(1)

Dňa 14. mája 2020 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla (ďalej aj „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Turecku (ďalej len „dotknutá krajina“) na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 31. marca 2020 podala konfederácia Eurofer (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby prešetrovaného výrobku v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Dňa 12. júna 2020 Komisia začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu rovnakého výrobku s pôvodom v Turecku a začala samostatné prešetrovanie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(4)

Po žiadosti navrhovateľa odôvodnenej požadovanými dôkazmi Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1686 (4) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a turecké orgány, známych dovozcov, používateľov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania dotýka, a vyzvala ich na účasť.

(6)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Komisia v počiatočnej fáze uskutočnila vypočutia s viacerými používateľmi a zástupcami tureckých vyvážajúcich výrobcov.

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(8)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v rámci analýzy posudzovania reprezentatívnosti pred začatím prešetrovania vybrala vzorku na základe výroby a objemov predaja v Únii, ktoré vykázali výrobcovia z Únie, pričom zohľadnila aj ich geografickú polohu. Táto vzorka pozostávala z troch výrobcov z Únie so sídlom v troch rôznych členských štátoch, ktorých výroba predstavovala približne 34 % celkovej odhadovanej výroby v Únii a vyše 40 % objemu predaja v Únii spomedzi výrobcov, ktorí sa prihlásili. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k predbežnej vzorke.

(9)

Pripomienky predložil v lehote len vyvážajúci výrobca Çolakoğlu Metalurji A.S. (ďalej len „Colakoglu“). Spoločnosť Colakoglu tvrdila, že navrhovaná vzorka výrobcov z Únie nie je reprezentatívna, pretože i) spoločnosti zahrnuté vo vzorke nepredstavujú najväčší objem výroby ani najväčší objem predaja v Únii; ii) navrhovaná vzorka je príliš malá; iii) nezaisťuje geografické rozloženie a iv) vzorka úmyselne zahŕňa „strany, ktoré už boli podľa všetkého v neuspokojivej situácii spôsobenej vonkajšími okolnosťami“. Spoločnosť Colakoglu preto navrhla pridať do vzorky spoločnosti ArcelorMittal Španielsko, ArcelorMittal Belgicko a Acciaieria Arvedi SPA v Taliansku.

(10)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, ako je uvedené v poznámke k spisu t120.003571, Komisia svoju vzorku vybrala na základe najväčších objemov výroby a predaja v Únii. Skutočnosť, že určití iní výrobcovia mali vo verejne prístupnej verzii svojich odpovedí týkajúcich sa reprezentatívnosti uvedené vysoké maximálne hodnoty objemu v určitých rozsahoch neznamená, že skutočne vyrábali a/alebo predali viac.

(11)

Po druhé, Komisia sa domnieva, že vzorka, ktorá predstavuje cca 34 % celkovej odhadovanej výroby v Únii a vyše 40 % objemu predaja výrobcov v Únii, ktorí sa prihlásili, je dostatočne reprezentatívna. Príklady, ktoré spoločnosť Colakoglu uviedla ako prípady, v ktorých sa Komisia rozhodla vybrať do vzorky viac strán, patrili do rámca, keď si Komisia mohla dovoliť dlhšie lehoty. Viac výrobcov z Únie vo vzorke by bolo neprimeranou záťažou a bránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania.

(12)

Po tretie, Komisia sa domnievala, že vzorka predstavuje dobré geografické rozloženie, keďže tieto tri strany zaradené do vzorky sa nachádzajú v troch rôznych členských štátoch.

(13)

Posledné tvrdenie spoločnosti Colakoglu napokon nebolo založené na dôkazoch. Ako už bolo vysvetlené, kritériami použitými na výber vzorky boli objemy výroby a predaja v Únii, ako aj geografická reprezentatívnosť.

(14)

Vzhľadom na uvedené úvahy Komisia považovala pripomienky spoločnosti Colakoglu k reprezentatívnosti vzorky za neodôvodnené. Predbežná vzorka pozostávajúca z troch výrobcov z Únie sa teda považovala za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie a bola potvrdená ako konečná vzorka.

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(16)

Jeden neprepojený dovozca poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na nízky počet odpovedí rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný. K tomuto rozhodnutiu neboli predložené žiadne pripomienky.

(17)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v Turecku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Turecka pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo prípadných iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(18)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo päť vyvážajúcich výrobcov z dotknutej krajiny. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku troch skupín spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v dostupnom čase. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(19)

O individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia požiadal jeden turecký vyvážajúci výrobca, ktorý zaslal späť vyplnený formulár na výber vzorky. V deň začatia konania Komisia sprístupnila dotazník pre vyvážajúcich výrobcov online (5). Komisia pri oznamovaní vzorky okrem toho informovala vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, že sa od nich požaduje, aby vyplnili tento dotazník, pokiaľ chcú byť individuálne preskúmaní. Spoločnosť, ktorá pôvodne požiadala o individuálne preskúmanie, však nepredložila vyplnený dotazník. Neuskutočnilo sa preto žiadne individuálne preskúmanie.

(20)

Komisia poslala dotazník navrhovateľovi a požiadala troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, neprepojeného dovozcu, ktorý vrátil formulár na výber vzorky, a ďalšieho vývozcu, ktorý sa prihlásil, viacero používateľov a troch vyvážajúcich výrobcov v Turecku zaradených do vzorky, aby vyplnili príslušné dotazníky sprístupnené online (6).

(21)

Okrem toho, keďže navrhovateľ poskytol dostatočné dôkazy o narušeniach v súvislosti so surovinami v Turecku, pokiaľ ide o prešetrovaný výrobok, Komisia zaslala v tejto veci ďalší dotazník vláde Turecka.

(22)

Vyplnené dotazníky doručili traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, navrhovateľ, používateľ Marcegaglia Carbon Steel S.P.A., používateľ San Polo Lamiere S.P.A., štyria používatelia v rámci skupiny Network Steel, neprepojený dovozca Network Steel S.L., traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a vláda Turecka.

(23)

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 a opatrenia na obmedzenie pohybu zavedené rôznymi členskými štátmi, ako aj rôznymi tretími krajinami Komisia nemohla v predbežnej fáze vykonať overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia.

(24)

Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Komisia vykonala krížovú kontrolu na diaľku týchto spoločností/strán:

(25)

Pokiaľ ide o ustanovenia článku 7 ods. 2a a článku 7 ods. 2b základného nariadenia, uskutočnila sa konzultácia s vládou Turecka.

(26)

Po krížovej kontrole skupiny Erdemir na diaľku z dôvodu určitých nedostatkov v informáciách o nákladoch na dopravu poskytnutých skupinou sa Komisia rozhodla nahradiť tieto náklady skutočnosťami dostupnými podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia, ako je vysvetlené v odôvodneniach 56 až 59(59).

(27)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2016 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(28)

Dotknutý výrobok sú určité ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov rezaných na dĺžku a úzkych pásov), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, neplátované, nepokovované alebo nepotiahnuté, s pôvodom v Turecku, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 00, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10 (kód TARIC 7225191090), 7225 30 90, ex 7225 40 60 (kód TARIC 7225406090), 7225 40 90, ex 7226 19 10 (kód TARIC 7226191090), 7226 91 91 a 7226 91 99. Tieto číselné znaky KN a kódy TARIC sa uvádzajú len pre informáciu.

(29)

Z dotknutého výrobku sú vylúčené tieto výrobky:

(30)

Ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla sa používajú v celej škále použití v mnohých hospodárskych odvetviach vrátane stavebníctva, lodiarskeho priemyslu a energetiky. Používajú sa napríklad pri výrobe poľnohospodárskych zariadení, armovanej ocele, konštrukčných a stavebných prvkov, domácich spotrebičov, elektrotechnického tovaru, automobilov atď.

(31)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(32)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(33)

Výrobca vysokozdvižných vozíkov a komponentov pre vysokozdvižné vozíky a stavebné stroje požadoval vylúčenie výrobkov z tyčovej ocele valcovanej za tepla z prešetrovaného výrobku (8). Komisia poznamenala, že výrobky z tyčovej ocele valcovanej za tepla nepatria do rozsahu tohto prešetrovania, pretože 6 – 12 m dlhá tyč valcovaná za tepla je dlhý výrobok a nie plochý oceľový výrobok.

(34)

Do vzorky boli zaradené tri spoločnosti, z ktorých jedna bola skupina.

(35)

Všetok predaj spoločnosti Habas na domácom trhu a na vývoz do Únie bol priamy predaj neprepojeným zákazníkom.

(36)

Spoločnosť Colakoglu predávala na domácom trhu priamo neprepojeným zákazníkom, kým všetok jej vývoz dotknutého výrobku do Únie počas OP sa realizoval prostredníctvom prepojeného podniku Cotas so sídlom v Turecku.

(37)

Skupina Erdemir pozostávala z troch spoločností priamo zapojených do prešetrovania: vyvážajúci výrobcovia Erdemir a Isdemir a stredisko služieb Ersem. Spoločnosti Erdemir aj Isdemir vyrábali prešetrovaný výrobok, predávali ho na domácom trhu a vyvážali ho do Únie a tretích krajín počas OP. Stredisko služieb Ersem kupovalo prešetrovaný výrobok od spoločnosti Erdemir a/alebo Isdemir, ďalej ho predávalo na domácom trhu s ďalším spracovaním (ako rezanie a strihanie zvitkov na plechy a pásy) alebo bez ďalšieho spracovania.

(38)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj podobného výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku jednotlivého vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje počas obdobia prešetrovania najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie.

