This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32016R2067
Commission Regulation (EU) 2016/2067 of 22 November 2016 amending Regulation (EC) No 1126/2008 adopting certain international accounting standards in accordance with Regulation (EC) No 1606/2002 of the European Parliament and of the Council as regards International Financial Reporting Standard 9 (Text with EEA relevance )
Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2067 z 22. novembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9 (Text s významom pre EHP )
Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2067 z 22. novembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9 (Text s významom pre EHP )
C/2016/7445
Ú. v. EÚ L 323, 29.11.2016, p. 1–164
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
No longer in force, Date of end of validity: 15/10/2023; Nepriamo zrušil 32023R1803
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Modifies | 32008R1126 | Odvolanie | príloha Text | 19/12/2016 | |
Modifies | 32008R1126 | Doplnenie | príloha Text | 19/12/2016 | |
Modifies | 32008R1126 | Zmena | príloha Text | 19/12/2016 |
Relation | Act | Comment | Subdivision concerned | From | To |
---|---|---|---|---|---|
Corrected by | 32016R2067R(01) | (CS, DA, ET) | |||
Implicitly repealed by | 32023R1803 | 16/10/2023 |
29.11.2016 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 323/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/2067
z 22. novembra 2016,
ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008. |
(2) |
Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) uverejnila 24. júla 2014 medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 Finančné nástroje. Cieľom uvedeného štandardu je zlepšiť finančné vykazovanie finančných nástrojov reagovaním na obavy, ktoré v tejto oblasti vznikli počas finančnej krízy. Štandard IFRS 9 je najmä reakciou na výzvu skupiny G20 prejsť na model, ktorý je na účely vykazovania očakávaných strát z finančných aktív viac orientovaný na budúcnosť. |
(3) |
Z prijatia štandardu IFRS 9 vyplývajú následné zmeny medzinárodného účtovného štandardu (IAS) 1, IAS 2, IAS 8, IAS 10, IAS 12, IAS 20, IAS 21, IAS 23, IAS 28, IAS 32, IAS 33, IAS 36, IAS 37, IAS 39, IFRS 1, IFRS 2, IFRS 3, IFRS 4, IFRS 5, IFRS 7, IFRS 13, interpretácie Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva (IFRIC) 2, IFRIC 5, IFRIC 10, IFRIC 12, IFRIC 16, IFRIC 19 a interpretácie Stáleho interpretačného výboru (SIC) 27 s cieľom zabezpečiť jednotnosť medzinárodných účtovných štandardov. Na zabezpečenie jednotnosti s právom Únie sa týmto nariadením nevykonala následná zmena štandardu IAS 39 týkajúca sa účtovania zabezpečenia reálnej hodnoty. Okrem toho sa štandardom IFRS 9 zrušuje IFRIC 9. |
(4) |
V nadväznosti na konzultácie s Európskou poradnou skupinou pre finančné výkazníctvo a po zvážení skutočností vyplývajúcich z týchto konzultácií, najmä pokiaľ ide o vplyv uplatňovania štandardu IFRS 9 na sektor poisťovníctva, sa dospelo k záveru, že štandard IFRS 9 spĺňa kritéria na prijatie stanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002. |
(5) |
Komisia musí prijať medzinárodné účtovné štandardy včas, aby sa neoslabilo porozumenie a dôvera zo strany investorov. Pri schvaľovaní štandardu IFRS 9 je však zohľadnená potreba nepovinného odkladu jeho uplatňovania pre sektor poisťovníctva. Rada IASB sa z vlastnej iniciatívy začala zaoberať riešením tejto otázky a očakáva sa od nej, že predloží návrh, ktorým sa zabezpečí jednotné medzinárodne uznávané riešenie. V prípade, že sa ustanovenia, ktoré prijme IASB do 31. júla 2016, nebudú považovať za uspokojujúce, má Komisia v úmysle udeliť sektoru poisťovníctva možnosť neuplatňovať štandard IFRS 9 počas obmedzeného obdobia. |
(6) |
Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. |
(7) |
Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre účtovné predpisy, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení takto:
a) |
Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 Finančné nástroje sa vkladá tak, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu; |
b) |
v súlade so štandardom IFRS 9 Finančné nástroje, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu, sa menia tieto medzinárodné účtovné štandardy:
|
c) |
IFRIC 9 Prehodnocovanie vložených derivátov sa zrušuje v súlade s IFRS 9, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu. |
2. Každá spoločnosť prestane uplatňovať nasledujúce ustanovenia, pokiaľ ide o odkazy na štandard IFRS 9, od dátumu začiatku svojho prvého účtovného obdobia, ktoré sa začína 1. januára 2018 alebo neskôr:
a) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1254/2012 (3); |
b) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1255/2012 (4); |
c) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 183/2013 (5); |
d) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 313/2013 (6); |
e) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1174/2013 (7); |
f) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1361/2014 (8); |
g) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/28 (9); |
h) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2173 (10); |
i) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2441 (11); |
j) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1703 (12); |
k) |
článok 1 ods. 2 nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1905 (13). |
3. Ak sa spoločnosť rozhodne uplatňovať štandard IFRS 9 Finančné nástroje na účtovné obdobia začínajúce pred 1. januárom 2018, uplatňuje na tieto účtovné obdobia ustanovenia odseku 2.
Článok 2
Každá spoločnosť uplatňuje zmeny uvedené v článku 1 najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého účtovného obdobia, ktoré sa začína 1. januára 2018 alebo neskôr.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 22. novembra 2016
Za Komisiu
predseda
Jean-Claude JUNCKER
(1) Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.
(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
(3) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1254/2012 z 11. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 10, medzinárodný štandard finančného výkazníctva 11, medzinárodný štandard finančného výkazníctva 12, medzinárodný účtovný štandard 27 (2011) a medzinárodný účtovný štandard 28 (2011) (Ú. v. EÚ L 360, 29.12.2012, s. 1).
(4) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1255/2012 z 11. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy týkajúce sa medzinárodného účtovného štandardu 12, medzinárodných štandardov finančného výkazníctva 1 a 13 a interpretácie 20 Výboru pre interpretáciu medzinárodného finančného výkazníctva (Ú. v. EÚ L 360, 29.12.2012, s. 78).
(5) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 183/2013 zo 4. marca 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 1 (Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2013, s. 6).
(6) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 313/2013 zo 4. apríla 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o konsolidované účtovné závierky, spoločné dohody a zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách: prechodné usmernenia (zmeny a doplnenia medzinárodných štandardov finančného výkazníctva 10, 11 a 12) (Ú. v. EÚ L 95, 5.4.2013, s. 9).
(7) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1174/2013 z 20. novembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodné štandardy finančného výkazníctva 10 a 12 a medzinárodný účtovný štandard 27 (Ú. v. EÚ L 312, 21.11.2013, s. 1).
(8) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1361/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodné štandardy finančného výkazníctva 3 a 13 a medzinárodný účtovný štandard 40 (Ú. v. EÚ L 365, 19.12.2014, s. 120).
(9) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/28 zo 17. decembra 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodné štandardy finančného výkazníctva 2, 3 a 8 a medzinárodné účtovné štandardy 16, 24 a 38 (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2015, s. 1).
(10) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2173 z 24. novembra 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 11 (Ú. v. EÚ L 307, 25.11.2015, s. 11).
(11) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2441 z 18. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný účtovný štandard 27 (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2015, s. 49).
(12) Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1703 z 22. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodné štandardy finančného výkazníctva 10 a 12 a medzinárodný účtovný štandard 28 (Ú. v. EÚ L 257, 23.9.2016, s. 1).
(13) Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1905 z 22. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný štandard finančného výkazníctva 15 (Ú. v. EÚ L 295, 29.10.2016, s. 19).
PRÍLOHA
IFRS 9 Finančné nástroje
Medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9
Finančné nástroje
KAPITOLA 1 Cieľ
1.1. Cieľom tohto štandardu je stanoviť zásady finančného vykazovania finančných aktív a finančných záväzkov, prostredníctvom ktorých sa používateľom účtovnej závierky prezentujú relevantné a užitočné informácie, aby mohli posúdiť výšku, načasovanie a neistotu budúcich peňažných tokov určitej účtovnej jednotky.
KAPITOLA 2 Rozsah pôsobnosti
2.1. Tento štandard uplatňujú všetky účtovné jednotky na všetky typy finančných nástrojov s výnimkou:
a) |
tých podielov v dcérskych spoločnostiach, pridružených podnikoch a spoločných podnikoch, ktoré sa účtujú v súlade s IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka, IAS 27 Individuálna účtovná závierka alebo IAS 28 Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov. IFRS 10, IAS 27 alebo IAS 28 si však v niektorých prípadoch vyžadujú alebo povoľujú účtovnej jednotke zaúčtovať podiel v dcérskej spoločnosti, pridruženom podniku alebo spoločnom podniku v súlade s niektorými alebo všetkými požiadavkami tohto štandardu. Účtovné jednotky tiež uplatňujú tento štandard na deriváty na podiel v dcérskej spoločnosti, pridruženom podniku alebo v spoločnom podniku, pokiaľ derivát nespĺňa vymedzenie nástroja vlastného imania účtovnej jednotky podľa IAS 32 Finančné nástroje: Prezentácia. |
b) |
práv a povinností vyplývajúcich z lízingov, na ktoré sa vzťahuje IAS 17 Lízingy. Avšak:
|
c) |
práv a povinností zamestnávateľov podľa programov zamestnaneckých požitkov, pre ktoré platí IAS 19 Zamestnanecké požitky. |
d) |
finančných nástrojov emitovaných účtovnou jednotkou, ktoré spĺňajú definíciu nástroja vlastného imania podľa IAS 32 (vrátane opcií a warrantov) alebo ktoré sa musia klasifikovať ako nástroj vlastného imania v súlade s odsekmi 16A a 16B alebo odsekmi 16C a 16D štandardu IAS 32. Držiteľ takýchto nástrojov vlastného imania však na tieto nástroje tento štandard uplatňuje, pokiaľ nespĺňajú výnimku v písmene a). |
e) |
práv a povinností vyplývajúcich z i) poistnej zmluvy podľa vymedzenia v IFRS 4 Poistné zmluvy, ktoré sú iné než práva a povinnosti emitenta vyplývajúce z poistnej zmluvy, ktorá spĺňa definíciu zmluvy o finančnej záruke, alebo zo ii) zmluvy, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti IFRS 4, pretože obsahuje prvok voliteľnosti plnenia. Tento štandard sa však vzťahuje na derivát vložený do zmluvy, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti IFRS 4, ak derivát nepredstavuje sám osebe zmluvu patriacu do rozsahu pôsobnosti IFRS 4. Ak navyše emitent zmlúv o finančných zárukách predtým vyslovene prehlásil, že takéto zmluvy považuje za poistné zmluvy, a použil účtovníctvo aplikovateľné na poistné zmluvy, tento emitent si môže vybrať, či bude pri takýchto zmluvách o finančných zárukách uplatňovať tento štandard alebo IFRS 4 (pozri odseky B2.5 až B2.6). Tento výber môže emitent uskutočniť nezávisle pre každú zmluvu, no výber v prípade každej jednej zmluvy je následne neodvolateľný. |
f) |
akejkoľvek forwardovej zmluvy medzi nadobúdateľom a predávajúcim akcionárom týkajúcej sa nákupu alebo predaja nadobúdaného subjektu, ktorého výsledkom bude podniková kombinácia v rozsahu pôsobnosti IFRS 3 Podnikové kombinácie k budúcemu dátumu nadobudnutia. Obdobie trvania forwardovej zmluvy by nemalo presahovať primerané obdobie, ktoré je zvyčajne potrebné na získanie akýchkoľvek potrebných schválení a na dokončenie transakcie. |
g) |
úverových prísľubov iných, než sú úverové prísľuby opísané v odseku 2.3. Na úverové prísľuby, ktoré inak nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, však emitent úverových prísľubov uplatňuje požiadavky tohto štandardu týkajúce sa zníženia hodnoty. Zároveň platí, že všetky úverové prísľuby podliehajú požiadavkám tohto štandardu týkajúcim sa ukončenia vykazovania. |
h) |
finančných nástrojov, zmlúv a povinností vyplývajúcich z platobných transakcií na základe podielov, na ktoré sa vzťahuje IFRS 2 Platby na základe podielov, s výnimkou zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti odsekov 2.4 až 2.7 tohto štandardu, na ktoré sa tento štandard vzťahuje. |
i) |
práv na refundáciu výdavkov, ktoré účtovná jednotka musí zaplatiť, aby vysporiadala záväzok, ktorý vykazuje ako rezervu v súlade s IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva, alebo pre ktorý v určitom predchádzajúcom období vykázala rezervu v súlade s IAS 37. |
j) |
práv a povinností patriacich do rozsahu pôsobnosti IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi, ktoré sú finančnými nástrojmi, s výnimkou tých, ktoré sú podľa špecifikácie IFRS 15 účtované v súlade s týmto štandardom. |
2.2. Požiadavky tohto štandardu týkajúce sa zníženia hodnoty sa uplatňujú na tie práva, ktoré sú podľa špecifikácie IFRS 15 účtované v súlade s týmto štandardom na účely vykazovania ziskov alebo strát zo zníženia hodnoty.
2.3. Do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu patria tieto úverové prísľuby:
a) |
úverové prísľuby, ktoré účtovná jednotka určí za finančné záväzky oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia (pozri odsek 42.2). Účtovná jednotka, ktorá v minulosti predávala aktíva vyplývajúce z jej úverových prísľubov krátko po ich vzniku, uplatňuje tento štandard na všetky svoje úverové prísľuby v rovnakej triede. |
b) |
úverové prísľuby, ktoré možno vysporiadať v čistom peňažnými prostriedkami alebo dodaním či emitovaním iného finančného nástroja. Tieto úverové prísľuby sú derivátmi. Úverový prísľub sa nepovažuje za vysporiadaný v čistom len preto, že úver sa vypláca v splátkach (napríklad hypotekárny stavebný úver, ktorý sa vypláca v splátkach v súlade s postupom stavebných prác). |
c) |
prísľuby poskytnúť úver s úrokovou mierou nižšou, než je trhová úroková miera [pozri odsek 42.1 písm. d)]. |
2.4. Tento štandard sa uplatňuje na tie zmluvy o nákupe alebo predaji nefinančnej položky, ktoré možno vysporiadať v čistom peňažnými prostriedkami alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov, ako keby tieto zmluvy boli finančnými nástrojmi, s výnimkou zmlúv, ktoré sa uzatvorili a naďalej sú v držbe na účely prijatia alebo dodania nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami účtovnej jednotky na nákup, predaj alebo používanie. Tento štandard sa však uplatňuje na tie zmluvy, ktoré účtovná jednotka určí za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia v súlade s odsekom 2.5.
2.5. Zmluvu o nákupe alebo predaji nefinančnej položky, ktorú možno vysporiadať v čistom peňažnými prostriedkami alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov, ako keby táto zmluva bola finančným nástrojom, možno neodvolateľne určiť za oceňovanú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia aj vtedy, keď bola uzatvorená na účely prijatia alebo dodania nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami účtovnej jednotky na nákup, predaj alebo používanie. Toto určenie je k dispozícii len pri vzniku zmluvy a výlučne v prípade, keď sa ním eliminuje alebo výrazne zníži nekonzistentnosť vykazovania (niekedy nazývaná „účtovný nesúlad“), ktorá by inak vyplynula z nevykázania tejto zmluvy z toho dôvodu, že je vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto štandardu (pozri odsek 24).
2.6. Existujú rôzne spôsoby, ktorými možno zmluvu o nákupe alebo predaji nefinančnej položky vysporiadať v čistom peňažnými prostriedkami alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov. Patria medzi ne:
a) |
stav, keď podmienky zmluvy umožňujú ktorejkoľvek strane vykonať vysporiadanie v čistom peňažnými prostriedkami alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov; |
b) |
stav, keď možnosť vysporiadania v čistom peňažnými prostriedkami alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov nie je v podmienkach zmluvy výslovne stanovená, ale účtovná jednotka bežne vykonáva vysporiadanie podobných zmlúv v čistom peňažnými prostriedkami alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov (či už s protistranou, uzatvorením zmlúv o vyrovnaní alebo predajom zmluvy pred jej realizáciou alebo uplynutím platnosti); |
c) |
stav, keď účtovná jednotka pri podobných zmluvách bežne postupuje tak, že prevezme dodávky podkladového aktíva a krátko po dodaní ho predá s cieľom vytvoriť zisk z krátkodobých fluktuácií cien alebo marže obchodníka a |
d) |
stav, keď je nefinančná položka, ktorá je predmetom zmluvy, jednoducho konvertibilná na hotovosť. |
Zmluva, na ktorú sa uplatňuje písmeno b) alebo c), sa neuzatvára na účely prijatia alebo dodania nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami účtovnej jednotky na nákup, predaj alebo používanie, a preto patrí do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu. Ďalšie zmluvy, na ktoré sa vzťahuje odsek 24, sa posudzujú s cieľom zistiť, či boli uzatvorené a naďalej sú v držbe s cieľom prijatia alebo dodania nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami účtovnej jednotky na nákup, predaj alebo použitie, a teda či patria do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu.
2.7. Vypísaná opcia na nákup alebo predaj nefinančnej položky, ktorú možno vysporiadať v čistom peňažnými prostriedkami alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov v súlade s odsekom 2.6 písm. a) alebo d), patrí do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu. Takúto zmluvu nemožno uzatvoriť za účelom prijatia alebo dodania nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami účtovnej jednotky na nákup, predaj alebo použitie.
KAPITOLA 3 Vykazovanie a ukončenie vykazovania
3.1 PRVOTNÉ VYKÁZANIE
3.1.1. |
Účtovná jednotka vykazuje finančné aktívum alebo finančný záväzok vo svojom výkaze o finančnej situácii výlučne vtedy, ak sa účtovná jednotka stáva stranou zmluvných ustanovení týkajúcich sa daného nástroja (pozri odseky B3.1.1 a B3.1.2). Keď účtovná jednotka prvýkrát vykáže finančné aktívum, klasifikuje ho v súlade s odsekmi 4.1.1 až 4.1.5 a oceňuje ho v súlade s odsekmi 5.1.1 až 5.1.3. Keď účtovná jednotka prvýkrát vykáže finančný záväzok, klasifikuje ho v súlade s odsekmi 4.2.1 a 4.2.2 a oceňuje ho v súlade s odsekom 5.1.1. |
Bežný nákup alebo predaj finančných aktív
3.1.2. |
Bežný nákup alebo predaj finančných aktív sa vykazuje, alebo sa jeho vykazovanie ukončí, použitím účtovania k dátumu uskutočnenia obchodu alebo účtovania k dátumu vysporiadania (pozri odseky B3.1.3 až B3.1.6). |
3.2 UKONČENIE VYKAZOVANIA FINANČNÝCH AKTÍV
3.2.1. |
V konsolidovanej účtovnej závierke sa odseky 3.2.2 až 3.2.9, B3.1.1, B3.1.2 a B3.2.1 až B3.2.17 uplatňujú na konsolidovanej úrovni. Preto účtovná jednotka najskôr vykoná konsolidáciu všetkých dcérskych spoločností v súlade s IFRS 10 a na výslednú skupinu následne uplatní uvedené odseky. |
3.2.2. |
Pred posúdením toho, či a do akej miery je ukončenie vykazovania vhodné podľa odsekov 3.2.3 až 3.2.9, účtovná jednotka stanoví, či by sa uvedené odseky mali uplatňovať na časť finančného aktíva (alebo časť skupiny podobných finančných aktív) alebo na finančné aktívum (alebo skupinu podobných finančných aktív) ako celok nasledovným spôsobom.
V odsekoch 3.2.3 až 3.2.12 odkazuje pojem „finančné aktívum“ buď na časť finančného aktíva (alebo časť skupiny podobných finančných aktív) tak, ako bolo uvedené v písmene a), alebo v ostatných prípadoch na finančné aktívum (alebo skupinu podobných finančných aktív) ako celok. |
3.2.3. |
Účtovná jednotka ukončí vykazovanie finančného aktíva výlučne vtedy, ak:
(Pozri odsek 31.2, v ktorom sa nachádzajú informácie o bežnom predaji finančných aktív.) |
3.2.4. |
Účtovná jednotka prevedie finančné aktívum výlučne v prípade, ak buď:
|
3.2.5. |
Ak si účtovná jednotka ponechá zmluvné práva na príjem peňažných tokov z finančného aktíva („pôvodné aktívum“), avšak prevezme zmluvnú povinnosť platiť uvedené peňažné toky jednej alebo viacerým účtovným jednotkám („koneční príjemcovia“), považuje účtovná jednotka takúto transakciu za prevod finančného aktíva výlučne v prípade, ak sú splnené všetky tri tieto podmienky:
|
3.2.6. |
Ak účtovná jednotka prevedie finančné aktívum (pozri odsek 32.4), posúdi, do akej miery si ponecháva riziká a odmeny z vlastníctva daného finančného aktíva. V takomto prípade:
|
3.2.7. |
Prevod rizík a odmien (pozri odsek 32.6) sa posudzuje porovnaním angažovanosti účtovnej jednotky, pred a po uskutočnení prevodu, s premenlivosťou súm a načasovania čistých peňažných tokov prevedeného aktíva. Účtovná jednotka si ponechala v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva finančného aktíva v prípade, ak sa jej angažovanosť vzhľadom na premenlivosť súčasnej hodnoty budúcich čistých peňažných tokov z finančného aktíva v dôsledku prevodu výrazne nezmení (napríklad preto, že účtovná jednotka predala finančné aktívum na základe zmluvy o spätnej kúpe za pevne stanovenú cenu alebo za predajnú cenu plus výnos veriteľa). Účtovná jednotka previedla v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva finančného aktíva, ak jej angažovanosť vzhľadom na uvedenú premenlivosť už nie je významná vo vzťahu k celkovej premenlivosti súčasnej hodnoty budúcich čistých peňažných tokov spojených s finančným aktívom (napríklad preto, že účtovná jednotka predala finančné aktívum iba s opciou spätnej kúpy v jeho reálnej hodnote k dátumu spätného odkúpenia, alebo previedla plne pomerný podiel na peňažných tokoch z väčšieho finančného aktíva v rámci zmluvy, ktorá spĺňa podmienky odseku 3.2.5, napríklad spoluúčasť na úvere). |
3.2.8. |
Často bude zrejmé, či účtovná jednotka previedla alebo si ponechala v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva, a nebude potrebné vykonávať žiadne výpočty. V ostatných prípadoch bude nevyhnutné vykonať výpočty a porovnať angažovanosť účtovnej jednotky na premenlivosti súčasnej hodnoty budúcich čistých peňažných tokov pred a po uskutočnení prevodu. Pri výpočte a porovnaní sa ako diskontná sadzba používa vhodná aktuálna trhová úroková miera. Do úvahy sa berú všetky primerane možné premenlivosti čistých peňažných tokov s tým, že vyššia váha sa prisudzuje tým výsledkom, ktorých výskyt je pravdepodobnejší. |
3.2.9. |
Skutočnosť, či si účtovná jednotka ponechala kontrolu [pozri odsek 32.6 písm. c)] nad prevedeným aktívom, závisí od schopnosti nadobúdateľa aktívum predať. Ak má nadobúdateľ praktickú schopnosť predať aktívum ako celok nespriaznenej tretej strane a je schopný realizovať túto schopnosť jednostranne a bez nutnosti uvaliť na prevod dodatočné podmienky, účtovná jednotka si neponechala kontrolu. Vo všetkých ostatných prípadoch si účtovná jednotka kontrolu ponechala. |
Prevody, ktoré spĺňajú podmienky na ukončenie vykazovania
3.2.10. |
Ak účtovná jednotka prevedie finančné aktívum v rámci prevodu, ktorý spĺňa podmienky na ukončenie vykazovania ako celku, a ponechá si právo na obsluhu finančného aktíva za poplatok, vykazuje buď aktívum z obsluhy alebo záväzok z obsluhy týkajúci sa tejto zmluvy na obsluhu. Ak sa očakáva, že prijatý poplatok nebude pre účtovnú jednotku adekvátnou kompenzáciou za poskytovanie obsluhy, tak sa záväzok z obsluhy vyplývajúci z povinnosti vykonať obsluhu vykazuje v reálnej hodnote. Ak sa očakáva, že prijatý poplatok bude viac než adekvátne kompenzovať poskytovanú obsluhu, vykazuje sa aktívum z obsluhy vyplývajúce z práva na vykonanie obsluhy v sume stanovenej na základe alokácie účtovnej hodnoty väčšieho finančného aktíva v súlade s odsekom 3.2.13. |
3.2.11. |
Ak v dôsledku prevodu dôjde k ukončeniu vykazovania finančného aktíva ako celku, no prevod má za následok, že účtovná jednotka získa nové finančné aktívum alebo prevezme nový finančný záväzok alebo záväzok z obsluhy, účtovná jednotka vykazuje nové finančné aktívum, finančný záväzok alebo záväzok z obsluhy v reálnej hodnote. |
3.2.12. |
Pri ukončení vykazovania finančného aktíva ako celku sa rozdiel medzi:
vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
3.2.13. |
Ak je prevedené aktívum časťou väčšieho finančného aktíva [ak účtovná jednotka napríklad prevádza úrokové peňažné toky, ktoré sú časťou dlhového nástroja, pozri odsek 32.2 písm. a)] a prevádzaná časť spĺňa podmienky na ukončenie vykazovania ako celok, alokuje sa predchádzajúca účtovná hodnota väčšieho finančného aktíva medzi časť, ktorá sa aj naďalej vykazuje, a časť, ktorej vykazovanie sa ukončuje, na základe pomerných reálnych hodnôt daných častí k dátumu prevodu. Na tento účel sa ponechané aktívum z obsluhy považuje za časť, ktorá sa aj naďalej vykazuje. Rozdiel medzi:
sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
3.2.14. |
Ak účtovná jednotka alokuje predchádzajúcu účtovnú hodnotu väčšieho finančného aktíva medzi časť, ktorá sa naďalej vykazuje, a časť, ktorej vykazovanie sa ukončuje, je potrebné reálnou hodnotou oceniť časť, ktorej vykazovanie pokračuje. Ak účtovná jednotka v minulosti predávala časti podobné tej časti, ktorá sa naďalej vykazuje, alebo existujú iné trhové transakcie pre takého časti, najlepší odhad jej reálnej hodnoty predstavujú posledné ceny zo skutočných transakcií. Ak neexistujú žiadne kótované ceny alebo posledné trhové transakcie, ktoré by potvrdzovali určenie reálnej hodnoty časti, ktorá sa naďalej vykazuje, najlepším odhadom reálnej hodnoty je rozdiel medzi reálnou hodnotou väčšieho finančného aktíva ako celku a plnením prijatým od nadobúdateľa za časť, ktorej vykazovanie sa ukončuje. |
Prevody, ktoré nespĺňajú podmienky na ukončenie vykazovania
3.2.15. |
Ak prevod nemá za následok ukončenie vykazovania z dôvodu, že si účtovná jednotka ponechala v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva prevedeného aktíva, účtovná jednotka naďalej vykazuje prevedené aktívum ako celok a vykazuje finančný záväzok z prijatého plnenia. V nasledujúcich obdobiach účtovná jednotka vykáže akýkoľvek výnos z prevedeného aktíva a akýkoľvek náklad vzniknutý vo vzťahu k finančnému záväzku. |
Pokračujúca zainteresovanosť na prevedených aktívach
3.2.16. |
Ak účtovná jednotka ani neprevedie a ani si neponechá v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva prevedeného aktíva a ponechá si kontrolu nad prevedeným aktívom, účtovná jednotka naďalej vykazuje prevedené aktívum v rozsahu svojej pokračujúcej zainteresovanosti. Rozsah pokračujúcej zainteresovanosti účtovnej jednotky na prevedenom aktíve predstavuje rozsah, v akom je účtovná jednotka vystavená zmenám hodnoty prevedeného aktíva. Napríklad:
|
3.2.17. |
Ak účtovná jednotka pokračuje vo vykazovaní aktíva v rozsahu svojej pokračujúcej zainteresovanosti, vykazuje účtovná jednotka aj súvisiaci záväzok. Napriek ostatným požiadavkám na oceňovanie uvedeným v tomto štandarde sa prevedené aktívum a súvisiaci záväzok oceňujú na základe, ktorý odzrkadľuje práva a povinnosti, ktoré si účtovná jednotka ponechala. Súvisiaci záväzok sa oceňuje tak, aby čistá účtovná hodnota prevedeného aktíva a súvisiaceho záväzku:
|
3.2.18. |
Účtovná jednotka pokračuje vo vykazovaní akýchkoľvek výnosov vyplývajúcich z prevedeného aktíva v rozsahu svojej pokračujúcej zainteresovanosti a vykazuje akýkoľvek vzniknutý náklad zo súvisiaceho záväzku. |
3.2.19. |
Na účely následného oceňovania sa vykázané zmeny v reálnej hodnote prevedeného aktíva a súvisiaceho záväzku účtujú navzájom konzistentným spôsobom v súlade s odsekom 5.7.1 a vzájomne sa nekompenzujú. |
3.2.20. |
Ak sa pokračujúca zainteresovanosť účtovnej jednotky týka len časti finančného aktíva (ak si účtovná jednotka napríklad ponechá opciu na spätné odkúpenie časti prevedeného aktíva, alebo si ponechá zostávajúci podiel, z ktorého nevyplýva ponechanie si v podstate všetkých rizík a odmien z vlastníctva, a súčasne si účtovná jednotka ponechá kontrolu), účtovná jednotka alokuje predchádzajúcu účtovnú hodnotu finančného aktíva medzi časť, ktorá sa aj naďalej vykazuje na základe pokračujúcej zainteresovanosti, a časť, ktorá sa už nevykazuje, na základe pomerných reálnych hodnôt týchto častí k dátumu prevodu. Na tento účel sa uplatňujú požiadavky uvedené v odseku 3.2.14. Rozdiel medzi:
sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
3.2.21. |
Ak sa prevedené aktívum oceňuje v amortizovanej hodnote, možnosť určiť finančný záväzok za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia podľa tohto štandardu sa na súvisiaci záväzok neuplatňuje. |
Všetky prevody
3.2.22. |
Ak sa prevedené aktívum aj naďalej vykazuje, aktívum a súvisiaci záväzok sa vzájomne nekompenzujú. Podobne účtovná jednotka vzájomne nekompenzuje žiadny výnos vyplývajúci z prevedeného aktíva so žiadnym vzniknutým nákladom zo súvisiaceho záväzku (pozri IAS 32 odsek 42). |
3.2.23. |
Ak prevodca poskytne nadobúdateľovi nepeňažný kolaterál (napríklad dlhový nástroj alebo nástroj vlastného imania), účtovanie kolaterálu u prevodcu a nadobúdateľa závisí od skutočnosti, či má nadobúdateľ právo na predaj alebo opätovné poskytnutie kolaterálu a od toho, či prevodca zlyhal. Prevodca a nadobúdateľ účtujú kolaterál takto:
|
3.3 UKONČENIE VYKAZOVANIA FINANČNÝCH ZÁVÄZKOV
3.3.1. |
Účtovná jednotka vyradí finančný záväzok (alebo časť finančného záväzku) zo svojho výkazu o finančnej situácii výlučne vtedy, ak záväzok zanikne – t. j. ak je povinnosť špecifikovaná v zmluve splnená alebo zrušená alebo sa skončí jej platnosť. |
3.3.2. |
Výmena dlhových nástrojov medzi existujúcim dlžníkom a veriteľom so zásadne rozdielnymi podmienkami sa účtuje ako zánik pôvodného finančného záväzku a vykázanie nového finančného záväzku. Podobne sa zásadná zmena podmienok existujúceho finančného záväzku alebo jeho časti (bez ohľadu na jeho súvis s finančnými ťažkosťami dlžníka) účtuje ako zánik pôvodného finančného záväzku a vykázanie nového finančného záväzku. |
3.3.3. |
Rozdiel medzi účtovnou hodnotou finančného záväzku (alebo časti finančného záväzku), ktorý zanikol alebo bol prevedený na inú stranu, a zaplateným plnením vrátane akýchkoľvek prevedených nepeňažných aktív alebo prevzatých záväzkov sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
3.3.4. |
Ak účtovná jednotka spätne odkúpi časť finančného záväzku, účtovná jednotka alokuje predchádzajúcu účtovnú hodnotu finančného záväzku medzi časť, ktorá sa naďalej vykazuje, a časť, ktorej vykazovanie sa ukončuje, na základe pomerných reálnych hodnôt týchto častí k dátumu spätného odkúpenia. Rozdiel medzi a) účtovnou hodnotou alokovanou na časť, ktorej vykazovanie sa ukončuje, a b) zaplateným plnením vrátane akýchkoľvek prevedených nepeňažných aktív alebo prevzatých záväzkov vo vzťahu k časti, ktorej vykazovanie sa ukončuje, sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
KAPITOLA 4 Klasifikácia
4.1 KLASIFIKÁCIA FINANČNÝCH AKTÍV
4.1.1. |
Pokiaľ sa neuplatňuje odsek 41.5, účtovná jednotka klasifikuje finančné aktíva ako následne oceňované v amortizovanej hodnote, reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku alebo reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia na základe oboch týchto aspektov:
|
4.1.2. |
Finančné aktívum sa oceňuje v amortizovanej hodnote, ak sú splnené obe tieto podmienky:
Odseky B4.1.1 až B4.1.26 poskytujú usmernenie o tom, ako uplatňovať tieto podmienky. |
4.1.2A |
Finančné aktívum sa oceňuje reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku, ak sú splnené obe tieto podmienky:
Odseky B4.1.1 až B4.1.26 poskytujú usmernenie o tom, ako uplatňovať tieto podmienky. |
4.1.3. |
Na účely uplatňovania odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b):
|
4.1.4. |
Finančné aktívum sa oceňuje reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, pokiaľ sa neoceňuje v amortizovanej hodnote v súlade s odsekom 4.1.2 alebo reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A. Pri určitých investíciách do nástrojov vlastného imania, ktoré by sa inak oceňovali reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, sa však môže účtovná jednotka pri ich prvotnom vykázaní neodvolateľne rozhodnúť, že následné zmeny reálnej hodnoty bude prezentovať v ostatných súčastiach komplexného výsledku (pozri odseky 5.7.5 až 5.7.6). |
Možnosť určiť finančné aktívum za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia
4.1.5. |
Napriek ustanoveniam odsekov 4.1.1 až 4.1.4 môže účtovná jednotka pri prvotnom vykázaní neodvolateľne určiť finančné aktívum za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ak sa týmto určením eliminuje alebo výrazne zníži nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania (niekedy nazývaná „účtovný nesúlad“), ktorá by inak vyplynula z ocenenia aktív alebo záväzkov alebo vykázania ziskov alebo strát z nich na iných základoch (pozri odseky B4.1.29 až B4.1.32). |
4.2 KLASIFIKÁCIA FINANČNÝCH ZÁVÄZKOV
4.2.1. |
Účtovná jednotka klasifikuje všetky finančné záväzky ako následne oceňované v amortizovanej hodnote s výnimkou:
|
Možnosť určiť finančný záväzok za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia
4.2.2. |
Účtovná jednotka môže pri prvotnom vykázaní neodvolateľne určiť finančný záväzok za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, keď to umožňuje odsek 43.5 alebo keď sú výsledkom takéhoto určenia relevantnejšie informácie, pretože sa nimi buď:
|
4.3 VLOŽENÉ DERIVÁTY
4.3.1. |
Vložený derivát je zložkou hybridnej zmluvy, ktorá obsahuje aj nederivátovú hostiteľskú zmluvu – pričom účinkom je, že niektoré peňažné toky kombinovaného nástroja sa menia podobným spôsobom ako pri samostatnom deriváte. Vložený derivát spôsobuje, že sa niektoré alebo všetky peňažné toky, ktoré by sa inak vyžadovali na základe zmluvy, menia podľa určenej úrokovej miery, ceny finančného nástroja, ceny komodity, kurzu cudzej meny, indexu cien alebo sadzieb, úverového ratingu alebo úverového indexu alebo inej premennej za predpokladu, že v prípade nefinančnej premennej nie je daná premenná špecifická pre zmluvnú stranu. Derivát pripojený k finančnému nástroju, ktorý sa však dá zmluvne previesť nezávisle od uvedeného nástroja, alebo ktorý má inú protistranu, sa nepovažuje za vložený derivát, ale za samostatný finančný nástroj. |
Hybridné zmluvy s hostiteľskými zmluvami s finančnými aktívami
4.3.2. |
Ak hybridná zmluva obsahuje hostiteľskú zmluvu, ktorá je aktívom v rámci rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, účtovná jednotka uplatňuje požiadavky odsekov 4.1.1 až 4.1.5 na celú hybridnú zmluvu. |
Ostatné hybridné zmluvy
4.3.3. |
Ak hybridná zmluva obsahuje hostiteľskú zmluvu, ktorá nie je aktívom v rámci rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, vložený derivát sa oddelí od hostiteľskej zmluvy a účtuje sa ako derivát podľa tohto štandardu výlučne v prípade, keď:
|
4.3.4. |
Ak sa vložený derivát oddelí, hostiteľská zmluva sa účtuje v súlade s príslušnými štandardmi. V tomto štandarde sa nestanovuje, či sa vložený derivát prezentuje samostatne vo výkaze o finančnej situácii. |
4.3.5. |
Napriek ustanoveniam odsekov 4.3.3 a 4.3.4 platí, že ak zmluva obsahuje jeden alebo viac vložených derivátov a hostiteľská zmluva nie je aktívom v rámci rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, účtovná jednotka môže určiť celú hybridnú zmluvu za oceňovanú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia s výnimkou prípadu, keď:
|
4.3.6. |
Ak účtovná jednotka musí podľa tohto štandardu oddeliť vložený derivát od jeho hostiteľskej zmluvy, ale nedokáže samostatne oceniť vložený derivát buď pri jeho nadobudnutí, alebo na konci následného obdobia finančného vykazovania, určí celú hybridnú zmluvu za oceňovanú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. |
4.3.7. |
Ak účtovná jednotka nie je schopná spoľahlivo oceniť vložený derivát reálnou hodnotou na základe jeho zmluvných podmienok, reálnou hodnotou vloženého derivátu je rozdiel medzi reálnou hodnotou hybridnej zmluvy a reálnou hodnotou hostiteľskej zmluvy. Ak účtovná jednotka nedokáže oceniť vložený derivát reálnou hodnotou pomocou tejto metódy, uplatní sa odsek 43.6 a hybridná zmluva sa určí za oceňovanú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. |
4.4 REKLASIFIKÁCIA
4.4.1. |
Účtovná jednotka reklasifikuje všetky dotknuté finančné aktíva v súlade s odsekmi 4.1.1 až 4.1.4 výlučne vtedy, keď zmení svoj obchodný model riadenia finančných aktív. Pozri odseky 5.6.1 až 5.6.7, B4.4.1 až B4.4.3 a B5.6.1 až B5.6.2, kde sa nachádza ďalšie usmernenie k reklasifikácii finančných aktív. |
4.4.2. |
Finančné záväzky účtovná jednotka reklasifikovať nesmie. |
4.4.3. |
Reklasifikáciou na účely odsekov 4.4.1 až 4.4.2 nie sú tieto zmeny okolností:
|
KAPITOLA 5 Oceňovanie
5.1 PRVOTNÉ OCENENIE
5.1.1. |
Okrem obchodných pohľadávok patriacich do rozsahu pôsobnosti odseku 5.1.3 oceňuje účtovná jednotka pri prvotnom vykázaní finančné aktívum alebo finančný záväzok jeho reálnou hodnotou plus alebo mínus (v prípade, že finančné aktívum alebo finančný záväzok nie sú oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia) transakčné náklady, ktoré pripadajú na nadobudnutie finančného aktíva alebo vydanie finančného záväzku. |
5.1.1A |
Ak sa však reálna hodnota finančného aktíva alebo finančného záväzku pri prvotnom vykázaní líši od transakčnej ceny, účtovná jednotka uplatní odsek B5.1.2A. |
5.1.2. |
Ak účtovná jednotka používa pre aktívum, ktoré sa následne oceňuje v amortizovanej hodnote, účtovanie k dátumu vysporiadania, takéto aktívum sa prvotne vykáže v jeho reálnej hodnote k dátumu uskutočnenia obchodu (pozri odseky B3.1.3 až B3.1.6). |
5.1.3. |
Napriek požiadavke odseku 5.1.1 platí, že obchodné pohľadávky, ktoré neobsahujú významnú zložku financovania (stanovenú v súlade s IFRS 15), účtovná jednotka pri prvotnom vykázaní oceňuje ich transakčnou cenou (v zmysle vymedzia v IFRS 15). |
5.2 NÁSLEDNÉ OCEŇOVANIE FINANČNÝCH AKTÍV
5.2.1. |
Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka oceňuje finančné aktívum v súlade s odsekmi 4.1.1 až 4.1.5 takto:
|
5.2.2. |
Účtovná jednotka uplatňuje požiadavky oddielu 5.5 týkajúce sa zníženia hodnoty na finančné aktíva, ktoré sa oceňujú v amortizovanej hodnote v súlade s odsekom 4.1.2, a na finančné aktíva, ktoré sa oceňujú reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A. |
5.2.3. |
Účtovná jednotka uplatňuje požiadavky účtovania zabezpečenia podľa odsekov 6.5.8 až 6.5.14 (a prípadne podľa odsekov 89 až 94 štandardu IAS 39 pri účtovaní zabezpečenia reálnej hodnoty v prípade zabezpečenia portfólia úrokového rizika) na finančné aktívum, ktoré je určené za zabezpečenú položku (1). |
5.3 NÁSLEDNÉ OCEŇOVANIE FINANČNÝCH ZÁVÄZKOV
5.3.1. |
Po prvotnom vykázaní účtovná jednotka oceňuje finančný záväzok v súlade s odsekmi 4.2.1 až 4.2.2. |
5.3.2. |
Účtovná jednotka uplatňuje požiadavky účtovania zabezpečenia podľa odsekov 6.5.8 až 6.5.14 (a prípadne podľa odsekov 89 až 94 štandardu IAS 39 pri účtovaní zabezpečenia reálnej hodnoty v prípade zabezpečenia portfólia úrokového rizika) na finančný záväzok, ktorý je určený za zabezpečenú položku. |
5.4 OCEŇOVANIE V AMORTIZOVANEJ HODNOTE
Finančné aktíva
Metóda efektívnej úrokovej miery
5.4.1. |
Úrokové výnosy sa vypočítavajú metódou efektívnej úrokovej miery (pozri dodatok A a odseky B5.4.1 až B5.4.7). Výpočet sa vykonáva tak, že na hrubú účtovnú hodnotu finančného aktíva sa uplatní efektívna úroková miera, pričom výnimku tvoria:
|
5.4.2. |
Účtovná jednotka, ktorá v období vykazovania vypočítava úrokové výnosy tak, že na amortizovanú hodnotu finančného aktíva uplatňuje efektívnu úrokovú mieru v súlade s odsekom 5.4.1 písm. b), v následných obdobiach vykazovania vypočíta úrokové výnosy tak, že efektívnu úrokovú mieru uplatní na hrubú účtovnú hodnotu, ak sa úverové riziko súvisiace s finančným nástrojom zlepší do tej miery, že finančné aktívum už nie je úverovo znehodnotené a toto zlepšenie možno objektívne prisúdiť udalosti, ku ktorej došlo po tom, ako boli uplatnené požiadavky odseku 5.4.1 písm. b) (ako napríklad zlepšenie úverového ratingu dlžníka). |
Zmena zmluvných peňažných tokov
5.4.3. |
Keď dôjde k opätovnému prerokovaniu alebo inej zmene zmluvných peňažných tokov z finančného aktíva a opätovné prerokovanie alebo zmena nevedú k ukončeniu vykazovania uvedeného finančného aktíva v súlade s týmto štandardom, účtovná jednotka prepočíta hrubú účtovnú hodnotu finančného aktíva a vo výsledku hospodárenia vykáže zisk alebo stratu zo zmeny podmienok. Hrubá účtovná hodnota finančného aktíva sa prepočítava ako súčasná hodnota opätovne prerokovaných alebo zmenených zmluvných peňažných tokov, ktoré sú diskontované pôvodnou efektívnou úrokovou mierou finančného aktíva (alebo úverovo upravenou efektívnou úrokovou mierou pre kúpené alebo vzniknuté úverovo znehodnotené finančné aktíva) alebo, keď je to vhodné, revidovanou efektívnou úrokovou mierou vypočítanou v súlade s odsekom 6.5.10. Akékoľvek vzniknuté náklady alebo poplatky upravujú účtovnú hodnotu zmeneného finančného aktíva a amortizujú sa počas zostávajúcej doby zmeneného finančného aktíva. |
Odpisovanie
5.4.4. |
Účtovná jednotka priamo zníži hrubú účtovnú hodnotu finančného aktíva, keď účtovná jednotka primerane neočakáva, že finančné aktívum spätne získa ako celok alebo čiastočne. Odpísanie predstavuje udalosť ukončenia vykazovania [pozri odsek B3.2.16 písm. r)]. |
5.5 ZNÍŽENIE HODNOTY
Vykazovanie očakávaných úverových strát
Všeobecný prístup
5.5.1. |
Účtovná jednotka vykazuje opravnú položku na stratu pre očakávané úverové straty z finančného aktíva, ktoré sa oceňuje v súlade s odsekmi 4.1.2 alebo 4.1.2A, lízingovej pohľadávky, zmluvného aktíva alebo úverového prísľubu a zmluvy o finančnej záruke, na ktoré sa uplatňujú požiadavky týkajúce sa zníženia hodnoty v súlade s odsekmi 2.1 písm. g), 4.2.1 písm. c) alebo 4.2.1 písm. d). |
5.5.2. |
Účtovná jednotka uplatňuje požiadavky týkajúce sa zníženia hodnoty na vykazovanie a oceňovanie opravnej položky na stratu pri finančných aktívach, ktoré sa oceňujú reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A. Opravná položka na stratu sa však vykazuje v ostatných súčastiach komplexného výsledku a neznižuje účtovnú hodnotu finančného aktíva vo výkaze o finančnej situácii. |
5.5.3. |
Pod podmienkou odsekov 5.5.13 až 5.5.16 účtovná jednotka ku každému dátumu vykazovania oceňuje opravnú položku na stratu pri finančnom nástroji v hodnote, ktorá sa rovná očakávaným úverovým stratám počas celej životnosti, ak sa úverové riziko vyplývajúce z daného finančného nástroja od prvotného vykázania výrazne zvýšilo. |
5.5.4. |
Cieľom požiadaviek týkajúcich sa zníženia hodnoty je vykázať očakávané úverové straty počas celej životnosti pre všetky finančné nástroje, pri ktorých došlo od prvotného vykázania k výraznému zvýšeniu úverového rizika – či už posudzovaného jednotlivo alebo kolektívne – s ohľadom na všetky primerané a preukázateľné informácie vrátane tých, ktoré sú zamerané na budúcnosť. |
5.5.5. |
Pod podmienkou odsekov 5.5.13 až 5.5.16, ak od prvotného vykázania nedošlo k dátumu vykazovania k výraznému zvýšeniu úverového rizika vyplývajúceho z finančného nástroja, účtovná jednotka oceňuje opravnú položku na stratu pre uvedený finančný nástroj v hodnote, ktorá sa rovná 12-mesačným očakávaným úverovým stratám. |
5.5.6. |
Pre úverové prísľuby a zmluvy o finančných zárukách sa za dátum, keď sa účtovná jednotka stane stranou neodvolateľného prísľubu, považuje dátum prvotného vykázania na účely uplatnenia požiadaviek týkajúcich sa zníženia hodnoty. |
5.5.7. |
Ak účtovná jednotka ocenila opravnú položku na stratu pre finančný nástroj v hodnote, ktorá sa rovná očakávaným úverovým stratám počas celej životnosti v predchádzajúcom období vykazovania, no k súčasnému dátumu vykazovania určí, že ustanovenie odseku 5.5.3 už nie je splnené, účtovná jednotka oceňuje opravnú položku na stratu v hodnote, ktorá sa rovná 12-mesačným očakávaným úverovým stratám k súčasnému dátumu vykazovania. |
5.5.8. |
Účtovná jednotka vykazuje vo výsledku hospodárenia ako zisk alebo stratu zo zníženia hodnoty hodnotu očakávaných úverových strát (alebo zrušenie takýchto strát), ktorá je nutná na úpravu opravnej položky na stratu k dátumu vykazovania na výšku, ktorej vykázanie je povinné v súlade s týmto štandardom. |
Stanovenie výrazných zvýšení úverového rizika
5.5.9. |
Ku každému dátumu vykazovania účtovná jednotka posudzuje, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika vyplývajúceho z finančného nástroja. Pri uskutočňovaní toho posúdenia účtovná jednotka používa namiesto zmeny výšky očakávaných úverových strát zmenu rizika výskytu zlyhania počas očakávanej životnosti finančného nástroja. Keď účtovná jednotka uskutočňuje toto posúdenie, porovná riziko výskytu zlyhania pri finančnom nástroji k dátumu vykazovania s rizikom výskytu zlyhania pri finančnom nástroji k dátumu prvotného vykázania a zohľadní primerané a preukázateľné informácie, ktoré sú k dispozícii bez neprimeraných nákladov alebo úsilia a ktoré svedčia o výrazných zvýšeniach úverového rizika od prvotného vykázania. |
5.5.10. |
Účtovná jednotka môže predpokladať, že úverové riziko vyplývajúce z finančného nástroja sa od prvotného vykázania výrazne nezvýšilo, ak bolo stanovené, že finančný nástroj má k dátumu vykazovania nízke úverové riziko (pozri odseky B5.5.22 až B5.5.24). |
5.5.11. |
