšpekcií alebo kontrol, napríklad pokiaľ ide o to, či držiteľ povolenia dodržiava podmienky povolenia, podpora uznesení alebo hlasovanie v prospech udelenia nezákonných licencií alebo vydávanie sfalšovaných či nepravdivých správ.

(29)

Podnecovanie a napomáhanie a navádzanie na úmyselné spáchanie trestného činu by malo byť tiež trestné. Pokus o spáchanie trestného činu, ktorý spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osobe alebo spôsobí alebo môže spôsobiť podstatnú škodu na životnom prostredí alebo ktorý sa inak považuje za osobitne škodlivý, by mal tiež predstavovať trestný čin, ak bol spáchaný úmyselne. Pojem „pokus“ sa vykladá v súlade s vnútroštátnym právom. Pokiaľ ide o trestný čin vymedzený v tejto smernici v súvislosti s realizáciou projektu bez povolenia, keďže realizácia projektu sa má chápať tak, že zahŕňa začiatok realizácie takéhoto projektu, napríklad práce na prípravu pozemku na výstavbu alebo iné práce s vplyvom na životné prostredie, táto smernica neuvádza tento trestný čin medzi trestnými činmi, pri ktorých by mal byť pokus trestný.

(30)

Sankcie za trestné činy vymedzené v tejto smernici by mali byť účinné, odrádzajúce a primerané. Na tento účel by sa v prípade fyzických osôb mali stanoviť minimálne úrovne hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Horné hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovené v tejto smernici za trestné činy spáchané fyzickými osobami by sa mali uplatňovať aspoň na najzávažnejšie formy takýchto trestných činov. Trestné právo všetkých členských štátov obsahuje ustanovenia o usmrtení spáchanom úmyselne či z hrubej nedbanlivosti. Členské štáty by mali mať možnosť využiť tieto všeobecné ustanovenia vrátane ustanovení o priťažujúcich okolnostiach pri transpozícii ustanovení tejto smernice týkajúcich sa trestných činov, ktoré spôsobia smrť osoby, či už boli spáchané úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.

(31)

Doplnkové sankcie alebo opatrenia sa často považujú za účinnejšie ako finančné sankcie, najmä v prípade právnických osôb. Preto by malo byť možné uložiť doplnkové sankcie alebo opatrenia v príslušnom konaní. Uvedené sankcie alebo opatrenia by mohli zahŕňať povinnosť uviesť životné prostredie do pôvodného stavu, vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane postupov verejného obstarávania, grantov a koncesií a odobratie povolení a oprávnení. Týmto nie je dotknuté voľné uváženie sudcov alebo súdov v trestnom konaní uložiť v jednotlivých prípadoch iné vhodné sankcie.

(32)

Doplnkové sankcie alebo opatrenia by mohli bez toho, aby boli dotknuté požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (8), zahŕňať požiadavku obnovy životného prostredia, ak je škoda zvratná, a požiadavku poskytnúť náhradu škody v prípade, že je škoda nezvratná alebo páchateľ nie je schopný vykonať takúto nápravu.

(33)

V rozsahu, v akom konanie predstavujúce trestný čin proti životnému prostrediu v zmysle vymedzenia v tejto smernici možno pripísať právnickým osobám, mala by sa voči takýmto právnickým osobám vyvodiť zodpovednosť za takýto trestný čin. V záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice by členské štáty, ktorých právo stanovuje trestnú zodpovednosť právnických osôb, mali zabezpečiť, aby ich právo stanovilo účinné, odrádzajúce a primerané druhy a úrovne trestných sankcií, ako sa stanovuje v tejto smernici. V záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice by členské štáty, ktorých právo nestanovuje trestnú zodpovednosť právnických osôb, mali zabezpečiť, aby ich právo stanovovalo účinné, odrádzajúce a primerané druhy a úrovne iných ako trestných sankcií, ako sa stanovuje v tejto smernici. Horné hranice peňažných sankcií stanovené v tejto smernici pre trestné činy, ktoré sa v nej vymedzujú, by sa mali uplatňovať aspoň na najzávažnejšie formy takýchto trestných činov. V záujme zaistenia účinnosti, odrádzajúceho účinku a primeranosti uloženej sankcie by sa mala zohľadniť závažnosť konania, ako aj individuálna, finančná a iná situácia právnických osôb. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť maximálnu výšku peňažných sankcií buď ako percentuálny podiel celkového celosvetového obratu dotknutej právnickej osoby alebo ako pevnú sumu. Pri transpozícii tejto smernice by členské štáty mali rozhodnúť, ktorú z týchto dvoch možností využijú.

