12.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 244/11

(1)

Komisia listom z 22. októbra 2003 (D/56772) požiadala Grécko, aby na základe informácií, ktoré zhromaždila, poskytlo informácie o niektorých opatreniach zahrnutých do návrhu zákona „Opatrenia týkajúce sa rozvoja a sociálnej politiky – objektívnosť daňových kontrol a iné ustanovenia“, s cieľom stanoviť rozsah, v akom predstavujú pomoc v zmysle článku 87 Zmluvy o ES. Podľa ustanovení jedného z týchto navrhnutých opatrení môžu určité spoločnosti zriadiť osobitný rezervný fond oslobodený od dane do výšky 35 % ich ziskov na zrealizovanie investícií v rovnakom rozsahu. Komisia taktiež pripomenula Grécku jeho povinnosť oznamovať Komisii všetky opatrenia, ktoré predstavujú pomoc, pred ich implementáciou v súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

(2)

Grécke orgány listom z 27. novembra 2003 (A/38170) poskytli niektoré z požadovaných informácií. Keďže odpovede neboli úplné, Komisia pripomenula gréckym orgánom listom z 3. decembra 2003 (D/57817) svoju žiadosť a súčasne svoju právomoc prikázať Grécku, aby poskytlo požadované informácie podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (2). Komisia následne dostala dva listy z 8. decembra 2003 (A/38600) a 21. januára 2004 (A/30440), v ktorých grécke orgány poskytli ďalšie informácie. Odpovede však boli veľmi všeobecné a neboli dostatočne podrobné, aby umožnili Komisii posúdiť opatrenia v súvislosti s článkami 87 a 88 Zmluvy o ES.

(3)

V Grécku bol 15. januára 2004 schválený zákon č. 3220/2004 „Opatrenia týkajúce sa rozvoja a sociálnej politiky – objektívnosť daňových kontrol a iné ustanovenia“, ktorý nadobudol účinnosť dňom uverejnenia v Úradnom vestníku Helénskej republiky (FEK A 15) z 30. januára 2004.

(4)

Listom z 13. mája 2004 [KOM(2004) 1894] Komisia prijala príkaz na poskytnutie informácií podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999. Komisia oznámila gréckym orgánom toto rozhodnutie listom zo 14. mája 2004.

(5)

Listom zo 17. júna 2004, ktorý Komisia zaevidovala 23. júna 2004 [CAB(2004)1647], grécke orgány poskytli časť informácií potrebných na posúdenie toho, či je príslušné opatrenie v súlade s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

(6)

Komisia listami zo 7. septembra 2004 (D/56332), 21. septembra 2004 (D/56733) a 27. januára 2005 (D/50744) požiadala o doplňujúce informácie. Grécko poskytlo Komisii ďalšie informácie listom zo 6. decembra 2004, ktorý Komisia zaevidovala 13. decembra 2004 (A/39659), listom z 11. januára 2005, ktorý Komisia zaevidovala 17. januára 2005 (A/30523) a listom z 25. apríla 2005, ktorý Komisia zaevidovala 29. apríla 2005 (A/33595).

(7)

Komisia listom z 13. júla 2005 informovala grécke orgány o svojom zámere vydať príkaz o pozastavení podľa článku 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999. Grécke orgány listom z 25. júla 2005, ktorý Komisia zaevidovala 29. júla 2005 (A36189), navrhli zrušenie opatrenia, avšak s účinnosťou, len pokiaľ ide o príjmy a zisky, ktoré vznikli po 1. januári 2005, zatiaľ čo v prípade príjmov a ziskov dosiahnutých pred týmto dátumom by opatrenie zostalo účinné.

(8)

V liste z 20. októbra 2005 (3), Komisia informovala Grécko, že sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa uvedeného opatrenia pomoci. V tomto rozhodnutí uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky k tomuto opatreniu.

(9)

Grécko listom z 18. novembra 2005, ktorý Komisia zaevidovala 22. novembra 2005 (A/39597), a listom z 21. decembra 2005, ktorý Komisia zaevidovala 23. decembra 2005 (A/40796), požiadalo o predĺženie termínu na predloženie svojich pripomienok k rozhodnutiu z 20. októbra 2005.

(10)

Komisia v listoch z 25. novembra 2005 a 12. januára 2006 povolila príslušné predĺženia termínov.

(11)

Grécko listom z 30. januára 2006, ktorý Komisia zaevidovala 31. januára 2006 (A/30817), predložilo ďalšie informácie a požiadalo o tretie predĺženie termínu, ktoré Komisia nepovolila.

(12)

Tretia strana, Federácia gréckeho priemyslu, faxom zo 14. februára 2006, ktorý Komisia zaevidovala v ten istý deň (A/31227), požiadala o predĺženie termínu na predloženie pripomienok k rozhodnutiu z 20. októbra 2005. Komisia zamietla povolenie tohto predĺženia listom z 20. februára 2006, pretože považovala predpísané obdobie na predloženie pripomienok, ktoré by podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 za normálnej situácie nemalo presahovať jeden mesiac, za dostatočné. K žiadosti o predĺženie termínu okrem toho nebolo poskytnuté žiadne osobitné odôvodnenie.

(13)

Federácia gréckeho priemyslu (ďalej len „FGI“) faxom z 28. februára 2006, ktorý Komisia zaevidovala v ten istý deň (A32693), predložila svoje pripomienky ako zúčastnená tretia strana.

(14)

V správe poslanej elektronickou poštou 6. apríla 2006, ktorú Komisia zaevidovala v ten istý deň (A/32693), a v liste zo 16. júna 2006, ktorý Komisia zaevidovala 20. júna 2006 (A/34774), a v liste z 26. októbra 2006, ktorý Komisia zaevidovala 30. októbra 2006 (A/38658), Grécko predložilo ďalšie informácie. V liste zo 16. júna 2006 Grécko vyhlásilo, že informácie zaslané listom zo 6. apríla 2006 sa majú posudzovať v rámci tohto konania a nie ako samostatná notifikácia.

(15)

Článok 2 gréckeho zákona č. 3220/2004 (ďalej len „opatrenie“ alebo „schéma“) sa zameriava na podporu regionálneho ekonomického rozvoja v Grécku, na zvýšenie zamestnanosti a podnikateľskej aktivity a zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky.

(16)

Právnym základom schémy je grécky zákon č. 3220/2004 „Opatrenia týkajúce sa rozvoja a sociálnej politiky – objektívnosť daňových kontrol a iné ustanovenia“ (5) (ďalej len „zákon č. 3220/2004“), ktorý nadobudol účinnosť 28. januára 2004, po uverejnení v Úradnom vestníku Helénskej republiky (FEK A 15). Grécke orgány ďalej uvádzajú, že príslušné oprávnené náklady, intenzita pomoci, oprávnené podniky a projekty sú stanovené v zákone o regionálnom rozvoji č. 2601/1998 (6) (ďalej len „zákon č. 2601/1998“).

(17)

Pomoc je vo forme osobitného rezervného fondu oslobodeného od dane zriadeného príjemcom do výšky 35 % jeho celkových nerozdelených ziskov počas roku 2004. Fond sa môže, okrem toho, zriadiť až do výšky 50 % pre zisky za rok 2003 po odpočítaní ziskov za rok 2002 alebo, ak podniky uskutočnili oprávnenú investíciu v roku 2003, rezervný fond sa môže vytvoriť až do výšky tejto investície, ale nesmie presiahnuť 35 % úhrnných nerozdelených ziskov z roku 2003. Pomoc sa poskytla vtedy, keď grécke daňové orgány prijali daňové priznanie príjemcu. Zvyčajne sa to uskutočňovalo v prvej polovici rokov 2004 a 2005. Fond môžu využívať podniky uvedené v článku 3 zákona č. 2601/1998, bez ohľadu na to, akú kategóriu finančného účtovníctva vedú, alebo kde majú sídlo. Účelom takejto rezervy je zrealizovať investovanie aspoň v rozsahu fondu počas troch rokov po jeho zriadení.

(18)

Po uplynutí trojročného obdobia od vytvorenia osobitného rezervného fondu sa celkové množstvo rezervy použitej na oprávnené investície použije na zvýšenie kapitálu podnikateľského subjektu a bude oslobodené od dane z príjmu. V rámci prvého roku trojročného obdobia musia príjemcovia vynaložiť aspoň jednu tretinu osobitného rezervného fondu na uskutočnenie investície. Časť fondu, ktorá sa nepoužije na investície, sa prizná ako neskorší dodatočný príjem a zdaní sa podľa všeobecných daňových ustanovení plus zákonný úrok. Zákonná úroková sadzba bude predstavovať najmenej 1 % mesačne zo splatnej sumy, t. j. najmenej 12 % ročne a bude teda oveľa vyššia ako referenčná sadzba 4,43 % v prípade pomoci poskytnutej v roku 2004 a 4,08 % v prípade pomoci poskytnutej v roku 2005 (7).

(19)

S cieľom profitovať z tejto schémy, podnikateľský subjekt musí byť aktívny v rámci jedného z 23 sektorov, ako sa uvádza v článku 3 zákona č. 2601/1998. Prvý sektor, výroba (8), zahŕňa výrobu textilných materiálov, výrobu základných kovov a výrobu automobilov (9). Medzi ďalšie sektory patrí výroba trvalo udržateľnej energie (10), aplikovaný výskum a vývoj technológií (11), služby v oblasti vyspelých technológií (12), vývoj softvéru (13), služby v oblasti kvality (14), banský priemysel (15), dobývanie a úprava minerálov a mramoru (16), intenzívne poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (17), poľnohospodárske a poľnohospodársko-priemyselné družstvá (18), balenie poľnohospodárskych výrobkov a rýb (19), urbanizácia (20), budovanie verejných parkovísk (21), podniky na výrobu skvapalneného plynu a palív (22), doprava do odľahlých vnútrozemských oblastí (23), veľké spoločné podniky (24), veľké medzinárodné obchodné spoločnosti (25), obchodné podniky (26), liečebné a rehabilitačné centrá a zariadenia pre zdravotne postihnutých občanov (27), osobitné podniky v oblasti cestovného ruchu (28), kláštory na výstavbu ubytovacích zariadení a kultúrnych stredísk (29), strojárstvo (30), podniky v budovách zaradených do zoznamu alebo s tradičnou výrobou alebo vyrábajúce výrobky s označením pôvodu (31). Podniky, ktoré sú aktívne v sektore výroby a v intenzívnom poľnohospodárstve a rybnom hospodárstve, môžu využívať schému na svoje činnosti mimo územia Grécka (32). Medzinárodné obchodné spoločnosti môžu využívať schému na svoje činnosti v Grécku, ako aj na činnosti mimo územia Spoločenstva (33).