Ak sú bez neprimeraných nákladov alebo úsilia k dispozícii na budúcnosť zamerané primerané a preukázateľné informácie, účtovná jednotka sa pri stanovovaní toho, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika, nemôže spoliehať výlučne na informácie o stave po splatnosti. Ak však informácie, ktoré sú viac zamerané na budúcnosť než informácie o stave po splatnosti (buď jednotlivo alebo kolektívne), nie sú k dispozícii bez neprimeraných nákladov alebo úsilia, účtovná jednotka môže použiť minulé informácie s cieľom stanoviť, či od prvotného vykázania došlo k výrazným zvýšeniam úverového rizika. Bez ohľadu na spôsob, akým účtovná jednotka posudzuje výrazné zvýšenia úverového rizika, existuje vyvrátiteľná domnienka, že úverové riziko vyplývajúce z finančného aktíva sa od prvotného vykázania výrazne zvýšilo, keď sú zmluvné platby viac než 30 dní po splatnosti. Účtovná jednotka môže túto domnienku vyvrátiť, ak má primerané a preukázateľné informácie, ktoré sú k dispozícii bez neprimeraných nákladov alebo úsilia a ktoré preukazujú, že úverové riziko sa od prvotného vykázania výrazne nezvýšilo aj napriek tomu, že zmluvné platby sú viac než 30 dní po splatnosti. Keď účtovná jednotka stanoví, že došlo k výrazným zvýšeniam úverového rizika pred tým, ako zmluvné platby prekročili 30 dní po splatnosti, vyvrátiteľná domnienka sa neuplatňuje. |
Zmenené finančné aktíva
5.5.12. |
Ak zmluvné peňažné toky z finančného aktíva boli opätovne prerokované alebo zmenené a vykazovanie finančného aktíva nebolo ukončené, účtovná jednotka posúdi, či došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika vyplývajúceho z finančného nástroja v súlade s odsekom 5.5.3 tak, že porovná:
|
Kúpené alebo vzniknuté úverovo znehodnotené finančné aktíva
5.5.13. |
Napriek ustanoveniam odsekov 5.5.3 a 5.5.5 účtovná jednotka k dátumu vykazovania vykazuje len kumulované zmeny očakávaných úverových strát počas celej životnosti od prvotného vykázania ako opravnú položku na stratu pre kúpené alebo vzniknuté úverovo znehodnotené finančné aktíva. |
5.5.14. |
Ku každému dátumu vykazovania účtovná jednotka vykazuje vo výsledku hospodárenia výšku zmeny očakávaných úverových strát počas celej životnosti ako zisk alebo stratu zo zníženia hodnoty. Účtovná jednotka vykazuje priaznivé zmeny očakávaných úverových strát počas celej životnosti ako zisk zo zníženia hodnoty aj vtedy, keď sú očakávané úverové straty počas celej životnosti nižšie než výška očakávaných úverových strát, ktoré boli pri prvotnom vykázaní zahrnuté do odhadovaných peňažných tokov. |
Zjednodušený prístup pre obchodné pohľadávky, zmluvné aktíva a lízingové pohľadávky
5.5.15. |
Napriek ustanoveniam odsekov 5.5.3 a 5.5.5 účtovná jednotka vždy oceňuje opravnú položku na stratu v hodnote, ktorá sa rovná očakávaným úverovým stratám počas celej životnosti pre:
|
5.5.16. |
Účtovná jednotka si účtovnú politiku môže zvoliť navzájom nezávisle pre obchodné pohľadávky, lízingové pohľadávky a zmluvné aktíva. |
Oceňovanie očakávaných úverových strát
5.5.17. |
Účtovná jednotka oceňuje očakávané úverové straty finančného nástroja spôsobom, v ktorom sa odzrkadľuje:
|
5.5.18. |
Pri oceňovaní očakávaných úverových strát účtovná jednotka nemusí nevyhnutne identifikovať každý možný scenár. Musí však zohľadniť riziko alebo pravdepodobnosť toho, že dôjde k úverovej strate, a to tak, že zohľadní možnosť, že k úverovej strate dôjde, a možnosť, že k úverovej strate nedôjde, a to aj vtedy, ak je pravdepodobnosť výskytu úverovej straty veľmi nízka. |
5.5.19. |
Maximálnym obdobím, ktoré treba pri oceňovaní očakávaných úverových strát zohľadniť, je maximálne zmluvné obdobie (vrátane možností na jeho predĺženie), počas ktorého je účtovná jednotka vystavená úverovému riziku, a nie dlhšie obdobie, aj ak by toto dlhšie obdobie bolo v súlade s obchodnou praxou. |
5.5.20. |
Niektoré finančné nástroje však zahŕňajú tak úverovú zložku, ako aj zložku nevyčerpaného prísľubu, pričom zmluvná možnosť účtovnej jednotky požadovať splatenie a zrušiť nevyčerpaný prísľub neobmedzuje expozíciu účtovnej jednotky voči úverovým stratám do zmluvnej výpovednej lehoty. Pri takýchto finančných nástrojoch – a len pri takýchto finančných nástrojoch – účtovná jednotka oceňuje očakávané úverové straty počas obdobia, počas ktorého je účtovná jednotka vystavená úverovému riziku a očakávané úverové straty by sa nezmiernili opatreniami na riadenie úverového rizika ani vtedy, keď toto obdobie presahuje maximálne zmluvné obdobie. |
5.6 REKLASIFIKÁCIA FINANČNÝCH AKTÍV
5.6.1. |
Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktíva v súlade s odsekom 4.4.1, reklasifikáciu uplatňuje prospektívne od dátumu reklasifikácie. Účtovná jednotka neprehodnocuje žiadne predtým vykázané zisky, straty (vrátane ziskov alebo strát zo zníženia hodnoty) ani úroky. V odsekoch 5.6.2 až 5.6.7 sú uvedené požiadavky na reklasifikácie. |
5.6.2. |
Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktívum z kategórie oceňovania v amortizovanej hodnote do kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, jeho reálna hodnota sa oceňuje k dátumu reklasifikácie. Akýkoľvek zisk alebo strata vyplývajúca z rozdielu medzi predchádzajúcou amortizovanou hodnotou finančného aktíva a reálnou hodnotou sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
5.6.3. |
Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktívum z kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia do kategórie oceňovania v amortizovanej hodnote, jeho reálna hodnota k dátumu reklasifikácie sa stáva jeho novou hrubou účtovnou hodnotou. (Pozri odsek B5.6.2, kde sa nachádza usmernenie k spôsobu stanovovania efektívnej úrokovej miery a opravnej položky na stratu k dátumu reklasifikácie.) |
5.6.4. |
Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktívum z kategórie oceňovania v amortizovanej hodnote do kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku, jeho reálna hodnota sa oceňuje k dátumu reklasifikácie. Akýkoľvek zisk alebo strata vyplývajúca z rozdielu medzi predchádzajúcou amortizovanou hodnotou finančného aktíva a reálnou hodnotou sa vykazuje v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Efektívna úroková miera a oceňovanie očakávaných úverových strát sa v dôsledku reklasifikácie neupravujú. (Pozri odsek B5.6.1.) |
5.6.5. |
Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktívum z kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku do kategórie oceňovania v amortizovanej hodnote, finančné aktívum sa reklasifikuje v jeho reálnej hodnote k dátumu reklasifikácie. Kumulovaný zisk alebo strata, predtým vykazované v ostatných súčastiach komplexného výsledku, sa však z vlastného imania odstránia a upravia s ohľadom na reálnu hodnotu finančného aktíva k dátumu reklasifikácie. V dôsledku toho sa finančné aktívum k dátumu reklasifikácie oceňuje tak, akoby bolo vždy oceňované v amortizovanej hodnote. Táto úprava má vplyv na ostatné súčasti komplexného výsledku, no nemá vplyv na výsledok hospodárenia, a preto nejde o reklasifikačnú úpravu (pozri IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky). Efektívna úroková miera a oceňovanie očakávaných úverových strát sa v dôsledku reklasifikácie neupravujú. (Pozri odsek B5.6.1.) |
5.6.6. |
Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktívum z kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia do kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku, finančné aktívum sa naďalej oceňuje reálnou hodnotou. (Pozri odsek B5.6.2, kde sa nachádza usmernenie k spôsobu stanovovania efektívnej úrokovej miery a opravnej položky na stratu k dátumu reklasifikácie.) |
5.6.7. |
Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktívum z kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku do kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, finančné aktívum sa naďalej oceňuje reálnou hodnotou. Kumulovaný zisk alebo strata, predtým vykazované v ostatných súčastiach komplexného výsledku, sa reklasifikujú z vlastného imania do výsledku hospodárenia ako reklasifikačná úprava (pozri IAS 1) k dátumu reklasifikácie. |
5.7 ZISKY A STRATY
5.7.1. |
Zisk alebo strata z finančného aktíva alebo finančného záväzku, ktoré sa oceňujú reálnou hodnotou, sa vykazujú vo výsledku hospodárenia okrem prípadu, keď:
|
5.7.1A |
Dividendy sa vykazujú vo výsledku hospodárenia iba vtedy, keď:
|
5.7.2. |
Zisk alebo strata z finančného aktíva, ktoré sa oceňuje v amortizovanej hodnote a nie je súčasťou zabezpečovacieho vzťahu (pozri odseky 6.5.8 až 6.5.14 a prípadne odseky 89 až 94 štandardu IAS 39 pre účtovanie zabezpečenia reálnej hodnoty v prípade zabezpečenia portfólia úrokového rizika), sa vykazuje vo výsledku hospodárenia, keď sa vykazovanie finančného aktíva ukončí, aktívum sa reklasifikuje v súlade s odsekom 5.6.2, počas procesu amortizácie alebo s cieľom vykázať zisky alebo straty zo zníženia hodnoty. Účtovná jednotka uplatňuje odseky 5.6.2 a 5.6.4, ak reklasifikuje finančné aktíva z kategórie oceňovania v amortizovanej hodnote. Zisk alebo strata z finančného záväzku, ktorý sa oceňuje v amortizovanej hodnote a nie je súčasťou zabezpečovacieho vzťahu (pozri odseky 6.5.8 až 6.5.14 a prípadne odseky 89 až 94 štandardu IAS 39 vo vzťahu k účtovaniu zabezpečenia reálnej hodnoty v prípade zabezpečenia portfólia úrokového rizika), sa vykazuje vo výsledku hospodárenia, keď sa vykazovanie finančného záväzku ukončí a počas procesu amortizácie. (Pozri odsek B5.7.2, kde sa nachádza usmernenie ku kurzovým ziskom alebo stratám.) |
5.7.3. |
Zisk alebo strata z finančných aktív alebo finančných záväzkov, ktoré sú zabezpečenými položkami v zabezpečovacom vzťahu, sa vykazujú v súlade s odsekmi 6.5.8 až 6.5.14 a prípadne s odsekmi 89 až 94 štandardu IAS 39 vo vzťahu k účtovaniu zabezpečenia reálnej hodnoty v prípade zabezpečenia portfólia úrokového rizika. |
5.7.4. |
Ak účtovná jednotka vykazuje finančné aktíva používajúc účtovanie k dátumu vysporiadania (pozri odseky 3.1.2, B3.1.3 a B3.1.6), akákoľvek zmena v reálnej hodnote aktíva, ktoré má byť prijaté počas obdobia medzi dátumom uskutočnenia obchodu a dátumom vysporiadania, sa nevykazuje pre tie aktíva, ktoré sú oceňované v amortizovanej hodnote. Pokiaľ však ide o aktíva oceňované reálnou hodnotou, zmena v reálnej hodnote sa vykazuje vo výsledku hospodárenia alebo prípadne v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 5.7.1. Za dátum uskutočnenia obchodu sa považuje dátum prvotného vykázania na účely uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa zníženia hodnoty. |
Investície do nástrojov vlastného imania
5.7.5. |
Pri prvotnom vykázaní sa účtovná jednotka môže neodvolateľne rozhodnúť, že v ostatných súčastiach komplexného výsledku bude prezentovať následné zmeny reálnej hodnoty investície do nástroja vlastného imania v rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, ktorý nie je ani držaný na obchodovanie, ani podmieneným plnením, ktoré nadobúdateľ vykazuje v podnikovej kombinácii, na ktorú sa vzťahuje IFRS 3. (Pozri odsek B5.7.3, kde sa nachádza usmernenie ku kurzovým ziskom alebo stratám.) |
5.7.6. |
Ak účtovná jednotka urobí rozhodnutie podľa odseku 5.7.5, vo výsledku hospodárenia vykazuje dividendy z uvedenej investície v súlade s odsekom 5.7.1A. |
Záväzky určené za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia
5.7.7. |
Zisk alebo stratu z finančného záväzku, ktoré je určený za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia v súlade s odsekom 4.2.2 alebo odsekom 4.3.5, prezentuje účtovná jednotka takto:
s výnimkou prípadu, keď by zaobchádzanie s účinkami zmien úverového rizika daného záväzku opísanými v písmene a) viedlo k vytvoreniu alebo zväčšeniu účtovného nesúladu vo výsledku hospodárenia (pričom v takomto prípade sa uplatňuje odsek 57.8). Odseky B5.7.5 až B5.7.7 a B5.7.10 až B5.7.12 poskytujú usmernenie k stanovovaniu toho, či by došlo k vytvoreniu alebo zväčšeniu účtovného nesúladu. |
5.7.8. |
Ak by na základe požiadaviek odseku 5.7.7 došlo vo výsledku hospodárenia k vytvoreniu alebo zväčšeniu účtovného nesúladu, účtovná jednotka prezentuje všetky zisky alebo straty z daného záväzku (vrátane účinkov zmien úverového rizika daného záväzku) vo výsledku hospodárenia. |
5.7.9. |
Napriek požiadavkám odsekov 5.7.7 a 5.7.8 účtovná jednotka prezentuje vo výsledku hospodárenia všetky zisky a straty z úverových prísľubov a zmlúv o finančných zárukách, ktoré sú určené za oceňované cez výsledok hospodárenia. |
Aktíva oceňované reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku
5.7.10. |
Zisk alebo strata z finančného aktíva oceňovaného reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A sa vykazujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku, s výnimkou ziskov alebo strát zo zníženia hodnoty (pozri oddiel 5.5) a kurzových ziskov a strát (pozri odseky B5.7.2 až B5.7.2A), a to až dovtedy, keď sa vykazovanie finančného aktíva neukončí alebo sa finančné aktívum nereklasifikuje. Keď dôjde k ukončeniu vykazovania finančného aktíva, kumulovaný zisk alebo strata, predtým vykazované v ostatných súčastiach komplexného výsledku, sa reklasifikujú z vlastného imania do výsledku hospodárenia ako reklasifikačná úprava (pozri IAS 1). Ak sa finančné aktívum reklasifikuje z kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku, účtovná jednotka účtuje kumulovaný zisk alebo stratu, ktoré sa predtým vykazovali v ostatných súčastiach komplexného výsledku, v súlade s odsekmi 5.6.5 a 5.6.7. Úrok vypočítaný metódou efektívnej úrokovej miery sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
5.7.11. |
Ako je opísané v odseku 5.7.10, ak sa finančné aktívum oceňuje reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A, sumy, ktoré sú vykázané vo výsledku hospodárenia, sú tie isté ako sumy, ktoré by sa boli vykázali vo výsledku hospodárenia, ak by sa finančné aktívum bolo ocenilo v amortizovanej hodnote. |
KAPITOLA 6 Účtovanie zabezpečenia
6.1 CIEĽ A ROZSAH PÔSOBNOSTI ÚČTOVANIA ZABEZPEČENIA
6.1.1. |
Cieľom účtovania zabezpečenia je uviesť v účtovnej závierke účinok tých činností riadenia rizík účtovnej jednotky, pri ktorých sa využívajú finančné nástroje na riadenie expozícií vyplývajúcich z osobitných rizík, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok hospodárenia (alebo ostatné súčasti komplexného výsledku v prípade investícií do nástrojov vlastného imania, pri ktorých sa účtovná jednotka rozhodla prezentovať zmeny reálnej hodnoty v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 5.7.5). Tento prístup má za cieľ predstaviť kontext zabezpečovacích nástrojov, pri ktorých sa uplatňuje účtovanie zabezpečenia, s cieľom poskytnúť informácie o ich účele a účinku. |
6.1.2. |
Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, že určí zabezpečovací vzťah medzi zabezpečovacím nástrojom a zabezpečenou položkou v súlade s odsekmi 6.2.1 až 6.3.7 a B6.2.1 až B6.3.25. Pri zabezpečovacích vzťahoch, ktoré spĺňajú kvalifikačné kritériá, účtovná jednotka účtuje zisk alebo stratu zo zabezpečovacieho nástroja a zabezpečenej položky v súlade s odsekmi 6.5.1 až 6.5.14 a B6.5.1 až B6.5.28. Keď je zabezpečená položka skupinou položiek, účtovná jednotka musí splniť dodatočné kritériá podľa odsekov 6.6.1 až 6.6.6 a B6.6.1 až B6.6.16. |
6.1.3. |
Pri zabezpečení reálnej hodnoty úrokovej expozície portfólia finančných aktív alebo finančných záväzkov (a len pri takomto zabezpečení) môže účtovná jednotka namiesto požiadaviek tohto štandardu uplatniť požiadavky na účtovanie zabezpečenia štandardu IAS 39. V takom prípade musí účtovná jednotka zároveň uplatňovať osobitné požiadavky pre účtovanie zabezpečenia reálnej hodnoty pri zabezpečení portfólia úrokového rizika a za zabezpečenú položku určiť tú časť, ktorá je menovou sumou (pozri odseky 81A, 89A a AG114 až AG132 štandardu IAS 39). |
6.2 ZABEZPEČOVACIE NÁSTROJE
Nástroje spĺňajúce kritériá
6.2.1. |
Derivát oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia možno určiť za zabezpečovací nástroj s výnimkou určitých vypísaných opcií (pozri odsek B6.2.4). |
6.2.2. |
Nederivátové finančné aktívum alebo nederivátový finančný záväzok oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia možno určiť za zabezpečovací nástroj vtedy, keď nejde o finančný záväzok určený za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ktorého výška zmeny reálnej hodnoty, ktorá pripadá na zmeny úverového rizika uvedeného záväzku, je prezentovaná v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 5.7.7. Pri zabezpečení kurzového rizika možno zložku kurzového rizika nederivátového finančného aktíva alebo nederivátového finančného záväzku určiť za zabezpečovací nástroj za predpokladu, že nejde o investíciu do nástroja vlastného imania, pri ktorom sa účtovná jednotka rozhodla, že bude zmeny reálnej hodnoty prezentovať v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 5.7.5. |
6.2.3. |
Na účely účtovania zabezpečenia sa za zabezpečovacie nástroje môžu určovať len zmluvy so stranou, ktorá je externá vo vzťahu k vykazujúcej účtovnej jednotke (t. j. externá vo vzťahu k skupine alebo individuálnej účtovnej jednotke, na ktoré sa vykazovanie vzťahuje). |
Určovanie zabezpečovacích nástrojov
6.2.4. |
Nástroj spĺňajúci kritériá sa za zabezpečovací nástroj musí určiť ako celok. Jediné povolené výnimky sú:
|
6.2.5. |
Účtovná jednotka môže spoločne posudzovať a spoločne určiť za zabezpečovací nástroj akúkoľvek kombináciu nasledovného (vrátane takých okolností, za ktorých sa riziko alebo riziká vyplývajúce z niektorých zabezpečovacích nástrojov kompenzujú rizikami vyplývajúcimi z iných):
|
6.2.6. |
Derivátový nástroj, ktorý v sebe kombinuje vypísanú opciu a nakúpenú opciu (napríklad úrokový collar), však nespĺňa kritérium zabezpečovacieho nástroja, ak je k dátumu určenia v skutočnosti čistou vypísanou opciou (okrem prípadu, keď spĺňa kritérium v súlade s odsekom B6.2.4). Podobne dva alebo viaceré nástroje (alebo ich časti) možno spoločne určiť za zabezpečovací nástroj výlučne vtedy, keď v kombinácii v skutočnosti nie sú k dátumu určenia čistou vypísanou opciou (okrem prípadu, keď spĺňa kritérium v súlade s odsekom B6.2.4). |
6.3 ZABEZPEČENÉ POLOŽKY
Položky spĺňajúce kritériá
6.3.1. |
Zabezpečenou položkou môže byť vykázané aktívum alebo záväzok, nevykázaná záväzná povinnosť, očakávaná transakcia alebo čistá investícia do zahraničnej prevádzky. Zabezpečenou položkou môže byť:
Zabezpečenou položkou môže byť aj zložka takejto položky alebo skupiny položiek (pozri odseky 6.3.7 a B6.3.7 až B6.3.25). |
6.3.2. |
Zabezpečená položka musí byť spoľahlivo oceniteľná. |
6.3.3. |
Ak je zabezpečenou položkou očakávaná transakcia (alebo jej zložka), uvedená transakcia musí byť vysoko pravdepodobná. |
6.3.4. |
Agregovanú expozíciu, ktorá je kombináciou expozície, ktorá by mohla spĺňať kritériá zabezpečenej položky v súlade s odsekom 6.3.1, a derivátu, možno určiť za zabezpečenú položku (pozri odseky B6.3.3 až B6.3.4). Patrí sem očakávaná transakcia v rámci agregovanej expozície (t. j. nezáväzné, no očakávané budúce transakcie, ktoré by viedli k expozícii a derivátu), ak je uvedená agregovaná expozícia vysoko pravdepodobná a po jej výskyte, keď už teda nejde o očakávanú transakciu, je prípustná ako zabezpečená položka. |
6.3.5. |
Na účely účtovania zabezpečenia možno za zabezpečené položky určiť len aktíva, záväzky, záväzné povinnosti alebo vysoko pravdepodobné očakávané transakcie s externou stranou vo vzťahu k vykazujúcej účtovnej jednotke. Účtovanie zabezpečenia možno uplatňovať na transakcie medzi účtovnými jednotkami v tej istej skupine len v rámci individuálnych alebo samostatných účtovných závierok týchto účtovných jednotiek, a nie v rámci konsolidovanej účtovnej závierky skupiny s výnimkou konsolidovanej účtovnej závierky investičnej spoločnosti v zmysle vymedzenia v IFRS 10, v prípade ktorej transakcie medzi investičnou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia nebudú eliminované v konsolidovanej účtovnej závierke. |
6.3.6. |
Výnimkou z odseku 6.3.5 je však kurzové riziko z vnútroskupinovej peňažnej položky (napríklad záväzok/pohľadávka medzi dvoma dcérskymi spoločnosťami), ktoré môže spĺňať kritériá zabezpečenej položky v konsolidovanej účtovnej závierke v prípade, ak je jeho výsledkom expozícia voči kurzovým ziskom alebo stratám, ktoré nie sú v rámci konsolidácie plne eliminované v súlade s IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien. Podľa IAS 21 nie sú kurzové zisky a straty z vnútroskupinových peňažných položiek v rámci konsolidácie plne eliminované, ak vnútroskupinová peňažná položka vzniká medzi dvoma účtovnými jednotkami skupiny, ktoré majú rozdielne funkčné meny. Navyše kurzové riziko z vysoko pravdepodobnej očakávanej vnútroskupinovej transakcie môže spĺňať kritériá zabezpečenej položky v konsolidovanej účtovnej závierke za predpokladu, že transakcia je denominovaná v inej mene, než je funkčná mena účtovnej jednotky vstupujúcej do tejto transakcie, a kurzové riziko bude mať vplyv na konsolidovaný výsledok hospodárenia. |
Určenie zabezpečených položiek
6.3.7. |
Účtovná jednotka môže v rámci zabezpečovacieho vzťahu za zabezpečenú položku určiť položku ako celok alebo jej zložku. Celá položka zahŕňa všetky zmeny v peňažných tokoch alebo reálnej hodnote položky. Zložka zahŕňa menej než celú zmenu reálnej hodnoty alebo menej než celú premenlivosť peňažných tokov položky. V tomto prípade môže účtovná jednotka za zabezpečené položky určiť iba tieto typy zložiek (vrátane ich kombinácií):
|
6.4 KVALIFIKAČNÉ KRITÉRIÁ PRE ÚČTOVANIE ZABEZPEČENIA
6.4.1. |
Zabezpečovací vzťah spĺňa kritériá na účtovanie zabezpečenia výlučne vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
|
6.5 ÚČTOVANIE KVALIFIKOVANÝCH ZABEZPEČOVACÍCH VZŤAHOV
6.5.1. |
Účtovná jednotka uplatňuje účtovanie zabezpečenia na zabezpečovacie vzťahy, ktoré spĺňajú kvalifikačné kritériá podľa odseku 6.4.1 (medzi ktoré patrí rozhodnutie účtovnej jednotky určiť zabezpečovací vzťah). |
6.5.2. |
Existujú tri druhy zabezpečovacieho vzťahu:
|
6.5.3. |
Ak je zabezpečenou položkou nástroj vlastného imania, pri ktorom sa účtovná jednotka rozhodla prezentovať zmeny reálnej hodnoty v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 5.7.5, zabezpečená expozícia uvedená v odseku 6.5.2 písm. a) musí byť taká, ktorá by mohla mať vplyv na ostatné súčasti komplexného výsledku. V takom prípade – a len v takom prípade – sa vykázaná neefektívnosť zabezpečenia prezentuje v ostatných súčastiach komplexného výsledku. |
6.5.4. |
Zabezpečenie kurzového rizika záväznej povinnosti sa môže účtovať ako zabezpečenie reálnej hodnoty alebo zabezpečenie peňažných tokov. |
6.5.5. |
Ak zabezpečovací vplyv už nespĺňa požiadavku efektívnosti zabezpečenia v súvislosti so zabezpečovacím pomerom [pozri odsek 64.1 písm. c) bod iii)], no cieľ riadenia rizík pre daný určený zabezpečovací vzťah ostáva rovnaký, účtovná jednotka upraví zabezpečovací pomer zabezpečovacieho vzťahu tak, aby opäť spĺňal kvalifikačné kritériá (v tomto štandarde sa to označuje ako „opätovné vyváženie“ – pozri odseky B6.5.7 až B6.5.21). |
6.5.6. |
Účtovná jednotka prestane účtovať zabezpečenie prospektívne len vtedy, keď zabezpečovací vzťah (alebo časť zabezpečovacieho vzťahu) prestane spĺňať kvalifikačné kritériá (po tom, ako zohľadní prípadné opätovné vyváženie zabezpečovacieho vzťahu, ak je to vhodné). Sem patria prípady, keď uplynie platnosť zabezpečovacieho nástroja alebo sa nástroj predá, ukončí alebo realizuje. Na tento účel sa výmena alebo obnovenie zabezpečovacieho nástroja prostredníctvom iného zabezpečovacieho nástroja nepovažuje za uplynutie platnosti alebo ukončenie, ak je takáto výmena alebo obnovenie súčasťou zdokumentovaného cieľa účtovnej jednotky v oblasti riadenia rizík a v súlade s týmto cieľom. Na tento účel sa okrem toho nepovažuje za uplynutie platnosti alebo ukončenie zabezpečovacieho nástroja, ak:
Ak účtovná jednotka prestane účtovať zabezpečenie, môže to mať vplyv buď na zabezpečovací vzťah ako celok alebo na jeho časť (pričom v takomto prípade sa pokračuje v účtovaní zabezpečenia pri zvyšku zabezpečovacieho vzťahu). |
6.5.7. |
Účtovná jednotka uplatňuje:
|
Zabezpečenia reálnej hodnoty
6.5.8. |
Kým zabezpečenie reálnej hodnoty spĺňa kvalifikačné kritériá odseku 6.4.1, zabezpečovací vzťah sa účtuje takto:
|
6.5.9. |
Keď je pri zabezpečení reálnej hodnoty zabezpečenou položkou záväzná povinnosť (alebo jej zložka) nadobudnúť aktívum alebo prebrať záväzok, počiatočná účtovná hodnota aktíva alebo záväzku vyplývajúca zo splnenia záväznej povinnosti účtovnou jednotkou sa upravuje tak, aby zahŕňala kumulovanú zmenu reálnej hodnoty zabezpečenej položky, ktorá bola vykázaná vo výkaze o finančnej situácii. |
6.5.10. |
Akákoľvek úprava vyplývajúca z odseku 6.5.8 písm. b) sa amortizuje vo výsledku hospodárenia, ak je zabezpečenou položkou finančný nástroj (alebo jeho zložka) oceňovaný v amortizovanej hodnote. Amortizácia môže začať ihneď po vzniku úpravy a nesmie začať neskôr, ako zabezpečená položka prestane byť upravovaná o zisky a straty zo zabezpečenia. Amortizácia vychádza z prepočítanej efektívnej úrokovej miery k dátumu začatia amortizácie. V prípade finančného aktíva (alebo jeho zložky), ktoré je zabezpečenou položkou a ktoré sa oceňuje reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A, sa amortizácia uplatňuje rovnakým spôsobom, no do výšky, ktorá predstavuje kumulovaný zisk alebo stratu predtým vykázanú v súlade s odsekom 6.5.8 písm. b), a nie úpravou účtovnej hodnoty. |
Zabezpečenia peňažných tokov
6.5.11. |
Kým zabezpečenie peňažných tokov spĺňa kvalifikačné kritériá odseku 6.4.1, zabezpečovací vzťah sa účtuje takto:
|
6.5.12. |
Keď účtovná jednotka prestane účtovať zabezpečenie peňažných tokov [pozri odseky 6.5.6 a 6.5.7 písm. b)], sumu, ktorá sa naakumulovala v rezerve na zabezpečenie peňažných tokov v súlade s odsekom 6.5.11 písm. a), účtuje takto:
|
Zabezpečenia čistej investície do zahraničnej prevádzky
6.5.13. |
Zabezpečenia čistej investície do zahraničnej prevádzky vrátane zabezpečenia peňažnej položky, ktorá sa účtuje ako súčasť čistej investície (pozri IAS 21), sa účtujú podobne ako pri zabezpečení peňažných tokov:
|
6.5.14. |
Kumulovaný zisk alebo strata zo zabezpečovacieho nástroja týkajúce sa efektívnej časti zabezpečenia, ktoré sa naakumulovali v rezerve z prepočtu cudzej meny, sa reklasifikujú z vlastného imania do výsledku hospodárenia ako reklasifikačná úprava (pozri IAS 1) v súlade s odsekmi 48 až 49 štandardu IAS 21 pri vyradení alebo čiastočnom vyradení zahraničnej prevádzky. |
Účtovanie časovej hodnoty opcií
6.5.15. |
Keď účtovná jednotka oddelí vnútornú hodnotu a časovú hodnotu opčnej zmluvy a za zabezpečovací nástroj určí len zmenu vnútornej hodnoty opcie [pozri odsek 62.4 písm. a)], časovú hodnotu opcie účtuje takto (pozri odseky B6.5.29 až B6.5.33):
|
Účtovanie forwardového prvku forwardových zmlúv a kurzového bázického rozpätia finančných nástrojov
6.5.16. |
Keď účtovná jednotka oddelí forwardový prvok a spotový prvok forwardovej zmluvy a za zabezpečovací nástroj určí len zmenu hodnoty spotového prvku forwardovej zmluvy, alebo keď účtovná jednotka oddelí kurzové bázické rozpätie od finančného nástroja a vylúči ho z určenia uvedeného finančného nástroja za zabezpečovací nástroj [pozri odsek 62.4 písm. b)], účtovná jednotka môže uplatniť odsek 65.15 na forwardový prvok forwardovej zmluvy alebo na kurzové bázické rozpätie rovnakým spôsobom, ako sa uplatňuje na časovú hodnotu opcie. V takom prípade účtovná jednotka použije návod na uplatňovanie podľa odsekov B6.5.34 až B6.5.39. |
6.6 ZABEZPEČENIA SKUPÍN POLOŽIEK
Prípustnosť skupiny položiek ako zabezpečenej položky
6.6.1. |
Skupina položiek (vrátane skupiny položiek, ktoré predstavujú čistú pozíciu; pozri odseky B6.6.1 až B6.6.8) je oprávnenou zabezpečenou položkou výlučne vtedy, keď:
|
Určenie zložky nominálnej hodnoty
6.6.2. |
Zložka, ktorá je časťou prípustnej skupiny položiek, je prípustnou zabezpečenou položkou za predpokladu, že takéto určenie je v súlade s cieľom účtovnej jednotky v oblasti riadenia rizika. |
6.6.3. |
Vrstvová zložka celkovej skupiny položiek (napríklad spodná vrstva) je prípustná na účtovanie zabezpečenia výlučne vtedy, keď:
|
Prezentácia
6.6.4. |
Pri zabezpečení skupiny položiek so vzájomne kompenzovanými rizikovými pozíciami (t. j. pri zabezpečení čistej pozície), ktorej zabezpečené riziko má vplyv na rozličné riadkové položky vo výkaze ziskov a strát a ostatných súčastiach komplexného výsledku, sa akékoľvek zisky alebo straty zo zabezpečenia v uvedenom výkaze prezentujú v samostatnom riadku a nie v riadku ovplyvnenom zabezpečenými položkami. Takže v uvedenom výkaze suma v danej riadkovej položke, ktorá sa týka samotnej zabezpečenej položky (napríklad výnosy alebo náklady na predaj), zostáva neovplyvnená. |
6.6.5. |
Pri aktívach a záväzkoch, ktoré sa zabezpečujú spoločne ako skupina v rámci zabezpečenia reálnej hodnoty, sa zisk alebo strata vo výkaze o finančnej situácii pri jednotlivých aktívach a záväzkoch vykazuje ako úprava účtovnej hodnoty príslušných jednotlivých položiek tvoriacich skupinu v súlade s odsekom 6.5.8 písm. b). |
Nulové čisté pozície
6.6.6. |
Keď je zabezpečenou položkou skupina, ktorá je nulovou čistou pozíciou (t. j. zabezpečené položky medzi sebou plne kompenzujú riziko, ktoré sa riadi na skupinovom základe), účtovná jednotka ju smie určiť v rámci zabezpečovacieho vzťahu, ktorý neobsahuje zabezpečovací nástroj, za predpokladu, že:
|
6.7 MOŽNOSŤ URČIŤ ÚVEROVÚ EXPOZÍCIU ZA OCEŇOVANÚ REÁLNOU HODNOTOU CEZ VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA
Prípustnosť úverových expozícií na určenie za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia
6.7.1. |
Ak účtovná jednotka používa úverový derivát, ktorý je oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, na riadenie úverového rizika celého finančného nástroja alebo jeho časti (úverová expozícia), môže uvedený finančný nástroj určiť v rozsahu, v akom je takto riadený (t. j. celý alebo jeho časť), za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ak:
Účtovná jednotka môže dospieť k takémuto určeniu bez ohľadu na to, či finančný nástroj, ktorého úverové riziko sa riadi, je v rámci rozsahu pôsobnosti tohto štandardu (napríklad účtovná jednotka môže určiť úverové prísľuby, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu). Účtovná jednotka môže daný finančný nástroj určiť pri jeho prvotnom vykázaní, po ňom alebo v dobe, keď sa nevykazuje. Účtovná jednotka toto určenie súčasne zdokumentuje. |
Účtovanie úverových expozícií určených za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia
6.7.2. |
Ak je finančný nástroj určený podľa odseku 6.7.1 za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia po jeho prvotnom vykázaní, alebo ak predtým nebol vykazovaný, rozdiel v čase určenia medzi účtovnou hodnotou, ak existuje, a reálnou hodnotou sa okamžite vykáže vo výsledku hospodárenia. Pri finančných aktívach oceňovaných reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A sa kumulovaný zisk alebo strata, ktoré boli predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku, okamžite reklasifikujú z vlastného imania do výsledku hospodárenia ako reklasifikačná úprava (pozri IAS 1). |
6.7.3. |
Účtovná jednotka prestane oceňovať finančný nástroj, ktorý spôsobil úverové riziko, alebo časť uvedeného finančného nástroja reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ak:
|
6.7.4. |
Keď účtovná jednotka prestane oceňovať finančný nástroj, ktorý spôsobuje úverové riziko, alebo časť uvedeného finančného nástroja, reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, reálna hodnota uvedeného finančného nástroja k dátumu prestania takéhoto oceňovania sa stáva jeho novou účtovnou hodnotou. Následne sa uplatní to isté ocenenie, ktoré sa použilo pred určením finančného nástroja za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia (vrátane amortizácie, ktorá vyplynie z novej účtovnej hodnoty). Napríklad finančné aktívum, ktoré bolo pôvodne klasifikované ako oceňované v amortizovanej hodnote, by sa vrátilo k tomuto oceneniu a jeho efektívna úroková miera by sa prepočítala na základe jeho novej hrubej účtovnej hodnoty k dátumu prestania oceňovania reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. |
KAPITOLA 7 Dátum účinnosti a prechodné ustanovenia
7.1 DÁTUM ÚČINNOSTI
7.1.1. |
Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2018 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak sa účtovná jednotka rozhodne uplatňovať tento štandard skôr, musí túto skutočnosť zverejniť a uplatňovať všetky požiadavky tohto štandardu súčasne (pozri však aj odseky 7.1.2, 7.2.21 a 7.3.2). Súčasne uplatňuje aj zmeny v dodatku C. |
7.1.2. |
Napriek požiadavkám uvedeným v odseku 7.1.1 platí, že pre ročné obdobia začínajúce sa pred 1. januárom 2018 sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, že predčasne uplatní iba požiadavky týkajúce sa prezentácie ziskov a strát z finančných záväzkov určených za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia podľa odsekov 5.7.1 písm. c), 5.7.7 až 5.7.9, 7.2.14 a B5.7.5 až B5.7.20 bez toho, aby uplatňovala ostatné požiadavky tohto štandardu. Ak sa účtovná jednotka rozhodne uplatňovať iba uvedené odseky, túto skutočnosť zverejní a priebežne poskytuje súvisiace zverejnenia uvedené v odsekoch 10 až 11 štandardu IFRS 7 [v znení zmien štandardu IFRS 9 (z roku 2010)]. (Pozri aj odseky 7.2.2 a 7.2.15.) |
7.1.3. |
Na základe dokumentu Cyklus ročných zlepšení IFRS 2010 – 2012 z decembra 2013 sa zmenili odseky 4.2.1 a 5.7.5, pričom táto zmena sa uskutočnila ako následná zmena vyplývajúca zo zmeny IFRS 3. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu prospektívne na podnikové kombinácie, na ktoré sa vzťahuje zmena IFRS 3. |
7.1.4. |
Štandardom IFRS 15, vydaným v máji 2014, sa zmenili odseky 3.1.1, 4.2.1, 5.1.1, 5.2.1, 5.7.6, B3.2.13, B5.7.1, C5 a C42 a vypustil odsek C16 a jeho príslušný nadpis. Doplnili sa odseky 5.1.3 a 5.7.1A a definícia v dodatku A. Účtovná jednotka uplatňuje uvedené zmeny pri uplatňovaní štandardu IFRS 15. |
7.2 PRECHODNÉ USTANOVENIA
7.2.1. |
Účtovná jednotka uplatní tento štandard retrospektívne v súlade s IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby okrem prípadov uvedených v odsekoch 7.2.4 až 7.2.26 a 7.2.28. Tento štandard sa neuplatňuje na položky, ktorých vykazovanie sa k dátumu prvotného uplatnenia už ukončilo. |
7.2.2. |
Na účely prechodných ustanovení podľa odsekov 7.2.1, 7.2.3 až 7.2.28 a 7.3.2 je dátumom prvotného uplatnenia dátum, keď účtovná jednotka po prvýkrát uplatní uvedené požiadavky tohto štandardu a musí ním byť začiatok obdobia vykazovania po vydaní tohto štandardu. V závislosti prístupu, ktorý si na uplatňovanie IFRS 9 zvolí účtovná jednotka, môže prechodné obdobie zahŕňať jeden alebo viac než jeden dátum prvotného uplatnenia rozličných požiadaviek. |
Prechodné ustanovenia pri klasifikácii a oceňovaní (kapitoly 4 a 5)
7.2.3. |
K dátumu prvotného uplatnenia účtovná jednotka posúdi, či finančné aktívum spĺňa podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. a), resp. odseku 4.1.2A písm. a), a to na základe skutočností a okolností, ktoré existujú k danému dátumu. Výsledná klasifikácia sa uplatní retrospektívne bez ohľadu na obchodný model účtovnej jednotky v predchádzajúcich obdobiach vykazovania. |
7.2.4. |
Ak je k dátumu prvotného uplatnenia pre účtovnú jednotku nevykonateľné (v zmysle IAS 8) posúdiť zmenenú časovú hodnotu peňažného prvku v súlade s odsekmi B4.1.9B až B4.1.9D na základe skutočností a okolností, ktoré existovali pri prvotnom vykázaní finančného aktíva, účtovná jednotka posúdi charakteristiky zmluvných peňažných tokov uvedeného finančného aktíva na základe skutočností a okolností, ktoré existovali pri prvotnom vykázaní finančného aktíva bez toho, aby zohľadnila požiadavky súvisiace so zmenou časovej hodnoty peňažného prvku podľa odsekov B4.1.9B až B4.1.9D. (Pozri aj odsek 42R štandardu IFRS 7.) |
7.2.5. |
Ak je k dátumu prvotného uplatnenia pre účtovnú jednotku nevykonateľné (v zmysle IAS 8) posúdiť, či reálna hodnota prvku predčasného splatenia bola nevýznamná v súlade s odsekom B4.1.12 písm. c) na základe skutočností a okolností, ktoré existovali pri prvotnom vykázaní finančného aktíva, účtovná jednotka posúdi charakteristiky zmluvných peňažných tokov uvedeného finančného aktíva na základe skutočností a okolností, ktoré existovali pri prvotnom vykázaní finančného aktíva bez toho, aby zohľadnila výnimku týkajúcu sa prvkov predčasného splatenia podľa odseku B4.1.12. (Pozri aj odsek 42S štandardu IFRS 7.) |
7.2.6. |
Ak účtovná jednotka oceňuje hybridnú zmluvu reálnou hodnotou v súlade s odsekmi 4.1.2A, 4.1.4 alebo 4.1.5, ale reálna hodnota hybridnej zmluvy nebola oceňovaná v porovnávacích obdobiach vykazovania, reálna hodnota hybridnej zmluvy v porovnávacích obdobiach vykazovania je súčtom reálnych hodnôt zložiek (t. j. nederivátovej hostiteľskej zmluvy a vloženého derivátu) ku koncu každého porovnávacieho obdobia vykazovania, ak účtovná jednotka predchádzajúce obdobia prehodnocuje (pozri odsek 72.15). |
7.2.7. |
Ak účtovná jednotka uplatnila odsek 72.6, tak k dátumu prvotného uplatnenia účtovná jednotka vykazuje akýkoľvek rozdiel medzi reálnou hodnotou celej hybridnej zmluvy k dátumu prvotného uplatnenia a súčtom reálnych hodnôt zložiek hybridnej zmluvy k dátumu prvotného uplatnenia v počiatočných nerozdelených ziskoch (alebo inej zložke vlastného imania, podľa prípadu) toho obdobia vykazovania, do ktorého spadá dátum prvotného uplatnenia. |
7.2.8. |
K dátumu prvotného uplatnenia účtovná jednotka môže určiť:
Takéto určenie sa uskutočňuje na základe skutočností a okolností, ktoré existujú k dátumu prvotného uplatnenia. Uvedená klasifikácia sa uplatňuje retrospektívne. |
7.2.9. |
K dátumu prvotného uplatnenia účtovná jednotka:
Takéto zrušenie sa uskutočňuje na základe skutočností a okolností, ktoré existujú k dátumu prvotného uplatnenia. Uvedená klasifikácia sa uplatňuje retrospektívne. |
7.2.10. |
K dátumu prvotného uplatnenia účtovná jednotka:
Takéto určenie a zrušenie sa uskutočňujú na základe skutočností a okolností, ktoré existujú k dátumu prvotného uplatnenia. Uvedená klasifikácia sa uplatňuje retrospektívne. |
7.2.11. |
Ak je pre účtovnú jednotku nevykonateľné (v zmysle IAS 8) retrospektívne uplatniť metódu efektívnej úrokovej miery, účtovná jednotka považuje:
|
7.2.12. |
Ak účtovná jednotka predtým v obstarávacej hodnote (v súlade s IAS 39) účtovala investíciu do nástroja vlastného imania, ktorý nemá kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1) (alebo derivátové aktívum, ktoré je naviazané na takýto nástroj vlastného imania a ktoré sa musí vysporiadať dodaním takéhoto nástroja vlastného imania), uvedený nástroj oceňuje reálnou hodnotou k dátumu prvotného uplatnenia. Akýkoľvek rozdiel medzi predchádzajúcou účtovnou hodnotou a reálnou hodnotou sa vykazuje v počiatočných nerozdelených ziskoch (alebo inej zložke vlastného imania, podľa prípadu) toho obdobia vykazovania, do ktorého spadá dátum prvotného uplatnenia. |
7.2.13. |
Ak účtovná jednotka predtým v obstarávacej cene v súlade so štandardom IAS 39 účtovala derivátový záväzok, ktorý je naviazaný na nástroj vlastného imania a ktorý sa musí vysporiadať dodaním takéhoto nástroja vlastného imania, ktorý nemá kótovanú cenu na aktívnom trhu pre identický nástroj (t. j. vstup úrovne 1), uvedený derivátový záväzok oceňuje reálnou hodnotou k dátumu prvotného uplatnenia. Akýkoľvek rozdiel medzi predchádzajúcou účtovnou hodnotou a reálnou hodnotou sa vykazuje v počiatočných nerozdelených ziskoch toho obdobia vykazovania, do ktorého spadá dátum prvotného uplatnenia. |
7.2.14. |
K dátumu prvotného uplatnenia účtovná jednotka na základe skutočností a okolností, ktoré existujú k dátumu prvotného uplatnenia, stanoví, či by sa postupom podľa odseku 5.7.7 vytvoril alebo zväčšil účtovný nesúlad vo výsledku hospodárenia. Tento štandard sa uplatňuje retrospektívne na základe uvedeného stanovenia. |
7.2.15. |
Napriek požiadavke odseku 7.2.1 účtovná jednotka, ktorá prijme požiadavky na klasifikáciu a oceňovanie tohto štandardu (medzi ktoré patria požiadavky súvisiace s oceňovaním v amortizovanej hodnote pri finančných aktívach a znížení hodnoty v oddieloch 5.4 a 5.5), poskytuje zverejnenia uvedené v odsekoch 42L až 42O štandardu IFRS 7, no nemusí prehodnocovať predchádzajúce obdobia. Účtovná jednotka môže prehodnotiť predchádzajúce obdobia výlučne v prípade, ak je to možné bez využitia spätného pohľadu. Ak účtovná jednotka predchádzajúce obdobia neprehodnocuje, vykazuje akýkoľvek rozdiel medzi predchádzajúcou účtovnou hodnotou a účtovnou hodnotou k začiatku toho ročného obdobia vykazovania, do ktorého spadá dátum prvotného uplatnenia, v počiatočných nerozdelených ziskoch (alebo inej zložke vlastného imania, podľa prípadu) toho ročného obdobia vykazovania, do ktorého spadá dátum prvotného uplatnenia. Ak však účtovná jednotka predchádzajúce obdobia prehodnocuje, prehodnotená účtovná závierka musí odzrkadľovať všetky požiadavky tohto štandardu. Ak prístup, ktorý si na uplatňovanie IFRS 9 zvolí účtovná jednotka, vedie pri rozličných požiadavkách k viac než jednému dátumu prvotného uplatnenia, tento odsek sa uplatňuje pri každom dátume prvotného uplatnenia (pozri odsek 72.2). K tejto situácii by došlo napríklad vtedy, keď sa účtovná jednotka rozhodne predčasne uplatniť len požiadavky týkajúce sa prezentácie ziskov a strát z finančných záväzkov určených za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia v súlade s odsekom 7.1.2 pred tým, než uplatní ostatné požiadavky tohto štandardu. |
7.2.16. |
Ak účtovná jednotka zostavuje finančné výkazy v priebehu účtovného roka v súlade s IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka, účtovná jednotka nemusí uplatňovať požiadavky tohto štandardu na časové intervaly v priebehu účtovného roka pred dátumom prvotného uplatnenia, ak je to nevykonateľné (v zmysle IAS 8). |
Zníženie hodnoty (oddiel 5.5)
7.2.17. |
Účtovná jednotka uplatňuje požiadavky týkajúce sa zníženia hodnoty podľa oddielu 5.5 retrospektívne v súlade s IAS 8 s výhradou odsekov 7.2.15 a 7.2.18 až 7.2.20. |
7.2.18. |
K dátumu prvotného uplatnenia účtovná jednotka používa primerané a preukázateľné informácie, ktoré sú k dispozícii bez neprimeraných nákladov alebo úsilia, na stanovenie úverového rizika k dátumu, keď bol finančný nástroj prvotne vykázaný (alebo pri úverových prísľuboch a zmluvách o finančnej záruke k dátumu, keď sa účtovná jednotka stala zmluvnou stranou neodvolateľného prísľubu v súlade s odsekom 5.5.6), a porovnáva ho s úverovým rizikom k dátumu prvotného uplatnenia tohto štandardu. |
7.2.19. |
Pri stanovaní toho, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika, účtovná jednotka môže uplatniť:
|
7.2.20. |
Ak by si k dátumu prvotného uplatnenia stanovenie, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika, vyžadovalo neprimerané náklady alebo úsilie, účtovná jednotka vykáže opravnú položku na stratu vo výške, ktorá sa rovná očakávaným úverovým stratám počas celej životnosti ku každému dátumu vykazovania až dovtedy, kým nedôjde k ukončeniu vykazovania uvedeného finančného nástroja [pokiaľ uvedený finančný nástroj nie je k dátumu vykazovania nástrojom s nízkym úverovým rizikom, pričom v takom prípade sa použije odsek 72.19 písm. a)]. |
Prechodné ustanovenia pre účtovanie zabezpečenia (kapitola 6)
7.2.21. |
Keď účtovná jednotka po prvýkrát uplatní tento štandard, môže si ako svoju účtovnú politiku namiesto požiadaviek kapitoly 6 tohto štandardu zvoliť to, že bude pokračovať v uplatňovaní požiadaviek účtovania zabezpečenia podľa IAS 39. Účtovná jednotka uplatňuje uvedenú politiku na všetky svoje zabezpečovacie vzťahy. Účtovná jednotka, ktorá si zvolí uvedenú politiku, zároveň uplatňuje IFRIC 16 Zabezpečenie čistej investície do zahraničnej prevádzky bezo zmien, ktorými sa uvedená interpretácia dostáva do súladu s požiadavkami kapitoly 6 tohto štandardu. |
7.2.22. |
S výnimkou ustanovení odseku 7.2.26 uplatňuje účtovná jednotka požiadavky účtovania zabezpečenia podľa tohto štandardu prospektívne. |
7.2.23. |
Aby sa mohlo od dátumu prvotného uplatnenia požiadaviek účtovania zabezpečenia podľa tohto štandardu uplatňovať účtovanie zabezpečenia, musia k uvedenému dátumu byť splnené všetky kvalifikačné kritériá. |
7.2.24. |
Zabezpečovacie vzťahy, ktoré splnili kvalifikačné kritériá na účtovanie zabezpečenia v súlade s IAS 39 a ktoré takisto spĺňajú kvalifikačné kritériá na účtovanie zabezpečenia v súlade s kritériami tohto štandardu (pozri odsek 64.1), po zohľadnení akéhokoľvek opätovného vyváženia zabezpečovacieho vzťahu počas prechodného obdobia [pozri odsek 72.25 písm. b)], sa považujú za pokračujúce zabezpečovacie vzťahy. |
7.2.25. |
Pri prvotnom uplatnení požiadaviek účtovania zabezpečenia podľa tohto štandardu účtovná jednotka:
|
7.2.26. |
Platí výnimka z prospektívneho uplatňovania požiadaviek účtovania zabezpečenia podľa tohto štandardu, keď účtovná jednotka:
|
Účtovné jednotky, ktoré uplatnili IFRS 9 (z roku 2009), IFRS 9 (z roku 2010) alebo IFRS 9 (z roku 2013) predčasne
7.2.27. |
Účtovná jednotka uplatňuje prechodné požiadavky podľa odsekov 7.2.1 až 7.2.26 k relevantnému dátumu prvotného uplatnenia. Účtovná jednotka uplatňuje každé z prechodných ustanovení odsekov 7.2.3 až 7.2.14 a 7.2.17 až 7.2.26 len raz (t. j. ak si účtovná jednotka zvolí prístup, v rámci ktorého uplatňuje IFRS 9 a ktorý zahŕňa viac než jeden dátum prvotného uplatnenia, nemôže uplatniť žiadne z uvedených ustanovení opätovne, ak už boli uplatnené k skoršiemu dátumu). (Pozri odseky 7.2.2 a 7.3.2.) |
7.2.28. |
Účtovná jednotka, ktorá uplatnila IFRS 9 (z roku 2009), IFRS 9 (z roku 2010) alebo IFRS 9 (z roku 2013) a následne uplatňuje tento štandard:
Takéto určenie a zrušenie sa uskutočňujú na základe skutočností a okolností, ktoré existujú k dátumu prvotného uplatnenia tohto štandardu. Uvedená klasifikácia sa uplatňuje retrospektívne. |
7.3 ZRUŠENIE IFRIC 9, IFRS 9 (Z ROKU 2009), IFRS 9 (Z ROKU 2010) A IFRS 9 (Z ROKU 2013)
7.3.1. |
Týmto štandardom sa nahrádza IFRIC 9 Prehodnocovanie vložených derivátov. Požiadavky doplnené do IFRS 9 v októbri 2010 zahŕňali požiadavky predtým uvedené v odsekoch 5 a 7 interpretácie IFRIC 9. Ako následnú zmenu zahŕňal štandard IFRS 1 Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva požiadavky predtým uvedené v odseku 8 interpretácie IFRIC 9. |
7.3.2. |
Týmto štandardom sa nahrádza IFRS 9 (z roku 2009), IFRS 9 (z roku 2010) a IFRS 9 (z roku 2013). Pri ročných obdobiach začínajúcich sa pred 1. januárom 2018 sa však účtovná jednotka môže rozhodnúť, že namiesto uplatňovania tohto štandardu bude uplatňovať uvedené skoršie verzie štandardu IFRS 9, a to výlučne v prípade, keď relevantný dátum prvotného uplatnenia účtovnej jednotky je pred 1. februárom 2015. |
Dodatok A
Definícia pojmov
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto štandardu.
