Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 32012H1222(01)

Odporúčanie Rady z  20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa

Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, p. 1–5 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

Date of document:
20/12/2012
Date of effect:
20/12/2012; Nadobudnutie účinnosti Dátum vystavenia dokumentu
Date of end of validity:
Not known; Prepojené na 52012PC0485
Author:
Rada Európskej únie
Form:
Odporúčanie
Treaty:
Zmluva o fungovaní Európskej únie
Legal basis:
Link
Select all documents based on this document
Link
Link
Link
Link
Select all documents mentioning this document
Modifies:
Relation Act Comment Subdivision concerned From To
Adoption 52012PC0485
Instruments cited:
Link

22.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 398/1

ODPORÚČANIE RADY

z 20. decembra 2012

o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa

2012/C 398/01

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 165 a 166,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Potvrdzovanie výsledkov vzdelávania, a to znalostí, zručností a kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní zamestnateľnosti a mobility, ako aj pri zvyšovaní motivácie k celoživotnému vzdelávaniu, a to najmä v prípade sociálno-ekonomicky znevýhodnených alebo nízkokvalifikovaných jednotlivcov.

(2)

V čase, keď Európska únia čelí vážnej hospodárskej kríze spôsobujúcej prudký nárast nezamestnanosti, najmä mladých ľudí, a v kontexte starnutia obyvateľstva, by potvrdzovanie relevantných znalostí, zručností a kompetencií mohlo ešte hodnotnejšie prispievať k zlepšeniu fungovania trhu práce, podpore mobility a posilneniu konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu.

(3)

Zamestnávateľské organizácie, jednotliví zamestnávatelia, odbory, priemyselné, obchodné a remeselné komory, vnútroštátne subjekty, ktoré sa zúčastňujú na procese uznávania odborných kvalifikácií a na posudzovaní a certifikovaní výsledkov vzdelávania, služby zamestnanosti, mládežnícke organizácie, osoby pracujúce s mládežou, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, sú všetci kľúčovými zainteresovanými stranami, ktoré majú dôležitú úlohu pri uľahčovaní príležitostí na neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa a akýchkoľvek následných procesov potvrdzovania.

(4)

V stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa vyzýva k rozvoju znalostí, zručností a kompetencií na dosiahnutie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. V jej hlavných sprievodných iniciatívach Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta sa zdôrazňuje potreba pružnejších spôsobov vzdelávania, ktorými sa môže zlepšiť vstup na trh práce a postupovanie na ňom, môžu uľahčiť prechody medzi pracovnou a vzdelávacou fázou a podporovať potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(5)

V záveroch Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (1) sa uvádza, že celoživotné vzdelávanie by sa malo chápať ako základná zásada, na ktorej spočíva celý rámec, ktorý má pokrývať vzdelávanie vo všetkých kontextoch: formálnom, neformálnom alebo informálnom.

(6)

V Stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže; obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže z roku 2009 sa vyzýva k lepšiemu uznávaniu zručností, ktoré mladí ľudia získali prostredníctvom neformálneho vzdelávania, a zdôrazňuje sa, že je potrebné, aby sa spektrum nástrojov vytvorených na úrovni EÚ v plnej miere využívalo na potvrdzovanie znalostí, zručností a kompetencií s cieľom uznávať kvalifikácie. Uvedená stratégia bola podporená uznesením Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (2).

(7)

V bruggskom komuniké z decembra 2010 vyhlásili európski ministri pre odborné vzdelávanie a prípravu, európski sociálni partneri a Európska komisia, že zúčastnené krajiny by mali najneskôr do roku 2015 začať vyvíjať vnútroštátne postupy na uznávanie a potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktoré by sa podľa potreby opierali o národné kvalifikačné rámce.

(8)

V komuniké z konferencie európskych ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, ktorá sa konala 28. – 29. apríla 2009 v Leuvene a Louvain-la-Neuve, sa zdôraznilo, že úspešné politiky v oblasti celoživotného vzdelávania by mali zahŕňať základné zásady a postupy uznávania predchádzajúcich vedomostí na základe výsledkov vzdelávania, zatiaľ čo v záveroch Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (3) sa členské štáty vyzývajú, aby vytvorili jasné prístupové cesty k vysokoškolskému vzdelávaniu z odborného a iných druhov vzdelávania, ako aj mechanizmy uznávania predchádzajúcich vedomostí a skúseností získaných mimo formálneho systému vzdelávania a odbornej prípravy.

