17.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 344/1

(1)

V posledných 20 rokoch sa v rámci Únie dosiahol významný pokrok v oblasti antropogénnych emisií vypúšťaných do ovzdušia a kvality ovzdušia, najmä prostredníctvom osobitnej politiky Únie vrátane oznámenia Komisie z 21. septembra 2005 s názvom Tematická stratégia pre znečisťovanie ovzdušia (ďalej len „TSZO“). K tomuto pokroku prispela smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES (4), pretože sa ňou stanovili stropy celkových ročných emisií členských štátov od roku 2010 ďalej, pokiaľ ide o oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), nemetánové prchavé organické zlúčeniny (NMVOC) a amoniak (NH3). Výsledkom bolo zníženie emisií oxidu siričitého o 82 %, emisií oxidov dusíka o 47 %, emisií nemetánových prchavých organických zlúčenín o 56 % a emisií amoniaku o 28 % v Únii od roku 1990 do roku 2010. Ako sa však uvádza v oznámení Komisie z 18. decembra 2013 s názvom Program Čisté ovzdušie pre Európu (ďalej len „revidovaná TSZO“), výrazné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie a riziká pre ne pretrvávajú.

(2)

V 7. environmentálnom akčnom programe (5) sa potvrdzuje dlhodobý cieľ Únie pre politiku v oblasti ovzdušia, ktorým je dosiahnutie úrovní kvality ovzdušia, ktoré nepredstavujú výrazné nepriaznivé vplyvy a riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie, a preto sa v danom programe uvádza požiadavka dosiahnuť úplný súlad so súčasnými právnymi predpismi Únie v oblasti kvality ovzdušia, plniť strategické ciele a podnikať strategické opatrenia po roku 2020, rozvíjať úsilie v oblastiach, v ktorých sú populácia a ekosystémy vystavené vysokým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie, a posilňovať synergie medzi právnymi predpismi v oblasti kvality ovzdušia a politickými cieľmi Únie stanovenými najmä pre oblasť zmeny klímy a biodiverzity.

(3)

V revidovanej TSZO sa stanovujú nové strategické ciele na obdobie do roku 2030 na účely ďalšieho priblíženia sa k dlhodobému cieľu Únie v oblasti kvality ovzdušia.

(4)

Členské štáty a Únia sa práve nachádzajú vo fáze ratifikácie Minamatského dohovoru Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie o ortuti z roku 2013 zameraného na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia znížením emisií ortuti z existujúcich a nových zdrojov v záujme jeho nadobudnutia platnosti v roku 2017. Komisia by mala preskúmavať nahlasované emisie tejto znečisťujúcej látky.

(5)

Členské štáty a Únia sú zmluvnými stranami Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (ďalej len „EHK OSN“) o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (ďalej len „dohovor LRTAP“) a viacerých jeho protokolov vrátane protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu z roku 1999, ktorý bol revidovaný v roku 2012 (ďalej len „revidovaný Göteborský protokol“).

(6)

Pokiaľ ide o rok 2020 a ďalšie roky, v revidovanom Göteborskom protokole sa stanovujú nové záväzky znižovania emisií pre všetky zmluvné strany v súvislosti s oxidom siričitým, oxidmi dusíka, nemetánovými prchavými organickými zlúčeninami, amoniakom a jemnými tuhými časticami s východiskovým rokom 2005, v danom protokole sa podporuje znižovanie emisií čierneho uhlíka a vyzýva sa v ňom na zhromažďovanie a uchovávanie informácií o nepriaznivých účinkoch koncentrácií a depozícií znečisťujúcich látok v ovzduší na ľudské zdravie a životné prostredie a na účasť na programoch zameraných na vplyvy v rámci dohovoru LRTAP.

(7)

Režim národných emisných stropov zavedený smernicou 2001/81/ES by sa preto mal zrevidovať, aby bol v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie a členských štátov. Na tento účel sú národné záväzky znižovania emisií na každý rok od roku 2020 do roku 2029 v tejto smernici totožné so záväzkami stanovenými v revidovanom Göteborskom protokole.