12-mesačné očakávané úverové straty |
Tá časť očakávaných úverových strát počas celej životnosti, ktorá predstavuje očakávané úverové straty vyplývajúce z prípadov zlyhania finančného nástroja, ku ktorým môže potenciálne dôjsť v období 12 mesiacov po dátume vykazovania. |
||||||||||||
amortizovaná hodnota finančného aktíva alebo finančného záväzku |
Hodnota, ktorou sa finančné aktívum alebo finančný záväzok oceňuje pri prvotnom vykázaní, znížená o platby istiny a zvýšená alebo znížená o kumulovanú amortizáciu akéhokoľvek rozdielu medzi touto prvotnou hodnotou a hodnotou pri splatnosti za použitia metódy efektívnej úrokovej miery, a pri finančných aktívach upravená o prípadnú opravnú položku na stratu. |
||||||||||||
zmluvné aktíva |
Tie práva, ktoré sa podľa IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi účtujú v súlade s týmto štandardom na účely vykazovania a oceňovania ziskov alebo strát zo zníženia hodnoty. |
||||||||||||
úverovo znehodnotené finančné aktívum |
Finančné aktívum je úverovo znehodnotené, keď došlo k jednej alebo viacerým udalostiam, ktoré majú škodlivý vplyv na odhadované budúce peňažné toky tohto finančného aktíva. Medzi dôkazy toho, že finančné aktívum je úverovo znehodnotené, patria pozorovateľné údaje o týchto udalostiach:
Individuálnu diskrétnu udalosť nemusí byť možné identifikovať – namiesto toho to mohol byť kombinovaný účinok niekoľkých udalostí, ktorý spôsobil úverové znehodnotenie finančných aktív. |
||||||||||||
úverová strata |
Rozdiel medzi všetkými zmluvnými peňažnými tokmi, ktoré sú účtovnej jednotke podľa zmluvy splatné, a všetkými peňažnými tokmi, ktoré účtovná jednotka očakáva, že dostane (t. j. všetky nedostatky hotovosti), diskontované pôvodnou efektívnou úrokovou mierou (alebo úverovo upravenou efektívnou úrokovou mierou pri kúpených alebo vzniknutých úverovo znehodnotených finančných aktívach). Účtovná jednotka odhaduje peňažné toky tak, že zohľadní všetky zmluvné podmienky finančného nástroja (napríklad predčasné splatenie, rozšírenie, kúpne a podobné opcie) počas očakávanej životnosti daného finančného nástroja. Peňažné toky, ktoré sa zohľadňujú, zahŕňajú peňažné toky z predaja držaného kolaterálu alebo iných prostriedkov zvýšenia kreditnej kvality, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvných podmienok. Existuje predpoklad, že očakávanú životnosť finančného nástroja možno spoľahlivo odhadnúť. V tých ojedinelých prípadoch, keď nie je možné spoľahlivo odhadnúť očakávanú životnosť finančného nástroja, však účtovná jednotka použije zostávajúce zmluvné trvanie finančného nástroja. |
||||||||||||
úverovo upravená efektívna úroková miera |
Miera, ktorou sa presne diskontujú odhadované budúce peňažné platby alebo príjmy počas očakávanej životnosti finančného aktíva na amortizovanú hodnotu finančného aktíva, ktoré je kúpeným alebo vzniknutým úverovo znehodnoteným finančným aktívom. Pri výpočte úverovo upravenej efektívnej úrokovej miery účtovná jednotka odhaduje očakávané peňažné toky tak, že zohľadní všetky zmluvné podmienky finančného aktíva (napríklad predčasné splatenie, rozšírenie, kúpne a podobné opcie) a očakávané úverové straty. Tento výpočet zahŕňa všetky poplatky a body zaplatené alebo prijaté medzi zmluvnými stranami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej miery (pozri odseky B5.4.1 až B5.4.3), transakčné náklady a všetky ostatné prémie alebo zľavy. Existuje predpoklad, že peňažné toky a očakávanú životnosť skupiny podobných finančných nástrojov možno spoľahlivo odhadnúť. V tých ojedinelých prípadoch, keď nie je možné spoľahlivo odhadnúť peňažné toky alebo zostávajúcu životnosť finančného nástroja (alebo skupiny finančných nástrojov), však účtovná jednotka použije zmluvné peňažné toky počas celého zmluvného trvania finančného nástroja (alebo skupiny finančných nástrojov). |
||||||||||||
ukončenie vykazovania |
Vyradenie predtým vykazovaného finančného aktíva alebo finančného záväzku z výkazu o finančnej situácii účtovnej jednotky. |
||||||||||||
derivát |
Finančný nástroj alebo iná zmluva v rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, ktoré spĺňajú všetky tri tieto charakteristiky:
|
||||||||||||
dividendy |
Rozdelenia ziskov držiteľom nástrojov vlastného imania v pomere, v akom sa podieľajú na vlastníctve určitej triedy kapitálu. |
||||||||||||
metóda efektívnej úrokovej miery |
Metóda, ktorá sa používa pri výpočte amortizovanej hodnoty finančného aktíva alebo finančného záväzku a pri alokovaní a vykazovaní úrokových výnosov alebo úrokových nákladov vo výsledku hospodárenia počas príslušného obdobia. |
||||||||||||
efektívna úroková miera |
Miera, ktorou sa presne diskontujú odhadované budúce peňažné platby alebo príjmy počas očakávanej životnosti finančného aktíva alebo finančného záväzku na hrubú účtovnú hodnotu finančného aktíva alebo na amortizovanú hodnotu finančného záväzku. Pri výpočte efektívnej úrokovej miery účtovná jednotka odhaduje očakávané peňažné toky tak, že zohľadní všetky zmluvné podmienky finančného nástroja (napríklad predčasné splatenie, rozšírenie, kúpne a podobné opcie), no nezohľadní očakávané úverové straty. Tento výpočet zahŕňa všetky poplatky a body zaplatené alebo prijaté medzi zmluvnými stranami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej miery (pozri odseky B5.4.1 až B5.4.3), transakčné náklady a všetky ostatné prémie alebo zľavy. Existuje predpoklad, že peňažné toky a očakávanú životnosť skupiny podobných finančných nástrojov možno spoľahlivo odhadnúť. V tých ojedinelých prípadoch, keď nie je možné spoľahlivo odhadnúť peňažné toky alebo očakávanú životnosť finančného nástroja (alebo skupiny finančných nástrojov), však účtovná jednotka použije zmluvné peňažné toky počas celého zmluvného trvania finančného nástroja (alebo skupiny finančných nástrojov). |
||||||||||||
očakávané úverové straty |
Vážený priemer úverových strát, pričom váhami sú príslušné riziká výskytu zlyhania. |
||||||||||||
zmluva o finančnej záruke |
Zmluva, na základe ktorej sa od emitenta vyžaduje, aby vykonal konkrétne platby na splatenie straty, ktorá vznikne držiteľovi z dôvodu, že konkrétny dlžník nevykonal platbu v čase splatnosti v súlade s pôvodnými alebo upravenými podmienkami dlhového nástroja. |
||||||||||||
finančný záväzok oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia |
Finančný záväzok, ktorý spĺňa jednu z týchto podmienok:
|
||||||||||||
záväzná povinnosť |
Záväzná dohoda o výmene stanoveného množstva zdrojov v stanovenej cene k stanovenému budúcemu dátumu alebo dátumom. |
||||||||||||
očakávaná transakcia |
Nezáväzná, no očakávaná budúca transakcia. |
||||||||||||
hrubá účtovná hodnota finančného aktíva |
Amortizovaná hodnota finančného aktíva pred úpravou o prípadnú opravnú položku na stratu. |
||||||||||||
zabezpečovací pomer |
Vzťah medzi kvantitou zabezpečovacieho nástroja a kvantitou zabezpečenej položky, pokiaľ ide o ich relatívnu váhu. |
||||||||||||
držaný na obchodovanie |
Finančný nástroj alebo finančný záväzok, ktorý:
|
||||||||||||
zisk alebo strata zo zníženia hodnoty |
Zisky alebo straty, ktoré sa vykazujú vo výsledku hospodárenia v súlade s odsekom 5.5.8 a ktoré vyplývajú z uplatňovania požiadaviek oddielu 5.5 týkajúcich sa zníženia hodnoty. |
||||||||||||
očakávané úverové straty počas celej životnosti |
Očakávané úverové straty, ktoré sú výsledkom všetkých možných prípadov zlyhania počas očakávanej životnosti finančného nástroja. |
||||||||||||
opravná položka na stratu |
Opravná položka na očakávané úverové straty z finančných aktív oceňovaných v súlade s odsekom 4.1.2, lízingových pohľadávok a zmluvných aktív, akumulovaná výška zníženia hodnoty finančných aktív oceňovaných v súlade s odsekom 4.1.2A a rezerva na očakávané úverové straty z úverových prísľubov a zmlúv o finančných zárukách. |
||||||||||||
zisk alebo strata zo zmeny podmienok |
Hodnota vyplývajúca z úpravy hrubej účtovnej hodnoty finančného aktíva s cieľom zachytiť opätovne prerokované alebo zmenené zmluvné peňažné toky. Účtovná jednotka prepočíta hrubú účtovnú hodnotu finančného aktíva ako súčasnú hodnotu odhadovaných budúcich peňažných platieb alebo príjmov počas očakávanej životnosti opätovne prerokovaného alebo zmeneného finančného aktíva, ktoré sú diskontované pôvodnou efektívnou úrokovou mierou finančného aktíva (alebo pôvodnou úverovo upravenou efektívnou úrokovou mierou pri kúpených alebo vzniknutých úverovo znehodnotených finančných aktívach) alebo, keď je to vhodné, revidovanou efektívnou úrokovou mierou vypočítanou v súlade s odsekom 6.5.10. Pri odhadovaní očakávaných peňažných tokov finančného aktíva účtovná jednotka zohľadňuje všetky zmluvné podmienky finančného aktíva (napríklad predčasné splatenie, kúpne a podobné opcie), no nezohľadňuje očakávané úverové straty, pokiaľ finančné aktívum nie je kúpeným alebo vzniknutým úverovo znehodnoteným finančným aktívom, pričom v takomto prípade účtovná jednotka zohľadňuje aj prvotné očakávané úverové straty, ktoré boli zohľadnené pri výpočte pôvodnej úverovo upravenej efektívnej úrokovej miery. |
||||||||||||
po splatnosti |
Finančné aktívum je po splatnosti vtedy, keď protistrana neuskutočnila platbu v zmluvne dohodnutom čase. |
||||||||||||
kúpené alebo vzniknuté úverovo znehodnotené finančné aktívum |
Kúpené alebo vzniknuté finančné aktívum (aktíva), ktoré sú úverovo znehodnotené pri prvotnom vykázaní. |
||||||||||||
dátum reklasifikácie |
Prvý deň prvého obdobia vykazovania nasledujúceho po zmene obchodného modelu, ktorá vedie k tomu, že účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktíva. |
||||||||||||
bežný nákup alebo predaj |
Nákup alebo predaj finančného aktíva podľa zmluvy, ktorej podmienky vyžadujú dodanie aktíva v rámci časového obdobia stanoveného spravidla predpisom alebo konvenciami daného trhu. |
||||||||||||
transakčné náklady |
Prírastkové náklady, ktoré priamo pripadajú na nadobudnutie, emisiu alebo vyradenie finančného aktíva alebo finančného záväzku (pozri odsek B5.4.8). Prírastkový náklad je náklad, ktorý by nebol vznikol v prípade, ak by účtovná jednotka nenadobudla, neemitovala alebo nevyradila finančný nástroj. |
Nasledujúce pojmy sú vymedzené v odseku 11 štandardu IAS 32, v dodatku A k štandardu IFRS 7, v dodatku A k štandardu IFRS 13 alebo v dodatku A k štandardu IFRS 15 a v tomto štandarde sa používajú v zmysle, ktorý je uvedený v IAS 32, IFRS 7, IFRS 13 alebo IFRS 15:
a) |
úverové riziko (2); |
b) |
nástroj vlastného imania; |
c) |
reálna hodnota; |
d) |
finančné aktívum; |
e) |
finančný nástroj; |
f) |
finančný záväzok; |
g) |
transakčná cena. |
Dodatok B
Návod na uplatňovanie
Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou tohto štandardu.
ROZSAH PÔSOBNOSTI (KAPITOLA 2)
B2.1 |
Niektoré zmluvy vyžadujú platbu, ktorá je založená na klimatických, geologických alebo iných fyzikálnych premenných. (Platby založené na klimatických premenných sa niekedy označujú ako „deriváty na počasie“.) Ak uvedené zmluvy nepatria do rozsahu pôsobnosti IFRS 4, patria do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu. |
B2.2 |
Týmto štandardom sa nemenia požiadavky týkajúce sa programov zamestnaneckých požitkov, ktoré spĺňajú ustanovenia IAS 26 Účtovanie a vykazovanie penzijných programov, a ani zmlúv o poplatkoch za autorské práva vychádzajúcich z objemu výnosov predaja alebo služieb, ktoré sa účtujú v súlade s IFRS 15 Výnosy so zmlúv zo zákazníkmi. |
B2.3 |
Niekedy účtovná jednotka investuje do nástrojov vlastného imania vydaných inou účtovnou jednotkou, ktoré vníma ako „strategickú investíciu“, so zámerom vybudovať alebo udržiavať si dlhodobý prevádzkový vzťah s účtovnou jednotkou, do ktorej investuje. Na zistenie toho, či sa na takúto investíciu uplatní účtovanie metódou vlastného imania, použije investor alebo spoločník štandard IAS 28. |
B2.4 |
Tento štandard sa vzťahuje na finančné aktíva a finančné záväzky poisťovateľov iné než práva a povinnosti, ktoré vylučuje odsek 21 písm. e) z dôvodu, že vznikajú v rámci zmlúv patriacich do rozsahu pôsobnosti IFRS 4 Poistné zmluvy. |
B2.5 |
Zmluvy o finančnej záruke môžu mať rôzne právne formy, ako napríklad záruka, niektoré druhy akreditívu, zmluva viazaná na zlyhanie dlžníka alebo poistná zmluva. Ich spôsob účtovania nezávisí od ich právnej formy. Ďalej sú uvedené príklady vhodného spôsobu účtovania [pozri odsek 21 písm. e)]:
|
B2.6 |
Tvrdenia, že subjekt, ktorý poskytuje záruku, považuje zmluvy za poistné zmluvy, sa spravidla nachádzajú na mnohých miestach komunikácie tohto subjektu so zákazníkmi a regulačnými orgánmi, v zmluvách, obchodnej dokumentácii a účtovných závierkach. Poistné zmluvy navyše často podliehajú požiadavkám účtovania, ktoré sa odlišujú od požiadaviek platiacich pre iné druhy transakcií, akými sú napríklad zmluvy vystavené bankami alebo obchodnými spoločnosťami. V takýchto prípadoch účtovná závierka subjektu, ktorý poskytuje záruku, spravidla obsahuje vyhlásenie, že subjekt poskytujúci záruku použil uvedené požiadavky účtovania. |
VYKAZOVANIE A UKONČENIE VYKAZOVANIA (KAPITOLA 3)
Prvotné vykázanie (oddiel 3.1)
B3.1.1 |
V dôsledku zásady uvedenej v odseku 3.1.1 vykazuje účtovná jednotka všetky svoje zmluvné práva a povinnosti z derivátov vo svojom výkaze o finančnej situácii ako aktíva, resp. záväzky, s výnimkou derivátov, ktoré zabraňujú, aby sa prevod finančných aktív účtoval ako predaj (pozri odsek B3.2.14). Ak prevod finančného aktíva nespĺňa podmienky na ukončenie vykazovania, nadobúdateľ nevykazuje prevedené aktívum ako svoje aktívum (pozri odsek B3.2.15). |
B3.1.2 |
Ďalej sú uvedené príklady uplatňovania zásady z odseku 3.1.1:
|
Bežný nákup alebo predaj finančných aktív
B3.1.3 |
Bežný nákup alebo predaj finančných aktív sa vykazuje buď použitím účtovania k dátumu uskutočnenia obchodu, alebo účtovania k dátumu vysporiadania v súlade s ustanoveniami odsekov B3.1.5 a B3.1.6. Účtovná jednotka uplatňuje rovnakú metódu konzistentne na všetky nákupy a predaje finančných aktív, ktoré sa klasifikujú rovnakým spôsobom v súlade s týmto štandardom. Na tento účel aktíva, ktoré sa povinne oceňujú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, tvoria samostatnú klasifikáciu odlišnú od aktív určených za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Samostatnú klasifikáciu okrem toho tvoria aj investície do nástrojov vlastného imania, ktoré sa účtujú pomocou možnosti uvedenej v odseku 5.7.5. |
B3.1.4 |
Zmluva, ktorá požaduje alebo povoľuje čisté vysporiadanie zmeny hodnoty zmluvy, sa nepovažuje za bežnú zmluvu. Namiesto toho sa takáto zmluva účtuje ako derivát v období medzi dátumom uskutočnenia obchodu a dátumom vysporiadania. |
B3.1.5 |
Dátumom uskutočnenia obchodu je dátum, ku ktorému sa účtovná jednotka zaväzuje kúpiť alebo predať aktívum. Účtovanie k dátumu uskutočnenia obchodu znamená a) vykázanie aktíva, ktoré sa má prijať, a záväzku, ktorým sa má zaň zaplatiť, k dátumu uskutočnenia obchodu a b) ukončenie vykazovania aktíva, ktoré bolo predané, vykázanie akéhokoľvek zisku alebo straty z vyradenia a vykázanie pohľadávky voči kupujúcemu za platbu k dátumu uskutočnenia obchodu. Úrok z aktíva a zodpovedajúceho záväzku vo všeobecnosti nezačína narastať až do dátumu vysporiadania, keď dôjde k zmene vlastníctva. |
B3.1.6 |
Dátumom vysporiadania je dátum, ku ktorému sa aktívum dodá účtovnej jednotke, alebo ku ktorému je aktívum dodané účtovnou jednotkou. Účtovanie k dátumu vysporiadania znamená a) vykázanie aktíva k dátumu jeho prijatia účtovnou jednotkou a b) ukončenie vykazovania aktíva a vykázanie akéhokoľvek zisku alebo straty z vyradenia ku dňu, keď došlo k jeho dodaniu účtovnou jednotkou. Ak sa používa účtovanie k dátumu vysporiadania, účtovná jednotka účtuje akúkoľvek zmenu reálnej hodnoty aktíva, ktoré sa má prijať, v období od dátumu uskutočnenia obchodu do dátumu vysporiadania rovnakým spôsobom, ako sa účtuje pri nadobudnutom aktíve. Inými slovami, zmena hodnoty sa nevykazuje pri aktívach oceňovaných v amortizovanej hodnote; pri aktívach klasifikovaných ako finančné aktíva oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia sa zmena hodnoty vykazuje vo výsledku hospodárenia; pri finančných aktívach oceňovaných reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku sa vykazuje v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A a pri investíciách do nástrojov vlastného imania sa účtuje v súlade s odsekom 5.7.5. |
Ukončenie vykazovania finančných aktív (oddiel 3.2)
B3.2.1 |
Ďalej uvedený diagram zobrazuje, ako sa postupuje pri posudzovaní toho, či a do akej miery sa ukončí vykazovanie finančného aktíva.
|
Zmluvy, v rámci ktorých si účtovná jednotka ponecháva zmluvné práva na príjem peňažných tokov z finančného aktíva, no preberá zmluvnú povinnosť zaplatiť peňažné toky v prospech jedného alebo viacerých príjemcov [odsek 32.4 písm. b)]
B3.2.2 |
K situácii opísanej v odseku 3.2.4 písm. b) (keď si účtovná jednotka ponechá zmluvné práva na príjem peňažných tokov z finančného aktíva, no prevezme zmluvnú povinnosť zaplatiť peňažné toky v prospech jedného alebo viacerých príjemcov) dochádza napríklad vtedy, ak účtovná jednotka je trust a vydáva investorom podiely na úžitkoch z podkladových finančných aktív, ktoré vlastní, a poskytuje obsluhu pre uvedené finančné aktíva. V takom prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 3.2.5 a 3.2.6, spĺňajú finančné aktíva podmienky na ukončenie vykazovania. |
B3.2.3 |
V rámci uplatňovania odseku 3.2.5 by účtovná jednotka mohla napríklad byť pôvodcom vzniku finančného aktíva alebo by mohla byť skupinou, ktorá zahŕňa dcérsku spoločnosť, ktorá nadobudla finančné aktívum a prevádza peňažné toky na nespriaznených investorov, ktorí sú treťou stranou. |
Posúdenie prevodu rizík a odmien z vlastníctva (odsek 32.6)
B3.2.4 |
Príkladmi toho, keď účtovná jednotka previedla v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva, sú:
|
B3.2.5 |
Príkladmi toho, keď si účtovná jednotka ponechala v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva, sú:
|
B3.2.6 |
Ak účtovná jednotka stanoví, že v dôsledku prevodu previedla v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva prevedeného aktíva, nevykazuje opäť prevedené aktívum v budúcom období s výnimkou situácie, ak takéto prevedené aktívum znovu nadobudne v rámci novej transakcie. |
Hodnotenie prevodu kontroly
B3.2.7 |
Účtovná jednotka si neponechala kontrolu nad prevedeným aktívom, ak má nadobúdateľ reálnu schopnosť predať prevedené aktívum. Účtovná jednotka si ponechala kontrolu nad prevedeným aktívom, ak nadobúdateľ nemá reálnu schopnosť predať prevedené aktívum. Nadobúdateľ má reálnu schopnosť predať prevedené aktívum v prípade, ak sa s takýmto aktívom obchoduje na aktívnom trhu, pretože nadobúdateľ by v prípade, že by musel aktívum účtovnej jednotke vrátiť, mohol prevedené aktívum znovu kúpiť na trhu. Napríklad nadobúdateľ môže mať reálnu schopnosť predať prevedené aktívum, ak sa na prevedené aktívum vzťahuje opcia, ktorá umožňuje účtovnej jednotke jeho spätný nákup, ale nadobúdateľ môže v prípade uplatnenia opcie ľahko získať prevedené aktívum na trhu. Nadobúdateľ nemá reálnu schopnosťou predať prevedené aktívum v prípade, ak si účtovná jednotka takúto opciu ponechá a nadobúdateľ nemôže ľahko získať prevedené aktívum na trhu v prípade, ak si účtovná jednotka opciu uplatní. |
B3.2.8 |
Nadobúdateľ má reálnu schopnosť predať prevedené aktívum len vtedy, ak môže prevedené aktívum predať ako celok nespriaznenej tretej osobe a je schopný zrealizovať túto možnosť jednostranne a bez uvalenia ďalších obmedzení na prevod. Zásadnou otázkou ostáva, čo je nadobúdateľ schopný urobiť v skutočnosti, nie aké zmluvné práva má vo vzťahu k tomu, čo môže vykonať s prevedeným aktívom, alebo aké zmluvné obmedzenia existujú. Konkrétne:
|
B3.2.9 |
To, že je nepravdepodobné, že by nadobúdateľ prevedené aktívum predal, samo osebe neznamená, že si prevodca ponechal kontrolu nad prevedeným aktívom. Ak sa však predajnou opciou alebo zárukou obmedzuje možnosť nadobúdateľa predať prevedené aktívum, potom si prevodca ponechal kontrolu nad prevedeným aktívom. Ak je napríklad predajná opcia alebo záruka dostatočne hodnotná, obmedzuje sa ňou možnosť nadobúdateľa predať prevedené aktívum, pretože v praxi by nadobúdateľ nepredal tretej strane prevedené aktívum bez pridania podobnej opcie alebo iných obmedzujúcich podmienok. Namiesto toho by si nadobúdateľ prevedené aktívum v držbe ponechal, aby získal platby v rámci záruky alebo predajnej opcie. Za týchto okolností si prevodca ponechal kontrolu nad prevedeným aktívom. |
Prevody, ktoré spĺňajú podmienky na ukončenie vykazovania
B3.2.10 |
Účtovná jednotka si môže ponechať právo na časť úrokových platieb z prevedeného aktíva ako kompenzáciu za obsluhu uvedených aktív. Časť úrokových platieb, ktorých by sa účtovná jednotka pri ukončení alebo prevode zmluvy na obsluhu vzdala, sa priradí aktívu z obsluhy alebo záväzku z obsluhy. Časť úrokových platieb, ktorých by sa účtovná jednotka nevzdala, predstavuje pohľadávku zo série úrokových platieb (interest-only strip). Ak by sa účtovná jednotka napríklad nevzdala žiadneho úroku pri ukončení alebo prevode zmluvy na obsluhu, potom celé úrokové rozpätie je pohľadávkou zo série úrokových platieb. Na účely uplatňovania odseku 3.2.13 sa reálne hodnoty aktíva z obsluhy a pohľadávky zo série úrokových platieb používajú pri rozvrhnutí účtovnej hodnoty pohľadávky medzi časť aktíva, ktorej vykazovanie sa ukončilo, a časť, ktorej vykazovanie naďalej pokračuje. Ak poplatok z obsluhy nie je stanovený alebo sa očakáva, že poplatok, ktorý sa prijme, nebude pre účtovnú jednotkou primeranou kompenzáciou za poskytovanie obsluhy, záväzok z povinnosti obsluhy sa vykáže v reálnej hodnote. |
B3.2.11 |
Pri oceňovaní reálnych hodnôt časti, ktorá sa naďalej vykazuje, a časti, ktorej vykazovanie sa ukončilo na účely uplatňovania odseku 3.2.13, uplatní účtovná jednotka popri odseku 3.2.14 aj požiadavky oceňovania reálnou hodnotou uvedené v IFRS 13. |
Prevody, ktoré nespĺňajú podmienky na ukončenie vykazovania
B3.2.12 |
Ďalej uvedené riadky sa týkajú uplatňovania zásady uvedenej v odseku 3.2.15. Ak záruka poskytnutá účtovnou jednotkou na straty zo zlyhania prevedeného aktíva bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva, pretože účtovná jednotka si ponechala v podstate všetky riziká a odmeny z vlastníctva prevedeného aktíva, prevedené aktívum sa naďalej vykazuje ako celok a prijaté plnenie sa vykáže ako záväzok. |
Pokračujúca zainteresovanosť na prevedených aktívach
B3.2.13 |
Ďalej sú uvedené príklady toho, ako účtovná jednotka oceňuje prevedené aktívum a súvisiaci záväzok podľa odseku 3.2.16. |
Všetky aktíva
a) |
Ak záruka poskytnutá účtovnou jednotkou zaplatiť za straty zo zlyhania prevedeného aktíva bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva v rozsahu pokračujúcej zainteresovanosti, prevedené aktívum sa k dátumu prevodu ocení nižšou z týchto súm: i) účtovnou hodnotou aktíva, alebo ii) maximálnou hodnotou plnenia prijatého v rámci prevodu, ktorej platba by sa od účtovnej jednotky mohla požadovať („záručná hodnota“). Súvisiaci záväzok sa prvotne ocení záručnou hodnotou zvýšenou o reálnu hodnotu záruky (ktorá obvykle predstavuje plnenie prijaté za záruku). Následne sa prvotná reálna hodnota záruky vykáže vo výsledku hospodárenia po tom, ako sa splní (alebo v priebehu toho, ako sa plní) povinnosť (v súlade so zásadami IFRS 15) a účtovná hodnota aktíva sa zníži o prípadnú opravnú položku na stratu. |
Aktíva oceňované v amortizovanej hodnote
b) |
Ak záväzok z predajnej opcie vypísanej účtovnou jednotkou alebo právo z kúpnej opcie držanej účtovnou jednotkou bránia ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva a účtovná jednotka oceňuje prevedené aktívum v amortizovanej hodnote, súvisiaci záväzok sa oceňuje v jeho obstarávacej hodnote (t. j. vo výške prijatého plnenia) upravenej o amortizáciu prípadného rozdielu medzi obstarávacou hodnotou a hrubou účtovnou hodnotou prevedeného aktíva k dátumu skončenia platnosti opcie. Predpokladajme napríklad, že hrubá účtovná hodnota aktíva k dátumu prevodu je 98 CU a výška prijatého plnenia je 95 CU. Hrubá účtovná hodnota aktíva k dátumu uplatnenia opcie bude 100 CU. Prvotná účtovná hodnota súvisiaceho záväzku je 95 CU a rozdiel medzi 95 CU a 100 CU sa vykazuje vo výsledku hospodárenia použitím metódy efektívnej úrokovej miery. Ak dôjde k uplatneniu opcie, rozdiel medzi účtovnou hodnotou súvisiaceho záväzku a realizačnou cenou sa vykáže vo výsledku hospodárenia. |
Aktíva oceňované reálnou hodnotou
c) |
Ak právo z kúpnej opcie, ktoré si účtovná jednotka ponechala, bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva a účtovná jednotka oceňuje prevedené aktívum reálnou hodnotou, aktívum sa naďalej oceňuje jeho reálnou hodnotou. Súvisiaci záväzok sa oceňuje i) realizačnou cenou opcie zníženou o časovú hodnotu opcie v prípade, ak je opcia v peniazoch (in the money) alebo na peniazoch (at the money), alebo ii) reálnou hodnotou prevedeného aktíva zníženou o časovú hodnotu opcie v prípade, ak je opcia mimo peňazí (out of the money). Úpravou ocenenia súvisiaceho záväzku sa zabezpečí, aby čistá účtovná hodnota aktíva a súvisiaceho záväzku predstavovala reálnu hodnotu práva z kúpnej opcie. Ak je napríklad reálna hodnota podkladového aktíva 80 CU, realizačná cena opcie je 95 CU a časová hodnota opcie je 5 CU, účtovná hodnota súvisiaceho záväzku je 75 CU (80 CU – 5 CU) a účtovná hodnota prevedeného aktíva je 80 CU (t. j. jeho reálna hodnota). |
d) |
Ak predajná opcia vypísaná účtovnou jednotkou bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva a účtovná jednotka oceňuje prevedené aktívum jeho reálnou hodnotou, súvisiaci záväzok sa oceňuje realizačnou cenou opcie zvýšenou o časovú hodnotu opcie. Ocenenie aktíva reálnou hodnotou sa obmedzuje na nižšiu hodnotu spomedzi jeho reálnej hodnoty a realizačnej ceny opcie, pretože účtovná jednotka nemá nárok na nárast reálnej hodnoty prevedeného aktíva nad realizačnú cenu opcie. Týmto sa zabezpečí, aby čistá účtovná hodnota aktíva a súvisiaceho záväzku predstavovala reálnu hodnotu záväzku z predajnej opcie. Ak je napríklad reálna hodnota podkladového aktíva 120 CU, realizačná cena opcie je 100 CU a časová hodnota opcie je 5 CU, účtovná hodnota súvisiaceho záväzku je 105 CU (100 CU + 5 CU) a účtovná hodnota aktíva je 100 CU (v tomto prípade realizačná cena opcie). |
e) |
Ak collar vo forme kúpenej kúpnej opcie a vypísanej predajnej opcie bráni ukončiť vykazovanie prevedeného aktíva a účtovná jednotka oceňuje aktívum reálnou hodnotou, potom aj naďalej oceňuje toto aktívum reálnou hodnotou. Súvisiaci záväzok sa oceňuje i) sčítaním realizačnej ceny kúpnej opcie a reálnej hodnoty predajnej opcie a odpočítaním časovej hodnoty kúpnej opcie, ak je kúpna opcia v peniazoch alebo na peniazoch, alebo ii) sčítaním reálnej hodnoty aktíva a reálnej hodnoty predajnej opcie a odpočítaním časovej hodnoty kúpnej opcie, ak je kúpna opcia mimo peňazí. Úpravou súvisiaceho záväzku sa zabezpečí, aby čistá účtovná hodnota aktíva a súvisiaceho záväzku predstavovala reálnu hodnotu opcií držaných a vypísaných účtovnou jednotkou. Predpokladajme napríklad, že účtovná jednotka prevedie finančné aktívum oceňované reálnou hodnotou a súčasne kúpi kúpnu opciu s realizačnou cenou 120 CU a vypíše predajnú opciu s realizačnou cenou 80 CU. Takisto predpokladajme, že reálna hodnota aktíva k dátumu prevodu je 100 CU. Časová hodnota predajnej opcie je 1 CU a kúpnej opcie 5 CU. V takomto prípade účtovná jednotka vykáže aktívum v hodnote 100 CU (reálna hodnota aktíva) a záväzok v hodnote 96 CU [(100 CU + 1 CU) – 5 CU]. Týmto výpočtom sa dosiahne čistá hodnota aktíva vo výške 4 CU, ktorá predstavuje reálnu hodnotu účtovnou jednotkou držaných a vypísaných opcií. |
Všetky prevody
B3.2.14 |
Ak prevod finančného aktíva nespĺňa podmienky na ukončenie vykazovania, sa zmluvné práva alebo povinnosti prevodcu týkajúce sa prevodu neúčtujú oddelene ako deriváty v prípade, ak by vykazovanie derivátu a buď prevedeného aktíva alebo záväzku vyplývajúceho z prevodu vyústilo do dvojnásobného vykázania tých istých práv alebo povinností. Napríklad kúpna opcia, ktorú si prevodca ponechal, môže zabrániť účtovaniu prevodu finančných aktív ako predaja. V takom prípade sa kúpna opcia nevykazuje samostatne ako derivátové aktívum. |
B3.2.15 |
Ak prevod finančného aktíva nespĺňa podmienky na ukončenie vykazovania, nadobúdateľ nevykazuje prevedené aktívum ako svoje aktívum. Nadobúdateľ ukončí vykazovanie peňažných prostriedkov alebo iných zaplatených plnení a vykáže pohľadávku voči prevodcovi. Ak má prevodca aj právo aj povinnosť opätovne získať kontrolu nad celým prevedeným aktívom za pevne stanovenú sumu (ako napríklad v rámci zmluvy o spätnom odkúpení), môže nadobúdateľ svoju pohľadávku oceňovať v amortizovanej hodnote, ak spĺňa kritériá uvedené v odseku 4.1.2. |
Príklady
B3.2.16 |
Ďalej uvedené príklady sú ilustráciou uplatňovania zásad ukončenia vykazovania uvedených v tomto štandarde.
|
B3.2.17 |
Tento odsek ilustruje uplatňovanie prístupu pokračujúcej zainteresovanosti v prípade, ak má účtovná jednotka pokračujúcu zainteresovanosť v časti finančného aktíva.