(39)

Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky reprezentatívny.

(40)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(41)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(42)

V prípade jedného z troch vývozcov zaradených do vzorky bol predaj druhov výrobku, ktoré sú rovnaké alebo porovnateľné s druhmi vyvážanými do Únie, na domácom trhu počas OP reprezentatívny. Pri ostatných dvoch vývozcoch zaradených do vzorky v prípade určitých druhov výrobku, ktoré sa vyvážali do Únie počas OP, buď nebol predaj na domácom trhu vôbec, alebo bol predaj tohto druhu výrobku na domácom trhu nižší ako 5 % objemu, a teda nebol reprezentatívny.

(43)

Komisia ďalej vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu v porovnaní s celkovým predajom nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania. Cieľom bolo rozhodnúť, či Komisia pri výpočte normálnej hodnoty každého druhu výrobku v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia nemusí prihliadať na neziskový predaj na domácom trhu ako predaj, ktorý sa neuskutočňuje v bežnom obchode.

(44)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu z celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP bez ohľadu na to, či je tento predaj na domácom trhu ziskový alebo nie, ak:

(45)

Na druhej strane je normálna hodnota založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP, ak:

(46)

Z analýzy predaja troch vývozcov zaradených do vzorky na domácom trhu vyplynulo, že 17 % až 100 % celého predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP bolo ziskových a že vážený priemer predajnej ceny bol vyšší ako vážený priemer jednotkových výrobných nákladov. V závislosti od druhu výrobku sa teda normálna hodnota vypočítala ako vážený priemer cien celého objemu predaja na domácom trhu počas OP v situácii opísanej v odôvodnení 44 alebo ako vážený priemer ziskového predaja len v situácii opísanej v odôvodnení 45.

(47)

Ak sa druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách alebo sa nepredával vôbec, ako sa uvádza v článku 2 ods. 2 základného nariadenia, a ak neexistoval predaj druhu podobného výrobku v bežnom obchode alebo bol takýto predaj nedostatočný, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(48)

V prípade druhov výrobku, pri ktorých neexistoval predaj podobného výrobku v bežnom obchode na domácom trhu alebo bol takýto predaj nedostatočný, bola normálna hodnota vytvorená tak, že k váženému priemeru výrobných nákladov vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na podobný výrobok počas OP sa pripočítali tieto položky:

(49)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali v reprezentatívnych množstvách, sa pripočítali vážené priemerné PVA výdavky a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítali vážené priemerné PVA výdavky a zisk zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(50)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností konajúcich ako obchodníci, ako je opísané v odôvodneniach 34 až 37.

(51)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii počas OP. Ich vývoznou cenou bola teda v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho vývoze do Únie. Tretí vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vyvážal dotknutý výrobok do Únie výlučne prostredníctvom prepojenej spoločnosti so sídlom v Turecku.

(52)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(53)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Úpravy sa robili vzhľadom na náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajšie náklady, náklady na úver a provízie.

(54)

Jeden vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojenej spoločnosti so sídlom v Turecku a konajúcej ako obchodník, o ktorej tvrdil, že s ňou tvorí jeden hospodársky subjekt. Komisia pripomenula, že v zmysle judikatúry EÚ jeden hospodársky subjekt existuje v prípade, že výrobca zverí úlohy, za ktoré zvyčajne zodpovedá vnútorné oddelenie predaja, distribučnej spoločnosti svojich výrobkov, nad ktorou má hospodársku kontrolu. Prešetrovaním sa však ukázalo, že prepojený obchodník nesplnil tieto kritériá, pretože nepredstavoval výhradný predajný kanál, ani výhradný predajný kanál na vývoz výrobcu, ktorý počas OP vyvážal dotknutý výrobok aj iné výrobky priamo na trhy tretích krajín, ako aj iné výrobky do Únie. Z týchto dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(55)

V dôsledku toho sa na stanovenie vývoznej ceny zo závodu uvedeného vyvážajúceho výrobcu vývozná cena upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Komisia preto odpočítala od vývoznej ceny PVA výdavky prepojeného obchodníka, o ktorom sa zistilo, že netvoril jeden hospodársky subjekt s vyvážajúcim výrobcom, a zisk rovnajúci sa zisku neprepojeného dovozcu v Únii stanoveného na základe informácií v spise tohto prešetrovania, ako aj zistení z predchádzajúceho prešetrovania dovozov výrobkov podobných prešetrovanému výrobku (9).

(56)

Počas krížovej kontroly na diaľku jedného vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky Komisia zistila, že spoločnosť vynechala dôležité informácie v súvislosti s jej nákladmi na dopravu, ktoré vznikli pri predaji dotknutého výrobku na domácom trhu. Komisia preto nebola schopná posúdiť, či boli náklady na dopravu nárokované ako úprava normálnej hodnoty správne nárokované.

(57)

Komisia listom z 1. decembra 2020 informovala príslušnú spoločnosť o svojom zámere uplatniť článok 18 základného nariadenia v súvislosti s týmito nákladmi na dopravu. Komisia prostredníctvom verbálnej nóty informovala aj vládu Turecka. Spoločnosť predložila pripomienky a podporné dokumenty 8. decembra 2020, pričom uviedla, že Komisia správne zachytila kontroly vykonané počas krížovej kontroly na diaľku v dôvernej verzii správy o krížovej kontrole na diaľku, ktorú poskytla spoločnosti. Spoločnosť však argumentovala, že v správe o krížovej kontrole na diaľku sa neuvádzajú žiadne zavádzajúce informácie poskytnuté spoločnosťou ani akékoľvek informácie, ktoré spoločnosť odmietla poskytnúť. Navyše spoločnosť uviedla, že v danej situácii nebolo zaručené uplatnenie ustanovení článku 18 základného nariadenia a na podporu tohto tvrdenia poskytla niekoľko argumentov. Vláda Turecka vo svojich pripomienkach zo 14. decembra 2020 predložila podobné argumenty ako dotknutá spoločnosť a v súvislosti s uplatnením článku 18 uviedla predchádzajúcu judikatúru WTO na podloženie svojho stanoviska, že v tomto prípade neboli splnené kritériá na uplatnenie dostupných skutočností.

(58)

V tejto súvislosti Komisia znovu pripomenula, že účelom správy o krížovej kontrole na diaľku je zachytiť udalosti a skutočnosti krížovej kontroly na diaľku, a nie predložiť závery. Preto sa Komisia domnievala, že správa o krížovej kontrole na diaľku bola úplná, aj keď sa v nej neuvádzalo, že Komisia považovala určité informácie za zavádzajúce. Okrem toho v podporných dokumentoch predložených spoločnosťou neboli uvedené žiadne nové informácie, ktoré by podstatne menili situáciu. Napokon spoločnosť predložila niekoľko argumentov výhradne ako dôvernú verziu svojich pripomienok, keďže tieto argumenty sa týkali dôverných informácií špecifických pre spoločnosť. Uvedené tvrdenia sa riešia v predbežnom poskytnutí informácií špecifických pre spoločnosť.

(59)

Žiadne z informácií alebo argumentov, ktoré predložila spoločnosť alebo vláda Turecka, ako sa uvádza v odôvodnení 57, nemali taký charakter, že by zvrátili rozhodnutie Komisie. Komisia preto potvrdila svoj zámer v predbežnej fáze prešetrovania zaobchádzať s informáciami o nákladoch na dopravu, ktoré vznikli spoločnosti pri predaji prešetrovaného výrobku na domácom trhu, v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia.

(60)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky požiadali na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia o úpravu v súvislosti so systémom vrátenia cla s tvrdením, že existencia systému vrátenia cla pri určitých vstupných materiáloch v dotknutej krajine znamená, že na rozdiel od predaja na vývoz by celý ich predaj na domácom trhu zahŕňal nepriamu daň.

(61)

Navrhovateľ predložil pripomienky, v ktorých namietal proti tomuto tvrdeniu.

(62)

V Turecku sa dovozné clo uplatňuje na bramy a oceľový šrot, pričom oboje sú vstupným materiálom pri výrobe plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla. V rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk sú však domáci výrobcovia oslobodení od platby takéhoto cla, ak sa dovezené bramy/oceľový šrot používajú na výrobu konečných výrobkov, ktoré sa nakoniec vyvezú. Dvaja vývozcovia zaradení do vzorky tvrdili, že na účely spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny by sa mala zohľadniť výška cla, ktorú by zaplatili, ak by sa konečné ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla predávali na domácom trhu namiesto vyvážania.

(63)

Prešetrovaním sa však ukázalo, že ani jeden z dvoch vývozcov zaradených do vzorky neplatil počas OP dovozné clo, keďže splnili vývozný záväzok spojený s každým povolením aktívneho zušľachťovacieho styku, preto nárokovaná úprava vrátenia cla predstavovala len teoretické náklady. Z tohto dôvodu sa nárok považoval za neodôvodnený, a preto bol zamietnutý.

(64)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky požadovali, aby Komisia použila mesačnú alebo štvrťročnú metódu na stanovenie ich individuálnych dumpingových rozpätí. Tvrdili, že tento prístup je opodstatnený dvomi hlavnými dôvodmi: i) kolísaním výrobných nákladov a ii) znehodnotením tureckej líry počas OP.

