18.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 251/29

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) oznámila 20. decembra 2011 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom určitých hliníkových fólií vo zvitkoch s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Únie.

(2)

Toto antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podala 9. novembra 2011 Európska rada pre kovy (Eurométaux) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 50 % celkovej výroby hliníkových fólií vo zvitkoch v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Komisia o začatí konania oficiálne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, výrobcov v analogickej krajine, dovozcov, distribútorov, ostatné strany, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, a zástupcov ČĽR. Zainteresované strany dostali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Navrhovateľ, ostatní výrobcovia z Únie, vyvážajúci výrobcovia v ČĽR, dovozcovia a distribútori predložili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov z Únie, dovozcov a vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade, že je potrebná, vzorku vybrať, požiadala dovozcov a vyvážajúcich výrobcov, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom (vymedzeným v oddiele 3) za obdobie od 1. októbra 2010 do 31. septembra 2011.

(7)

Pokiaľ ide o výrobcov z Únie, Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie na základe informácií, ktoré získala od spolupracujúcich výrobcov z Únie pred začatím prešetrovania. Túto vzorku tvorili štyri najväčšie známe spoločnosti alebo skupiny spoločností v Únii.

(8)

Ako sa vysvetľuje v ďalej uvedenom odôvodnení 24, iba dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Preto sa vzhľadom na obmedzený počet spolupracujúcich dovozcov výber vzorky už nepovažoval za potrebný. Tretia dovážajúca spoločnosť poskytla informácie bez predloženia vyplneného dotazníka.

(9)

Ako sa vysvetľuje v ďalej uvedenom odôvodnení 26, 14 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. Na základe informácií doručených od týchto strán Komisia vybrala vzorku štyroch vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozu do Únie.

(10)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak si to želali, Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých bolo známe, že sa ich záležitosť týka, a orgánom ČĽR. Dve spoločnosti sa prihlásili a požiadali o THZ, jedna spoločnosť bola súčasťou vybranej vzorky, druhá nie. Žiadosti o IZ boli doručené od spoločností zaradených do vzorky, a od spoločnosti, ktorá požiadala o THZ, ale nebola súčasťou vzorky.

(11)

Komisia zaslala dotazníky všetkým vyvážajúcim výrobcom, ktorí sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, konkrétne štyrom spoločnostiam zaradeným do vzorky a všetkým ostatným spoločnostiam s cieľom umožniť im požiadať o individuálne preskúmanie. Dotazníky sa zaslali aj iným stranám, o ktorých je známe, že sa ich vec týka, konkrétne štyrom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, spolupracujúcim dovozcom z Únie, používateľom a jednému spotrebiteľskému združeniu.

(12)

Vyplnené dotazníky boli doručené od troch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, od štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a dvoch neprepojených dovozcov. Na používateľský dotazník odpovedalo takisto 6 maloobchodných predajcov.

(13)

Komisii neboli doručené žiadne žiadosti o individuálne preskúmanie v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia.

(14)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(15)

S cieľom zozbierať informácie týkajúce sa nákladov na hlavné nepriame suroviny na výrobu hliníkových fólií, t. j. primárny hliník, sa vyžiadali informácie zo Šanghajskej termínovej burzy (ďalej len „SHFE“ alebo „burza“), hlavnej platformy obchodovania s hliníkom v Číne. Informácie o svetových trhoch a cenách sa vyžiadali z Londýnskej burzy kovov (ďalej len „LME“), v ktorej sa uskutočnila aj informatívna návšteva. SHFE poskytla na žiadosť Komisie určité písomné informácie. Komisia takisto navrhla informatívnu návštevu SHFE, ktorá bola pôvodne prijatá. V neskoršej fáze sa však SHFE domnievala, že na takúto návštevu by bolo potrebné schválenie čínskej vlády. Čínske orgány na druhej strane odmietli tvrdenie, že by bol takýto súhlas potrebný. SHFE napokon zmenila svoj pôvodný súhlas a rozhodla sa neprijať návštevu.

(16)

Uskutočnila sa informačná návšteva Šanghajskej burzy kovov (ďalej len „SMM“), poskytovateľa a vydavateľa informácií o cenách v Šanghaji.

(17)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od januára 2008 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(18)

Príslušným výrobkom je hliníková fólia s hrúbkou 0,007 mm alebo viac, ale menej ako 0,021 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej už neupravená, tiež potlačená, vo zvitkoch nízkej hmotnosti s plošnou hmotnosťou nepresahujúcou 10 kg (ďalej len „príslušný výrobok“ alebo „hliníková fólia vo zvitkoch“). Príslušný výrobok je v súčasnosti zaradený pod kódy KN ex 7607 11 11 a ex 7607 19 10.

(19)

Príslušný výrobok sa všeobecne používa ako spotrebný výrobok na balenie a iné domáce/kuchynské použitie. Voči vymedzeniu výrobku neboli vznesené námietky.

(20)

Z prešetrovania vyplýva, že hliníková fólia vo zvitkoch vyrobená v ČĽR a vyvážaná z nej, hliníková fólia vo zvitkoch vyrábaná a predávaná v Únii výrobcami z Únie a hliníková fólia vo zvitkoch vyrábaná a predávaná v Turecku (analogická krajina) spolupracujúcim tureckým výrobcom majú tie isté základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné účely použitia, a z toho dôvodu sa považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(21)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov z Únie sa v oznámení o začatí konania stanovil na účel stanovenia ujmy výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(22)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už zrealizovala. Túto vzorku tvorili štyri najväčšie spoločnosti (skupiny spoločností) z viac ako 30 výrobcov z Únie, o ktorých bolo pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú podobný výrobok. Výber vzorky sa uskutočnil na základe objemu predaja výrobcov, ich veľkosti, geografického umiestnenia v Únii a navrhovaná vzorka predstavovala 44 % celkovej odhadovanej výroby v Únii počas OP. Zainteresované strany boli vyzvané, aby sa so spisom na nahliadnutie pre zainteresované strany oboznámili a aby uviedli pripomienky k vhodnosti tohto výberu do 15 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia o začatí konania. Po lehote na predloženie pripomienok jedna zainteresovaná strana uviedla, že vo vzorke mal byť zahrnutý výrobca zo Spojeného kráľovstva. V tejto súvislosti sa upozorňuje na skutočnosť, že vo vzorke bol skutočne zahrnutý výrobca zo Spojeného kráľovstva (súčasť skupiny Sphere Group). Žiadna iná zainteresovaná strana nenamietala voči konečnej vzorke, a preto bola vzorka potvrdená.

(23)

Vzhľadom na potenciálne veľký počet dovozcov zapojených do konania sa v oznámení o začatí konania zabezpečil výber vzorky dovozcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(24)

Len dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so spoluprácou. V dôsledku toho sa už výber vzorky nepovažoval za potrebný.

(25)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania stanovil na účel stanovenia dumpingu výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(26)

Spolu 14 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Tieto spoločnosti vyviezli počas OP približne 7 800 ton, t. j. približne 60 % čínskeho vývozu na trh EÚ. Na základe informácií doručených od týchto strán Komisia vybrala vzorku štyroch vyvážajúcich výrobcov s najväčším reprezentatívnym objemom výroby, predaja a vývozu, ktorú bolo možné v rámci časovej lehoty, ktorá bola k dispozícii, primerane prešetriť. Jedna zo spoločností zaradených do vzorky následne odstúpila od spolupráce a ďalšia oznámila Komisii, že informácie, ktoré jej poskytla v jej formulári na výber vzorky, boli chybné. Na základe týchto nových informácií sa Komisia rozhodla vylúčiť túto spoločnosť zo vzorky spoločností. Komisia vyzvala ďalšie dve spoločnosti na účasť vo vzorke. O konečnom zložení vzorky sa konzultovalo so spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, zastúpením ČĽR pri EÚ a navrhovateľom. Žiadna zainteresovaná strana nenamietala proti tomuto výberu. Následne odstúpila od spolupráce aj jedna zo spoločností, ktoré boli novo zaradené do vzorky. Konečná vzorka teda zahŕňala troch vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí počas OP pokrývali približne 30 % dovozu príslušného výrobku do Únie, a predstavovala 50 % objemu predaja 14 vyvážajúcich výrobcov, ktorí poskytli údaje na výber vzorky.