|
Ukončenie vykazovania finančných záväzkov (oddiel 3.3)
B3.3.1 |
Finančný záväzok (alebo jeho časť) zaniká, ak dlžník buď:
|
B3.3.2 |
Ak emitent dlhového nástroja spätne odkúpi tento nástroj, dlh zaniká, aj keď je emitent tvorcom trhu (market maker) pre daný nástroj alebo ho mieni v krátkom čase opätovne predať. |
B3.3.3 |
V prípade, že dlžník nebol právne zbavený svojho záväzku, platba tretej strane vrátane trustu (niekedy nazývaná „in-substance defeasance“) sama osebe nezbavuje dlžníka jeho primárnej povinnosti voči veriteľovi. |
B3.3.4 |
Ak dlžník zaplatí tretej strane, aby prevzala záväzok, a oznámi svojmu veriteľovi, že jeho dlhový záväzok prevzala tretia strana, dlžník neukončí vykazovanie dlhového záväzku dovtedy, kým nie je splnená podmienka uvedená v odseku B3.3.1 písm. b). Ak dlžník zaplatí tretej strane, aby prevzala záväzok, a je veriteľom právne zbavený svojho záväzku, potom mu tento dlh zanikol. Ak však dlžník súhlasí s tým, že bude splácať dlh tretej strane alebo priamo pôvodnému veriteľovi, vykazuje dlžník nový dlhový záväzok voči tretej strane. |
B3.3.5 |
Hoci právne zbavenie záväzku, či už súdom alebo veriteľom, vedie k ukončeniu vykazovania záväzku, účtovná jednotka môže vykázať nový záväzok, ak nie sú splnené podmienky podľa odsekov 3.2.1 až 3.2.23 na ukončenie vykazovania prevedených finančných aktív. Ak tieto kritériá splnené nie sú, vykazovanie prevedených aktív sa neukončí a účtovná jednotka vykazuje nový záväzok súvisiaci s prevedenými aktívami. |
B3.3.6 |
Na účely odseku 3.3.2 sú podmienky podstatne odlišné, ak je diskontovaná súčasná hodnota peňažných tokov podľa nových podmienok vrátane všetkých platených poplatkov po odpočítaní akýchkoľvek prijatých poplatkov diskontovaná pomocou pôvodnej efektívnej úrokovej miery, minimálne o 10 % odlišná od diskontovanej súčasnej hodnoty zostávajúcich peňažných tokov pôvodného finančného záväzku. Ak sa výmena dlhových nástrojov alebo zmena podmienok účtuje ako zánik záväzku, všetky vzniknuté náklady alebo poplatky sa vykazujú ako súčasť zisku alebo straty súvisiacej so zánikom. Ak sa takáto výmena alebo zmena neúčtuje ako zánik záväzku, potom všetky vzniknuté náklady alebo poplatky upravujú účtovnú hodnotu záväzku a amortizujú sa počas zostávajúceho obdobia zmeneného záväzku. |
B3.3.7 |
V niektorých prípadoch veriteľ zbaví dlžníka jeho súčasného záväzku realizovať platby, no dlžník na seba preberá ručiteľskú povinnosť zaplatiť v prípade, ak dôjde k zlyhaniu strany, ktorá na seba prevzala primárnu zodpovednosť. Za takýchto okolností dlžník:
|
KLASIFIKÁCIA (KAPITOLA 4)
Klasifikácia finančných aktív (oddiel 4.1)
Obchodný model účtovnej jednotky na riadenie finančných aktív
B4.1.1 |
Odsek 4.1.1 písm. a) od účtovnej jednotky vyžaduje, aby finančné aktíva klasifikovala na základe obchodného modelu účtovnej jednotky na správu finančných aktív s výnimkou prípadu, keď sa uplatňuje odsek 41.5. Účtovná jednotka posudzuje, či jej finančné aktíva spĺňajú podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. a) alebo podmienku podľa odseku 4.1.2A písm. a) na základe obchodného modelu, ktorý stanovuje kľúčový riadiaci personál účtovnej jednotky (v zmysle vymedzenia v IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách). |
B4.1.2 |
Obchodný model účtovnej jednotky sa stanovuje na úrovni, ktorá odzrkadľuje spôsob, akým sa skupiny finančných aktív spoločne spravujú s cieľom dosiahnuť konkrétny obchodný cieľ. Obchodný model účtovnej jednotky nezávisí od zámerov manažmentu týkajúcich sa individuálneho nástroja. Preto táto podmienka nepredstavuje prístup ku klasifikácii, ktorý by sa uskutočňoval podľa jednotlivých nástrojov, a mala by sa stanoviť na vyššej úrovni agregácie. Jediná účtovná jednotka však môže mať na spravovanie svojich finančných nástrojov viac než jeden obchodný model. Klasifikácia následne nemusí byť stanovená na úrovni vykazujúcej účtovnej jednotky. Účtovná jednotka môže mať napríklad v držbe portfólio investícií, ktoré spravuje s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, a iné portfólio investícií, ktoré spravuje s cieľom obchodovať s ním, aby realizovala zmeny reálnej hodnoty. Podobne môže byť za určitých okolností vhodné rozdeliť portfólio finančných aktív do subportfólií s cieľom zohľadniť úroveň, na ktorej účtovná jednotka spravuje uvedené finančné aktíva. Môže to tak byť napríklad v prípade, keď účtovná jednotka vytvorí alebo kúpi portfólio hypotekárnych úverov a spravuje niektoré z úverov s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, pričom ostatné úvery spravuje s cieľom predať ich. |
B4.1.2A |
Obchodný model účtovnej jednotky znamená spôsob, akým účtovná jednotka spravuje svoje finančné aktíva s cieľom vygenerovať peňažné toky. To znamená, že obchodný model účtovnej jednotky stanovuje, či budú peňažné toky výsledkom inkasa zmluvných peňažných tokov, predaja finančných aktív alebo oboch. Následne platí, že toto posúdenie sa nevykonáva na základe scenárov, ktorých výskyt účtovná jednotka primerane neočakáva, ako napríklad takzvané „najhoršie“ alebo „stresové“ scenáre. Ak napríklad účtovná jednotka očakáva, že určité portfólio finančných aktív predá iba v prípade stresového scenára, uvedený scenár by nemalo vplyv na posúdenie obchodného modelu účtovnej jednotky pre uvedené aktíva, ak účtovná jednotka primerane očakáva, že k takémuto scenáru nedôjde. Ak sa peňažné toky realizujú spôsobom, ktorý je odlišný od očakávaní účtovnej jednotky k dátumu, kedy účtovná jednotka posudzovala obchodný model (napríklad ak účtovná jednotka predá viac alebo menej finančných aktív, než očakávala, keď aktíva klasifikovala), nespôsobuje to v účtovnej závierke účtovnej jednotky chybu za prechádzajúce obdobie (pozri IAS 8) a ani to nemení klasifikáciu ostávajúcich finančných aktív v držbe v rámci daného obchodného modelu (t. j. tie aktíva, ktoré účtovná jednotka vykázala v predchádzajúcich obdobiach a stále ich má v držbe) za predpokladu, že účtovná jednotka zohľadnila všetky relevantné informácie, ktoré boli k dispozícii v čase, keď uskutočňovala posúdenie obchodného modelu. Keď však účtovná jednotka posudzuje obchodný model pri novo vytvorených alebo novo kúpených finančných aktívach, musí zohľadniť informácie o tom, ako boli peňažné toky realizované v minulosti, ako aj všetky ostatné relevantné informácie. |
B4.1.2B |
Obchodný model účtovnej jednotky na spravovanie finančných aktív je skutočnosťou, a nie len tvrdením. Obvykle sa dá pozorovať prostredníctvom činností, ktoré účtovná jednotka podniká na dosiahnutie cieľa obchodného modelu. Účtovná jednotka bude musieť pri posudzovaní svojho obchodného modelu pre správu finančných aktív uplatniť úsudok a toto posúdenie nezávisí len od jedného faktora alebo činnosti. Namiesto toho musí účtovná jednotka zohľadniť všetky relevantné dôkazy, ktoré sú k dispozícii k dátumu posúdenia. Medzi takéto relevantné dôkazy okrem iného patrí:
|
Obchodný model, ktorého zámerom je držať aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky
B4.1.2C |
Finančné aktíva, ktoré sú v držbe v rámci určitého obchodného modelu a ktorých cieľom je držať aktíva v snahe inkasovať zmluvné peňažné toky, sú spravované s cieľom realizovať peňažné toky inkasovaním zmluvných platieb počas životnosti nástroja. To znamená, že účtovná jednotka spravuje aktíva v držbe v rámci portfólia s cieľom inkasovať uvedené konkrétne zmluvné peňažné toky (namiesto toho, aby celkové výnosy portfólia spravovala tak, že by aktíva aj držala aj predávala). Pri stanovovaní, či sa peňažné toky budú realizovať inkasom zmluvných peňažných tokov z finančných aktív, je nevyhnutné zohľadniť frekvenciu, hodnotu a načasovanie predajov v predchádzajúcich obdobiach, dôvody týchto predajov a očakávania týkajúce sa budúcej predajnej činnosti. Obchodný model sa však nestanovuje len na základe samotných predajov, a predaje sa preto nemôžu posudzovať izolovane. Namiesto toho sa zohľadňujú informácie o minulých predajoch a očakávania týkajúce sa budúcich predajov, ktoré poskytujú dôkazy o tom, ako sa dosiahne deklarovaný cieľ účtovnej jednotky v oblasti spravovania finančných aktív a, konkrétnejšie, ako sa realizujú peňažné toky. Účtovná jednotka musí v kontexte dôvodov týchto predajov zohľadniť informácie o minulých predajoch a podmienky, ktoré existovali v tom čase, a porovnať ich so súčasnými podmienkami. |
B4.1.3 |
Hoci cieľom obchodného modelu účtovnej jednotky môže byť držba finančných aktív s cieľom inkasovania zmluvných peňažných tokov, účtovná jednotka nemusí držať všetky uvedené nástroje až do ich splatnosti. Takže obchodným modelom účtovnej jednotky môže byť držba finančných aktív s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky aj vtedy, keď ku predajom finančných aktív dochádza alebo podľa očakávaní dôjde v budúcnosti. |
B4.1.3A |
Obchodným modelom môže byť držba aktív s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky aj vtedy, keď účtovná jednotka finančné aktíva predá v situácii, keď došlo k zvýšeniu úverového rizika aktív. Pri stanovovaní toho, či došlo k zvýšeniu úverového rizika aktív, účtovná jednotka posudzuje primerané a preukázateľné informácie vrátane informácií orientovaných na budúcnosť. Bez ohľadu na ich frekvenciu a hodnotu predaje z dôvodu zvýšenia úverového rizika aktív nie sú nekonzistentné s obchodným modelom, ktorého cieľom je držba finančných aktív s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, pretože úverová kvalita finančných aktív je relevantná pre schopnosť účtovnej jednotky inkasovať zmluvné peňažné toky. Činnosti riadenia úverových rizík, ktoré sú zamerané na minimalizáciu potenciálnych úverových strát z dôvodu zhoršenia úverovej kvality, sú neoddeliteľnou súčasťou takéhoto obchodného modelu. Predaj finančného aktíva z dôvodu, že už nespĺňa úverové kritériá uvedené v zdokumentovanej investičnej politike účtovnej jednotky, je príkladom predaja, ku ktorému došlo v dôsledku zvýšenia úverového rizika. Pri neexistencii takejto politiky však účtovná jednotka môže inými spôsobmi preukázať, že k predaju došlo z dôvodu zvýšenia úverového rizika. |
B4.1.3B |
Predaje, ku ktorým dôjde z iných dôvodov, ako napríklad predaj uskutočnený s cieľom riadiť riziko koncentrácie úverov (bez nárastu úverového rizika aktív), môžu byť takisto konzistentné s obchodným modelom, ktorého cieľom je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Takéto predaje môžu byť najmä konzistentné s obchodným modelom, ktorého cieľom je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, ak k uvedeným predajom nedochádza často (aj keď ide o významné hodnoty) alebo ak ide o nevýznamné hodnoty tak individuálne, ako aj v súhrne (aj keď k nim dochádza často). Ak v rámci portfólia dôjde k takýmto predajom častejšie než len sporadicky a v rámci uvedených predajov ide o viac než nevýznamné hodnoty (buď individuálne alebo v súhrne), účtovná jednotka musí posúdiť, či a ako takéto predaje sú konzistentné s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Či už požiadavku predať finančné aktíva uložila tretia strana, alebo je táto činnosť na vlastnom uvážení účtovnej jednotky, nie je pri tomto posudzovaní relevantné. Zvýšenie frekvencie alebo hodnoty predajov v príslušnom období nemusí byť nevyhnutne nekonzistentné s cieľom držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, ak účtovná jednotka dokáže vysvetliť dôvody uvedených predajov a dokáže preukázať, prečo uvedené predaje nie sú prejavom zmeny obchodného modelu účtovnej jednotky. Predaje môžu byť okrem toho konzistentné s cieľom držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky vtedy, ak k daným predajom dôjde v časovej blízkosti k termínu splatnosti finančných aktív a výnosy z predajov sú približne rovnakej výšky ako inkasované ostávajúce zmluvné peňažné toky. |
B4.1.4 |
Ďalej sú uvedené príklady toho, keď cieľom obchodného modelu účtovnej jednotky môže byť držba finančných aktív s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Tento zoznam príkladov nie je úplný. Zároveň treba pripomenúť, že príklady nemajú za cieľ uviesť všetky faktory, ktoré môžu byť relevantné pri posudzovaní obchodného modelu účtovnej jednotky, ani špecifikovať relatívnu dôležitosť týchto faktorov. |
Príklad |
Analýza |
Príklad 1 Účtovná jednotka má v držbe investície s cieľom inkasovať ich zmluvné peňažné toky. Potreby účtovnej jednotky v oblasti financovania sú predvídateľné a splatnosť jej finančných aktív je spárovaná s odhadovanými potrebami financovania účtovnej jednotky. Účtovná jednotka vykonáva činnosti riadenia úverových rizík s cieľom minimalizovať úverové straty. V minulosti k predajom obvykle dochádzalo vtedy, keď úverové riziko finančných aktív vzrástlo takým spôsobom, že dané aktíva už nespĺňali úverové kritériá uvedené v zdokumentovanej investičnej politike účtovnej jednotky. V dôsledku neočakávaných potrieb financovania okrem toho dochádzalo k občasnému predaju. Vykazovanie kľúčovému riadiacemu personálu sa zameriava na úverovú kvalitu finančných aktív a zmluvné výnosy. Účtovná jednotka zároveň popri iných informáciách monitoruje aj reálne hodnoty daných finančných aktív. |
Hoci účtovná jednotka popri iných informáciách zohľadňuje aj reálne hodnoty finančných aktív z pohľadu likvidity (t. j. peňažná suma, ktorá by bola realizovaná, ak by účtovná jednotka potrebovala aktíva predať), cieľom účtovnej jednotky je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Predaje by tento cieľ neporušovali vtedy, keby k nim dochádzalo v reakcii na zvýšenie úverového rizika aktív, napríklad ak by aktíva už nespĺňali úverové kritériá uvedené v zdokumentovanej investičnej politike účtovnej jednotky. Ani občasné predaje vyplývajúce z neočakávaných potrieb financovania (napríklad v rámci stresového scenára) by neboli v rozpore s uvedeným cieľom, a to ani v prípade, keby takéto predaje boli svojou hodnotou významné. |
Príklad 2 Obchodným modelom účtovnej jednotky je kupovať portfóliá finančných aktív, ako napríklad úverov. Uvedené portfóliá môžu, ale nemusia obsahovať finančné aktíva, ktorých úverová kvalita je znehodnotená. Ak k platbe v rámci úverov nedochádza včas, účtovná jednotka sa pokúsi zmluvné peňažné toky realizovať rozličnými spôsobmi – napríklad tak, že dlžníka kontaktuje poštou, telefonicky alebo inými spôsobmi. Cieľom účtovnej jednotky je inkasovať zmluvné peňažné toky a účtovná jednotka nespravuje žiadny z úverov v tomto portfóliu s cieľom realizovať peňažné toky ich predajom. V niektorých prípadoch účtovná jednotka uzatvorí úrokové swapy s cieľom zmeniť úrokovú sadzbu príslušných finančných aktív v portfóliu z pohyblivej úrokovej sadzby na pevne stanovenú úrokovú sadzbu. |
Cieľom obchodného modelu účtovnej jednotky je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Rovnaká analýza by sa uplatňovala aj vtedy, ak účtovná jednotka neočakáva, že dostane všetky zmluvné peňažné toky (napríklad niektoré z finančných aktív sú pri prvotnom vykázaní znehodnotenej úverovej kvality). Navyše skutočnosť, že účtovná jednotka uzavrie derivátové zmluvy s cieľom upraviť peňažné toky v rámci portfólia, sama osebe nemení obchodný model účtovnej jednotky. |
Príklad 3 Účtovná jednotka má obchodný model s cieľom vytvárať úvery pre zákazníkov a následne ich predávať sekuritizačnému subjektu. Sekuritizačný subjekt emituje pre investorov nástroje. Vytvárajúca účtovná jednotka kontroluje sekuritizačný subjekt, a teda ho aj konsoliduje. Sekuritizačný subjekt inkasuje zmluvné peňažné toky z úverov a posúva ich ďalej svojim investorom. Na účely tohto príkladu sa predpokladá, že úvery sa naďalej vykazujú v konsolidovanom výkaze o finančnej situácii, pretože sekuritizačný subjekt ich vykazovanie neukončil. |
Konsolidovaná skupina vytvorila úvery s cieľom držať ich a inkasovať zmluvné peňažné toky. Vytvárajúca účtovná jednotka však má za cieľ realizovať peňažné toky z portfólia úverov tak, že úvery predá sekuritizačnému subjektu, takže na účely jej samostatnej účtovnej závierky by sa nepovažovala za jednotku, ktorá spravuje toto portfólio s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. |
Príklad 4 Finančná inštitúcia má v držbe finančné aktíva s cieľom splniť potreby likvidity v prípade „stresového“ scenára (napríklad hromadné vyberanie bankových vkladov). S výnimkou takýchto scenárov účtovná jednotka neočakáva, že by tieto aktíva predala. Účtovná jednotka monitoruje úverovú kvalitu daných finančných aktív a jej cieľom pri správe finančných aktív je inkasovať zmluvné peňažné toky. Účtovná jednotka vyhodnocuje výkonnosť daných aktív na základe vygenerovaných úrokových výnosov a realizovaných úverových strát. Účtovná jednotka však zároveň monitoruje reálnu hodnotu daných finančných aktív z pohľadu likvidity, aby zabezpečila, že peňažná suma, ktorá by sa realizovala, ak by účtovná jednotka potrebovala v prípade stresového scenára aktíva predať, by postačovala na splnenie likviditných potrieb účtovnej jednotky. Účtovná jednotka pravidelne uskutočňuje predaje, ktoré sú svojou hodnotou nevýznamné na preukázanie likvidity. |
Cieľom obchodného modelu účtovnej jednotky je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Táto analýza by sa nemenila ani v prípade, keby počas predchádzajúceho stresového scenára účtovná jednotka uskutočňovala predaje, ktoré boli svojou hodnotou významné, s cieľom splniť si likviditné potreby. Podobne opakovaná predajná činnosť, ktorá je svojou hodnotou nevýznamná, nie je nekonzistentná s držbou finančných aktív s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Ak má však na druhej strane účtovná jednotka v držbe finančné aktíva s cieľom splniť si každodenné likviditné potreby a plnenie uvedeného cieľa zahŕňa časté predaje, ktoré sú svojou hodnotou významné, cieľom obchodného modelu účtovnej jednotky nie je držať finančné aktíva v snahe inkasovať zmluvné peňažné toky. Podobne platí, že ak od účtovnej jednotky jej regulačný orgán vyžaduje, aby pravidelne predávala finančné aktíva, aby preukázala, že dané aktíva sú likvidné, a hodnota predávaných aktív je významná, obchodným modelom účtovnej jednotky nie je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. Či už požiadavku predať finančné aktíva uložila tretia strana, alebo je táto činnosť na vlastnom uvážení účtovnej jednotky, nie je pri tejto analýze relevantné. |
Obchodný model, ktorého zámer sa dosiahne tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív
B4.1.4A |
Účtovná jednotka môže mať v držbe finančné aktíva v rámci obchodného modelu, ktorého zámer sa dosiahne tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív Pri tomto druhu obchodného modelu kľúčový riadiaci personál účtovnej jednotky prijal rozhodnutie, že neoddeliteľnou súčasťou dosahovania cieľa obchodného modelu je tak inkaso zmluvných peňažných tokov, ako aj predaj finančných aktív. Existujú rozličné ciele, ktoré môžu byť v súlade s týmto druhom obchodného modelu. Cieľom obchodného modelu môže byť napríklad spravovanie každodenných likviditných potrieb, zachovávanie určitého profilu úrokových výnosov alebo párovanie durácie finančných aktív s duráciou záväzkov, ktoré sa prostredníctvom uvedených aktív financujú. V snahe dosiahnuť takýto cieľ bude účtovná jednotka inkasovať zmluvné peňažné toky i predávať finančné aktíva. |
B4.1.4B |
V porovnaní s obchodným modelom, ktorého cieľom je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, bude v rámci tohto obchodného modelu obvykle dochádzať k častejším predajom a vo vyššej hodnote. Je to tak preto, lebo predaj finančných aktív je neoddeliteľným prvkom dosahovania cieľa tohto obchodného modelu a nie len prvkom vyplývajúcim z neho. Pre frekvenciu alebo hodnotu predajov však neexistuje prahová hodnota, ktorá by musela byť v rámci tohto obchodného modelu dosiahnutá, pretože pre dosiahnutie daného cieľa je nevyhnutné tak inkaso zmluvných peňažných tokov, ako aj predaj finančných aktív. |
B4.1.4C |
Ďalej sú uvedené príklady toho, keď cieľ obchodného modelu účtovnej jednotky možno dosiahnuť tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív. Tento zoznam príkladov nie je úplný. Zároveň treba pripomenúť, že príklady nemajú za cieľ opísať všetky faktory, ktoré môžu byť relevantné pri posudzovaní obchodného modelu účtovnej jednotky, ani špecifikovať relatívnu dôležitosť týchto faktorov. |
Príklad |
Analýza |
Príklad 5 Účtovná jednotka očakáva o niekoľko rokov kapitálové výdavky. Účtovná jednotka investuje svoje prebytočné peňažné prostriedky do krátkodobých a dlhodobých finančných aktív, aby mohla financovať výdavky, keď to bude potrebné. Mnohé z finančných aktív majú zmluvnú životnosť, ktorá presahuje očakávané investičné obdobie účtovnej jednotky. Účtovná jednotka bude držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky a keď sa vyskytne príležitosť, finančné aktíva predá, aby mohla peňažné prostriedky reinvestovať do finančných aktív s vyššou výnosnosťou. Manažéri zodpovední za dané portfólio sú odmeňovaní na základe celkovej výnosnosti, ktorú generuje portfólio. |
Cieľ obchodného modelu sa dosiahne tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív. Rozhodnutia o tom, či sa maximalizácia výnosov z portfólia dosiahne inkasom zmluvných peňažných tokov alebo predajom finančných aktív, bude účtovná jednotka prijímať priebežne až dovtedy, kým investované peňažné prostriedky nebudú potrebné. Na druhej strane sa však zamyslime nad účtovnou jednotkou, ktorá o päť rokov očakáva odliv peňažných prostriedkov na financovanie kapitálových výdavkov a investuje prebytočné peňažné prostriedky do krátkodobých finančných aktív. Keď investície dosiahnu splatnosť, účtovná jednotka reinvestuje peňažné prostriedky do nových krátkodobých finančných aktív. Účtovná jednotka zachováva túto stratégiu až dovtedy, kým nedôjde k potrebe financovania, kedy účtovná jednotka použije výnosy zo splatných finančných aktív na financovanie kapitálových výdavkov. Pred splatnosťou dôjde iba k predajom, ktorých hodnota je nevýznamná (s výnimkou prípadu, keď došlo k zvýšeniu úverového rizika). Cieľom tohto odlišného obchodného modelu je držať finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky. |
Príklad 6 Finančná inštitúcia má v držbe finančné aktíva s cieľom plniť si každodenné likviditné potreby. Účtovná jednotka sa snaží minimalizovať náklady na správu uvedených likviditných potrieb, a preto aktívne spravuje výnosy z portfólia. Tieto výnosy pozostávajú z inkasa zmluvných platieb, ako aj zo ziskov a strát z predaja finančných aktív. V dôsledku toho účtovná jednotka drží finančné aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky a predá finančné aktíva, aby ich reinvestovala do finančných aktív s vyššou výnosnosťou alebo aby lepšie spárovala duráciu svojich záväzkov. V minulosti táto stratégia vyústila do častej predajnej činnosti a hodnota takýchto predajov bola významná. Táto činnosť bude podľa očakávaní v budúcnosti pokračovať. |
Cieľom obchodného modelu je maximalizovať výnosy z portfólia, aby sa splnili každodenné likviditné potreby a účtovná jednotka tento cieľ dosahuje tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív. Inými slovami tak inkaso zmluvných peňažných tokov, ako aj predaj finančných aktív sú pre dosiahnutie cieľa obchodného modelu nevyhnutné. |
Príklad 7 Poisťovateľ má v držbe finančné aktíva s cieľom financovať záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv. Poisťovateľ používa výnosy zo zmluvných peňažných tokov z finančných aktív na vysporiadanie záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv priebežne, ako dosahujú splatnosť. S cieľom zabezpečiť, aby zmluvné peňažné toky z finančných aktív postačovali na vysporiadanie uvedených záväzkov, poisťovateľ pravidelne uskutočňuje významnú kúpnu a predajnú činnosť s cieľom opätovne vyvážiť svoje portfólio aktív a splniť si potreby peňažných tokov priebežne, ako k nim dochádza. |
Cieľom tohto obchodného modelu je financovať záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv. Ak sa má tento cieľ dosiahnuť, účtovná jednotka inkasuje zmluvné peňažné toky priebežne, ako dosahujú splatnosť, a predáva finančné aktíva s cieľom zachovať požadovaný profil portfólia aktív. Preto platí, že tak inkaso zmluvných peňažných tokov, ako aj predaj finančných aktív sú pre dosiahnutie cieľa obchodného modelu nevyhnutné. |
Iné obchodné modely
B4.1.5 |
Finančné aktíva sa oceňujú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ak nie sú v držbe v rámci obchodného modelu, ktorého cieľom je držať aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, alebo v rámci obchodného modelu, ktorého cieľ sa dosiahne tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív (pozri však aj odsek 57.5). Jedným z obchodných modelov, ktorého výsledkom je oceňovanie reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, je model, pri ktorom účtovná jednotka spravuje finančné aktíva s cieľom realizovať peňažné toky predajom aktív. Účtovná jednotka prijíma rozhodnutia na základe reálnych hodnôt aktív a spravuje aktíva s cieľom realizovať uvedené reálne hodnoty. V tomto prípade cieľ účtovnej jednotky obvykle povedie k aktívnemu kupovaniu a predávaniu. Hoci bude účtovná jednotka počas držby finančných aktív inkasovať zmluvné peňažné toky, cieľ takéhoto obchodného modelu sa nedosahuje aj inkasom zmluvných peňažných tokov aj predajom finančných aktív. Je to tak preto, lebo inkaso zmluvných peňažných tokov nie je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa obchodného modelu; namiesto toho ide o prvok vyplývajúci z modelu. |
B4.1.6 |
Portfólio finančných aktív, ktoré je spravované a ktorého výkonnosť sa hodnotí na základe reálnej hodnoty [ako je opísané v odseku 4.2.2 písm. b)], nie je ani v držbe s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, ani v držbe s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky aj predať finančné aktíva. Účtovná jednotka sa primárne zameriava na informácie o reálnej hodnote a používa tieto informácie na posudzovanie výkonnosti daných aktív a prijímanie rozhodnutí. Okrem toho portfólio finančných aktív, ktoré spĺňa definíciu „držaného na obchodovanie“, nie je držané na inkasovanie zmluvných peňažných tokov alebo držané aj na inkasovanie zmluvných peňažných tokov aj na predaj finančných aktív. Pri takýchto portfóliách inkaso zmluvných peňažných tokov len vyplýva z dosahovania cieľa obchodného modelu. Takéto portfóliá finančných aktív sa následne musia oceňovať reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. |
Zmluvné peňažné toky, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny
B4.1.7 |
V odseku 4.1.1 písm. b) sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby finančné aktívum klasifikovala na základe jeho zmluvných charakteristík peňažných tokov, ak je finančné aktívum držané v rámci obchodného modelu, ktorého cieľom je držať aktíva s cieľom inkasovať zmluvné peňažné toky, alebo v rámci obchodného modelu, ktorého cieľ sa dosahuje tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív, pokiaľ sa neuplatňuje odsek 41.5. Aby tak účtovná jednotka mohla urobiť, na základe podmienky v odseku 4.1.2 písm. b) a v odseku 4.1.2A písm. b) sa od nej vyžaduje, aby stanovila, či sú zmluvné peňažné toky z aktíva výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. |
B4.1.7A |
Zmluvné peňažné toky, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, sú v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov. V rámci základnej dohody o poskytovaní úverov sú plnenie za časovú hodnotu peňazí (pozri odseky B4.1.9A až B4.1.9E) a úverové riziko obvykle najvýznamnejšími prvkami úroku. V takejto dohode však úrok môže zahŕňať aj plnenie za iné základné riziká požičiavania (napríklad riziko likvidity) a náklady (napríklad administratívne náklady) súvisiace s držbou finančného nástroja počas určitého časového obdobia. Úrok môže okrem toho zahŕňať aj ziskové rozpätie, ktoré je v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov. Za krajných hospodárskych okolností môže byť úrok záporný, ak napríklad držiteľ finančného aktíva buď explicitne alebo implicitne platí za vklad svojich peňazí na určité časové obdobie (a uvedený poplatok presahuje plnenie, ktorú držiteľ dostane za časovú hodnotu peňazí, úverové riziko a iné základné riziká a náklady požičiavania). Zmluvné podmienky, ktoré zavádzajú do zmluvných peňažných tokov expozíciu voči rizikám alebo volatilite, ktoré nesúvisia so základnou dohodou o poskytovaní úverov, ako napríklad expozíciu voči zmenám cien vlastného imania alebo cien komodít, však nevedú k zmluvným peňažným tokom, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Vytvorené alebo kúpené finančné aktívum môže byť základnou dohodou o poskytovaní úverov bez ohľadu na to, či je svojou právnou formou úverom. |
B4.1.7B |
V súlade s odsekom 4.1.3 písm. a) je istina reálnou hodnotou finančného aktíva pri prvotnom vykázaní. Uvedená suma istiny sa však môže počas životnosti finančného aktíva meniť (napríklad ak dôjde k platbám istiny). |
B4.1.8 |
Účtovná jednotka posudzuje, či sú zmluvné peňažné toky výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, pre tú menu, v ktorej je dané finančné aktívum denominované. |
B4.1.9 |
Pákový efekt je charakteristická vlastnosť zmluvných peňažných tokov niektorých finančných aktív. Pákový efekt zvyšuje premenlivosť zmluvných peňažných tokov s tým výsledkom, že nedisponujú ekonomickými charakteristikami úroku. Samostatné opčné, forwardové a swapové zmluvy sú príkladmi finančných aktív, ktoré zahŕňajú takýto pákový efekt. Takéto zmluvy preto nespĺňajú podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b), a následne ich nemožno oceňovať v amortizovanej hodnote alebo reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku. |
Plnenie za časovú hodnotu peňazí
B4.1.9A |
Časová hodnota peňazí je ten prvok úroku, ktorý poskytuje plnenie len za plynutie času. Znamená to, že prvok časovej hodnoty peňazí neposkytuje plnenie za ostatné riziká alebo náklady súvisiace s držbou finančného aktíva. Aby účtovná jednotka mohla posúdiť, či tento prvok poskytuje plnenie iba za plynutie času, uplatňuje úsudok a zvažuje relevantné faktory, ako napríklad mena, v ktorej je finančné aktívum denominované, a obdobie, na ktoré bola úroková sadzba stanovená. |
B4.1.9B |
V určitých prípadoch však prvok časovej hodnoty peňazí môže byť zmenený (t. j. nedokonalý). Bolo by to tak napríklad vtedy, keď sa úroková sadzba finančného aktíva pravidelne prestavuje, no frekvencia takýchto prestavení nekorešponduje so splatnosťou úrokovej sadzby (napríklad k prestaveniu úrokovej sadzby dochádza každý mesiac na jednoročnú sadzbu), alebo keď sa úroková sadzba finančného aktíva pravidelne prestavuje na priemer konkrétnych krátkodobých a dlhodobých úrokových sadzieb. V takýchto prípadoch účtovná jednotka musí zmenu posúdiť s cieľom stanoviť, či zmluvné peňažné toky predstavujú výhradne platby istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Za určitých okolností môže byť pre účtovnú jednotku možné uskutočniť toto stanovenie tak, že vykoná kvalitatívne posúdenie prvku časovej hodnoty peňazí, pričom za iných okolností môže byť nevyhnutné vykonať kvantitatívne posúdenie. |
B4.1.9C |
Pri posudzovaní upraveného prvku časovej hodnoty peňazí je cieľom stanoviť, ako by sa zmluvné (nediskontované) peňažné toky mohli odlišovať od (nediskontovaných) peňažných tokov, ku ktorým by došlo, ak by prvok časovej hodnoty peňazí nebol upravený (referenčné peňažné toky). Ak napríklad posudzované finančné aktívum obsahuje premenlivú úrokovú sadzbu, ktorá sa prestavuje každý mesiac na jednoročnú úrokovú sadzbu, účtovná jednotka by uvedené finančné aktívum porovnala s finančným nástrojom s identickými zmluvnými podmienkami a identickým úverovým rizikom s výnimkou premenlivej úrokovej sadzby, ktorá by sa každý mesiac prestavila na jednomesačnú úrokovú sadzbu. Ak by upravený prvok časovej hodnoty peňazí mohol viesť k zmluvným (nediskontovaným) peňažným tokom, ktoré sú výrazne odlišné od (nediskontovaných) referenčných peňažných tokov, finančné aktívum nespĺňa podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b). Aby účtovná jednotka mohla dospieť k tomuto stanoveniu, musí zvážiť účinok upraveného prvku časovej hodnoty peňazí v každom období vykazovania a kumulovane počas celej životnosti finančného nástroja. Dôvod, prečo sa úroková sadzba stanovuje týmto spôsobom, nie je pre túto analýzu relevantný. Ak je pri minimálnej analýze alebo bez nej jasné, či by sa zmluvné (nediskontované) peňažné toky z posudzovaného finančného aktíva mohli (alebo nemohli) výrazne líšiť od (nediskontovaných) referenčných peňažných tokov, účtovná jednotka nemusí vykonávať podrobné posúdenie. |
B4.1.9D |
Pri posudzovaní upraveného prvku časovej hodnoty peňazí musí účtovná jednotka zvažovať faktory, ktoré by mohli mať vplyv na budúce zmluvné peňažné toky. Ak účtovná jednotka napríklad posudzuje dlhopis s päťročným trvaním a premenlivá úroková sadzba sa každých šesť mesiacov prestavuje na päťročnú sadzbu, účtovná jednotka nemôže konštatovať, že zmluvné peňažné toky sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, jednoducho preto, že úroková krivka v čase posudzovania je taká, že rozdiel medzi päťročnou úrokovou sadzbou a šesťmesačnou úrokovou sadzbou nie je významný. Namiesto toho účtovná jednotka musí takisto zvážiť, či by sa vzťah medzi päťročnou úrokovou sadzbou a šesťmesačnou úrokovou sadzbou mohol počas životnosti nástroja zmeniť tak, aby sa zmluvné (nediskontované) peňažné toky počas životnosti nástroja mohli výrazne líšiť od (nediskontovaných) referenčných peňažných tokov. Účtovná jednotka však musí zvažovať iba primerane možné scenáre a nie všetky možné scenáre. Ak účtovná jednotka konštatuje, že zmluvné (nediskontované) peňažné toky by sa mohli výrazne líšiť od (nediskontovaných) referenčných peňažných tokov, finančné aktívum nespĺňa podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b), a preto sa nemôže oceňovať v amortizovanej hodnote alebo reálnou cenou cez ostatné súčasti komplexného výsledku. |
B4.1.9E |
V niektorých jurisdikciách stanovuje úrokové sadzby vláda alebo regulačný orgán. Takáto vládna regulácia úrokových sadzieb môže byť napríklad súčasťou rozsiahlej makroekonomickej politiky alebo môže byť zavedená s cieľom povzbudiť účtovné jednotky, aby investovali do určitého odvetvia hospodárstva. V niektorých z týchto prípadov cieľom prvku časovej hodnoty peňazí nie je poskytovať plnenie iba za plynutie času. Napriek ustanoveniam odsekov B4.1.9A až B4.1.9D sa však regulované úrokové sadzby považujú za proxy za prvok časovej hodnoty peňazí na účely uplatňovania podmienky odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b), ak uvedená regulovaná úroková sadzba poskytuje plnenie, ktoré je vo všeobecnosti v súlade s plynutím času a nespôsobuje expozíciu voči rizikám alebo volatilite zmluvných peňažných tokov, ktoré by neboli v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov. |
Zmluvné podmienky, ktoré menia načasovanie alebo výšku zmluvných peňažných tokov
B4.1.10 |
Ak finančné aktívum obsahuje zmluvnú podmienku, ktorá by mohla zmeniť načasovanie alebo výšku zmluvných peňažných tokov (napríklad ak aktívum môže byť predčasne splatené pred dosiahnutím splatnosti alebo ak jeho trvanie môže byť predĺžené), účtovná jednotka musí stanoviť, či zmluvné peňažné toky, ku ktorým by mohlo dôjsť počas životnosti nástroja v dôsledku uvedenej zmluvnej podmienky, sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Aby účtovná jednotka mohla dospieť k tomuto stanoveniu, musí posúdiť zmluvné peňažné toky, ku ktorým by mohlo dôjsť tak pred zmenou zmluvných peňažných tokov, ako aj po nej. Účtovná jednotka možno bude musieť posúdiť aj povahu prípadnej podmienenej udalosti (t. j. spúšťacej udalosti), ktorá by zmenila načasovanie alebo výšku zmluvných peňažných tokov. Hoci povaha podmienenej udalosti sama osebe nepredstavuje rozhodujúci faktor pri posudzovaní toho, či sú zmluvné peňažné toky výhradne platbami istiny a úroku, môže byť určitým ukazovateľom. Porovnajme napríklad finančný nástroj s úrokovou sadzbou, ktorá sa prestaví na vyššiu sadzbu, ak dlžník zmešká určitý počet platieb, s finančným nástrojom s úrokovou sadzbou, ktorá sa prestaví na vyššiu sadzbu, ak určitý kapitálový index dosiahne konkrétnu úroveň. V prvom spomínanom prípade je pravdepodobnejšie, že zmluvné peňažné toky počas životnosti nástroja budú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, a to vzhľadom na vzťah medzi zmeškanými platbami a zvýšením úverového rizika. (Pozri aj odsek B4.1.18.) |
B4.1.11 |
Ďalej sú uvedené príklady zmluvných podmienok, ktorých výsledkom sú zmluvné peňažné toky, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny:
|
B4.1.12 |
Napriek ustanoveniam odseku B4.1.10 finančné aktívum, ktoré by inak spĺňalo podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b), no nespĺňa ju len z dôvodu zmluvnej podmienky, ktorá umožňuje emitentovi predčasne splatiť dlhový nástroj (alebo to od neho vyžaduje) alebo ktorá umožňuje držiteľovi vrátiť dlhový nástroj emitentovi pred splatnosťou (alebo to od neho vyžaduje), je prípustné na oceňovanie v amortizovanej hodnote alebo reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku [za predpokladu, že spĺňa podmienku odseku 4.1.2 písm. a) alebo podmienku odseku 4.1.2A písm. a)], ak:
|
B4.1.13 |
Ďalej uvedené príklady sú ilustráciou zmluvných peňažných tokov, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Tento zoznam príkladov nie je úplný. |
Nástroj |
Analýza |
||||
Nástroj A Nástroj A je dlhopisom so stanoveným dátumom splatnosti. Platby istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny sú naviazané na inflačný index meny, v ktorej je nástroj emitovaný. Inflačná väzba nie je predmetom pákového efektu a istina je zabezpečená. |
Zmluvné peňažné toky sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Naviazaním platieb istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny na inflačný index, ktorý nie je predmetom pákového efektu, sa časová hodnota peňazí prestaví na súčasnú úroveň. Inými slovami úroková sadzba nástroja odzrkadľuje „skutočný“ úrok. Sumy úroku sú preto plnením za časovú hodnotu peňazí z nesplatenej sumy istiny. Ak však boli úrokové platby indexované pomocou inej premennej, akou je napríklad výkonnosť dlžníka (napríklad čistý príjem dlžníka), alebo pomocou kapitálového indexu, zmluvné peňažné toky nie sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny (okrem prípadu, keď indexácia pomocou výkonnostných výsledkov dlžníka vedie k úprave, ktorá držiteľa kompenzuje len za zmeny úverového rizika nástroja tak, že zmluvné peňažné toky sú výhradne platbami istiny a úroku). Je to tak preto, lebo zmluvné peňažné toky odzrkadľujú výnosnosť, ktorá nie je v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov (pozri odsek B4.1.7A). |
||||
Nástroj B Nástroj B je nástrojom s premenlivou úrokovou sadzbou so stanoveným dátumom splatnosti, ktorý umožňuje dlžníkovi priebežne si voliť trhovú úrokovú sadzbu. Napríklad ku každému dátumu prestavenia úrokovej sadzby sa dlžník môže rozhodnúť, že zaplatí trojmesačnú sadzbu LIBOR na trojmesačné obdobie alebo jednomesačnú sadzbu LIBOR na jednomesačné obdobie. |
Zmluvné peňažné toky sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny dovtedy, kým úrok zaplatený počas životnosti nástroja odzrkadľuje plnenie za časovú hodnotu peňazí, za úverové riziko súvisiace s nástrojom a za iné základné riziká a náklady požičiavania, ako aj ziskovú maržu (pozri odsek B4.1.7A). Skutočnosť, že úroková sadzba LIBOR je počas životnosti nástroja prestavovaná, sama osebe nástroj nediskvalifikuje. Ak si však dlžník môže zvoliť, že zaplatí jednomesačnú úrokovú sadzbu, ktorá sa každé tri mesiace prestavuje, úroková sadzba sa prestavuje s frekvenciou, ktorá nekorešponduje so splatnosťou úrokovej sadzby. Prvok časovej hodnoty peňazí je následne upravený. Podobne platí, že ak má nástroj zmluvnú úrokovú sadzbu, ktorá je založená na trvaní, ktoré môže presiahnuť zostávajúcu životnosť nástroja (napríklad ak sa z nástroja s päťročnou splatnosťou platí premenlivá sadzba, ktorá sa pravidelne prestavuje, no vždy odzrkadľuje päťročnú splatnosť), prvok časovej hodnoty peňazí je upravený. Je to tak preto, lebo úrok splatný v každom období nie je naviazaný na úrokové obdobie. V takýchto prípadoch účtovná jednotka musí kvalitatívne alebo kvantitatívne posúdiť zmluvné peňažné toky a porovnať ich s tokmi vyplývajúcimi z nástroja, ktorý je identický vo všetkých aspektoch s výnimkou toho, že splatnosť úrokovej sadzby korešponduje s úrokovým obdobím, na základe čoho stanoví, či sú peňažné toky výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. (Pozri však aj odsek B4.1.9E, v ktorom sa nachádza usmernenie k regulovaným úrokovým sadzbám.) Napríklad pri posudzovaní dlhopisu s päťročným trvaním, z ktorého sa platí premenlivá sadzba, ktorá sa prestavuje každých šesť mesiacov, no ktorý vždy odzrkadľuje päťročnú splatnosť, účtovná jednotka zvažuje zmluvné peňažné toky z nástroja, ktorý sa každých šesť mesiacov prestavuje na šesťmesačnú úrokovú sadzbu, no inak je identický. Rovnaká analýza by sa uplatňovala vtedy, ak by si dlžník mohol voliť medzi rozličnými uverejnenými úrokovými sadzbami veriteľa (napríklad dlžník si môže zvoliť spomedzi uverejnenej jednomesačnej premenlivej úrokovej sadzby veriteľa a uverejnenej trojmesačnej premenlivej úrokovej sadzby veriteľa). |
||||
Nástroj C Nástroj C je dlhopisom so stanoveným dátumom splatnosti a platí sa z neho premenlivá trhová úroková sadzba. Uvedená premenlivá úroková sadzba je zhora ohraničená. |
Zmluvné peňažné toky tak z:
sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, pokiaľ úrok odzrkadľuje plnenie za časovú hodnotu peňazí, za úverové riziko súvisiace s nástrojom počas trvania nástroja a za iné základné riziká a náklady požičiavania, ako aj ziskovú maržu. (Pozri odsek B4.1.7A) Následne platí, že z nástroja, ktorý je kombináciou písmen a) a b) (napríklad dlhopis so zhora ohraničenou úrokovou sadzbou), môžu plynúť peňažné toky, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Takáto zmluvná podmienka môže znížiť premenlivosť peňažných tokov tak, že stanoví limit pre premenlivú úrokovú sadzbu (napríklad zhora alebo zdola ohraničená úroková sadzba), alebo zvýšiť premenlivosť peňažných tokov, pretože pevne stanovená sadzba sa stane premenlivou. |
||||
Nástroj D Nástroj D je úver s plným regresom a je zabezpečený kolaterálom. |
Skutočnosť, že úver s plným regresom je zabezpečený kolaterálom, sama osebe nemá vplyv na analýzu toho, či sú zmluvné peňažné toky výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. |
||||