(65)

Pokiaľ ide o prvý argument, tieto dve spoločnosti tvrdili, že počas OP existovali výrazné odchýlky v cene surovín, čo následne viedlo k výraznému rozdielu v ich mesačných/štvrťročných výrobných nákladoch. Preto by výpočet ich dumpingového rozpätia na štandardnom priemernom ročnom základe viedol k tomu, že predaj na domácom trhu na začiatku a na konci OP by bol stratový, aj keby sa tieto predaje uskutočnili nad úrovňou ich skutočných nákladov.

(66)

Pokiaľ ide o druhý argument, tieto dve spoločnosti tvrdili, že OP bolo charakterizované výrazným kolísaním miery inflácie v Turecku, najmä v prvej polovici, a že v priebehu OP turecká líra výrazne devalvovala.

(67)

Navrhovateľ predložil pripomienky s tvrdením, že žiadosť o mesačný alebo štvrťročný výpočet dumpingu nie je v tomto prípade opodstatnená. V súvislosti s kolísaním nákladov tvrdil, že odchýlka v štvrťročných výrobných nákladoch nebola výrazná, keďže náklady v prvom, treťom a štvrtom štvrťroku boli všetky navzájom v rámci 10 % rozdielu a kolísanie nákladov je navyše súčasťou bežných obchodných operácií. Pokiaľ ide o úroveň inflácie v Turecku, navrhovateľ tvrdil, že tieto dve spoločnosti sa pozerali len na infláciu v prvej polovici OP, kým priemerná miera inflácie v Turecku v roku 2019, t. j. počas OP, bola 15 %, čo nemožno definovať ako „hyperinfláciu“ a ani tak, že by bola dôvodom mesačného alebo štvrťročného výpočtu dumpingu.

(68)

Komisia analyzovala tieto tvrdenia vyvážajúcich výrobcov a určila, že: i) kolísanie mesačných/štvrťročných výrobných nákladov ovplyvnilo hlavne jeden štvrťrok OP, kým predaj dotknutého výrobku sa uskutočňoval počas celého OP, a že celkové kolísanie nákladov nebolo také výrazné, aby bolo dôvodom štvrťročného výpočtu dumpingu; ii) priemerná miera inflácie (15 % (10)) a devalvácia tureckej líry (menej ako 20 % najmä v druhom štvrťroku (11)) počas OP neboli také závažné, aby boli dôvodom odchýlenia sa od bežnej praxe Komisie vypočítať dumpingové rozpätie ročne. Žiadosť o mesačný alebo štvrťročný výpočet dumpingu bola preto zamietnutá.

(69)

Komisia pri vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(70)

Na tomto základe sú predbežné vážené priemerné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(71)

V prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa teda stanovilo na základe rozpätí troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(72)

Na základe toho predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, Ağir Haddecilik A.Ş. a Borçelik Çelik Sanayii Ticaret A.Ş., predstavuje 5,9 %.

(73)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Turecku Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako podiel na celkovom objeme vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z dotknutej krajiny do Únie.

(74)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval približne 87 % celkového dovozu do Únie počas OP. Komisia sa preto rozhodla určiť reziduálne dumpingové rozpätie na úrovni vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(75)

Počas obdobia prešetrovania v Únii podobný výrobok vyrábalo 22 známych výrobcov patriacich do 14 skupín. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(76)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 74,6 milióna ton vrátane výroby pre trh vlastnej spotreby. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie, a to vyplnených dotazníkov doručených od konfederácie Eurofer a od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktoré boli krížovo skontrolované na diaľku.

(77)

Ako sa uvádza v odôvodnení 8, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú cca 34 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(78)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, a určiť spotrebu a rôzne ekonomické ukazovatele súvisiace so situáciou výrobného odvetvia Únie Komisia skúmala, či a v akom rozsahu sa malo v analýze zohľadniť následné použitie výroby (t. j. na vlastnú spotrebu alebo inú spotrebu) podobného výrobku výrobným odvetvím Únie.

(79)

Výrobné odvetvie Únie je do značnej miery vertikálne integrované. Ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla sa považujú za medziprodukt na výrobu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca s rôznou pridanou hodnotou, konkrétne výrobkov valcovaných za studena. Komisia zistila, že 52 % celkovej výroby výrobcov z Únie bolo určených na použitie na vlastnú spotrebu.

(80)

Na účely analýzy ujmy je v tomto prípade relevantný rozdiel medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom. Na trhu vlastnej spotreby sa dotknutý výrobok považuje za základný materiál na výrobu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca s rôznou pridanou hodnotou a transferové ceny sa stanovujú v rámci skupín podľa rôznych cenových politík. Naopak, výroba určená na predaj na voľnom trhu je v priamej konkurencii s dotknutým výrobkom z dovozu a predáva sa za ceny na voľnom trhu.

(81)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje za celkovú výrobu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla a určila, či bola výroba určená na použitie na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(82)

Komisia analyzovala samostatne údaje týkajúce sa voľného trhu a trhu vlastnej spotreby a skúmala určité ekonomické ukazovatele v súvislosti s výrobným odvetvím Únie na základe údajov týkajúcich sa voľného trhu. Týmito ukazovateľmi sú: objem predaja a predajné ceny na trhu Únie, podiel na trhu, rast, objem vývozu a vývozné ceny, ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok. Keď to bolo možné a odôvodnené, zistenia preskúmania sa porovnali s údajmi o trhu vlastnej spotreby, aby sa poskytol úplný obraz o situácii výrobného odvetvia Únie.

(83)

Ostatné ekonomické ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celý proces výroby plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla vrátane použitia na vlastnú spotrebu vo výrobnom odvetví Únie. Sú to: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál. Závisia od celej činnosti, či už ide o výrobu na vlastnú spotrebu, alebo na predaj na voľnom trhu.

(84)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe: a) údajov konfederácie Eurofer týkajúcich sa predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii, krížovo skontrolovaných s objemami predaja vykázanými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, a b) dovozu prešetrovaného výrobku zo všetkých tretích krajín podľa údajov Eurostatu.

(85)

Spotreba v Únii na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba na voľnom trhu Únie (v tonách)

(86)

V rokoch 2016 až 2018 sa spotreba na voľnom trhu zvýšila o 3 %, ale následne klesala. Celkovo spotreba na voľnom trhu v posudzovanom období poklesla o 1 %.

(87)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia na vlastnú spotrebu všetkých známych výrobcov v Únii. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Vlastná spotreba na trhu Únie (v tonách)

(88)

Spotreba trhu vlastnej spotreby mierne stúpala do roku 2018, po ktorom klesala. Celková vlastná spotreba v posudzovanom období poklesla o 7 percentuálnych bodov.

(89)

Celková spotreba – súčet spotreby trhu vlastnej spotreby a spotreby na voľnom trhu – sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Celková spotreba (voľný trh a trh vlastnej spotreby) (v tonách)

(90)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že celková spotreba mierne stúpala v rokoch 2017 a 2018, ale klesla o 4 % v porovnaní s rokom 2016. Vlastná spotreba predstavovala v období prešetrovania takmer 55 % celkovej spotreby.

(91)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu. Podiel dovozu na trhu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou na voľnom trhu v Únii.

(92)

Dovoz z Turecka sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu a podiel na trhu

(93)

Dovoz z Turecka sa v posudzovanom období zvýšil o 184 %, čím sa takmer strojnásobil jeho podiel na voľnom trhu, ktorý vzrástol z 2,8 % v roku 2016 na 8,1 % v období prešetrovania.

(94)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Vážená priemerná cena dovozu z Turecka do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (EUR/t)

(95)

Priemerné ceny dovozu z Turecka sa zvýšili z 363 EUR/t v roku 2016 na 493 EUR/t počas obdobia prešetrovania, čo je zvýšenie o 36 %. Priemerná cena dovozu výrazne stúpla v roku 2017, ale aj v roku 2018 z dôvodu výrazného zvýšenia ceny za hlavné suroviny, najmä oceľový šrot, ale aj železnú rudu a koks. Rozdiel medzi cenami dumpingového dovozu a cenami vo výrobnom odvetví Únie počas obdobia prešetrovania, vyjadrený v tabuľke 10, bol výrazný (7,5 %).

(96)

Komisia určila cenové podhodnotenie v období prešetrovania tak, že porovnala:

(97)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel teoretického obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky v období prešetrovania.

(98)

Na základe uvedeného vyplynulo, že vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny v prípade dumpingového dovozu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bol od 1,3 % do 2,9 %. Podstatná časť plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla je veľmi citlivá na cenu a hospodárska súťaž je do značnej miery založená na cene. Okrem toho sú ceny na trhu známe a jeden výrobca zaradený do vzorky počas krížovej kontroly na diaľku vyhlásil, že kupujúci zmení dodávateľov pri malom cenovom rozdiele. V takejto súvislosti sa rozpätia podhodnotenia ceny považujú za významné.

(99)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(100)

Ako sa uvádza v odôvodnení 8, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(101)

Na účely určenia ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplneného dotazníka konfederácie Eurofer, ktorý sa týkal všetkých výrobcov z Únie a v prípade potreby bol krížovo skontrolovaný s vyplnenými dotazníkmi od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri oboch súboroch údajov sa vykonala krížová kontrola na diaľku a konštatovalo sa, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(102)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(103)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál.