(27)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(28)

Dve spoločnosti, CeDo Shanghai Co. Ltd. (ďalej len „CeDo Shanghai“) a Shanghai Blue Diamond Co. Ltd. (ďalej len „Blue Diamond“), sa prihlásili a požiadali o THZ. Len CeDo Shanghai bola vybraná ako súčasť vzorky, ako už bolo objasnené; druhá spoločnosť nebola vybraná. Po rozsudku Súdneho dvora vo veci C-249/10 Ρ Brosmann Footwear (HK) a ostatní verzus Rada Európskej únie sa rozhodlo, že sa preskúmajú všetky formuláre žiadosti o THZ, ktoré boli prijaté v lehote – t. j. žiadosti dvoch uvedených spoločností.

(29)

Žiadosti o THZ sa analyzovali vzhľadom na päť kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Stručne a na uľahčenie orientácie uvádzame zhrnutie kritérií udelenia THZ:

(30)

Prešetrovania na mieste vzhľadom na žiadosti o THZ sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností.

(31)

Obidvom spoločnostiam bolo THZ zamietnuté podľa kritéria 1 článku 2 ods. 7 písm. c) na základe dôkazu o tom, že cena základnej vstupnej suroviny, hliníka, bola narušená. Tieto narušenia sa zistili aj v cene polotovaru, hliníkovej fólie vo veľkých zvitkoch, ako sa opisuje ďalej. Spoločnosti nesplnili takisto ďalšie kritériá, ako sa vysvetľuje ďalej.

(32)

Hliníková fólia v malých zvitkoch sa vyrába jednoduchým postupom odvíjania, strihania a balenia hliníkovej fólie vo veľkých zvitkoch na menšie zvitky. Hlavnou surovinou na výrobu hliníkovej fólie je primárny hliník. Primárny hliník tvorí približne 60 – 70 % nákladov na výrobu výrobku, ktorého sa toto prešetrovanie týka, a je teda hlavnou nákladovou položkou pri jeho výrobe. Premieta sa to v celoodvetvovej praxi určovania nákupných aj predajných cien hliníkovej fólie na základe referenčnej ceny primárneho hliníka (hliníkového ingotu) plus poplatku za výrobu/konverziu. Spoločnosti žiadajúce o THZ kupovali hliníkovú fóliu vo veľkých zvitkoch na základe kúpnych zmlúv, v ktorých sa stanovovala cena hliníkovej fólie vo veľkých zvitkoch s odkazom na ceny primárneho hliníka, ktoré uverejnila SMM, poskytujúca informácie o cene rôznych kovov, ktoré určuje na základe cien spotových obchodov v oblasti Šanghaja. Ceny uvádzané SMM sú vysoko reprezentatívne v oblasti domácich cien hliníka. Tieto ceny sa veľmi dôsledne riadia cenami uvedenými na SHFE, na ktorej sa uskutočňuje väčšina transakcií v Číne.

(33)

Celosvetovou referenciou ceny primárneho hliníka, ktorý je komoditou, je kotácia stanovená na LME. Cena hliníka na domácom čínskom trhu sa od cien LME výrazne odlišuje. Ako znázorňuje nasledujúci graf, cenový rozdiel medzi LME a SHFE v OP bol v rozsahu od +500 do -90 USD/tona. Počas obdobia prešetrovania bola cenová kotácia na LME na mesačnom základe o viac ako 9 % vyššia ako v SHFE (cena netto), pričom rozdiel dosiahol uprostred obdobia až +23 %. Takisto je potrebné uviesť, že počas neskoršej časti OP, keď celosvetovo ceny klesali z dôvodu poklesu dopytu na trhu, v cenách SHFE možno pozorovať opačný trend, (čoho výsledkom boli ceny aj o 3 % vyššie ako ceny LME), čo hlbšie objasňuje narušenia cien, ktoré na tomto trhu prevládajú.

(34)

Táto podstatná cenová rozdielnosť primárneho hliníka v porovnaní so zvyškom sveta, ako už bolo vysvetlené, je zrejme spôsobená spojením súboru faktorov ovplyvňovaných štátom a významnou interferenciou štátu na domácom trhu prostredníctvom niekoľkých nástrojov. Tento štátny vplyv vyústil do vytvorenia a existencie dosť izolovaného domáceho trhu s primárnym hliníkom v Číne chráneného pred trhovými silami.

(35)

Predovšetkým, SHFE kontroluje Čínska regulačná komisia pre cenné papiere (China Securities Regulatory Commission, ďalej len „CSRC“). SHFE vykonáva svoje funkcie v súlade s nariadením o správe obchodovania s futuritami, opatreniami správy búrz pre termínované obchody a svojimi stanovami. Niekoľko z týchto štátom uložených pravidiel, ktorými sa riadi fungovanie burzy, prispieva k nízkej volatilite, narušeným cenám a cenovým trendom na SHFE: denné cenové fluktuácie sú obmedzené na 4 % nad alebo pod cenou vyrovnania predchádzajúceho obchodného dňa, obchodovanie sa uskutočňuje s nízkou frekvenciou (vždy do 15. dňa v mesiaci), futurity majú obmedzené trvanie do 12 mesiacov, otvorené pozície (open interests) obchodníkov sú obmedzené na určitú sumu, cenová špekulácia je zakázaná.

(36)

Prístup na burzu je zákonom obmedzený len na čínskych obchodníkov, ktorí potrebujú aj schválenie od CSRC, aby mohli na burze obchodovať. Trhoví zástupcovia členov SHFE môžu vykonávať transakcie len na požiadanie členov SHFE, nemôžu prijímať pokyny od iných organizácií a nemôžu obchodovať na vlastný účet. Fyzické dodania sa môžu uskutočňovať len do schváleného skladu v rámci ČĽR na rozdiel od medzinárodných búrz, v prípade ktorých sa dodanie môže uskutočniť na celom svete. Okrem toho, keďže sú len platformou na fyzické výmeny (deriváty sa nepredávajú), táto skutočnosť úplne izoluje čínske trhy s hliníkom. V dôsledku toho arbitráž s LME alebo inými trhmi nie je prakticky možná a burza funguje izolovane od svetových trhov. Z toho dôvodu nie je možné stavať tieto trhy na rovnakú úroveň.

(37)

Po druhé, štát zasahuje do mechanizmu určovania cien na SHFE so zreteľom na svoju pozíciu ako predávajúceho primárneho hliníka a zároveň kupujúceho prostredníctvom Úradu pre štátne rezervy a ostatných štátnych orgánov. Čínska vláda napríklad uzákonila balík stimulov, ktorých cieľom bolo obmedziť účinky hospodárskej krízy na konci roka 2008 a tento balík obsahoval schému, umožňujúcu Úradu pre štátne rezervy kupovať hliník od hút, aby podporil ich prevádzky umelým zvyšovaním domáceho dopytu, keďže celosvetová finančná/hospodárska kríza znížila svetový dopyt. Uvedené štátom organizované nákupy podstatne narušili ceny počas prvého polroka 2009. Je zaujímavé uviesť v tejto veci, že na konci obdobia prešetrovania sa ceny na čínskom domácom trhu hýbali opačným smerom ako ceny na svetových trhoch.

