(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 21. októbra 2020 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých oceľových stožiarov pre veterné turbíny (ďalej len „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“, „ČĽR“ alebo „Čína“) na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 9. septembra 2020 podalo Európske združenie podporujúce výrobcov oceľových stožiarov (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „EWTA“). Podnet bol podaný v mene výrobného odvetvia Únie vyrábajúceho oceľové stožiare pre veterné turbíny v zmysle článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány a známych používateľov/dovozcov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(4)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. V marci 2021 Komisia vypočula troch používateľov.

(5)

V pripomienkach k začatiu prešetrovania čínska priemyselná organizácia Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“) tvrdila, že navrhovateľ nepredložil zmysluplné zhrnutie dôverných informácií uvedených v podnete, a to najmä v súvislosti s prílohami 2.1 až 2.4 k podnetu. CCCME uviedla, že nadmerné využívanie dôverných údajov jej zabránilo v pochopení situácie v období prešetrovania. Strana tieto tvrdenia zopakovala aj vo svojich pripomienkach a pri vypočutí po predbežnej fáze.

(6)

Komisia však poukázala na to, že v príslušných prílohách navrhovateľ označil ako dôverné iba informácie týkajúce sa jednotlivých spoločností, ako sú informácie o obrate, zisku, objeme výroby a predaja jednotlivých spoločností, ktoré poskytli svoje údaje na vypracovanie podnetu. Agregované číselné údaje za jednotlivé ukazovatele boli predložené vo verejne prístupnej verzii podnetu. V rozpore s tvrdeniami CCCME boli teda informácie z verejne prístupnej verzie podnetu dostatočné na to, aby CCCME predložila podrobné pripomienky k výpočtu rozpätia ujmy v podnete. Aj EWTA reagovalo na pripomienky CCCME a uviedlo, že poskytnutie podrobných informácií o výkonnosti jednotlivých podnikov počas posudzovaného obdobia, hoci aj indexovaných, je v rozpore so záujmom výrobcov z Únie (3). Komisia v dôsledku toho toto tvrdenie zamietla.

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(8)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia pri analýze reprezentatívnosti pred začatím prešetrovania vybrala vzorku na základe objemu výroby a predaja v Únii, ktoré oznámili výrobcovia z Únie, pričom zohľadnila aj ich geografickú polohu. Táto vzorka zahŕňala troch výrobcov z Únie z dvoch členských štátov, ktorí predstavovali približne 38 % odhadovaného objemu predaja a výroby podobného výrobku v Únii vo fáze začatia prešetrovania. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke. Pripomienky žiadna strana nepredložila.

(9)

Predbežná vzorka pozostávajúca z troch výrobcov z Únie sa teda považovala za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie a bola potvrdená ako konečná vzorka.

(10)

CCCME a združenie pre veternú energiu v Európe WindEurope spochybnili reprezentatívnosť navrhovateľov až po uplynutí lehoty na predloženie pripomienok k vzorke výrobcov z Únie. Pripomienky predložené oboma stranami nemohli zmeniť rozhodnutie o vzorke výrobcov z Únie a boli zamietnuté.

(11)

Pri začatí prešetrovania poskytla jedna strana, ktorá bola údajne neprepojeným dovozcom, informácie uvedené v oznámení o začatí konania a súhlasila so zaradením do vzorky. Ukázalo sa, že uvedená strana je členom skupiny, ktorá má rovnaké hlavné záujmy ako používateľ oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Komisia v dôsledku toho rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. K tomuto rozhodnutiu neboli predložené žiadne pripomienky.

(12)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(13)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo sedem výrobcov v dotknutej krajine. Iba šesť z nich vyvážalo oceľové stožiare pre veterné turbíny do Únie počas obdobia prešetrovania. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné v rámci dostupného času primerane prešetriť. Predbežnú vzorku tvorili spoločnosti Chengxi Shipyard Co., Ltd. (ďalej len „Chengxi Shipyard“), CS WIND China Co., Ltd. (ďalej len „CS Wind“) a Suzhou Titan New Energy Technology Co., Ltd. (ďalej len „Suzhou Titan“). V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi dotknutými vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny.

(14)

Pripomienky k výberu predbežnej vzorky predložil jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca. O zaradenie do vzorky požiadala spoločnosť Penglai Dajin Offshore Heavy Industry Co., Ltd. (ďalej len „Penglai Dajin“), ktorá tvrdila, že predbežná vzorka z viacerých dôvodov nie je reprezentatívna. Po prvé tvrdila, že vzorka nie je reprezentatívna z geografického hľadiska, keďže všetky spoločnosti zaradené do vzorky pochádzali z provincie Ťiang-su. Po druhé Penglai Dajin poukázala na to, že jednou zo spoločností zaradených do vzorky je štátom vlastnený podnik a druhou dcérska spoločnosť zahraničného podniku. Po tretie tvrdila, že na rozdiel od niektorých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí majú zložitú štruktúru skupiny, ju možno primerane preskúmať v rámci dostupného času. A napokon Penglai Dajin uviedla, že výroba dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nie je reprezentatívna, pretože vyrábajú iba oceľové stožiare s veľkým priemerom.

(15)

Komisia však poukázala na to, že v súlade s ustanoveniami článku 17 základného nariadenia obsahuje predbežná vzorka spoločnosti s najväčším reprezentatívnym objemom výroby, predaja alebo vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať. Okrem toho Penglai Dajin neuviedla žiadne presvedčivé dôvody, pre ktoré by mala nahradiť niektorého z vyvážajúcich výrobcov predbežne zaradených do vzorky. Komisia v dôsledku toho zamietla žiadosť Penglai Dajin a výber vzorky potvrdila.

(16)

Krátko nato od spolupráce odstúpil jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, spoločnosť CS Wind. Komisia toto rozhodnutie vzala na vedomie a informovala spoločnosť o svojom zámere stanoviť potenciálne antidumpingové clá pre túto spoločnosť podľa ustanovení článku 18 základného nariadenia. Okrem toho Komisia o situácii informovala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky.

(17)

Následne Komisia doplnila do vzorky vyvážajúcich výrobcov spoločnosť Penglai Dajin, ktorá bola z hľadiska objemu vývozu ďalšou v poradí spomedzi spolupracujúcich spoločností, a bolo ju možné primerane preskúmať v rámci dostupného času.

(18)

O individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia požiadali spočiatku štyria vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, ktorí zaslali späť vyplnené formuláre na výber vzorky. Dotazníky Komisia sprístupnila online v deň začatia prešetrovania (4). Komisia pri oznamovaní vzorky informovala vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, že pokiaľ chcú byť individuálne preskúmaní, požaduje sa od nich, aby predložili vyplnený dotazník. Žiadna z týchto spoločností však vyplnený dotazník nezaslala. Nepriznalo sa preto žiadne individuálne preskúmanie.

(19)

Komisia zaslala vláde Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „čínska vláda“) dotazník týkajúci sa existencie výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia.

(20)

Dotazníky pre výrobcov z Únie, neprepojených dovozcov, používateľov a vyvážajúcich výrobcov Komisia sprístupnila online (5) v deň začatia konania. Zainteresované strany boli informované o mieste sprístupnenia dotazníkov v oznámení o začatí konania, ako aj v čase, keď Komisia oznámila výber vzorky či svoje rozhodnutie nevykonať výber vzorky.

(21)

Vyplnené dotazníky zaslali traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a dvaja používatelia. Čínska vláda vyplnený dotazník nezaslala. Následne Komisia informovala čínsku vládu o svojom zámere uplatniť článok 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o potenciálne zistenia o existencii výrazných deformácií.

(22)

Vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia. Namiesto toho v súlade so svojím oznámením o dôsledkoch vypuknutia ochorenia COVID-19 na antidumpingové a antisubvenčné prešetrovania na diaľku krížovo skontrolovala informácie zaslané stranami (6).

(23)

Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Vzhľadom na to Komisia vykonala krížovú kontrolu na diaľku porovnaním týchto spoločností/strán:

(24)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2017 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(25)

Podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia uplynula lehota na uloženie predbežných opatrení 18. júna 2021. Komisia v súlade s článkom 19a ods. 2 základného nariadenia informovala 21. mája 2021 zainteresované strany o svojom zámere neuložiť predbežné opatrenia.

(26)

Komisia 18. júna 2021 potvrdila svoje rozhodnutie neuložiť predbežné opatrenia a zainteresovaným stranám poskytla príležitosť poskytnúť dodatočné informácie a/alebo absolvovať vypočutie. CCCME požiadala o vypočutie a predložila pripomienky. Pripomienky a tvrdenia vyjadrené počas vypočutia a predložené v jej podaní sa náležite rozoberajú v príslušných oddieloch tohto nariadenia.

(27)

Keďže neboli uložené žiadne predbežné antidumpingové opatrenia, nepristúpilo sa k registrácii dovozu.

(28)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Komisia pri práci na svojich konečných zisteniach vzala do úvahy pripomienky predložené zainteresovanými stranami.

(29)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľa uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových stožiarov pre veterné turbíny s pôvodom v Číne (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(30)

Stranám, ktoré o to požiadali, sa takisto poskytla možnosť vypočutia. Dňa 23. septembra 2021 sa uskutočnilo vypočutie EWTA. Dňa 27. septembra 2021 sa uskutočnili vypočutia CCCME a Suzhou Titan.

(31)

Po konečnom poskytnutí informácií a počas uvedeného vypočutia pred útvarmi Komisie CCCME zopakovala svoje tvrdenie zhrnuté v odôvodnení 5 o tom, že EWTA údajne nadužívalo dôverné informácie. To sa podľa nej netýka len informácií uvedených v podnete, ale aj informácií poskytnutých zainteresovaným stranám v rámci konečného poskytnutia informácií. V prípade informácií poskytnutých zainteresovaným stranám CCCME a Suzhou Titan dospeli najmä k záveru, že informácie o výpočtoch predaja pod cieľovú cenu poskytnuté vyvážajúcim výrobcom neobsahovali dostatočne podrobné informácie o výpočte cieľovej ceny. Podobné pripomienky predložila po konečnom poskytnutí informácií Chengxi Shipyard. Komisia preskúmala poskytnuté údaje a napriek tomu, že z dôvodov zachovania dôvernosti nemohla poskytnúť presné cieľové ceny výrobného odvetvia Únie podľa druhu výrobku, trom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky poskytla v ten istý deň dodatočné informácie o výpočtoch cenového podhodnotenia a predaja pod cieľovú cenu.

(32)

Bez ohľadu na uvedený krok CCCME a Suzhou Titan žiadali o intervenciu úradníka pre vypočutie vzhľadom na i) skutočnosť, že sa domnievali, že Komisia by mala lepšie overiť niektoré údaje výrobného odvetvia Únie (týmto sa zaoberá odôvodnenie 307); ii) to, že chceli získať stanovisko úradníka pre vypočutie k zdroju, ktorý Komisia použila na stanovenie čínskych dovozných cien oceľových stožiarov pre veterné turbíny (týmto sa zaoberajú odôvodnenia 317 až 318); iii) nezrovnalosti zistené pri vzájomnom porovnaní troch podaní od navrhovateľa (týmto sa zaoberajú odôvodnenia 306 a 307) a iv) výrazné rozdiely medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy (týmto sa zaoberajú odôvodnenia 292 až 295). Vypočutie pred úradníkom pre vypočutie sa uskutočnilo 14. októbra 2021 a Komisia počas neho tieto otázky objasnila. Úradník pre vypočutie dospel k záveru, že neboli porušené práva na obhajobu.

(33)

Po konečnom poskytnutí informácií EWTA tvrdilo, že procesné problémy pri prešetrovaní poškodili právo navrhovateľov na obhajobu a schopnosť posúdiť a riešiť podania čínskych vývozcov a používateľov. Podľa EWTA čínski vývozcovia a ďalšie zainteresované strany počas celého prešetrovania nadužívali dôverné informácie a neustále sa vyhýbali poskytovaniu zmysluplných súhrnov svojich podaní, ktoré majú dôverný charakter. Navrhovatelia tak nemohli príslušné údaje a tvrdenia posúdiť a predložiť k nim zmysluplné pripomienky, čím bolo porušené ich právo na riadny proces.

(34)

Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže nebolo podrobnejšie podložené. Okrem toho Komisia poukázala na to, že všetky informácie poskytnuté ako dôverné (Sensitive), ktorých zverejnenie neohrozilo záujmy predkladajúcej strany v oblasti dôvernosti, boli uvedené vo verejne prístupnom spise.

(35)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v náležitých prípadoch zohľadnené v tomto nariadení.

(36)

Po konečnom poskytnutí informácií viaceré strany tvrdili, že Komisia by mala pozastaviť opatrenia podľa článku 14 ods. 4 základného nariadenia. Navrhovatelia a viacerí výrobcovia z Únie namietali proti akémukoľvek pozastaveniu opatrení. Komisia uznala prijatie informácií poskytnutých týmito stranami a pripomenula, že môže, ak to bude považovať za vhodné, rozhodnúť o pozastavení opatrení v prípade dočasnej zmeny trhových podmienok, pokiaľ je nepravdepodobné, že by v dôsledku pozastavenia opätovne došlo k ujme, a ak je takéto pozastavenie v záujme Únie.

(37)

Po preskúmaní opisu výrobku v oznámení o začatí konania a s cieľom zabrániť akémukoľvek nedorozumeniu zo strany vnútroštátnych colných orgánov Komisia považovala za potrebné mierne pozmeniť opis výrobku uverejneného v oznámení o začatí konania. Zmeny si nevyžadovali zmenu oznámenia a nemali vplyv na zainteresované strany konania. Zmeny sa v nasledujúcom texte uvádzajú kurzívou.

(38)

Dotknutým výrobkom sú určité priemyselné oceľové stožiare pre veterné turbíny, tiež zužujúce sa smerom nahor, a ich diely (7), tiež zmontované, tiež so zabudovaným základovým dielom, tiež s pripojenými gondolami alebo rotormi turbíny, ktoré sú určené na to, aby niesli gondolu a rotory turbíny používané vo veterných turbínach, ktoré majú kapacitu výroby elektrickej energie – buď v aplikáciách na pevnine, alebo na mori – predstavujúcu alebo presahujúcu 1,00 megawattu (ďalej len „MW“), a majú minimálnu výšku 50 metrov meranú od základu stožiara k spodnej strane gondoly (t. j., kde sa spája vrch stožiara s gondolou), keď je výrobok úplne zmontovaný (ďalej len „oceľové stožiare pre veterné turbíny“), s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7308 20 00 (kód TARIC 7308200011) a ex 7308 90 98 (kód TARIC 7308909811), a keď sa dovážajú ako súčasť veternej turbíny, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8502 31 00 (kódy TARIC 8502310011 a 8502310085) (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(39)

Pri prešetrovaní sa ukázalo, že rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(40)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(41)

Vestas požiadala o vylúčenie väčších oceľových stožiarov pre veterné turbíny na základe tvrdenia, že výrobné odvetvie Únie má kapacitu prevažne na výrobu menších stožiarov (8).

(42)

Komisia zistila, že táto žiadosť je nepodložená, pretože výrobné odvetvie Únie má celkovo výrobnú kapacitu pre všetky požadované veľkosti oceľových stožiarov pre veterné turbíny, hoci nie všetci výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny z Únie vyrábajú stožiare rovnakých rozmerov. Okrem toho Komisia zistila, že všetky oceľové stožiare pre veterné turbíny bez ohľadu na svoju veľkosť alebo miesto dovozu majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj konečné použitia a sú zameniteľné. Komisia preto žiadosť o vylúčenie zamietla.

(43)

CCCME tvrdila, že z dôvodu rôznorodosti vymedzenia výrobku sa výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu ČĽR a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie nemôžu podľa nej považovať za podobné výrobky. Po konečnom poskytnutí informácií CCCME požiadala o zúženie vymedzenia výrobku z dôvodu existujúcich právnych predpisov a subvencií v Únii, ktoré sa líšia podľa toho, či ide o vysoké alebo nízke stožiare, ako aj očakávaného zvýšenia výšky oceľových stožiarov pre veterné turbíny. CCCME nepredložila žiadne dôkazy o modeloch stožiarov, ktoré by sa z vymedzenia mali vylúčiť, ani technické vlastnosti stožiarov, ktoré by sa mali podľa jej názoru z vymedzenia vylúčiť.

(44)

Uvedené tvrdenie sa zamieta. Komisia poukázala na to, že je prirodzené, keď v rámci skupiny výrobkov existujú rôzne modely alebo druhy. Pri výpočte cenového podhodnotenia, predaja pod cieľovú cenu a dumpingu sa takáto rozmanitosť výrobkov a všetky z nej vyplývajúce rozdiely vo výrobných nákladoch a cenách v plnej miere zohľadňujú na základe kontrolného čísla výrobku (ďalej len „PCN“). Ako sa uvádza v oddiele 2.2, Komisia zistila, že všetky oceľové stožiare pre veterné turbíny majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj konečné použitia, a sú zameniteľné, čo sú relevantné faktory na určenie dotknutého výrobku.

(45)

Keďže pri začatí prešetrovania boli k dispozícii dostatočné dôkazy poukazujúce na existenciu výrazných deformácií v ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, Komisia považovala za vhodné začať prešetrovanie so zreteľom na článok 2 ods. 6a základného nariadenia.

(46)

Komisia v dôsledku toho v záujme získania údajov potrebných na prípadné uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia vyzvala v oznámení o začatí konania všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie o vstupoch používaných na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Príslušné informácie predložili piati vyvážajúci výrobcovia.

(47)

Komisia v snahe získať informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na prešetrovanie týkajúce sa údajných výrazných deformácií, zaslala dotazník čínskej vláde. V bode 5.3.2 oznámenia o začatí konania Komisia navyše vyzvala všetky zainteresované strany, aby do 37 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v súvislosti s uplatnením článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Čínska vláda vyplnený dotazník v stanovenej lehote nezaslala. Komisia následne informovala čínsku vládu, že na stanovenie existencie výrazných deformácií v ČĽR použije dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 základného nariadenia.

(48)

Vyvážajúci výrobcovia Chengxi Shipyard a Suzhou Titan, ako aj priemyselné združenie CCCME predložili pripomienky k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia vo svojom podaní k prvému záznamu o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty z 1. decembra 2020. Svoje tvrdenia zopakovali vo svojich podaniach k druhému záznamu o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty z 8. apríla 2021. Týmito pripomienkami sa náležite zaoberá oddiel 3.2.1 tohto nariadenia.

(49)

V oznámení o začatí konania Komisia takisto uviedla, že vzhľadom na dostupné dôkazy by mohlo byť potrebné vybrať vhodnú reprezentatívnu krajinu podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia na účely určenia normálnej hodnoty na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt.

(50)

Komisia 1. decembra 2020 prostredníctvom záznamu (ďalej len „prvý záznam“) (9) informovala zainteresované strany o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľala použiť na účely určenia normálnej hodnoty. Komisia v uvedenom zázname poskytla zoznam všetkých výrobných faktorov, ako sú suroviny, práca a energia, ktoré sa používajú pri výrobe dotknutého výrobku. Komisia okrem toho na základe kritérií výberu nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt identifikovala viacero možných reprezentatívnych krajín, konkrétne Mexiko, Južnú Afriku a Turecko. Komisii boli k prvému záznamu predložené pripomienky od dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, Chengxi Shipyard (10) a Suzhou Titan (11), ako aj od CCCME (12) a používateľa Vestas (13). Pripomienkami sa zaoberal druhý záznam o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty a zhrnuté sú aj v oddiele 3.2.2 tohto nariadenia.

(51)

Komisia 8. apríla 2021 prostredníctvom druhého záznamu (ďalej len „druhý záznam“) (14) o príslušných zdrojoch, ktoré zamýšľa použiť na účely určenia normálnej hodnoty, informovala zainteresované strany o tom, že za najvhodnejšiu reprezentatívnu krajinu považuje Mexiko. Ďalej zainteresované strany informovala, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk stanoví na základe dostupných informácií týkajúcich sa výrobcov Arcosa Industries de México, S. de R.L. de C.V. a Speco Wind Power, S.A. de C.V. v reprezentatívnej krajine. Komisii boli k druhému záznamu predložené pripomienky od Chengxi Shipyard (15), Suzhou Titan (16) a CCCME (17). Týmito pripomienkami sa zaoberá oddiel 3.2.2 tohto nariadenia.

(52)

Komisia v nedávnych prešetrovaniach týkajúcich sa oceliarskeho odvetvia v ČĽR (18) (keďže oceľ je hlavným výrobným faktorom stožiarov pre veterné turbíny) zistila, že v ňom existujú výrazné deformácie v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia. Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia takisto primerané.

(53)

Pri uvedených prešetrovaniach Komisia zistila, že existujúce značné zasahovanie vlády v ČĽR vedie k deformácii efektívneho rozdeľovania zdrojov v súlade s trhovými zásadami (19). Komisia dospela predovšetkým k záveru, že v odvetví ocele, ktorá je hlavnou surovinou na výrobu prešetrovaného výrobku, nielen pretrváva výrazná miera vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia (20), ale čínska vláda je prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách takisto schopná ovplyvňovať ceny a náklady v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia (21). Komisia navyše zistila, že na trh má ďalej rušivý vplyv aj prítomnosť štátu na finančných trhoch a jeho zasahovanie do nich, ako aj do poskytovania surovín a vstupov. V skutočnosti systém plánovania v ČĽR celkovo vedie ku koncentrácii zdrojov v odvetviach, ktoré čínska vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (22). Komisia okrem toho dospela k záveru, že čínske predpisy v oblasti konkurzného a majetkového práva nefungujú tak, ako by mali v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia, čo spôsobuje deformácie, najmä keď sa platobne neschopné firmy udržiavajú nad vodou, a pri udeľovaní práv na využívanie pôdy v ČĽR (23). V rovnakom duchu Komisia zistila v odvetví ocele deformácie v oblasti mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia (24), ako aj deformácie na finančných trhoch v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prístup obchodných subjektov ku kapitálu v ČĽR (25).

(54)

Podnet obsahoval informácie o deformáciách v odvetví ocele, a najmä o 13. päťročnom pláne pre odvetvie ocele a preferenčnom zaobchádzaní s podnikmi pôsobiacimi v oceliarskom priemysle. Okrem toho sa v podnete uvádzal rozsiahly zoznam štátom vlastnených podnikov vyrábajúcich oceľové stožiare pre veterné turbíny vrátane týchto čínskych výrobcov pôvodného zariadenia (ďalej len „VPZ“): China Shipbuilding Industry Corporation, Dongfang Electric Corporation, Xinjiang Goldwind (nejde o štátom vlastnený podnik, ale o podnik v štátnom vlastníctve vo významnom rozsahu), Shanghai Electric (kótovaný na hongkonskej a šanghajskej burze, a v 63 % štátnom vlastníctve), Dalian Huarui Heavy Industry, Taiyuan Heavy Machinery Group Co Ltd, Guodian United Power Technology Company Limited, XEMC Windpower (v ktorej má väčšinový podiel provincia Chu-nan, pričom s jej zostávajúcimi akciami sa obchoduje na šanghajskej burze), China Datang Corporation a platobne neschopná spoločnosť Baoding Tianwei Baobian Electric Co. V podnete sa uvádzala aj spoločnosť Envision Energy, ktorá je súkromnou spoločnosťou, napriek tomu jej však štátom vlastnená banka poskytla úverovú linku vo výške 50 miliónov jüanov.

(55)

Okrem uvedených VPZ sa v podnete uvádzajú aj títo čínski výrobcovia stožiarov pre veterné turbíny: Chengxi Shipyard Co., Ltd., holdingová dcérska spoločnosť podniku China State Shipbuilding Corporation a China CSSC Holdings Limited (oba štátom vlastnené podniky); Beijing JINGCHENG New Energy Co., Ltd., dcérska spoločnosť štátom vlastneného podniku Beijing JINGCHENG Machinery Electric Holding Co., Ltd.; Zhonghang Hongbo Windpower Equipment Co.,Ltd., ktorý je jedným zo strategických partnerov spoločnosti AVIC, najväčšieho čínskeho štátom vlastneného podniku zameraného na letectvo a obranu; China Gezhouba Group Corporation (štátom vlastnený podnik); Harbin Hongguang Boiler Group Co., Ltd. (štátny podnik s vyspelými technológiami); Jiangsu Baolong Electromechanical Manufacturing Co., Ltd., jeden z kľúčových popredných podnikov správnej oblasti Li-jang, ktorý vznikol zlúčením dvoch bývalých štátom vlastnených podnikov, a HuaDian Heavy Industries Co., Ltd., s väčšinovým podielom vo vlastníctve čínskej Štátnej rady pre správu aktív vo vlastníctve štátu.

(56)

Ďalej sa podnet zmieňoval o prešetrovaní, ktoré Ministerstvo obchodu USA vykonalo v prípade dvoch čínskych spoločností (CS Wind a Titan Wind) (26), z ktorého vyplynuli minimálne tieto verejné politiky s priamymi výhodami pre odvetvie výroby: úverová politika pre odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov, vývozné úvery pre nákupcov, program oslobodenia od daní počas dvoch rokov a potom tri roky polovičná daň pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, úľavy na dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou na základe zemepisnej polohy, zákon o dani z príjmov podnikov, program výskumu a vývoja, oslobodenie od dovozného cla a od DPH v prípade používania dovezených zariadení, zabezpečovanie ocele valcovanej za tepla, zabezpečovanie elektrickej energie za nižšiu než primeranú odplatu, fondy podpory na výstavbu projektovej infraštruktúry zabezpečované správnou radou zóny hospodárskeho a technologického rozvoja Lien-jün-kang, cena za dobré plnenie daňových povinností, cena mestu Tchaj-cchang za podporu verejného kótovania podnikov, ceny mestu Tchaj-cchang za podporu rozvoja priemyselného hospodárstva v trojročnom období od roku 2010 do roku 2012, osobitné fondy na rozvoj vedy a technológie a cena za vynikajúce projekty výstavby udelená podniku Titan Baotou za zónu priemyselného rozvoja špičkových a nových technológií v oblasti vzácnych zemín.

(57)

V súčasnom prešetrovaní Komisia preskúmala, či je vzhľadom na existenciu výrazných deformácií v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR alebo nie. Komisia toto preskúmanie vykonala na základe dôkazov dostupných v spise vrátane dôkazov uvedených v správe o krajine týkajúcej sa ČĽR (ďalej len „správa“) (27), ktorá vychádza z verejne dostupných zdrojov. Uvedená analýza bola zameraná na preskúmanie značného zasahovania vlády do hospodárstva ČĽR vo všeobecnosti, ale aj konkrétnej situácie na trhu v danom odvetví vrátane dotknutého výrobku. Komisia tieto dôkazné prvky ďalej doplnila o svoj vlastný prieskum týkajúci sa rôznych kritérií relevantných na potvrdenie existencie výrazných deformácií v ČĽR.

(58)

Pokiaľ ide o mieru vlastníctva čínskou vládou v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) prvej zarážky základného nariadenia, neexistujú žiadne podrobné údaje o presnom podiele štátom vlastnených podnikov a súkromných podnikov vyrábajúcich stožiare pre veterné turbíny; niektorí veľkí čínski výrobcovia stožiarov pre veterné turbíny vrátane podnikov Chengxi Shipyard a Fuchuan Yifan sú však štátom vlastnenými podnikmi.

(59)

V odvetví ocele, ktorá je hlavným výrobným faktorom na výrobu stožiarov pre veterné turbíny, pretrváva značná miera vlastníctva čínskej vlády. Hoci je podľa odhadov počet štátom vlastnených podnikov a súkromných spoločností v nominálnom vyjadrení takmer rovnaký, z piatich čínskych výrobcov ocele, ktorí sa umiestnili v prvej desiatke najväčších svetových výrobcov ocele, sú štyria štátom vlastnené podniky (28). Hoci podiel desiatich najväčších výrobcov na celkovej produkcii odvetvia predstavoval v roku 2016 len približne 36 %, čínska vláda si zároveň v tom istom roku stanovila cieľ do roku 2025 konsolidovať 60 až 70 % výroby ocele približne do desiatich veľkých podnikov (29). Čínska vláda zopakovala tento úmysel v apríli 2019, keď oznámila vydanie usmernení o konsolidácii oceliarskeho priemyslu (30). Takáto konsolidácia môže zahŕňať nútené fúzie ziskových súkromných spoločností so štátom vlastnenými podnikmi, ktoré dosahujú horšie výsledky (31).

(60)

Okrem toho sú v odvetví ocele mnohí z najväčších výrobcov konkrétne uvedení v Pláne na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020. Čínsky štátom vlastnený podnik Shanxi Taiyuan Iron & Steel Co. Ltd. (ďalej len „TISCO“) na svojom webovom sídle napríklad uvádza, že je „obrovským železiarskym a oceliarskym gigantom“, z ktorého „sa stal výnimočne rozsiahly železiarsky a oceliarsky komplex, ktorý je prepojený s podnikaním v oblasti ťažby železnej rudy, výroby, spracúvania, dodávok železa a ocele a obchodovania so železom a s oceľou“ (32). Ďalším významným čínskym štátom vlastneným podnikom je spoločnosť Baosteel, ktorá sa zaoberá výrobou ocele a je súčasťou nedávno konsolidovanej spoločnosti China Baowu Steel Group Co. Ltd. (predtým Baosteel Group a Wuhan Iron & Steel) (33).

(61)

Určitá miera zasahovania vlády do odvetvia stožiarov pre veterné turbíny a vysoký podiel štátom vlastnených podnikov v odvetví stožiarov pre veterné turbíny a ocele bráni aj súkromným výrobcom, aby fungovali za trhových podmienok. Verejné aj súkromné podniky v odvetví stožiarov pre veterné turbíny totiž takisto podliehajú politickému dohľadu a usmerneniu, ako sa uvádza v odôvodneniach 67 až 74.

(62)

Pokiaľ ide o to, že čínska vláda je schopná zasahovať do cien a nákladov prostredníctvom prítomnosti štátu vo firmách v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) druhej zarážky základného nariadenia, nasledujúce príklady ilustrujú uvedený trend zvyšovania úrovne zasahovania čínskej vlády prostredníctvom prítomnosti štátu v hospodárskych subjektoch v odvetví stožiarov pre veterné turbíny. Mnohí výrobcovia stožiarov pre veterné turbíny výslovne zdôrazňujú činnosti budovania strany na svojich webových sídlach, majú vo vedení spoločnosti členov strany a vyzdvihujú svoju príslušnosť ku Komunistickej strane Číny. Prešetrovaním sa zistili činnosti budovania strany v prípade viacerých výrobcov stožiarov pre veterné turbíny vrátane vyvážajúceho výrobcu Chengxi Shipyard zaradeného do vzorky. Podľa stanov CSSC Holdings Limited, ktorá vlastní 100 % akcií Chengxi Shipyard, je úloha straníckeho výboru takáto: „Zaisťovať účinné vykonávanie straníckych a štátnych politík v spoločnosti a dohliadať naň […]. Vyžadovaním dodržiavania zásady straníckeho riadenia kádrov v kombinácii so zásadou prevádzkového riadenia členov predstavenstva spoločnosti vybraných v súlade so zákonom, ako aj so zásadou uplatňovania ľudských práv prevádzkovými manažérmi v súlade so zákonom, stranícka organizácia zabezpečuje predbežné opatrenia a presadzuje stanoviská a návrhy týkajúce sa kandidátov na úrovni členov predstavenstva alebo generálneho riaditeľa, prípadne po uskutočnení komplexného preskúmania poskytuje stanoviská a návrhy členom predstavenstva a generálnemu riaditeľovi týkajúce sa existujúcich kandidátov, […]. Skúma záležitosti súvisiace s reformou, vývojom a stabilitou spoločnosti a s hlavnými činnosťami a riadením spoločnosti a diskutuje o nich […]“ (34).