(34)

V prípade, že sa členské štáty pri stanovovaní peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť právnickým osobám, rozhodnú uplatniť kritérium celkového celosvetového obratu právnickej osoby, mali by sa rozhodnúť, či sa má počítať tento obrat na základe hospodárskeho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo na základe hospodárskeho roka, ktorý predchádzal roku rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie. Členské štáty by mali tiež zvážiť stanovenie pravidiel pre prípady, keď nie je možné stanoviť výšku peňažnej sankcie na základe celkového celosvetového obratu právnickej osoby v hospodárskom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo v hospodárskom roku, ktorý predchádzal roku rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie. V takýchto prípadoch by mali mať členské štáty možnosť zohľadniť iné kritériá, ako napríklad celkový celosvetový obrat v inom hospodárskom roku. Ak uvedené pravidlá zahŕňajú stanovenie pevných súm peňažných sankcií, nemalo by byť povinné, aby maximálne výšky týchto súm dosahovali hranice, ktoré sa stanovujú v tejto smernici ako minimálna požiadavka na maximálnu výšku peňažných sankcií stanovených v pevných sumách.

(35)

Ak sa členské štáty rozhodnú pre hornú hranicu peňažných sankcií stanovenú v pevných sumách, takéto hranice by sa mali stanoviť vo vnútroštátnom práve. Horné hranice takýchto peňažných sankcií by sa mali uplatňovať na najzávažnejšie formy trestných činov vymedzených v tejto smernici, ktoré spáchajú finančne silné právnické osoby. Členské štáty by mali môcť určiť metódu výpočtu týchto horných hraníc peňažných sankcií vrátane osobitných podmienok pre tieto sankcie. Členské štáty sú vyzvané, aby pravidelne preskúmavali hranice peňažných sankcií stanovené v pevných sumách so zreteľom na mieru inflácie a iné výkyvy peňažnej hodnoty v súlade s postupmi stanovenými v ich vnútroštátnom práve. Členské štáty, ktorých menou nie je euro, by mali vo svojej mene stanoviť horné hranice peňažných sankcií, ktoré zodpovedajú hraniciam peňažných sankcií stanoveným v tejto smernici v eurách k dátumu nadobudnutia jej účinnosti. Tieto členské štáty sa vyzývajú, aby pravidelne preskúmavali hranice peňažných sankcií aj so zreteľom na vývoj výmenného kurzu.

(36)

Určením hornej hranice peňažných sankcií nie je dotknuté voľné uváženie sudcov alebo súdov v trestnom konaní uložiť v jednotlivých prípadoch vhodné sankcie. Keďže sa v tejto smernici nestanovujú žiadne dolné hranice peňažných sankcií, sudcovia alebo súdy by mali v každom prípade uložiť vhodné sankcie so zreteľom na individuálnu, finančnú a inú situáciu dotknutej právnickej osoby, ako aj na závažnosť konania.

(37)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby trestné alebo iné ako trestné sankcie alebo opatrenia uplatniteľné na právnické osoby, voči ktorým sa vyvodzuje zodpovednosť za kvalifikované trestné činy vymedzené v tejto smernici boli prísnejšie ako tie, ktoré sa uplatňujú v prípade iných trestných činov vymedzených v tejto smernici. Na tento účel by členské štáty mali v súlade so svojím vnútroštátnym právom stanoviť vyššiu úroveň trestných a iných ako trestných sankcií ako je horná hranica sankcií stanovená v tejto smernici, alebo inak stanoviť prísnejšie sankcie alebo opatrenia vrátane trestných alebo iných ako trestných sankcií alebo opatrení, alebo ich kombináciu.

(38)

Skutočnosť, že voči právnickým osobám sa vyvodzuje zodpovednosť podľa tejto smernice, by nemala brániť vedeniu trestného konania proti fyzickým osobám, ktoré spáchali, navádzali alebo sú spolupáchateľmi v súvislosti s trestnými činmi vymedzenými v tejto smernici. Ak sú splnené podmienky trestnej zodpovednosti, takéto fyzické osoby by sa mali chápať tak, že zahŕňajú aj členov riadiacich a dozorných orgánov spoločnosti.

(39)

Je potrebné, aby členské štáty zvážili zavedenie sankcií alebo opatrení, ktoré sú alternatívnymi opatreniami k trestu odňatia slobody, s cieľom prispieť k obnove životného prostredia.

