2.7.2008

Il-Ġurnal Uffiċjali ta’ l-Unjoni Ewropea

C 167/1

Avviż tal-Kummissjoni dwar il-mod ta' proċedimenti ta' riżolviment ta' tilwim bil-għan li jiġu adottati Deċiżjonijiet skond l-Artikolu 7 u l-Artikolu 23 tar-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 1/2003 fil-każijiet tal-kartelli

(Test b'rilevanza għaż-ŻEE)

(2008/C 167/01)

1. DAĦLA

Din in-Notifika tistabbilixxi qafas sabiex tiġi ppremjata l-kooperazzjoni fil-mod kif isiru l-proċedimenti li jkunu nbdew in vista ta' l-applikazzjoni ta' l-Artikolu 81 tat-Trattat tal-KE (1) fil-każi ta' kartelli (2). Il-proċedimenti ta' riżoluzzjonijiet ta' tilwim jistgħu jippermettu lill-Kummissjoni tamministra aktar każi bl-istess riżorsi biex b'hekk tinkoraġġixxi l-interess pubbliku fl-implimentazzjoni ta' kastigi effettivi u f'waqthom mill-Kummissjoni, filwaqt li tkabbar id-deterrent ġenerali. Il-kooperazzjoni koperta b'din in-Notifika hi differenti mill-produzzjoni volontarja ta' xhieda biex tixpruna jew tmexxi 'l quddiem l-investigazzjoni tal-Kummissjoni, li hi koperta min-Notifika tal-Kummissjoni dwar l-Immunità mill-multi u t-tnaqqis fil-multi fil-każi ta' kartelli (3) (in-Notifika dwar Klemenzi). Sakemm il-kooperazzjoni offruta minn impriża tikkwalifika taħt iż-żewġ Notifiki tal-Kummissjoni, din tista' tkun ippremjata kif xieraq b'mod kumulattiv (4).

Meta l-partijiet għall-proċedimenti jkunu lesti li jirrikonoxxu l-parteċipazzjoni tagħhom f'kartell li jmur kontra l-Artikolu 81 tat-Trattat u għalhekk ikunu naqsu mir-responsabbilta' tagħhom, jistgħu wkoll jikkontribwixxu biex ikunu mgħaġġla l-proċedimenti li jwasslu għall-adozzjoni tad-deċiżjoni korrispondenti skond l-Artikolu 7 u l-Artikolu 23 tar-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 1/2003 tas-16 ta' Diċembru 2002 dwar l-implimentazzjoni tar-regoli tal-kompetizzjoni stabbiliti fl-Artikoli 81 u 82 tat-Trattat (5) bil-mod u bis-salvagwardji speċifikati f'din in-Notifika. Filwaqt li l-Kummissjoni, bħala l-awtorità investigattiva u l-gwardjana tat-Trattat li hi mogħtija s-setgħa li tadotta deċiżjonijiet ta' rinfurzar suġġetti għall-kontroll ġuridiku tal-Qrati Komunitarji, ma tinnegozjax il-kwistjoni dwar l-eżistenza ta' ksur tal-liġi Komunitarja u s-sanzjoni li tkun xierqa, tista' tippremja l-kooperazzjoni deskritta f'din in-Notifika.

Ir-Regolament tal-Kummissjoni (KE) Nru 773/2004 tas-7 ta' April 2004 dwar il-mod ta' kif jitmexxew il-proċedimenti mill-Kummissjoni skond l-Artikoli 81 u 82 tat-Trattat tal-KE (6) jistabbilixxi r-regoli prattiċi ewlenin li jikkonċernaw il-mod kif jitwettqu l-proċedimenti fil-każi ta' antitrust inklużi dawk applikabbli fil-varjant għar-riżoluzzjoni tat-tilwima. F'dan ir-rigward, ir-Regolament (KE) Nru 773/2004 jagħti s-setgħa lill-Kummissjoni tagħżilx li tesplora l-proċediment tar-riżoluzzjoni tat-tilwima jew le fil-każi ta' kartelli, filwaqt li tiżgura li l-għażla tal-proċediment tar-riżoluzzjoni tat-tilwima ma tkunx tista' tiġi imposta fuq il-partijiet.

L-infurzar effettiv tal-liġi Komunitarja dwar il-kompetizzjoni huwa kumpatibbli mar-rispett sħiħ tad-dritt tal-partijiet biex jiddefendu ruħhom, li jikkostitwixxi prinċipju fundamentali tal-liġi Komunitarja li għandu jkun irrispettat fiċ-ċirkustanzi kollha, u b'mod partikolari fil-proċedimenti ta' antitrust li jistgħu jwasslu għall-penali. Minn dan joħroġ li r-regoli stabbiliti għall-mod kif jitmexxew il-proċedimenti tal-Kummissjoni biex jiġi infurzat l-Artikolu 81 tat-Trattat għandhom jiżguraw li l-impriżi u l-assoċjazzjonijiet ta' l-impriżi kkonċernati jingħataw l-opportunità biex effettivament jesponu l-fehmiet tagħhom dwar il-verità u r-relevanza tal-fatti, l-oġġezzjonijiet u ċ-ċirkustanzi mressqa mill-Kummissjoni (7), waqt it-tul kollu tal-proċedura amministrattiva.

2. PROĊEDURA

Il-Kummissjoni għandha marġni wiesa' ta' diskrezzjoni biex tiddetermina liema każi jistgħu jkunu addattati biex tesplora l-interess tal-partijiet f'parteċipazzjoni f'diskussjonijiet dwar riżolviment, kif ukoll biex tiddeċiedi f'liema każi tinvolvi ruħha jew twaqqahom jew inkella ssovihom. F'dan ir-rigward, tajjeb li tiġi kkunsidrata l-probabbiltà li jintlaħaq ftehim komuni dwar l-ambitu ta' l-oġġettivi potenzjali mal-partijiet involuti sa skadenza raġonevoli, in vista ta' fatturi bħal ma huma l-għadd tal-partijiet involuti, il-pożizzjonijiet konfliġġenti prevedibbli dwar l-attribuzzjoni tar-responsabbiltajiet, il-limitu tal-kontestazzjoni tal-fatti. Barra minn hekk, jiġi kkunsidrat jekk, fid-dawl tal-progress miksub f'sens ġenerali, inkluż l-iskala tal-piż neċessarju biex ikunu pprovduti verżjonijiet mhux kundifenzjali tad-dokumenti fil-fajl, ikunx probabbli li din il-proċedura ta' riżolviment tkunx iktar effikaċi. Jistgħu jitqiesu wkoll konsiderazzjoni oħra bħal mhu l-ħolqien ta' preċedent. Il-Kummissjoni tista' wkoll tiddeċiedi li ma tkomplix id-diskussjonijiet dwar ir-riżolviment jekk il-partijiet tal-proċedimenti jikkoordinaw biex jgħawwġu jew jeliminaw kull evidenza relevanti biex ikun stabbilit il-ksur jew xi parti minnu jew għall-kalkolu ta' multa applikabbli. Tgħawwiġ jew eliminazzjoni ta' l-evidenza relevanti biex ikun stabbilit il-ksur jew xi parti minnu jista' wkoll jikkostitwixxi ċirkustanza aggravanti skond it-tifsira tal-punt 28 tal-Linji Gwida tal-Kummissjoni dwar il-metodu ta' kif jiġu ffisati l-multi imposti skond l-Artikolu 23(2)(a) tar-Regolament (KE) Nru 1/2003 (8) (il-Linji Gwida dwar il-multi), u jista' jkun meqjus bħala nuqqas ta' kooperazzjoni skond it-tifsira tal-punti (12) u (27) tan-Notifika dwar Klemenzi. Il-Kummissjoni tista' tidħol biss għal diskussjonijiet dwar riżolviment jekk issir talba bil-miktub mill-partijiet ikkonċernati.

6.	Filwaqt li l-partijiet għall-proċedimenti m'għandhomx dritt għal riżolviment, jekk il-Kummissjoni jidhrilha li, fil-prinċipju, ikun xieraq li każ jiġi riżolt, din għandha tesplora l-interess fir-riżolviment tal-partijiet kollha għall-istess proċedimenti.

Il-partijiet għall-proċedimenti m'għandhomx jiżvelaw lil ebda parti terza oħra fi kwalunkwe ġurisdizzjoni l-kontenut tad-diskussjonijiet jew tad-dokumenti li huma kellhom aċċess għalihom invista tar-riżolviment, sakemm ma jkollhomx awtorizzazzjoni espliċita mill-Kummissjoni. Kwalunkwe ksur f'dan ir-rigward jista' jwassal li l-Kummissjoni ma' tikkunsidrax t-talba ta' l-impriża biex issegwi l-proċediment tar-riżolviment. Kxif bħal dan jista' wkoll jikkostitwixxi ċirkustanza aggravanti, skond it-tifsira tal-punt 28 tal-Linji Gwida u jista' jkun meqjus bħala nuqqas ta' kooperazzjoni skond it-tifsira tal-punti (12) u (27) tan-Notifika dwar Klemenzi.

2.1. Ftuħ ta' proċedimenti u passi esploratorji fir-rigward ta' riżolviment.

Jekk il-Kummissjoni tikkonsidra l-adozzjoni ta' deċiżjoni skond l-Artikolu 7 u/jew l-artikolu 23 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003, ikun meħtieġ li bil-quddiem jiġu identifikati u rikonoxxuti bħala partijiet għall-proċedimenti l-persuni legali li jistgħu jkunu suġġetti għall-penali minħabba ksur ta' l-Artikolu 81 tat-Trattat.

Għal dan il-għan, il-bidu ta' proċedimenti skond l-Artikolu 11(6) tar-Regolament (KE) Nru 1/2003 bil-għan ta' l-adozzjoni ta' deċiżjoni bħal din jista' jseħħ fi kwalunkwe ħin, imma mhux aktar tard mid-data li fiha l-Kummissjoni toħroġ dikjarazzjoni ta' oġġezzjonijiet kontra l-partijiet ikkonċernati. L-Artikolu 2(1) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004 jispeċifika wkoll li, jekk il-Kummissjoni tqis li jkun xieraq li tesplora l-interess tal-partijiet f'parteċipazzjoni fid-diskussjonijiet dwar ir-riżolviment, hi tagħti bidu għal proċedimenti mhux aktar tard mid-data li fiha tkun jew għamlet dikjarazzjoni dwar l-oġġezzjonijiet jew talbet lill-partijiet jiddikjaraw bil-miktub l-interess tagħhom f'parteċipazzjoni f'diskussjonijiet dwar riżolviment, liema miż-żewġ dati tiġi l-ewwel.

10.	Wara l-bidu tal-proċedimenti skond k-Artikolu 11(6) tar-Regolament (KE) Nru 1/2003, il-Kummissjoni ssir l-unika awtorità kompetenti biex tapplika l-Artikolu 81 tat-Trattat għall-każ speċifiku.

11.

Jekk il-Kummissjoni tikkunsidra li jkun xieraq li tesplora l-interess tal-partijiet fil-parteċipazzjoni f'diskussjonijiet dwar ir-riżolviment, hi tiffissa skadenza li ma tkunx anqas minn ġimagħtejn skond l-Artikoli 10a(1) u 17(3) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004 li fl-ambitu tiegħu il-partijiet għall-istess proċedimenti għandhom jiddikjaraw bil-miktub jekk ikunx bi ħsiebhom jipparteċipaw f'diskussjonijiet dwar riżolviment bil-għan li possibbilment jagħmlu sottomissjonijiet għal riżolviment aktar 'il quddiem. Din id-dikjarazzjoni miktuba ma timplikax ammissjoni mill-partijiet li pparteċipaw fi ksur jew li kienu responsabbli għalih.

12.

Kull meta l-Kummissjoni tibda proċedura kontra żewġ partijiet jew iktar fl-istess impriża, il-Kummissjoni tinforma lil kull parti bl-entitajiet legali l-oħra li hi tidentifika fl-istess impriża u li għandhom x'jaqsmu wkoll mal-proċediment. F'każ bħal dan, jekk il-partijiet ikkonċernati jixtiequ jipparteċipaw f'diskussjonijiet dwar riżolviment, dawn għandhom jaħtru rappreżentanti konġunti li jkollhom is-setgħa biex jaġixxu f'isimhom sa tmiem l-iskadenza msemmija fil-punt 10, Il-ħatra ta' rappreżentanti konġunti għandha biss l-iskop li tħaffef id-diskussjonijiet dwar riżolviment u ma tippreġudikax bl-ebda mod l-attribuzzjoni tar-responsabbilità għall-ksur fost il-partijiet differenti.

13.	Il-Kummissjoni tista' ma tikkunsidrax kwalunkwe applikazzjoni għall-immunità mill-multi jew it-tnaqqis tagħhom fuq il-bażi li din l-applikazzjoni tkun ġiet sottomessa wara l-perjodu ta' skadenza msemmi fil-punt10.

2.2. Bidu tal-proċediment ta' riżolviment: diskussjonijiet dwar riżolviment

14.

Jekk uħud mill-partijiet għall-proċedimenti jitolbu għal diskussjonijiet dwar riżolviment u jikkonformaw mar-rekwiżiti msemmija fil-punti 10 u 11, il-Kummissjoni tista' ssegwi l-proċediment ta' riżolviment permezz ta' kuntatti bilaterali bejn id-Direttorat Ġenerali tal-Kummissjoni għall-Kompetizzjoni u l-kandidati tar-riżolviment.

15.

