PRÍLOHA A

OBJASNENIA TERMINOLÓGIE

Táto príloha poskytuje vysvetlenia alebo vymedzenia pojmov, ktoré sú použité v ostatných prílohách.

1.   ZEMEPISNÉ VYSVETLIVKY

Len na účely štatistického vykazovania sa uplatňujú nasledujúce zemepisné vymedzenia:

—	Austrália nezahŕňa zámorské územia,

—	Dánsko nezahŕňa Faerské ostrovy a Grónsko,

—	Francúzsko zahŕňa Monako a vylučuje francúzske zámorské územia Guadeloupe, Martinik, Guyanu, Réunion, St. Pierre a Miquelon, Novú Kaledóniu, Francúzsku Polynéziu, Wallis a Futunu, Mayotte,

—	Taliansko zahŕňa San Maríno a Vatikán,

—	Japonsko zahŕňa Okinawu,

—	Holandsko nezahŕňa Surinam a Holandské Antily,

—	Portugalsko zahŕňa Azory a Madeiru,

—	Španielsko zahŕňa Kanárske ostrovy, Baleárske ostrovy a Ceutu a Melillu,

—	Švajčiarsko nezahŕňa Lichtenštajnsko,

—	Spojené štáty zahŕňajú 50 štátov, District of Columbia, Americké Panenské ostrovy, Portoriko a Guam.

2.   AGREGÁTY

Výrobcovia sa zatrieďujú podľa účelu výroby takto:

—	verejní výrobcovia: podniky, súkromné alebo verejné, ktoré vyrábajú elektrickú energiu a/alebo teplo ako svoju hlavnú činnosť, na predaj tretím stranám,

—	závodní výrobcovia: podniky, súkromné aj verejné, ktoré vyrábajú elektrinu a/alebo teplo úplne alebo čiastočne na vlastné použitie ako činnosť, ktorá podporuje ich primárnu činnosť.

Poznámka: Komisia môže ďalej objasniť terminológiu tým, že po nadobudnutí účinnosti zrevidovanej klasifikácie NACE pridá v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 2 príslušné položky.

2.1.   Sektor dodávky a transformácie

Produkcia/Domáca produkcia

Množstvo palív vyťažených alebo vyprodukovaných, vypočítané po všetkých úkonoch na odstránenie neaktívnej hmoty. Produkcia zahŕňa množstvo, ktoré výrobca spotrebuje počas výrobného procesu (napríklad na vykurovanie alebo prevádzku zariadení a pomocných zariadení), ako aj dodávky ostatným výrobcom energie na transformáciu alebo iné použitie.

Domáca je: produkcia zo zdrojov v príslušnom štáte.

Dovoz/vývoz

Čo sa týka zemepisných definícií, pozri oddiel Zemepisné vysvetlivky.

Pokiaľ nie je uvedené inak, ‚dovoz‘ sa vzťahuje na krajinu pôvodu (krajina, v ktorej sa energetický produkt vyprodukoval) na použitie v krajine a ‚vývoz‘ sa vzťahuje na krajinu konečnej spotreby vyprodukovaného energetického produktu.

Množstvo sa považuje za dovážané alebo vyvážané, keď prekročilo politické hranice krajiny, či už bolo, alebo nebolo colne odbavené.

Ak nemožno určiť pôvod ani destináciu, môže sa použiť časť Ostatné.

Štatistické rozdiely sa môžu vyskytnúť, len ak sa celkový dovoz a vývoz uskutočňuje na uvedenom základe, zatiaľ čo zemepisné rozdelenie je založené na rozdielnom zisťovaní, zdroji alebo koncepte. V takomto prípade sa rozdiely zahŕňajú do časti Ostatné.

Medzinárodné námorné zásobníky

Množstvo palív dodávaných lodiam všetkých zástav, ktoré sa používajú v medzinárodných plavbách. Medzinárodné plavby sa môžu uskutočňovať na mori, vo vnútrozemských jazerách a vodných tokoch a v pobrežných vodách. Vylučuje sa:

—	spotreba v prípade lodí používaných vo vnútrozemských plavbách. Vnútrozemské/medzinárodné delenie by sa malo určiť na základe prístavu odchodu alebo prístavu príchodu, a nie podľa zástavy alebo štátnej príslušnosti lode,

—	spotreba rybárskych lodí,

—	spotreba vojenských síl.

Zmena stavu zásob

Rozdiel medzi počiatočným stavom zásob a konečným stavom zásob uskladnených na území daného štátu.

Hrubá spotreba (vypočítaná)

Vypočítaná hodnota, definovaná ako:

.

Hrubá spotreba (zistená)

Množstvo skutočne zaznamenané v zisťovaniach koncových sektorov.

Štatistické rozdiely

Vypočítaná hodnota, definovaná ako:

vypočítaná hrubá spotreba – zistená hrubá spotreba.

Vrátane zmien stavu zásob u koncových spotrebiteľov, keď to nemožno určiť ako časť Zmena stavu zásob.

Mali by sa zdôvodniť všetky hlavné rozdiely.

Verejné elektrárne

Množstvo palív použitých pri výrobe elektriny.

Palivá, ktoré používajú zariadenia obsahujúce najmenej jedno zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (teplárne), sa majú uviesť pod ‚Verejné teplárne‘.

Verejné teplárne

Množstvo palív použitých pri výrobe elektriny a tepla.

Verejné výhrevne

Množstvo palív použitých pri výrobe tepla.

Závodné elektrárne

Množstvo palív použitých pri výrobe elektriny.

Palivá, ktoré používajú zariadenia obsahujúce najmenej jedno zariadenie na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (teplárne), sa majú uviesť pod ‚Verejné teplárne‘.

Závodné teplárne

Množstvo palív, ktoré zodpovedá množstvu vyrábanej elektriny a predaného tepla.

Závodné výhrevne

Množstvo palív, ktoré zodpovedá množstvu predaného tepla.

Čiernouhoľné briketárne

Množstvo použité pri výrobe palív.

Množstvo použité pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Koksárne

Množstvo použité v koksárňach.

Množstvo použité pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

Množstvo hnedého uhlia použité pri výrobe brikiet z hnedého uhlia (BKB) alebo množstvo rašeliny na výrobu rašelinových brikiet (PB).

Množstvo použité pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Plynárne

Množstvo použité pri výrobe plynu v plynárňach a zariadeniach na splynovanie uhlia.

Množstvo použité ako palivo na vykurovanie a prevádzku zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Vysoké pece

Množstvo koksovateľného a/alebo bitúmenového uhlia (všeobecne známe ako PCI) a koksárenského koksu transformovaného vo vysokých peciach.

Množstvo použité ako palivo pri vykurovaní a prevádzke vysokých pecí (napr. vysokopecný plyn) by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Skvapalňovanie uhlia

Množstvo paliva použitého pri výrobe syntetickej ropy.

Ropné rafinérie

Množstvo použité pri výrobe ropných výrobkov.

Množstvo použité ako palivo na vykurovanie a prevádzku zariadení by sa nemalo uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

Inde neuvedené – transformácia

Množstvo použité pri transformácii, inde nezahrnuté. V prípade použitia je potrebné vysvetliť v tejto správe to, čo je zahrnuté v tejto položke.

2.2.   Energetický sektor a konečná spotreba

Energetický sektor spolu

Množstvo spotrebované v energetickom priemysle na podporu ťažby (banská ťažba, ťažba ropy a plynu) alebo prevádzkovú spotrebu pri transformačných aktivitách. To zodpovedá divíziám NACE 05, 06, 08.92, 07.21, 09.1, 19 a 35.

Nezahŕňa množstvo palív transformovaných do inej energetickej formy (ktoré by mali byť uvedené v sektore transformácie) alebo použitých pri podpore prevádzky ropných, plynových a kalových potrubí (ktoré by mali byť uvedené v dopravnom sektore).

Zahŕňa výrobu chemických materiálov pre atómové štiepenie a fúziu, ako aj výrobky týchto procesov.

Elektrárne, teplárne a výhrevne

Množstvo spotrebované ako energia v elektrárňach, zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (teplárňach) a výhrevniach.

Uhoľné bane

Množstvo spotrebované ako energia na podporu ťažby a prípravy uhlia v uhoľnom baníctve.

Uhlie pálené v elektrárňach pri ťažných vežiach by sa malo uviesť v sektore transformácie.

Čiernouhoľné briketárne

Množstvo spotrebované ako energia v čiernouhoľných briketárňach.

Koksárne

Množstvo spotrebované ako energia v koksovniach.

Hnedouhoľné/rašelinové briketárne

Množstvo použité ako energia v hnedouhoľných/rašelinových briketárňach.

Plynárne/zariadenia na splynovanie

Množstvo spotrebované ako energia v plynárňach a zariadeniach na splynovanie uhlia.

Vysoké pece

Množstvo spotrebované ako energia vo vysokých peciach.

Skvapalňovanie uhlia

Množstvo spotrebované ako energia v zariadeniach na skvapalňovanie uhlia.

Ropné rafinérie

Množstvo spotrebované ako energia v ropných rafinériách.

Ťažba ropy a plynu

Množstvo spotrebované ako palivo pri ťažbe ropy a plynu a v zariadeniach na spracovanie zemného plynu.

Nezahŕňa straty v potrubiach (treba uviesť ako distribučné straty) ani množstvo energie použité pri prevádzke potrubí (treba uviesť v dopravnom sektore).

Konečná spotreba spolu

Určená (vypočítaná) ako:

.

Vylučuje dodávky určené na transformáciu, použitie v odvetviach vyrábajúcich energiu a distribučné straty.

Neenergetické použitie

Energetické produkty použité ako suroviny v rôznych sektoroch, teda nespotrebované ako palivo alebo transformované na iné palivo.

2.3.   Špecifikácia konečného použitia energie

Konečná energetická spotreba

Energetická spotreba v priemysle, doprave a ostatných sektoroch spolu.

Priemyselný sektor

Týka sa množstva paliva spotrebovaného priemyselným podnikom na podporu jeho primárnych činností.

Pokiaľ ide len o výhrevne alebo teplárne, uvádza sa len množstvo palív spotrebovaných na výrobu tepla použitého samotným podnikom. Množstvo palív spotrebovaných na výrobu tepla, ktoré sa predáva, a na výrobu elektriny by sa malo uviesť v príslušnom sektore transformácie.

Hutníctvo železa a ocele: divízie NACE 24.1, 24.2, 24.3, 24.51 a 24.52.

Chemický (vrátane petrochemického)

Chemický a petrochemický priemysel; divízie NACE 20 a 21.

Neželezné kovy

Priemysel neželezných kovov; divízie NACE 24.4, 24.53 a 24.54.

Nekovové minerálne výrobky

Sklo, keramika, cement a ostatné priemyselné stavebné materiály; divízia NACE 23.

Dopravné zariadenia

Priemysel týkajúci sa zariadení používaných v doprave; divízie NACE 20 a 30.

Stroje a zariadenia

Kovové výrobky, stroje a zariadenia okrem dopravného zariadenia; divízie NACE 25, 26, 27 a 28.

Ťažba a dobývanie

Divízie NACE 07 (okrem 07.21), 08 (okrem 08.92) a 09.9; nezahŕňa priemyselné odvetvia vyrábajúce energiu.

Potraviny, nápoje a tabak: divízie NACE 10, 11 a 12.

Celulóza, papier a tlač

Zahŕňa výrobu nahratých záznamových médií; divízie NACE 17 a 18.

Drevo a drevené výrobky (okrem celulózy a papiera): divízia NACE 16.

Stavebníctvo: divízie NACE 41, 42 a 43.

Textil a koža; divízie NACE 13, 14 a 15.

Inde neuvedené – priemysel

Spotreba v sektoroch, ktoré nie sú vyššie uvedené.

Dopravný sektor

Energia použitá vo všetkých dopravných činnostiach bez ohľadu na hospodársky sektor, v ktorom sa činnosť vykonáva; divízie NACE 49, 50 a 51.

Dopravný sektor – Železničná doprava

Celá spotreba na použitie v železničnej doprave vrátane priemyselných železníc; divízie NACE 49.1 a 49.2.

Dopravný sektor – Vnútrozemská plavba

Množstvo dodávané plavidlám všetkých zástav neangažovaných v medzinárodnej plavbe (pozri Medzinárodné námorné zásobníky). Vnútrozemské/medzinárodné delenie by sa malo určiť na základe prístavu odchodu alebo prístavu príchodu, a nie podľa zástavy alebo štátnej príslušnosti lode; divízia NACE 50.

Dopravný sektor – Cestná doprava

Množstvo použité pre cestné vozidlá.

Zahŕňa palivo použité poľnohospodárskymi vozidlami na verejných komunikáciách a lubrikanty používané v cestných vozidlách.

Nezahŕňa energiu použitú pre stacionárne motory (pozri sektor Ostatné), na použitie traktormi mimo verejných komunikácií (pozri Poľnohospodárstvo), použitie vo vojenských cestných vozidlách (pozri sektor Ostatné – inde neuvedené), bitúmen používaný na úpravu ciest a energiu používanú v motoroch na stavbách (pozri priemyselný podsektor Stavebníctvo); divízie NACE 49.3 a 49.4.

Dopravný sektor – Potrubná doprava

Množstvo použité ako energia na podporu a prevádzku potrubí dopravujúcich plyny, kvapaliny, kaly a ostatné komodity; divízia NACE 49.5.

Zahŕňa energiu použitú pre čerpacie stanice a udržiavanie potrubia.

Nezahŕňa energiu použitú pri distribúcii zemného plynu alebo priemyselného plynu, horúcej vody a pary potrubím od distribútora ku koncovým používateľom (uvedie sa v energetickom sektore), energiu použitú pri konečnej distribúcii vody do domácností, pre priemyselných, komerčných a iných používateľov (zahrnie sa v sektore obchodu a služieb) a straty, ku ktorým dochádza počas tejto prepravy medzi distribútorom a koncovými používateľmi (uvedú sa ako distribučné straty).

Dopravný sektor – Medzinárodná letecká doprava

Množstvo leteckých palív dodávaných lietadlám medzinárodnej leteckej dopravy. Vnútrozemské/medzinárodné delenie treba určiť na základe miesta odletu a príletu, a nie podľa národnosti leteckej spoločnosti; časť divízie NACE 51.

Nezahŕňa palivá použité leteckými spoločnosťami v ich cestných vozidlách (uvedie sa v časti Dopravný sektor – Inde neuvedené) a vojenské použitie leteckých palív (uvedie sa v časti Ostatné sektory – Inde neuvedené). Dopravný sektor – Vnútroštátna letecká doprava

Dopravný sektor – Vnútroštátna letecká doprava

Množstvo leteckých palív dodávaných lietadlám vnútroštátnej leteckej dopravy – komerčné, súkromné, poľnohospodárske atď.; časť divízie NACE 51.

Zahŕňa palivo použité na iné účely ako lietanie, napríklad skúšanie motorov na skúšobnej stolici. Vnútrozemské/medzinárodné delenie treba určiť na základe miesta odletu a príletu, a nie podľa národnosti leteckej spoločnosti.

Nezahŕňa palivá použité leteckými spoločnosťami v ich cestných vozidlách (uvedie sa v časti Dopravný sektor – Inde neuvedené) a vojenské použitie leteckých palív (uvedie sa v časti Ostatné sektory – Inde neuvedené).

Dopravný sektor – Inde neuvedené

Množstvo použité pre dopravu, inde nezahrnuté.

Zahŕňa palivá použité leteckými spoločnosťami pre ich cestné vozidlá a palivá použité v prístavoch na vykládku lodí, pre rôzne druhy žeriavov.

Uvedie sa, čo je zahrnuté v tejto položke.

Ostatné sektory

Sektory, ktoré nie sú špecificky uvedené alebo nepatria pod energetický sektor, priemysel ani dopravu.

Ostatné sektory – Obchod a verejné služby

Palivá spotrebované podnikmi a úradmi vo verejnom aj súkromnom sektore.

Divízie NACE 33, 36, 37, 38, 39, 45, 46, 47, 52, 53, 55, 56, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 84, 85, 86, 87, 88, 90, 91, 92, 93, 94, 95, 96 a 99.

