32000R0978

Nariadenie Rady (ES) č. 978/2000

z 8. mája 2000,

ktoré ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovozy syntetických vlákien polyesteru s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Taiwane a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [1], najmä na článok 15 tohto nariadenia,

so zreteľom na návrh, predložený Komisiou po konzultáciách s Poradným výborom,

keďže:

A. KONANIE

1. PREDBEŽNÉ OPATRENIA A OBMEDZENIA

(1) Nariadením Komisie (ES) č. 123/2000 [2] (ďalej len "nariadenie o dočasnom cle") bolo dočasné vyrovnávacie clo uložené na dovoz polyesterovej striže do spoločenstva (ďalej len "PSF"), spadajúcu pod kód CN 55032000 a majúcu svoj pôvod v Austrálii a na Taiwane, a proces pokrývajúci ten istý výrobok, majúci svoj pôvod v Kórejskej republike a v Thajsku, bol ukončený.

Pri chýbaní nezvratných dôkazov o subvencovaní neboli uložené žiadne dočasné vyrovnávacie opatrenia na dovozy PSF majúce svoj pôvod v Indonézii. Aj tak bolo však rozhodnuté pokračovať v prešetrovaní dovozov z tej krajiny, čo sa týkalo menovite zaobchádzania s nekooperujúcimi spoločnosťami a zavedenia celoštátnej dolnej hranice subvencovania.

(2) Ako výsledok paralelného antidumpingového prešetrovania bolo na základe nariadenia Komisie (ES) č. 124/2000 [3] uložené dočasné antidumpingové clo na dovozy PSF do Spoločenstva s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Thajsku.

2. NASLEDUJÚCE KONANIE

(3) Po uložení dočasného vyrovnávacieho cla predložilo niekoľko strán písomné pripomienky. V súlade s ustanoveniami článku 11 (5) nariadenia (ES) č. 2026/97 (ďalej len "základné nariadenie"), všetky zainteresované strany, ktoré žiadali o možnosť vypočutia, im bola možnosť poskytnutá.

(4) Komisia pokračovala v hľadaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za nevyhnutné z hľadiska konečného skutkového stavu.

(5) Všetky strany boli informované o zásadných faktoch a úvahách, na základe ktorých sa plánuje odporučiť uloženie konečného vyrovnávacieho cla na dovozy PSF s pôvodom v Austrálii, Taiwane a Indonézii.

Bol im taktiež poskytnutý časový priestor, v ktorom mohli vzniesť svoje námietky následne po tomto odhalení.

(6) Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami boli zvážené a tam, kde sa to považovalo za primerané, boli vzaté do úvahy pri formulovaní konečného nálezu.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(7) Príslušným výrobkom je syntetická striž z polyesterov, nemykaná, česaná alebo inak spracovaná na spriadanie, ktorá je bežne klasifikovateľná pod kódom CN (kombinovanej nomenklatúry) 55032000. Bežne sa označuje ako polyesterová striž (PSF).

(8) Nakoľko neboli obdržané po odhalení predbežného nálezu žiadne pripomienky týkajúce sa definície príslušného výrobku a podobného výrobku, tak závery úvodných častí 10 až 12 nariadenia o dočasnom cle, sa týmto potvrdzuje.

C. SUBVENCIE

(9) Závery v nariadení o dočasnom cle, týkajúce sa vyrovnávacích subvencií, ktoré dostávajú exportujúci výrobcovia, sa týmto s konečnou platnosťou potvrdzujú, pokiaľ nie je výslovne v tomto nariadení uvedené inak.

I. AUSTRÁLIA

1. ÚVOD

(10) Po zverejnení nariadenia o dočasnom cle vláda Austrálie (ďalej len "GOA") predložila 17. januára 2000 v písomnej forme svoje pripomienky k oznamovaciemu dokumentu, obsahujúce detaily zdôrazňujúce zásadné fakty a úvahy na základe ktorých boli zavedené predbežné opatrenia. Pripomienky od výhradného kooperujúceho vývozcu boli obdržané 14. januára 2000. GOA si vyžiadala vypočutie pred úradmi Komisie a 4. februára 2000 jej bolo vyhovené.

2. PROBLÉMY TÝKAJÚCE SA SUBVENCOVANIA

2.1. Všeobecné podania

(11) GOA tvrdila, že dokumenty uverejňujúce finančné informácie nestanovili "detaily týkajúce sa zásadných faktov a úvah, na základe ktorých boli uvalené predbežné opatrenia", tak ako je to zverejnené v čl. 30 základného nariadenia, nakoľko GOA neobdržala metodiku výpočtu a ani metódu udeľovania predbežných opatrení, dokumentácia o finančných údajoch nebola kompletná. Najmä nebola poskytnutá metodika týkajúca sa jednorazových dotácií pre kapitálové výdavky/fixné aktíva.

(12) Ako reakcia na túto námietku sa vychádza z toho, že dokument o finančných údajoch zaslaný GOA napriek skutočnosti, že od GOA nebola obdržaná žiadna žiadosť o takýto predbežný dokument o finančných údajoch, obsahovali detailnú analýzu týkajúcu sa subvencovania, ujmy, príčin a záujmov Spoločenstva. Z tohto dôvodu uvedený dokument o finančných údajoch v skutočnosti stanovil detaily týkajúce sa zásadných faktov a úvah, na základe ktorých boli predbežné opatrenia zavedené. Vysvetlenie metodiky použitej pre výpočet výšky subvencie bolo poskytnuté v dokumente o finančných údajoch, čo sa týkalo všetkých programov subvencovania, pre ktoré boli prínosy vyrovnané, pre jednorazové dotácie bolo vysvetlenie zopakované v úvodných častiach 31 až 32 nariadenia o dočasnom cle.

(13) Vychádza sa z toho, že článok 30 základného nariadenia vyžaduje poskytnúť vláde skutočné výpočty špecifické pre danú spoločnosť na stanovenie výšky subvencií, a to najmä v svetle článku 29 základného nariadenia a pravidiel o zaobchádzaní s dôvernými informáciami obsiahnutými v ňom. Takéto informácie boli poskytnuté kooperujúcemu vývozcovi v predbežnom dokumente o finančných údajoch. Navyše, na základe článku 2 nariadenia o dočasnom cle príslušné strany boli schopné oznámiť svoje stanoviská k obsahu tohto nariadenia v písomnej forme, vrátane výšky vyrovnávacích ciel.

2.2. Individuálne schémy

2.2.1. Schéma dotácií na rozvoj vývozných trhov (EMDG)

(14) GOA argumentovala tým, že "vstupný test dotácií" vykonaný podľa schémy EMDG, ktorá bola popísaná v úvodných častiach 14 až 17 nariadenia o dočasných clách, nespája dotácie s predpokladanými vývoznými ziskami, nakoľko zámerom testu je zabezpečiť úspech podniku tým, že sa zabezpečí, aby žiadateľ zaistil adekvátne finančné a manažérske plánovanie.

(15) Na základe tohto testu bolo rozhodnuté, že žiadateľ musí preukázať, že naplánoval vývozné zisky, ktoré nie sú na prvý pohľad nedosiahnuteľné. Nakoľko GOA sa o toto nesporila, bolo teda rozhodnuté, že pokiaľ sa neočakáva, že zisky sa budú akumulovať z vývozov, tak dotácie na základe schémy EMDG nebudú poskytované. Z tohto dôvodu sa subvencie považujú v skutočnosti za podmienené výkonnosťou vývozu, nakoľko skutočnosti overené v priebehu prešetrovania preukázali, že poskytovanie subvencií je naozaj spojené s predpokladanými ziskami z vývozu v zmysle článku 3 (4) a) základného nariadenia, bez ohľadu na "obsah" testu.

(16) Ďalej treba upozorniť, že GOA a vývozný výrobca odmietli poskytnúť kópie dokumentov, týkajúce sa skutočných dotácií, ktoré získali od spoločnosti, pričom citovali požiadavky na "obchodné utajenie". Z tohto dôvodu nebolo možné overiť, či spoločnosť naozaj poskytla orgánom poskytujúcim dotácie, číselné údaje o plánovaných ziskoch z vývozu. Tak spoločnosť, ako aj GOA boli počas overovacej návštevy upozornené na skutočnosť, že takéto odmietnutie môže viesť k tomu, že konečný nález sa vypracuje na základe faktov dostupných v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Z tohto dôvodu, nakoľko nebol spor o tom, že "vstupný test dotácií" si vyžaduje informácie o plánovaných ziskoch z vývozu, sa vychádza z toho, že dotácia bola poskytnutá na základe takýchto predpokladaných ziskov akumulujúcich sa z vývozov.

(17) GOA tvrdila, že schéma EMDG nezáleží od výkonnosti vývozu, nakoľko dotácie sú vypočítané ako kompenzácia percenta predbežných výdavkov, čo nie je viazané na predaj výrobku. Navyše, schéma nie je špecifická, nakoľko nie je limitovaná na vývozcov a splnenie podmienok je automaticky založené na objektívnych kritériách.

(18) Nakoľko splnenie podmienok na dotácie v zmysle tejto schémy je v skutočnosti viazané na predpokladané výnosy z vývozov, subvencie sú považované za v skutočnosti závislé od výkonnosti vývozu v zmysle článku 3 (4) a) základného nariadenia, bez ohľadu na skutočný výpočet výšky subvencií. Takéto vývozné subvencie sa pokladajú za špecifické v súlade s článkom 3 (4) základného nariadenia, ako právna otázka.

(19) GOA argumentovala tým, že schéma EMDG neuprednostňuje domáce tovary voči dovážaným tovarom, nakoľko legislatíva dovoľuje podporovanie tovarov vyrobených v Austrálii alebo v zámorí.

(20) V reakcii na tento argument sa odvoláva na oddiel 24 časti 4 zákona o EMDG z roku 1997, ktorý stanovuje, že "tovary vyrobené v Austrálii sú vhodné tovary, ak spĺňajú pravidlo o 50 % austrálskeho obsahu" a "tovary vyrobené mimo Austrálie sú vhodné tovary, ak spĺňajú pravidlo o 75 % austrálskeho obsahu". V súlade s pododdielmi 3 a 4 tohto oddielu, od týchto pravidiel o austrálskom obsahu sa možno odchýliť, čo závisí od toho, ako Austrálska obchodná komisia (AUSTRADE) stanoví, či je alebo nie je "austrálsky vklad do týchto tovarov (…) dostatočný nato, aby zabezpečil, že Austrália bude mať zo svojho vývozu významný čistý zisk". Z tohto jasne vyplýva, bez ohľadu nato, či sú tovary vyrobené v Austrálii alebo mimo nej, že musia vyhovovať požiadavke na austrálsky obsah, čím sa subvencie stanú závislými na používaní prednostne domácich ako dovážaných tovarov, ako je to zverejnené v 3 (4) b) základného nariadenia. Navyše, stanovenie zo strany Austrade, či je austrálsky vklad dostatočný nato, aby zabezpečil pre Austráliu významné čisté zisky z jej vývozov, urobí túto schému v skutočnosti previazanou s predpokladanými výnosmi z vývozu, v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(21) GOA a vývozný výrobca tvrdili, že neobdržali žiadne ďalšie platby, nakoľko spoločnosť nebola už ďalej kvalifikovaná pre ďalšie dotácie. Ďalej, vývozný výrobca argumentoval tým, že nakoľko prijaté dotácie v období prešetrovania sa týkali výdavkov, ktoré sa akumulovali pred začiatkom obdobia prešetrovania, a teda nemohli byť vyrovnané.

(22) Vychádzalo sa z toho, že hoci spoločnosť nezískala žiadne periodické subvencie po danej dotácii vzhľadom na skutočnosť, že nespĺňala kvalifikačné kritériá po tomto dátume tým, že prekročila príjmový prah, spoločnosť nebola trvalo nekvalifikovaná na udelenie dotácie. To, či príjem spoločnosti dosiahne alebo nedosiahne úroveň, ktorá bude pod príslušnou úrovňou vyjadrenou v schéme EMDG, bude výhradne dané komerčným vývojom. Toto neospravedlňuje odchýlku od všeobecného princípu, že výška vyrovnateľných subvencií sa musí vypočítať ako zisk, ktorý dosiahne príjemca, ktorý existuje počas obdobia prešetrovania tak, ako to predpisuje článok 5 základného nariadenia.

(23) Ako všeobecné pravidlo, pridelenie subvencií v období prešetrovania je dané časovým bodom, kedy spoločnosť dosiahne zisk. V tomto prípade, nakoľko dotácia bola vyplatená spoločnosti počas prešetrovania, spoločnosť dosiahla k tomuto dátumu zisk.

(24) Z tohto dôvodu námietky, ktoré vzniesla GOA a vývozný výrobca, týkajúce sa schémy EMDG, sa zamietajú a potvrdzuje sa predbežný nález.

(25) Kooperujúci vývozný výrobca profitoval z tejto schémy počas obdobia prešetrovania a získal subvencie vo výške 0,03 %.

2.2.2. Schéma dovozných úverov (ICS)

(26) GOA a vývozný výrobca tvrdia, že PSF nie je v zmysle tejto schémy vhodným výrobkom, čo je popísané v úvodných častiach 33 až 35 nariadenia o dočasných clách, a spoločnosť nedostala žiadne platby a ani výnosy týkajúce sa PSA. Výnosy v zmysle ICH sa týkali iných výrobkov a boli vynaložené na tieto výrobky. Neexistovali žiadne dôkazy o krížovom subvencovaní medzi rôznymi výrobkami. Komisia prišla k mylnému uzáveru, že fondy získané z predaja dovozných úverov boli v prospech všetkých dovozných výrobkov, nakoľko použitie hotovosti nebolo viazané na určitý daný výrobok. Taktiež bol nesprávny záver, že vývozy PSF profitovali z predaja dovozných úverov, nakoľko väčšina PSF sa predáva na vývoznom trhu. Toto nie je zdôvodnené skutočnosťami, a to najmä v svetle podstatných predajov spoločnosti na vnútornom trhu.

(27) Vychádza sa z toho, že problém krížového subvencovania v tomto prípade nevyvstáva. Výnosy na základe ICS nie sú limitované na určitý výrobok. Spoločnosť získa úvery, ktoré sa môžu bez ďalších podmienok premeniť na hotovosť. Neexistuje žiadna požiadavka v tom zmysle, že hotovosť sa musí použiť výhradne v prospech vývozu, predaja alebo výroby výrobkov, pre ktoré bola výška úveru vypočítaná. Z tohto dôvodu, nakoľko výnosy zo subvencií nie sú viazané na určitý výrobok nepodliehajúci prešetrovaniu, považujú sa za prospešné pre všetky vývozy, vrátane vývozov PSF. Navyše, konštatovanie, že dovozné úvery boli "minuté na tieto (iné) výrobky", nie je podložené dôkazmi. V skutočnosti bolo overené, že všetky dovozné úvery, získané počas prešetrovania spoločnosť premenila na hotovosť. Treba taktiež poznamenať, že Európska komisia nikdy neprišla k záveru, že – nakoľko väčšina PSF sa exportovala – PSF vývozy profitovali zo subvencií. Otázka, či väčšina PSF je alebo nie je predávaná na vývoznom trhu, nie je relevantná, pokiaľ ide o problém, či všetky vývozy, vrátane vývozov PSF, profitovali z platieb na základe ICS.