(8)

Členské štáty by mali túto smernicu vykonávať spôsobom, ktorý účinne prispeje k dosiahnutiu dlhodobého cieľa Únie v oblasti kvality ovzdušia v zmysle usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie a cieľov ochrany biodiverzity a ekosystémov Únie znižovaním úrovní znečistenia ovzdušia a depozície spôsobujúcich acidifikáciu, eutrofizáciu a tvorbu prízemného ozónu pod kritické záťaže a úrovne stanovené v dohovore LRTAP.

(9)

Táto smernica by mala prispieť aj k nákladovo efektívnemu dosiahnutiu cieľov v oblasti kvality ovzdušia stanovených v právnych predpisoch Únie a k zmierneniu vplyvov zmeny klímy, ako aj ku globálnemu zlepšeniu kvality ovzdušia a k zlepšeniu synergie s politikami Únie v oblasti zmeny klímy a energetiky bez zdvojenia existujúcich právnych predpisov Únie.

(10)

Táto smernica prispieva aj k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť súvisiacu so znečistením ovzdušia v Únii zlepšením životných podmienok občanov Únie, ako aj podpory prechodu na zelenú ekonomiku.

(11)

Táto smernica by mala prispieť k postupnému znižovaniu znečisťovania ovzdušia, pričom vychádza zo znížení dosiahnutých na základe právnych predpisov Únie týkajúcich sa riadenia zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré sa vzťahujú na emisie konkrétnych látok.

(12)

Právne predpisy Únie týkajúce sa riadenia zdrojov znečisťovania ovzdušia by mali priniesť očakávané zníženia emisií. Kľúčom k dosiahnutiu širších cieľov v oblasti kvality ovzdušia je v rannom štádiu identifikovať a riešiť neúčinné právne predpisy Únie týkajúce sa riadenia zdrojov znečisťovania ovzdušia, ako to vidno z rozdielu medzi reálnymi emisiami oxidov dusíka a ich emisiami nameranými počas skúšok u dieselových vozidiel zodpovedajúcich norme EURO 6.

(13)

Členské štáty by mali splniť záväzky znižovania emisií stanovené v tejto smernici od roku 2020 do roku 2029 a od roku 2030 ďalej. V záujme zabezpečenia preukázateľného pokroku v dosahovaní záväzkov na rok 2030 by členské štáty mali určiť orientačné úrovne emisií v roku 2025, ktoré by sa dali technicky uskutočniť a nevyžadovali by si neprimerané náklady, a mali by sa usilovať tieto úrovne dosiahnuť. Ak by emisie na rok 2025 nebolo možné znížiť podľa stanovenej trajektórie znižovania emisií, členské štáty by vo svojich následných správach, ktoré majú vypracovať podľa tejto smernice, mali vysvetliť dôvody tejto odchýlky, ako aj opatrenia, ktoré by členské štáty priviedli späť na ich trajektóriu.

(14)

Národné záväzky znižovania emisií stanovené v tejto smernici na rok 2030 a ďalšie roky sú založené na odhadovanom redukčnom potenciále jednotlivých členských štátov, ktoré sú uvedené v správe TSZO č. 16 z januára 2015 (ďalej len „TSZO 16“), na technickom preskúmaní rozdielov medzi národnými odhadmi a odhadmi uvedenými v TSZO 16 a na politickom cieli udržať celkové zníženie vplyvu na zdravie do roku 2030 (v porovnaní s rokom 2005) čo najbližšie k návrhu Komisie pre túto smernicu. Na zvýšenie transparentnosti by Komisia mala zverejniť základné predpoklady použité v TSZO 16.

(15)

Dodržiavanie národných záväzkov znižovania emisií by sa malo posudzovať s ohľadom na daný stav metodiky v čase stanovenia záväzku.