Ostatné sektory – Domácnosti

Uvedú sa palivá spotrebované všetkými domácnosťami vrátane ‚domácností, ktoré zamestnávajú iné osoby‘; divízie NACE 97 a 98.

Ostatné sektory – Poľnohospodárstvo/lesníctvo

Palivá spotrebované užívateľmi zatriedenými ako poľnohospodárstva, poľovníctva a lesníctva; divízie NACE 01 a 02.

Ostatné sektory – Rybolov

Palivá dodávané pre vnútrozemský, pobrežný a hlbokomorský rybolov. Rybolov by mal zahŕňať palivá dodávané lodiam všetkých zástav, ktoré doplnili palivo v krajine (vrátane medzinárodného rybolovu), a energiu použitú v rybnom hospodárstve; divízia NACE 03.

Ostatné sektory – Inde neuvedené

Toto sú inde nezahrnuté činnosti. Táto kategória zahŕňa palivo na vojenské účely pre celú automobilovú a stacionárnu spotrebu (napríklad lode, lietadlá, cestné vozidlá a energia použitá pre obytné priestory) bez ohľadu na to, či je dodávané palivo určené pre armádu danej krajiny, alebo armádu inej krajiny. V prípade použitia je potrebné vysvetliť v tejto správe to, čo je zahrnuté v tejto položke.

3.   OSTATNÉ POJMY

Význam nasledujúcich skratiek sa vzťahuje na:

—   TML: tetrametyl olova,

—   TEL: tetraetyl olova,

—   SBP: špeciálny bod varu,

—   LPG: skvapalnený ropný plyn,

—   NGL: kvapaliny zemného plynu (gazolín),

—   LNG: skvapalnený zemný plyn,

—   CNG: stlačený zemný plyn.

PRÍLOHA B

ROČNÁ ENERGETICKÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsob zasielania údajov pre ročný zber energetickej štatistiky.

Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1.   TUHÉ FOSILNÉ PALIVÁ A VYRÁBANÉ PLYNY

1.1.   Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:

Energetický produkt	Vymedzenie pojmov
1. Antracit	Uhlie vysokej kvality určené na použitie v priemysle a v domácnostiach. Obsahuje vo všeobecnosti menej než 10 % prchavých látok a má vysoký obsah uhlíka (okolo 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je väčšie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe.
2. Koksovateľné uhlie	Bituminózne uhlie s kvalitou, ktorá umožňuje výrobu koksu vhodného na podporu prevádzky vysokých pecí. Jeho spalné teplo je väčšie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe.
3. Ostatné bituminózne uhlie (energetické uhlie)	Uhlie použité na účely vytvárania pary, ktoré zahŕňa všetko bituminózne uhlie nezahrnuté ani v koksovateľnom uhlí, ani v antracite. Obsahuje viac prchavých látok než antracit (viac než 10 %) a menej uhlíka (menej než 90 % pevného uhlíka). Jeho spalné teplo je väčšie než 24 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe. Ak sa bituminózne uhlie používa v koksárňach, malo by sa uviesť ako koksovateľné uhlie.
4. Subbituminózne uhlie	Ide o neaglomerujúce uhlie so spalným teplom od 20 000 kJ/kg do 24 000 kJ/kg obsahujúce viac než 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe.
5. Hnedé uhlie	Neaglomerujúce uhlie so spalným teplom nižším než 20 000 kJ/kg a obsahujúce viac ako 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe.
6. Čiernouhoľné brikety	Zložené palivo vyrobené z jemných častí čierneho uhlia s pridaním spojiva. Množstvo vyrobených čiernouhoľných brikiet môže byť preto o niečo vyššie než skutočné množstvo uhlia spotrebovaného pri transformácii.
7. Koksárenský koks	Tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia, najmä koksovateľného uhlia pri vysokej teplote, má nízky obsah vlhkosti a prchavých látok. Koksárenský koks sa používa najmä v hutníctve železa a ocele ako zdroj energie a chemické činidlo. Koksárenská škvara a zlievarenský koks sú zahrnuté v tejto kategórii. Polokoks (tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia pri nízkej teplote) by mal byť zahrnutý v tejto kategórii. Polokoks sa používa ako domáce palivo alebo v samotnom zariadení na transformáciu. Táto položka takisto zahŕňa koks, koksárenskú škvaru a polokoks vyrobený z hnedého uhlia.
8. Plynárenský koks	Vedľajší produkt čierneho uhlia použitý pri výrobe mestského plynu v plynárňach. Plynárenský koks sa používa na vykurovanie.
9. Čiernouhoľný decht	Výsledok deštrukčnej destilácie bituminózneho uhlia. Čiernouhoľný decht je kvapalný vedľajší produkt získavaný destiláciou uhlia na výrobu koksu v koksárenskej peci alebo sa vyrába z hnedého uhlia (‚nízkoteplotný decht‘). Čiernouhoľný decht možno ďalej destilovať do rôznych organických výrobkov (napríklad benzén, toluén, naftalín), ktoré by normálne uviedli ako surovina pre petrochemický priemysel.
10. BKB (brikety z hnedého uhlia)	BKB je zložené palivo vyrobené z hnedého uhlia alebo subitominózneho uhlia briketážou pod vysokým tlakom bez pridania spojiva vrátane suchej lignitovej drviny a prachu.
11. Svietiplyn (plynárne)	Zahŕňa všetky druhy plynov vyrábaných vo verejných alebo súkromných podnikoch, ktorých hlavným cieľom je výroba, doprava a distribúcia plynu. Zahŕňa plyn vyrobený karbonizáciou (vrátane plynu, ktorý sa vyrába v koksárňach a prechádza do svietiplynu), celkovým splynovaním s obohatením alebo bez obohatenia ropnými výrobkami (LPG, zvyškový vykurovací olej atď.), ako aj premenou a jednoduchým zmiešaním plynov a/alebo vzduchu, uvedených v riadkoch ‚Z iných zdrojov‘. V sektore transformácie sa určí množstvo svietiplynu, ktorý prechádza do miešaného zemného plynu, ktorý sa bude rozvážať a spotrebúvať prostredníctvom rozvodných sietí zemného plynu. Výroba iných uhoľných plynov (t. j. koksárenský plyn, vysokopecný plyn a kyslíkový plyn z oceliarskej pece) by sa mala uviesť v stĺpcoch, ktoré sa týkajú takýchto plynov, a nie výroby svietiplynu. Uhoľné plyny prevádzané do plynární by sa mali potom uviesť (v ich vlastnom stĺpci) v sektore transformácie v riadku plynárne. Celkové množstvo svietiplynu, ktorý pochádza z prechodu iných uhoľných plynov, by sa malo uviesť v riadku výroby pre svietiplyn.
12. Koksárenský plyn	Získava sa ako vedľajší produkt výroby koksárenského koksu na výrobu železa a ocele.
13. Vysokopecný plyn	Vyrába sa počas spaľovania koksu vo vysokej peci v hutníctve železa a ocele. Získava a používa sa ako palivo čiastočne v danom podniku a čiastočne v ostatných procesoch oceliarskeho priemyslu alebo v elektrárňach vybavených na jeho spaľovanie. Množstvo paliva by sa malo uviesť podľa spalného tepla.
14. Ostatné získané plyny	Vedľajší produkt výroby ocele v kyslíkovej peci, získavaný pri výstupe z pece. Plyn je takisto známy ako konvertorový plyn, LD plyn alebo BOS plyn. Množstvo paliva treba uviesť podľa spalného tepla. Zahŕňa tiež vyššie neuvedené nešpecifikované vyrábané plyny, ako napríklad spáliteľné plyny tuhého uhlíkového pôvodu získavané v inde nedefinovaných výrobných a chemických procesoch.
15. Rašelina	Spáliteľný mäkký, pórovitý alebo stlačený sediment rastlinného pôvodu s vysokým obsahom vody (až 90 % v surovom stave), ľahko rezateľný, svetlo- až tmavohnedej farby. Rašelina použitá na neenergetické účely nie je zahrnutá. Týmto vymedzením nie je dotknuté vymedzenie pojmu obnoviteľných zdrojov energie v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (1) ani usmernenia Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) pre národné inventáre skleníkových plynov.
16. Výrobky z rašeliny	Napríklad rašelinové brikety získané priamo alebo nepriamo z rašelinovej mačiny a mletá rašelina.
17. Roponosné bridlice a dechtový piesok	Roponosné bridlice a dechtový piesok sú usadené horniny, ktoré obsahujú organickú látku v podobe kerogénu. Kerogén je voskovitý materiál bohatý na uhľovodíky, o ktorom sa predpokladá, že jeho vznik predchádza vzniku ropy. Roponosné bridlice možno spaľovať priamo alebo tepelne spracúvať s cieľom získať bridlicovú ropu. Bridličná ropa a ostatné výrobky získavané skvapalnením by mali byť uvedené v ročnom dotazníku týkajúcom sa ropy v kategórii Ostatné uhľovodíky.

1.2.   Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1.2.1.   Sektor dodávky a transformácie

1.   Výroba

1.1.   Z toho: hlbinná ťažba

Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bitúmenové uhlie, subbitúmenové uhlie a hnedé uhlie.

1.2.   Z toho: povrchová ťažba

Vzťahuje sa len na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bitúmenové uhlie, subbitúmenové uhlie a hnedé uhlie.

2.   Z ostatných zdrojov

Pozostáva z dvoch častí:

—	regenerované kaly, medziprodukty a ostatné uhoľné výrobky nízkej kvality, ktoré nemožno zaradiť podľa typu uhlia; zahŕňa uhlie ťažené z háld a ostatných zberných nádrží,

—	dodávky paliva, ktorého výroba je zahrnutá v iných palivovo-energetických bilanciách, ale ktorého spotreba sa objaví v energetickej bilancii uhlia.

2.1.   Z toho: z ropných výrobkov

Nevzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.

Napríklad: pridanie ropného koksu do koksovateľného uhlia pre koksárenské pece

2.2.   Z toho: zo zemného plynu

Nevzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.

Napríklad: pridanie zemného plynu do plynárenského plynu na priamu konečnú spotrebu.

2.3.   Z toho: z obnoviteľných zdrojov

Nevzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.

Napríklad: priemyselný odpad ako spojivo pri výrobe brikiet.

3.   Dovoz

4.   Vývoz

5.   Medzinárodné námorné zásobníky

6.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

7.   Hrubá spotreba

8.   Štatistické rozdiely

9.   Sektor transformácie spolu

Množstvo palív použitých pri primárnej alebo sekundárnej premene energie (napríklad uhlie na elektrinu, koksárenský plyn na elektrinu) alebo použitých pri transformácii na odvodené energetické produkty (napríklad koksovateľné uhlie na koks).

9.1.   Z toho: verejné elektrárne

9.2.   Z toho: verejné teplárne

9.3.   Z toho: verejné výhrevne

9.4.   Z toho: závodné elektrárne

9.5.   Z toho: závodné elektrárne

9.6.   Z toho: závodné výhrevne

9.7.   Z toho: čiernouhoľné briketárne

9.8.   Z toho: koksárne

9.9.   Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne

9.10.   Z toho: plynárne

9.11.   Z toho: vysoké pece

Množstvo koksovateľného a/alebo bitúmenového uhlia (všeobecne známe ako PCI) a koksárenského koksu transformovaného vo vysokých peciach. Množstvo použité ako palivo pri vykurovaní a prevádzke vysokých pecí (napr. vysokopecný plyn) by sa nemalo uviesť v sektore transformácie, ale ako spotreba v energetickom sektore.

9.12.   Z toho: skvapalňovanie uhlia

Bridlicová ropa a ostatné výrobky získavané skvapalnením by sa mali uviesť podľa kapitoly 4 tejto prílohy.

9.13.   Z toho: pre zmiešaný zemný plyn

Množstvo uhoľných plynov zmiešaných so zemným plynom.

9.14.   Z toho: inde neuvedené – transformácia.

1.2.2.   Energetický sektor

1.   Energetický sektor spolu

1.1.   Z toho: elektrárne, teplárne a výhrevne

1.2.   Z toho: uhoľné bane

1.3.   Z toho: čiernouhoľné briketárne

1.4.   Z toho: koksárne

1.5.   Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.6.   Z toho: plynárne

1.7.   Z toho: vysoké pece

1.8.   Z toho: ropné rafinérie

1.9.   Z toho: skvapalňovanie uhlia

1.10.   Z toho: inde neuvedené – energetika

2.   Distribučné straty

Straty vyskytujúce sa z dôvodu dopravy a distribúcie, ako aj voľného spaľovania vyrábaných plynov.

3.   Konečná spotreba spolu

4.   Neenergetické použitie spolu

4.1.   Z toho: sektory priemyslu, transformácie a energetiky

Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch priemyslu, transformácie a energetiky, napríklad uhlie použité pri výrobe metanolu alebo amoniaku.

4.1.1.   Od 4.1, z toho: v petrochemickom sektore

Neenergetické použitie, napríklad použitie uhlia ako suroviny na výrobu priemyselných hnojív a ako suroviny pre ostatné petrochemické výrobky.

4.2.   Z toho: dopravný sektor

Neenergetické použitie vo všetkých podsektoroch dopravy.

4.3.   Z toho: ostatné sektory

Neenergetické použitie v obchode a službách, v domácnostiach, v poľnohospodárstve a ostatných inde neuvedených.

1.2.3.   Špecifikácia konečného použitia energie

1.   Konečná energetická spotreba

2.   Priemyselný sektor

2.1.   Z toho: hutníctvo železa a ocele

2.2.   Z toho: chemický a petrochemický

2.3.   Z toho: neželezné kovy

2.4.   Z toho: nekovové minerálne výrobky

2.5.   Z toho: dopravné zariadenia

2.6.   Z toho: stroje a zariadenia

2.7.   Z toho: ťažba a dobývanie

2.8.   Z toho: potraviny, nápoje a tabak

2.9.   Z toho: celulóza, papier a tlač

2.10.   Z toho: drevo a drevené výrobky

2.11.   Z toho: stavebníctvo

2.12.   Z toho: textil a koža

2.13.   Z toho: inde neuvedené – priemysel

3.   Dopravný sektor

3.1.   Z toho: železničná doprava

3.2.   Z toho: vnútrozemská plavba

3.3.   Z toho: inde neuvedené – doprava

4.   Ostatné sektory

4.1.   Z toho: Obchod a služby

4.2.   Z toho: domácnosti

4.3.   Z toho: poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.   Z toho: rybolov

4.5.   Z toho: inde neuvedené – ostatné.

1.2.4.   Dovoz a vývoz

Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia.

Vzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, brikety, koksárenský koks, čiernouhoľný decht, BKB, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.

1.3.   Energetický obsah

Vzťahuje sa na antracit, koksovateľné uhlie, ostatné bituminózne uhlie, subbituminózne uhlie, hnedé uhlie, brikety, plynárenský koks, čiernouhoľný decht, BKB, rašelinu, výrobky z rašeliny a roponosné bridlice a dechtový piesok.

Spalné teplo aj výhrevnosť sa má uviesť pre nasledujúce hlavné agregáty:

1.   Výroba

2.   Dovoz

3.   Vývoz

4.   Použité pre koksárne

5.   Použité pre vysoké pece

6.   Použité pre verejné elektrárne, teplárne a výhrevne

7.   Použité v priemysle

8.   Na iné účely.

1.4.   Merné jednotky

1. Množstvo energie	103 ton. Výnimka: v prípade plynov (svietiplyn, koksárenský plyn, vysokopecný plyn, ostatné získané plyny) sa uskutočňuje priame meranie energetického obsahu a jednotka, ktorá sa má použiť, je potom TJ (založená na spalnom teple).
2. Energetický obsah	MJ/tona.

1.5.   Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

2.   ZEMNÝ PLYN

2.1.   Príslušné energetické produkty

Tento zber údajov sa týka zemného plynu, ktorý pozostáva z plynov vyskytujúcich sa v podzemných ložiskách, buď skvapalnených, alebo plynných, pozostávajúcich hlavne z metánu.

