(1)

Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných technologických iniciatív sa pôvodne ustanovili v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES (2).

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (3) sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020), ďalej len „Horizont 2020“. Jeho cieľom je dosiahnuť väčší vplyv v oblasti výskumu a inovácie spojením programu Horizont 2020 s finančnými prostriedkami súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v oblastiach, v ktorých sú rozsah a distribúcia zdrojov vo výskume a inovácii opodstatnené z hľadiska širších cieľov Únie v oblasti konkurencieschopnosti, využitia súkromných investícií a pomoci pri riešení spoločenských výziev, a to v obmedzenom počte prípadov s jasnou európskou pridanou hodnotou. Uvedené partnerstvá by mali byť založené na dlhodobom záväzku vrátane vyváženého príspevku všetkých partnerov, mali by niesť zodpovednosť za plnenie svojich cieľov a mali by byť v súlade so strategickými cieľmi Únie v oblasti výskumu, vývoja a inovácie. Správa a fungovanie uvedených partnerstiev by mali byť otvorené, transparentné, účinné, efektívne a inkluzívne a mali by ponúkať príležitosť zúčastniť sa širokému spektru zainteresovaných strán pôsobiacich v konkrétnych oblastiach.

(3)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (4) a rozhodnutím Rady 2013/743/EÚ (5) sa spoločným podnikom zriadeným v rámci programu Horizont 2020 môže poskytovať podpora za podmienok uvedených v danom rozhodnutí.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (6) sa zriadil Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „NPE“). NPE by mal umožňovať, aby sa projekty spoločného záujmu pripravovali a realizovali v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. NPE by mal podporovať najmä realizáciu projektov spoločného záujmu zameraných na rozvoj a výstavbu nových infraštruktúr a služieb alebo na modernizáciu existujúcich infraštruktúr a služieb v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. NPE by mal prispievať k podpore projektov s európskou pridanou hodnotou a so značnými spoločenskými prínosmi, ktoré nie sú dostatočne financované trhom.

(5)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 (7) sa stanovili usmernenia pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry a osobitné podmienky pre sektor telekomunikácií.

(6)

Vysokovýkonná výpočtová technika spĺňa kritériá oprávnenosti financovania projektu spoločného záujmu v oblasti infraštruktúr digitálnych služieb podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 283/2014, konkrétne prístup k opakovane využiteľným informáciám verejného sektora, ako sa uvádza v bode 3 písm. d) prílohy k danému nariadeniu. V súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 môže Komisia poveriť čiastočnou realizáciou NPE subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (8).

(7)

V oznámení Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“) schválenom Európskym parlamentom a Radou sa zdôrazňuje potreba vytvárať priaznivé podmienky na investovanie do znalostí a inovácie na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Únii.

(8)

V oznámení Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe sa vyzýva na zriadenie európskej dátovej infraštruktúry založenej na prvotriednych spôsobilostiach v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a vývoj úplného európskeho ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky schopného vyvíjať nové európske technológie a exaflopové superpočítače. Dôležitosť tejto otázky a výzvy, ktorým čelia zainteresované strany v Únii, si vyžadujú opatrenia na získanie potrebných zdrojov a spôsobilostí vrátane tých, ktoré už existujú, ako sú napríklad národné superpočítače alebo superpočítačové strediská, s cieľom dospieť k ucelenému reťazcu od výskumu a vývoja až po dodanie a prevádzkovanie exaflopových systémov vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Na úrovni Únie by sa preto mal zriadiť mechanizmus na spájanie a sústreďovanie podpory poskytovanej na vytvorenie európskej infraštruktúry vysokovýkonnej výpočtovej techniky svetovej úrovne a na výskumno-inovačnú činnosť v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky zo strany členských štátov, Únie a súkromného sektora. Táto infraštruktúra by mala poskytovať prístup používateľom z verejného sektora, priemyslu vrátane malých a stredných podnikov (MSP), akademickej obce a vedeckých komunít rozvíjajúceho sa európskeho cloudu pre otvorenú vedu.