(16)

Požiadavky na podávanie správ a záväzky znižovania emisií by mali byť založené na vnútroštátnej spotrebe energie a predaných palivách. Niektoré členské štáty však majú možnosť v rámci dohovoru LRTAP použiť ako základ pre dodržanie záväzkov v sektore cestnej dopravy celkové množstvo národných emisií vypočítané na základe spotrebovaných palív. Uvedená možnosť by sa mala v tejto smernici zachovať v záujme zabezpečenia súdržnosti medzinárodného práva a práva Únie.

(17)

V záujme riešenia niektorých neistôt pri stanovovaní národných záväzkov znižovania emisií zahŕňa revidovaný Göteborský protokol možnosti flexibility, ktorá by sa mala začleniť do tejto smernice. V revidovanom Göteborskom protokole sa predovšetkým ustanovuje mechanizmus na úpravu národných inventúr emisií a na stanovenie priemeru ročných národných emisií za maximálne obdobie troch rokov, ak sú splnené určité podmienky. Okrem toho by sa v tejto smernici mali stanoviť možnosti flexibility v tých prípadoch, v ktorých sa v nej ukladá záväzok znižovania emisií, ktorý ide nad rámec nákladovo efektívneho znižovania podľa TSZO 16, a takisto s cieľom pomôcť členským štátom v prípade náhlych a mimoriadnych udalostí spojených s výrobou alebo dodávkou energie za predpokladu, že sú splnené osobitné podmienky. Využívanie uvedených možností flexibility by mala monitorovať Komisia s prihliadnutím na usmernenie vypracované v rámci dohovoru LRTAP. Na účely posúdenia žiadostí o úpravu by sa záväzky znižovania emisií na obdobie od roku 2020 do roku 2029 mali považovať za stanovené 4. mája 2012, keď došlo k revízii Göteborského protokolu.

(18)

Každý členský štát by mal vypracovať, prijať a vykonávať národný program riadenia znečisťovania ovzdušia s cieľom splniť svoje záväzky znižovania emisií a účinne prispievať k plneniu cieľov v oblasti kvality ovzdušia. Na uvedený účel by členské štáty mali zohľadniť potrebu znížiť emisie, a to najmä oxidov dusíka a jemných tuhých častíc v zónach a aglomeráciách, ktoré sú postihnuté nadmernými koncentráciami látok znečisťujúcich ovzdušie, a/alebo v týchto zónach a aglomeráciách, ktoré výrazne prispievajú k znečisteniu ovzdušia v iných zónach a aglomeráciách, ako aj v susedných krajinách. Na tento účel by národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia mali prispievať k úspešnej realizácii plánov kvality ovzdušia vypracovaných podľa článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES (6).

(19)

V záujme znižovania emisií z antropogénnych zdrojov by národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia by mali brať do úvahy opatrenia vzťahujúce sa na všetky príslušné sektory vrátane poľnohospodárstva, energetiky, priemyslu, cestnej dopravy, vnútrozemskej lodnej dopravy, vykurovania domácností a používania necestných vozidiel a mechanizmov a rozpúšťadiel. Členské štáty by však mali byť oprávnené rozhodnúť o opatreniach, ktoré prijmú na splnenie záväzkov znižovania emisií stanovených v tejto smernici.

(20)

Pri vypracúvaní národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia by členské štáty mali prihliadať na najlepšie postupy riešenia, okrem iného, otázky najškodlivejších znečisťujúcich látok v rozsahu pôsobnosti tejto smernice vo vzťahu k citlivým skupinám obyvateľstva.

(21)

Poľnohospodárstvo prispieva výraznou mierou k emisiám amoniaku a jemných tuhých častíc do ovzdušia. S cieľom znížiť uvedené emisie by národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia mali obsahovať opatrenia, ktoré sa vzťahujú na sektor poľnohospodárstva. Takéto opatrenia by mali byť nákladovo efektívne a mali by sa zakladať na konkrétnych informáciách a údajoch a zohľadňovať vedecký pokrok a predchádzajúce opatrenia prijaté členskými štátmi. Spoločná poľnohospodárska politika ponúka členským štátom možnosť prispieť ku kvalite ovzdušia osobitnými opatreniami. Ďalšie hodnotenie umožní lepšie pochopenie účinkov uvedených opatrení.