(63)

Aj v prípade CS Wind sa prešetrovaním zistilo, že dochádzalo k snahám zvýšiť počet členov strany v spoločnosti: „Podnik so zahraničnou účasťou CS Wind Power Equipment (Lianyungang) Co., Ltd. má viac ako 150 zamestnancov a prednedávnom v ňom bolo len päť členov strany. Vďaka programu ,integrácie strany a más‘ počet členov strany v spoločnosti v súčasnosti prekročil 70“ (35).

(64)

Fuchuan Yifan opisuje úlohu straníckeho výboru takto: „Členovia strany a hlavní zamestnanci rôznych oddelení úzko spolupracujú, dôsledne plnia úlohu priekopníkov, aktívne konsolidujú silné stránky každého oddelenia, povzbudzujú zamestnancov, aby boli predvojom a dosahovali excelentnosť, aby už v počiatkoch uvažovali o prelomových projektoch, zameriavali sa na súdržnosť, prekonávali ťažkosti, podporovali talenty a zručnosti a tak zohrávali aktívnu úlohu pri znižovaní nákladov a zvyšovaní ziskov spoločnosti, prispievali k zvyšovaniu príjmov a získavaniu financií atď., ako aj zabezpečovali náležité dokončenie každého projektu z kvalitatívneho aj kvantitatívneho hľadiska“ (36).

(65)

Ďalej sa činnosti budovania strany zistili aj u vyvážajúceho výrobcu Penglai Dajin zaradeného do vzorky a v spoločnosti Shanghai Taisheng Wind Power Equipment.

(66)

Okrem toho Komisia počas prešetrovania zistila existenciu osobných vzťahov medzi výrobcami stožiarov pre veterné turbíny a Komunistickou stranou Číny. Z prešetrovania vyplynula prítomnosť členov Komunistickej strany Číny medzi vrcholovým manažmentom v mnohých spoločnostiach vyrábajúcich stožiare pre veterné turbíny vrátane Chengxi Shipyard (predseda predstavenstva a generálny riaditeľ sú obaja členmi Komunistickej strany Číny a zároveň zastávajú funkciu tajomníka, resp. zástupcu tajomníka straníckeho výboru), Suzhou Titan (prinajmenšom jeden člen predstavenstva je členom Komunistickej strany Číny), Fuchuan Yifan (predseda a podpredseda predstavenstva sú členmi Komunistickej strany Číny a zároveň zastavajú funkciu tajomníka, resp. zástupcu tajomníka straníckeho výboru) a Shanghai Taisheng Wind Power Equipment (predseda dozornej rady je členom Komunistickej strany Číny).

(67)

Okrem toho sú v odvetví stožiarov pre veterné turbíny zavedené politiky diskriminujúce v prospech domácich výrobcov alebo inak ovplyvňujúce trh v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) tretej zarážky základného nariadenia.

(68)

Odvetvie ocele, ktorá tvorí hlavný komponent stožiarov pre veterné turbíny, považuje čínska vláda za kľúčové (37). Túto skutočnosť potvrdzuje množstvo plánov, smerníc a iných dokumentov týkajúcich sa ocele, ktoré sa vydávajú na celoštátnej, regionálnej a komunálnej úrovni, napríklad Plán na prispôsobenie a modernizáciu oceliarskeho priemyslu na roky 2016 – 2020. V tomto pláne sa uvádza, že oceliarsky priemysel je „dôležitým, zásadným odvetvím čínskeho hospodárstva, národným základným kameňom“ (38). Hlavné úlohy a ciele stanovené v tomto pláne pokrývajú všetky aspekty rozvoja priemyslu (39).

(69)

V 13. päťročnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja (40) sa plánuje podpora pre podniky vyrábajúce druhy oceľových výrobkov vyššej kategórie (41). Tento plán sa zameriava aj na zabezpečenie kvality výrobku, jeho trvanlivosti a spoľahlivosti prostredníctvom podporovania spoločností, ktoré využívajú technológie čistej výroby ocele, presného valcovania a zvyšovania kvality (42).

(70)

V Katalógu na usmernenie reštrukturalizácie priemyslu (verzia z roku 2011) (v znení zmien z roku 2013) (43) (ďalej len „katalóg“) sa oceľ uvádza medzi podporovanými odvetviami.

(71)

Čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc, ktoré sa okrem iného týkajú: zloženia a reštrukturalizácie trhu, surovín, investícií, odstraňovania kapacít, sortimentu výrobkov, premiestňovania, modernizácie atď. Prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov čínska vláda usmerňuje a riadi prakticky každý aspekt rozvoja a fungovania odvetvia (44). Súčasný problém nadmernej kapacity je zrejme najjednoznačnejším prejavom dôsledkov politík čínskej vlády a následných deformácií.

(72)

Veterná energia sa podporuje aj na úrovni provincií a obcí, napríklad v 13. päťročnom pláne obce Lien-jün-kang pre rozvoj námorného hospodárstva sa výslovne odkazuje na rozvoj tohto odvetvia. V pláne sa predpokladá „budovanie priemyselného reťazca zariadení na výrobu veternej energie“, ako aj „podpora a usmerňovanie transformácie a modernizácie množstva popredných podnikov z oblasti veternej energie, ako sú Guodian Power, Zhongfu Lianzhong, Tianshun Tower a CSWind Power, postupná modernizácia ich technológií rozvoja, konštrukcie a výroby a podpora projektov výroby lopatiek pre veterné turbíny s kapacitou niekoľkých megawattov“ (45).

(73)

Ako vyplýva z uvedených dôkazov, čínska vláda ďalej usmerňuje rozvoj odvetvia v súlade so širokou škálou politických nástrojov a smerníc. Čínska vláda prostredníctvom týchto a ďalších prostriedkov riadi a kontroluje doslova každý aspekt rozvoja a fungovania tohto odvetvia.

(74)

Celkovo možno zhrnúť, že čínska vláda má zavedené opatrenia na podnietenie subjektov k tomu, aby sa riadili cieľmi verejnej politiky zameranými na pomoc podporovaným odvetviam vrátane výroby ocele ako hlavnej suroviny používanej na výrobu stožiarov pre veterné turbíny. Takéto opatrenia bránia voľnému fungovaniu trhových síl.

(75)

Z tohto prešetrovania nevyplynul žiadny dôkaz, že by sa diskriminačné uplatňovanie alebo nedostatočné presadzovanie predpisov v oblasti konkurzného a majetkového práva podľa článku 2 ods. 6a písm. b) štvrtej zarážky základného nariadenia v odvetví stožiarov pre veterné turbíny uvedené v odôvodnení 53 nedotýkalo výrobcov stožiarov pre veterné turbíny.

(76)

Odvetvie stožiarov pre veterné turbíny je ovplyvnené aj deformáciami mzdových nákladov v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) piatej zarážky základného nariadenia, ako sa uvádza aj v odôvodnení 53. Tieto deformácie ovplyvňujú odvetvie priamo (pri výrobe stožiarov pre veterné turbíny alebo hlavných vstupov), ako aj nepriamo (pri prístupe ku kapitálu alebo k vstupom od spoločností, na ktoré sa vzťahuje rovnaký systém pracovného práva v ČĽR) (46).

(77)

V rámci tohto prešetrovania sa okrem toho nepredložili žiadne dôkazy o tom, že odvetvie stožiarov pre veterné turbíny nie je ovplyvňované zasahovaním vlády do finančného systému v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) šiestej zarážky základného nariadenia, ako je uvedené aj v odôvodnení 53. Značné zasahovanie vlády do finančného systému preto vedie k závažnému ovplyvňovaniu trhových podmienok na všetkých úrovniach.

(78)

A napokon Komisia pripomína, že na výrobu stožiarov pre veterné turbíny je potrebná široká škála vstupov. Podľa dôkazov zo spisu všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky obstarávali prevažnú väčšinu svojich vstupov v ČĽR. Okrem toho je ČĽR jedným z hlavných výrobcov ocele, ktorá je kľúčovou surovinou v procese výroby stožiarov pre veterné turbíny. Keď výrobcovia stožiarov pre veterné turbíny nakupujú/zazmluvňujú tieto vstupy, ceny, ktoré platia (a ktoré sa zaznamenávajú ako ich náklady), sú jednoznačne vystavené rovnakým systematickým deformáciám, aké už boli uvedené. Dodávatelia vstupov napríklad zamestnávajú pracovnú silu, ktorá je ovplyvnená týmito deformáciami. Môžu si požičať peniaze, ktoré podliehajú deformáciám vo finančnom sektore, resp. pri prideľovaní kapitálu. Okrem toho podliehajú systému plánovania, ktorý sa uplatňuje na všetkých úrovniach štátnej správy a vo všetkých odvetviach.

(79)

V dôsledku toho nielenže nie je vhodné použiť v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia ceny predaja stožiarov pre veterné turbíny na domácom trhu, ale dotknuté sú aj všetky náklady na vstupy (vrátane surovín, energie, pozemkov, financovania, práce atď.), pretože ich cenotvorba je ovplyvnená značným zasahovaním vlády, ako sa uvádza v častiach A a B správy. Zásahy vlády opísané v súvislosti s prideľovaním kapitálu, pôdou, prácou, energiou a so surovinami sú totiž prítomné v celej ČĽR. To napríklad znamená, že vstup, ktorý bol sám osebe vyrobený v ČĽR kombináciou rôznych výrobných faktorov, je vystavený výrazným deformáciám. To isté platí aj pre vstupy používané na výrobu takéhoto vstupu atď. Čínska vláda ani vyvážajúci výrobcovia v rámci tohto prešetrovania nepredložili žiadne dôkazy ani argumenty, ktoré by preukazovali opak.

(80)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 21 a 47, čínska vláda nepredložila pripomienky ani neposkytla dôkazy na podporu alebo vyvrátenie existujúcich dôkazov v spise vrátane správy, ako ani ďalších dôkazov predložených navrhovateľom o existencii výrazných deformácií a/alebo o vhodnosti uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia v predmetnom prípade. Pripomienky čínskej vlády predložené po konečnom poskytnutí informácií sa uvádzajú v odôvodneniach 116 až 123.

(81)

Pripomienky CCCME týkajúce sa uplatnenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia boli doručené po začatí konania. Následne boli doručené pripomienky CCCME, Suzhou Titan a Chengxi Shipyard týkajúce sa prvého záznamu a pripomienky CCCME, Suzhou Titan a Chengxi Shipyard týkajúce sa druhého záznamu.

(82)

K začatiu konania CCCME najskôr predložila tieto pripomienky týkajúce sa určenia normálnej hodnoty v podnete:

(83)

Okrem toho CCCME navrhla, že vzhľadom na nedostatky pri vytváraní normálnej hodnoty uvedené v odôvodnení 82 by sa mala použiť alternatívna metodika vytvárania normálnej hodnoty. CCCME tvrdila, že ako základ by sa mala použiť cieľová cena výrobného odvetvia Únie. Náklady práce použité na stanovenie cieľovej ceny by sa mali nahradiť nákladmi práce v Turecku, reprezentatívnej krajine navrhovanej navrhovateľom, ktoré boli viac ako desaťkrát nižšie ako náklady práce výrobného odvetvia Únie. Na získanie alternatívnej normálnej hodnoty by sa mal pripočítať cieľový zisk vo výške 10 %, ktorý použil navrhovateľ na určenie cieľovej ceny. CCCME poukázala na to, že takáto normálna hodnota by viedla k oveľa nižšiemu dumpingovému rozpätiu, ako je priemerné rozpätie 55 % vypočítané navrhovateľom, ale nepredložila skutočný výpočet.

(84)

CCCME zopakovala pripomienky a tvrdenia opísané v odôvodneniach 82 a 83 aj pri vypočutí a v podaní po predbežnej fáze.

(85)

Pokiaľ ide o údajné nedostatky uvedené v odôvodnení 82, Komisia konštatovala, že CCCME zrejme nepochopila údaje uvedené v podnete a metodiku použitú na určenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(86)

Pokiaľ ide o alternatívnu metodiku navrhovanú CCCME, ako sa opisuje v odôvodnení 83, Komisia poukázala na to, že takéto vytváranie normálnej hodnoty by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Okrem toho bol prístup CCCME podľa všetkého nekonzistentný. V prípadoch, keď náklady na niektoré materiály v Turecku prekročili náklady, ktoré vznikli výrobnému odvetviu Únie, CCCME navrhla použiť ako referenčnú hodnotu nižšie náklady výrobného odvetvia Únie. Ale v prípadoch, keď boli náklady v Turecku nižšie, najmä v prípade nákladov práce, CCCME navrhla použiť ako referenčnú hodnotu turecké náklady. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 85, navrhovateľ pri vytváraní normálnej hodnoty správne vychádzal z nákladov v reprezentatívnej krajine.

(87)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 85 a 86 Komisia tvrdenia CCCME uvedené v odôvodneniach 82, 83 a 84 zamietla.

(88)

Ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej v texte, Komisia v súčasnom prešetrovaní dospela k záveru, že na základe dostupných dôkazov a vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády bolo uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia primerané.

(89)

V podaní k začatiu konania CCCME ďalej tvrdila, že podnet do veľkej miery vychádzal zo správy, ktorá bola podľa CCCME vypracovaná s cieľom uľahčiť európskemu výrobnému odvetviu podávanie podnetov. Znamená to, že správa nemohla byť vypracovaná objektívne. CCCME dodala, že správa vzhľadom na svoj cieľ nespĺňa normy nestranných a objektívnych dôkazov a nemá dostatočnú dôkaznú hodnotu. CCCME ďalej tvrdila, že v správe sa zámerne neuvádzajú skutkové okolnosti, prvky a závery a nie je objektívna.

(90)

Ďalej CCCME tvrdila, že správa bola vydaná v roku 2017 a obsahovala informácie a odkazy z roku 2016 a predchádzajúcich rokov. Súčasné prešetrovanie sa však začalo 21. októbra 2020, pričom obdobie prešetrovania dumpingu sa týkalo obdobia od júla 2019 do júna 2020. Preto sa podľa CCCME v správe nereflektujú potenciálne deformácie počas OP. Konkrétne CCCME uviedla, že kapitola správy o oceli sa týka obdobia do roku 2017 a v podnete sa nepreukazuje, že by tieto deformácie boli prítomné aj v nasledujúcich rokoch vrátane OP.

(91)

Komisia poznamenala, že správa je komplexným dokumentom, ktorý je založený na obsiahlych objektívnych dôkazoch vrátane právnych predpisov, nariadení a iných oficiálnych politických dokumentov, ktoré uverejňuje čínska vláda, správ tretej strany od medzinárodných organizácií, akademických štúdií a článkov vedeckých pracovníkov, ako aj ďalších spoľahlivých nezávislých zdrojov. Keďže bola zverejnená v decembri 2017, všetky zainteresované strany mali dostatočnú príležitosť vyvrátiť, doplniť alebo pripomienkovať správu a dôkazy, na ktorých je založená. Dosiaľ žiadna strana nepredložila dôkazy o tom, že by zdroje použité v správe boli nesprávne.

(92)

Pokiaľ ide o OP, Komisia zistila, že hoci bola správa vydaná v roku 2017, vo všeobecnosti vychádzala z čínskeho 13. päťročného plánu, ktorý sa týkal obdobia od roku 2016 do roku 2020, a preto sa vzťahoval aj na OP.

(93)

Okrem toho CCCME uviedla, že pojem výrazných deformácií je proti právu WTO, pretože tento pojem neexistuje podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO (ďalej len „antidumpingová dohoda“). V článku 2.2 antidumpingovej dohody sa obmedzujú podmienky, za ktorých možno vytvoriť normálnu hodnotu, na: „ak sa v rámci bežného obchodu nevyskytuje žiadny predaj (...) na domácom trhu vyvážajúcej krajiny“ alebo „v dôsledku mimoriadnej situácie na trhu alebo nízkeho objemu predaja na domácom trhu vyvážajúcej krajiny“. Výrazné deformácie sa v článku 2.2 antidumpingovej dohody neuvádzajú. Okrem toho CCCME tvrdila, že v článku 2.2 antidumpingovej dohody sa nepovoľuje vytvorenie normálnej hodnoty na základe reprezentatívnej krajiny ani medzinárodných referenčných hodnôt, ako sa to predpokladá v článku 2 ods. 6a základného nariadenia, keďže sa pri vytváraní normálnej hodnoty povoľuje iba použitie „výrobný(ch) náklad(ov) v krajine pôvodu zvýšený(ch) o príslušnú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“.

(94)

Komisia usúdila, že ustanovenia článku 2 ods. 6a sú plne zlučiteľné so záväzkami Únie v rámci WTO. Ako výslovne objasnil Odvolací orgán WTO v spore DS473 Európska únia – antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu z Argentíny, v práve WTO sa umožňuje použitie náležite upravených údajov z tretej krajiny, pokiaľ sú tieto úpravy nevyhnutné a opodstatnené. Existencia výrazných deformácií spôsobuje, že náklady a ceny vo vyvážajúcej krajine nie sú vhodné na vytvorenie normálnej hodnoty. Za týchto okolností sa v tomto ustanovení predpokladá, že náklady na výrobu a predaj sa vytvoria na základe nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt vrátane cien a hodnôt vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá má podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(95)

CCCME dodala, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia podľa všetkého porušuje článok 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, keďže podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia je Komisia oprávnená nezohľadniť náklady na výrobu a predaj vo vyvážajúcej krajine a namiesto nich priamo použiť príslušné údaje za tretiu krajinu. To je v rozpore s ustanoveniami článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, v ktorom sa stanovuje, že: „sa náklady bežne vypočítajú na základe údajov, ktoré vlastní vývozca alebo výrobca zúčastňujúci sa prešetrenia, tak, že tieto údaje sú v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami vyvážajúcej krajiny a primerane odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom daného výrobku“. Na podporu svojho tvrdenia CCCME odkázala na judikatúru WTO, konkrétne na spor DS473 Európska únia – antidumpingové opatrenia uložené na bionaftu z Argentíny (ďalej len „DS473“), v ktorom sa stanovuje, že prešetrujúce orgány musia na výpočet vytvorených normálnych hodnôt používať náklady na výrobok, ktoré v skutočnosti vznikli výrobcom alebo vývozcom, a na správu poroty týkajúcu sa sporu DS494 Európska únia – Metodiky úpravy nákladov II (Rusko) (ďalej len „DS494“).

(96)

Komisia pripomenula, že ani jeden z citovaných sporov WTO sa netýkal článku 2 ods. 6a základného nariadenia a podmienok jeho uplatňovania. Skutkové stavy v týchto uvedených prípadoch sa navyše líšia od východiskovej situácie a kritérií, na základe ktorých sa uplatňuje metodika podľa daného ustanovenia základného nariadenia. Pokiaľ ide o spor WTO EÚ – Metodiky úpravy nákladov II, Komisia pripomenula, že EÚ aj Rusko sa odvolali proti zisteniam poroty, ktoré teda nie sú konečné, a podľa ustálenej judikatúry WTO nemajú právny štatút, keďže neboli schválené rozhodnutiami členov WTO. V každom prípade sa v správe poroty výslovne posúdilo, že ustanovenia článku 2 ods. 6a základného nariadenia sú mimo rámca predmetu sporu. Porota dospela k záveru, že tieto ustanovenia majú inú podstatu a odlišné právne dôsledky ako ustanovenia článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ktoré boli predmetom uvedeného sporu, a že ustanovenia článku 2 ods. 6a po svojom zavedení nenahrádzajú ustanovenia článku 2 ods. 5 (50). Tieto zistenia preto nemajú žiadny význam pre posúdenie zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s príslušnými pravidlami WTO. Z týchto dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(97)

CCCME zopakovala uvedené tvrdenia vo svojich pripomienkach k prvému záznamu. Suzhou Titan sa vo svojich pripomienkach k prvému záznamu takisto stotožnila so všetkými uvedenými pripomienkam CCCME.

(98)

Okrem toho CCCME vo svojich pripomienkach k prvému záznamu tvrdila, že odvetvie stožiarov pre veterné turbíny je trhovo orientované, keďže väčšina výrobcov je súkromných, množstvo surovín sa dováža zo zahraničia a nákupné ceny vnútorných častí (51) sa dojednávajú priamo s európskymi výrobcami veterných turbín (VPZ).

(99)

Komisia poukázala na to, že keď po preukázaní existencie výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, normálna hodnota sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia vytvorí s odvolaním na nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty vo vhodnej reprezentatívnej krajine pre každého vyvážajúceho výrobcu. Rovnaké ustanovenie základného nariadenia takisto umožňuje použiť domáce náklady, ak sa s určitosťou preukázalo, že nie sú deformované. Vyvážajúci výrobcovia preto mali možnosť poskytnúť dôkazy o tom, že ich individuálne administratívne/prevádzkové náklady a/alebo iné náklady na vstupy boli skutočne nedeformované. Ako sa však uvádza v odôvodneniach 52 až 79, Komisia zistila existenciu deformácií v odvetví stožiarov pre veterné turbíny a nebol poskytnutý žiadny dôkaz o tom, že by výrobné faktory jednotlivých vyvážajúcich výrobcov boli nedeformované. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(100)

Okrem toho CCCME vo svojich pripomienkach k druhému záznamu tvrdila, že v článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa vyžaduje, aby Komisia vykonala individuálne preskúmanie deformácií v prípade každého vyvážajúceho výrobcu. Podľa CCCME je Komisia povinná vypracovať analýzu jednotlivých prípadov a a) zistiť, či sa údajné výrazné deformácie týkajú každého vývozcu zaradeného do vzorky; b) zistiť, či boli všetky výrobné vstupy a výrobné faktory uvedené týmto konkrétnym vývozcom „deformované“, a preto by sa mali nahradiť údajmi z iného zdroja, a c) vysvetliť, prečo Komisia údaje z iného zdroja týkajúce sa jednotlivých vstupov a výrobných faktorov považuje za „nedeformované“.

(101)

Suzhou Titan zopakovala uvedené tvrdenia vo svojich pripomienkach k druhému záznamu.

(102)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 99, ak sa stanoví existencia výrazných deformácií, ustanovenia článku 2 ods. 6a sa uplatnia a priori na všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a týkajú sa všetkých nákladov na ich výrobné faktory. Zároveň sa v danom ustanovení stanovuje, že je možné použiť náklady na domácom trhu, ak sa nesporne určí, že nie sú ovplyvnené výraznými deformáciami.

(103)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia by mala dokázať, že náklady z reprezentatívnej krajiny sú nedeformované, platí, že Komisia v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia používa len náklady vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktoré nie sú ovplyvnené deformáciami. Komisia uverejnila dva záznamy do spisu o výrobných faktoroch, a tým stranám poskytla dostatočnú príležitosť vyjadriť sa, napríklad poukázaním na akékoľvek možné abnormality alebo ďalšie aspekty, ktoré by mohli ovplyvňovať výrobné faktory v reprezentatívnej krajine alebo krajinách. Zainteresované strany však v tejto súvislosti nespochybnili úroveň rôznych výrobných faktorov vo vhodnej reprezentatívnej krajine, ktorá sa stanovuje v prvom a druhom zázname. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(104)

Po prvom zázname predložila súbor pripomienok týkajúcich sa výrazných deformácií aj Chengxi Shipyard. Po prvé Chengxi Shipyard tvrdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia je nezlučiteľný s právom WTO a minulými rozhodnutiami orgánu WTO na urovnávanie sporov. Chengxi Shipyard tvrdila, že v oddiele 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO sa dovážajúcim členom WTO výnimočne povoľuje použitie metodiky, ktorá nevychádza zo striktného porovnávania s cenami na domácom trhu alebo nákladmi prešetrovaného výrobného odvetvia v Číne, ale že platnosť tejto výnimky sa skončila 15 rokov po dátume pristúpenia, teda 11. decembra 2016. Od uvedeného dátumu je Komisia povinná používať pri stanovovaní normálnej hodnoty výrobcov z vyvážajúcej krajiny štandardnú metodiku, čiže by mala použiť len ceny na domácom trhu a náklady vo vyvážajúcej krajine, pokiaľ iné ustanovenia dohôd WTO vrátane antidumpingovej dohody neumožňujú iný postup.

(105)

Chengxi Shipyard ďalej dodala, že v práve WTO sa nenachádzajú žiadne ustanovenia, ktoré by umožňovali nepoužívať štandardnú metodiku v prípade Číny. Chengxi Shipyard dodala, že podmienky článku 2 antidumpingovej dohody, konkrétne jej článku 2.2.1, nie sú zlučiteľné s podmienkami článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Chengxi Shipyard objasnila, že metodika predpísaná podľa článku 2 antidumpingovej dohody neumožňuje na stanovenie normálnej hodnoty použiť iné informácie ako informácie z vyvážajúcej krajiny. Ak treba za výnimočných okolností vytvoriť normálnu hodnotu, údaje týkajúce sa výrobných nákladov a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sa musia získať zo zdrojov vo vyvážajúcej krajine. Na podporu svojich tvrdení citovala Chengxi Shipyard rozhodnutie v spore WTO EÚ – bionafta (Argentína), podľa ktorého musí Komisia v súlade s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody použiť náklady vykázané v záznamoch výrobcu/vývozcu.

(106)

Toto tvrdenie sa už rozoberalo v odôvodneniach 94 až 96. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa protokolu o pristúpení Číny, Komisia pripomenula, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri stanovovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to tie, ktoré sa týkajú štandardu trhového hospodárstva, ako aj použitia metodiky, ktorá sa nezakladá na striktnom porovnávaní s čínskymi cenami alebo nákladmi. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(107)

Okrem toho Chengxi Shipyard tvrdila, že údajné deformácie nie sú dostatočne podložené, a aj keby existovali, nemajú vplyv na všetky aspekty nákladov Chengxi Shipyard. Preto by sa na inom základe nemali upravovať ani stanovovať všetky náklady. Chengxi Shipyard tvrdila, že hlavné podporné dôkazy v podnete tvorila správa, keďže sa však v správe nenachádza žiadna osobitná kapitola o stožiaroch pre veterné turbíny, zistenia zo správy nemožno automaticky pokladať za uplatniteľné na odvetvie stožiarov pre veterné turbíny.

(108)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že správa neobsahuje osobitnú kapitolu o stožiaroch pre veterné turbíny, Komisia poznamenala, že existencia výrazných deformácií, ktoré viedli k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou osobitnej sektorovej kapitoly vzťahujúcej sa na prešetrovaný výrobok. V správe sa opisujú rôzne druhy deformácií prítomných v ČĽR, ktoré sú prierezové, ovplyvňujú celé čínske hospodárstvo, a tým aj ceny a/alebo suroviny a náklady na výrobu prešetrovaného výrobku. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 58 až 79, odvetvie stožiarov pre veterné turbíny je predmetom niekoľkých vládnych zásahov opísaných v správe (vzťahujú sa naň päťročné plány a iné dokumenty, deformácie trhu so surovinami, finančné deformácie atď.), ktoré sú výslovne uvedené a na ktoré sa odkazuje v tomto nariadení. Zdrojom dôkazov, ktoré Komisia používa na určenie príslušnej hodnoty, nie je len správa, keďže na tento účel sa používajú ďalšie dôkazné prvky. V odôvodneniach 58 až 74 sa okrem toho aj podrobne uvádza množstvo deformácií existujúcich v odvetví stožiarov pre veterné turbíny a/alebo ovplyvňujúcich suroviny a vstupy nad rámec výrazných deformácií, ktoré sú už opísané v správe. Trhové podmienky a základné politiky a plány, ktoré spôsobujú výrazné deformácie, sú pre odvetvie stožiarov pre veterné turbíny a jeho výrobné náklady ešte stále platné. Žiadna strana nepredložila nijaký dôkaz o opaku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(109)

Okrem toho Chengxi Shipyard uviedla, že šesť kritérií potrebných na dokázanie existencie výrazných deformácií v podnete buď chýbalo, alebo pre Chengxi Shipyard neplatilo. Spomedzi kritérií z článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa v podnete neuvádzali a nepodložili dôkazmi kritériá z prvej, štvrtej, piatej a šiestej zarážky. Pokiaľ ide o druhú zarážku, Chengxi Shipyard po jednom analyzovala čínskych výrobcov stožiarov pre veterné turbíny (VPZ), ktorých uviedol navrhovateľ (pozri odôvodnenie 54), a dospela k záveru, že informácie buď nie sú dostatočne podložené, alebo sú zastarané. Chengxi Shipyard dodala, že aj keby boli všetky uvedené informácie správne, nie je možné určiť presný pomer výrobcov stožiarov pre veterné turbíny vo vlastníctve štátu a súkromných podnikov. Podotkla, že všetci najväčší výrobcovia stožiarov pre veterné turbíny, ako sú Titan Wind, Shanghai Taisheng, Dajin Heavy Industry, Tianneng Heavy Industries a CS Wind, sú v súkromnom vlastníctve.

(110)

Pokiaľ ide o prvok uvedený v tretej zarážke článku 2 ods. 6a písm. b), Chengxi Shipyard uviedla, že z prešetrovania, ktoré uskutočnili USA v oblasti priemyselných stožiarov pre veterné turbíny s pôvodom okrem iného v Čínskej ľudovej republike, vyplynulo subvencovanie dvoch konkrétnych spoločností, ktoré nemožno extrapolovať na ostatných výrobcov stožiarov pre veterné turbíny. Aj keby Komisia zistila existenciu výrazných deformácií v určitých aspektoch nákladov Chengxi Shipyard, na vytvorenie normálnej hodnoty by sa mali aj tak použiť ostatné aspekty nákladov, v prípade ktorých neboli výrazné deformácie preukázané. Keďže podľa Chengxi Shipyard nebolo v podnete dostatočne podložených šesť prvkov, neexistuje dôkaz, že je deformovaný samotný trh s oceľovými stožiarmi pre veterné turbíny.

