2.7.2008

Eiropas Savienības Oficiālais Vēstnesis

C 167/1

Komisijas paziņojums par izlīguma procedūras kārtību karteļu lietās, lai pieņemtu lēmumus saskaņā ar Padomes Regulas (EK) Nr. 1/2003 7. un 23. pantu

(Dokuments attiecas uz EEZ)

(2008/C 167/01)

1. IEVADS

Šajā paziņojumā ir noteikta shēma uzņēmumu sadarbības atbalstam, izskatot lietas par Līguma 81. panta (1) piemērošanu karteļu lietām (2). Izlīguma procedūra, iespējams, ļaus Komisijai, izmantojot tos pašus resursus, izskatīt vairāk lietu, tādējādi veicinot sabiedrības ieinteresētību Komisijas spējā sodīt efektīvi un laicīgi, kas paaugstinātu arī vispārējo preventīvo ietekmi. Sadarbība, uz kuru attiecas šis paziņojums, atšķiras no brīvprātīgas pierādījumu sniegšanas Komisijas izmeklēšanas ierosināšanai vai virzībai uz priekšu, kas ir paredzēta Komisijas paziņojumā par atbrīvojumu no sodanaudas un sodanaudas samazināšanu karteļu gadījumos (3) (Paziņojums par iecietību). Ja sadarbība, ko piedāvā uzņēmums, atbilst abiem Komisijas paziņojumiem, atlīdzību var piešķirt atbilstoši šiem abiem paziņojumiem, to summējot (4).

Ja puses, kas iesaistītas lietas izskatīšanā, ir gatavas atzīt savu dalību kartelī, kas pārkāpj EK līguma 81. pantu, un savu atbildību par šo pārkāpumu, tās šajā paziņojumā norādītajā veidā, izmantojot šeit paredzētās garantijas, var veicināt lietas izskatīšanu un atbilstoša lēmuma pieņemšanu saskaņā ar 2002. gada 16. decembra Padomes Regulas (EK) Nr. 1/2003 par to konkurences noteikumu īstenošanu, kas noteikti Līguma 81. un 82. pantā, 7. un 23. pantu (5). Kaut arī Komisija kā izmeklēšanas iestāde un EK līguma sargātāja, kurai piešķirtas tiesības pieņemt Kopienas Tiesu kontrolei pakļautus izpildāmus lēmumus, neiesaistās pārrunās par Kopienas tiesību pārkāpuma esību un tam piemērotāko sankciju, tā var piešķirt atlīdzību par šajā paziņojumā aprakstīto sadarbību.

Komisijas 2004. gada 7. aprīļa Regula (EK) Nr. 773/2004 par lietas izskatīšanu saskaņā ar EK līguma 81. un 82. pantu, ko vada Komisija (6), paredz galvenos praktiskos noteikumus attiecībā uz pretmonopola lietu izskatīšanas kārtību, tostarp arī izlīguma gadījumā piemērojamos jautājumos. Šajā sakarībā Regula (EK) Nr. 773/2004 piešķir Komisijai tiesības lemt pēc saviem ieskatiem, vai izlīguma procedūra ir izmantojama attiecībā uz karteļiem, vienlaicīgi nodrošinot, ka pusēm nevar uzspiest izlīguma procedūru.

Kopienas konkurences tiesību efektīva izpilde ir jāsavieno ar pušu aizstāvības tiesību pilnīgu ievērošanu, kas ir Kopienas tiesību pamatprincips, kuru jāievēro neatkarīgi no apstākļiem, jo īpaši pretmonopola procedūrā, kas var būt par pamatu soda piespriešanai. Tādējādi noteikumiem, kas paredz kārtību, kādā Komisijai jāizskata lietas par Līguma 81. panta izpildi, ir jānodrošina, ka attiecīgajiem uzņēmumiem un uzņēmumu apvienībām tiek dota iespēja efektīvi paust savus uzskatus par Komisijas apkopoto faktu, iebildumu un apstākļu patiesumu un būtiskumu visa administratīvā procesa laikā (7).