(22)

Zlepšenia kvality ovzdušia by sa mali dosiahnuť primeranými opatreniami. Členské štáty by pri prijímaní opatrení, ktoré sa majú zahrnúť do národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia vzťahujúcich sa na sektor poľnohospodárstva, mali zabezpečiť, aby sa ich vplyv na malé poľnohospodárske podniky zohľadnil v celom rozsahu, aby sa čo možno najviac obmedzili všetky dodatočné náklady.

(23)

V prípade, že určité opatrenia, ktoré sa v rámci národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia prijmú na prevenciu emisií v sektore poľnohospodárstva, sú oprávnené na poskytnutie finančnej podpory, najmä opatrenia poľnohospodárskych podnikov, ktoré si vyžadujú značné zmeny postupov alebo významné investície, by Komisia mala uľahčovať prístup k takejto finančnej podpore a inému dostupnému financovaniu Únie.

(24)

Členské štáty by v záujme zníženia emisií mali zvážiť podporu presunu investícií do oblasti čistých a účinných technológií. Zlepšením sektorových reakcií na výzvy v oblasti kvality ovzdušia môže inovácia prispieť k zlepšeniu udržateľnosti a riešeniu problémov pri ich zdroji.

(25)

Národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia, ako aj analýza na podporu určovania politík a opatrení by sa mali pravidelne aktualizovať.

(26)

Členské štáty by v záujme vypracovania národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia a ich významných aktualizácií mali na základe dostatočných informácií tieto programy a aktualizácie konzultovať s verejnosťou a príslušnými orgánmi na všetkých úrovniach a v čase, keď sú všetky alternatívy politík a opatrení ešte otvorené. Členské štáty by sa v súlade s požiadavkami stanovenými v práve Únie a v medzinárodnom práve vrátane Dohovoru EHK OSN o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice z roku 1991 (ďalej len „Espoo dohovor“) a jeho Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení z roku 2003 mali zúčastňovať na cezhraničných konzultáciách v prípade, že realizácia ich programov by mohla ovplyvniť kvalitu ovzdušia v inom členskom štáte alebo tretej krajine.

(27)

Cieľom tejto smernice je okrem iného chrániť ľudské zdravie. Ako Súdny dvor už viackrát pripomenul, zásadné vylúčenie možnosti, aby sa povinnosti, ktorú smernica stanovuje, mohli dovolávať dotknuté osoby, by nebolo v súlade so záväzným charakterom, ktorý článok 288 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „ZFEÚ“) priznáva smernici. Tento aspekt platí predovšetkým pre smernicu, ktorej cieľom je riadiť a znižovať znečistenie ovzdušia a ktorej účelom teda je chrániť ľudské zdravie.

(28)

Členské štáty by mali pripraviť a oznamovať národné inventúry a projekcie emisií, ako aj informatívne správy o inventúrach v súvislosti so všetkými látkami znečisťujúcimi ovzdušie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vďaka čomu by si následne mohla Únia splniť svoje oznamovacie povinnosti vyplývajúce z dohovoru LRTAP a jeho protokolov.

(29)

S cieľom zachovať celkovú konzistentnosť v rámci Únie ako celku by členské štáty mali zabezpečiť, aby bolo ich podávanie správ Komisii o národných inventúrach emisií a projekciách, ako aj predkladanie informatívnych správ o inventúrach úplne konzistentné s predkladaním správ v zmysle dohovoru LRTAP.

(30)

S cieľom posúdiť účinnosť národných záväzkov znižovania emisií stanovených v tejto smernici by členské štáty mali monitorovať aj vplyvy znečistenia ovzdušia na suchozemské a vodné ekosystémy, a oznamovať tieto vplyvy. Členské štáty by na účely zabezpečenia nákladovo efektívneho prístupu mali mať možnosť použiť voliteľné ukazovatele na monitorovanie uvedené v tejto smernici a svoju činnosť by mali skoordinovať s inými programami monitorovania zriadenými podľa príslušných smerníc a v prípade potreby dohovoru LRTAP.