(38)

Čínsky štát opísal svoju politiku interferencie v odvetví hliníka vo svojom 12. päťročnom pláne rozvoja hliníka (2011 – 2015). V pláne sa uvádza „upravovanie daňových úľav a zliav vývoznej dane a iných hospodárskych nástrojov a prísna kontrola celkového objemu expanzie a vývozu primárnych výrobkov“. V praxi to znamená, že spojenie osobitných daňových režimov je zamerané na podporu odvetvia hliníka. Pomocou týchto nástrojov sa odrádza od vývozu primárneho hliníka z ČĽR a zároveň sa podnecuje dovoz a výroba nadväzujúcich výrobkov (ako napríklad príslušný výrobok) obsahujúcich hliník pre domáci trh aj vývozné trhy.

(39)

Tento plán pokračuje v politike, ktorá v predchádzajúcich plánoch existuje už mnoho rokov. Ďalej, tieto plány sa vykonávajú veľa rokov a počas OP bolo zavedených niekoľko vykonávacích opatrení, ktoré sú opísané ďalej. Tieto režimy sú:

(40)

Spojenie týchto opatrení teda používa štát na obmedzenie vývozu primárneho hliníka, čo zase spôsobuje zvýšenú domácu ponuku a vedie k znižovaniu jeho ceny na domácom trhu.

(41)

Veľká väčšina čínskych hliníkových hút je vo vlastníctve štátu. Rôzne priemyselné plány, ktorými sa jasne ovplyvňuje kapacita výroby a produkcie hliníka, v súčasnosti najmä 12. päťročný plán (2011 – 2015) pre odvetvie hliníka, podnecujú strategický rozvoj „výrobkov hlbokého ťahania hliníka a podporu odvetvia výroby hliníka na ďalšie rozširovanie priemyselného reťazca“.

(42)

Opísané opatrenia, ktoré prijal čínsky štát, sa v dôsledku toho považovali za dôkaz zasahovania štátu do rozhodnutí firiem, pokiaľ ide o nadobúdanie surovín a ich výrobné náklady. Súčasný čínsky systém vysokých vývozných ciel a chýbajúca náhrada DPH pri vývoze primárneho hliníka v spojení s neexistujúcimi vývoznými daňami a čiastočnou náhradou DPH pri vývoze následných hliníkových výrobkov, ako napríklad príslušného výrobku, a zasahovanie štátu do stanovovania cien na SHFE viedol v zásade k situácii, v ktorej sú čínske ceny primárneho hliníka a ceny následných hliníkových výrobkov (používaných aj ako surovina na výrobu iných hliníkových výrobkov) výsledkom zásahu štátu nezávisle od cenových fluktuácií na medzinárodných trhoch. Má to priamy vplyv na rozhodnutia spoločností pri nakupovaní následných hliníkových surovín. Ceny hliníka boli vždy narušené a s výnimkou veľmi krátkeho časového obdobia, keď zrejme úlohu zohrávali iné štátne narúšajúce priority, ako sa uvádza vyššie, táto skutočnosť predstavuje nespravodlivú výhodu pre čínskych výrobcov hliníkovej fólie.

(43)

So zreteľom na to, že primárny hliník tvorí približne 60 % nákladov na výrobu hliníkovej fólie v malých zvitkoch, sa tento rozdiel pretavil do nespravodlivej podstatnej nákladovej výhody pre čínskych výrobcov, ktorá je pre druh komodity, akou je hliníková fólia v malých zvitkoch, rozhodujúca.

(44)

CeDo Shanghai spochybnila zistenia Komisie po ich poskytnutí tejto spoločnosti. Po prvé, namietala, že určité zistenia Komisie sú chybné a nekonzistentné, čo nepriaznivo ovplyvňuje celkové zistenie týkajúce sa obchodných rozhodnutí firiem v ČĽR. Konkrétne uviedla, že prístup k SHFE nie je obmedzený na čínskych štátnych príslušníkov a je možné otvoriť si účty u brokerov, ktorí majú oprávnenie obchodovať na SHFE. Spoločnosť celkovo nespochybnila skutočnosť, že existujú kontrolované opatrenia na strane čínskeho štátu, ale podľa jej názoru nie je účelom týchto opatrení narúšať ceny a zabezpečiť nízku volatilitu na trhu, ale skôr zabrániť špekulácii a možným chybám pri vykonávaní transakcií. Po druhé, spoločnosť namietala, že šlo o dosť obmedzené cenové odchýlky a rozdiely medzi SHFE a LME v OP vrátane obdobia, v ktorom boli ceny v ČĽR dokonca vyššie ako inde. V dôsledku toho je nákladová výhoda čínskych výrobcov, ktorá by existovala z dôvodu oslabených cien, minimálna, ak vôbec existuje. Ďalej objasňuje, že opačné cenové trendy na konci OP boli spôsobené tým, že čínske hospodárstvo na konci roka 2011 ešte expandovalo, a neboli spôsobené narušeniami zo strany štátu. Nakoniec tvrdila, že uvedené mechanizmy alebo postupy nemajú podstatný vplyv na rozhodnutia spoločnosti, pokiaľ ide o jej náklady a cenové politiky.

(45)

Vyhlásenia spoločnosti nie sú v rozpore so zistením Komisie, že len čínski obchodníci majú povolenie obchodovať na tejto burze. Pokiaľ ide o účel a cieľ opatrení štátu, vyhlásenia spoločnosti sú špekulatívne a v tejto fáze neboli poskytnuté žiadne dôkazy. Ďalej nie je relevantné, prečo boli zavedené tieto regulácie a obmedzenia. Otázkou je ich celkový účinok na vytvorenie izolovaného domáceho trhu s hliníkom, na ktorom sa cenové trendy neriadia cenovými trendmi na svetových trhoch. V tomto zmysle sa takisto konštatuje, že po zverejnení čínske orgány nevyjadrili pripomienky k tomuto bodu. Ako sa uzatvára v odôvodnení 43, narušenie čínskeho trhu s hliníkom (cenový rozdiel v OP je mínus 9 %) je dosť významné na to, aby vyústilo do nespravodlivej podstatnej nákladovej výhody pre čínskych výrobcov výrobku komoditného typu, ako je príslušný výrobok. Túto cenovú výhodu nemožno vysvetliť žiadnou porovnateľnou výhodou čínskych výrobcov hliníka. Nakoniec, všetky spolupracujúce spoločnosti nakupovali svoje suroviny na čínskom domácom trhu na základe zmlúv, ktoré sú indexované podľa miestnych indexov cien hliníka. Z toho dôvodu sú rozhodnutia jednotlivých spoločností jasne ovplyvnené opatreniami štátu, ktorými sa vytvára narušený trh s hliníkom.

(46)

Blue Diamond vysvetlila, že ceny SMM nie sú štátom riadené ceny a SMM je podobná LME, keďže sú zdrojmi verejných informácií. Komisia nezistila, že by ceny boli priamo stanovované štátom, preto je táto poznámka bezpredmetná. Po druhé, skutočnosť, že ceny sú verejne dostupné, automaticky nezabezpečuje, že sú výsledkom trhových síl.

(47)

Komisia zistila, že CeDo Shanghai nesplnila kritérium 3, pretože jej splácanie pôžičky v zahraničnej mene bolo predmetom schválenia devízovým úradom, čo sa považuje za skutočnosť, ktorá má narúšajúci vplyv na rozhodnutia spoločnosti týkajúce sa pôžičiek a teda jej finančnú situáciu.