(20)

Článkom 3 zákona č. 2601/1998 sa taktiež vymedzuje pre každý sektor konkrétny súbor výdavkov, ktoré sa môžu uhrádzať z fondu. Príjemcami schémy môžu byť len firmy, ktoré uskutočňujú investície patriace do kategórií uvedených v článku 3 zákona č. 2601/1998. Grécke orgány potvrdili, že opatrenie sa uplatňuje na všetky firmy so sídlom kdekoľvek v Grécku bez akéhokoľvek rozdielu medzi domácimi a zahraničnými firmami alebo medzi novými a starými firmami.

(21)

Pomoc sa týka investičných a prevádzkových nákladov spojených s podnikateľskými činnosťami vymedzenými v článku 3 zákona č. 2601/1998. V prípade investičných nákladov sa nerobí rozdiel medzi vstupnou investíciou a obnovovacou investíciou. Investičné projekty sa môžu týkať najmä:

(22)

Prevádzkové náklady môžu zahŕňať najmä:

(23)

Daňová úľava zodpovedá súhrnu dani z príjmu právnických osôb pridelená do rezervného fondu. Uplatniteľná sadzba dane z príjmu právnických osôb je 35 %. Najmenej jedna tretina rezervy sa musí vynaložiť v prvom roku jej vytvorenia, zatiaľ čo zostatok sa musí vynaložiť najneskôr do troch rokov. S cieľom vypočítať maximálnu intenzitu pomoci sa pomoc a výdavky diskontujú na ich hodnotu na konci prvého roka. Úroková sadzba, ktorá sa má použiť, je referenčná a diskontná sadzba Spoločenstva (72) uplatniteľná na Grécko v čase pridelenia pomoci, pričom táto sadzba bola stanovená vo výške 4,43 % na rok 2004 a 4,08 % na rok 2005. Maximálna možná intenzita pomoci je v roku 2004 preto 37,05 % a 36,89 % v roku 2005 (73).

(24)

V zákone č. 3220/2004 sa výslovne vylučuje kumulácia s pomocou poskytnutou podľa zákona č. 2601/1998. Grécke orgány potvrdili, že neexistujú žiadne iné schémy pomoci, z ktorých by sa podporovali tie isté oprávnené náklady.

(25)

Podniky uvedené v článku 3 zákona č. 2601/1998 môžu vytvárať osobitnú rezervu oslobodenú od daní podľa článku 2 zákona č. 3220/2004 zo ziskov, ktoré vznikli len v rokoch 2003 a 2004. Rozpočet schémy sa neuvádza a vzhľadom na to, že schéma predstavuje daňové zvýhodnenie, celkový stratený štátny príjem nie je obmedzený a závisí od minulých ziskov a oprávnených investícií, ktoré sa uskutočnili v priebehu rokov 2005 až 2007 a od požiadaviek súvisiacich s nimi.

(26)

Komisia považuje neoznámenú schému pomoci za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Spája sa so štátnymi zdrojmi, umožňuje výhodu príjemcom, je selektívna a má dosah na trh. Keďže opatrenie bolo nové a nadobudlo účinnosť bez toho, aby bola Komisia vopred informovaná, toto opatrenie predstavuje protiprávnu pomoc.

(27)

Komisia preskúmala schému v zmysle článku 87 zmluvy a najmä tam, kde sa tieto ustanovenia uplatňujú, v rámci osobitných pravidiel o štátnej pomoci. Komisia má závažné pochybnosti, či opatrenie splnilo kritériá ktoréhokoľvek z uplatniteľných pravidiel a či je opatrenie zlučiteľné so spoločným trhom.

(28)

Federácia gréckeho priemyslu (ďalej len „FGI“) predložila svoje pripomienky ako zainteresovaná tretia strana.

(29)

FGI najprv tvrdila, že Komisia značne obmedzila jej práva zamietnutím jej žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok.

(30)

FGI potom dôvodila, že opatrenie má všeobecný charakter a nie je selektívne. Dokonca aj keď niektoré aspekty opatrenia sú selektívne, daňová rezerva sa vytvorila s cieľom podporovať osobitné druhy investičných nákladov ktoréhokoľvek podniku, takže by sa mala považovať za všeobecné daňové opatrenie.

(31)

FGI ďalej tvrdí, že opatrenie predstavuje existujúcu pomoc v zmysle článku 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 659/1999. Pokiaľ ide o federáciu, zákonom č. 3220/2004 sa len upravuje postup na vytváranie rezervy, ktorá je súčasťou schémy štátnej pomoci stanovenej zákonom č. 2601/1998, ktorú Komisia schválila.

(32)

FGI usudzuje, že zákon č. 3220/2004 zavádza technickú úpravu, t. j. možnosť vytvárať rezervu oslobodenú od daní pred investovaním, nemá žiadny konkrétny vplyv na rozsah, výšku alebo na účinok schémy.

(33)

FGI taktiež tvrdí, že existencia väčšej skupiny príjemcov, zvýšenie rozpočtu a ani investovanie väčšej sumy, na ktoré sa odvoláva Komisia, by neboli priamymi dôsledkami zmeny v postupe vytvárania rezervy.

(34)

Podľa FGI, keby sa aj zmeny zavedené zákonom č. 3220/2004 mali posudzovať ako nová pomoc, museli by sa posudzovať ako zmeny a doplnenia oddeliteľné od existujúcej schémy pomoci. V tomto prípade by sa museli oznamovať len príslušné nové ustanovenia a klasifikácia zmenenej a doplnenej schémy ako existujúcej pomoci by sa nezmenila (74).

(35)

Pre FGI je odôvodnenie v rozhodnutí o začatí konania nejasné a dvojznačné, a keďže Komisia založila svoje rozhodnutie na iných faktoroch, nesplnila svoju povinnosť uviesť dôvody podľa článku 253 Zmluvy o ES.

(36)

FGI kritizuje skutočnosť, že v rozhodnutí o začatí konania sa nevysvetľuje výpočet intenzity pomoci s cieľom umožniť porovnanie s intenzitou pomoci, ktorá spadá do pôsobnosti zákona č. 2601/1998.

(37)

FGI ďalej tvrdí, že keby aj Komisia usúdila, že oddeliteľné zmeny sa musia oznamovať ako nová pomoc, ich zlučiteľnosť by sa musela posudzovať osobitne pre každého príjemcu v závislosti od jednotlivých prípadov (75). Komisia by pri posudzovaní najmä musela prihliadať na svoje predchádzajúce rozhodnutie – v ktorom sa zákon č. 2601/1998 považoval za zlučiteľnú pomoc – ako na rámec, ktorý sa nemôže meniť a dopĺňať v rámci tohto konania.

(38)

Podľa judikatúry Súdneho dvora (76) pre grécke orgány skutočnosť, že skúmaná pomoc bola zavedená zákonom odlišným od predchádzajúceho zákona č. 2601/1998, nie je dostačujúca na to, aby bola pomoc označená ako nová pomoc.

(39)

Grécko tvrdí, že článkom 2 ods. 2 zákona č. 3220/2004 sa neposúva časový bod, v ktorom sa uskutočňuje investícia.

(40)

Grécko okrem toho tvrdí, že zmena časového bodu, v ktorom podniky tvoria rezervu, nemá priamy vzťah k nárastu skupiny príjemcov.

(41)

Grécko okrem toho usudzuje, že neexistuje priamy vzťah medzi rozšírením rozsahu príjemcov a deformáciou hospodárskej súťaže.

(42)

Grécke orgány tiež považujú za potrebné rozdeliť podniky, ktoré využívajú zákon č. 3220/2004, do dvoch kategórií:

(43)

Grécko nakoniec namieta, že dôvody, ktoré uviedla Komisia pre opísanie opatrenia zavedeného zákonom č. 3220/2004 ako novej štátnej pomoci, sú nejasné a neprimerané, a tým došlo k porušeniu článku 253 Zmluvy o ES.

(44)

Grécke orgány usudzujú, že investície z rezervného fondu oslobodeného od daní spĺňajú podmienky na zahrnutie do týchto rámcov povolenej štátnej pomoci:

(45)

Pomoc podnikom v ťažkostiach a pomoc na podporu vývozu nie sú zahrnuté a zahraničné podniky so sídlom v Grécku môžu využívať príslušné opatrenie.

(46)

Grécke orgány taktiež zahrnuli do svojej odpovede legislatívny návrh s cieľom zahrnúť opatrenie do existujúcich rámcov štátnej pomoci. Navrhujú, aby sa rezervné fondy oslobodené od dane upravili so spätnou platnosťou ako štátna pomoc a aby sa zriadil vnútroštátny orgán, ktorý by skúmal súlad každého jednotlivého prípadu s pravidlami Spoločenstva týkajúcimi sa štátnej pomoci ex post.

(47)

Podľa gréckych orgánov dostalo 3 315 podnikov sumu nižšiu ako 100 000 EUR, takže tieto prípady sa môžu považovať za prípady zahrnuté do schémy de minimis. Pokiaľ ide o ďalších 320 podnikov, začali sa preskúmavať jednotlivé prípady a ich preskúmavanie ešte prebieha.

(48)

Na základe kontrol, ktoré už boli ukončené, investície, ktoré podľa gréckych orgánov môžu byť v súlade s RAG, predstavujú:

(49)

Grécke orgány sú presvedčené, že záporné rozhodnutie a následné vymáhanie súm by bolo pre krajinu katastrofálne. Grécke orgány uvádzajú, že podľa judikatúry ESD Súdny dvor môže výnimočne vziať do úvahy neúnosné finančné následky svojho rozsudku a obmedziť jeho dôsledky (86).

(50)

Komisia usudzuje, že opatrenie spĺňa všetky štyri súhrnné podmienky, aby sa považovalo za pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ako tiež presnejšie vysvetlila vo svojom oznámení o implementácii pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (87).