(104)

Navrhovateľ žiadal, aby Komisia začala analýzu vývoja ujmy od roku 2017 z dôvodu, že rok 2016 (prvý rok posudzovaného obdobia v tomto prešetrovaní) bol „nereprezentatívnym rokom“, pretože sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu dumpingovými a subvencovanými dovozmi z viacerých krajín pôvodu. Po prešetrovaní, pričom obdobie prešetrovania zahŕňalo prvú polovicu roku 2016, boli totiž konečné antidumpingové opatrenia na dovoz plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny uložené v októbri 2017 (12). Okrem toho boli voči Číne uložené v apríli 2017 antidumpingové opatrenia a v júni 2017 vyrovnávacie clá (13). Komisia sa rozhodla v súlade so svojou bežnou praxou predložiť údaje v tejto fáze, a preto zahŕňali rok 2016. Komisia však poznamenala, že posúdenie vývoja ukazovateľov ujmy bolo preskúmané s prihliadnutím na to, že situácia výrobného odvetvia Únie bola v roku 2016 skutočne stále ovplyvnená uvedenými dumpingovými a subvencovanými dovozmi a že jasne vykazovala známky zotavenia po uložení konečných antidumpingových a vyrovnávacích opatrení na uvedený dovoz v roku 2017.

(105)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(106)

Počas posudzovaného obdobia klesol objem výroby vo výrobnom odvetví Únie o 4 % alebo približne 3 milióny ton, kým výrobná kapacita sa zvýšila o 3 %, zhruba rovnaký objem ako pokles výroby. V dôsledku toho využitie kapacity pokleslo o 7 % z 84 % v roku 2016 na 78 % v období prešetrovania.

(107)

Využitie kapacity sa týka celkovo plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla vrátane výroby pre použitie na vlastnú spotrebu. Zvýšenie výroby a kapacity v rokoch 2016 až 2017 vyjadruje zlepšenie podmienok na trhu Únie v dôsledku antidumpingových opatrení na dovoz z Ukrajiny, Ruska, Iránu a Brazílie. V druhej časti posudzovaného obdobia sú zvýšenia kapacity skôr dôsledkom zvýšenej efektívnosti a odstránenia prekážok.

(108)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na voľnom trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a podiel na voľnom trhu

(109)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa zvýšil o 2 % v posudzovanom období a jeho podiel na trhu o 3 % zo 76,1 % v roku 2016 na 78,7 % v období prešetrovania. Zvýšenie podielu na trhu v rokoch 2018 až 2019 (obdobie prešetrovania) sa vysvetľuje skutočnosťou, že kým celkový objem voľného trhu poklesol, významný počet transakcií predtým považovaných za transakcie na trhu vlastnej spotreby sa stal transakciami na voľnom trhu z dôvodu zníženia investícií uvedeného v odôvodnení 150. Predaj na vlastnú spotrebu teda klesol, ako sa uvádza v odôvodnení 111, kým podiel výrobcov z Únie na voľnom trhu sa zvýšil z dôvodu zmeny štruktúry výrobcov z Únie.

(110)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem vlastnej spotreby a podiel na trhu

(111)

Trh vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (zložený z plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, ktoré si výrobné odvetvie Únie ponecháva na použitie v ďalšom článku reťazca) klesol v Únii počas posudzovaného obdobia o 7 % alebo 3 milióny ton. Podiel na trhu vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej výroby v Únii) klesol počas obdobia prešetrovania o 3 % z 59 % na 57 %. Dôvodom bol pokles dopytu po výrobkoch v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca a predaj výrobných liniek na spracovanie prešetrovaného výrobku (pozri odôvodnenie 150).

(112)

Uvedené číselné údaje v súvislosti s výrobou, objemom predaja a podielom na trhu vykazujú výrazne klesajúci vývoj od roku 2017 oproti miernemu nárastu spotreby na voľnom trhu za rovnaké obdobie. Výrobné odvetvie Únie rástlo, a to veľmi mierne, iba ak sa za počiatočný bod vezme rok 2016, v ktorom sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu dumpingovým dovozom z iných krajín.

(113)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Zamestnanosť a produktivita

(114)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie v súvislosti s výrobou plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla počas posudzovaného obdobia kolísala, ale celkovo ostala stabilná. Vzhľadom na pokles výroby sa produktivita pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie meraná v tonách vyrobených za rok na zamestnanca v posudzovanom období znížila o 4 %.

(115)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z Turecka podstatný.

(116)

Ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla už podliehali antidumpingovým prešetrovaniam. V roku 2016 bola situácia výrobného odvetvia Únie stále významne ovplyvnená dumpingovým dovozom z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny. Na dovoz z týchto krajín boli v októbri 2017 uložené konečné antidumpingové opatrenia (14). V apríli 2017 boli voči Číne uložené antidumpingové opatrenia, po ktorých nasledovali vyrovnávacie clá od júna 2017 (15).

(117)

Ako sa uvádza v odôvodnení 104, situácia výrobného odvetvia Únie bola v roku 2016 skutočne stále ovplyvnená uvedenými dumpingovými praktikami a jasne vykazovala známky zotavenia po uložení konečných antidumpingových opatrení na uvedený dovoz v roku 2017. Pokiaľ ide o zvyšok posudzovaného obdobia, zotavenie pokračovalo, o čom okrem iných faktorov svedčia lepšie úrovne ziskovosti (ako je ukázané ďalej), ale v roku 2019 sa zastavilo.

(118)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Predajné ceny a výrobné náklady v Únii

(119)

Priemerné jednotkové predajné ceny v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 výrazne vzrástli. Keďže predajné ceny v Únii boli v roku 2016 nekompromisne stlačené nadol (16) masívnym dumpingovým dovozom z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny, výrobné odvetvie Únie mohlo v skutočnosti obnoviť svoje predajné ceny na normálne úrovne po uložení antidumpingových opatrení na uvedený dovoz v roku 2017 (17). Predajné ceny v rokoch 2017 a 2018 mohli mať takisto podiel na prudkom zvýšení nákladov na suroviny, najmä nákladov na železnú rudu a koks, čo viedlo k veľmi radikálnemu zvýšeniu výrobných nákladov vo výrobnom odvetví Únie v roku 2018, t. j. o 31 % v porovnaní s rokom 2016.

(120)

Počas obdobia prešetrovania však predajné ceny výrobného odvetvia Únie klesli o vyše 7 % z 574 EUR/t v roku 2018 na 533 EUR/t, kým jeho výrobné náklady sa zvýšili o 3,7 % z 540 EUR/t v roku 2018 na 560 EUR/t v období prešetrovania. Preto, kým v rokoch 2017 a 2018 výrobné odvetvie Únie dokázalo preniesť vzniknuté zvýšenie nákladov na svojich zákazníkov a zostalo ziskové, nemohlo tak viac robiť v období prešetrovania.

(121)

Pretože podstatná časť dotknutého výrobku je veľmi citlivá na cenu, výrobcovia z Únie museli sledovať prudký pokles cien, ktoré na trhoch ponúkali tureckí vyvážajúci výrobcovia, a výrazne znížiť predajné ceny napriek rastúcim nákladom s cieľom udržať využitie kapacity a podiely na trhu.

(122)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(123)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerné náklady práce na jedného zamestnanca zvýšili o 12 %. Toto svedčí o tom, že výrobcovia z Únie neboli schopní znížiť náklady práce napriek zhoršujúcim sa okolnostiam na trhu počas obdobia prešetrovania.

(124)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 12

Zásoby

(125)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob znížila o 16 %. Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto prípade. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečného stavu zásob ako percentuálneho podielu výroby. Z uvedených údajov vidno, že tento ukazovateľ zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný a zotrvával na úrovni približne 5 % objemu výroby.

(126)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(127)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(128)

Ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala negatívne napriek počiatočnému zvýšeniu ziskov v rokoch 2017 a 2018. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 120, predajné ceny výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania klesli, kým jeho výrobné náklady sa ďalej zvyšovali. Počas obdobia prešetrovania v skutočnosti klesli predajné ceny výrobného odvetvia Únie na úrovne pod jeho výrobné náklady. Ziskovosť klesla zo 6,8 % v roku 2018 na –6 % v období prešetrovania.

(129)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa vyvíjal do veľkej miery v súlade so ziskovosťou a návratnosťou investícií. Od roku 2017 do roku 2018 bol kladný, pričom vrchol dosiahol v roku 2018, a v období prešetrovania, keď bola ziskovosť na najnižšom bode posudzovaného obdobia, sa dostal do záporných hodnôt. Schopnosť získať kapitál bola sťažená poklesom ziskov.

(130)

Návratnosť investícií je zisk (alebo strata) vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť vykazovala rovnaký trend ako ziskovosť.

(131)

Úroveň ročných investícií sa v posudzovanom období zvýšila o 8 %, ale v roku 2019 sa znížila na úrovne sotva nad úrovňami v roku 2016. Investície sa vo všeobecnosti zamerali iba na zachovanie existujúcich kapacít a na náležité nahrádzanie potrebných výrobných aktív. Boli to aj významné investície spojené so záležitosťami zdravia, bezpečnosti a životného prostredia.

(132)

Hoci spotreba na voľnom trhu počas posudzovaného obdobia mierne klesla (–1 %), objemy predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa zvýšili o 2 % a jeho podiel na trhu na voľnom trhu vzrástol zo 76,1 % na 78,7 %. Tieto malé zlepšenia z hľadiska objemov predaja a podielu na trhu však možno pozorovať len pri porovnaní s rokom 2016, keď výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu dumpingom spôsobeným dovozom z iných krajín. Treba takisto poznamenať, že zníženie investícií uvedené v odôvodnení 150 znamenalo nepatrné zvýšenie predaja na voľnom trhu. Objem výroby výrobného odvetvia Únie však počas posudzovaného obdobia klesol o 4 % a jeho využitie kapacity o 7 %. V rokoch 2018 až 2019 došlo k výraznejším poklesom v objeme výroby a využití kapacity a klesol aj predaj na voľnom trhu. Výrobné odvetvie Únie od roku 2017 zaznamenalo rast, pričom sa zotavilo z nespravodlivého dovozu podliehajúceho antidumpingovým a antisubvenčným opatreniam, ale počas obdobia prešetrovania prudko pokleslo.