(48)

CeDo Shanghai spochybnila zistenia Komisie vo veci kritéria 3. Tvrdila, že registrácia na devízovom úrade je celoštátnou praxou, ktorá sa vzťahuje na každú spoločnosť, ktorá spláca pôžičky zo zahraničia, a ide len o dobrú správu vecí verejných čínskymi finančnými orgánmi na zabezpečenie toho, aby nedochádzalo k nekalým transakciám na odčerpávanie finančných prostriedkov z Číny. Spoločnosť ďalej tvrdila, že ani jej náklady na výrobu, ani jej celková finančná situácia žiadnym spôsobom nezávisia od tohto schválenia. CeDo teda tvrdila, že vymedzenie kritéria 3 Komisiou je v tomto smere chybné.

(49)

Rozhodnutia o financovaní sú jednoznačne jednými z najdôležitejších rozhodnutí firiem. Regulácia vonkajšieho dlhu poskytnutá spoločnosťou CeDO jasne zavádza schvaľovací postup v prípade pôžičiek nepochádzajúcich z Číny. Preto rozhodnutia firiem o prijatí financovania zo zahraničia podliehajú schváleniu štátom, ktorý spôsobuje narušenie ich finančnej situácie. Tvrdenia spoločnosti boli preto zamietnuté.

(50)

Blue Diamond nesplnila kritérium 1 pre ďalšiu príčinu, keďže využíva rozšírené oslobodenie od dane z príjmov. Takisto nesplnila kritérium 2, pretože nemá jeden jasný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú predmetom auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a ktoré by sa uplatňovali na všetky účely. Nakoniec, spoločnosť nepreukázala, že spĺňa kritérium 3, pretože používa priemyselné priestory zadarmo, čo narúša jej nákladovú a finančnú situáciu.

(51)

Spoločnosť spochybnila niektoré z týchto zistení. Tvrdila, že oslobodenie od dane nemá vplyv na jej vývozné ceny, ktoré sú predmetom antidumpingového prešetrovania. Takisto tvrdila, že vo svojom účtovníctve dodržiavala čínske pravidlá o DPH a vysvetlila, že odlišné záznamy o predaji a účtovné záznamy boli dôsledkom zmluvných podmienok a neboli ustálenou praxou, ktorú spoločnosť dodržiavala. Spoločnosť ďalej potvrdila, že používa podstatný priemyselný priestor zadarmo na základe dohody.

(52)

Pripomienky týkajúce sa dvojitého fakturovania boli v rozpore s vysvetlením a dôkazmi poskytnutými počas prešetrovania na mieste. Neboli poskytnuté žiadne ďalšie dôkazy vo veci dvojitej fakturácie a toho, akým spôsobom bol postup odpisovania v spoločnosti v súlade s čínskymi pravidlami o DPH, ako spoločnosť tvrdila. Nakoniec spoločnosť potvrdila zistenia týkajúce sa oslobodení od dane a používania priemyselnej nehnuteľnosti zadarmo. V tejto súvislosti sa konštatuje, že nie všetky kritériá použité na posúdenie žiadostí o THZ sú prísne relevantnými kritériami vzhľadom na vývozné ceny, ale ich účelom je určiť, či v prípade výrobcu prevažujú podmienky trhového hospodárstva, pokiaľ ide o výrobu a predaj podobného príslušného výrobku. Ďalej, keďže spoločnosť nežiadala ani o individuálne preskúmanie, ani nebola vybraná ako súčasť vzorky, neboli požadované informácie o jej vývozných cenách.

(53)

THZ je preto zamietnuté pre obe spoločnosti.

(54)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, prípadne stanoví celoštátne clo, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(55)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky a Blue Diamond požiadali o IZ. Tieto žiadosti sa podrobili preskúmaniu. Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosti zaradené do vzorky a Blue Diamond spĺňali všetky podmienky článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(56)

Všetkým spoločnostiam zaradeným do vzorky a Blue Diamond teda bolo udelené IZ.

(57)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(58)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla svoj zámer použiť Spojené štáty americké ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby zaslali svoje pripomienky.

(59)

Pokiaľ ide o Spojené štáty americké (ďalej len „USA“) ako navrhovanú analogickú krajinu, neboli doručené vecné pripomienky. Žiadna zo zainteresovaných strán nenavrhla alternatívnych výrobcov podobného výrobku z analogickej krajiny.

(60)

Nedošlo však k spolupráci s výrobcami z USA, hoci počas prešetrovania boli kontaktovaní všetci známi výrobcovia v USA. Komisia žiadala o spoluprácu výrobcov z iných tretích krajín, ktoré boli uvedené v podnete, ako Mexiko a Južná Afrika, ale ani tieto krajiny nespolupracovali.

(61)

Komisia sa prostredníctvom svojho vlastného prieskumu snažila nájsť akýchkoľvek ďalších výrobcov z tretích krajín. Listy a dotazníky boli preto zaslané všetkým známym výrobcom v iných tretích krajinách (Turecko, India, Južná Kórea).

(62)

Prihlásili sa dvaja tureckí výrobcovia, ktorí prejavili ochotu spolupracovať. Nakoniec jeden výrobca poskytol plne zodpovedaný dotazník a prijal overovaciu návštevu vo svojich priestoroch.

(63)

Komisia zaradila svoje posúdenie týkajúce sa primeranosti Turecka ako analogickej krajiny do spisu, ktorý nebol dôverného charakteru, na nahliadnutie pre zainteresované strany. Žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila pripomienky v súvislosti s výberom Turecka ako analogickej krajiny v tomto prípade.

(64)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že Turecko je vhodnou analogickou krajinou v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(65)

Keďže žiadna zo spoločností žiadajúcich o THZ nemohla preukázať, že spĺňa kritériá THZ, a druhé dve spoločnosti, ktoré boli vybrané ako súčasť vzorky, nepožiadali o THZ, normálna hodnota pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov, ako sa objasňuje v odôvodnení 57, bola určená na základe skutočne uhradených alebo splatných cien, alebo na základe vytvorenej normálnej hodnoty v Turecku za podobný výrobok. Po výbere cien zaplatených alebo splatných v Únii sa normálna hodnota vypočítala na základe údajov overených v priestoroch spolupracujúceho výrobcu v Turecku uvedeného v odôvodnení 14.

(66)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že predaj podobného výrobku tureckého spolupracujúceho výrobcu je reprezentatívny v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(67)

Komisia následne skúmala, či by bolo možné tento predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako úroveň výrobných nákladov. Boli preto stanovené výrobné náklady na tureckom trhu počas OP.

(68)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu výrobku bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(69)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného druhu výrobku uskutočneného počas OP.

(70)

Ak v prípade tureckého spolupracujúceho výrobcu nedošlo k žiadnemu domácemu predaju konkrétneho druhu výrobku, normálna hodnota sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(71)

V prípade druhov výrobkov, ktoré nepredával turecký spolupracujúci výrobca na domácom trhu, ale ktoré sa predávali na iných trhoch, bola normálna hodnota vytvorená tak, že sa k nákladom na výrobu rovnakého druhu výrobku predávaného na iných trhoch pripočítali všeobecné a administratívne náklady a zisk. V prípade druhov výrobkov, ktoré turecký spolupracujúci výrobca nepredával vôbec, sa normálna hodnota vytvorila tak, že sa k nákladom na výrobu všetkých druhov výrobkov pridali ich všeobecné a administratívne náklady a zisk.

(72)

V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa sumy všeobecných a administratívnych nákladov a zisku stanovili na základe skutočných údajov, ktoré turecký výrobca zaznamenal pri výrobe podobného výrobku a jeho predaji v rámci bežného obchodovania.