Il-Kummissjoni żżomm id-dritt li tiddetermina ma' kull impriża l-adegwatezza u r-ritmu tad-diskussjonijiet bilaterali dwar ir-riżolviment. F'konformità ma' l-Artikolu 10a(2) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004, dan jinkludi li, fid-dawl tal-progress li jkun sar b'mod ġenerali fil-proċediment tar-riżolviment, il-Kummissjoni tiddetermina l-ordni u s-sekwenza tad-diskussjonijiet bilaterali dwar ir-riżolviment kif ukoll il-waqt meta tiżvela l-informazzjoni, inkluża x-xhieda fil-fajl tal-Kummissjoni wżata biex jiġu stabbiliti l-oġġezzjonijiet previsti u l-multa eventwali (9). L-informazzjoni tiġi żvelata b'mod f'waqtu meta jkun sar progress fid-diskussjonijiet dwar ir-riżolviment.

16.

Żvelar bikri bħal dan fil-kuntest ta' diskussjonijiet dwar ir-riżolviment skond l-Artikolu 10a(2) u l-Artikolu 15(1a) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004 jippermetti li l-partijiet ikunu infurmati bl-elementi essenzjali li jkunu ġew ikkunsidrati sa dak il-mument, bħal mhuma l-fatti allegati, il-klassifikazzjoni ta' dawn il-fatti, il-gravita' ta' l-allegat kartell u t-tul ta' żmien li jkun ilu jeżisti, l-attribuzzjoni tar-responsabbiltajiet, l-istima tal-firxa tal-multi li x'aktarx jingħataw kif ukoll ix-xhieda miġjuba biex jiġu stabbiliti l-oġġezzjonijiet eventwali. B'hekk il-partijiet ikunu jistgħu jwasslu l-fehmiet tagħhom b'mod effettiv dwar l-oġġezzjonijiet li potenzjalment jinġiebu kontrihom u jkunu jistgħu wkoll jagħmlu deċiżjoni infurmata dwar jekk jirriżolvux jew le. Wara talba rraġunata minn xi parti, is-servizzi tal-Kummissjoni jistgħu wkoll jagħtuha aċċess għall-verżjonijiet mhux kunfidenzjali ta' kwalunkwe dokument aċċessibbli elenkat fil-fajl tal-każ sa dak il-mument, jekk ikun jidhrilhom li dan huwa ġustifikat biex il-parti tkun tista' tiżgura l-pożizzjoni tagħha fir-rigward tal-perjodu taż-żmien jew ta' kwalunkwe aspett ieħor tal-kartell (10).

17.

Meta l-progress li jkun sar matul id-diskussjonijiet dwar ir-riżolviment iwassal għal qbil komuni dwar l-ambitu ta' l-oġġezzjonijiet eventwali u l-istima tal-firxa tal-multi li x'aktarx tkun ser twaħħal il-Kummissjoni, u l-Kummissjoni tieħu konsiderazzjoni preliminari li fid-dawl tal-progress li sar, din il-proċedura tkun iktar effikaċi, il-Kummissjoni tista' tiffissa skadenza finali ta' mill-inqas 15-il ġurnata ta' xogħol għal impriża biex tippreżenta sottomissjoni ta' riżolviment finali skond l-Artikoli 10a(2) u 17(3) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004 L-iskadenza tista' tittawwal wara talba rraġunata. Qabel l-għoti ta' din l-iskadenza, il-partijiet ikollhom id-dritt li, fuq talba tagħhom, jingħataw l-informazzjoni speċifikata fil-punt 15 żvelat lilhom.

18.	Il-partijiet jistgħu jappellaw lill-Kunsillier tas-Seduta fi kwalunkwe ħin matul il-proċediment tar-riżolviment fir-rigward ta' kwistjonijiet marbuta mad-drittijiet tad-difiża. Dmir il-Kunsillier tas-Seduta hu li jiżgura li d-drittijiet tad-difiża jkunu rispettati.

19.

Jekk il-partijiet ikkonċernati jonqsu milli jippreżentaw sottomissjoni tar-riżolviment, il-proċediment li jwassal għad-deċiżjoni finali fil-każ tagħhom jimxi skond id-dispożizzjonijiet ġenerali, partikularment fl-Artikoli 10(2) u 15(1) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004, minflok dawk li jirregolaw il-proċediment tar-riżolviment.

2.3. Sottomissjonijiet għal riżolviment

20.

Il-partijiet li jagħżlu li jsir proċediment ta' riżolviment iridu jagħmlu talba formali għar-riżolviment fil-forma ta' sottomissjoni għal riżolviment. Is-sottomissjoni għal riżolviment prevista fl-Artikolu 10a(2) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004 għandu jkun fiha:

(a)

rikonoxximent f'termini ċari u mingħajr ekwivoċi tar-responsabbiltà tal-partijiet għall-ksur imfisser fil-qosor fir-rigward ta' l-iskop tiegħu, l-implimentazzjoni possibbli, il-fatti ewlenin, il-kwalifikazzjoni ġuridika tagħhom, u t-tul ta' żmien tal-parteċipazzjoni fil-ksur bi qbil mar-riżultati tad-diskussjonijiet ta' riżolviment;

(b)	indikazzjoni (11) ta' l-ogħla ammont ta' multa li l-partijiet jipprevedu li l- Kummissjoni ser twaħħalhom u li l-partijiet jaċċettaw fil-qafas tal-proċedura tar-riżolviment;

(c)	il-konferma tal-partijiet li huma kienu rċevew informazzjoni biżżejjed dwar l-oġġezzjonijiet li l-Kummissjoni tipprevedi li ser tqajjem kontrihom u li kienu ngħataw opportunità biżżejjed biex jesprimu l-fehmiet tagħhom mal-Kummissjoni;

(d)	il-konferma tal-partijiet li, fid-dawl ta' dak li ssemma hawn fuq, ma jipprevedux li ser jitolbu aċċess għall-fajl jew jitolbu smigħ ieħor f'seduta verbali, sakemm il-Kummissjoni ma tirriflettix is-sottomissjonijiet tagħhom għar-riżolviment fid-dikjarazzjoni tal-oġġezzjonijiet u d-deċiżjoni;

(e)	il-ftehim tal-partijiet li jirċievu d-dikjarazzjoni tal-oġġezzjonijiet u d-deċiżjoni finali skond l-Artikoli 7 u 23 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003 f'lingwa uffiċjali tal-Komunità Ewropea li jkun hemm qbil dwarha.

21.

Ir-rikonoxximenti u l-konfermi pprovduti mill-partijiet rigward riżolviment jikkostitwixxu espressjoni ta' l-impenn tagħhom biex jikkooperaw fil-maniġġar bil-għaġġla tal-każ skond il-proċediment ta' riżolviment. Madankollu, dawn ir-rikonoxximenti u l-konfermi huma suġġetti għall-aċċettazzjoni mill-Kummissjoni tat-talba tagħhom għal riżolviment, inkluż l-ogħla ammont previst tal-multa.

22.

Għalhekk, it-talbiet għal riżolviment ma jistgħux jiġu rrevokati b'mod unilaterali mill-partijiet li jkunu pprovdewhom sakemm il-Kummissjoni ma tilqax it-talbiet tagħhom għal riżolviment billi tirrifletti s-sottomissjonijiet għal riżolviment l-ewwel f'dikjarazzjoni ta' l-oġġezzjonijiet u fl-aħħarnett, f'deċiżjoni finali (ara f'dan ir-rigward il-punti 27 u 29). Id-dikjarazzjoni ta' l-oġġezzjonijiet, tkun meqjusa bħala konferma tas-sottomissjonijiet għal riżolviment jekk tirrifletti l-kontenut tagħhom fuq il-kwistjonijiet tal-punt 20(a). Barra minn hekk, biex deċiżjoni finali titqies bħala riflessjoni tas-sottomissjonijiet għal riżolviment, għandha wkoll timponi multa li ma tkunx taqbeż l-ogħla ammont indikat fiha.

2.4. Dikjarazzjoni ta' oġġezzjonijiet u tweġiba

23.

Skond l-Artikolu 10(1) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004, in-notifika ta' dikjarazzjoni ta' oġġezzjonijiet bil-miktub lil kull waħda mill-partijiet li kontrihom ikunu tqajmu l-oġġezzjonijiet, hija fażi preparatorja obbligatorja qabel l-adozzjoni ta' kwalunkwe deċiżjoni finali. Għaldaqstant, il-Kummissjoni għandha toħroġ dikjarazzjoni ta' oġġezzjonijiet anke f'każ ta' proċediment ta' riżolviment (12).

24.

Biex ikun żgurat li l-eżerċizzju tad-drittijiet tal-partijiet għad-difiża jkun effettiv, il-Kummissjoni tisma' l-fehmiet tagħhom dwar l-oġġezzjonijiet kontrihom u x-xhieda ta' sostenn qabel ma tadotta deċiżjoni finali u tagħtihom kunsiderazzjoni billi temenda l-analiżi preliminari tagħha kif ikun jixraq (13). Il-Kummissjoni trid tkun tista' mhux biss taċċetta jew tiċħad l-argumenti rilevanti tal-partijiet miġjuba minnhom matul il-proċediment amministrattiv, imma wkoll tagħmel l-analiżi proprja tagħha tal-kwistjonijiet li jkunu tressqu bil-għan li jew jikkonvinċuha twaqqa' dawn l-oġġezzjonijiet minħabba provi ta' nuqqas ta' bażi għalihom jew li jiġu ssupplimentati u riveduti l-argumenti tagħhom, kemm fil-fatt kif ukoll bi dritt, b'sostenn ta' l-oġġezzjonijiet imħaddna mill-Kummissjoni.

25.

Bil-preżentazzjoni ta' talba formali għal-riżolviment fil-forma ta' sottomissjoni għal riżolviment qabel ma tintbagħtilhom in-notifika tad-dikjarazzjoni ta' l-oġġezzjonijiet, il-partijiet ikkonċernati jippermettu lill-Kummissjoni li effettivament tikkunsidra l-fehmiet tagħhom (14) sewwasew fil-mument meta tkun qed tabbozza d-dikjarazzjoni ta' l-oġġezzjonijiet u mhux biss qabel il-konsultazzjoni mal-Kumitat Konsultattiv għall-Prattiċi Restrittivi u l-Pożizzjonijiet Dominanti (minn hawn 'il quddiem “il-Kumitat Konsultattiv”) jew qabel l-adozzjoni tad-deċiżjoni finali (15).

26.

Jekk id-dikjarazzjoni ta' oġġezzjonijiet tirrifletti s-sottomissjonijiet tal-partijiet għal riżolviment, il-partijiet ikkonċernati jkunu, sa skadenza ta' mill-inqas ġimagħtejn ffissata mill-Kummissjoni skond l-Artikoli 10a(3) u 17(3) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004, weġbuha billi sempliċement jikkonfermaw (f'termini mingħajr ekwivoċi) li d-dikjarazzjoni ta' oġġezzjonijiet tikkorrispondi mal-kontenut tas-sottomissjonijiet tagħhom dwar ir-riżolviment u li għalhekk huma jibqgħu marbuta li jsegwu l-proċediment tar-riżolviment. Jekk din it-tweġiba ma ssirx, il-Kummissjoni tieħu nota tan-nuqqas ta' impenn tal-parti u tista' wkoll ma tikkunsidrax it-talba tal-parti biex issegwi l-proċediment ta' riżolviment.

27.

Il-Kummissjoni żżomm id-dritt li tadotta dikjarazzjoni ta' l-oġġezzjonijiet li ma tirriflettix is-sottomissjoni tal-partijiet għal riżolviment. F'dan il-każ, ikunu japplikaw id-dispożizzjonijiet ġenerali fl-Artikoli 10(2) u 15(1) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004. Ir-rikonoxximenti pprovduti mill-partijiet fis-sottomissjonijiet għal riżolviment jitqiesu bħala li ġew irtirati u ma jkunux jistgħu jintużaw bħala evidenza kontra l-ebda waħda mill-partijiet għall-proċedimenti. Għaldaqstant, il-partijiet ikkonċernati ma jkunux iktar marbuta bis-sottomissjonijiet tagħhom għal rizolviment u tinħarġilhom skadenza li tippermettilhom li, fuq talba, jippreżentaw id-difiża tagħhom mill-ġdid, inkluza l-possibbiltà li jitolbu aċċess għall-fajl u smigħ f'seduta verbali.

2.5. Deċiżjoni tal-Kummissjoni u għoti ta' kumpens għal riżolviment

28.

Ladarba l-partijiet ikunu wieġbu għad-dikjarazzjoni ta' l-oġġezzjonijiet u jikkonfermaw l-impenn tagħhom biex jirriżolvu, ir-Regolament (KE) Nru 773/2004 jippermetti lill-Kummissjoni tipproċedi, mingħajr ebda pass proċedurali ieħor, bl-adozzjoni tad-deċiżjoni finali sussegwenti skond l-Artikoli 7 u/jew 23 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003, wara konsultazzjoni mal-Kumitat Konsultattiv skond l-Artikolu 14 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003. B'mod partikolari, dan ifisser li l-ebda seduta verbali jew aċċess għall-fajl ma jistgħu jintalbu minn dawk il-partijiet ladarba s-sottomissjonijiet tagħhom għal riżolviment ikunu riflessi mid-dikjarazzjoni ta' l-oġġezzjonijiet f'konformità ma' l-Artikoli 12(2) u 15(1a) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004.

29.