(111)

A napokon Chengxi Shipyard uviedla, že aj keby Komisia zistila existenciu výrazných deformácií v určitých aspektoch nákladov Chengxi Shipyard, na vytvorenie normálnej hodnoty by sa mali aj tak použiť ostatné aspekty nákladov, v prípade ktorých neboli výrazné deformácie preukázané.

(112)

V reakcii na tvrdenia o dostatočných dôkazoch vo fáze začatia konania Komisia pripomína, že v oddiele 3 oznámenia o začatí konania sa uvádzalo viacero prvkov z čínskeho trhu so stožiarmi pre veterné turbíny s cieľom preukázať, že tento trh je v ČĽR ovplyvnený deformáciami naprieč celým hodnotovým reťazcom stožiarov pre veterné turbíny. Komisia dospela k názoru, že dôkazy uvedené v oznámení o začatí konania postačovali na odôvodnenie začatia prešetrovania na základe článku 2 ods. 6a základného nariadenia. K určeniu skutočnej existencie výrazných deformácií a následnému použitiu metodiky predpísanej článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia dochádza len v čase predbežného a/alebo konečného poskytnutia informácií. V tomto prípade Komisia považovala dôkazy o výrazných deformáciách, ktoré predložil navrhovateľ, za dostatočné na začatie prešetrovania na tomto základe, a to aj napriek tomu, že niektoré informácie týkajúce sa deformácií, ktoré navrhovateľ predložil, boli podľa zistení zastarané. Táto skutočnosť bola jasne uvedená v oddiele 3 oznámenia o začatí konania v súlade s povinnosťou uvedenou v článku 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia. Tvrdenie Chengxi Shipyard bolo preto zamietnuté.

(113)

A napokon Chengxi Shipyard pripomenula, že v článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia sa stanovuje: „Výrazné deformácie sú deformácie, ku ktorým dochádza vtedy, keď vykazované ceny alebo náklady vrátane nákladov na suroviny a energiu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože sú ovplyvnené značným zasahovaním vlády“ (zvýraznenie doplnené). Chengxi Shipyard tvrdila, že zasahovanie vlády do odvetvia stožiarov pre veterné turbíny v Číne nie je značné, keďže jeho cieľom je budovanie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov v ČĽR aj vo zvyšku sveta. Chengxi Shipyard navrhuje vymedziť pojem „značný“ ako svojvoľné zasahovanie vlády. Ak je však zasahovanie zamerané na nápravu zlyhania trhu, nemalo by sa považovať za „značné“. Podľa Chengxi Shipyard predstavuje znečistenie spôsobované energiou z neobnoviteľných zdrojov negatívnu externalitu, pričom tretie strany nemôžu toto znečisťovanie zastaviť ani znížiť prostredníctvom trhu, keďže neexistuje žiadny „trh so znečistením“, na ktorom by tieto tretie strany mohli platiť továrni za znižovanie znečistenia. Práve v takejto situácii musí zakročiť štát, aby napravil trhové zlyhanie tým, že zdaní znečisťovanie alebo poskytne subvencie na energiu z obnoviteľných zdrojov, aby sa znížili náklady na ňu a zabezpečilo sa, že podniky budú využívať energiu z obnoviteľných zdrojov neznečisťujúcu životné prostredie. Preto subvencovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov nepredstavuje podľa Chengxi Shipyard značné zasahovanie, keďže slúži vyššiemu cieľu obmedzovania globálneho znečistenia. Nepredstavuje teda výraznú deformáciu v zmysle článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia.

(114)

Pokiaľ ide o pripomienku Chengxi Shipyard týkajúcu sa pojmu „značné zasahovanie vlády“, Komisia poukázala na to, že na účel stanovenia prítomnosti výrazných deformácií nie je relevantné, či je cieľom subvencií prispieť k pozitívnemu spoločenskému, environmentálnemu alebo hospodárskemu výsledku, keďže to by bolo svojvoľné. Význam subvencií sa meria skôr tým, či sú značné, t. j. vysokou hodnotou. Pojem „značné“ by sa mal v tejto súvislosti vykladať v súlade so štandardným vymedzením, teda v zmysle „veľký objemom, hodnotou alebo významom“. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(115)

Po konečnom poskytnutí informácií viacero zainteresovaných strán predložilo pripomienky týkajúce sa uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(116)

Čínska vláda najskôr uviedla, že správa je chybná a rozhodnutia prijaté na jej základe nemajú skutkový a právny základ. Konkrétnejšie čínska vláda tvrdila, že pochybuje o tom, že správa môže predstavovať oficiálne stanovisko Komisie. Zo skutkového hľadiska je podľa čínskej vlády skreslená, jednostranná a bez súvisu s realitou. Skutočnosť, že Komisia vydala správy o krajine iba v prípade niekoľkých vybraných krajín, navyše vyvoláva obavy v súvislosti so zaobchádzaním podľa doložky najvyšších výhod (ďalej len „DNV“). Čínska vláda ďalej zastáva názor, že odvolávanie sa na správu nie je zo strany Komisie v súlade s duchom spravodlivého a primeraného práva, keďže vedie k prezumpcii viny.

(117)

Po druhé čínska vláda tvrdila, že vytváranie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie je v súlade s antidumpingovou dohodou, konkrétne s jej článkom 2.2, v ktorom sa stanovuje úplný zoznam situácií, v ktorých možno vytvoriť normálnu hodnotu, pričom „výrazné deformácie“ nie sú do týchto situácií zahrnuté. Používanie údajov z vhodnej reprezentatívnej krajiny nie je okrem toho podľa čínskej vlády v súlade s článkom 6.1 písm. b) dohody GATT a článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, podľa ktorých sa na vytvorenie normálnej hodnoty vyžaduje použitie výrobných nákladov v krajine pôvodu.

(118)

Po tretie čínska vláda tvrdila, že postupy prešetrovania Komisie podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia nie sú v súlade s pravidlami WTO, keďže Komisia v rozpore s článkom 2.2.1.1 antidumpingovej dohody nezohľadnila záznamy čínskeho výrobu, pričom ani neoverila, či sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami Číny. V tejto súvislosti čínska vláda pripomenula, že Odvolací orgán v spore DS473 a porota v spore DS494 tvrdili, že podľa článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, pokiaľ záznamy uchovávané prešetrovaným vývozcom alebo výrobcom, v prijateľných medziach, presne a spoľahlivo zodpovedajú všetkým skutočným nákladom, ktoré konkrétnemu výrobcovi alebo vývozcovi vznikli v súvislosti s prešetrovaným výrobkom, možno ich považovať za záznamy, ktoré „primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku“, pričom prešetrujúci orgán musí takéto záznamy použiť na určenie výrobných nákladov prešetrovaných výrobcov.

(119)

Po štvrté čínska vláda uviedla, že Komisia by mala byť konzistentná a mala by v plnej miere preskúmať, či existujú takzvané trhové deformácie v reprezentatívnej krajine. Bezprostredné prijatie údajov z reprezentatívnej krajiny bez takéhoto vyhodnotenia predstavuje „dvojitý meter“. To isté sa podľa názoru čínskej vlády týka hodnotenia cien a nákladov výrobného odvetvia EÚ.

(120)

Pokiaľ ide o prvý bod týkajúci sa významu správy podľa právnych predpisov EÚ, Komisia pripomenula, že článkom 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia sa nepredpisuje osobitný formát správ o výrazných deformáciách ani sa nevymedzuje spôsob ich uverejnenia. Komisia pripomenula, že správa je faktickým technickým dokumentom, ktorý sa používa iba v súvislosti s prešetrovaniami na ochranu obchodu. Správa sa preto náležite vydala ako pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je čisto opisný a v ktorom sa nevyjadrujú žiadne politické názory, preferencie ani úsudky. Nemá to vplyv na jej obsah, konkrétne na objektívne zdroje informácií o existencii výrazných deformácií čínskeho hospodárstva, ktoré sú relevantné na účely uplatnenia článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia. Poznámky týkajúce sa faktickej nesprávnosti a jednostrannosti správy sa riešili v odôvodnení 91. V reakcii na tvrdenie čínskej vlády týkajúce sa porušenia doložky najvyšších výhod Komisia pripomenula, že ako je stanovené v článku 2 ods. 6a písm. c) základného nariadenia, správa o krajine sa vypracúva pre akúkoľvek krajinu, len ak má Komisia riadne podložené informácie nasvedčujúce možnú existenciu výrazných deformácií v určitej krajine alebo odvetví danej krajiny. Komisia mala po nadobudnutí účinnosti nových ustanovení článku 2 ods. 6a základného nariadenia v decembri 2017 takéto informácie o známkach výrazných deformácií v prípade Číny. Komisia v októbri 2020 (52) uverejnila aj správu o deformáciách v Rusku a v prípade potreby môžu nasledovať ďalšie správy. Ďalej Komisia pripomenula, že správy sa na uplatňovanie článku 2 ods. 6a nevyžadujú. V článku 2 ods. 6a písm. c) sú opísané podmienky, za ktorých Komisia vydáva správy o krajine, pričom podľa článku 2 ods. 6a písm. d) navrhovatelia nie sú povinní správu využiť a podľa článku 2 ods. 6a písm. e) existencia správy o krajine nie je podmienkou na začatie prešetrovania podľa článku 2 ods. 6a. Podľa článku 2 ods. 6a písm. e) dostatočné dôkazy o výrazných deformáciách v akejkoľvek krajine, ktoré predložia navrhovatelia a ktoré spĺňajú kritériá článku 2 ods. 6a písm. b), postačujú na začatie prešetrovania na tomto základe. Pravidlá týkajúce sa výrazných deformácií špecifických pre jednotlivú krajinu sa preto uplatňujú na všetky krajiny bez rozdielu, a to bez ohľadu na existenciu správy o krajine. V dôsledku toho pravidlá týkajúce sa deformácií v krajine zo svojej podstaty neporušujú zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod.

(121)

Pokiaľ ide o druhé a tretie tvrdenie o údajnej nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO, konkrétne s článkami 2.2 a 2.2.1.1 antidumpingovej dohody, ako aj o zistenia zo sporov DS473 a DS494, týmito tvrdeniami sa už zaoberali odôvodnenia 94 a 96.

(122)

Pokiaľ ide o štvrtý bod, v ktorom sa Komisia vyzýva, aby overila, či údaje z tretích krajín použité v konaní Komisie nie sú ovplyvnené deformáciami trhu, Komisia pripomenula, že v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia pri vytváraní normálnej hodnoty pristupuje k použitiu zvolených údajov iných ako cien a nákladov na domácom trhu vo vyvážajúcej krajine len vtedy, keď stanoví, že dané údaje sú najvhodnejšie na vyjadrenie nedeformovaných cien a nákladov. Komisia je viazaná používať pri tomto postupe výhradne nedeformované údaje. V tejto súvislosti sa zainteresované strany v skorých fázach prešetrovania vyzývajú, aby sa vyjadrili k navrhovaným zdrojom na stanovenie normálnej hodnoty. Komisia tieto pripomienky v plnej miere zohľadňuje vo svojom konečnom rozhodnutí o tom, ktoré nedeformované údaje by sa mali použiť na výpočet normálnej hodnoty. Pokiaľ ide o žiadosť čínskej vlády, aby Komisia vyhodnotila možné deformácie na vnútornom trhu EÚ, Komisia nevidí význam tohto bodu pre posúdenie existencie výrazných deformácií v súlade s článkom 2 ods. 6a základného nariadenia.

(123)

Komisia v dôsledku toho tvrdenia čínskej vlády zamietla.

(124)

CCCME zopakovala svoje tvrdenia o správe uvedené v odôvodneniach 89 a 90, pričom argumentáciu Komisie z odôvodnenia 91 nazvala tautologickou. CCCME však neuviedla žiadne ďalšie dôkazy týkajúce sa správy okrem tvrdenia, že päťročné plány v Číne predstavujú len usmernenia, ktorými sa vyjadrujú politické názory do budúcnosti. Podľa CCCME preto nie sú záväzné, keďže sa ani neprijímajú rovnakým spôsobom ako zákony alebo dekréty. Okrem toho CCCME poukázala na to, že podobné dokumenty existujú aj v Európe, nájdu sa dokonca aj medzi politickými dokumentmi Komisie.

(125)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO, CCCME ďalej uviedla, že pojem „výrazné deformácie“ uvedený v článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa nenachádza v žiadnom pravidle antidumpingovej dohody WTO ani dohody GATT z roku 1994. Konkrétne pojem „výrazné deformácie“ nespadá do žiadnej kategórie uvedenej v článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO. Pokiaľ ide o použitie údajov tretej strany, CCCME uviedla, že hoci sa podľa záverov Odvolacieho orgánu v spore DS473 použitie údajov zo zdroja mimo vyvážajúcej krajiny nezakazuje, Komisia zrejme ignoruje skutočnosť, že Odvolací orgán zdôraznil aj to, že „toto však neznamená, že prešetrujúci orgán môže jednoducho nahradiť výrobné náklady v krajine pôvodu výrobnými nákladmi zo zdroja mimo krajiny pôvodu“, ako aj to, že „ak prešetrujúci orgán použije akékoľvek informácie zo zdroja mimo krajiny pôvodu na určenie „výrobných nákladov v krajine pôvodu“ na základe článku 2.2 antidumpingovej dohody, musí zabezpečiť, aby sa na základe týchto informácií dospelo k „výrobným nákladom v krajine pôvodu“, čo si môže vyžadovať, aby prešetrujúci orgán uvedené informácie upravil“. Prístup Komisie sa teda CCCME javí v nesúlade s povinnosťou EÚ podľa článku 2.2 antidumpingovej dohody WTO.

(126)

Okrem toho CCCME tvrdila, že článok 2 ods. 6a základného nariadenia podľa všetkého takisto porušuje článok 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO, lebo Komisia zrejme opakuje rovnaké chyby ako v prípade sporu DS473, keďže jej zistenia a odôvodnenia uvedené pri súčasnom prešetrovaní sú veľmi podobné ako vo veci týkajúcej sa bionafty. Komisia zistila, že ceny ocele ako hlavnej suroviny na výrobu stožiarov pre veterné turbíny sú v Číne deformované a ceny ocele, ktoré platia výrobcovia stožiarov pre veterné turbíny, sú vystavené systematickým deformáciám. Preto CCCME zastáva na základe zistenia Odvolacieho orgánu v spore EÚ – bionafta (Argentína) názor, že Komisia môže takisto porušovať článok 2.2.1.1 antidumpingovej dohody WTO.

(127)

Okrem toho CCCME pripomenula, že v článku 2 ods. 6a písm. a) treťom pododseku základného nariadenia sa jasne stanovuje, že posúdenie otázky výrazných deformácií vykonáva samostatne pre každého vývozcu a výrobcu, pričom jedinú výnimku tvorí použitie vzorky. CCCME v dôsledku toho nesúhlasila s vyjadrením Komisie v odôvodnení 102, že „ak sa stanoví existencia výrazných deformácií, ustanovenia článku 2 ods. 6a sa uplatnia a priori na všetkých vyvážajúcich výrobcov v Číne a týkajú sa všetkých nákladov na ich výrobné faktory“, a požiadala Komisiu o zlepšenie postupu v tomto zmysle.

(128)

Pokiaľ ide o tvrdenie CCCME týkajúce sa nezáväzného charakteru čínskych plánovacích dokumentov, Komisia pripomína, že v čínskom systéme plánovania sa stanovujú priority a určujú ciele, na ktoré sa musia ústredné štátne orgány a miestne samosprávy zamerať. Na všetkých úrovniach štátnej správy sa uplatňujú príslušné plány, ktoré pokrývajú prakticky všetky hospodárske odvetvia a orgány na každej správnej úrovni monitorujú plnenie plánov príslušnými orgánmi štátnej správy na nižšej úrovni. Ako sa podrobne uvádza v správe, ciele stanovené v plánovacích nástrojoch sú v skutočnosti záväzného charakteru, pričom v rámci systému plánovania sa napokon zdroje prideľujú odvetviam, ktoré vláda určila za strategické alebo inak politicky významné, namiesto toho, aby sa prideľovali v súlade s trhovými silami (53).

(129)

Pokiaľ ide o tvrdenia CCCME týkajúce sa zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s antidumpingovou dohodou a zisteniami orgánu WTO na urovnávanie sporov, tie sa už riešili v odôvodneniach 94 a 96, pričom sa vysvetlilo, že spor DS473 sa netýkal uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Pokiaľ ide o tvrdenie, že pojem „výrazné deformácie“ z článku 2 ods. 6a základného nariadenia sa nenachádza v žiadnom pravidle antidumpingovej dohody WTO ani dohody GATT z roku 1994, Komisia pripomenula, že základné nariadenie vrátane článku 2 ods. 6a je aktom sekundárneho práva EÚ, ako sa stanovuje v článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V práve EÚ nie je stanovená povinnosť, aby jeho zdroje vrátane sekundárneho práva, akým sú napríklad nariadenia, vychádzali z medzinárodného práva alebo boli previazané so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva, akým je antidumpingová dohoda alebo protokol o pristúpení Číny k WTO.

(130)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa individuálneho posúdenia výrazných deformácií v prípade jednotlivých vývozcov, CCCME jednoducho vyjadrila svoj nesúhlas so stanoviskom Komisie, neuviedla však nové argumenty. Komisia preto potvrdila svoje stanovisko uvedené v odôvodneniach 99 a 102.

(131)

Spoločnosť Chengxi Shipyard zopakovala svoje tvrdenia o nezlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s právom WTO opísané v odôvodnení 104, pričom poukázala na to, že reakcia Komisie v odôvodneniach 94 a 96 je veľmi všeobecná a jednoznačne sa v nej nevysvetľuje právny základ dohôd WTO na podporu uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia odchylne od všeobecného smerovania, ktoré je jednoznačne stanovené v Dohode o založení WTO a v rozhodnutí orgánu WTO na urovnávanie sporov v spore DS473. Preto Chengxi Shipyard z vyjadrenia Komisie o tom, že odôvodňuje zlučiteľnosť článku 2 ods. 6a s dohodami WTO na základe zostávajúcej časti oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, pričom poukázala na absenciu jednoznačného odôvodnenia takéhoto stanoviska Komisie, odvodila, že poskytnutie informácií Komisiou nespĺňa právne normy primeraného odôvodnenia rozhodnutia o uplatnení článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(132)

Okrem toho Chengxi Shipyard tvrdila, že nebolo dokázané, že by spoločnosť bola dotknutá výraznými deformáciami, a to najmä z troch príčin: i) na obchodné rozhodnutia spoločnosti nemá priamy vplyv Komunistická strana Číny, pričom toto zistenie je pravdivé napriek tomu, že predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Chengxi Shipyard sú členmi Komunistickej strany Číny a zastávajú funkcie tajomníka a zástupcu tajomníka straníckeho výboru na úrovni spoločnosti; ii) štátny akcionár ani zástupcovia štátu v predstavenstve neznamenajú, že obchodné rozhodnutia spoločnosti nie sú prijímané v reakcii na dopyt na trhu a trhový signál v oblasti ponuky ani že činnosti spoločnosti nie sú trhovo orientované; iii) existencia štátneho zásahu neznamená automaticky výraznú deformáciu, pričom Komisia nepreukázala, že údajné prierezové zásahy čínskej vlády viedli k výrazným deformáciám výrobných faktorov, a tým ovplyvnili náklady a cenu prevádzky Chengxi Shipyard.

(133)

Pokiaľ ide o tvrdenia Chengxi Shipyard o zlučiteľnosti článku 2 ods. 6a základného nariadenia s WTO, Komisia opakuje svoje stanovisko, že ustanovenia článku 2 ods. 6a sú plne zlučiteľné so záväzkami Únie v rámci WTO. Dôvody tohto stanoviska Komisie sú jasne uvedené v odôvodnení 94. Podobne Komisia už v odôvodnení 106 uviedla, že v prípade antidumpingových konaní týkajúcich sa výrobkov z Číny sa pri stanovovaní normálnej hodnoty aj naďalej uplatňujú časti oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, ktorých platnosť zatiaľ neuplynula, a to tie, ktoré sa týkajú štandardu trhového hospodárstva, ako aj použitia metodiky, ktorá sa nezakladá na striktnom porovnávaní s čínskymi cenami alebo nákladmi. Chengxi Shipyard si podľa všetkého zamieňa povinnosť uviesť dôvody vecného uplatňovania článku 2 ods. 6a základného nariadenia s údajnou povinnosťou vysvetliť právny základ WTO podporujúci uplatnenie článku 2 ods. 6a základného nariadenia, čo nie je ani relevantné, ani správne (pozri aj odôvodnenie 129). Tvrdenie Chengxi Shipyard, že informácie, ktoré poskytla Komisia, nespĺňajú právne normy primeraného odôvodnenia, bolo v dôsledku toho zamietnuté.

(134)

Tvrdenia Chengxi Shipyard, že neexistuje dostatok dôkazov o tom, že spoločnosť je dotknutá výraznými deformáciami, sa už podrobne riešili v odôvodnení 108. Okrem toho Komisia pripomenula, že existencia výrazných deformácií, ktoré vedú k uplatneniu článku 2 ods. 6a základného nariadenia, nesúvisí s existenciou jedného konkrétneho skutkového prvku alebo informáciami týkajúcimi sa špecifického trhu, ktoré by sa vzťahovali na dotknutý výrobok. Ako sa uvádza v odôvodneniach 52 až 79, Komisia v tejto súvislosti v rámci tohto prešetrovania potvrdila existenciu výrazných deformácií v rámci odvetvia stožiarov pre veterné turbíny a súvisiacich odvetví vstupov. Článok 2 ods. 6a písm. a) umožňuje použiť náklady na domácom trhu pri vytváraní normálnej hodnoty len vtedy, ak sa v priebehu prešetrovania s určitosťou preukáže, že tieto náklady nie sú deformované. V tejto súvislosti Chengxi Shipyard nepredložila žiadne nesporné dôkazy o tom, že jej výrobné faktory nie sú deformované. Tvrdenie Chengxi Shipyard bolo preto zamietnuté.

(135)

Vzhľadom na uvedené z dostupných dôkazov vyplynulo, že ceny dotknutého výrobku alebo náklady naň vrátane nákladov na suroviny, energiu a prácu nie sú výsledkom voľného pôsobenia trhových síl, pretože boli ovplyvňované značným zasahovaním vlády v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, ako vyplýva z reálneho alebo potenciálneho vplyvu jedného alebo viacerých v ňom uvedených relevantných prvkov. Na základe toho a vzhľadom na skutočnosť, že čínska vláda nespolupracovala, Komisia dospela k záveru, že na stanovenie normálnej hodnoty nie je v tomto prípade vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu. Komisia v dôsledku toho pristúpila k vytvoreniu normálnej hodnoty výlučne na základe nákladov na výrobu a predaj odrážajúcich nedeformované ceny alebo referenčné hodnoty, čiže v tomto prípade postupovala na základe zodpovedajúcich nákladov na výrobu a predaj vo vhodnej reprezentatívnej krajine v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia, ako sa rozoberá v ďalšom oddiele.

(136)

Výber reprezentatívnej krajiny bol založený na týchto kritériách v zmysle článku 2 ods. 6a základného nariadenia:

(137)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 50 a 51, Komisia vyhotovila dva záznamy do spisu týkajúce sa zdrojov na určenie normálnej hodnoty. V týchto záznamoch sa opisujú skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzajú relevantné kritériá, a takisto sa v nich rozoberajú pripomienky, ktoré k týmto prvkom a k relevantným zdrojom strany doručili. V druhom zázname Komisia informovala zainteresované strany o svojom zámere považovať v tomto prípade Mexiko za vhodnú reprezentatívnu krajinu, ak by sa potvrdila existencia výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a základného nariadenia.

(138)

V prvom zázname Komisia identifikovala ako krajiny s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR, o ktorých je známe, že sa v nich vyrába dotknutý výrobok, Brazíliu, Malajziu, Mexiko, Turecko a Južnú Afriku. Všetky tieto krajiny klasifikuje Svetová banka na základe ich hrubého národného dôchodku (ďalej len „HND“) ako krajiny „s vyššími strednými príjmami“, podobne ako ČĽR.

(139)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu Chengxi Shipyard tvrdila, že hrubý národný dôchodok na obyvateľa nie je vhodným ukazovateľom na posúdenie úrovne hospodárskeho rozvoja krajiny. Namiesto neho mala Komisia svoje zistenia založiť na hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily (ďalej len „HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily“). Spoločnosť v tomto ohľade uviedla, že India by bola vhodnejšou reprezentatívnou krajinou, keďže podľa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 2019 má k ČĽR bližšie ako Turecko, krajina navrhovaná v podnete. Okrem toho bola India podobnejšia ČĽR aj pri porovnaní HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily na zamestnanca, zohľadniac tak produktivitu vo všetkých troch krajinách. Vestas takisto tvrdila, že India je vhodnou reprezentatívnou krajinou, pretože je na rovnakej úrovni rozvoja ako ČĽR.

(140)

V druhom zázname Komisia v tejto súvislosti uviedla, že v základnom nariadení sa stanovuje, že reprezentatívna krajina by mala byť na podobnej úrovni rozvoja ako vyvážajúca krajina. Neobsahuje však žiadnu ďalšiu požiadavku na výber vhodnej reprezentatívnej krajiny. Komisia rozhodla, že vhodným zdrojom týchto informácií je databáza Svetovej banky. Z tejto databázy dokázala Komisia získať dostatočný počet potenciálnych vhodných reprezentatívnych krajín na podobnej úrovni rozvoja, aby mohla vybrať najvhodnejší zdroj nedeformovaných nákladov a cien. Okrem toho tento ranking vychádza z objektívneho kritéria, ktoré sa používa jednotne vo všetkých antidumpingových prípadoch, keď je určovanie normálnej hodnoty založené na ustanoveniach článku 2 ods. 6a základného nariadenia, ktorým sa zabezpečuje jednotnosť a rovnaké zaobchádzanie pri rôznych konaniach.

(141)

Okrem toho HND používa Svetová banka pri svojej klasifikácii ekonomík do príjmových skupín, pretože sa riadi metodikou operatívnej úverovej politiky Svetovej banky. Keďže do HND sa započítavajú všetky príjmy plynúce do národného hospodárstva bez ohľadu na ich pôvod, adekvátnym spôsobom odráža celkovú hospodársku činnosť krajiny. V každom prípade Changxi Shipyard nerozviedla, ako a prečo by na vyjadrenie podobnej úrovne rozvoja bol HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily namiesto HND na obyvateľa lepší než zdroj použitý Komisiou, svoje tvrdenie nijako nepodložila ani preň neposkytla žiadne dôkazy.

(142)

Keďže India nebola v období prešetrovania zaradená do tej istej klasifikačnej kategórie Svetovej banky, nedalo sa usudzovať, že spĺňa kritérium stanovené v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(143)

Vo svojich pripomienkach k druhému záznamu Chengxi Shipyard zopakovala svoje stanovisko, že HND na obyvateľa nie je vhodným ukazovateľom hospodárskeho rozvoja. Po prvé spoločnosť tvrdila, že HND zahŕňa príjem zo zahraničných činností, ktorý je na účely posúdenia hospodárskeho rozvoja bezpredmetný. Po druhé spoločnosť uviedla, že bez ohľadu na to, či ide o HND alebo HDP, ukazovateľ vyjadrený v USD na účely porovnania rôznych krajín nie je vhodný na posúdenie hospodárskeho rozvoja. Takéto posúdenie by bolo deformované cenovými úrovňami v krajinách s inak podobným objemom produkcie, ako aj kolísaním výmenných kurzov. Spoločnosť takisto uznala, že účinky zmien v cenových úrovniach (inflácia) a kolísania výmenných kurzov boli čiastočne zmiernené metódou atlasu, ktorú používa Svetová banka pri klasifikovaní krajín a úverových skupín. A napokon spoločnosť uviedla, že pri zohľadnení uvedených pripomienok vykazovala India väčšiu podobnosť s ČĽR ako Turecko, pokiaľ ide o hospodársky rozvoj.

(144)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií Chengxi Shipyard zopakovala svoje stanovisko, že HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily by bol vhodným ukazovateľom na posúdenie hospodárskej podobnosti krajín, pokiaľ ide o úroveň ich hospodárskeho rozvoja, a preto by vhodnou reprezentatívnou krajinou mohla byť India.

(145)

Komisia vysvetlila, že hoci by reprezentatívna krajina mala mať podobnú úroveň rozvoja ako vyvážajúca krajina, neexistuje povinnosť vybrať reprezentatívnu krajinu, ktorá sa svojím hospodárskym rozvojom, či už meraným na základe HND na obyvateľa, alebo HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, najviac približuje vyvážajúcej krajine. Okrem toho Komisia poukázala na to, že HND na obyvateľa a HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, ako aj viaceré iné ukazovatele sú uznávanými ukazovateľmi na meranie hospodárskeho rozvoja krajín. V tomto zmysle Komisia zdôraznila, že klasifikácia krajín vypracovaná Svetovou bankou predstavuje súbor potenciálnych reprezentatívnych krajín, ktorý sa pravidelne aktualizuje a vytvára na základe objektívnych kritérií a jednotnej metodiky. A napokon Komisia zopakovala, že klasifikácia krajín Svetovej banky je vhodným zdrojom informácií, ktorým sa zaisťuje jednotnosť a rovnaké zaobchádzanie pri rôznych konaniach. Keďže India nebola v období prešetrovania zaradená medzi krajiny s vyššími strednými príjmami, a vzhľadom na uvedené úvahy Komisia tvrdenie Chengxi Shipyard zamietla.

(146)

Vo svojich pripomienkach k druhému záznamu CCCME a Suzhou Titan tvrdili, že India by sa mala považovať za potenciálnu reprezentatívnu krajinu aj napriek tomu, že ju Svetová banka nezaradila medzi krajiny s vyššími strednými príjmami. V tomto zmysle strany odkázali na revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti týkajúce sa antidumpingových opatrení uložených na dovoz kyseliny sulfanilovej s pôvodom v ČĽR, pri ktorom Komisia použila ako reprezentatívnu krajinu Indiu. CCCME tieto tvrdenia zopakovala aj vo svojich pripomienkach a pri vypočutí po predbežnej fáze.

(147)

Komisia poukázala na to, že v citovanom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti z prešetrovania vyplynulo, že uvedená kyselina sulfanilová sa vyrába iba v štyroch hospodárstvach na svete (v Indii, ČĽR, Únii a Spojených štátoch amerických). Keďže kyselina sulfanilová sa nevyrábala v žiadnej krajine s vyššími strednými príjmami, Komisia sa v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia rozhodla použiť ako zdroj zodpovedajúcich nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt Indiu. V súčasnom prípade je situácia iná. Komisia dokázala identifikovať dostatočný počet výrobcov v krajinách s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja ako ČĽR. Preto nebolo potrebné zdroj nedeformovaných cien alebo referenčných hodnôt hľadať mimo skupiny krajín s vyššími strednými príjmami. Komisia v dôsledku toho toto tvrdenie zamietla.