(9)

V oznámení Komisie z 10. mája 2017 o preskúmaní vykonávania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania – prepojený digitálny jednotný trh pre všetkých sa vysokovýkonná výpočtová technika označila za kľúčový prvok digitalizácie priemyslu a dátového hospodárstva. Na vývoj, nadobudnutie a prevádzkovanie superpočítačov, ktoré sa zaradia medzi tri najlepšie na svete, treba vynaložiť značné investície a jednotlivé európske krajiny nemajú zdroje na vývoj úplného ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Je preto potrebné, aby členské štáty, Únia a súkromný sektor koordinovali svoje úsilie a spojili zdroje na uspokojenie rastúceho dopytu po vysokovýkonnej výpočtovej technike a vybudovanie silného a inovatívneho vedeckého a priemyselného ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky v celej Únii. V oznámení sa navrhuje vytvorenie právneho nástroja, ktorým sa zabezpečí rámec obstarávania integrovanej exaflopovej superpočítačovej a dátovej infraštruktúry.

(10)

V záujme vybavenia Únie výpočtovým výkonom potrebným na zachovanie špičkovej úrovne jej výskumu by sa investície členských štátov do vysokovýkonnej výpočtovej techniky mali koordinovať a rozšírenie používania vysokovýkonnej výpočtovej techniky v priemysle i subjektami na trhu by sa malo podporovať vo verejnom i súkromnom sektore. Únia by mala zvýšiť svoju účinnosť, pokiaľ ide o premenu technologického pokroku na európske systémy vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktoré sú orientované na dopyt, ktorých hnacím motorom sú aplikácie a ktoré sú konkurencieschopné na trhu, vytvoriť účinné prepojenie medzi ponukou technológií, spoločným navrhovaním s používateľmi a spoločným obstarávaním systémov svetovej úrovne a vytvoriť ekosystém technológií a aplikácií v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktorý bude konkurencieschopný v globálnom meradle. Zároveň by Únia mala poskytnúť svojmu dodávateľskému odvetviu príležitosť využiť pákový efekt takýchto investícií, čo povedie k rozšíreniu ich využívania v rámci rozsiahlych a vznikajúcich oblastí aplikácie, ako je napríklad personalizovaná medicína, pripojená a automatizovaná jazda alebo iné vedúce trhy, ktorých základom je umelá inteligencia, technológie blockchainu, takzvaný edge-computing (decentralizované využívanie výpočtovej techniky na „okraji“ cloudu) alebo všeobecnejšie digitalizácia priemyslu Únie.

(11)

Spoločný podnik je najlepším nástrojom na dosiahnutie cieľov európskej stratégie vysokovýkonnej výpočtovej techniky uvedenej v európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu na prekonanie súčasných obmedzení s najpriaznivejším hospodárskym, spoločenským a environmentálnym vplyvom a najlepšou ochranou záujmov Únie. Môže združovať zdroje Únie, členských štátov a súkromného sektora. Môže sa ním zaviesť rámec obstarávania a prevádzkovať systémy vysokovýkonnej výpočtovej techniky svetovej úrovne prostredníctvom podpory technológie, najmä ak pôjde o konkurencieschopné európske technológie. Okrem toho sa v rámci neho môžu spúšťať výskumno-inovačné programy na rozvoj technológií a ich následnú integráciu do exaflopových superpočítačových systémov a môže prispievať k rozvoju konkurencieschopného európskeho dodávateľského odvetvia technológií.

(12)

Spoločný podnik by sa mal zriadiť a začať fungovať najneskôr začiatkom roku 2019, aby dosiahol cieľ, ktorým je vybavenie Únie predexaflopovou infraštruktúrou do roka 2020 a aby sa technológie a aplikácie potrebné na dosiahnutie exaflopových spôsobilostí vyvinuli niekedy v období od roku 2022 do roku 2023, pričom sa má podporovať konkurencieschopný ekosystém inovácie v oblasti európskej vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Keďže vývojový cyklus ďalšej generácie technológií zvyčajne trvá štyri až päť rokov, opatrenia na udržanie si konkurencieschopnosti na globálnom trhu a dosiahnutie exaflopového cieľa treba prijať čo najskôr.

(13)

Verejno-súkromné partnerstvo v podobe spoločného podniku by malo spájať finančné a technické prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie zložitosti čoraz rýchlejšieho tempa inovácií v tejto oblasti. Členmi spoločného podniku by preto mali byť Únia, členské štáty a krajiny pridružené k Horizontu 2020, ktoré sa dohodnú na spoločnej európskej iniciatíve v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, združenia, ktoré zastupujú svojich členov, a iné organizácie výslovne a aktívne zaangažované na dosahovaní výsledkov vo výskumno-inovačnej činnosti a zachovaní know-how v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Európe. Spoločný podnik by mal byť otvorený pre nových členov.