2. PROCEDŪRA

Komisija patur plašas tiesības pēc saviem ieskatiem izvērtēt, kādos gadījumos būtu lietderīgi izpētīt pušu ieinteresētību piedalīties izlīguma apspriešanā, kā arī pieņemt lēmumu par piedalīšanos šādā apspriešanā, apspriešanas pārtraukšanu vai galīgo izlīgumu. Šajā sakarībā nozīme var būt iespējai saprātīgā laika periodā vienoties ar iesaistītajām pusēm par iespējamo pretenziju apjomu, ņemot vērā tādus faktorus kā iesaistīto pušu skaits, iepriekšparedzamie pretrunīgie viedokļi par atbildības noteikšanu, faktu apstrīdēšanas apjoms. Tiks apsvērta iespēja padarīt procesu efektīvāku, ņemot vērā izlīguma procedūras laikā kopumā panākto progresu, tostarp arī darba slodzi, kas saistīta ar piekļuves nodrošināšanu lietā iekļauto dokumentu nekonfidenciāliem variantiem. Iespējami arī citi apsvērumi, piemēram, precedenta radīšana. Komisija var arī nolemt apturēt izlīgumu apspriešanu gadījumā, ja puses, kas ir iesaistītas lietas izskatīšanā, vienojas, lai mainītu vai iznicinātu jebkuru pierādījumu, kas attiecas uz pārkāpuma vai jebkuras tā daļas noteikšanu, vai arī kas attiecas uz attiecināmu soda naudu. Pierādījuma, kas attiecas uz pārkāpuma vai jebkuras tā daļas noteikšanu, mainīšana vai iznicināšana var tikt uzskatīta par atbildību pastiprinošu apstākli 28. punkta izpratnē Komisijas Pamatnostādnēs naudas soda aprēķināšanai, piemērojot Regulas (EK) Nr. 1/2003 23. panta 2. punkta a) apakšpunktu (8) (Pamatnostādnes naudas soda aprēķināšanai), kā arī par pušu, kas ir iesaistītas lietas izskatīšanā, sadarbības trūkumu Paziņojuma par iecietību 12. un 27. punkta nozīmē. Komisija var iesaistīties izlīguma apspriešanā, pamatojoties tikai uz rakstisku iesaistīto pušu lūgumu.

6.	Kaut arī lietā iesaistītajām pusēm nav tiesību uz izlīgumu, ja Komisija uzskata, ka lietai vispār varētu piemērot izlīgumu, tā izpētīs visu lietā iesaistīto pušu ieinteresētību panākt izlīgumu.

Lietā iesaistītās puses nedrīkst atklāt trešai personai neatkarīgi no tās tiesiskā statusa apspriešanās vai dokumentu saturu, kas tiem ir bijuši pieejami izlīguma sakarā, ja vien Komisija iepriekš nav devusi nepārprotamu piekrišanu. Jebkurš iepriekšminētā noteikuma pārkāpums var būt par pamatu Komisijas atteikumam ņemt vērā uzņēmuma lūgumu piemērot izlīguma procedūru un var tikt uzskatīts par atbildību pastiprinošu apstākli 28. punkta izpratnē Pamatnostādnēs naudas soda aprēķināšanai, kā arī par sadarbības trūkumu Paziņojuma par iecietību 12. un 27. punkta izpratnē.

2.1. Lietas izskatīšanas ierosināšana un izpētes pasākumi attiecībā uz izlīgumu

8.	Ja Komisija paredz pieņemt lēmumu saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 1/2003 7. un/vai 23. pantu, vispirms ir nepieciešams identificēt un atzīt par lietā iesaistītajām pusēm tās juridiskās personas, kuras iespējams ir jāsoda par Līguma 81. panta pārkāpumu.