(28) GOA taktiež argumentovala tým, že keďže ICS bude ukončená k 30. júnu 2000, pokračovanie subvencií pri výpočte vyrovnávacích ciel nie je opodstatnené v zmysle článku 19 ods. 4 dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach.

(29) Článok 5 základného nariadenia stanovuje, že výška vyrovnateľných subvencií sa vypočítava ako zisk, ktorý dosiahne príjemca, ktorý sa zistí počas prešetrovania subvencií. Nakoľko výnosy na základe ICS boli dosiahnuté v období prešetrovania, tak boli vzaté do úvahy pri výpočte výšky vyrovnateľných subvencií. Informácie o možných zmenách, týkajúcich sa programov subvencovania, ktoré sa môžu vyskytnúť po období prešetrovania, sa bežne neberú do úvahy pri prešetrovaní subvencií v súlade s článkom 11 základného nariadenia. V tomto kontexte treba poznamenať, že článok 19 základného nariadenia pamätá na právo požadovať dočasný prehľad, v ktorom Komisia môže zvážiť, okrem iného, či sa okolnosti, pokiaľ ide o subvencovanie, výrazne zmenili. Námietka GOA sa z týchto dôvodov zamieta.

Výpočet výšky subvencie

(30) GOA argumentovala tým, že výška subvencie nebola vypočítaná správne, nakoľko nie je korektné, aby sa "krížovo subvencovali" iba vývozy. Z tohto dôvodu správnym štandardom by mali byť celkové predaje a nie vývozy.

(31) Ako reakcia na tento argument sa odvoláva na dôvody zamietnutia podobnej reklamácie týkajúcej sa štandardu pre neperiodické dotácie pre kapitálové výdavky/základné prostriedky tak, ako je to stanovené ďalej pre Program stimulov medzinárodnej konkurencieschopnosti (IICP) a pre Program prilákania investícií (IAP). Nakoľko, ako je uvedené vyššie, táto subvencia je vývoznou subvenciou, predpokladá sa, že bude slúžiť v prospech vývozov. Tým pádom subvencia musí byť vypočítaná tak, že sa pridelí čiastka na vývozy.

(32) Kooperujúci vývozný výrobca profitoval z tejto schémy počas prešetrovania a získal subvencie vo výške 3,48 %.

2.2.3. Program prilákania investícií (IAP) a Program stimulov medzinárodnej konkurencieschopnosti (IICP)

(33) GOA argumentovala tým, že nedošlo ku žiadnemu zlyhaniu spolupráce počas prešetrovania. Hoci kontrakty o dotáciách týkajúce sa IICP a IAP, ktoré sú popísané v úvodných častiach 24 až 27 resp. 38 až 41 nariadenia o dočasných clách, nemohli byť poskytnuté, informácie obsiahnuté v tomto dokumente a vysvetlenie zámeru, parametrov a prebiehania programov bolo poskytnuté úradom Komisie. Navyše, článok 28 ods. 3 základného nariadenia určuje, že informácie sa nesmú ignorovať za predpokladu, že okrem iného, daná strana konala podľa svojich najlepších schopností, čo bol práve tento prípad. Nakoniec, dôvody odmietnutia takýchto dôkazov alebo informácií neboli odhalené a ani uvedené vo zverejnených nálezoch tak, ako si to vyžaduje článok 28 základného nariadenia.

(34) Počas overovacej návštevy, GOA a kooperujúci vývozca boli niekoľkokrát upozornení na ustanovenie obsiahnuté v článku 28 (1) základného nariadenia, že odmietnutie umožniť prístup ku kontraktu o dotácii a k príbuzným podporným dokumentom môžu viesť k tomu, že nálezy budú sformulované na základe dostupných skutočností, týkajúcich sa subvencií poskytovaných na základe IICP a IAP. GOA a kooperujúci vývozný výrobca skutočné podmienky daných dotácií nikdy úradom Komisie v plnom rozsahu neodhalili, a to dokonca ani v ústnej forme. V tomto ohľade treba poznamenať, že informácie, ktoré poskytla GOA a vývozný výrobca o zámeroch, parametroch a realizácii týchto dvoch programov a podmienky a výška príslušných dotácií neboli ignorované do tej miery, že tieto informácie boli overiteľné v súlade s článkom 28 ods. 3 základného nariadenia. Dôvody odmietnutia neoveriteľného vyhlásenia, ktoré učinila GOA v tom zmysle, že ani dotácie na základe IICP a ani dotácie na základe IAP neboli závislé od výkonnosti vývozu, sú jasne vysvetlené v predbežnom dokumente o odhalení a v úvodných častiach 28, 29, 40 a 42 nariadenia o dočasných clách.

(35) GOA ďalej argumentovala tým, že informácie, ktoré poskytla vláda štátu Viktória vo vzťahu k vyplateniu dotácií na základe IAP boli ignorované, a že vyhlásenia Európskej komisie v tom zmysle, že vyplatenie dotácií vlády štátu Viktória záleží od vývozov a že vývozy sú jedným z hlavných cieľov Zákona o ekonomickom rozvoji z roku 1981 nie sú správne a ani sa neopierajú o žiadne fakty.

(36) Nálezy, týkajúce sa podmienok skutočných dotácií na základe IAP sa museli naformulovať na základe dostupných faktov tak, ako to bolo vysvetlené vyššie. Tieto fakty zahŕňali oddiel 3 (1) c) Zákona o ekonomickom rozvoji z roku 1981, ktorý stanovuje, že funkciou Ministerstva pre ekonomický rozvoj bude umožňovať, uľahčovať, stimulovať, podporovať a realizovať – okrem iného – "rozvoj vývoznej kapacity priemyslu v celom štáte" a správu audítorských orgánov štátu Viktória citovanú sťažovateľom, ktorá obsahuje odkaz na očakávaný nárast vývozu kooperujúceho vývozného výrobcu.

(37) Príslušné ustanovenie ohľadne danej dotácie, t. j. oddiel 13 (3) Zákona na ekonomickom rozvoji z roku 1981 vytyčujúce hlavné ciele IAP, nespomína špecificky rozvoj vývoznej kapacity, ale skôr všeobecné podmienky ako "vyrovnaný ekonomický rozvoj štátu". Avšak vyhlásenie ohľadne priemyslu štátu Viktória z 1. septembra 1993, "obchodujeme v štáte Viktória", vyslovené ministrom priemyslu a zamestnanosti vymedzilo IAP tým, že stanovilo, okrem iného, že "projekty identifikované ako pomoc musia priniesť významné čisté ekonomické výnosy štátu Viktória, a to najmä pokiaľ ide o vývozy" a "investície musia smerovať do kľúčových priemyselných sektorov, pričom priorita bude priznaná vývozným alebo dovozným konkurenčným spoločnostiam".

(38) Z tohto dôvodu sa usúdilo, že argumenty zo strany GOA, týkajúce sa IAP a IICP treba zamietnuť a treba potvrdiť, že tieto subvencie závisia na výkonnosti vývozu v zmysle článku 3 (4) a) základného nariadenia.

Výpočet výšky subvencie

(39) GOA argumentovala tým, že vzhľadom na dotácie poskytnuté na základe IICP a IAP by štandardom pre prideľovanie výšky subvencií mali byť celkové predaje a nie iba vývozy, nakoľko dotácie boli viazané na nadobudnutie fixného kapitálu, pričom z nich profitovala celá operácia.

(40) Je bežnou praxou, že subvencie, ktoré závisia od výkonnosti vývozu sa prideľujú na vývozy a to bez ohľadu nato, či sú alebo nie sú prideľované na nákup fixného kapitálu. Je rozumné domnievať sa, že výnosy na základe programov subvencovania, ktoré sú určené v prospech vývozov, sú taktiež previazané s takýmito vývozmi, a preto by mali byť vypočítané na základe vývozov. Takýto prístup je taktiež v súlade s usmerneniami Spoločenstva pre výpočet výšky subvencií pri prešetrovaní vyrovnávacích ciel.

(41) Kooperujúci vývozný výrobca profitoval z IICP a IAP v priebehu prešetrovania a obdržal subvencie vo výške 1,92 % resp. 0,64 %.

3. VÝŠKA VYROVNÁVATEĽNÝCH SUBVENCIÍ

(42) Výška vyrovnávateľných vývozných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená podľa hodnoty, pre prešetrovaného vývozcu je nasledovná.

| EMDGS | IICP | ICS | IAP | celkove |

hlavné syntetické | 0,03 % | 1,92 % | 3,48 % | 0,64 % | 6,07 % |

(43) Nakoľko prešetrovaný vývozný výrobca bol v skutočnosti hlavným zdrojom všetkých dovozov daného výrobku do spoločenstva, ktorý mal svoj pôvod v Austrálii, rozmedzie subvencií s váženým priemerom v celoštátnom meradle je vyššie ako uplatniteľné de minimi rozmedzie pre subvencovanie 1 %.

II. INDONÉZIA

1. ÚVOD

(44) Po detailnom odhalení nálezov a zverejnení nariadenia o dočasných clách, neboli obdržané žiadne podania ani pripomienky v rámci príslušného časového limitu.

(45) V súlade so zavedenou praxou a politikou, pokiaľ ide o krajiny spadajúce pod prílohu VII k Dohode o subvenciách WTO, vychádza sa z toho, že zo subvencií pod 0,3 % sa nezíska žiadny prospech. Toto pravidlo sa týka iba kooperujúcich vývozných výrobcov, ktorí získali individuálny prístup.

2. VÝBEROVÝ POSTUP

(46) S cieľom umožniť úradom Komisie vybrať vzorku, na základe článku 27 základného nariadenia, boli vývozní výrobcovia požiadaní, aby sa predstavili do 15 dní od zahájenia konania, a aby poskytli základné informácie o svojich vývozoch a predajoch na vnútornom trhu, o svojich konkrétnych aktivitách, pokiaľ ide o výrobu daného výrobku a o názvoch a aktivitách všetkých svojich príbuzných spoločností v sektore PSF. Orgány Indonézie a Indonézska asociácia vývozných výrobcov bola taktiež v tomto zmysle informovaná zo strany Komisie.

a) Predbežný výber kooperujúcich spoločností

(47) Sedem spoločností v Indonézii predstúpilo a poskytlo požadované informácie v rámci časového limitu. Tieto spoločnosti boli spočiatku považované za kooperujúce a boli vzaté do úvahy pri výbere vzorky.

Spoločnosti, ktoré sa predstavili v rámci časového limitu, predstavovali v skutočnosti úplnosť dovozov výrobku s pôvodom v Indonézii do Spoločenstva.

(48) Kooperujúce spoločnosti, ktoré nakoniec neboli ponechané vo vzorke, boli informované o tom, že všetky vyrovnávacie clá na ich vývozy budú vypočítané v súlade s ustanoveniami článku 15 ods. 3 základného nariadenia.

(49) Spoločnosti, ak vôbec také boli, ktoré sa neprezentovali v rámci časového limitu, boli považované za nekooperujúce spoločnosti.

b) Výber vzorky

(50) Pôvodne boli na základe konzultácii s Indonézskou asociáciou vývozných výrobcov vybrané 3 indonézske spoločnosti tak, aby tvorili vzorku. Indonézska asociácia vývozných výrobcov navrhla nahradenie dvoch pôvodne vybraných spoločností dvoma inými, ktoré však nemohli byť považované za reprezentatívnejšia ako tie, ktoré boli vybrané pôvodne. Všetky zainteresované strany boli primerane informované.

(51) Všetkým trom spoločnostiam pôvodne vybraným na výberové konanie boli zaslané dotazníky na vyplnenie. Následne potom jedna z týchto spoločností poskytla neúplnú odpoveď, čo bolo v protiklade so základnými informáciami, ktoré poskytla predtým na účel výberového konania. Druhá spoločnosť neposkytla úplnú a zmysluplnú odpoveď a neinformovala úrady Komisie správne o svojich vzťahoch s inou indonézskou spoločnosťou. Treba poznamenať, že obidve spoločnosti obdržali niekoľko žiadostí, špecifikujúcich presný charakter požadovaných informácií a bol im poskytnutý predĺžený konečný termín na ich predloženie. Následne tieto dve spoločnosti boli podrobne informované o dôvodoch, pre ktoré sa už ďalej nepovažujú za kooperujúce, pokiaľ ide o prešetrovanie, a boli informované aj o tom, že výsledky prešetrovania môžu byť pre ne menej priaznivé ako keby boli bývali kooperovali.

(52) Vzhľadom ku stupňu nespolupráce spoločností pôvodne vybraných vo výberovom konaní, úrady Komisie sa rozhodli vybrať novú vzorku v súlade s článkom 27 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel boli do vzorky začlenené dve iné indonézske kooperujúce spoločnosti, ktoré poskytli úplné a zmysluplné odpovede na otázky v dotazníku, s cieľom, že budú preverené individuálne. Indonézska asociácia vývozných výrobcov, príslušné spoločnosti a indonézske orgány boli primerane informované a nevzniesli žiadne námietky.

(53) Trom spoločnostiam, ktoré nakoniec tvorili vzorku a ktoré v plnom rozsahu kooperovali pri prešetrovaní, bolo pridelené ich vlastné rozmedzie subvencií a individuálna colná sadzba.

3. PROGRAMY SUBVENCIÍ VYUŽÍVANÉ KOOPERUJÚCIMI VÝVOZCAMI

Schémy BKPM

(54) Investičná koordinačná komisia (Badan Koordinasi Penanaman Modal – BKPM) je vládnou agentúrou spadajúcou priamo pod prezidenta Indonézskej republiky. Funkciou BKPM je pomáhať prezidentovi pri formulovaní vládnej politiky vzhľadom na investície a je taktiež zodpovedná za plánovanie a podporovanie investícií, ako aj za spracovanie investičných zámerov a licencií, a za dohľad nad realizáciou investícií. BKPM zohráva kľúčovú úlohu pri koordinovaní investičných aktivít s inými vládnymi agentúrami. BKPM sa rovnocenne podieľa na regionálnom rozvoji ako aj na kompilovaní a menežovaní negatívneho (záporného) súpisu investícií (Daftar Negative Investasi – DNI), ktorý zahŕňa sektory, ktoré sú pre investície uzatvorené a ako aj regulované sektory.

(55) BKPM schvaľuje tak zahraničné (Penanaman Modal Asing – PMA) ako aj domáce (PMDN) investície. Spoločnostiam, ktoré BKPM schváli ako PMA alebo PMDN spoločnosti, bude udelená výnimka alebo úľava na dovozných daniach a poplatkoch. Na dovoz kapitálových tovarov, menovité strojného zariadenia, vybavenia, náhradných dielov a pomocného zariadenia, ako aj na dovoz surovín pre účely dvojročnej výroby plným tempom.

