7.4.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/27

(1)

V článku 136 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa predpokladá možnosť prijatia osobitných opatrení pre tie členské štáty, ktorých menou je euro, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie.

(2)

Grécku od roku 2010 poskytovali finančnú pomoc členské štáty a Medzinárodný menový fond (ďalej len „MMF“). Prvý program ekonomických úprav pre Grécko bol schválený 2. mája 2010: členské štáty eurozóny sa dohodli na poskytnutí bilaterálnych úverov združených Európskou komisiou, a to v celkovej výške 80 000 miliónov EUR, ktoré sa mali vyplatiť v období od mája 2010 do júna 2013, pričom MMF poskytol ďalších 30 000 miliónov EUR v rámci dohody o pohotovostnom úvere. Druhý program makroekonomických úprav pre Grécko bol schválený 14. marca 2012. Členské štáty eurozóny a MMF poskytli sumy, ktoré neboli vyplatené v rámci prvého programu, a pridali k nim ďalších 130 000 miliónov EUR na roky 2012 – 2014. Zatiaľ čo financovanie prvého programu vychádzalo z bilaterálnych úverov, v prípade druhého programu sa dohodlo, že zo strany členských štátov eurozóny bude financovaný z Európskeho nástroja finančnej stability (ďalej len „ENFS“), ktorý naplno fungoval od augusta 2010. V druhom programe sa predpokladala finančná pomoc v celkovej výške 164 500 miliónov EUR do konca roka 2014 (toto obdobie bolo neskôr predĺžené do konca júna 2015). Z uvedenej sumy prísľub eurozóny predstavoval 144 700 miliónov EUR, ktoré sa mali poskytnúť prostredníctvom ENFS, zatiaľ čo MMF prispel sumou 19 800 miliónov EUR ako súčasť dojednania vo výške 28 000 miliónov EUR na štyri roky v rámci rozšíreného fondu pre Grécko, ktoré MMF schválil v marci 2012.

(3)

Vzhľadom na pretrvávajúce závažné hospodárske a finančné ťažkosti grécke orgány požiadali 8. júla 2015 o finančnú pomoc z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ďalej len „EMS“) s cieľom zabezpečiť riadne fungujúci bankový systém v Grécku, splniť dlhové záväzky Grécka, podporiť návrat gréckeho hospodárstva na cestu udržateľného rastu a chrániť finančnú stabilitu eurozóny a jej členských štátov.

(4)

Podľa článku 13 ods. 1 Zmluvy o EMS a s cieľom poskytnúť základ pre rozhodnutie Rady guvernérov EMS v súlade s jeho článkom 13 ods. 2 o tom, či v zásade udeliť podporu stability Grécku vo forme úveru, predseda Rady guvernérov EMS 8. júla 2015 poveril Európsku komisiu v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) úlohou posúdiť, či je ohrozená finančná stabilita eurozóny ako celku alebo jej členských štátov; spolu s MMF posúdiť, či je verejný dlh udržateľný; a spraviť odhad skutočných alebo potenciálnych potrieb financovania Grécka.

(5)

V súlade s článkom 13 Zmluvy o EMS Európska komisia v spolupráci s ECB a s využitím vstupov od zamestnancov MMF dokončila uvedené posúdenia 10. júla 2015, pričom dospela k záveru, že podmienky na poskytnutie finančnej pomoci Grécku vo forme úveru z EMS sú splnené. Potreby financovania podľa odhadov dosahujú 86 000 miliónov EUR.

(6)

Dňa 17. júla 2015 bola Grécku na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2016/542 (3) poskytnutá v rámci Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (ďalej len „EFSM“) krátkodobá finančná pomoc vo výške 7 160 miliónov EUR, aby si Grécko mohlo splniť povinnosti v súvislosti so splatením úveru v júli 2015 a vyrovnať nedoplatky voči MMF. Pomoc bola vyplatená v jednej splátke 20. júla 2015 a bola prepojená s podmienenosťou hospodárskej politiky. Pomoc z EMS sa okrem iného použije na splatenie uvedeného krátkodobého preklenovacieho úveru z EFSM.

(7)

Rada guvernérov EMS vyzvala 16. júla 2015 Komisiu, aby sa v spolupráci s ECB, EMS, gréckymi orgánmi a prípadne MMF dohodli na programe makroekonomických úprav pre Grécko. Program bol vypracovaný v súlade s postupom stanoveným podľa článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou alebo im takéto ťažkosti hrozia. Uvedené inštitúcie dosiahli dohodu o programe makroekonomických úprav (ďalej len „program“) na odbornej úrovni s gréckou vládou 11. augusta 2015. Cieľom programu, ktorý Grécko predložilo Komisii a Rade, je zabezpečiť prijatie súboru reforiem potrebných na zlepšenie udržateľnosti verejných financií, ako aj zabezpečiť finančnú stabilitu a podporiť rast, zamestnanosť a sociálnu spravodlivosť.