(31)

S cieľom vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy, najmä prispievať k tvorbe usmernení a uľahčovať koordinované vykonávanie právnych predpisov a politík Únie v oblasti zlepšovania kvality ovzdušia by sa malo zriadiť európske fórum pre čisté ovzdušie, účastníkmi ktorého by boli všetky zainteresované strany vrátane príslušných orgánov členských štátov na všetkých relevantných úrovniach.

(32)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (7) by členské štáty mali zabezpečiť aktívne a systematické šírenie informácií elektronickými prostriedkami.

(33)

Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (8) je potrebné zmeniť, aby sa zabezpečila konzistentnosť uvedenej smernice s dohovorom EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z roku 1998 (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(34)

S cieľom zohľadniť technický a medzinárodný vývoj by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy I, ako aj časti 2 prílohy III a prílohy IV s cieľom prispôsobiť ich vývoju v rámci dohovoru LRTAP, ako aj pokiaľ ide o zmenu prílohy V s cieľom prispôsobiť ju technickému a vedeckému pokroku a vývoju v rámci dohovoru LRTAP. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(35)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania flexibility a vykonávania národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia podľa tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(36)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa uplatniteľných sankcií v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Uvedené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(37)

Vzhľadom na charakter a rozsah potrebných úprav smernice 2001/81/ES by sa uvedená smernica mala nahradiť, aby sa zvýšila právna istota, zrozumiteľnosť, transparentnosť a aby sa zjednodušili právne predpisy. S cieľom zabezpečiť kontinuitu zlepšovania kvality ovzdušia by členské štáty mali dodržiavať národné emisné stropy stanovené v smernici 2001/81/ES dovtedy, kým sa v roku 2020 nezačnú uplatňovať nové národné záväzky znižovania emisií stanovené v tejto smernici.

(38)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničného charakteru znečisťovania ovzdušia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku sa touto smernicou neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(39)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (11) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

a)

ciele kvality ovzdušia stanovené v právnych predpisoch Únie, ako aj pokrok pri dosahovaní dlhodobého cieľa Únie, ktorým je dosiahnutie úrovní kvality ovzdušia v súlade s usmerneniami pre kvalitu ovzdušia, ktoré uverejnila Svetová zdravotnícka organizácia;

b)

ciele Únie v oblasti biodiverzity a ekosystémov v súlade so 7. environmentálnym akčným programom;

c)

posilnené synergie medzi politikou Únie v oblasti kvality ovzdušia a ostatnými relevantnými politikami Únie, najmä politikou v oblasti zmeny klímy a energetiky.

1.

„emisia“ je uvoľňovanie látky z bodového alebo difúzneho zdroja do atmosféry;

2.

„antropogénne emisie“ sú emisie látok znečisťujúcich ovzdušie súvisiace s ľudskou činnosťou;

3.

„prekurzory ozónu“ sú oxidy dusíka, nemetánové prchavé organické zlúčeniny, metán a oxid uhoľnatý;

4.

„ciele kvality ovzdušia“ sú limitné hodnoty, cieľové hodnoty a záväzky zníženia koncentrácie expozície pre kvalitu ovzdušia, ktoré sú stanovené v smernici 2008/50/ES a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES (12);

5.

„oxid siričitý“ alebo „SO2“ sú všetky zlúčeniny síry vyjadrené ako oxid siričitý vrátane oxidu sírového (SO3), kyseliny sírovej (H2SO4) a redukovaných zlúčenín síry, ako je sulfán (H2S), merkaptány a dimetylsulfidy;

6.

„oxidy dusíka“ alebo „NOx“ sú oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý;

7.