(56) Zahraničné investície (PMA) sa riadia primárne zákonom č. 1/1967 o zahraničných kapitálových investíciách – v znení zákona č. 11/1970.

(57) Domáce investície (PMDN) sa riadia zákonom č. 6/1968 o domácich kapitálových investíciách – v znení zákona č. 12/1971.

(58) Navyše, PMA spoločnosti ako aj iné spoločnosti podliehali odvetvovej politike uplatňovanej príslušnými vládnymi orgánmi, ako je stanovené v zákone č. 5/1984 o priemysle, zákone č. 5/1967 o lesníctve a v zákone č. 12/1992 o pôdohospodárstve.

(59) Právne podklady pre výnimky z dovozných ciel alebo pre samotné nástroje a úľavy sú obsiahnuté v celom rade dekrétov ministra financií (č. 297/KMK.01/1997), č. 545/KMK.01/1997, č. 546/KMK.01/1997 a č. 252/KMK.04/1998).

a) Spôsobilosť

(60) Investičným projektom, ktoré schválila BKPM, PMA ako aj projektom PGNM, vrátane existujúcich PMA a PMDN spoločností, ktoré rozšírili svoje projekty výroby podobných výrobkov a viac ako 30 % výrobnej kapacity alebo ktoré diverzifikujú svoje výrobky, budú poskytnuté takéto možnosti.

(61) Kritériá vhodnosti stanovuje BKPM a javí sa, že sú veľmi často aktualizované. Tieto kritériá zahŕňajú v sebe určité reštrikcie pre zahraničné investície, a to najmä povinnosť vstúpiť do spoločného podniku (joint-venture) s indonézskou spoločnosťou v prípade investovania do určitých odvetví.

(62) Investície do odvetví uvedených v negatívnom zozname investícií nie sú ako také vhodné a zahŕňajú v sebe určité odvetvia chemického priemyslu ako je napr. priemysel výroby cyklamátu a sacharínu. Investície do ďalších 12 odvetví sú vhodné iba vtedy, ak spĺňajú určité dodatočné kritériá. Tieto odvetvia sú vymenované v "Technickom manuáli – zavádzanie kapitálových investícií 1998", ktorý vydala BPKM a medzi ne okrem iného patria odvetvia výroby iodizovanej kuchynskej soli, etylalkoholu a umelých hnojív.

(63) S ohľadom na spôsob zavádzania programu bolo stanovené, že spoločnosti budú podliehať odvetvovej/priemyselnej politike uplatňovanej príslušnými ministerstvami.

b) Praktické vykonávanie

(64) Ako prvý krok, sa predložia žiadosti BKPM, v ktorých budú vyhodnotené (z pohľadu ich vhodnosti z rôznych hľadísk), ako je odvetvová politika, technológie, trh a financie. V prípade schválenia BKPM bude potom taktiež pomáhať spoločnostiam pri získavaní ostatných nevyhnutných povolení, ako sú stavebné povolenia a povolenia v registri právnych titulov nehnuteľnosti a pracovné povolenia.

(65) Prostriedky na dovozné clá sa získavajú až v štádiu neskôr. Na tento účel musí byť predložený tzv. hlavný zoznam, v ktorom budú uvedené investičné prostriedky a suroviny, ktoré sa musia dovážať prostredníctvom PT. Sucofindo, čo je agentúra technickej kontroly, ktorá zoznam vyhodnotí a potom ho postúpi BKPM na schválenie. BKPM potom vystaví schvaľovacie osvedčenie a dovozné povolenie.

c) Rozhodnutie o možnosti vyrovnania

(66) Schémy BKPM predstavujú subvencie, nakoľko finančný príspevok zo strany vlády Indonézie (GOI) vo forme nezaplatených ciel poskytujú priame výhody na strane príjemcu.

(67) Tieto schémy nie sú kvalifikované ako schémy náhrady dovozných ciel v súlade s ustanoveniami príloh I až III k základnému nariadeniu, nakoľko investičné prostriedky sa počas výrobného procesu nespotrebovávajú a neexistuje žiadna povinnosť vyvážať finálny výrobok, obsahujúci suroviny.

(68) Schémy BKPM nie sú závislé od zákona o výkonnosti vývozu a ani od prednostného využívania domácich tovarov v porovnaní s dovážanými tovarmi.

(69) Zatiaľ, čo tieto schémy sa javia byť dostupné z titulu širokého rozsahu investícií, výslovne obmedzujú prístup k subvenciám pre určité podniky, ktoré nie sú činné v určitých odvetviach. Navyše, počet a kvalita obmedzení uplatniteľných pre určité odvetvia a to najmä tie, ktoré obmedzujú vhodnosť pre buď určité druhy podnikov alebo určité geografické zóny, alebo ktoré úplne vylučujú určité odvetvia, nie sú v súlade s podmienkami článku 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, ktoré stanovuje, že orgán, ktorý rozhoduje o pridelení musí zaviesť objektívne kritériá, ktoré budú neutrálne, ktoré nebudú uprednostňovať určité podniky pre inými podnikmi a ktoré sú ekonomické vo svojej podstate a horizontálne v uplatňovaní. Z toho vyplýva, že tieto programy sa považujú za špecifické v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, nakoľko výslovne obmedzujú prístup k subvenciám pre určité podniky.

(70) Dokonca aj vtedy, ak neexistovala žiadna zvláštnosť v zákone podľa článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, schéma bude de facto špecifická podľa článku 3 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, nakoľko nebolo preukázané, že vhodnosť je automatická, vychádza sa skôr od rozhodnutia od prípadu k prípadu, na ktorom sa podieľa určitý počet vládnych orgánov, ktoré sledujú odvetvovú/priemyselnú politiku uplatňovanú príslušnými ministerstvami. Neboli poskytnuté žiadne informácie o skutočnom využívaní programu subvencovania a ani o spôsobe, akým orgány, ktoré rozhodujú o pridelení, praktizovali právo rozhodovať podľa vlastného uváženia. Z tohto dôvodu možno usúdiť, že BKPM schémy sú alternatívne považované aj za špecifické podľa článku 3 ods. 2 písm. c) základného nariadenia a z toho dôvodu sú vyrovnateľné.

d) Výpočet výšky subvencie

(71) Stanovenia získaného prospechu bolo založené na výške nezaplatených ciel počas obdobia prešetrovania, pokiaľ išlo o suroviny a náhradné diely, a za obdobie 1. januára 1988 až do konca obdobia prešetrovania, pokiaľ ide o investičné prostriedky, pre ktoré sa v danom priemyselnom odvetví uplatňovala bežná doba odpisov 17 rokov. Nakoľko tieto schémy nie sú závislé od výkonnosti vývozu, tak celkové výnosy boli pridelené k celkovému obratu. Získaná čiastka bola potom upravená o priemernú komerčnú úrokovú sadzbu na bankové pôžičky počas obdobia prešetrovania, čo bolo stanovené na 24,61 %.

(72) Dvaja vývozní výrobcovia využili tieto schémy, avšak nezískali žiadny prospech na základe týchto schém v súlade s vyššie uvedenou politikou.

Bapeksta schémy

(73) Centrum pre zavádzanie dovozných ciel, oslobodenia od platenia dovozných ciel a náhrady dovozných ciel (Bapeksta) môže udeliť na požiadanie oslobodenie od dovozného cla alebo náhradu dovozných ciel, ako aj neuvalenie dane z pridanej hodnoty (PPN) a dane z obratu na luxusné tovary (PPnBM) na dovoz tovarov určených na ďalšie spracovanie na export.

(74) Schémy oslobodenia pokrývajú clá z dovozov, ktoré sa budú realizovať v budúcnosti, zatiaľ čo schéma náhrady sa týka dovezených vstupov, ktoré už boli použité v exportovanom výrobku.

(75) Právnym základom je Dekrét ministra financií č. 615/KMK.01/1997 z 1. decembra 1997.

a) Vhodnosť

(76) Schémy Bapeksta sú k dispozícii vývozným výrobcom v Indonézii na základe požiadania.

(77) Nato, aby spoločnosť získala možnosť oslobodenia od cla, tak sa od nej vyžaduje, aby reexportovala 100 % dovezených materiálov vo forme finálnych tovarov počas 12 mesiacov počínajúc dátumom dovozu, pokiaľ doba výroby nie je dlhšia ako 12 mesiacov. V takomto prípade môže byť udelená výnimka. Spoločnosť musí taktiež predložiť zábezpeku vo forme bankovej garancie, pokrývajúcej výšku oslobodenia od cla a PPN a PPnBM, ktorá by bola za normálnych okolností splatná.

(78) Nato, aby spoločnosť získala možnosť náhrady, tak už musela finálne tovary vyviesť. Dovoz sa musel realizovať nie skôr ako 12 mesiacov pred vyexpedovaním vyvážaných tovarov.

(79) V prípade obidvoch možností sa exporty môžu realizovať aj do colných zón v Indonézii.

b) Praktické vykonávanie

(80) Pre udelenie možnosti výnimky musia spoločnosti predložiť formulár obsahujúci očakávanú exportnú výkonnosť v budúcnosti, projektovanú potrebu dovážaného tovaru a odhad ciel a daní splatných za normálnych okolností. Potom sú povinní predkladať organizácii Bapeksta správu o vývozoch každých 6 mesiacov.

(81) Bapeksta môže neskôr pristúpiť k overeniu tým, že nechá vykonať audit správ príslušnej spoločnosti.

(82) Pokiaľ ide o možnosť náhrady, tak spoločnosť musí predložiť formulár, ktorý bude predstavovať spojenie medzi dovezenými tovarmi, z ktorých clá a dane zaplatené boli a exportovanými tovarmi doplnený o dovozné a vývozne doklady.

(83) Bapeksta je oprávnená overovať tieto dokumenty tak, že bude vykonávať kontroly v priestoroch príslušnej spoločnosti.

c) Rozhodnutie o možnosti vyrovnania

(84) GOI tvrdila, že schémy Bapeksta sú bežné schémy navrátenia cla v súlade s medzinárodnými záväzkami. Spoločnosti, u ktorých sa preukáže, že tieto schémy zneužívali a získali nadmerné oslobodenie od platenia ciel alebo nadmerné oslobodenie od platenia čiastky náhrady, budú musieť čeliť plateniu penále. Taktiež sa tvrdilo, že počítačové systémy slúžili nato, aby porovnali dovozné a vývozné transakcie, aby potvrdili, ktoré vstupy boli spotrebované pri výrobe vyvážaných výrobkov a v akých množstvách.

(85) GOI však nebola schopná predložiť dostatočné dôkazy o existencii účinného systému overovania.

(86) Príloha II (II) (5) a príloha III (II) (3) k základnému nariadeniu stanovujú, že v prípadoch, keď sa zistí, že vláda exportujúcej krajiny nemá zavedený takýto systém, tak vyvážajúca krajina bude musieť previesť za normálnych okolností ďalšie preskúmanie vychádzajúce zo skutočných príslušných vstupov resp. zo skutočných transakcií – v kontexte zistenia, či sa nevyskytli nadmerné platby. GOI takéto prešetrenia nepreviedla. Komisia preto neprešetrovala, či v skutočnosti došlo k nadmernej náhrade dovozných poplatkov na vstupy spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku.

(87) Schémy Bapeksta predstavujú subvencie, nakoľko finančný príspevok od GOI vo forme oslobodenia od ciel alebo náhrady predstavuje priamy výnos pre príjemcu. Ide o subvenciu závislú zo zákona od výkonnosti vývozu (je to vývozná subvencia v súlade s ustanoveniami prílohy I (I k základnému nariadeniu), a preto sa považuje za špecifickú v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

d) Výpočet výšky subvencií

(88) Zisk pre vývozcov bol vypočítaný na základe výšky oslobodenia od colných poplatkov udeleného počas prešetrovania a prideleného na celkový vývozný obrat počas doby prešetrovania. Táto čiastka bola potom upravená pripočítaním polovice z 24,61 %, čo je priemerná úroková sadzba pre pôžičky komerčných bánk v čase prešetrovania.

(89) PT. Indorama Synthetics TbK využila tieto schémy a docielila zisk 1,4 %.

4. PROGRAMY SUBVENCIÍ NEVYUŽÍVANÉ KOOPERUJÚCIMI VÝVOZNÝMI VÝROBCAMI.

(90) Zistilo sa, že kooperujúci vývozní výrobcovia neprofitovali zo žiadnych vyrovnateľných subvencií pod nasledovnými programami:

- zdroje daní z príjmu na základe nariadenia vlády č. 45 z 8. júla 1996 a Prezidentského dekrétu č. 7 z 14. januára 1999,

- colné zóny podľa nariadenia vlády č. 33/1996 zo 4. júna 1996 a rozhodnutí Ministra financií Indonézskej republiky (č. 291/KMK.05/1997, č. 47/KMK.01/1997 a č. 292/KMK.01/1998).

5. VÝŠKA VYROVNATEĽNÝCH SUBVENCIÍ

(91) Komisia obmedzila svoje skúmanie tým, že uplatnila výberové konanie v súlade s článkom 27 základného nariadenia. Bolo rozhodnuté v zmysle článku 27 ods. 4 základného nariadenia, že existoval určitý stupeň nespolupráce dvoch spoločností vybraných v konaní, čo by pravdepodobne materiálne ovplyvnilo výsledok prešetrovania a tak musela byť vybraná nová vzorka. Výška vyrovnateľných subvencií pre kooperujúcich vývozných výrobcov zahrnutých vo vzorke je stanovená nasledovne.

| BKPM schémy | BAPEKSTA schémy | Celkom |

PT. Indorama Synthetics TbK | 0,0 % | 1,41 % | 1,41 % |

PT. Panasia Indosynthec TbK | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % |

PT. Susila Indah Synthetic Fibre | 0,0 % | 0,0 % | 0,0 % |

(92) V súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia, žiadne vyrovnávacie clo uvalené na dovozy od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prezentovali v súlade s článkom 27, avšak neboli zahrnutí do prešetrovania, neprekročí výšky vyrovnateľných subvencií s váženým priemerom stanovenú pre jednotlivé strany vo vzorke. Výška vyrovnateľných subvencií pre kooperujúcich vývozných výrobcov nezahrnutých do vzorky je stanovená nasledovne:

| BKPM schémy | BAPEKSTA schémy | Celkom |

PT. GT Petrochem Industries TbK | 0,0 % | 0,45 % | 0,45 % |

PT. Tejinin Indonesia Fibre Corp. | 0,0 % | 0,45 % | 0,45 % |

(93) Výška vyrovnateľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená podľa hodnoty, pre kooperujúcich vývozných výrobcov sa mení od 0 % do 1 % a je teda pod de minimis prahom subvencovania pre Indonéziu, t. j. pod 3 %.