(8)

Podľa uvedenej dohody by Grécko malo prijať komplexný balík politických opatrení, ktoré sa majú vykonať v rámci trojročného programu makroekonomických úprav, ktorý by mal trvať od tretieho štvrťroka 2015 do tretieho štvrťroka 2018.

(9)

Cieľom komplexného balíka politických opatrení, ktoré sa majú stanoviť v memorande EMS o porozumení týkajúcom sa osobitnej podmienenosti hospodárskej politiky (ďalej len „memorandum o porozumení“) by malo byť obnovenie dôvery finančných trhov, opätovné nastolenie zdravej makroekonomickej rovnováhy a umožnenie návratu hospodárstva na cestu udržateľného rastu. Štruktúra tohto balíka by mala pozostávať zo štyroch pilierov: obnovenia fiškálnej udržateľnosti, ochrany finančnej stability, posilnenia konkurencieschopnosti a rastu a modernizácie štátnej a verejnej správy.

(10)

Útvary Komisie aktualizovali v auguste 2015 svoju prognózu rastu HDP v nominálnom vyjadrení vzhľadom na to, že to bolo potrebné na účely rokovaní o programe EMS. Podľa tejto prognózy, ktorá počíta s mierou rastu HDP v nominálnom vyjadrení – 3,2 % v roku 2015, – 0,7 % v roku 2016, 3,4 % v roku 2017, 4,1 % v roku 2018 a 4,2 % v roku 2019, by pomer dlhu k HDP dosahoval 196,3 % v roku 2015, 200,9 % v roku 2016, 198,6 % v roku 2017, 190,7 % v roku 2018 a 182,3 % v roku 2019. Pomer dlhu k HDP by sa preto zvyšoval do roku 2016, potom by začal klesať a v roku 2020 by podľa odhadov dosiahol 174,5 %, pričom dynamiku dlhu ovplyvňuje niekoľko podsúvahových operácií. Podľa aktualizovanej prognózy útvarov Komisie týkajúcej sa rastu HDP v nominálnom vyjadrení sa odhaduje, že primárne saldo verejných financií dosiahne deficit vo výške 7 631 miliónov EUR (4,4 % HDP) v roku 2015, 6 166 miliónov EUR (3,6 % HDP) v roku 2016, 4 089 miliónov EUR (2,3 % HDP) v roku 2017 a 753 miliónov EUR (0,4 % HDP) v roku 2018.

(11)

Orgány budú uskutočňovať nový fiškálny postup založený na cieľoch primárneho prebytku vo výške – 0,25 % v roku 2015, 0,5 % v roku 2016, 1,75 % v roku 2017 a 3,5 % HDP v roku 2018 a neskôr. Vývoj fiškálnych cieľov je v súlade s očakávanými mierami rastu gréckeho hospodárstva, keď prekoná historicky najväčšiu recesiu.

(12)

Posilnenie dlhodobej odolnosti gréckeho bankového sektora je rozhodujúce z hľadiska obnovenia finančnej stability v Grécku a zachovania finančnej stability v eurozóne ako celku. S cieľom zachovať likviditu gréckeho bankového sektora boli uložené dočasné administratívne opatrenia vrátane kontrol kapitálu.

(13)

Vykonaním komplexných a ambicióznych reforiem vo finančnej, fiškálnej a v štrukturálnej oblasti by sa mala zaručiť strednodobá udržateľnosť gréckeho verejného dlhu.

(14)

Komisia by v spolupráci s ECB a prípadne s MMF mala v pravidelných intervaloch overovať dôsledné plnenie gréckeho programu prostredníctvom pracovných návštev a pravidelného podávania správ gréckymi orgánmi na štvrťročnom základe.

(15)

Počas vykonávania gréckeho komplexného balíka politických opatrení by Komisia mala poskytovať ďalšie politické poradenstvo a technickú pomoc v špecifických oblastiach.

(16)

Grécke orgány by do prípravy, plnenia, monitorovania a hodnotenia programu mali v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi a praxou zapájať sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti.

(17)

Akákoľvek forma finančnej pomoci poskytnutej Grécku na pomoc pri realizácii politík v rámci jeho programu by mala byť v súlade s právnymi požiadavkami a politikami Únie, najmä s rámcom Únie pre správu hospodárskych záležitostí. Akákoľvek intervencia na podporu finančných inštitúcií by sa mala vykonávať v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Komisia by mala zabezpečiť, aby všetky opatrenia stanovené v memorande o porozumení v kontexte požadovanej finančnej pomoci z EMS boli plne v súlade s týmto rozhodnutím,

i)