Tādēļ Komisija par Regulas (EK) Nr. 1/2003 11. panta 6. punktā minēto lietas izskatīšanas ierosināšanu ar nolūku pieņemt iepriekšminēto lēmumu var lemt jebkurā laikā, tomēr ne vēlāk par dienu, kurā tā izdod paziņojumu par iebildumiem pret iesaistītajām pusēm. Regulas (EK) Nr. 773/2004 2. panta 1. punktā ir precizēts, ka gadījumā ja Komisija uzskata par piemērotu izpētīt pušu ieinteresētību piedalīties izlīguma apspriešanā, tā ierosinās lietas izskatīšanu ne vēlāk par dienu, kurā tā izdod vai nu paziņojumu par iebildumiem, vai lūgumu pusēm rakstiski izteikt savu ieinteresētību piedalīties izlīguma apspriešanā, atkarībā no tā, kura diena ir agrāk.

10.	Pēc tam, kad ir uzsākta lietas izskatīšana saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 1/2003 11. panta 6. punktu, Komisija kļūst par vienīgo konkurences iestādi, kas ir kompetenta piemērot izskatāmajai lietai Līguma 81. pantu.

11.

Ja Komisija uzskata par piemērotu izpētīt pušu ieinteresētību piedalīties izlīguma apspriešanā, tā saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 773/2004 10.a panta 1. punktu un 17. panta 3. punktu noteiks termiņu, kas nav mazāks par divām nedēļām, kurā minētajā lietā iesaistītajām pusēm rakstiski jāpaziņo, vai tās paredz piedalīties izlīguma apspriešanā, ņemot vērā iespējamo izlīguma iesnieguma iesniegšanu. Šī rakstiskā deklarācija nenozīmē, ka puses atzīst savu dalību pārkāpumā vai savu atbildību par to.

12.

Ja Komisija uzsāk lietas izskatīšanu pret divām vai vairākām pusēm viena un tā paša uzņēmuma ietvaros, Komisija katru no tām informē par to, kādas citas lietā iesaistītas juridiskas vienības tā ir identificējusi tā paša uzņēmuma ietvaros. Šādā gadījumā, ja attiecīgās puses vēlas iesaistīties izlīguma apspriešanā, tām 11. punktā norādītajā termiņā ir jāieceļ kopīgi pārstāvji, kas ir pilnībā pilnvaroti rīkoties to vārdā. Kopīgo pārstāvju iecelšanas vienīgais mērķis ir atvieglot izlīguma apspriešanas gaitu, un tā nekādā veidā nenozīmē atbildības par pārkāpumiem noteikšanu dažādu pušu starpā.

13.	Komisija var neņemt vērā pieteikumu par atbrīvošanu no soda naudas vai soda naudas samazinājumu, pamatojoties uz to, ka tas iesniegts pēc 11. punktā minēta termiņa beigām.

2.2. Izlīguma procedūras uzsākšana: izlīguma apspriešana

14.	Ja kāda no lietā iesaistītajām pusēm lūdz izlīguma apspriešanu un tā atbilst iepriekš 11. un 12. punktā minētajiem nosacījumiem, Komisija var pieņemt lēmumu veikt izlīguma procedūru divpusējas saziņas veidā starp Komisijas Konkurences ĢD un izlīguma kandidātiem.

15.

Komisija patur tiesības lemt pēc saviem ieskatiem par divpusējās izlīguma apspriešanas ar katru uzņēmumu piemērotību un gaitu. Saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 773/2004 10.a panta 2. punktu tas attiecas arī uz divpusējās izlīguma apspriešanas kārtības un secības noteikšanu, ņemot vērā izlīguma procedūras laikā kopumā panākto progresu, kā arī uz termiņa noteikšanu informācijas atklāšanai, tostarp arī attiecībā uz informācijas par Komisijas lietā esošajiem pierādījumiem, kas izmantoti plānoto iebildumu un iespējamās soda naudas noteikšanai (9). Informāciju atklās savlaicīgi izlīguma apspriešanas gaitā.

16.