(94) Dve spoločnosti, ktoré boli vylúčené zo vzorky a to PT. Global Fiberindo a PT. Polysindo Eka Perkasa, predstavovali významný podiel (t. j. nad 30 %) dovozov príslušného výrobku do spoločenstva. Definitívny nález, čo sa týka týchto dvoch spoločností akúkoľvek inú spoločnosť, ktorá nekooperovala v tomto procese sa teda formuloval na základe faktov, ktoré boli k dispozícii v súlade článkom 28 základného nariadenia.

(95) Na takomto základe prešetrovanie poskytlo dôkazy o existencii vyrovnateľných subvencií, ktoré boli k dispozícii nekooperujúcim vývozným výrobcom. Vychádza sa z toho, že absencia spolupráce je výsledkom používania a profitovania zo strany tých výrobcov vyrovnateľných subvencií na úrovni nad

de minimis

úrovňou pre Indonéziu. V súlade s ustanoveniami článku 28 základného nariadenia a vychádzajúc z informácií obsiahnutých v sťažnosti a v náleze prešetrovania a s cieľom zabrániť poskytnutiu bonusu za nespoluprácu, výška vyrovnateľných subvencií pre tieto dve spoločnosti bola stanovená nasledovne.

| BKPM schémy (domáce subvencie) | BAPEKSTA schémy (vývozné subvencie) | Celkom |

PT. Global Fiberindo | 5 % | 5 % | 10 % |

PT. Polysindo Eka Perkassa | 5 % | 5 % | 10 % |

Iná spoločnosť | 5 % | 5 % | 10 % |

(96) Rozmedzie subvencií s váženým priemerom v celoštátnom meradle pre všetkých prešetrovaných vývozných výrobcov (vrátane dvoch nekooperujúcich spoločností), ktorí predstavujú v skutočnosti úplnosť vývozov príslušného výrobku s pôvodom v Indonézii do Spoločenstva, je nad uplatňovaným de minimis rozmedzím 3 % pre túto krajinu.

3. TAIWAN

1. ÚVOD

(97) Po zverejnení nariadenia o dočasnom cle vláda Taiwanu (ďalej len "GOT") predložila v listoch z 17. a 19. januára 2000 svoje stanoviská k dokumentom zverejňujúcim finančné informácie, ktoré obsahovali podrobnosti, predstavujúce základ podstatných faktov a úvah, na základe ktorých sa zaviedli predbežné opatrenia. Od vývozných výrobcov boli obdržané mnohé písomné podania, pričom všetci žiadali o vypočutie, v čom im 15. februára 2000 bolo vyhovené.

2. VŠEOBECNÉ PODANIA

2.1. Špecifickosť príslušných schém

(98) Vývozní výrobcovia predložili niekoľko všeobecných pripomienok týkajúcich sa výkladu koncepcie špecifickosti. Rozhodnutie o tom, či preverovaná subvencia je špecifická, bolo vykonané v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, a to najmä článku 3 tohto nariadenia. Pripomienky zo strany vývozných výrobcov sa zohľadnili pri určovaní, či každá preverovaná schéma zahŕňa alebo nezahŕňa v sebe špecifické subvencie – na základe článku 3 základného nariadenia – ktoré sú vyrovnateľné. Takto bol vysvetlený spôsob, akým sa vykonalo stanovenie špecifickosti v prípade individuálnych schém, v oddieli týkajúcom sa každej schémy a navyše k nálezu obsiahnutému v predbežnom nariadení.

2.2. Výpočet prevládajúcej obchodnej úrokovej sadzby

(99) Bolo predbežne rozhodnuté uplatňovať pre účely tohto prešetrovania všeobecnú úrokovú sadzbu vo výške 9,03 %. Táto sadzba bola stanovená na základe informácií získaných počas prešetrovania a považuje sa pre tento účel za primeranú. GOT a vývozní výrobcovia vzniesli námietky voči spoľahlivosti tejto sadzby.

(100) Na základe tejto námietky úrady Komisie znovu vypočítali všeobecne uplatniteľnú úrokovú sadzbu. Relevantná orientačná úroková sadzba bola stanovená na 8,52 %. K tejto hodnote sa dospelo tak, že za základ boli vzaté mesačné komerčné úrokové sadzby, ktoré počas doby prešetrovania účtovalo 37 domácich bánk na Taiwane. Tieto úrokové sadzby sú verejne dostupné a sú súčasťou mesačných finančných štatistík, ktoré vydáva Oddelenie ekonomického výskumu Centrálnej banky Čínskej republiky.

(101) Taktiež sa tvrdilo, že úroková sadzba používaná pre predbežné nálezy mala byť taká, aká sa používa pre porovnateľné pôžičky. V každom prípade úroková sadzba uplatňovaná Komisiou nezodpovedá úrokovej sadzbe, ktorú sú spoločnosti schopné získať na trhu a že komerčné pôžičky sa v skutočnosti poskytovali spoločnostiam počas doby prešetrovania. Porovnateľná pôžička musí byť pôžička s podobnou výškou, na podobné účely a s podobnou dobou splatnosti. V prípade príslušných vývozných výrobcov nebola identifikovaná žiadna takáto porovnateľná pôžička. Z tohto dôvodu sa potvrdzuje metodika výpočtu orientačnej úrokovej sadzby tak, ako je to vysvetlené v predchádzajúcom texte.

2.3. Uplatňovanie úrokovej sadzby pri výpočte výšky subvencie

(102) Vývozní výrobcovia tvrdili, že Komisia nemá pravdu, ak pripočítava úroky, pri priemernej komerčnej úrokovej sadzbe na Taiwane počas doby prešetrovania k programom, ktoré sú subvencované.

(103) Právnym základom pre pripočítavanie úrokov k nominálnej hodnote subvencie sú články 5, 6 a 7 základného nariadenia, ktoré obsahujú ustanovenia o výpočte výšky subvencie tak, ako boli vypracované v rámci usmernení Komisie pre výpočet výšky subvencie v rámci prešetrovania vyrovnávacích ciel.

(104) Na základe článku 5 základného nariadenia výpočet výnosov bude reflektovať výšku subvencie, ktorá existuje počas doby prešetrovania a nie jednoducho nominálnu hodnotu výšky v čase transferu príjemcovi alebo odsúhlasenia vládou. Na takýto prístup sa špecificky pamätá v usmerneniach Komisie pre výpočet výšky subvencie pri skúmaní vyrovnávacích ciel, kde je stanovené, že nominálna hodnota výšky subvencie musí byť transformovaná na hodnotu prevládajúcu počas doby skúmania, a to pomocou bežnej komerčnej úrokovej sadzby.

(105) Argumentovalo sa aj tým, že táto metodika sa nemôže uplatňovať na údajné výšky subvencovania pre daňové úvery, nakoľko daňové úvery, ktoré si spoločnosti nárokovali sa využívajú iba v ročnom daňovom priznaní, ktoré sa vykonáva k 31. marcu nasledujúceho roka. Vývozní výrobcovia sa z tohto dôvodu sťažovali, že až do tohto dátumu nedosiahnu žiadne výnosy.

(106) Ako odpoveď na tento argument si myslíme, že nakoľko výnosy pozostávajú zo zníženia priamych daní splatných každý rok, tak aj samotné výnosy sa taktiež dosahujú každoročne. Z tohto dôvodu by výnosy mali zahŕňať aj úrokový prvok, pričom si nebude treba požičať čiastku rovnajúcu sa takýmto daňovým úsporám na otvorenom trhu.

2.4. Stanovenie subvencií vo vzťahu k príslušnému výrobku

(107) GOT a vývozné spoločnosti namietli, že Komisia mala spojiť údajné schémy subvencovania s príslušným výrobkom tak, aby bola sadzba subvencovania vypočítaná pripočítaním výnosov, ktoré môžu byť špecificky spájané so skupinami výrobkov do tej miery, že budú priamo spájané s príslušným výrobkom.

(108) V usmerneniach Komisie sa výslovne uvádza, že ak sú výnosy zo subvencií limitované na určitý výrobok, tak štandard na prideľovanie subvencií musí zohľadňovať iba predaje (alebo vývozy) daného výrobku. Ak tomu tak nie je, tak štandardom bude celkový predaj príjemcu (alebo vývozy).

(109) Komisia pri svojich výpočtoch dodržiavala tento prístup, ako to korektne konštatovali aj vývozní výrobcovia pri oslobodení od dovozného cla na suroviny. V tomto špecifickom prípade výnosy boli identifikované iba pre vlákna a následne sa použil príslušný predajný štandard. V prípade všetkých ostatných popísaných schém sa zistilo, že výnosy neboli limitované na určitý výrobok, a preto sa ako štandard použil celkový predaj.

3. INDIVIDUÁLNE SCHÉMY

3.1. Daňové úvery na nákup automatizácie a zariadenia na kontrolu znečisťovania

(110) GOT a vývozní výrobcovia namietli, že táto schéma popísaná v úvodných častiach 49 až 58 nariadenia o dočasných clách bola Komisiou nesprávne stanovená, pokiaľ ide o špecifickosť subvencií. Najmä tvrdili, že údajné subvencie daňových úverov pre automatizáciu a zariadenie na kontrolu znečisťovania nezáviseli od používania skôr domácich ako dovážaných tovarov, a z toho dôvodu nemohli byť považované za špecifické v zmysle článku 3 ods. 4 písm. b) základného nariadenia.

(111) Hoci program pamätá na daňové úvery, tak na dovážané ako aj na zariadenia vyrábané doma, subvencie na nákup domáceho zariadenia sa zdvojnásobujú. Tieto dve sadzby daňových úverov sa považujú za samostatné programy týkajúce sa doma kúpeného zariadenia resp. dovezeného zariadenia. Pri absencii 20 % daňového úveru pre doma vyrobené zariadenia by spoločnosť nedostala žiadny daňový úver. 10 % úverová sadzba sa nedá považovať za štandardnú daňovú sadzbu, nakoľko je k dispozícii iba pre dovážané zariadenia. Nakoľko 20 % daňový úver je k dispozícii iba pre doma vyrábané zariadenia, nie však dovážané zariadenia, tak je závislý od uprednostňovania domácich tovarov pred dovážanými tovarmi. Tento daňový úver je preto špecifickou subvenciou na substitúciu dovozu v zmysle článku 3 ods. 4 písm. b) základného nariadenia.

(112) Z toho istého dôvodu, 10 % daňový úver je k dispozícii iba pre dovážané strojné zariadenie a je preto limitovaný pre podniky, ktoré nakupujú takéto dovážané strojné zariadenia. Takéto obmedzenie nemožno považovať za neutrálne, v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, nakoľko uprednostňuje určité podniky pre inými. Navyše, tieto kritériá nie sú svojim charakterom ekonomické a svojim uplatňovaním plošné. Z tohto dôvodu subvencie sú špecifické v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

Výpočet výšky subvencie

(113) Pokiaľ sa jedná o výpočet výšky vyrovnateľných subvencií, tak vývozní výrobcovia argumentovali tým, že 15 % z 20 % daňového úveru na nákup doma vyrábaných tovarov nemôže byť vyrovnateľných, nakoľko takýto daňový úver by sa dal získať bez ohľadu na pôvod tovarov. Takáto námietka sa nepovažuje za oprávnenú. Výška vyrovnateľných subvencií pozostáva z plnej výšky daňových úverov, nakoľko daňový úver vo výške 20 % na doma nakupované zariadenia nemožno považovať za odchýlku od štandardnej sadzby daňového úveru vo výške 10 %. Ako už bolo vysvetlené predtým, tieto dve sadzby daňového úveru sa považujú za samostatné programy týkajúce sa doma nakupovaných zariadení resp. dovážaných zariadení. Pri absencii 20 % daňového úveru na doma vyrábané zariadenia by spoločnosť nezískala žiadny daňový úver. 10 % úverová sadzba sa uplatňuje iba na dovážané strojné zariadenie; nie je to teda všeobecná úverová sadzba. Na základe tohto faktu Komisia dospela k záveru, že výška subvencií je celkový príjem, ušlý GOT-u.

(114) Výnosy pre vývozných výrobcov boli vypočítané tak, ako to bolo vysvetlené v úvodnej časti 57 nariadenia o dočasných clách, pričom však priemerná komerčná úroková sadzba pripočítavaná k výške daní nezaplatených počas doby prešetrovania bola napravená tak, ako to bolo vysvetlené už vyššie.

(115) GOT ďalej namietal, že nakoľko subvencie boli spájané s nákupom základných prostriedkov, tak by sa mali vypočítať rozšírením subvencií na bežnú dobu odpisov aktív v príslušnom priemyselnom odvetví.

(116) Vychádza sa z toho, že výnosy vo forme úspor na priamych daniach sa všeobecne nepovažujú za spojené s nákupom základných prostriedkov. Výnosy týkajúce sa priamych daní sú spojené skôr so znížením priamej daňovej povinnosti než nákupom základných prostriedkov, nakoľko takáto priama daňová povinnosť bežne existuje, či už sa základné prostriedky nakupujú alebo nenakupujú. Takýto prístup je taktiež v súlade s usmerneniami Komisie pre výpočet výšky subvencií v rámci prešetrovania vyrovnateľných ciel tak, ako je to uvedené najmä v tabuľke 2, ktorá je prílohou spomínaných usmernení. Z tohto dôvodu výnosy podľa tejto schémy boli vypočítané na základe ušetrenej dane z príjmu v čase prešetrovania v súlade s článkom 7 ods. 4 základného nariadenia.

(117) Dve spoločnosti profitovali z tejto schémy počas prešetrovania a získali subvencie 0,42 % resp. 0,40 %.

3.2. Daňový úver na investície v dôležitých podnikoch

(118) GOT tvrdila, že táto schéma nepredstavuje subvencie, nakoľko neexistuje žiadny finančný príspevok investujúcim spoločnostiam. Odpočítania daní sa poskytujú iba investujúcim akcionárom, nie však spoločnostiam, vydávajúcim akcie.

(119) Vychádza sa z toho, že existuje finančný príspevok zo strany GOT spoločnostiam nárokujúcim si daňový úver, t. j. spoločnostiam investujúcim do dôležitých podnikov. Tento finančný príspevok vo forme ušlých vládnych príjmov má za následok výnosy pre investujúcich akcionárov vo forme zníženej daňovej povinnosti. Vyrovnateľné sú výnosy do investujúcej spoločnosti a nie výnosy spoločností, do ktorých sa investuje.

(120) GOT a vývozní výrobcovia namietali, že táto schéma, ktorá bola popísaná v úvodných častiach 59 až 66 nariadenia o dočasných clách, sa týka daňového úveru, ktorý je všeobecne dostupný, a teda nie je špecifický, nakoľko tento program je prístupný pre každú právnickú osobu investujúcu do určitých podnikov. Predovšetkým sa tvrdí, že vhodnosť schémy nie je obmedzená na určité podniky; že je objektívna, automatická a neutrálna a že výnosy z daňových úverov nenabiehajú spoločnosti ako výsledok jej výroby príslušného výrobku.