Il-Kummissjoni żżomm id-dritt li tadotta pożizzjoni finali li titbiegħed mill-pożizzjoni preliminari tagħha ppreżentata f'dikjarazzjoni ta' oġġezzjonijiet li tikkonferma s-sottomissjonijiet tal-partijiet għal riżolviment, jew wara li tikkunsidra l-opinjonijiet żviluppati mill-Kumitat Konsultattiv jew konsiderazzjonijiet oħra marbuta ma' l-awtonomija aħħarija tal-Kummissjoni f'dan ir-rigward. Madankollu, jekk il-Kummissjoni tagħżel li taġixxi f'dan is-sens, hija għandha tinforma lill-partijiet u tinnotifikalhom dikjarazzjoni ta' oġġezzjonijiet ġdida sabiex ikunu jistgħu jeżerċitaw id-dritt ta' difiża tagħhom skond ir-regoli ġenerali tal-proċediment. B'segwitu għal dan il-partijiet b'hekk ikollhom id-dritt li jitolbu aċċess għall-fajl, għal smigħ f'seduta verbali u għal tweġiba għad-dikjarazzjoni ta' l-oġġezzjonijiet. Ir-rikonoxximenti pprovduti mill-partijiet fis-sottomissjonijiet għal riżolviment jitqiesu bħala li ġew irtirati u ma jkunux jistgħu jintużaw bħala evidenza kontra l-ebda waħda mill-partijiet għall-proċedimenti

30.	L-ammont finali tal-multa f'każ speċifiku jiġi stabbilit fid-deċiżjoni li fiha tikkonstata l-ksur skond l-Artikolu 7 u timponi multa skond l-Artikolu 23 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003.

31.	F'konformità mal-prattika tal-Kommissjoni, il-fatt li impriża kkooperat mal-Kummissjoni fil-qafas ta' din in-Notifika matul il-proċediment amministrattiv ser jiġi indikat fid-deċiżjoni finali, biex tiġi spjegata r-raġuni li tiġġustifika l-livell tal-multa.

32.

Jekk tiddeċiedi li tikkumpensa lil parti partikolari bħala riżolviment fil-qafas ta' din in-Notifika, il-Kummissjoni tnaqqas b'10 % l-ammont tal-multa li kellha tkun imposta wara li jkun applikat il-limitu ta' 10 % stabbilit fil-Linji Gwida għall-metodu ta' kif jiġu ffissati l-multi imposti skond l-Artikolu 23(2)(a) tar-Regolament (KE) Nru 1/2003 (8). Kwalunkwe żieda speċifika għal skop dissważiv (16) użat fir-rigward tagħhom ma tistax taqbeż fattur multiplikatur ugwali għal tnejn.

33.	F'każi li fihom sar riżolviment ma' impriżi li jkunu talbu għall-benefiċċji ta' trattament favorevoli, it-tnaqqis fil-multa li jkun ingħatalhom għar-riżolviment ikun miżjud mal-kumpens mogħti bħala benefiċċju tat-trattament favorevoli.

3. KONSIDERAZZJONIJIET ĠENERALI

34.	Din in-Notifika tapplika għall-każi kollha pendenti quddiem il-Kummissjoni fil-mument tal-pubblikazzjoni tagħha fil-Ġurnal Uffiċjali ta' l-Unjoni Ewropea.

35.

L-aċċess għas-sottomissjonijiet ta' riżolviment huwa mogħti biss lil dawk id-destinatarji ta' dikjarazzjoni ta' oġġezzjonijiet li ma talbux riżolviment, la darba jikkommettu ruħhom — flimkien mar-rappreżentanti legali li għandhom l-aċċess għan-nom tagħhom — li ma jagħmlux kopji b'meżżi mekkaniċi jew elettroniċi ta' ebda informazzjoni fis-sottomissjonijiet ta' riżolviment li għalihom qegħdin jingħataw aċċess u li jiżguraw li l-informazzjoni meħuda mis-sottomissjoni ta' riżolviment tkun użata biss għall-iskopijiet tal-proċeduri ġudizzjarji u amministrattivi għall-applikazzjoni tar-regoli tal-kompetizzjoni Komunitarji fil-kwestjoni fil-proċedimenti relatati. Partijiet oħra bħal ma huma r-rikorrenti ma jingħatawx aċċess għas-sottomissjonijiet ta' riżolviment.

36.

L-użu ta' informazzjoni bħal din għal skop different waqt il-proċedura tista' tkun meqjusa bħala nuqqas ta' kooperazzjoni fis-sens tal-punti (12) u (27) tan-Notifika tat-Trattament Favorevoli. Barra minn hekk, jekk użu bħal dan isir wara li l-Kummissjoni tkun addottat deċiżjoni ta' projbizzjoni fil-proċedimenti, il-Kummissjoni tista', fi kwalunkwe proċediment legali quddiem il-Qrati tal-Komunità, titlob lill-Qorti biex iżżid il-multa fir-rigward ta' l-impriża responsabbli. F'każ li l-informazzjoni tintuża għal skop ieħor, fi kwalunkwe ħin, bl-involviment ta' rappreżentanti legali esterni, il-Kummissjoni tista' tirraporta l-inċident lill-uffiċċju fejn ir-rappreżentant legali jipprattika, bl-għan ta' azzjoni dixxiplinarja.

37.

Is-sottomissjonijiet ta' riżolviment magħmula skond din in-Notifika jkunu trasmessi biss lill-awtoritajiet tal-kompetizzjoni ta' l-Istati Membri skond l-Artikolu 12 tar-Regolmanet (KE) Nru 1/2003, sakemm l-kundizzjonijiet stabbiliti fin-Notifika tan-Netwerk (17) ikunu milħuqa u sakemm il-livell ta' protezzjoni kontra l-iżvelar mogħti mill-awtorità tal-kompetizzjoni riċeventi huwa ta' l-istess livell ta' dak tal-Kummissjoni.

38.

Fuq rikjesta ta' l-applikant, il-Kummissjoni tista' taċċetta li s-sottomissjoni ta' riżolviment tingħata bil-fomm. Is-sottomissjonijiet ta' riżolviment bil-fomm ikunu rrekordjati u traskritti fil-bini tal-Kummissjoni. Skond l-Artikolu 19 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003 u l-Artikoli 3(3) u 17(3) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004 l-impriżi li jagħmlu sottomissjonijiet ta' riżolviment bil-fomm jingħataw l-opportunità li jivverifikaw il-preċiżjoni tar-rekord, li jkun disponibbli fil-bini tal-Kummissjoni, u jistgħu jikkoreġu is-sustanza tas-sottomissjonijiet orali tagħhom u l-preċiżjoni tat-traskritt minnufih.

39.

Il-Kummissjoni mhix se titrażmetti sottomissjonijiet ta' riżolviment lill-qrati nazzjonali mingħajr il-kunsens ta' l-applikanti relevanti, skond il-provedimenti tan-Notifika tal-Kummissjoni dwar il-kooperazzjoni bejn il-Kummissjoni u l-qrati tal-Istati Membri tal-UE fl-applikazzjoni tal-Artikoli 81 u 82 KE (18).

40.

Il-Kummissjoni ssostni li normalment l-iżvelar pubbliku ta' dokumenti u dikjarazzjonijiet miktuba jew dokumentati (inklużi s-sottomissjonijiet ta' riżolviment) li jkunu waslu fil-kuntest ta' din in-Notifika jimmina ċerti interessi pubbliċi jew privati, pereżempju l-protezzjoni ta' l-għan ta' spezzjonijiet u investigazzjonijiet fl-ambitu tat-tifsira ta' l-Artikolu 4 tar-Regolament (KE) Nru 1049/2001 tal-Parlament Ewropew u l-Kunsill tat-30 ta' Mejju 2001 dwar l-aċċess pubbliku għad-dokumenti tal-Parlament Ewropew, il-Kunsill u l-Kummissjoni (19), anke wara l-adozzjoni ta' deċiżjoni.

41.

Id-deċiżjonijiet finali meħuda mill-Kummissjoni skond ir-Regolament (KE) Nru 1/2003 huma suġġetti għal eżami ġuriżdizzjonali skond l-Artikolu 230 tat-Trattat tal-KE. Barra minn hekk, kif previst fl-Artikolu 229 tat-Trattat u l-Artikolu 31 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003, il-Qorti tal-Ġustizzja għandha kompetenza ġuriżdizzjonali mingħajr limitu biex teżamina deċiżjonijiet dwar multi adottati skond l-Artikolu 23 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003.

Deskrizzjoni fil-qosor tal-proċedura li twassal għall-adozzjoni ta' Deċiżjoni (ta' riżolviment) skond l-Artikolu 7 u 23 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003

I. Investigazzjoni bħas-soltu

—	Il-partijiet jistgħu juru interess f'riżolviment ipotetiku.

II. Passi Esploratorji Fir-Rigward ta' Riżolviment

—	Ittra lill-impriżi (u lill-Istati Membri) kollha li tinfurmhom bid-deċiżjoni li jinfetħu proċeduri għal riżolviment (Art. 11(6)) u li titlobhom juru l-interess tagħhom fir-riżolviment.

III. Serje ta' diskussjonijiet bilaterali dwar ir-riżolviment

—	L-iżvelar u l-iskambju ta' l-argumenti dwar oġġezzjonijiet, responsabbiltajiet, il-firxa ta' multi potenzjali.

—	L-iżvelar ta' l-evidenza użata biex tistabbilixxi l-oġġezzjonijiet, ir-responsabbiltajiet, il-multi potenzjali.

—	L-iżvelar ta' verżjonijiet ta' dokumenti fil-fajl li mhumiexx kunfidenzjali, meta ġustifikat.

IV. Riżolviment

—	Sottomissjonijiet ta' rizolviment proviżorji mill-impriżi, rappreżentati flimkien fejn applikabbli.

—	COMP jibagħtu konferma li jkunu rċevew l-applikazzjonijiet,

V. Dikjarazzjonijiet ta' Oġġezzjonijiet “Solvuti”

—	In-notifika ta' dikjarazzjonijiet ta' oġġezzjonijiet simplifikati li tikkonferma s-sottomissjonijiet ta' riżolviment ta' l-impriża, fejn xieraq.

—	Ir-risposta ta' l-impriża għad-dikjarazzjonijiet ta' oġġezzjonijiet li tikkonferma b'mod ċar li din tirrifletti is-sottomissjoni ta' riżolviment tagħha.

VI. Id-Deċiżjoni ta'“Riżolvment” skond l-Artikolu 7 u 23 tar-Regolament (KE) Nru 1/2003

—	Kumitat Konsultattiv dwar l-abbozz tad-deċiżjoni finali simplifikata.

Jekk jaqbel il-Kulleġġ tal-Kummissarji:

—	L-adozzjoni tad-deċiżjoni finali simplifikata

(1) Ir-referenzi f'dan it-test għall-Artikolu 81 tat-Trattat tal-KE jkopru wkoll l-Artikolu 53 ŻEE meta applikat mill-Kummissjoni skond ir-regoli stabbiliti fl-Artikolu 56 tal-Ftehim ŻEE.

(2) Il-kartelli huma ftehimiet u/jew prattiċi miftehma bejn żewġ kompetituri jew iktar bl-iskop li jikkoordinaw l-imġiba kompetittiva tagħhom fuq is-suq u/jew jinfluwenzaw il-parametri tal-kompetizzjoni rilevanti permezz ta' prattiċi bħall-iffissar tal-prezzijiet tax-xiri jew tal-bejgħ jew kundizzjonijiet oħra tal-kummerċ, l-allokazzjoni ta' kwoti ta' produzzjoni jew bejgħ, il-kondiviżjoni tas-suq inkluż l-immanuvrar ta' l-offerti, ir-ristrizzjonijiet fuq l-importazzjoni jew l-esportazzjoni u/jew azzjonijiet kontra l-kompetizzjoni kontra kompetituri oħra. Prattiċi bħal dawn huma fost l-iktar ksur serji ta' l-Artikolu 81 KE.

(3) ĠU C 298, 8.12.2006, p. 17.

(4) Ara punt 33.

(5) ĠU L 1, 4.1.2003, p. 1. Ir-Regolament kif l-aħħar emendat bir-Regolament (KE) Nru 1419/2006 (ĠU L 269, 28.9.2006, p. 1).

(6) ĠU L 123, 27.4.2004, p. 18. Ir-Regolament kif emendat l-aħħar bir-Regolament (KE) Nru 622/2008 (ĠU L 171, 1.7.2008, p. 3).

(7) Ara l-Kawża 85/76 Hoffmann-La Roche v il-Kummissjoni [1979] ECR 461, fil-paragrafi 9 u 11;

(8) ĠU C 210, 1.9.2006, p. 2.

(9) Ir-referenza għall-“multi eventwali” fl-Artikolu 10a(2) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004 tagħti lis-servizzi tal-Kummissjoni l-possibbiltà li jinfurmaw lill-partijiet involuti fid-diskussjonijiet dwar ir-riżolviment, dwar stima tal-multa eventwali fid-dawl tal-gwida fil-Linji Gwida dwar il-multi, id-dispożizzjonijiet ta' din in-Notifika u n-Notifika dwar Trattament Favorevoli, fejn applikabbli.

(10) Għal dan il-għan, lill-partijiet ser tingħatalhom lista tad-dokumenti kollha aċċessibbli li jkunu jinsabu fil-fajl tal-każijiet sa dak il-mument.

(11) Dan ikun riżultat tad-diskussjonijiet kif stipulat fil-punti 16 u 17.