Šāda agrīna informācijas atklāšana izlīguma apspriešanas sakarā saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 773/2004 10.a panta 2. punktu un 15. panta 1.a punktu ļaus pusēm iegūt informāciju par galvenajiem faktoriem, kas procesā līdz šim ņemti vērā, piemēram, par faktiem, uz kuriem Komisija atsaucas, par šo faktu klasifikāciju, iespējamā karteļa nopietnumu vai ilgumu, atbildības noteikšanu, iespējamās soda naudas apmēra aprēķinu, kā arī par pierādījumiem, ar kuriem pamatoti iespējamie iebildumi. Tas dos pusēm iespēju efektīvi novērtēt savus viedokļus attiecībā uz iebildumiem, kas pret tām izteikti, un ļaus tām pieņemt apzinātu lēmumu piedalīties vai nepiedalīties izlīgumā. Pēc puses lūguma Komisijas dienesti sniegs tai piekļuvi arī jebkura lietā konkrētajā brīdī iekļauta un pieejama dokumenta nekonfidenciālam variantam, ja šāda rīcība ir attaisnojama, lai dotu pusei iespēju noskaidrot savu pozīciju attiecībā uz konkrēto laika posmu vai jebkuru citu karteļa aspektu (10).

17.

Kad izlīguma apspriešanas gaitā ir panākta vienota izpratne par iespējamo iebildumu apjomu un iespējamās soda naudas, ko Komisija gatavojas piespriest, apmēra aprēķinu, un Komisija uzskata, ka, ņemot vērā kopumā panākto progresu, ir iespējams panākt efektīvu procesu, Komisija var noteikt uzņēmumam termiņu, kas nav mazāks par 15 darba dienām, galīga izlīguma iesnieguma iesniegšanai saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 773/2004 10.a panta 2. punktu un 17. panta 3. punktu. Termiņu var pagarināt pēc pamatota lūguma. Pirms šā termiņa noteikšanas puses būs tiesīgas pēc to pieprasījuma saņemt informāciju, kas norādīta 16. punktā.

18.	Par jautājumiem, kas varētu rasties saistībā ar procesa taisnīgumu, puses izlīguma procedūras laikā jebkurā brīdī var griezties pie uzklausīšanas amatpersonas. Uzklausīšanas amatpersonas pienākums ir nodrošināt, ka tiek ievērotas tiesības uz aizstāvību.

19.

Ja lietā iesaistītās puses neiesniedz izlīguma iesniegumu, Komisijas galīgā lēmuma pieņemšanas procedūra attiecībā uz tām notiks nevis saskaņā ar izlīguma procedūras regulējumu, bet gan saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 773/2004 vispārīgajiem noteikumiem un jo īpaši 10. panta 2. punktu, 12. panta 1. punktu un 15. panta 1. punktu.

2.3. Izlīguma iesniegumi

20.

Pusēm, kuras izvēlējušās izlīguma procedūru, jāiesniedz oficiāls lūgums noslēgt izlīgumu izlīguma iesnieguma veidā. Izlīguma iesniegumā, kas paredzēts Regulas (EK) Nr. 773/2004 10.a panta 2. punktā, norāda:

skaidri un nepārprotami formulētu apstiprinājumu, ka puses atzīst savu atbildību par pārkāpumu, ko īsumā apraksta attiecībā uz tā mērķiem, iespējamo īstenošanu, galvenajiem faktiem, to juridisko kvalifikāciju, tostarp arī attiecībā uz pušu lomu pārkāpumā, un pārkāpuma turpināšanās ilgumu saskaņā ar izlīguma apspriešanas rezultātiem;

b)	norādi (11) uz maksimālo soda naudas apmēru, ko puses sagaida, ka Komisija tām piespriedīs, un kuru tās būtu gatavas pieņemt izlīguma procedūras ietvaros;

c)	pušu apstiprinājumu, ka tās ir saņēmušas pietiekamu informāciju par Komisijas iebildumiem, ko tā paredzēja vērst pret pusēm, un tām ir dotas pietiekamas iespējas darīt Komisijai zināmus savus viedokļus;