(121) Pokiaľ ide o tieto tvrdenia, tak Komisia zistila, že prístup k tomuto programu je výslovne obmedzený pre spoločnosti investujúce do určitých podnikov, nakoľko nie všetky investície do akcií sú vhodné na daňové úvery. Iba investície do limitovaného počtu podnikov, t. j. do dôležitých technických alebo investičných podnikov, budú kvalifikované pre daňové úvery.

(122) Navyše, hoci Komisia súhlasí s tým, že definícia vhodných podnikov je jasná a objektívna, vhodnosť nie je neutrálna tak, ako si to vyžaduje článok 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, nakoľko limituje počet investícií, ktoré môžu mať za následok získanie daňového úveru na základe činnosti príslušných firiem. Ak investujúci podnik chce získať subvencie, tak jeho voľnosť výberu je obmedzená na odvetvovo špecifickej báze. Článok 2 kritérií pre určovanie oblastí hlavných technických podnikov s ohľadom na spracovateľský priemysel a priemysel technických služieb limituje daňový úver na 11 špecifických typov investícií. V dôsledku vyššie uvedeného, prístup k tomuto programu je závislý od investovania do určitých podnikov, a nie je všeobecne k dispozícii. Sťažnosti vývozných výrobcov v tomto ohľade musia byť zamietnuté.

(123) Argumentuje sa aj tým, že výnosy z daňových úverov nenabiehajú spoločnosti v dôsledku produkcie príslušného výrobku. Výnosy podľa tejto schémy nie sú limitované na produkciu daného výrobku. Nie je žiadna požiadavka v tom zmysle, že úver sa smie použiť iba v prospech vývozu, predaja alebo produkcie iného výrobku. Spoločnosť získa daňový úver v prospech výroby a exportu PSF. Z tohto dôvodu, keďže výnosy zo subvencie nie sú spojené s určitým výrobkom nepodliehajúcim prešetrovaniu, považujú sa za prospešné pre všetky predaje, vrátane predajov PSF. Vyššie uvedená sťažnosť zo strany vývozných výrobcov sa teda musí zamietnuť.

(124) Na záver, zistenie, že táto schéma sa považuje za špecifickú v súlade s článkom 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia a zahŕňa vyrovnateľné subvencie, sa potvrdzuje.

Výpočet výšky subvencie

(125) Výnosy pre jediného príslušného vývozného výrobcu boli vypočítané tak, ako bolo vysvetlené v úvodnej časti 57 nariadenia o dočasných clách, s korekciou priemernej komerčnej úrokovej sadzby z 9,03 % na 8,52 % tak, ako bolo vysvetlené vyššie, pripočítané k čiastke daní nezaplatených počas doby prešetrovania.

(126) Táto spoločnosť dosiahla výnosy 0,71 %.

3.3. Daňové úvery na výskum, vývoj a prípravu pracovníkov

(127) Ako už bolo uvedené v nariadení o dočasných clách (úvodné časti 67 až 72), tieto daňové úvery neboli považované za špecifické. Od zúčastnených strán neboli obdržané žiadne písomné pripomienky, ktoré by tento nález spochybňovali. Bolo konštatované, že táto schéma nie je špecifická v zmysle článku 3 základného nariadenia a teda nie je vyrovnateľná.

3.4. Daňové úvery na investície z oblastí s chudobnými prírodnými zdrojmi.

(128) GOT dala zelenú sťažnostiam v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia na túto schému, pričom argumentovala tým, že spĺňa kritériá pre nevyrovnateľné subvencie do znevýhodnených regiónov. Tento nárok však nebol podopretý o dôkazy. Nakoľko nebolo možné stanoviť, že požiadavky v spomínanom ustanovení sú v skutočnosti splnené, tak táto sťažnosť musela byť zamietnutá.

(129) GOT taktiež argumentovala tým, že výnosy spojené s PSF získali vývozné spoločnosti. Tento argument musel byť zamietnutý v súlade s vyššie uvedenou odpoveďou v oddieli o "Určovanie subvencií vo vzťahu k príslušnému výrobku".

Výpočet výšky subvencie

(130) Jedna spoločnosť využila túto schému a získala výnosy 0,01 %.

3.5. Daňové úvery na zavádzanie medzinárodných obchodných značiek

(131) Ako bolo popísané v úvodnej časti 81 nariadenia o dočasných clách, jeden vývozný výrobca využil túto schému avšak nedosiahol žiadne výnosy. Od zainteresovaných strán neboli obdržané žiadne pripomienky.

3.6. Pôžičky pri preferenčných úrokových sadzbách; stimuly pre zavádzanie automatizácie, stimuly na ochranu životného prostredia a stimuly na úspory energií

(132) Tieto schémy, ktoré boli popísané v úvodných častiach 82 až 91 nariadenia o dočasných clách, sa zakladajú na článku 21 ods. 1 zákona o modernizácii priemyselných odvetví (ďalej len "SUI").

(133) GOT a vývozní výrobcovia sa sťažovali, že tieto pôžičky sú dostupné takmer pre všetky tchajwanské spoločnosti, a preto nie sú špecifické a nie sú ani vyrovnateľné. Konkrétne sa sťažovali nato, že vhodnosť nie je obmedzená na určité podniky; že vhodnosť programu je objektívna a že aj keď vhodnosť nie je objektívna, nevyplýva z toho automaticky fakt, že by bol program špecifický.

(134) Pokiaľ ide o tieto sťažnosti, je pravdou, že ustanovenia článku 21 ods. 1 vyššie uvedeného SUI výslovne obmedzujú výnosy na určité podniky, ktoré spĺňajú dostatočný počet kritérií alebo podmienok. Tieto kritériá alebo podmienky, ako sú investície do špecifických zariadení za špecifických podmienok stanovených Executive Yuan rozvojového fondu sa nepovažujú za objektívne v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Ustanovenia článku 21 ods. 1 SUI nemôžu byť považované za objektívne, nakoľko kritériá nie sú neutrálne svojou ekonomickou podstatou a ani plošné, čo sa týka uplatnení, pretože je už vopred známe, že určité podniky budú skôr v pozícii profitovať z takých pôžičiek ako iba z dôvodu obchodného sektoru, v ktorom sú aktívne. Z tohto dôvodu výnosy na základe tejto schémy budú nevyhnutne relevantnejšie pre určité preferované sektory.

(135) Základným princípom zvláštnosti je, že subvencie, ktoré narúšajú prideľovanie zdrojov v rámci ekonomiky tým, že uprednostňujú určité podniky pred ostatnými, by mali podliehať vyrovnávacím opatreniam v prípade, že to spôsobuje ujmu. Tam, kde je vhodnosť subvencií limitovaná smerom k ekonomike, na základe neneutrálnych kritérií, tak je možné očakávať výskyt takéhoto narušenia pri prideľovaní zdrojov. Tento princíp tvorí základ článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, ktorý určuje, že takáto subvencia je špecifická, ak prideľujúci orgán alebo legislatíva na základe ktorej prideľujúci orgán koná, výslovne obmedzuje prístup k subvenciám pre určité podniky. Z tohto dôvodu sa vyššie uvedené sťažnosti zamietajú.

(136) Bolo namietnuté, že aj keď vhodnosť nie je objektívna, tak nevyplýva z toho automaticky, že program je špecifický. Túto námietku treba taktiež zamietnuť, nakoľko nebolo vykonané žiadne automatické hľadanie špecifika. Táto schéma sa považuje za špecifickú, nakoľko je limitovaná na určité podniky v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, tak ako to už bolo vysvetlené vyššie. Komisia preto potvrdzuje svoje predbežné zistenia, ako to bolo popísané v úvodnej časti 87 nariadenia o dočasných clách.

(137) Argumentovalo sa aj tým, že, vzhľadom na pôžičky pri preferenčných úrokových sadzbách, vyrovnateľné subvencie budú predstavovať iba rozdiel v úrokových sadzbách medzi vládnou uzanciou a komerčnou uzanciou.

(138) Usmernenia Komisie pre výpočet výšky subvencie počas prešetrovania vyrovnávacích ciel však špecifikujú, že v prípade vládnych pôžičiek subvencia predstavuje rozdiel medzi sumou úrokov vyplatenou za vládnu pôžičku a úrokmi bežne splatnými pri porovnateľnej komerčnej pôžičke počas doby prešetrovania.

(139) GOT taktiež tvrdila, že iba dve spoločnosti profitovali z programu rozvoja PSF. Toto tvrdenie treba zamietnuť v súlade s vyššie uvedenou odpoveďou v oddieli o "Stanovovaní subvencií vo vzťahu k príslušnému výrobku".

Výpočet výšky subvencií

(140) Vývozní výrobcovia namietali, že úroková sadzba používaná pre predbežné nálezy by mala byť taká, aká sa používa pre porovnateľné pôžičky. V každom prípade úroková sadzba uplatňovaná Komisiou nezodpovedá úrokovej sadzbe ktorú sú spoločnosti schopné získať na trhu a že komerčné pôžičky sa v skutočnosti poskytovali spoločnostiam počas doby prešetrovania.

(141) Porovnateľná pôžička musí byť pôžička s podobnou výškou, na podobné účely, a s podobnou dobou splatnosti. Ako bolo uvedené v úvodnej časti 89 predbežného nariadenia, nebola identifikovaná žiadna takáto porovnateľná pôžička pre príslušných vývozných výrobcov. Z tohto dôvodu Komisia potvrdzuje uplatňovanie orientačnej úrokovej sadzby tak, ako je to vysvetlené v predchádzajúcom texte a vypočítané pre Taiwan.

(142) Navyše, jeden vývozný výrobca spočiatku tvrdil, že Komisia zahrnula do svojho výpočtu výnosy, ktoré údajne nabehli, hoci príslušná spoločnosť neplatila úroky počas celej doby prešetrovania, nakoľko pôžička bola splácaná po tranžách počas doby prešetrovania. V nasledujúcich listoch ten istý výrobný vývozca naopak tvrdil, že počas doby prešetrovania sa úrokové platby realizovali.

(143) Spoločnosť sa špecificky odvoláva na tri pôžičky, pre ktoré informácie poskytnuté v odpovedi na dotazník a overené počas návštevy na mieste v tom zmysle, že počas doby prešetrovania, neboli realizované žiadne úrokové platby na tieto pôžičky, neboli napadnuté až do prvého podania tejto spoločnosti v reakcii na zverejnenie predbežných nálezov.

(144) O týchto pôžičkách sa referovalo ako o pôžičkách bez akýchkoľvek úrokových platieb od spoločnosti počas doby prešetrovania a kde základné čiastky pôžičiek boli poskytnuté ako jednorazové dotácie. Komisia vypočítala údajnú výšku subvencií tak, ako je to vysvetlené v predbežnom nariadení.

(145) Po zverejnení predbežných nálezov spoločnosť tvrdila, že v prípade týchto pôžičiek došlo ku niekoľkým úrokovým platbám počas doby prešetrovania, a že hlavné čiastky pôžičky boli poskytnuté ako séria dotácií.

(146) Zistilo sa, že informácie poskytnuté v tomto smere sú v protiklade s vyhláseniami, ktoré spoločnosť výslovne učinila vo svojej odpovedi na dotazník a v priebehu overovacej návštevy. Navyše, nové tvrdenia nezodpovedajú skôr overeným údajom. Ďalej, takéto tvrdenia nebol dostatočne podopreté objektívnymi a/alebo overiteľnými dôkazmi. Komisia preto potvrdzuje svoju pôvodnú metodiku výpočtu, pokiaľ ide o takýto typ pôžičiek.

(147) Argumentovalo sa aj tým, že pri výpočte výšky subvencie Komisia mal vziať do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na dvojročné tolerančné obdobie sa počas doby prešetrovania nerealizovali žiadne splátky kapitálu (umorovanie listiny). Táto sťažnosť nemení výpočet výnosov, ktorý vykoná Komisia, na základe rozdielu medzi výškou úrokov zaplatených a bežne splatných. Komisia z tohto dôvodu potvrdzuje pôvodnú metodiku výpočtu, pokiaľ ide o takýto typ pôžičiek.

(148) Výnosy pre vývozných výrobcov boli vypočítané tak, ako to bolo vysvetlené v úvodných častiach 88 až 90 nariadenia o dočasných clách.

(149) Výnosy, ktoré získali tieto 4 spoločnosti sa pohybovali od 0,04 % do 0,31 %.

3.7. Oslobodenie od dovozných ciel: nákupy nových zariadení na ochranu životného prostredia

(150) Právnym základom pre túto schému o údajných vyrovnateľných subvenciách boli: dodatočné poznámky 3 a 9 v kapitole 84, dodatočné poznámky 4 a 5 v kapitole 85, dodatočné poznámky 1 a 2 v kapitole 90 v Colnom dovoznom sadzobníku a v klasifikácii dovozných a vývozných komodít v Čínskej republike (ďalej len "Colný zákonník").

(151) GOT tvrdila, že tento program nespĺňa žiadnu z definícií subvencie tak, ako sú uvedené v článku 2 základného nariadenia, a to najmä z dôvodu, že neexistuje žiadny priamy transfer fondov, neposkytujú sa žiadne tovary a ani služby a neexistuje žiadna cenová a ani žiadna príjmová intervencia. Táto sťažnosť sa musí zamietnuť, nakoľko súčasťou tejto schémy je finančný príspevok zo strany GOT vo forme ušlých dovozných ciel v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) zarážka ii) základného nariadenia, v dôsledku čoho dochádza k tvorbe výnosov.

(152) GOT a vývozní výrobcovia sa sťažovali, že táto schéma, ktorá bola popísaná v úvodných častiach 92 až 99 nariadenia o dočasných clách, bola Komisiou nesprávne určená, pokiaľ ide o špecifikum subvencie a následne aj o vyrovnateľnosť uvedenej subvencie.

(153) Namietalo sa najmä proti tomu, že prístup ku schéme oslobodenia od dovozných ciel bol k dispozícii pre všetky taiwanské spoločnosti, ktoré mienili nakupovať zariadenia, ktoré neboli vyrábané miestne, a preto ju nebolo možné považovať za špecifickú, nakoľko počet spoločností, ktoré by chceli profitovať z takéhoto oslobodenia nie je limitovaný a určuje sa na základe objektívnych a neutrálnych kritérií.