Nástroj E Nástroj E emituje regulovaná banka a má stanovený dátum splatnosti. Z nástroja sa platí pevne stanovená úroková sadzba a všetky zmluvné peňažné toky sú povinné. Emitent však podlieha právnym predpisom, ktoré vnútroštátnemu orgánu na riešenie krízových situácií umožňujú alebo od neho vyžadujú, aby za osobitných okolností uložil držiteľom konkrétnych nástrojov vrátane nástroja E straty. Vnútroštátny orgán na riešenie krízových situácií má napríklad právomoc znížiť nominálnu hodnotu nástroja E alebo konvertovať ho na pevne stanovený počet kmeňových akcií emitenta, ak vnútroštátny orgán na riešenie krízových situácií stanoví, že emitent prechádza závažnými finančnými ťažkosťami, potrebuje dodatočný regulatórny kapitál alebo „zlyháva“. |
Držiteľ by analyzoval zmluvné podmienky finančného nástroja s cieľom stanoviť, či z nich vyplývajú peňažné toky, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, a teda sú v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov. V uvedenej analýze by sa nezohľadňovali platby, ku ktorým dochádza len v dôsledku právomoci vnútroštátneho orgánu na riešenie krízových situácií uložiť straty držiteľom nástroja E. Je to tak preto, lebo uvedená právomoc a výsledné platby nie sú zmluvnými podmienkami daného finančného nástroja. Na druhej strane zmluvné peňažné toky by neboli výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, ak zmluvné podmienky daného finančného nástroja emitentovi alebo inej účtovnej jednotke umožňujú alebo od nich vyžadujú, aby na držiteľa uložila straty (napríklad znížením nominálnej hodnoty alebo konverziou nástroja na pevne stanovený počet kmeňových akcií emitenta), pokiaľ sú uvedené zmluvné podmienky reálne, aj keď pravdepodobnosť, že takáto strata bude uložená, je nízka. |
B4.1.14 |
Ďalej uvedené príklady sú ilustráciou zmluvných peňažných tokov, ktoré nie sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Tento zoznam príkladov nie je úplný. |
Nástroj |
Analýza |
Nástroj F Nástroj F je dlhopisom, ktorý je konvertibilný na pevne stanovený počet nástrojov vlastného imania emitenta. |
Držiteľ by konvertibilný dlhopis analyzoval ako celok. Zmluvné peňažné toky nie sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, pretože odzrkadľujú výnosnosť, ktorá nie je v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov (pozri odsek B4.1.7A); t. j. výnosnosť je viazaná na hodnotu vlastného imania emitenta. |
Nástroj G Nástroj G je úverom, z ktorého sa platí inverzná pohyblivá úroková sadzba (t. j. úroková sadzba má s trhovými úrokovými sadzbami inverzný vzťah). |
Zmluvné peňažné toky nie sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Sumy úroku nie sú plnením za časovú hodnotu peňazí z nesplatenej sumy istiny. |
Nástroj H Nástroj H je večným nástrojom, no emitent môže tento nástroj kedykoľvek kúpiť a vyplatiť držiteľovi nominálnu hodnotu plus vzniknutý splatný úrok. Z nástroja H sa platí trhová úroková sadzba, no platbu úroku nemožno uskutočniť, pokiaľ emitent nedokáže bezprostredne po tom zotrvať solventný. Z odloženého úroku nevzniká ďalší úrok. |
Zmluvné peňažné toky nie sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Je to tak preto, lebo od emitenta sa môže vyžadovať, aby odložil platby úroku a z týchto odložených súm úroku nevzniká ďalší úrok. V dôsledku toho sumy úroku nie sú plnením za časovú hodnotu peňazí z nesplatenej sumy istiny. Ak by z odložených súm vznikal úrok, zmluvné peňažné toky by mohli byť platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Skutočnosť, že nástroj H je večný, sama osebe neznamená, že zmluvné peňažné toky nie sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. V skutočnosti platí, že večný nástroj má trvalé (mnohonásobné) možnosti predĺženia. Takéto možnosti môžu viesť k zmluvným peňažným tokom, ktoré sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, ak sú úrokové platby povinné a musia byť večne uhrádzané. Zároveň ani skutočnosť, že na nástroj H možno uplatniť kúpnu opciu, neznamená, že zmluvné peňažné toky nie sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, pokiaľ na neho možno uplatniť kúpnu opciu v hodnote, ktorá v podstate neodzrkadľuje platbu nesplatenej istiny a úroku z tejto nesplatenej sumy istiny. Aj keby suma, na ktorú možno uplatniť kúpnu opciu, zahŕňala sumu, ktorá držiteľa primerane kompenzuje za predčasné ukončenie nástroja, zmluvné peňažné toky by mohli byť platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. (Pozri aj odsek B4.1.12.) |
B4.1.15 |
V niektorých prípadoch sa môžu s finančným aktívom spájať zmluvné peňažné toky, ktoré sú opísané ako istina a úrok, no uvedené peňažné toky nepredstavujú platbu istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, ako je opísané v odseku 4.1.2 písm. b), odseku 4.1.2A písm. b) a odseku 4.1.3 tohto štandardu. |
B4.1.16 |
Môže to tak byť vtedy, keď finančné aktívum predstavuje investíciu do osobitných aktív alebo peňažných tokov, a zmluvné peňažné toky teda nie sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Ak sa napríklad v zmluvných podmienkach uvádza, že peňažné toky z finančného aktíva narastajú v dôsledku toho, že určitú spoplatnenú cestnú komunikáciu využíva viac automobilov, uvedené zmluvné peňažné toky nie sú v súlade so základnou dohodou o poskytovaní úverov. V dôsledku toho by nástroj nespĺňal podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b). Mohlo by to tak byť vtedy, keď je pohľadávka veriteľa obmedzená na konkrétne aktíva dlžníka alebo peňažné toky z konkrétnych aktív (napríklad finančné aktívum „bez regresu“). |
B4.1.17 |
Skutočnosť, že finančné aktívum je bez regresu, však sama osebe nevyhnutne nebráni finančnému aktívu v tom, aby spĺňalo podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b). V takýchto situáciách musí veriteľ posúdiť (podľa prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií, „look through“) príslušné podkladové aktíva alebo peňažné toky s cieľom stanoviť, či sú zmluvné peňažné toky z klasifikovaného finančného aktíva platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. Ak z podmienok finančného aktíva vyplývajú akékoľvek iné peňažné toky alebo ak sa nimi obmedzujú peňažné toky spôsobom, ktorý nie je v súlade s platbami predstavujúcimi istinu a úrok, finančné aktívum nespĺňa podmienku podľa odseku 4.1.2 písm. b) a odseku 4.1.2A písm. b). Či sú podkladové aktíva finančnými aktívami alebo nefinančnými aktívami, to samo osebe nemá vplyv na toto posúdenie. |
B4.1.18 |
Prvok zmluvných peňažných tokov nemá vplyv na klasifikáciu finančného aktíva, ak by mohol mať len de minimis vplyv na zmluvné peňažné toky z finančného aktíva. Aby účtovná jednotka mohla dospieť k tomuto stanoveniu, musí zvážiť možný vplyv prvku zmluvných peňažných tokov v každom období vykazovania a kumulovane počas celej životnosti finančného nástroja. Ak by okrem toho prvok zmluvných peňažných tokov mohol mať vplyv na zmluvné peňažné toky, ktorý je viac než len de minimis (buď v jednom období vykazovania alebo kumulovane), no uvedený prvok peňažných tokov nie je reálny, nemá vplyv na klasifikáciu finančného aktíva. Prvok peňažných tokov nie je reálny, ak má vplyv na zmluvné peňažné toky z nástroja len pri výskyte udalosti, ktorá je mimoriadne zriedkavá, vysoko abnormálna a veľmi nepravdepodobná. |
B4.1.19 |
Takmer pri každej úverovej transakcii sa nástroj veriteľa hodnotí vo vzťahu k nástrojom ostatných veriteľov dlžníka. S nástrojom, ktorý je podriadený iným nástrojom, môžu byť spojené zmluvné peňažné toky, ktoré sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny, ak nezaplatenie zo strany dlžníka je porušením zmluvy a držiteľ má zmluvné právo na nezaplatené sumy istiny a úroku z nezaplatenej sumy istiny, a to aj v prípade bankrotu dlžníka. Napríklad obchodná pohľadávka, na základe ktorej sa veriteľ hodnotí ako všeobecný veriteľ, by spĺňala podmienku platieb istiny a úroku z nezaplatenej sumy istiny. Je to tak aj vtedy, keď dlžník emitoval úvery, ktoré sú zabezpečené kolaterálom, ktorý by v prípade bankrotu poskytol držiteľovi uvedeného úveru prednosť pred pohľadávkami všeobecného veriteľa, pokiaľ ide o kolaterál, no nemá vplyv na zmluvné právo všeobecného veriteľa na nezaplatenú istinu a iné splatné sumy. |
Zmluvne naviazané nástroje
B4.1.20 |
Pri niektorých druhoch transakcií môže emitent uprednostniť platby držiteľom finančných aktív prostredníctvom viacerých zmluvne prepojených nástrojov, ktoré vytvárajú koncentrácie úverového rizika (tranže). Každá tranža má ranking podriadenosti, ktorým sa stanovuje poradie, v ktorom sa akékoľvek peňažné toky generované emitentom alokujú do danej tranže. V takýchto situáciách majú držitelia tranže právo na platby istiny a úrokov z nesplatenej sumy istiny iba vtedy, keď emitent vygeneruje dostatočné peňažné toky na to, aby uspokojil tranže s vyšším rankingom. |
B4.1.21 |
Pri takýchto transakciách má tranža charakteristiky peňažných tokov, ktoré sú platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny iba vtedy, keď:
|
B4.1.22 |
Účtovná jednotka musí uplatňovať prístup založený na prezretí podkladových expozícií dovtedy, kým nedokáže identifikovať podkladovú skupinu nástrojov, ktoré generujú (a nie ktorými len prechádzajú) peňažné toky. Toto je podkladová skupina finančných aktív. |
B4.1.23 |
Podkladová skupina musí obsahovať jeden alebo viac nástrojov, s ktorými sú spojené zmluvné peňažné toky, ktoré sú výhradne platbami istiny a úroku z nesplatenej sumy istiny. |
B4.1.24 |
Podkladová skupina nástrojov môže obsahovať aj nástroje, ktoré:
|
B4.1.25 |
Ak ktorýkoľvek nástroj v skupine nespĺňa podmienky buď podľa odseku B4.1.23 alebo podľa odseku B4.1.24, podmienka podľa odseku B4.1.21 písm. b) nie je splnená. Pri vykonávaní tohto posúdenia nemusí byť potrebná podrobná analýza jednotlivých nástrojov skupiny. Účtovná jednotka však musí použiť úsudok a vykonať dostatočnú analýzu, ak má stanoviť, či nástroje v skupine spĺňajú podmienky odsekov B4.1.23 až B4.1.24. (Pozri aj odsek B4.1.18, kde sa nachádza usmernenie k tým charakteristikám zmluvných peňažných tokov, ktoré majú len de minimis účinok.) |
B4.1.26 |
Ak držiteľ nedokáže pri prvotnom vykázaní posúdiť podmienky odseku B4.1.21, daná tranža sa musí oceňovať reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Ak sa podkladová skupina nástrojov môže po prvotnom vykázaní zmeniť takým spôsobom, že skupina nemusí spĺňať podmienky odsekov B4.1.23 až B4.1.24, daná tranža nespĺňa podmienky odseku B4.1.21 a musí sa oceňovať reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Ak však podkladová skupina obsahuje nástroje, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré nespĺňajú podmienky odsekov B4.1.23 až B4.1.24, schopnosť nadobudnúť vlastníctvo takýchto aktív sa na účely uplatňovaní tohto odseku neberie do úvahy, pokiaľ účtovná jednotka danú tranžu nenadobudla so zámerom kontrolovať kolaterál. |
Možnosť určiť finančné aktívum alebo finančný záväzok za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia (oddiely 4.1 a 4.2)
B4.1.27 |
S výhradou podmienok v odsekoch 4.1.5 a 4.2.2 tento štandard umožňuje účtovnej jednotke určiť finančné aktívum, finančný záväzok alebo skupinu finančných nástrojov (finančných aktív, finančných záväzkov alebo oboch) za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia za predpokladu, že výsledkom takéhoto postupu sú relevantnejšie informácie. |
B4.1.28 |
Rozhodnutie účtovnej jednotky určiť finančné aktívum alebo finančný záväzok za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia je podobné ako voľba účtovnej politiky (hoci na rozdiel od voľby účtovnej politiky toto rozhodnutie sa nemusí uplatňovať konzistentne na všetky podobné transakcie). Keď má účtovná jednotka takúto možnosť voľby, odsek 14 písm. b) štandardu IAS 8 požaduje, aby zvolená politika viedla v účtovnej závierke k poskytnutiu spoľahlivých a relevantnejších informácií o účinkoch transakcií, iných udalostí a o podmienkach finančnej pozície, finančnej výkonnosti alebo peňažných tokoch účtovnej jednotky. Napríklad v prípade určenia finančného záväzku za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia sa v odseku 4.2.2 stanovuje, za akých dvoch okolností bude splnená požiadavka relevantnejších informácií. Preto, aby si účtovná jednotka zvolila takéto určenie v súlade s odsekom 4.2.2, musí preukázať, že nastala jedna z týchto dvoch okolností (alebo obe). |
Určením sa eliminuje alebo výrazne znižuje účtovný nesúlad
B4.1.29 |
Ocenenie finančného aktíva alebo finančného záväzku a klasifikácia vykázaných zmien v ich hodnote sa stanovuje na základe klasifikácie položky a na základe toho, či je položka súčasťou určeného zabezpečovacieho vzťahu. Uvedené požiadavky môžu vytvárať nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania (niekedy označované ako „účtovný nesúlad“), keď napríklad pri neexistencii možnosti určenia za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia by sa finančné aktívum klasifikovalo ako následne oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia a záväzok, ktorý účtovná jednotka považuje za súvisiaci, by sa následne oceňoval v amortizovanej hodnote (so zmenami v reálnej hodnote, ktoré sa nevykazujú). Za takýchto okolností môže účtovná jednotka dospieť k záveru, že účtovná závierka by poskytla relevantnejšie informácie, ak by sa aktívum aj záväzok oceňovali reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. |
B4.1.30 |
Ďalej uvedené príklady znázorňujú, kedy by táto podmienka mohla byť splnená. Vo všetkých prípadoch účtovná jednotka môže použiť túto podmienku na určenie finančných aktív alebo finančných záväzkov za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, iba ak je splnená zásada uvedená v odseku 4.1.5 alebo 4.2.2 písm. a):
|
B4.1.31 |
V prípadoch, ako sú tie opísané v predchádzajúcom odseku, určením pri prvotnom vykázaní finančných aktív a finančných záväzkov, ktoré by inak neboli oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, sa môže eliminovať alebo výrazne znížiť nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania a môžu sa poskytnúť relevantnejšie informácie. Z praktických dôvodov účtovná jednotka nemusí vstúpiť do všetkých aktív a záväzkov, ktoré zapríčiňujú nekonzistentnosť oceňovania alebo vykazovania, v presne rovnakom čase. Opodstatnené oneskorenie je povolené za predpokladu, že každá transakcia je pri prvotnom vykázaní určená za oceňovanú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia a v tom čase sa očakáva výskyt akýchkoľvek zvyšných transakcií. |
B4.1.32 |
Nebolo by akceptovateľné určiť len niektoré finančné aktíva a finančné záväzky, ktoré zapríčiňujú nekonzistentnosť, za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ak by sa takýmto určením neeliminovala alebo výrazne neznížila nekonzistentnosť, a teda by to neviedlo k relevantnejším informáciám. Bolo by však akceptovateľné určiť len niektoré z množstva podobných finančných aktív alebo podobných finančných záväzkov, ak sa takýmto určením dosiahne výrazné zníženie nekonzistentnosti (a pravdepodobne väčšie zníženie než pri iných povolených určeniach). Predpokladajme napríklad, že účtovná jednotka má niekoľko podobných finančných záväzkov v sume 100 CU a niekoľko podobných finančných aktív v sume 50 CU, ale sú oceňované na rozdielnom základe. Účtovná jednotka môže výrazne znížiť nekonzistentnosť oceňovania, keď pri prvotnom vykázaní určí všetky aktíva, ale len niektoré záväzky (napríklad individuálne záväzky s kombinovaným súčtom 45 CU) za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Pretože určenie za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia sa však môže uplatniť len na celý finančný nástroj, účtovná jednotka v tomto prípade musí určiť jeden alebo viacero záväzkov ako celok. Účtovná jednotka nemôže určiť ani zložku záväzku (napríklad zmeny hodnoty pripadajúce na jedno riziko, ako napríklad zmeny referenčnej úrokovej miery) ani časť (napríklad percentuálny podiel) záväzku. |
Skupina finančných záväzkov alebo finančných aktív a finančných záväzkov sa spravuje a jej výkonnosť sa hodnotí na základe reálnej hodnoty
B4.1.33 |
Účtovná jednotka môže riadiť a hodnotiť výkonnosť skupiny finančných záväzkov alebo finančných aktív a finančných záväzkov takým spôsobom, že ocenenie uvedenej skupiny reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia má za následok relevantnejšie informácie. V takomto prípade ide o zameranie sa na spôsob, akým účtovná jednotka riadi a hodnotí výkonnosť, a nie o zameranie sa na povahu jej finančných nástrojov. |
B4.1.34 |
Účtovná jednotka môže napríklad použiť túto podmienku na to, aby určila finančné záväzky za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, ak spĺňa zásadu podľa odseku 4.2.2 písm. b) a účtovná jednotka má finančné aktíva a finančné záväzky, ktoré disponujú jedným alebo viacerými rizikami a uvedené riziká sú riadené a hodnotené na základe reálnej hodnoty v súlade so zdokumentovanou politikou správy aktív a záväzkov. Príkladom by mohla byť účtovná jednotka, ktorá emitovala „štruktúrované produkty“ obsahujúce viaceré vložené deriváty a riadi výsledné riziká na základe reálnej hodnoty použitím kombinácie derivátových a nederivátových finančných nástrojov. |
B4.1.35 |
Ako je uvedené vyššie, táto podmienka závisí od spôsobu, akým účtovná jednotka riadi a hodnotí výkonnosť skupiny finančných nástrojov, ktoré sú predmetom týchto úvah. Následne (podliehajúc požiadavke určenia pri prvotnom vykázaní) účtovná jednotka, ktorá určí finančné záväzky za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia na základe tejto podmienky, takéto určenie realizuje pre všetky prípustné finančné záväzky, ktoré sa riadia a hodnotia spoločne. |
B4.1.36 |
Dokumentácia stratégie účtovnej jednotky nemusí byť rozsiahla, ale mala by byť dostatočná, aby sa preukázal súlad s odsekom 4.2.2 písm. b). Takáto dokumentácia sa nepožaduje pre každú individuálnu položku, ale môže existovať pre jednotlivé portfóliá. Ak napríklad systém riadenia výkonnosti oddelenia – v podobe, v akej ho schválil kľúčový riadiaci personál účtovnej jednotky – jasne preukazuje, že sa jeho výkonnosť hodnotí na tomto základe, na preukázanie súladu s odsekom 4.2.2 písm. b) nie je potrebná žiadna ďalšia dokumentácia. |
Vložené deriváty (oddiel 4.3)
B4.3.1 |
Ak sa účtovná jednotka stane jednou zo strán hybridnej zmluvy s hostiteľskou zmluvou, ktorá nie je aktívom podľa rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, v odseku 4.3.3 sa od účtovnej jednotky požaduje, aby identifikovala každý vložený derivát, posúdila, či je potrebné jeho oddelenie od hostiteľskej zmluvy, a pre tie, ktoré je potrebné oddeliť, ocenila deriváty reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní a následne reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. |
B4.3.2 |
Ak hostiteľská zmluva nemá uvedenú alebo vopred stanovenú splatnosť a predstavuje zostatkový podiel na čistých aktívach účtovnej jednotky, potom jej ekonomické charakteristiky a riziká sú charakteristikami a rizikami nástroja vlastného imania a vložený derivát by musel mať charakteristiky nástroja vlastného imania tej istej účtovnej jednotky, aby sa považovali za úzko prepojené. Ak hostiteľská zmluva nie je nástrojom vlastného imania a spĺňa definíciu finančného nástroja, potom jej ekonomické charakteristiky a riziká sú charakteristikami a rizikami dlhového nástroja. |
B4.3.3 |
Vložený neopčný derivát (napríklad vložený forward alebo swap) sa oddeľuje od svojej hostiteľskej zmluvy na základe v ňom uvedených alebo odvodených zásadných podmienok tak, aby pri prvotnom vykázaní bola jeho výsledkom nulová reálna hodnota. Vložený opčný derivát (napríklad vložená predajná opcia, kúpna opcia, cap, floor alebo swapcia) sa oddeľuje od svojej hostiteľskej zmluvy na základe uvedených podmienok opčného prvku. Počiatočná účtovná hodnota hostiteľského nástroja je zostatkovou hodnotou po oddelení vloženého derivátu. |
B4.3.4 |
Vo všeobecnosti sa viaceré deriváty vložené do jednej hybridnej zmluvy považujú za jeden zložený vložený derivát. Vložené deriváty klasifikované ako vlastné imanie (pozri IAS 32) sa však účtujú oddelene od tých, ktoré sa klasifikujú ako aktíva alebo záväzky. Ak okrem toho hybridná zmluva disponuje viac než jedným vloženým derivátom a tieto deriváty sa vzťahujú na rôzne rizikové expozície a dajú sa jednoducho oddeliť a sú navzájom nezávislé, účtuje sa každý z nich samostatne. |
B4.3.5 |
Ekonomické charakteristiky a riziká vloženého derivátu sa nechápu ako úzko súvisiace s hostiteľskou zmluvou [odsek 43.3 písm. a)] v nasledujúcich príkladoch. V týchto príkladoch, za predpokladu, že sú splnené podmienky odseku 4.3.3 písm. b) a c), účtuje účtovná jednotka vložený derivát oddelene od hostiteľskej zmluvy.
|
B4.3.6 |
Príkladom hybridnej zmluvy je finančný nástroj, ktorým sa držiteľovi udeľuje právo na spätný predaj finančného nástroja emitentovi výmenou za sumu peňažných prostriedkov alebo iných finančných aktív, ktorá sa mení na základe zmeny akciového alebo komoditného indexu, ktorý sa môže zvyšovať alebo znižovať („nástroj obsahujúci právo predať“). Pokiaľ emitent pri prvotnom vykázaní neurčí nástroj obsahujúci právo predať za finančný záväzok oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, je nutné oddeliť vložený derivát (t. j. indexovanú platbu istiny) podľa odseku 4.3.3, nakoľko hostiteľská zmluva sa v súlade s odsekom B4.3.2 považuje za dlhový nástroj a indexovaná platba istiny úzko nesúvisí s hostiteľským dlhovým nástrojom podľa odseku B4.3.5 písm. a). Keďže platba istiny sa môže zvyšovať alebo znižovať, vložený derivát je neopčným derivátom, ktorého hodnota je naviazaná na index podkladovej premennej. |
B4.3.7 |
V prípade nástroja obsahujúceho právo predať, ktorý možno kedykoľvek predať späť za peňažné prostriedky rovnajúce sa pomernému podielu na hodnote čistých aktív účtovnej jednotky (ako napríklad jednotky otvoreného podielového fondu alebo niektoré investičné produkty naviazané na podielovú jednotku), je výsledkom oddelenia vloženého derivátu a účtovania každej zložky ocenenie hybridnej zmluvy v sume odkúpenia splatnej ku koncu obdobia vykazovania v prípade, ak by držiteľ uplatnil svoje právo na spätný predaj nástroja emitentovi. |
B4.3.8 |
Ekonomické charakteristiky a riziká vloženého derivátu sú v úzkom vzťahu s ekonomickými charakteristikami a rizikami hostiteľskej zmluvy v ďalej uvedených príkladoch. V týchto prípadoch účtovná jednotka neúčtuje vložený derivát oddelene od hostiteľskej zmluvy.
|
Nástroje obsahujúce vložené deriváty
B4.3.9 |
Ako je uvedené v odseku B4.3.1, ak sa účtovná jednotka stane jednou zo strán hybridnej zmluvy s hostiteľskou zmluvou, ktorá nie je aktívom v rámci rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, a s jedným alebo viacerými vloženými derivátmi, v odseku 4.3.3 sa od účtovnej jednotky požaduje, aby identifikovala každý takýto vložený derivát, posúdila, či je potrebné jeho oddelenie od hostiteľskej zmluvy, a pre tie, ktoré je potrebné oddeliť, oceňovala deriváty reálnou hodnotou pri prvotnom vykázaní i následne. Tieto požiadavky môžu byť zložitejšie alebo môžu mať za následok menej spoľahlivé ocenenie, než by bolo ocenenie celého nástroja reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Z toho dôvodu sa v tomto štandarde povoľuje určiť celú hybridnú zmluvu za oceňovanú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. |
B4.3.10 |
Takéto určenie sa môže použiť, či už sa v odseku 4.3.3 požaduje oddeliť vložené deriváty od hostiteľskej zmluvy alebo sa takéto oddelenie zakazuje. Odsekom 4.3.5 by sa však neodôvodňovalo určenie hybridnej zmluvy za oceňovanú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia v prípadoch uvedených v odseku 4.3.5 písm. a) a b), pretože takéto určenie by neviedlo k zredukovaniu zložitosti alebo zvýšeniu spoľahlivosti. |
Prehodnocovanie vložených derivátov
B4.3.11 |
Keď sa účtovná jednotka po prvýkrát stane stranou danej zmluvy, v súlade s odsekom 4.3.3 posudzuje, či sa vložený derivát musí oddeliť od hostiteľskej zmluvy a či sa musí účtovať ako derivát. Následné prehodnocovanie je zakázané okrem prípadov, keď dôjde k takej zmene v podmienkach zmluvy, ktorou sa výrazne menia peňažné toky, ktoré by sa inak podľa zmluvy vyžadovali, pričom v takomto prípade je prehodnocovanie povinné. Účtovná jednotka stanoví, či je zmena peňažných tokov významná, a to zvážením rozsahu, do akého sa očakávané budúce peňažné toky, ktoré sú spojené s vloženým derivátom, hostiteľskou zmluvou alebo oboma, zmenili a či je zmena významná vo vzťahu k predchádzajúcim očakávaným peňažným tokom zo zmluvy. |
B4.3.12 |
Odsek B4.3.11 sa nevťahuje na vložené deriváty v zmluvách nadobudnutých:
alebo ich možného prehodnotenia k dátumu nadobudnutia (3). |
Reklasifikácia finančných aktív (oddiel 4.4)
Reklasifikácia finančných aktív
B4.4.1 |
V odseku 4.4.1 sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby finančné aktíva reklasifikovala, ak účtovná jednotka zmení svoj obchodný model správy uvedených finančných aktív. Takéto zmeny sú podľa očakávaní veľmi zriedkavé. Takéto zmeny určuje vrcholový manažment účtovnej jednotky v dôsledku vonkajších alebo vnútorných zmien, pričom takéto zmeny musia byť pre prevádzky účtovnej jednotky významné a preukázateľné vonkajším stranám. K zmene obchodného modelu účtovnej jednotky preto dôjde len vtedy, keď účtovná jednotka buď začne vykonávať určitú činnosť, ktorá je pre jej prevádzky významná, alebo ju vykonávať prestane; napríklad keď účtovná jednotka nadobudla, odpredala alebo ukončila určitú obchodnú líniu. Medzi príklady zmeny obchodného modelu patria tieto situácie:
|
B4.4.2 |
Zmena cieľa obchodného modelu účtovnej jednotky musí byť uskutočnená pred dátumom reklasifikácie. Ak sa napríklad spoločnosť zaoberajúca sa finančnými službami 15. februára rozhodne, že ukončí svoje podnikanie v oblasti retailových hypoték, a musí preto reklasifikovať všetky ovplyvnené finančné aktíva k 1. aprílu (t. j. k prvému dňu nasledujúceho obdobia vykazovania účtovnej jednotky), po 15. februári účtovná jednotka nesmie prijať nové obchodné činnosti v oblasti retailových hypoték, ani inak sa angažovať v činnostiach, ktoré sú v súlade s jej predchádzajúcim obchodným modelom. |
B4.4.3 |
Zmenou obchodného modelu nie je:
|
OCEŇOVANIE (KAPITOLA 5)
Prvotné ocenenie (oddiel 5.1)
B5.1.1 |
Reálnou hodnotou finančného nástroja pri prvotnom vykázaní je obvykle transakčná cena (t. j. reálna hodnota zaplateného alebo prijatého plnenia, pozri aj odsek B5.1.2A a štandard IFRS 13). Ak je však časť zaplateného alebo prijatého plnenia určená na iné účely, než je finančný nástroj, účtovná jednotka oceňuje finančný nástroj reálnou hodnotou. Napríklad reálnu hodnotu dlhodobého úveru alebo pohľadávky, ktoré nie sú úročené, možno oceniť ako súčasnú hodnotu všetkých budúcich peňažných príjmov diskontovanú pomocou prevládajúcej trhovej úrokovej sadzby (sadzieb) pre podobný nástroj (podobný z hľadiska meny, trvania, druhu úrokovej sadzby a iných faktorov) s podobným úverovým ratingom. Akákoľvek dodatočná požičaná suma predstavuje výdavok alebo zníženie výnosu, pokiaľ nespĺňa podmienky na jej vykázanie ako nejakého iného druhu aktíva. |
B5.1.2 |
Ak účtovná jednotka poskytne úver s netrhovou úrokovou sadzbou (napríklad vo výške 5 percent v prípade, ak je trhová sadzba pre podobné úvery 8 percent) a ako kompenzáciu prijme vopred poplatok, účtovná jednotka vykazuje úver v jeho reálnej hodnote, t. j. bez prijatého poplatku. |
B5.1.2A |
Najlepším dôkazom reálnej hodnoty finančného nástroja pri prvotnom vykázaní je obvykle transakčná cena (t. j. reálna hodnota zaplateného alebo prijatého plnenia, pozri aj IFRS 13). Ak účtovná jednotka zistí, že sa reálna hodnota pri prvotnom vykázaní líši od transakčnej ceny, ako sa uvádza v odseku 5.1.1A, účtovná jednotka zaúčtuje daný nástroj k uvedenému dátumu takto:
|
Následné oceňovanie (oddiely 5.2 a 5.3)
B5.2.1 |
Ak sa finančný nástroj, ktorý sa predtým vykazoval ako finančné aktívum, oceňuje reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia a jeho reálna hodnota klesne pod nulu, tak ide o finančný záväzok oceňovaný v súlade s odsekom 4.2.1. Hybridné zmluvy s hostiteľskými zmluvami, ktoré sú aktívami v rámci rozsahu pôsobnosti tohto štandardu, sa však vždy oceňujú v súlade s odsekom 4.3.2. |
B5.2.2 |
Nasledujúci príklad ukazuje účtovanie transakčných nákladov pri prvotnom a následnom oceňovaní finančného aktíva oceňovaného reálnou hodnotou so zmenami vykazovanými cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade buď s odsekom 5.7.5 alebo s odsekom 4.1.2A. Účtovná jednotka nadobudne finančné aktívum za 100 CU plus nákupná provízia vo výške 2 CU. Účtovná jednotka prvotne vykazuje aktívum vo výške 102 CU. Koniec obdobia vykazovania nastane o jeden deň neskôr, keď je kótovaná trhová cena aktíva 100 CU. Ak by došlo k predaju aktíva, zaplatila by sa provízia vo výške 3 CU. K uvedenému dátumu účtovná jednotka aktívum oceňuje vo výške 100 CU (bez ohľadu na možnú províziu z predaja) a vykáže stratu vo výške 2 CU v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Ak sa finančné aktívum oceňuje reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A, transakčné náklady sa amortizujú do výsledku hospodárenia pomocou metódy efektívnej úrokovej miery. |
B5.2.2A |
Následné oceňovanie finančného aktíva alebo finančného záväzku a následné vykazovanie ziskov a strát opísaných v odseku B5.1.2A musí byť konzistentné s požiadavkami tohto štandardu. |
Investície do nástrojov vlastného imania a zmluvy o týchto investíciách
B5.2.3 |
Všetky investície do nástrojov vlastného imania a zmluvy súvisiace s týmito nástrojmi sa musia oceňovať reálnou hodnotou. Za obmedzených okolností však môžu byť vhodným odhadom reálnej hodnoty obstarávacie náklady. Môže to tak byť v prípade, keď na ocenenie reálnou hodnotou nie je k dispozícii dostatok aktuálnych informácií alebo ak existuje široká škála možných ocenení reálnou hodnotou a obstarávacie náklady predstavujú najlepší odhad reálnej hodnoty v rámci tejto škály. |
B5.2.4 |
Medzi ukazovatele, že obstarávacie náklady nemusia predstavovať reálnu hodnotu, patrí:
|
B5.2.5 |
Zoznam v odseku B5.2.4 nie je úplný. Účtovná jednotka používa všetky informácie o výkonnosti a prevádzkach subjektu, do ktorého sa investuje, ktoré sa stanú dostupnými po dátume prvotného vykázania. Pokiaľ akékoľvek takéto relevantné faktory existujú, môžu naznačovať, že obstarávacie náklady nemusia predstavovať reálnu hodnotu. V takých prípadoch musí účtovná jednotka oceňovať reálnou hodnotou. |
B5.2.6 |
Obstarávacie náklady nikdy nie sú najlepším odhadom reálnej hodnoty pri investíciách do kótovaných nástrojov vlastného imania (alebo zmluvách o kótovaných nástrojoch vlastného imania). |
Oceňovanie v amortizovanej hodnote (oddiel 5.4)
Metóda efektívnej úrokovej miery
B5.4.1 |
Pri uplatňovaní metódy efektívnej úrokovej miery účtovná jednotka identifikuje poplatky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej miery finančného nástroja. Opis poplatkov za finančné služby nemusí poukazovať na povahu a podstatu poskytovaných služieb. S poplatkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej miery finančného nástroja, sa zaobchádza ako s úpravou efektívnej úrokovej miery s výnimkou prípadov, keď sa tento finančný nástroj neoceňuje reálnou hodnotou, pričom zmena reálnej hodnoty sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. V takých prípadoch sa poplatky vykazujú ako výnosy alebo náklady, keď sa tento nástroj prvotne vykáže. |
B5.4.2 |
Medzi poplatky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej miery finančného nástroja, patria:
|
B5.4.3 |
Medzi poplatky, ktoré nie sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej miery finančného nástroja a účtujú sa v súlade s IFRS 15, patria:
|
B5.4.4 |
Pri používaní metódy efektívnej úrokovej miery účtovná jednotka vo všeobecnosti amortizuje všetky poplatky, zaplatené alebo prijaté body, transakčné náklady a iné prémie alebo diskonty obsiahnuté vo výpočte efektívnej úrokovej miery počas očakávanej životnosti finančného nástroja. Ak je však obdobie, na ktoré sa vzťahujú poplatky, zaplatené alebo prijaté body, transakčné náklady, prémie alebo diskonty kratšie, použije sa toto kratšie obdobie. Ide o situáciu, keď je premenná, na ktorú sa vzťahujú poplatky, zaplatené alebo prijaté body, transakčné náklady, prémie alebo diskonty, precenená na trhové miery pred očakávanou splatnosťou finančného nástroja. V takomto prípade je príslušným obdobím amortizácie obdobie do dátumu ďalšieho takéhoto precenenia. Ak je napríklad v prémii alebo diskonte finančného nástroja s pohyblivou úrokovou mierou zohľadnený úrok, ktorý sa z tohto finančného nástroja akumuluje od poslednej platby úrokov, alebo sú v nich odzrkadlené zmeny trhových mier od doby, keď bola pohyblivá úroková miera prestavená na trhovú mieru, prémia alebo diskont sa budú amortizovať do ďalšieho dátumu, ku ktorému sa znovu prestaví pohyblivá úroková miera na trhovú mieru. Je to tak preto, lebo prémia alebo diskont sa týkajú obdobia do ďalšieho dátumu prestavenia úrokovej miery, pretože k uvedenému dátumu je premenná, ktorej sa prémia alebo diskont týkajú (t. j. úrokové miery), znovu prestavená na trhové miery. Ak však prémia alebo diskont vyplývajú zo zmeny úverového rozpätia nad pohyblivou úrokovou mierou stanovenou vo finančnom nástroji alebo z iných premenných, ktoré nie sú znovu prestavené na trhové miery, prémia alebo diskont sa amortizujú počas očakávanej životnosti finančného nástroja. |
B5.4.5 |
Pokiaľ ide o finančné aktíva s pohyblivou úrokovou mierou a finančné záväzky s pohyblivou úrokovou mierou, efektívnu úrokovú mieru mení pravidelné prehodnocovanie peňažných tokov realizované na účely zohľadňovania pohybov trhových úrokových sadzieb. Ak sú finančné aktívum s pohyblivou úrokovou mierou alebo finančný záväzok s pohyblivou úrokovou mierou prvotne vykázané v sume rovnajúcej sa istine pohľadávky alebo záväzku k dátumu splatnosti, opätovný odhad budúcich platieb úrokov obvykle nemá významný vplyv na účtovnú hodnotu aktíva alebo záväzku. |
B5.4.6 |
Ak účtovná jednotka prehodnotí svoje odhady platieb alebo príjmov (okrem úprav v súlade s odsekom 5.4.3 a zmien odhadov očakávaných úverových strát), musí upraviť hrubú účtovnú hodnotu finančného aktíva alebo amortizovanú hodnotu finančného záväzku (alebo skupiny finančných nástrojov) tak, aby sa v nej odzrkadľovali súčasné a revidované odhadované zmluvné peňažné toky. Účtovná jednotka prepočítava hrubú účtovnú hodnotu finančného aktíva alebo amortizovanú hodnotu finančného záväzku ako súčasnú hodnotu odhadovaných budúcich zmluvných peňažných tokov, ktoré sú diskontované pôvodnou efektívnou úrokovou mierou finančného nástroja (alebo úverovo upravenou efektívnou úrokovou mierou pre kúpené alebo vzniknuté úverovo znehodnotené finančné aktíva) alebo, keď je to vhodné, revidovanou efektívnou úrokovou mierou vypočítanou v súlade s odsekom 6.5.10. Úprava sa vykáže vo výsledku hospodárenia ako výnos alebo náklad. |
B5.4.7 |
V určitých prípadoch sa finančné aktívum pri prvotnom vykázaní považuje za úverovo znehodnotené, pretože úverové riziko je veľmi vysoké a v prípade nákupu je nadobudnuté s veľkým diskontom. Od účtovnej jednotky sa vyžaduje, aby pri výpočte úverovo upravenej efektívnej úrokovej miery pre finančné aktíva, ktoré sa pri prvotnom vykázaní považujú za kúpené alebo vzniknuté úverovo znehodnotené aktíva, zahrnula do očakávaných peňažných tokov prvotné očakávané úverové straty. To však neznamená, že úverovo upravená efektívna úroková miera by sa mala uplatňovať výhradne preto, lebo s finančným aktívom sa pri prvotnom vykázaní spája vysoké úverové riziko. |
Transakčné náklady
B5.4.8 |
Transakčné náklady zahŕňajú poplatky a provízie platené sprostredkovateľom (vrátane zamestnancov vystupujúcich ako sprostredkovatelia predaja), poradcom, burzovým maklérom a dílerom, odvody regulačným úradom a burzám cenných papierov a prevodové dane a clá. Transakčné náklady nezahŕňajú prémie alebo diskonty dlhových nástrojov, náklady na financovanie alebo interné administratívne náklady či náklady na držbu. |
Odpisovanie
B5.4.9 |
Odpisovanie sa môže týkať finančného aktíva ako celku alebo jeho časti. Účtovná jednotka napríklad plánuje vymôcť kolaterál týkajúci sa finančného aktíva a očakáva, že z daného kolaterálu získa späť najviac 30 percent hodnoty finančného aktíva. Ak účtovná jednotka nemá primerané vyhliadky na spätné získanie žiadnych ďalších peňažných tokov z finančného aktíva, mala by zvyšných 70 percent finančného aktíva odpísať. |
Zníženie hodnoty (oddiel 5.5)
Posudzovanie na kolektívnom a individuálnom základe
B5.5.1 |
V snahe splniť cieľ, ktorým je vykázať očakávané úverové straty počas celej životnosti pri výrazných zvýšeniach úverového rizika od prvotného vykázania, môže byt nutné vykonať posúdenie výrazného zvýšenia úverového rizika na kolektívnom základe tak, že sa zvážia informácie, ktoré naznačujú výrazné zvýšenia úverového rizika napríklad pri skupine alebo podskupine finančných nástrojov. Zámerom tohto posúdenia je zabezpečiť, aby účtovná jednotka splnila cieľ vykázať očakávané úverové straty počas celej životnosti, keď dôjde k výrazným zvýšeniam úverového rizika, a to aj vtedy, keď dôkazy takýchto výrazných zvýšení úverového rizika na úrovni individuálneho nástroja ešte nie sú k dispozícii. |
B5.5.2 |
Vo všeobecnosti sa očakáva, že očakávané úverové straty počas celej životnosti sa vykážu pred tým, ako sa finančný nástroj dostane do stavu po splatnosti. Úverové riziko sa obvykle výrazne zvýši pred tým, ako sa finančný nástroj dostane do stavu po splatnosti alebo ako sa spozorujú iné faktory oneskorenia špecifické pre daného dlžníka (napríklad zmena alebo reštrukturalizácia). Keď sú preto bez neprimeraných nákladov alebo úsilia k dispozícii primerané a preukázateľné informácie, ktoré sú viac zamerané na budúcnosť než informácie o stave po splatnosti, musia sa použiť na posúdenie zmien úverového rizika. |
B5.5.3 |
V závislosti od povahy finančných nástrojov a informácií o úverovom riziku, ktoré sú k dispozícii pre konkrétne skupiny finančných nástrojov, však účtovná jednotka nemusí byť schopná identifikovať významné zmeny úverového rizika pre jednotlivé finančné nástroje pred tým, ako sa daný finančný nástroj dostane do stavu po splatnosti. Môže to tak byť pri finančných nástrojoch, ako napríklad retailové úvery, pri ktorých existuje len málo, resp. neexistujú žiadne aktualizované informácie o úverovom riziku, ktoré sa bežne získavajú a monitorujú pri jednotlivom nástroji až dovtedy, kým zákazník neporuší zmluvné podmienky. Ak sa zmeny úverového rizika pri jednotlivých finančných nástrojoch nezachytia pred tým, ako sa dostanú do stavu po splatnosti, opravná položka na stratu založená len na úverových informáciách na úrovni jednotlivých finančných nástrojov by verne nepredstavovala zmeny úverového rizika od prvotného vykázania. |
B5.5.4 |
Za určitých okolností účtovná jednotka nemá primerané a preukázateľné informácie, ktoré sú k dispozícii bez neprimeraných nákladov alebo úsilia, na ocenenie očakávaných úverových strát počas celej životnosti pre jednotlivé nástroje. V takomto prípade sa očakávané úverové straty počas celej životnosti vykazujú na kolektívnom základe, v ktorom sú zohľadnené komplexné informácie o úverovom riziku. Tieto komplexné informácie o úverovom riziku musia zahŕňať nielen informácie o stave po splatnosti, ale aj všetky relevantné úverové informácie vrátane makroekonomických informácií zameraných na budúcnosť, aby sa dal približne stanoviť výsledok vykázania očakávaných úverových strát počas celej životnosti, keď došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika od prvotného vykázania na úrovni jednotlivého nástroja. |
B5.5.5 |
Na účely stanovenia výrazných zvýšení úverového rizika a vykázania opravnej položky na stratu na kolektívnom základe účtovná jednotka môže zoskupovať finančné nástroje na základe spoločných charakteristík úverového rizika s cieľom uľahčiť analýzu, ktorá je navrhnutá tak, by umožnila včas identifikovať výrazné zvýšenia úverového rizika. Účtovná jednotka by nemala tieto informácie zahmlievať tým, že bude zoskupovať finančné nástroje s odlišnými rizikovými charakteristikami. Medzi príklady spoločných charakteristík úverového rizika môžu okrem iného patriť:
|
B5.5.6 |
V odseku 5.5.4 sa vyžaduje, aby sa očakávané úverové straty počas celej životnosti vykazovali pri všetkých finančných nástrojoch, pri ktorých došlo od prvotného vykázania k výrazným zvýšeniam úverového rizika. Ak v snahe splniť tento cieľ účtovná jednotka nedokáže zoskupiť finančné nástroje, pri ktorých sa úverové riziko považuje za výrazne zvýšené od prvotného vykázania na základe spoločných charakteristík úverového rizika, účtovná jednotka by mala vykázať očakávané úverové straty počas celej životnosti z tej časti finančných aktív, pri ktorých sa úverové riziko považuje za výrazne zvýšené. Agregácia finančných nástrojov na účely posúdenia, či došlo k zmenám úverového rizika na kolektívnom základe, sa môže časom meniť v nadväznosti na to, ako sú dostupné nové informácie o skupinách finančných nástrojov alebo jednotlivých finančných nástrojoch. |
Načasovanie vykazovania očakávaných úverových strát počas celej životnosti
B5.5.7 |
Posúdenie toho, či by sa mali vykázať očakávané úverové straty počas celej životnosti, vychádza z výrazných zvýšení pravdepodobnosti alebo rizika výskytu zlyhania od prvotného vykázania (bez ohľadu na to, či pri finančnom nástroji došlo k preceneniu s cieľom zohľadniť zvýšenie úverového rizika) a nie z dôkazov toho, že by finančné aktívum malo byť k dátumu vykazovania úverovo znehodnotené alebo že by skutočne došlo k výskytu zlyhaniu. Vo všeobecnosti platí, že k výraznému zvýšeniu úverového rizika dochádza pred tým, ako sa finančné aktívum stane úverovo znehodnoteným alebo ako sa skutočne vyskytne zlyhanie. |
B5.5.8 |
Pri úverových prísľuboch účtovná jednotka zohľadňuje zmeny v riziku výskytu zlyhania pri tom úvere, ktorého sa daný úverový prísľub týka. Pri zmluvách o finančnej záruke účtovná jednotka zohľadňuje zmeny v riziku, že konkrétny dlžník zlyhá vo vzťahu k danej zmluve. |
B5.5.9 |
Význam zmeny úverového rizika od prvotného vykázania závisí od rizika výskytu zlyhania v čase prvotného vykázania. Takže daná zmena rizika výskytu zlyhania bude v absolútnom vyjadrení výraznejšia pri finančnom nástroji, s ktorým sa spája nižšie prvotné riziko výskytu zlyhania, než pri finančnom nástroji, s ktorým sa spája vyššie prvotné riziko výskytu zlyhania. |
B5.5.10 |
Riziko výskytu zlyhania pri finančných nástrojoch s porovnateľným úverovým rizikom je o to vyššie, čím dlhšia je očakávaná životnosť daného nástroja; napríklad riziko výskytu zlyhania pri dlhopise s ratingom AAA s očakávanou životnosťou 10 rokov je vyššie než pri dlhopise s ratingom AAA s očakávanou životnosťou päť rokov. |
B5.5.11 |