d)	pušu apstiprinājumu, ka, ņemot vērā iepriekšminēto, tās neplāno lūgt piekļuvi lietai vai lūgt atkārtotu mutisku noklausīšanos, izņemot, ja Komisija paziņojumā par iebildumiem un lēmumā neatspoguļo pušu izlīguma iesniegumu saturu;

e)	pušu piekrišanu saņemt paziņojumu par iebildumiem un galīgo lēmumu saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 1/2003 7. un 23. pantu Eiropas Kopienas oficiālajā valodā, par kuru panākta vienošanās.

21.

Izlīguma sakarā pušu iesniegtie apliecinājumi un apstiprinājumi pauž pušu apņemšanos sadarboties lietas paātrinātā izskatīšanā, piemērojot izlīguma procedūru. Tomēr šie apliecinājumi un apstiprinājumi ir atkarīgi no tā, vai Komisija izpildīs to izlīguma pieprasījumu, ieskaitot sagaidāmo maksimālo soda naudas apmēru.

22.

Puses savus iesniegtos izlīguma lūgumus nevar vienpusēji atsaukt, izņemot, ja Komisija neapmierina lūgumu noslēgt izlīgumu, atspoguļojot izlīguma iesniegumu saturu vispirms paziņojumā par iebildumiem un visbeidzot galīgajā lēmumā (sk. šajā sakarībā turpmāk 27. un 29. punktu). Izlīguma iesniegumu uzskata par apstiprinātu ar paziņojumu par iebildumiem, ja pēdējā ir atspoguļots izlīguma iesniegumu saturs attiecībā uz jautājumiem, kas minēti 20. punkta a) apakšpunktā. Lai varētu uzskatīt, ka galīgajā lēmumā ir atspoguļots izlīguma iesniegumu saturs, tajā noteiktajai soda naudai nav jāpārsniedz izlīguma iesniegumos norādītais maksimālais apmērs.

2.4. Paziņojums par iebildumiem un atbilde uz to

23.	Saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 773/2004 10. panta 1. punktu paziņojumu par iebildumiem rakstiski dara zināmu katrai pusei, pret kuru vērsti iebildumi, kas ir obligāts sagatavošanās pasākums pirms galīgā lēmuma pieņemšanas. Tāpēc Komisija paziņojumu par iebildumiem izdos arī izlīguma procedūrā (12).

24.

Attiecībā uz pušu tiesībām efektīvi realizēt savas tiesības uz aizstāvību Komisijai ir jāuzklausa pušu viedokļi par iebildumiem, kas vērsti pret tām, un par pierādījumiem, kas tos pamato, pirms galīgā lēmuma pieņemšanas, un Komisijai tie ir jāņem vērā, atbilstošos gadījumos grozot savu sākotnējo nostāju. (13) Komisijai ir jābūt spējīgai ne tikai pieņemt vai noraidīt pušu argumentus, kas izteikti administratīvās procedūras laikā, bet arī spējīgai analizēt pušu attiecīgos apgalvojumus, lai atteiktos no iebildumiem, ja tie izrādījušies nepamatoti, vai papildinātu un pārvērtētu savus argumentus gan no faktiskā, gan juridiskā viedokļa to iebildumu pamatojumam, kurus Komisija turpina uzturēt spēkā.

25.

Iesniedzot oficiālu izlīguma lūgumu izlīguma iesnieguma veidā, pirms ir darīts zināms paziņojums par iebildumiem, attiecīgās puses dod Komisijai iespēju efektīvi ņemt vērā to viedokļus (14) jau paziņojuma par iebildumiem sagatavošanas laikā, nevis tikai pirms apspriešanās ar Padomdevēju komiteju aizliegtu vienošanos un dominējoša stāvokļa jautājumos (turpmāk tekstā — Padomdevēja komiteja) vai pirms galīgā lēmuma pieņemšanas (15).

26.