(12) Fil-kuntest ta' proċediment ta' riżolviment, id-dikjarazzjonijiet ta' l-oġġezzjonijiet għandhom ikollhom l-informazzjoni neċessarja biex tħalli lill-partijiet jikkorroboraw li din tirrifletti is-sottomissjonijiet tar-riżolviment tagħhom.

(13) B'konformità ma' ġurisprudenza konsolidata, il-Kummissjoni għandha ssejjes id-deċiżjonijiet tagħha biss fuq oġġezzjonijiet li dwarhom il-partijiet ikkonċernati setgħu jikkummentaw, u għal dan il-għan, dawn għandhom id-dritt għal aċċess għall-fajl tal-Kummissjoni, suġġett għall-interess leġittimu ta' l-impriżi fil-ħarsien tas-sigrieti kummerċjali tagħhom.

(14) F'dan ir-rigward, il-premessa 2 tar-Regolament tal-Kummissjoni (KE) Nru 622/2008 “taqra hekk: Dan iż-żvelar bikri għandu jippermetti lill-partijiet ikkonċernati jressqu l-fehmiet tagħhom dwar l-oġġezzjonijiet li l-Kummissjoni tkun bi ħsiebha tressaq kontrihom kif ukoll dwar ir-responsabbiltà potenzjali tagħhom.”

(15) Kif jitlob l-Artikolu 11(1) tar-Regolament (KE) Nru 773/2004 u l-Artikolu 27(1) tar-Regolament (KE) Nru 1/2003 rispettivament.

(16) Il-punt 30 fil-Linji Gwida dwar il-multi.

(17) L-avviż tal-Kummissjoni dwar il-kooperazzjoni fi ħdan in-Netwerk tal-Awtorijatjiet tal-Kompentizzjoni (ĠU C 101, 27.4.2004, p. 43).

(18) ĠU C 101, 27.4.2004, p. 54 il-punt 26.

(19) ĠU L 145, 31.5.2001, p. 43.

2.7.2008

Il-Ġurnal Uffiċjali ta’ l-Unjoni Ewropea

C 167/14

GĦAJNUNA MILL-ISTAT — REPUBBLIKA SLOVAKKA

Għajnuna mill-Istat C 12/08 (ex NN 74/07) — Għajnuna allegatament illegali mill-Istat: Ftehim bejn l-arjuport ta' Bratislava u r-Ryanair

Stedina għas-sottomissjoni ta' kummenti skond l-Artikolu 88(2) tat-Trattat tal-KE

(Test b'rilevanza għaż-ŻEE)

(2008/C 167/06)

Permezz ta' l-ittra ddatata 11 ta' Marzu 2008 riprodotta fil-lingwa oriġinali fil-paġni ta' wara din it-taqsira, il-Kummissjoni nnotifikat lir-Rebbuplika Slovakka bid-deċiżjoni tagħha li tibda l-proċedura stipulata fl-Artikolu 88(2) tat-Trattat tal-KE dwar l-għajnuna/il-miżuri mill-Istat imsemmija hawn fuq.

Il-partijiet interessati jistgħu jissottomettu l-kummenti tagħhom dwar l-għajnuna mill-Istat li dwarha l-Kummissjoni qed tibda l-proċedura fi żmien xahar mid-data tal-pubblikazzjoni ta' din it-taqsira u ta' l-ittra li ġejja, lil:

Il-Kummissjoni Ewropea

Id-Direttorat Ġenerali għall-Enerġija u t-Trasport

Id-Direttorat A — Affarijiet Ġenerali u Riżorsi

Unità A2: Is-Suq Intern u L-Kompetizzjoni

Rue De Mot 28

B-1040 Brussell

Nru tal-Faks: (32-2) 296 41 04

Dawn il-kummenti ser jiġu kkomunikati lir-Repubblika Slovakka. Il-parti interessata li tissottometti l-kummenti tista' titlob bil-miktub biex l-identità tagħha tiġi ttrattata b'mod kunfidenzjali, filwaqt li tagħti r-raġunijiet għat-talba.

TEST TAS-SOMMARJU

PROĊEDURA

F'Diċembru ta' l-2006 il-Kummissjoni rċeviet ilment li allega li kien hemm għajnuna illegali mill-Istat mogħtija mir-Repubblika Slovakka lil-linja ta' l-ajru Irlandiża Ryanair.

DESKRIZZJONI TA' L-GĦAJNUNA

Is-suġġett ta' l-ilment

Skond l-informazzjoni mogħtija minn min għamel l-ilment u ppreżentata mill-mezzi tax-xandir (1), l-Arjuport ta' Bratislava ta lil Ryanair, abbażi tal-Ftehim imsemmi hawn fuq, roħs fuq it-tariffi ta' l-ajruport għal destinazzjonijiet skedati ġodda u eżistenti. Il-Ftehim ġie konkluż f'Diċembru ta' l-2005 u huwa validu sa l-2016.

L-Arjuport ta' Bratislava huwa l-ajruport internazzjonali ewlieni tar-Repubblika Slovakka. Fl-2006 l-ajruport immaniġġja 1 937 642 passiġġier. Huwa jitħaddem mill-kumpanija b'ishma konġunti msejħa Letisko M.R.Štefánika — Airport Bratislava, a.s. (minn hawn 'il quddiem “BTS” jew “l-Ajruport”). L-azzjonisti tal-BTS huma l-Ministeru tat-Trasport, Posta u Telekomunikazzjoni tar-Repubblika Slovakka (34 %) u l-Fond tal-Proprjetà Nazzjonali tar-Repubblika Slovakka (minn hawn 'il quddiem “il-Fond tal-Proprjetà Nazzjonali”) (66 %).

Ir-roħs allegat fuq it-tariffi ta' l-ajruport

Skond l-informazzjoni mogħtija minn min għamel l-ilment u ppubblikata fuq il-mezzi tax-xandir (2), l-Arjuport jipprovdi lir-Ryanair bis-servizzi kollha ta' l-Ajruport bi prezz ta' pakkett wieħed. Dan il-prezz allegatament jinkludi l-immaniġġjar ta' l-inġenji ta' l-ajru u tas-servizzi relatati, is-servizzi tal-passiġġieri, is-servizzi tar-rampa, il-kontroll tat-tagħbija, il-komunikazzjonijiet u l-operazzjonijiet tat-titjir, is-servizzi ta' appoġġ u s-servizzi tat-terminal u ta' l-infrastruttura li għalihom ir-Ryanair ikollha tħallas “tariffa għas-Servizz”.

L-ammont tat-tariffa għas-Servizz allegatament jinbidel skond jekk il-linja ta' l-ajru tkunx qed topera destinazzjoni skedata ġdida jew destinazzjoni eżistenti. Skond l-informazzjoni li għandha f'idejha l-Kummissjoni, meta jiddefinixxi destinazzjoni skedata ġdida, il-Ftehim jirreferi għall-ajruport minflok milli għall-belt. Ir-roħs totali allegatament mogħti lir-Ryanair meta mqabbel mat-tariffi skond l-AIP matul l-ewwel sena tal-validità tal-Ftehim jammonta għal:

—	EUR 1 460 għal kull titjira (jiġifieri roħs ta' 48 %) għad-destinazzjonijiet skedati l-ġodda u

—	EUR 960 għal kull titjira (jiġifieri roħs ta' 31 %) għad-destinazzjonijiet eżistenti.

Dan ir-roħs ma jinkludix il-benefiċċji li jirriżultaw mill-fatt li t-tariffa ta' l-ipparkjar hija inkluża mat-tariffa tas-Servizz miftehma. Introduzzjoni eventwali ta' tariffi ġodda fil-futur, li r-Ryanair ma tkunx teħtieġ tħallas, ikomplu jżidu d-differenza bejn it-tariffa mraħħsa u t-tariffa skond l-AIP.

Osservazzjonijiet ta' l-awtoritajiet Slovakki

L-awtoritajiet Slovakki jammettu li jeżisti l-Ftehim bejn l-Ajruport u r-Ryanair. Madankollu huma jirrifjutaw li jipprovdu lill-Kummissjoni bit-termini ta' dan il-Ftehim. L-awtoritajiet Slovakki jargumentaw li l-BTS, bħala l-operatriċi ta' l-Ajruport, timxi bħal kwalunkwe impriża oħra fis-suq, jiġifieri hija tiddetermina t-tariffi għas-servizzi pprovduti lit-trasportaturi ta' l-ajru fl-Ajruport għal kull trasportatur b'mod individwali, abbażi ta' negozjati, jiġifieri permezz ta' ftehim bejn il-partijiet u skond il-politika kummerċjali tagħha. Il-Ministeru ma jistenniex li l-Ftehim ser ikollu xi impatt fuq l-operazzjonijiet tat-trasportaturi ta' l-ajru l-oħrajn fl-Ajruport.

L-awtoritajiet Slovakki jargumentaw li l-AIP ippubblikat mis-Servizzi tat-Traffiku ta' l-Ajru tar-Repubblika Slovakka f'dan il-kuntest ma jikkostitwix liġi ġenerali li torbot, u għalhekk ma jorbotx lill-BTS u jista' jipprovdi rakkomandazzjonijiet biss.

VALUTAZZJONI TAL-MIŻURA

Riżorsi ta' l-Istat

Il-Kummissjoni tosserva li:

—

il-Fond, bħala l-azzjonist maġġuri fil-BTS, twaqqaf b'Liġi tal-Kunsill Nazzjonali tar-Repubblika Slovakka. Il-Kunsill Nazzjonali tar-Repubblika Slovakka japprova l-baġit tal-Fond Il-President, il-Viċi-President u seba' membri oħra tal-Presidju (il-korp prinċipali tal-Fond) huma nnominati mill-Kunsill Nazzjonali tar-Repubblika Slovakka fuq proposta tal-Gvern tar-Repubblika Slovakka jew tal-Kumitat tal-Kunsill Nazzjonali tar-Repubblika Slovakka. Il-membri tal-Bord tas-Sorveljanza tal-Fond huma wkoll innominati mill-Kunsill Nazzjonali tar-Repubblika Slovakka (3),

—	kif imniżżel fl-Istatuti tiegħu, hemm “kooperazzjoni reċiproka bejn il-Fond, il-Ministeru, il-fundaturi u l-Gvern rigward l-attivitajiet tal-Fond li jikkonċernaw it-twaqqif ta' kumpaniji skond il-Konċessjonijiet għall-Privatizzazzjoni kif ukoll attivitajiet oħra” (4),

—

fit-22 ta' Ottubru 2007 l-azzjonisti tal-BTS, innominaw, fuq proposta tal-Ministeru tat-Trasport, Posta u Telekomunikazzjoni tar-Repubblika Slovakka, President ġdid tal-Bord tat-Tmexxija tal-BTS. L-istqarrija għall-istampa ppubblikata fuq il-paġni ta' l-internet ta' l-Ajruport tgħid li (5): “L-għan ta' din il-bidla huwa prinċipalment li tiżdied is-setgħa tat-teħid tad-deċiżjonijiet ta' l-azzjonisti prinċipali — il-Ministeru tat-Trasport, Posta u Telekomunikazzjoni tar-Repubbilka Slovakka u l-Fond tal-Proprjetà Nazzjonali tar-Repubblika Slovakka, kif ukoll biex jinfirdu l-attivitajiet li huma relatati mal-ħidma normali ta' l-ajruport u t-tmexxija tal-proċessi ta' l-iżvilupp”,

—

fir-rigward tal-ħidma ta' ajruport, dawn huma attivitajiet li għandhom rwol fundamentali f'diversi politiki: Il-politika għat-trasport, il-politika għall-iżvilupp ekonomiku reġjonali jew nazzjonali jew il-politika dwar l-ippjanar ta' l-ibliet u tal-kampanja. L-awtoritajiet pubbliċi ġeneralment ma jkunux “assenti” meta l-maniġer ta' ajruport jieħu deċiżjonijiet li jiddeterminaw l-iżvilupp fuq medda twila ta' żmien ta' infrastrutturi bħal dawn.

Fid-dawl tal-konsiderazzjonijiet ta' hawn fuq il-Kummissjoni ma tistax teskludi f'dan l-istadju li d-deċiżjoni dwar il-konkulżjoni tal-Ftehim hija attribwibbli lill-awtoritajiet pubbliċi u tikkostitwixxi riżorsi ta' l-Istat.