„nemetánové prchavé organické zlúčeniny“ alebo „NMVOC“ sú všetky organické zlúčeniny okrem metánu, ktoré za prítomnosti slnečného svetla môžu produkovať fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka;

8.

„jemné tuhé častice alebo „PM2,5““ sú častice s aerodynamickým priemerom rovným alebo menším ako 2,5 mikrometra (μm);

9.

„čierny uhlík“ alebo „BC“ sú tuhé častice z uhlíka, ktoré absorbujú svetlo;

10.

„národný záväzok znižovania emisií“ je záväzok členských štátov znížiť emisie látky; určuje zníženie emisie, ktoré sa ako minimum má dosiahnuť v cieľovom kalendárnom roku, vyjadrené ako percentuálny podiel z celkového množstva emisií uvoľnených počas východiskového roka (2005);

11.

„pristávací a vzletový cyklus“ je cyklus, ktorý zahŕňa rolovanie, vzlet, stúpanie, priblíženie, pristátie a všetky ostatné činnosti lietadla, ktoré sa odohrávajú v nadmorskej výške menej ako 3 000 stôp;

12.

„medzinárodná námorná doprava“ sú plavby na mori a v pobrežných vodách vodnými plavidlami plaviacimi sa pod akoukoľvek vlajkou, ktoré odchádzajú z územia jednej krajiny a prichádzajú na územie inej krajiny, s výnimkou rybárskych plavidiel;

13.

„oblasť riadenia znečisťovania“ je morská oblasť, ktorá nepresahuje 200 námorných míľ od základných línií, odkiaľ sa meria šírka pobrežných vôd stanovená členským štátom na účely prevencie, znižovania a riadenia znečisťovania z plavidiel v súlade s uplatniteľnými medzinárodnými pravidlami a normami;

14.

„právne predpisy Únie týkajúce sa riadenia zdrojov znečisťovania ovzdušia“ sú právne predpisy Únie zamerané na zníženie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uskutočňovaním zmierňujúcich opatrení na zdroji.

a)

emisie z lietadiel mimo pristávacieho a vzletového cyklu;

b)

emisie z vnútroštátnej námornej dopravy na územia uvedené v článku 2 ods. 2 a z nich;

c)

emisie z medzinárodnej námornej dopravy;

d)

emisie oxidov dusíka a nemetánových prchavých organických zlúčenín, ktoré pochádzajú z činností spadajúcich do nomenklatúry pre podávanie správ 2014 (NFR) dohovoru LRTAP, ako sa uvádza v rámci kategórií 3B (nakladanie s hnojom) a 3D (poľnohospodárska pôda).

a)

dotknutý členský štát po zohľadnení výsledkov národných programov riadenia a presadzovania, ktorými sa monitoruje účinnosť právnych predpisov Únie týkajúcich sa riadenia zdrojov znečisťovania ovzdušia, preukázal, že výrazne odlišné emisné faktory nie sú výsledkom domáceho vykonávania alebo presadzovania uvedených právnych predpisov týmto členským štátom;

b)

dotknutý členský štát informoval Komisiu o výraznom rozdiele v emisných faktoroch, ktorá podľa článku 11 ods. 2 preskúma potrebu ďalších krokov.

a)

dotknutý členský štát preukázal, že na zabezpečenie dosiahnutia súladu sa vynaložilo a bude sa naďalej vynakladať všetko primerané úsilie vrátane vykonávania nových opatrení a politík s cieľom čo najviac skrátiť obdobie nesúladu, a

b)

dotknutý členský štát preukázal, že vykonávanie opatrení a politík dopĺňajúcich tie, ktoré sa uvádzajú v písmene a), by viedlo k neprimeraným nákladom, výrazne by ohrozilo národnú energetickú bezpečnosť alebo by podstatnej časti obyvateľstva spôsobilo značné riziko energetickej chudoby.