(148)

V podnete navrhovateľ identifikoval výrobu prešetrovaného výrobku v Turecku.

(149)

Komisia analyzovala ďalšie krajiny na rovnakej úrovni rozvoja ako ČĽR a identifikovala výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v štyroch ďalších krajinách, konkrétne v Brazílii, Malajzii, Mexiku a Južnej Afrike.

(150)

O týchto zisteniach informovala Komisia zainteresované strany v prvom zázname.

(151)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu identifikovala Chengxi Shipyard päť výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Indii. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 140 až 142 a v odôvodnení 145, India nebola podľa zistení na rovnakej úrovni rozvoja ako ČĽR, a preto nebola vhodnou reprezentatívnou krajinou. Preto Komisia neanalyzovala ani činnosti údajných výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Indii, ani dostupnosť a kvalitu ich finančných informácií.

(152)

Komisia preskúmala dostupnosť a kvalitu príslušných verejných údajov v piatich potenciálnych reprezentatívnych krajinách, v ktorých bola zistená výroba prešetrovaného výrobku. Táto analýza bola zameraná na dostupnosť a kvalitu finančných informácií a na dostupnosť a kvalitu údajov o výrobných faktoroch.

(153)

Pokiaľ ide o finančné informácie použité na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na vytvorenie normálnej hodnoty, Komisia vykonala analýzu dostupných informácií. Konkrétne skúmala, či sa finančné informácie týkajú nedávneho obdobia, či bol v ich prípade vykonaný audit, či sú dostupné samostatne alebo v konsolidovanej podobe a či boli spoločnosti ziskové.

(154)

V prípade údajov o výrobných faktoroch Komisia skúmala dostupnosť údajov o dovoze, podiel dovozu s pôvodom v ČĽR a v krajinách, ktoré nie sú členmi WTO, ako aj existenciu deformácií, ktoré mohli ovplyvniť cenu výrobných faktorov. Analýza bola zameraná na najdôležitejšie výrobné faktory.

(155)

V prvom zázname Komisia uviedla, že podľa jej zistení potenciálne vhodné finančné informácie o výrobcoch oceľových stožiarov pre veterné turbíny sú verejne dostupné iba v Mexiku, Južnej Afrike a Turecku. Komisia ďalej zistila, že finančné informácie všetkých identifikovaných výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Brazílii a Malajzii a o niektorých výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Turecku boli buď za obdobie prešetrovania nedostupné, t. j. boli zastarané, alebo dané spoločnosti vykázali stratu. Vzhľadom na to Komisia ďalej analyzovala dostupnosť a kvalitu finančných informácií týkajúcich sa výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Mexiku, Južnej Afrike a Turecku a prihliadla na pripomienky zainteresovaných strán k prvému záznamu uvedené v odôvodnení 50.

(156)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu CCCME a Suzhou Titan tvrdili, že Komisia by nemala vylúčiť údaje spoločnosti vykazujúcej stratu, ak je tento stav primeraný a nedeformovaný. Namiesto toho by mala Komisia pri stanovovaní priemerných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v reprezentatívnej krajine zohľadniť ziskové aj stratové spoločnosti v reprezentatívnej krajine, v ktorej boli dostupné účtovné závierky viacerých spoločností.

(157)

Komisia poukázala na to, že finančné údaje všetkých stratových výrobcov identifikovaných v prvom zázname v potenciálnych reprezentatívnych krajinách boli takisto zastarané. Komisia preto konštatovala, že tvrdenie sa stalo bezpredmetným. V každom prípade Komisia poukázala na to, že stratové spoločnosti nevykazovali „primeranú“ úroveň zisku v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) posledného pododseku základného nariadenia. Preto bolo aj toto tvrdenie na vecnom základe zamietnuté.

(158)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu Chengxi Shipyard dospela k záveru, že finančné údaje mexického výrobcu Arcosa Industries de México, S. de R.L. de C.V. a juhoafrického výrobcu GRI Wind Steel South Africa (Pty.) sú nevhodné na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, pretože tieto údaje sú k dispozícii len v konsolidovaných účtovných závierkach. Podľa Chengxi Shipyard sa tento problém netýkal výrobcov v Turecku a Indii.

(159)

Komisia najskôr poukázala na to, že India nebola identifikovaná ako vhodná potenciálna reprezentatívna krajina. Okrem toho samotná skutočnosť, že finančné údaje niektorých výrobcov sú k dispozícii v konsolidovanej podobe, nebráni použitiu týchto údajov ako zdroja nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Naopak, dostupné účtovné závierky sa musia analyzovať individuálne.

(160)

V tomto zmysle v druhom zázname Komisia vysvetlila, že identifikovala dvoch výrobcov stožiarov pre veterné turbíny v Mexiku. Individuálne miestne finančné informácie Speco Wind Power, S.A. de C.V. (ďalej len „Speco“) získala z databázy Global Financials spoločnosti Dun&Bradstreet (ďalej len „D&B“) (55) a poskytla ich zainteresovaným stranám v prílohe III k prvému záznamu. Táto spoločnosť vyrábala len stožiare pre veterné turbíny a v roku 2019 bola zisková. Miestne finančné informácie umožnili stanoviť nielen predajné, všeobecné a administratívne náklady, ale aj finančné a ďalšie výdavky a príjmy. Konsolidované účtovné závierky Arcosa Industries de México, S. de R.L. de C.V. (ďalej len „Arcosa“) boli nájdené online (56). Táto konsolidovaná skupina pôsobila v troch obchodných oblastiach: stavebníctvo, energetické zariadenia a doprava. Pod Energy Equipment Group (ďalej len „EEG“) konsolidovaná skupina vyrábala a predávala stožiare pre veterné turbíny, konštrukcie nadzemného vedenia a skladovacie a distribučné nádrže (57). EEG bola zamestnávateľom 55 % zamestnancov celej skupiny (58) a vytvorila 48 % nekonsolidovaných príjmov a nákladov skupiny (59). Príjmy z predaja stožiarov pre veterné turbíny a konštrukcií nadzemného vedenia predstavujú 75 % príjmov EEG (60). Predajné, všeobecné a administratívne náklady (vrátane odpisov a amortizácie), ktoré vznikli EEG, tvorili na konsolidovanej úrovni v roku 2019 približne 13 % (vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaj) (61). EEG aj konsolidovaná skupina dosiahli zisk približne na úrovni 10 % (62). Z uvedenej analýzy vyplýva, že tento segment zahŕňajúci predovšetkým výrobu a predaj oceľových stožiarov pre veterné turbíny tvoril značnú časť celkových činností spoločnosti a jeho výkonnosť bola na podobnej úrovni ako výkonnosť celej spoločnosti. Tieto údaje sa preto považovali za primerané v zmysle článku 2 ods. 6a písm. a) posledného pododseku základného nariadenia.

(161)

Komisia v druhom zázname ďalej uviedla, že v Južnej Afrike identifikovala jedného výrobcu stožiarov pre veterné turbíny, spoločnosť GRI Wind Steel South Africa (Pty.) Ltd. Účtovné závierky tejto spoločnosti boli dostupné v konsolidovanej a integrovanej podobe na úrovni jej akcionára Hulisani (63). V integrovanej výročnej správe sa však neuvádzali dostatočné podrobnosti o výrobcovi stožiarov pre veterné turbíny v rámci skupiny. Uvádzalo sa v nej len to, že výrobca oceľových stožiarov pre veterné turbíny bol v účtovnom roku od marca 2019 do februára 2020 ziskový (64). Komisia preto nemohla posúdiť jeho výkonnosť a podiel na konsolidovaných finančných výsledkoch. Preto Komisia dospela k záveru, že konsolidované účtovné závierky Hulisani nie sú vhodné na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku v súčasnom prešetrovaní.

(162)

A napokon Komisia v druhom zázname analyzovala šesť výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny identifikovaných v Turecku. Iba dvaja výrobcovia svoje finančné údaje zverejnili. Individuálne miestne účtovné závierky ATES Çelik Insaat Taahhut Proje Muhendislik Sanayi ve Ticaret A.Ş. boli dostupné v databáze Global Financials spoločnosti D&B a poskytla ich zainteresovaným stranám v prílohe III k prvému záznamu. Spoločnosť bola v roku 2019 zisková. Miestne závierky umožnili stanoviť nielen predajné, všeobecné a administratívne náklady, ale aj finančné príjmy a výdavky. Individuálne miestne účtovné závierky spoločnosti Çimtaş Çelik İmalat Montaj ve Tesisat A.Ş. (ďalej len „Çimtaş Çelik“) dostupné v databáze Global Financials spoločnosti D&B boli zastarané. Konsolidované účtovné závierky na úrovni jej akcionára, spoločnosti ENKA, však boli dostupné online (65) ako auditované a/alebo neauditované za všetky štvrťroky obdobia prešetrovania. Skonštatovalo sa však, že tieto konsolidované účtovné závierky neobsahujú dostatok podrobností o výkonnosti výrobcu oceľových stožiarov pre veterné turbíny ani o jeho podiele na výkonnosti konsolidovanej skupiny. Çimtaş Çelik patrila do segmentu stavebníctva (66). Hoci sa segment stavebníctva podieľal na celkových konsolidovaných príjmoch takmer 60 % (67), nebolo jasné, ako sa do výkonnosti tohto segmentu premieta výkonnosť výrobcu oceľových stožiarov pre veterné turbíny. V účtovných závierkach sa neuvádzali žiadne podrobnosti o zložení segmentu. Povaha činností v uvedenom segmente mohla byť pomerne rôznorodá. Výrobca oceľových stožiarov pre veterné turbíny totiž tvoril iba jednu z 39 spoločností konsolidovanej skupiny (68) zaradených do segmentu stavebníctva. Preto Komisia dospela k záveru, že konsolidované účtovné závierky ENKA nie sú vhodné na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku na účely súčasného prešetrovania.

(163)

Vo svojich pripomienkach k druhému záznamu Chengxi Shipyard tvrdila, že finančné informácie o dvoch výrobcoch oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Mexiku obsahujú závažné nedostatky. Spoločnosť tvrdila, že hoci segment EEG spoločnosti Arcosa vytvoril 48 % konsolidovaných príjmov, predaj oceľových stožiarov pre veterné turbíny netvoril ani polovicu z nich, keďže EEG sa zaoberala aj výrobou a predajom konštrukcií nadzemného vedenia. Okrem toho spoločnosť poukázala na to, že Arcosa vyrábala oceľové stožiare pre veterné turbíny nielen v Mexiku, ale aj v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“), a že nebolo možné určiť podiel na príjmoch a predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch, ktorý by bolo možné pripísať predaju na domácom mexickom trhu. Pokiaľ ide o Speco, spoločnosť uviedla, že nebolo možné určiť podiel predaja na mexickom trhu na príjmoch a predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch.

(164)

Komisia poukázala na to, že spoločnosť nepredložila žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení o podiele predaja oceľových stožiarov pre veterné turbíny na príjmoch vytvorených v segmente EEG. Komisia vzala na vedomie, že Arcosa vyrábala oceľové stožiare pre veterné turbíny v Mexiku aj v USA. Keďže však bola výrobná kapacita (meraná podľa oblasti) v Mexiku značná (40 % (69)), Komisia dospela k záveru, že skutočnosť, že sa časť výroby oceľových stožiarov pre veterné turbíny uskutočňovala v USA, neznamená, že tieto finančné informácie nie sú vhodné. Komisia usúdila, že je vhodné použiť informácie o celkových všeobecných a administratívnych nákladoch a príjmoch oboch mexických výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny, keďže verejne dostupné finančné informácie len zriedka, ak vôbec, obsahujú podrobnejšie členenie príjmov a všeobecných a administratívnych nákladov podľa trhu (domáceho a vývozného), a to najmä v rámci vykazovania údajov o prevádzkových segmentoch. V každom prípade spoločnosť nenavrhla na stanovenie všeobecných a administratívnych nákladov a zisku žiadneho vhodného alternatívneho výrobcu oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Mexiku. Komisia v dôsledku toho zamietla tvrdenia Chengxi Shipyard a potvrdila, že na stanovenie všeobecných a administratívnych nákladov a zisku použije finančné informácie oboch mexických výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny.

(165)

Po konečnom poskytnutí informácií Chengxi Shipyard zopakovala, že finančné informácie spoločnosti Arcosa nie sú vhodným zdrojom nedeformovaných všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Spoločnosť tvrdila, že informácie nie sú vhodné najmä preto, že Arcosa vyrábala oceľové stožiare pre veterné turbíny v Mexiku a v USA, pričom segment EEG zahŕňal aj výrobu konštrukcií nadzemného vedenia a distribučných nádrží. Okrem toho spoločnosť upozornila na to, že zvýšenie príjmov Arcosa v roku 2019 nebolo spôsobené len zvýšením objemu výroby oceľových stožiarov pre veterné turbíny, ale prispeli k nemu aj iné faktory. A napokon spoločnosť poukázala na to, že finančné informácie spoločnosti Arcosa za rok 2020 boli v čase konečného poskytnutia informácií už k dispozícii.

(166)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 160 a 164, Komisia dospela k záveru, že hoci sa časť výroby oceľových stožiarov pre veterné turbíny uskutočňovala v inej krajine, ako je reprezentatívna krajina, použitie údajov tejto spoločnosti bolo naďalej vhodné. Vzhľadom na absenciu ďalších argumentov Komisia potvrdila zamietnutie tohto tvrdenia. Komisia takisto potvrdila, že vzhľadom na vysoký podiel podsegmentu oceľových stožiarov pre veterné turbíny a konštrukcií nadzemného vedenia na príjmoch skupiny EEG sú finančné výsledky uvedenej skupiny reprezentatívne pre výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny, keďže zvýšenie príjmov bolo čiastočne spôsobené vyšším objemom výroby oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Napokon Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na vládne opatrenia, ktoré viedli k spomaleniu v odvetví nových zariadení na výrobu veternej energie v Mexiku, ako sa rozoberá v odôvodneniach 196 až 199, bude obozretnejšie vychádzať pri získavaní nedeformovaných všeobecných a administratívnych nákladov a zisku len z účtovnej závierky za rok 2019.

(167)

Po konečnom poskytnutí informácií Suzhou Titan tvrdila, že finančné informácie spoločnosti Arcosa nie sú vhodné ako zdroj nedeformovaných všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, keďže Arcosa vyrábala oceľové stožiare pre veterné turbíny mimo Mexika. Okrem toho spoločnosť poukázala na to, že príjmy mexickej dcérskej spoločnosti pochádzali do veľkej miery z činností v rámci skupiny a ziskovosť tejto dcérskej spoločnosti bola iba 2,4 %.

(168)

Okrem záverov týkajúcich sa výroby oceľových stožiarov pre veterné turbíny spoločnosťou Arcosa mimo Mexika, ako sa uvádzajú v odôvodnení 166, dospela Komisia aj k záveru, že z dôvodu vysokého podielu príjmov pochádzajúcich z činností v rámci skupiny na celkových príjmoch mexickej dcérskej spoločnosti bude vhodnejšie použiť konsolidované a kombinované finančné výkazy Arcosa, ktoré neobsahujú transakcie v rámci skupiny (70). Takisto je potrebné uviesť, že úroveň ziskovosti, ktorú vypočítala Suzhou Titan, je v tomto prípade bezpredmetná. Spoločnosť vyjadrila prevádzkový zisk ako percentuálny podiel príjmov, pričom na vytvorenie normálnej hodnoty je potrebné, aby bol vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar, ktorého hodnotu nemožno odvodiť z finančných informácií spoločnosti Arcosa týkajúcich sa jej činností v Mexiku.

(169)

Z dôvodov opísaných v odôvodneniach 166 a 168 Komisia tvrdenia Chengxi Shipyard a Suzhou Titan uvedené v odôvodneniach 165 a 167 zamietla.

(170)

V prvom zázname Komisia dospela k záveru, že podľa Inventára OECD o vývozných obmedzeniach pre priemyselné suroviny (71) sa na vývoz oceľového šrotu (kódy HS 7204 41 a 7204 49) vzťahovala v Južnej Afrike požiadavka na licenciu a v Malajzii požiadavka na licenciu a vývozná daň až do roku 2017 (podľa najnovších dostupných informácií).

(171)

V tejto súvislosti Komisia v druhom zázname vylúčila Južnú Afriku na základe skutočnosti, že finančné informácie výrobcu oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Južnej Afrike neboli vhodné na stanovenie predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 161. Okrem toho Komisia zistila, že verejne dostupné finančné informácie výrobcu oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Malajzii boli veľmi zastarané. Keďže Komisia nezískala o výrobe v Malajzii žiadne ďalšie informácie, z ďalšieho posudzovania vylúčila aj túto krajinu. Vývozné obmedzenia uvedené v prvom zázname sa preto v tomto prípade považovali za bezpredmetné.

(172)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu zainteresované strany tvrdili, že Mexiko, Južná Afrika ani Turecko nie sú vhodnými reprezentatívnymi krajinami, pretože v nich existujú rôzne opatrenia, ktoré údajne deformujú trh s výrobnými faktormi a/alebo trh s energiou z obnoviteľných zdrojov. Tieto tvrdenia sa podrobne vysvetľujú v odôvodneniach 173, 179, 181, 184 a 189.

(173)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu CCCME, Chengxi Shipyard a Suzhou Titan tvrdili, že Južná Afrika nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou z dôvodu ochranných opatrení, ktoré táto krajina uložila na oceľ a ktoré by mohli deformovať dovozné ceny výrobkov z ocele používaných pri výrobe oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Okrem toho Chengxi Shipyard uviedla, že takéto ochranné opatrenia boli v platnosti aj v Mexiku a Turecku, pričom v prípade Turecka strana v podstate poukázala iba na pozastavenie koncesií vo vzťahu k Únii v reakcii na ochranné opatrenia týkajúce sa ocele, ktoré boli zavedené v Únii.

(174)

V druhom zázname Komisia skonštatovala, že o Južnej Afrike sa už zistilo, že je nevhodná pre chýbajúce verejne dostupné finančné informácie o akýchkoľvek výrobcoch oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Preto Komisia považovala tvrdenia týkajúce sa Južnej Afriky za bezpredmetné.

(175)

Pokiaľ ide o Turecko, Komisia poukázala na to, že strana nepredložila žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia o existencii ochranných opatrení týkajúcich sa ocele. V skutočnosti Komisia zistila, že Turecko v apríli 2018 (72) začalo ochranné prešetrovanie týkajúce sa ocele, ale v máji 2019 (73) ho ukončilo bez uloženia opatrení. Pokiaľ ide o pozastavenie koncesií, strana nepredložila žiadny dôkaz o tom, ako a do akej miery by ďalšie clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s pôvodom v Únii deformovalo turecký trh s oceľou a spôsobovalo, že dovozné štatistiky by boli nevhodným zdrojom nedeformovaných referenčných hodnôt.

(176)

Pokiaľ ide o Mexiko, Komisia v druhom zázname poukázala na to, že Chengxi Shipyard vychádzala vo svojich tvrdeniach z článku v publikácii Metal Bulletin, v ktorom sa uvádza, že podľa dekrétu z 25. marca 2019 Mexiko „znovu zaviedlo 15 % ochranné clo na dovoz určitých výrobkov z ocele z krajín, s ktorými nemá uzavreté dohody o voľnom obchode“. Komisia zistila, že 25. marca 2019 Mexiko vydalo dekrét, ktorým sa menia dovozné clá stanovené vo všeobecnom zákone o dovozných a vývozných clách (74). Týmto dekrétom Mexiko zvýšilo na obmedzené obdobie 180 dní platné clo podľa DNV na určité výrobky z ocele vrátane oceľových dosiek (kódy HS 7208 51 a 7208 52) z 0 % na 15 %. V dekréte sa uvádzalo, že zvýšenie platného cla podľa DNV vychádza z článku II Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len „dohoda GATT“).

(177)

Okrem toho clá neboli uložené po ochrannom prešetrovaní a nepresiahli úroveň viazaných colných sadzieb vo výške 35 %, ku ktorej sa Mexiko zaviazalo podľa pravidiel WTO (75). Komisia preto usúdila, že existencia týchto opatrení nie je dôvodom na vylúčenie Mexika z analýzy potenciálnych reprezentatívnych krajín.

(178)

V dôsledku toho boli tvrdenia o údajnej existencii ochranných opatrení týkajúcich sa ocele v Mexiku a Turecku zamietnuté.

(179)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu CCCME a Suzhou Titan uviedli, že Mexiko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, keďže uložilo antidumpingové opatrenia na dovoz oceľových stožiarov pre veterné turbíny s pôvodom v Číne.

(180)

V druhom zázname Komisia poukázala na to, že strany nepredložili konkrétne dôkazy o tom, ako a do akej miery by malo uloženie antidumpingových opatrení týkajúcich sa prešetrovaného výrobku Mexikom ovplyvniť jeho reprezentatívnosť, a prečo by sa za týchto okolností už nemalo považovať za vhodné. Komisia preto tieto argumenty považovala za nepodložené a zamietla ich.

(181)

V pripomienkach k prvému záznamu Chengxi Shipyard tvrdila, že trhy s elektrickou energiou v Mexiku a Južnej Afrike sú deformované, pretože ich ovládajú štátom vlastnené podniky. Na druhej strane táto zainteresovaná strana tvrdila, že trhy s elektrickou energiou v Turecku a Indii takýmito deformáciami nie sú poznačené. Strana predložila dôkaz, z ktorého vyplýva, že v Južnej Afrike dodáva 95 % elektrickej energie štátom vlastnený podnik ESKOM.

(182)

V druhom zázname Komisia toto tvrdenie preskúmala a zistila, že mexický štátom vlastnený výrobca elektrickej energie Comisión Federal de Electricidad (ďalej len „CFE“) sa na celkovej výrobe elektrickej energie v Mexiku podieľal necelými 80 % (76). Podľa informácií poskytnutých spoločnosťou Chengxi Shipyard bol podiel štátom vlastnených podnikov na výrobe elektrickej energie v Indii o niečo väčší ako 80 %, t. j. podobne ako v Mexiku. Podľa tejto zainteresovanej strany bol trh s elektrickou energiou v Indii dostatočne liberalizovaný. Ďalej Komisia zistila, že štátom vlastnený výrobca elektrickej energie EÜAŞ zabezpečoval o niečo viac ako 20 % výrobnej kapacity v Turecku (77). Komisia dospela k názoru, že samotná skutočnosť, že trhu dominujú štátom vlastnené podniky, nie je bez ďalších údajov a dôkazov o tom, že skutočná cena základného vstupu sa nevytvára na základe trhových síl, dostatočná na vylúčenie tejto krajiny pre jej nereprezentatívnosť. V takýchto prípadoch musia existovať dôkazy v spise o tom, že na skutočnú cenu daného vstupu mohli mať vplyv ďalšie aspekty, ako napríklad politiky uprednostňovania určitých odvetví alebo iné závažné zásahy vlády, v dôsledku ktorých cena nie je výsledkom trhových síl. V každom prípade Komisia zvážila skutočnosť, že elektrická energia tvorí len malú časť (približne 1 %) celkových nákladov na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Preto aj keby existovali dôkazy o tom, že cena tohto vstupu bola deformovaná, to by samo osebe v tomto prípade nepredstavovalo dôvod zamietnutia Mexika (alebo inej krajiny) ako potenciálnej reprezentatívnej krajiny. Nanajvýš by potenciálne deformácie odvetvia elektrickej energie v Mexiku mohli byť otázkou, ktorá sa preskúma z hľadiska použitia inej referenčnej hodnoty takéhoto faktora.

(183)

Komisia preto zamietla tvrdenia týkajúce sa Mexika a Turecka, pričom Južnú Afriku vyhodnotila už z dôvodu chýbajúcich dostupných finančných informácií ako nevhodnú.

(184)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu Vestas tvrdila, že Turecko zaviedlo pre projekty energie z obnoviteľných zdrojov požiadavku na miestny obsah a/alebo požadovanému miestnemu obsahu zaručovalo vyššie výkupné sadzby.

(185)

V druhom zázname Komisia preskúmala tvrdenia týkajúce sa požiadavky na miestny obsah v Turecku vzhľadom na jej význam ako obmedzenia pre najdôležitejší výrobný faktor, t. j. oceľové dosky, ako aj pre ďalšie výrobné faktory, a v konečnom dôsledku aj pre ziskovosť tureckých výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny.

(186)

Komisia zistila, že požiadavka na miestny obsah sa premietla do podmienok tureckého trhu s veternou energiou dvojako:

(187)

V druhom zázname Komisia dospela k záveru, že požiadavka na miestny obsah uplatňovaná na oceľové stožiare pre veterné turbíny môže byť splnená len vtedy, ak sa oceľové dosky, najdôležitejšia surovina na ich výrobu, získavajú z domácich zdrojov. Dovozné ceny oceľových dosiek preto nemusia odrážať ceny tých druhov oceľových dosiek, ktoré sa v skutočnosti použili pri výrobe oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Okrem toho povinnosť získavať zdroje na domácom trhu spôsobuje zníženie hospodárskej súťaže na trhu so vstupmi na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny, čo môže viesť k deformovaným cenám týchto vstupov na domácom trhu. Preto boli z dôvodu zníženej hospodárskej súťaže ceny vstupov s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa vyššie a pravdepodobne deformovali výrobné náklady, a tým aj predajné, všeobecné a administratívne náklady a ziskovosť výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Turecku.

(188)

Komisia v dôsledku toho usúdila, že trh s veternou energiou vrátane výroby stožiarov pre veterné turbíny mohol byť týmto uplatňovaním požiadavky na miestny obsah v Turecku deformovaný, a preto nevhodný na stanovenie nedeformovaných cien a nákladov, najmä v prípade najdôležitejšieho vstupu.

(189)

V pripomienkach k prvému záznamu Vestas takisto tvrdila, že Turecko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou z dôvodu obmedzenej dostupnosti určitých surovín (ťažkých dosiek), ktorá môže viesť k vyšším cenám týchto materiálov, a z dôvodu nedostatočnej kapacity na výrobu veľkých oceľových stožiarov pre veterné turbíny.

(190)

Keďže strana nepredložila žiadne dôkazy na podporu týchto tvrdení a Komisia už dospela k záveru, že turecký trh mohol byť v dôsledku požiadavky na miestny obsah deformovaný, nevyvodila k týmto tvrdeniam žiadne závery.

(191)

V pripomienkach k druhému záznamu CCCME a Suzhou Titan tvrdili, že Turecko by malo zostať potenciálnou reprezentatívnou krajinou. Konkrétne tvrdili, že na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny je určená iba malá časť oceľových dosiek dovážaných v rámci osobitného kódu tovaru, a preto bola potenciálne deformovaná. Strany uviedli, že na stanovenie toho, či mala požiadavka na miestny obsah vplyv na dovoznú cenu, by mala Komisia porovnať dovoznú cenu oceľových dosiek v Turecku s ich dovoznou cenou v iných krajinách. CCCME aj vo svojich pripomienkach a pri vypočutí po predbežnej fáze zopakovala, že Turecko by malo byť naďalej považované za potenciálnu reprezentatívnu krajinu.

(192)

Komisia poukázala na to, že dovozná cena oceľových dosiek v iných krajinách nie je reprezentatívna pre cenu, ktorá by prevládala v Turecku za trhových podmienok nepoznačených požiadavkou na miestny obsah. Okrem toho požiadavka na miestny obsah nemala vplyv iba na ceny oceľových dosiek na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Požiadavka na miestny obsah bránila hospodárskej súťaži v oblasti dovážaných oceľových dosiek na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Takáto situácia na trhu mohla mať dosah na výrobné rozhodnutia výrobcov oceľových dosiek, a tým ovplyvňovať aj ceny oceľových dosiek na iné použitia. Okrem toho boli potenciálne deformované aj všeobecné a administratívne náklady a ziskovosť tureckých výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny, keďže požiadavka na miestny obsah sa netýkala iba vstupov, ale aj pracovnej sily. Komisia v dôsledku toho toto tvrdenie zamietla.

(193)

Okrem uvedených pripomienok zainteresovaných strán k obchodným obmedzeniam Komisia v druhom zázname preskúmala existenciu obchodných obmedzení v Mexiku v oblasti vstupov používaných na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Na tento účel Komisia využila Inventár OECD o vývozných obmedzeniach pre priemyselné suroviny (80) a databázu Market Access Map (81). Nezistili sa žiadne obchodné obmedzenia, ktoré by Mexiko uložilo na hlavné vstupy.

(194)

V pripomienkach k druhému záznamu CCCME a Suzhou Titan tvrdili, že dovozná cena oceľových dosiek v Mexiku bola v dôsledku uloženia 15 % dovozného cla v marci 2019 výrazne deformovaná. CCCME toto tvrdenie zopakovala aj pri vypočutí a vo svojich pripomienkach po predbežnej fáze.

(195)

Komisia tvrdenie preskúmala. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 176 a 177, Komisia v druhom zázname posúdila zvýšenie dovozného cla uplatňovaného na oceľové dosky a zistila, že Mexiko zvýšilo uplatňované clo podľa DNV z 0 % na úroveň (15 %), ktorá nepresahovala viazané clo podľa DNV, ku ktorému sa Mexiko zaviazalo vo WTO. Uplatňovanie dovozného cla preto nebolo možné v tomto prípade považovať za deformáciu alebo porušenie povinností Mexika. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(196)

V pripomienkach k druhému záznamu Chengxi Shipyard tvrdila, že Mexiko nie je vhodnou reprezentatívnou krajinou, pretože jeho trh s energiou z obnoviteľných zdrojov je výrazne deformovaný. Strana v tomto ohľade odkázala na tieto opatrenia prijaté mexickou vládou:

(197)

Komisia tvrdenie preskúmala. Po prvé treba uviesť, že regulácia určitého hospodárskeho odvetvia prostredníctvom zákonov a právnych predpisov nemusí nevyhnutne predstavovať deformáciu trhu. V tomto prípade zainteresovaná strana nepredložila žiadne dôkazy o tom, prečo, ako a do akej miery vládne politiky uvedené v odôvodnení 196 ovplyvnili (dovozné) ceny výrobných faktorov používaných pri výrobe oceľových stožiarov pre veterné turbíny, ako aj predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Mexiku počas obdobia prešetrovania. Je pravdepodobné, že niektoré opatrenia mohli v čase po období prešetrovania odradiť budúce investície (vyššie prenosové poplatky, pozastavenie testovania nových projektov energie z obnoviteľných zdrojov a ich pripojenia do sústavy), prípadne im dokonca zabrániť (zrušenie štvrtej aukcie energie z obnoviteľných zdrojov), a tým nepriamo ovplyvniť ziskovosť mexických výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Komisia však dospela k záveru, že ak mali obmedzenia plný účinok, tak až po období prešetrovania. Vzhľadom na to dosiahli v roku 2019 nové mexické zariadenia na výrobu veternej energie rekordne vysokú dodatočnú kapacitu v objeme 1,6 GW (82). Komisia dospela k záveru, že hoci sa po zrušení štvrtej aukcie zastavili budúce investície do odvetvia veternej energie, výkonnosť mexických výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny bola posilnená výstavbou veterných parkov, ktorá sa začala ešte v rámci tretej aukcie energie z obnoviteľných strojov, pričom sa predpokladalo, že nové projekty začnú byť prevádzkyschopné v období od januára 2020 do januára 2022 (83). Okrem toho Mexiko v roku 2020 nainštalovalo novú kapacitu veternej energie približne v objeme 0,6 GW (84). Išlo o výkonnosť podobnú roku 2018 (0,7 GW dodatočnej kapacity veternej energie (85)), na ktorú nemala vplyv neistota vyplývajúca zo zmeny vládnych politík. Komisia v dôsledku toho toto tvrdenie zamietla.