(51)

Súdny dvor zhodne potvrdil, že opatrenie, prostredníctvom ktorého orgány verejnej moci umožnia určitým podnikom oslobodenie od daní, ktoré, aj keď nie je spojené s prevodom prostriedkov zo štátnych zdrojov, stavia subjekt, na ktorý sa oslobodenie uplatňuje, do priaznivejšieho finančného postavenia ako ostatných daňovníkov, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (88).

(52)

Po prvé, opatrenie zahŕňa štátne zdroje, pretože grécky štát sa vzdáva daňových príjmov, ktoré mu patria.

(53)

Po druhé, opatrenie zvýhodňuje príjemcov, pretože môžu vytvoriť rezervný fond oslobodený od dane zo svojich ziskov až do výšky 35 % za rok 2004 (finančný rok 2005) a až do výšky 50 % za rok 2003 (finančný rok 2004) zo zostávajúcich ziskov po odpočítaní ziskov z roku 2002 (finančný rok 2003). Skutočnosť, že časť ziskov príjemcov sa nezdaňuje, ich oslobodzuje od poplatkov, ktoré zvyčajne znášajú zo svojho rozpočtu. Ak sa rezervný fond nevyužije a na odloženú platbu dane sa neuloží žiadny úrok alebo nižší úrok, ako je referenčná a diskontná sadzba stanovená pre Grécko, rozdiel medzi daňovým dlhom vrátane zloženého referenčného úroku a skutočnou sumou, ktorá sa má zaplatiť, takisto predstavuje výhodu.

(54)

Rezervný fond, ktorý sa nevyužije, sa podľa gréckych právnych predpisov musí zdaniť s použitím zákonnej úrokovej sadzby. Zákonná úroková sadzba bude predstavovať najmenej 1 % mesačne zo splatnej sumy, čo je najmenej 12 % ročne, a to znamená, že je oveľa vyššia ako referenčná sadzba 4,43 % pre pomoc poskytnutú v roku 2004 a 4,08 % pre pomoc poskytnutú v roku 2005 (89). V dôsledku toho daňový príjem, ktorého sa štát vzdal a ktorý bol vložený do fondu a zdaňuje sa pri použití zákonnej úrokovej sadzby, nepredstavuje výhodu, a preto nespĺňa požiadavky na štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, keďže táto sadzba nemá výhodnejší charakter ako sadzba v prípade pôžičky poskytnutej za trhových podmienok, ktorá sa pre podniky, ktoré nie sú v ťažkostiach má podľa oznámenia Komisie o spôsobe stanovovania referenčných a diskontných sadzieb (90) rovnať referenčnej sadzbe, ku ktorej sa pripočíta 400 základných bodov alebo viac, ak záväzok nie je zaistený.

(55)

Po tretie, opatrenie je selektívne, pretože uprednostňuje len podniky, ktoré vykonávajú obchodné činnosti uvedené v článku 3 zákona č. 2601/1998. Opatrenie môžu využívať len podniky v sektoroch uvedených na zozname, na rozdiel od sektorov, ktoré do zoznamu neboli zaradené. Okrem toho, podľa článku 3 zákona č. 2601/1998 niektoré sektory vyžadujú sekundárnu legislatívu, aby sa stali oprávnenými na poskytovanie výhod. Podľa gréckych orgánov taká sekundárna legislatíva nenadobudla účinnosť. Pre každý sektor nakoniec platí odlišný zoznam oprávnených činností s tým dôsledkom, že podniky pôsobiace v rôznych sektoroch využívajú opatrenie v rôznom rozsahu. Opatrenie je preto selektívne dokonca aj v rámci sektorov uvedených v článku 3 zákona č. 2601/1998. Názor gréckych orgánov a tretej strany, že táto schéma predstavuje všeobecné daňové opatrenie, je preto neodôvodnený.

(56)

Po štvrté, opatrenie má vplyv na hospodársku súťaž a na obchod medzi členskými štátmi. Vzhľadom na to, že opatrenie poskytuje výhodu príjemcom, môže narušiť alebo hroziť, že naruší hospodársku súťaž. Okrem toho, činnosti uvedené v článku 3 zákona č. 2601/1998 skutočne závisia od obchodu v rámci Spoločenstva. Príjemcovia opatrenia z toho dôvodu nie sú vylúčení z vykonávania ekonomickej činnosti, ktorá zahŕňa obchod medzi členskými štátmi. Schéma pomoci má preto tendenciu ovplyvniť obchod a narušiť hospodársku súťaž.

(57)

Z uvedeného vyplýva, že príslušné opatrenie predstavuje schému poskytnutia štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Takisto je dôležité si uvedomiť, že zákon č. 2601/1998, na ktorý sa odvolávajú grécke orgány, Komisia už vyhlásila za štátnu pomoc, avšak považovala ju za zlučiteľnú (91).

(58)

Podľa článku 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 „protiprávna pomoc“ znamená novú pomoc realizovanú v rozpore s článkom 93 ods. 3 zmluvy (teraz článok 88 ods. 3). Podľa článku 1 písm. c) toho istého nariadenia „nová pomoc“ znamená všetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci.

(59)

Podľa judikatúry Súdneho dvora ES sa má úprava existujúcej pomoci ako taká klasifikovať ako nová pomoc, a to len vtedy, ak úprava ovplyvní skutočnú podstatu pôvodnej schémy tak, že pôvodná schéma sa transformuje na novú schému pomoci. K podstatnej úprave existujúcej schémy nedochádza vtedy, ak je nový prvok jasne oddeliteľný od pôvodnej schémy (92).

(60)

Toto opatrenie však predstavuje niekoľko podstatných procesných a vecných rozdielov.

(61)

Po prvé, toto opatrenie nebolo len nahradením existujúcich opatrení, ale novým samostatným opatrením, pretože sa ním nezrušilo alebo nenahradilo žiadne z predchádzajúcich opatrení. Okrem toho, lehoty uplatniteľnosti opatrení nenasledovali za sebou.

(62)

Grécke orgány potvrdili, ako už bolo uvedené, že ustanovenia článku 2 zákona č. 3220/2004 sú v podstate určené na doplnenie zákona č. 2601/1998, ktorý Komisia schválila v roku 1999 v rámci prípadu NN 59/A/1998, ako vnútroštátny systém regionálneho rozvoja v súlade s RAG (93). Treba poznamenať, že zákon č. 2601/1998 bol zrušený od februára 2005. Komisia napriek tomu pripomína, že toto opatrenie predstavuje novú pomoc.

(63)

Zákon č. 3220/2004 sa predovšetkým uplatňuje na súbor projektov v niekoľkých sektoroch. Odvoláva sa na zoznam oprávnených sektorov a projektov uvedených v článku 3 zákona č. 2601/1998. Výslovne sa v ňom však neuvádza, že mení a dopĺňa zákon č. 2601/1998. Okrem toho, tieto dve ustanovenia boli v účinnosti súčasne, pretože zákon č. 3220/04 nadobudol účinnosť 28. januára 2004 a platnosť opatrenia pomoci podľa zákona č. 2601/1998 skončila 23. decembra 2004, zatiaľ čo zákon č. 2601/1998 bol zrušený od februára 2005. Nakoniec, i keď sa obdobie, počas ktorého sa vytvárali fondy v rámci dvoch schém, neprekrývalo, obdobia, počas ktorých platili opatrenia sa prekrývali, pretože obidva zákony platili pre zisky z rokov 2003 a 2004. Skutočnosť, že tieto dve opatrenia sa uplatňovali súčasne, svedčí o tom, že jedno opatrenie nemenilo a nedopĺňalo alebo nenahrádzalo druhé opatrenie. Toto opatrenie preto nie je dočasne len nahradením alebo pokračovaním opatrenia schváleného v rámci prípadu č. NN 59/A/1998 (94), ale predstavuje samostatnú schému pomoci.

(64)

Po druhé, postup prideľovania pomoci sa zmenil, čo malo dôsledky na podmienky, ktoré musia podniky splniť, aby získali pomoc.

(65)

Podľa zákona č. 2601/1998 bolo potrebné požiadať o pomoc grécke orgány, ktoré museli žiadosť pred pridelením pomoci schváliť. V súlade s rozhodnutím o schválení zákona č. 2601/1998 (95) sa grécke orgány zaviazali k overovaniu limitov pre kumuláciu a kombináciu pomoci, k dodržiavaniu rámca VaV na rok 1996, k dodržiavaniu usmernení o ochrane životného prostredia na rok 1994, k vylúčeniu dopravných zariadení v sektore dopravy a k vylúčeniu pomoci na činnosti spojené s vývozom. Okrem toho, orgány mali povinnosť a možnosť, aby si tieto záležitosti po prijatí žiadosti overili.

(66)

Podľa zákona č. 3220/2004 bolo vytvorenie osobitnej rezervy oslobodenej od daní povolené priamo na základe ustanovení o dani z príjmu bez toho, že by príjemca mal akúkoľvek povinnosť nahlásiť gréckym orgánom konkrétne informácie o oprávnených činnostiach. Ani grécke orgány nemali možnosť zamietnuť pomoc na základe záväzkov, ktoré prijali v postupe, ktorý viedol k schváleniu pomoci poskytnutej podľa zákona č. 2601/1998.

(67)

Podľa rozhodnutia o schválení zákona č. 2601/1998 museli grécke orgány overiť ukončenie investície s cieľom umožniť vytvorenie nezdaneného rezervného fondu. Príjemcovia museli preto najprv použiť vlastné zdroje financovania ešte skôr, ako sa stali oprávnenými na poskytnutie pomoci. V zákone č. 3220/2004 nemožno nájsť žiadnu podobnú povinnosť.

(68)

Pokiaľ ide o argument, ktoré predložili grécke orgány, že prinajmenšom v niektorých prípadoch sa pomoc mohla získať podľa zákona č. 2601/1998, treba poznamenať, že tento argument je nepodstatný, pretože postup podľa nového opatrenia bol odlišný a ľahší a kritériá pre prijímanie pomoci, ako aj výhody pomoci pre všetkých potenciálnych príjemcov sa rozšírili.