(73)

Vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Únii.

(74)

Ak sa predaj na vývoz do Únie realizoval priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(75)

Ak sa predaj na vývoz do Únie realizoval prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe prvých cien opätovného predaja týchto prepojených spoločností nezávislým zákazníkom z Únie podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Pri ziskovom rozpätí sa použil zisk realizovaný dvoma neprepojenými dovozcami príslušného výrobku, keďže skutočný zisk prepojeného dovozcu sa vzhľadom na vzťah medzi vyvážajúcim výrobcom a prepojeným dovozcom nepokladal za spoľahlivý.

(76)

Keďže čínsky dovoz bol obchodom súkromných značiek, porovnania sa uskutočnili len na základe predaja výrobkov súkromnej značky tureckou spolupracujúcou spoločnosťou.

(77)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Primerané úpravy o nepriame dane, náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, záruku a úverové náklady sa vykonali vo všetkých prípadoch, v ktorých sa považovali za odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi. Hmotnosť balenia nebola v porovnaní zohľadnená.

(78)

Pri použití systému PCN na klasifikáciu druhov výrobku existoval v prípade všetkých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nízky stupeň zhody. V prípade, že nebolo možné identifikovať priame zhody, boli porovnané podobné druhy a uskutočnili sa úpravy o rozdiely, ako napríklad druhy obalov. Ak sa použila podobná metóda, dotknutej strane sa poskytli podrobné údaje.

(79)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(80)

Pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky bol vypočítaný vážený priemer týchto troch dumpingových rozpätí.

(81)

Vzhľadom na nízky stupeň spolupráce zo strany ČĽR (menej ako 60 %) sa považuje za vhodné, aby bolo celoštátne dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR založené na transakciách spolupracujúcich vývozcov, ktoré predstavujú najvyšší dumping.

(82)

Takto stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Tabuľka 1

Dumpingové rozpätia

(83)

V Únii je 31 výrobcov alebo skupín výrobcov podobného výrobku, väčšina z nich je pomerne malá. Budú sa ďalej označovať ako „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Navrhovateľ, Eurométaux, konal v mene siedmich výrobcov, ktorých spoločná produkcia počas OP dosahovala približne 50 % celkovej výroby určitých hliníkových fólií vo zvitkoch v Únii. Je však potrebné poznamenať, že údaje predložené navrhovateľom, skontrolované na základe iných dostupných zdrojov, sa týkali všetkých známych spoločností vyrábajúcich a predávajúcich príslušný výrobok na trhu Únie. Na uvedenom základe dosiahla výroba podobného výrobku v Únii počas OP podľa odhadu objem 91 000 ton. Vzhľadom na to, že prostredníctvom navrhovateľa boli zhromaždené alebo dostupné informácie od všetkých známych spoločností vyrábajúcich a predávajúcich príslušný výrobok na trhu Únie, takéto informácie sa použijú v tomto prešetrovaní ako makroekonomické ukazovatele.

(84)

Spotreba Únie sa stanovila na základe objemu predaja na trhu Únie výrobným odvetvím Únie a dovozu na trh Únie. Tieto údaje poskytol navrhovateľ a boli sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám. Údaje poskytnuté o výrobcoch z Únie boli skontrolované na základe údajov doručených Komisii počas skúmania pozícií a výberu vzorky. Údaje o dovoze príslušného výrobku za obe príslušné krajiny a tretie krajiny boli krížovo skontrolované s údajmi COMEXT (Eurostat). Navrhovateľ uviedol, že jeho údaje o predaji na trhu Únie obsahovali určité objemy vyrobené v ČĽR, ktoré už boli zahrnuté v číselných údajoch o dovoze. Z toho dôvodu sa z objemu predaja určitých výrobcov v EÚ nezaradených do vzorky, ktorí takisto dovážali z ČĽR, vykonal odpočet. Týmto odpočtom sa zabránilo dvojitému započítaniu týchto objemov predaja do celkovej spotreby.

(85)

Na tomto základe sa zistilo, že spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v EÚ (v tonách)

(86)

Celková spotreba na trhu EÚ počas posudzovaného obdobia kolísala len mierne. Dôvodom tejto stability je, že trh EÚ s príslušným výrobkom je vyspelý a keďže ide o výrobok všeobecne používaný v domácnosti, nepodlieha fluktuácii napriek hospodárskej kríze.

(87)

Objemy dovozu sa získali od navrhovateľa, ktorý upravil štatistické údaje Eurostatu na základe svojich znalostí o trhu. Táto úprava bola potrebná, pretože štatistika kódov KN obsahuje dovoz, ktorý sa netýka príslušného výrobku. Úprava sa zakladala na znalostiach o vývoze na trh EÚ z rôznych vyvážajúcich krajín a na dovoznej cene, ktorá by naznačovala, či sa dovoz týkal príslušného výrobku alebo nie. Podrobné údaje a metodika boli zainteresovaným stranám sprístupnené v prílohe 3 žiadosti. Dovoz z ČĽR do Únie sa na tomto základe v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Dovoz z ČĽR

(88)

Po antidumpingovom prešetrovaní hlavnej suroviny a predchádzajúceho výrobku (hliníková fólia vo veľkých zvitkoch), ktorého výsledkom bolo uloženie ciel čínskym výrobcom v roku 2009, sa objem dovozu z ČĽR podstatne zvýšil. Objem dovozu príslušného výrobku sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o viac ako 200 %.

(89)

Podiel čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu počas posudzovaného obdobia vykazuje stály stúpajúci trend, a to zo 4,5 % v roku 2008 na 13,4 % počas OP.

(90)

Priemerné ceny dovozu z ČĽR sa vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Ceny dovozu z ČĽR

(91)

Treba uviesť, že čínske ceny dovozu sa do veľkej miery riadia podľa čínskych cien surovín (najmä hliníkových zliatin). Dovozné ceny však v OP klesli o 3 % v porovnaní s rokom 2010 v čase, keď ceny surovín stúpli približne o 4 % (pozri tabuľku ďalej).

Tabuľka 4

Vývoj priemerných čínskych cien hliníka

(92)

Keďže všetok známy čínsky dovoz bol od výrobcov súkromných značiek, porovnania podhodnotenia (a predaja pod cenu) sa uskutočnili na základe predaja výrobného odvetvia Únie, len pokiaľ ide o výrobky súkromných značiek.

(93)

Na účely stanovenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov v Únii zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu spolupracujúcich čínskych výrobcov účtované prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s primeranými úpravami o existujúce clo a náklady po dovoze.

(94)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby primerane upravenej, a po odpočítaní rabatov a zliav. Z výsledku porovnania, pri jeho vyjadrení ako percentuálny podiel z obratu výrobcov v Únii zaradených do vzorky počas OP, vyplynulo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia 10,0 % zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(95)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(96)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, kapacita, využitie kapacít, objem predaja a podiel na trhu) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie bolo založené na informáciách poskytnutých navrhovateľom, ktoré boli skontrolované na základe údajov poskytnutých spolupracujúcimi výrobcami z Únie.

(97)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (priemerné jednotkové ceny, zamestnanosť, mzdy, produktivita, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál) sa vykonala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(98)

Tabuľka znázorňuje, že výroba počas posudzovaného obdobia poklesla napriek tomu, že počas toho istého obdobia bola spotreba stabilná. Napriek tomu, že výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia pomerne stabilná, využívanie kapacít malo rovnaký zostupný trend ako výroba.

(99)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 9 % a jeho podiel na trhu sústavne klesal z 95,2 % v roku 2008 na 85,2 % počas OP.