(14)

Únia, zúčastnené štáty a súkromní členovia spoločného podniku by mali poskytovať finančný príspevok na administratívne náklady spoločného podniku. V rámci viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 možno príspevok Únie na administratívne náklady predbežne vyčleniť na pokrytie prevádzkových nákladov len do roka 2023. Zúčastnené štáty a súkromní členovia spoločného podniku by mali v plnej miere pokrývať administratívne náklady spoločného podniku od roku 2024.

(15)

Zainteresované strany z priemyselných a výskumných odvetví v súkromnom združení Európska technologická platforma pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku (ETP4HPC) uzatvorili v roku 2014 zmluvné verejno-súkromné partnerstvo s Úniou s cieľom opätovne získať vedúce postavenie v oblasti technológií pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku a vyvinúť pre Úniu úplný ekosystém vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Jeho misiou je vybudovať európsky hodnotový reťazec technológií pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku svetovej úrovne, ktorý by mal byť konkurencieschopný na celosvetovej úrovni, a podporovať synergiu medzi tromi hlavnými zložkami ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky, konkrétne vývojom technológií, aplikáciami a superpočítačovou infraštruktúrou. Súkromné združenie ETP4HPC by vzhľadom na svoje odborné znalosti a úlohu, ktorou je spájať dôležité zainteresované strany zo súkromného sektora v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, malo mať nárok na členstvo v spoločnom podniku.

(16)

Zainteresované strany z priemyselných a výskumných odvetví v združení Big Data Value Association (Združenie pre hodnotu veľkých dát – BDVA) uzatvorili v roku 2014 zmluvné verejno-súkromné partnerstvo s Úniou s cieľom posilniť dátový hodnotový reťazec, podporiť budovanie komunít v oblasti údajov a vytvoriť v Únii podmienky pre prosperujúce hospodárstvo založené na údajoch. Súkromné združenie BDVA by vzhľadom na svoje odborné znalosti a úlohu, ktorou je spájať dôležité zainteresované strany zo súkromného sektora v oblasti veľkých dát, malo mať nárok na členstvo v spoločnom podniku.

(17)

Súkromné združenia ETP4HPC a BDVA písomne vyjadrili ochotu prispieť k technologickej stratégii spoločného podniku a poskytnúť svoje odborné znalosti na účely dosiahnutia jeho cieľov. Je vhodné, aby súkromné združenia akceptovali stanovy uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu a potvrdili to listom.

(18)

Neziskové združenie Partnership for Advanced Computing in Europe (Partnerstvo pre vyspelú výpočtovú techniku v Európe – PRACE) má 25 členských krajín, ktorých zastupujúce organizácie vytvárajú celoeurópsku superpočítačovú infraštruktúru a poskytujú prístup k výpočtovej technike a prostriedkom a službám správy údajov pre rozsiahle vedecké a inžinierske aplikácie na najvyššej výkonnostnej úrovni. Spoločný podnik môže spolupracovať so združením PRACE, pokiaľ ide o poskytovanie a správu prístupu k federovanej vzájomne prepojenej superpočítačovej a dátovej infraštruktúre a k jej službám, ako aj pokiaľ ide o zariadenia na odbornú prípravu a príležitosti na rozvoj zručností.

(19)

Sieť GÉANT spája 38 členov vnútroštátnych výskumných a vzdelávacích sietí, ktorí poskytujú celoeurópsku sieť vedeckej excelentnosti, výskumu, vzdelávania a inovácie. Sieť GÉANT prostredníctvom svojho integrovaného katalógu služieb v oblasti pripojiteľnosti, spolupráce a totožnosti poskytuje používateľom vysoko spoľahlivý, neobmedzený prístup k výpočtovej technike, analýzam, úložiskám, aplikáciám a iným prostriedkom s cieľom zabezpečiť, aby si Európa zachovala popredné svetové postavenie v oblasti výskumu. Spoločný podnik môže spolupracovať so sieťou GÉANT, pokiaľ ide o prepojenia medzi superpočítačmi spoločného podniku, ako aj s inými európskymi superpočítačovými a dátovými štruktúrami.