Vantaġġ ekonomiku selettiv

Il-Kummissjoni trid tevalwa jekk l-Ajruport kienx iggwidat minn prospetti ta' profitt meta kkonkluda dan il-kuntratt. Il-Kummissjoni tosserva li:

—

jidher li l-Ftehim kien konkluż waqt il-proċess ta' privatizzazzjoni ta' l-Ajruport, speċifikament allegatament fl-aħħar ġurnata għas-sottomissjoni tal-proposti ta' l-offerti. L-appaltaturi magħżulin irrappurtaw fuq il-mezzi tax-xandir li huma ma kinux infurmati b'dan il-Ftehim (2). Għalhekk, meta ppreparaw l-offerta tagħhom għall-privatizzazzjoni huma ma kienx ħasbu għall-obbligi taħt dan il-Ftehim fil-mudell tan-negozju tagħhom. Għalhekk, wieħed jista' jikkonkludi illi li kieku t-termini tal-Ftehim kienu favorevoli għall-Ajruport, dawn kienu jipprovdu ġustifikazzjoni għall-prezzijiet ta' privatizzazzjoni ogħla,

—	barra minn hekk, huwa allegat li s-sistema ta' roħs mhijiex marbuta mal-ġenerazzjoni ta' volum akbar ta' passiġġieri,

—

barra minn hekk, fir-Rapport Annwali ta' l-2006, ippubblikat fuq il-paġni ta' l-internet ta' l-Ajruport, hemm imniżżel li:“It-tmexxija tal-kumpanija, fil-perjodu qabel ma ġie konkluż il-kuntratt tal-bejgħ ta' l-ishma, ma kienx ipprova jsolvi, fuq bażi ta' perjodu taż-żmien twil, l-impatti serji tal-kuntratti konklużi mat-trasportaturi ta' l-ajru (ma' SkyEurope) u kien ikkonkluda kuntratti ġodda (mar-Ryanair) mingħajr analiżi tas-servizzi jew mingħajr analiżi tagħhom mil-lat tal-kompetizzjoni (6)”,

—

barra minn hekk, il-mezzi tax-xandir Slovakka rrappurtat li r-Ryanair esprimiet il-fehma negattiva ħafna tagħha fuq il-privatizzazzjoni ta' l-Ajruport (7). Xi mezzi tax-xandir allegaw rabta bejn din l-attitudni negattiva tar-Ryanair lejn il-privatizzazzjoni u l-Ftehim tagħha ma' l-Ajruport. Din tidher li hi indikazzjoni li l-konklużjoni tal-Ftehim kien possibbli biss ma' Ajruport li jkun proprjetà ta' l-Istat u ma kienx ikun possibbli li kieku l-Ajruport kien f'idejn il-privat.

Għalhekk, il-Kummissjoni tiddubita jekk l-imġiba tal-BTS kinetx iggwidata minn prospetti ta' profitt. Għaldaqstant, ma jistax jiġi eskluż li l-konklużjoni tal-Ftehim tat lir-Ryanair vantaġġ li ma kienx ikollha f'kundizzjonijet normali tas-suq.

L-effett fuq il-kummerċ u l-kompetizzjoni bejn l-Istati Membri

F'dan il-każ, is-suq għall-provvista tas-servizzi ta' l-ajruport huwa miftuħ u għalhekk il-miżura involuta jista' jkollha effett fuq il-kompetizzjoni u l-kummerċ bejn l-Istati Membri.

Konklużjoni

Fid-dawl ta' dan kollu u billi l-awtoritajiet Slovakki ma pprovdewx lill-Kummissjoni la bit-termini tal-Ftehim u lanqas bid-dettalji taċ-ċirkustanzi li fihom ġie konkluż il-ftehim, hija tikkunsidra, abbażi ta' l-informazzjoni għad-dispożizzjoni tagħha, li l-kumpanija Ryanair ibbenefikat minn għajnuna mill-Istat taħt forma ta' roħs fuq it-tariffi ta' l-ajruport li ma kinetx tibbenefika minnha f' kundizzjonijiet normali tas-suq.

Għalhekk, sakemm l-awtoritajiet Slovakki ma jipprovdux ġustifikazzjoni ekonomika għall-kuntratt jew kwalunkwe informazzjoni oħra li teskludi l-preżenza ta' għajnuna bħal din lir-Ryanair, il-Kummissjoni jkollha tevalwa l-miżura biex tiddetermina l-kompatibbiltà tagħha mas-suq komuni.

IL-KOMPATIBBILTÀ TAL-MIŻURA MAS-SUQ KOMUNI

Il-Kummissjoni tqis li l-Artikolu 87(3)(c) tat-Trattat u l-Komunikazzjoni mingħand il-Kummissjoni fuq il-finanzjament ta' l-ajruporti u l-għajnuna għall-bidu lil-linji ta' l-ajru li jitilqu minn ajruporti reġjonali (minn hawn 'il quddiem “il-linji ta' gwida ta' l-2005”) (8) jikkostitwixxu l-bażi legali għall-valutazzjoni tal-kompatibbiltà tal-miżura involuta. Il-linji ta' gwida għall-avjazzjoni ta' l-2005 jistabbilixxu għadd ta' kundizzjonijiet (fil-punt 79 tagħhom) li għandhom jiġu osservati biex għajnuna għall-bidu ta' din it-tip tkun kompatibbli mas-suq komuni. F'dan il-każ, il-Kummissjoni għandha dubji fir-rigward tal-punti li ġejjin, l-aktar għax ma għandhiex għad-diżpożizzjoni tagħha l-informazzjoni dwar it-termini tal-Ftehim:

—

jidher li t-tariffi preferenzjali ta' l-ajruport allegatament jirrelataw ma' ajruport ġdid minflok ma' destinazzjoni ġdida. L-awtoritajiet Slovakki huma mitluba jipprovdu l-informazzjoni dwar ir-rotot ikkunsidrati bħala “destinazzjonijiet ġodda”. Huma wkoll mitluba jipprovdu l-lista tar-rotot imħaddmin minn u lejn Bratislava mil-linji ta' l-ajru l-oħrajn,

—

jidher li r-roħs mogħti lir-Ryanair għad-destinazzjonijiet eżistenti jibqgħu validi għal perjodu ta' għaxar snin (li huma l-istess tul ta' żmien tal-kuntratt). Għad-destinazzjonijiet skedati l-ġodda, it-tariffa ta' l-ajruport hija mistennija li tiżdied kull sena biex b'hekk issir daqs it-tariffa ta' l-ajruport għad-destinazzjonijiet eżistenti fi żmien sitt snin. L-awtoritajiet Slovakki ma pprovdewx informazzjoni dwar kemm hemm profitti mir-rotot,

—	ma jidhirx jekk ir-roħs allegat fuq it-tariffi ta' l-ajruport humiex relatati ma' kumpens għall-ispejjeż addizzjonali marbutin mal-ftuħ tar-rotot il-ġodda. Barra minn hekk, jidher li r-roħs japplika wkoll għad-destinazzjonijiet eżistenti,

—	l-għajnuna allegata ma tidhirx li hija konformi mal-perċentwali massimi u maż-żmien massimu ta' l-għajnuna stabbiliti fil-paragrafu 79(f),

—	jidher li lill-ebda trasportatur ta' l-ajru ieħor ma ġie propost li jibbenefika mill-istess tariffi jew ma ġie infurmat dwar il-proċess tal-konklużjoni tal-Ftehim,

—

minkejja l-fatt li l-awtoritajiet Slovakki jargumentaw li meta ġie konkluż il-Ftehim, il-kumpanija li tħaddem l-Ajruport aġixxiet bħal investitur fis-suq, hija ma pprovdietx pjan tan-negozju lill-Kummissjoni li juri l-vijabilità tar-rotot ikkonċernati. L-awtoritajiet Slovakki lanqas ma ppreżentaw analiżi li turi l-impatt tar-rotot il-ġodda fuq ir-rotot li qed jikkompetu magħhom,

—

Il-Kummissjoni ma għandhiex evidenza li l-informazzjoni fuq l-għajnuna allegata mill-Istat, li hija previżta għar-rotot minn u lejn Bratislava, hija disponibbli għall-pubbliku. Jidher li l-benefiċjarju ta' l-għajnuna mhuwiex magħżul bi proċedura trasparenti. Il-Kummissjoni ma taf bl-ebda mekkaniżmu tas-sanzjonijiet.

Għalhekk, il-Kummissjoni tiddubita jekk ġewx osservati l-kundizzjonijiet għall-kompatibbiltà, kif stabbiliti fil-linji ta' gwida ta' l-2005, ġewx osservati f'dan il-każ.

KONLUŻJONI

Fid-dawl tal-valutazzjoni tal-kompatibbiltà magħmul hawn fuq, il-Kummissjoni tiddubita jekk il-miżura ta' l-għajnuna mill-Istat tistax tiġi ddikjarata kompatibbli mas-suq komuni skond l-Artikolu 87(3)(c) tat-Trattat. Għalhekk, il-Kummissjoni ddeċidiet li tibda l-proċedura stipulata fl-Artikolu 88(2) tat-Trattat, skond l-Artikolu 6 tar-Regolament tal-Kunsill Nru 659/1999.

Fid-dawl ta' dawn il-kunsiderazzjonijiet, u skond l-Artikolu 10 tar-Regolament tal-Kunsill Nru 659/1999, il-Kummissjoni tordna lir-Repubblika Slovakka biex fi żmien xahar minn meta tirċievi din l-ittra, tissottometti d-dokumenti, l-informazzjoni u d-dejta kollha li hemm bżonn għall-valutazzjoni ta' l-għajnuna/il-miżura u partikolarment it-termini tal-Ftehim li l-ajruport ta' Bratislava kkonkluda mat-trasportatur ta' l-ajru Ryanair. F' każ kuntrarju l-Kummissjoni tieħu deċiżjoni abbażi ta' l-informazzjoni li għandha f'idejha. Hija titlob lill-awtoritajiet tagħkom biex jgħaddu kopja ta' din l-ittra lill-benefiċjarji potenzjali ta' din l-għajnuna minnufih.

Il-Kummissjoni tixtieq tfakkar lir-Repubblika Slovakka li l-Artikolu 88(3) tat-Trattat tal-KE għandu effett ta' sospensjoni, u tiġbed l-attenzjoni tagħkom għall-Artikolu 14 tar-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 659/1999, li jipprovdi li l-għajnuna illegali kollha tista' tinġabar lura mingħand il-benefiċjarju.

Il-Kummissjoni tavża lir-Repubblika Slovakka li hija ser tinforma lill-partijiet ikkonċernati billi tippubblika din l-ittra u taqsira ta' l-istess ittra fil-Ġurnal Uffiċjali ta' l-Unjoni Ewropea. Hija sejra tinforma wkoll lill-partijiet ikkonċernati li huma firmatarji tal-Ftehim taż-ŻEE billi tippubblika avviż fis-Suppliment taż-ŻEE tal-Ġurnal Uffiċjali ta' l-Unjoni Ewropea u ser tinforma lill-Awtorità tas-Sorveljanza ta' l-EFTA billi tibgħatilha kopja ta' din l-ittra. Il-partijiet ikkonċernati bħal dawn kollha ser jiġu mistednin jissottomettu l-kummenti tagħhom fi żmien xahar minn din il-pubblikazzjoni.

TEST TA' L-ITTRA

“1.	Komisia oznamuje Slovenskej republike, že po preskúmaní informácií o uvedenom opatrení, ktoré poskytli slovenské orgány, sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

2.	Komisia ukladá Slovenskej republike, aby poskytla informácie, o ktoré Komisia požiadala listom z 9. januára 2007, na ktorý, napriek upomienke zo 6. júna 2007, nedostala uspokojivú odpoveď.

1. POSTUP

3.	Komisia dostala listom z 11. decembra 2006, ktorý zaevidovala 13. decembra 2006, sťažnosť na údajnú nezákonnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika írskej leteckej spoločnosti Ryanair. Sťažnosť bola pôvodne zaevidovaná pod referenčným označením CP22/2007.

Komisia požiadala listom z 9. januára 2007 o objasnenia údajnej nezákonnej pomoci, najmä pokiaľ ide o podmienky zmluvy v súvislosti s poplatkami za poskytovanie letiskových služieb uzatvorenej medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair (ďalej len ‚zmluva‘). Slovenské orgány listom z 3. januára 2007, ktorý Komisia zaevidovala 9. januára 2007, odmietli Komisii poskytnúť podmienky zmluvy.

5.	Komisia zaslala listom zo 6. júna 2007 slovenským orgánom upomienku, pričom upriamila ich pozornosť na ustanovenia článku 10 ods. 3 (‚príkaz na poskytnutie informácie‘) a na ustanovenia článku 6 ods. 1 (‚konanie vo veci formálneho zisťovania‘) nariadenia (ES) č. 659/1999 (9).

6.	Slovenské orgány listom z 3. júla 2007 požiadali o predĺženie mesačnej lehoty na odpoveď do 15. augusta 2007. Komisia listom z 12. júla 2007 s predĺžením lehoty súhlasila.

Slovenské orgány listom zo 17. augusta 2007, ktorý Komisia zaevidovala 21. augusta 2007, potvrdili svoje odmietnutie poskytnúť požadované informácie na základe toho, že Ryanair nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy. Slovenské orgány zároveň informovali, že ‚vyvíjajú ďalšie úsilie o bezodkladné zabezpečenie … informácií‘. Komisia dosiaľ žiadne informácie nedostala.

2. OPIS OPATRENIA

2.1. Úvod

8.	Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ a ktoré uviedli médiá (10), bratislavské letisko poskytlo spoločnosti Ryanair na základe uvedenej zmluvy zníženie letiskových poplatkov na nové plánované a existujúce destinácie. Zmluva bola uzatvorená v decembri 2005 a platí do roku 2016.

2.2. Informácie o bratislavskom letisku

9.	Bratislavské letisko je hlavným medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. V roku 2006 letisko vybavilo 1 937 642 cestujúcich.

10.

Prevádzkuje ho akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (ďalej len ‚BTS‘ alebo ‚letisko‘). Akcionármi BTS sú:

—	Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (34 %),

—	Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len ‚Fond národného majetku‘) (66 %).

11.

Fond národného majetku je právnickou osobou a bol zriadený v roku 1991 zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky (11). Účelom jeho existencie a jeho hlavnou činnosťou je prevod štátneho majetku určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.

12.	Fond je pod priamym dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej sa predkladá na schválenie rozpočet Fondu spolu s návrhmi na použitie majetku Fondu v zmysle par. 28 ods. 3 písm. b) zákona, ročná účtovná závierka a výročná správa o činnosti Fondu (12).

13.