Vzhľadom na vzťah medzi očakávanou životnosťou a rizikom výskytu zlyhania sa zmena úverového rizika nedá posudzovať jednoduchým porovnaním zmeny absolútneho rizika výskytu zlyhania v priebehu času. Ak je napríklad riziko výskytu zlyhania pri finančnom nástroji s očakávanou životnosťou 10 rokov pri prvotnom vykázaní identické s rizikom výskytu zlyhania pri uvedenom finančnom nástroji, keď je v nasledujúcom období jeho očakávaná životnosť len päť rokov, môže to znamenať zvýšenie úverového rizika. Je to tak preto, lebo riziko výskytu zlyhania sa počas očakávanej životnosti obvykle plynutím času znižuje, ak je úverové riziko nezmenené a finančný nástroj je bližšie k termínu splatnosti. Pri finančných nástrojoch, pri ktorých významné platobné povinnosti existujú až tesne pred splatnosťou finančného nástroja, sa však riziko výskytu zlyhania nemusí postupom času nevyhnutne znižovať. V takomto prípade by účtovná jednotka mala zároveň zohľadňovať iné kvalitatívne faktory, ktoré by preukázali, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika. |
B5.5.12 |
Pri posudzovaní toho, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika z finančného nástroja, alebo pri oceňovaní očakávaných úverových strát môže účtovná jednotka uplatňovať rôzne prístupy. Účtovná jednotka môže na rozličné finančné nástroje uplatňovať rozličné prístupy. Prístup, ktorý neobsahuje výslovnú pravdepodobnosť zlyhania ako jeden zo vstupov ako takých, ako napríklad prístup založený na miere úverových strát, môže byť konzistentný s požiadavkami tohto štandardu za predpokladu, že účtovná jednotka dokáže oddeliť zmeny rizika výskytu zlyhania od zmien iných faktorov očakávaných úverových strát, ako napríklad kolaterál, a pri posudzovaní zohľadní tieto aspekty:
|
B5.5.13 |
V metódach, ktoré sa používajú na stanovenie toho, či od prvotného vykázania finančného nástroja došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika, by sa mali zohľadňovať charakteristiky finančného nástroja (alebo skupiny finančných nástrojov) a vzorce zlyhania z minulosti pre porovnateľné finančné nástroje. Napriek požiadavke odseku 5.5.9 môžu pri finančných nástrojoch, ktorých vzorce zlyhania nie sú koncentrované v konkrétnom bode počas očakávanej životnosti finančného nástroja, môžu byť zmeny rizika výskytu zlyhania počas nasledujúcich 12 mesiacov primeranou aproximáciou zmien celkového rizika výskytu zlyhania. V takýchto prípadoch účtovná jednotka môže použiť zmeny rizika výskytu zlyhania počas nasledujúcich 12 mesiacov na stanovenie toho, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika, pokiaľ okolnosti nenaznačujú, že je potrebné posúdenie počas celkovej životnosti. |
B5.5.14 |
Pri určitých finančných nástrojoch alebo za určitých okolností však nemusí byť vhodné použiť zmeny rizika výskytu zlyhania počas nasledujúcich 12 mesiacov na stanovenie toho, či by sa mali vykázať očakávané úverové straty počas celej životnosti. Napríklad zmena rizika výskytu zlyhania v nasledujúcich 12 mesiacoch nemusí byť vhodným základom na stanovenie toho, či došlo k zvýšeniu úverového rizika z finančného nástroja so splatnosťou viac než 12 mesiacov, keď:
|
Stanovenie, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika
B5.5.15 |
Pri stanovovaní toho, či je nutné vykázanie očakávaných úverových strát počas celej životnosti, účtovná jednotka zohľadňuje primerané a preukázateľné informácie, ktoré sú k dispozícii bez neprimeraných nákladov alebo úsilia a ktoré môžu mať vplyv na úverové riziko z finančného nástroja v súlade s odsekom 5.5.17 písm. c). Pri stanovovaní toho, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika, účtovná jednotka nemusí uskutočňovať vyčerpávajúce vyhľadávanie informácií. |
B5.5.16 |
Analýza úverového rizika je viacfaktorovou a holistickou analýzou; to, či je konkrétny faktor relevantný, a jeho váha v porovnaní s inými faktormi bude závisieť od druhu produktu, charakteristík finančných nástrojov a dlžníka, ako aj od geografického regiónu. Účtovná jednotka zohľadňuje primerané a preukázateľné informácie, ktoré sú k dispozícii bez neprimeraných nákladov alebo úsilia a ktoré sú relevantné pre konkrétny posudzovaný finančný nástroj. Niektoré faktory alebo ukazovatele však nemusia byť identifikovateľné na úrovni jednotlivého finančného nástroja. V takomto prípade by sa dané faktory alebo ukazovatele mali posudzovať pre príslušné portfóliá, skupiny portfólií alebo časti portfólia finančných nástrojov s cieľom stanoviť, či bola splnená požiadavka odseku 5.5.3 na vykázanie očakávaných úverových strát počas celej životnosti. |
B5.5.17 |
Ďalej uvedený nevyčerpávajúci zoznam informácií môže byť relevantný pri posudzovaní zmien úverového rizika:
|
B5.5.18 |
V určitých prípadoch dostupné kvalitatívne a neštatistické kvantitatívne informácie môžu postačovať na stanovenie toho, že finančný nástroj splnil kritérium na vykazovanie opravnej položky na stratu vo výške, ktorá sa rovná očakávaným úverovým stratám počas celej životnosti. To znamená, že informácie nemusia plynúť cez štatistický model alebo proces stanovovania úverových ratingov, aby sa stanovilo, či došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika daného finančného nástroja. V iných prípadoch účtovná jednotka možno bude musieť zohľadniť iné informácie vrátane informácií zo svojich štatistických modelov alebo procesov stanovovania úverových ratingov. Alternatívne môže účtovná jednotka založiť posúdenie na oboch druhoch informácií, t. j. na kvalitatívnych faktoroch, ktoré nie sú zachytené v internom ratingovom procese, a na osobitnej kategórii interného ratingu k dátumu vykazovania, pričom zohľadní charakteristiky úverového rizika pri prvotnom vykázaní, ak sú oba druhy informácií relevantné. |
Vyvrátiteľná domnienka viac než 30 dní po splatnosti
B5.5.19 |
Vyvrátiteľná domnienka podľa odseku 5.5.11 nie je absolútnym ukazovateľom toho, že by sa mali vykázať očakávané úverové straty počas celej životnosti, no predpokladá sa, že predstavuje najneskorší bod, ku ktorému by sa očakávané úverové straty počas celej životnosti mali vykázať, a to aj pri použití informácií zameraných na budúcnosť (vrátane makroekonomických faktorov na úrovni portfólia). |
B5.5.20 |
Túto domnienku môže účtovná jednotka vyvrátiť. Urobiť tak však môže len vtedy, keď má k dispozícii primerané a preukázateľné informácie, ktoré preukazujú, že aj keby sa zmluvné platby dostali do stavu vyše 30 dní po splatnosti, nepredstavuje to výrazné zvýšenie úverového rizika finančného nástroja. Napríklad keď k nesplácaniu došlo v dôsledku administratívneho prehliadnutia, a teda nie v dôsledku finančných ťažkostí dlžníka, alebo keď účtovná jednotka má prístup k historickým dôkazom, z ktorých vyplýva, že medzi výraznými zvýšeniami rizika výskytu zlyhania a finančnými aktívami, z ktorých sú platby vyše 30 dní po splatnosti, neexistuje žiadna korelácia, no tieto dôkazy poukazujú na takúto koreláciu pri platbách, ktoré sú viac než 60 dní po splatnosti. |
B5.5.21 |
Účtovná jednotka nemôže zosúladiť načasovanie výrazných zvýšení úverového rizika a vykazovania očakávaných úverových strát počas celej životnosti s časom, keď sa finančné aktívum považuje za úverovo znehodnotené, alebo s internou definíciou účtovnej jednotky týkajúcej sa zlyhania. |
Finančné nástroje, ktoré majú k dátumu vykazovania nízke úverové riziko
B5.5.22 |
Úverové riziko z finančného nástroja sa považuje za nízke na účely odseku 5.5.10, ak sa s finančným nástrojom spája nízke riziko zlyhania, dlžník má silnú schopnosť plniť si povinnosti týkajúce sa zmluvných peňažných tokov v blízkej budúcnosti a nepriaznivé zmeny hospodárskych a podnikateľských podmienok v dlhodobom horizonte môžu, ale nevyhnutne nemusia, znížiť schopnosť dlžníka plniť si povinnosti týkajúce sa zmluvných peňažných tokov. Finančné nástroje sa nepovažujú za nástroje s nízkym úverovým rizikom, keď sa považujú za nástroje s nízkym rizikom straty jednoducho z dôvodu hodnoty kolaterálu, pričom bez uvedeného kolaterálu by sa finančný nástroj za nástroj s nízkym úverovým rizikom nepovažoval. Finančné nástroje sa zároveň nepovažujú za nástroje s nízkym úverovým rizikom jednoducho z toho dôvodu, že majú nižšie riziko zlyhania než iné finančné nástroje účtovnej jednotky alebo oproti úverovému riziku jurisdikcie, v rámci ktorej účtovná jednotka pôsobí. |
B5.5.23 |
S cieľom stanoviť, či sa s finančným nástrojom spája nízke úverové riziko, účtovná jednotka môže použiť svoje interné ratingy úverového rizika alebo iné metodiky, ktoré sú konzistentné s globálnym chápaním definície nízkeho úverového rizika a ktoré zohľadňujú riziká a druh posudzovaných finančných nástrojov. Externý rating v hodnote „investičný stupeň“ je príkladom finančného nástroja, ktorý sa dá považovať za nástroj s nízkym úverovým rizikom. Aby sa finančné nástroje považovali za nástroje s nízkym úverovým rizikom, nemusia však byť ratingovo hodnotené externe. Za nástroj s nízkym úverovým rizikom by ich však mal považovať taký účastník trhu, ktorý zohľadnil všetky obchodné podmienky daného finančného nástroja. |
B5.5.24 |
Očakávané úverové straty počas celej životnosti sa nevykazujú pri finančnom nástroji jednoducho z dôvodu, že daný nástroj bol v predchádzajúcom období vykazovania považovaný za nástroj s nízkym úverovým rizikom, pričom k dátumu vykazovania sa za nástroj s nízkym úverovým rizikom nepovažuje. V takomto prípade účtovná jednotka stanovuje, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika, a teda či sa v súlade s odsekom 5.5.3 vyžaduje vykázanie očakávaných úverových strát počas celej životnosti. |
Zmeny
B5.5.25 |
Za určitých okolností môže opätovné prerokovanie alebo zmena zmluvných peňažných tokov z finančného aktíva viesť podľa tohto štandardu k ukončeniu vykazovania existujúceho finančného aktíva. Keď daná zmena finančného aktíva vedie k ukončeniu vykazovania existujúceho finančného aktíva a následnému vykázaniu zmeneného finančného aktíva, zmenené aktívum sa na účely tohto štandardu považuje za „nové“ finančné aktívum. |
B5.5.26 |
Keď sa na zmenené finančné aktívum následne uplatňujú požiadavky týkajúce sa zníženia hodnoty, za dátum prvotného vykázania uvedeného finančného aktíva sa považuje dátum zmeny. Obvykle to znamená, že opravná položka na stratu sa ocení vo výške rovnajúcej sa 12-mesačným očakávaným úverovým stratám až dovtedy, kým nie sú splnené požiadavky na vykázanie očakávaných úverových strát počas celej životnosti podľa odseku 5.5.3. Za určitých neobvyklých okolností po zmene, ktorá vedie k ukončeniu vykazovania pôvodného finančného aktíva, však môžu existovať dôkazy, že zmenené finančné aktívum je pri prvotnom vykázaní úverovo znehodnotené, a finančné aktívum by sa teda malo vykázať ako vzniknuté úverovo znehodnotené finančné aktívum. K takejto situácii môže dôjsť napríklad vtedy, keď došlo k významnej zmene problémového aktíva, ktorá viedla k ukončeniu vykazovania pôvodného finančného aktíva. V takomto prípade je možné, že zmena povedie k novému finančnému aktívu, ktoré je pri prvotnom vykázaní úverovo znehodnotené. |
B5.5.27 |
Ak došlo k opätovnému prerokovaniu alebo inej zmene zmluvných peňažných tokov z finančného aktíva, no vykazovanie finančného aktíva nebolo ukončené, uvedené finančné aktívum sa automaticky nepovažuje za aktívum s nižším úverovým rizikom. To, či od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu úverového rizika, účtovná jednotka posudzuje na základe všetkých primeraných a preukázateľných informácií, ktoré sú k dispozícii bez neprimeraných nákladov alebo úsilia. Sem patria historické a na budúcnosť zamerané informácie a posúdenie úverového rizika počas očakávanej životnosti finančného aktíva, čo zahŕňa informácie o okolnostiach, ktoré k danej zmene viedli. Medzi dôkazy, že kritériá na vykazovanie očakávaných úverových strát počas celej životnosti už nie sú splnené, môžu patriť historické záznamy o aktuálnych a včasných platbách za zmenených zmluvných podmienok. Zákazník by obvykle musel preukázať konzistentne dobré platobné správanie počas obdobia pred tým, ako sa úverové riziko začalo považovať za znížené. Historické záznamy o zmeškaných alebo neúplných platbách by sa napríklad obvykle nezmazali jednoducho preto, lebo došlo k jednej platbe načas po zmene zmluvných podmienok. |
Oceňovanie očakávaných úverových strát
Očakávané úverové straty
B5.5.28 |
Očakávané úverové straty predstavujú odhad úverových strát vážený pravdepodobnosťou (t. j. súčasná hodnota všetkých nedostatkov hotovosti) počas očakávanej životnosti finančného nástroja. Nedostatok hotovosti je rozdiel medzi peňažnými tokmi, ktoré sú účtovnej jednotke podľa zmluvy splatné, a peňažnými tokmi, ktoré účtovná jednotka očakáva, že dostane. Keďže očakávané úverové straty zohľadňujú sumu a načasovanie platieb, úverová strata vzniká aj vtedy, keď účtovná jednotka očakáva, že bude plne vyplatená, avšak neskôr, než je zmluvná splatnosť. |
B5.5.29 |
Pri finančných aktívach zodpovedá úverová strata súčasnej hodnote rozdielu medzi:
|
B5.5.30 |
Pri nevyčerpaných úverových prísľuboch zodpovedá úverová strata súčasnej hodnote rozdielu medzi:
|
B5.5.31 |
Odhad účtovnej jednotky týkajúci sa očakávaných úverových strát z úverových prísľubov musí byť konzistentný s jej očakávaniami týkajúcimi sa čerpaní pri uvedenom úverovom prísľube, t. j. pri odhadovaní 12-mesačných očakávaných úverových strát zohľadňuje očakávanú časť úverového prísľubu, ktorá sa bude čerpať počas 12 mesiacov od dátumu vykazovania, a pri odhadovaní očakávaných úverových strát počas celej životnosti zohľadňuje očakávanú časť úverového prísľubu, ktorá sa bude čerpať počas očakávanej životnosti úverového prísľubu. |
B5.5.32 |
Pri zmluve o finančnej záruke je účtovná jednotka povinná realizovať platby len v prípade zlyhania dlžníka v súlade s podmienkami nástroja, ktorý je zaručený. Podľa toho zodpovedajú nedostatky hotovosti očakávaným platbám na splatenie úverovej straty, ktorá vznikne držiteľovi, po odpočítaní všetkých súm, ktoré účtovná jednotka očakáva, že dostane od držiteľa, dlžníka alebo akejkoľvek inej strany. Ak je aktívum plne zaručené, odhad nedostatkov hotovosti pri zmluve o finančnej záruke by bol konzistentný s odhadmi nedostatkov hotovosti pri aktíve, ktoré podlieha záruke. |
B5.5.33 |
Pri finančnom aktíve, ktoré je k dátumu vykazovania úverovo znehodnotené, ale ktoré nie je kúpeným ani vzniknutým úverovo znehodnoteným finančným aktívom, účtovná jednotka oceňuje očakávané úverové straty ako rozdiel medzi hrubou účtovnou hodnotou aktíva a súčasnou hodnotou odhadovaných budúcich peňažných tokov diskontovaných pôvodnou efektívnou úrokovou mierou finančného aktíva. Akákoľvek úprava sa vykáže vo výsledku hospodárenia ako zisk alebo strata zo zníženia hodnoty. |
B5.5.34 |
Pri oceňovaní opravne položky na stratu pre lízingovú pohľadávku by peňažné toky použité na stanovenie očakávaných úverových strát mali byť konzistentné s peňažnými tokmi použitými pri oceňovaní lízingovej pohľadávky v súlade s IAS 17 Lízingy. |
B5.5.35 |
Účtovná jednotka môže pri oceňovaní očakávaných úverových strát použiť praktické pomôcky, ak sú konzistentné so zásadami v odseku 5.5.17. Príkladom praktickej pomôcky je výpočet očakávaných úverových strát z obchodných pohľadávok pomocou matice rezerv. Účtovná jednotka by pri obchodných pohľadávkach použila na odhad 12-mesačných očakávaných úverových strát, prípadne očakávaných úverových strát počas celej životnosti svoje historické skúsenosti s úverovými stratami (upravené podľa potreby v súlade odsekmi B5.5.51 až B5.5.52) z finančných aktív. V matici rezerv by sa mohli napríklad uviesť pevne stanovené sadzby rezerv v závislosti od počtu dní, koľko je obchodná pohľadávka po splatnosti (napríklad 1 percento, ak nie je po splatnosti, 2 percentá, ak je po splatnosti menej než 30 dní, 3 percentá, ak je po splatnosti viac než 30 dní a menej než 90 dní, 20 percent, ak je po splatnosti od 90 do 180 dní, atď.) V závislosti od rozmanitosti svojej zákazníckej základne by účtovná jednotka použila vhodné zoskupenia, ak by jej historická skúsenosť s úverovými stratami vykazovala značne rozdielne modely strát pri rôznych zákazníckych segmentoch. Medzi kritériá, ktoré sa môžu použiť na zoskupenie aktív, patria napríklad zemepisná oblasť, typ produktu, rating zákazníka, kolaterál alebo poistenie obchodných úverov a druh zákazníka (napríklad veľkoobchod alebo maloobchod). |
Definícia zlyhania
B5.5.36 |
V odseku 5.5.9 sa vyžaduje, aby účtovná jednotka pri stanovovaní toho, či sa úverové riziko z finančného nástroja výrazne zvýšilo, zohľadnila zmenu rizika výskytu zlyhania od prvotného vykázania. |
B5.5.37 |
Pri definovaní zlyhania na účely stanovenia rizika výskytu zlyhania účtovná jednotka používa pri príslušnom finančnom nástroji definíciu zlyhania, ktorá je konzistentná s definíciou použitou na účely vnútorného riadenia úverového rizika, a podľa potreby zohľadňuje kvalitatívne ukazovatele (napríklad finančné dohody). Existuje však vyvrátiteľná domnienka, že zlyhanie sa vyskytne najneskôr vtedy, keď je finančné aktívum 90 dní po splatnosti, okrem prípadu, keď účtovná jednotka má primerané a preukázateľné informácie na preukázanie toho, že kritérium zlyhania s neskorším dátumom je vhodnejšie. Definícia zlyhania použitá na tieto účely sa uplatňuje konzistentne na všetky finančné nástroje, pokiaľ nebudú k dispozícii informácie preukazujúce, že pri určitom finančnom nástroji je vhodnejšia iná definícia zlyhania. |
Obdobie, počas ktorého sa majú odhadovať očakávané úverové straty
B5.5.38 |
V súlade s odsekom 5.5.19 je maximálnym obdobím, počas ktorého sa oceňujú očakávané úverové straty, maximálne zmluvné obdobie, počas ktorého je účtovná jednotka vystavená úverovému riziku. Pri úverových prísľuboch a zmluvách o finančnej záruke je to maximálne zmluvné obdobie, počas ktorého má účtovná jednotka súčasnú zmluvnú povinnosť predĺžiť úver. |
B5.5.39 |
V súlade s odsekom 5.5.20 však niektoré finančné nástroje zahŕňajú tak úverovú zložku, ako aj zložku nevyčerpaného prísľubu, pričom zmluvná možnosť účtovnej jednotky požadovať splatenie a zrušiť nevyčerpaný prísľub neobmedzuje expozíciu účtovnej jednotky voči úverovým stratám do zmluvnej výpovednej lehoty. Napríklad od revolvingových kreditných nástrojov, ako sú kreditné karty a kontokorentné nástroje, môže veriteľ na základe zmluvy odstúpiť už s jednodňovou výpovednou lehotou. V praxi však veritelia ďalej predlžujú úver na dlhšie obdobie a od daného nástroja môžu odstúpiť len vtedy, keď sa úverové riziko dlžníka zvýši, čo by mohlo byť príliš neskoro na zabránenie niektorým alebo všetkým očakávaným úverovým stratám. Tieto finančné nástroje majú v dôsledku povahy finančného nástroja, spôsobu, akým sa finančný nástroj riadi, a povahy dostupných informácií o výrazných zvýšeniach úverového rizika vo všeobecnosti tieto charakteristiky:
|
B5.5.40 |
Pri stanovovaní obdobia, počas ktorého sa očakáva, že účtovná jednotka bude vystavená úverovému riziku, ale za ktoré by sa očakávané úverové straty nezmiernili pomocou bežných opatrení účtovnej jednotky na riadenie úverového rizika, by účtovná jednotka mala zohľadniť faktory, ako sú historické informácie a skúsenosti týkajúce sa:
|
Výsledok vážený pravdepodobnosťou
B5.5.41 |
Účelom odhadnutia očakávaných úverových strát nie je ani odhadnúť najhorší scenár, ani odhadnúť najlepší scenár. Miesto toho musí odhad očakávaných úverových strát vždy odzrkadľovať možnosť, že k úverovej strate dôjde, ako aj možnosť, že k úverovej strate nedôjde, aj keď najpravdepodobnejším výsledkom je žiadna úverová strata. |
B5.5.42 |
V odseku 5.5.17 písm. a) sa vyžaduje, aby odhad očakávaných úverových strát odzrkadľoval nezaujatú a pravdepodobnosťou váženú výšku, ktorá sa určuje posúdením viacerých možných výsledkov. V praxi to nemusí byť zložitá analýza. V niektorých prípadoch môže postačovať relatívne jednoduché modelovanie bez potreby veľkého množstva podrobných simulácií scenárov. Primeraným odhadom výšky váženej pravdepodobnosťou môžu byť napríklad priemerné úverové straty veľkej skupiny finančných nástrojov so spoločnými charakteristikami rizika. V iných situáciách bude pravdepodobne potrebná identifikácia scenárov, ktoré určia sumu a načasovanie peňažných tokov pri určitých výsledkoch, a odhadovaná pravdepodobnosť týchto výsledkov. V týchto situáciách očakávané úverové straty odzrkadľujú aspoň dva výsledky v súlade s odsekom 5.5.18. |
B5.5.43 |
Pri očakávaných úverových stratách počas celej životnosti účtovná jednotka odhaduje riziko výskytu zlyhania pri finančnom nástroji počas jeho očakávanej životnosti. 12-mesačné očakávané úverové straty tvoria časť očakávaných úverových strát počas celej životnosti a predstavujú celkové nedostatky hotovosti, ku ktorým dôjde, ak k zlyhaniu dôjde v priebehu 12 mesiacov po dátume vykazovania (alebo v priebehu kratšieho obdobia, ak je očakávaná životnosť finančného nástroja menej než 12 mesiacov), vážené pravdepodobnosťou výskytu uvedeného zlyhania. 12-mesačné očakávané úverové straty tak nezodpovedajú ani očakávaným úverovým stratám počas celej životnosti, ktoré účtovnej jednotke vzniknú pri finančných nástrojoch, o ktorých predpokladá, že dôjde k ich zlyhaniu v nasledujúcich 12 mesiacoch, ani nedostatkom hotovosti, ktoré sa predpokladajú v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. |
Časová hodnota peňazí
B5.5.44 |
Očakávané úverové straty sa diskontujú k dátumu vykazovania a nie k dátumu očakávaného zlyhania alebo k nejakému inému dátumu, a to použitím efektívnej úrokovej miery stanovenej pri prvotnom vykázaní alebo jej aproximácie. Ak má finančný nástroj premenlivú úrokovú mieru, očakávané úverové straty sa diskontujú použitím súčasnej efektívnej úrokovej miery stanovenej v súlade s odsekom B5.4.5. |
B5.5.45 |
V prípade kúpených alebo vzniknutých úverovo znehodnotených finančných aktív sa očakávané úverové straty diskontujú použitím úverovo upravenej efektívnej úrokovej miery stanovenej pri prvotnom vykázaní. |
B5.5.46 |
Očakávané úverové straty z lízingových pohľadávok sa diskontujú použitím rovnakej diskontnej sadzby použitej pri oceňovaní lízingovej pohľadávky v súlade s IAS 17. |
B5.5.47 |
Očakávané úverové straty z úverového prísľubu sa diskontujú použitím efektívnej úrokovej miery alebo jej aproximácie, ktorá sa použije pri vykazovaní finančného aktíva vyplývajúceho z úverového prísľubu. Je to z toho dôvodu, že na účely uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa zníženia hodnoty sa finančné aktívum, ktoré sa vykazuje po čerpaní úverového prísľubu, považuje za pokračovanie uvedeného prísľubu a nie za nový finančný nástroj. Očakávané úverové straty z finančného aktíva sa preto oceňujú zohľadnením prvotného úverového rizika úverového prísľubu od dátumu, kedy sa účtovná jednotka stala zmluvnou stranou neodvolateľného prísľubu. |
B5.5.48 |
Očakávané úverové straty zo zmlúv o finančnej záruke alebo z úverových prísľubov, pri ktorých sa efektívna úroková miera nedá stanoviť, sa diskontujú použitím diskontnej sadzby, v ktorej je premietnuté aktuálne trhové zhodnotenie časovej hodnoty peňazí a riziká, ktoré sú špecifické pre peňažné toky, avšak len vtedy a v rozsahu, keď sú riziká zohľadnené úpravou diskontnej sadzby a nie úpravou diskontovaných nedostatkov hotovosti. |
Primerané a preukázateľné informácie
B5.5.49 |
Na účely tohto štandardu sú primerané a preukázateľné informácie také informácie, ktoré sú k dátumu vykazovania primerane dostupné bez neprimeraných nákladov alebo úsilia, vrátane informácií o minulých udalostiach, súčasných podmienkach a prognózach budúcich hospodárskych podmienok. Informácie, ktoré sú dostupné na účely finančného vykazovania, sa považujú za dostupné bez neprimeraných nákladov alebo úsilia. |
B5.5.50 |
Účtovná jednotka nemusí zahrnúť prognózy budúcich podmienok počas celej očakávanej životnosti finančného nástroja. Stupeň úsudku, ktorý sa požaduje na odhad očakávaných úverových strát, závisí od dostupnosti podrobných informácií. Čím je obdobie prognózy dlhšie, tým sa znižuje dostupnosť podrobných informácií a zvyšuje stupeň úsudku požadovaný na odhad očakávaných úverových strát. Odhad očakávaných úverových strát si nevyžaduje podrobný odhad pre obdobia, ktoré sú ďaleko v budúcnosti – pre také obdobia účtovná jednotka môže extrapolovať projekcie z dostupných podrobných informácií. |
B5.5.51 |
Účtovná jednotka nemusí uskutočniť vyčerpávajúce hľadanie informácií, musí však zohľadniť všetky primerané a preukázateľné informácie, ktoré sú dostupné bez neprimeraných nákladov alebo úsilia a ktoré sú relevantné pre odhad očakávaných úverových strát, vrátane účinku očakávaných predčasných splatení. Použité informácie zahŕňajú faktory špecifické pre dlžníka, všeobecné hospodárske podmienky a posúdenie súčasného, ako aj predpovedaného smerovania podmienok k dátumu vykazovania. Účtovná jednotka môže použiť rôzne zdroje údajov, ktoré môžu byť interné (špecifické pre účtovnú jednotku) aj externé. Medzi možné zdroje údajov patrí interná historická skúsenosť s úverovými stratami, interné ratingy, skúsenosť s úverovými stratami iných účtovných jednotiek a externé ratingy, správy a štatistické údaje. Účtovné jednotky, ktoré nemajú žiadne alebo majú nedostatočné zdroje údajov špecifických pre účtovnú jednotku, môžu použiť skúsenosti partnerskej skupiny pri porovnateľnom finančnom nástroji (alebo skupine finančných nástrojov). |
B5.5.52 |
Historické informácie sú dôležitým záchytným bodom alebo základom pre oceňovanie očakávaných úverových strát. Účtovná jednotka však historické údaje, ako je skúsenosť s úverovými stratami, upravuje na základe súčasných pozorovateľných údajov s cieľom zohľadniť účinky súčasných podmienok a svoje prognózy budúcich podmienok, ktoré neovplyvnili obdobie, z ktorého historické údaje vychádzajú, a odstrániť účinky podmienok v historickom období, ktoré nie sú relevantné pre budúce zmluvné peňažné toky. V niektorých prípadoch by najlepšími primeranými a preukázateľnými informáciami – v závislosti od povahy historických informácií a toho, kedy boli vypočítané, v porovnaní s okolnosťami k dátumu vykazovania a charakteristikami zohľadňovaného finančného nástroja – mohli byť neupravené historické informácie. Odhady zmien očakávaných úverových strát by mali odzrkadľovať zmeny v súvisiacich pozorovateľných údajoch v jednotlivých obdobiach a byť s nimi v priamom súlade (ako sú zmeny miery nezamestnanosti, cien nehnuteľností, cien komodít, platobného stavu alebo iných faktorov, ktoré naznačujú úverové straty z finančného nástroja alebo v skupine finančných nástrojov a rozsah uvedených zmien). Účtovná jednotka pravidelne preskúmava metodiku a predpoklady použité na odhad očakávaných úverových strát s cieľom znížiť prípadné rozdiely medzi odhadmi a skutočnou skúsenosťou s úverovými stratami. |
B5.5.53 |
Ak sa pri odhade očakávaných úverových strát použije historická skúsenosť s úverovými stratami, je dôležité, aby sa informácie o historických mierach úverových strát použili na skupiny, ktoré sú definované spôsobom, ktorý je konzistentný so skupinami, v prípade ktorých boli tieto historické miery úverových strát pozorované. Použitá metóda preto umožňuje priradenie každej skupiny finančných aktív k informáciám o minulých skúsenostiach s úverovými stratami v skupinách finančných aktív s podobnými charakteristikami rizika a k relevantným pozorovateľným údajom, ktoré odzrkadľujú súčasné podmienky. |
B5.5.54 |
V očakávaných úverových stratách sú premietnuté vlastné očakávania účtovnej jednotky, pokiaľ ide o úverové straty. Pri zohľadňovaní všetkých primeraných a preukázateľných informácií, ktoré sú dostupné bez neprimeraných nákladov alebo úsilia, pri odhadovaní očakávaných úverových strát by účtovná jednotka mala zohľadniť aj pozorovateľné trhové informácie o úverovom riziku konkrétneho finančného nástroja alebo podobných finančných nástrojov. |
Kolaterál
B5.5.55 |
Na účely oceňovania očakávaných úverových strát musia byť v odhade očakávaných nedostatkov hotovosti premietnuté peňažné toky očakávané pri kolateráli a iné formy zvýšenia kreditnej kvality, ktoré sú súčasťou zmluvných podmienok a účtovná jednotka ich nevykazuje samostatne. V odhade očakávaných nedostatkov hotovosti pri finančnom nástroji zabezpečenom kolaterálom je premietnutá suma a načasovanie peňažných tokov, ktoré sa očakávajú zo zabavenia kolaterálu po odpočítaní nákladov na získanie a predaj kolaterálu, bez ohľadu na to, či je zabavenie pravdepodobné (t. j. v odhade očakávaných peňažných tokov je zohľadnená pravdepodobnosť zabavenia a peňažných tokov, ktoré by z neho vyplývali). V dôsledku toho by sa mali do tejto analýzy zahrnúť všetky peňažné toky, ktoré sa očakávajú z realizácie kolaterálu nad rámec zmluvnej splatnosti zmluvy. Žiadny kolaterál získaný v dôsledku zabavenia sa nevykazuje ako aktívum, ktoré je oddelené od finančného nástroja zabezpečeného kolaterálom, pokiaľ nespĺňa príslušné kritéria na vykazovanie aktíva v tomto alebo iných štandardoch. |
Reklasifikácia finančných aktív (oddiel 5.6)
B5.6.1 |
Ak účtovná jednotka reklasifikuje finančné aktíva v súlade s odsekom 4.4.1, v odseku 5.6.1 sa vyžaduje, aby sa reklasifikácia uplatnila prospektívne od dátumu reklasifikácie. Kategória oceňovania v amortizovanej hodnote, ako aj kategória oceňovania reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku vyžadujú, aby sa efektívna úroková miera stanovila pri prvotnom vykázaní. Obe uvedené kategórie oceňovania takisto vyžadujú, aby sa požiadavky týkajúce sa zníženia hodnoty uplatňovali rovnakým spôsobom. Keď účtovná jednotka v dôsledku toho reklasifikuje finančné aktívum medzi kategóriou oceňovania v amortizovanej hodnote a kategóriou oceňovania reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku:
|
B5.6.2 |
Od účtovnej jednotky sa však nevyžaduje, aby úrokové výnosy alebo zisky alebo straty zo zníženia hodnoty pri finančnom aktíve oceňovanom reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia vykazovala samostatne. Keď účtovná jednotka teda reklasifikuje finančné aktívum z kategórie oceňovania reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, efektívna úroková miera sa stanovuje na základe reálnej hodnoty aktíva k dátumu reklasifikácie. Popri tom sa na účely uplatňovania oddielu 5.5 na finančné aktívum od dátumu reklasifikácie za dátum prvotného vykázania považuje dátum reklasifikácie. |
Zisky a straty (oddiel 5.7)
B5.7.1 |
V odseku 5.7.5 sa účtovnej jednotke povoľuje prijať neodvolateľné rozhodnutie, že v ostatných súčastiach komplexného výsledku bude prezentovať zmeny reálnej hodnoty investície do nástroja vlastného imania, ktorý sa nedrží na obchodovanie. Toto rozhodnutie sa prijíma podľa jednotlivých nástrojov (t. j. podľa jednotlivých podielov). Sumy prezentované v ostatných súčastiach komplexného výsledku sa následne neprevádzajú do výsledku hospodárenia. Účtovná jednotka však môže kumulovaný zisk alebo stratu prevádzať v rámci vlastného imania. Dividendy z takých investícií sa vykazujú vo výsledku hospodárenia v súlade s odsekom 5.7.6, ak dividenda jasne nepredstavuje spätné získanie časti nákladov na investíciu. |
B5.7.1A |
Pokiaľ sa neuplatňuje odsek 41.5, v odseku 4.1.2A sa vyžaduje, aby sa finančné aktívum oceňovalo reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku, ak zmluvné podmienky finančného aktíva vedú k peňažným tokom, ktoré predstavujú výhradne platby istiny a úrokov z nesplatenej sumy istiny, a aktívum je držané v rámci obchodného modelu, ktorého zámer sa dosiahne tak inkasom zmluvných peňažných tokov, ako aj predajom finančných aktív. Pri tejto kategórii oceňovania sa informácie vykazujú vo výsledku hospodárenia, ako keby sa finančné aktívum oceňovalo v amortizovanej hodnote, zatiaľ čo finančné aktívum sa oceňuje vo výkaze o finančnej situácii reálnou hodnotou. Zisky alebo straty iné než tie, ktoré sú vykázané vo výsledku hospodárenia v súlade s odsekmi 5.7.10 až 5.7.11, sa vykazujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Keď sa vykazovanie týchto finančných aktív ukončí, kumulované zisky alebo straty predtým vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku sa reklasifikujú do výsledku hospodárenia. V tom je premietnutý zisk alebo strata, ktoré by sa vykázali vo výsledku hospodárenia pri ukončení vykazovania, ak by sa finančné aktívum oceňovalo v amortizovanej hodnote. |
B5.7.2 |
Účtovná jednotka uplatňuje IAS 21 na finančné aktíva a finančné záväzky, ktoré sú peňažnými položkami v súlade s IAS 21 a sú denominované v cudzej mene. V IAS 21 sa vyžaduje, aby sa všetky kurzové zisky a straty z peňažného majetku a peňažných záväzkov vykazovali vo výsledku hospodárenia. Výnimkou je peňažná položka, ktorá je v rámci zabezpečenia peňažných tokov určená za zabezpečovací nástroj (pozri odsek 65.11), zabezpečenie čistej investície (pozri odsek 65.13) alebo zabezpečenie reálnej hodnoty nástroja vlastného imania, pri ktorom sa účtovná jednotka rozhodla prezentovať zmeny reálnej hodnoty v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 5.7.5 (pozri odsek 65.8). |
B5.7.2A |
Na účely vykazovania kurzových ziskov a strát podľa IAS 21 sa finančné aktívum oceňované reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku v súlade s odsekom 4.1.2A považuje za peňažnú položku. Zodpovedajúcim spôsobom sa také finančné aktívum považuje za aktívum oceňované v amortizovanej hodnote v cudzej mene. Kurzové rozdiely pri amortizovanej hodnote sa vykazujú vo výsledku hospodárenia a ostatné zmeny účtovnej hodnoty sa vykazujú v súlade s odsekom 5.7.10. |
B5.7.3 |
V odseku 5.7.5 sa účtovnej jednotke povoľuje prijať neodvolateľné rozhodnutie, že v ostatných súčastiach komplexného výsledku bude prezentovať následné zmeny reálnej hodnoty určitých investícií do nástrojov vlastného imania. Taká investícia nie je peňažnou položkou. Zodpovedajúcim spôsobom zisk alebo strata, ktoré sa prezentujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 5.7.5, zahŕňajú všetky súvisiace kurzové zložky. |
B5.7.4 |
Ak je medzi nederivátovým peňažným aktívom a nederivátovým peňažným záväzkom zabezpečovací vzťah, zmeny v kurzovej zložke týchto finančných nástrojov sa prezentujú vo výsledku hospodárenia. |
Záväzky určené za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia
B5.7.5 |
Keď účtovná jednotka určí finančný záväzok za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, musí stanoviť, či by prezentácia účinkov zmien úverového rizika záväzku v ostatných súčastiach komplexného výsledku spôsobila alebo zväčšila účtovný nesúlad vo výsledku hospodárenia. Účtovný nesúlad by sa vytvoril alebo zväčšil, ak by prezentácia účinkov zmien úverového rizika záväzku v ostatných súčastiach komplexného výsledku spôsobila väčší nesúlad vo výsledku hospodárenia, než keby sa dané sumy prezentovali vo výsledku hospodárenia. |
B5.7.6 |
Na účely takého stanovenia musí účtovná jednotka posúdiť, či očakáva, že účinky zmien úverového rizika záväzku budú kompenzované vo výsledku hospodárenia zmenou reálnej hodnoty iného finančného nástroja oceneného reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia. Také očakávanie sa musí zakladať na ekonomickom vzťahu medzi charakteristikami daného záväzku a charakteristikami daného iného finančného nástroja. |
B5.7.7 |
Uvedené stanovenie sa robí pri prvotnom vykázaní a opätovne sa neposudzuje. Z praktických dôvodov nemusí účtovná jednotka vstúpiť do všetkých aktív a záväzkov, ktoré zapríčiňujú účtovný nesúlad, v presne rovnakom čase. Primerané omeškanie je prípustné za predpokladu, že sa očakáva výskyt prípadných zvyšných transakcií. Účtovná jednotka musí svoju metodiku na stanovenie toho, či by prezentácia účinkov zmien úverového rizika záväzku v ostatných súčastiach komplexného výsledku spôsobila alebo zväčšila účtovný nesúlad vo výsledku hospodárenia, uplatňovať konzistentne. Účtovná jednotka však môže použiť odlišné metodiky, ak medzi charakteristikami záväzku určeného za oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia a charakteristikami iných finančných nástrojov existujú odlišné ekonomické vzťahy. V IFRS 7 sa vyžaduje, aby účtovná jednotka v poznámkach k účtovnej závierke uvádzala kvalitatívne zverejnenia o svojej metodike na dané stanovenie. |
B5.7.8 |
Ak by sa taký nesúlad vytvoril alebo zväčšil, účtovná jednotka je povinná prezentovať všetky zmeny reálnej hodnoty (vrátane účinkov zmien úverového rizika záväzku) vo výsledku hospodárenia. Ak by sa taký nesúlad nevytvoril ani nezväčšil, účtovná jednotka je povinná prezentovať účinky zmien úverového rizika záväzku v ostatných súčastiach komplexného výsledku. |
B5.7.9 |
Sumy prezentované v ostatných súčastiach komplexného výsledku sa nesmú následne prevádzať do výsledku hospodárenia. Účtovná jednotka však môže kumulovaný zisk alebo stratu prevádzať v rámci vlastného imania. |
B5.7.10 |
Nasledujúci príklad opisuje situáciu, keď by sa vytvoril účtovný nesúlad vo výsledku hospodárenia, ak by účinky zmien úverového rizika záväzku boli prezentované v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Hypotekárna banka poskytuje úvery zákazníkom a uvedené úvery financuje predajom dlhopisov so zodpovedajúcimi charakteristikami (napríklad nesplatená suma, profil splácania, splatnosť a mena) na trhu. Zmluvné podmienky úveru povoľujú zákazníkovi s hypotékou predčasne splatiť svoj úver (t. j. splniť povinnosť voči banke) kúpou zodpovedajúceho dlhopisu v reálnej hodnote na trhu a odovzdaním uvedeného dlhopisu hypotekárnej banke. Ak sa úverová kvalita dlhopisu zhorší (a tým sa reálna hodnota záväzku hypotekárnej banky zníži), v dôsledku uvedeného zmluvného práva predčasného splatenia sa takisto zníži reálna hodnota úverového aktíva hypotekárnej banky. V zmene reálnej hodnoty aktíva je premietnuté zmluvné právo zákazníka s hypotékou na predčasné splatenie hypotekárneho úveru kúpou podkladového dlhopisu v reálnej hodnote (ktorá sa v tomto príklade znížila) a odovzdaním dlhopisu hypotekárnej banke. V dôsledku toho budú účinky zmien úverového rizika záväzku (dlhopisu) kompenzované vo výsledku hospodárenia zodpovedajúcou zmenou reálnej hodnoty finančného aktíva (úveru). Ak by boli účinky zmien úverového rizika záväzku prezentované v ostatných súčastiach komplexného výsledku, došlo by k účtovnému nesúladu vo výsledku hospodárenia. Hypotekárna banka je teda povinná prezentovať všetky zmeny reálnej hodnoty záväzku (vrátane účinkov zmien úverového rizika záväzku) vo výsledku hospodárenia. |
B5.7.11 |
V príklade uvedenom v odseku B5.7.10 existuje zmluvné prepojenie medzi účinkami zmien úverového rizika záväzku a zmenami reálnej hodnoty finančného aktíva (t. j. v dôsledku zmluvného práva zákazníka s hypotékou predčasne splatiť úver kúpou dlhopisu v reálnej hodnote a odovzdaním dlhopisu hypotekárnej banke). Účtovný nesúlad sa však môže vyskytnúť aj pri neexistencii zmluvného prepojenia. |
B5.7.12 |
Na účely uplatňovania požiadaviek odsekov 5.7.7 a 5.7.8 účtovný nesúlad nie je vytvorený výhradne metódou oceňovania, ktorú účtovná jednotka používa na stanovenie účinkov zmien úverového rizika záväzku. Účtovný nesúlad vo výsledku hospodárenia by vznikol len vtedy, keď sa očakáva, že účinky zmien úverového rizika záväzku (podľa vymedzenia v IFRS 7) budú kompenzované zmenami reálnej hodnoty iného finančného nástroja. Nesúlad, ktorý vznikne výhradne v dôsledku metódy oceňovania (t. j. pretože účtovná jednotka neizoluje zmeny úverového rizika záväzku od niektorých iných zmien v jeho reálnej hodnote), neovplyvňuje stanovenie vyžadované odsekmi 5.7.7 a 5.7.8. Účtovná jednotka napríklad nesmie izolovať zmeny úverového rizika záväzku od zmien rizika likvidity. Ak účtovná jednotka prezentuje kombinovaný účinok oboch faktorov v ostatných súčastiach komplexného výsledku, nesúlad sa môže vyskytnúť z toho dôvodu, že zmeny rizika likvidity môžu byť zahrnuté v ocenení finančných aktív účtovnej jednotky reálnou hodnotou a celková zmena reálnej hodnoty uvedených aktív je prezentovaná vo výsledku hospodárenia. Takýto nesúlad je však spôsobený nepresnosťou pri ocenení a nie kompenzačným vzťahom opísaným v odseku B5.7.6, a preto neovplyvňuje stanovenie požadované odsekmi 5.7.7 a 5.7.8. |
Význam „úverového rizika“ (odseky 5.7.7 a 5.7.8)
B5.7.13 |
V IFRS 7 je úverové riziko definované ako „riziko, že jedna strana finančného nástroja spôsobí finančnú stratu inej strane nesplnením svojho záväzku“. Požiadavka odseku 5.7.7 písm. a) sa týka rizika, že emitent si pri tomto konkrétnom záväzku nesplní svoju povinnosť. Netýka sa nevyhnutne úverovej bonity emitenta. Ak účtovná jednotka napríklad vydá záväzok zabezpečený kolaterálom a záväzok, ktorý nie je zabezpečený kolaterálom, ktoré sú ináč identické, úverové riziko týchto dvoch záväzkov bude odlišné, aj keď ich vydáva tá istá účtovná jednotka. Úverové riziko zo záväzku zabezpečeného kolaterálom bude menšie než úverové riziko záväzku, ktorý nie je zabezpečený kolaterálom. Úverové riziko pri záväzku zabezpečenom kolaterálom môže byť takmer nulové. |
B5.7.14 |
Na účely uplatňovania požiadavky odseku 5.7.7 písm. a) sa rozlišuje medzi úverovým rizikom a rizikom výkonnosti špecifickým pre aktívum. Riziko výkonnosti špecifické pre aktívum nesúvisí s rizikom, že účtovná jednotka nesplní určitý záväzok, ale miesto toho súvisí s rizikom, že jediné aktívum alebo skupina aktív bude mať slabú výkonnosť (alebo žiadnu). |
B5.7.15 |
Ďalej sú uvedené príklady rizika výkonnosti špecifického pre aktívum:
|
Stanovenie účinkov zmien úverového rizika
B5.7.16 |
Na účely uplatňovania požiadavky odseku 5.7.7 písm. a) účtovná jednotka musí stanoviť výšku zmeny reálnej hodnoty finančného záväzku, ktorá pripadá na zmeny úverového rizika uvedeného záväzku, buď:
|
B5.7.17 |
Zmeny trhových podmienok, ktoré spôsobujú vznik trhového rizika, zahŕňajú zmeny referenčnej úrokovej sadzby, ceny iného finančného nástroja účtovnej jednotky, ceny komodity, kurzu cudzích mien alebo indexu cien či sadzieb. |
B5.7.18 |
Ak jedinými významnými relevantnými zmenami trhových podmienok pri záväzku sú zmeny zistenej (referenčnej) úrokovej sadzby, sumu v odseku B5.7.16 písm. a) je možné odhadnúť takto:
|
B5.7.19 |
V príklade v odseku B5.7.18 sa predpokladá, že zmeny reálnej hodnoty, ktoré vyplývajú z iných faktorov, než sú zmeny úverového rizika nástroja alebo zmeny zistených (referenčných) úrokových sadzieb, nie sú významné. Táto metóda by nebola vhodná, ak sú zmeny reálnej hodnoty vyplývajúce z iných faktorov významné. V takých prípadoch je účtovná jednotka povinná použiť alternatívnu metódu, pomocou ktorej sa vernejšie ocenia účinky zmien úverového rizika záväzku [pozri odsek B5.7.16 písm. b)]. Napríklad, ak nástroj v uvedenom príklade obsahuje vložený derivát, zmena reálnej hodnoty vloženého derivátu sa vylučuje pri stanovení sumy, ktorá sa má prezentovať v ostatných súčastiach komplexného výsledku v súlade s odsekom 5.7.7 písm. a). |
B5.7.20 |
Ako pri všetkých oceneniach reálnou hodnotou musí metóda oceňovania účtovnej jednotky na stanovenie časti zmeny reálnej hodnoty záväzku, ktorá pripadá na zmeny jeho úverového rizika, maximálne využívať príslušné zistiteľné vstupy a minimálne využívať nezistiteľné vstupy. |
ÚČTOVANIE ZABEZPEČENIA (KAPITOLA 6)
Zabezpečovacie nástroje (oddiel 6.2)