(69)

Po prvé, podľa rozhodnutia Komisie v prípade č. NN 59/A/1998 (96), v súlade so zákonom č. 2601/1998 bola oprávnená len počiatočná investícia s jedinou výnimkou prevádzkovej pomoci na premiestnenie do priemyselných zón, zatiaľ čo podľa zákona č. 3220/2004 sa môže poskytovať aj prevádzková pomoc zahŕňajúca náhradnú investíciu a iná prevádzková pomoc na ktorúkoľvek z oprávnených činností. Podľa zákona č. 2601/1998 sa podporovaná investícia musela udržiavať päť rokov, zatiaľ čo v článku 2 ods. 9 zákona č. 3220/2004 sa vyžaduje len udržiavanie investičných statkov alebo základných prostriedkov stanovených v článku 2 ods. 2 počas troch kalendárnych rokov.

(70)

Podľa zákona č. 2601/1998 boli okrem toho možné štyri formy pomoci:

(71)

V zákone č. 3220/2004 nie sú stanovené prvé tri formy pomoci, ktoré sa uvádzajú v ods. 70 písm. a), b) a c). Okrem toho, rezervy oslobodené od daní sa môžu použiť na všetky oprávnené výdavky až do výšky 100 %, bez ohľadu na oblasť a výšku oprávnených investičných nákladov.

(72)

Po druhé, zmenilo sa obdobie, v priebehu ktorého sa vytváral fond oslobodený od dane v porovnaní s momentom vynakladania výdavkov na oprávnené činnosti. Rezervné fondy oslobodené od dane sa podľa zákona č. 2601/1998 mohli vytvoriť v roku vynakladania výdavkov na oprávnenú činnosť alebo neskôr, v priebehu obdobia desiatich rokov. Fondy podľa zákona č. 3220/2004 sa mohli vytvárať v priebehu jedného až troch rokov pred vynaložením výdavkov na oprávnenú činnosť. Nové opatrenie je oveľa výhodnejšie pre účely peňažných tokov, pretože umožňuje podnikom, aby využili oslobodenie od daní pred investovaním. Okrem toho, fungovanie opatrenia má rôzne dôsledky na možnosti príjemcov zapájať sa do oprávnených projektov. Počet príjemcov novej schémy sa môže zvýšiť o tie podniky, ktoré podľa predchádzajúceho opatrenia nemali dostatočnú platobnú schopnosť, aby mohli financovať svoje projekty vopred, ale ak sa schéma doplnila o oslobodenie od daní, dokázali to urobiť. V tejto súvislosti nie je podstatné, či sa zvýšil celkový rozpočet pomoci, alebo výhody pre určité podniky. Skutočnosť, že celkové podmienky nového opatrenia, ak sa vezme do úvahy ako celok, sú menej obmedzujúce, je dostačujúca na vyvodenie záveru, že opatrenie predstavuje novú pomoc.

(73)

Grécke orgány sa vo svojich písomných pripomienkach vo veľkej miere opierajú o rozsudok Súdneho dvora vo veci-44/93 Namur Les Assurances du credit (97) z 9. augusta 1994. Súd v tejto veci uviedol, že skutočnosť, že opatrenie by mohlo v hypotetických situáciách viesť k zvýšeniu rozpočtu pomoci, by sa nemala považovať za známku toho, že je to nová pomoc, ak sa pomoc poskytuje v súlade s predchádzajúcimi zákonnými ustanoveniami, ktoré zostali nezmenené. Komisia však usudzuje, že predchádzajúca analýza jednoznačne preukazuje, že ustanovenia zákona č. 3220/2004 sa veľmi odlišujú od ustanovení zákona č. 2601/1998. Preto sa nedomnieva, že rozsudok sa týka tohto prípadu.

(74)

Grécke orgány taktiež tvrdia, že rozšírenie rozsahu príjemcov nevedie k narušeniu hospodárskej súťaže. V judikatúre Súdneho dvora a v praxi Komisie sa však osvedčilo, že akákoľvek štátna pomoc v sektoroch podliehajúcich hospodárskej súťaži vedie k narušeniu hospodárskej súťaže. Preto sa musí oznamovať, aby Komisia mohla vyhodnotiť zlučiteľnosť takej pomoci.

(75)

Nakoniec, v rozpore s tvrdením gréckych orgánov, že argumenty, ktoré predložila Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí formálneho prešetrovania, sú nejasné a neprimerané, je potrebné pripomenúť, že Komisia vzala do úvahy v tomto rozhodnutí dva dôvody, kvôli ktorým usúdila, že opatrenie predstavuje novú pomoc: 1. odlišný právny základ a 2. odlišný nástroj, ktorý využíva rôzne načasovanie vytvárania fondu, a preto by mohol mať rôzne dôsledky na vnútorný trh. Komisia tiež poskytla príklad: opatrenie umožnilo potenciálne rozšírenie skupiny príjemcov a zvýšenie rozpočtu. Komisia usudzuje, že taká formulácia dôvodov bola vo vzťahu k spornému úkonu primeraná, pretože jasne a jednoznačne informovala o zdôvodnení, ktorým sa riadila Komisia, aby umožnila príslušným osobám presvedčiť sa o dôvodoch rozhodnutia.

(76)

Komisia usudzuje, že uvedená analýza určila niekoľko ukazovateľov, ktoré naznačujú, že schéma stanovená zákonom č. 3220/2004 by sa mala náležite posudzovať ako schéma novej pomoci. Schéma, ktorá vznikla na základe tohto zákona, predovšetkým určité obdobie existovala so schémou zriadenou na základe zákona č. 2601/1998 a obsahuje odlišné podmienky a odlišný postup udeľovania pomoci.

(77)

Jednako, ak by sa aj zákon č. 3220/2004 mohol považovať za zmenu predchádzajúcej schémy, je jasné, že úpravy zavedené týmto zákonom majú podstatný charakter, pretože skutočne ovplyvňujú hodnotenie zlučiteľnosti opatrenia pomoci so spoločným trhom (98) a nie sú výlučne formálne alebo administratívne. Okrem toho, úpravy platili pre všetkých príjemcov a všetky oprávnené činnosti. Nová schéma z toho dôvodu zmenila nástroj pomoci ako celok, a preto ju nemožno jasne oddeliť od existujúcej pomoci.

(78)

V rozpore s tvrdeniami gréckych orgánov preto opatrenie predstavuje novú pomoc v celom svojom rozsahu.

(79)

Grécke orgány neoznámili opatrenie pred jeho implementáciou a uviedli ho do účinnosti v rozpore s článkom 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Opatrenie preto predstavuje protiprávnu pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999.

(80)

Po stanovení, že schéma zahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je potrebné posúdiť, či by sa opatrenie mohlo považovať za zlučiteľné so spoločným trhom.

(81)

Komisia preskúmala schému vo svetle článku 87 Zmluvy o ES, a najmä, ak sa uplatňujú tieto ustanovenia, na základe:

Pomoc sa posudzovala podľa pravidiel platných v čase jej poskytnutia.

(82)

Grécke orgány v priebehu obdobia predbežného skúmania urobili niekoľko vyhlásení o obmedzení poskytovania pomoci v snahe zmierniť nedostatky, pokiaľ ide o zlučiteľnosť s RAG. Popri tom sa zaviazali dodržiavať multisektorový rámec pre veľké investičné projekty a neposkytovať pomoc podnikom v ťažkostiach. Príjemcom sa však poskytujú výhody priamo zo zákona, bez akýchkoľvek dodatočných podmienok alebo administratívneho rozhodovania. Len niekoľko podporovaných sektorov a projektov vyžaduje sekundárnu legislatívu, aby sa mohli uskutočniť. S výnimkou tých okolností, v ktorých je sekundárna legislatíva potrebná, sa javí ako nemožné, aby grécke orgány uplatňovali akékoľvek záväzky voči daňovým poplatníkom dovolávajúcim sa práv, ktoré im priznáva zákon. Z toho dôvodu nemožno pri posudzovaní opatrenia brať tieto záväzky do úvahy.

(83)

Komisia nemôže akceptovať argumenty, ktoré predložili grécke orgány ani argumenty, ktoré predložila FGI (108). Najmä pokiaľ ide o argument gréckych orgánov, že pomoc podnikom, ktoré už boli oprávnené tvoriť rezervný fond oslobodený od daní v rámci predchádzajúcej schémy predstavuje existujúcu pomoc, Komisia pripomína, že skutočnosť, že príjemca je oprávnený podľa existujúcej schémy, neodôvodňuje pomoc poskytovanú v rámci novej schémy. Grécke orgány vo svojej odpovedi na rozhodnutie Komisie začať konanie vo veci formálneho zisťovania navrhli zriadenie vnútroštátneho orgánu, ktorý by skúmal súlad každého jednotlivého prípadu s pravidlami Spoločenstva o štátnej pomoci ex post. Komisia pripomína, že skúmanie zlučiteľnosti pomoci je jej výsadou, a preto tento návrh nie je možné akceptovať.

(84)

Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES pri pomoci de minimis (ďalej len „nariadenie de minimis“) (109) sa nemôže uplatňovať na schému ako celok. Zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo výšku pomoci, ktorú príjemca môže dostať, sumou 100 000 EUR (110). Okrem toho, ustanovenia článku 3 nariadenia (ES) č. 69/2001 o kumulovaní a monitoringu sa nedodržiavajú.

(85)

Pokiaľ ide o sektory rybného hospodárstva a poľnohospodárstva, osobitné ustanovenia pre pomoc de minimis sú stanovené nariadením Komisie (ES) č. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES, pokiaľ ide o pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (111). Toto nariadenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2005 a uplatňuje sa na pomoc poskytnutú pred nadobudnutím jeho účinnosti, ak individuálna pomoc spĺňa všetky podmienky stanovené v jeho článkoch 1 a 3.

(86)

V nariadení Komisie (ES) č. 1860/2004 sa uvádza, že pomoc poskytnutá v oblasti poľnohospodárskych výrobkov alebo výrobkov rybného hospodárstva až do výšky 3 000 EUR na jedného príjemcu v priebehu akéhokoľvek obdobia troch rokov v rámci maximálnej výšky pomoci stanovenej pre každý členský štát (v prípade Grécka pomoc pre poľnohospodárstvo vo výške 34 965 000 EUR a pre rybné hospodárstvo 2 036 370 EUR) nie je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, za predpokladu, že nie je stanovená na základe ceny alebo množstva výrobkov uvedených na trh, ani nesúvisí s vývozom (nie je prepojená s vyvezenými množstvami, s vybudovaním a prevádzkou distribučnej siete alebo s ostatnými bežnými výdavkami spojenými s vývozom), ani nie je závislá na použití domácich výrobkov pred dovezenými výrobkami. V rámci schémy založenej na zákone č. 3220/2004 sa pomoc, ktorá je v súlade s uvedenými podmienkami, nebude považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy.