Zahŕňa ‚nepridružený‘ plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme aj ‚pridružený‘ plyn vyťažený so surovou ropou, ako metán získavaný z uhoľných baní (banský plyn) alebo z uhoľných ložísk (plyn z uhoľných slojov).

Nezahŕňa plyny vytvorené anaeróbnou digesciou biomasy (napríklad skládkový alebo splaškový plyn) ani svietiplyn.

2.2.   Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

2.2.1.   Sektor dodávky a transformácie

Má sa uviesť množstvo vyjadrené v objemových aj energetických jednotkách vrátane spalného tepla a výhrevnosti pre nasledujúce agregáty:

1.   Pôvodná domáca výroba

Celá suchá predajná ťažba v rámci vnútroštátnych hraníc vrátane ťažby na pobreží. Výroba sa meria po vyčistení a ťažbe NGL a síry.

Nezahŕňa straty vzniknuté počas ťažby a množstvá opätovne vstrekované, odvetrané alebo vzbĺknuté.

Zahŕňa množstvo použité v rámci priemyslu zemného plynu; pri ťažbe zemného plynu, v potrubných systémoch a spracovateľských podnikoch.

1.1.   Z toho: pridružený plyn

Zemný plyn vyprodukovaný spolu so surovou ropou.

1.2.   Z toho: nepridružený plyn

Zemný plyn pochádzajúci z polí produkujúcich uhľovodíky len v plynnej forme.

1.3.   Z toho: banský plyn

Metán produkovaný v uhoľných baniach alebo uhoľných ložiskách, privádzaný na povrch a spotrebovaný v uhoľných šachtách alebo privádzaný potrubím k spotrebiteľom.

2.   Z ostatných zdrojov

Palivo, ktoré sa zmieša so zemným plynom a spotrebúva ako zmes.

2.1.   Z toho: z ropných výrobkov

LPG na zlepšenie kvality napríklad tepelného obsahu.

2.2.   Z toho: z uhlia

Vyrábaný plyn na zmiešanie so zemným plynom.

2.3.   Z toho: z obnoviteľných zdrojov

Bioplyn na zmiešanie so zemným plynom.

3.   Dovoz

4.   Vývoz

5.   Medzinárodné námorné zásobníky

6.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

7.   Hrubá spotreba

8.   Štatistické rozdiely

Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

9.   Použiteľný plyn: počiatočný a konečný stav zásob

Množstvo plynu k dispozícii na dodávku počas vstupného-výstupného cyklu. Toto sa týka použiteľného zemného plynu uloženého v špeciálnych úložných zariadeniach (vyčerpané plynové a/alebo ropné pole, vodonosná vrstva, soľná dutina, rôznorodé jaskyne alebo iné), ako aj uskladnenia skvapalneného zemného plynu. Plynová rezerva (poduškový plyn) by sa mala vyňať.

Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

10.   Plyn odvetraný

Objem plynu vypusteného do vzduchu na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu.

Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

11.   Plyn spálený

Objem plynu spáleného bez využitia na mieste produkcie alebo v zariadení na spracovanie plynu.

Požiadavka na stanovenie energetického obsahu sa tu neuplatňuje.

12.   Sektor transformácie spolu

Množstvo palív použitých pri primárnej alebo sekundárnej premene energie (napríklad zemný plyn na elektrinu) alebo použitých pri transformácii na odvodené energetické produkty (napríklad zemný plyn na metanol).

12.1.   Z toho: verejné elektrárne

12.2.   Z toho: závodné elektrárne

12.3.   Z toho: verejné teplárne

12.4.   Z toho: závodné elektrárne

12.5.   Z toho: verejné výhrevne

12.6.   Z toho: závodné výhrevne

12.7.   Z toho: plynárne

12.8.   Z toho: koksárne

12.9.   Z toho: vysoké pece

12.10.   Z toho: plyn na kvapaliny

Množstvo zemného plynu použitého ako surovina pri premene na kvapaliny, napríklad množstvo paliva vstupujúceho do procesu výroby metanolu na transformáciu na metanol.

12.11.   Z toho: neuvedené – transformácia.

2.2.2.   Energetický sektor

1.   Energetický sektor spolu

1.1.   Z toho: uhoľné bane

1.2.   Z toho: ťažba ropy a plynu

1.3.   Z toho: vsádzka do rafinérií

1.4.   Z toho: koksárne

1.5.   Z toho: vysoké pece

1.6.   Z toho: plynárne

1.7.   Z toho: elektrárne, teplárne a výhrevne

1.8.   Z toho: skvapalnenie (LNG) alebo splynovanie

1.9.   Z toho: plyn na kvapaliny

1.10.   Z toho: inde neuvedené – energetika

2.   Distribučné a prepravné straty.

2.2.3.   Špecifikácia konečného použitia energie

Spotrebu zemného plynu je potrebné uviesť osobitne na energetické použitie a (ak je to uplatniteľné) aj na neenergetické použitie pre všetky nasledujúce agregáty:

1.   Konečná spotreba spolu

Konečná energetická spotreba a neenergetické použitie sa má uviesť osobitne v tejto položke.

2.   Dopravný sektor

2.1.   Z toho: Cestná doprava

Zahŕňa CNG a bioplyn.

2.1.1.   Z toho: časť bioplynu v cestnej doprave

2.2.   Z toho: potrubná preprava

2.3.   Z toho: inde neuvedené – doprava

3.   Priemyselný sektor

3.1.   Z toho: hutníctvo železa a ocele

3.2.   Z toho: chemický a petrochemický

3.3.   Z toho: neželezné kovy

3.4.   Z toho: nekovové minerálne výrobky

3.5.   Z toho: dopravné zariadenia

3.6.   Z toho: stroje a zariadenia

3.7.   Z toho: ťažba a dobývanie

3.8.   Z toho: potraviny, nápoje a tabak

3.9.   Z toho: celulóza, papier a tlač

3.10.   Z toho: drevo a drevené výrobky

3.11.   Z toho: stavebníctvo

3.12.   Z toho: textil a koža

3.13.   Z toho: inde neuvedené – priemysel

4.   Ostatné sektory

4.1.   Z toho: obchod a služby

4.2.   Z toho: domácnosti

4.3.   Z toho: poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.   Z toho: rybolov

4.5.   Z toho: inde neuvedené – ostatné.

2.2.4.   Dovoz a vývoz

Má sa uviesť celkové množstvo zemného plynu aj časť LNG podľa krajiny pôvodu v prípade dovozu a podľa krajiny určenia v prípade vývozu.

2.2.5.   Kapacity zásobníkov plynu

1.   Názov

Názov miesta skladovacieho zariadenia.

2.   Druh

Druh skladovania, ako je vyťažené plynové pole, soľná jaskyňa atď.

3.   Pracovná kapacita

Celková kapacita zásobníkov plynu mínus plynová rezerva (poduškový plyn). Plynová rezerva je celkový objem plynu potrebný ako trvalá zásoba na uchovanie primeraného tlaku v podzemnej nádrži a výtlaku počas výstupného cyklu.

4.   Maximálny ťažobný výkon

Maximálna miera, pri ktorej sa môže plyn čerpať z príslušného zásobníka; to zodpovedá maximálnej kapacite čerpania.

2.3.   Merné jednotky

1. Množstvo energie	Pokiaľ nie je uvedené inak, množstvo zemného plynu sa uvádza podľa jeho energetického obsahu, t. j. v TJ na základe spalného tepla. Ak sa vyžadujú fyzické množstvá, jednotka sa uvádza v 106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101,325 kPa).
2. Energetický obsah	KJ/m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101,325 kPa).
3. Pracovná kapacita zásobníka	106 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101,325 kPa).
4. Maximálny ťažobný výkon	106 m3/deň za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101,325 kPa).

2.4.   Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

3.   ELEKTRINA A TEPLO

3.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola zahŕňa teplo a elektrinu.

3.2.   Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

Príloha A sa použije na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto kapitole. Definície a jednotky uvedené v kapitolách 1, 2, 4 a 5 sa vzťahujú na energetické produkty, ktoré patria medzi tuhé palivá a vyrábané plyny, zemný plyn, ropu a ropné výrobkov, ako aj obnoviteľnú energiu a energiu z odpadu.

3.2.1.   Sektor dodávky a transformácie

Nasledujúce špecifické definície sa vzťahujú na agregáty v oblasti elektrickej energie a tepla uvedené v tejto kapitole:

—   Hrubá výroba elektriny: súhrn výroby elektrickej energie všetkými príslušnými výrobnými agregátmi (vrátane prečerpávania) meranej na výstupných svorkách hlavných generátorov.

—   Hrubá výroba tepla: celkové teplo vyrábané inštaláciou vrátane tepla používaného pomocnými zariadeniami, ktoré používajú horúcu kvapalinu (vykurovanie priestoru, vykurovanie kvapalným palivom atď.), a straty v zariadeniach/výmenníkoch tepelnej siete, ako aj teplo z chemických procesov používané ako primárna energetická forma.

—   Čistá výroba elektriny: hrubá výroba elektriny mínus elektrická energia absorbovaná pomocnými zariadeniami a straty v hlavných generátorových transformátoroch.

—   Čistá výroba tepla: teplo dodávané do distribučného systému určené meraniami výstupných a spätných tokov.

Agregáty uvedené v nasledujúcej tabuľke sa musia stanoviť osobitne pre verejných a pre závodných výrobcov. V rámci týchto dvoch druhov podnikov hrubá aj čistá výroba elektriny, ako aj výroba tepla sa musia uviesť pre elektrárne, teplárne a výhrevne osobitne, ak je to vhodné, pre nasledujúce agregáty:

1.   Celková výroba

1.1.   Z toho: jadrová energia

1.2.   Z toho: vodná

1.2.1.   Z toho: časť výroby vodnej energie vyrábanej z prečerpávania

1.3.   Z toho: geotermálna

1.4.   Z toho: slnečná energia

1.5.   Z toho: prílivová, vlnová, oceánska

1.6.   Z toho: veterná energia

1.7.   Z toho: palivá

Palivá schopné vznietenia alebo zapálenia, t. j. pri reakcii s kyslíkom s cieľom výrazne zvýšiť teplotu, a zapálené priamo na výrobu elektriny a/alebo tepla.

1.8.   Z toho: tepelné čerpadlá

Tepelný výstup z tepelných čerpadiel, len ak sa teplo predáva tretím stranám (t. j. v prípadoch, keď sa výroba uskutočňuje v sektore transformácie).

1.9.   Z toho: elektrické kotly

Množstvo tepla z elektrických kotlov, ak sa vyrobené teplo predáva tretím stranám.

1.10.   Z toho: teplo z chemických procesov

Teplo pochádzajúce z procesov bez vstupnej energie, ako je chemická reakcia.

Nezahŕňa odpadové teplo z procesov poháňaných energiou, ktoré by sa malo uviesť ako teplo vyrábané z príslušného paliva.

1.11.   Z toho: ostatné zdroje (uveďte).

Agregáty uvedené v nasledujúcej tabuľke sa musia stanoviť ako celkové, osobitne pre elektrinu a teplo, ak je to vhodné. Pre prvé tri agregáty v nasledujúcej tabuľke by sa malo vypočítať množstvo z hodnôt uvedených podľa predchádzajúcej tabuľky a v súlade s nimi.

1.   Hrubá výroba spolu

2.   Vlastná spotreba zariadenia

3.   Čistá výroba spolu

4.   Dovoz

Pozri aj vysvetlenie 5 – Vývoz.

5.   Vývoz

Množstvo elektriny sa pokladá za dovážané alebo vyvážané, keď prekročilo politické hranice krajiny, či už bolo, alebo nebolo colne odbavené. Ak sa elektrina prepravuje cez krajinu, množstvo by sa malo uviesť v dovoze aj vo vývoze.

6.   Použité pre tepelné čerpadlá

7.   Použité pre parné kotly poháňané elektrinou

8.   Použité na prečerpávanie

9.   Použité pri výrobe elektriny

10.   Dodávka energie

V prípade elektriny: súhrn čistej produkcie elektrickej energie dodávanej všetkými elektrárňami v krajine, znížený o množstvo súčasne použité pre tepelné čerpadlá, pre parné kotly poháňané elektrinou, pri prečerpávaní a znížený alebo zvýšený o vývoz alebo dovoz.

V prípade tepla: súhrn čistej produkcie tepla určeného na predaj všetkými zariadeniami v danej krajine, znížený o teplo použité na výrobu elektriny a znížený alebo zvýšený o vývoz alebo o dovoz.

11.   Straty pri prenose a distribúcii

Všetky straty z dôvodu dopravy a distribúcie elektrickej energie a tepla.

V prípade elektriny vrátane strát v transformátoroch, ktoré sa nepovažujú za súčasť elektrární.

12.   Spotreba (vypočítaná) spolu

13.   Štatistický rozdiel

14.   Spotreba (zistená) spolu.

Vyrobená elektrina, predané teplo a použité množstvo paliva vrátane ich príslušnej celkovej energie zo spáliteľných palív uvedených v nasledujúcej tabuľke sa musí uviesť osobitne pre verejných výrobcov a pre závodných výrobcov. V rámci týchto dvoch druhov sa musí táto výroba elektriny a tepla uviesť osobitne pre elektrárne, teplárne a výhrevne, ak je to vhodné:

1.   Tuhé palivá a vyrobené plyny:

1.1.   Antracit

1.2.   Koksovateľné uhlie

1.3.   Ostatné bituminózne uhlie

1.4.   Subbituminózne uhlie

1.5.   Hnedé uhlie

1.6.   Rašelina

1.7.   Čiernouhoľné brikety

1.8.   Koksárenský koks

1.9.   Plynárenský koks

1.10.   Čiernouhoľný decht

1.11.   BKB (brikety z hnedého uhlia)

1.12.   Svietiplyn (plynárne)

1.13.   Koksárenský plyn

1.14.   Vysokopecný plyn

1.15.   Ostatné získané plyny

1.16.   Výrobky z rašeliny

1.17.   Roponosné bridlice a dechtový piesok

2.   Ropa a ropné výrobky:

2.1.   Surová ropa

2.2.   NGL

2.3.   Rafinérsky plyn

2.4.   LPG

2.5.   Ťažký benzín

2.6.   Letecký petrolej

2.7.   Ostatný petrolej

2.8.   Plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej)

2.9.   Ťažký vykurovací olej

2.10.   Bitúmen (vrátane orimulsion)

2.11.   Ropný koks

2.12.   Ostatné ropné výrobky

3.   Zemný plyn

4.   Obnoviteľná energia a energia z odpadu

4.1.   Priemyselný odpad (neobnoviteľný)

4.2.   Komunálny odpad (obnoviteľný)

4.3.   Komunálny odpad (neobnoviteľný)

4.4.   Pevné biopalivá

4.5.   Bioplyny

4.6.   Bionafta

4.7.   Iné kvapalné biopalivá.

3.2.2.   Spotreba elektriny a tepla v energetickom sektore

1.   Energetický sektor spolu

Nezahŕňa vlastnú spotrebu zariadenia, použitie na prečerpávanie, pre tepelné čerpadlá a elektrické kotly.

1.1.   Z toho: uhoľné bane

1.2.   Z toho: ťažba ropy a plynu

1.3.   Z toho: čiernouhoľné briketárne

1.4.   Z toho: koksárne

1.5.   Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.6.   Z toho: plynárne

1.7.   Z toho: vysoké pece

1.8.   Z toho: ropné rafinérie

1.9.   Z toho: jadrový priemysel

1.10.   Z toho: zariadenia na skvapalňovanie uhlia

1.11.   Z toho: zariadenia na skvapalnenie (LNG)/splynovanie

1.12.   Z toho: zariadenia na splynovanie (bioplyn)

1.13.   Z toho: plyn na kvapaliny

1.14.   Z toho: zariadenia na výrobu dreveného uhlia

1.15.   Z toho: inde neuvedené – energetika.

3.2.3.   Špecifikácia konečného použitia energie

1.   Priemyselný sektor

1.1.   Z toho: hutníctvo železa a ocele

1.2.   Z toho: chemický a petrochemický

1.3.   Z toho: neželezné kovy

1.4.   Z toho: nekovové minerálne výrobky

1.5.   Z toho: dopravné zariadenia

1.6.   Z toho: stroje a zariadenia

1.7.   Z toho: ťažba a dobývanie

1.8.   Z toho: potraviny, nápoje a tabak

1.9.   Z toho: celulóza, papier a tlač

1.10.   Z toho: drevo a drevené výrobky

1.11.   Z toho: stavebníctvo

1.12.   Z toho: textil a koža

1.13.   Z toho: inde neuvedené – priemysel

2.   Dopravný sektor

2.1.   Z toho: železničná doprava

2.2.   Z toho: potrubná preprava

2.3.   Z toho: cestná doprava

2.4.   Z toho: inde neuvedené – doprava

3.   Domácnosti

4.   Obchod a služby

5.   Poľnohospodárstvo/lesníctvo

6.   Rybolov

7.   Inde neuvedené – ostatné.

3.2.4.   Dovoz a vývoz

Dovoz a vývoz množstva elektriny a tepla danou krajinou.