Proces plánovanej privatizácie letiska sa neukončil. Konzorcium TwoOne pozostávajúce zo subjektov Flughafen Wien AG (prevádzkovateľ viedenského letiska Schwechat), Austrian Raiffeisen Zentralbank a slovenskej skupiny Penta Investments podnikajúcej v oblasti private equity zvíťazilo vo februári 2006 vo výberovom ponukovom konaní na 66-percentný podiel prevádzkovateľa letiska. Transakcia však v polovici augusta 2006 nezískala súhlas Protimonopolného úradu Slovenskej republiky s odôvodnením, že by sa tým vytvoril regionálny monopol a negatívne by to ovplyvnilo ceny a kvalitu služieb na letisku.

14.	Za posledné tri roky sa objem cestujúcich na letisku zvýšil o 400 %. Očakáva sa, že za rok 2007 tento počet vzrastie o 20 %. Z týchto dôvodov letisko plánuje rozvoj svojej infraštruktúry s cieľom reagovať na zvýšenie prepravy.

15.

Kým projektová štúdia o ‚rozšírení kapacity bratislavského letiska s prihliadnutím na zákony a iné právne predpisy Európskej únie, ako aj na zvýšené bezpečnostné požiadavky Európskej únie‘ bola spolufinancovaná z grantu TEN-T (13), v súčasnosti nie je jasné, z akých zdrojov sa táto plánovaná investícia do infraštruktúry bude financovať.

2.3. Podmienky zmluvy medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair

2.3.1. Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá

16.

Na základe informácií, ktoré poskytol sťažovateľ a ktoré uverejnili médiá (14), letisko poskytuje spoločnosti Ryanair všetky letiskové služby za cenu v jednom ‚balíku‘. Táto cena údajne zahŕňa vybavenie lietadla (handling) a súvisiace služby, použitie letiska cestujúcimi, služby na vybavovacej ploche, riadenie uloženia nákladu, komunikáciu a letové činnosti, podporné služby, terminálové a infraštruktúrne služby, za ktoré musí Ryanair platiť ‚odplatu za služby‘.

17.

Výška odplaty za služby sa údajne líši v závislosti od toho, či letecká spoločnosť prevádzkuje novú plánovanú destináciu alebo existujúcu destináciu. Na základe informácií, ktoré má Komisia, sa zmluva vo vymedzení pojmu nová plánovaná destinácia odvoláva na letisko, a nie na mesto (t. j. let na letisko, na ktoré predtým nelietal iný dopravca, sa bude posudzovať ako nová plánovaná destinácia, a to aj v prípade, ak iný dopravca už prevádzkuje lety do toho istého mesta, ale na iné letisko).

18.

Uplatňované odplaty sú údajne výrazne nižšie ako v sadzobníku odplát uverejnenom v leteckej informačnej príručke (ďalej len ‚AIP‘). Sťažovateľ poskytol Komisii sadzobník odplát uverejnený v AIP a platný od decembra 2005 (15):

—	odplata za pristátie: 425 SKK (približne 11,20 EUR) na tonu (maximálna vzletová hmotnosť – MTOM),

—	odplata za parkovanie lietadiel: 9 SKK (približne 0,237 EUR) na tonu na hodinu,

—	odplata za použitie letiska cestujúcimi: 490 SKK (približne 12,90 EUR) na cestujúceho,

—	odplata za približovacie riadenie a riadenie letovej prevádzky: 230 SKK (približne 6,07 EUR) na tonu.

19.

Ak by sa spoločnosti Ryanair vyrubili odplaty podľa AIP, musela by letisku platiť tieto odplaty (16) na jednu obrátku lietadla:

—	odplata za pristátie: 780 EUR,

—	odplata za použitie letiska cestujúcimi: 2 030 EUR,

—	odplaty za pozemnú obsluhu sa riadia samostatnou zmluvou medzi letiskom a leteckou spoločnosťou. Veľmi konkurencieschopný poplatok za handling predstavuje podľa sťažovateľa sumu približne 250 EUR za jedno lietadlo.

20.	Celková suma odplát, ktoré by Ryanair musel zaplatiť, by predstavovala približne 3 060 EUR na jednu obrátku lietadla.

21.	Podľa sťažovateľa však zmluva údajne poskytuje výrazné zníženie odplát – s daným percentuálnym využitím kapacity lietadla (157 cestujúcich) Ryanair platí letisku celkový poplatok […] (17) EUR na jedného cestujúceho ([…] EUR/157) (odlet + prílet) (18) na novej plánovanej destinácii.

22.

Podľa sťažovateľa sa bude táto odplata za služby uplatňovať počas prvých 12 mesiacov trvania zmluvy. Za každý nasledujúci rok sa odplata za služby pre nové plánované destinácie zvýši o […] EUR. Po prvých šiestich rokoch trvania zmluvy sa odplata za služby platná pre nové plánované destinácie bude rovnať odplate za služby platnej pre existujúce destinácie. Odplata za služby pre existujúce destinácie predstavuje údajne […] EUR/na jeden Boeing 737-800 (odlet + prílet).

23.

Celkové zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair v porovnaní s odplatami podľa AIP počas prvého roku platnosti zmluvy potom predstavujú:

—	[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 48 %) pre nové plánované destinácie, a

—	[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 31 %) pre existujúce destinácie.

24.	Táto zľava nezahŕňa výhody vyplývajúce z toho, že odplata za parkovanie lietadla je zahrnutá v dohodnutej odplate za služby. Prípadné zavedenie nových odplát v budúcnosti, ktoré by Ryanair nemusel platiť, by ešte viac zväčšili rozdiel medzi zľavnenou sadzbou a sadzbou podľa AIP.

2.3.2. Informácie uverejnené na internetovej stránke spoločnosti Ryanair

25.

Na základe informácií uverejnených na internetovej stránke (www.ryanair.com) sa ukazuje, že Ryanair vyberá od všetkých cestujúcich s odletom z Bratislavy tieto poplatky:

—	13,74 EUR letiskové poplatky,

—	5 EUR poplatok za použitie letiska cestujúcimi,

—	5,79 EUR poistenie a poplatok za invalidný vozík.

26.	Poplatky sú totožné pre všetkých deväť destinácií, ktoré Ryanair v súčasnosti prevádzkuje do/z Bratislavy – Štokholm (Skavsta), Miláno, Londýn (Stansted), Gerona, Hahn, East Midlands, Dublin, Bristol a Brémy.

2.3.3. Pripomienky slovenských orgánov

27.	Slovenské orgány pripúšťajú, že zmluva medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair existuje. Odmietajú však poskytnúť Komisii podmienky zmluvy.

28.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že väčšinový akcionár, Fond, nie je orgánom štátnej správy. Po druhé, argumentujú, že ‚zmluva obsahuje dojednania zmluvných strán, podľa ktorých celý obsah zmluvy je prísne dôverný‘ a nemôžu ‚bez súhlasu spoločností BTS a Ryanair detailne odpovedať na otázku týkajúcu sa konkretizácie poplatkov‘ (19). Vo svojom liste zo 17. augusta 2007 objasnili, že podmienky zmluvy nemožno poskytnúť ‚vzhľadom na stanovisko spoločnosti Ryanair, ktorá nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy vzhľadom na jej dôvernosť‘.

29.

Z týchto dôvodov slovenské orgány odmietli sprístupniť podmienky zmluvy a uvádzajú, že ministerstvu ako akcionárovi spoločnosti BTS ‚nie je známe, že by leteckej spoločnosti Ryanair bola v porovnaní s jej konkurentmi poskytnutá značná zľava pri letiskových poplatkoch na nové plánované a existujúce destinácie pre spoje na bratislavské letisko a z bratislavského letiska‘ (20).

30.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS sa ako prevádzkovateľ letiska správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou. V súvislosti s týmito odplatami nevykonáva ministerstvo, ako menšinový akcionár prevádzkovateľa letiska, voči prevádzkovateľovi letiska žiadnu priamu ani nepriamu regulačnú kompetenciu z pozície verejnej autority. Domnievajú sa, že poskytovanie zliav vo všeobecnosti je vo vzťahu k všetkým leteckým spoločnostiam bežnou praktikou, keďže zľavy ‚motivujú leteckých prepravcov na letisko privádzať vyšší objem pasažierov, čím umožňujú prevádzkovateľovi letiska – BTS, generovať vyššie príjmy, a to jednak z odplát za služby poskytované leteckým prepravcom a jednak z iných komerčných činností BTS na letisku nesúvisiacich s leteckou prepravou a smerujúcich k zatraktívneniu letiska pre cestujúcich, t. j. podpora činností leteckých prepravcov prináša priamo podporu pre rozvoj samotného letiska‘.

31.	Slovenské orgány argumentujú, že letecká informačná príručka AIP, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, nemá v tejto súvislosti povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto nie je pre BTS záväzná a môže mať len odporúčajúci charakter.

32.

Avšak slovenské orgány tiež uvádzajú, že ministerstvo ako akcionár BTS očakáva prínos zo zmluvy v nasledovnom:

—	‚časovou obmedzenou podporou otvorenia poskytovaniu služieb na nových trasách alebo nových termínov odletov sa umožní zvýšenie počtu cestujúcich prepravených z letiska, zvýšenie počtu cestujúcich na letisku bude mať pozitívny dopad na ziskovosť BTS a tým na celkový ekonomický rozvoj letiska,

—

podpora rozvoja konkurencieschopnej a kvalitnej leteckej dopravy na nových destináciách, ktoré pri ich zavedení nie sú ziskové, avšak sú kľúčové z hľadiska ich dôležitosti dostupnosti pre verejnosť. Tieto je potrebné zabezpečiť dostatočnou mierou stability, kontinuity a pravidelnosti, čo zmluva umožňuje. Tieto letecké spojenia sú podľa akcionára – ministerstva dôležité z hľadiska ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií a iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov, v čom vidí ďalší prínos zmluvy‘ (20).

33.	Ministerstvo neočakáva, že by zmluva mala akýkoľvek dosah na prevádzku iných leteckých prepravcov na letisku.

3. POSÚDENIE

3.1. Existencia pomoci

34.

V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ‚pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi‘.

35.

Kritériá ustanovené v článku 87 ods. 1 sú kumulatívne. Preto na určenie toho, či oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora:

—	je udeľovaná štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov,

—	uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov,

—	narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, a

—	ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

3.1.1. Štátne zdroje

36.	Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na každú výhodu, ktorá sa udeľuje priamo či nepriamo, je financovaná zo štátnych zdrojov, udeľuje ju samotný štát alebo akýkoľvek sprostredkovateľský subjekt konajúci na základe právomocí, ktoré mu boli zverené.

37.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že FNM nie je orgánom štátnej správy a že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií je iba menšinovým akcionárom BTS. Zastávajú preto názor, že ‚orgány štátnej správy nie sú priamo zainteresované na zmluvách uzavieraných medzi BTS a leteckými prepravcami‘ (19).

38.

Súdny dvor však uviedol, že ‚existencia pravidiel zabezpečujúcich, že verejný orgán zostáva nezávislý od iných orgánov, nespochybňuje samotnú zásadu verejného charakteru tohto orgánu. Právne predpisy Spoločenstva nepripúšťajú, aby samotný fakt vytvorenia samostatných inštitúcií poverených prideľovaním pomoci umožňoval obchádzanie pravidiel štátnej pomoci‘ (21).

39.

V súvislosti s charakterom činností Fondu (ktorý vlastní 66 % podiel v BTS) Komisia podotýka, že:

—	Fond, ktorý je väčšinovým akcionárom BTS, bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky,

—	Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Fondu,

—	prezident, viceprezident a ďalší siedmi členovia prezídia (hlavný orgán Fondu) sú menovaní, na návrh vlády Slovenskej republiky alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky,

—	členov dozornej rady Fondu taktiež vymenúva Národná rada Slovenskej republiky (22),

—	ako sa uvádza v jeho štatúte, existuje ‚vzájomná súčinnosť Fondu, ministerstva, zakladateľov a vlády pri výkone jeho funkcie zakladateľa obchodných spoločností založených podľa rozhodnutí o privatizácii a pri výkone jeho ďalších činností‘ (23).

40.	Dá sa preto vyvodiť, že Fond má verejnú povahu a jeho zdroje je možné považovať za verejné zdroje.

41.	Po druhé, slovenské orgány argumentujú, že letisko nie je prevádzkované orgánom štátnej správy, ale akciovou spoločnosťou BTS a.s. konajúcou podľa obchodného zákonníka.

42.

V rozsudku v prípade Stardust Marine Súdny dvor uviedol, že: ‚samotný fakt, že verejný podnik bol zriadený vo forme kapitálovej spoločnosti v zmysle súkromného práva, sa nemôže, so zreteľom na autonómiu, ktorú by mu táto právna forma mohla zverovať, považovať za dostatočný na to, aby sa vylúčila možnosť, že opatrenie pomoci, ktoré takáto spoločnosť prijme, by bolo pripísateľné štátu‘ (24).

43.

Avšak ‚… samotný fakt, že verejný podnik je pod kontrolou štátu, nepostačuje na to, aby sa opatrenia, ktoré tento podnik prijíma, ako napríklad predmetné opatrenia finančnej pomoci, pripisovali štátu. Je tiež potrebné preskúmať, či sa verejné orgány majú považovať za zaangažované akýmkoľvek spôsobom do schvaľovania týchto opatrení …‘ (25).

44.