(87)

Zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo výšku pomoci, ktorú príjemca môže dostať, na sumu 3 000 EUR alebo maximálnu výšku pomoci de minimis určenú pre Grécko. Okrem toho, ustanovenia článku 3 nariadenia (ES) č. 1860/2004 o kumulovaní a monitoringu sa nedodržiavajú.

(88)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis  (112) sa môže uplatňovať – podľa jeho článku 5 ods. 1 – na sektor dopravy a podniky pôsobiace v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov v prípade, ak pomoc spĺňa všetky podmienky ustanovené v článkoch 1 a 2. V týchto článkoch sa vyžaduje obmedzenie výšky pomoci, ktorú môže príjemca dostať, na maximálne oprávnené sumy, ako sú stanovené v článku 2 ods. 2, t. j. 200 000 EUR pre podniky pôsobiace v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych produktov a 100 000 EUR pre sektor dopravy. Okrem toho, vyžaduje sa vylúčenie podnikov pôsobiacich v oblasti spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov v prípadoch

Nakoniec, musí sa vylúčiť aj pomoc na vozidlá cestnej nákladnej dopravy udelená podnikom, ktoré vykonávajú cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu.

(89)

Zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo výšku pomoci, ktorú príjemca môže dostať. Okrem toho, nedodržiavajú sa ustanovenia článku 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1998/2006.

(90)

Z toho vyplýva, že schéma nie je v súlade s podmienkami nariadení.

(91)

Opatrenie by sa malo najprv skúmať na základe RAG. Z rozsahu pôsobnosti uplatňovania RAG sa vylučujú prvovýroba poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I zmluvy, sektor rybného hospodárstva a uhoľný priemysel. Podľa tohto opatrenia je však poľnohospodárska výroba oprávnená pre pomoc v dvoch sektoroch, v intenzívnom poľnohospodárstve a v rybnom hospodárstve a v poľnohospodárskych a poľnohospodársko-priemyselných družstvách. Okrem toho, ťažbu uhlia možno podporovať v rámci sektora banského priemyslu a sektora dobývania a úpravy minerálov a mramoru. Preto pomoc v týchto sektoroch v žiadnom prípade nemôže byť oprávnená podľa RAG.

(92)

V rámci RAG možno s prihliadnutím na rôzne podmienky poskytnúť pomoc na počiatočné investície a na vyššie prevádzkové náklady. V tomto zákone sa neobjasňuje, ktorá z týchto dvoch možností by sa uplatňovala.

(93)

Po prvé, podľa bodu 4.4 RAG sa počiatočná investícia musí týkať investície do fixného kapitálu, vzťahujúcu sa k založeniu nového podniku, rozšíreniu existujúceho podniku alebo rozbehnutiu novej aktivity alebo kúpy podniku, ktorý bol zatvorený alebo by musel byť zatvorený, keby nebol odkúpený, pokiaľ daný podnik nie je súčasťou podniku v ťažkostiach. Komisia neposudzuje oprávnené investičné výdavky v rámci tohto opatrenia podľa toho, či bola dodržaná táto definícia a splnili sa tak podmienky pre počiatočnú investíciu. Obnovovacia investícia sa nevylučuje z oprávnených investičných projektov, ak sa napríklad projekty týkajú dopravných prostriedkov v rámci väčších priestorov podniku a pre personál, počítačov, nábytku a zariadení, prístupových pozemných prác pre bane alebo ojazdených nákladných áut. Investície do budov a zariadení určených pre potreby ubytovania a sociálne potreby pracujúcich sa nejavia ako produktívna investícia. V sektore dopravy do neprístupných odľahlých oblastí vo vnútrozemí sú v projektoch týkajúcich sa dopravných zariadení dopravné náklady zahrnuté do štandardného základu, čo je v rozpore s RAG (113). Nákup softvéru a ďalší vývoj softvéru až do výšky 60 % celkových investícií presahuje limit pre investície do nehmotného majetku do výšky 25 % štandardného základu. Nie sú stanovené ani ďalšie podmienky potrebné pre zahrnutie softvéru do oprávnených nákladov (114). Okrem toho, keďže vývoj softvéru predstavuje bežnú činnosť v sektore vývoja softvéru, spĺňa podmienky pre prevádzkové výdavky v tomto sektore. Podľa článku 3 ods. 2 zákona č. 2601/1998 sa investičná pomoc môže poskytovať aj na činnosti mimo územia Grécka. Táto pomoc však nie je oprávnená podľa RAG.

(94)

Okrem toho, maximálna intenzita pomoci, ktorá v tomto opatrení predstavuje až 37,05 % oprávnených nákladov za rok 2004 a 36,89 % za rok 2005, presahuje maximálne intenzity pomoci definované v Mape regionálnej pomoci pre Grécko (115). Zdá sa najmä, že v oblastiach A a B podľa Mapy regionálnej pomoci pre Grécko môžu byť prekročené stropy intenzity pomoci pre projekty podľa článku 5 zákona č. 2601/1998 (t. j. 35 %), stropy intenzity pomoci pre akékoľvek projekty spolufinancované podľa Rámca podpory Spoločenstva (116) (t. j. 35 %) a stropy intenzity pomoci pre ostatné projekty (pre oblasti A sa neposkytuje žiadna regionálna pomoc, 18,4 % pre oblasti B). V oblastiach C a D môžu byť prekročené stropy pre projekty cestovného ruchu (t. j. 33,2 %) a pre ostatné projekty (35,1 %).

(95)

Dané opatrenie neobsahuje povinnosť zachovať počiatočnú investíciu minimálne päť rokov, ako sa vyžaduje v bode 4.10 RAG.

(96)

Po druhé, podľa bodu 4.15 RAG prevádzková pomoc môže byť výnimočne opodstatnená z hľadiska jej podielu na regionálnom rozvoji, ak je jej výška úmerná nevýhodám, ktoré sa snaží zmierniť. Komisia však nedostala žiadne také údaje a má závažné pochybnosti, či toto veľmi široké opatrenie zahŕňajúce celé územie Grécka a mnohé všeobecne definované sektory môže riešiť špecifické regionálne nevýhody.

(97)

Komisia preto pripomína, že schéma ako celok, ktorá nerešpektuje rozsah, definíciu počiatočnej investície a intenzitu pomoci, nie je zlučiteľná podľa RAG. Okrem toho, žiadna individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy nebola od začiatku spojená so zákonnou povinnosťou zachovať počiatočnú investíciu v podporovanom regióne minimálne päť rokov. Žiadna individuálna prevádzková pomoc nebola od začiatku oprávnená. Preto žiadnu individuálnu pomoc poskytnutú podľa tejto schémy nemožno považovať za zlučiteľnú podľa RAG.

(98)

V MSF (2002) sa vyžaduje oznamovanie všetkej regionálnej investičnej pomoci, ak navrhovaná pomoc presahuje maximálnu prípustnú pomoc, ktorú môže získať investícia vo výške 100 miliónov EUR podľa zníženého rozsahu stropov regionálnej pomoci. Toto opatrenie nevylučuje veľkú investičnú pomoc, ani nezahŕňa povinnosť oznamovať také prípady individuálne a ani v takých prípadoch neuplatňuje nižšie stropy pomoci.

(99)

Komisia preto upozorňuje, že opatrenie nedodržiava uvedené podmienky MSF, a preto podľa MSF nie je zlučiteľné so spoločným trhom. Okrem toho, aby mohla byť schéma zlučiteľná s MSF (2002) musí byť v súlade s RAG. To však nie je tento prípad, ako sa ukázalo v predchádzajúcej časti. V prvom rade, žiadna individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy nebola od začiatku spojená so zákonnou povinnosťou zachovať počiatočnú investíciu v podporovanom regióne minimálne päť rokov. Preto žiadnu individuálnu pomoc poskytnutú v rámci tejto schémy nemožno považovať za zlučiteľnú podľa MSF (2002).

(100)

Grécke orgány vysvetlili, že opatrenie sa neuplatňuje na podniky v ťažkostiach. V skutočnosti by ho mohli využívať len ziskové spoločnosti. Z toho dôvodu je zlučiteľnosť tejto schémy podľa usmernení o záchrane a reštrukturalizácii vylúčená. Preto nie je možné žiadnu individuálnu pomoc poskytnutú v rámci tejto schémy vyhlásiť za zlučiteľnú podľa týchto usmernení.

(101)

Komisia tiež posudzovala, či by sa pomoc pre určité projekty mohla považovať za zlučiteľnú s environmentálnymi usmerneniami. Podľa environmentálnych usmernení by sa mohli posudzovať tieto investície: environmentálne motivované investície (117), zavádzanie a úprava environmentálnych technológií, investície do energie z obnoviteľných zdrojov, kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla (KTE) a úspory energie, ako aj budovanie a rozširovanie zariadení na recykláciu.

(102)

V bode 28 environmentálnych usmernení sa umožňuje poskytovanie investičnej pomoci MSP na obdobie troch rokov od prijatia nových záväzných noriem Spoločenstva. Táto schéma neviaže pomoc na zavádzanie nových noriem Spoločenstva a jasne nedefinuje investičné náklady.

(103)

V bode 29 environmentálnych usmernení sa umožňuje poskytovanie investičnej pomoci, ak táto pomoc umožňuje podnikom splniť prísnejšie environmentálne normy, ako sú normy Spoločenstva. Táto schéma nepodmieňuje pomoc splnením prísnejších noriem ako sú normy Spoločenstva a jasne nedefinuje investičné náklady.

(104)

V bode 30 environmentálnych usmernení sa umožňuje poskytovanie investičnej pomoci na úsporu energie. Táto schéma jasne nedefinuje investičné náklady.

(105)

Bodom 31 environmentálnych usmernení sa vytvára možnosť poskytovať investičnú pomoc na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla, ak je účinnosť premeny zvlášť vysoká. Táto schéma nepodmieňuje pomoc obzvlášť vysokou účinnosťou premeny, jasne nedefinuje investičné náklady a podľa nej sa nemusia dodržiavať maximálne intenzity pomoci uvedené v usmerneniach.