3.2.5.   Čistá výroba elektriny a čistá výroba tepla závodnými výrobcami

Čistá výroba elektriny a čistá výroba tepla závodnými výrobcami vyrábajúcimi elektrinu a teplo sa má uviesť osobitne pre teplárne, pre elektrárne a pre výhrevne v nasledujúcich zariadeniach alebo činnostiach:

1.   Energetický sektor spolu

1.1.   Z toho: uhoľné bane

1.2.   Z toho: ťažba ropy a plynu

1.3.   Z toho: čiernouhoľné briketárne

1.4.   Z toho: koksárne

1.5.   Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.6.   Z toho: plynárne

1.7.   Z toho: vysoké pece

1.8.   Z toho: ropné rafinérie

1.9.   Z toho: zariadenia na skvapalňovanie uhlia

1.10.   Z toho: zariadenia na skvapalnenie (LNG)/splynovanie

1.11.   Z toho: zariadenia na splynovanie (bioplyn)

1.12.   Z toho: plyn na kvapaliny

1.13.   Z toho: zariadenia na výrobu dreveného uhlia

1.14.   Z toho: inde neuvedené – energetika

2.   Dopravný sektor

2.1.   Z toho: železničná doprava

2.2.   Z toho: potrubná preprava

2.3.   Z toho: cestná doprava

2.4.   Z toho: inde neuvedené – doprava

3.   Všetky ostatné sektory: rovnaké ako zoznam agregátov podľa 3.2.3. Špecifikácia konečného použitia energie.

3.3.   Štrukturálne údaje o výrobe elektriny a tepla

3.3.1.   Čistý maximálny elektrický výkon a špičkové zaťaženie

Výkon by sa mal uviesť k 31. decembru príslušného referenčného roka.

Zahŕňa elektrický výkon elektrární a teplární.

Čistý maximálny elektrický výkon je súhrn čistých maximálnych výkonov všetkých staníc, ktoré sú zohľadnené jednotlivo počas príslušného obdobia prevádzky. Obdobie prevádzky predpokladané na súčasné účely je nepretržitá prevádzka: v praxi 15 hodín alebo viac denne. Čistý maximálny výkon je maximálny výkon predpokladaný za výhradne činný výkon, ktorý možno dodávať nepretržite v rámci plnej prevádzky zariadenia pri výstupe do siete. Špičkové zaťaženie sa definuje ako najvyššia hodnota výkonu absorbovaného alebo dodávaného sieťou alebo kombináciou sietí v krajine.

Čistý maximálny elektrický výkon treba uviesť pre verejných aj závodných výrobcov:

1.   Spolu

2.   Jadrová energia

3.   Vodná

3.1.   Z toho: kombinované zariadenia

3.2.   Z toho: čisté prečerpanie

4.   Geotermálna

5.   Solárno-fotovoltaická

6.   Solárno-termálna

7.   Prílivová, vlnová, oceánska

8.   Veterná energia

9.   Palivá

9.1.   Z toho: para

9.2.   Z toho: spaľovacie motory

9.3.   Z toho: plynová turbína

9.4.   Z toho: kombinovaný cyklus

9.5.   Z toho: iné

Špecifikuje sa, ak sa uvedie.

Za sieť sa musia uviesť tieto informácie o špičkovom zaťažení:

10.   Špičkové zaťaženie

11.   Dosiahnuteľný výkon v čase špičky

12.   Dátum a čas špičkového zaťaženia.

3.3.2.   Čistý maximálny elektrický výkon zariadení na palivá

Čistý maximálny elektrický výkon zariadení na palivá treba uviesť v nasledujúcej tabuľke pre verejných aj závodných výrobcov a osobitne pre každý typ zariadenia na jeden druh alebo viac druhov paliva. Pre všetky zariadenia na viac druhov paliva je potrebné pridať označenie, aký druh paliva sa používa ako primárne palivo a aký druh ako alternatívne palivo.

1.   Zariadenia na jeden druh paliva:

1.1.   Na uhlie alebo uhoľné produkty

Zahŕňa výkon zariadení na koksárenský plyn, vysokopecný plyn a kyslíkový plyn z oceliarskej pece.

1.2.   Na kvapalné palivá

Vrátane výkonu zariadení na rafinérske plyny.

1.3.   Na zemný plyn

Vrátane výkonu zariadení na svietiplyn.

1.4.   Na rašelinu

1.5.   Na obnoviteľné palivá a odpad

2.   Zariadenia na viac druhov paliva, tuhé a kvapalné palivá

3.   Zariadenia na viac druhov paliva, tuhé palivá a zemný plyn

4.   Zariadenia na viac druhov paliva, kvapalné palivá a zemný plyn

5.   Zariadenia na viac druhov paliva, tuhé, kvapalné palivá a zemný plyn.

Systémy na viac druhov paliva zahŕňajú len jednotky, ktoré môžu spaľovať viac ako jeden druh paliva v nepretržitej prevádzke. Zariadenia s oddelenými jednotkami, ktoré používajú rôzne palivá, by sa mali rozdeliť do príslušných kategórií jednotiek na jeden druh paliva.

3.4.   Údaje o jadrovej energii

Musia sa uviesť tieto údaje týkajúce sa civilného využívania jadrovej energie:

1.	Kapacita obohacovania Ročná kapacita separačnej práce prevádzkových zariadení na obohacovanie (štiepenie izotopov uránu).
2.	Výrobná kapacita čerstvých palivových článkov Ročná výrobná kapacita závodov na výrobu palív. Nezahŕňajú sa závody na výrobu palív MOX.
3.	Výrobná kapacita závodov na výrobu palív MOX Ročná výrobná kapacita závodov na výrobu palív MOX. Palivá MOX obsahujú zmes plutónia a uránu (miešaný oxid).
4.	Výroba čerstvých palivových článkov Výroba hotových čerstvých palivových článkov v závodoch na výrobu jadrového paliva. Nezahŕňajú sa palivové prúty ani iné polovýrobky. Nezahŕňajú sa ani výrobné závody vyrábajúce palivá MOX.
5.	Výroba palivových článkov MOX Výroba hotových čerstvých palivových článkov v závodoch na výrobu paliva MOX. Nezahŕňajú sa palivové prúty ani iné polovýrobky.
6.	Výroba tepla z jadra Celkové množstvo tepla vytvoreného jadrovými reaktormi na výrobu elektriny alebo na iné užitočné využitia tepla.
7.	Ročné priemerné vyhorenie definitívne odstránených vyhorených palivových článkov Vypočítaný priemer vyhorenia palivových článkov, ktoré boli definitívne odstránené z jadrových reaktorov počas príslušného referenčného roka. Nezahŕňajú sa palivové články, ktoré sú dočasne odstránené a ktoré sa pravdepodobne neskôr opäť použijú.
8.	Produkcia uránu a plutónia v prepracovateľských závodoch Urán a plutónium vyrobené počas referenčného roku v prepracovateľských závodoch.
9.	Kapacita prepracovateľských závodov (urán a plutónium) Ročná kapacita na prepracovanie uránu a plutónia.

3.5.   Merné jednotky

1. Množstvo energie	Elektrina: GWh. Teplo: TJ. Tuhé palivá a vyrobené plyny: uplatňujú sa merné jednotky v kapitole 1 tejto prílohy. Zemný plyn: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 2 tejto prílohy. Ropa a ropné výrobky: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 4 tejto prílohy. Obnoviteľné zdroje a odpad: uplatňujú sa merné jednotky z kapitoly 5 tejto prílohy. Urán a plutónium: tHM (tony ťažkých kovov).
2. Kapacita	Elektrický výkon: MWe. Tepelný výkon: MWt. Kapacita obohacovania (štiepenie izotopov uránu): tSWU (tony separačných pracovných jednotiek). Produkčná kapacita jadrových palivových článkov: tHM (tony ťažkých kovov).

3.6.   Odchýlky a výnimky

Francúzsko má odchýlku na vykazovanie agregátov v súvislosti s teplom. Platnosť tejto odchýlky sa skončí hneď, ako Francúzsko bude môcť zaslať túto správu, a v každom prípade nie neskôr než štyri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

4.   ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

4.1.   Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:

Energetický produkt	Vymedzenie pojmov
1. Surová ropa	Surová ropa je minerálny olej prírodného pôvodu, ktorý obsahuje zmes uhľovodíkov a pridružených nečistôt, ako je síra. Vyskytuje sa v kvapalnom skupenstve pri normálnej atmosférickej teplote a tlaku a jeho fyzické vlastnosti (hustota, viskozita atď.) sa veľmi menia. Do tejto kategórie patria plynové kondenzáty získavané z pridruženého a nepridruženého plynu, ktoré sa zmiešavajú s tokom surovej ropy.
2. NGL	NGL sú kvapalné alebo skvapalnené uhľovodíky získané zo zemného plynu v separačných zariadeniach alebo zariadeniach na spracovanie zemného plynu. Ku kvapalnému zemnému plynu patrí etán, propán, bután (bežný a izolovaný), (izo-)pentán a ďalšie vyššie uhľovodíky (niekedy označované ako prírodný benzín alebo gazolín).
3. Rafinérske medziprodukty	Rafinérske medziprodukty sú východiskové produkty zo spracovanej ropy určené na ďalšie spracovanie (napríklad primárny vykurovací alebo vákuový plynový olej) okrem miešania. Ďalším spracovaním sa premení na jednu alebo viac zložiek a/alebo hotové výrobky. Táto definícia takisto zahŕňa návrat z petrochemického priemyslu do rafinérskeho priemyslu (napríklad pyrolýzny benzín, frakcie C4, plynový olej a frakcie vykurovacieho oleja).
4. Aditíva/oxygenáty	Aditíva sú neuhľovodíkové zlúčeniny pridávané alebo zmiešané s výrobkom na úpravu vlastností paliva (oktán, cetán, vlastnosti za studena atď.): — oxygenáty, ako sú alkoholy (metanol, etanol), étery [ako je MTBE (metyltercbutyléter), ETBE (etyltercbutyléter), TAME (terciárny amylmetyléter)], — estery (napríklad repkový olej alebo dimetylester atď.), — chemické zlúčeniny (ako sú TML, TEL a detergenty). Poznámka: Množstvo aditív/oxygenátov (alkoholy, étery, estery a ostatné chemické zlúčeniny) uvedené v tejto kategórii by sa malo týkať množstiev určených na miešanie s palivami alebo na použitie ako palivo.
4.1. Z toho: biopalivá	Biobenzín a bionafta: uplatňujú sa definície uvedené v kapitole 5 – Obnoviteľná energia a energia z odpadu. Množstvo kvapalných biopalív uvedených v tejto kategórii sa vzťahuje na biopalivo, a nie na celkový objem kvapalín, do ktorých sa biopalivá miešajú. Nezahŕňa celý obchod s biopalivami, ktoré sa nezmiešali s dopravným palivom (t. j. v ich čistej forme); tieto palivá by sa mali uviesť podľa kapitoly 5. Biopalivá predávané ako časť dopravných palív by sa mali uviesť v príslušnom výrobku s označením časti biopaliva.
5. Ostatné uhľovodíky	Syntetická ropa z bituminóznych pieskov, roponosných bridlíc atď., tekuté výrobky zo skvapalňovania uhlia (pozri kapitolu 1), výroba kvapalín z úpravy zemného plynu na benzín (pozri kapitolu 2), hydrogénové a emulgované oleje (napríklad orimulsion). Nezahŕňa produkciu roponosných bridlíc, na ktorú sa vzťahuje kapitola 1. Produkcia bridlicovej ropy (druhotný výrobok) sa má uviesť ako ‚Z iných zdrojov‘ v kategórii Ostatné uhľovodíky.
6. Rafinérsky plyn (neskvapalnený)	Rafinérsky plyn obsahuje zmes nekondenzovateľných plynov skladajúcich sa najmä z vodíka, metánu, etánu a alkénov, ktoré sa získavajú počas destilácie surovej ropy alebo spracovania ropných výrobkov (napríklad krakovanie) v rafinériách. Zahŕňa aj plyny vrátené z petrochemického priemyslu.
7. Etán	Prírodný plynný uhľovodík s rovným reťazcom (C2H6), extrahovaný zo zemného plynu a prúdov rafinérskych plynov.
8. LPG	LPG sú ľahko nasýtené parafinické uhľovodíky pochádzajúce z rafinérskeho spracovania, stabilizácie surovej ropy a spracovania zemného plynu. Obsahujú najmä propán (C3H8) a bután (C4Hl0) alebo ich zmes. Takisto môžu obsahovať propylén, butylén, izopropylén a izobutylén. Na účely dopravy a skladovania sú LPG skvapalnené pod tlakom.
9. Ťažký benzín	Ťažký benzín je surovina určená buď pre petrochemický priemysel (napríklad výroba etylénu alebo výroba aromatických látok), alebo na výrobu benzínu úpravou alebo izomeráciou v rafinérii. Ťažký benzín zahŕňa materiál v destilačnom rozpätí od 30 °C do 210 °C alebo časti tohto rozpätia.
10. Automobilový benzín	Automobilový benzín obsahuje zmes ľahkých uhľovodíkov destilujúcich od 35 °C do 215 °C. Používa sa ako palivo pre pozemné palivové motory so vznetovým zapaľovaním. Automobilový benzín môže obsahovať aditíva, oxygenáty a činidlá zlepšujúce oktánové číslo vrátane zlúčenín olova, ako je TEL (tetraetylolovo) a TML (tetrametylolovo). Zahŕňa zložky na miešanie do automobilového benzínu (okrem aditív/oxygenátov), napr. alkyláty, izomeráty, reformáty, štiepený benzín určený na použitie ako hotový automobilový benzín.
10.1. Z toho: biologický benzín	Uplatňujú sa definície uvedené v kapitole 5 – Obnoviteľná energia a energia z odpadu.
11. Letecký benzín	Letecký benzín pripravený špeciálne pre letecké piestové motory s oktánovým číslom vyhovujúcim týmto motorom, s bodom tuhnutia – 60 °C a destilačným rozpätím zvyčajne od 30 °C do 180 °C.
12. Dýzové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4)	Zahŕňa všetky ľahké uhľovodíkové oleje na použitie v leteckých turbínových hnacích jednotkách destilujúce od 100 °C do 250 °C. Získavajú sa miešaním petrolejov a benzínov alebo ťažkých benzínov takým spôsobom, že obsah aromátov nepresahuje 25 % objemu a tlak pár je medzi 13,7 kPa a 20,6 kPa.
13. Letecký petrolej	Letecký petrolej sa používa pre letecké turbínové hnacie jednotky. Má rovnaké destilačné vlastnosti v rozpätí od 150 °C do 300 °C (všeobecne nie nad 250 °C) a bod vzplanutia ako petrolej. Okrem toho má zvláštne špecifikácie (ako je bod tuhnutia), ktoré určuje Medzinárodná asociácia pre leteckú dopravu (IATA). Zahŕňa zložky na miešanie do leteckého petroleja.
13.1. Biozložky do leteckého petroleja	Kvapalné biozložky získané z biomasy a zmiešané s leteckým petrolejom alebo nahrádzajúce letecký petrolej.
14. Ostatný petrolej	Rafinovaný ropný destilát sa používa v iných odvetviach ako leteckej doprave. Destiluje od 150 °C do 300 °C.
15. Plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej)	Plynový olej/nafta je predovšetkým stredný destilát destilujúci od 180 °C do 380 °C. V závislosti od použitia je k dispozícii niekoľko druhov:
15.1. Z toho: motorová nafta pre cestnú dopravu	Motorová nafta pre vznetové motory (osobné automobily, nákladné automobily atď.) obyčajne s nízkym obsahom síry.
15.1.1. Od 15.1, z toho: bionafta	Uplatňujú sa definície uvedené v kapitole 5 – Obnoviteľná energia a energia z odpadu.
15.2. Z toho: vykurovací a iný plynový olej	Ľahký vykurovací olej na priemyselné a komerčné použitie, lodná nafta a nafta používaná v železničnej doprave, iné plynové oleje vrátane ťažkých plynových olejov, ktoré destilujú od 380 °C do 540 °C a ktoré sa používajú ako petrochemické suroviny.
16. Ťažký vykurovací olej	Všetky zvyškové (ťažké) vykurovacie oleje (vrátane tých, ktoré sa získali zmiešaním). Kinematická viskozita je nad 10 cSt pri 80 °C. Bod vzplanutia je vždy vyšší ako 50 °C a hustota vždy presahuje 0,90 kg/l.
16.1. Z toho: s nízkym obsahom síry	Ťažký vykurovací olej s obsahom síry pod 1 %.
16.2. Z toho: s vysokým obsahom síry	Ťažký vykurovací olej s obsahom síry 1 % a viac.
17. Lakový benzín a SBP	Rafinované destilátové medziprodukty pri destilácii v rozpätí ťažkého benzínu/leteckého petroleja. Členia sa na: —   technický benzín (SBP): ľahké oleje destilujúce od 30 °C do 200 °C. Existuje 7 alebo 8 druhov priemyselného benzínu, podľa toho, kde sa v destilačnom rozpätí uskutoční rez. Tieto druhy sa definujú podľa teplotného rozdielu medzi objemom destilácie pri 5 % a 90 % (maximálne 60 °C), —   lakový benzín: technický benzín s bodom vzplanutia nad 30 °C. Destilačné rozpätie lakového benzínu je 135 °C až 200 °C.
18. Lubrikanty (mazivá)	Uhľovodíky vyrobené z destilačného vedľajšieho produktu; používajú sa najmä na zníženie trenia medzi povrchmi ložísk. Zahŕňajú všetky hotové druhy mazacích olejov od vretenového až po valcový olej a druhy použité v olejoch vrátane motorových olejov a všetkých základných druhov mazacích olejov.
19. Bitúmen	Tuhý, polotuhý alebo väzký uhľovodík s koloidnou štruktúrou, hnedej až čiernej farby; získava sa ako zvyšok pri destilácii surovej ropy vákuovou destiláciou ropných zvyškov z atmosférickej destilácie. Bitúmen sa často označuje ako asfalt a používa sa najmä pri stavbe ciest a na strechy. Zahŕňa skvapalnený a riedený bitúmen.
20. Parafínové vosky	Ide o nasýtené alifatické uhľovodíky. Tieto vosky sú zvyšky extrahované pri odparafínovaní mazacích olejov. Majú kryštalickú štruktúru, viac-menej jemnú v závislosti od druhu. Hlavné charakteristiky sú tieto: sú bezfarebné, bez zápachu, priesvitné, s bodom tavenia nad 45 °C.
21. Ropný koks	Čierny tuhý vedľajší produkt získavaný najmä krakovaním alebo karbonizáciou získaných ropných medziproduktov, zvyškov z vákuovej destilácie a dechtov a smoly v procesoch, ako je predĺžené alebo fluidné koksovanie. Obsahuje najmä uhlík (90 % až 95 %) a má nízky obsah popola. Používa sa ako surovina v koksárňach, v oceliarskom priemysle na vykurovanie, výrobu elektród a výrobu chemických látok. Dve najdôležitejšie kvalitatívne triedy sú ‚zelený koks‘ a ‚kalcinovaný koks‘. Zahŕňa ‚katalyzátorový koks‘, ktorý sa usadí na katalyzátore počas rafinérskeho procesu; tento koks nemožno získať späť a obyčajne sa používa v rafinérii ako rafinérske palivo.
22. Ostatné výrobky	Všetky výrobky, ktoré tu nie sú špecificky uvedené, napríklad decht a síra. Zahŕňajú aromatické látky (napríklad BTX alebo benzén, toluén a xylén) a alkény (napríklad propylén) vyrábané v rafinérii.