(20)

Spoločný podnik by sa mal zaoberať jasne vymedzenými témami, ktoré by akademickej obci a európskemu priemyslu ako celku umožnili navrhovať, rozvíjať a používať najinovačnejšie technológie v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky a vytvoriť integrovanú, sieťou prepojenú infraštruktúru v celej Únii so spôsobilosťou vysokovýkonnej výpočtovej techniky svetovej úrovne, vysokorýchlostným prepojením a najmodernejšími aplikáciami a dátovými a softvérovými službami pre svojich vedcov a iných hlavných priemyselných používateľov vrátane MSP a verejného sektora. Spoločný podnik by mal vynaložiť úsilie na zníženie nedostatku konkrétnych zručností v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Únii pomocou opatrení na zvýšenie informovanosti a budovaním nových znalostí a ľudského kapitálu.

(21)

Spoločný podnik by mal položiť základy pre dlhodobejšiu víziu a vydláždiť cestu smerom k vybudovaniu prvej hybridnej infraštruktúry vysokovýkonnej výpočtovej techniky v Európe integráciou klasických počítačových architektúr s kvantovou výpočtovou technikou, napr. využitím kvantového počítača na zrýchľovanie vláken vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Na udržanie výskumných tímov a európskych priemyselných odvetví na vrchole vo vysoko konkurenčnom medzinárodnom kontexte vďaka dosahovaniu výsledkov svetovej úrovne, na zaistenie rýchleho a širokého celoeurópskeho priemyselného využitia európskeho výskumu a technológií, ktoré vytvorí dôležité externality pre spoločnosť v celej Únii, a na spoločné znášanie rizika a spojenie síl pri zlaďovaní stratégií a investícií na účely spoločného európskeho záujmu je potrebná štruktúrovaná a koordinovaná finančná podpora na európskej úrovni.

(22)

Spoločný podnik by mal na dosiahnutie svojho cieľa v oblasti návrhu, vývoja a využívania najinovačnejších technológií vysokovýkonnej výpočtovej techniky poskytovať finančnú podporu najmä vo forme grantov a zadávania zákaziek na základe otvorených a konkurencieschopných výziev na predkladanie návrhov a výziev na predkladanie ponúk založených na ročných pracovných plánoch. Takáto finančná podpora by mala byť zacielená najmä na preukázané zlyhania trhu, ktoré bránia rozvoju daného programu, a mala by mať stimulačný účinok, ktorý zmení správanie príjemcu.

(23)

S cieľom dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je zvýšiť inovačný potenciál priemyslu, a najmä MSP, prispieť k zníženiu nedostatku konkrétnych zručností v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, podporiť rast znalostí a ľudského kapitálu a zvýšiť spôsobilosti vysokovýkonnej výpočtovej techniky, by spoločný podnik mal podporovať zriaďovanie, a najmä prepájanie a koordináciu vnútroštátnych stredísk pre spôsobilosti v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky v celej Únii. Tieto strediská pre spôsobilosti by mali na požiadanie poskytovať služby v oblasti vysokovýkonnej výpočtovej techniky priemyslu, akademickej obci a verejným správam. V prvom rade by mali podporovať a umožňovať prístup k ekosystému inovácie vysokovýkonnej výpočtovej techniky, uľahčovať prístup k superpočítačom, riešiť veľký nedostatok kvalifikovaných technických odborníkov zvyšovaním povedomia, odbornou prípravou a podpornými činnosťami a nadväzovať kontakty so zainteresovanými stranami a ostatnými strediskami pre spôsobilosti na podporu širšej inovácie napríklad prostredníctvom výmeny a propagácie prípadov využitia najlepších postupov alebo skúseností z aplikácií tým, že sa podelia o svoje vzdelávacie zariadenia a skúsenosti, že budú uľahčovať spoločný vývoj a výmenu kódov na paralelné výpočty alebo že budú podporovať zdieľanie inovačných aplikácií a nástrojov pre verejných a súkromných používateľov, predovšetkým pre MSP.