(106)

Bodom 32 environmentálnych usmernení sa umožňuje poskytovať investičnú pomoc na podporu obnoviteľných zdrojov energie v prípade, že neexistujú povinné normy Spoločenstva. V tejto schéme sa však neuvádza jasná definícia obnoviteľných zdrojov energie, a preto nie je jasné, v akom rozsahu je uplatniteľný bod 32 usmernení. Okrem toho, v schéme sa jednoznačne nedefinujú investičné náklady a nie je jasné, či sú dodržané príslušné maximálne intenzity pomoci.

(107)

Dokonca aj keby boli investície podľa tohto bodu oprávnené, Grécko nepreukázalo, že oprávnené náklady by boli v súlade s podmienkami bodov 36 a 37 environmentálnych usmernení, v ktorých sa definujú základné investície a oprávnené náklady.

(108)

V bode 38 environmentálnych usmernení sa umožňuje poskytovanie pomoci na rekultiváciu znečistených plôch, keď osoba zodpovedná za znečistenie nie je identifikovaná alebo nemožno od nej požadovať, aby znášala náklady. Táto schéma nepodmieňuje pomoc tým, že osoba zodpovedná za znečistenie nie je identifikovaná alebo nemožno od nej požadovať, aby znášala náklady.

(109)

V bode 39 environmentálnych usmernení sa umožňuje poskytovanie investičnej pomoci, keď podniky so sídlom na území mesta alebo na území navrhnutom v Natura 2000 v súlade s právnymi predpismi vykonávajú činnosti, ktoré produkujú veľké znečistenie, a musia sa z dôvodu umiestnenia svojho závodu presťahovať na iné, vhodnejšie územie. Zmena miesta musí byť diktovaná dôvodmi ochrany životného prostredia a musí ju nariaďovať správne alebo súdne rozhodnutie a podnik musí spĺňať najprísnejšie environmentálne normy platné v novom regióne, do ktorého sa sťahuje. Intenzita pomoci môže dosahovať najviac 30 % oprávnených nákladov alebo 40 % oprávnených nákladov v prípade MSP. Oprávnené náklady sú náklady spojené s kúpou pozemku alebo výstavbou, prípadne nákupom nového závodu s rovnakou kapacitou, ako mal opustený závod, od ktorých sa odpočítajú akékoľvek výhody vyplývajúce z presťahovania. Akékoľvek úspory nákladov alebo výhody vyplývajúce zo zvýšenia kapacity počas prvých piatich rokov prevádzky alebo náklady na technicky porovnateľnú investíciu, ktorá neposkytuje ten istý stupeň ochrany životného prostredia, by sa mali odpočítať od oprávnených nákladov investičnej pomoci. V tejto schéme sa však nestanovujú žiadne také zníženia oprávnených nákladov. Táto schéma nepodmieňuje pomoc uvedenými obmedzeniami s povinnosťou premiestnenia a oprávnenými nákladmi. V schéme sa nedodržiava maximálna intenzita pomoci pre veľké podniky vo výške 30 %. Okrem toho, nevylučuje sa prevádzková pomoc na premiestnenie.

(110)

Pokiaľ ide o výdavky na vybudovanie a rozširovanie zariadení na výrobu surovín a iných materiálov z obalov a výrobkov, ktoré už boli predmetom spotreby, schéma nevylučuje, že pomoc sa využije na recykláciu materiálov zo zdrojov, ktoré sú vo vzťahu k príjemcovi vonkajšie. Nie je to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, ktorá vyžaduje, aby podnik investoval s cieľom zlepšiť svoj vlastný environmentálny záznam a znížiť svoje vlastné znečistenie (118). Environmentálne usmernenia preto nie sú uplatniteľné na budovanie a rozširovanie zariadení na recykláciu, ktoré sa budú používať na recykláciu materiálov zo zdrojov, ktoré sú vo vzťahu k príjemcovi vonkajšie. Vzhľadom na chýbajúcu možnosť posudzovať toto opatrenie podľa environmentálnych usmernení Komisia ho posudzovala priamo podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Komisia v minulosti zvyčajne posudzovala také prípady podľa troch dodatočných kritérií: 1. pôvodných znečisťovateľov by pomoc nezbavila výdavkov, ktoré by museli znášať podľa právnych predpisov Spoločenstva, 2. spracované materiály by sa inak nezbierali alebo by sa spracovávali menej ekologickým spôsobom, 3. projekty by boli inovačné, t. j. technológie by presahovali rámec „súčasného stavu technológie“ (119). Schéma nezaručuje, že pomoc určená na výdavky na vybudovanie a rozširovanie zariadení na výrobu surovín a iných materiálov z obalov a výrobkov, ktoré už boli predmetom spotreby spĺňa tri uvedené dodatočné kritériá.

(111)

Okrem toho, nie je vylúčené, že prevádzková pomoc sa môže poskytnúť v rámci zavádzania a úpravy environmentálnych technológií. Táto pomoc by bola oprávnená iba vtedy, ak by sa poskytla na odpadové hospodárstvo, úsporu energie alebo kombinovanú výrobu tepla a energie. Pomoc by musela spĺňať podmienky uvedené v bodoch 43 až 67 environmentálnych usmernení. Opatrenie však nesmeruje prevádzkovú pomoc na vymedzené účely ani nespĺňa príslušné podmienky.

(112)

Pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia počas začatia konania stanoveného v článku 88 ods. 2 zmluvy pretrvávajú, preto schému nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú.

(113)

Komisia preto poznamenáva, že v schéme sa nedodržiavajú uvedené podmienky environmentálnych usmernení alebo podmienky článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, ako vyplýva z praxe Komisie, a z toho dôvodu je nezlučiteľná podľa environmentálnych usmernení a článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Okrem toho, Komisia preskúmala všetky body environmentálnych usmernení a postup Komisie podľa článku 87 ods. 3 písm. c) a zistila, že grécke orgány nepreukázali, že akákoľvek individuálna pomoc by bola od momentu, kedy bola poskytnutá, zlučiteľná podľa týchto usmernení alebo postupu Komisie podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES (120).

(114)

Podľa poslednej zarážky oddielu 10.3 rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie z 30. decembra 2006 (121), je rámcom, ktorý sa uplatňuje na posudzovanie protiprávnej štátnej pomoci, rámec platný v čase poskytnutia pomoci, t. j. rámec VaV (122).

(115)

Niektoré projekty možno súvisia s výskumnými a vývojovými činnosťami, a preto ich Komisia posudzovala aj v kontexte rámca VaV. Patrí k nim budovanie, rozširovanie alebo modernizácia laboratórií na účely aplikovaného výskumu, ďalší vývoj softvéru, štúdie na účely zavádzania novej technológie, inovácia a inovačné prototypy a registrácia patentov.

(116)

Komisia poznamenáva, že pomoc na uvedené projekty môže patriť do hmotného rozsahu pôsobnosti rámca VaV, iba pokiaľ tieto projekty pozostávajú z výskumných činností definovaných v prílohe I k rámcu VaV. Okrem toho, Komisia usudzuje, že tieto projekty sa výhradne nevzťahujú na výskum a vývoj, ako sú definované v prílohe I k rámcu VaV. Ako vyplýva zo znenia zákona, oprávnené náklady v rámci daného opatrenia nevyhnutne nemusia zodpovedať oprávneným nákladom podľa rámca VaV.

(117)

Okrem toho, ak sa výskumné projekty alebo vývoj patentov, na ktoré sa poskytuje pomoc, týkajú predkonkurenčného vývoja, prekročí sa všeobecne uplatniteľný strop intenzity pomoci pre Grécko vo výške 35 % (25 % základná intenzita + 10 % pre regióny podľa článku 87 ods. 3 písm. a), ak sa neuplatňujú žiadne mimoriadne bonusy, pretože maximálna intenzita pomoci v rámci daného opatrenia je do výšky 37,05 % pre rok 2004 a 36,89 % pre rok 2005. Podľa pravidiel štátnej pomoci náklady na registráciu patentov nie sú oprávnenými nákladmi na poskytnutie pomoci v prípade, že žiadateľom je veľký podnik. Podľa danej schémy však veľké podniky nie sú vylúčené z poskytovania pomoci na registráciu patentov.

(118)

V prípade veľkých podnikov sa pred poskytnutím pomoci musí zistiť a overiť motivačný účinok pomoci. Táto podmienka bola podľa rámca VaV uplatniteľná na všetku pomoc VaV pre veľké podniky, vrátane fiškálnej pomoci. V schéme sa však nestanovuje, aby sa pred poskytnutím pomoci zisťoval motivačný účinok. Keďže podnik, ktorému bola poskytnutá pomoc, nebol povinný zvýšiť činnosti VaV, dokonca aj skutočnosť, že pomoc môže mať v niektorých podnikoch za následok zvýšenie činností VaV, nemôže odôvodniť motivačný účinok, pretože to môže byť dôsledok faktorov, ktoré sú vo vzťahu k pomoci vonkajšie.

(119)

Okrem toho, v sektore poľnohospodárstva nemožno zistiť žiadne dôkazy o súlade so štyrmi podmienkami uvedenými v oznámení Komisie z roku 1998, ktorým sa mení a dopĺňa rámec Spoločenstva pre výskum a vývoj (123).

(120)

Komisia preto poznamenáva, že v schéme sa nedodržali uvedené podmienky rámca VaV a z toho dôvodu nie je zlučiteľná s rámcom VaV. Okrem toho, žiadna individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy veľkým podnikom nebola od začiatku podmienená motivačným účinkom. Grécke orgány nepreukázali, že akákoľvek individuálna pomoc by bola od momentu jej poskytnutia zlučiteľná s rámcom VaV. Preto žiadnu individuálnu pomoc poskytnutú v rámci tejto schémy nemožno považovať za zlučiteľnú s rámcom VaV.

(121)

Komisia posudzovala pomoc na odbornú prípravu spojenú so zavádzaním systémov automatizácie procesov (124), odbornú prípravu týkajúcu sa softvéru (125) a inú odbornú prípravu (126) podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre vzdelávanie.