4.2.   Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

4.2.1.   Dodávky surovej ropy, NGL, rafinérskych medziproduktov, aditív a ostatných uhľovodíkov

Nasledujúca tabuľka sa vzťahuje na surovú ropu, NGL, rafinérske medziprodukty, aditíva/oxygenáty (a ich biozložky) a ostatné uhľovodíky:

1.   Pôvodná domáca výroba

Nevzťahuje sa na rafinérske medziprodukty a biopalivá.

2.   Z ostatných zdrojov aditíva, biopalivá a ostatné uhľovodíky, ktorých výroba už bola zahrnutá v bilanciách iných palív.

Nevzťahuje sa na surovú ropu, NGL a rafinérske medziprodukty.

2.1.   Z toho: z uhlia

Zahŕňa kvapaliny vyrábané v zariadeniach na skvapalňovanie uhlia, kvapaliny z koksární.

2.2.   Z toho: zo zemného plynu

Výroba syntetického benzínu môže vyžadovať ako surovinu zemný plyn. Množstvo plynu na výrobu metanolu sa stanovuje podľa kapitoly 2, zatiaľ čo tu sa uvádza príjem metanolu.

2.3.   Z toho: z obnoviteľných zdrojov

Zahŕňa biopalivá, ktoré sú určené na miešanie s dopravnými palivami.

Výroba sa stanovuje podľa kapitoly 5, zatiaľ čo množstvo na miešanie sa stanovuje tu.

3.   Spätné toky z petrochemického sektora

Hotové výrobky alebo polovýrobky, ktoré sa vracajú od koncového spotrebiteľa do rafinérií na spracovanie, miešanie alebo predaj. Obyčajne sú to vedľajšie produkty petrochemickej výroby.

Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

4.   Reklasifikované produkty

Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania koncovým spotrebiteľom.

Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

5.   Dovoz a vývoz

Zahŕňa množstvo surovej ropy a výrobky dovážané alebo vyvážané na základe dohôd o spracovaní (t. j. rafinácia na účet). Surovú ropu a NGL treba uviesť ako výrobky prichádzajúce z krajiny hlavného pôvodu; rafinérske suroviny a hotové výrobky treba uviesť ako výrobky prichádzajúce z krajiny poslednej zásielky.

Zahŕňa každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovážaného skvapalneného zemného plynu a ropných výrobkov dovážaných alebo vyvážaných priamo petrochemickým priemyslom.

Poznámka: Každý obchod s biopalivami, ktoré neboli zmiešané s dopravnými palivami (t. j. v ich čistej forme), by sa mal uviesť v dotazníku o obnoviteľných energiách.

Opätovný vývoz ropy dovážanej na spracovanie v rámci colných oblastí by sa mal zahŕňať ako vývoz výrobku z krajiny spracovania do konečnej destinácie.

6.   Priame použitie

Surová ropa, NGL, aditíva a oxygenáty (a tá časť, čo sú biopalivá) a ostatné uhľovodíky použité priamo bez spracovania v ropných rafinériách.

Zahŕňa surovú ropu spaľovanú pri výrobe elektriny.

7.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

8.   Vypočítaná vsádzka do rafinérie

Vypočítané celkové množstvo výrobku na vstupe do rafinérskeho procesu. Definuje sa ako:

.

9.   Štatistické rozdiely

Definované ako vypočítaná vsádzka do rafinérie mínus zistená.

10.   Zistená vsádzka do rafinérie

Množstvo merané ako vstup do rafinérií.

11.   Rafinérske straty

Rozdiel medzi vsádzkou do rafinérie (zistenou) a hrubým rafinérskym výstupom. Straty sa môžu vyskytnúť počas destilácie z dôvodu vyparovania. Uvádzané straty sú kladné. Môžu sa vyskytnúť nárasty v objeme, ale žiadne nárasty v hmotnosti.

12.   Počiatočné a konečné celkové zásoby na vnútroštátnom území

Všetky zásoby na vnútroštátnom území vrátane zásob, ktoré skladujú vlády, hlavní spotrebitelia alebo skladovateľské organizácie, zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych lodí, zásoby v colných oblastiach a zásoby pre ostatné strany, či už v rámci bilaterálnej vládnej dohody, alebo bez nej. Začiatok a koniec sa vzťahuje na prvý a posledný deň vykazovaného obdobia.

13.   Čistá výhrevnosť

Produkcia, dovoz a vývoz a celkový priemer.

4.2.2.   Dodávky ropných výrobkov

Nasledujúca tabuľka sa týka len hotových výrobkov (rafinérsky plyn, etán, LPG, ťažký benzín, automobilový benzín a v rámci neho biobenzín, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu, letecký petrolej a jeho biozložky, ostatný petrolej, plynový olej/nafta, vykurovací olej s nízkym a vysokým obsahom síry, lakový benzín a SBP, lubrikanty, bitúmen, parafínové vosky, ropný koks a ostatné výrobky). Surová ropa a NGL použité pri priamom spaľovaní by sa mali uviesť v dodávkach hotových výrobkov a v reklasifikácii medziproduktov:

1.	Vstupy prvotných produktov Zahŕňa množstvo pôvodnej (domácej) alebo dovážanej surovej ropy (vrátane kondenzovanej) a pôvodného NGL použitého priamo bez spracovania v ropnej rafinérii a množstvo spätných tokov z petrochemického priemyslu, ktoré, hoci nejde o primárne palivo, sa používa priamo.
2.	Hrubý rafinérsky výstup Výroba hotových výrobkov v rafinérii alebo zariadení na miešanie. Nezahŕňa straty z rafinérií, ale zahŕňa rafinérske palivo.
3.	Recyklované výrobky Hotové výrobky, ktoré druhýkrát prešli marketingovou sieťou po tom, ako už boli raz dodané koncovým spotrebiteľom (napríklad použité lubrikanty, ktoré sa opätovne spracúvajú). Toto množstvo by sa malo oddeliť od petrochemických spätných tokov.
4.	Rafinérske palivo Ropné výrobky spotrebované na podporu prevádzky v rafinérii. Nezahŕňa výrobky použité ropnými spoločnosťami mimo rafinérskeho procesu, napríklad v zásobníkoch alebo ropných tankeroch. Zahŕňa palivá použité pri výrobe elektriny a predávaného tepla v rafinériách.
4.1.	Z toho: používa sa pri výrobe elektriny Množstvo používané pri výrobe elektriny v zariadeniach v rafinériách.
4.2.	Z toho: použité v teplárňach Množstvo použité v teplárňach v rafinériách.
4.3.	Z toho: používa sa pri výrobe tepla Množstvo použité pri výrobe tepla v rafinériách.
5.	Dovoz a vývoz
6.	Medzinárodné námorné zásobníky
7.	Výmena medzi výrobkami Množstvo opätovne zatriedené buď preto, lebo sa jeho špecifikácia zmenila, alebo preto, lebo sa zamiešalo do iného výrobku. Negatívny vstup pre jeden výrobok sa kompenzuje kladným vstupom (alebo niekoľkými vstupmi) pre jeden výrobok alebo viac výrobkov a naopak; celkový čistý výsledok by mal byť nula.
8.	Reklasifikované produkty Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania koncovým spotrebiteľom.
9.	Zmena stavu zásob Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.
10.	Vypočítané hrubé domáce dodávky Definujú sa ako: .
11.	Štatistický rozdiel Definovaný ako vypočítaná hrubá domáca dodávka mínus zistená dodávka.
12.	Zistené hrubé domáce dodávky Zistená dodávka hotových ropných výrobkov z primárnych zdrojov (napríklad rafinérie, zariadenia na miešanie atď.) na domáci trh. Tento údaj sa môže líšiť od vypočítaného údaju napríklad pre rôzne pokrytie a/alebo rôzne definície v rôznych vykazovacích systémoch.
12.1.	Z toho: hrubé dodávky do petrochemického sektora Množstvo palív dodávaných do petrochemického sektora.
12.2.	Z toho: energetické použitie v petrochemickom sektore Množstvo ropy použité ako palivo pre petrochemické procesy, ako je parné krakovanie.
12.3.	Z toho: neenergetické použitie v petrochemickom sektore Množstvo ropy použitej v petrochemickom sektore na účely výroby etylénu, propylénu, butylénu, syntetického plynu, aromatických látok, butadiénu a ostatných surovín založených na uhľovodíkoch napríklad pri parnom krakovaní, v zariadeniach na výrobu aromatických látok a pri parnom reformingu. Nezahŕňa množstvo ropy použité na účely výroby paliva.
13.	Spätné toky z petrochemického sektora do rafinérií.
14.	Počiatočná a konečná úroveň zásob Všetky zásoby na vnútroštátnom území vrátane zásob, ktoré skladujú vlády, hlavní spotrebitelia alebo skladovateľské organizácie, zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych lodí, zásoby v colných oblastiach a zásoby pre ostatné strany, či už v rámci bilaterálnej vládnej dohody, alebo bez nej. Začiatok a koniec sa vzťahuje na prvý a posledný deň vykazovaného obdobia.
15.	Zmena stavu zásob vo verejných zariadeniach Zmeny stavu zásob, ktoré skladujú verejné služby, nezahrnuté v úrovniach zásob a v inde uvedenej zmene stavu zásob. Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo. Zahŕňa surovú ropu a NGL použité na priame spaľovanie, ak je to vhodné.
16.	Výhrevnosť hrubých domácich dodávok.

4.2.3.   Hrubé domáce dodávky podľa sektora

V ďalej uvedených tabuľkách sa nasledujúce agregáty vzťahujú na surovú ropu, NGL, rafinérsky plyn, etán, LPG, ťažký benzín, všetok automobilový benzín a jeho biozložky, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu, všetok letecký petrolej a jeho biozložky, ostatný petrolej, plynový olej/naftu (a jeho/jej frakcií, ktorými sú: motorová nafta pre cestnú dopravu, vykurovací olej a iný plynový olej, bionaftta a plynový olej/nafta bez biozložiek), všetok vykurovací olej (vrátane jeho frakcií s nízkym a vysokým obsahom síry), lakový benzín a SBP, lubrikanty, bitúmen, parafínové vosky, ropný koks a ostatné ropné výrobky.

Je nutné uviesť množstvo týkajúce sa energetického použitia a množstvo týkajúce sa neenergetického použitia a ich množstvo spolu.

1.   Sektor transformácie spolu

Celkové množstvo palív použitých v primárnej alebo sekundárnej premene energie.

1.1.   Z toho: verejné elektrárne

1.2.   Z toho: závodné elektrárne

1.3.   Z toho: verejné teplárne

1.4.   Z toho: závodné elektrárne

1.5.   Z toho: verejné výhrevne

1.6.   Z toho: závodné výhrevne

1.7.   Z toho: plynárne/zariadenia na splynovanie

1.8.   Z toho: na miešanie zemného plynu

1.9.   Z toho: koksárne

1.10.   Z toho: vysoké pece

1.11.   Z toho: petrochemický priemysel

1.12.   Z toho: čiernouhoľné briketárne

1.13.   Z toho: inde neuvedené – transformácia

2.   Energetický sektor spolu

Celkové množstvo použité ako energia v energetickom sektore.

2.1.   Z toho: uhoľné bane

2.2.   Z toho: ťažba ropy a plynu

2.3.   Z toho: koksárne

2.4.   Z toho: vysoké pece

2.5.   Z toho: plynárne

2.6.   Z toho: energetické podniky

Elektrárne, teplárne a výhrevne.

2.7.   Z toho: inde neuvedené – energetika

3.   Distribučné straty

Straty, ktoré vznikli mimo rafinérie z dôvodu dopravy a distribúcie.