(24)

Spoločný podnik by mal zabezpečiť rámec, ktorý bude orientovaný na dopyt a ktorého hybnou silou budú používatelia, a umožniť prístup spočívajúci v spoločnej tvorbe návrhov v oblasti nadobúdania integrovanej exaflopovej superpočítačovej a dátovej infraštruktúry svetovej úrovne v Únii s cieľom vybaviť používateľov strategickými výpočtovými prostriedkami potrebnými na zachovanie ich konkurencieschopnosti a riešenie spoločenských, environmentálnych, hospodárskych a bezpečnostných výziev. Na tento účel by mal spoločný podnik prispievať k nadobúdaniu predexaflopových a petaflopových superpočítačov. Superpočítače spoločného podniku by mali byť inštalované v zúčastnenom štáte, ktorý je členským štátom.

(25)

Program Horizont 2020 by mal podporou synergií s EŠIF prispieť k preklenutiu rozdielov v oblasti výskumu a inovácie v rámci Únie. Spoločný podnik by sa preto mal usilovať o nadviazanie úzkej súčinnosti s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami (ďalej len „EŠIF“), ktoré môžu konkrétne pomôcť posilniť miestne, regionálne a národné výskumné a inovačné spôsobilosti.

(26)

Spoločný podnik by mal vytvoriť priaznivý rámec pre zúčastnené štáty, ktoré sú členskými štátmi, na to, aby svoje EŠIF použili na nadobudnutie superpočítačov. Využívanie EŠIF na činnosti spoločného podniku má zásadný význam pre to, aby sa v Únii vyvinula integrovaná, sieťami prepojená vysokovýkonná výpočtová a dátová infraštruktúra svetovej úrovne, pretože takáto infraštruktúra prinesie výhody nielen používateľom z členských štátov. Ak sa zúčastnené štáty rozhodnú, že na prispievanie na nadobúdacie náklady petaflopových a predexaflopových superpočítačov budú využívať EŠIF, spoločný podnik by mal brať do úvahy podiel Únie na EŠIF takéhoto zúčastneného štátu, pričom ako národný príspevok do rozpočtu spoločného podniku zohľadní len vnútroštátny podiel na EŠIF. Príspevok Únie z fondov pre Horizont 2020 a NPE by mal v každom prípade pokrývať najviac 50 % nadobúdacích nákladov plus najviac 50 % prevádzkových nákladov na predexaflopové superpočítače, aby sa dosiahol súlad s cieľom spoločného podniku prispievať k združovaniu zdrojov na vybavenie Únie predexaflopovými superpočítačmi svetovej úrovne. V prípade petaflopových superpočítačov by príspevok Únie z fondov pre Horizont 2020 a NPE pokrýval najviac 35 % nákladov na nadobudnutie daného superpočítača, v súlade s existujúcim financovaním verejného obstarávania inovácií v rámci Horizontu 2020. Zvyšné náklady na petaflopový superpočítač a predexaflopový superpočítač by mali znášať zúčastnené štáty.

(27)

Spoločný podnik by mal byť vlastníkom predexaflopových superpočítačov, ktoré nadobudne. Prevádzka každého predexaflopového superpočítača by sa mala zveriť hostiteľskému subjektu. Hostiteľský subjekt môže byť zástupcom jediného zúčastneného štátu, ktorý je členským štátom, alebo hostiteľského konzorcia. Hostiteľský subjekt by mal byť schopný poskytnúť presný odhad a overiť prevádzkové náklady superpočítača tým, že zabezpečí napríklad funkčné oddelenie a, pokiaľ je to možné, fyzické oddelenie predexaflopových superpočítačov spoločného podniku a akýchkoľvek národných alebo regionálnych výpočtových systémov, ktoré prevádzkuje. Hostiteľský subjekt by mala vybrať správna rada spoločného podniku (ďalej len „správna rada“) po výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhodnotia nezávislí odborníci. Po výbere hostiteľského subjektu by mal mať zúčastnený štát, v ktorom je hostiteľský subjekt usadený, alebo hostiteľské konzorcium možnosť rozhodnúť, že požiada ostatné zúčastnené štáty, aby sa zapojili a prispeli k financovaniu inštalácie predexaflopového superpočítača vo vybranom hostiteľskom subjekte. Podiel času Únie na prístup k predexaflopovému superpočítaču by mal byť priamo úmerný finančnému príspevku Únie z fondov pre Horizont 2020 a NPE na celkové náklady na vlastníctvo tohto predexaflopového superpočítača a nemal pri presiahnuť 50 % celkového času na prístup k danému superpočítaču. Príspevky zúčastnených štátov hostiteľského konzorcia na predexaflopový superpočítač by sa mali odzrkadliť v podieloch ich času na prístup k tomuto superpočítaču. Zúčastnené štáty by sa mali medzi sebou dohodnúť na rozdelení svojich podielov času na prístup k predexaflopovému superpočítaču. Spoločný podnik by mal zostať vlastníkom predexaflopových superpočítačov až do ich odpísania.