(133)

Výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšili (+36 %), najmä z dôvodu prudkého zvýšenia cien za suroviny.

(134)

Predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa v rokoch 2017 a 2018 zvýšili viac ako náklady, čo umožnilo výrobcom z Únie zotaviť sa z predchádzajúcich dumpingových praktík spôsobujúcich ujmu a dosiahnuť ziskovosť 6,8 %. Medzi rokom 2018 a obdobím prešetrovania však výrobné odvetvie Únie znížilo svoje predajné ceny priemerne o 7 % napriek rastúcim nákladom (+4 %). Toto malo devastačný účinok na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá klesla z +6,8 % v roku 2018 na –6 % v roku 2019.

(135)

Ďalšie finančné ukazovatele (peňažný tok, návratnosť investícií) vykazovali podobný trend, najmä počas obdobia prešetrovania, a následkom toho výrazne klesla úroveň investícií v období prešetrovania v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

(136)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(137)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dotknutý dumpingový dovoz z Turecka spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobnému odvetviu Únie mohli súbežne s tým spôsobiť ujmu aj iné známe faktory. Komisia zabezpečila, aby možná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovými dovozmi z Turecka nebola pripísaná dumpingovým dovozom. Ide o tieto faktory: dovoz z tretích krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie, vlastná spotreba, vývoj dopytu a ceny surovín.

(138)

Dovoz z Turecka sa počas posudzovaného obdobia takmer strojnásobil, keď sa zvýšil z cca 1 000 000 ton v roku 2016, čo predstavovalo podiel na trhu 2,8 %, na 2 843 000 ton v období prešetrovania, čo predstavovalo podiel na trhu 8,1 % (pozri tabuľku 4). Tento rastúci dovoz sa uskutočnil za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia. Toto výrazne ovplyvnilo výrobné odvetvie Únie v období prešetrovania, keď vzhľadom na rastúce náklady a tlak na ceny, ktorý vyvíjal turecký dumpingový dovoz, muselo znížiť svoje predajné ceny, čo viedlo k veľmi silnému poklesu ziskovosti z +6,8 % na prudké straty (–6 % ziskovosť) a následnému zhoršeniu jeho finančných ukazovateľov.

(139)

Viacero strán tvrdilo, že medzi tureckým dovozom a ujmou, ktorú utrpeli navrhovatelia, nie je žiadna súvislosť. Komisia zamietla toto tvrdenie. Komisia uznala, že v rokoch 2017 a 2018 výrobné odvetvie Únie s využitím relatívne dobrých okolností na trhu a nových zavedených opatrení na ochranu obchodu voči piatim krajinám mohlo dosiahnuť zisky napriek zvyšujúcemu sa objemu dovozu z Turecka za nízke ceny. V roku 2019 však výrobné odvetvie Únie bolo nútené stanoviť svoje ceny výrazne pod úrovňou nákladov, aby si zachovalo svoj podiel na trhu z dôvodu stláčania cien nadol vyvolaného tureckým dovozom za nižšie ceny v porovnaní s rokom 2018. Preto medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, existuje zreteľná súvislosť.

(140)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Dovoz z tretích krajín

(141)

Počas posudzovaného obdobia podiel dovozu na trhu zo všetkých ostatných krajín klesol z 21,1 % na 13,2 %. Celkový pokles dovozu z iných krajín ako Turecko je najmä z dôvodu uloženia opatrení na ochranu obchodu na dovoz z Číny, Brazílie, Iránu, Ukrajiny a Ruska v roku 2017. Opatrenia majú rozsah od 8,1 % do 35,9 % pre Čínu (kombinované antidumpingové a vyrovnávacie clá) a od 17,6 do 96,5 EUR/t pre štyri ostatné krajiny. Ceny v uvedenej tabuľke nezahŕňajú takéto antidumpingové a vyrovnávacie clá.

(142)

Po Turecku boli hlavnými vyvážajúcimi krajinami v období prešetrovania Rusko (podliehalo antidumpingovým clám), Srbsko a India.

(143)

Dovoz z Ruska predstavoval menej ako polovicu dovozu z Turecka v období prešetrovania. Okrem toho boli ceny dovozu z Ruska po pripočítaní antidumpingového cla uplatniteľného na takýto dovoz vyššie ako ceny dovozu z Turecka, hoci niekedy boli nižšie ako predajné ceny výrobcov z Únie. Rozsah tlaku ruského dovozu by preto vzhľadom na jeho podiel na trhu všeobecne nemohol vyvíjať tlak na výrobcov z Únie v rovnakej miere ako dumpingový dovoz z Turecka.

(144)

V období prešetrovania predstavoval podiel dovozu zo Srbska a z Indie na trhu súhrnne 4,8 % (60 % podielu Turecka na trhu). Dovoz zo Srbska sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 147 %, kým dovoz z Indie sa v roku 2017 zvýšil, ale odvtedy klesol o 25 %. Priemerné ceny dovozu zo Srbska a z Indie boli nižšie ako priemerné ceny dovozu z Turecka, ale nedá sa vyvodiť záver, či sa týmto dovozom takisto podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Únie, a to aj z hľadiska neznámeho sortimentu výrobkov tohto dovozu (18). V každom prípade rozsah tlaku tohto dovozu vzhľadom na jeho podiel na trhu všeobecne nemohol vyvíjať tlak na výrobcov z Únie v rovnakej miere ako dumpingový dovoz z Turecka.

(145)

Dovoz z iných krajín bol veľmi malý a uskutočňoval sa v priemere za vyššie ceny než dovoz z Turecka.

(146)

Na základe toho Komisia predbežne dospela k záveru, že vplyv dovozu z iných krajín nezmierňuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým tureckým dovozom a značnou ujmou spôsobenou výrobcom z Únie.

(147)

Objem a ceny vývozu výrobného odvetvia Únie neprepojeným stranám sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Predaj na vývoz

(148)

Výrobcovia z Únie zvýšili objemy vývozu o 17 % počas posudzovaného obdobia na necelých 1,9 milióna ton v roku 2019. Vývoz sa často uskutočňuje na základe dlhodobých zmlúv a prešetrovaním sa ukázalo, že väčšinou pozostáva zo sortimentu výrobkov nižšej kategórie než predaj v Únii. Napriek tomu mohol vývoz výrobným odvetvím Únie najmä v období prešetrovania čiastočne kompenzovať objemy predaja stratené na trhu Únie a pomohol výrobcom z Únie znížiť fixné a iné náklady.

(149)

Celkove však objemy vyvezené výrobným odvetvím Únie predstavovali len cca 7 % jeho objemu predaja na voľnom trhu Únie v období prešetrovania a na základe toho Komisia predbežne dospela k záveru, že prípadný vplyv vývoznej výkonnosti výrobcov z Únie na ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie bol zanedbateľný.

(150)

Ako je uvedené v tabuľke 1, vlastná spotreba počas posudzovaného obdobia klesla o 7 %. K tomuto poklesu došlo najmä v druhej polovici posudzovaného obdobia a bol čiastočne spôsobený skutočnosťou, že jeden výrobca z Únie v roku 2019 predal množstvo liniek, na ktorých sa využíva prešetrovaný výrobok, neprepojenej spoločnosti (19). Okrem toho počas posudzovaného obdobia spotreba ocele v určitých odberateľských odvetviach klesla. Komisia nedokázala kvantifikovať tento pokles v každom z nich.

(151)

Na základe toho Komisia predbežne dospela k záveru, že úloha, ktorú hrá vývoj vlastnej spotreby v súvislosti s ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie, bola zanedbateľná, prípadne žiadna.

(152)

Ako je uvedené v tabuľke 2, spotreba na voľnom trhu na začiatku a na konci posudzovaného obdobia bola v podstate rovnaká.

(153)

Na základe toho Komisia predbežne dospela k záveru, že vývoj spotreby na voľnom trhu nemohol prispieť k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(154)

Ako je vysvetlené v oddiele 4.5.3.1, zvýšenie cien surovín bolo nesporne hlavnou príčinou zvýšenia výrobných nákladov výrobcov z Únie počas posudzovaného obdobia.

(155)

Zvýšenie cien surovín samo osebe nie je zdrojom ujmy, pretože vo všeobecnosti je sprevádzané následným zvýšením predajných cien. Na základe toho Komisia predbežne dospela k záveru, že zvýšenie nákladov na suroviny ako také nespôsobilo ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(156)

Niektoré strany uviedli iné faktory ako zdroj situácie spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie. Jeden používateľ spájal nižšie zisky so zhoršením celosvetovej výkonnosti oceliarskeho priemyslu v roku 2019. Ďalší používateľ uviedol ako príčinu „nadmernú kapacitu v prípade všetkých výrobkov“, pričom takisto tvrdil, že výrobcovia z Únie sa zameriavajú na špecializácie a že v odvetví sú počas krízy zasiahnutí slabým dopytom, najmä v automobilovom odvetví.

(157)

Tieto prvé dve tvrdenia ostali nejasné a nepodporené. Komisia teda predbežne dospela k záveru, že celosvetová výkonnosť oceliarskeho priemyslu a nadmerné kapacity, ak vôbec, neprispeli značne k ujme spôsobenej výrobcom z Únie.