Nástroje spĺňajúce kritériá
B6.2.1 |
Deriváty, ktoré sú vložené do hybridných zmlúv, ale ktoré sa neúčtujú samostatne, nemôžu byť určené za samostatné zabezpečovacie nástroje. |
B6.2.2 |
Vlastné nástroje vlastného imania účtovnej jednotky nie sú finančnými aktívami ani finančnými záväzkami účtovnej jednotky, a preto ich nemožno určiť za zabezpečovacie nástroje. |
B6.2.3 |
Pre zabezpečenia kurzového rizika sa zložka kurzového rizika nederivátového finančného nástroja stanoví v súlade s IAS 21. |
Vypísané opcie
B6.2.4 |
Týmto štandardom sa neobmedzujú okolnosti, v rámci ktorých môže byť derivát oceňovaný reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia určený za zabezpečovací nástroj, s výnimkou niektorých vypísaných opcií. Vypísaná opcia nespĺňa kritéria zabezpečovacieho nástroja s výnimkou prípadu, keď je určená za kompenzáciu nakúpenej opcie vrátane tej, ktorá je vložená do iného finančného nástroja (napríklad vypísaná kúpna opcia použitá na zabezpečenie záväzku s kúpnou opciou emitenta). |
Určenie zabezpečovacích nástrojov
B6.2.5 |
V prípadoch zabezpečení iných než zabezpečenia kurzového rizika platí, že keď účtovná jednotka určí nederivátové finančné aktívum alebo nederivátový finančný záväzok oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia za zabezpečovací nástroj, môže určiť tento nederivátový finančný nástroj len ako celok alebo jeho časť. |
B6.2.6 |
Jediný zabezpečovací nástroj môže byť určený za zabezpečovací nástroj pre viac než jeden typ rizika za predpokladu, že existuje špecifické určenie zabezpečovacieho nástroja a rôznych rizikových pozícií za zabezpečené položky. Uvedené zabezpečené položky môžu byť v rôznych zabezpečovacích vzťahoch. |
Zabezpečené položky (oddiel 6.3)
Položky spĺňajúce kritériá
B6.3.1 |
Záväzná povinnosť týkajúca sa nadobudnutia podniku v rámci podnikovej kombinácie nemôže byť zabezpečenou položkou s výnimkou kurzového rizika, pretože ostatné zabezpečované riziká sa nemôžu špecificky identifikovať ani oceniť. Pri týchto ostatných rizikách ide o všeobecné obchodné riziká. |
B6.3.2 |
Investícia vykazovaná metódou vlastného imania nemôže byť zabezpečenou položkou pri zabezpečení reálnej hodnoty. Dôvodom je, že metódou vlastného imania sa vo výsledku hospodárenia vykazuje podiel investora na zisku alebo strate subjektu, do ktorého sa investuje, a nie zmeny reálnej hodnoty investície. Z podobných dôvodov nemôže byť investícia do konsolidovanej dcérskej spoločnosti zabezpečenou položkou pri zabezpečení reálnej hodnoty. Dôvodom je, že v rámci konsolidácie sa vo výsledku hospodárenia vykazuje zisk alebo strata dcérskej spoločnosti a nie zmeny reálnej hodnoty investície. Zabezpečenie čistej investície do zahraničnej prevádzky je odlišné, pretože ide o zabezpečenie menového rizika a nie o zabezpečenie reálnej hodnoty súvisiace so zmenou v hodnote investície. |
B6.3.3 |
V odseku 6.3.4 sa účtovnej jednotke povoľuje určiť za zabezpečené položky agregované expozície, ktoré sú kombináciou expozície a derivátu. Pri určovaní takejto zabezpečenej položky účtovná jednotka posudzuje, či agregovaná expozícia kombinuje expozíciu s derivátom tak, že vytvára odlišnú agregovanú expozíciu, ktorá sa riadi ako jedna expozícia pre určité riziko (alebo riziká). V takom prípade môže účtovná jednotka určiť zabezpečenú položku na základe agregovanej expozície. Napríklad:
|
B6.3.4 |
Pri určovaní zabezpečenej položky na základe agregovanej expozície účtovná jednotka zohľadňuje kombinovaný účinok položiek, ktoré tvoria agregovanú expozíciu, na účely posúdenia efektívnosti zabezpečenia a ocenenia neefektívnosti zabezpečenia. Položky, ktoré tvoria agregovanú expozíciu, sa však naďalej účtujú samostatne. To znamená, že napríklad:
|
B6.3.5 |
V odseku 6.3.6 sa uvádza, že v konsolidovanej účtovnej závierke môže kurzové riziko z vysoko pravdepodobnej očakávanej vnútroskupinovej transakcie spĺňať kritériá zabezpečenej položky v zabezpečení peňažných tokov za predpokladu, že transakcia je denominovaná v inej mene, než je funkčná mena účtovnej jednotky vstupujúcej do tejto transakcie a že kurzové riziko bude mať vplyv na konsolidovaný výsledok hospodárenia. Na tento účel môže byť účtovná jednotka materskou spoločnosťou, dcérskou spoločnosťou, pridruženým podnikom, spoločným podnikom alebo pobočkou. Ak kurzové riziko očakávanej vnútroskupinovej transakcie nemá vplyv na konsolidovaný výsledok hospodárenia, potom vnútroskupinová transakcia nemôže spĺňať kritéria zabezpečenej položky. Takáto situácia zvyčajne nastane pri platbách tantiém, platbách úrokov alebo manažérskych poplatkoch medzi členmi jednej a tej istej skupiny, pokiaľ neexistuje súvisiaca externá transakcia. Ak však kurzové riziko očakávanej vnútroskupinovej transakcie bude mať vplyv na konsolidovaný výsledok hospodárenia, potom vnútroskupinová transakcia môže spĺňať kritéria zabezpečenej položky. Príkladom sú očakávané predaje alebo nákupy zásob medzi členmi jednej a tej istej skupiny, ak sa zároveň realizuje následný predaj týchto zásob externej strane mimo skupiny. Podobne aj očakávaný vnútroskupinový predaj strojov a zariadení z účtovnej jednotky v skupine, ktorá ich vyrobila, účtovnej jednotke v skupine, ktorá bude stroje a zariadenia používať pri svojej činnosti, môže mať vplyv na konsolidovaný výsledok hospodárenia. Toto by mohlo napríklad nastať preto, že stroje a zariadenia budú odpisované nakupujúcou účtovnou jednotkou a suma prvotne vykázaná pre stroje a zariadenia sa môže zmeniť, ak je očakávaná vnútroskupinová transakcia denominovaná v mene inej, než je funkčná mena nakupujúcej účtovnej jednotky. |
B6.3.6 |
Ak zabezpečenie očakávanej vnútroskupinovej transakcie spĺňa podmienky na účtovanie zabezpečenia, akýkoľvek zisk alebo strata sa vykazujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku a aj sa odtiaľ vyraďujú v súlade s odsekom 6.5.11. Relevantným obdobím alebo obdobiami, počas ktorých kurzové riziko zabezpečenej transakcie má vplyv na výsledok hospodárenia je vtedy, keď to ovplyvní konsolidovaný výsledok hospodárenia. |
Určenie zabezpečených položiek
B6.3.7 |
Zložka ja takou zabezpečenou položkou, ktorá je menej než celá položka. Zložka preto odzrkadľuje len niektoré riziká položky, ktorej je časťou, alebo odzrkadľuje riziká len do určitej miery (napríklad pri určovaní podielu na položke). |
Zložky rizika
B6.3.8 |
Aby zložka rizika mohla byť prípustná na určenie za zabezpečenú položku, musí byť samostatne identifikovateľnou zložkou finančnej alebo nefinančnej položky a zmeny peňažných tokov alebo reálnej hodnoty položky, ktoré pripadajú na zmeny uvedenej zložky rizika, musia byť spoľahlivo oceniteľné. |
B6.3.9 |
Pri identifikovaní, ktoré zložky rizika spĺňajú kritériá na určenie za zabezpečenú položku, účtovná jednotka posudzuje takéto zložky rizika v rámci určitej trhovej štruktúry, na ktorú sa riziko alebo riziká vzťahujú a v ktorej sa zabezpečovacia činnosť uskutočňuje. Takéto určenie si vyžaduje zhodnotenie relevantných skutočností a okolností, ktoré sa líšia v závislosti od rizika a trhu. |
B6.3.10 |
Pri určovaní zložiek rizika za zabezpečené položky účtovná jednotka zohľadňuje, či sú zložky rizika výslovne stanovené v zmluve (zmluvne stanovené zložky rizika) alebo či vyplývajú z reálnej hodnoty alebo peňažných tokov položky, ktorej sú časťou (zložky rizika nestanovené v zmluve). Zložky rizika nestanovené v zmluve sa môžu vzťahovať na položky, ktoré nie sú zmluvou (napríklad očakávané transakcie), a na zmluvy, v ktorých nie je zložka výslovne stanovená (napríklad záväzná povinnosť, ktorá namiesto vzorca na stanovovanie cien, ktorý by odkazoval na rozličné podkladové aktíva, zahŕňa iba jedinú cenu). Napríklad:
|
B6.3.11 |
Keď sa zložka rizika určí za zabezpečenú položku, požiadavky účtovania zabezpečenia sa uplatňujú na uvedenú zložku rizika rovnako, ako sa uplatňujú na iné zabezpečené položky, ktoré nie sú zložkami rizika. Napríklad sa uplatňujú kvalifikačné kritériá vrátane toho, že zabezpečovací vzťah musí spĺňať požiadavky efektívnosti zabezpečenia a každá neefektívnosť zabezpečenia sa musí oceniť a vykázať. |
B6.3.12 |
Účtovná jednotka môže takisto určiť len zmeny peňažných tokov alebo reálnej hodnoty zabezpečenej položky nad alebo pod špecifikovanou cenou alebo inou premennou („jednostranné riziko“). Vnútorná hodnota nakúpenej opcie v pozícii zabezpečovacieho nástroja (za predpokladu, že má rovnaké základné podmienky ako určené riziko), ale nie jej časová hodnota, predstavuje jednostranné riziko v zabezpečenej položke. Účtovná jednotka môže napríklad určiť premenlivosť budúcich výsledkov peňažných tokov, ktoré vyplývajú z nárastu ceny očakávaného nákupu komodity. V takejto situácii účtovná jednotka určuje len straty peňažných tokov, ktoré sú výsledkom rastu ceny nad špecifikovanú úroveň. Zabezpečené riziko nezahŕňa časovú hodnotu nakúpenej opcie, pretože časová hodnota nepredstavuje zložku očakávanej transakcie, ktorá má vplyv na výsledok hospodárenia. |
B6.3.13 |
Existuje vyvrátiteľná domnienka, že pokiaľ sa riziko inflácie zmluvne nestanoví, nie je samostatne identifikovateľné a spoľahlivo oceniteľné, a preto nemôže byť určené za zložku rizika finančného nástroja. V obmedzenom počte prípadov je však možné identifikovať zložku rizika pre riziko inflácie, ktoré je samostatne identifikovateľné a spoľahlivo oceniteľné, z dôvodu osobitných okolností inflačného prostredia a príslušného dlhového trhu. |
B6.3.14 |
Účtovná jednotka emituje napríklad dlhový nástroj v prostredí, v ktorom dlhopisy viazané na infláciu majú štruktúru objemu a splatnosti, ktorá má za následok dostatočne likvidný trh, ktorý umožňuje vytvorenie štruktúry splatnosti s reálnymi úrokovými sadzbami s nulovým kupónom. To znamená, že inflácia je pre príslušnú menu relevantným faktorom, ktorý dlhové trhy samostatne zohľadňujú. Za takých okolností by sa zložka rizika inflácie mohla určiť diskontovaním peňažných tokov zabezpečeného dlhového nástroja pomocou štruktúry splatnosti s reálnymi úrokovými sadzbami s nulovým kupónom [t. j. podobným spôsobom, ako sa môže stanoviť zložka bezrizikovej (nominálnej) úrokovej sadzby]. Naproti tomu v mnohých prípadoch zložka rizika inflácie nie je samostatne identifikovateľná a spoľahlivo oceniteľná. Napríklad, účtovná jednotka emituje len dlhové nástroje s nominálnou úrokovou sadzbou v prostredí s trhom pre dlhopisy viazané na infláciu, ktorý nie je dostatočne likvidný, aby umožnil vytvorenie štruktúry splatnosti s reálnymi úrokovými sadzbami s nulovým kupónom. V tomto prípade účtovná jednotka nemôže na základe analýzy štruktúry trhu a skutočností a okolností vyvodiť záver, že inflácia je relevantným faktorom, ktorý dlhové trhy zohľadňujú samostatne. Účtovná jednotka preto nemôže vyvrátiť vyvrátiteľnú domnienku, že riziko inflácie, ktoré nie je zmluvne stanovené, nie je samostatne identifikovateľné a spoľahlivo oceniteľné. Zložka rizika inflácie by preto nebola prípustná na určenie za zabezpečenú položku. To platí bez ohľadu na akýkoľvek nástroj na zabezpečenie inflácie, ktorý účtovná jednotka v skutočnosti uzatvorila. Účtovná jednotka predovšetkým nemôže jednoducho implicitne použiť podmienky skutočného nástroja na zabezpečenie inflácie tak, že jeho podmienky premietne na dlhový nástroj s nominálnou úrokovou sadzbou. |
B6.3.15 |
Zmluvne stanovená zložka rizika inflácie peňažných tokov vykázaného dlhopisu viazaného na infláciu (za predpokladu, že sa nepožaduje účtovať vložený derivát samostatne) je samostatne identifikovateľná a spoľahlivo oceniteľná, pokiaľ ostatné peňažné toky nástroja nie sú ovplyvnené zložkou rizika inflácie. |
Zložky nominálnej hodnoty
B6.3.16 |
Sú dva typy zložiek nominálnej hodnoty, ktoré možno určiť za zabezpečenú položku v zabezpečovacom vzťahu: zložka, ktorá je časťou celkovej položky, alebo vrstvová zložka. Na základe typu zložky sa zmení účtovný výsledok. Účtovná jednotka musí určiť zložku na účely účtovania konzistentne s jej cieľom riadenia rizík. |
B6.3.17 |
Príkladom zložky, ktorá tvorí určitú časť, je 50 percent zmluvných peňažných tokov úveru. |
B6.3.18 |
Vrstvovú zložku možno určiť vychádzajúc z vymedzenej, ale otvorenej populácie alebo zo stanovenej nominálnej hodnoty. Medzi príklady patrí:
|
B6.3.19 |
Ak je vrstvová zložka určená v rámci zabezpečenia reálnej hodnoty, účtovná jednotka ju stanoví zo stanovenej nominálnej hodnoty. S cieľom splniť požiadavky na splnenie podmienok zabezpečení reálnej hodnoty účtovná jednotka musí opätovne oceniť zabezpečenú položku pri zmenách reálnej hodnoty (t. j. opätovne oceniť položku pri zmenách reálnej hodnoty, ktoré pripadajú na zabezpečované riziko). Úprava zabezpečenia reálnej hodnoty sa musí vykázať vo výsledku hospodárenia najneskôr pri ukončení vykazovania položky. Následne je potrebné sledovať položku, na ktorú sa úprava zabezpečenia reálnej hodnoty vzťahuje. Pri vrstvovej zložke v rámci zabezpečenia reálnej hodnoty je účtovná jednotka povinná sledovať nominálnu hodnotu, z ktorej je stanovená. Napríklad, v odseku B6.3.18 písm. d) musí byť celková stanovená nominálna hodnota vo výške 100 miliónov CU sledovaná s cieľom sledovať spodnú vrstvu vo výške 20 miliónov EUR alebo hornú vrstvu vo výške 30 miliónov EUR. |
B6.3.20 |
Vrstvová zložka, ktorá zahŕňa opciu na predčasné splatenie, nie je prípustná na určenie za zabezpečenú položku v rámci zabezpečenia reálnej hodnoty, ak reálna hodnota opcie na predčasné splatenie je ovplyvnená zmenami v zabezpečovanom riziku, pokiaľ určená vrstva nezahŕňa účinok súvisiacej opcie na predčasné splatenie pri stanovovaní zmeny reálnej hodnoty zabezpečenej položky. |
Vzťah medzi zložkami a celkovými peňažnými tokmi položky
B6.3.21 |
Ak je zložka peňažných tokov finančnej alebo nefinančnej položky určená za zabezpečenú položku, táto zložka musí byť nižšia alebo sa rovnať celkovým peňažným tokom celej položky. Všetky peňažné toky celej položky sa však môžu určiť za zabezpečenú položku a zabezpečiť len voči určitému riziku (napríklad len voči zmenám, ktoré pripadajú na zmeny sadzby LIBOR alebo ceny referenčnej komodity). |
B6.3.22 |
Napríklad v prípade finančného záväzku, ktorého efektívna úroková miera je pod sadzbou LIBOR, nemôže účtovná jednotka určiť:
|
B6.3.23 |
V prípade finančného záväzku s pevne stanovenou sadzbou, ktorého efektívna úroková miera je (napríklad) 100 bázických bodov pod sadzbou LIBOR, však účtovná jednotka môže určiť za zabezpečenú položku zmenu hodnoty uvedeného celého záväzku (t. j. istina plus úrok podľa sadzby LIBOR mínus 100 bázických bodov), ktorá pripadá na zmeny sadzby LIBOR. Ak je finančný nástroj s pevne stanovenou sadzbou zabezpečený po uplynutí určitého času od svojho vzniku a medzičasom došlo k zmene úrokových sadzieb, môže účtovná jednotka určiť zložku rizika zodpovedajúcu referenčnej sadzbe, ktorá je vyššia než zmluvná sadzba zaplatená pri položke. Účtovná jednotka tak môže urobiť za predpokladu, že referenčná sadzba je nižšia než efektívna úroková miera vypočítaná na základe predpokladu, že účtovná jednotka nakúpila nástroj v deň prvého určenia zabezpečenej položky. Predpokladajme napríklad, že účtovná jednotka emituje finančné aktívum s pevne stanovenou sadzbou v hodnote 100 CU, ktoré má efektívnu úrokovú mieru 6 percent v čase, keď sa sadzba LIBOR nachádza na úrovni 4 percentá. Účtovná jednotka začne zabezpečovať uvedené aktívum neskôr, keď sa sadzba LIBOR zvýši na 8 percent a reálna hodnota aktíva sa zníži na 90 CU. Účtovná jednotka vypočíta, že ak by nakúpila aktívum v deň, keď prvýkrát určí súvisiace riziko úrokovej sadzby LIBOR za zabezpečenú položku, efektívny výnos z aktíva na základe jeho vtedajšej reálnej hodnoty 90 CU by predstavoval 9,5 percenta. Keďže sadzba LIBOR je nižšia než tento efektívny výnos, účtovná jednotka môže určiť zložku sadzby LIBOR vo výške 8 percent, ktorá pozostáva čiastočne zo zmluvných úrokových peňažných tokov a čiastočne z rozdielu medzi súčasnou reálnou hodnotou (t. j. 90 CU) a sumou splatnou k dátumu splatnosti (t. j. 100 CU). |
B6.3.24 |
Ak sa na finančný záväzok s premenlivou sadzbou viaže úrok (napríklad) vo výške trojmesačnej sadzby LIBOR mínus 20 bázických bodov (so spodnou hodnotou na úrovni nula bázických bodov), účtovná jednotka môže určiť za zabezpečenú položku zmenu peňažných tokov celého uvedeného záväzku (t. j. trojmesačná sadzba LIBOR mínus 20 bázických bodov – vrátane spodnej hodnoty), ktorá pripadá na zmeny sadzby LIBOR. Preto pokiaľ trojmesačná forwardová krivka LIBOR pre zostávajúcu životnosť uvedeného záväzku neklesne pod 20 bázických bodov, zabezpečená položka má rovnakú premenlivosť peňažných tokov ako záväzok so sadzbou na úrovni trojmesačnej sadzby LIBOR s nulovým alebo kladným rozpätím. Ak však trojmesačná forwardová krivka LIBOR pre zostávajúcu životnosť uvedeného záväzku (alebo jeho časti) klesne pod 20 bázických bodov, zabezpečená položka má nižšiu premenlivosť peňažných tokov než záväzok s úrokom podľa trojmesačnej sadzby LIBOR s nulovým alebo kladným rozpätím. |
B6.3.25 |
Podobným príkladom nefinančnej položky je konkrétny druh ropy z konkrétneho ropného poľa, ktorej cena sa odvíja od príslušnej referenčnej ropy. Ak účtovná jednotka predá uvedenú ropu v rámci zmluvy použitím vzorca na stanovovanie cien, v ktorom sa cena za barel stanovuje na úrovni ceny referenčnej ropy mínus 10 CU so spodnou hodnotou na úrovni 15 CU, účtovná jednotka môže určiť za zabezpečenú položku celú premenlivosť peňažných tokov v rámci zmluvy o predaji, ktorá pripadá na zmenu ceny referenčnej ropy. Účtovná jednotka však nemôže určiť zložku, ktorá zodpovedá celkovej zmene ceny referenčnej ropy. Preto pokiaľ forwardová cena (pre každú dodávku) neklesne pod 25 CU, zabezpečená položka má rovnakú premenlivosť peňažných tokov ako predaj ropy na úrovni ceny referenčnej ropy (alebo s kladným rozpätím). Ak však forwardová cena pre akúkoľvek dodávku klesne pod 25 CU, zabezpečená položka má nižšiu premenlivosť peňažných tokov než predaj ropy na úrovni ceny referenčnej ropy (alebo s kladným rozpätím). |
Kvalifikačné kritériá pre účtovanie zabezpečenia (oddiel 6.4)
Efektívnosť zabezpečenia
B6.4.1 |
Efektívnosť zabezpečenia je rozsah, do akého zmeny reálnej hodnoty alebo peňažných tokov zabezpečovacieho nástroja kompenzujú zmeny reálnej hodnoty alebo peňažných tokov zabezpečenej položky (napríklad keď je zabezpečená položka zložkou rizika, relevantná zmena reálnej hodnoty alebo peňažných tokov položky je tá, ktorá pripadá na zabezpečované riziko). Neefektívnosť zabezpečenia je rozsah, do akého sú zmeny reálnej hodnoty alebo peňažných tokov zabezpečovacieho nástroja vyššie alebo nižšie než tie pri zabezpečenej položke. |
B6.4.2 |
Pri určovaní zabezpečovacieho vzťahu a na priebežnom základe musí účtovná jednotka analyzovať príčiny neefektívnosti zabezpečenia, ktoré pravdepodobne ovplyvnia zabezpečovací vzťah počas jeho trvania. Táto analýza (vrátane všetkých aktualizácií v súlade s odsekom B6.5.21 vyplývajúcich z opätovného vyváženia zabezpečovacieho vzťahu) slúži ako základ pre posúdenie splnenia požiadaviek efektívnosti zabezpečenia vykonaného účtovnou jednotkou. |
B6.4.3 |
V záujme vylúčenia pochybností sa účinky nahradenia pôvodnej protistrany zúčtovacou protistranou a vykonania súvisiacich zmien opísaných v odseku 6.5.6 premietnu do ocenenia zabezpečovacieho nástroja, a tým aj do posúdenia efektívnosti zabezpečenia a ocenenia efektívnosti zabezpečenia. |
Ekonomický vzťah medzi zabezpečenou položkou a zabezpečovacím nástrojom
B6.4.4 |
Požiadavka existencie ekonomického vzťahu znamená, že zabezpečovací nástroj a zabezpečená položka majú hodnoty, ktoré sa všeobecne pohybujú opačným smerom z dôvodu rovnakého rizika, ktoré je zabezpečovaným rizikom. Musí sa preto očakávať, že hodnota zabezpečovacieho nástroja a hodnota zabezpečenej položky sa budú systematicky meniť v reakcii na pohyby buď rovnakého podkladového aktíva alebo rovnakých podkladových aktív, ktoré ekonomicky súvisia takým spôsobom, že reagujú podobne na riziko, ktoré sa zabezpečuje (napríklad ropa typu Brent a ropa WTI). |
B6.4.5 |
Ak podkladové aktíva nie sú rovnaké, avšak ekonomicky súvisia, môžu nastať situácie, keď sa hodnoty zabezpečovacieho nástroja a zabezpečenej položky pohybujú rovnakým smerom, napríklad z toho dôvodu, že cenový rozdiel medzi dvomi súvisiacimi podkladovými aktívami sa zmení, zatiaľ čo samotné podkladové aktíva sa výrazne nepohybujú. Táto situácia je stále konzistentná s ekonomickým vzťahom medzi zabezpečovacím nástrojom a zabezpečenou položkou, ak sa stále očakáva, že hodnoty zabezpečovacieho nástroja a zabezpečenej položky sa budú pri pohybe podkladových aktív typicky pohybovať opačným smerom. |
B6.4.6 |
Posúdenie toho, či existuje ekonomický vzťah, zahŕňa analýzu možného správania zabezpečovacieho vzťahu počas jeho trvania na zistenie toho, či možno očakávať splnenie cieľa riadenia rizík. Samotná existencia štatistickej korelácie medzi dvomi premennými nepodporuje platný záver, že ekonomický vzťah existuje. |
Účinok úverového rizika
B6.4.7 |
Keďže model účtovania zabezpečenia je založený na všeobecnom poňatí kompenzácie medzi ziskami a stratami pri zabezpečovacom nástroji a zabezpečenej položke, efektívnosť zabezpečenia je stanovená nielen ekonomickým vzťahom medzi uvedenými položkami (t. j. zmenami v ich podkladových aktívach), ale aj účinkom úverového rizika na hodnotu zabezpečovacieho nástroja, ako aj zabezpečenej položky. Účinok úverového rizika znamená, že ak aj medzi zabezpečovacím nástrojom a zabezpečenou položkou existuje ekonomický vzťah, úroveň kompenzácie môže byť nevypočítateľná. To môže vyplývať zo zmeny úverového rizika buď zabezpečovacieho nástroja alebo zabezpečenej položky, ktorá má taký rozsah, že úverové riziko prevláda nad zmenami hodnôt, ktoré vyplývajú z ekonomického vzťahu (t. j. účinok zmien v podkladových aktívach). Úroveň rozsahu, ktorá spôsobuje vznik prevládania, je taká, ktorá by mala za následok stratu (alebo zisk) z úverového rizika narúšajúceho účinok zmien v podkladových aktívach na hodnotu zabezpečovacieho nástroja alebo zabezpečenej položky, aj keby tieto zmeny boli významné. Naproti tomu, ak počas určitého obdobia dôjde k malej zmene v podkladových aktívach, skutočnosť, že aj malé zmeny v hodnote zabezpečovacieho nástroja alebo zabezpečenej položky súvisiace s úverovým rizikom môžu ovplyvniť hodnotu viac než podkladové aktíva, nevytvára prevládanie. |
B6.4.8 |
Príkladom úverového rizika prevládajúceho nad zabezpečovacím vzťahom je, keď účtovná jednotka zabezpečuje expozíciu voči riziku ceny komodity pomocou derivátu nezabezpečeného kolaterálom. Ak sa protistrane uvedeného derivátu závažne zhorší jej úverová bonita, účinok zmien v úverovej bonite protistrany môže prevážiť nad účinkom zmien ceny komodity na reálnu hodnotu zabezpečovacieho nástroja, zatiaľ čo zmeny v hodnote zabezpečenej položky závisia v prevažnej miere od zmien ceny komodity. |
Zabezpečovací pomer
B6.4.9 |
V súlade s požiadavkami efektívnosti zabezpečenia musí byť zabezpečovací pomer zabezpečovacieho vzťahu rovnaký ako ten, ktorý vyplýva z množstva zabezpečenej položky, ktoré účtovná jednotka v skutočnosti zabezpečuje, a z množstva zabezpečovacieho nástroja, ktoré účtovná jednotka v skutočnosti použije na zabezpečenie uvedeného množstva zabezpečenej položky. Preto ak účtovná jednotka zabezpečuje menej než 100 percent expozície pri položke, napríklad 85 percent, musí určiť zabezpečovací vzťah pomocou zabezpečovacieho pomeru, ktorý je rovnaký ako ten, ktorý vyplýva z 85 percent expozície a z množstva zabezpečovacieho nástroja, ktoré účtovná jednotka v skutočnosti použije na zabezpečenie uvedených 85 percent. Podobne ak účtovná jednotka napríklad zabezpečuje expozíciu pomocou nominálnej hodnoty vo výške 40 podielov finančného nástroja, musí určiť zabezpečovací vzťah použitím zabezpečovacieho pomeru, ktorý je rovnaký ako ten, ktorý vyplýva z uvedeného množstva 40 podielov (t. j. účtovná jednotka nesmie použiť zabezpečovací pomer na základe vyššieho množstva podielov, ktoré môže celkovo držať, alebo menšieho množstva podielov) a z množstva zabezpečenej položky, ktoré v skutočnosti zabezpečuje pomocou uvedených 40 podielov. |
B6.4.10 |
Určenie zabezpečovacieho vzťahu použitím rovnakého zabezpečovacieho pomeru ako je ten, ktorý vyplýva z množstiev zabezpečenej položky a zabezpečovacieho nástroja, ktoré účtovná jednotka v skutočnosti používa, však neodráža nerovnováhu medzi váhami zabezpečenej položky a zabezpečovacieho nástroja, ktorá by následne vytvorila neefektívnosť zabezpečenia (bez ohľadu na to, či je alebo nie je vykázaná), ktorá by mohla mať za následok účtovný výsledok, ktorý by nebol konzistentný s účelom účtovania zabezpečenia. Na účely určenia zabezpečovacieho vzťahu musí preto účtovná jednotka upraviť zabezpečovací pomer, ktorý vyplýva z množstiev zabezpečenej položky a zabezpečovacieho nástroja, ktoré účtovná jednotka v skutočnosti používa, ak je to potrebné na zamedzenie takej nerovnováhy. |
B6.4.11 |
Ako príklady relevantných úvah pri posudzovaní toho, či účtovný výsledok nie je konzistentný s účelom účtovania zabezpečenia, možno uviesť:
|
Frekvencia posudzovania, či sú splnené požiadavky efektívnosti zabezpečenia
B6.4.12 |
Účtovná jednotka posudzuje k začiatku zabezpečovacieho vzťahu a na priebežnom základe, či zabezpečovací vzťah spĺňa požiadavky efektívnosti zabezpečenia. Účtovná jednotka vykonáva priebežné posudzovanie minimálne ku každému dátumu vykazovania alebo pri významnej zmene okolností, ktoré majú vplyv na požiadavky efektívnosti zabezpečenia, podľa toho, čo nastane skôr. Posudzovanie sa týka očakávaní vo vzťahu k efektívnosti zabezpečenia, a preto je zamerané len na budúcnosť. |
Metódy posudzovania, či sú splnené požiadavky efektívnosti zabezpečenia
B6.4.13 |
V tomto štandarde nie je stanovená metóda posudzovania toho, či zabezpečovací vzťah spĺňa požiadavky efektívnosti zabezpečenia. Účtovná jednotka však používa metódu, ktorá zachytáva relevantné charakteristiky zabezpečovacieho vzťahu vrátane príčin neefektívnosti zabezpečenia. V závislosti od uvedených faktorov môže pri tejto metóde ísť o kvalitatívne alebo kvantitatívne posúdenie. |
B6.4.14 |
Napríklad, keď sa kritické podmienky (ako je nominálna hodnota, splatnosť a podkladové aktívum) zabezpečovacieho nástroja a zabezpečenej položky zhodujú alebo sú úzko zosúladené, účtovná jednotka môže na základe kvalitatívneho posúdenia uvedených kritických podmienok vyvodiť záver, že zabezpečovací nástroj a zabezpečená položka majú hodnoty, ktoré sa budú všeobecne pohybovať opačným smerom z dôvodu rovnakého rizika, a že preto medzi zabezpečenou položkou a zabezpečovacím nástrojom existuje ekonomický vzťah (pozri odseky B6.4.4 – B6.4.6). |
B6.4.15 |
Skutočnosť, že derivát je v peniazoch alebo mimo peňazí, keď je určený za zabezpečovací nástroj, sama osebe neznamená, že kvalitatívne posúdenie je nevhodné. Závisí od skutočností, či by neefektívnosť zabezpečenia vyplývajúca z uvedenej skutočnosti mohla mať rozsah, ktorý by kvalitatívne posúdenie primerane nezachytilo. |
B6.4.16 |
Naproti tomu, ak kritické podmienky zabezpečovacieho nástroja a zabezpečenej položky nie sú úzko zosúladené, existuje zvýšená úroveň neistoty, pokiaľ ide o rozsah kompenzácie. Efektívnosť zabezpečenia počas trvania zabezpečovacieho vzťahu je následne ťažšie predvídať. V takej situácii by účtovná jednotka mohla dospieť k záveru len na základe kvantitatívneho posúdenia, že medzi zabezpečenou položkou a zabezpečovacím nástrojom existuje ekonomický vzťah (pozri odseky B6.4.4 až B6.4.6). V niektorých situáciách by mohlo byť potrebné na posúdenie toho, či zabezpečovací pomer použitý na určenie zabezpečovacieho vzťahu spĺňa požiadavky efektívnosti zabezpečenia, takisto kvantitatívne posúdenie (pozri odseky B6.4.9 až B6.4.11). Účtovná jednotka môže na uvedené dva rôzne účely použiť rovnaké alebo odlišné metódy. |
B6.4.17 |
Ak dôjde k zmenám v okolnostiach, ktoré ovplyvňujú efektívnosť zabezpečenia, účtovná jednotka bude možno musieť zmeniť metódu posudzovania toho, či zabezpečovací vzťah spĺňa požiadavky efektívnosti zabezpečenia, s cieľom zabezpečiť, aby boli relevantné charakteristiky zabezpečovacieho vzťahu vrátane príčin neefektívnosti zabezpečenia naďalej zachytené. |
B6.4.18 |
Hlavným zdrojom informácií na vykonanie posúdenia toho, či zabezpečovací vzťah spĺňa požiadavky efektívnosti zabezpečenia, je riadenie rizík účtovnej jednotky. To znamená, že informácie (alebo analýzy) týkajúce sa riadenia používané na účely rozhodovania sa môžu použiť ako základ pre posúdenie toho, či zabezpečovací vzťah spĺňa požiadavky efektívnosti zabezpečenia. |
B6.4.19 |
Dokumentácia zabezpečovacieho vzťahu účtovnej jednotky zahŕňa spôsob, akým bude posudzovať požiadavky efektívnosti zabezpečenia, ako aj použitú metódu či metódy. Dokumentácia zabezpečovacieho vzťahu sa aktualizuje pri každej zmene metód (pozri odsek B6.4.17). |
Účtovanie kvalifikovaných zabezpečovacích vzťahov (Oddiel 6.5)
B6.5.1 |
Príkladom zabezpečenia reálnej hodnoty je zabezpečenie expozície voči zmenám reálnej hodnoty dlhového nástroja s pevne stanovenou sadzbou v dôsledku zmien úrokových sadzieb. Do takéhoto zabezpečenia by mohol vstúpiť emitent alebo držiteľ. |
B6.5.2 |
Účelom zabezpečenia peňažných tokov je odložiť zisk alebo stratu pri zabezpečovacom nástroji do obdobia alebo období, v ktorých zabezpečené očakávané budúce peňažné toky ovplyvnia výsledok hospodárenia. Príkladom zabezpečenia peňažných tokov je použitie swapu, ktorým sa vymení dlh s pohyblivou sadzbou (oceňovaný buď v amortizovanej hodnote alebo reálnou hodnotou) za dlh s pevne stanovenou sadzbou (t. j. zabezpečenie budúcej transakcie, v ktorej budúce úrokové platby predstavujú zabezpečované budúce peňažné toky). Naproti tomu očakávaný nákup nástroja vlastného imania, ktorý, keď sa nadobudne, bude účtovaný v reálnej hodnote cez výsledok hospodárenia, je príkladom položky, ktorá nemôže byť zabezpečenou položkou v zabezpečení peňažných tokov, pretože žiadny zisk ani strata pri zabezpečovacom nástroji, ktoré by boli odložené, by sa nemohli náležite reklasifikovať do výsledku hospodárenia počas obdobia, v ktorom by sa dosiahla kompenzácia. Z rovnakého dôvodu očakávaný nákup nástroja vlastného imania, ktorý, keď sa nadobudne, bude účtovaný v reálnej hodnote, pričom zmeny reálnej hodnoty budú prezentované v ostatných súčastiach komplexného výsledku, takisto nemôže byť zabezpečenou položkou v zabezpečení peňažných tokov. |
B6.5.3 |
Zabezpečenie záväznej povinnosti (napríklad zabezpečenie voči zmene v cene paliva v rámci nevykázaného zmluvného záväzku elektrárne nakúpiť palivo za pevne stanovenú cenu) je zabezpečením expozície voči zmene reálnej hodnoty. Preto je takéto zabezpečenie zabezpečením reálnej hodnoty, avšak v súlade s odsekom 6.5.4 by sa zabezpečenie kurzového rizika záväznej povinnosti mohlo alternatívne účtovať aj ako zabezpečenie peňažných tokov. |
Oceňovanie neefektívnosti zabezpečenia
B6.5.4 |
Účtovná jednotka pri oceňovaní neefektívnosti zabezpečenia zohľadňuje časovú hodnotu peňazí. V dôsledku toho účtovná jednotka stanoví hodnotu zabezpečenej položky na základe súčasnej hodnoty, a preto zmena hodnoty zabezpečenej položky zahŕňa takisto účinok časovej hodnoty peňazí. |
B6.5.5 |
S cieľom vypočítať zmenu hodnoty zabezpečenej položky na účely ocenenia neefektívnosti zabezpečenia účtovná jednotka môže použiť derivát, ktorého podmienky by sa zhodovali s kritickými podmienkami zabezpečenej položky (toto sa vo všeobecnosti označuje ako „hypotetický derivát“) a ktorý, napríklad pri zabezpečení očakávanej transakcie, by bol kalibrovaný za použitia úrovne zabezpečenej ceny (alebo sadzby). Ak by zabezpečenie napríklad platilo pre dvojstranné riziko na súčasnej trhovej úrovni, hypotetický derivát by predstavoval hypotetickú forwardovú zmluvu, ktorá je v čase určenia zabezpečovacieho vzťahu kalibrovaná na hodnotu nula. Ak by zabezpečenie napríklad platilo pre jednostranné riziko, hypotetický derivát by predstavoval vnútornú hodnotu hypotetickej opcie, ktorá v čase určenia zabezpečovacieho vzťahu je na peniazoch, ak úroveň zabezpečenej ceny zodpovedá súčasnej trhovej úrovni, alebo mimo peňazí, ak úroveň zabezpečenej ceny je nad (alebo pri zabezpečení dlhej pozície pod) súčasnou trhovou úrovňou. Použitie hypotetického derivátu predstavuje jeden možný spôsob výpočtu zmeny hodnoty zabezpečenej položky. Hypotetický derivát kopíruje zabezpečenú položku, a tak vedie k rovnakému výsledku, ako keby uvedená zmena hodnoty bola stanovená na základe odlišného prístupu. Používanie „hypotetického derivátu“ preto nie je vlastne metódou, ale matematickým prostriedkom, ktorý možno použiť len na výpočet hodnoty zabezpečenej položky. V dôsledku toho sa „hypotetický derivát“ nemôže použiť tak, aby zahrnul do hodnoty zabezpečenej položky prvky, ktoré existujú len v zabezpečovacom nástroji (avšak nie v zabezpečenej položke). Príkladom je dlh denominovaný v cudzej mene (bez ohľadu na to, či ide o dlh s pevne stanovenou sadzbou alebo s premenlivou sadzbou). Pri použití hypotetického derivátu na výpočet zmeny hodnoty takého dlhu alebo súčasnej hodnoty kumulovanej zmeny jeho peňažných tokov hypotetický derivát nemôže jednoducho stanoviť poplatok za výmenu rôznych mien, aj keď skutočné deriváty, v rámci ktorých sa rôzne meny vymieňajú, môžu takýto poplatok zahŕňať (napríklad krížové menovo-úrokové swapy). |
B6.5.6 |
Zmena hodnoty zabezpečenej položky stanovená použitím hypotetického derivátu sa môže použiť aj na účely posúdenia toho, či zabezpečovací vzťah spĺňa požiadavky efektívnosti zabezpečenia. |
Opätovné vyváženie zabezpečovacieho vzťahu a zmeny zabezpečovacieho pomeru
B6.5.7 |
Opätovné vyváženie odkazuje na úpravy vykonané v určených množstvách zabezpečenej položky alebo zabezpečovacieho nástroja už existujúceho zabezpečovacieho vzťahu na účely zachovania zabezpečovacieho pomeru, ktorý spĺňa požiadavky efektívnosti zabezpečenia. Zmeny určených množstiev zabezpečenej položky alebo zabezpečovacieho nástroja na iný účel nepredstavujú opätovné vyváženie na účely tohto štandardu. |
B6.5.8 |
Opätovné vyváženie sa účtuje ako pokračovanie zabezpečovacieho vzťahu v súlade s odsekmi B6.5.9 až B6.5.21. Pri opätovnom vyvážení sa neefektívnosť zabezpečenia zabezpečovacieho vzťahu stanovuje a vykazuje okamžite pred úpravou zabezpečovacieho vzťahu. |
B6.5.9 |
Úprava zabezpečovacieho pomeru účtovnej jednotke umožňuje reagovať na zmeny vo vzťahu medzi zabezpečovacím nástrojom a zabezpečenou položkou, ktoré vyplývajú z ich podkladových aktív alebo premenných rizika. Napríklad zabezpečovací vzťah, v ktorom zabezpečovací nástroj a zabezpečená položka vykazujú rôzne, avšak súvisiace zmeny podkladových aktív v reakcii na zmenu vo vzťahu medzi danými dvomi podkladovými aktívami (napríklad rôzne, avšak súvisiace referenčné indexy, sadzby alebo ceny). Opätovné vyváženie tak umožňuje pokračovať v zabezpečovacom vzťahu v situáciách, v ktorých sa vzťah medzi zabezpečovacím nástrojom a zabezpečenou položkou zmení spôsobom, ktorý možno kompenzovať úpravou zabezpečovacieho pomeru. |
B6.5.10 |
Účtovná jednotka napríklad zabezpečuje expozíciu voči cudzej mene A pomocou menového derivátu so zreteľom na cudziu menu B, pričom cudzie meny A a B sú viazané (t. j. ich výmenný kurz sa drží v pásme alebo je na úrovni výmenného kurzu stanoveného centrálnou bankou alebo iným orgánom). Ak by sa výmenný kurz medzi cudzou menou A a cudzou menou B zmenil (t. j. stanovilo by sa nové pásmo alebo nový kurz), opätovným vyvážením zabezpečovacieho vzťahu s cieľom premietnuť nový výmenný kurz by sa zabezpečilo, aby zabezpečovací vzťah naďalej spĺňal požiadavku efektívnosti zabezpečenia pre zabezpečovací pomer za nových okolností. Naproti tomu, ak by pri menovom deriváte došlo k zlyhaniu, zmenou zabezpečovacieho pomeru by sa nemohlo zabezpečiť, aby zabezpečovací vzťah naďalej spĺňal požiadavku efektívnosti zabezpečenia. Opätovné vyváženie tak nedovoľuje pokračovať v zabezpečovacom vzťahu v situáciách, v ktorých sa vzťah medzi zabezpečovacím nástrojom a zabezpečenou položkou zmení spôsobom, ktorý nemožno kompenzovať úpravou zabezpečovacieho pomeru. |
B6.5.11 |
Nie každá zmena v rozsahu kompenzácie medzi zmenami reálnej hodnoty zabezpečovacieho nástroja a reálnou hodnotou alebo peňažnými tokmi zabezpečenej položky predstavuje zmenu vo vzťahu medzi zabezpečovacím nástrojom a zabezpečenou položkou. Účtovná jednotka analyzuje príčiny neefektívnosti zabezpečenia, pri ktorých očakávala, že ovplyvnia zabezpečovací vzťah počas jeho trvania, a vyhodnotí, či zmeny v rozsahu kompenzácie:
Účtovná jednotka vykonáva toto vyhodnotenie na základe požiadavky efektívnosti zabezpečenia pre zabezpečovací pomer, t. j. s cieľom zabezpečiť, aby zabezpečovací vzťah neodrážal nerovnováhu medzi váhami zabezpečenej položky a zabezpečovacieho nástroja, ktorá by vytvorila neefektívnosť zabezpečenia (bez ohľadu na to, či je alebo nie je vykázaná), ktorá by mohla mať za následok účtovný výsledok, ktorý by nebol konzistentný s účelom účtovania zabezpečenia. Toto vyhodnotenie si tak vyžaduje úsudok. |
B6.5.12 |
Fluktuácia okolo konštantného zabezpečovacieho pomeru (a tým súvisiaca neefektívnosť zabezpečenia) nemôže byť zmenšená úpravou zabezpečovacieho pomeru v reakcii na každý osobitný výsledok. Za takých okolností je zmena v rozsahu kompenzácie preto záležitosťou oceňovania a vykazovania neefektívnosti zabezpečenia, nevyžaduje si však opätovné vyváženie. |
B6.5.13 |
Naopak, ak zmeny v rozsahu kompenzácie poukazujú na to, že fluktuácia je okolo zabezpečovacieho pomeru, ktorý je odlišný od zabezpečovacieho pomeru, ktorý sa v súčasnosti používa pre uvedený zabezpečovací vzťah, alebo že existuje trend smerovania mimo uvedeného zabezpečovacieho pomeru, neefektívnosť zabezpečenia sa môže znížiť úpravou zabezpečovacieho pomeru, zatiaľ čo ponechanie zabezpečovacieho pomeru by v narastajúcej miere vytváralo neefektívnosť zabezpečenia. Za takých okolností musí účtovná jednotka preto vyhodnotiť, či zabezpečovací vzťah odráža nerovnováhu medzi váhami zabezpečenej položky a zabezpečovacieho nástroja, ktorá by vytvorila neefektívnosť zabezpečenia (bez ohľadu na to, či je alebo nie je vykázaná), ktorá by mohla mať za následok účtovný výsledok, ktorý by nebol konzistentný s účelom účtovania zabezpečenia. Ak je zabezpečovací pomer upravený, ovplyvňuje aj oceňovanie a vykazovanie neefektívnosti zabezpečenia, pretože pri opätovnom vyvážení sa neefektívnosť zabezpečenia zabezpečovacieho vzťahu musí stanoviť a vykázať okamžite pred úpravou zabezpečovacieho vzťahu v súlade s odsekom B6.5.8. |
B6.5.14 |
Opätovné vyváženie znamená, že na účely účtovania zabezpečenia účtovná jednotka po začatí zabezpečovacieho vzťahu upraví množstvá zabezpečovacieho nástroja alebo zabezpečenej položky v reakcii na zmeny v okolnostiach, ktoré ovplyvňujú zabezpečovací pomer uvedeného zabezpečovacieho vzťahu. Uvedená úprava by obvykle mala odrážať úpravy v množstvách zabezpečovacieho nástroja a zabezpečenej položky, ktoré v skutočnosti používa. Účtovná jednotka však musí upraviť zabezpečovací pomer, ktorý vyplýva z množstiev zabezpečenej položky alebo zabezpečovacieho nástroja, ktoré v skutočnosti používa, ak:
|
B6.5.15 |
Opätovné vyváženie sa nepoužíva, ak sa cieľ riadenia rizík pre zabezpečovací vzťah zmenil. Namiesto toho by sa malo účtovanie zabezpečenia pre uvedený zabezpečovací vzťah ukončiť (napriek tomu, že účtovná jednotka by mohla určiť nový zabezpečovací vzťah, ktorý zahŕňa zabezpečovací nástroj alebo zabezpečenú položku predchádzajúceho zabezpečovacieho vzťahu, ako je opísané v odseku B6.5.28). |
B6.5.16 |
Ak je zabezpečovací vzťah opätovne vyvážený, úprava zabezpečovacieho pomeru sa môže uskutočniť rôznymi spôsobmi:
Zmeny v objeme sa vzťahujú na množstvá, ktoré sú časťou zabezpečovacieho vzťahu. Zníženia v objemoch preto nevyhnutne neznamenajú, že položky alebo transakcie už neexistujú alebo že sa už neočakáva ich výskyt, ale že nie sú časťou zabezpečovacieho vzťahu. Napríklad zníženie objemu zabezpečovacieho nástroja môže mať ten následok, že účtovná jednotka si ponechá derivát, avšak len časť z neho môže zostať zabezpečovacím nástrojom zabezpečovacieho vzťahu. K tomu by mohlo dôjsť vtedy, keby sa opätovné vyváženie uskutočnilo len znížením objemu zabezpečovacieho nástroja v zabezpečovacom vzťahu, avšak účtovná jednotka by si ponechala objem, ktorý by už nebol potrebný. V takom prípade by sa neurčená časť derivátu účtovala v reálnej hodnote cez výsledok hospodárenia (pokiaľ by sa neurčila za zabezpečovací nástroj v inom zabezpečovacom vzťahu). |
B6.5.17 |
Úpravou zabezpečovacieho pomeru zvýšením objemu zabezpečenej položky nie je ovplyvnený spôsob, akým sa oceňujú zmeny reálnej hodnoty zabezpečovacieho nástroja. Neovplyvnené zostáva aj oceňovanie zmien hodnoty zabezpečenej položky v súvislosti s predchádzajúcim určeným objemom. Zmeny v hodnote zabezpečenej položky však od dátumu opätovného vyváženia zahŕňajú takisto zmenu v hodnote doplňujúceho objemu zabezpečenej položky. Tieto zmeny sa oceňujú od dátumu opätovného vyváženia a odkazom na tento dátum opätovného vyváženia miesto dátumu, ku ktorému bol zabezpečovací vzťah určený. Napríklad ak účtovná jednotka pôvodne zabezpečila objem vo výške 100 ton komodity za forwardovú cenu 80 CU (forwardová cena pri vzniku zabezpečovacieho vzťahu) a doplnila objem 10 ton pri opätovnom vyvážení, keď forwardová cena bola 90 CU, zabezpečenú položku by po opätovnom vyvážení tvorili dve vrstvy: 100 ton zabezpečených za 80 CU a 10 ton zabezpečených za 90 CU. |
B6.5.18 |
Úpravou zabezpečovacieho pomeru znížením objemu zabezpečovacieho nástroja nie je ovplyvnený spôsob, akým sa oceňujú zmeny v hodnote zabezpečenej položky. Neovplyvnené zostáva aj oceňovanie zmien reálnej hodnoty zabezpečovacieho nástroja v súvislosti s objemom, ktorý je naďalej určený. Od dátumu opätovného vyváženia však objem, o ktorý sa zabezpečovací nástroj znížil, už nie je časťou zabezpečovacieho vzťahu. Napríklad ak účtovná jednotka pôvodne zabezpečila cenové riziko komodity pomocou objemu derivátu vo výške 100 ton ako zabezpečovací nástroj a zníži uvedený objem o 10 ton pri opätovnom vyvážení, nominálna hodnota vo výške 90 ton objemu zabezpečovacieho nástroja by sa zachovala [pozri odsek B6.5.16, pokiaľ ide o dôsledky pre objem derivátu (t. j. 10 ton), ktorý už nie je časťou zabezpečovacieho vzťahu]. |
B6.5.19 |