Potom by malo byť možné previesť vlastníctvo na hostiteľský subjekt na vyradenie z prevádzky, likvidáciu alebo akékoľvek iné použitie. Ak sa tak dohodne, v prípade, že sa vlastníctvo prevedie na hostiteľský subjekt pred úplným odpísaním predexaflopového superpočítača, alebo v prípade, že sa spoločný podnik likviduje, hostiteľský subjekt by mal uhradiť spoločnému podniku zostatkovú hodnotu superpočítača.

(28)

Spoločný podnik by mal spoločne so zúčastnenými štátmi obstarať petaflopové superpočítače. Prevádzka každého petaflopového superpočítača by sa mala zveriť hostiteľskému subjektu. Hostiteľský subjekt môže byť jeden zúčastnený štát, ktorý je členským štátom, alebo hostiteľské konzorcium zúčastnených štátov. Spoločný podnik by mal vlastniť časť, ktorá zodpovedá podielu finančného príspevku Únie na nadobúdacie náklady z fondov pre Horizont 2020 a NPE. Hostiteľský subjekt by mala vybrať správna rada po výzve na vyjadrenie záujmu, ktorú vyhodnotia nezávislí odborníci. Podiel času Únie na prístup ku každému petaflopovému superpočítaču by mal byť priamo úmerný finančnému príspevku Únie z fondov pre Horizont 2020 a NPE na nadobúdacie náklady na tento petaflopový superpočítač. Spoločný podnik by mal previesť svoje vlastníctvo na hostiteľský subjekt po úplnom odpísaní petaflopového superpočítača, alebo keď sa bude likvidovať. Hostiteľský subjekt by v prípade likvidácie mal uhradiť spoločnému podniku zostatkovú hodnotu superpočítača.

(29)

Pri návrhu a prevádzke predexaflopového a petaflopových superpočítačov podporovaných spoločným podnikom by sa mala zohľadniť energetická efektívnosť a udržateľnosť z hľadiska životného prostredia.

(30)

Aby bolo možné reagovať na neustále rastúci dopyt používateľov po superpočítačových prostriedkoch, zúčastnené štáty môžu poskytnúť spoločnému podniku čas prístupu k jednému alebo viacerým z ich vnútroštátnych superpočítačov, ktoré sú dostupné, konkrétne, ktoré sa ešte nevyčlenili a ktoré spoločný podnik nespolufinancoval. Aby spoločný podnik mohol reagovať na dopyt používateľov, mali by mu v takomto prípade zúčastnené štáty dobrovoľne poskytnúť primeraný podiel času prístupu k vnútroštátnym superpočítačom s prijateľnou úrovňou výkonnosti. Takéto poskytnutie času prístupu k vnútroštátnym superpočítačom by sa nemalo započítať ako finančný alebo nefinančný príspevok zúčastneného štátu do spoločného podniku.

(31)

Predexaflopové a petaflopové superpočítače by mali využívať akíkoľvek používatelia z akademickej obce, priemyslu a verejného sektora, a to najmä na účely verejného výskumu a inovácie. Prideľovania času prístupu k superpočítačom používateľom by malo v prvom rade vychádzať z otvorených výziev na vyjadrenie záujmu, ktoré zorganizuje spoločný podnik a ktoré vyhodnotia nezávislí odborníci. Na základe rozhodnutia správnej rady by malo byť možné poskytnúť nízky percentuálny podiel času na prístup bez výzvy na vyjadrenie záujmu v niektorých výnimočných prípadoch, ako sú strategické európske iniciatívy alebo v núdzových situáciách a situáciách vyžadujúcich si krízové riadenie. Spoločný podnik by mal mať možnosť vykonávať niektoré obmedzené hospodárske činnosti na obchodné účely. Prístup by sa mal poskytovať používateľom usadeným v Únii alebo v krajine pridruženej k programu Horizont 2020. Prístupové práva by sa mali všetkým používateľom udeľovať spravodlivo a transparentne. Správna rada by mala vymedziť a monitorovať prístupové práva, pokiaľ ide o podiel času Únie na prístup ku každému superpočítaču.

