29.3.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/1

(1)

Rada 27. februára 2007 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Slovenska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2006 až 2009.

(2)

Makroekonomický scenár, z ktorého program vychádza, predpokladá, že sa rast reálneho HDP zvýši zo 6,6 % v roku 2006 na 7,1 % v roku 2007 a potom sa zníži v roku 2008 na 5,5 % a v roku 2009 na 5,1 %. Na základe informácií dostupných v súčasnosti sa zdá, že sa tento scenár opiera o opatrné predpoklady rastu na rok 2006 a pravdepodobné predpoklady rastu na zvyšok programového obdobia. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa takisto zdajú byť realistické.

(3)

Na rok 2006 sa deficit verejných financií podľa predikcie útvarov Komisie z jesene 2006 odhadoval na 3,4 % HDP oproti cieľovému deficitu 4,2 % HDP stanovenému v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. Lepší výsledok je spôsobený silnejším HDP, rastom zamestnanosti a nižšími úrokovými výdavkami a nákladmi na dôchodkovú reformu oproti očakávaniu. Niektoré z dodatočných príjmov, ktoré vznikli v dôsledku neočakávaného rastu, sa však skôr spotrebovali, než by sa vyčlenili na urýchlenie znižovania deficitu.

(4)

Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii je hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie nového programu dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií v roku 2010, a to najmä dosiahnutím strednodobého cieľa pre rozpočtovú pozíciu štrukturálneho salda (t. j. cyklicky upraveného salda bez jednorazových a iných dočasných opatrení) na úrovni – 0,9 % HDP. Podľa programu by mal celkový deficit postupne klesať z 3,7 % HDP v roku 2006 na 1,9 % HDP v roku 2009 a primárny deficit z 1,9 % HDP v roku 2006 na 0,2 % HDP v roku 2009. Plánovaná fiškálna konsolidácia sa spolieha na obmedzenie bežných aj investičných výdavkov (pokles pomeru výdavkov o približne 3,25 percentuálneho bodu HDP), čo nie v celom rozsahu pokrýva pokles pomeru príjmov (1,25 percentuálneho bodu). V porovnaní s predchádzajúcou aktualizáciou nový program potvrdzuje plánovanú úpravu pri priaznivejšom makroekonomickom scenári.

(5)

Štrukturálne saldo vypočítané podľa spoločne dohodnutej metodiky sa má podľa plánu zlepšiť z približne – 3,5 % HDP v roku 2006 na asi – 2,5 % HDP v roku 2009. Rovnako ako v predchádzajúcej aktualizácii je strednodobým cieľom pre rozpočtovú pozíciu uvedeným v programe štrukturálny deficit tesne pod 1 % HDP, ktorý sa podľa programu neplánuje dosiahnuť v programovom období, ale až v roku 2010. Keďže je strednodobý cieľ náročnejší ako minimálna referenčná hodnota (odhadovaný deficit je približne 2 % HDP), jeho dosiahnutie by malo splniť cieľ poskytnúť bezpečnostnú rezervu proti vzniku nadmerného deficitu. Tento strednodobý cieľ sa nachádza v rozpätí stanovenom pre členské štáty eurozóny a ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel a primerane odráža pomer dlhu k HDP a dlhodobý priemerný rast potenciálneho produktu.

(6)

Riziká pre rozpočtové prognózy v programe sa ukazujú vo všeobecnosti ako vyrovnané. Riziká z makroekonomického scenára sú vo všeobecnosti neutrálne, zatiaľ čo daňové prognózy sa zdajú byť celkovo založené na opatrných predpokladoch. Plánovaná fiškálna konsolidácia v programe sa do značnej miery spolieha na obmedzenie výdavkov, ale program neposkytuje dostatočné informácie o opatreniach, ktoré by to podporovali (po roku 2007) a ani neexistuje záväzný strednodobý rámec výdavkov. Na druhej strane Slovensko v posledných rokoch dosiahlo dobré výsledky, i keď plnenie rozpočtových cieľov bolo uľahčené vyšším rastom a slabšou absorpciou fondov EÚ oproti očakávaniu.