Úpravou zabezpečovacieho pomeru zvýšením objemu zabezpečovacieho nástroja nie je ovplyvnený spôsob, akým sa oceňujú zmeny v hodnote zabezpečenej položky. Neovplyvnené zostáva aj oceňovanie zmien reálnej hodnoty zabezpečovacieho nástroja v súvislosti s predchádzajúcim určeným objemom. Zmeny reálnej hodnoty zabezpečovacieho nástroja však od dátumu opätovného vyváženia zahŕňajú takisto zmeny v hodnote doplňujúceho objemu zabezpečovacieho nástroja. Tieto zmeny sa oceňujú od dátumu opätovného vyváženia a odkazom na dátum tohto opätovného vyváženia miesto dátumu, ku ktorému bol zabezpečovací vzťah určený. Napríklad ak účtovná jednotka pôvodne zabezpečila cenové riziko komodity pomocou objemu derivátu vo výške 100 ton ako zabezpečovací nástroj a pridala objem vo výške 10 ton pri opätovnom vyvážení, zabezpečovací nástroj by po opätovnom vyvážení tvoril celkový objem derivátu vo výške 110 ton. Zmena reálnej hodnoty zabezpečovacieho nástroja zodpovedá celkovej zmene reálnej hodnoty derivátov, ktoré tvoria celkový objem vo výške 110 ton. Tieto deriváty by mohli mať (a pravdepodobne by mali) rôzne kritické podmienky, ako sú ich forwardové sadzby, pretože boli uzatvorené v rôznom čase (vrátane možnosti určenia derivátov v zabezpečovacích vzťahoch po ich prvotnom vykázaní). |
B6.5.20 |
Úpravou zabezpečovacieho pomeru znížením objemu zabezpečenej položky nie je ovplyvnený spôsob, akým sa oceňujú zmeny reálnej hodnoty zabezpečovacieho nástroja. Neovplyvnené zostáva aj oceňovanie zmien v hodnote zabezpečenej položky v súvislosti s objemom, ktorý je naďalej určený. Od dátumu opätovného vyváženia však objem, o ktorý sa zabezpečená položka znížila, už nie je časťou zabezpečovacieho vzťahu. Napríklad ak účtovná jednotka pôvodne zabezpečila objem vo výške 100 ton komodity za forwardovú cenu 80 CU a uvedený objem zníži o 10 ton pri opätovnom vyvážení, zabezpečená položka by po opätovnom vyvážení bola vo výške 90 ton zabezpečených za 80 CU. 10 ton zabezpečenej položky, ktoré už nie sú časťou zabezpečovacieho vzťahu, by sa účtovali v súlade s požiadavkami pre ukončenie účtovania zabezpečenia (pozri odseky 6.5.6 až 6.5.7 a B6.5.22 až B6.5.28). |
B6.5.21 |
Pri opätovnom vyvážení zabezpečovacieho vzťahu účtovná jednotka aktualizuje svoju analýzu príčin neefektívnosti zabezpečenia, pri ktorých sa očakáva, že ovplyvnia zabezpečovací vzťah počas jeho (zostávajúceho) trvania (pozri odsek B6.4.2). Dokumentácia zabezpečovacieho vzťahu sa zodpovedajúcim spôsobom aktualizuje. |
Ukončenie účtovania zabezpečenia
B6.5.22 |
Ukončenie účtovania zabezpečenia sa uplatňuje prospektívne od dátumu, ku ktorému kvalifikačné kritériá už nie sú splnené. |
B6.5.23 |
Účtovná jednotka nesmie ukončiť určenie, a tým ukončiť zabezpečovací vzťah, ktorý:
|
B6.5.24 |
Na účely tohto štandardu sa rozlišuje medzi stratégiou riadenia rizík účtovnej jednotky a jej cieľmi riadenia rizík. Stratégia riadenia rizika je stanovená na najvyššej úrovni, na ktorej účtovná jednotka stanovuje, ako bude riadiť svoje riziká. V stratégiách riadenia rizík sú obvykle uvedené riziká, ktorým je účtovná jednotka vystavená, a je v nich stanovené, ako bude účtovná jednotka na ne reagovať. Stratégia riadenia rizík je zavedená obvykle na dlhšie obdobie a môže zahŕňať určitú mieru flexibility pri reakcii na zmeny za okolností, ktoré sa vyskytnú počas trvania uvedenej stratégie (napríklad rôzna úroková miera alebo úrovne cien komodít, ktoré majú za následok rôzny rozsah zabezpečenia). Toto je zvyčajne stanovené vo všeobecnom dokumente, ktorý sa komunikuje prostredníctvom postupov s konkrétnejšími usmerneniami v rámci účtovnej jednotky smerom nadol. Naproti tomu sa cieľ riadenia rizík pre zabezpečovací vzťah uplatňuje na úrovni konkrétneho zabezpečovacieho vzťahu. Vzťahuje sa to na spôsob, akým sa určitý zabezpečovací nástroj, ktorý sa určil, používa na zabezpečenie konkrétnej expozície, ktorá bola určená za zabezpečenú položku. Stratégia riadenia rizík sa preto môže týkať mnohých rôznych zabezpečovacích vzťahov, ktorých ciele riadenia rizík sa týkajú vykonania uvedenej celkovej stratégie riadenia rizík. Napríklad:
|
B6.5.25 |
Ukončenie účtovania zabezpečenia môže ovplyvniť:
|
B6.5.26 |
Zabezpečovací vzťah sa ukončí ako celok, keď ako celok už prestane spĺňať kvalifikačné kritériá. Napríklad:
|
B6.5.27 |
Časť zabezpečovacieho vzťahu sa ukončí (a účtovanie zabezpečenia pokračuje pre jeho zvyšok), keď kvalifikačné kritériá prestane spĺňať len časť zabezpečovacieho vzťahu. Napríklad:
|
B6.5.28 |
Účtovná jednotka môže určiť nový zabezpečovací vzťah, ktorý zahŕňa zabezpečovací nástroj alebo zabezpečenú položku predchádzajúceho zabezpečovacieho vzťahu, pre ktorý bolo účtovanie zabezpečenia (sčasti alebo ako celok) ukončené. Toto nepredstavuje pokračovanie zabezpečovacieho vzťahu, ale je novým začiatkom. Napríklad:
|
Účtovanie časovej hodnoty opcií
B6.5.29 |
Opcia sa môže považovať za vzťahujúcu sa na časové obdobie, pretože jej časová hodnota predstavuje poplatok za poskytovanie ochrany pre držiteľa opcie počas určitého času. Príslušným aspektom na účely posúdenia, či sa opciou zabezpečuje zabezpečená položka vzťahujúca sa na transakciu alebo časové obdobie, sú však charakteristiky uvedenej zabezpečenej položky vrátane spôsobu, ako a kedy ovplyvňuje výsledok hospodárenia. Preto účtovná jednotka posudzuje typ zabezpečenej položky [pozri odsek 65.15 písm. a] na základe povahy zabezpečenej položky (bez ohľadu na to, či zabezpečovací vzťah je zabezpečením peňažných tokov alebo zabezpečením reálnej hodnoty):
|
B6.5.30 |
Charakteristiky zabezpečenej položky vrátane toho, ako a kedy zabezpečená položka ovplyvňuje výsledok hospodárenia, takisto ovplyvňujú obdobie, počas ktorého je amortizovaná časová hodnota opcie, ktorou sa zabezpečuje zabezpečená položka vzťahujúca sa na časové obdobie, ktoré je konzistentné s obdobím, počas ktorého vnútorná hodnota opcie môže ovplyvniť výsledok hospodárenia v súlade s účtovaním zabezpečenia. Ak sa napríklad úroková opcia (cap) použije na poskytnutie ochrany pred zvýšením úrokových nákladov pri dlhopise s pohyblivou sadzbou, časová hodnota uvedeného capu sa amortizuje do výsledku hospodárenia počas rovnakého obdobia, počas ktorého by akákoľvek vnútorná hodnota capu ovplyvnila výsledok hospodárenia:
|
B6.5.31 |
Účtovanie časovej hodnoty opcií v súlade s odsekom 6.5.15 sa vzťahuje takisto na kombináciu nakúpenej a vypísanej opcie (jedna je predajnou opciou a druhá je kúpnou opciou), ktorá má k dátumu určenia za zabezpečovací nástroj čistú nulovú časovú hodnotu (zvyčajne označovaná ako „zero-cost collar“). V takom prípade účtovná jednotka vykazuje všetky zmeny časovej hodnoty v ostatných súčastiach komplexného výsledku, aj keď kumulovaná zmena časovej hodnoty počas celkového obdobia zabezpečovacieho vzťahu je nulová. Ak sa preto časová hodnota opcie vzťahuje na:
|
B6.5.32 |
Účtovanie časovej hodnoty opcií v súlade s odsekom 6.5.15 platí len vtedy, ak sa časová hodnota vzťahuje na zabezpečenú položku (zosúladená časová hodnota). Časová hodnota opcie sa vzťahuje na zabezpečenú položku, ak kritické podmienky opcie (ako je nominálna hodnota, životnosť a podkladové aktívum) sú zosúladené so zabezpečenou položkou. Ak kritické podmienky opcie a zabezpečenej položky nie sú plne zosúladené, účtovná jednotka preto stanovuje zosúladenú časovú hodnotu, t. j. aké množstvo časovej hodnoty zahrnutej do prémie (skutočná časová hodnota) sa vzťahuje na zabezpečenú položku (a preto by sa pri nej malo postupovať v súlade s odsekom 6.5.15). Účtovná jednotka stanoví zosúladenú časovú hodnotu pomocou ocenenia opcie, ktorá by mala kritické podmienky, ktoré sa dokonale zhodujú so zabezpečenou položkou. |
B6.5.33 |
Ak sa skutočná časová hodnota a zosúladená časová hodnota odlišujú, účtovná jednotka stanovuje hodnotu, ktorá je akumulovaná v samostatnej zložke vlastného imania v súlade s odsekom 6.5.15 takto:
Prípadná zvyšná zmena reálnej hodnoty skutočnej časovej hodnoty sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
Účtovanie forwardového prvku forwardových zmlúv a kurzového bázického rozpätia finančných nástrojov
B6.5.34 |
Forwardová zmluva sa dá považovať za zmluvu vzťahujúcu sa na časové obdobie, pretože jej forwardový prvok predstavuje poplatok za určité časové obdobie (podľa doby splatnosti, pre ktorú je stanovená) Relevantným aspektom na účely posúdenia, či sa zabezpečovacím nástrojom zabezpečuje zabezpečená položka vzťahujúca sa na transakciu alebo časové obdobie, sú však charakteristiky uvedenej zabezpečenej položky vrátane spôsobu, ako a kedy ovplyvňuje výsledok hospodárenia. Účtovná jednotka preto posudzuje typ zabezpečenej položky [pozri odsek 65.16 a odsek 65.15 písm. a)] na základe povahy zabezpečenej položky (bez ohľadu na to, či je zabezpečovací vzťah zabezpečením peňažných tokov alebo zabezpečením reálnej hodnoty):
|
B6.5.35 |
Charakteristiky zabezpečenej položky vrátane toho, ako a kedy zabezpečená položka ovplyvňuje výsledok hospodárenia, takisto ovplyvňujú obdobie, počas ktorého forwardový prvok forwardovej zmluvy, ktorou sa zabezpečuje zabezpečená položka vzťahujúca sa na časové obdobie, je amortizovaný, čo je počas obdobia, na ktoré sa forwardový prvok vzťahuje. Ak sa napríklad forwardovou zmluvou zabezpečuje expozícia voči premenlivosti trojmesačných úrokových sadzieb na trojmesačné obdobie, ktoré začína o šesť mesiacov, forwardový prvok je amortizovaný počas obdobia, ktoré siaha od siedmeho do deviateho mesiaca. |
B6.5.36 |
Účtovanie forwardového prvku forwardovej zmluvy v súlade s odsekom 6.5.16 sa uplatňuje aj vtedy, ak k dátumu, ku ktorému je forwardová zmluva určená za zabezpečovací nástroj, je forwardový prvok nulový. V takom prípade účtovná jednotka vykazuje všetky zmeny reálnej hodnoty, ktoré pripadajú na forwardový prvok, v ostatných súčastiach komplexného výsledku, aj keď kumulovaná zmena reálnej hodnoty, ktorá pripadá na forwardový prvok, je počas celkového obdobia zabezpečovacieho vzťahu nulová. Ak sa preto forwardový prvok forwardovej zmluvy vzťahuje na:
|
B6.5.37 |
Účtovanie forwardového prvku forwardových zmlúv v súlade s odsekom 6.5.16 sa vzťahuje len na rozsah, v akom sa forwardový prvok vzťahuje na zabezpečenú položku (zosúladený forwardový prvok). Forwardový prvok forwardovej zmluvy sa vzťahuje na zabezpečenú položku, ak kritické podmienky forwardovej zmluvy (ako je nominálna hodnota, životnosť a podkladové aktívum) sú zosúladené so zabezpečenou položkou. Preto ak kritické podmienky forwardovej zmluvy a zabezpečenej položky nie sú plne zosúladené, účtovná jednotka stanovuje zosúladený forwardový prvok, t. j. aké množstvo forwardového prvku zahrnuté do forwardovej zmluvy (skutočný forwardový prvok) sa vzťahuje na zabezpečenú položku (a preto by sa pri ňom malo postupovať v súlade s odsekom 6.5.16). Účtovná jednotka stanoví zosúladený forwardový prvok pomocou ocenenia forwardovej zmluvy, ktorá by mala kritické podmienky, ktoré sa dokonale zhodujú so zabezpečenou položkou. |
B6.5.38 |
Ak sa skutočný forwardový prvok a zosúladený forwardový prvok odlišujú, účtovná jednotka stanovuje hodnotu, ktorá je akumulovaná v samostatnej zložke vlastného imania v súlade s odsekom 6.5.16 takto:
Prípadná zvyšná zmena reálnej hodnoty skutočného forwardového prvku sa vykazuje vo výsledku hospodárenia. |
B6.5.39 |
Keď účtovná jednotka oddelí kurzové bázické rozpätie od finančného nástroja a vylúči ho z určenia uvedeného finančného nástroja za zabezpečovací nástroj [pozri odsek 62.4 písm. b)], návod na uplatňovanie v odsekoch B6.5.34 až B6.5.38 sa vzťahuje na kurzové bázické rozpätie rovnakým spôsobom, ako sa vzťahuje na forwardový prvok forwardovej zmluvy. |
Zabezpečenie skupiny položiek (oddiel 6.6)
Zabezpečenie čistej pozície
Prípustnosť pre účtovanie zabezpečenia a určenie čistej pozície
B6.6.1 |
Čistá pozícia je prípustná pre účtovanie zabezpečenia len vtedy, ak účtovná jednotka zabezpečuje v čistom vyjadrení na účely riadenia rizík. To, či účtovná jednotka zabezpečuje týmto spôsobom, je skutočnosťou (nie len vecou tvrdenia alebo dokumentácie). Účtovná jednotka preto nemôže uplatňovať účtovanie zabezpečenia v čistom vyjadrení jedine na dosiahnutie určitého účtovného výsledku, ak by to neodrážalo jej prístup v oblasti riadenia rizík. Zabezpečovanie čistej pozície musí tvoriť časť stanovenej stratégie riadenia rizík. Bežne ju schvaľuje kľúčový riadiaci personál podľa vymedzenia v IAS 24. |
B6.6.2 |
Napríklad účtovná jednotka A, ktorej funkčnou menou je jej miestna mena, má záväznú povinnosť zaplatiť 150 000 FC za výdavky na reklamu do deviatich mesiacov a záväznú povinnosť predať hotové výrobky za 150 000 FC do 15 mesiacov. Účtovná jednotka A uzatvorí derivát v cudzej mene, ktorý sa vyrovná do deviatich mesiacov a na základe ktorého prijme 100 FC a zaplatí 70 CU. Účtovná jednotka A nemá žiadne ďalšie expozície voči FC. Účtovná jednotka A neriadi kurzové riziko v čistom vyjadrení. Účtovná jednotka A preto nemôže uplatniť účtovanie zabezpečenia pre zabezpečovací vzťah medzi derivátom v cudzej mene a čistou pozíciou vo výške 100 FC [pozostávajúci zo záväznej nákupnej povinnosti vo výške 150 000 FC – t. j. reklamné služby – a záväznej predajnej povinnosti vo výške 149 900 FC (zo 150 000 FC)) na deväťmesačné obdobie. |
B6.6.3 |
Ak účtovná jednotka A riadila kurzové riziko v čistom vyjadrení a neuzatvorila derivát v cudzej mene (pretože namiesto zníženia jej expozície voči kurzovému riziku ju zvyšuje), potom by účtovná jednotka bola v prirodzenej zabezpečenej pozícii deväť mesiacov. Bežne by táto zabezpečená pozícia nebola premietnutá v účtovnej závierke, pretože transakcie sa vykazujú v rôznych obdobiach vykazovania v budúcnosti. Nulová čistá pozícia by bola prípustná na účtovanie zabezpečenia len vtedy, ak by boli splnené podmienky v odseku 6.6.6. |
B6.6.4 |
Keď je skupina položiek, ktoré tvoria čistú pozíciu, určená za zabezpečenú položku, účtovná jednotka určuje celkovú skupinu položiek, ktorá zahŕňa položky, ktoré môžu tvoriť čistú pozíciu. Účtovnej jednotke nie je povolené určiť nekonkrétnu abstraktnú hodnotu čistej pozície. Účtovná jednotka má napríklad skupinu záväzných predajných povinností do deviatich mesiacov za 100 FC a skupinu záväzných nákupných povinností do 18 mesiacov za 120 FC. Účtovná jednotka nemôže určiť abstraktnú hodnotu čistej pozície do výšky 20 FC. Miesto toho musí určiť hrubú hodnotu nákupov a hrubú hodnotu predajov, ktoré spoločne spôsobujú vznik zabezpečenej čistej pozície. Účtovná jednotka určuje hrubé pozície, ktoré spôsobujú vznik čistej pozície, aby účtovná jednotka mohla spĺňať požiadavky na účtovanie pre kvalifikované zabezpečovacie vzťahy. |
Uplatňovanie požiadaviek efektívnosti zabezpečenia na zabezpečenie čistej pozície
B6.6.5 |
Keď účtovná jednotka stanoví, či sú požiadavky efektívnosti zabezpečenia uvedené v odseku 6.4.1 písm. c) splnené, keď zabezpečuje čistú pozíciu, musí zohľadniť zmeny v hodnote položiek v čistej pozícii, ktoré majú podobný účinok ako zabezpečovací nástroj v spojitosti so zmenou reálnej hodnoty pri zabezpečovacom nástroji. Účtovná jednotka má napríklad skupinu záväzných predajných povinností do deviatich mesiacov za 100 FC a skupinu záväzných nákupných povinností do 18 mesiacov za 120 FC. Zabezpečuje kurzové riziko čistej pozície v hodnote 20 FC pomocou forwardovej devízovej zmluvy na 20 FC. Pri stanovovaní, či sú požiadavky efektívnosti zabezpečenia uvedené v odseku 6.4.1 písm. c) splnené, účtovná jednotka zohľadňuje vzťah medzi:
|
B6.6.6 |
Podobne, ak v príklade uvedenom v odseku B6.6.5 účtovná jednotka mala nulovú čistú pozíciu, pri stanovovaní toho, či sú splnené požiadavky efektívnosti zabezpečenia uvedené v odseku 6.4.1 písm. c), by zohľadnila vzťah medzi zmenami hodnoty záväzných predajných povinností súvisiacimi s kurzovým rizikom a zmenami reálnej hodnoty záväzných nákupných povinností súvisiacimi s kurzovým rizikom. |
Zabezpečenia peňažných tokov, ktoré tvoria čistú pozíciu
B6.6.7 |
Keď účtovná jednotka zabezpečuje skupinu položiek so vzájomne kompenzovanými rizikovými pozíciami (t. j. čistú pozíciu), prípustnosť pre účtovanie zabezpečenia závisí od typu zabezpečenia. Ak je zabezpečenie zabezpečením reálnej hodnoty, potom čistá pozícia môže byť prípustná ako zabezpečená položka. Ak je však zabezpečenie zabezpečením peňažných tokov, potom čistá pozícia môže byť prípustná len ako zabezpečená položka, ak ide o zabezpečenie kurzového rizika a v určení uvedenej čistej pozície je stanovené obdobie vykazovania, v ktorom sa pri očakávaných transakciách očakáva, že ovplyvnia výsledok hospodárenia, a takisto je v ňom stanovená ich povaha a objem. |
B6.6.8 |
Účtovná jednotka má napríklad čistú pozíciu, ktorá pozostáva zo spodnej vrstvy predajov vo výške 100 FC a spodnej vrstvy nákupov vo výške 150 FC. Predaje aj nákupy sú denominované v rovnakej cudzej mene. S cieľom dostatočne stanoviť určenie zabezpečenej čistej pozície účtovná jednotka uvedie v pôvodnej dokumentácii zabezpečovacieho vzťahu, že predaje sa môžu týkať výrobku A alebo výrobku B a nákupy sa môžu týkať stroja typu A, stroja typu B a suroviny A. Účtovná jednotka takisto uvedie objemy transakcií podľa každého druhu. Účtovná jednotka zdokumentuje, že spodnú vrstvu predajov (100 FC) tvorí očakávaný objem predajov prvých 70 FC výrobku A a prvých 30 FC výrobku B. Ak sa pri uvedených objemoch predajov očakáva, že ovplyvnia výsledok hospodárenia v rôznych obdobiach vykazovania, účtovná jednotka by to uviedla v dokumentácii, napríklad prvých 70 FC z predajov výrobku A, pri ktorých sa očakáva, že ovplyvnia výsledok hospodárenia v prvom období vykazovania, a prvých 30 FC z predajov výrobku B, pri ktorých sa očakáva, že ovplyvnia výsledok hospodárenia v druhom období vykazovania. Účtovná jednotka takisto zdokumentuje, že spodnú vrstvu nákupov (150 FC) tvoria nákupy prvých 60 FC stroja typu A, prvých 40 FC stroja typu B a prvých 50 FC suroviny A. Ak sa pri uvedených objemoch nákupov očakáva, že ovplyvnia výsledok hospodárenia v rôznych obdobiach vykazovania, účtovná jednotka by uviedla v dokumentácii rozčlenenie objemov nákupov podľa období vykazovania, v ktorých sa očakáva, že ovplyvnia výsledok hospodárenia (čo sa podobá spôsobu, akým dokumentuje objemy predajov). Očakávaná transakcia by bola uvedená napríklad ako:
Uvedenie druhu očakávaných objemov transakcií by zahŕňalo aspekty, ako je spôsob odpisovania pre položky nehnuteľností, strojov a zariadení rovnakého druhu, ak je druh uvedených položiek taký, že spôsob odpisovania by sa mohol líšiť v závislosti od toho, ako účtovná jednotka používa uvedené položky. Ak účtovná jednotka napríklad používa položky stroja typu A v dvoch rôznych výrobných procesoch, ktoré majú za následok metódu lineárneho odpisovania počas desiatich období vykazovania a prípadne metódu odpisovania na základe počtu vyrobených jednotiek, v jej dokumentácii očakávaného objemu nákupov pre stroj typu A by sa uvedený objem rozčlenil podľa toho, ktorý spôsob odpisovania sa uplatní. |
B6.6.9 |
V prípade zabezpečenia peňažných tokov pri čistej pozícii zahŕňajú sumy stanovené v súlade s odsekom 6.5.11 zmeny hodnoty položiek v čistej pozícii, ktoré majú podobný účinok ako zabezpečovací nástroj v spojitosti so zmenou reálnej hodnoty pri zabezpečovacom nástroji. Zmeny hodnoty položiek v čistej pozícii, ktoré majú podobný účinok ako zabezpečovací nástroj, sa však vykazujú až vtedy, keď sa vykážu transakcie, s ktorými súvisia, napríklad keď sa očakávaný predaj vykáže ako výnosy. Účtovná jednotka má napríklad skupinu vysoko pravdepodobných očakávaných predajov do deviatich mesiacov za 100 FC a skupinu vysoko pravdepodobných očakávaných nákupov do 18 mesiacov za 120 FC. Zabezpečuje kurzové riziko čistej pozície v hodnote 20 FC pomocou forwardovej devízovej zmluvy na 20 FC. Pri stanovovaní súm, ktoré sú vykázané v rezerve na zabezpečenie peňažných tokov v súlade s odsekmi 6.5.11 písm. a) až 6.5.11 písm. b), účtovná jednotka porovnáva:
Účtovná jednotka však vykazuje len sumy súvisiace s forwardovou devízovou zmluvou, až kým sa vysoko pravdepodobné očakávané transakcie týkajúce sa predajov nevykážu v účtovnej závierke, kedy sa vykážu zisky alebo straty z uvedených očakávaných transakcií (t. j. zmena v hodnote, ktorá pripadá na zmenu v kurze cudzích mien, medzi určením zabezpečovacieho vzťahu a vykázaním výnosov). |
B6.6.10 |
Podobne platí, že ak v uvedenom príklade mala účtovná jednotka nulovú čistú pozíciu, porovnala by kurzové riziko súvisiace so zmenami v hodnote vysoko pravdepodobných očakávaných predajov so zmenami v hodnote vysoko pravdepodobných očakávaných nákupov súvisiacimi s kurzovým rizikom. Uvedené sumy sa však vykážu až vtedy, keď sa súvisiace očakávané transakcie vykážu v účtovnej závierke. |
Vrstvy skupín položiek určených za zabezpečenú položku
B6.6.11 |
Z rovnakých dôvodov ako v odseku B6.3.19 si určenie vrstvových zložiek skupín existujúcich položiek vyžaduje konkrétnu identifikáciu nominálnej hodnoty skupiny položiek, z ktorej je zabezpečená vrstvová zložka stanovená. |
B6.6.12 |
Zabezpečujúci vzťah môže zahŕňať vrstvy z niekoľkých rôznych skupín položiek. Napríklad v zabezpečení čistej pozície skupiny aktív a skupiny záväzkov môže zabezpečovací vzťah pozostávať z kombinácie vrstvovej zložky skupiny aktív a vrstvovej zložky skupiny záväzkov. |
Prezentácia ziskov a strát zo zabezpečovacieho nástroja
B6.6.13 |
Ak sú položky zabezpečené spoločne ako skupina v rámci zabezpečenia peňažných tokov, môžu ovplyvniť rôzne riadkové položky vo výkaze ziskov a strát a v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Prezentácia ziskov alebo strát zo zabezpečenia v uvedenom výkaze závisí od danej skupiny položiek. |
B6.6.14 |
Ak skupina položiek nemá žiadne vzájomne kompenzované rizikové pozície (napríklad skupina nákladov na cudziu menu, ktoré ovplyvňujú rôzne riadkové položky vo výkaze ziskov a strát a v ostatných súčastiach komplexného výsledku, pri ktorých je zabezpečené kurzové riziko), potom reklasifikované zisky alebo straty zo zabezpečovacieho nástroja sa rozdelia do riadkových položiek ovplyvnených zabezpečenými položkami. Toto rozdelenie sa vykonáva na systematickom a racionálnom základe a nesmie mať za následok navýšenie čistých ziskov alebo strát vznikajúcich z jediného zabezpečovacieho nástroja. |
B6.6.15 |
Ak skupina položiek nemá vzájomne kompenzované rizikové pozície (napríklad skupina predajov a výdavkov denominovaných v cudzej mene, pri ktorých sa spoločne zabezpečuje kurzové riziko), potom účtovná jednotka prezentuje zisky alebo straty zo zabezpečenia v samostatnej riadkovej položke vo výkaze ziskov a strát a v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Ako príklad možno zvážiť situáciu, v rámci ktorej sa zabezpečuje kurzové riziko čistej pozície predajov v cudzej mene vo výške 100 FC a nákladov na cudziu menu vo výške 80 FC pomocou forwardovej devízovej zmluvy na 20 FC. Zisk alebo strata z forwardovej devízovej zmluvy, ktoré sú reklasifikované z rezervy na zabezpečenie peňažných tokov do výsledku hospodárenia (keď čistá pozícia ovplyvňuje výsledok hospodárenia), sa prezentujú v samostatnej riadkovej položke zo zabezpečených predajov a výdavkov. Navyše ak sa predaje vyskytnú v skoršom období než výdavky, výnosy z predajov sa stále oceňujú aktuálnym výmenným kurzom v súlade s IAS 21. Súvisiaci zisk alebo strata zo zabezpečenia sú prezentované v samostatnej riadkovej položke, aby výsledok hospodárenia odrážal účinok zabezpečovania čistej pozície, so zodpovedajúcou úpravou rezervy na zabezpečenie peňažných tokov. Keď zabezpečené výdavky ovplyvňujú výsledok hospodárenia v neskoršom období, zisk alebo strata zo zabezpečenia pri predajoch predtým vykázané v rezerve na zabezpečenie peňažných tokov sa reklasifikujú do výsledku hospodárenia a vykazujú v samostatnej riadkovej položke z tých, ktoré zahŕňajú zabezpečené výdavky, ktoré sa oceňujú aktuálnym výmenným kurzom v súlade s IAS 21. |
B6.6.16 |
Pri niektorých typoch zabezpečení reálnej hodnoty nie je cieľom zabezpečenia primárne kompenzovať zmenu reálnej hodnoty zabezpečenej položky, ale miesto toho transformovať peňažné toky zabezpečenej položky. Účtovná jednotka napríklad zabezpečuje úrokové riziko reálnej hodnoty dlhového nástroja s pevne stanovenou sadzbou pomocou úrokového swapu. Cieľom účtovnej jednotky týkajúcim sa zabezpečenia je transformovať peňažné toky s pevne stanovenou sadzbou na peňažné toky s pohyblivou sadzbou. Tento cieľ je premietnutý do účtovania zabezpečovacieho vzťahu tak, že sa vo výsledku hospodárenia časovo rozlíši čistý prírastok úroku z úrokového swapu. V prípade zabezpečenia čistej pozície (napríklad čistej pozície aktíva s pevne stanovenou sadzbou a záväzku s pevne stanovenou sadzbou) musí byť tento čistý prírastok úroku prezentovaný v samostatnej riadkovej položke vo výkaze ziskov a strát a v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Účelom toho je zamedziť navýšeniu čistých ziskov alebo strát jediného nástroja pri vzájomnom započítaní hrubých súm a ich vykázania v rôznych riadkových položkách (napríklad to zabraňuje navýšeniu čistého úrokového príjmu pri jedinom úrokovom swape v rámci hrubých úrokových výnosov a hrubých úrokových výdavkov). |
DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA (KAPITOLA 7)
Prechodné ustanovenia (oddiel 7.2)
Finančné aktíva držané na obchodovanie
B7.2.1 |
K dátumu prvotného uplatnenia tohto štandardu musí účtovná jednotka stanoviť, či cieľ obchodného modelu účtovnej jednotky pre riadenie akýchkoľvek jej finančných aktív spĺňa podmienku uvedenú v odseku 4.1.2 písm. a) alebo podmienku uvedenú v odseku 4.1.2A písm. a) alebo či je finančné aktívum prípustné pre zvolenie možnosti v odseku 5.7.5. Na tieto účely účtovná jednotka stanoví, či finančné aktíva spĺňajú vymedzenie pojmu držaný na obchodovanie, ako keby účtovná jednotka nakúpila aktíva k dátumu prvotného uplatnenia. |
Zníženie hodnoty
B7.2.2 |
Účtovná jednotka by sa v prechodnom období mala usilovať o približné stanovenie úverového rizika pri prvotnom vykázaní zohľadnením všetkých primeraných a preukázateľných informácií, ktoré sú dostupné bez neprimeraných nákladov alebo úsilia. Účtovná jednotka nie je povinná k dátumu prechodu vykonať pri stanovovaní toho, či došlo od prvotného vykázania k výraznému zvýšeniu úverového rizika, vyčerpávajúce hľadanie informácií. Ak účtovná jednotka nedokáže urobiť toto stanovenie bez neprimeraných nákladov alebo úsilia, uplatňuje sa odsek 72.20. |
B7.2.3 |
S cieľom stanoviť opravnú položku na stratu pri finančných nástrojoch prvotne vykázaných (alebo pri úverových prísľuboch alebo zmluvách o finančnej záruke, pri ktorých sa účtovná jednotka stala zmluvnou stranou zmluvy) pred dátumom prvotného uplatnenia účtovná jednotka pri prechode až do ukončenia vykazovania uvedených položiek zohľadňuje informácie, ktoré sú relevantné pri stanovovaní alebo približnom stanovení úverového rizika pri prvotnom vykázaní. S cieľom stanoviť alebo približne stanoviť prvotné úverové riziko účtovná jednotka môže zohľadniť interné alebo externé informácie vrátane informácií o portfóliu v súlade s odsekmi B5.5.1 – B5.5.6. |
B7.2.4 |
Účtovná jednotka s malým množstvom historických informácií môže použiť informácie z interných správ a štatistík (ktoré mohli byť vypracované pri rozhodovaní o tom, či začať nový produkt), informácie o podobných produktoch alebo prípadne skúsenosti partnerskej skupiny pri porovnateľnom finančnom nástroji. |
DEFINÍCIE (DODATOK A)
Deriváty
BA.1 |
Typickými príkladmi derivátov sú futures a forwardy, swapy a opčné zmluvy. Derivát má zvyčajne pomyselnú hodnotu, ktorá je sumou meny, počtu akcií, počtu jednotiek váhy alebo objemu alebo iných jednotiek špecifikovaných v zmluve. Derivátový nástroj však nevyžaduje od držiteľa alebo vypisovateľa, aby pri vzniku zmluvy túto pomyselnú hodnotu investoval alebo prijal. Derivát si alternatívne môže vyžadovať fixnú platbu alebo platbu sumy, ktorá sa môže meniť (nie však proporcionálne so zmenou podkladovej premennej) v dôsledku určitej budúcej udalosti, ktorá nemá súvis s pomyselnou hodnotou. Zmluva si môže napríklad vyžadovať fixnú platbu vo výške 1 000 CU, ak šesťmesačný LIBOR vzrastie o 100 bázických bodov. Takáto zmluva sa považuje za derivát aj napriek tomu, že pomyselná hodnota nie je špecifikovaná. |
BA.2 |
Definícia derivátu v tomto štandarde zahŕňa zmluvy, ktoré sa vysporiadajú v hrubom dodaním podkladovej položky (napríklad forwardová zmluva na nákup dlhového nástroja s pevne stanovenou sadzbou). Účtovná jednotka môže mať zmluvu na nákup alebo predaj nefinančnej položky, ktorá sa môže vysporiadať v čistom formou peňažných prostriedkov alebo iným finančným nástrojom alebo výmenou finančných nástrojov (napríklad zmluva o nákupe alebo predaji komodity za pevne stanovenú cenu k budúcemu dátumu). Takáto zmluva patrí do rozsahu pôsobnosti tohto štandardu s výnimkou situácie, ak zmluva bola uzatvorená a je v platnosti na účely dodania nefinančnej položky v súlade s očakávanými požiadavkami účtovnej jednotky na nákup, predaj alebo použitie. Tento štandard sa však vzťahuje na takéto zmluvy týkajúce sa očakávaných požiadaviek účtovnej jednotky na nákup, predaj alebo použitie vtedy, ak účtovná jednotka vykoná určenie v súlade s odsekom 2.5 (pozri odseky 2.4 až 2.7). |
BA.3 |
Jednou z charakteristík derivátu je, že čistá počiatočná investícia je nižšia, než by sa požadovalo pre iné typy zmlúv, od ktorých by sa očakávala podobná reakcia na zmeny trhových faktorov. Opčná zmluva spĺňa túto definíciu, pretože prémia je nižšia ako investícia, ktorá by bola požadovaná na získanie podkladového finančného nástroja, na ktorý je opcia naviazaná. Menový swap, ktorý vyžaduje počiatočnú výmenu rôznych mien v rovnakej reálnej hodnote, spĺňa túto definíciu, pretože má nulovú čistú počiatočnú investíciu. |
BA.4 |
Bežný nákup alebo predaj má za následok vznik záväzku s pevne stanovenou cenou medzi dátumom uskutočnenia obchodu a dátumom vysporiadania, čo spĺňa definíciu derivátu. V dôsledku krátkeho trvania záväzku sa však nevykazuje ako derivátový finančný nástroj. Tento štandard namiesto toho stanovuje osobitné účtovanie takýchto bežných zmlúv (pozri odseky 3.1.2 a B3.1.3 až B3.1.6). |
BA.5 |
V definícii derivátu sa hovorí o nefinančných premenných, ktoré nie sú špecifické pre zmluvnú stranu. Tieto zahŕňajú index strát spôsobených zemetrasením v konkrétnych regiónoch a index teplôt v konkrétnom meste. Nefinančné premenné špecifické pre zmluvnú stranu zahŕňajú výskyt alebo nevyskytnutie sa požiaru, ktorým sa poškodí alebo zničí majetok zmluvnej strany. Zmena reálnej hodnoty nefinančného aktíva je špecifická pre majiteľa vtedy, ak reálna hodnota odzrkadľuje nie len zmeny trhových cien takýchto aktív (finančná premenná), ale aj podmienky špecifického nefinančného aktíva v držbe (nefinančná premenná). Ak je napríklad ručiteľ zárukou na zostatkovú hodnotu konkrétneho vozidla vystavený riziku zmien fyzického stavu vozidla, zmena uvedenej zostatkovej hodnoty je špecifická pre majiteľa vozidla. |
Finančné aktíva a záväzky držané na obchodovanie
BA.6 |
Obchodovaním sa vo všeobecnosti vyjadruje aktívne a časté nakupovanie a predávanie, pričom finančné nástroje držané na obchodovanie sa obvykle používajú s cieľom vytvárať zisk z krátkodobých zmien ceny alebo marže dílera. |
BA.7 |
Finančné záväzky držané na obchodovanie zahŕňajú:
|
BA.8 |
Skutočnosť, že sa záväzok používa na financovanie aktivít obchodovania, sama osebe neznamená, že je tento záväzok držaný na obchodovanie. |
Dodatok C
Zmeny iných štandardov
Ak nie je uvedené inak, účtovná jednotka uplatňuje zmeny uvedené v tomto dodatku pri uplatňovaní IFRS 9 vydaného v júli 2014. Tieto zmeny zahŕňajú zmeny vydané v dodatku C k štandardu IFRS 9 v rokoch 2009, 2010 a 2013 s doplnením. Zmeny v tomto dodatku obsahujú aj zmeny vykonané na základe štandardov vydaných pred IFRS 9 (2014), aj keď tieto iné štandardy neboli povinne účinné v čase vydania IFRS 9 (2014). Zmeny v tomto dodatku zahŕňajú najmä zmeny vykonané na základe IFRS 15 Výnosy zo zmlúv so zákazníkmi.
IFRS 1 Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva
C1 |
Odsek 29 sa mení, ako sa uvádza nižšie, odseky 39B, 39G a 39U sa vypúšťajú a dopĺňajú sa odseky 29A a 39Y:
|
C2 |
V prílohe B sa odseky B1 až B6 menia, ako sa uvádza nižšie, dopĺňa sa nadpis a odseky B8 až B8G a nadpis a odsek B9:
Ukončenie vykazovania finančných aktív a finančných záväzkov
Účtovanie zabezpečenia
Klasifikácia a oceňovanie finančných nástrojov
Zníženie hodnoty finančných aktív
Vložené deriváty
|
C3 |
V prílohe D sa odseky D1, D14, D15, D19 a D20 a nadpis nad odsekom D19 menia tak, ako sa uvádza nižšie, dopĺňajú sa odseky D19A až D19C a po odseku D32 sa dopĺňa nadpis a odsek D33.
Určenie predtým vykazovaných finančných nástrojov
Ocenenie finančných aktív alebo finančných záväzkov pri prvotnom vykázaní reálnou hodnotou
Určenie zmlúv o nákupe alebo predaji nefinančnej položky
|
C4 |
V dodatku E sa dopĺňa nadpis a odseky E1 a E2: Výnimka z požiadavky týkajúcej sa prehodnotenia porovnávacích informácií pre IFRS 9
|
IFRS 2 Platby na základe podielov
C5 |
Odsek 6 sa mení, ako sa uvádza nižšie, a dopĺňa sa odsek 63C.
|
IFRS 3 Podnikové kombinácie
C6 |
Odseky 16, 42, 53, 56 a 58 sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 64A, 64D a 64H sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 64L.
|
C7 |
V dodatku B sa odsek B41 mení takto:
|
IFRS 4 Poistné zmluvy
C8 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
C9 |
Odseky 3, 4, 7, 8, 12, 34, 35 a 45 sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 41C, 41D and 41F sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 41H:
Prvky voliteľnosti plnenia obsiahnuté vo finančných nástrojoch
|
C10 |
V dodatku A sa vymedzený pojem „vkladová zložka“ mení takto:
|
C11 |
V dodatku B sa odseky B18 až B20 menia takto:
|
IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činností
C12 |
Odsek 5 sa mení, ako sa uvádza nižšie, odseky 44F a 44J sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 44K:
|
IFRS 7 Finančné nástroje: zverejňovanie
C13 |
Odseky 2 až 5, 8 až 11, 14, 20, 28 až 30, 36 a 42C až 42E sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 12, 12A, 16, 22 až 24, 37, 44E, 44F a 44H až 44J, 44N, 44S až 44W, 44Y sa vypúšťajú a dopĺňa sa niekoľko nadpisov a odseky 5A, 10A, 11A, 11B, 12B až 12D, 16A, 20A, 21A až 21D, 22A až 22C, 23A až 23F, 24A až 24G, 35A až 35N, 42I až 42S, 44Z a 44ZA.
ROZSAH PÔSOBNOSTI
Finančné aktíva alebo finančné záväzky oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia
Investície do nástrojov vlastného imania určené za oceňované reálnou hodnotou cez ostatné súčasti komplexného výsledku
Účtovanie zabezpečenia
Stratégia riadenia rizík
Výška, načasovanie a neistota budúcich peňažných tokov
Účinky účtovania zabezpečenia na finančnú situáciu a výkonnosť
Možnosť určiť úverovú expozíciu za oceňovanú reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia
Úverové riziko Rozsah pôsobnosti a ciele
Postupy riadenia úverového rizika
Kvantitatívne a kvalitatívne informácie o sumách vzniknutých z očakávaných úverových strát
Expozícia voči úverovému riziku
Prevedené finančné aktíva, ktorých vykazovanie nie je ukončené v ich úplnosti
Prevedené finančné aktíva, ktorých vykazovanie je ukončené v ich úplnosti
PRVOTNÉ UPLATNENIE IFRS 9
DÁTUM ÚČINNOSTI A PRECHODNÉ USTANOVENIA
|
C14 |
V dodatku A sa dopĺňa vymedzenie pojmu „ratingové stupne úverového rizika“, vymedzenie pojmu „po splatnosti“ sa vypúšťa a posledný odsek sa mení, ako sa uvádza nižšie:
Nasledujúce pojmy sú vymedzené v odseku 11 štandardu IAS 32, v odseku 9 štandardu IAS 39, v dodatku A k štandardu IFRS 9 alebo v dodatku A k štandardu IFRS 13 a v tomto IFRS sa používajú vo význame bližšie určenom v IAS 32, IAS 39, IFRS 9 a IFRS 13:
|
C15 |
V dodatku B sa menia odseky B1, B5, B9, B10, B22 a B27, ako sa uvádza nižšie, nadpis nad odsekom B4 a odsek B4 sa vypúšťajú a dopĺňa sa nadpis nad odsekom B8A a odseky B8A až B8J:
Postupy riadenia úverového rizika (odseky 35F až 35G)
Zmeny v opravnej položke na stratu (odsek 35H)
Kolaterál (odsek 35K)
Expozícia voči úverovému riziku (odseky 35M až 35N)
|
C16 |
Dodatok D sa vypúšťa. |
IFRS 9 Finančné nástroje (vydaný v novembri 2009)
C17 |
Odsek 8.1.1 sa mení takto:
|
IFRS 9 Finančné nástroje (vydaný v októbri 2010)
C18 |
Odseky 7.1.1 a 7.3.2 sa menia, ako sa uvádza nižšie, a dopĺňa sa odsek 71.1A:
|
IFRS 9 Finančné nástroje (Účtovanie zabezpečenia a zmeny IFRS 9, IFRS 7 a IAS 39)
C19 |
Odseky 7.1.1, 7.1.2 a 7.3.2 sa menia takto:
|
IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou
C20 |
Odsek 52 sa mení takto:
|
C21 |
V dodatku C sa dopĺňa odsek C5:
|
IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky
C22 |
V odseku 7 sa vymedzenie pojmu „ostatné súčasti komplexného výsledku“ a odseky 68, 71, 82, 93, 95, 96, 106 a 123 menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 139E, 139G a 139M sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 139O:
|
IAS 2 Zásoby
C23 |
Odsek 2 sa mení, ako sa uvádza nižšie, odseky 40A, 40B a 40D sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 40F:
|
IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby
C24 |
Odsek 53 sa mení, ako sa uvádza nižšie, odseky 54A, 54B a 54D sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 54E:
|
IAS 10 Udalosti po období vykazovania
C25 |
Odsek 9 sa mení, ako sa uvádza nižšie, a dopĺňa sa odsek 23B:
|
IAS 12 Dane z príjmov
C26 |
Odsek 20 sa mení, ako sa uvádza nižšie, odseky 96, 97 a 98D sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 98F:
|
IAS 20 Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci
C27 |
Odsek 10A sa mení, ako sa uvádza nižšie, odseky 44 a 47 sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 48:
|
IAS 21 Vplyvy zmien kurzov cudzích mien
C28 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
C29 |
Odseky 3, 4, 5, 27 a 52 sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 60C, 60E a 60I sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 60J:
|
IAS 23 Náklady na prijaté úvery a pôžičky
C30 |
Odsek 6 sa mení, ako sa uvádza nižšie, a dopĺňa sa odsek 29B:
|
IAS 28 Investície do pridružených podnikov a spoločných podnikov
C31 |
Odseky 40 až 42 sa menia, ako sa uvádza nižšie, a dopĺňajú sa odseky 41A až 41C a 45A:
|
IAS 32 Finančné nástroje: Prezentácia
C32 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
C33 |
Odseky 3, 4, 8, 12, 23, 31, 42 a 96C sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 97F, 97H a 97P sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 97R:
ROZSAH PÔSOBNOSTI
|
C34 |
V dodatku sa odseky AG2 a AG30 menia takto:
|
IAS 33 Zisk na akciu
C35 |
Odsek 34 sa mení, ako sa uvádza nižšie, a dopĺňa sa odsek 74E:
|
IAS 36 Zníženie hodnoty majetku
C36 |
Odseky 2, 4 a 5 sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 140F, 140G a 140K sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 140M.
|
IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva
C37 |
Odsek 2 sa mení, ako sa uvádza nižšie, odseky 97 a 98 sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 101:
|
IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie
C38 |
[Neuplatňuje sa na požiadavky] |
C39 |
Nadpis nad odsekom 1 a odsek 1 sa vypúšťajú. |
C40 |
Odsek 2 sa mení, ako sa uvádza nižšie, a odseky 4 až 7 sa vypúšťajú:
|
C41 |
Odseky 8 a 9 sa menia takto:
V odseku 9 sa vypúšťa „Definícia derivátu“, „Definície štyroch kategórií finančných nástrojov“, „Definícia zmluvy o finančnej záruke“ a „Definície súvisiace s vykazovaním a oceňovaním“. |
C42 |
Nadpisy a odseky 10 až 70 a odsek 79 sa vypúšťajú. |
C43 |
Odseky 71, 88 až 90 a 96 sa menia takto:
Zabezpečenia reálnej hodnoty
|
C44 |
Odseky 103C, 103D, 103F, 103K, 104 a 108C sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 103B, 103H až 103J, 103L–103P, 103S, 105 až 107A a 108E až 108F sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 103U:
|
C45 |
V dodatku A sa nadpisy a odseky AG1 až AG93 a odsek AG96 vypúšťajú. |
C46 |
V dodatku A sa odseky AG95, AG114 a AG118 menia, ako sa uvádza nižšie, a prvá poznámka pod čiarou k odseku AG118 písm. b) sa vypúšťa:
|
C47 |
V dodatku A sa nadpis nad odsekom AG133 mení takto: PRECHODNÉ USTANOVENIA (ODSEKY 103 AŽ 108C) |
IFRIC 2 Členské podiely v družstvách a podobné nástroje
C48 |
Pod nadpisom „Odkazy“ sa odkaz na IAS 39 vypúšťa a dopĺňa sa odkaz na IFRS 9 Finančné nástroje. Odseky 15 a 18 sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 19:
|
C49 |
V dodatku sa odseky A8 a A10 menia takto:
|
IFRIC 5 Práva na podiely z fondov určených na ukončenie prevádzky, recykláciu a na obnovu životného prostredia
C50 |
Pod nadpisom „Odkazy“ sa odkaz na IAS 39 vypúšťa a dopĺňa sa odkaz na IFRS 9 Finančné nástroje. Odsek 5 sa mení, ako sa uvádza nižšie, odseky 14A a 14C sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 14D:
|
IFRIC 10 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka a zníženie hodnoty majetku
C51 |
Pod nadpisom „Odkazy“ sa odkaz na IAS 39 vypúšťa a dopĺňa sa odkaz na IFRS 9 Finančné nástroje. Odseky 1, 2, 7 a 8 sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 5, 6, 11 až 13 sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 14
KONSENZUS
|
IFRIC 12 Dojednania o koncesiách na poskytovanie služieb
C52 |
Pod nadpisom „Referencie“ sa odkaz na IAS 39 vypúšťa a dopĺňa sa odkaz na IFRS 9 Finančné nástroje. Odseky 23 až 25 sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 28A až 28C sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 28E:
|
IFRIC 16 Zabezpečenie čistej investície do zahraničnej prevádzky
C53 |
Pod nadpisom „Odkazy“ sa dopĺňa odkaz na IFRS 9 Finančné nástroje. |
C54 |
Odseky 3, 5 až 7, 14 a 16 sa menia, ako sa uvádza nižšie, odsek 18A sa vypúšťa a dopĺňa sa odsek 18B:
|
C55 |
V prílohe sa odseky AG1 a AG8 menia takto:
|
IFRIC 19 Zánik finančných záväzkov s nástrojmi vlastného imania
C56 |
Pod nadpisom „Odkazy“ sa odkaz na IAS 39 vypúšťa a dopĺňa sa odkaz na IFRS 9 Finančné nástroje. Odseky 4, 5, 7, 9 a 10 sa menia, ako sa uvádza nižšie, odseky 14 a 16 sa vypúšťajú a dopĺňa sa odsek 17:
KONSENZUS
|
INTERPRETÁCIA SIC-27 Vyhodnocovanie podstaty transakcií zahŕňajúcich právnu formu lízingu
C57 |
Pod nadpisom „Odkazy“ sa odkaz na IAS 39 vypúšťa a dopĺňa sa odkaz na IFRS 9 Finančné nástroje. Odsek 7 a oddiel pod nadpisom „Dátum účinnosti“ sa mení takto:
DÁTUM ÚČINNOSTI Táto interpretácia nadobúda účinnosť 31. decembra 2001. Zmeny v účtovnej politike sa účtujú v súlade s IAS 8. Štandardom IFRS 9 sa zmenil odsek 7 Účtovná jednotka uplatňuje uvedenú zmenu pri uplatňovaní štandardu IFRS 9. |
(1) V súlade s odsekom 7.2.21 si účtovná jednotka môže ako svoju účtovnú politiku namiesto požiadaviek kapitoly 6 tohto štandardu zvoliť to, že bude pokračovať v uplatňovaní požiadaviek účtovania zabezpečenia podľa IAS 39. Ak sa účtovná jednotka takto rozhodla, odkazy v tomto štandarde na konkrétne požiadavky účtovania zabezpečenia podľa kapitoly 6 sú irelevantné. Namiesto toho účtovná jednotka uplatňuje príslušné požiadavky účtovania zabezpečenia podľa IAS 39.
(2) Tento pojem (v zmysle vymedzenia v IFRS 7) sa používa v požiadavkách na prezentáciu účinkov zmien úverového rizika zo záväzkov určených za oceňované reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia (pozri odsek 57.7).
(3) IFRS 3 sa zaoberá nadobúdaním zmlúv s vloženými derivátmi v rámci podnikových kombinácií.
(4) V tomto štandarde sú peňažné sumy denominované v „menových jednotkách“ (CU) a „jednotkách cudzej meny“ (FC).