Prijme opatrenia v krátkodobom horizonte s cieľom zvýšiť príjmy a cielene spravovať výdavky a obmedziť ich. K opatreniam, ktoré Grécko prijme na zvýšenie príjmov, patrí postupné zrušenie vracania spotrebnej dane z motorovej nafty poľnohospodárom a zvýšenie dane z tonáže. Orgány prijmú opatrenia, aby sa výber dane z nehnuteľností (ENFIA) za rok 2015 uskutočnil tak, že daňové výmery budú vydané v októbri 2015 s poslednými platbami splatnými vo februári 2016. Takisto vyriešia identifikované problémy, ktoré vznikli v súvislosti s opatreniami na strane príjmov, ktoré boli vykonané nedávno. Orgány sa takisto zaviazali cielene spravovať výdavky a obmedziť ich tým, že znížia náklady na zdravotnú starostlivosť a vykonajú komplexné preskúmanie systému sociálnej starostlivosti. Balík zahŕňa ďalšie opatrenia s vplyvom na rozpočet, akými sú napríklad reformy verejnej správy, reformy zamerané na riešenie nedostatkov pri výbere a vymáhaní daní a iné parametrické opatrenia.

ii)

S cieľom preukázať svoje odhodlanie realizovať dôveryhodné fiškálne politiky prijme v októbri 2015 v prípade potreby doplnkový rozpočet na rok 2015, návrh rozpočtu na rok 2016 a strednodobú fiškálnu stratégiu na roky 2016 – 2019 a podporí ich prostredníctvom rozsiahleho a dôveryhodného balíka parametrických opatrení a štrukturálnych fiškálnych reforiem.

iii)

V záujme zvýšenia efektívnosti, zlepšenia výberu daní a posilnenia ponuky pracovnej sily sa zaväzuje zrealizovať reformy priamych aj nepriamych daní. Vláda s cieľom prekonať zvyky z minulosti a zlepšiť kultúru platby daní a sociálnych odvodov prijme rozhodné opatrenia na zlepšenie ich výberu a nezavedie žiadny nový systém splátok alebo iné systémy odpustenia či vyrovnania daní ani nerozšíri existujúce systémy.

iv)

Pokračuje v reformách zameraných na zlepšenie rozpočtového postupu a kontrol výdavkov, vyrovnanie nedoplatkov a posilnenie podávania správ o plnení rozpočtu a riadenia hotovosti. Vláda sa zaväzuje, že zabezpečí, aby začala fungovať fiškálna rada.

v)

Prijme ďalšie opatrenia v oblasti verejného obstarávania, aby zvýšilo efektívnosť a transparentnosť gréckeho systému verejného obstarávania, zabránilo pochybeniam a posilnilo zodpovednosť a kontrolu. Politické opatrenia sa dohodnú s Európskou komisiou, ktorá poskytne pomoc pri vykonávaní akčného plánu.

vi)

V plnom rozsahu zrealizuje existujúce reformy a pristúpi aj k realizácii ďalších reforiem zameraných na posilnenie dlhodobej udržateľnosti, pričom ich cieľom bude dosiahnuť úspory vo výške približne 0,25 % HDP v roku 2015 a približne 1 % HDP do roku 2016. Cieľom balíka je okrem iného vytvoriť silné faktory odrádzajúce od predčasného odchodu do dôchodku zvýšením sankcií za predčasný odchod do dôchodku a postupnou elimináciou zachovávaných práv na odchod do dôchodku pred dosiahnutím zákonného veku odchodu do dôchodku.

vii)

Pokračuje v reforme sektora zdravotnej starostlivosti, kontrole verejných výdavkov a regulácii cien liekov, zlepšení riadenia nemocníc, posilnení centralizovaného obstarávania dodávok pre nemocnice, riadení dopytu po liekoch a zdravotnej starostlivosti prostredníctvom podložených protokolov elektronického predpisovania liekov, poverovaní poskytovateľov zo súkromného sektora nákladovo efektívnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, modernizovaní systémov IT, vytvorení nového elektronického systému odporúčania pacientov v rámci primárnej a sekundárnej starostlivosti, ktorý by umožnil vypracovať modely starostlivosti pre pacientov.

viii)

Do marca 2016 prijme ďalší súbor schém na podporu zaručeného zamestnania prostredníctvom individualizovaných opatrení aktívnej politiky trhu práce pre účastníkov, pri ktorých sa využijú miestne partnerstvá, do ktorých sa zapoja odvetvia súkromného a sociálneho hospodárstva a ktorými sa zabezpečí účinné využívanie dostupných zdrojov.

Dosiahnutie spravodlivejšej spoločnosti si bude vyžadovať, aby Grécko zlepšilo nastavenie svojho systému sociálnej starostlivosti tak, aby existovala skutočná záchranná sociálna sieť, ktorá by obmedzené zdroje zameriavala na tých, ktorí to najviac potrebujú. Orgány plánujú využiť dostupnú technickú pomoc od medzinárodných organizácií na preskúmanie systému sociálnej starostlivosti a zavedenie zaručenej minimálnej mzdy.