a)

posúdia, aký je stupeň pravdepodobnosti, že národné zdroje emisií ovplyvnia kvalitu ovzdušia na ich územiach a v susedných členských štátoch, vo vhodných prípadoch pomocou údajov a metodík vypracovaných v rámci Európskeho programu pre monitorovanie a vyhodnocovanie (EMEP) na základe protokolu k dohovoru LRTAP o dlhodobom financovaní Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe;

b)

zohľadnia potrebu znížiť emisie látok znečisťujúcich ovzdušie na účely dosiahnutia súladu s cieľmi kvality ovzdušia na svojich územiach a v prípade potreby aj v susedných členských štátoch;

c)

pri prijímaní opatrení na dosiahnutie svojich národných záväzkov znižovania emisií jemných tuhých častíc určia za prioritné opatrenia na zníženie emisií čierneho uhlíka;

d)

zabezpečia koherentnosť s inými relevantnými plánmi a programami zriadenými na základe požiadaviek stanovených v právnych predpisoch na národnej úrovni alebo na úrovni Únie.

a)

rámcového programu pre výskum a inováciu;

b)

európskych štrukturálnych a investičných fondov vrátane príslušného financovania v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky;

c)

nástrojov na financovania opatrení v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, napríklad program LIFE.

a)

kontroly na overenie transparentnosti, presnosti, konzistentnosti, porovnateľnosti a úplnosti poskytnutých informácií;

b)

kontroly na určenie prípadov, keď pri príprave údajov v inventúrach došlo k nedodržaniu požiadaviek stanovených v medzinárodnom práve, najmä v dohovore LRTAP;

c)

v príslušnom prípade aj výpočet potrebných výsledných technických korekcií na základe konzultácií s dotknutým členským štátom.

a)

do 1. júla 2018 a potom každé štyri roky polohu monitorovacích miest a súvisiace ukazovatele, ktoré sa používajú na monitorovanie vplyvov znečistenia ovzdušia, a

b)

do 1. júla 2019 a potom každé štyri roky monitorované údaje uvedené v článku 9.

a)

pokroku pri dosahovaní:

b)

určenia ďalších opatrení, ktoré sú na úrovni Únie a členských štátov potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v písmene a);

c)

využívania finančných prostriedkov Únie na podporu opatrení, ktoré sa prijali na splnenie cieľov tejto smernice;

d)

výsledkov preskúmania národných programov riadenia znečisťovania ovzdušia, ktoré vykonala Komisia, a ich aktualizácií podľa článku 10 ods. 1 tretieho pododseku;

e)

vyhodnotenia zdravotných, environmentálnych a sociálno-ekonomických vplyvov tejto smernice.

a)

najnovšie vedecké dôkazy;

b)

aktualizácie usmerňovacieho dokumentu EHK OSN na prevenciu a zníženie emisií amoniaku z poľnohospodárskych zdrojov z roku 2014 (ďalej len „usmerňovací dokument o amoniaku“) (15), rámcového kódexu EHK OSN týkajúceho sa vhodných postupov v poľnohospodárstve na účely zníženia emisií amoniaku (16), naposledy revidovaného v roku 2014;

c)

aktualizácie najlepších dostupných techník vymedzených v článku 3 bode 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (17);

d)

agroenvironmentálne opatrenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

a)

národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia a všetky ich aktualizácie;

b)

národné inventúry emisií (v prípade potreby aj upravené národné inventúry emisií), národné projekcie emisií, informatívne správy o inventúrach a dodatočné správy a informácie poskytnuté Komisii v súlade s článkom 10.

a)

základné predpoklady stanovenia národného redukčného potenciálu každého členského štátu, ktoré sa použili na prípravu TSZO 16;

b)

zoznam príslušných právnych predpisov Únie týkajúcich sa riadenia zdrojov znečisťovania ovzdušia, a

c)

výsledky preskúmania uvedeného v článku 10 ods. 1 treťom pododseku.

a)

články 1 a 4 smernice 2001/81/ES a príloha I k uvedenej smernici sa naďalej uplatňujú do 31. decembra 2019;

b)

články 7 a 8 smernice 2001/81/ES a príloha III k uvedenej smernici sa zrušujú od 31. decembra 2016.