(158)

Komisia takisto považovala posledné tvrdenie za nesprávne, keďže výrobcovia z Únie dodávajú do všetkých odvetví využívajúcich oceľ, nielen do automobilového odvetvia. V tejto fáze nemá Komisia žiadne informácie o veľkosti rôznych odvetví využívajúcich oceľ v jednotlivých rokoch, na ktoré sa vzťahuje posudzované obdobie. Ako je však uvedené v oddiele 5.2.4, celková spotreba na voľnom trhu zostala počas posudzovaného obdobia pomerne stabilná. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že vývoj dopytu neprispel k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(159)

Komisia na základe uvedených úvah predbežne stanovila príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z Turecka. V dôsledku tureckého dumpingu sa výrobné odvetvie Únie tesne po tom, čo sa začalo zotavovať z predchádzajúcich dumpingových praktík (20), znovu nachádzalo v situácii, keď utrpelo ujmu z dôvodu dumpingového dovozu.

(160)

Komisia rozlíšila a oddelila vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od vplyvu dumpingového dovozu spôsobujúceho ujmu.

(161)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že dumpingový dovoz z Turecka spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu a že ostatné faktory posudzované individuálne alebo kolektívne neoslabili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou.

(162)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia preskúmala, či by clo nižšie ako dumpingové rozpätie stačilo na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom výrobnému odvetviu Únie.

(163)

Komisia najprv stanovila výšku cla potrebného na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, pri neexistencii narušení podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia. V tomto prípade by sa ujma odstránila, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady vrátane nákladov vyplývajúcich z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, a dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) uvedených v prílohe Ia, a bolo schopné dosiahnuť primeraný zisk („cieľový zisk“).

(164)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia pri určovaní cieľového zisku zohľadnila tieto faktory: úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z dotknutej krajiny, úroveň ziskovosti potrebná na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum a vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Takéto ziskové rozpätie by nemalo byť nižšie ako 6 %.

(165)

Navrhovateľ sa domnieval, že primeraný cieľový zisk by mal byť v rozpätí 10 % až 15 %. Turecké združenie vývozcov ocele ÇİB považovalo toto rozpätie za príliš vysoké a namiesto toho navrhlo cieľové zisky, ktoré Komisia použila v prešetrovaniach vykonaných v roku 2017 pre rovnaký výrobok, ktoré predstavovali 7 % a 7,9 %. Výrobca z Únie zaradený do vzorky sa domnieval, že minimálny cieľový zisk by nemal byť nižší ako 7,9 %, pričom tento údaj bol použitý v predchádzajúcom prešetrovaní.

(166)

Komisia nemohla stanoviť ziskové rozpätie na základe ktoréhokoľvek z rokov pred zvýšením dovozu z Turecka, keďže v týchto rokoch výrobné odvetvie Únie zaznamenalo príval dumpingových dovozov z iných krajín pôvodu, a preto sa žiadny z týchto rokov nemohol považovať za rok s normálnou konkurenčnou situáciou na trhu Únie. Vzhľadom na to Komisia uvažovala so ziskovosťou dosiahnutou v roku 2017. V roku 2017 bola úroveň dovozu z Turecka už zvýšená o 1 milión ton v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ale v rokoch 2018 a 2019 sa zvýšila o ďalší 1 milión ton. Navyše bolo výrobné odvetvie Únie v roku 2017 v oveľa lepšej situácii než v predchádzajúcich rokoch vďaka uloženiu antidumpingových ciel na dovoz plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Číne, Brazílii, Iráne, Rusku a na Ukrajine, ako aj vďaka priaznivým okolnostiam na trhu v uvedenom roku. Keďže neboli k dispozícii žiadne ďalšie informácie, Komisia sa teda rozhodla predbežne použiť priemerný zisk dosiahnutý v roku 2017 ako základ pre cieľový zisk. Tento zisk bol na úrovni 6,8 %.

(167)

V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia Komisia posúdila tvrdenie dvoch výrobcov z Únie zaradených do vzorky o plánovaných investíciách, ktoré sa počas posudzovaného obdobia nezrealizovali. Komisia na základe získaných listinných dôkazov, ktoré bolo možné zosúladiť s účtovnými systémami spoločností, predbežne prijala tieto tvrdenia a k zisku uvedených výrobcov z Únie pripočítala príslušné sumy. Konečné cieľové ziskové rozpätia boli teda v rozsahu 6,8 % až 8,0 %.

(168)

V súlade s článkom 7 ods. 2d základného nariadenia Komisia ako posledný krok posúdila budúce náklady vyplývajúce z mnohostranných environmentálnych dohôd a protokolov k nim, ktorých je Únia zmluvnou stranou, ktoré výrobnému odvetviu Únie vzniknú počas obdobia uplatňovania opatrenia podľa článku 11 ods. 2. Na základe predložených informácií, ktoré boli podporené nástrojmi vykazovania spoločností a odhadmi, Komisia stanovila náklady v rozpätí od 2 EUR/t do 12 EUR/t, ako aj skutočné náklady na dodržiavanie takýchto dohovorov počas obdobia prešetrovania. Tento rozdiel bol pripočítaný k cene nespôsobujúcej ujmu.

(169)

Komisia na tomto základe vypočítala pre výrobné odvetvie Únie cenu podobného výrobku nespôsobujúcu ujmu tak, že na výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania uplatnila uvedené ziskové rozpätie (pozri odôvodnenie 167) a potom pripočítala úpravy podľa článku 7 ods. 2d podľa jednotlivých druhov.

(170)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v dotknutej krajine podľa jednotlivých druhov stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia s váženou priemernou cenou, ktorá nespôsobuje ujmu a vzťahuje sa na podobný výrobok, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na voľnom trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej hodnoty CIF dovozu. Výsledok týchto výpočtov je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

(171)

Ako je vysvetlené v oznámení o začatí konania, navrhovateľ poskytol Komisii dostatočné dôkazy o tom, že v dotknutej krajine dochádza v súvislosti s prešetrovaným výrobkom k narušeniam v súvislosti so surovinami. Preto sa v súlade s článkom 7 ods. 2a základného nariadenia týmto prešetrovaním preskúmali údajné narušenia, aby bolo možné posúdiť, či by v prípade potreby bolo na odstránenie ujmy postačujúce clo nižšie ako dumpingové rozpätie.

(172)

Keďže sú však rozpätia primerané na odstránenie ujmy vyššie ako dumpingové rozpätia, Komisia usúdila, že v tejto fáze sa týmto aspektom netreba zaoberať.

(173)

Na základe uvedeného posúdenia Komisia dospela k záveru, že je vhodné určiť výšku predbežných ciel v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia. V dôsledku toho by predbežné antidumpingové clá mali byť stanovené takto:

(174)

Komisia preskúmala, či by napriek stanoveniu dumpingu spôsobujúceho ujmu uloženie opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie podľa článku 21 základného nariadenia. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a spotrebiteľov.

(175)

Výrobné odvetvie Únie sa skladá z viac ako 20 výrobcov v 16 členských štátoch a zamestnáva 39 178 ľudí (pozri oddiel 4.5.2.4). Prevažná väčšina výrobcov z Únie podnet podporila. Žiadny z výrobcov nenamietal proti začatiu prešetrovania.

(176)

Ako sa uvádza v záveroch v oddieloch 4.5.4 a 5.3, situácia celého výrobného odvetvia Únie sa zhoršila v dôsledku dumpingového dovozu z Turecka. Ujma bola obzvlášť značná v prípade ziskovosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorí zaznamenali výrazné straty počas obdobia prešetrovania.

(177)

Očakáva sa, že antidumpingové opatrenia na dovoz z Turecka obnovia podmienky spravodlivého obchodu na trhu Únie a umožnia výrobnému odvetviu Únie dosiahnuť udržateľné úrovne ziskovosti pre také kapitálovo náročné odvetvie. V dôsledku toho sa očakáva, že výrobcovia z Únie sa zotavia zo situácie spôsobujúcej ujmu, budú ďalej investovať a splnia svoje rôzne záväzky vrátane sociálnych a environmentálnych záväzkov.

(178)

Neuloženie opatrení by znamenalo väčšie straty v rámci výrobného odvetvia Únie, ohrozenie jeho životaschopnosti a pravdepodobne by viedlo k uzavretiu výrobných zariadení a k prepúšťaniu.

(179)

Komisia preto dospela k záveru, že uloženie predbežných opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(180)

Hoci Komisia pri začatí konania oslovila viac ako 20 potenciálnych dovozcov prešetrovaného výrobku a relevantné združenia, nakoniec len jeden neprepojený dovozca predložil vyplnený dotazník a spolupracoval počas prešetrovania. Uvedená strana, Network Steel S.L., zamestnáva menej ako 20 ľudí. Jej obrat týkajúci sa plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla bol v roku 2019 v rozsahu od 50 do 80 miliónov EUR. Počas obdobia prešetrovania predstavoval 3,5 % až 5,2 % dovozu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z Turecka. Spoločnosť Network Steel S.L. je proti uloženiu opatrení z dôvodu, že v Únii sú ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla už veľmi ovplyvnené platnými antidumpingovými a antisubvenčnými clami voči Číne a antidumpingovými clami voči Brazílii, Ukrajine, Rusku a Iránu. Spoločnosť tvrdila, že od zavedenia ochranných opatrení na oceľ si musia dovozcovia Únie vzhľadom na nedostatočné kvóty a požiadavky zábezpeky, keď kvóty dosiahnu kritický stav, vystačiť s obmedzeným počtom dodávateľov a neustále čelia riziku nedostatočnej ponuky, čo spôsobuje, že ich podnikateľská činnosť je ešte menej predvídateľná a zároveň náročnejšia.