(100)

Pokles objemu predaja v EÚ a trhového podielu výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia treba vnímať v kontexte stabilnej spotreby v tom istom období, ako sa opisuje v odôvodnení 86.

(101)

Trend priemerných predajných cien (vrátane značkových a neznačkových výrobkov) vykazuje počas posudzovaného obdobia pokles o 2 %. Predajné ceny sa však nepovažovali za spoľahlivý ukazovateľ ujmy, pretože sú z veľkej časti ovplyvnené cenami surovín (najmä hliníka), ktorý počas posudzovaného obdobia vykazoval podobný trend. Celkovo boli ceny v roku 2010 a OP potláčané z dôvodu podhodnotenia opísaného v odôvodnení 95.

(102)

Počet zamestnancov sa počas posudzovaného obdobia znížil o 6 %, hoci mzdy na zamestnanca mierne stúpli. Okrem toho pokles zamestnancov neviedol k zvýšeniu produktivity, keďže zníženie objemu predaja, ako sa opisuje v odôvodnení 100, bolo ešte výraznejšie. Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako produkcia na zamestnanú osobu za rok, sa v posudzovanom období mierne znížila. Svoju najnižšiu úroveň dosiahla v roku 2009, po ktorom sa situácia začala v roku 2010 zlepšovať, bez toho, aby dosiahla počiatočnú úroveň. V OP sa produktivita vrátila na najnižšiu úroveň z roku 2009.

(103)

Napriek tomu, že spoločnosti výrobného odvetvia Únie zaradené do vzorky si udržali zásoby na nízkej úrovni s použitím systému výroby na objednávku, niektoré bežné výrobky boli držané na skladoch. Úroveň zásob sa výrazne zvýšila v absolútnych číslach a aj ako percentuálny podiel výroby. Za posudzované obdobie sa stav zásob na konci roka zvýšil zo 6,7 % na 9,1 %.

(104)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percentuálny podiel z obratu z tohto predaja. Takto vypočítaná ziskovosť dosiahla najvyššiu úroveň v roku 2009 z dôvodu znížených nákupných nákladov na hlavnú surovinovú položku (t. j. hliníka). Od roku 2009 zisk klesá a počas OP dosiahol 0,7 %. Tieto číselné údaje o ziskovosti sa vzťahujú na všetky segmenty trhu vrátane pomerne ziskového značkového segmentu, ktorý v oveľa menšej miere podliehal konkurencii lacného čínskeho dovozu. Samotný segment súkromných značiek bol počas OP výrazne stratový.

(105)

Schopnosť získať kapitál výrobné odvetvie Únie neuviedlo ako podstatný problém.

Tabuľka 11

Peňažný tok, investície a návratnosť investícií (ROI)

(106)

Trend v peňažnom toku, ktorý je schopnosťou odvetvia samofinancovať svoje činnosti, ako aj návratnosť investícií, mali podobný záporný trend ako zisk z obratu.

(107)

V roku 2008 investoval výrobca z EÚ do ďalších skladovacích zariadení. V ostatných rokoch posudzovaného obdobia neboli zistené žiadne veľké investície v spoločnostiach výrobného odvetvia Únie zaradených do vzorky.

(108)

Dumpingové rozpätia sa špecifikujú v oddiele o dumpingu. Všetky stanovené rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis. Navyše vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z ČĽR nie je možné považovať vplyv skutočného dumpingového rozpätia na trh EÚ za zanedbateľný.

(109)

Z prešetrovania vyplynulo, že väčšina ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, sa počas posudzovaného obdobia zhoršila alebo sa nevyvíjala v zhode so spotrebou. Toto konštatovanie platí najmä pre obdobie od roku 2010 do konca OP.

(110)

Počas posudzovaného obdobia sa v súvislosti so stabilnou spotrebou objem dovozu z ČĽR neustále a významne zvyšoval. Zároveň sa objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil celkovo o 9 % a jeho trhový podiel klesol približne o 10 percentuálnych bodov. Aj objem zásob výrobného odvetvia Únie sa výrazne zvýšil, čo naznačuje jeho neschopnosť predať výrobok. Lacný dumpingový dovoz sa počas posudzovaného obdobia neustále zvyšoval a počas OP dochádzalo k značnému podhodnoteniu cien výrobného odvetvia Únie.

(111)

Okrem toho boli v roku 2010 a počas OP výrazne ovplyvnené ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad peňažný tok a ziskovosť.

(112)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(113)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie v takej miere, ktorá sa môže posúdiť ako značná. Preskúmali sa známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebola pripísaná dumpingovému dovozu.

(114)

Na konci roka 2009 boli uložené na veľké zvitky hliníkovej fólie s pôvodom v ČĽR antidumpingové clá. Od toho dátumu sa dovoz príslušného výrobku (následného výrobku) rýchlo zvýšil. Toto zvýšenie prebieha súčasne so zhoršovaním situácie vo výrobnom odvetví Únie.

(115)

Z prešetrovania vyplynulo, že spotreba v Únii zostala počas posudzovaného obdobia stabilná, pričom objem dumpingového dovozu z ČĽR sa dramaticky zvýšil o viac ako 200 %. Trhový podiel tohto dovozu sa takisto zvýšil zo 4,5 % v roku 2008 na 13,4 % v OP (t. j. približne o 9 percentuálnych bodov). V tom istom čase sa znížil objem predaja výrobného odvetvia Únie o 9 % a jeho podiel na trhu takisto klesol o 9 percentuálnych bodov z 95,2 % v roku 2008 na 85,2 % v OP.

(116)

So zreteľom na cenový tlak treba zdôrazniť, že čínski vyvážajúci výrobcovia podhodnotili výrobné odvetvie Únie počas OP. Cenový tlak pri rastúcom objeme umožnil čínskym vyvážajúcim výrobcom, aby získali zákazky u veľkých zákazníkov (maloobchodníkov a veľkoobchodníkov). V prípade zostávajúcich zákaziek sa muselo výrobné odvetvie Únie vzdať zvýšenia cien, ktoré potrebovalo na vyváženie zvýšení cien hliníka. Podhodnotenie v OP dosiahlo približne 10 % a v tom roku výrobné odvetvie Únie zvýšilo priemerné ceny o 3 %, aby sa zohľadnili zvýšené náklady na suroviny, pričom čínski vyvážajúci výrobcovia znížili svoje ceny na trhu EÚ približne o 3 % (pozri tabuľku 3). Výsledkom bolo podstatné zhoršenie ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(117)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že výrazné zvýšenie dumpingového dovozu z ČĽR za ceny, ktoré podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, malo rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ktorá sa odzrkadľuje najmä v jeho slabej finančnej situácii, poklese objemu predaja a podielu na trhu a zhoršení väčšiny ukazovateľov ujmy.

(118)

V ďalšej tabuľke sa uvádza objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia. Množstvové a cenové trendy poskytol navrhovateľ na základe údajov Eurostatu.

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(119)

Dovoz z tretích krajín (najmä Indie, Ruska, Taiwanu a Turecka) sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 300 %. Celkový podiel tohto dovozu na trhu EÚ však zostáva okrajový. Nemohol preto prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas OP.

(120)

Objem vývozu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas posudzovaného obdobia je znázornený v tabuľke ďalej. Množstvové a cenové trendy sú overené číselné údaje od výrobcov zaradených do vzorky.

Tabuľka 13

Vývoz výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(121)

Objem vývozu výrobcov zaradených do vzorky nebol počas posudzovaného obdobia významný, keďže nikdy nepredstavoval viac ako 2 % vyrobeného objemu. Sledoval podobný trend ako objem predaja na európskom trhu. Vzhľadom na jeho obmedzený objem vývoj vývozu výrobného odvetvia Únie neprispel k utrpenej značnej ujme.