(9)

Jednou z prioritných oblastí na obdobie rokov 2012 – 2014 vymedzených v uznesení Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých (4) je zavedenie plne funkčných systémov potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a podpora ich využívania zo strany dospelých všetkých vekových kategórií a všetkých kvalifikačných úrovní, ako aj podnikov a iných organizácií.

(10)

V uznesení Rady z 19. decembra 2002 o podpore posilnenej európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (5) a v Kodanskej deklarácii z 30. novembra 2002 sa vyžaduje vytvorenie súboru spoločných zásad týkajúcich sa potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(11)

V záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 18. mája 2004 sa prijali spoločné európske zásady identifikácie a potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(12)

Európsky register pre potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa obsahujúci aktuálne informácie o súčasných postupoch týkajúcich sa potvrdzovania v európskych krajinách sa pravidelne uverejňuje od roku 2004, zatiaľ čo Európske usmernenia pre potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa boli uverejnené v roku 2009.

(13)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) (6) sa zriadil Europass, európske portfólio, ktoré môžu občania využiť na lepšiu komunikáciu, zaznamenávanie a prezentáciu svojich kompetencií a kvalifikácií v celej Európe.

(14)

V uznesení Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 18. mája 2006 o uznaní hodnoty neformálneho a informálneho vzdelávania v oblasti európskej mládeže (7) sa členské štáty vyzývajú, aby umožnili identifikáciu kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na účely ich uznania na trhu práce.

(15)

Youthpass sa vytvoril ako nástroj transparentnosti pre účastníkov na projektoch financovaných prostredníctvom programu „Mládež v akcii“ stanoveného Európskym parlamentom a Radou v rozhodnutí č. 1719/2006/ES (8).

(16)

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (9) sa členské štáty vyzývajú, aby uviedli svoje národné kvalifikačné systémy do súladu s európskym kvalifikačným rámcom a aby v súlade so spoločnými európskymi zásadami dohodnutými v máji 2004 podporovali potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(17)

Prostredníctvom Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS), ktorý sa v roku 1989 zriadil v rámci programu Erasmus, sa udeľujú kredity za formálne vzdelávanie na základe výsledkov vzdelávania a študijnej záťaže a inštitúciám vysokoškolského vzdelávania sa tiež uľahčuje udeľovanie kreditov na základe výsledkov vzdelávania získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa.

(18)

V odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (10) sa uvádza, že uvedeným rámcom by sa malo podporovať uplatňovanie spoločných európskych zásad identifikácie a potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, zlepšovanie vzájomných väzieb medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a zamestnaním, ako aj preklenovanie rozdielov medzi formálnym vzdelávaním, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa.

(19)

Odporúčaním Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 (11) sa vytvoril Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), ktorý sa má používať na účely prenosu a zhromažďovania výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci dosiahli vo formálnom, prípadne v neformálnom a informálnom kontexte.

(20)

Konzultácie v podobe prieskumov online, rokovania v príslušných politických orgánoch, ako aj rôznorodé aktivity v rámci partnerského vzdelávania so zapojením sociálnych partnerov potvrdzujú rozsiahlu zhodu, pokiaľ ide o význam zviditeľnenia znalostí, zručností a kompetencií získaných prostredníctvom životných a pracovných skúseností, ako aj širokú podporu iniciatívy Únie na posilnenie politiky a praxe v oblasti potvrdzovania v členských štátoch,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

1.

ČLENSKÉ ŠTÁTY BY S CIEĽOM POSKYTNÚŤ JEDNOTLIVCOM MOŽNOSŤ PREUKÁZAŤ, ČO SA NAUČILI MIMO FORMÁLNEHO VZDELÁVANIA A ODBORNEJ PRÍPRAVY VRÁTANE SKÚSENOSTÍ ZÍSKANÝCH V RÁMCI MOBILITY, AKO AJ MOŽNOSŤ VYUŽIŤ UVEDENÉ ZNALOSTI NA ÚČELY SVOJICH KARIÉR A ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA, A PRI NÁLEŽITOM ZOHĽADNENÍ ZÁSADY SUBSIDIARITY MALI:

1.