(40)

Úrovne ukladaných sankcií by sa mali ďalej aproximovať a účinnosť týchto úrovní by sa mala podporiť zavedením spoločných priťažujúcich okolností, ktoré odrážajú závažnosť spáchaného trestného činu. Pojem „priťažujúce okolnosti“ by sa mal chápať buď ako skutočnosti, ktoré umožňujú sudcovi uložiť prísnejšie tresty za ten istý trestný čin, ako sa bežne ukladá bez takýchto skutočností, alebo ako možnosť posudzovať viacero trestných činov súčasne s cieľom zvýšiť tak sankciu. Členské štáty preto nie sú povinné stanoviť osobitné priťažujúce okolnosti, ak sa vo vnútroštátnom práve už stanovujú samostatné trestné činy, za ktoré sa môžu uložiť prísnejšie sankcie.

(41)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa aspoň jedna z priťažujúcich a poľahčujúcich okolností stanovených v tejto smernici stanovila ako možná priťažujúca alebo poľahčujúca okolnosť v súlade s uplatniteľnými pravidlami v ich právnom systéme. Rozhodnutie o zvýšení alebo znížení trestu s prihliadnutím na všetky osobitné okolnosti každého jednotlivého prípadu by v každom prípade malo zostať na voľnom uvážení sudcu alebo súdu.

(42)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá a zásady vnútroštátneho trestného práva týkajúce sa vynášania rozsudkov či výkonu trestu v súlade s osobitnými okolnosťami v každom jednotlivom prípade. Členské štáty by mali mať možnosť určiť najvhodnejšie druhy doplnkových sankcií alebo opatrení. Najmä v prípadoch, keď vnútroštátne právo stanovuje možnosť uložiť povinnosť uviesť životné prostredie do pôvodného stavu v stanovenej lehote za predpokladu, že škoda je zvratná, táto smernica nevyžaduje, aby bol sudca alebo súd zodpovedný aj za monitorovanie vykonávania takejto povinnosti. Podobne, ak odňatie povolení a oprávnení na vykonávanie činností, ktoré viedli k príslušnému trestnému činu možno uložiť ako sankciu podľa vnútroštátneho práva, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sudcovia alebo súdy mali možnosť túto sankciu uložiť buď samy, alebo aby bol informovaný iný príslušný orgán, ktorý môže konať v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami.

(43)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá občianskoprávna zodpovednosť podľa vnútroštátneho práva alebo povinnosť nahradiť, v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, ujmu alebo škodu spôsobenú v dôsledku daného trestného činu vymedzeného v tejto smernici.

(44)

Zverejnenie osobných údajov odsúdených osôb obsiahnutých v súdnych rozhodnutiach by malo byť možné len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch na základe individuálneho posúdenia, pričom sa zváži verejný záujem a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a ochranu osobných údajov odsúdenej osoby podľa článkov 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Zverejnenie týchto osobných údajov by preto malo byť možné len v prípadoch závažných trestných činov a v prípadoch, keď sú potrebné silné odrádzajúce účinky. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov by sa mohli zohľadniť prvky, ako je závažnosť škody spôsobenej na životnom prostredí, ujmy spôsobenej fyzickým osobám alebo oboje, či bol trestný čin spáchaný opakovane v rovnakom odvetví životného prostredia, a či bol trestný čin spáchaný veľkou spoločnosťou pôsobiacou vo viacerých členských štátoch alebo v jej prospech, alebo významným účastníkom trhu v konkrétnom odvetví životného prostredia. Každé spracúvanie osobných údajov v súvislosti s touto smernicou by malo byť v súlade s platnými úniovými a vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane údajov, a najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (9) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (10). Tieto právne predpisy o ochrane údajov zahŕňajú povinnosť členských štátov poskytnúť vhodné záruky týkajúce sa práv a slobôd dotknutých osôb pri uverejňovaní celého súdneho rozhodnutia alebo jeho časti, ktoré sa týka spáchaného trestného činu a uložených sankcií alebo opatrení. Okrem toho by sa zverejnenie rozhodnutia, ktorým sa právnickej osobe ukladajú sankcie alebo opatrenia, malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá upravujúce anonymizáciu súdnych rozhodnutí alebo dĺžku uverejnenia.

(45)

Povinnosti stanovené v tejto smernici týkajúce sa stanovenia trestných sankcií by nemali oslobodzovať členské štáty od povinnosti stanoviť vo vnútroštátnom práve správne sankcie a iné opatrenia za porušenia práva Únie v oblasti životného prostredia.