(198)

Po konečnom poskytnutí informácií Chengxi Shipyard pripomenula svoje podanie k druhému záznamu, v ktorom uviedla viacero vládnych opatrení zavedených v Mexiku, ktoré mali údajne deformačný účinok na trh s energiou z obnoviteľných zdrojov. Ďalej spoločnosť poukázala na údaje o novej kapacite veternej energie inštalovanej v Mexiku v rokoch 2018 – 2020 a na predpovede na roky 2021 – 2022 vydané Medzinárodnou agentúrou pre energiu (86), z ktorých vyplýva pokles počtu nových zariadení po roku 2019. A napokon spoločnosť tvrdila, že Komisia neuznala odrádzajúci účinok týchto vládnych opatrení.

(199)

Komisia zopakovala svoje zistenia opísané v odôvodnení 197. Komisia nepochybovala o tom, že niektoré opatrenia mohli mať po období prešetrovania na nové investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a teda aj do stožiarov pre veterné turbíny, odrádzajúci účinok, prípadne mohli týmto investíciám brániť. Na stanovenie nedeformovaných predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a referenčnej hodnoty nedeformovaného zisku však Komisia použila finančné informácie o dvoch výrobcoch oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Mexiku za rok 2019. Komisia usúdila, že tieto informácie ešte nie sú ovplyvnené vládnymi opatreniami, keďže väčšina opatrení bola zavedená až v roku 2020. Okrem toho spoločnosť nepredložila žiadne dôkazy o tom, ako a do akej miery predmetné vládne opatrenia ovplyvnili nedeformované náklady a referenčné hodnoty výrobných faktorov. A napokon platí, že vývoj v Mexiku po období prešetrovania je pri výbere reprezentatívnej krajiny bezpredmetný. Komisia v dôsledku toho potvrdila zamietnutie tohto tvrdenia.

(200)

Po tom, čo sa na základe všetkých uvedených prvkov stanovilo, že Mexiko je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou, nebolo potrebné vykonať posúdenie úrovne sociálnej a environmentálnej ochrany v súlade s poslednou vetou článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážky základného nariadenia.

(201)

Podľa uvedenej analýzy Mexiko vyhovuje všetkým kritériám stanoveným v článku 2 ods. 6a písm. a) prvej zarážke základného nariadenia, aby sa mohlo považovať za vhodnú reprezentatívnu krajinu.

(202)

Po konečnom poskytnutí informácií Chengxi Shipyard naďalej v línii svojich pripomienok opísaných v odôvodneniach 144 a 198 tvrdila, že India je jedinou vhodnou reprezentatívnou krajinou.

(203)

Okrem skutočnosti, že Indiu Svetová banka nezaradila medzi krajiny s vyššími strednými príjmami, Komisia dospela k záveru, že spoločnosť neanalyzovala dostupnosť a kvalitu verejných údajov v Indii. Komisia napríklad zistila, že ani jeden výrobca oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Indii, ktorého Chenxi Shipyard uviedla vo svojich pripomienkach k prvému záznamu (pozri odôvodnenie 151), nemal verejne dostupné účtovné závierky. Okrem toho je v Indii podobne ako v Turecku od roku 2019 zavedená pre projekty veternej energie požiadavka na miestny obsah (87), ktorá môže mať za následok deformácie pri výrobe oceľových stožiarov pre veterné turbíny.

(204)

V prvom zázname Komisia uviedla zoznam výrobných faktorov, ako sú materiály, energia a práca, ktoré vyvážajúci výrobcovia používajú na výrobu dotknutého výrobku, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky a navrhli verejne dostupné informácie o nedeformovaných hodnotách za každý výrobný faktor uvedený v danom zázname.

(205)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu CCCME a Suzhou Titan uviedli, že Komisia by mala byť otvorená použitiu iných verejne dostupných zdrojov údajov, ako sú predajné ceny na domácom trhu v tretej krajine alebo iné ceny na medzinárodnom trhu. V tomto zmysle Chengxi Shipyard tvrdila, že Komisia by mala použiť čínske dovozné štatistiky, keďže v prípade cien dodávateľov z tretích krajín je menšia pravdepodobnosť deformácií v dôsledku politík čínskej vlády. Ak nie tieto štatistiky, potom by mala použiť štatistiky vnútroštátnych colných orgánov reprezentatívnej krajiny, keďže podľa názoru tejto strany sú spoľahlivejšie ako informácie od spracovateľa z tretej krajiny.

(206)

V druhom zázname Komisia uviedla, že je otvorená použitiu iných zdrojov nedeformovaných cien, keď nemožno ako spoľahlivý zdroj referenčných hodnôt použiť dovozné štatistiky. Keďže však strany neuviedli žiadne dôvody, prečo by sa mala Komisia odchýliť od svojej praxe využívania dovozných štatistík z databázy Global Trade Atlas (ďalej len „GTA“), tvrdenie zamietla.

(207)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia by mala použiť dovozné ceny do Číny, Komisia v druhom zázname usúdila, že ak by sa potvrdili výrazné deformácie na domácom trhu ČĽR v zmysle článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia, štatistiky týkajúce sa dovozných cien do ČĽR by nepredstavovali lepší ukazovateľ ako dovozné ceny do potenciálnych reprezentatívnych krajín. Bolo veľmi pravdepodobné, že dovoz do ČĽR, ak sa vôbec uskutočňoval v zmysluplných množstvách, by bol takisto ovplyvnený výraznými deformáciami, keďže by prebiehal za podobných podmienok, aké prevládali na deformovanom trhu v Číne.

(208)

Chengxi Shipyard neposkytla žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že GTA je menej spoľahlivým zdrojom ako oficiálne colné štatistiky potenciálnej reprezentatívnej krajiny. Dovozné štatistiky poskytované GTA vychádzajú z oficiálnych vnútroštátnych colných štatistík rôznych dotknutých krajín, ktoré poskytujú svoje oficiálne údaje do GTA na základe dvojstranných dohôd. Mnohé orgány verejnej správy dlhodobo využívajú GTA na prístup k colným štatistikám, pričom túto databázu vo veľkej miere využívajú aj súkromné subjekty na viacero rôznych účelov a v rôznych súvislostiach. Komisia preto považovala štatistiky v GTA za spoľahlivé a uvedené tvrdenia zamietla.

(209)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu CCCME, Chengxi Shipyard a Suzhou Titan poukázali na to, že Komisia v prvom zázname uviedla kódy tovaru výrobných faktorov na šesťmiestnej úrovni. Vzhľadom na to Chengxi Shipyard uviedla, že dovozné štatistiky vychádzajúce zo šesťmiestnych kódov zahŕňajú iné materiály ako konkrétne výrobné faktory. Na spresnenie údajov preto strany navrhli použitie dovozných štatistík vychádzajúcich z podrobnejšieho členenia uplatniteľných kódov. CCCME a Suzhou Titan ďalej tvrdili, že Komisia by mala používať len štatistiky týkajúce sa dovozu presne tých druhov prírub, ktoré sa používajú pri výrobe prešetrovaného výrobku. CCCME zopakovala svoje pripomienky k používaniu dovozných štatistík na úrovni šesťmiestnych kódov aj pri vypočutí a vo svojich pripomienkach po predbežnej fáze.

(210)

V druhom zázname Komisia poukázala na to, že v počiatočných fázach prešetrovania použila harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru na šesťmiestnej úrovni. V neskoršej fáze prešetrovania a ak to bolo praktické, Komisia použila podrobnejšie kódy v reprezentatívnej krajine, ktoré mohli zodpovedať konkrétnym vstupom vývozcov, ako sa uvádza v tabuľke 1 ďalej.

(211)

Vo svojich pripomienkach k prvému záznamu CCCME a Suzhou Titan uviedli, že dovozné ceny neodrážali ceny na domácom trhu, keďže mohli byť ovplyvnené dodávanými množstvami a vzdialenosťou od krajiny pôvodu. Toto tvrdenie sa zopakovalo aj v pripomienkach strán k druhému záznamu a pri vypočutí, ako aj v pripomienkach CCCME po predbežnej fáze. CCCME, Chengxi Shipyard a Suzhou Titan ďalej tvrdili, že Komisia by mala vylúčiť z výpočtu dovoz malých množstiev za veľmi vysoké ceny. Okrem toho Chengxi Shipyard tvrdila, že Komisia by nemala vylučovať z výpočtu dovoz z Číny (do reprezentatívnej krajiny), ktorého množstvá nie sú veľké a ktorý sa uskutočňoval za ceny podobné dovozným cenám z iných krajín pôvodu, a teda pri ňom neexistovali deformácie.

(212)

V druhom zázname Komisia dospela k záveru, že rovnako aj ceny na domácom trhu v reprezentatívnej krajine boli ovplyvnené dodaným množstvom a vzdialenosťou dodávateľa od používateľa. Okrem toho sa dodané množstvo odrážalo vo výpočte nedeformovanej ceny, keďže Komisia vypočítala vážený priemer. Znamenalo to aj, že malé množstvá dovezené za vysoké ceny nemusia byť vylúčené, keďže nemajú vplyv na konečnú priemernú nedeformovanú cenu. Zohľadnila sa aj vzdialenosť, keďže Komisia ako východiskový bod použila dovozné ceny na hranici reprezentatívnej krajiny (hodnotu CIF). Ceny CIF boli ďalej upravené o dovozné clá a náklady na domácu prepravu, aby bolo možné stanoviť nedeformovanú cenu výrobného faktora na úrovni brány závodu. A napokon Komisia poukázala na to, že závery týkajúce sa výrazných deformácií v ČĽR nevychádzali z úrovne dovoznej ceny materiálov s pôvodom v ČĽR, ale z existencie vládnych politík deformujúcich trh. V dôsledku toho boli všetky uvedené tvrdenia strán týkajúce sa výpočtu nedeformovaných cien zamietnuté.

(213)

CCCME a Suzhou Titan vo svojich pripomienkach k prvému záznamu ďalej tvrdili, že prípadné náklady na námornú prepravu a poistenie uvedené v dovozných štatistikách by sa mali odpočítať, pretože spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky získavali vstupy na domácom trhu a takéto náklady im nevznikli. CCCME toto tvrdenie zopakovala aj pri vypočutí a vo svojich pripomienkach po predbežnej fáze.

(214)

Komisia v tomto ohľade v druhom zázname objasnila, že podľa metodiky vychádzajúcej z článku 2 ods. 6a základného nariadenia nahradí ceny vstupov zaplatené vyvážajúcimi výrobcami reprezentatívnymi cenami, ktoré sú verejne dostupné v zvolenej reprezentatívnej krajine. V prípade výrobných faktorov, pre ktoré sa dovozná cena používa ako zástupný ukazovateľ, museli byť všetky náklady na dovezenie materiálu z krajiny pôvodu až po bránu závodu v reprezentatívnej krajine zohľadnené na rovnakej úrovni hospodárskej súťaže ako v prípade ostatných domácich výrobcov. Začlenenie nákladov na námornú prepravu a poistenie, ako aj dovozného cla bolo preto na stanovenie nedeformovanej ceny v reprezentatívnej krajine kľúčové. Toto tvrdenie bolo v dôsledku toho zamietnuté.

(215)

Ďalej Komisia v druhom zázname uviedla, že pri vytváraní normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia použije GTA (88) na stanovenie nedeformovaných nákladov na väčšinu výrobných faktorov, najmä na suroviny a vedľajšie produkty. Okrem toho Komisia uviedla, že v prípade nedeformovaných nákladov práce (89) použije informácie zverejnené oddelením pre štatistiku Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „ILOSTAT“) a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“), v prípade nedeformovaných nákladov na elektrickú energiu (90) informácie zverejnené CFE alebo informácie o trhu a v prípade nedeformovaných nákladov na zemný plyn (91) informácie od Comisión Reguladora de Energía (ďalej len „CRE“).

(216)

V druhom zázname Komisia takisto informovala zainteresované strany o tom, že voda, para a stlačený vzduch predstavujú nepatrnú časť celkových výrobných nákladov (92), a preto sa nebude usilovať o stanovenie nedeformovaných cien týchto zdrojov energie. Komisia zamýšľala zoskupiť tieto zanedbateľné položky pod spotrebný materiál.

(217)

V pripomienkach k druhému záznamu CCCME a Suzhou Titan uviedli, že mexické údaje o dovoze boli do veľkej miery nedostatočné, keďže boli vo GTA vykázané v hodnote vyplatené na loď (ďalej len „FOB“). Komisia preto musela vytvoriť hodnotu CIF pomocou koeficientu prevodu CIF na ceny FOB, ktorý je dostupný v databáze OECD Medzinárodná doprava a náklady na poistenie pri obchode s tovarom (93) (ďalej len „ITIC“). V tejto súvislosti CCCME, Chengxi Shipyard a Suzhou Titan kritizovali, že Komisia použila jeden priemerný koeficient prevodu CIF na ceny FOB pre všetky výrobné faktory a všetky príslušné krajiny pôvodu. CCCME toto tvrdenie zopakovala aj pri svojom vypočutí a vo svojich pripomienkach po predbežnej fáze.

(218)

Komisia najskôr uviedla, že to, že Mexiko zaznamenalo a oznámilo svoje dovozné štatistiky v hodnote FOB neznamená, že údaje sú menej spoľahlivé. Okrem toho Komisia použila na prevod dovozných hodnôt FOB na dovozné hodnoty CIF nezávislý zdroj informácií. V tejto súvislosti Komisia preskúmala tvrdenie troch zainteresovaných strán o použití jedného koeficientu prevodu CIF na ceny FOB a zistila, že bolo naozaj vhodnejšie rozlišovať koeficienty podľa výrobného faktora a podľa krajiny pôvodu. Ak neboli k dispozícii informácie o určitých krajinách pôvodu, Komisia na daný konkrétny výrobný faktor použila priemerný koeficient vykázaný v databáze OECD ITIC.

(219)

Vo svojich pripomienkach k druhému záznamu CCCME, Chengxi Shipyard a Suzhou Titan uviedli, že Komisia nesprávne použila dovozné clo vo výške 25 % na dovoz oceľových dosiek s pôvodom v USA, keďže toto odvetné clo prestalo po začatí obdobia prešetrovania platiť. CCCME toto tvrdenie zopakovala aj pri svojom vypočutí a vo svojich pripomienkach po predbežnej fáze.

(220)

Komisia tvrdenie preskúmala. Zistila, že v júni 2018 Mexiko uložilo clo vo výške 25 % na dovoz určitých výrobkov z ocele vrátane oceľových dosiek v reakcii na clo USA na oceľ a hliník podľa článku 232 (94). V máji 2019 Mexiko ukončilo odvetné opatrenia (95), keďže dosiahlo s USA dohodu (96) o clách na oceľ a hliník podľa článku 232. Komisia následne tvrdenie uznala a zodpovedajúcim spôsobom upravila dovozné clo použité pri výpočte nedeformovaných nákladov na oceľové dosky.

(221)

V podaní k druhému záznamu Suzhou Titan a Chengxi Shipyard vyjadrili pripomienky ku kódu tovaru, ktorý Komisia zamýšľala použiť na stanovenie nedeformovaných nákladov na niektoré výrobné faktory, najmä oceľové dosky, náterovú farbu, zvárací drôt a svorníky. Chengxi Shipyard tvrdila, že Komisia by mala na stanovenie nedeformovaných nákladov na zvárací drôt na zváranie plameňom použiť iba kód tovaru 8311 30 01, keďže zvárací drôt zo železa a ocele patrí iba pod tento kód tovaru. Spoločnosť ďalej uviedla, že Komisia by mala pri stanovovaní nedeformovaných nákladov vylúčiť kódy tovaru pre svorníky používané v lietadlách a motorových vozidlách, ako aj svorníky z nehrdzavejúcej ocele. Suzhou Titan žiadala, aby Komisia použila kódy tovaru pre oceľové dosky s hrúbkou presahujúcou 10 mm (HS 7208 51) jednotlivo podľa triedy ocele, ktorú spoločnosť na dosky skutočne použila. Podobne spoločnosť žiadala, aby Komisia používala dané dva kódy tovaru pre epoxidovú náterovú farbu s vysokým obsahom zinku (HS 3208 90 a 3209 90) jednotlivo v závislosti od skutočného druhu náterovej farby, ktorý spoločnosť použila.

(222)

Komisia zistila, že by naozaj bolo vhodnejšie vylúčiť z kódov tovaru použitých na stanovenie nedeformovaných nákladov zvárací drôt z iných kovov ako železo alebo oceľ. Túto zásadu Komisia uplatnila nielen na zvárací drôt na zváranie plameňom (HS 8311 30), ale aj na zvárací drôt na zváranie elektrickým oblúkom (HS 8311 20). Podobne Komisia z kódov tovaru použitých na stanovenie nedeformovaných nákladov na svorníky vylúčila svorníky používané v lietadlách a motorových vozidlách, ako aj svorníky z nehrdzavejúcej ocele.

(223)

Pokiaľ ide o kódy tovaru použité pri výpočte nedeformovaných nákladov na oceľové dosky s hrúbkou presahujúcou 10 mm, Komisia poukázala na to, že týmito dvomi kódmi tovaru sa podrobnejšie rozlišujú takéto dosky podľa použitej triedy ocele. Triedy ocele uvedené v kódoch tovaru sa však uvádzajú podľa noriem, ktoré sa v Únii nepoužívajú. Spoločnosť však uviedla triedu ocele oceľových dosiek podľa noriem platných v Únii. Spoločnosť nepredložila žiadne dôkazy o tom, ktoré triedy ocele uvedené v kódoch tovaru zodpovedajú triedam ocele používaným spoločnosťou.

(224)

Pokiaľ ide o epoxidovú náterovú farbu s vysokým obsahom zinku, Komisia zistila, že spoločnosť predložila dostatočné dôkazy na podporu svojej žiadosti o použitie iba jedného kódu tovaru pre túto náterovú farbu pri vytváraní normálnej hodnoty spoločnosti.

(225)

Komisia v dôsledku toho prijala tvrdenia týkajúce sa kódov tovaru pre zvárací drôt, svorníky a epoxidovú náterovú farbu s vysokým obsahom zinku, zamietla však tvrdenie týkajúce sa kódov tovaru pre oceľové dosky s hrúbkou presahujúcou 10 mm. V náležitých prípadoch Komisia obmedzila kódy tovaru použité pri výpočte nedeformovaných nákladov na určité výrobné faktory na kódy určené stranami.

(226)

Po konečnom poskytnutí informácií uviedla Chengxi Shipyard, že Komisia použila v prípade dvoch výrobných faktorov nesprávne kódy tovaru. Spoločnosť tvrdila, že Komisia zmenila kód HS použitý na stanovenie nedeformovaných nákladov na tieto dva výrobné faktory bez toho, aby o tom spoločnosť upovedomila: Komisia použila kód HS 7308 90 (97) namiesto kódu HS 7326 90 (98) uvedeného spoločnosťou.

(227)

Počas vykonávania krížovej kontroly na diaľku Komisia prediskutovala so spoločnosťou ňou navrhovaný kód HS pre výrobný faktor podobný dvom predmetným výrobným faktorom. Spoločnosť súhlasila s tým, že je vhodnejšie použiť kód HS 7308 90, keďže uvedený výrobný faktor sa týkal oceľových konštrukcií (99). Na základe tejto diskusie so spoločnosťou a podrobností o opise materiálu, ktorý poskytla spoločnosť počas krížovej kontroly na diaľku, považovala Komisia za vhodnejšie použiť na stanovenie nedeformovaných nákladov na dva predmetné výrobné faktory kód tovaru, ktorý sa týka oceľových konštrukcií a častí oceľových konštrukcií, a nie kód HS uvedený spoločnosťou. O tomto rozhodnutí bola spoločnosť informovaná v konečnom poskytnutí informácií. Ďalej spoločnosť neposkytla žiadne odôvodnenie, prečo by kód HS, ktorý uviedla, mal byť presnejší ako opravený kód HS. Komisia v dôsledku toho toto tvrdenie zamietla.

(228)

Po konečnom poskytnutí informácií Suzhou Titan pripomenula, že Komisia v osobitných informáciách poskytnutých spoločnosti zamietla vykázané náklady na viaceré výrobné faktory, ktoré podľa spoločnosti nepodliehali výrazným deformáciám, keďže boli dovezené. Komisia mala na zamietnutie dva dôvody: 1. spoločnosť predložila podporné dôkazy len na obmedzený počet príslušných dovozných transakcií a 2. dovezené suroviny sa nepoužili v projektoch vyvezených do Únie počas obdobia prešetrovania. Spoločnosť uviedla, že Komisia si nevyžiadala dôkazy o všetkých dovozných transakciách. Okrem toho zopakovala svoju metodiku na priraďovanie výrobných nákladov podľa druhu výrobku, ktorú Komisia počas krížovej kontroly na diaľku prijala, ako aj skutočnosť, že Komisia dokázala zosúhlasiť výrobné náklady v účtovníctve spoločnosti (v predvahe). Preto by podľa názoru spoločnosti mala Komisia prijať priradenie skutočných nákladov na dovezené výrobné faktory k projektom dodaným do Únie.

(229)

Komisia si podporné dokumenty o ďalších dovozných transakciách nevyžiadala, pretože z informácií poskytnutých spoločnosťou o nákupe surovín (100) jednoznačne vyplývalo, že dovezené materiály sa nepoužili na projekty dodané počas obdobia prešetrovania do Únie. Na účely súčasného prešetrovania bolo veľmi dôležité, že vyvážajúci výrobcovia nakupovali rôzne vstupy pre každý projekt osobitne podľa výkresov a technických špecifikácií poskytnutých zákazníkom. Komisia prijala metódu priraďovania používanú spoločnosťou, keďže zabezpečovala dostatočne presný obraz o druhoch surovín a ich množstvách použitých na jednotlivé druhy výrobku. Nemohla však ignorovať skutočnosť, že údajne nedeformované materiály sa nepoužili pri druhoch výrobku vyvezených do Únie. To, že Komisia zosúhlasila celkové výrobné náklady vo finančnom účtovníctve spoločnosti, je v tomto prípade bezpredmetné, keďže finančné účtovníctvo, a najmä predvaha, neobsahovala žiadne informácie o výrobných nákladoch podľa druhu výrobkov. Komisia teda tvrdenie zamietla.

(230)

Na základe všetkých informácií predložených zainteresovanými stranami a získaných počas krížových kontrol na diaľku boli na účely určenia normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia identifikované tieto výrobné faktory a ich zdroje:

Tabuľka 1

Výrobné faktory oceľových stožiarov pre veterné turbíny

(231)

Komisia pri určovaní normálnej hodnoty použila aj hodnotu režijných nákladov spojených s výrobou s cieľom pokryť náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch. Metodika sa náležite vysvetľuje v oddiele 3.2.3.2.

(232)

S cieľom stanoviť nedeformovanú cenu surovín, vedľajších produktov a určitých druhov energie (oxidu uhličitého a kyslíka) na úrovni dodania k bráne závodu výrobcovi v reprezentatívnej krajine Komisia použila ako základ dovozné ceny do reprezentatívnej krajiny, ako boli vykázané v GTA, ku ktorým pripočítala dovozné clá. Na získanie hodnoty na úrovni brány závodu v reprezentatívnej krajine sa k váženému priemeru takejto dovoznej hodnoty pri zaplatenom cle za každý výrobný faktor pripočítali náklady na vnútroštátnu dopravu. Ako sa uvádza v odôvodneniach 217 a 218, Mexiko zaznamenáva svoje dovozné štatistiky v hodnote FOB. Preto boli v tomto prípade k dovoznej cene stanovenej podľa GTA ešte predtým, ako sa mohli dovozné clá zohľadniť v referenčných hodnotách, pripočítané aj náklady na námornú prepravu a poistenie.

(233)

Dovozná cena v reprezentatívnej krajine bola stanovená ako vážený priemer jednotkových cien dovozu zo všetkých tretích krajín okrem ČĽR a z krajín, ktoré nie sú členmi WTO uvedenými v prílohe 1 k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755 (101). Komisia sa rozhodla vyňať dovoz z ČĽR do reprezentatívnej krajiny, keďže v odôvodnení 135 dospela k záveru, že z dôvodu existencie výrazných deformácií podľa článku 2 ods. 6a písm. b) základného nariadenia nie je vhodné použiť ceny a náklady na domácom trhu v ČĽR. Keďže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto deformácie nemajú vplyv rovnako aj na výrobky určené na vývoz, Komisia dospela k záveru, že týmito deformáciami boli ovplyvnené aj vývozné ceny. Okrem vstupov uvedených v odôvodnení 234 nemalo vylúčenie dovozu z ČĽR a niektorých krajín, ktoré nie sú členmi WTO, výrazný vplyv, keďže zostávajúci dovoz naďalej predstavoval 60 – 100 % celkového objemu dovozu do reprezentatívnej krajiny.

(234)

Počas OP Mexiko dovážalo z ČĽR a/alebo krajín, ktoré nie sú členmi WTO, veľké množstvá určitých surovín (hliníkové rebríky, príruby, zvárací drôt a svorníky). Tento dovoz tvoril 45 až 90 % celkového dovozu uvedených štyroch výrobných faktorov. Keďže v spise nič nenaznačovalo, že dovozné ceny z krajín iných ako ČĽR netvoria vhodnú referenčnú hodnotu, a vzhľadom na to, že zainteresované strany nevyjadrili k tomuto bodu žiadne pripomienky, Komisia dospela k záveru, že ich možno použiť ako referenčnú hodnotu pre nedeformované náklady na tieto suroviny.

(235)

V prípade viacerých výrobných faktorov predstavujú skutočné náklady, ktoré spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky vznikli v období prešetrovania, zanedbateľný podiel na celkových priamych výrobných nákladoch. Keďže hodnota, ktorá sa pre tieto suroviny použila, nemala bez ohľadu na použitý zdroj žiadny citeľný vplyv na výpočet dumpingového rozpätia, Komisia sa rozhodla začleniť tieto náklady do spotrebného materiálu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 239.

(236)

Na stanovenie hodnoty nákladov na námornú prepravu a poistenie Komisia použila databázu OECD ITIC. Komisia použila koeficient prevodu CIF na ceny FOB platný pre každú jednotlivú kombináciu výrobného faktora podľa vymedzenia na základe jeho štvormiestneho kódu HS, čo je najpodrobnejšia dostupná úroveň, ako aj krajinu pôvodu. Zohľadnili sa hodnoty vykázané v databáze za rok 2016, najnovší dostupný rok. Ak nebol za niektorú krajinu pôvodu koeficient k dispozícii, Komisia použila priemerný koeficient stanovený pre konkrétny výrobný faktor.

(237)

Pokiaľ ide o dovozné clá, Komisia poukázala na to, že Mexiko dovážalo príslušné suroviny z viac ako 50 krajín s rôznou výškou dovozného cla. Komisia k hodnote CIF pripočítala dovozné clá platné pre dovoz všetkých surovín považovaných za jednotlivé výrobné faktory, pričom prihliadla na ich krajinu pôvodu.

(238)

Komisia vyjadrila náklady na vnútroštátnu dopravu, ktoré vznikli jednotlivým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky pri nákupe surovín, ako percentuálny podiel skutočných nákladov na takéto suroviny a potom ten istý percentuálny podiel uplatnila na nedeformované náklady tých istých surovín, aby získala nedeformované náklady na dopravu. Komisia usúdila, že pomer medzi nákladmi vyvážajúceho výrobcu na suroviny a vykázanými nákladmi na vnútroštátnu dopravu by sa mohol v rámci tohto prešetrovania oprávnene použiť ako ukazovateľ na účely odhadu nedeformovaných nákladov na suroviny pri dodaní do závodu v reprezentatívnej krajine.

(239)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vykázali použitie približne 120 rôznych druhov surovín a energie na výrobu prešetrovaného výrobku. Z prešetrovania vyplynulo, že väčšina týchto výrobných faktorov tvorila zanedbateľnú časť celkových výrobných nákladov, a aj podľa druhu výrobku. Komisia tieto výrobné faktory zoskupila pod spotrebný materiál. Náklady, ktoré skutočne vznikli spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, boli vyjadrené ako percentuálny podiel skutočných nákladov na priame materiály, a tento percentuálny podiel sa použil na nedeformované náklady na priame materiály.

(240)

ILOSTAT (102) zverejňuje informácie o mesačných mzdách a priemernom týždennom pracovnom čase v odvetviach hospodárskej činnosti okrem iného v Mexiku. Komisia použila takéto informácie za rok 2019 na stanovenie priemernej hodinovej mzdy vo odvetví výroby. Celkové náklady práce Komisia vypočítala na základe údajov zverejnených OECD v publikácii Zdaňovanie miezd 2020 (103), ktorá sa týkala obdobia roka 2019. K hodinovej mzde vo výrobe Komisia pripočítala príspevky zamestnávateľa na zdravotné poistenie a poistenie pre prípad materstva, sociálne služby, poistenie ujmy na zdraví, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistenie na starobný vek a do fondu na bývanie.

(241)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 182, Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že cena elektrickej energie v Mexiku bola deformovaná zasahovaním vlády. Preto nedeformované náklady na elektrickú energiu vychádzali z informácií z Mexika.

(242)

V druhom zázname Komisia informovala strany, že zamýšľa použiť sadzby za elektrickú energiu platné pre priemyselných používateľov, ktoré zverejnila CFE (104). CFE zverejnila sadzby za elektrickú energiu platné pre niekoľko druhov podnikov a priemyselných používateľov podľa mesiacov a obcí. Vzhľadom na veľký objem údajov, ktoré by bolo potrebné spracovať, ako aj na zanedbateľný podiel elektrickej energie na výrobných nákladoch (približne 1 %) sa Komisia rozhodla vychádzať z priemernej ceny elektrickej energie v Mexiku stanovenej v prieskume Svetovej banky Podnikanie na roky 2019 a 2020 (105).