(122)

Hospodárska kríza nespôsobila zníženie spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia. Ako sa mohlo očakávať v prípade výrobkov pre domácnosť, ktoré nepatria do luxusnej kategórie, finančná kríza nemala vplyv na spotrebu hliníkovej fólie vo zvitkoch, ktorá je naďalej veľmi stabilným výrobkom v potravinárskom a obalovom priemysle. Hospodárska kríza teda neprispela k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas OP.

(123)

Hospodárska súťaž na trhu Únie je veľmi silná so zreteľom na to, že výrobné odvetvie Únie je dosť rozmanité (s viac ako 30 výrobcami) a že jedným z jeho hlavných zákazníkov je silný maloobchodný sektor.

(124)

Za mnohé roky si veľkí maloobchodníci z Európskej únie vyvinuli vlastné značky (súkromné značky), ktoré, pokiaľ ide o hliníkovú fóliu vo zvitkoch, postupne znižovali objem predaja vlastných značiek výrobcov. Škodilo to výrobcom z výrobného odvetvia Únie, ktorí utrpeli pokles predaja v ziskovejšom značkovom segmente a prinútilo ich to k väčšej vzájomnej konkurencii v rastúcom segmente súkromných značiek.

(125)

Tento vývoj však bol postupným procesom počas mnohých rokov a prešetrovaním sa preukázalo, že obchod so súkromnými značkami sa od roku 2010 do OP zvýšil len z 83 % na 84 %. Preto napriek tomu, že toto zvýšenie zrejme má malý vplyv na výrobcov v EÚ, nevysvetľuje sa ním rozsah ujmy, ktoré zažívajú.

(126)

Zainteresované strany tvrdili, že k ujme prispeli fluktuácie výrobných nákladov, najmä ceny hliníka.

(127)

Náklady na výrobu hliníkovej fólie vo zvitkoch sú úzko spojené s vývojom ceny hliníka, ktorý je hlavnou surovinou používanou na výrobu tohto výrobku. Celosvetovou referenčnou hodnotou cien hliníka je LME.

Tabuľka 14

Vývoj priemerných cien hliníka LME

(128)

Znázornený vývoj vyplynul z finančnej krízy, ktorá sa začala približne v októbri 2008. Ceny hliníka klesli z dôvodu zníženého dopytu a v určitej miere sa zotavili na konci OP. V odvetví hliníkovej fólie vo zvitkoch sa však bežne stanovujú ceny na základe referenčnej hodnoty LME plus marža na krytie transformačných nákladov a zisk. To znamená, že za normálnych okolností nemajú fluktuácie referenčnej hodnoty LME veľký vplyv na situáciu odvetvia hliníkovej fólie vo zvitkoch, pretože ceny hotových výrobkov sa pohybujú zhodne s cenami LME. Výrobné odvetvie Únie prakticky vždy existovalo v prostredí pohyblivých cien hliníka.

(129)

Takisto sa tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie má neefektívne zariadenia, ktoré prispeli k ujme. Je nutné uviesť, že prešetrovaním sa tento názor nepotvrdil a že v skutočnosti boli transformačné náklady v EÚ a čínske transformačné náklady ako celok dosť podobné. Okrem toho akákoľvek takáto neefektívnosť by znamenala, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie by bola nízka mnoho rokov a týmto druhom tvrdenia sa nevysvetľuje strata trhového podielu, objemu predaja a ziskovosti, ktorá sa vyskytla od roku 2009 po OP.

(130)

Vzhľadom na uvedené nemožno pohybujúce sa ceny hliníka alebo údajne nedostatočnú efektívnosť výroby považovať za príčinu ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(131)

Ako sa už uviedlo, využívanie kapacít európskych výrobcov bolo počas posudzovaného obdobia pomerne nízke. Keďže však výrobcovia v Únii môžu používať rovnaké stroje na odvíjanie iných výrobkov (ako napríklad fólie), číselné údaje o využití kapacít sa nepovažujú za významný faktor ujmy. Číselné údaje využitia kapacít boli dosť nízke už v roku 2008 a 2009, keď boli miery ziskovosti a situácia v odvetví všeobecne uspokojivé.

(132)

Preto sa dospelo k záveru, že nadmerná kapacita nebola podstatnou príčinou ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia z EÚ.

(133)

Uvedenou analýzou sa preukázalo, že došlo k podstatnému zvýšeniu objemu a trhového podielu dumpingového dovozu s pôvodom v ČĽR najmä v roku 2010 a OP. Zistilo sa, že tento dovoz podhodnocoval ceny účtované výrobným odvetvím Únie na trhu Únie počas OP.

(134)

Toto zvýšenie objemu a podielu lacného dumpingového dovozu z ČĽR na trhu prebiehal súčasne s nepriaznivým vývojom hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Táto situácia sa v OP zhoršila, keď výrobné odvetvie Únie naďalej strácalo svoj podiel na trhu, pričom ziskovosť a ostatné finančné ukazovatele, ako napr. peňažný tok a návratnosť investícií, dosiahli svoju najnižšiu úroveň.

(135)

Z analýzy iných známych faktorov vrátane hospodárskej krízy vyplynulo, že akýkoľvek nepriaznivý vplyv týchto faktorov nie je taký, aby narušil príčinnú súvislosť zistenú medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(136)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový vývoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(137)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia preskúmala, či napriek dočasnému záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú závažné dôvody na vyvodenie záveru, že prijať opatrenia v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov/veľkoobchodníkov a maloobchodníkov obchodujúcich s príslušným výrobkom.

(138)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR. Treba pripomenúť, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala počas posudzovaného obdobia nepriaznivý trend. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, s veľkou pravdepodobnosťou by nebolo možné predísť ďalšiemu zhoršovaniu situácie výrobného odvetvia Únie. Situácia výrobného odvetvia Únie sa rýchlo zhoršila po uložení antidumpingových opatrení na predchádzajúci výrobok (hliníkové fólie vo veľkých zvitkoch) v roku 2009. Keďže rovnaké štrukturálne problémy v čínskom odvetví hliníka zaznamenané počas uvedeného prešetrovania na trhu pretrvávajú, výrobné odvetvie Únie argumentovalo, že by tiež malo byť chránené pred nekalou hospodárskou súťažou.

(139)

Očakáva sa, že uloženie dočasného antidumpingového cla obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie umožní upraviť ceny prešetrovaného výrobku tak, aby odzrkadľovali náklady rôznych zložiek a trhové podmienky. Možno tiež očakávať, že uloženie dočasných opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo v posudzovanom období, čo by malo ďalší pozitívny vplyv na jeho ziskovosť a celkovú finančnú situáciu.

(140)

Ak by sa opatrenia neuložili, mohli by sa očakávať ďalšie straty podielu na trhu a výrobné odvetvie Únie by bolo naďalej stratové, najmä v sektore súkromných značiek. V strednodobom až dlhodobom horizonte by to bolo neudržateľné. So zreteľom na zostupný trend ziskovosti a ďalšie finančné ukazovatele, ako napríklad peňažný tok a výnos z investícií, možno očakávať, že väčšina výrobcov z Únie by nebola schopná naďalej konkurovať na trhu, ak by sa neuložili opatrenia.