(181)

Vzhľadom na význam tureckého dovozu v činnostiach spoločnosti Network Steel S.L. v oblasti plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla sa Komisia domnievala, že uloženie nízkych antidumpingových opatrení by mohlo mať vplyv, hoci veľmi obmedzený, na jej výsledky, ak by si táto strana udržala svoju aktuálnu skladbu dodávateľov. Pokiaľ ide o tvrdenia strany týkajúce sa nedostatku plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla, sú v rozpore s množstvom zdrojov dodávok týchto výrobkov (tak v Únii, ako aj mimo Únie, ako sa ďalej rozvíja v oddiele 7.3), a teda boli zamietnuté.

(182)

Vzhľadom na malý podiel dovozu, ktorý predstavuje tento jediný spolupracujúci neprepojený dovozca, je neprimerané rozšíriť zistenia v súvislosti so spoločnosťou Network Steel S.L. na neprepojených dovozcov plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla ako celok. Napriek tomu by antidumpingové opatrenia na stanovenej úrovni mohli z teoretického hľadiska negatívne ovplyvniť niektorých neprepojených dovozcov. Vo všeobecnosti by však takýto vplyv nemal byť významný a do veľkej miery bude závisieť od obchodného modelu dovozcov, rozmanitosti ich zdrojov dodávok a rozsahu, v akom sú zvýšené náklady prenesené na ich zákazníkov. Preto sa predpokladá, že akýkoľvek negatívny vplyv opatrení na neprepojených dovozcov ako celok bude obmedzený a nepreváži pozitívny účinok opatrení na výrobcov plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z Únie.

(183)

Určití používatelia z Únie konkurujú okrem iného prepojeným spoločnostiam výrobcov z Únie na dolných trhoch prešetrovaného výrobku. Prešetrovaný výrobok používajú ako surovinu na výrobu výrobkov v ďalšom článku výrobného/distribučného reťazca, ako sú ploché výrobky valcované za studena, oceľ s povlakom, duté profily, zvárané rúry a profily rôznej kvality a takisto ho používajú ako priemyselný výstup pre rôzne použitia vrátane stavebníctva, lodiarskeho priemyslu, plynových zásobníkov a tlakových nádob.

(184)

Prihlásili sa štyria používatelia prepojení so spoločnosťou Network Steel S.L. so sídlom v Portugalsku a Španielsku, ktorí namietali proti uloženiu opatrení. Keďže množstvo odpovedí týchto používateľov v dotazníkoch je rovnakých ako odpovede spoločnosti Network Steel S.L., ich tvrdeniami sa zaoberá oddiel 7.2.

(185)

Konzorcium používateľov a dovozcov plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z Únie (ďalej len „konzorcium“) (21), organizácia ad-hoc vytvorená na účel ochrany záujmu určitých používateľov v tomto konaní, predložilo pripomienky s námietkou proti uloženiu ciel s argumentom, že by boli pre záujem používateľov v Únii škodlivé (22). Okrem toho dvaja používatelia z Únie (Marcegaglia Carbon Steel S.P.A. a San Paolo Lamiere S.P.A.) poskytli individuálne vyplnené dotazníky. Argumenty uvedené v týchto vyplnených dotazníkoch boli zahrnuté do podania predloženého konzorciom, a preto sa posudzujú spoločne.

(186)

Po prvé, konzorcium poznamenalo, že v posledných rokoch sa až na pár výnimiek na hlavné zdroje dodávok plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla do Únie vzťahujú antidumpingové a/alebo vyrovnávacie clá (23). Konzorcium v tejto súvislosti tvrdilo, že používatelia z Únie nemali inú možnosť, ako zaistiť zdroj dodávok plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla zo zvyšných dodávajúcich tretích krajín, ktoré neboli ovplyvnené opatreniami na ochranu obchodu. Spomedzi nich sa Turecko považovalo údajne za jedinú vyvážajúcu krajinu, ktorá je schopná splniť dopyt používateľov z Únie. Konzorcium tvrdilo, že dovoz z Turecka jednoducho vyplnil vákuum, ktoré zanechali hlavné vyvážajúce krajiny zasiahnuté opatreniami na ochranu obchodu, a teda že uložením opatrení sa nevyhnutne zatvorí trh Únie pre jediný stabilný a spoľahlivý zdroj dodávok aktuálne dostupný pre používateľov z Únie. Konzorcium dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení by viedlo k nedostatočnej ponuke plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla a to by bolo proti záujmu nezávislých používateľov plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z Únie.

(187)

Cieľom antidumpingových a vyrovnávacích ciel je predovšetkým obnoviť rovnaké podmienky na trhu Únie, v tomto prípade v súvislosti s plochými výrobkami zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovanými za tepla. Komisia uložila opatrenia piatim krajinám, keďže stanovila, že tieto krajiny sa zapojili do nekalých obchodných praktík, a tým spôsobili alebo hrozili, že spôsobia ujmu výrobnému odvetviu Únie. Uloženie opatrení sa považovalo za celkový záujem Únie.

(188)

Komisia ďalej pozorovala, že informácie dostupné v spise ukazujú, že rozhodnutia nakúpiť ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla mimo Únie sa neobmedzujú na Turecko. Po prvé, existuje viacero krajín, ktoré v posledných rokoch neustále zásobujú trh Únie a ktoré by mohli ešte viac zvýšiť svoju prítomnosť na trhu Únie (24). Navyše Komisia poznamenala, že výroba plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla sa uskutočňuje vo viacerých krajinách sveta popri krajinách, ktoré v súčasnosti zásobujú trh Únie. V zásade by tieto krajiny mohli mať k dispozícii dostatočnú kapacitu na to, aby v prípade existujúceho dopytu vstúpili na trh Únie, ako sa už stalo v minulosti, čo potvrdil nezávislý používateľ z Únie vo svojom vyplnenom dotazníku (25). Komisia takisto zistila, že zloženie sortimentu z dovozu, pokiaľ ide o krajinu pôvodu, sa počas posledných rokov neustále vyvíjalo, pričom sa prispôsobovalo rôznym potrebám a okolnostiam prevládajúcim na trhu Únie vrátane regulačných opatrení, ako je uloženie opatrení na ochranu obchodu.

(189)

V tejto súvislosti Komisia posudzovala vývoj dovozu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla do Únie podľa krajiny pôvodu, pričom začala v období pred prudkým nárastom dumpingového dovozu (v rokoch 2013 – 2014), ktorý viedol k prijatiu antidumpingových opatrení v rokoch 2016 (26) a 2017. Analýza ukázala, že trvalo existovalo v priemere okolo desať vyvážajúcich krajín, ktoré dodávali väčšinu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla na trh Únie. Rozloženie dovozu medzi nimi vrátane krajín pôvodu a podielu dovozu sa však v priebehu rokov líšilo. Napriek zavedeným antidumpingovým opatreniam voči piatim krajinám sa dovoz v roku 2018 v skutočnosti zvýšil o 18 % v porovnaní s rokom 2017 a bol len mierne nižší ako úrovne v roku 2016, v ktorom však došlo k vstupu výrazných objemov dumpingového dovozu na trh Únie, ako sa zistilo príslušnými prešetrovaniami v tom čase (27).

(190)

Dostupnosť a diverzifikáciu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z rôznych krajín pôvodu ďalej podporujú informácie, ktoré poskytli niektorí používatelia vo svojich vyplnených dotazníkoch. Tieto informácie ukázali, že dokážu podstatne zvýšiť nákup, v príslušných objemoch, v jednotlivých rokoch z rôznych krajín pôvodu vrátane krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, ako aj pridať nové krajiny pôvodu k svojim zdrojom dodávok (28). Z doručených vyplnených dotazníkov od používateľov vyplýva aj široká škála zdrojov dodávok vrátane (najmä) výrobného odvetvia Únie. Tieto informácie teda potvrdzujú, že používatelia z Únie sú schopní prispôsobiť sa okolnostiam na trhu a v prípade potreby môžu pohotovo upraviť zdroje dodávok. Komisia navyše poznamenáva, že spis neobsahuje informácie, ktoré by naznačovali, že aj keby v dôsledku antidumpingových opatrení objem tureckého dovozu podstatne poklesol, iné vyvážajúce krajiny by nedokázali zastúpiť jeho miesto na trhu.

(191)

Komisia okrem dostatočnej dostupnosti zdrojov dovozu v tomto prešetrovaní zistila existenciu veľkých voľných kapacít medzi výrobcami z Únie, ktorí by boli schopní zvýšiť svoj objem predaja nezávislým používateľom v Únii.

(192)

Na záver Komisia takisto poznamenala, že uloženie antidumpingových opatrení ako také neznamená, že sa dovoz z dotknutej krajiny pôvodu zastaví, ani že zmysluplne poklesne, ale jednoducho fakt, že sa bude realizovať za spravodlivé ceny. Ako potvrdilo konzorcium, uloženie antidumpingových opatrení nezabránilo vstupu ruského dovozu na trh Únie v príslušných množstvách (počas obdobia prešetrovania to bola druhá najväčšia vyvážajúca krajina) a naďalej pokračoval vstup dovozu z Brazílie a Ukrajiny na trh Únie, i keď v menších množstvách. Z hľadiska zistených úrovní dumpingu a výslednej úrovne antidumpingových ciel nie je žiadny dôvod predpokladať, že sa po uložení antidumpingových opatrení dovoz z Turecka zastaví.