(7)

Z tohto posúdenia rizika vyplýva, že sa rozpočtová pozícia v programe zdá byť v súlade s úlohou odstrániť nadmerný deficit do roku 2007, ako odporúčala Rada. Postup úpravy v štrukturálnom vyjadrení by sa však počas obdobia korekcie mal posilniť vzhľadom na revíziu perspektív rastu smerom nahor a priaznivé hospodárske obdobie. Zdá sa však, že rozpočtová pozícia v programe v nasledujúcich rokoch neposkytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu na úrovni 3 % HDP pri bežných makroekonomických výkyvoch. Navyše sa zdá, že nebude dostatočná na to, aby zabezpečila dosiahnutie strednodobého cieľa, ktorý sa predpokladá v programe, do roku 2010. V rokoch nasledujúcich po odstránení nadmerného deficitu by sa tempo úpravy smerom k strednodobému cieľu stanovené v programe malo zrýchliť v súlade s Paktom stability a rastu, v ktorom sa uvádza, že v prípade členských štátov eurozóny a ERM II by malo ročné zlepšenie štrukturálneho salda dosiahnuť referenčnú hodnotu 0,5 % HDP a že úprava by mala byť vyššia v priaznivom hospodárskom období. V rokoch 2007 až 2009, keď sa očakáva priaznivé obdobie, sa konkrétne predpokladá zlepšenie štrukturálneho salda len asi o 0,75 % HDP.

(8)

Odhaduje sa, že hrubý verejný dlh dosiahol v roku 2006 33,1 % HDP, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP uvedenou v zmluve. V programe sa počas programového obdobia prognózuje pokles pomeru dlhu k HDP o 3,4 percentuálneho bodu.

(9)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet na Slovensku je nižší ako priemer EÚ, pretože výdavky na dôchodky ovplyvnené nedávnou dôchodkovou reformou preukazujú nižší nárast ako v mnohých ostatných krajinách. Počiatočná rozpočtová pozícia predstavuje riziko pre udržateľnosť verejných financií dokonca bez toho, aby sa vzal do úvahy dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet. Konsolidácia verejných financií by z tohto dôvodu mala prispieť k zníženiu rizika pre trvalú udržateľnosť verejných financií. Celkovo sa zdá, že v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií pre Slovensko platí stredné riziko.

(10)

Konvergenčný program neobsahuje kvalitatívne posúdenie celkového vplyvu vykonávacej správy národného programu reforiem z októbra 2006 na strednodobú fiškálnu stratégiu. Poskytuje však informácie o priamych rozpočtových nákladoch alebo úsporách súvisiacich s hlavnými reformami predpokladanými v národnom programe reforiem a zdá sa, že jeho rozpočtové prognózy zohľadňujú dôsledky opatrení uvedených v národnom programe reforiem na verejné financie. Zdá sa, že opatrenia v oblasti verejných financií predpokladané v konvergenčnom programe nie sú úplne v súlade s opatreniami stanovenými v národnom programe reforiem. Prioritné výdavky vymenované v programe, s výnimkou oblasti vzdelávania, sa odlišujú od kľúčových úloh určených v národnom programe reforiem. Okrem toho, značná podpora vzdelávania uvedená v národnom programe reforiem nie je zreteľná v rozpočte pre rok 2007, ani v konvergenčnom programe.

(11)

Rozpočtová stratégia v programe je vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodársku politiku zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008.

(12)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje podľa kódexu pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program poskytuje všetky povinné a väčšinu nepovinných údajov (2).

i)

využilo dobrú perspektívu rastu na posilnenie štrukturálnej úpravy s cieľom zabezpečiť odstránenie nadmerného deficitu v roku 2007 s vyššou bezpečnostnou rezervou a urýchliť pokrok smerom k strednodobému cieľu a

ii)

podporilo záväzný charakter stropov strednodobých výdavkov verejných financií.