(46)

Členské štáty by mali jasne vymedziť rozsah presadzovania správneho a trestného práva, pokiaľ ide o trestné činy proti životnému prostrediu v súlade s ich vnútroštátnym právom. Pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje táto smernica, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa pri ukladaní trestných sankcií a správnych sankcií dodržiavali zásady charty vrátane zákazu konaní, ktoré nedodržiavajú zásadu ne bis in idem.

(47)

Okrem toho by súdne a správne orgány v členských štátoch mali mať k dispozícii celý rad trestných a iných ako trestných sankcií a ďalších opatrení vrátane preventívnych opatrení na riešenie rôznych druhov kriminálneho správania individualizovaným, včasným, primeraným a účinným spôsobom.

(48)

Ak sú trestné činy pretrvávajúcej povahy, mali by sa čo najskôr zastaviť. Členské štáty sa vyzývajú, aby príslušným orgánom umožnili nariadiť okamžité ukončenie protiprávneho konania alebo zabrániť takémuto konaniu.

(49)

Ak páchatelia dosiahli finančné zisky, takéto zisky by sa mali skonfiškovať. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa zaistené a skonfiškované príjmy a prostriedky mohli primerane spravovať v súlade s ich povahou. Členské štáty by mali zvážiť prijatie opatrení umožňujúcich použitie skonfiškovaného majetku, ak je to možné, na financovanie obnovy životného prostredia alebo nápravy akejkoľvek spôsobenej škody alebo na poskytnutie náhrady za environmentálne škody v súlade s vnútroštátnym právom.

(50)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa premlčacích dôb potrebné na to, aby mohli účinne bojovať proti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia, a to bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá, v ktorých sa nestanovujú premlčacie doby na vyšetrovanie, trestné stíhanie a presadzovanie práva. Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie od okamihu, keď bol trestný čin spáchaný. Keďže sa však v tejto smernici stanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu stanoviť, že premlčacia doba začne plynúť neskôr, a to od okamihu, keď bol trestný čin odhalený, za predpokladu, že takýto okamih odhalenia je jasne určený v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty môžu podľa tejto smernice stanoviť kratšie premlčacie doby ako tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici, za predpokladu, že v ich právnych systémoch je možné prerušiť alebo pozastaviť takéto kratšie premlčacie doby v prípade úkonov, ktoré možno určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

(51)

Najmä vzhľadom na mobilitu páchateľov spolu s cezhraničnou povahou trestných činov vymedzených v tejto smernici a možnosťou vedenia cezhraničného vyšetrovania by členské štáty mali stanoviť súdnu právomoc s cieľom účinne bojovať proti takýmto trestným činom. Členské štáty by mali v prípadoch, keď môžu vzniknúť spory o právomoc, spolupracovať s Eurojustom, a to najmä na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 (11). Daný členský štát by mal stanoviť právomoc vo veciach trestných činov spáchaných na palube lode alebo lietadla, ktoré sú registrované v danom členskom štáte, alebo sa plavia alebo letia pod jeho vlajkou, pričom zohľadnia príslušné normy, ktoré už existujú v rámci príslušných medzinárodných dohovorov. Členským štátom by sa podľa tejto smernice nemala uložiť povinnosť prvýkrát stanoviť takúto právomoc vo veciach trestných činov, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôžu byť spáchané na palube lode alebo lietadla.

(52)

Členské štáty by mali stanoviť právomoc vo veciach trestných činov vymedzených v tejto smernici, ak škoda, ktorá je jedným znakom skutkovej podstaty trestného činu, vznikla na ich území. V súlade s vnútroštátnym právom a v súlade so zásadou teritoriality by členský štát mohol stanoviť právomoc vo veciach trestných činov spáchaných úplne alebo čiastočne na jeho území.

(53)

S cieľom zabezpečiť úspešné vykonávanie trestného práva v oblasti životného prostredia by členské štáty v prípade trestných činov proti životnému prostrediu mali príslušným orgánom sprístupniť účinné nástroje vyšetrovania, napríklad tie, ktoré sú v ich vnútroštátnom práve k dispozícii na boj proti organizovanej trestnej činnosti alebo iným závažným trestným činom, a to vtedy a v takom rozsahu, v akom je použitie týchto nástrojov vhodné a primerané vzhľadom na povahu a závažnosť trestných činov stanovených vo vnútroštátnom práve. Takéto prostriedky by mohli zahŕňať odpočúvanie, sledovanie vrátane elektronického sledovania, kontrolované dodávky, monitorovanie bankových účtov a iné nástroje finančného vyšetrovania. Tieto nástroje by sa mali používať v súlade so zásadou proporcionality a pri plnom rešpektovaní charty. Je nevyhnutné, aby bolo dodržané právo na ochranu osobných údajov.