Zahŕňa straty v potrubiach.

4.   Konečná energetická spotreba

5.   Priemyselný sektor

5.1.   Z toho: hutníctvo železa a ocele

5.2.   Z toho: chemický a petrochemický

5.3.   Z toho: neželezné kovy

5.4.   Z toho: nekovové minerálne výrobky

5.5.   Z toho: dopravné zariadenia

5.6.   Z toho: stroje a zariadenia

5.7.   Z toho: ťažba a dobývanie

5.8.   Z toho: potraviny, nápoje a tabak

5.9.   Z toho: celulóza, papier a tlač

5.10.   Z toho: drevo a drevené výrobky

5.11.   Z toho: stavebníctvo

5.12.   Z toho: textil a koža

5.13.   Z toho: inde neuvedené – priemysel

6.   Dopravný sektor

6.1.   Z toho: medzinárodná letecká doprava

6.2.   Z toho: vnútroštátna letecká doprava

6.3.   Z toho: cestná doprava

6.4.   Z toho: železničná doprava

6.5.   Z toho: vnútrozemská plavba

6.6.   Z toho: potrubná doprava

6.7.   Z toho: inde neuvedené – doprava

7.   Ostatné sektory

7.1.   Z toho: obchod a služby

7.2.   Z toho: domácnosti

7.3.   Z toho: poľnohospodárstvo/lesníctvo

7.4.   Z toho: rybolov

7.5.   Z toho: inde neuvedené – ostatné

8.   Neenergetické použitie spolu

Množstvo použité ako suroviny v rôznych sektoroch a nespotrebované ako palivo alebo transformované na iné palivo. Toto množstvo je zahrnuté v uvedených agregátoch.

8.1.   Z toho: sektor transformácie

8.2   Z toho: energetický sektor

8.3   Z toho: dopravný sektor

8.4   Z toho: priemyselný sektor

8.4.1   Priemyselný sektor, z toho: chemický (vrátane petrochemického)

8.5   Z toho: ostatné sektory.

4.2.4.   Dovoz a vývoz

Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia. Pozri takisto poznámky v 4.2.1, agregát č. 5.

4.3.   Merné jednotky

1. Množstvo energie	103 ton.
2. Energetický obsah	MJ/tona.

4.4.   Odchýlky a výnimky

Cyprus je vyňatý z vykazovania agregátov definovaných v oddiele 4.2.3 bode 4 (Ostatné sektory) a bode 5 (Neenergetické použitie spolu); uplatňujú sa len celkové hodnoty.

Cyprus má na vykazovanie agregátov definovaných v oddiele 4.2.3 bode 2 (Priemysel) a bode 3 (Doprava) výnimku tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia; počas trvania tejto výnimky sa uplatňujú len celkové hodnoty.

5.   OBNOVITEĽNÁ ENERGIA A ENERGIA Z ODPADU

5.1.   Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:

Energetický produkt	Vymedzenie pojmov
1. Vodná energia	Potenciálna a kinetická energia vyrábaná z vody, ktorá sa mení na elektrinu vo vodných elektrárňach. Treba zahrnúť aj prečerpávanie. Výroba sa musí uviesť pre zariadenia s veľkosťou < 1 MW, 1 až < 10 MW, ≥ 10 MW a z prečerpávania.
2. Geotermálna energia	Energia dostupná ako teplo vyžarované zo zemskej kôry obyčajne vo forme horúcej vody alebo pary. Produkcia tejto energie je rozdiel medzi entalpiou kvapaliny odoberanej z vrtu a kvapaliny, ktorá sa napokon používa. Využíva sa vo vhodných lokalitách: — na výrobu elektriny využitím suchej pary alebo entalpie solanky po odparení, — priamo ako teplo na diaľkové vykurovanie, v poľnohospodárstve atď.
3. Slnečná energia	Slnečné žiarenie používané na výrobu teplej vody a elektriny. Výrobou tejto energie je teplo dostupné pre prenosové médium tepla, t. j. dopadajúca slnečná energia mínus optické straty a straty v kolektoroch. Nezahŕňa sa pasívna slnečná energia na priame vykurovanie, ochladzovanie a osvetlenie príbytkov alebo iných budov.
3.1. Z toho: solárno-fotovoltaická	Slnečným svetlom, ktoré sa mení na elektrinu použitím solárnych článkov obyčajne vytvorených polovodivým materiálom, ktorý keď je vystavený svetlu, produkuje elektrinu.
3.2. Z toho: solárno-termálna	Teplo zo slnečného žiarenia; môže sa vytvárať v: a) solárnych tepelných elektrárňach alebo b) zariadeniach na výrobu domácej teplej vody alebo na sezónne vykurovanie bazénov (napríklad ploché kolektory, najmä termosifonového typu).
4. Prílivová, vlnová, oceánska energia	Mechanická energia sa získava z pohybu prílivu, vĺn alebo oceánskeho prúdu a používa sa na výrobu elektriny.
5. Veterná energia	Kinetická energia vetra využitá na výrobu elektriny vo veterných turbínach.
6. Priemyselný odpad (neobnoviteľný)	Vykazuje sa odpad priemyselného neobnoviteľného pôvodu (tuhý alebo kvapalný) spaľovaný priamo na výrobu elektriny a/alebo tepla. Množstvo použitého paliva by sa malo uviesť na základe výhrevnosti. Obnoviteľný priemyselný odpad by sa mal uviesť v kategóriách: tuhá biomasa, bioplyn a/alebo kvapalné biopalivá.
7. Komunálny odpad:	Odpad vyrábaný v domácnostiach, nemocniciach a terciárnom sektore, spaľovaný v špecifických zariadeniach na základe výhrevnosti.
7.1. Z toho: obnoviteľné zdroje	Časť komunálneho odpadu, ktorý je biologického pôvodu.
7.2. Z toho: neobnoviteľné zdroje	Časť komunálneho odpadu, ktorý nie je biologického pôvodu.
8. Pevné biopalivá	Zahŕňa organický, nefosílny materiál biologického pôvodu, ktorý možno použiť ako palivo pri výrobe tepla alebo elektriny. Obsahuje:
8.1. Z toho: drevené uhlie	Tuhé rezíduá z deštrukčnej destilácie a pyrolýzy drevených a iných rastlinných materiálov.
9. Bioplyn	Plyn pozostávajúci hlavne z metánu a oxidu uhličitého vyrábaných anaeróbnou digesciou biomasy.
10. Kvapalné biopalivá	Množstvo kvapalných biopalív uvedených v tejto kategórii by sa malo vzťahovať na množstvo biopaliva, a nie na celkový objem kvapalín, do ktorých sa biopalivá miešajú. V prípade konkrétneho prípadu dovozu a vývozu kvapalných biopalív ide len o obchod s množstvom, ktoré sa nezmiešava s pohonnými látkami (t. j. v ich čistej forme); obchod s kvapalnými biopalivami zmiešanými s pohonnými látkami by sa mal uviesť v údajoch o rope v kapitole 4. Ide o tieto kvapalné biopalivá:
10.1. Z toho: biologický benzín	Táto kategória zahŕňa bioetanol (etanol vyrábaný z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu), biometanol (metanol vyrábaný z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu), bioETBE (etyl-tercio-butyl-éter vyrábaný z bioetanolu; percentuálny objem bioETBE, ktorý sa vypočíta ako biopalivo, je 47 %) a bioMTBE (metyl-tercio-butyl-éter vyrábaný z biometanolu): percentuálny objem bioMTBE, ktorý sa vypočíta ako biopalivo, je 36 %).
10.1.1. Biologický benzín, z toho: bioetanol	Etanol vyrábaný z biomasy a/alebo biologicky rozložiteľnej časti odpadu.
10.2. Z toho: bionafta	Táto kategória zahŕňa bionaftu (metylester vyrábaný z rastlinného alebo živočíšneho oleja kvality nafty), biodimetyléter (dimetyléter vyrábaný z biomasy), Fischer Tropsch (Fischer Tropsch vyrábaný z biomasy), za studena extrahovaný bioolej (olej vyrábaný z olejových jadier len mechanickým spracovaním) a všetky ostatné kvapalné biopalivá, ktoré sa pridávajú, miešajú alebo používajú priamo ako motorová nafta.
10.3. Biozložky do leteckého petroleja	Kvapalné biopalivá získané z biomasy a zmiešané s leteckým petrolejom alebo nahrádzajúce letecký petrolej.
10.4. Iné kvapalné biopalivá	Kvapalné biopalivá použité priamo ako palivo nezahrnuté v biobenzíne ani v bionafte.

5.2.   Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

5.2.1.   Hrubá výroba elektriny a tepla

Elektrina a teplo vyrábané z energetických produktov uvedených v oddiele 5.1 (okrem dreveného uhlia, biobenzínu a biozložky do leteckého petroleja) sa musia uviesť, ak je to vhodné, osobitne:

—	za verejných výrobcov a závodných výrobcov,

—	za verejných výrobcov a závodných výrobcov; za elektrárne, výhrevne a teplárne.

Táto požiadavka sa netýka dreveného uhlia. V prípade kvapalných biopalív sa táto požiadavka netýka biobenzínu a biozložky do leteckého petroleja. V prípade vodnej energie je nutné osobitne uviesť zariadenia s elektrickým výkonom do 1 MW, zariadenia s elektrickým výkonom od 1 MW do 10 MW a zariadenia s elektrickým výkonom nad 10 MW.

5.2.2.   Sektor dodávky a transformácie

Množstvo energetických produktov, ktoré sú uvedené v oddiele 5.1 (okrem vodnej energie, solárno-fotovoltaickej energie, energie z prílivov, vĺn a oceánov a veternej energie) a používajú sa v sektoroch dodávky a transformácie, sa musí uviesť v nasledujúcich agregátoch:

1.   Výroba

2.   Dovoz

3.   Vývoz

4.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

5.   Hrubá spotreba

6.   Štatistické rozdiely

7.   Sektor transformácie spolu

Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitých pri premene primárnych foriem energie na sekundárne (napríklad skládkový plyn na elektrickú energiu) alebo použitých pri transformácii na získané energetické výrobky (napríklad bioplyn používaný na zmiešanie so zemným plynom).

7.1.   Z toho: verejné elektrárne

7.2.   Z toho: verejné teplárne

7.3.   Z toho: verejné výhrevne

7.4.   Z toho: závodné elektrárne

7.5.   Z toho: závodné elektrárne

7.6.   Z toho: závodné výhrevne

7.7.   Z toho: čiernouhoľné briketárne

Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitého pri výrobe brikiet. Obnoviteľné zdroje a odpad použité pri vykurovaní a výrobe zariadení treba uviesť ako spotrebu v energetickom sektore.

7.8.   Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne

Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitých pri výrobe BKB. Obnoviteľné zdroje a odpad použité pri vykurovaní a výrobe zariadení treba uviesť ako spotrebu v energetickom sektore.

7.9.   Z toho: svietiplyn (plynárne)

Množstvo obnoviteľných zdrojov a odpadu použitých pri výrobe svietiplynu. Obnoviteľné zdroje a odpad použité pri vykurovaní a výrobe zariadení treba uviesť ako spotrebu v energetickom sektore.

7.10.   Z toho: vysoké pece

Množstvo obnoviteľnej energie (napr. dreveného uhlia) transformovaného vo vysokých peciach.

Obnoviteľná energia požitá pri vykurovaní a prevádzke zariadení by sa nemala uviesť tu, ale ako spotreba v energetickom sektore.

7.11.   Z toho: zariadenia zmiešavania zemného plynu

Množstvo bioplynov zmiešavaných so zemným plynom, ktoré sa vstrekujú do siete zemného plynu.

7.12.   Z toho: zmiešavanie s automobilovým benzínom/naftou/petrolejom

Množstvo kvapalných biopalív, ktoré sa nedodávajú na konečnú spotrebu, ale sa používajú s ostatnými ropnými výrobkami uvedenými v dotazníku o rope.

7.13.   Z toho: zariadenia na výrobu dreveného uhlia

Množstvo dreva použitého pri výrobe dreveného uhlia.

7.14.   Z toho: inde neuvedené – transformácia.

5.2.3.   Energetický sektor

Množstvo energetických produktov, ktoré sú uvedené v oddiele 5.1 (okrem vodnej energie, solárno-fotovoltaickej energie, energie z prílivov, vĺn a oceánov a veternej energie) a používajú sa v energetickom sektore alebo pri konečnej spotrebe, sa musí uviesť v nasledujúcich agregátoch:

1.   Energetický sektor spolu

Obnoviteľná energia a odpad spotrebúvané energetickým priemyslom na podporu transformácie. Napríklad obnoviteľná energia a odpad použité pri vykurovaní, osvetlení alebo prevádzke púmp/kompresorov.

Množstvo obnoviteľnej energie a odpadu transformovaného do inej energetickej formy treba uviesť v sektore transformácie.

1.1.   Z toho: zariadenia na splynovanie

1.2.   Z toho: verejné elektrárne, teplárne a výhrevne

1.3.   Z toho: uhoľné bane

1.4.   Z toho: čiernouhoľné briketárne

1.5.   Z toho: koksárne

1.6.   Z toho: ropné rafinérie

1.7.   Z toho: hnedouhoľné/rašelinové briketárne

1.8.   Z toho: svietiplyn (plynárne)

1.9.   Z toho: vysoké pece

1.10.   Z toho: zariadenia na výrobu dreveného uhlia

1.11.   Z toho: inde neuvedené

2.   Distribučné straty

Všetky straty sa vyskytujú z dôvodu dopravy a distribúcie.

5.2.4.   Konečné využitie energie

Množstvo energetických produktov, ktoré sú uvedené v oddiele 5.1 (okrem vodnej energie, solárno-fotovoltaickej energie, energie z prílivov, vĺn a oceánov a veternej energie), sa musí uviesť v nasledujúcich agregátoch:

1.   Konečná energetická spotreba

2.   Priemyselný sektor

2.1.   Z toho: hutníctvo železa a ocele

2.2.   Z toho: chemický a petrochemický

2.3.   Z toho: neželezné kovy

2.4.   Z toho: nekovové minerálne výrobky

2.5.   Z toho: dopravné zariadenia

2.6.   Z toho: stroje a zariadenia

2.7.   Z toho: ťažba a dobývanie

2.8.   Z toho: potraviny, nápoje a tabak

2.9.   Z toho: celulóza, papier a tlač

2.10.   Z toho: drevo a drevené výrobky

2.11.   Z toho: stavebníctvo

2.12.   Z toho: textil a koža

2.13.   Z toho: inde neuvedené – priemysel

3.   Dopravný sektor

3.1.   Z toho: železničná doprava

3.2.   Z toho: cestná doprava

3.3.   Z toho: vnútrozemská plavba

3.4.   Z toho: inde neuvedené – doprava

4.   Ostatné sektory

4.1.   Z toho: obchod a služby

4.2.   Z toho: domácnosti

4.3.   Z toho: poľnohospodárstvo/lesníctvo

4.4.   Z toho: rybolov

4.5.   Z toho: inde neuvedené – ostatné.

5.2.5.   Technické charakteristiky zariadení

Nasledujúce výkony výroby elektriny sa majú uviesť, ak je to vhodné, na konci vykazovaného roka:

1.   Vodná energia

Výkon sa musí uviesť v prípade zariadení s veľkosťou < 1 MW, 1 až < 10 MW, ≥ 10 MW v prípade kombinovaných zariadení a z čistého prečerpávania, ako aj za všetky veľkosti spolu. Podrobné veľkosti zariadení by sa mali uviesť bez prečerpávania.

2.   Geotermálna

3.   Solárno-fotovoltaická

4.   Solárno-termálna

5.   Prílivová, vlnová, oceánska

6.   Veterná energia

7.   Priemyselný odpad (neobnoviteľný)

8.   Komunálny odpad

9.   Pevné biopalivá

10.   Bioplyny

11.   Bionafta

12.   Iné kvapalné biopalivá.

Má sa uviesť celková inštalovaná plocha solárnych kolektorov.