(243)

Po konečnom poskytnutí informácií Chengxi Shipyard a Suzhou Titan uviedli, že prieskum Podnikanie nie je vhodným zdrojom nedeformovaných cien elektrickej energie a že Komisia mala namiesto nich použiť sadzby účtované spoločnosťou CFE za priemyselný odber v prenosovej a pomocnej prenosovej sieti. Spoločnosti poukázali najmä na to, že v metodike použitej v prieskume Podnikanie sa nezohľadňujú podmienky, za ktorých výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny využívajú elektrickú energiu. Sadzba vypočítaná v prieskume Podnikanie sa týkala skladu nachádzajúceho sa v najväčšom obchodnom meste krajiny, ktorý bol do sústavy pripojený prvýkrát a v prevádzke osem hodín denne na ploche približne 2 200 m2 (budova a pozemok), pričom jeho mesačná spotreba bola oveľa nižšia ako spotreba čínskych výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Na druhej strane sa podľa Chengxi Shipyard výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny často nachádzajú v predmestských priemyselných oblastiach, majú veľké výrobné prevádzky a fungujú nepretržite. Okrem toho Suzhou Titan predložila výpočet nedeformovaných nákladov na elektrickú energiu vychádzajúci z dvoch sadzieb (za priemyselný odber v prenosovej a pomocnej prenosovej sieti) účtovaných spoločnosťou CFE v obciach, v ktorých sa nachádzali mexickí výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny.

(244)

Komisia poukázala na to, že CFE používala pre svojich priemyselných odberateľov 13 rôznych sadzieb. Hoci niektorými z nich sa skrátka netreba zaoberať, ako napríklad sadzbami pre spoločnosti pôsobiace v poľnohospodárstve alebo akvakultúre, mnohé ďalšie je potrebné zvážiť. Komisia dospela k záveru, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nepredložili žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné stanoviť, ktorá zo sadzieb by sa mala použiť. Referenčná hodnota zverejnená v prieskume Podnikanie sa vzťahovala na vzorového priemyselného odberateľa. Preto ju Komisia považovala za primeranú aj napriek tomu, že vzorový podnik použitý v prieskume Podnikanie nevykonával činnosť za presne rovnakých podmienok ako čínski výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Komisia v dôsledku toho toto tvrdenie zamietla.

(245)

Cena zemného plynu v Mexiku v období prešetrovania bola dostupná v online štatistickej databáze spravovanej energetickým regulačným orgánom CRE (106). Komisia použila ceny udávané za všetky mesiace obdobia prešetrovania. Ceny sa vykazovali za gigajouly. Preto bol potrebný prevod na metre kubické. Na stanovenie konverzného pomeru Komisia použila informácie zverejnené online kanadským distribútorom zemného plynu Forbis BC (107).

(246)

Podľa článku 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia „vytvorená normálna hodnota musí zahŕňať nedeformovanú a primeranú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk“. Okrem toho sa musí stanoviť hodnota režijných nákladov spojených s výrobou, aby sa pokryli náklady, ktoré nie sú zahrnuté v uvedených výrobných faktoroch.

(247)

Režijné náklady spojené s výrobou sa stanovili individuálne pre každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Režijné náklady spojené s výrobou, ktoré oznámili spoločnosti, boli vyjadrené ako podiel na priamych výrobných nákladoch, ktoré vyvážajúcim výrobcom skutočne vznikli. Tento percentuálny podiel sa uplatnil na nedeformované výrobné náklady.

(248)

S cieľom stanoviť nedeformovanú a primeranú sumu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku Komisia vychádzala z finančných informácií dvoch výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Mexiku. V prípade Arcosa Industries de México, S. de R.L. de C.V. Komisia použila účtovné závierky uvedené v konsolidovanej výročnej správe za rok 2019, najmä údaje týkajúce sa segmentu EEG (108). V prípade Speco Wind Power, S.A. de C.V. Komisia použila individuálne finančné informácie za rok 2019 dostupné v databáze Global Financials spoločnosti D&B (109).

(249)

Po konečnom poskytnutí informácií Chengxi Shipyard tvrdila, že Komisia nemala odmietnuť jej predajné, všeobecné a administratívne náklady, pretože nie je dokázané, že sú deformované. Ďalej spoločnosť tvrdila, že ak by sa aj použili účtovné závierky Arcosa, hodnoty príslušných položiek nákladov a zisku by sa mali znížiť o 75 %, keďže taký bol podiel podsegmentu oceľových stožiarov pre veterné turbíny a konštrukcií nadzemného vedenia na príjmoch skupiny EEG.

(250)

V odôvodnení 88 Komisia dospela k záveru o existencii výrazných deformácií, pre ktoré je vhodné použitie článku 2 ods. 6a základného nariadenia. Vypracovali sa zistenia nielen o surovinách používaných na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny, ale aj o prešetrovanom výrobku a horizontálnych otázkach, ktoré sú spoločné pre všetky odvetvia čínskeho hospodárstva. Komisia preto považovala za vhodné nahradiť predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nedeformovanými referenčnými hodnotami. Okrem toho Komisia poukázala na to, že úprava finančných informácií spoločnosti Arcosa na úroveň vytvorenú podsegmentom, ktorý je najviac podobný prešetrovanému výrobku, bola nemožná, pretože finančné informácie spoločnosti Arcosa tvorili len informácie o podiele podsegmentu oceľových stožiarov pre veterné turbíny a konštrukcií nadzemného vedenia na príjmoch skupiny EEG, ale nie na nákladoch na predaný tovar a iných, nepriamych, nákladoch, ktoré tvoria základ predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Tvrdenia Chengxi Shipyard boli v dôsledku toho zamietnuté.

(251)

Chengxi Shipyard ďalej tvrdila, že podľa svojich účtovných postupov začlenila do režijných nákladov niektoré nákladové položky, ktoré by mali v skutočnosti patriť do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Spoločnosť poskytla zoznam uvedených položiek nákladov a požiadala Komisiu, aby ich vylúčila z oznámených režijných nákladov, a tým zabránila ich dvojitému započítaniu, keďže údajne už boli zahrnuté do referenčnej hodnoty predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(252)

Komisia poukázala na to, že samotná spoločnosť oznámila predmetné položky nákladov v režijných nákladoch za celé prešetrovanie (vo svojom pôvodnom vyplnenom dotazníku, v odpovedi na písomné upozornenie na nedostatky, ako aj v revidovanej verzii údajov predložených počas krížovej kontroly na diaľku). Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií požiadala len o to, aby boli niektoré položky nákladov vylúčené z režijných nákladov a presunuté do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Okrem toho v predložených informáciách o zisku a strate (110), ktoré boli uvedené vo vyplnenom dotazníku, spoločnosť osobitne oznámila predajné, všeobecné a administratívne náklady zahŕňajúce iné nákladové položky ako tie, ktoré sú zahrnuté v jej režijných nákladoch. Ešte dôležitejšie je, že rozdelenie nákladov na režijné a predajné, všeobecné a administratívne náklady vykázané spoločnosťou počas prešetrovania bolo v súlade s jej finančným účtovníctvom, v ktorom boli predmetné položky nákladov zaúčtované na účtoch režijných nákladov. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(253)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Suzhou Titan tvrdila, že Komisia nesprávne pochopila, či sa jednotlivé položky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov v rámci finančných informácií spoločnosti Speco týkajú príjmov alebo výdavkov, čo malo za následok nafúknuté predajné, všeobecné a administratívne náklady. Podľa spoločnosti by mali predajné, všeobecné a administratívne náklady dosahovať približne 15 miliónov MXN, a nie 42 miliónov MXN, ako vypočítala Komisia.

(254)

Komisia tvrdenie preskúmala a potvrdila, že hodnota predajných, všeobecných a administratívnych nákladov bola vypočítaná správne. Hodnotu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov možno jednoducho krížovo skontrolovať porovnaním hrubého zisku (približne 105 miliónov MXN) a zisku pred zdanením (približne 63 miliónov MXN). Rozdiel medzi nimi (42 miliónov MXN, nie 15 miliónov MXN) predstavuje hodnotu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(255)

Na základe uvedených skutočností Komisia vytvorila normálnu hodnotu jednotlivých druhov výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(256)

Ako prvé Komisia stanovila nedeformované priame výrobné náklady. Komisia uplatnila nedeformované jednotkové náklady na skutočnú spotrebu jednotlivých výrobných faktorov každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Komisia vynásobila množstvá jednotkovej spotreby nedeformovanými jednotkovými nákladmi zistenými v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v oddiele 3.2.3.

(257)

Po stanovení nedeformovaných výrobných nákladov Komisia uplatnila režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, ako sa uvádza v odôvodneniach 246 až 248.

(258)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 247, Komisia pripočítala režijné náklady spojené s výrobou týkajúce sa jednotlivých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v rozsahu 3 až 10 % k nedeformovaným priamym výrobným nákladom, aby dospela k nedeformovaným výrobným nákladom.

(259)

Na výrobné náklady stanovené podľa opisu v predchádzajúcom odôvodnení Komisia uplatnila predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk stanovené na základe finančných informácií dvoch výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Mexiku. Vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnené na nedeformované výrobné náklady dosiahli 13,6 %. Vážený priemerný zisk vyjadrený ako percentuálny podiel nákladov na predaný tovar a uplatnený na nedeformované výrobné náklady dosiahol 10,8 %.

(260)

A napokon Komisia v náležitom prípade odpočítala nedeformovanú hodnotu vedľajšieho produktu. Komisia vynásobila množstvá vedľajšieho produktu vytvorené na jednotku prešetrovaného výrobku nedeformovanou jednotkovou cenou za vedľajší produkt zistenou v reprezentatívnej krajine, ako sa opisuje v oddiele 3.2.3.

(261)

Na tomto základe Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre jednotlivé druhy výrobku na základe cien zo závodu v súlade s článkom 2 ods. 6a písm. a) základného nariadenia.

(262)

Po konečnom poskytnutí informácií Chengxi Shipyard a Suzhou Titan uviedli, že Komisia mala odpočítať nedeformovanú hodnotu predaného vedľajšieho produktu (oceľového šrotu) od priamych výrobných nákladov, a nie od normálnej hodnoty. Chengxi Shipyard tvrdila, že započítanie príjmov z predaja šrotu voči priamym výrobným nákladom je v súlade s jej účtovnými postupmi. Suzhou Titan pripomenula, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach (111) Komisia odpočítala nedeformovanú hodnotu vedľajšieho produktu od priamych výrobných nákladov.

(263)

Pokiaľ ide o tvrdenie Chengxi Shipyard, Komisia poukázala na to, že spoločnosť naozaj vo svojom nákladovom účtovníctve priradila príjem z predaja oceľového šrotu ku všetkým jednotlivými projektom. V jej finančnom účtovníctve však príjem z predaja oceľového šrotu nebol zaúčtovaný ako hlavný prevádzkový príjem a určite neznížil hodnotu priamych výrobných nákladov. Naopak, príjem bol zaznamenaný ako „iný prevádzkový príjem“.

(264)

Pokiaľ ide o tvrdenie Suzhou Titan, Komisia poukázala na to, že pri citovanom predchádzajúcom prešetrovaní bol vedľajší produkt opätovne použitý na vlastnú výrobu výrobcov, zatiaľ čo v tomto prípade sa oceľový šrot predával. Preto v tomto prešetrovaní znamená referenčná hodnota oceľového šrotu nedeformovanú predajnú cenu, ktorá prirodzene pokrýva nielen priame výrobné náklady, ale aj režijné náklady spojené s výrobou, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(265)

Komisia v dôsledku toho tvrdenia Chengxi Shipyard a Suzhou Titan opísané v odôvodnení 262 zamietla.

(266)

Okrem pripomienok k metodike použitej na zohľadnenie účinku vedľajšieho produktu na normálnu hodnotu poukázala Chengxi Shipyard aj na to, že Komisia pri výpočte normálnej hodnoty spoločnosti neuskutočnila odpočet vedľajšieho produktu.

(267)

Komisia tvrdenie preskúmala a zistila, že z dôvodu administratívnej chyby naozaj nebola nedeformovaná hodnota vedľajšieho produktu odpočítaná od normálnej hodnoty. Komisia chybu opravila a zmeny premietla aj do výpočtu dumpingového rozpätia ostatných spolupracujúcich spoločností a reziduálneho dumpingového rozpätia. Komisia zaslala spoločnosti dodatočné konečné poskytnutie informácií a umožnila jej vyjadriť pripomienky. Spoločnosť nemala k tejto otázke žiadne ďalšie pripomienky.

(268)

Po konečnom poskytnutí informácií uviedla spoločnosť Chengxi Shipyard, že Komisia nemala do vytvorenej normálnej hodnoty preniesť náklady na spotrebný materiál a režijné náklady spojené s výrobou ako percentuálny podiel priamych výrobných nákladov. Podľa spoločnosti tieto dve kategórie nesúviseli s hodnotou ostatných vstupných materiálov. Namiesto toho mala Komisia určiť vhodnú referenčnú hodnotu v reprezentatívnej krajine.

(269)

Komisia objasnila, že opísaná metodika bola použitá preto, lebo finančné údaje dostupné v reprezentatívnej krajine neobsahovali informácie o režijných nákladoch spojených s výrobou. Zainteresované strany boli o tejto skutočnosti informované prostredníctvom dvoch záznamov o zdrojoch na určenie normálnej hodnoty. Spoločnosť mala teda dostatočnú príležitosť navrhnúť vhodnú referenčnú hodnotu, ktorou by sa nahradili deformované režijné náklady spojené s výrobou.

(270)

Pokiaľ ide o spotrebný materiál, Komisia poukázala na to, že náklady na spotrebný materiál boli v skutočnosti vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov na priame materiály, nie ako percentuálny podiel priamych výrobných nákladov. Preto sa rozhodla použiť túto metodiku, keďže spotrebný materiál má v celkových výrobných nákladoch a podľa druhu výrobku obmedzený vplyv a niektorí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nedokázali vykázať spotrebu určitých výrobných faktorov v štandardných merných jednotkách. Namiesto nich boli vykázané jednotky ako sady alebo fľaše, ktoré boli nezlučiteľné s jednotkami používanými v dovozných štatistikách. Hoci sa tieto spoločnosti vo všeobecnosti snažili a previedli spotrebu dôležitejších výrobných faktorov na štandardné jednotky (zväčša kilogramy), tento nedostatok nemohol byť odstránený pri všetkých dotknutých výrobných faktoroch. Komisii to znemožnilo nájsť vhodnú referenčnú hodnotu v reprezentatívnej krajine, čo prispelo k nutnosti zohľadniť náklady na spotrebný materiál v normálnej hodnote v podobe percentuálneho podielu nedeformovaných nákladov na priame materiály.

(271)

Z dôvodov opísaných v odôvodneniach 269 a 270 Komisia tvrdenia Chengxi Shipyard uvedené v odôvodnení 268 zamietla.

(272)

Chengxi Shipyard podobne tvrdila, že metóda použitá Komisiou na pripočítanie nákladov na vnútroštátnu prepravu k nedeformovaným nákladom na výrobné faktory bola nesprávna. Namiesto zvýšenia nedeformovaných nákladov o jednotnú percentuálnu hodnotu stanovenú na základe údajov spoločnosti mala Komisia vypočítať individuálne náklady na dopravu za každý výrobný faktor. Konkrétne spoločnosť tvrdila, že jednotkové náklady na dopravu súviseli viac s hmotnosťou ako s hodnotou materiálu. Použitie jednotnej percentuálnej hodnoty teda spôsobilo nafúknutie nákladov na dopravu v prípade výrobných faktorov vyššej hodnoty.

(273)

Komisia pripomenula, že vyvážajúci výrobcovia mali oznámiť skutočné alebo odhadované náklady na dopravu za každý výrobný faktor. Spoločnosť však požadované informácie neposkytla. Komisia v dôsledku toho toto tvrdenie zamietla.

(274)

Vo svojich pripomienkach k začatiu konania CCCME tvrdila, že zdroje informácií o vývoznej cene sú pochybné, pretože konkrétne cena trojdielneho oceľového stožiara pre veternú turbínu použitá v podnete bola vyššia ako cena štvordielneho stožiara.

(275)

Komisia poukázala na to, že v tomto prípade navrhovateľ nemohol na stanovenie vývoznej ceny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR použiť oficiálne dovozné štatistiky. Po prvé prešetrovaný výrobok patrí pod číselné znaky KN, ktoré sa týkajú širokej škály výrobkov. Po druhé sa v dovozných štatistikách vykazujú množstvá v kilogramoch. Preto nebolo možné stanoviť dovoznú cenu jednotlivých druhov stožiarov (v závislosti od počtu dielov). Ako sa vysvetľuje v podnete (112), navrhovateľ predložil prísažné vyhlásenia výrobcov z Únie ako dostatočný dôkaz o víťaznej cene, ktorú ponúkli čínski vyvážajúci výrobcovia vo výzvach na predkladanie ponúk, na ktorých sa neúspešne zúčastnili aj výrobcovia z Únie. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu a s prihliadnutím na osobitnú povahu prešetrovaného výrobku považovala Komisia prísažné vyhlásenia za dostatočne spoľahlivý zdroj. Skutočnosť, že cena trojdielneho oceľového stožiara pre veternú turbínu je vyššia ako cena štvordielneho oceľového stožiara pre veternú turbínu, môže vyplývať zo zdroja informácií, ktorý navrhovateľ použil. Okrem toho CCCME nepredložila žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že takáto situácia nemôže nastať, keďže na výrobné náklady, a teda aj na predajnú cenu, má vplyv nielen počet dielov, ale aj ich rozmer (priemer, dĺžka a hrúbka). Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(276)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom.

(277)

Vývozná cena bola preto skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(278)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(279)

V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a ich porovnateľnosť. Úpravy sa týkali manipulácie a nakladania, dopravy v dotknutej krajine a úverových nákladov, pričom v prípade potreby bola vývozná cena upravená aj o hodnotu dodávok zabezpečovaných zákazníkom na základe dohody o spracovaní podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(280)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií Chengxi Shipyard uviedla, že údaje o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch mexických výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny nie sú dostatočne podrobné. Podľa spoločnosti preto predajné, všeobecné a administratívne náklady použité pri výpočte normálnej hodnoty pravdepodobne zahŕňajú výdavky, ktoré by sa mali odpočítať od vývoznej ceny na účely porovnania. Spoločnosť preto požiadala, aby bola referenčná hodnota predajných, všeobecných a administratívnych nákladov upravená tak, aby sa v nej zohľadňovali výdavky odpočítané od vývoznej ceny.

(281)

Komisia dospela k záveru, že spoločnosť neposkytla žiadne ďalšie dôkazy o tom, že by boli výdavky odpočítané od vývoznej ceny na účely porovnania začlenené do predajných, všeobecných a administratívnych nákladov oboch výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Mexiku. Komisia teda toto tvrdenie zamietla.

(282)

Chengxi Shipyard ďalej tvrdila, že porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny by sa malo uskutočňovať podľa jednotlivých kusov, t. j. podľa dielov oceľového stožiara pre veternú turbínu, nie podľa kilogramov, ako to urobila Komisia. Spoločnosť poukázala na to, že väčšina ukazovateľov ujmy bola takisto vyjadrená v kusoch, nie v hmotnosti. Ďalej tvrdila, že cena oceľového stožiara pre veternú turbínu za kilogram skresľuje celkový obraz, keďže jednotlivé diely môžu obsahovať rôzne vnútorné časti, ktoré majú vplyv na ich hmotnosť, od čoho sa pri vytváraní ceny za oceľový stožiar pre veternú turbínu odhliadlo. A napokon Chengxi Shipyard poukázala na nezrovnalosti medzi hmotnosťou jednotlivých dielov uvádzanou v tabuľkách EUSALUR (predaj Únie neprepojeným zákazníkom) a COM PCN (výrobné náklady podľa druhu výrobku). Spoločnosť tvrdila, že tieto nezrovnalosti vyplývali z opravy, o ktorú požiadala Komisia počas krížovej kontroly na diaľku.

(283)

Komisia dospela k záveru, že ukazovatele ujmy nesúviseli s výpočtom dumpingového rozpätia. Okrem toho spoločnosť neposkytla žiadne dôkazy týkajúce sa tvrdenia, že obsah vnútorných častí nemal vplyv na cenu oceľového stožiara pre veternú turbínu. Pokiaľ ide o nezrovnalosti v hmotnosti jednotlivých druhov výrobkov (dielov) v tabuľkách týkajúcich sa predaja a výrobných nákladov, Komisia naozaj počas krížovej kontroly na diaľku zistila, že niektoré časti uvedené v predajných faktúrach neboli v rámci príslušných predajných transakcií zohľadnené v hodnote a množstve (hmotnosti). Keďže spoločnosť potvrdila, že tieto časti boli dodané ako príslušenstvo ku konkrétnemu dielu oceľového stožiara pre veternú turbínu a boli zahrnuté do vykázaných výrobných nákladov, Komisia požiadala spoločnosť o ich zahrnutie do množstva a hodnoty dotknutých predajných transakcií, s čím spoločnosť súhlasila. Spoločnosť tvrdila, že v údajoch o výrobných nákladoch zosúladila hmotnosť s hmotnosťou pôvodne uvedenou v tabuľke predaja. V tejto fáze prešetrovania už nebolo možné overiť, či je hmotnosť podľa druhu výrobku (dielu oceľového stožiara pre veternú turbínu) správna, a teda by sa mala použiť pri výpočte. Komisia preto tieto tvrdenia zamietla.

(284)

Po konečnom poskytnutí informácií Suzhou Titan tvrdila, že Komisia prehliadla rozdiely medzi oceľovými stožiarmi pre veterné turbíny, ktoré sú určené na more, a tými, ktoré sú určené na pevninu. Hoci sa Komisia rozhodla nerozšíriť antidumpingové opatrenia na dovoz do kontinentálneho šelfu a výhradných hospodárskych zón členských štátov, spoločnosť tvrdila, že stožiare určené na more sa používajú aj vo veterných parkoch nachádzajúcich sa v pobrežných vodách krajiny. Spoločnosť preto tvrdila, že ak by boli do výpočtov zaradené aj oceľové stožiare pre veterné turbíny určené na more, rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach oceľových stožiarov pre veterné turbíny, ktoré sú určené na more, a tých, ktoré sú určené na pevninu, by sa mali v porovnaní premietnuť.

(285)

Pokiaľ ide o Suzhou Titan, Komisia poukázala na to, že spoločnosť oceľové stožiare pre veterné turbíny určené na more ani nevyvážala, ani nevyrábala. Vo všeobecnosti len jeden z troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vyrábal a vyvážal do Únie obmedzené množstvo dielov pre zariadenia určené na more. Tie boli do výpočtu dumpingového rozpätia začlenené. Keďže definícia druhov výrobku bola pomerne podrobná, pri porovnaní normálnej hodnoty a vývoznej ceny podľa druhu výrobku nedošlo k prekrytiu s dielmi pre oceľové stožiare pre veterné turbíny určené na pevninu. Komisia teda dospela k záveru, že rozdiely medzi stožiarmi určenými na pevninu a tými, ktoré sú určené na more, neboli pri stanovovaní dumpingu prehliadnuté, a tvrdenie preto zamietla.

(286)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku.

(287)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážený priemer dumpingového rozpätia v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa preto stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, bez ohľadu na rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18 základného nariadenia.

(288)

Konečné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky sa na tomto základe stanovilo na úrovni 81,9 %.

(289)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme dovozu z ČĽR do Únie počas obdobia prešetrovania, ktorý bol meraný v počte stožiarov a stanovený na základe odhadu, ktorý poskytlo výrobné odvetvie Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 308 až 313.

(290)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade nižšia, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov tvoril približne 30 % celkového vývozu do Únie počas obdobia prešetrovania. Preto Komisia považovala za vhodné stanoviť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni váženého priemeru dumpingového rozpätia stanoveného za jednotlivé druhy výrobkov, ktoré najčastejšie vyvážala Chengxi Shipyard, vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky s najvyšším individuálnym dumpingovým rozpätím. Tieto druhy výrobkov tvorili počas obdobia prešetrovania viac ako 50 % vývozu prešetrovaného výrobku tejto spoločnosti do Únie.

(291)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(292)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME tvrdila, že dumpingové rozpätia stanovené Komisiou nie sú dôveryhodné. Konkrétne toto priemyselné združenie na príklade dumpingového rozpätia stanoveného pre ostatné spolupracujúce spoločnosti poukázalo na to, že na základe výpočtu Komisie by mala byť normálna hodnota čínskych vývozcov približne o 80 % vyššia ako ich vývozná cena v situácii, keď sú čínske vývozné ceny približne na rovnakej úrovni ako výrobné náklady výrobcov z Únie. K tomuto záveru dospela CCCME tým, že od rozpätia ujmy (11,2 %) odpočítala cieľový zisk (9,1 %), na základe čoho tvrdila, že čínske vývozné ceny boli len o 2 % vyššie ako výrobné náklady výrobcu z Únie.

(293)

Komisia poukázala na to, že rozdiel medzi dumpingovým rozpätím a rozpätím ujmy je pri posudzovaní dôveryhodnosti výpočtu dumpingového rozpätia bezpredmetný. Dumpingové rozpätia vychádzali z informácií poskytnutých spoločnosťami (spotreba výrobných faktorov, určité náklady, vývozné ceny) a z nedeformovaných nákladov a referenčných hodnôt stanovených v reprezentatívnej krajine. Vyvážajúci výrobcovia mali príležitosť vyjadriť pripomienky k výpočtu svojich individuálnych dumpingových rozpätí. Zistené faktické chyby by Komisia opravila. Okrem toho boli všetky strany informované o zdrojoch a hodnotách nedeformovaných nákladov a referenčných hodnôt v reprezentatívnej krajine a mali príležitosť vyjadriť svoje pripomienky k samotným zdrojom, ako aj k potenciálnym chybám vo výpočte. Na základe pripomienok zainteresovaných strán Komisia v prípade potreby vykonala zmeny alebo opravy.

(294)

Okrem toho CCCME porovnala prakticky neporovnateľné kategórie. CCCME napríklad nezohľadnila skutočnosť, že čínske vývozné frankoceny na hranici Únie po preclení zahŕňali predajné, všeobecné a administratívne náklady, zisk, náklady na manipuláciu a nakládku, náklady na námornú prepravu a poistenie, dovozné clá a náklady po dovoze, a preto ich nie je možné porovnávať s výrobnými nákladmi Únie. Okrem toho CCCME nezohľadnila skutočnosť, že čínska vývozná cena porovnaná na účely výpočtu rozpätia ujmy s cieľovou cenou Únie je frankocena na hranici Únie po preclení, zatiaľ čo čínska vývozná cena použitá na výpočet dumpingového rozpätia je cena zo závodu.

(295)

Komisia v konečnom dôsledku z dôvodov uvedených v odôvodneniach 293 a 294 zamietla toto tvrdenie CCCME.

(296)

Počas obdobia prešetrovania podobný výrobok v Únii vyrábali 19 známi výrobcovia (113). Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(297)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 2 443 stožiarov.

(298)

Ako sa uvádza v odôvodnení 8, traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali podľa odhadov 38 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Pripadalo na nich 38 % objemu predaja v Únii stanoveného vo fáze začatia konania.

(299)

Tri číselné znaky KN, v rámci ktorých možno oceľové stožiare pre veterné turbíny alebo ich diely dovážať, zahŕňajú aj významné množstvá iných výrobkov. Preto vzhľadom na neexistenciu presnejších údajov týkajúcich sa dovozu oceľových stožiarov pre veterné turbíny počas posudzovaného obdobia Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe údajov EWTA (114).

(300)

EWTA vypočítalo spotrebu na základe počtu veterných zariadení v MW podľa údajov zverejnených združením WindEurope (115). EWTA na základe správ WindEurope vypočítalo počet stožiarov vydelením ročne inštalovanej kapacity v MW priemernou veľkosťou (priemernými veľkosťami) inštalovaných generátorov veterných turbín. Spotreba v Únii v roku 2017 vychádza z počtu zariadení v roku 2018 podľa údajov WindEurope, spotreba v Únii v roku 2018 vychádza z počtu zariadení v roku 2019 podľa údajov WindEurope a spotreba v Únii v roku 2019 vychádza z počtu zariadení v roku 2020 podľa údajov WindEurope. Spotreba v Únii v období prešetrovania vychádza z počtu zariadení v roku 2020 podľa údajov WindEurope (za prvú polovicu obdobia prešetrovania) a extrapolácií vychádzajúcich z informácií o trhu poskytnutých združením EWTA (za druhú polovicu obdobia prešetrovania). Je potrebná úprava o jeden rok, pretože čas realizácie od bodu, keď výrobcovia predajú oceľové stožiare pre veterné turbíny svojim zákazníkom, do bodu inštalácie veterných turbín trvá podľa informácií v spise (116) priemerne 12 mesiacov, hoci môže trvať aj dlhšie (117).

(301)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa spotreba oceľových stožiarov pre veterné turbíny vyvíjala v posudzovanom období takto:

Tabuľka 2

Spotreba na trhu Únie (v stožiaroch)

(302)

Celková spotreba sa zvýšila z 2 707 stožiarov v roku 2017 na 3 087 v období prešetrovania. Osobitne vysoký dopyt sa zaznamenal v roku 2018, a to v dôsledku zvýšenia počtu zariadení v roku 2019 v Španielsku, vo Švédsku a na mori (118).

(303)

Po konečnom poskytnutí informácií GE tvrdila, že vychádzať pri získavaní údajov o spotrebe v Únii z počtu zariadení v Únii počas nasledujúceho roka nemá logiku, keďže na základe roka inštalácie nemožno znovu presne vypočítať dátum nákupu. Na podporu svojho tvrdenia odkázala GE na skutočnosť, že čas realizácie môže byť dlhší ako jeden rok, ako zistila aj Komisia, nevyjadrila však pripomienky k vhodnosti použitia 12-mesačného priemerného času realizácie, ktorý navrhovalo EWTA a ktorý Komisia považovala za primeraný na základe informácií poskytnutých zainteresovanými stranami v tomto prešetrovaní.

(304)

Komisia najskôr poukázala na to, že GE nenavrhla alternatívny čas realizácie na stanovenie spotreby na základe údajov WindEurope o zariadeniach ani iný základ na výpočet spotreby. GE samotná uznala, že časový rozvrh medzi nákupom a inštaláciou oceľových stožiarov pre veterné turbíny sa do veľkej miery líši v závislosti od projektu veterného parku, jeho veľkosti a umiestnenia, pričom časový rozvrh medzi colným vybavením oceľových stožiarov pre veterné turbíny (alebo stožiarov opúšťajúcich závody výrobcov z Únie) a ich inštaláciou môže takisto kolísať. Pokiaľ ide o primeranosť priemerného času realizácie v trvaní jeden rok od predaja (spotreby) do inštalácie, odôvodnenie EWTA bolo v priebehu prešetrovania podporené vyhláseniami ďalších zainteresovaných strán (119). A naviac trend spotreby stanovený pri použití úpravy o jeden rok nie je v rozpore s ostatnými informáciami v spise. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(305)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME požiadala o zosúhlasenie príslušného použitého súboru údajov s verejne dostupnými zdrojmi. Komisia požiadavku zamietla. Neexistencia presných verejne dostupných štatistických údajov o oceľových stožiaroch pre veterné turbíny je práve dôvodom, prečo bola použitá metodika uvedená v odôvodnení 300. Pokiaľ ide o dovoz, Eurostat nepoužíva tie isté merné jednotky, aké sa používajú v súbore údajov WindEurope. Okrem toho číselné znaky KN, pod ktoré sú oceľové stožiare pre veterné turbíny zatriedené, takisto obsahujú významné objemy iných výrobkov. Predložené verejné verzie súborov údajov EWTA boli sprístupnené zainteresovaným stranám v dokumente t21.003247, ktorý bol uložený 12. apríla 2021 (súbory údajov WindEurope a Eurostatu), a v dokumente t21.004376 zo 7. júna 2021 (súbory údajov WindEurope).