(154) Toto kritérium sa nepovažuje za objektívne v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Tento článok si vyžaduje objektívne kritéria a podmienky musia byť neutrálne a taktiež ekonomické vo svojej podstate a plošné pre uplatňovanie. Ustanovenia v dodatočných poznámkach k colnému zákonníku, ktoré boli uvedené vyššie, sa vo svojej podstate nepovažujú za ekonomické a ani za plošné pri uplatňovaní, nakoľko používanie tejto schémy je limitované iba pre určité podniky. Podniky, ktoré môžu profitovať z tejto schémy musia byť registrovanými a kvalifikovanými výrobcami alebo priemyselnými odvetviami technických služieb, ktoré budú využívať túto schému na dovoz strojného zariadenia, zariadenia a prístrojov slúžiacich na zabránenie znečistenia vzduchu, kontaminácie vôd, na boj proti hluku a vibráciám, alebo na ekologické kontroly a testy alebo likvidáciu odpadov, na výskum a experimentovanie alebo na vykonávanie kontrol a analýz podľa nadpisov špecifických kapitol colného zákonníka. Navyše, treba zdôrazniť, že špecifické zariadenie po splnení týchto požiadaviek môže byť oslobodené od dovozných ciel iba vtedy, keď taiwanské orgány preveria, že takéto zariadenie sa na Taiwane ešte nevyrába. Z toho dôvodu budú z tejto schémy profitovať iba spoločnosti, činné v takých priemyselných odvetviach, pre ktoré sa strojné zariadenie na Taiwane nevyrába.

(155) Vyššie uvedené sťažnosti sa zamietajú a predbežné nálezy popísané v úvodnej časti 97 nariadenia o dočasných clách sa potvrdzujú.

Výpočet výšky subvencie

(156) Výnosy pre vývozných výrobcov boli vypočítané tak, ako to bolo vysvetlené v úvodnej časti 98 nariadenia o dočasných clách.

(157) Výnosy, ktoré získali tieto 4 vývozné spoločnosti sa pohybovali od 0,12 % do 0,20 %.

3.8. Oslobodenie od dovozných ciel: dovozy surovín

(158) Právnym základom pre túto schému o uvedených vyrovnateľných subvenciách, čo je popísané v úvodných častiach 100 až 106 nariadenia o dočasných clách, bola dodatočná poznámka 6 v kapitole 29 v Colnom dovoznom sadzobníku a v klasifikácii dovozných a vývozných komodít v Čínskej republike (ďalej len "Colný zákonník").

(159) Vývozní výrobcovia argumentovali tým, že táto schéma nemala byť zahrnutá do prešetrovania, nakoľko v sťažnosti nebol žiadny odkaz na túto schému, a preto, že Komisia nepožadovala žiadne informácie týkajúce sa tohto programu až do doby overovacích návštev.

(160) Tak sťažnosť, ako aj oznámenie o zahájení, sa týkali "oslobodení od dovozných ciel", nakoľko uvedené programy subvencií priniesli prospech príslušnému výrobku. Z tohto dôvodu sa sťažnosť považovala za sťažnosť, ktorá obsahovala dostatočné evidentné dôkazy pre zahájenie vyšetrovania, a tak oznámenie o zahájení ako aj dotazníky a príbuzné dokumenty zaslané Komisiou, boli dostatočne jasné, čo sa týkalo vyžiadania si informácií o oslobodení od dovozných ciel, vrátane surovín. Navyše, pri podávaní sťažnosti zo strany sťažovateľov nemožno očakávať, že by im bol známy každý nový detail, týkajúci sa uvedených programov subvencií v tretej krajine. Článok 10 ods. 2 základného nariadenia naozaj špecifikuje, že sťažnosť musí obsahovať také informácie, ku ktorým má sťažovateľ reálny prístup. Sťažovateľ taktiež vzniesol požiadavky, týkajúce sa oslobodenia od dovozných ciel v prípade nákupov nového zariadenia a zariadenia na ochranu životného prostredia. Vzhľadom na charakter subvencií a najmä na skutočnosť, že oslobodenie od dovozných ciel v prípade takéhoto zariadenia a surovín boli udelené na základe toho istého súhrnu "dodatočných poznámok" k colnému zákonníku sa dospelo k záveru, že Komisia je oprávnená ich prešetriť a v prípade potreby odporučiť vyrovnávacie opatrenia.

(161) GOT tvrdila, že tento program nespĺňa žiadnu z definícií subvencie tak, ako sú uvedené v článku 2 základného nariadenia, a to najmä z dôvodu, že neexistuje žiadny priamy transfer fondov, neposkytujú sa žiadne tovary a ani služby a neexistuje žiadna cenová a ani žiadna príjmová intervencia. Táto sťažnosť sa musí zamietnuť, nakoľko súčasťou tejto schémy je finančný príspevok zo strany GOT vo forme ušlých dovozných ciel v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) zarážka ii) základného nariadenia, v dôsledku čoho dochádza k tvorbe výnosov.

(162) GOT a vývozní výrobcovia sa sťažovali, že táto schéma bola Komisiou nesprávne určená pokiaľ ide o špecifikum subvencie a následne aj o vyrovnateľnosť uvedenej subvencie.

(163) Bola vznesená požiadavka, aby takéto oslobodenia od dovozných ciel neboli v skutočnosti limitované na určité podniky, nakoľko kritériá pre povolenia takýchto oslobodení sú objektívne a nestranné.

(164) Táto schéma je výslovne obmedzená pre daných výrobcov, ktorí podliehajú podnikovým administratívnym predpisom a pravidlám na dovoz špeciálne uvedených surovín, v tomto prípade chemikálií, ktoré sa výhradne používajú na výrobu plastov, umelých vlákien, gumy a petrochemických medziproduktov chemickou reakciou a navyše za predpokladu, že chemikálie sa ešte nevyrábajú a ani sa v dostatočnom objeme nedodávajú na Taiwan. Komisia je toho názoru, že táto schéma je limitovaná na určité podniky, ktoré spĺňajú podmienky obsiahnuté v ustanoveniach špecifickej dodatočnej poznámky k colnému zákonníku. Takéto podmienky sa nepovažujú za nestranné a ani ekonomické vo svojej podstate a ani za plošné, pokiaľ ide o ich uplatňovanie.

(165) Vývozní výrobcovia argumentovali aj tým, že táto schéma sa nemôže považovať za subvenciu, nakoľko nezahŕňa v sebe poskytovanie výnosov nad rámec uvalených dovozných poplatkov, pre dovozy, ktoré sú plne začlenené do príslušného výrobku. Vychádzajúc z toho, v súlade s prílohou I k základnému nariadeniu, takéto oslobodenie by sa nepovažovalo za vyrovnateľnú subvenciu, pokiaľ je závislé od vývozu, bola vznesená požiadavka, aby podobné oslobodenie, ktoré nie je závislé od výkonnosti vývozu, muselo byť o to viac považované za nevyrovnateľnú subvenciu.

(166) Príloha I k základnému nariadeniu obsahuje ilustračný zoznam vývozných subvencií, vrátane položky i), ktorá sa týka schém vrátenia cla, na ktoré sa tento argument pravdepodobne vzťahuje. Táto schéma však neobsahuje žiadne oslobodenie alebo vrátenie dovozných poplatkov, nakoľko nebolo konštatované, že existuje požiadavka použiť dovezené tovary ako vstupy pre výrobu finálneho exportovaného výrobku. Vychádzalo sa z toho, že príloha I ako zoznam vývozných subvencií sa netýka problému, či tento program predstavuje subvencie, nakoľko táto schéma sa nepovažuje za vývoznú subvenciu. Článok 2 ods. 1 písm. a) zarážka ii) základného nariadenia výslovne požaduje, aby sa iba oslobodenia udelené v súlade s prílohami I až III nepovažovali za subvencie. Z tohto dôvodu platí zákonná definícia subvencie tak, ako je uvedená v článku 2 základného nariadenia. Táto schéma predstavuje subvenciu, nakoľko existuje finančný príspevok od GOT-u vo forme ušlých dovozných ciel, čo predstavuje výnosy pre príjemcu tým, že nemusí zaplatiť dovozné clo, ktoré by inak zaplatiť musel.

(167) Komisia preto potvrdzuje svoj predbežný nález tak, ako je popísaný v úvodnej časti 104 nariadenia o dočasných clách.

Výpočet výšky subvencie

(168) Výnosy pre vývozných výrobcov boli vypočítané tak, ako to bolo vysvetlené v úvodnej časti 105 nariadenia o dočasných clách.

(169) Výnosy, ktoré získali tieto 4 vývozné spoločnosti sa pohybovali od 0,16 % do 0,51 %.

3.9. Vyrovnávacie fondy a podporné fondy

(170) GOT dala zelenú sťažnostiam v zmysle článku 4 ods. 2 základného nariadenia na túto schému, pričom argumentovala tým, že spĺňa kritériá pre nevyrovnateľné subvencie na výskumnú činnosť. Tento nárok však nebol podopretý o dôkazy. Nakoľko nebolo možné stanoviť, že požiadavky v spomínanom ustanovení sú v skutočnosti splnené, tak táto sťažnosť musela byť zamietnutá.

(171) GOT taktiež argumentovala, že tento program sa netýkal výroby PSF. Tento argument musel byť zamietnutý v súlade s vyššie uvedenou odpoveďou v oddieli o "Určovanie subvencií vo vzťahu k príslušnému výrobku".

Výpočet výšky subvencie

(172) Túto schému využili dve spoločnosti. Jedna spoločnosť nedosiahla žiadne výnosy, druhá dosiahla výnosy vo výške 0,01 %.

4. VÝŠKA VYROVNATEĽNÝCH SUBVENCIÍ

(173) Pre kooperujúce spoločnosti boli stanovené nasledovné výšky domácich subvencií.

| daňové úvery | pôžičky | oslobodenie od dovoz. ciel | vyrovnávacie subv. fondy | celkove |

Nan Ya Plastics Corp. | 1,14 | 0,06 | 0,32 | 0,00 | 1,52 |

Far Eastern Textile Ltd. | 0,40 | 0,31 | 0,36 | 0 | 1,08 |

Shinkong Synthetic Fibres Corp. | 0 | 0,04 | 0,68 | 0,01 | 0,73 |

Tuntex Distinct Corp. | 0 | 0,20 | 0,34 | 0 | 0,54 |

(174) Rozmedzím pre subvencie s váženým priemerom v celoštátnom meradle pre všetkých prešetrovaných vývozných výrobcov, ktorí naozaj predstavujú úplnosť vývozov príslušného výrobku s pôvodom na Taiwane do Spoločenstva je vlastne vyššie uvedené uplatniteľné de minimi rozmedzie 1 %.

D. ŠKODA

1. DEFINÍCIA PRIEMYSLU SPOLOČENSTVA

(175) Keďže neboli obdržané žiadne pripomienky týkajúce sa definície priemyslu Spoločenstva, tak týmto potvrdzujú sa závery úvodnej časti 133 nariadenia o dočasných clách.

2. SPOTREBA V SPOLOČENSTVE

(176) Keďže neboli obdržané žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Spoločenstve, tak týmto potvrdzuje sa jej určenie tak, ako je uvedené v úvodnej časti 134 nariadenia o dočasných clách.

3. DOVOZY PSF DO SPOLOČENSTVA Z PRÍSLUŠNÝCH KRAJÍN

a) Kumulatívny odhad dovozov

(177) Pôvodne sa uvažovalo, že existovali dostatočné dôvody na kumulovanie dovozov z Austrálie a Taiwanu, ale vylúčenie dovozov z Kórejskej republiky, z Thajska a z Indonézie, k čomu sa dospelo na základe analýzy.

(178) Nakoľko pri súčasnom štádiu prešetrovania sa zistilo, že existujú vyrovnateľné subvencie nad prahovú hodnotu de minimis v prípade Indonézie, bolo sa treba zaoberať otázkou, či v súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia, dovozy PSF majúce svoj pôvod v Indonézii majú byť odhadnuté kumulatívne s dovozmi z Austrálie a s Taiwanu.

(179) Z výsledkov následného prešetrovania vyplynulo, že:

a) rozmedzia subvencií v celoštátnom meradle, týkajúce sa Austrálie, Taiwanu a Indonézie boli nad úrovňou de minimis;

b) objem dovozov z týchto krajín nebol v porovnaní so spotrebou Spoločenstva zanedbateľný;

c) analýza súťažných podmienok na trhu spoločenstva medzi dovezenými PSF a produktom Spoločenstva a súťažných podmienok medzi dovezenými PSF ukázala, že:

- dovezené PSF zo všetkých exportujúcich krajín a PSF vyrábané v rámci Spoločenstva sú podobné výrobky,

- dovezené PSF zo všetkých exportujúcich krajín sa predávali cez podobné predajné kanály tým istým zákazníkom,

- dovezené PSF zo všetkých krajín sa predávali za podobné ceny.

Zistilo sa, že predajné ceny dovozov z príslušných krajín boli nižšie ako ceny v rámci priemyslu Spoločenstva.

(180) Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah sa dospelo k záveru, že existujú dostatočné dôvody na kumulovanie dovozov z Austrálie, Taiwanu a Indonézie.

b) Objem dovozov a podiel na trhu

(181) Pri kumulovaní z Indonézie, medzi rokom 1996 a IP sa dovozy PSF z príslušných krajín vyvíjali nasledovne:

Zdroj:

EUROSTAT

Dovozy |

Dovozy | 1996 | 1997 | 1998 | IP |

Austrália | 62 | 1248 | 11254 | 11799 |

Index | 100 | 2007 | 18093 | 18969 |

Taiwan | 20213 | 26811 | 35524 | 34878 |

Index | 100 | 133 | 176 | 173 |

Indonézia | 4696 | 12238 | 25276 | 22871 |

Index | 100 | 260 | 538 | 487 |

Krajiny spolu | 24971 | 40297 | 72054 | 69548 |

Index | 100 | 161 | 288 | 278 |

(182) Z vyššie uvedenej tabuľky vyplýva, že objem dovozov z príslušných krajín výrazne vzrastal, a to najmä v rokoch 1997 a 1998, kedy sa takmer zdvojnásobil. Mierny pokles medzi rokmi 1998 a IP je daný nízkou úrovňou dovozov v prvom kvartáli roku 1999 v porovnaní s prvým kvartálom roku 1998.

Podiel na trhu | 1996 | 1997 | 1998 | IP |

Všetky príslušné krajiny | 5,5 % | 7,8 % | 12,3 % | 12,0 % |

Index | 100 | 142 | 224 | 218 |

(183) Vo vyššie uvedených číslach sú zahrnuté aj dovozy z Indonézie. Trend potvrdil nárast dovozov zo zúčastnených krajín na trh Spoločenstva, a to tak v absolútnych číslach, ako aj v podieloch na trhu.

c) Vývoj priemernej dovoznej ceny

dovozná cena | 1996 | 1997 | 1998 | IP |

Všetky príslušné krajiny Index: 1996 = 100 | 100 | 94 | 82 | 77 |

(184) Vo vyššie uvedenej tabuľke je uvedený výrazný pokles priemernej dovoznej ceny najmä v rokoch 1997 a 1998 (–12 %). Ceny medzi rokom 1998 a IP ďalej poklesli o 6 %. Tento negatívny vývoj sa zhoduje s prudkou zmenou dovozov zo zainteresovaných krajín v období od roku 1997 do IP.

d) Znižovanie cien

(185) Pripomíname, že znižovanie cien bolo dočasne zavedené na základe porovnania medzi vývoznou cenou (cif = výdavky, poistné, dopravné po hranicu Spoločenstva, clá zaplatené) a cenami, ktoré účtoval priemysel Spoločenstva (zo závodu). Za predajné ceny pre podobné druhy výrobkov PSF sa považovali tie, ktoré sa účtovali nezávislým zákazníkom po odpočítaní zliav a rabatov. Tam, kde to bolo potrebné, vývozné ceny boli upravené tak, aby odzrkadľovali tú istú úroveň obchodu, ako ceny priemyslu Spoločenstva.