Zaviesť najneskôr v roku 2018 v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami a osobitosťami, a ako to považujú za vhodné, opatrenia na potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ktorými sa jednotlivcom umožní:

a)

dať si potvrdiť svoje znalosti, zručnosti a kompetencie získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, a to aj prípadne prostredníctvom otvorených vzdelávacích zdrojov;

b)

získať plnú kvalifikáciu alebo prípadne čiastočnú kvalifikáciu, a to na základe potvrdených skúseností získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa bez toho, aby boli dotknuté iné platné právne predpisy Únie, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (12).

Členské štáty môžu v rámci svojich režimov potvrdzovania podľa svojich potrieb uprednostniť určité oblasti a/alebo odvetvia.

2.

Podľa potreby začleniť do režimov potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa nasledujúce prvky a umožniť každému jednotlivcovi použiť ktorýkoľvek z nich, a to buď jednotlivo alebo v kombinácii, v závislosti od jeho potrieb:

a)

IDENTIFIKÁCIA výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci získali neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

b)

DOKUMENTÁCIA výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci získali neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

c)

HODNOTENIE výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci získali neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

d)

CERTIFIKÁCIA výsledkov hodnotenia výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivci získali neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa v podobe kvalifikácie alebo kreditov vedúcich ku kvalifikácii alebo v inej vhodnej podobe.

3.

V rámci režimov potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa podľa potreby uplatňovať tieto zásady, a to pri zohľadnení národných, regionálnych a/alebo miestnych, ako aj odvetvových potrieb a charakteristík:

a)

režimy potvrdzovania sú prepojené s národnými kvalifikačnými rámcami a sú v súlade s európskym kvalifikačným rámcom;

b)

informácie a usmernenia v súvislosti s výhodami a možnosťami potvrdzovania, ako aj s príslušnými postupmi, sú dostupné jednotlivcom a organizáciám;

c)

je veľmi pravdepodobné, že znevýhodnené skupiny vrátane jednotlivcov, ktorí sú nezamestnaní, a tých, ktorým hrozí nezamestnanosť, budú mať z režimov potvrdzovania prospech, keďže na základe potvrdenia sa môže zvýšiť ich účasť na celoživotnom vzdelávaní a ich prístup na trh práce;

d)

jednotlivci, ktorí sú nezamestnaní alebo ktorým hrozí nezamestnanosť, majú možnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a osobitosťami podrobiť sa „auditu zručností“ zameranému na zistenie ich znalostí, zručností a kompetencií v primeranej časovej lehote, v ideálnom prípade do šiestich mesiacov od zistenej potreby;

e)

potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa je podporované prostredníctvom vhodných usmernení a poradenstva a je ľahko dostupné;

f)

v súlade s existujúcimi rámcami na zabezpečenie kvality sa uplatňujú transparentné opatrenia na zabezpečenie kvality, ktorými sa podporujú spoľahlivé, platné a dôveryhodné metodiky a nástroje hodnotenia;

g)

zabezpečí sa rozvoj odborných zručností personálu zapojeného do procesu potvrdzovania vo všetkých relevantných odvetviach;

h)

kvalifikácie alebo prípadne čiastočné kvalifikácie získané potvrdením skúseností získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa sú v súlade s dohodnutými normami, ktoré sú rovnaké ako normy pre kvalifikácie získané prostredníctvom formálnych vzdelávacích programov alebo sú im rovnocenné;

i)

podporuje sa využívanie nástrojov Únie na zabezpečenie transparentnosti, akými sú napríklad rámec Europass a Youthpass, na uľahčenie dokumentácie výsledkov vzdelávania;

j)

existujú synergie medzi režimami potvrdzovania a kreditnými systémami uplatniteľnými v systéme formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, akými sú napríklad ECTS a ECVET;

4.