(54)

Trestné činy proti životnému prostrediu poškodzujú prírodu a spoločnosť. Osoby nahlasujúce porušenia práva Únie v oblasti životného prostredia ľudia vykonávajú službu vo verejnom záujme a zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní a prevencii takýchto porušení, a tým aj pri ochrane životného prostredia a blahobytu spoločnosti. Jednotlivci, ktorí sú v kontakte s organizáciou v kontexte ich pracovnej činnosti, často vedia o hrozbách alebo škode v súvislosti s verejným záujmom a so životným prostredím ako prví. Osoby, ktoré nahlasujú nezrovnalosti, sú známe ako oznamovatelia. Možných oznamovateľov od nahlasovania obáv alebo podozrení často odrádza strach z odvetných opatrení. Takéto nahlasujúce osoby majú možnosť využiť vyváženú a účinnú ochranu stanovenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (12), ktorej rozsah pôsobnosti zahŕňa aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES a 2009/123/ES (13). Po tom, ako táto smernica nahradí smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES, by osoby, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie v oblasti životného prostredia na základe tejto smernice mali mať naďalej možnosť využiť uvedenú ochranu zo strany členských štátov, ktoré sú ňou viazané.

(55)

Cenné informácie o možných trestných činoch proti životnému prostrediu by mohli mať aj iné osoby ako tie, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie podľa smernice (EÚ) 2019/1937. Mohlo by ísť o členov dotknutej komunity alebo vo všeobecnosti o členov spoločnosti, ktorí sa aktívne podieľajú na ochrane životného prostredia. Takéto osoby, ktoré nahlasujú trestné činy proti životnému prostrediu, ako aj osoby, ktoré spolupracujú pri presadzovaní práva v súvislosti s takýmito trestnými činmi, by mali dostať potrebnú podporu a pomoc v kontexte trestného konania, aby neboli znevýhodnené v dôsledku svojej spolupráce, ale aby im bola poskytnutá podpora a pomoc. Pre takéto osoby by mali byť k dispozícii potrebné podporné a pomocné opatrenia v súlade s ich procesnými právami podľa vnútroštátneho práva a mali by zahŕňať aspoň všetky podporné a pomocné opatrenia dostupné osobám so zodpovedajúcimi procesnými právami v trestných konaniach týkajúcich sa iných trestných činov. Uvedené osoby by mali byť v súlade so svojimi procesnými právami podľa vnútroštátneho práva chránené aj pred prenasledovaním za nahlasovanie trestných činov proti životnému prostrediu alebo za spoluprácu v trestnom konaní. Obsah potrebných podporných a pomocných opatrení nie je stanovený v tejto smernici a mali by ho určiť členské štáty. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby sprístupnili podporné a pomocné opatrenia osobám, ktoré sú v danom trestnom konaní podozrivé alebo obvinené.

(56)

Členské štáty by mali posúdiť potrebu umožniť osobám anonymné nahlasovanie trestných činov proti životnému prostrediu, ak takáto možnosť ešte nie je stanovená.

(57)

Keďže životné prostredie sa nedokáže v trestnom konaní zastupovať ako obeť, na účely účinného presadzovania práva by členovia zainteresovanej verejnosti mali mať možnosť konať v mene životného prostredia ako verejného statku v súlade s vnútroštátnym právom a s výhradou príslušných procesných pravidiel.

(58)

Touto smernicou sa od členských štátov nevyžaduje, aby zaviedli nové procesné práva pre členov zainteresovanej verejnosti. Ak však takéto procesné práva pre členov zainteresovanej verejnosti v členskom štáte existujú pre ekvivalentné situácie týkajúce sa iných trestných činov, ako sú trestné činy stanovené podľa tejto smernice, ako je právo zúčastňovať sa na konaniach ako poškodená strana, takéto procesné práva by sa mali udeliť aj členom zainteresovanej verejnosti v trestnom konaní týkajúcom sa trestných činov proti životnému prostrediu vymedzeným v tejto smernici. Právami členov zainteresovanej verejnosti nie sú dotknuté práva obetí, ako sa stanovujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ (14). Pojem „členovia zainteresovanej verejnosti“ a „obete“ by mali zostať odlišnými pojmami a od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby uplatňovali práva obetí na členov zainteresovanej verejnosti. Touto smernicou sa od členských štátov nevyžaduje, aby členom zainteresovanej verejnosti udelili procesné práva v trestnom konaní, ktoré priznávajú iným kategóriám osôb ako členom zainteresovanej verejnosti.