(32)

Superpočítače spoločného podniku by sa mali prevádzkovať a používať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (9), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (10) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (11).

(33)

Malo by sa povoliť obmedzené využívanie superpočítačov používateľmi, ktorí vykonávajú hospodárske činnosti na iné ako civilné výskumné využitie. Čas na prístup by sa mal predovšetkým poskytovať akýmkoľvek používateľom usadeným v Únii alebo v krajine pridruženej k programu Horizont 2020. Prístupové práva by sa mali udeľovať transparentne.

(34)

Správu spoločného podniku zabezpečujú dva orgány: správna rada a priemyselná a vedecká poradná rada. Správna rada by mala byť zložená zo zástupcov Únie a zúčastnených štátov. Správna rada by mala byť zodpovedná za tvorbu strategickej politiky a rozhodovanie o financovaní týkajúce sa činností spoločného podniku, najmä všetkých činností verejného obstarávania. Priemyselná a vedecká poradná rada by mala byť zložená zo zástupcov akademickej obce a priemyslu v úlohe používateľov a dodávateľov technológií. Mala by správnej rade poskytovať nezávislé poradenstvo o strategickom výskumnom a inovačnom programe, ako aj o nadobúdaní a prevádzkovaní superpočítačov, ktoré vlastní spoločný podnik.

(35)

Pokiaľ ide o všeobecné administratívne úlohy spoločného podniku, hlasovacie práva zúčastnených štátov by sa medzi ne mali rozdeliť rovnomerne. Pokiaľ ide o úlohy súvisiace s vypracovaním časti pracovného plánu týkajúceho sa nadobúdania superpočítačov, výberom hostiteľského subjektu a s výskumnými a inovačnými činnosťami spoločného podniku, hlasovacie práva zúčastnených štátov, ktoré sú členskými štátmi, by mali byť založené na zásade kvalifikovanej väčšiny. Zúčastnené štáty, ktoré sú pridružené k Horizontu 2020 by tiež mali mať hlasovacie práva, pokiaľ ide o úlohy súvisiace s výskumnými a inovačnými činnosťami. Pokiaľ ide o úlohy súvisiace s nadobúdaním a prevádzkou superpočítačov, hlasovacie práva úmerné ich príspevkom by mali mať len tie zúčastnené štáty a Únia, ktoré prispievajú zdrojmi na obstarávanie petaflopových superpočítačov a na celkové náklady na vlastníctvo predexaflopových superpočítačov.

(36)

Finančný príspevok Únie by sa mal spravovať v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a s príslušnými pravidlami nepriameho hospodárenia stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) 2018/1046. Pravidlá začatia postupu verejného obstarávania uplatniteľné na spoločný podnik sa stanovia v jeho rozpočtových pravidlách.

(37)

Spoločný podnik by mal v záujme podpory inovačného a konkurencieschopného európskeho ekosystému vysokovýkonnej výpočtovej techniky vhodne využívať postupy verejného obstarávania a grantové nástroje, a to aj spoločné obstarávanie, obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovačných riešení.

(38)

Pri posudzovaní celkového vplyvu spoločného podniku by sa investície súkromných členov mali zohľadniť ako nefinančné príspevky pozostávajúce z nákladov, ktoré im vznikli pri vykonávaní akcií, mínus príspevky spoločného podniku.

(39)

S cieľom zachovať rovnaké podmienky pre všetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu by financovanie z rámcových programov Únie malo byť zlučiteľné so zásadami štátnej pomoci, aby sa zaručila účinnosť verejných výdavkov a predchádzalo sa narušeniam trhu, ako je vytláčanie súkromného financovania, vytváranie neefektívnych trhových štruktúr alebo zachovanie neefektívnych podnikov.