Ja pušu izlīguma iesniegumi ir atspoguļoti paziņojumā par iebildumiem, attiecīgās puses termiņā, ko Komisija nosaka saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 773/2004 10.a panta 3. punktu un 17. panta 3. punktu un kas nav mazāks par divām nedēļām, sniedz atbildi uz to, vienkārši apstiprinot (nepārprotamā veidā), ka paziņojums par iebildumiem atbilst izlīguma iesniegumu saturam un tāpēc tās apņemas turpināt izlīguma procedūru. Ja šāda atbilde netiek saņemta, Komisija atzīmē, ka puse ir atkāpusies no savām saistībām, un tā var neņemt vērā puses lūgumu piemērot izlīguma procedūru.

27.

Komisija patur sev tiesības pieņemt paziņojumu par iebildumiem, kurā nav atspoguļoti pušu izlīguma iesniegumi. Šādā gadījumā ir piemērojami Regulas (EK) Nr. 773/2004 10. panta 2. punkta, 12. panta 1. punkta un 15. panta 1. punkta noteikumi. Apliecinājumi, ko puses sniegušas izlīguma iesniegumā, ir uzskatāmi par atsauktiem, un tos nevar izmantot kā pierādījumu ne pret vienu no lietā iesaistītajām pusēm. Tādējādi izlīguma iesniegumi attiecīgajām pusēm vairs nav saistoši un pēc pušu lūguma ir jānosaka termiņš aizstāvības sagatavošanai no jauna, ieskaitot iespēju pieprasīt mutisku noklausīšanos un piekļuvi lietas materiāliem.

2.5. Komisijas lēmums un izlīguma atlīdzība

28.

Pēc tam, kad ir saņemtas pušu atbildes uz paziņojumu par iebildumiem, kas apstiprina gatavību izlīgt, Komisija saskaņā ar Regulu (EK) Nr. 773/2004 var turpināt procesu bez citiem procedurāliem pasākumiem un pēc apspriešanās ar Padomdevēju komiteju atbilstoši Regulas (EK) Nr. 1/2003 14. pantam pieņemt galīgo lēmumu saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 1/2003 7. un/vai 23. pantu. Jo īpaši tas nozīmē to, ka saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 773/2004 12. panta 2. punktu un 15. panta 1.a punktu puses nevar pieprasīt mutisku noklausīšanos vai piekļuvi lietas materiāliem pēc tam, kad pušu izlīguma iesniegumi ir atspoguļoti paziņojumā par iebildumiem.

29.

Komisija patur tiesības pieņemt galīgo nostāju, kas atšķiras no tās sākotnējā viedokļa, kas izteikts pušu izlīguma iesniegumus apstiprinošā paziņojumā par iebildumiem, vai nu ņemot vērā Padomdevējas komitejas izteikto viedokli vai citu iemeslu dēļ, ievērojot, ka Komisijai šajā sakarībā ir pilnīgi neatkarīgas lēmuma pieņemšanas tiesības. Tomēr, ja Komisija izlemj šādi rīkoties, tā informēs puses un iesniegs jaunu paziņojumu par iebildumiem, lai saskaņā ar procesa vispārīgajiem noteikumiem ļautu tām īstenot savas tiesības uz aizstāvību. Tādējādi ir jāsecina, ka pusēm šādā gadījumā ir jāpiešķir tiesības piekļūt lietas materiāliem, pieprasīt mutisku noklausīšanos un atbildēt uz paziņojumu par iebildumiem. Apliecinājumi, ko puses sniegušas izlīguma iesniegumā, ir uzskatāmi par atsauktiem, un tos nevar izmantot kā pierādījumu ne pret vienu no lietā iesaistītajām pusēm.

30.	Soda naudas galīgo apmēru konkrētajā lietā nosaka lēmumā, ar ko konstatē pārkāpumu saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 1/2003 7. pantu un piespriež sodu saskaņā ar minētās regulas 23. pantu.