(193)

Komisia preto vzhľadom na uvedené prvky zamietla tvrdenia, ktoré sa týkali údajného nedostatku alternatívnych zdrojov dodávok dostupných pre používateľov a dovozcov z Únie a súvisiaceho rizika nedostatku dodávok, ak sa uložia opatrenia.

(194)

Konzorcium ďalej tvrdilo, že uloženie antidumpingových ciel na dovoz z Turecka, „dokonca aj veľmi nízkeho cla“, by neprimerane ovplyvnilo používateľov z Únie, ktorých životaschopnosť by bola v určitých prípadoch ohrozená, keďže by nevedeli absorbovať zvýšenie nákladov spôsobené opatreniami a nemohli by byť naďalej konkurencieschopní na dolnom trhu. Konzorcium tvrdilo, že antidumpingové clo by malo priamy a výrazný vplyv na náklady používateľov a toto zvýšenie nákladov by nebolo možné preniesť na odberateľské odvetvia.

(195)

Komisia predovšetkým poznamenala, že používatelia na veľkých dolných trhoch, ako je automobilové odvetvie, priemyselné zariadenia alebo stavebné odvetvie, sa neprihlásili. V tejto súvislosti Komisia poukázala na podanie navrhovateľa, v ktorom sa tvrdilo, že antidumpingové clá budú mať veľmi nízky vplyv na dolné trhy a na spotrebiteľské výrobky, napr. automatické práčky. Informácie dostupné v uvedenom spise, najmä vo vyplnených dotazníkoch od používateľov, však ukazujú, že nákupy z Turecka trvale predstavujú pomerne nízky podiel (7 % – 14 %) z celkových nákupov týchto používateľov v období prešetrovania. Vzhľadom na pomerne nízku navrhovanú úroveň cla, dostupné alternatívne zdroje dodávok a pomerne nízku váhu tureckého dovozu v podnikateľskom segmente používateľov v oblasti plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla by bol prípadný vplyv opatrení na týchto používateľov veľmi obmedzený. V prípade prihlásených používateľov by opatrenia všeobecne mali za následok zvýšenie nákladov v rozpätí od úrovne nižšej ako 1 % až po 2,5 % v prípade najviac ovplyvnených používateľov na ich príslušné činnosti, ak by si zachovali rovnaký model získavania zdrojov. Navyše sa v spise neuvádza žiadny dôkaz naznačujúci, že by používatelia neboli schopní preniesť potenciálne obmedzené zvýšenie cien. V rovnakom duchu nič v spise nepotvrdzuje to, že by utrpela konkurencieschopnosť používateľov z EÚ v porovnaní s nadväzujúcim dovozom z tretích krajín.

(196)

Konzorcium takisto tvrdilo, že v roku 2019 sa na 22 % celkového dovozu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla vzťahovali opatrenia na ochranu obchodu a že ak by sa na turecký dovoz (predstavujúci 38 % dovozu týchto výrobkov v roku 2019) vzťahovali opatrenia, opatrenia by sa vzťahovali na 60 % celkového dovozu týchto výrobkov do Únie. Konzorcium teda tvrdilo, že uloženie antidumpingových opatrení by spôsobilo úplnú odkázanosť používateľov z Únie na dodávky výrobcov z Únie, a tým ďalšie posilňovanie pozície výrobného odvetvia Únie na trhu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla.

(197)

Komisia sa domnievala, že uloženie predbežného antidumpingového cla by samotné nezabránilo používateľom z Únie naďalej nakupovať od Turecka, aj keby úrovne cien kompenzovali dumpingové rozpätia stanovené prešetrovaním. Komisia pripomenula, že existuje jasný a nedávny príklad na trhu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla v Únii, ktorý ukazuje, že uloženie antidumpingových ciel samo osebe nezabráni tomu, aby dovoz vstúpil na trh Únie v príslušných objemoch, ako to poznamenáva samotné konzorcium s odvolaním sa na objemy ruského dovozu napriek zavedeným antidumpingovým opatreniam. Táto skutočnosť je evidentná aj z podania konzorcia, v ktorom potvrdilo, že dovoz, na ktorý sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, predstavoval najmenej 22 % celkového dovozu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla v roku 2019. Ako už bolo vysvetlené, používatelia z Únie by v každom prípade naďalej mali možnosť rozdeliť svoje zdroje dodávok medzi niekoľko vyvážajúcich krajín. Komisia teda zamietla tvrdenie, že uloženie antidumpingových opatrení by spôsobilo úplnú odkázanosť používateľov z Únie na dodávky výrobcov z Únie alebo že by im to zabránilo dovážať z Turecka v príslušných množstvách, ako neodôvodnené.

(198)

Komisia preto v predbežnej fáze dospela k záveru, že účinky prípadného uloženia ciel na používateľov neprevážia nad pozitívnymi účinkami, ktoré by opatrenia mali na výrobné odvetvie Únie. Z uvedenej analýzy v skutočnosti vyplýva, že uloženie ciel by malo nanajvýš mierny vplyv, ak vôbec nejaký vplyv, na používateľov plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla.

(199)

Viacero strán upozornilo na konkurencieschopnosť a otázky týkajúce sa hospodárskej súťaže. Niektoré strany sa obávali (posilneného) oligopolu v Únii, kým iné sa sťažovali, že výrobcovia z Únie stavajú nezávislé strediská služieb pre oceľ a používateľov do menej konkurenčnej situácie než prepojené strediská a používateľov.

(200)

Komisia považovala tvrdenie o oligopole za neopodstatnené vzhľadom na množstvo valcovní a skupín vyrábajúcich oceľ v Únii. Výrobcovia z Únie vykazujú zdravú hospodársku súťaž medzi sebou a budú naďalej konkurovať dovozu z tretích krajín, ktorý sa nezastaví. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, navrhovatelia proti nemu namietali na základe toho, že ich transakcie s prepojenými strediskami služieb pre oceľ boli nezávislé. Komisia považovala toto tvrdenie za neodôvodnené, a to v rozsahu, v akom výrobné odvetvie Únie dodáva významné množstvá strediskám služieb pre oceľ a používateľom, ktorí poskytli vyplnené dotazníky.

(201)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že žiadne prvky záujmu Únie v tejto fáze prešetrovania nebránia uloženiu predbežných antidumpingových opatrení na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku.

(202)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobuje dumpingový dovoz.

(203)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia je potrebné uložiť na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Turecku predbežné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia predaja pod cenu a dumpingové rozpätia (odôvodnenie 170). Výška ciel bola stanovená na úrovni dumpingových rozpätí.

(204)

Na základe toho by mali byť predbežné antidumpingové colné sadzby vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(205)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážali preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými spoločnosťami by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať individuálne antidumpingové colné sadzby.

(206)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii. Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje.

(207)

S cieľom minimalizovať akékoľvek potenciálne riziko obchádzania vzhľadom na rozdiely v predbežne stanovených colných sadzbách je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktorými sa zabezpečí uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať predbežne stanovené antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(208)

Hoci je predloženie tejto faktúry nevyhnutné na to, aby colné orgány členských štátov mohli na dovoz uplatňovať predbežne stanovené individuálne sadzby antidumpingového cla, nejde o jediný prvok, ktorý majú zohľadňovať. Colné orgány členských štátov totiž musia aj v prípade, že sa im predloží faktúra spĺňajúca všetky požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia, vykonať svoje obvyklé kontroly a môžu si podobne ako vo všetkých ostatných prípadoch vyžiadať dodatočné doklady (prepravné doklady atď.), aby mohli overiť správnosť údajov uvedených vo vyhlásení a zabezpečiť, že následné uplatnenie nižšej sadzby cla je odôvodnené v súlade s colnými predpismi.

(209)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu jednej zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo samo osebe považovať za zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie obchádzania opatrení. V tomto prešetrovaní sa môže okrem iného preskúmať potreba zrušenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia cla pre celú krajinu.

(210)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa predbežne stanovené antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania nevyvážali do Únie.

(211)

Ako sa uvádza v odôvodnení 4, Komisia zaviedla registráciu dovozu plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla. Registrácia sa zaviedla na účely prípadného retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(212)

So zreteľom na zistenia v predbežnej fáze by sa registrácia dovozu mala zastaviť.

(213)

V tejto fáze konania nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o možnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení. Takéto rozhodnutie sa prijme v konečnej fáze.

(214)

V súlade s článkom 19a základného nariadenia Komisia informovala zainteresované strany o plánovanom uložení predbežných ciel. Tieto informácie sa sprístupnili aj všeobecnej verejnosti na webovom sídle GR TRADE. Zainteresovaným stranám boli poskytnuté tri pracovné dni na predloženie pripomienok k presnosti výpočtov, o ktorých boli osobitne informované.

(215)

Od dvoch vyvážajúcich výrobcov boli doručené pripomienky týkajúce sa výpočtu dumpingu. Tieto pripomienky sa nepovažovali za pripomienky administratívneho charakteru.

(216)

Od jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky boli doručené pripomienky týkajúce sa výpočtu ujmy. Jedna pripomienka sa týkala chyby v písaní vo výpočte cieľovej ceny uvedeného výrobcu zaradeného do vzorky. Chyba bola opravená, táto oprava však nemala za následok zmenu v rozpätiach ujmy.

(217)

V záujme správneho administratívneho postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(218)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa zmeniť v konečnej fáze prešetrovania,