(306)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME spochybnila aj výrazné rozdiely v údajoch o spotrebe (120) z podnetu (121), vyplneného dotazníka EWTA o makroúdajoch z 9. apríla 2021 (122) a revidovaného podania EWTA zo 7. júna 2021 (123). Komisia objasnila, že dôvody zmien EWTA riadne vysvetlilo v posledných dvoch uvedených podaniach, pričom zopakovalo, že základné súbory údajov boli sprístupnené zainteresovaným stranám. Do istej miery sa rozdiel medzi pôvodným vyplneným dotazníkom EWTA o makroúdajoch a údajmi z podnetu vysvetľuje skutočnosťou, že Spojené kráľovstvo, ktoré je dôležitým trhom s oceľovými stožiarmi pre veterné turbíny, sa už vo vyplnenom dotazníku o makroúdajoch neuvádzalo, keďže formálne k 1. januáru 2021 vystúpilo z Únie. Okrem toho vo svojom podaní zo 7. júna 2021 EWTA vysvetlilo zmenené údaje o niektorých ukazovateľoch v porovnaní s podaním z 9. apríla 2021 novými informáciami, najmä o celkovej ročnej spotrebe (uvedená úprava o jeden rok), a podielom vývozu na objemoch predaja výrobného odvetvia Únie.

(307)

Komisia 26. marca 2021 na diaľku krížovo skontrolovala vyplnený dotazník o makroúdajoch. Po konečnom poskytnutí informácií CCCME uviedla, že Komisia mala vykonať ďalšiu krížovú kontrolu na diaľku, keďže overený vyplnený dotazník EWTA bol medzitým nahradený aktualizovaným vyplneným dotazníkom zo 7. júna 2021. Komisia objasnila, že súbor údajov, z ktorého vychádzalo podanie zo 7. júna 2021 bol do veľkej miery totožný so súborom údajov, z ktorého vychádzalo podanie z 9. apríla 2021. EWTA stanovilo nové údaje o celkovej spotrebe v súlade s revidovaným prístupom k zohľadneniu ročného oneskorenia medzi spotrebou a inštaláciou len za druhú polovicu obdobia prešetrovania. Údaje o spotrebe za prvú polovicu roka 2020 museli vychádzať z inštalovaného energetického výstupu (v MW) v prvej polovici roka 2021. Komisia po doručení aktualizovaného podania EWTA riadne skontrolovala, ako EWTA odhadlo údaj o MW za prvú polovicu roka 2021, a dospela k záveru, že metodika extrapolácie na získanie uvedeného údaja, ktorý tvoril základ údaja o spotrebe oceľových stožiarov pre veterné turbíny v druhej polovici obdobia prešetrovania, bola primeraná. Preto dospela k záveru, že nie je potrebné vykonať druhú krížovú kontrolu na diaľku týkajúcu sa makroúdajov poskytnutých EWTA. Komisia takisto poukázala na to, že žiadna strana neuviedla pripomienky k aktualizovanému podaniu EWTA zo 7. júna 2021 pred konečným poskytnutím informácií a ani po tom, ako boli strany 18. júna 2021 informované o neuložení predbežných opatrení a výslovne vyzvané vyjadriť sa k podaniam ostatných zainteresovaných strán (124). Ani CCCME, ani žiadna iná strana nezaslali v uvedenej lehote žiadne pripomienky k podaniu EWTA zo 7. júna 2021, a preto Komisia zamietla tvrdenie o tom, že toto nové podanie mohlo ovplyvniť právo CCCME na obhajobu.

(308)

Prešetrovaný výrobok predstavuje obmedzenú časť objemu dovozu v rámci číselných znakov KN, ktorých sa týka toto prešetrovanie. Vzhľadom na neexistenciu presnejších údajov o dovoze v posudzovanom období alebo iných zmysluplných údajov sa v tabuľke 3 uvádzajú najlepšie odhady EWTA týkajúce sa dovozu z dotknutej krajiny. Metodika EWTA na stanovenie objemu dovozu za rok spočívala v odpočítaní predaja výrobcov z Únie od spotreby v Únii. Potom EWTA použilo údaje Eurostatu na výpočet priemernej reprezentatívnosti jednotlivých príslušných zdrojov dovozu vrátane Číny, a to takto:

Tabuľka 3

Priemerná reprezentatívnosť zdrojov dovozu

(309)

EWTA vypočítalo uvedené percentuálne hodnoty na základe hodnôt Eurostatu týkajúcich sa dovozu z Číny, Turecka, Vietnamu a Kórejskej republiky v rámci číselných znakov KN 7308 20 00 a 8502 31 00. EWTA vypočítalo jednoduchý priemer reprezentatívnosti každého zdroja v rámci číselného znaku KN 7308 20 00 a reprezentatívnosti každého zdroja v rámci číselného znaku KN 8502 31 00 a na ich základe dospelo k celkovej priemernej reprezentatívnosti uvedenej v tabuľke 3.

(310)

Dovoz oceľových stožiarov pre veterné turbíny z tretích krajín iných ako Čína, Turecko, Vietnam a Kórejská republika sa za každé obdobie odhadoval na úrovni 1 % celkového dovozu. Takýmito „inými krajinami“ sú podľa EWTA konkrétne Malajzia a Indonézia.

(311)

Údaje Eurostatu, z ktorých vyplýval dovoz v rámci číselných znakov KN 7308 20 00 a 8502 31 00 z iných krajín ako krajín uvedených v tabuľke, EWTA nezohľadnilo a namiesto nich použilo poznatky o trhu, z ktorých vyplývalo, že výroba oceľových stožiarov pre veterné turbíny sa na celom svete uskutočňuje len v malom množstve krajín. Z nich len krajiny vymenované v uvedenej tabuľke vyvážali počas posudzovaného obdobia oceľové stožiare pre veterné turbíny do Únie.

(312)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME tvrdila, že uvedená metodika vychádzala zo subjektívneho posúdenia a trhových poznatkov EWTA, toto tvrdenie však ničím nepodložila. Komisia dospela k záveru, že vysvetlený výpočet objemov dovozu je primeraný vzhľadom na dostupné údaje, keďže vychádza z kombinácie nesporne spoľahlivých štatistických údajov (Eurostat) a trhových poznatkov EWTA o podiele vyvážajúcich krajín na celkovom objeme dovozu stanovenom na základe údajov o inštalovanej kapacite, ktoré zverejnilo WindEurope, a na objeme predaja v Únii, ktorý vykázali výrobcovia podobného výrobku z Únie. Z príspevkov používateľov ako celku v priebehu prešetrovania nevyplynul žiadny iný zdroj dovozu ako vybraný počet krajín v tabuľke 3, pričom používatelia potvrdili, že čínski výrobcovia sú zďaleka ich najvýznamnejšími dodávateľmi z tretích krajín. Komisia v dôsledku toho tvrdenie CCCME zamietla.

(313)

Vzhľadom na to sa dovoz z Číny vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu a podiel na trhu

(314)

Dovoz z Číny v posudzovanom období kolísal. Je potrebné poznamenať, že oceľové stožiare pre veterné turbíny sa zvyčajne predávajú ako súčasť väčších projektov s časovým intervalom často dlhším ako jeden rok, takže do vývoja predaja vrátane dovozu sa často premietajú zmeny v dopyte spred roka alebo dlhšieho obdobia pred uskutočnením predaja. Celkovo sa dovoz z Číny zvýšil o 54 %. Jeho podiel na trhu vzrástol z 25 % v roku 2017 na 34 % v období prešetrovania, čo za posudzované obdobie znamená 35 % nárast.

(315)

Po konečnom poskytnutí informácií GE uviedla, že Komisia nesprávne vypočítala spotrebu oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Únii, a preto nesprávne stanovila podiel čínskych výrobcov na trhu. Tvrdenie sa zamieta z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 304.

(316)

Prešetrovaný výrobok predstavuje obmedzenú časť dovozu vykázaného v rámci číselných znakov KN, ktorých sa týka toto prešetrovanie. Vzhľadom na nedostatok spoľahlivých štatistických údajov za posudzované obdobie, prípadne iných zmysluplných údajov, Komisia stanovila priemerné ceny čínskeho dovozu na základe údajov predložených vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(317)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME a Suzhou Titan spochybnili, že bolo vhodné stanoviť priemerné čínske dovozné ceny na základe na diaľku krížovo skontrolovaných cien vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Konkrétne CCCME zastávala názor, že tieto ceny nezastupujú viac ako 22 % čínskeho dovozu a že ich preto nemožno považovať za reprezentatívne. Podľa jej názoru by Komisia prípadne mala namiesto nich použiť údaje Eurostatu a poskytla tabuľku s údajmi o objeme dovozu v tonách a jednotkovej cene tohto dovozu v EUR/t za štyri roky posudzovaného obdobia, ku ktorým dospela „vlastnými výpočtami CCCME na základe údajov Eurostatu“.

(318)

CCCME neposkytla presný zdroj uvedených číselných údajov, a preto Komisia nemohla posúdiť, či sú výsledné číselné údaje reprezentatívnejšie. Komisia však pripomenula, že prešetrovaný výrobok predstavuje iba obmedzenú časť dovážaného objemu podľa údajov Eurostatu v rámci číselných znakov KN, ktorých sa týka toto prešetrovanie. Preto dospela k záveru, že priemerná cena a vývoj priemernej ceny na základe sortimentu výrobkov, ktorý obsahuje významné objemy výrobkov, ktorých sa toto prešetrovanie netýka, je jednoznačne menej reprezentatívna ako priemerná cena a vývoj priemernej ceny iba v prípade dotknutého výrobku od troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí sú zároveň najväčšími vyvážajúcimi výrobcami, ktorí sa počas konania prihlásili. Tvrdenia CCCME a Titan boli preto zamietnuté.

(319)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že priemerná cena dovozu oceľových stožiarov pre veterné turbíny z Číny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (Čína)

(320)

Priemerné ceny dovozu z Číny v posudzovanom období kolísali. Celkovo sa zvýšili o 2 %, hoci v rokoch 2018 až 2019 výrazne klesli a potom sa znovu zvýšili.

(321)

Ceny v tabuľkách 5 a 9 tohto nariadenia sa uvádzajú v plnom rozsahu a svedčia o významných rozdieloch medzi cenami výrobného odvetvia Únie a dumpingového dovozu. Z prešetrovania vyplynulo, že používatelia nakupovali oceľové stožiare pre veterné turbíny buď na základe dohôd o spracovaní (125), alebo objednávok kompletného dodania stožiaru. Na rozdiel od dohôd o spracovaní používatelia na základe objednávok kompletného dodania stožiaru nakupujú od výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny kompletné oceľové stožiare pre veterné turbíny vrátane všetkých surovín, ako sú oceľové dosky a vnútorné časti (napr. výťah). Na základe dohôd o spracovaní poskytuje používateľ výrobcovi všetky vstupné materiály alebo časť z nich. V takom prípade vystavuje výrobca faktúry iba za prácu potrebnú na premenu vstupných materiálov na oceľové stožiare pre veterné turbíny a za ďalší materiál, ktorý používateľ vopred nedodal.

(322)

Komisia určila podhodnotenie ceny v období prešetrovania tak, že porovnala v rámci nákupných transakcií týkajúcich sa kompletne dodaných stožiarov:

(323)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky v období prešetrovania.

(324)

Z uvedeného vyplynulo, že vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v prípade dumpingového dovozu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predstavoval od 2,7 % do 5,1 %. V prípade tohto prešetrovaného výrobku je cena rozhodujúcim faktorom. Používatelia vo všeobecnosti nakupujú oceľové stožiare pre veterné turbíny prostredníctvom ponukových konaní a/alebo žiadostí o cenové ponuky. Ponuky viacerých dodávateľov sa potom porovnajú, pričom hospodárska súťaž je do veľkej miery určovaná cenami. V tejto súvislosti sa zistené rozpätia podhodnotenia ceny považovali za významné.

(325)

Ako už bolo uvedené, Komisia na základe svojho štandardného postupu porovnala cenu CIF na hranici Únie vyvážajúcich výrobcov s cenou zo závodu výrobcov z Únie, pretože sa domnievala, že porovnaním cien na týchto príslušných úrovniach sa zabezpečí objektívne posúdenie na účely výpočtu podhodnotenia ceny.

(326)

Po konečnom poskytnutí informácií Suzhou Titan v podaní uviedla, že pokiaľ ide o podhodnotenie ceny (a predaj pod cieľovú cenu), výpočty, pri ktorých sa náklady po dovoze pripočítali k cene CIF čínskeho dovozu, by sa mali zvýšiť o náklady na poistenie a dopravu na miesto inštalácie a cena výrobného odvetvia Únie by sa mala použiť na úrovni ceny zo závodu. Dôvod, pre ktorý sa dovoláva takejto úpravy dovoznej ceny pri výpočte podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu, je vysoká úroveň nákladov na dopravu a skutočnosť, že každý diel oceľového stožiara pre veternú turbínu má po dovoze do Únie vlastné konkrétne miesto určenia. Viaceré strany uviedli, že vhodným bodom porovnania výpočtu rozpätia podhodnotenia ceny (a predaja pod cieľovú cenu) by mala byť frankocena na hranici EÚ po preclení, za ktorú sa tovar dodá na miesto inštalácie, a to v prípade čínskych výrobcov aj výrobcov z Únie, keďže konečná predajná cena používateľa obsahuje vysoké náklady na dopravu, ktoré veľmi závisia od umiestnenia projektu veterného parku, a že hospodárska súťaž medzi výrobcami z Únie a vyvážajúcimi výrobcami sa odohráva na tejto úrovni. EWTA uviedlo, že ceny výrobného odvetvia Únie na výpočet podhodnotenia ceny (a predaja pod cieľovú cenu) by sa mali zvýšiť o náklady na dopravu a poistenie, aby boli na úrovni cien CIF v tom istom mieste vstupu ako čínske dovozné ceny.

(327)

Komisia považovala všetky uvedené tvrdenia za chybne poňaté. Ceny zo závodu výrobcov z Únie konkurujú vývozným cenám z dotknutej krajiny na úrovni cien CIF EÚ v mieste vstupu. Pridanie nákladov na dopravu a poistenie na miesto inštalácie buď na stranu Únie, alebo vývozu, nie však na obe, by nebolo na preskúmanie cenových účinkov dovozu vhodné.

(328)

Z uvedených dôvodov Komisia tieto tvrdenia EWTA, GE a Suzhou Titan zamietla.

(329)

Po konečnom poskytnutí informácií predložila Chengxi Shipyard viacero tvrdení o výpočte rozpätia podhodnotenia ceny a predaja pod cieľovú cenu.

(330)

Po prvé tvrdila, že rozpätia podhodnotenia ceny by sa mali vypočítať osobitne za jednotlivé kusy, nie za kilogramy, keďže kusy (stožiare) predstavujú základ na výpočet (väčšiny) ukazovateľov ujmy. Toto tvrdenie bolo zamietnuté, keďže Komisia dospela k záveru, že výpočet rozpätí podhodnotenia ceny (a predaja pod cieľovú cenu) nesúvisí so stanovením ukazovateľov ujmy (pozri aj odôvodnenia 282 a 283). Okrem toho to, či Komisia použila stožiare alebo kilogramy, je bezpredmetné, keďže použila rovnaké hodnoty na oboch stranách porovnania.

(331)

Po druhé Chengxi Shipyard tvrdila, že konečné poskytnutie informácií je naďalej nedostatočné aj napriek ďalším informáciám, ktoré Komisia uviedla v dodatočnom poskytnutí informácií, okrem iného pokiaľ ide o cieľové ceny jednotlivých modelov výrobku výrobného odvetvia Únie uvedené v rozpätiach. Bez toho, aby Komisia poskytla informácie o množstvách a hodnotách predaja, ako aj presných cieľových cenách výrobného odvetvia Únie, spoločnosť nemohla skontrolovať presnosť výpočtov ujmy. Spoločnosť sa domnievala, že by sa mali poskytnúť konkrétne údaje výrobného odvetvia Únie, pretože ide o výsledné konsolidované údaje troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(332)

Komisia s tvrdením spoločnosti nesúhlasila, pretože cieľová cena uvádzaná v rozpätiach obsahovala všetky informácie potrebné na výpočet minimálneho a maximálneho rozpätia predaja pod cieľovú cenu za jednotlivé modely výrobku, takže umožňovala vyvážajúcim výrobcom identifikovať potenciálne chyby vo výpočte. Okrem toho, pokiaľ ide o žiadosť o poskytnutie informácií o množstvách, hodnotách a presných cieľových cenách, Komisia pripomenula, že podľa ustanovení článku 19 ods. 4 základného nariadenia je Komisia povinná zohľadniť oprávnené záujmy dotknutých strán, aby sa zabránilo vyzradeniu ich obchodného tajomstva. V tomto konkrétnom prípade nie je predajná alebo cieľová cena výrobného odvetvia Únie vždy výsledkom konsolidovaných údajov všetkých troch výrobcov zaradených do vzorky, keďže napríklad vo viacerých prípadoch jeden z troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky nepredával model výrobku použitý na porovnanie, a preto cena za model výrobku výrobného odvetvia Únie už nie je priemerom cien troch spoločností zaradených do vzorky. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(333)

Po tretie Chengxi Shipyard tvrdila, že oceľové stožiare pre veterné turbíny priamo nekonkurovali výrobku výrobného odvetvia Únie a údajne nespôsobili žiadnu ujmu po prvé preto, lebo polovica ich predaja sa pri výpočte rozpätia ujmy nepoužila, a po druhé preto, lebo niektoré z nich mali negatívne rozpätie.

(334)

Skutočnosť, že viac ako 45 % dovozu od Chengxi Shipyard nebolo zohľadnených, je dôsledkom použitej metodiky porovnania cien dovozu s predajom podobného výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia pripomenula, že všetky dovážané druhy výrobku konkurujú všetkým druhom výrobku vyrábaným výrobcami z Únie. Skutočnosť, že sa napríklad istý druh výrobku dovážaného z Číny dodáva bez vnútornej časti (napr. výťahu alebo pomocného systému na lezenie, prípadne systému regulácie teploty) alebo v inej dĺžke dielu, a preto nie je zodpovedajúcim výrobkom na účely výpočtu podhodnotenia ceny alebo predaja pod cieľovú cenu, neznamená, že takýto výrobok nekonkuruje podobným výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Únie, ale jednoducho sa ňou len potvrdzuje, že každý predaj je prispôsobený na mieru technickým špecifikáciám a požiadavkám zákazníka. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(335)

Po štvrté Chengxi Shipyard tvrdila, že analýza rozpätí podhodnotenia ceny (a predaja pod cieľovú cenu) bola vzhľadom na výpočet dumpingu neúplná a asymetrická, pretože celkový predaj Chengxi Shipyard na vývoz sa použil na stanovenie dumpingového rozpätia, ale už nie na výpočet podhodnotenia ceny (a predaja pod cieľovú cenu). Komisia pripomenula, že v základnom nariadení sa nenachádza žiadna požiadavka, aby sa na výpočet dumpingu a ujmy použil ten istý predaj na vývoz. Tieto výpočty majú odlišný kontext, preto sa môže líšiť aj podkladový súbor údajov, pričom treba pamätať na to, že pri výpočte ujmy sa porovnávajú cenové informácie vývozcov na jednej strane s cenovými informáciami výrobcov z Únie na strane druhej. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(336)

A napokon Chengxi Shipyard tvrdila, že Komisia mala náklady po dovoze vypočítať ako určitú výšku na množstvo (na tonu alebo na kus oceľového stožiara pre veternú turbínu), a nie ako percentuálny podiel hodnoty CIF, v záujme konzistentnosti s tou istou úpravou nákladov ako pri výpočte vývoznej ceny, keďže množstvo je na kvantifikáciu nákladov po dovoze dôležitejšie. Po prvé musela Komisia pripomenúť, že spoločnosť svoje tvrdenie, že určitá výška nákladov po dovoze na množstvo je vhodnejšia, ničím nepodložila ani preň neposkytla žiadne dôkazy. Po druhé Komisia získala údaje priamo z vyplnených dotazníkov dovozcov/používateľov a poukázala na to, že väčšina colných nákladov vykázaných v podpornom dokumente vychádza z jednorazových súm, ktoré nesúvisia s množstvami ani hmotnosťou dovážaného tovaru. A napokon sa v skontrolovaných podporných dokumentoch neuvádzal odkaz na hmotnosť ani množstvo dovezených jednotiek. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(337)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo posúdenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(338)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, na stanovenie možnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa použil výber vzorky.

(339)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia posúdila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka predloženého združením EWTA, ktorý sa týkal všetkých výrobcov z Únie a podľa potreby bol krížovo skontrolovaný s vyplnenými dotazníkmi od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia posúdila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov vo vyplnených dotazníkoch od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri oboch súboroch údajov sa vykonala krížová kontrola na diaľku a konštatovalo sa, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(340)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(341)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(342)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(343)

Počas posudzovaného obdobia výroba klesla o 10 %. Výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia prakticky stabilná, keďže sa zvýšila len o 2 %. Využitie kapacity kleslo z 56 % v roku 2017 na 49 % v období prešetrovania.

(344)

Siemens Gamesa Renewable Energy GmbH & Co KG (ďalej len „SGRE“), používateľ oceľových stožiarov pre veterné turbíny, ktorý predložil pripomienky, sa domnieval, že len počet vyrobených oceľových stožiarov pre veterné turbíny nie je reprezentatívny, pretože ich veľkosť sa v priebehu času zväčšovala. Strana túto pripomienku zopakovala aj po konečnom poskytnutí informácií a uviedla, že Komisia by mala ako mernú jednotku použiť megawatty (ďalej len „MW“) a gigawatty (ďalej len „GW“), t. j. parametre, ktoré sa používajú v celom výrobnom odvetví ako ukazovateľ inštalovanej kapacity a ktoré tvoria aj základ merania požiadaviek týkajúcich sa výstupu pre ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode. Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže na trhu oceľových stožiarov pre veterné turbíny sa ako merná jednotka MW ani GW nepoužívajú.

(345)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na trhu

(346)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 7 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil zo 69 % v roku 2017 na 56 % v období prešetrovania, čo znamená pokles celkovo o 18 %.

(347)

Po konečnom poskytnutí informácií GE uviedla, že Komisia nesprávne vypočítala spotrebu oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Únii, a preto nesprávne stanovila podiel výrobcov z Únie na trhu. Tvrdenie sa zamietlo z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 304.

(348)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 7 % a jeho podiel na trhu o 18 %. Výrobné odvetvie Únie preto nedokázalo profitovať zo zvýšenia spotreby v Únii (+14 % v posudzovanom období, ako vyplýva z tabuľky 2).

(349)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(350)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie v oblasti výroby oceľových stožiarov pre veterné turbíny sa v posudzovanom období znížila o 5 %.

(351)

Produktivita sa v období prešetrovania znížila z 0,71 stožiara v roku 2017 na 0,68 stožiara na zamestnanca. Je potrebné uviesť, že počet stožiarov na zamestnanca je ovplyvnený sortimentom výrobkov. Okrem toho sa priemerná veľkosť oceľových stožiarov pre veterné turbíny z roka na rok zväčšuje. Preto je uvedený pokles produktivity o 5 % s najväčšou pravdepodobnosťou v plnej miere vyvážený tým, že v posudzovanom období sa veľkosť stožiarov zväčšovala.

(352)

Vplyv veľkosti skutočných dampingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny podstatný.

(353)

Ide o prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dotknutého výrobku. Neboli preto k dispozícii žiadne údaje na posúdenie vplyvu možného minulého dumpingu.

(354)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii

(355)

V posudzovanom období sa priemerné jednotkové predajné ceny v prípade objednávok kompletného dodania oceľových stožiarov pre veterné turbíny s pôvodom v Únii zvýšili o 12 %, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady sa zvýšili ešte výraznejšie, konkrétne o 21 %.

(356)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(357)

V posudzovanom období sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 7 % v dôsledku všeobecnej inflácie a trendov v oblasti nákladov práce. Ročné miery rastu nákladov práce za celé hospodárstvo EÚ boli na úrovni 3 % a viac v roku 2018 a 2019 a viac ako 4 % v roku 2020 (126).

(358)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(359)

Komisia zistila, že zásoby nepredstavovali pri výrobe oceľových stožiarov pre veterné turbíny zmysluplný ukazovateľ ujmy. Výrobcovia vyrábajú oceľové stožiare pre veterné turbíny na základe objednávok a zvyčajne nedržia žiadne fyzické zásoby. Veľmi malé množstvá konečného stavu zásob uvedené v tabuľke 11 sa týkajú oceľových stožiarov pre veterné turbíny, ktoré už boli vyrobené, ale ešte neboli predané (127). .

(360)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(361)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa znížila z +3,6 % v roku 2017 na –1,4 % v období prešetrovania. Čistý peňažný tok bol negatívne ovplyvnený klesajúcimi ziskami a medzi rokom 2018 a obdobím prešetrovania bol záporný. Schopnosť získať kapitál bola sťažená poklesom ziskov. Úroveň ročných investícií mala stabilný klesajúci trend a v posudzovanom období sa znížila o 90 %.

(362)

Pokiaľ ide o peňažný tok, SGRE poukázala na to, že GRI vo vyplnenom dotazníku uviedla, že dumping spôsobujúci ujmu neovplyvnil jej schopnosť získať kapitál a že investície financovala z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom bankových úverov. V rovnakom duchu tvrdila, že Windar uviedla, že jej schopnosť získať kapitál nebola ovplyvnená, keďže neboli vyplatené žiadne dividendy a zisk sa použil na posilnenie súvahovej štruktúry, zatiaľ čo investície financovala buď z vlastného peňažného toku, alebo dlhodobých bankových úverov. Z prešetrovania však vyplynulo, ako je znázornené v uvedenej tabuľke, že zisk výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa výrazne znížil, čo mohlo brzdiť ich investície. Okrem toho skutočnosť, že Windar nemohla z dôvodu poklesu zisku svojim akcionárom vyplatiť dividendy a na uskutočnenie investícií sa musela uchýliť k bankovým úverom, ako bolo uvedené, poukazuje na to, že už bola v neistej finančnej situácii. Bankové úvery samozrejme prinášajú dodatočné náklady v podobe splatných úrokov, ktoré budú okrem toho vyššie ako v situácii, keď bola Windar v lepšej finančnej situácii.

(363)

Po konečnom poskytnutí informácií SGRE uviedla, že využívanie bankových úverov na uskutočňovanie investícií neznamená, že spoločnosť je v neistej situácii. Komisia súhlasila s tým, že samotná skutočnosť, že Windar využila bankové úvery na účely investícií, nemôže byť z teoretického hľadiska považovaná za dôkaz ujmy. Usúdila však, že túto skutočnosť treba vnímať v spojení s inými faktormi, k čomu pristúpila v odôvodnení 362. Vyhlásenia SGRE nemali na uvedený záver vplyv.

(364)

SGRE odkázala na prešetrovanie španielskych oceľových stožiarov pre veterné turbíny, ktoré uskutočnila Komisia Spojených štátov pre medzinárodný obchod. Tvrdila, že ak španielski výrobcovia, ako napríklad Windar, predávajú svoje oceľové stožiare pre veterné turbíny na vývoz do USA za ceny nižšie ako na domácom trhu, ich výrobné náklady a ziskovosť na domácom trhu považuje za dostatočné. Komisia však z viacerých dôvodov neprijala odôvodnenie tohto tvrdenia, ktoré okrem toho vychádza z tvrdení v podnete (sťažnosti), ktoré prešetrujú orgány tretej krajiny. Navyše je toto tvrdenie chybné, pretože cenová diskriminácia (ak existuje a je dokázaná) môže mať viacero príčin, a aj keby boli ceny Windar na domácom trhu (trhu EÚ) vyššie ako jej vývozné ceny do USA, neznamená to nevyhnutne, že ceny na domácom trhu boli (dostatočne) ziskové. Komisia zdôraznila aj to, že stanovila údaje pre mikroukazovatele na základe vzorky troch výrobcov z Únie. Toto tvrdenie bolo preto jednoznačne zamietnuté.

(365)

Z uvedeného posúdenia ekonomických makroukazovateľov a mikroukazovateľov vyplýva, že výrobné odvetvie Únie utrpelo v období prešetrovania značnú ujmu, keďže stratilo významný podiel na trhu a zvýšenie jeho predajných cien nestačilo pokryť výrazné zvýšenie jeho výrobných nákladov, čo malo za následok prepad jeho ziskovosti, ktorý negatívne ovplyvnil investície, návratnosť investícií a peňažný tok.

(366)

Skutočnosť, že niekoľko ukazovateľov (výrobná kapacita, zásoby) sa nezhoršilo, zistenie ujmy neoslabuje.

(367)

Niektoré strany (CCCME, SGRE, GE) uviedli, že v poslednej časti referenčného obdobia použitého v podnete sa niektoré ukazovatele zlepšili. Z prešetrovania vyplynulo, že počas obdobia prešetrovania sa tak stalo len v prípade finančných ukazovateľov, keďže výrazný pokles výrobných nákladov medzi rokom 2019 a obdobím prešetrovania mal naozaj pozitívny účinok na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie však v období prešetrovania naďalej zaznamenávalo značné straty. Aj keby sa teda uvedený ukazovateľ medzi rokom 2019 a obdobím prešetrovania zlepšil, nespochybnilo by to zistenie ujmy s ním spojenej.

(368)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(369)

V posudzovanom období prišlo výrobné odvetvie Únie z dôvodu čínskeho dovozu o predaj. Objem dovozu z Číny sa výrazne zvýšil (o 54 %) a jeho podiel na trhu sa zvýšil o deväť percentuálnych bodov z 25 % v roku 2017 na 34 % v období prešetrovania. V tom istom období a napriek 14 % nárastu spotreby klesol objem predaja výrobného odvetvia Únie o 7 % a jeho podiel na trhu sa znížil zo 69 % v roku 2017 na 56 % v období prešetrovania.