Majú sa uviesť tieto kapacity výroby biopalív:

1.   Biologický benzín

2.   Bionafta

3.   Biozložky do leteckého petroleja

4.   Iné kvapalné biopalivá.

5.2.6.   Dovoz a vývoz

Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia sa musí uviesť pre tieto výrobky:

1.   Biologický benzín

1.1.   Z toho: bioetanol

2.   Biozložky do leteckého petroleja

3.   Bionafta

4.   Ostatné kvapalné biopalivá

5.   Drevené pelety.

5.2.7.   Výroba pevných biopalív a bioplynov

Má sa uviesť výroba týchto výrobkov:

1.   Pevné biopalivá (okrem dreveného uhlia)

1.1.   Z toho: palivové drevo, drevný odpad a vedľajšie produkty

1.1.1.   Palivové drevo, drevný odpad a vedľajšie produkty, z toho: drevené pelety

1.2.   Z toho: čierny lúh

1.3.   Z toho: bagasa

1.4.   Z toho: živočíšny odpad

1.5.   Z toho: ostatné rastlinné materiály a zvyšky

2.   Bioplyny z anaeróbnej fermentácie

2.1.   Z toho: plyn zo skládok/skládkový plyn

2.2.   Z toho: splaškový plyn

2.3.   Z toho: ostatné bioplyny z anaeróbnej fermentácie

3.   Bioplyny z termálnych procesov.

5.3.   Energetický obsah

Priemerná výhrevnosť sa má uviesť pre nasledujúce výrobky:

1.   Biologický benzín

2.   Bioetanol

3.   Bionafta

4.   Biozložky do leteckého petroleja

5.   Iné kvapalné biopalivá

6.   Drevené uhlie.

5.4.   Merné jednotky

1. Výroba elektrickej energie	MWh.
2. Výroba tepla	TJ.
3. Obnoviteľné energetické produkty	Biobenzín, bionafta a ostatné kvapalné biopalivá: tony. Drevené uhlie: 1 000 ton. Všetky ostatné: TJ (podľa výhrevnosti).
4. Plocha solárnych kolektorov	1 000 m2.
5. Výkon zariadení	Biopalivá: tony/ročne. Všetky ostatné: MWe.
6. Energetický obsah	KJ/kg (výhrevnosť).

5.5.   Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

6.   UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA

Nasledujúce ustanovenia sa vzťahujú na zber údajov, ako sa uvádza vo všetkých predchádzajúcich kapitolách:

1.   Vykazované obdobie:

Kalendárny rok (1. január až 31. december).

2.   Frekvencia

Ročne.

3.   Lehota na zasielanie údajov

30. november v roku po vykazovanom období.

4.   Prenosový formát a metodika

Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom stanoveným Eurostatom.

Údaje sa prenášajú alebo zasielajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

PRÍLOHA C

MESAČNÁ ENERGETICKÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsob zasielania údajov pre mesačný zber energetickej štatistiky.

Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1.   TUHÉ PALIVÁ

1.1.   Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, tento zber údajov sa vzťahuje na všetky nasledujúce energetické produkty:

Energetický produkt	Vymedzenie pojmov
1. Čierne uhlie	Uhlie so spalným teplom aspoň 20 000 kJ/kg na bezpopolovom, ale vlhkom základe s priemernou odrazivosťou vitrinitu najmenej 0,6 percenta.
2. Hnedé uhlie	Neaglomerujúce uhlie so spalným teplom nižším než 20 000 kJ/kg a obsahujúce viac ako 31 % prchavých látok na suchom bezminerálnom základe.
3. Rašelina	Spáliteľný mäkký, pórovitý alebo stlačený fosílny sediment rastlinného pôvodu s vysokým obsahom vody (až 90 % v surovom stave), ľahko rezateľný, svetlo až tmavohnedej farby. Rašelina použitá na neenergetické účely by tu nemala byť zahrnutá. Mletá rašelina tu je zahrnutá.
4. Čiernouhoľné brikety	Zložené palivo vyrobené z jemných častí čierneho uhlia s pridaním spojiva.
5. BKB (brikety z hnedého uhlia)	BKB je zložené palivo vyrobené z hnedého uhlia alebo subitominózneho uhlia briketážou pod vysokým tlakom bez pridania spojiva vrátane suchej lignitovej drviny a prachu.
6. Koks	Tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia, najmä koksovateľného uhlia pri vysokej teplote, má nízky obsah vlhkosti a prchavých látok. Koksárenský koks sa používa najmä v hutníctve železa a ocele ako zdroj energie a chemické činidlo. Koksárenská škvara a zlievarenský koks sú zahrnuté v tejto kategórii. Polokoks (tuhý výrobok získavaný karbonizáciou uhlia pri nízkej teplote) by mal byť zahrnutý v tejto kategórii. Polokoks sa používa ako domáce palivo alebo v samotnom zariadení na transformáciu. Táto položka takisto zahŕňa koks, koksárenskú škvaru, plynárenský koks a polokoks vyrobený z hnedého uhlia.

1.2.   Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1.2.1.   Dodávateľský sektor

Tieto agregáty sa vzťahujú na čierne uhlie, hnedé uhlie a rašelinu:

1.   Výroba

2.   Regenerované produkty (vzťahuje sa len na čierne uhlie)

Kaly a hlušinové haldy vyťažené v baniach.

3.   Celkový dovoz

4.   Vývoz spolu

5.   Zásoby

—	Začiatok obdobia

—	Koniec obdobia

—	Zmena stavu zásob.

Množstvo v baniach a u dovozcov.

Nezahŕňa zásoby uskladnené u spotrebiteľov (napríklad zásoby elektrární a koksární) okrem zásob spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

6.   Vypočítané domáce dodávky

Vypočítané celkové množstvo výrobkov dodané na domácu spotrebu. Definuje sa ako:

.

7.   Štatistický rozdiel

Rovná sa rozdielu medzi vypočítanými a zistenými domácimi dodávkami.

Vzťahuje sa len na čierne uhlie.

8.   Zistené domáce dodávky

Množstvo dodávané na domáci trh. Rovná sa celkovému množstvu dodávok pre rôzne druhy spotrebiteľov. Medzi vypočítanými a zistenými dodávkami sa môže vyskytnúť rozdiel.

Vzťahuje sa len na čierne uhlie.

8.1.   Z toho: dodávky pre verejné elektrárne

8.2.   Z toho: dodávky pre koksárne

8.3.   Z toho: dodávky pre čiernouhoľné briketárne

Množstvo použité pri transformácii v čiernouhoľných briketárňach (ťažná veža a nezávislé).

8.4.   Z toho: dodávky pre priemysel spolu

8.5.   Z toho: ostatné dodávky(služby, domácnosti atď.)

Množstvo paliva pre domácnosti (vrátane uhlia z uhoľných baní dodávaného pracovníkom v baniach a pridružených zariadeniach) a služby (administratíva, obchody atď.) a takisto pre inde neuvedené sektory.

Tieto agregáty sa vzťahujú na koks, brikety z čierneho uhlia a brikety z hnedého uhlia:

1.   Výroba

2.   Celkový dovoz

3.   Vývoz spolu

4.   Zásoby

—	Začiatok obdobia

—	Koniec obdobia

—	Zmena stavu zásob.

Množstvo uskladnené v koksovniach (koks) a zariadeniach na výrobu brikiet (brikety).

Nezahŕňa zásoby spotrebiteľov okrem zásob uskladnených u spotrebiteľov, ktorí dovážajú priamo.

Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

5.   Vypočítané domáce dodávky

Vypočítané celkové množstvo výrobkov dodané na domácu spotrebu. Definuje sa ako:

.

6.   Dodávky pre hutníctvo železa a ocele (vzťahuje sa len na koks).

1.2.2.   Dovoz

Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia je potrebné uviesť u čierneho uhlia.

1.3.   Merné jednotky

Množstvo všetkých výrobkov sa vyjadruje v 103 ton.

1.4.   Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

2.   ELEKTRICKÁ ENERGIA

2.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola zahŕňa elektrickú energiu.

2.2.   Zoznam agregátov

Uvedie sa nasledujúci zoznam agregátov.

2.2.1.   Výrobný sektor

V prípade nasledujúcich agregátov sa musí uviesť hrubé aj čisté množstvo:

1.   Výroba elektriny spolu

1.1.   Z toho: jadrová energia

1.2.   Z toho: vodná

1.2.1.   Od 1.2, z toho: časť výroby vodnej energie vyrábanej z prečerpávania

1.3.   Z toho: geotermálna

1.4.   Z toho: konvenčná termálna

1.5.   Z toho: veterná energia.

Takisto sa musí uviesť nasledujúce množstvo elektrickej energie:

2.   Dovoz

2.1.   Z toho: dovoz vnútri EÚ

3.   Vývoz

3.1.   Z toho: vývoz mimo EÚ

4.   Použité na prečerpávanie

5.   Použité pre vnútorný trh

Vypočíta sa ako:

.

V prípade spotreby paliva u verejných výrobcov sa uplatňujú nasledujúce agregáty (odkaz na prílohu B, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu hnedé uhlie, a na prílohu C, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu čierne uhlie):

6.   Spotreba paliva verejných výrobcov spolu:

Celkové množstvo paliva spotrebovaného na účely výroby elektriny a takisto na výrobu tepla, ktoré sa majú predať výlučne tretím stranám.

6.1.   Z toho: čierne uhlie

6.2.   Z toho: hnedé uhlie

6.3.   Z toho: ropné výrobky

6.4.   Z toho: zemný plyn

6.5.   Z toho: druhotný plyn (ide o vyrábané plyny)

6.6.   Z toho: ostatné palivá.

2.2.2.   Zásoby paliva verejných výrobcov

Verejní výrobcovia sú verejné zariadenia, ktorých hlavnou činnosťou je výroba elektriny použitím palív. Musia sa uviesť nasledujúce konečné zásoby (zásoby na konci vykazovaného mesiaca):

1.   Čierne uhlie

2.   Hnedé uhlie

3.   Ropné výrobky.

2.3.   Merné jednotky

1. Množstvo energie	Elektrina: GWh. Čierne uhlie, hnedé uhlie a ropné výrobky: vyjadrená tak v 103 ton, ako aj v TJ podľa výhrevnosti. Zemný plyn a druhotné plyny: TJ podľa spalného tepla. Ostatné palivá: TJ podľa výhrevnosti. Teplo z jadra: TJ.
2. Zásoby	103 ton.

2.4.   Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

3.   ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

3.1.   Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, tento zber údajov sa týka všetkých nasledujúcich energetických produktov, na ktoré sa vzťahujú vymedzenia pojmov uvedené v prílohe B kapitole 4: surová ropa, NGL, rafinérske suroviny, ostatné uhľovodíky, rafinérsky plyn (neskvapalnený), etán, LPG, ťažký benzín, automobilový benzín, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), letecký petrolej, ostatný letecký petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), motorová nafta, vykurovací a iný plynový olej, vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry), lakový benzín a SBP, lubrikanty, bitúmen, parafínové vosky a ropný koks.

Ak je to vhodné, automobilový benzín sa musí uviesť v dvoch kategóriách, konkrétne ako biobenzín a benzín bez biologickej zložky; letecký benzín sa musí uviesť v dvoch kategóriách, konkrétne ako biozložka do leteckého petroleja a letecký petrolej bez biozložky; plynový olej/nafta sa musí uviesť v štyroch kategóriách, konkrétne ako motorová nafta pre cestnú dopravu, vykurovací olej a iný plynový olej, bionafta a plynový olej/nafta bez biozložiek.

‚Ostatné výrobky‘ zahŕňajú množstvo, ktoré zodpovedá vymedzeniu uvedenému v prílohe B kapitole 4, a takisto množstvo lakového benzínu a SBD, lubrikantov, bitúmenu a parafínových voskov; tieto výrobky sa nesmú uvádzať osobitne.

3.2.   Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

3.2.1.   Dodávateľský sektor

Nasledujúca tabuľka sa vzťahuje len na surovú ropu, NGL, rafinérske medziprodukty, aditíva/oxygenáty, biopalivá a ostatné uhľovodíky:

1.   Pôvodná domáca výroba

Nevzťahuje sa na rafinérske medziprodukty.

2.   Z ostatných zdrojov

Aditíva, biopalivá a ostatné uhľovodíky, ktorých výroba už bola zahrnutá v bilanciách iných palív.

Nevzťahuje sa na surovú ropu, NGL a rafinérske medziprodukty.

3.   Spätné toky z petrochemického sektora

Hotové výrobky alebo polovýrobky, ktoré sa vracajú od koncového spotrebiteľa do rafinérií na spracovanie, miešanie alebo predaj. Obyčajne sú to vedľajšie produkty petrochemickej výroby. Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

4.   Reklasifikované produkty

Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii, bez dodania koncovým spotrebiteľom.

Vzťahuje sa len na rafinérske medziprodukty.

5.   Dovoz a vývoz

Zahŕňa množstvo surovej ropy a výrobky dovážané alebo vyvážané na základe dohôd o spracovaní (t. j. rafinácia na účet). Surovú ropu a NGL treba uviesť ako výrobky prichádzajúce z krajiny hlavného pôvodu; rafinérske suroviny a hotové výrobky treba uviesť ako výrobky prichádzajúce z krajiny poslednej zásielky.

Zahŕňa každý skvapalnený plyn (napríklad LPG) získavaný počas opätovného splynovania dovážaného skvapalneného zemného plynu a ropných výrobkov dovážaných alebo vyvážaných priamo petrochemickým priemyslom.

Poznámka: Každý obchod s biopalivami, ktoré neboli zmiešané s dopravnými palivami (t. j. v ich čistej forme), by sa mal uviesť v dotazníku o obnoviteľných energiách.

6.   Priame použitie

Surová ropa, NGL a ostatné uhľovodíky použité priamo bez spracovania v ropných rafinériách.

Zahŕňa surovú ropu spaľovanú pri výrobe elektriny.

7.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

8.   Vypočítaná vsádzka do rafinérie

Vypočítané celkové množstvo výrobku na vstupe do rafinérskeho procesu. Definuje sa ako:

.

9.   Štatistické rozdiely

Definované ako vypočítaná vsádzka do rafinérie mínus zistená.

10.   Zistená vsádzka do rafinérie

Množstvo merané ako vstup do rafinérií.

11.   Rafinérske straty

Rozdiel medzi vsádzkou do rafinérie (zistenou) a hrubým rafinérskym výstupom. Straty sa môžu vyskytnúť počas destilácie z dôvodu vyparovania. Uvádzané straty sú kladné. Môžu sa vyskytnúť nárasty v objeme, ale žiadne nárasty v hmotnosti.

Nasledujúca tabuľka sa nevzťahuje na rafinérske medziprodukty ani na aditíva/oxygenáty:

1.   Vstupy prvotných produktov

Zahŕňa množstvo pôvodnej (domácej) alebo dovážanej surovej ropy (vrátane kondenzovanej) a pôvodného NGL použitého priamo bez spracovania v ropnej rafinérii a množstvo spätných tokov z petrochemického priemyslu, ktoré, hoci nejde o primárne palivo, sa používa priamo.

2.   Hrubý rafinérsky výstup

Výroba hotových výrobkov v rafinérii alebo zariadení na miešanie.

Nezahŕňa straty z rafinérií, ale zahŕňa rafinérske palivo.

3.   Recyklované výrobky

Hotové výrobky, ktoré druhýkrát prechádzajú marketingovou sieťou po tom, ako už boli raz dodané koncovým spotrebiteľom (napríklad použité lubrikanty, ktoré sa opätovne spracúvajú). Toto množstvo by sa malo oddeliť od petrochemických spätných tokov.

4.   Rafinérske palivo

Ropné výrobky spotrebované na podporu prevádzky v rafinérii.

Nezahŕňa výrobky použité ropnými spoločnosťami mimo rafinérskeho procesu, napríklad v zásobníkoch alebo ropných tankeroch.

Zahŕňa palivá použité pri výrobe elektriny a predávaného tepla v rafinériách.

5.   Dovoz a vývoz

6.   Medzinárodné námorné zásobníky

7.   Výmena medzi výrobkami

Množstvo opätovne zatriedené buď preto, lebo sa jeho špecifikácia zmenila, alebo preto, lebo sa zamiešalo do iného výrobku.