(40)

Účasť na nepriamych akciách, ktoré financuje spoločný podnik, by mala byť v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013. Spoločný podnik by mal navyše zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto pravidiel na základe príslušných opatrení prijatých Komisiou. Zúčastnené štáty by sa s cieľom zabezpečiť primerané spolufinancovanie nepriamych akcií z ich strany v súlade s nariadením (EÚ) č. 1290/2013 mali zamerať na sumu aspoň vo výške kompenzácie, ktorú poskytuje spoločný podnik za oprávnené náklady, ktoré v akciách príjemcom vznikli. Na tento účel by sa zodpovedajúcim spôsobom mali stanoviť maximálne miery financovania uvedené v ročnom pracovnom pláne spoločného podniku v súlade s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1290/2013.

(41)

Pokiaľ ide o činnosti financované z programu NPE, poskytovanie takejto finančnej podpory by malo byť v súlade s pravidlami programu NPE.

(42)

Finančné záujmy Únie a ostatných členov spoločného podniku by mali byť chránené úmernými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymoženia stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a tam, kde to je primerané, uplatnenia administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2018/1046.

(43)

Spoločný podnik by mal fungovať otvorene a transparentne, mal by včas poskytovať všetky náležité informácie a propagovať svoje činnosti, okrem iného cez informačné aktivity a šírením informácií v radoch širokej verejnosti. Rokovací poriadok orgánov spoločného podniku by sa mal sprístupniť verejnosti.

(44)

Na účely zjednodušenia by sa pre všetky zúčastnené strany malo znížiť administratívne zaťaženie. Nemalo by dochádzať k zdvojeným auditom, neprimerane rozsiahlej dokumentácii a neprimerane rozsiahlemu podávaniu správ. Pokiaľ ide o akcie financované z Horizontu 2020, audity príjemcov finančných prostriedkov Únie podľa tohto nariadenia by sa mali uskutočňovať v súlade s nariadením (EÚ) č. 1291/2013. Pokiaľ ide o akcie financované z programu NPE, audity príjemcov finančných prostriedkov Únie podľa tohto nariadenia by sa mali uskutočňovať v súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013.

(45)

Vnútorný audítor Komisie by mal mať vo vzťahu k spoločnému podniku rovnaké právomoci, aké má vo vzťahu ku Komisii.

(46)

Komisia, spoločný podnik, Dvor audítorov a Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) by mali mať prístup ku všetkým potrebným informáciám a priestorom na vykonávanie auditov a vyšetrovaní grantov, zmlúv a dohôd, ktoré podpísal spoločný podnik.

(47)

Vo všetkých výzvach na predkladanie návrhov a výzvach na predkladanie ponúk podľa tohto nariadenia, by sa podľa vhodnosti malo zohľadňovať trvanie Horizontu 2020 a programu NPE, okrem náležite odôvodnených prípadov.

(48)

Spoločný podnik by mal na zabezpečenie otvorenosti, transparentnosti a na uľahčenie účasti v ňom využívať aj elektronické prostriedky, ktoré spravuje Komisia. Výzvy na predkladanie návrhov vyhlasované spoločným podnikom v rámci Horizontu 2020 by sa preto mali uverejňovať aj na jednotnom portáli pre účastníkov, ako aj cez iné elektronické prostriedky programu Horizont 2020 na šírenie informácií, ktoré spravuje Komisia. Spoločný podnik by na účely začlenenia do elektronických systémov na podávanie správ a šírenie informácií v rámci Horizontu 2020, ktoré spravuje Komisia, mal navyše poskytovať príslušné údaje okrem iného o návrhoch, žiadateľoch, grantoch a o účastníkoch vo vhodnom formáte a s periodicitou zodpovedajúcou povinnostiam Komisie v oblasti podávania správ.

(49)

Komisia by s pomocou nezávislých odborníkov mala uskutočniť hodnotenie v polovici trvania spoločného podniku, ako aj jeho záverečné hodnotenie. V duchu transparentnosti by sa príslušná správa nezávislých odborníkov mala sprístupniť verejnosti v súlade s uplatniteľnými pravidlami.

(50)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie výskumných a inovačných spôsobilostí, nadobudnutie petaflopových a predexaflopových superpočítačov a prístup k vysokovýkonnej výpočtovej a dátovej infraštruktúre v celej Únii prostredníctvom spoločného podniku nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov zamedzenia zbytočnej duplicite, zachovania kritického množstva a zabezpečenia optimálneho využitia verejných financií ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) prijať opatrenia Únia. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,