(370)

Pokiaľ ide o ceny, čínske dovozné ceny boli v posudzovanom období výrazne pod úrovňou predajných cien výrobného odvetvia Únie a aj pod úrovňou výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, čo viedlo k stlačeniu cien. Cenový tlak v dôsledku vysokého a čoraz viac sa zvyšujúceho objemu dovozu z Číny za uvedené ceny v posudzovanom období je jednoznačným vysvetlením neschopnosti výrobného odvetvia Únie premietnuť zvýšenie nákladov do svojich predajných cien a z toho vyplývajúcich strát.

(371)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že dovoz z Číny spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Táto ujma mala vplyv na objem aj cenu.

(372)

SGRE a GE uviedli, že medzi klesajúcimi ziskmi navrhovateľov a údajným dumpingovým dovozom nie je žiadna súvislosť, keďže zisky prudko klesali od roku 2018, pričom ceny čínskeho dovozu sa zvyšovali. CCCME uviedla, že čínsky dovoz nemohol spôsobiť ujmu výrobcom z Únie, keďže množstvá čínskeho dovozu klesali, pričom jeho ceny sa zvyšovali.

(373)

Komisia s tým nesúhlasila. Celkovo sa ceny čínskeho dovozu za posudzované obdobie zvýšili o 2 %, ako sa uvádza v tabuľke 5. Naďalej však počas celého posudzovaného obdobia boli pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie a jeho výrobných nákladov. Okrem toho ceny čínskeho dovozu v rokoch 2018 až 2019 klesli. Pokiaľ ide o objem dovozu z Číny, z prešetrovania vyplynulo, že sa v období od roku 2017 do obdobia prešetrovania zvýšil o 54 % a od roku 2018 ešte o ďalších 7 %.

(374)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Dovoz z tretích krajín

(375)

Počas posudzovaného obdobia bol dovoz z tretích krajín iných ako Čína obmedzený. Ich spoločný podiel na trhu sa počas obdobia prešetrovania zvýšil z 5,9 % v roku 2017 na 9,3 %. Komisia poukázala na to, že priemerné ceny dovozu z tretích krajín iných ako Čína sa posudzovali na základe údajov Eurostatu pre číselné znaky KN 7308 20 00 a 7308 90 98. Tieto číselné znaky KN sa týkajú dovozu oveľa širšieho sortimentu tovaru, nielen oceľových stožiarov pre veterné turbíny, pre súčasné prešetrovanie však predstavujú najlepšie dostupné informácie. Keďže tieto ceny boli neustále a podstatne vyššie ako ceny dovozu z Číny, možno oprávnene usudzovať, že základný dovoz oceľových stožiarov pre veterné turbíny nepodhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie.

(376)

Objemy v uvedenej tabuľke predstavujú najlepšie odhady poskytnuté EWTA. Metodika EWTA je opísaná v oddiele 4.3.1.

(377)

Niektorí používatelia poskytli Komisii na požiadanie údaje o svojich objemoch dovozu a cenách dovozu z iných tretích krajín ako Čína. Vzhľadom na obmedzený počet používateľov, obmedzené zdroje dovozu, ktoré využívali, a odlišné metodiky, ktoré používali na jeho vykazovanie, ako aj na nedostatok údajov sa dospelo k záveru, že tieto informácie nie sú spoľahlivé ani ich nemožno poskytnúť tak, aby to dávalo zmysel.

(378)

V tabuľke 13 sa uvádzajú priemerné ceny na základe údajov Eurostatu spoločne za číselné znaky kombinovanej nomenklatúry 7308 20 00 a 7308 90 98. WindEurope požiadalo Komisiu o posúdenie ujmy na základe údajov len za prvý číselný znak v súlade s prešetrovaním Komisie Spojených štátov pre medzinárodný obchod (128). Komisia zistila, že žiadosť je nepodložená, keďže z prešetrovania vyplynulo, že počas obdobia prešetrovania sa uskutočňoval dovoz v rámci číselného znaku 7308 90 98. Žiadna spolupracujúca strana nevykázala dovoz v rámci číselného znaku 8502 31 00. Zároveň v súvislosti s presnosťou podkladových údajov Komisia konštatovala to isté ako v odôvodnení 375.

(379)

Žiadna zo strán netvrdila, že by dovoz z iných tretích krajín ako Číny mohol spôsobovať výrobcom z Únie ujmu. Komisia navyše poznamenala, že takýto dovoz tvoril počas posudzovaného obdobia menej ako tretinu dovozu z Číny.

(380)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že dovoz z iných tretích krajín ako Číny nespôsoboval výrobnému odvetviu Únie počas posudzovaného obdobia ujmu.

(381)

Objem a ceny vývozu výrobného odvetvia Únie neprepojeným stranám sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Predaj na vývoz

(382)

Počas posudzovaného obdobia sa objem vývozu výrobcov z Únie znížil na polovicu. Výrobcovia zaradení do vzorky nemohli poskytnúť ceny tohto predaja v EUR/t, preto sa vykázané ceny uvádzajú za oceľový stožiar pre veternú turbínu, a premieta sa tak do nich aj zvýšenie priemernej veľkosti počas posudzovaného obdobia. Na uvedené priemerné vykázané ceny majú navyše vplyv rozdiely v sortimente výrobkov. Preto nebolo možné vypracovať žiadny užitočný záver o vplyve vývozu do tretích krajín. Vývoz v roku 2017, keď dosiahol vrchol, tvoril 28 % predaja Únie za rok 2017, pokles predaja na vývoz mohol teda nanajvýš určitou mierou prispieť k ujme, v žiadnom prípade však neoslabil príčinnú súvislosť ujmy s dumpingovým dovozom.

(383)

Vestas uviedla ako zdroj ujmy nestabilitu dopytu po stožiaroch používaných na mori a podobne ako GE vinila z ujmy nedostatočné využívanie výrobných prevádzok Únie vyrábajúcich stožiare používané na mori. GE poukázala na to, že do roku 2017 výrobcovia z Únie významne investovali do rozvoja drahých výrobných prevádzok s cieľom uspokojiť dopyt po stožiaroch používaných na mori, ktoré sa nakoniec museli využiť na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny používané na pevnine alebo zostali nevyužité. Podľa názoru SGRE a GE bol pokles ziskovosti výrobného odvetvia Únie v oblasti oceľových stožiarov pre veterné turbíny dôsledkom poklesu dopytu po oceľových stožiaroch pre veterné turbíny používaných na mori.

(384)

Uvedené tvrdenia sú v rozpore s publikáciou WindEurope Offshore wind in Europe – Key trends and statistics 2020 (Veterná energia na mori v Európe – kľúčové trendy a štatistiky za rok 2020), ktorá bola vydaná vo februári 2021. Na obrázku 1 je znázornené, že kumulatívna inštalovaná kapacita veternej energie na mori v Únii sa v rokoch 2017 až 2018 rýchlym tempom zvýšila približne o 16 % a ďalej rástla ešte rýchlejším tempom aj v rokoch 2019 a 2020, a to o 20 % ročne. Zatiaľ čo v roku 2017 dosiahla úroveň približne 8,8 GW, v roku 2020 dosiahla inštalovaná kapacita veternej energie na mori v krajinách EÚ27 úroveň približne 14,6 GW (129). WindEurope predpovedalo zariadeniam na mori dosť pozitívne vyhliadky (130). Komisia takisto poukázala na to, že z prešetrovania nevyplynulo, že by výrobcovia z Únie systematicky využívali prevádzky určené na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny na mori na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny na pevnine, dokonca aj samotná GE uznala, že prevádzky niektorých výrobcov z Únie určené na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny na mori boli naplno vyťažené (131).

(385)

Po konečnom poskytnutí informácií si GE vyložila údaje zverejnené WindEurope odlišne. Na základe uvedeného grafu dospela k záveru, že dopyt po veterných zariadeniach na mori sa v rokoch 2017 až 2018 znížil, potom sa v rokoch 2018 až 2019 „mierne zotavil“ a v rokoch 2019 až 2020 znovu klesol. Preto dospela k záveru, že trh Únie s veternými zariadeniami na mori sa v posudzovanom období zmenšil. Komisia však upravila údaje tak, aby zahŕňali iba členské štáty Únie, t. j. vylúčila vykázané objemy týkajúce sa Spojeného kráľovstva, pričom GE to podľa všetkého neurobila, a preto vo svojich záveroch vychádzala z nesprávneho súboru údajov. Ak sa totiž z uvedeného grafu vylúči Spojené kráľovstvo, nedospeje sa k poklesu dopytu po veterných zariadeniach na mori v rokoch 2019 až 2020, ale naopak, k jeho výraznému zvýšeniu približne o 20 %. Celkovo platí, ako už bolo uvedené, že kumulatívna inštalovaná kapacita veternej energie na mori v Únii sa v posudzovanom období výrazne zvýšila z 8,8 GW na 14,6 GW, t. j. o 66 %.

(386)

Pokiaľ ide o pripomienky GE týkajúce sa nedostatočného využívania výrobných prevádzok vyrábajúcich stožiare používané na mori, sú v rozpore s jej pripomienkami, v ktorých strana objasňuje, že prevádzky uvedené v odôvodnení 384, ktoré sú naplno vyťažené, patria jedinému výrobcovi z Únie. Komisia opätovne s istotou konštatuje, že z prešetrovania nevyplynulo, že by výrobcovia z Únie systematicky využívali prevádzky určené na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny na mori na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny na pevnine.

(387)

Na základe všetkých uvedených dôvodov Komisia zamietla opakované tvrdenie, že pokles dopytu po stožiaroch používaných na mori mohol negatívne ovplyvniť ziskovosť výrobného odvetvia Únie a prispieť k ujme.

(388)

Oceľové dosky sa na výrobných nákladoch oceľových stožiarov pre veterné turbíny podieľajú najväčšou mierou (približne 40 % (132)). Podľa názoru CCCME, SGRE a GE sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie znížila skôr v dôsledku uloženia viacerých opatrení na ochranu obchodu pred dovozom ocele do Únie vrátane v súčasnosti platných ochranných opatrení, a nie v dôsledku čínskeho dovozu. CCCME zopakovala túto pripomienku aj po konečnom poskytnutí informácií, pričom dodala, že vzhľadom na ďalšie zavedené opatrenia na ochranu obchodu sa výrobné náklady zvýšili tak výrazne, že to nebolo možné kompenzovať zvýšením cien. Po konečnom poskytnutí informácií SGRE všeobecnejšie uviedla, že analýza Komisie mala obsahovať dôkladnejšie posúdenie toho, či 21 % zvýšenie výrobných nákladov neoslabilo príčinnú súvislosť medzi údajne dumpingovým dovozom a ujmou, ktorá údajne existovala na strane výrobného odvetvia Únie v oblasti oceľových stožiarov pre veterné turbíny.

(389)

Komisia dospela k záveru, že tieto tvrdenia sú nepodložené. Žiadna zo strán ničím nepodložila, a už vôbec nevyčíslila na základe údajov, vplyv žiadneho konkrétneho opatrenia na ochranu obchodu na celkové výrobné náklady výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny so zreteľom na minulé aj následné zdroje, z ktorých výrobné odvetvie Únie získavalo výrobky z ocele, na ktoré by sa vzťahovali prípadné opatrenia na ochranu obchodu. Okrem toho Komisia v konečnom informačnom dokumente, ako aj v oddiele 4.4.3.1 poukázala na vývoj nákladov na suroviny v posudzovanom období, a to aj v porovnaní s vývojom predajných cien. Komisia zdôraznila, že za rovnakých podmienok dokážu výrobcovia z Únie zohľadniť zvýšenie nákladov (na suroviny) vo svojich predajných cenách. Výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Únii však nedokázali zvýšiť svoje ceny (ani na úroveň, ktorá by pokrývala ich náklady) v dôsledku cenového tlaku čínskeho dovozu. Zvýšenie celkových výrobných nákladov teda bez ohľadu na to, či ho vyvolali opatrenia na ochranu obchodu alebo nie, nemohlo oslabiť príčinnú súvislosť stanovenú medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(390)

SGRE tvrdila, že otvorenie nových a modernejších prevádzok na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Únii spôsobilo výrobcom z Únie ujmu, keďže malo za následok zatvorenie iných (starších) prevádzok na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny v Únii. Po konečnom poskytnutí informácií strana uviedla, že Komisia sa dostatočne nevenovala vnútornej hospodárskej súťaži vyplývajúcej z otvorenia GRI Sevilla v Španielsku v roku 2017, Haizea Bilbao v Španielsku v roku 2018 a Windar France v roku 2020. Podľa SGRE sa po otvorení Windar France (výhodne umiestnenej na pobreží) stala prevádzka Windar v španielskej obci Olazagutía (nevýhodne umiestnená 100 km vo vnútrozemí) nadbytočnou, čo viedlo v roku 2019 k jej zatvoreniu. Na podloženie tohto tvrdenia neboli poskytnuté žiadne ďalšie informácie. Vzhľadom na to, že k tejto problematike neboli predložené žiadne ďalšie podania, nebolo možné pri prešetrovaní zistiť, či malo otvorenie nových výrobných prevádzok v Únii ako také škodlivý vplyv na existujúce prevádzky.

(391)

Vestas a SGRE vinili z ujmy zle umiestnené výrobné prevádzky výrobcov z Únie, ale tieto tvrdenia ničím nepodložili. Z prešetrovania vyplynulo, že trh Únie s oceľovými stožiarmi pre veterné turbíny s ročnou spotrebou približne 3 000 jednotiek za obdobie prešetrovania nie je trhom s veľkým objemom, a preto výrobcovia nemôžu obmedzovať svoj predaj iba na okolité lokality. Každý výrobca z Únie zaradený do vzorky však v období prešetrovania predával oceľové stožiare pre veterné turbíny aj na miesta určenia vo svojom členskom štáte alebo v jeho blízkosti. Tvrdenia sa zamietajú.

(392)

Podľa názoru niektorých strán skutočnosť, že nové projekty výroby elektriny z veternej energie v Únii priamo konkurovali výrobcom iných zdrojov energie, napríklad solárnych panelov (ktoré sa zväčša vyrábajú mimo Únie), zvyšovala tlak na výrobu oceľových stožiarov pre veterné turbíny za čoraz nižšie ceny. Rovnako to malo platiť pre zvýšené využívanie aukcií s novou kapacitou z obnoviteľných zdrojov od roku 2017, ako sa stanovuje v príslušných usmerneniach na obdobie 2014 – 2020 (133). Komisia zistila, že údajná hospodárska súťaž s inými zdrojmi energie pri väčšine projektov neexistuje (pozri aj odôvodnenie 447). Pokiaľ ide o aukcie, podľa dostupných štatistických údajov sa ceny stožiarov znížili výraznejšie v rokoch 2009 až 2016 ako od roku 2016. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(393)

Vestas, WindEurope a SGRE uviedli, že znížené ceny alebo ziskovosť oceľových stožiarov pre veterné turbíny boli logickým dôsledkom značnej hospodárskej súťaže a cenového tlaku v celom odvetví veterných turbín. V tejto súvislosti Vestas, SGRE, WindEurope a CCCME poukázali na určitý vývoj v odvetví veternej energie Únie (najmä na neustále silnejúci tlak na znižovanie počtu diskriminačných schém týkajúcich sa nákladov na elektrickú energiu, nejednotné vnútroštátne politiky, nedostatočnú viditeľnosť forwardových objemov a nižšiu ziskovosť projektov veterných parkov v dôsledku zmien formy a úrovne subvencovania energie z obnoviteľných zdrojov v Únii, a to aj pre prechod z výkupných sadzieb na výkupné prémie), ktorý podľa ich názoru v rokoch 2018 a 2019 dotlačil viacerých európskych používateľov k stratám. Komisia uznala existenciu týchto problémov, celkovo však tvrdenie považovala za nepodložené. Intenzívnejšia hospodárska súťaž na úrovni koncových používateľov nemá za normálnych okolností za následok ujmu na úrovni ich dodávateľov. Dôvodom, pre ktorý boli ceny oceľových stožiarov pre veterné turbíny vo výrobnom odvetví Únie stlačené nadol, bola široká a čoraz väčšia dostupnosť dovozu z Číny za nízke ceny. Ak by sa hospodárska súťaž na tejto úrovni odohrávala za rovnakých podmienok, ceny a ziskovosť výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny by neboli v rovnakej miere stlačené. Preto zvýšený cenový tlak na odvetvie používateľov nemohol oslabiť príčinnú súvislosť stanovenú medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny z Únie.

(394)

SGRE uviedla, že vnútorná hospodárska súťaž, ktorú predstavovali iné stožiare ako z ocele, je potenciálnou jednoznačnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Po konečnom poskytnutí informácií strana trvala na tom, že z publikácie Wood Mackenzie s názvom Global wind turbine technology trends 2019 (Globálne trendy v technológiách veterných turbín za rok 2019) vyplýva 10 % zvýšenie v oblasti hybridných stožiarov a 16 % pokles v oblasti oceľových stožiarov v období 2017 – 2024, pričom WindEurope prognózovalo na nadchádzajúce roky pokles hodnoty trhu s oceľovými stožiarmi pre veterné turbíny. Komisia túto otázku uznala. Počet iných stožiarov ako z ocele bol však v posudzovanom období v Únii nízky (134), pričom tieto stožiare nie sú vhodné pre veľa projektov. Iné stožiare ako z ocele preto nemohli oslabiť príčinnú súvislosť stanovenú medzi dumpingovým dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny z Únie.

(395)

CCCME uviedla, že významné investície, ktoré výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny z Únie uskutočnili, a to najmä v roku 2017, spôsobovali v nasledujúcich rokoch, keď sa dopyt znížil, tlak na zisk výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny z Únie. Po prvé sa dopyt po roku 2017 neznížil. Po druhé v roku 2017 výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny z Únie vytvorili peňažný tok, ktorý predstavoval viac ako tretinu investícií uskutočnených v uvedenom roku. Spoločne s naakumulovaným ziskom a peňažným tokom vytvoreným pred rokom 2017, keď sa nevyskytoval dumping spôsobujúci ujmu, mali výrobcovia z Únie dostatočné prostriedky na financovanie týchto investícií. Z prešetrovania však vyplynulo, že investície výrobcov oceľových stožiarov pre veterné turbíny z Únie zaradených do vzorky boli opodstatnené výmenami, zmenami požadovanými na základe dopytu na trhu a potrebnou modernizáciou zariadení zameranou na uspokojenie potrieb používateľov.

(396)

SGRE uviedla, že príčinou ujmy GRI sú zvýšené odpisy. Z prešetrovania vyplynulo, že odpisy GRI boli v súlade s platnými vnútroštátnymi a medzinárodnými účtovnými normami. Okrem toho pri prešetrovaní nebolo možné stanoviť, že zmeny v odpisoch GRI ovplyvnili príčinnú súvislosť stanovenú medzi dumpingovým dovozom z Číny a celkovou značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(397)

Vestas vinila z ujmy oslabenie čínskej meny, v dôsledku čoho sa zlepšila konkurencieschopnosť čínskych oceľových stožiarov pre veterné turbíny. Komisia však zistila, že toto tvrdenie je chybné. Čínski výrobcovia oceľových stožiarov pre veterné turbíny podľa zistení fakturovali vývoz do Únie buď v amerických dolároch, alebo v eurách. Americký dolár bol v období prešetrovania pomerne silný s kurzom pohybujúcim sa od 1,07 do 1,14 EUR/USD. V auguste 2020 však kurz EUR/USD prestavoval viac ako 1,18 a v januári 2021 viac ako 1,22. Menové výkyvy preto nemohli spôsobiť značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(398)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME tvrdila, že faktorom zapríčiňujúcim ujmu bolo zníženie spotreby v roku 2019, ktoré trvalo polovicu obdobia prešetrovania. V tejto súvislosti poukázala aj na relatívne nízku úroveň inštalovanej kapacity v Nemecku v roku 2019, a najmä v roku 2020. Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže spotreba v Únii v roku 2019 bola v porovnaní s rokom 2017 stále o 5 % vyššia a pokles spotreby v roku 2019 bol dočasnej povahy, pričom po ňom v období prešetrovania nasledovalo výrazné zvýšenie o 8 %.

(399)

CCCME takisto po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia sa mala zaoberať vplyvom pandémie COVID-19 na ujmu, keďže tá spôsobila značný hospodársky pokles a mala veľký vplyv na globálne dodávateľské reťazce. Komisia poukázala na to, že obdobie prešetrovania sa skončilo v polovici roka 2020, pričom v posledných štyroch mesiacoch obdobia prešetrovania, keď pandémia dorazila do Únie, nič nenasvedčovalo tomu, že by sa znížil dopyt po oceľových stožiaroch pre veterné turbíny alebo sa začali vyskytovať problémy so zdrojmi surovín. Tvrdenie CCCME bolo preto zamietnuté.

(400)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz z dotknutej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory, či už posudzované jednotlivo, alebo spoločne, neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

(401)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia preskúmala, či by clo nižšie než dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom.

(402)

Ujma by sa odstránila, keby výrobné odvetvie Únie dokázalo získať cieľový zisk predajom za cieľovú cenu v zmysle článku 7 ods. 2c a 2d základného nariadenia.

(403)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(404)

Navrhovatelia uviedli, že primeraný cieľový zisk je 10 %, keďže ho údajne niektorí navrhovatelia dosiahli počas obdobia, ktorého sa týka podnet (135). Viacerí používatelia však tvrdili, že úroveň zisku, ktorú uviedli navrhovatelia, bola neprimerane vysoká.

(405)

V článku 7 ods. 2c základného nariadenia sa stanovuje minimálny cieľový zisk na úrovni 6 % Z prešetrovania vyplynulo, že počas celého posudzovaného obdobia mal dovoz z Číny veľký podiel na trhu Únie a ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola nižšia ako 6 %. Komisia preto posúdila ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas šiestich rokov pred posudzovaným obdobím a zistila, že v rokoch 2015 a 2016, teda v dvoch rokoch pred referenčným obdobím, bola jeho ziskovosť na úrovni 8,4 % a 9,8 % (136). Komisia nemá žiadne informácie o úrovni a cenách dovozu pred posudzovaným obdobím. Úrovne zisku dosiahnutého v uvedených dvoch rokoch však naznačujú, že predajné ceny tohto výrobného odvetvia v žiadnom prípade neboli stlačené čínskym dovozom, aj keď bol takýto dovoz na trhu Únie v rokoch 2015 a 2016 prítomný vo významných množstvách. Komisia sa preto domnievala, že cieľový zisk na úrovni 9,1 %, ktorý je priemerným ziskom dosiahnutým výrobným odvetvím Únie za tieto dva roky, je primeraný, keďže počas posudzovaného obdobia už mala na ziskovosť výrobného odvetvia Únie vplyv vysoká úroveň dovozu z Číny. Tento cieľový zisk sa pripočítal ku skutočným výrobným nákladom výrobného odvetvia Únie, aby sa stanovila cena nespôsobujúca ujmu.

(406)

Po konečnom poskytnutí informácií Suzhou Titan považovala úpravu hodnoty CIF o 0,5 %, ktorú uskutočnila Komisia s cieľom pokryť náklady po dovoze, za príliš nízku vzhľadom na náklady na dopravu, ktoré znášajú používatelia a (vyššiu) úpravu, ktorú Komisia vykonala v iných prešetrovaniach. Komisia tvrdenie zamietla. Vykonaná úprava vychádzala z údajov poskytnutých spolupracujúcimi používateľmi, ktoré Komisia na diaľku krížovo skontrolovala, a preto sa týkajú len tohto konkrétneho prípadu.

(407)

Po konečnom poskytnutí informácií CCCME uviedla, že cieľový zisk by mal byť 6 %, keďže ziskovosť výrobného odvetvia Únie za niekoľko minulých rokov bola na úrovni pod 6 % a vzhľadom na súčasné trhové okolnosti by nebolo reprezentatívne opierať sa o údaje za roky 2015 a 2016. Komisia toto tvrdenie zamietla. Z už uvedených dôvodov nemožno ziskovosť počas posudzovaného obdobia použiť ako referenčnú hodnotu, pričom ziskovosť za dva roky pred ním zodpovedá požiadavkám článku 7 ods. 2c.

(408)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií GE dospela k záveru, že opísaná metodika je chybná. GE uviedla, že ceny výrobného odvetvia Únie neboli počas posudzovaného obdobia stlačené, a nepovažovala za potrebné, aby Komisia odkazovala na roky pred posudzovaným obdobím, pretože podľa jej názoru sa nárast dovozu oceľových stožiarov pre veterné turbíny z Číny vyskytol iba v roku 2019. Komisia vzhľadom na tabuľku 4 tohto nariadenia považovala toto tvrdenie za nepodložené, pretože z nej jednoznačne vyplýva 44 % nárast čínskeho dovozu v rokoch 2017 až 2018 a minimálne 25 %podiel čínskeho dovozu na trhu v roku 2017, čo je stále najnižšia miera v posudzovanom období. GE takisto uviedla, že z údajov v podnete vyplýva, že úrovne čínskeho dovozu boli v rokoch 2016, 2017 a 2018 porovnateľné. Zo zistení tohto prešetrovania (pozri tabuľku 4) oznámených zainteresovaným stranám však vyplývajú údaje o dovoze v posudzovanom období, ktoré sú úplne iné ako údaje v podnete, hoci Komisia nemá k dispozícii údaje o dovoze oceľových stožiarov pre veterné turbíny pred uvedeným obdobím. Preto, ako už bolo uvedené, úroveň dovozu z Číny v rokoch 2015 a 2016 nie je známa, ale ziskovosť dosiahnutá výrobným odvetvím Únie v týchto rokoch naznačuje, že jeho predajné ceny neboli stlačené čínskym dovozom, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 405. GE žiadala o cieľový zisk na úrovni 6 %, „keďže tým by sa takmer zdvojnásobila úroveň zisku dosiahnutá výrobným odvetvím Únie na začiatku posudzovaného obdobia a predstavovalo by to 7,4 % nárast oproti úrovni z obdobia prešetrovania“ (137). Pri tomto odôvodnení sa neprihliada na všetky príslušné ustanovenia základného nariadenia. Komisia toto tvrdenie preto zamietla.

(409)

Žiadny z výrobcov zaradených do vzorky neuplatnil nárok podľa článku 7 ods. 2c základného nariadenia, pokiaľ ide o ušlé investície alebo náklady na výskum a vývoj a inovácie. Takisto neboli predložené žiadne tvrdenia podľa článku 7 ods. 2d základného nariadenia, t. j. týkajúce sa budúcich nákladov, ktoré by výrobnému odvetviu Únie vznikli v dôsledku mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a dohovorov MOP uvedených v prílohe Ia k základnému nariadeniu, v období uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2.

(410)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny jednotlivých druhov výrobkov každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky v dotknutej krajine, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu.

(411)

Suzhou Titan, GE a EWTA predložili k využitiu úrovne porovnania cien na výpočet predaja pod cieľovú cenu tie isté pripomienky ako v prípade výpočtu podhodnotenia ceny (zaoberali sa nimi odôvodnenia 326 – 328). Tvrdenia sa zamietajú z rovnakých dôvodov, aké boli sformulované v uvedených odôvodneniach, ktoré sa uplatňujú mutatis mutandis.

(412)

GE a Vestas tvrdili, že rozpätie podhodnotenia ceny by sa malo považovať za rozpätie ujmy. Komisia toto tvrdenie zamietla, keďže takýto prístup by viedol k výške cla, ktorou by sa neodstránila ujma spôsobovaná výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom, čo by bolo v rozpore s platnými pravidlami.

(413)

Po konečnom poskytnutí informácií Suzhou Titan spochybnila dôveryhodnosť rozpätí stanovených spôsobom vysvetleným v odôvodnení 410 vzhľadom na úroveň zhody medzi jej predajom a predajom v Únii uvedeným v poskytnutí informácií. Strana žiadala, aby sa vo výpočtoch rozlišovalo medzi oceľovými stožiarmi pre veterné turbíny určenými na more a na pevninu, aby sa komplexnejšie a úplnejšie zohľadnil jej vývoz týchto stožiarov, pričom uvádzala, že výrobky s kontrolnými číslami výrobkov so zápornými rozpätiami predaja pod cieľovú cenu nemohli spôsobiť ujmu. Komisia tvrdenia zamietla. Komisia objasnila, že výpočty vychádzali iba z oceľových stožiarov pre veterné turbíny určené na pevninu. Spárovanie kontrolných čísel výrobkov je celkovo preukazné a umožňuje získanie jasnej predstavy o rozpätí ujmy. Skutočnosť, že niektoré kontrolné čísla výrobkov vykazujú záporné rozpätia predaja pod cieľovú cenu, nemá vplyv na výpočet rozpätia ujmy ani na závery o ujme.

(414)

CCCME žiadala, aby Komisia zverejnila úroveň zhody, ak by niektoré parametre kontrolných čísel výrobkov neboli odstránené/prispôsobené. Komisia sa domnievala, že je zbytočné zverejňovať scenár, ktorý nebol na účely výpočtov využitý.

(415)

Vyvážajúci výrobca Chengxi Shipyard tvrdil, že rozpätia predaja pod cieľovú cenu by sa mali vypočítať podľa kusov, nie na základe kilogramov. Tvrdenie sa zamieta z rovnakých dôvodov, aké boli sformulované v odôvodnení 329, ktoré sa uplatňujú mutatis mutandis.

(416)

Úrovne odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ boli stanovené rovnako ako dumpingové rozpätia pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenia 287 a 290). Na tomto základe považovala Komisia za vhodné stanoviť reziduálne rozpätie ujmy na úrovni váženého priemerného rozpätia ujmy určeného pre druhy výrobku, ktoré vyváža najčastejšie Suzhou Titan, vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky s najväčším individuálnym rozpätím ujmy. Tieto druhy výrobku tvorili počas obdobia prešetrovania viac ako 50 % vývozu prešetrovaného výrobku tejto spoločnosti do Únie.

(417)

Po konečnom poskytnutí informácií EWTA tvrdilo, že navrhované clá sú nedostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dumpingovým dovozom; týmito clami by sa neobnovili rovnaké podmienky a nedosiahla spravodlivá cenová úroveň na trhu Únie a nezlepšila by sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Nespĺňali by požiadavky článku 9 ods. 4 základného nariadenia, podľa ktorých by sa malo uplatniť nižšie clo, ak je primerané na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(418)

EWTA s odkazom na článok 7 ods. 2 a 2a základného nariadenia dodalo, že v primárnom práve EÚ sa zaručuje uloženie sadzieb na úrovni dumpingového rozpätia, a že ak sa Komisia odchýli od požiadaviek článku 7 ods. 2 a uplatní menšie clo podľa článku 7 ods. 2a, mala by preskúmať, či bude clo nižšie ako dumpingové rozpätie dostatočné na odstránenie ujmy, a prihliadnuť na existenciu deformácií surovín vzhľadom na dotknutý výrobok.

(419)