(186) Výsledky porovnávania (na základe vážený priemer/vážený priemer) ukázali, že rozmedzia znižovania cien, vyjadrené ako percento priemerných predajných cien v priemysle spoločenstva, činili v priemere 21 % pre Austráliu a 6,1 % pre Taiwan. Nakoľko neboli obdržané žiadne pripomienky týkajúce sa týchto výpočtov znižovania cien, tak týmto potvrdzujú sa rozmedzia znižovania cien.

(187) Tá istá metodika sa použila aj pokiaľ ide o Indonéziu. Vychádzajúc z informácií poskytnutých kooperujúcimi vývoznými výrobcami a z tých najvhodnejších údajov, ktoré boli k dispozícii o nekooperujúcich vývozných výrobcoch v Indonézii, výsledky porovnávania preukázali, že rozmedzie znižovania cien s váženým priemerom pre túto krajinu činilo 33,9 %.

4. EKONOMICKÁ SITUÁCIA V PRIEMYSLE SPOLOČENSTVA

a) Výroba, výrobná kapacita a využívanie výrobnej kapacity

(188) GOA napadla metodiku používanú Komisiou na stanovenie výrobnej kapacity priemyslu spoločenstva – pokiaľ ide o daný produkt. Podľa názoru Komisie pokles výrobnej kapacity PSF o 7 % bol stanovený vzhľadom na výrobnú kapacitu využívanú na výrobu iných výrobkov, čo nebolo správne. GOA bola toho názoru, že výrobná kapacita pre PSF mala byť stanovená výhradne na základe skutočnej výroby PSF, ktorá bola pokrytá týmto prešetrovaním.

(189) V každom prípade GOA bola toho názoru, že zníženie výrobnej kapacity priemyslu Spoločenstva nebolo kompatibilné so zistením materiálnych škôd: po prvé preto, že toto zníženie neumožnilo priemyslu spoločenstva podieľať sa na značnom raste trhu (+27 %) počas uvažovaného obdobia; a po druhé preto, že zníženie výrobnej kapacity bolo motivované skutočnosťou, že ostatné výrobky boli ziskovejšie ako PSF.

(190) S ohľadom na stanovenie výrobnej kapacity treba zdôrazniť, že príslušný výrobok sa vyrába na tých istých výrobných linkách ako ostatné výrobky tej istej skupiny. Z tohto dôvodu je nemožné identifikovať skutočnú výrobnú kapacitu inštalovanú výhradne pre jeden výrobok porovnávaním so všetkými výrobkami vyrábanými na jednej a tej iste výrobnej linke. Za takýchto okolností sa pri stanovení výrobnej kapacity pre PSF vychádzalo z pomeru – porovnaním skutočnej výroby PSF s celkovou skutočnou výrobou všetkých výrobkov vyrábaných na tých istých výrobných linkách. V dôsledku vyššie uvedeného, v protiklade k námietke, ktorú vzniesla GOA, stanovenie výrobnej kapacity pre PSF berie do úvahy skutočnú výrobu PSF.

(191) Z toho ďalej vyplýva, že pokles výrobnej kapacity priemyslu Spoločenstva nebol determinovaný zahrnutím ostatných produktov. Toto vyhlásenie sa opiera o následné výsledky prešetrovania, ktoré potvrdilo, že v priemysle Spoločenstva bolo prestavaných niekoľko výrobných liniek pôvodne určených na výrobu PSF na iné druhy vlákien, ktoré nespadali pod toto prešetrovanie. Prešetrovanie taktiež preukázalo, že niekoľko výrobných stredísk PSF bolo v danom období zatvorených.

(192) Taktiež treba poznamenať, že preorientovanie sa výroby PSF na výrobu iných výrobkov bolo motivované hlavne dlhodobými stratami, ktoré vznikali priemyslu Spoločenstva pri výrobe a predaji PSF, keďže priemysel musel čeliť trvalej nespravodlivej súťaži dumpingových a subvencovaných dovozov z tretích krajín. Zníženie výrobnej kapacity, ktoré naozaj neumožnilo priemyslu Spoločenstva podieľať sa na raste trhu, je z tohto dôvodu relevantné najmä pri určovaní škôd, avšak ešte špecifickejšie pre analýzu kauzálneho prepojenia subvencovaného dovozu so škodami, ktoré utrpel priemysel spoločenstva, o čom sa bude pojednávať v ďalšom texte.

(193) Na tomto základe sa požiadavky GOA považujú za nefundované. Na základe poskytnutých údajov týmto teda potvrdzuje sa metóda popísaná a určená na stanovenie výrobnej kapacity PSF, ako aj závery obsiahnuté v úvodných častiach 141 a 142 nariadenia o dočasných clách.

b) Ziskovosť priemyslu

(194) GOA vyzdvihla skutočnosť, že ziskovosť priemyslu Spoločenstva sa za uvažované obdobie významne zlepšila, totiž zo strát na úrovni cca 4 % na zisk na úrovni viac ako 6 %. Bolo taktiež konštatované, že zatiaľ, čo sa uvádzalo v nariadení o dočasných clách , že úroveň ziskovosti bola ešte stále neprimeraná, aj tak neboli poskytnuté žiadne čísla, ktoré by hovorili o tom, aká bola ziskovosť priemyslu pred objavením sa subvencovaných dovozov. V dôsledku vyššie uvedeného GOA vyhlásila, že nebolo možné vykonať žiadne riadne stanovenie, či škody, ktoré utrpel priemysel spoločenstva, boli materiálne.

(195) Vyššie uvedené vyhlásenie úplne správne naznačuje, že zlepšenie ziskovosti počas uvažovaného obdobia nevedie automaticky k záveru, že priemysel Spoločenstva neutrpel materiálne straty. Navyše, pri určovaní, či škody, ktoré utrpel priemysel Spoločenstva boli materiálne, sa nedá vychádzať iba zo ziskovosti a nedá sa vychádzať ani z porovnania ziskovosti medzi rokom 1996 a IP.

V ustanoveniach základného nariadenia je naozaj vymenovaných celý rad faktorov, medzi ktoré patrí objem dumpingových dovozov a vplyv dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Spoločenstva a špecifikuje, že žiadny z týchto faktorov nemusí nevyhnutne slúžiť ako rozhodujúci prvok pre negatívny nález, čo sa týka škôd.

(196) Ako je naznačené ďalej v záveroch o ekonomickej situácii priemyslu Spoločenstva, závery o materiálnych škodách neboli opodstatnené iba neadekvátnou ziskovosťou, ktorú dosahoval priemysel Spoločenstva, ale vychádzali aj z negatívneho vývoja, ktorý bol pozorovaný pri väčšine ekonomických ukazovateľoch týkajúcich sa tohto priemyselného odvetvia: podiel na trhu, výrobná kapacita, objem predajov, predajné ceny, skladové zásoby, investície, zamestnanosť a výrazné zníženie cien v dôsledku subvencovaných dovozov z tretích krajín.

(197) Pokiaľ ide o ziskovosť, súčasne prešetrovanie preukázalo, že zlepšenie bolo hlavne výsledkom procesu reštrukturalizácie realizovaného v priemysle Spoločenstva, ako aj výsledného zníženia predajov, všeobecne administratívnych nákladov a zníženia nákupných cien surovín. Výrobné náklady klesali rýchlejšie ako predajné ceny stúpali, čo umožnilo, aby počnúc rokom 1998 začal byť priemysel Spoločenstva znovu ziskový. Aj tak bolo zdôraznené, že toto zlepšenie ziskovosti môže byť iba dočasné, a že akékoľvek negatívne faktory ako napr. nepriaznivý vývoj cien surovín, by mohol mať vážne dopady na súčasnú situáciu.

(198) Nehľadiac na vyššie uvedené, treba upozorniť, že Spoločenstvo uvádza v úvodnej časti 179 nariadenia o dočasných clách, že rozmedzie 10 % treba pripočítať k celkovým výrobným nákladom tak, aby sa dosiahla cena, ktorá by nespôsobovala škody priemyslu Spoločenstva. V dôsledku vyššie uvedeného, sa vychádza z toho, že toto rozmedzie predstavuje minimálny zisk, aký môže priemysel spoločenstva očakávať pri neexistencii subvencovaných dovozov z príslušných krajín.

(199) Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko neboli obdržané žiadne ďalšie pripomienky ohľadne ziskovosti priemyslu Spoločenstva, týmto potvrdzuje sa záver, že ziskovosť počas IP je neadekvátna.

c) Podiel na trhu

(200) GOT argumentovala tým, že jedným z dôsledkov reštrukturalizácie priemyslu Spoločenstva bolo zlikvidovanie značného počtu neefektívnych výrobcov PSF v Spoločenstve na trhu Spoločenstva. Ďalej uviedla, že zostávajúci výrobcovia sa týmto pádom nielenže stali konkurencieschopnejšími v dôsledku medzinárodnej konkurencie, ale ani nemuseli čeliť strate podielu na trhu, ktorú možno považovať za materiálnu stratu.

(201) Pokiaľ ide o toto tvrdenie, treba zdôrazniť, že vývoj podielov na trhu počas uvažovaného obdobia bol trvalo určovaný na základe tých istých spoločností, ktoré predstavovali v danom prípade priemysel spoločenstva. Preto, v protiklade s tvrdením GOT, strata podielu na trhu (–17 %), ktorú zaznamenal priemysel spoločenstva od roku 1996 až do IP, vychádza výlučne z údajov týkajúcich sa spoločností, tvoriacich priemysel Spoločenstva. Názor, že podiel na trhu priemyslu Spoločenstva zahŕňa informácie o spoločnostiach, ktoré zmizli alebo ktoré sa stiahli z trhu, je preto nefundovaný.

d) Záver

(202) V svetle vyššie uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že kumulovanie dovozov z Indonézie neposkytlo dôvody zmeniť predbežné nálezy a ani záver, že priemysel Spoločenstva utrpel materiálne straty počas IP, týmto sa potvrdzuje obsah úvodných častí 151 a 152 nariadenia o dočasných clách, týkajúci sa záveru o situácii v priemysle Spoločenstva.

E. KAUZALITA

1. ÚČINOK SUBVENCOVANÝCH DOVOZOV

(203) Tak GOT ako aj GOA vyhlásili, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že škody, ktoré utrpel priemysle Spoločenstva boli zapríčinené limitovanými objemami dovezenými z Taiwanu a Austrálie.

(204) GOA tvrdila, že podiel na trhu austrálskych dovozov bol príliš limitovaný (2 % zo spotreby) nato, aby mohol mať nejaký vplyv na ceny na trhu Spoločenstva. Skôr museli sledovať cenové trendy zavedené veľkými operátormi na trhu Spoločenstva. Vzhľadom k vyššie uvedenému GOA uviedla, že škody – pokiaľ vôbec dajaké vznikli – boli spôsobené veľkými dovozmi z iných tretích krajín.

(205) GOT obdobne argumentoval tým, že podiel na trhu taiwanských exportov na úrovni približne 6 %, v spojení s nízkou cenovou úrovňou zavedenou pre tieto dovozy, objektívne nemohol mať vplyv na situáciu v priemysle Spoločenstva, ktorého podiel na trhu Spoločenstva prekračuje hodnotu 50 %.

(206) Vzhľadom na argumenty, ktoré uvádzali GOA a GOT ohľadne svojich príslušných podieloch na trhu pripomíname, že sa preukázalo, že dovozy z Austrálie a Taiwanu boli počas IP jasne nad úrovňou de minimis. Navyše, preukázalo sa, že všetky podmienky nevyhnutné pre kumulovanú analýzu boli splnené. Za takýchto okolností, pripomienky týkajúce sa jednotlivých podielov na trhu pripadajúcich na jednotlivé krajiny, boli irelevantné.

(207) Navyše, ceny za ktoré sa PSF dovážaných z týchto krajín predával na trhu Spoločenstva, boli nižšie ako ceny v priemysle Spoločenstva. Vzhľadom na vyššie uvedené subvencovaný PSF dovezený z Austrálie a z Taiwanu spolu s lacným subvencovaným PSF dovezeným z Indonézie mali výrazne negatívny vplyv na ekonomickú situáciu ešte stále zraniteľného priemyslu Spoločenstva. Toto konštatovanie je podopreté skutočnosťou, že trh PSF je transparentný a že z tohto dôvodu cenové rozdiely alebo ponuky s nízkou cenou môžu mať účinok stláčanie cien smerom nadol.

(208) Následne sa vychádza z toho, že ani GOA a ani GOT nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by boli v rozpore s predbežným zistením, že priemysel Spoločenstva utrpel materiálne škody v dôsledku lacných subvencovaných dovozov. Týmto potvrdzuje sa záver, že subvencované dovozy, odoberané izolovane, zapríčinili materiálne škody priemyslu Spoločenstva.

2. KOLÍSANIE MENY

(209) GOA argumentovala tým, že Komisia nezohľadnila účinok, ktorý mali na dovoznú cenu z Austrálie kolísania výmenného kurzu, pričom špecifikovala, že počas doby prešetrovania PSF dovezený z Austrálie profitoval z priaznivého zvýšenia výmenného kurzu.

(210) V tomto smere treba upozorniť, že dovozy z tejto krajiny na trh Spoločenstva boli fakturované v USD, DEM a GBP a nie v AUD. Parita austrálskej meny nebola preto relevantná pri relevantných rozhodnutiach.

(211) V každom prípade treba zdôrazniť, že austrálska mena sa znehodnocovala počas prvých 7 mesiacov IP a následne sa zhodnocovala počas najbližších 5 mesiacov, ak porovná sa jej parita k ECU/EUR v prvom mesiaci IP. Počas doby prešetrovania austrálska mena nevykazovala konštantný klesajúci trend.

3. ZÁVER

(212) Keďže nám neboli predložené žiadne nové argumenty týkajúce sa príčiny škôd, ktoré utrpel priemysel Spoločenstva, tak týmto potvrdzuje sa záver, že subvencované dovozy, preberané oddelene, spôsobili škody priemyslu Spoločenstva, tak ako je to uvedené v úvodnej časti 168 nariadenia o dočasných clách.

F. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

1. ZÁUJEM PRIEMYSLU SPOLOČENSTVA

(213) Keďže neboli obdržané žiadne pripomienky týkajúce sa vyššie uvedených problémov, tak týmto potvrdzujú sa nálezy o záujmoch priemyslu spoločenstva citované v úvodnej časti 170 nariadenia o dočasných clách.