(141)

Okrem toho výrobné odvetvie Únie dodáva svojim zákazníkom (najmä maloobchodníkom a veľkoobchodníkom) iné výrobky na spracovanie a balenie potravín, ako napríklad fóliu a papierové výrobky. Niektoré z týchto výrobkov sa vyrábajú na rovnakom odvíjacom zariadení, ktoré sa používa na príslušný výrobok. Príslušný výrobok je veľkým segmentom sortimentu výrobkov predávaných rôznymi spoločnosťami výrobného odvetvia Únie v tom rozsahu, že v prípade niektorých predstavuje viac ako 50 % obratu. Ak by sa situácia s príslušným výrobkom ďalej zhoršovala, ohrozila by sa aj výroba iných výrobkov v Únii.

(142)

Preto sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie antidumpingového cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(143)

Pokiaľ ide o dovozcov, veľký podiel dovozu príslušného výrobku, ktorý sa počas OP odhadol približne na 50 %, tvoria dvaja veľkí aktéri na európskom trhu, ktorí získavajú svoje výrobky v ČĽR.

(144)

Jeden z uvedených dovozcov je prepojený so spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky (CeDo Shanghai). Skupina CeDo Group vyvinula stratégiu dvojitého zásobovania, v rámci ktorej sa fólia, ktorú predáva na trhu Únie, vyrába v ČĽR aj v Únii. Skupina uviedla, že antidumpingové opatrenia by ohrozili túto stratégiu a znížili jej ziskovosť. Navrhované opatrenia však nie sú namierené na žiadnu konkrétnu spoločnosť, ale sú navrhnuté s cieľom obnoviť spravodlivý obchod na trhu Únie.

(145)

V rámci vyšetrovania nie je známe, či je druhý veľký dovozca (Quickpack) prepojený na niektorého zo svojich čínskych dodávateľov. Dôvodom je, že napriek tomu, že bol vyzvaný, aby sa zúčastnil prešetrovania, rozhodol sa nespolupracovať. Z toho dôvodu nie je vplyv akýchkoľvek ciel na navrhovanej úrovni na jeho podnikanie známy.

(146)

Zo zvyšných dovozcov len dvaja spolupracovali na tomto prešetrovaní tak, že zodpovedali dotazník. Z ich odpovedí vyplýva, že predstavujú približne 6 % celkového dovozu z ČĽR. Tieto spoločnosti tvrdili, že možno budú nútené opustiť trh s fóliou, ak by sa uložilo antidumpingové clo, ale ostatné výrobky predstavovali viac ako 80 % ich obratu, pretože tieto dve spoločnosti dovážali najmä iné výrobky v sektore potravinárstva a tovarov do domácnosti.

(147)

Ďalší dovozca/výrobca (Terinex Ltd) neposkytol odpoveď v dotazníku, ale poskytol svoje stanovisko na základe trhu Spojeného kráľovstva. Spoločnosť Terinex Ltd vysvetlila, že jej zásobovanie z ČĽR podhodnocuje jej vlastnú výrobu, ale že ako malý hráč na trhu sa nedomnieva, že jej dovoz spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie. Ak sa však zohľadní všetok dovoz z ČĽR (od odôvodnenia 88), ako sa vysvetľuje od odôvodnenia 115, je jasné, že dovoz z ČĽR je hlavnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Keďže obrat príslušného výrobku je pomerne malý v porovnaní s celkovými činnosťami spoločností, uloženie opatrení nebude mať pravdepodobne vážny vplyv na ich celkový zisk.

(148)

So zreteľom na sektor dovozu všeobecne (prepojeného alebo nie) nemožno vylúčiť, že uloženie opatrení by tento sektor nepriaznivo ovplyvnilo, pretože clo pravdepodobne zníži atraktívnosť dovozu a výrobné odvetvie Únie by pravdepodobne dokázalo získať späť niektoré objednávky/zákazky na úkor sektoru dovozu. Zakladalo by sa to však na obnovení spravodlivej hospodárskej súťaže a vplyv na sektor dovozu ako celok by nebol neprimeraný.

(149)

Na základe uvedeného sa dospelo k predbežnému záveru, že vplyv na dovozcov nebude taký veľký, aby bolo možné domnievať sa, že opatrenia by boli v rozpore s celkovým záujmom Únie.

(150)

Na prešetrovaní sa zúčastnilo šesť maloobchodníkov. Týchto maloobchodníkov možno považovať za reprezentatívnych vzhľadom na ich široký rozsah geografického umiestnenia v Európskej Únii, ako aj ich odlišujúcu sa veľkosť, pokiaľ ide o obrat. Všetci z nich sú proti uloženiu akýchkoľvek opatrení s odôvodnením, že spôsobia náklady navyše pre ich podnikanie a že by opatrenia obmedzili ich výber dodávateľov.

(151)

Z ich odpovedí však veľmi jasne vyplýva, že prešetrovaný výrobok je malou súčasťou obratu týchto maloobchodníkov (v každom prípade menej ako 1 %) a akékoľvek antidumpingové opatrenie by na ich obrat alebo zisky malo malý alebo žiadny vplyv.

(152)

Komisia oslovila jedno združenie spotrebiteľov, ktoré v odpovedi uviedlo, že nemá záujem o spoluprácu na prešetrovaní. Žiadne iné združenie spotrebiteľov sa neprihlásilo.

(153)

Vplyv antidumpingových ciel na spotrebiteľov bude pravdepodobne veľmi okrajový, keďže hliníková fólia vo zvitkoch tvorí veľmi nízky percentuálny podiel týždenného rozpočtu spotrebiteľa. Okrem toho sa očakáva, že akékoľvek zvýšenie cien hliníkovej fólie vo zvitkoch na maloobchodnej úrovni spôsobené uložením ciel by bolo buď veľmi nízke, alebo žiadne.

(154)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(155)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(156)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby boli prekročené zistené dumpingové rozpätia.

(157)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere dosiahlo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, z predaja podobného výrobku v Únii.

(158)

V predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa hliníkovej fólie vo zvitkoch (veľkých zvitkoch) bola marža normálneho zisku stanovená na 5 % na už opísanom základe. Navrhovateľ uviedol, že 6 % by bola primeraná zisková marža pre výrobné odvetvie v prípade neexistencie škodlivého dumpingu. Nedokázal však náležite odôvodniť toto tvrdenie, a preto sa bez existencie iných pripomienok v tomto smere považuje za primerané uplatniť 5 % ziskovú maržu stanovenú v predchádzajúcom prešetrovaní. Z toho dôvodu sa predbežne zastáva názor, že zisková marža na úrovni 5 % obratu by sa mohla považovať za primeraný číselný údaj, ktorý by výrobné odvetvie Únie mohlo očakávať, že získa v prípade neexistencie škodlivého dumpingu. Na základe toho sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala cena podobného výrobku nespôsobujúca ujmu. K cene nespôsobujúcej ujmu sa dospelo odpočítaním skutočného zisku dosiahnutého počas OP od predajných cien EÚ a jeho nahradením uvedenou ziskovou maržou.

(159)

Potrebné zvýšenie ceny bolo potom určené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, stanovenej na účely výpočtov v súvislosti s cenovým podhodnotením, s cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na trhu Únie počas OP, ktorá nespôsobuje ujmu. Každý rozdiel zistený takým porovnaním sa potom vyjadril ako percentuálny podiel priemernej celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(160)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(161)

Na základe uvedeného sa sadzby antidumpingového cla stanovili porovnaním rozpätí odstránenia ujmy a dumpingových rozpätí. V dôsledku toho sú navrhované sadzby antidumpingového cla takéto:

Navrhované predbežné antidumpingové clá

(162)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda výlučne vzťahujú na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a vyrobených danými spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(163)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných či predajných subjektov) treba bezodkladne adresovať Komisii (4) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v spojení so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(164)

V záujme dobrej správy vecí verejných by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,