(59)

Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia, ako sú informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia zamerané na príslušné verejné a súkromné zainteresované strany, ako aj výskumné a vzdelávacie programy, ktorých cieľom je znížiť celkovú mieru páchania trestných činov proti životnému prostrediu a riziko páchania trestnej činnosti v oblasti životného prostredia. Vo vhodných prípadoch by členské štáty mali konať v spolupráci s takýmito zainteresovanými stranami. V tejto súvislosti by opatrenia zamerané na zlepšenie predchádzania trestným činom proti životnému prostrediu mohli zahŕňať podporu systémov dodržiavania súladu a náležitej starostlivosti, podnecovanie prevádzkovateľov k tomu, aby mali pracovníkov zodpovedných za pomáhanie zabezpečenia súladu s trestným právom Únie v oblasti životného prostredia, a presadzovanie transparentnosti s cieľom posilniť súlad s trestným právom v oblasti životného prostredia. Doplnkové sankcie uložené právnickým osobám podľa tejto smernice by mohli zahŕňať aj povinnosť spoločností zaviesť systémy náležitej starostlivosti na zlepšenie dodržiavania environmentálnych noriem, ktoré prispejú aj k predchádzaniu ďalším trestným činom proti životnému prostrediu. Okrem toho by členské štáty mohli zvážiť zriadenie fondu na podporu preventívnych opatrení v súvislosti s trestnými činmi proti životnému prostrediu a ich ničivými následkami.

(60)

Nedostatok zdrojov a právomocí v oblasti presadzovania práva v prípade vnútroštátnych orgánov, ktoré odhaľujú, vyšetrujú, trestne stíhajú alebo vydávajú rozhodnutia v súvislosti s trestnými činmi proti životnému prostrediu, vytvára prekážky pre účinné predchádzanie týmto trestným činom a ich trestanie. Predovšetkým nedostatok zdrojov môže úplne brániť orgánom v prijímaní akýchkoľvek opatrení alebo obmedzovať ich opatrenia na presadzovanie práva, čo páchateľom umožňuje vyhnúť sa vyvodeniu zodpovednosti alebo dostať trest, ktorý nezodpovedá závažnosti trestného činu. Preto by sa mali stanoviť minimálne kritériá týkajúce sa zdrojov a právomocí v oblasti presadzovania práva.

(61)

Účinné fungovanie reťazca presadzovania práva sa opiera o celý rad odborných zručností. Keďže zložitosť výziev, ktoré predstavujú trestné činy proti životnému prostrediu, a technická povaha takýchto trestných činov vyžadujú multidisciplinárny prístup, je potrebná vysoká úroveň právnych znalostí a technických odborných znalostí, finančná podpora, ako aj vysoká úroveň odbornej prípravy a špecializácie v rámci všetkých príslušných orgánov. Členské štáty by mali poskytovať odbornú prípravu zodpovedajúcu funkciám tých, ktorí zodpovedajú za odhaľovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie alebo vydávajú rozhodnutia v súvislosti s trestnou činnosťou v oblasti životného prostredia. Vo vhodných prípadoch by členské štáty mali pri zohľadnení svojich ústavných tradícií a štruktúry svojich právnych systémov, ako aj iných okolností vrátane veľkosti dotknutého členského štátu, posúdiť potrebu zvýšiť úroveň špecializácie takýchto orgánov v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu v súlade s vnútroštátnym právom. Ak má dotknutý členský štát malú veľkosť a má len obmedzený počet príslušných orgánov, v posúdení by sa mohlo dospieť k záveru, že vzhľadom na tento obmedzený počet nie je špecializácia možná alebo odporúčaná. Najmä s cieľom maximalizovať odbornosť a účinnosť reťazca presadzovania práva by členské štáty mali zvážiť aj pridelenie špecializovaných vyšetrovacích jednotiek, prokurátorov a sudcov v záujme riešenia trestných vecí v oblasti životného prostredia. Všeobecné trestné súdy by mohli ustanoviť špecializované senáty sudcov. Všetky príslušné orgány presadzovania práva by mali mať k dispozícii technické odborné znalosti.