2. DOSAH NA UŽÍVATEĽOV

(214) Po zverejnení predbežného nariadenia pomerne veľký počet užívateľov a dovozcov predložilo svoje pripomienky v písomnej forme. Navyše, jedna asociácia užívateľov reagovala na predbežné nariadenie o clách a vyžiadala si vypočutie pred Komisiou, čo jej aj bolo umožnené.

(215) Treba zdôrazniť, že väčšina z vyššie uvedených užívateľov a dovozcov sa neprezentovala v rámci časového limitu stanoveného v Oznámení o zahájení konania, alebo že ani neodpovedali na dotazník, ktorý im Komisia zaslala. Vzhľadom na to, väčšinu z nich nemožno považovať za zúčastnené strany v zmysle článku 31 ods. 2 základného nariadenia a ich stanoviská sa v tomto štádiu konania nemôžu zobrať do úvahy.

(216) Navyše, ako je uvedené v úvodnej časti predbežného nariadenia, celkove nízka úroveň spolupráce pri prešetrovaní záujmov Spoločenstva mala za následok, že odhad dosahu opatrení na činnosť užívateľov a dovozcov bol určený na základe dostupných informácií.

(217) Podania od zainteresovaných strán boli prešetrené a dospelo sa k záveru, že ich hlavným argumentom bolo, že uvalenie vyrovnávacích ciel by malo negatívne účinky na ich konkurencieschopnosť pokiaľ ide o výrobky s klesajúcou cenou a v konečnom dôsledku by ohrozilo ich prežitie na trhu PSF Spoločenstva. Uvalenie ciel by v skutočnosti, ako prvý krok, spustilo rast cien PSF z príslušných krajín, čo by obratom donútilo užívateľov PSF zo Spoločenstva zvyšovať ceny výrobkov s klesajúcou cenou. Podľa ich názoru, takýto vývoj by zapríčinil nárast dovozov lacných výrobkov s klesajúcou cenou z ostatných tretích krajín a z krajín, ktorých sa toto prešetrovania týka.

(218) V svetle obsahu úvodných častí 171 a 172 predbežného nariadenia, prešetrovanie preukázalo, že určitý užívatelia sa kompletne preorientovali z nakupovania PSF od priemyslu Spoločenstva na nakupovanie PSF výhradne z príslušných krajín. Z toho dôvodu sa prijíma názor, že – ak sa nepodniknú žiadne opatrenia na nápravu deformačných účinkov zapríčinených prítomnosťou lacného subvencovaného dovezeného PSF – táto situácia sa zhorší a celkový trh bude trpieť aj z dlhodobého hľadiska: po prvé, nakoľko značný počet výrobcov v Spoločenstve zanikne, čo bude viesť ku zníženej konkurencii na trhu Spoločenstva; po druhé, nakoľko to bude predstavovať stimuláciu pre masívnejší vstup lacného subvencovaného PSF na trh Spoločenstva, čo uvedie užívateľov takýchto dovozov do priaznivejšej konkurenčnej pozície v porovnaní s tými, ktorí využívajú iné zdroje dodávok. Prijíma sa názor, že záujmy všetkých operátorov na trhu Spoločenstva si vyžadujú existenciu účinnej súťaže, a tým pádom aj zavedenie vyrovnávacích opatrení proti subvencovanému dovezenému PSF.

(219) Z informácií o štruktúre nákladov užívateľského priemyslu , ktoré sú k dispozícii, z úrovne navrhovaných opatrení a z podielu medzi subvencovanými dovozmi a inými zdrojmi dodávok vyplýva, že:

- PSF môže predstavovať medzi 25 % až 45 % celkových výrobných nákladov užívateľa výrobkov s klesajúcou cenou,

- priemerné vyrovnávacie clo činí pre príslušné krajiny asi 3 %,

- podiel subvencovaných dovozov činí 12 % z celkovej spotreby PSF.

Navrhované opatrenia môžu mať dosah na zvyšovanie výrobných nákladov užívateľov od 0,1 % až do maximálne 0,16 %. Tento pravdepodobný maximálny nárast sa považuje za zanedbateľný, ak sa porovná s pozitívnym vplyvom navrhovaných opatrení, pokiaľ ide o obnovenie účinnej súťaže na trhu Spoločenstva.

(220) Týmto sa potvrdzuje záver úvodnej časti 172 predbežného nariadenia o clách, že vplyv navrhovaných opatrení na ziskovosť užívateľov a na prežitie na trhu bude limitovaný.

3. ZÁVER

(221) Nové argumenty, ktoré boli obdržané, týkajúce sa určenia záujmov Spoločenstva, sa nepovažujú za také, aby zrušili záver, že neexistujú žiadne závažne dôvody proti zavedeniu vyrovnávacích opatrení. Z tohto dôvodu predbežné nálezy potvrdzujeme.

G. KONEČNÉ CLO

(222) V zmysle záverov, ku ktorým sa dospelo ohľadne subvencií, škôd, kauzality a záujmov spoločenstva sa prijíma názor, že sa musia vykonať konečné vyrovnávacie opatrenia tak, aby sa zabránilo ďalším škodám, ktoré budú priemyslu Spoločenstva spôsobovať subvencované dovozy z Austrálie, Indonézie a z Taiwanu.

1. ÚROVEŇ LIKVIDÁCIE ŠKÔD

(223) Ako už bolo vysvetlené v úvodnej časti 179 predbežného nariadenia o clách, bola stanovená neškodiaca úroveň cien, ktorá pokryje výrobné náklady v priemysle Spoločenstva a rozumný zisk, ktorý sa docieli pri absencii subvencovaných dovozov z príslušných krajín.

2. FORMA A VÝŠKA CLA

(224) V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia výšky vyrovnávacích ciel zodpovedajú rozpätiam subvencií, nakoľko sa zistilo, že rozpätia škôd sú vyššie pre všetkých vývozcov v príslušných krajinách.

a) Austrália

(225) Toto malo za následok stanovenie nasledovnej výšky vyrovnávacieho cla pre kooperujúcich vývozných výrobcov v Austrálii.

Spoločnosť | Rozpätie subvencovania exportu | Rozpätie celkových subvencií | Navrhovaná výška vyrovnávacieho cla |

Leading Synthetics | 6,0 % | 6,0 % | 6,0 % |

iné spoločnosti | 6,0 % | 6,0 % | 6,0 % |

(226) Vychádzajúc z vysokého stupňa spolupráce, ktorá pokryla v skutočnosti všetky dovozy príslušného výrobku s pôvodom v Austrálii, považovalo sa za vhodné stanoviť výšku zostatkového cla v tej istej výške ako je maximálna sadzba stanovená pre kooperujúcu spoločnosť, t. j. 6 %.

b) Indonézia

(227) Vychádzajúc z vysokého stupňa nespolupráce v Indonézii, ktorá bola stanovená na viac ako 30 %, bolo považované za vhodné použiť metódu ktorá zabránila poskytnutiu bonusu za nespoluprácu. Výška ciel bola pre nekooperujúce spoločnosti príslušné stanovená na základe skutočností, ktoré boli k dispozícii – v súlade s článkom 28 základného nariadenia – t. j. na hodnotu 10 %.

Spoločnosť | Rozpätie subvencovania exportu | Rozpätie celkových subvencií | Navrhovaná výška vyrovnávacieho cla |

PT. Indorama Synthetics TbK | 1,4 % | 1,4 % | 0 % |

PT. Panasia IndosyntecTbK | 0 % | 0 % | 0 % |

PT. Susila Indah Fibre Ind. | 0 % | 0 % | 0 % |

PT. GT Petrochem Ind. TbK | 0,4 % | 0,4 % | 0 % |

PT. Teijin Indonesia Fibre Corp. | 0,4 % | 0,4 % | 0 % |

Ostatné spoločnosti | 5 % | 10 % | 10 % |

c) Taiwan

(228) Pripomíname, že už sú v platnosti antidumpingové opatrenia, pokiaľ ide o dovozy PSF s pôvodom v Taiwane. Avšak subvencie na ktoré sa prišlo počas tohto prešetrovania, nie sú vývozné subvencie a z tohto dôvodu sa považujú za také, ktoré neovplyvnili vývozné ceny a príslušné dumpingové rozpätie. Následne je možné uvaliť v súčinnosti s existujúcimi antidumpingovými opatreniami aj vyrovnávacie clá. Toto by viedlo k nasledovným výškam vyrovnávacieho cla pre kooperujúcich vývozných výrobcov na Taiwane:

Spoločnosť | Rozpätie subvencovania exportu | Rozpätie celkových subvencií | Navrhovaná výška vyrovnávacieho cla |

Nan Ya Plastics Corp. | 0 % | 1,5 % | 1,5 % |

Far Eastern Textile Ltd. | 0 % | 1,0 % | 1,0 % |

Shinkong Synth. Fib.Corp. | 0 % | 0 % | 0 % |

Tuntex Distinct Corp. | 0 % | 0 % | 0 % |

ostatné spoločnosti | 0 % | 1,5 % | 1,5 % |

(229) Vychádzajúc z vysokého stupňa spolupráce, ktorá pokryla v skutočnosti všetky dovozy príslušného výrobku s pôvodom na Taiwane do Spoločenstva, bolo usúdené, že by bolo vhodné zaviesť výšku zostatkového cla na tej istej úrovni ako je najvyššia sadzba, ktorá bola zavedená pre kooperujúce spoločnosti, t. j. 1,5 %.

(230) Sadzby vyrovnávacieho cla pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení boli zavedené na základe nálezov zo súčasného prešetrovania. Z tohto dôvodu odrážajú situáciu počas prešetrovania v týchto spoločnostiach. Tieto sadzby cla (v protiklade s celoštátnym clom uplatňovateľným na všetky ostatné spoločnosti) sú tým pádom uplatňovateľné výhradne na dovozy výrobkov s pôvodom v príslušnej krajine a vyrábaných týmito spoločnosťami, teda spomínanými špecifickými právnickými osobami. Dovážané výroby vyrábané ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je špecificky uvedená v operatívnej časti tohto nariadenia spolu so názvom a adresou, vrátane subjektov, ktoré sú vo vzťahu s tými, ktoré boli špecificky spomínané, nemôžu profitovať z týchto sadzieb a budú podliehať colnej sadzbe uplatňovanej na "všetky ostatné spoločnosti".

(231) Akákoľvek reklamácia, požadujúca uplatňovanie týchto vyrovnávacích colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) sa musí adresovať Komisii [4] bezodkladne a so všetkými informáciami, najmä akúkoľvek zmenu v činnosti spoločnosti spojenú s výrobou, domácimi a zahraničnými predajmi a taktiež spojenú so zmenou názvu alebo zmenou názvu výrobných predajných subjektov. Komisia potom v prípade potreby, po konzultáciách s poradným výborom, nariadenie doplní tak, že bude aktualizovať zoznam spoločností profitujúcich z individuálnych colných sadzieb.

H. VÝBER DOČASNÉHO CLA

(232) Vzhľadom na výšku vyrovnávacích subvencií pre vývozných výrobcov, v svetle závažnosti škôd spôsobovaných priemyslu Spoločenstva, považuje sa za nevyhnutné, aby čiastky zabezpečené prostredníctvom dočasného vyrovnávacieho cla na základe nariadenia (ES) č. 123/2000 boli s konečnou platnosťou vybrané v rozsahu výšky konečného uloženého cla,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Konečné vyrovnávacie clo sa týmto ukladá na dovozy syntetických polyesterových vlákien, nemykaných, nečesaných a ani inak neupravených pre spriadanie spadajúcich pod kód CN 55032000 s pôvodom v Austrálii, Indonézii a Taiwane.

2. Colná sadzba uplatňovaná netto franko hranica Spoločenstva, pred preclením, na produkty vyrábané v uvedených spoločnostiach bude nasledovná pre krajiny s pôvodom v:

(1) Austrália

Spoločnosť | Colná sadzba (%) | TARIC prídavný kód |

Leading Synthetics Pty Ltd, Melbourne, Viktória | 6 % | A059 |

Všetky ostatné austrálske spoločnosti | 6 % | A999 |

(2) Indonézia

Spoločnosť | Colná sadzba (%) | TARIC prídavný kód |

PT. Indorama Synthetics TbK Graha Irama 17 poschodie Jl.H.Rasuna Said Block X-1 Kav.1-2 PO BOX 3375 Jakarta 12950 | 0 | A051 |

PT. Panasia Indosyntec TbK Jl.Garuda 153/74 Bandung 40184 | 0 | A052 |

PT. Susilia Indah Synthetics Fiber Industries Jl.Kh.Zainul Arifin Kompleks Ketapang Indah Blok B 1 n.23 Jakarta 11140 | 0 | A054 |

PT. GT Petrochem Industried TbK Exim Melati Building 9 poschodie Jl.M.H.Thamrin Kav. 8-9 Jakarta 10230 | 0 | A053 |

PT. Teijin Indonesia Fiber Corporation TbK 5 poschodie Mid Plaza 1 Jl. Jend.Sudiman Kav. 10-11 Jakarta 10220 | 0 | A055 |

Všetky ostatné spoločnosti | 10 | A999 |

(3) Taiwan

Spoločnosť | Colná sadzba (%) | TARIC prídavný kód |

Nan Ya Plastics Corp.,201 Tung Kwa N.Road,Taipei | 1,5 | 8193 |

Far Eastern Textile Ltd.,3 poschodie , č 207 Tun-Hwa South Road, Sec. 2, Taipei | 1,0 | 8192 |

Shinkong Synthetic Fibres Corp.,7, 8 poschodie 123 Sec. 2 Nanking E. Road, Taipei | 0 | 8194 |

Tuntex Distinct Corp.,15 poschodie, č. 376, Sec. 4, Jen Ai road, Taipei | 0 | A063 |

Všetky ostatné spoločnosti | 1,5 | 8195 |

3. Pokiaľ nie je vymedzené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1. Čiastky zabezpečené prostredníctvom dočasného vyrovnávacieho cla na dovozy pochádzajúce z Austrálie a Taiwanu podľa nariadenia (ES) č. 123/2000 sa budú vyberať vo výške cla s konečnou platnosťou uloženého na základe tohto nariadenia. Čiastky zabezpečené nad rámec výšky konečného vyrovnávacieho cla budú odpustené.

2. Ustanovenia, na ktoré sa odvoláva v článku 1 ods. 3 sa budú týkať aj konečného výberu čiastok zaručených prostredníctvom dočasných vyrovnávacích ciel.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť v deň nasledujúci po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. mája 2000

Za Radu

predseda

J. Pina Moura

[1] Ú. v. ES L 288, 21.10.1997, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 16, 21.1.2000, s. 3.

[3] Ú. v. ES L 16, 21.1.2000 s. 30.

[4] Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, riaditeľstvo C, DM 24 – 8/38, Rue de la Loi/Wetstraat 200, B.

--------------------------------------------------