(122)

Zo znenia zákona nemožno zistiť, či oprávnené náklady v rámci opatrenia zodpovedajú nákladom podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre vzdelávanie. Ak je odborná príprava, na ktorú sa poskytuje pomoc, určená pre podnik, môže sa prekročiť strop intenzity pomoci pre veľké podniky vo výške 35 % (25 % základná intenzita + 10 % pre región podľa článku 87 ods. 3 písm. a), pretože maximálna intenzita pomoci v rámci daného opatrenia je do výšky 37,05 % pre rok 2004 a 36,89 % pre rok 2005.

(123)

Komisia preto poznamenáva, že v schéme sa nedodržali uvedené podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre vzdelávanie, a preto ju nemožno považovať za zlučiteľnú podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre vzdelávanie.

(124)

Komisia poznamenáva, že v opatrení sa nerozlišuje medzi sumami pomoci, oprávnenými sektormi alebo projektmi v závislosti od veľkosti príjemcu. Preto opatrenie ako celok nemožno považovať za zlučiteľné s nariadením o skupinovej výnimke pre MSP. Ak sa však pomoc poskytuje v rámci opatrenia malým a stredným podnikom, ako sú definované v prílohe I k nariadeniu o skupinovej výnimke pre MSP, nariadenie o skupinovej výnimke sa môže uplatňovať.

(125)

Investičná pomoc určená pre MSP v Grécku, ktoré je na celom svojom území oprávnené na poskytovanie regionálnej pomoci podľa článku 87ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, je podmienená stropmi intenzity pomoci, ktoré sú o 15 % vyššie ako stropy podľa RAG. Platí to pre všetky investičné projekty zahrnuté do odseku 21 tohto rozhodnutia, s výnimkou investícií do sektora poľnohospodárstva, investícií do dopravných prostriedkov v sektore dopravy (127) a investícií nasmerovaných do zahraničia (128). Stropy intenzity pomoci sa nedodržiavajú v prípade projektov iných ako v cestovnom ruchu, garáží v oblastiach A B podľa Mapy regionálnej pomoci pre Grécko (pre oblasti A sa nepredpokladá žiadna regionálna pomoc, pre oblasti B pomoc vo výške 18,4 % a 15 % navyše pre MSP). Okrem toho, podmienkou uplatnenia takého vyššieho stropu je zachovanie investície v regióne, ktorý je príjemcom pomoci, najmenej päť rokov. Podľa daného opatrenia sa však táto podmienka nevyžaduje. V sektore dopravy sa náklady na dopravné prostriedky a na dopravné zariadenie nezahŕňajú do oprávnených nákladov.

(126)

Na priame zahraničné investície mimo územia Grécka sa môže poskytnúť pomoc pre malé podniky iba vtedy, ak strop intenzity pomoci neprekročí 15 % a v prípade stredných podnikov 7,5 %. V rámci súčasného opatrenia však môže dôjsť k prekročeniu oboch týchto stropov.

(127)

Štúdie na účely zavádzania novej technológie, štúdie súvisiace so zavádzaním certifikácie postupov a výrobkov, štúdie o organizácii a trhoch a štúdie o oprávnenosti pomoci by mohli byť oprávnené na poskytnutie pomoci pre MSP. Opatrenie však nezaručuje, že tieto služby poskytujú externí konzultanti. Nie je vylúčené, že také štúdie sú nepretržitou alebo pravidelnou činnosťou, ktorá by sa týkala bežnej prevádzkovej činnosti.

(128)

Komisia preto poznamenáva, že v schéme sa nedodržali uvedené podmienky nariadenia o skupinovej výnimke pre MSP, a z toho dôvodu nie je zlučiteľná podľa nariadenia o skupinovej výnimke pre MSP.

(129)

V sektore poľnohospodárstva sa analýza musí vykonávať na dvoch úrovniach: na úrovni činností spojených so spracovaním a obchodovaním na jednej strane a na úrovni prvovýroby na strane druhej, pričom v oboch prípadoch sa rozumie, že príslušné právne predpisy Spoločenstva, ktoré sa majú brať do úvahy, sú právne predpisy platné v čase poskytnutia pomoci, t. j. usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva (ďalej len „usmernenia pre poľnohospodárstvo“) a nariadenie Komisie (ES) č. 1860/2004 zo 6. októbra 2004 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva a rybného hospodárstva (129).

(130)

Pokiaľ ide o prvovýrobu, príslušné ustanovenia, ktoré sa majú brať do úvahy na základe opatrení, oprávnených výdavkov a prevádzkových nákladov definovaných v zákone č. 3220/2004, sú ustanovenia uvedené v bode 4.1 venovanom investičnej pomoci, v bode 13 venovanom pomoci na podporu výroby kvalitných poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi a v bode 14 venovanom pomoci na zabezpečenie technickej podpory.

(131)

Podľa bodu 4.1 usmernení pre poľnohospodárstvo môžu oprávnené výdavky v rámci investícií zahrňovať výstavbu, získanie alebo zlepšenie nehnuteľného majetku, nové stroje a zariadenia (vrátane počítačového softvéru) a všeobecné náklady (ako sú náklady na architektov, inžinierov a konzultantov, štúdie uskutočniteľnosti, získanie patentov a licencií) až do výšky 12 % sumy zodpovedajúcej ostatným uvedeným nákladom. Pomoc na nákup rastlín je prípustná, s výnimkou jednoročných rastlín. Sadzby pomoci stanovené v tom istom bode predstavujú 40 % oprávnených nákladov v „bežných“ oblastiach a 50 % v znevýhodnených oblastiach, pri zvýšení o päť percentuálnych bodov v prípade mladých farmárov, ktorí uskutočnia investíciu do piatich rokov od založenia farmy.

(132)

Na získanie nároku na pomoc musia farmy taktiež spĺňať minimálne normy v oblasti životného prostredia, pohody zvierat a hygieny a investície musia byť zamerané na výrobky, pre ktoré je možné nájsť bežný trhový odbyt a celková výška oprávnených výdavkov nesmie prekročiť limit pre celkovú investíciu oprávnenú na poskytnutie podpory stanovenej členským štátom v súlade s článkom 7 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) ktorým sa menia a dopĺňajú a zrušujú určité nariadenia (130).

(133)

V prípade premiestnenia poľnohospodárskych budov možno predpokladať niekoľko možností:

(134)

Ak sa investície uskutočňujú z dôvodov ochrany životného prostredia, v bode 4.1.2.4 usmernení pre poľnohospodárstvo sa uvádza, že sadzby pomoci 40 % alebo 50 % v znevýhodnených oblastiach sa môžu zvýšiť o 20 alebo 25 percentuálnych bodov, ak investícia presahuje minimálne platné požiadavky Spoločenstva. V tomto prípade sa zvýšenie musí obmedziť na mimoriadne oprávnené náklady potrebné na splnenie uvedeného cieľa a neuplatňuje sa v prípade investícií, ktorých výsledkom je zvýšenie výrobnej kapacity.

(135)

Podľa bodu 13 usmernení pre poľnohospodárstvo nesmie pomoc na zavedenie certifikácie procesov a výrobkov a s tým spojené štúdie presiahnuť 100 000 EUR na jedného príjemcu počas troch rokov, alebo v prípade MSP 50 % oprávnených výdavkov, podľa toho, ktorá suma je vyššia.

(136)

Podľa bodu 14 usmernení pre poľnohospodárstvo nesmie pomoc na odbornú prípravu presiahnuť 100 000 EUR na jedného príjemcu počas troch rokov, alebo v prípade MSP 50 % oprávnených výdavkov, podľa toho, ktorá suma je vyššia. Okrem toho sa musia splniť určité podmienky: pomoc musí byť dostupná všetkým tým, ktorí sú oprávnení na pomoc v príslušnej oblasti a ak službu poskytujú skupiny výrobcov alebo iné poľnohospodárske svojpomocné organizácie, musí sa obmedziť na členov príslušnej skupiny alebo organizácie a príspevok na administratívne náklady skupiny alebo organizácie musí byť obmedzený na náklady vynaložené na poskytnutie služby.

(137)

Na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa javí, že intenzity pomoci vypočítané pre danú schému (37,05 % pre rok 2004 a 36,89 % pre rok 2005) neprekročia intenzity pomoci stanovené v rôznych bodoch uvedených usmernení pre poľnohospodárstvo, avšak nie je možné určiť, či boli splnené všetky podmienky uvedené v bodoch 131 až 136 tohto rozhodnutia, s výnimkou opatrení na premiestnenie, v prípade ktorých sú ustanovenia schémy v súlade s pravidlami opísanými v bode 133. Najmä:

(138)

Pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia v priebehu začatia konania stanoveného v článku 88 ods. 2 zmluvy pretrvávajú, preto schému nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú.

(139)

Pomoc na spracovanie poľnohospodárskych produktov a obchodovanie s nimi upravuje bod 4.2 usmernení pre poľnohospodárstvo, ktorý obsahuje dva súbory pravidiel:

(140)

V danom prípade sa uplatňuje len prvý súbor pravidiel, pretože schému, na základe ktorej sa poskytuje pomoc na spracovanie poľnohospodárskych produktov a na obchodovanie s nimi, Komisia neschválila ale spochybnila.

(141)

Komisia poznamenáva, že tak ako v prípade prvovýroby, intenzity pomoci vypočítané pre danú schému nepresiahnu intenzity pomoci stanovené v bode 4.2 usmernení pre poľnohospodárstvo, avšak nie je možné stanoviť, či boli splnené všetky podmienky uvedené v prvej zarážke bodu 139 tohto rozhodnutia. Najmä:

(142)

Pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia v priebehu začatia konania stanoveného v článku 88 ods. 2 zmluvy, pretrvávajú, preto schému nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú.