Súdny dvor uviedol, že: ‚pripísateľnosť opatrenia pomoci, ktoré prijal verejný podnik, štátu, možno dedukovať zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom sa dané opatrenie prijalo‘, ako napríklad:

‚jeho začlenenie do štruktúr verejnej správy, charakter jeho činností a ich vykonávanie na trhu v bežných podmienkach hospodárskej súťaže so súkromnými prevádzkovateľmi, právny štatút podniku (v zmysle jeho podliehania verejnému právu alebo súkromnému právu obchodných spoločností), intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku, alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý by v konkrétnom prípade poukazoval na zaangažovanie verejných orgánov alebo nepravdepodobnosť ich nezaangažovania do prijímania opatrenia, aj so zreteľom na jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje‘ (26).

45.

Pokiaľ ide o činnosť samotnej BTS, Komisia podotýka, že 22. októbra 2007 akcionári BTS vymenovali na návrh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nového predsedu predstavenstva BTS. V tlačovej správe uverejnenej na internetovej stránke letiska sa uvádza, že (27):

‚Cieľom týchto zmien je najmä zvýšiť priechodnosť kľúčových rozhodnutí akcionárov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) a Fondu národného majetku SR (FNM) – ako i oddeliť riadenie bežnej prevádzky letiska od riadenia rozvojových procesov‘.

46.

Pokiaľ ide vo všeobecnosti o prevádzku letiska, sú to činnosti, ktoré zohrávajú základnú úlohu vo viacerých politikách: v dopravnej politike, politike regionálneho alebo celoštátneho hospodárskeho rozvoja či politike územného plánovania. Verejné orgány vo všeobecnosti ‚nechýbajú‘, keď manažér letiska prijíma rozhodnutia, ktoré určujú dlhodobý rozvoj takejto infraštruktúry.

47.	Na základe týchto skutočností sa zdá, že štát je schopný kontrolovať činnosť BTS. V tomto štádiu preto Komisia nemôže vylúčiť, že rozhodnutie týkajúce sa uzavretia uvedenej zmluvy je pripísateľné verejným orgánom a predstavuje štátne zdroje.

3.1.2. Selektívna ekonomická výhoda

48.	V tomto prípade nie je verejné financovanie všeobecným opatrením, keďže je nasmerované jedinému podniku – leteckej spoločnosti Ryanair. Iné letecké spoločnosti prevádzkujúce lety z bratislavského letiska a na bratislavské letisko podľa všetkého nemajú tie isté podmienky.

49.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS ‚sa správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou‘ (28).

50.	Komisia preto musí preskúmať, či v tomto konkrétnom prípade bolo správanie BTS a.s. správaním subjektu verejného sektora, alebo správaním investora v trhovej ekonomike.

Zásada investora v trhovom hospodárstve

51.

Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku, že: ‚V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry môžu investície verejných orgánov do kapitálu podnikov, nech majú akúkoľvek podobu, predstavovať štátnu pomoc, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 87 (predtým článok 92)‘ (29).

52.

V tom istom rozsudku Súdny dvor uviedol, že ‚S cieľom určiť, či majú takéto opatrenia povahu štátnej pomoci, je potrebné posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor, ktorý má veľkosť porovnateľnú s veľkosťou orgánov spravujúcich verejný sektor, mohol poskytnúť kapitál v tejto výške‘. Súdny dvor dodal, že: ‚Je potrebné dodať, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým treba porovnať intervenciu verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí zodpovedať správaniu bežného investora, ktorý umiestňuje svoj kapitál s cieľom realizácie zisku v pomerne krátkom čase, musí zodpovedať aspoň správaniu súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov, ktorá sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a riadi sa perspektívou rentability z dlhodobého hľadiska‘ (30).

53.	Komisia preto musí preskúmať, či sa v tomto danom prípade správanie bratislavského letiska riadilo perspektívou rentability a či výhoda, ktorú údajne spoločnosť Ryanair využíva, predstavuje výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

54.

Zdá sa, že zmluva bola uzavretá v čase privatizácie letiska, a to údajne v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Úspešní uchádzači informovali médiá, že neboli o zmluve informovaní (31). Z uvedeného dôvodu počas prípravy svojich ponúk na privatizáciu nezohľadnili vo svojich podnikateľských plánoch záväzky vyplývajúce zo zmluvy.

55.

V ročnej správe z roku 2006 uverejnenej na internetovej stránke letiska sa okrem toho uvádza, že:

‚Manažment spoločnosti v období pred ukončením zmluvy o predaji akcií dlhodobo neriešil závažné dopady vyplývajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami (SkyEurope) a uzatváral nové zmluvy (Ryanair) bez náležitého rozboru služieb, alebo posúdenia ich postavenia z hľadiska súťaže‘ (32).

56.

Slovenské médiá okrem toho informovali, že Ryanair zaujal veľmi negatívny postoj k privatizácii letiska (33). Niektoré médiá údajne spájali tento negatívny postoj spoločnosti Ryanair k privatizácii s jeho zmluvou s letiskom. Existujú náznaky, že uzavretie zmluvy bolo možné iba s letiskom v štátnom vlastníctve a nebolo by možné, keby bolo letisko v súkromnom vlastníctve.

57.	Samotné slovenské orgány uvádzajú hľadisko ‚ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií‘ a ‚iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov‘ ako jednu z výhod plynúcich zo zmluvy (pozri odsek 32 rozhodnutia).

58.	Komisia preto pochybuje o tom, či sa správanie BTS riadilo perspektívami rentability. Nemožno tak vylúčiť, že uzavretím zmluvy bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

3.1.3. Vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi

59.

Ak pomoc, ktorú poskytne členský štát podniku, posilní jeho postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi konkurujúcimi si v obchodovaní v rámci Spoločenstva, takéto podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou. Podľa ustálenej judikatúry (34) na to, aby opatrenie narušilo hospodársku súťaž, stačí, aby príjemca pomoci súťažil s inými podnikmi na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži (35).

60.	Súbor liberalizačných opatrení známy ako ‚tretí balík‘, ktorý je v platnosti od roku 1993, umožnil všetkým leteckým dopravcom s licenciou Spoločenstva, aby mali od apríla 1997 prístup na vnútorný trh Spoločenstva bez akýchkoľvek obmedzení vrátane tarifných (36).

61.

Komisia uviedla v usmerneniach z roku 2005, že ‚Finančná pomoc vyplatená na začatie činnosti poskytuje … leteckej spoločnosti výhody, a môže mať teda za následok porušenie rovnováhy medzi spoločnosťami, pretože príjemcovi pomoci umožňuje znížiť jeho prevádzkové náklady. Pomoc rovnako môže nepriamo narušiť hospodársku súťaž medzi letiskami tým, že podporuje rozvoj určitých letísk a prípadne tým, že nabáda určitú spoločnosť »premiestniť sa« z jedného letiska na druhé letisko a premiestniť linku z letiska Spoločenstva na regionálne letisko. V takomto prípade predstavuje daná pomoc obvykle štátnu pomoc a musí byť oznámená Komisii‘ (odseky 77 a 78).

62.	Je preto pravdepodobné, že dané opatrenie má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

3.1.4. Záver

63.

Komisia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že jej slovenské orgány neposkytli podmienky zmluvy, ani podrobné informácie o okolnostiach, za ktorých sa obchod uzatvoril, usúdila na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že spoločnosť Ryanair bola zvýhodnená štátnou pomocou v podobe zliav na letiskových poplatkoch, ktoré by jej za normálnych trhových podmienok neboli poskytnuté.

64.	Pokiaľ slovenské orgány neposkytnú ekonomické zdôvodnenie zmluvy alebo akékoľvek iné informácie, ktoré by vylučovali poskytnutie takejto pomoci spoločnosti Ryanair, Komisia musí posúdiť opatrenie s cieľom určiť, či je zlučiteľné so spoločným trhom.

3.2. Právny základ hodnotenia

65.

Komisia usudzuje, že článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a Oznámenie Komisie týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len ‚usmernenia z roku 2005‘) (37) tvoria právny základ pre posúdenie zlučiteľnosti daného opatrenia.

3.3. Zlučiteľnosť pomoci

3.3.1. Ciele pomoci na začatie činnosti

66.	Malé letiská obvykle nemajú taký počet cestujúcich, ktorý je nutný na dosiahnutie kritického objemu a prahu ziskovosti.

67.

Aj keď sa určitým regionálnym letiskám môže dariť celkom dobre, pokiaľ im letecké spoločnosti, ktoré plnia záväzok služby vo verejnom záujme, zabezpečujú dostatočný počet cestujúcich, alebo ak štátne orgány uplatňujú programy pomoci sociálnej povahy, letecké spoločnosti uprednostňujú overené a vhodne situované centrálne letiská, ktoré umožňujú rýchle spojenia, majú ustálenú základňu cestujúcich a na ktorých letecké spoločnosti disponujú prevádzkovými intervalmi, ktoré nechcú stratiť. Okrem toho letiskové a letové politiky a investície sústreďovali po dlhé roky dopravu do významných národných metropol.

68.

Letecké spoločnosti preto často nie sú pripravené, aby bez náležitých stimulov riskovali otvorenie nových leteckých trás s odletom z neznámych a nevyskúšaných letísk. Z tohto dôvodu Komisia môže akceptovať, aby sa leteckým spoločnostiam za istých podmienok dočasne vyplácala verejná pomoc, ak ich táto pomoc motivuje otvoriť nové dopravné trasy alebo zaviesť nové termíny odletov z regionálnych letísk a prilákať väčší počet cestujúcich, čo by malo v stanovenom časovom horizonte umožniť dosiahnuť prah rentability. Komisia zabezpečí, aby takáto pomoc nezvýhodňovala veľké letiská, ktoré sú už z veľkej časti otvorené medzinárodnej doprave a hospodárskej súťaži (odseky 71 a 74 usmernení z roku 2005).

69.	V usmerneniach o letectve z roku 2005 sa stanuje súbor podmienok (v odseku 79), ktoré treba splniť, aby bola pomoc na začatie činnosti považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c).

3.3.2. Podmienky posúdenia zlučiteľnosti

70.

Vzhľadom na podmienky stanovené v odseku 79 usmernení z roku 2005 Komisia podotýka, že:

príjemca pomoci je držiteľom platnej prevádzkovej licencie vydanej členským štátom v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 o licenciách leteckých dopravcov (38).

V danom prípade sa pomoc udelí leteckému prepravcovi (Ryanair), ktorý je držiteľom prevádzkovej licencie v súlade s vyššie uvedeným nariadením;

pomoc sa vypláca na trasy spájajúce regionálne letisko kategórie C a D s iným letiskom Únie.

Podľa informácií, ktoré poskytli slovenské orgány, bolo v roku 2006 na letisku odbavených celkovo 1 937 642 cestujúcich. To by znamenalo, že letisko patrí do kategórie C na účely usmernení z roku 2005. Spojenia s inými letiskami EÚ ako také v zásade spĺňajú toto kritérium.

Komisia však nemá žiadne informácie o tom, či sa ostatné letiská na príslušných trasách nachádzajú v EÚ alebo mimo nej. Komisia preto vyzýva slovenské orgány, aby jej poskytli informácie o súčasných a plánovaných trasách z Bratislavy a do Bratislavy, ktoré prevádzkuje Ryanair;

pomoc vyplatená leteckým spoločnostiam sa uplatňuje iba na spustenie nových dopravných ciest alebo nových termínov odletov. Pomoc nesmie mať za následok iba premiestnenie premávky cestujúcich z jednej linky na druhú alebo od jednej spoločnosti k druhej. Pomoc najmä nesmie spôsobiť presmerovanie premávky cestujúcich, ktoré nie je odôvodnené vzhľadom na frekvenciu a životaschopnosť existujúcich služieb s odletom z iného letiska v rovnakom meste, v rovnakej mestskej aglomerácii (39) alebo v rovnakom letiskovom systéme (40), ktorý zabezpečuje dopravu do rovnakej alebo porovnateľnej destinácie za rovnakých podmienok.

V danom prípade sa ukazuje, že preferenčné letiskové poplatky sa údajne vzťahujú skôr na nové letisko ako na novú destináciu (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá).

Od slovenských orgánov sa požaduje, aby poskytli informácie o všetkých trasách prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair spolu s podrobnými údajmi o tom, ktoré sa považujú sa ‚nové destinácie‘ a ktoré sa považujú za ‚existujúce destinácie‘ na účely zmluvy s BTS. Taktiež sa od nich požaduje, aby poskytli zoznam trás prevádzkovaných inými leteckými spoločnosťami z Bratislavy a do Bratislavy;

trasa, na ktorú sa poskytne pomoc, sa musí ukázať byť v dlhodobom horizonte životaschopná, teda musí pokryť minimálne svoje náklady a to bez verejného financovania. Pomoc na začatie činnosti preto musí byť zostupná a časovo obmedzená.

Zdá sa, že zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair na existujúce destinácie zostanú v platnosti po dobu desiatich rokov (čo zodpovedá trvaniu zmluvy). V prípade nových plánovaných destinácií sa plánuje každoročné zvyšovanie letiskových poplatkov s cieľom dosiahnuť úroveň letiskových poplatkov pre existujúce destinácie o šesť rokov (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá). Zľavy sú preto degresívne a majú obmedzené trvanie.

Slovenské orgány však neposkytli informácie o rentabilite trás.

Na základe uvedených skutočností Komisia pochybuje o tom, či je toto kritérium splnené;

výška pomoci musí byť striktne spojená s dodatočnými nákladmi na začatie činnosti súvisiacimi s otvorením novej dopravnej cesty alebo nového termínu odletu, ktoré by prevádzkovateľ nemusel niesť za bežných prevádzkových podmienok.