(62)

Na zabezpečenie účinného, integrovaného a súdržného systému presadzovania práva, ktorý zahŕňa správne, občianskoprávne a trestnoprávne opatrenia, by členské štáty mali organizovať vnútornú spoluprácu a komunikáciu medzi všetkými príslušnými orgánmi zapojenými do presadzovania práva v administratívnych veciach a presadzovania práva v trestných veciach, vrátane všetkých orgánov vykonávajúcich preventívne, trestné a nápravné funkcie.

(63)

V súlade s uplatniteľnými pravidlami by členské štáty mali medzi sebou spolupracovať aj prostredníctvom agentúr Únie, najmä Eurojustu a Europolu, ako aj s orgánmi Únie vrátane Európskej prokuratúry a Európskeho úradu pre boj proti podvodom v ich príslušných oblastiach pôsobnosti. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, by sa takáto spolupráca mala poskytovať s cieľom zabezpečiť účinný boj proti trestným činom vymedzeným v tejto smernici a mala by zahŕňať technickú a operačnú pomoc, ktorú vo vhodných prípadoch poskytne Eurojust príslušným vnútroštátnym orgánom, ak to tieto orgány potrebujú na koordináciu svojich vyšetrovaní. Komisia by mohla vo vhodných prípadoch poskytnúť pomoc. Takáto pomoc by nemala zahŕňať účasť Komisie na postupoch vyšetrovania alebo trestného stíhania jednotlivých trestných prípadov vedených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a nemala by sa chápať tak, že zahŕňa finančnú podporu alebo akýkoľvek iný rozpočtový záväzok Komisie.

(64)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si príslušné vnútroštátne orgány vymieňali informácie o osobách odsúdených za trestné činy vymedzené v tejto smernici v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2009/315/SVV (15).

(65)

S cieľom zabezpečiť súdržný prístup k boju proti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia by členské štáty mali prijať, uverejniť, implementovať a pravidelne preskúmavať národnú stratégiu boja proti trestným činom proti životnému prostrediu, v ktorej sa stanovia ciele a priority a zodpovedajúce opatrenia a potrebné zdroje. Národná stratégia by sa mala zamerať najmä na ciele a priority vnútroštátnej politiky v oblasti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia, metódy koordinácie a spolupráce medzi príslušnými orgánmi, postupy a mechanizmy pravidelného monitorovania a hodnotenia dosiahnutých výsledkov a pomoc zo strany európskych sietí, ktoré sa zaoberajú záležitosťami priamo súvisiacimi s bojom proti trestným činom proti životnému prostrediu a súvisiacim porušeniam. Členské štáty by mali môcť môžu rozhodnúť o vhodnej podobe takejto stratégie, ktorá by mohla zohľadňovať ich ústavné tradície z hľadiska deľby moci a príslušnosti a byť buď sektorová alebo tvoriť súčasť širšieho strategického dokumentu. Bez ohľadu na to, či členské štáty stanovia prijatie jednej alebo viacerých stratégií, ich celkový obsah by mal zahŕňať územie celého členského štátu.

(66)

V záujme účinného riešenia trestných činov proti životnému prostrediu vymedzených v tejto smernici je potrebné, aby príslušné orgány v členských štátoch zbierali presné, konzistentné a porovnateľné štatistické údaje o týchto trestných činoch. Členské štáty by preto mali zabezpečiť primeraný systém na zaznamenávanie, vytváranie a prenos existujúcich štatistických údajov o trestných činoch vymedzených v tejto smernici. Uvedené štatistické údaje by sa mali použiť členskými štátmi na strategické a operačné plánovanie činností v oblasti presadzovania práva, na analýzu rozsahu a trendov v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu, ako aj na poskytovanie informácií občanom. Členské štáty by mali Komisii zasielať príslušné štatistické údaje o konaniach o trestnej činnosti v oblasti životného prostredia v celom členskom štáte, ktoré získajú z údajov, ktoré už existujú na centralizovanej alebo decentralizovanej úrovni. Komisia by mala pravidelne posudzovať a uverejňovať v správe výsledky svojho posúdenia na základe štatistických údajov zaslaných členskými štátmi.

(67)

Štatistické údaje zasielané podľa tejto smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu by mali byť porovnateľné medzi členskými štátmi a mali by sa získavať na základe spoločných minimálnych noriem. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci na stanovenie štandardného formátu na zasielanie štatistických údajov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(68)

Štandardný formát zasielania štatistických údajov o druhoch a úrovniach sankcií vrátane informácií o súvisiacich kategóriách trestných činov Komisii v súlade s touto smernicou by sa mal stanoviť v súlade s postupom výboru stanoveným v tejto smernici.