(143)

Komisia preto poznamenáva, že schéma, s výnimkou opatrení na premiestnenie, nevyhovuje uvedeným podmienkam usmernení pre poľnohospodárstvo, a preto podľa týchto usmernení nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Okrem toho, Komisia zistila, že grécke orgány nepreukázali, že akákoľvek individuálna pomoc by bola od momentu jej poskytnutia zlučiteľná podľa týchto usmernení alebo praxe Komisie podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(144)

Podniky, ktoré pôsobia v oblasti rybolovu a akvakultúry, môžu využívať skúmané opatrenie. Projekty štátnej pomoci, ktoré sa týkajú rybného hospodárstva a akvakultúry, sa posudzujú v kontexte Usmernení pre preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre. Po nadobudnutí účinnosti gréckeho zákona č. 3220/2004 ustanovujúceho spornú schému pomoci, sa usmernenia od 1. januára 2005 zmenili. Vyplýva z toho, že na pomoc poskytnutú pred prvým novembrom 2004 by sa uplatňovali Usmernenia pre preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre z roku 2001 (131). Súčasné usmernenia z roku 2004 (132) sa uplatňujú na pomoc poskytnutú po 1. novembri 2004.

(145)

Vo všeobecnosti je potrebné poznamenať, že Komisia nemôže žiadnu pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak príslušný členský štát neoznámil celkovú výšku pomoci pripadajúcej na jedno opatrenie, ako aj intenzitu pomoci. Pri posudzovaní schémy sa musí brať do úvahy súhrnný účinok všetkých štátnych dotácií na príjemcu. Skúmaná schéma také údaje neposkytuje a ani neumožňuje posúdenie. Okrem toho, sporná schéma nezaručuje, že členský štát si bude overovať súlad príjemcu s pravidlami spoločnej politiky rybného hospodárstva.

(146)

V oboch zneniach usmernení sa stanovuje zákaz pomoci, ktorou sa neukladá žiadna povinnosť na strane príjemcu. V týchto usmerneniach sa kladie dôraz na presadzovanie kontroly takej pomoci, obzvlášť pomoci poskytnutej vo forme úľav na daniach. Keďže členský štát neposkytol žiadne informácie na účely posúdenia pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre, Komisia ju musí považovať za nezlučiteľnú.

(147)

Komisia by mala overovať investičnú pomoc so zreteľom na rôzne druhy príjemcov (rybári, akvakultúra, spracovanie a uvádzanie na trh). Každá jedna žiadosť v rámci opatrenia by sa mala posudzovať samostatne na základe podrobných podmienok uvedených v usmerneniach. Informácie obsiahnuté v schéme také posúdenie neumožňujú.

(148)

Na základe uvedených skutočností Komisia považuje článok 2 zákona č. 3220/2004, pokiaľ sa vzťahuje na rybné hospodárstvo a akvakultúru, za nezlučiteľný. Pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia v priebehu začatia konania stanoveného v článku 88 ods. 2 zmluvy, pretrvávajú, a preto schému nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú. Komisia tak zistila, že grécke orgány nepreukázali, že akákoľvek individuálna pomoc by bola od momentu jej poskytnutia zlučiteľná podľa týchto usmernení (133).

(149)

V tomto prípade sa nemôže uplatňovať žiadna z výnimiek podľa článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES, pretože opatrenie nie je zamerané na ciele uvedené v týchto ustanoveniach.

(150)

Podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES sa pomoc považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak je určená na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí, v ktorých je mimoriadne nízka životná úroveň alebo značná podzamestnanosť. Kritériá na posúdenie zlučiteľnosti pomoci podľa tohto článku sú vyjadrené v osobitných pravidlách, o ktorých sa hovorí vyššie.

(151)

Pokiaľ ide o článok 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, príslušná pomoc nie je určená na podporu realizácie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu ani na nápravu závažného narušenia hospodárstva Grécka a nie je určená ani na podporu kultúry alebo zachovania dedičstva.

(152)

Článok 87 ods. 3 písm. d) sa týka kultúry a zachovania dedičstva, ak taká pomoc nepriaznivo neovplyvní obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Spoločenstve v rozsahu, ktorý by odporoval spoločnému záujmu. Môže sa to týkať pomoci pre kláštory na výstavbu ubytovacích zariadení a kultúrnych stredísk a pre podniky v budovách zaradených do zoznamu alebo s tradičnou výrobou alebo vyrábajúce výrobky s označením pôvodu v súvislosti s opravou a rekonštrukciou budov zaradených do zoznamu, pomoci na investovanie do tradičných strojových zariadení alebo certifikácie tradičných výrobkov alebo postupov, ktoré sa považujú za prírodné dedičstvo. Komisia však nemá žiadne informácie o charaktere týchto činností v súvislosti s kultúrnym dedičstvom, o rozsahu pomoci a jej vplyve na obchodné podmienky. Komisia preto nemôže vyvodiť záver o zlučiteľnosti týchto opatrení podľa článku 87 ods. 3 písm. d) zmluvy.

(153)

Nakoniec, je nevyhnutné preskúmať, či pomoc môže spĺňať podmienky udelenia výnimky stanovenej v článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, v ktorom sa uvádza, že sa zlučiteľnú sa môže považovať pomoc na uľahčenie rozvoja určitých ekonomických činností alebo určitých ekonomických oblastí, ak taká pomoc neovplyvní nepriaznivo obchodné podmienky v rozsahu, ktorý by odporoval spoločnému záujmu. Kritériá na posúdenie zlučiteľnosti pomoci podľa tohto článku sú vyjadrené v osobitných pravidlách, o ktorých sa hovorí vyššie. Každá pomoc, ktorá nie je v súlade s podmienkami v rámci osobitných pravidiel, vyžaduje podrobné odôvodnenie, ktoré grécke orgány neposkytli. Komisia preto nemôže vyvodiť záver o zlučiteľnosti týchto opatrení podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(154)

Keďže schéma pomoci ako celok a vo všetkých častiach, s výnimkou pomoci na premiestnenie poľnohospodárskych budov v sektore poľnohospodárstva, nespĺňa podmienky žiadnej z výnimiek stanovených v zmluve, Komisia dospela k záveru, že schéma pomoci je nezlučiteľná so spoločným trhom, s výnimkou premiestnenia poľnohospodárskych budov v sektore poľnohospodárstva, v prípade ktorého poskytnutá pomoc na základe uvedenej analýzy:

(155)

Individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom:

(156)

Všetka ostatná individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy sa musí považovať za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

(157)

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999, kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu.

(158)

Vymáhať možno len nezlučiteľnú pomoc. Zlučiteľnosť sa stanovuje na úrovni projektu, na ktorý sa poskytuje pomoc. Ďalej sa zisťuje, či bola pomoc zlučiteľná podľa niektorých pravidiel o štátnej pomoci alebo existujúcich schém pomoci v čase jej poskytnutia podľa pravidiel, ktoré boli v platnosti v tom čase.

(159)

Ak Komisia oznamovanú pomoc schváli, opatrenie pomoci musí zabezpečiť, že sú splnené všetky podmienky uplatniteľných pravidiel. Nesplnenie podmienky by malo za následok nezlučiteľnosť. Preto pri posudzovaní zlučiteľnosti nemožno v prípade protiprávneho opatrenia pomoci uplatňovať lepšie zaobchádzanie. Na vyvodenie záveru o zlučiteľnosti musia byť od začiatku splnené všetky hmotné podmienky. Z toho vyplýva, že pokusy o zavedenie ďalších podmienok so spätnou platnosťou by neumožnili prekonať nezlučiteľnosť opatrenia pomoci v čase poskytnutia pomoci.

(160)

Len pomoc podľa nariadení de minimis (ES) č. 69/2001 a (ES) č. 1860/2004, podľa niektorých ustanovení nariadení o skupinovej výnimke pre MSP a pre vzdelávanie a niektorých ustanovení poľnohospodárskych usmernení by sa možno mohla považovať za pomoc, ktorá spĺňa všetky hmotné podmienky od momentu poskytnutia.

(161)

Pokiaľ ide o tvrdenia Grécka, že Komisia má obmedziť rozsah vymáhania, pretože by malo neúnosné finančné dôsledky pre Grécko, Komisia poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora (134) členský štát môže na obhajobu nevymáhania pomoci použiť len argument absolútnej nemožnosti. Finančné ťažkosti však nepredstavujú takú absolútnu nemožnosť.

(162)

Rozsudky vo veciach, na ktoré sa odvoláva Grécko (135), sa vzťahovali na možnosť potenciálneho obmedzenia spätnej platnosti rozhodnutia Súdneho dvora ES, vo výnimočných prípadoch obmedzujúceho dočasné účinky rozsudku, ak rozsudok znamenal vážne ekonomické dôsledky najmä z dôvodu veľkého počtu právnych vzťahov uzavretých v dobrej viere a ak sa uvedené postupy prijali kvôli nejasnosti ustanovení Spoločenstva.

(163)

Tvrdenia Grécka v relevantnom opatrení neplatia, keďže sa týka neoznámeného, a preto aj neschváleného opatrenia štátnej pomoci. Poľahčujúce okolnosti konania v dobrej viere a nejasnosti ustanovení Spoločenstva, uvádzané v judikatúre, na ktorú sa odvoláva Grécko (136), preto logicky neplatia.

(164)

Pokiaľ ide o možnú dobrú vieru, príjemcovia sa nemôžu dovolávať dobrej viery, ak nemali legitímne očakávania, že dostanú pomoc. Podľa zavedenej teórie práva (137), legitímne očakávania, pokiaľ ide o zákonnosť pomoci, môžu vytvárať len inštitúcie Spoločenstva, či už prostredníctvom rozhodnutia o schválení alebo tým, že nekonajú proti nezlučiteľnému opatreniu, i keď by mali konať. Z konania však vyplýva, že Komisia dala gréckym orgánom najavo svoje obavy, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia, hneď ako sa o ňom dozvedela, len niekoľko mesiacov po jeho nadobudnutí účinnosti. Komisia potom uskutočnila prešetrovanie. Z toho dôvodu Grécko nemôže uplatňovať legitímne očakávania voči možnému vymáhaniu pomoci. Okrem toho, o ustanoveniach Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci nemožno tvrdiť, že sú nejasné.

(165)

Komisia preto zamieta možnosť uplatňovania obmedzení alebo výnimiek na vymáhanie protiprávnej pomoci zo strany Grécka,

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc podľa schémy uvedenej v článku 1 ods. 1 a celkovú výšku pomoci, ktorú dostal každý z nich v rámci schémy;

b)

celkovú sumu (istina a úroky z vymáhania), ktorá sa má vymáhať od každého príjemcu;

c)

podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím a

d)

dokumenty preukazujúce, že príjemcovia dostali príkaz na vrátenie pomoci.