Nezdá sa, že by údajné zľavy na letiskových poplatkoch súviseli s kompenzáciou dodatočných nákladov spojených s otvorením nových trás. Navyše sa ukazuje, že tieto zľavy sa uplatňujú aj na existujúce destinácie. Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je toto kritérium splnené;

výška a trvanie pomoci: zostupná pomoc sa môže poskytovať najviac tri roky. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 30 % oprávnených nákladov. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 40 % oprávnených nákladov. Ak je pomoc skutočne poskytnutá na obdobie 5 rokov, môže sa počas prvých troch rokov udržať na úrovni 50 % celkových oprávnených nákladov.

V danom prípade bola zmluva údajne uzavretá na desať rokov. V prípade nových plánovaných destinácií sa zľavy budú údajne znižovať s cieľom dosiahnuť úroveň poplatku pre existujúce destinácie v lehote šiestich rokov.

Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je kritérium maximálneho percentuálneho podielu a maximálneho trvania pomoci splnené.

‚V každom prípade však obdobie poskytovania pomoci na začatie činnosti leteckej spoločnosti musí byť podstatne kratšie ako obdobie, pre ktoré sa táto spoločnosť zaväzuje vykonávať svoje aktivity s odletom z daného letiska‘.

Zdá sa, že údajné zníženie letiskových poplatkov, ktoré je predmetom zmluvy, sa zhoduje s obdobím, na ktoré spoločnosť Ryanair uzavrela zmluvu. Ak sa to potvrdí, tak táto podmienka nebude splnená;

vyplatenie pomoci musí byť spojené so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich. V snahe zachovať stimulačný charakter pomoci a zabrániť zmene limitov by napr. jednotková suma na cestujúceho mala klesať so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich.

V danom prípade sa ukazuje, že existuje prepojenie medzi zľavami poskytnutými spoločnosti Ryanair a počtom prepravených cestujúcich;

nediskriminačné prideľovanie pomoci: každý verejný orgán, ktorý zvažuje poskytnúť podniku, prostredníctvom letiska alebo inak, pomoc na spustenie novej dopravnej cesty, musí svoj úmysel zverejniť s dostatočným časovým predstihom a s dostatočnou reklamou, aby sa všetkým zainteresovaným leteckým spoločnostiam umožnilo ponúknuť ich služby.

Nezdá sa, že by sa ktorémukoľvek inému leteckému prepravcovi ponúkli rovnaké poplatky alebo poskytli informácie o prebiehajúcom uzatváraní zmluvy;

obchodný plán, ktorý dokazuje dlhodobú životaschopnosť trasy aj po ukončení pomoci, a analýza dosahu novej trasy na konkurenčné trasy pred udelením pomoci na začatie činnosti.

Slovenské orgány neposkytli Komisii podnikateľský plán, ktorý by preukazoval životaschopnosť predmetných trás. Slovenské orgány nepredložili žiadnu analýzu vykazujúcu dosah nových trás na konkurenčné trasy. Komisia preto musí skonštatovať, že toto kritérium nie je splnené;

štáty dohliadajú na uverejnenie zoznamu dotovaných trás každý rok a pre každé letisko, pričom pre každú pomoc musí byť spresnený zdroj verejného financovania, príjemca pomoci, výška vyplatenej pomoci a počet cestujúcich, ktorých sa to týka.

Komisia nepreukázala, že informácie o údajnej štátnej pomoci plánovanej pre trasy z bratislavského letiska a na bratislavské letisko sú verejne dostupné;

odvolania: okrem odvolaní ustanovených smernicami nazývanými ‚verejné obstarávanie‘ 89/665/EHS a 92/13/EHS (41), v prípadoch, keď sa tieto smernice uplatňujú, je potrebné stanoviť mechanizmy odvolania sa na úrovni členských štátov na účely odstránenia akejkoľvek diskriminácie pri poskytovaní pomoci.

Týmto si dovoľujeme vyzvať slovenské orgány, aby poskytli Komisii informácie o odvolávacích postupoch platných v slovenskom právnom systéme, ktoré by mohli využiť tretie strany (iní leteckí prepravcovia), ktoré by chceli napadnúť zmluvu uzavretú medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair;

l)	sankčné mechanizmy sa musia uplatňovať v prípadoch, keď dopravca nedodržiava záväzky, ktoré prijal voči letisku pri vyplácaní pomoci. Komisii nie sú známe žiadne sankčné mechanizmy.

71.	Komisia preto pochybuje o tom, či podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach z roku 2005 boli v danom prípade splnené.

3.3.3. Záver

72.	Na základe vyššie uvedeného posúdenia zlučiteľnosti Komisia pochybuje o tom, či možno opatrenie štátnej pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

4. ROZHODNUTIE

Na základe uvedených skutočností sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999.

V súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 659/1999, Komisia nariaďuje Slovenskej republike, aby do jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie pomoci/opatrenia a najmä:

—	podmienky zmluvy, ktorú bratislavské letisko uzavrelo s leteckým prepravcom Ryanair,

—	štúdie, interné dokumenty alebo iné písomnosti, na základe ktorých sa dojednala zmluva so spoločnosťou Ryanair,

—	podnikateľský plán letiska a všetky ostatné strategické dokumenty spolu s podnikateľskou stratégiou voči spoločnosti Ryanair,

—	pravidlá/okolnosti, na základe ktorých sú/boli dojednané poplatky s inými leteckými spoločnosťami a politika, na základe ktorej sa uplatňovali poplatky na iné spoločnosti prevádzkujúce lety na bratislavské letisko a z bratislavského letiska (Air Slovakia, ČSA, Lufthansa, SkyEurope),

—	akékoľvek existujúce zmluvy akcionárov medzi Fondom národného majetku a Slovenskou republikou týkajúce sa bratislavského letiska,

—	informácie požadované v odseku 70 tohto rozhodnutia.

V opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto listu potenciálnemu príjemcovi pomoci.

Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES má odkladný účinok, a upozorňuje na článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý stanovuje, že akúkoľvek neoprávnenú pomoc možno od príjemcu vymáhať.

Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný orgán EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany Komisia vyzve, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia uvedených informácií.”

(1) ETREND, 31.3.2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(2) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu.

(3) http://www.natfund.gov.sk/english/index.html.

(4) L-Att 92/1991, par. 27(4).

(5) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(6) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS%20BTS%202006.pdf

(7) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(8) ĠU C 312, 9.12.2005, p. 1.

(9) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(10) ETREND, 31. marec 2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(11) Podrobné informácie o FNM sa nachádzajú na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/

(12) Výročná správa za rok 2006 je uverejnená na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/index.html

(13) Projekt 2004-SK-92801. Celkové náklady 2,2 milióna EUR, grant TEN-T 1,1 milióna EUR.

(14) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(15) Odplata za pristátie, odplata za parkovanie lietadiel a odplata za použitie letiska cestujúcimi sa platí letisku. Odplaty za približovacie a letiskové riadenie vyberajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.

(16) Dôverné obchodné tajomstvo. Pri výpočtoch sa použil príklad lietadla Boeing 737-800 so 189 sedadlami, MTOM – 69,9 s percentuálnym využitím kapacity lietadla 83 %.

(17) Dôverné informácie.

(18) Odlet + prílet.

(19) List z 9. marca 2007.

(20) Tamtiež.

(21) Rozsudok súdu z 12. decembra 1996, T-358/94, Air France/Komisia, Zb. s. II-2109, ods. 62.

(22) http://www.natfund.gov.sk/

(23) Zákon č. 92/1991, par. 27 ods. 4.

(24) Rozsudok súdu zo 16. mája 2002, C-482/99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-04397, ods. 57.

(25) Tamtiež, ods. 52.

(26) Tamtiež, ods. 55 a 56.

(27) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(28) List zo 7. marca 2007.

(29) Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003 v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia Európskych spoločenstiev, C-305/89, ods. 18.

(30) Tamtiež, ods. 19 – 20.

(31) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(32) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf

(33) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(34) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998 vo veci T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.

(35) V usmerneniach z roku 2005 Komisia uznala, že verejné financie poskytnuté letisku sa môžu použiť na udržanie letiskových poplatkov na umelo nízkej úrovni s cieľom zatraktívniť dopravu a môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž (odsek 38).

(36) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1), nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15).

(37) Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1.

(38) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992).

(39) Nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(40) V zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(41) Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).

		ISSN 1725-5198
Il-Ġurnal Uffiċjali ta’ l-Unjoni Ewropea		C 167

Edizzjoni bil-Malti	Informazzjoni u Avviżi	Volum 51 2 ta' Lulju 2008

Avviż Nru	Werrej	Paġna
	II Komunikazzjonijiet
	KOMUNIKAZZJONIJIET MINN ISTITUZZJONIJIET U KORPI TA' L-UNJONI EWROPEA
	Kummissjoni
2008/C 167/01	Avviż tal-Kummissjoni dwar il-mod ta' proċedimenti ta' riżolviment ta' tilwim bil-għan li jiġu adottati Deċiżjonijiet skond l-Artikolu 7 u l-Artikolu 23 tar-Regolament tal-Kunsill (KE) Nru 1/2003 fil-każijiet tal-kartelli ( 1 )	1

	IV Informazzjoni
	INFORMAZZJONI MINN ISTITUZZJONIJIET U KORPI TA' L-UNJONI EWROPEA
	Kummissjoni
2008/C 167/02	Ir-rata ta' l-interessi applikata mill-Bank Ċentrali Ewropew għall-operazzjonijiet prinċipali ta' rifinanzjament: 4,07 % fl-1 ta' Lulju 2008 — Rata tal-kambju ta' l-euro	7

	INFORMAZZJONI MILL-ISTATI MEMBRI
2008/C 167/03	Informazzjoni mogħtija mill-Istati Membri dwar l-għajnuna mill-istat mogħtija skond ir-Regolament tal-Kummissjoni (KE) Nru 70/2001 dwar l-applikazzjoni ta' l-Artikoli 87 u 88 tat-Trattat tal-KE għall-għajnuna mill-Istat lil impriżi żgħar u ta' daqs medju	8

2008/C 167/04	Tagħrif fil-qosor imwassal mill-Istati Membri fir-rigward ta' għajnuna mill-Istat mogħtija skond ir-Regolament tal-Kummissjoni (KE) Nru 1857/2006 dwar l-applikazzjoni ta' l-Artikoli 87 u 88 tat-Trattat KE dwar għajnuna mill-Istat lill-impriżi żgħar u ta' daqs medju attivi fil-produzzjoni ta' prodotti agrikoli u li jemenda r-Regolament (KE) Nru 70/2001	10

	V Avviżi
	PROĊEDURI AMMINISTRATTIVI
	Kummissjoni
2008/C 167/05	Is-sejħa għal applikazzjonijiet Politika tal-konsumaturi	13

	PROĊEDURI GĦALL-IMPLIMENTAZZJONI TAL-POLITIKA TAL-KOMPETIZZJONI
	Kummissjoni
2008/C 167/06	Għajnuna mill-Istat — Repubblika Slovakka — Għajnuna mill-Istat C 12/08 (ex NN 74/07) — Għajnuna allegatament illegali mill-Istat: Ftehim bejn l-arjuport ta' Bratislava u r-Ryanair — Stedina għas-sottomissjoni ta' kummenti skond l-Artikolu 88(2) tat-Trattat tal-KE ( 1 )	14

2008/C 167/07	Avviż minn qabel ta' konċentrazzjoni (Każ COMP/M.5211 — Outokumpu/Sogepar) ( 1 )	25

2008/C 167/08	Avviż minn qabel ta' konċentrazzjoni (Każ COMP/M.5198 — Ramius/Morgan Stanley/Phoenix Dichtungstechnik) — Każ li jista' jiġi kkunsidrat għal proċedura simplifikata ( 1 )	26

	Munita	Rata tal-kambju
USD	Dollaru Amerikan	1,5775
JPY	Yen Ġappuniż	166,57
DKK	Krona Daniża	7,4574
GBP	Lira Sterlina	0,79090
SEK	Krona Żvediża	9,4578
CHF	Frank Żvizzeru	1,6055
ISK	Krona Iżlandiża	125,64
NOK	Krona Norveġiża	8,0040
BGN	Lev Bulgaru	1,9558
CZK	Krona Ċeka	23,825
EEK	Krona Estona	15,6466
HUF	Forint Ungeriż	235,96
LTL	Litas Litwan	3,4528
LVL	Lats Latvjan	0,7051
PLN	Zloty Pollakk	3,3611
RON	Leu Rumen	3,6476
SKK	Krona Slovakka	30,196
TRY	Lira Turka	1,9569
AUD	Dollaru Awstraljan	1,6519
CAD	Dollaru Kanadiż	1,6063
HKD	Dollaru ta' Hong Kong	12,3023
NZD	Dollaru tan-New Zealand	2,0740
SGD	Dollaru tas-Singapor	2,1466
KRW	Won tal-Korea t'Isfel	1 661,03
ZAR	Rand ta' l-Afrika t'Isfel	12,4690
CNY	Yuan ren-min-bi Ċiniż	10,8155
HRK	Kuna Kroata	7,2388
IDR	Rupiah Indoneżjan	14 544,55
MYR	Ringgit Malażjan	5,1529
PHP	Peso Filippin	71,153
RUB	Rouble Russu	36,9910
THB	Baht Tajlandiż	52,830
BRL	Real Brażiljan	2,5371
MXN	Peso Messikan	16,3177


	(1) Test b'rilevanza għaż-ŻEE