(69)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(70)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(71)

Cieľom tejto smernice je zmeniť a rozšíriť ustanovenia smernice 2008/99/ES. Vzhľadom na to, že ide o podstatné zmeny, pokiaľ ide o ich množstvo a povahu, v záujme jasnosti by sa smernica 2008/99/ES mala nahradiť vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou.

(72)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES (17) bola na základe smernice 2009/123/ES doplnená o ustanovenia o trestných činoch a sankciách týkajúcich sa vypúšťania znečisťujúcich látok z lodí. Takéto trestné činy a sankcie by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Preto by sa, pokiaľ ide o členské štáty viazané touto smernicou, mala smernica 2009/123/ES zodpovedajúcim spôsobom nahradiť. Týmto nahradením by nemali byť dotknuté povinnosti uvedených členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu uvedenej smernice do vnútroštátneho práva. V súlade s tým, pokiaľ ide o členské štáty viazané touto smernicou, odkazy na tie ustanovenia smernice 2005/35/ES doplnené alebo nahradené smernicou 2009/123/ES, by sa mali považovať za odkazy na túto smernicu. Členské štáty, ktoré touto smernicou nie sú viazané, by mali byť naďalej viazané smernicou 2005/35/ES zmenenou smernicou 2009/123/ES.

(73)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečenie spoločného vymedzenia trestných činov proti životnému prostrediu a zaistenie dostupnosti účinných, odrádzajúcich a primeraných trestných sankcií za závažné trestné činy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale okrem iného z dôvodu cezhraničných škôd, ktoré môže na životnom prostredí spôsobiť dotknuté konanie, a z dôvodu rozsahu a dôsledkov potrebnej reakcie, možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(74)

Povinnosti vyplývajúce z tejto smernice sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie o procesných právach v trestnom konaní a členské štáty by mali zaručiť, aby sa v plnej miere dodržiavali procesné práva podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní.

(75)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré boli uznané najmä v charte, vrátane ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu, zásad zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, ako aj práva nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin. Touto smernicou sa má zabezpečiť úplné rešpektovanie uvedených práv a zásad a mala by sa implementovať v súlade s nimi,

a)

trestný čin spôsobil zničenie alebo nezvratnú alebo dlhodobú podstatnú škodu na ekosystéme;

b)

trestný čin bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (40);

c)

trestný čin zahŕňal použitie páchateľom falošných alebo pozmenených dokladov;

d)

trestný čin bol spáchaný verejným činiteľom pri výkone jeho povinností;

e)

páchateľ bol v minulosti odsúdený právoplatným rozsudkom za trestné činy rovnakej povahy ako tie, ktoré sú uvedené v článku 3 alebo 4;

f)

v dôsledku trestného činu vznikli značné finančné výhody alebo sa očakával vznik značných finančných výhod, alebo sa prostredníctvom trestného činu zabránilo značným výdavkom, a to priamo alebo nepriamo, a to v rozsahu, v akom takéto výhody alebo výdavky možno určiť;

g)

páchateľ zničil dôkazy alebo zastrašoval svedkov alebo navrhovateľov;

h)

trestný čin bol spáchaný v lokalite klasifikovanej ako osobitne chránené územie podľa článku 4 ods. 1 alebo 2 smernice 2009/147/ES, alebo ako osobitné chránené územie podľa článku 4 ods. 4 smernice Rady 92/43/EHS alebo v lokalite v zozname lokalít európskeho významu v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice Rady 92/43/EHS.

a)

páchateľ obnoví životné prostredie do jeho predchádzajúceho stavu, ak takáto obnova nie je povinnosťou podľa smernice 2004/35/ES, alebo pred začatím vyšetrovania trestného činu prijme opatrenia na minimalizáciu vplyvu a rozsahu škody alebo napraví škodu;

b)

páchateľ poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, ktoré by nemohli získať iným spôsobom, a tým im pomôže:

a)

zabezpečenie spoločných priorít a spoločného chápania vzťahu medzi trestnoprávnym a správnym presadzovaním;

b)

výmenu informácií na strategické a operačné účely v rámci obmedzení stanovených v príslušnom práve Únie a vo vnútroštátnom práve;

c)

konzultácie pri jednotlivých vyšetrovaniach v rámci obmedzení stanovených v príslušnom práve Únie a vo vnútroštátnom práve;

d)

výmenu najlepších postupov;

e)

poskytovanie pomoci európskym sieťam odborníkov zaoberajúcich sa záležitosťami týkajúcimi sa boja proti trestným činom proti životnému prostrediu a súvisiacim porušeniam.