Negatívny vstup pre jeden výrobok sa kompenzuje kladným vstupom (alebo niekoľkými vstupmi) pre jeden výrobok alebo viac výrobkov a naopak; celkový čistý výsledok by mal byť nula.

8.   Reklasifikované produkty

Dovážané ropné výrobky, ktoré sa opätovne zatriedili ako suroviny na ďalšie spracovanie v rafinérii bez dodania koncovým spotrebiteľom.

9.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

10.   Vypočítané hrubé domáce dodávky

Definujú sa ako:

.

11.   Štatistický rozdiel

Definovaný ako vypočítaná hrubá domáca dodávka mínus zistená dodávka.

12.   Zistené hrubé domáce dodávky

Zistená dodávka hotových ropných výrobkov z primárnych zdrojov (napríklad rafinérie, zariadenia na miešanie atď.) na domáci trh.

Tento údaj sa môže líšiť od vypočítaného údaju napríklad pre rôzne pokrytie a/alebo rôzne definície v rôznych vykazovacích systémoch.

12.1.   Z toho: dodávky do medzinárodnej civilnej leteckej dopravy

12.2.   Z toho: dodávky pre verejné elektrárne

12.3.   Z toho: dodávky automobilového LPG

12.4.   Z toho: dodávky (hrubé) do petrochemického sektora

13.   Spätné toky z petrochemického sektora do rafinérií

14.   Čisté domáce dodávky spolu.

3.2.2.   Zásoby

Nasledujúce počiatočné a konečné zásoby sa musia uviesť pre všetky energetické produkty vrátane aditív/oxygenátov okrem rafinérskeho plynu:

1.   Zásoby na vnútroštátnom území

Zásoby v nasledujúcich miestach: rafinérske nádrže, hromadné terminály, potrubné nádrže, nákladné člny a pobrežné tankery (keď je prístav odchodu a prístav určenia v tej istej krajine), tankery v prístave členskej krajiny (ak sa má ich náklad vyložiť v prístave), vnútrozemské zásobníky lodí. Nezahŕňajú zásoby ropy uskladnené v ropovodoch, železničných cisternách, automobilových cisternách, zásobníkoch námorných lodí, čerpacích staniciach, maloobchodných predajniach a zásobníkoch na mori.

2.   Zásoby uskladnené pre ostatné krajiny na základe bilaterálnych vládnych dohôd.

Zásoby na území štátu, ktoré patria inej krajine a ku ktorým je prístup zaručený dohodou medzi príslušnými vládami.

3.   Zásoby so známym miestom určenia v zahraničí

Zásoby na území štátu nezahrnuté v bode 2, ktoré patria a sú určené pre inú krajinu. Tieto zásoby môžu byť umiestnené v bezcolných pásmach alebo mimo nich.

4.   Ostatné zásoby uskladnené v bezcolných pásmach.

Zahŕňajú zásoby, ktoré nie sú zahrnuté v bode 2 ani 3, bez ohľadu na to, či už boli, alebo neboli colne odbavené.

5.   Zásoby uskladnené hlavnými spotrebiteľmi

Zahŕňajú zásoby, ktoré podliehajú štátnej kontrole. Táto definícia nezahŕňa ostatné spotrebiteľské zásoby.

6.   Zásoby uskladnené na palube prichádzajúcich oceánskych plavidiel v prístave alebo v kotvisku.

Zásoby bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli colne odbavené. Táto kategória nezahŕňa zásoby na palube lodí na šírom mori.

Zahŕňa ropu v pobrežných tankeroch, ak ich prístav odchodu aj prístav určenia sú v rovnakej krajine. V prípade prichádzajúcich lodí s viac ako jedným prístavom vykládky sa uvedie len množstvo, ktoré sa má vyložiť vo vykazujúcej krajine.

7.   Zásoby uskladnené štátnymi orgánmi na vnútroštátnom území štátu

Zahŕňa nevojenské zásoby uskladnené štátnymi orgánmi v rámci vnútroštátneho územia, ktoré vlastní alebo kontroluje štát a sú uskladnené výhradne na núdzové účely.

Nezahŕňa zásoby uskladnené štátnymi ropnými spoločnosťami, elektroenergetickými podnikmi alebo zásoby uskladnené priamo ropnými spoločnosťami v mene štátu.

8.   Zásoby uskladnené skladovateľskou organizáciou na vnútroštátnom území

Zásoby uskladnené subjektmi s majetkovou účasťou štátu alebo kontrolované štátom, ako aj spoločnosťami v súkromnom vlastníctve, ktoré boli založené na zachovanie zásob výhradne na núdzové účely.

Nezahŕňa povinné zásoby uskladnené súkromnými spoločnosťami.

9.   Všetky ostatné zásoby uskladnené na vnútroštátnom území.

Všetky ostatné zásoby, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v bode 1 vyššie.

10.   Zásoby uskladnené v zahraničí na základe bilaterálnych vládnych dohôd

Zásoby, ktoré patria vykazujúcej krajine, ale sú uskladnené v inej krajine, ku ktorým je zaručený prístup dohodou medzi príslušnými vládami.

10.1.   Z toho: štátne zásoby

10.2.   Z toho: zásoby skladovateľskej organizácie

10.3.   Z toho: ostatné zásoby

11.   Zásoby uskladnené v zahraničí, definitívne určené na dovoz zásob

Zásoby nezahrnuté v kategórii 10, ktoré patria vykazujúcemu štátu, ale ktoré sú uskladnené v inom štáte a čakajú tam na dovoz.

12.   Ostatné zásoby v colných oblastiach

Ostatné zásoby na vnútroštátnom území nezahrnuté vo vyššie uvedených kategóriách.

13.   Náplň ropovodov

Ropa (surová ropa a ropné výrobky) obsiahnuté v potrubiach, potrebné na zachovanie toku v potrubiach.

Okrem toho sa musí uviesť členenie množstva podľa príslušnej krajiny v prípade:

—	konečných zásob uskladnených pre ostatné krajiny na základe oficiálnej dohody podľa príjemcu,

—	konečných zásob uskladnených pre ostatné krajiny na základe oficiálnej dohody, z toho uskladnených ako ‚stock ticket‘, podľa príjemcu,

—	konečných zásob so známym miestom určenia v zahraničí podľa príjemcu,

—	konečných zásob uskladnených v zahraničí na základe oficiálnej dohody podľa miesta,

—	konečných zásob uskladnených v zahraničí na základe oficiálnej dohody, z toho uskladnených ako ‚stock ticket‘, podľa miesta,

—	konečných zásob uskladnených v zahraničí a definitívne určených na dovoz do krajiny deklaranta podľa miesta.

Počiatočné zásoby sú zásoby v posledný deň mesiaca, ktorý predchádza vykazovanému mesiacu. Konečné zásoby sú zásoby v posledný deň vykazovaného mesiaca.

3.2.3.   Dovoz a vývoz

Dovoz z krajiny pôvodu a vývoz do krajiny určenia.

3.3.   Merné jednotky

Množstvo energie: 103 ton.

3.4.   Zemepisné vysvetlivky

Len na účely štatistického vykazovania sa uplatňujú objasnenia prílohy A kapitoly 1, a to s nasledujúcimi špecifickými výnimkami:

1.	Dánsko zahŕňa Faerské ostrovy a Grónsko.

2.	Švajčiarsko zahŕňa Lichtenštajnsko.

3.5.   Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

4.   ZEMNÝ PLYN

4.1.   Príslušné energetické produkty

Vymedzenie pojmu zemný plyn je uvedené v prílohe B kapitole 2.

4.2.   Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

4.2.1.   Dodávateľský sektor

1.   Pôvodná domáca výroba

Celá suchá predajná ťažba v rámci vnútroštátnych hraníc vrátane ťažby na pobreží. Výroba sa meria po vyčistení a ťažbe NGL a síry.

Nezahŕňa straty vzniknuté počas ťažby a množstvá opätovne vstrekované, odvetrané alebo vzbĺknuté.

Zahŕňa množstvo použité v rámci priemyslu zemného plynu; pri ťažbe zemného plynu, v potrubných systémoch a spracovateľských podnikoch.

2.   Dovoz

3.   Vývoz

4.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

5.   Vypočítané hrubé domáce dodávky

Definujú sa ako:

.

6.   Štatistický rozdiel

Definovaný ako vypočítaná hrubá domáca dodávka mínus zistená dodávka.

7.   Zistené hrubé domáce dodávky

Zahŕňajú plyn použitý v plynárenskom priemysle na vykurovanie a prevádzku jeho zariadení (t. j. spotreba pri ťažbe plynu, v potrubnom systéme a spracovateľských podnikoch) a straty pri distribúcii.

8.   Počiatočné a konečné úrovne zásob uskladnených na vnútroštátnom území

Množstvo uskladnené v špeciálnych úložných zariadeniach (vyčerpané plynové a/alebo ropné pole, vodonosná vrstva, soľná dutina, rôznorodé jaskyne alebo iné), ako aj uskladnenia skvapalneného zemného plynu. Počiatočné zásoby sú zásoby v posledný deň mesiaca, ktorý predchádza vykazovanému mesiacu. Konečné zásoby sú zásoby v posledný deň vykazovaného mesiaca.

9.   Vlastné použitie a straty plynárenského priemyslu

Množstvo použité v plynárenskom priemysle na vykurovanie a prevádzku jeho zariadení (t. j. spotreba pri ťažbe plynu, v potrubnom systéme a spracovateľských podnikoch).

Zahŕňa straty pri distribúcii.

4.2.2.   Dovoz a vývoz

Na rozdiel od vymedzenia pojmov v prílohe A, v tomto prípade sa dovoz a vývoz majú uvádzať podľa susednej krajiny.

4.3.   Merné jednotky

Množstvo sa musí uviesť v dvoch jednotkách:

—	vo fyzickom množstve v 106 m3 za predpokladu referenčných podmienok plynu (15 °C, 101,325 kPa),

—	v energetickom obsahu, t. j. v TJ, podľa spalného tepla.

4.4.   Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.

5.   UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA

Nasledujúce ustanovenia sa vzťahujú na zber údajov, ako sa uvádza vo všetkých predchádzajúcich kapitolách:

1.   Vykazované obdobie:

Kalendárny mesiac.

2.   Frekvencia

Mesačne.

3.   Lehota na zasielanie údajov

Všetky údaje uvedené v bode 3 (ropa a ropné výrobky) a v bode 4 (zemný plyn): do 55 dní po uplynutí vykazovaného mesiaca.

Všetky ostatné sektory: do troch mesiacov po uplynutí vykazovaného mesiaca.

4.   Prenosový formát a metodika

Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom stanoveným Eurostatom.

Údaje sa prenášajú alebo zasielajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

PRÍLOHA D

KRÁTKODOBÁ MESAČNÁ ŠTATISTIKA

V tejto prílohe sa opisuje rozsah, jednotky, vykazované obdobie, periodicita, lehoty a spôsob zasielania údajov pre krátkodobý mesačný zber štatistických údajov.

Príloha A sa vzťahuje na vysvetlenie pojmov, ktoré nie sú osobitne vysvetlené v tejto prílohe.

1.   ZEMNÝ PLYN

1.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola zahŕňa len zemný plyn. Vymedzenie pojmu zemný plyn je uvedené v prílohe B kapitole 2.

1.2.   Zoznam agregátov

Uvedie sa nasledujúci zoznam agregátov.

1.   Výroba

2.   Dovoz

3.   Vývoz

4.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako záporné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako kladné číslo.

5.   Dodávky

Vypočíta sa ako:

.

6.   Stav zásob na konci mesiaca.

1.3.   Merné jednotky

Množstvo zemného plynu sa musí uviesť v TJ podľa spalného tepla.

1.4.   Ostatné uplatniteľné ustanovenia

1.   Vykazované obdobie:

Kalendárny mesiac.

2.   Frekvencia

Mesačne.

3.   Lehota na zasielanie údajov

Do jedného mesiaca po uplynutí vykazovaného mesiaca.

4.   Prenosový formát a metodika

Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom stanoveným Eurostatom.

Údaje sa prenášajú alebo zasielajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

1.5.   Odchýlky a výnimky

Nemecko je do 30. septembra 2014 oslobodené od tohto zberu údajov.

2.   ELEKTRICKÁ ENERGIA

2.1.   Príslušné energetické produkty

Táto kapitola zahŕňa len elektrinu.

2.2.   Zoznam agregátov

Uvedie sa nasledujúci zoznam agregátov.

1.   Výroba elektriny spolu

Hrubé množstvo vyrobenej elektriny spolu.

Zahŕňa vlastnú spotrebu elektrární.

2.   Dovoz

3.   Vývoz

4.   Hrubá dodávka elektrickej energie

Vypočíta sa ako:

.

2.3.   Merné jednotky

Množstvo energie sa musí vyjadriť v GWh.

2.4.   Ostatné uplatniteľné ustanovenia

1.   Vykazované obdobie:

Kalendárny mesiac.

2.   Frekvencia

Mesačne.

3.   Lehota na zasielanie údajov

Do jedného mesiaca po uplynutí vykazovaného mesiaca.

4.   Prenosový formát a metodika

Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom stanoveným Eurostatom.

Údaje sa prenášajú alebo zasielajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

2.5.   Odchýlky a výnimky

Nemecko je oslobodené od tohto zberu údajov.

3.   ROPA A ROPNÉ VÝROBKY

Tento zber údajov je všeobecne známy ako ‚JODI dotazník‘.

3.1.   Príslušné energetické produkty

Pokiaľ nie je uvedené inak, tento zber údajov sa týka všetkých nasledujúcich energetických produktov, na ktoré sa vzťahujú vymedzenia pojmov uvedené v prílohe B kapitole 4: surová ropa, LPG, benzín (čo je súhrn automobilového benzínu a leteckého benzínu), letecký petrolej (čo je súhrn leteckého petroleja a ostatného leteckého petroleja), plynový olej/nafta a vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry).

Okrem toho sa zber údajov takisto vzťahuje na ‚ropu spolu‘, čím sa myslí súhrn všetkých týchto výrobkov okrem surovej ropy, a musí takisto zahŕňať ostatné ropné výrobky, ako je rafinérsky plyn, etán, ťažký benzín, ropný koks, lakový benzín a SBP, parafínové vosky, bitúmen, lubrikanty a ostatné.

3.2.   Zoznam agregátov

Nasledujúci zoznam agregátov sa stanovuje pre všetky energetické produkty uvedené v zozname v predchádzajúcom bode, pokiaľ nie je uvedené inak.

3.2.1.   Dodávateľský sektor

Nasledujúca tabuľka sa vzťahuje len na surovú ropu:

1.   Výroba

2.   Dovoz

3.   Vývoz

4.   Konečné zásoby

5.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

6.   Vsádzka do rafinérie

Zistený výkon z rafinérií.

Nasledujúca tabuľka sa vzťahuje na surovú ropu, LPG, benzín, petrolej, plynový olej/naftu, vykurovací olej a ropu spolu:

1.   Výstup z rafinérií

Hrubý výstup vrátane rafinérskeho paliva.

2.   Dovoz

3.   Vývoz

4.   Konečné zásoby

5.   Zmena stavu zásob

Budovanie zásob sa uvádza ako kladné číslo a čerpanie zásob sa uvádza ako záporné číslo.

6.   Dopyt

Dodávky alebo predaj na domáci trh (domáca spotreba) plus rafinérske palivo, plus medzinárodné zásobníky námornej a leteckej dopravy. Do dopytu po rope spolu je zahrnutá surová ropa.

3.3.   Merné jednotky

Množstvo energie: 103 ton.

3.4.   Ostatné uplatniteľné ustanovenia

1.   Vykazované obdobie:

Kalendárny mesiac.

2.   Frekvencia

Mesačne.

3.   Lehota na zasielanie údajov

Do 25 dní po uplynutí vykazovaného mesiaca.

4.   Prenosový formát a metodika

Prenosový formát zodpovedá príslušným výmenným štandardom stanoveným Eurostatom.

Údaje sa prenášajú alebo zasielajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Eurostate.

3.5.   Odchýlky a výnimky

Neuplatňuje sa.