Podporovať zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán, akými sú zamestnávatelia, odbory, priemyselné, obchodné a remeselné komory, vnútroštátne subjekty, ktoré sa zúčastňujú na procese uznávania odborných kvalifikácií, služby zamestnanosti, mládežnícke organizácie, osoby pracujúce s mládežou, poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy, a tiež organizácie občianskej spoločnosti, do vytvárania a uplatňovania prvkov a zásad uvedených v bodoch 1) až 4);

Na podporu účasti na tomto procese by:

a)

zamestnávatelia, mládežnícke organizácie a organizácie občianskej spoločnosti mali podporovať a uľahčovať identifikáciu a dokumentáciu výsledkov vzdelávania získaných v práci alebo prostredníctvom dobrovoľných aktivít, využitím relevantných nástrojov Únie na zabezpečenie transparentnosti, akými sú napríklad nástroje vytvorené v súlade s rámcom Europass, ako aj s Youthpassom;

b)

poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy mali uľahčovať prístup k formálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave na základe výsledkov vzdelávania získaných v podmienkach neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a tam, kde je to vhodné a možné, udeľovať výnimky a/alebo kredity za relevantné výsledky vzdelávania získané v takých podmienkach;

5.

Podporovať koordináciu režimov potvrdzovania medzi zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, zamestnania a mládeže, ako aj v iných relevantných oblastiach politiky.

2.

ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIA BY MALI PRIJAŤ TIETO OPATRENIA:

a)

Vykonávať nadväzujúce opatrenia na toto odporúčanie prostredníctvom poradnej skupiny pre európsky kvalifikačný rámec zriadenej podľa odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (13) (EKR)a podľa potreby zabezpečiť zapojenie príslušných mládežníckych organizácií a zástupcov dobrovoľníckeho sektora do následných činností poradnej skupiny EKR;

b)

Informovať o pokroku, ktorý sa dosiahne po prijatí tohto odporúčania, v budúcich spoločných správach Rady a Komisie v strategickom rámci „ET 2020“, ako aj v budúcich spoločných správach Európskej únie o mládeži v obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže;

c)

Podporovať vykonávanie tohto odporúčania využívaním odborných znalostí agentúr Únie, najmä Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), a prostredníctvom informovania o situácii, pokiaľ ide o potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, vo výročnej správe o vytváraní národných kvalifikačných rámcov.

3.

KOMISIA BY MALA VYKONAŤ TIETO OPATRENIA:

a)

Podporovať členské štáty a zainteresované strany:

—

uľahčovaním účinného partnerského učenia sa a výmeny skúseností a osvedčených postupov,

—

pravidelným preskúmaním Európskych usmernení pre potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa po konzultácii s členskými štátmi v plnom rozsahu,

—

pravidelným preskúmaním Európskeho registra potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v spolupráci s členskými štátmi;

b)

Do roku 2018 zvážiť po konzultácii s členskými štátmi, ako sa uvádza v rozhodnutí č. 2241/2004/ES, ďalší rozvoj nástrojov rámca Europass, ktorými sa v celej Únii uľahčuje transparentnosť potvrdených výsledkov vzdelávania, ktoré sa získali skúsenosťami získanými neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa;

c)

V spolupráci s členskými štátmi zabezpečiť, aby sa program celoživotného vzdelávania a program „Mládež v akcii“ a bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci, budúci európsky program pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a európske štrukturálne fondy používali na podporu vykonávania tohto odporúčania;

d)

V spolupráci s členskými štátmi a na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami posúdiť a vyhodnotiť opatrenia prijaté v nadväznosti na toto odporúčanie a podať Rade do 31. decembra 2019 správu o získaných skúsenostiach a dôsledkoch pre budúcnosť, podľa potreby vrátane prípadného preskúmania a revízie tohto odporúčania.

V Bruseli 20. decembra 2012

Za Radu

predseda

E. FLOURENTZOU

(1)  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.

(4)  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.

(5)  Ú. v. ES C 13, 18.1.2003, s. 2.

(6)  Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.

(7)  Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2006, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 30.

(9)  Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ C 155, 8.7.2009, s. 11.

(12)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(13)  Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

PRÍLOHA

VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto odporúčania sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

Formálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje v organizovanom a štruktúrovanom prostredí osobitne určenom na vzdelávanie a jeho výsledkom je zvyčajne udelenie kvalifikácie, obyčajne v podobe osvedčenia alebo diplomu; zahŕňa systémy všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania pri nástupe do zamestnania a vysokoškolského vzdelávania;

b)

Neformálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných činností (pokiaľ ide o vzdelávacie ciele, čas vyhradený na vzdelávanie), pri ktorých je k dispozícii určitý druh podpory vzdelávania (napr. vzťah medzi študentom a učiteľom); môže zahŕňať programy na výučbu pracovných zručností, programy gramotnosti pre dospelých, ako aj pre základné vzdelávanie osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku; medzi veľmi bežné prípady neformálneho vzdelávania patria vnútropodniková odborná príprava, prostredníctvom ktorej spoločnosti aktualizujú a zdokonaľujú zručnosti svojich pracovníkov, ako napr. zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií, štruktúrované vzdelávanie online (napr. využívaním otvorených vzdelávacích zdrojov) a kurzy organizované organizáciami občianskej spoločnosti pre svojich členov, svoju cieľovú skupinu alebo pre širokú verejnosť;

c)

Informálne učenie sa je vzdelávanie, ktoré je výsledkom každodenných aktivít spojených s prácou, rodinným životom alebo trávením voľného času a nie je organizované ani štruktúrované podľa cieľov, času ani podpory vzdelávania; informálne učenie sa nemusí byť z pohľadu vzdelávajúceho sa zámerné; príkladmi výsledkov vzdelávania získaných prostredníctvom informálneho učenia sa sú zručnosti získané životnými a pracovnými skúsenosťami, zručnosti v oblasti riadenia projektov alebo v oblasti informačných a komunikačných technológií získané v práci, naučené jazyky a medzikultúrne zručnosti získané počas pobytu v inej krajine, zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií získané mimo zamestnania, zručnosti získané prostredníctvom dobrovoľníckych činností, kultúrnych aktivít, športu, práce s mládežou a prostredníctvom činností v domácnosti (napr. starostlivosť o dieťa);

d)

Otvorené vzdelávacie zdroje (OVZ) sú digitalizovaným materiálom poskytovaným voľne a otvorene učiteľom, študentom a samostatne učiacim sa osobám na účely použitia a opakovaného použitia pri výuke, učení sa a výskume; zahŕňajú obsah vzdelávania, softvérové nástroje na rozvoj, používanie a šírenie obsahu, ako aj zdroje na vykonávanie, akými sú napríklad otvorené licencie; OVZ sa vzťahujú aj na nahromadené digitálne kapacity, ktoré sa môžu prispôsobiť a ktoré poskytujú výhody bez toho, aby obmedzovali možnosti ich využitia pre iných;

e)

Audit zručností je proces zameraný na identifikáciu a analýzu znalostí, zručností a kompetencií jednotlivcov vrátane ich schopností a motivácie s cieľom určiť plán kariérneho rozvoja a/alebo plán profesijného preorientovania alebo plán odbornej prípravy; cieľom auditu zručností je pomôcť jednotlivcom analyzovať ich profesijnú špecializáciu, samostatne posúdiť ich pozíciu v pracovnom prostredí a plánovať kariérnu dráhu, alebo v niektorých prípadoch sa pripraviť na potvrdenie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;

f)

Kvalifikácia je formálny výsledok procesu hodnotenia a potvrdzovania, ktorý sa získa, keď príslušný orgán určí, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce daným štandardom;

g)

Výsledky vzdelávania sú vyjadrenia o tom, čo učiaci sa vie, chápe a je schopný urobiť po ukončení procesu vzdelávania, ktoré sú definované z hľadiska znalostí, zručností a kompetencií;

h)

Národný kvalifikačný rámec je nástroj na klasifikáciu kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnuté špecifikované stupne vzdelania, ktorého cieľom je zahrnúť a koordinovať národné kvalifikačné podsystémy a zlepšiť transparentnosť, prístup, rozvoj a kvalitu kvalifikácií vo vzťahu k trhu práce a občianskej spoločnosti;

i)

Potvrdzovanie je proces, ktorým splnomocnený orgán dosvedčuje, že jednotlivec získal výsledky vzdelávania, ktoré sa posúdili podľa príslušnej normy a pozostáva z nasledujúcich štyroch rôznych etáp:

1.

IDENTIFIKÁCIA konkrétnych skúseností jednotlivca prostredníctvom rozhovoru;

2.

DOKUMENTÁCIA na zviditeľnenie skúseností jednotlivca;

3.

formálne HODNOTENIE týchto skúseností a

4.

CERTIFIKÁCIA výsledkov posúdenia, ktoré môže viesť k čiastočnej alebo plnej kvalifikácii;

j)

Uznanie predchádzajúceho vzdelávania je potvrdenie výsledkov buď formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia sa získaných pred požiadaním o potvrdenie.
Top