31.	Saskaņā ar Komisijas praksi to, ka uzņēmums saskaņā ar šo paziņojumu administratīvās procedūras laikā ir sadarbojies ar Komisiju, norāda galīgajā lēmumā, lai pamatotu soda naudas apmēru.

32.

Ja Komisija nolemj piešķirt lietas dalībniekam atlīdzību par piedalīšanos izlīgumā saskaņā ar šo paziņojumu, tā samazinās piemērojamās soda naudas apmēru par 10 % pēc tam, kad būs piemērota 10 % augstākā pieļaujamā robeža saskaņā ar Pamatnostādnēm naudas soda aprēķināšanai, piemērojot Regulas (EK) Nr. 1/2003 23. panta 2. punkta a) apakšpunktu (8). Visi īpašie soda naudas palielinājumi preventīviem mērķiem (16) attiecībā uz šo lietā iesaistīto pusi nepārsniegs reizinājumu ar divi.

33.	Gadījumos, kad izlīgumā iesaistīti arī iecietības pieteikuma iesniedzēji, soda naudas samazinājumu, kas tiem piešķirts par izlīgumu, pievienos iecietības atlīdzībai.

3. VISPĀRĪGI APSVĒRUMI

34.	Šis paziņojums ir piemērojams visām lietām, kuras laikā, kad šo paziņojumu publicē Eiropas Savienības Oficiālajā Vēstnesī, Komisija jau izskata vai kuru izskatīšanu Komisija sāks pēc publikācijas.

35.

Piekļuvi izlīguma iesniegumiem piešķir tikai tiem paziņojuma par iebildumiem adresātiem, kas nav lūguši izlīgumu, ja tie — kopā ar juriskonsultiem, kuriem ir piekļuve lietai to vārdā — apņemas ar mehāniskiem vai elektroniskiem līdzekļiem neizgatavot izlīgumu iesniegumos ietvertās informācijas, kurai ir dota piekļuve, kopijas un nodrošināt, ka informāciju, kuru iegūs no izlīgumu iesniegumiem, izmantos tikai un vienīgi tiesvedības vai administratīvās procedūras mērķiem Kopienas konkurences noteikumu piemērošanai ar šo lietu saistītos procesos. Citām iesaistītajām pusēm, piemēram, sūdzību iesniedzējiem, nedod piekļuvi izlīgumu iesniegumiem.

36.

Ja minēto informāciju procesā izmanto citiem mērķiem, var uzskatīt, ka nenotiek sadarbība Paziņojuma par iecietību 12. un 27. punkta nozīmē. Turklāt, ja notiek šāda neatļauta informācijas izmantošana pēc tam, kad Komisija procesā ir jau pieņēmusi lēmumu par aizliegumu, Komisija var jebkurā tiesvedībā, kas notiek kādā no Kopienas tiesām, lūgt tiesu palielināt soda naudas apjomu atbildīgajam uzņēmumam. Ja šo informāciju jebkurā laikā izmanto citiem mērķiem, iesaistot juriskonsultu no ārpuses, Komisija var ziņot par šādu gadījumu attiecīgā juriskonsulta profesionālajai asociācijai, lai sauktu pie disciplinārās atbildības.

37.

Saskaņā ar šo paziņojumu iesniegtos izlīguma iesniegumus nosūta dalībvalstu konkurences iestādēm tikai saskaņā ar 12. pantu Regulā (EK) Nr. 1/2003, ja ir izpildīti Tīkla paziņojumā (17) izklāstītie nosacījumi un ja aizsardzība pret informācijas izpaušanu, ko piešķir saņēmēja konkurences iestāde, ir līdzvērtīga aizsardzībai, ko piešķir Komisija.

38.

Pēc pieteikuma iesniedzēja pieprasījuma Komisija var atļaut sniegt mutiskus izlīguma iesniegumus. Mutiskos izlīguma iesniegumus ieraksta un pieraksta Komisijas telpās. Saskaņā ar 19. pantu Padomes Regulā (EK) Nr. 1/2003, kā arī 3. panta 3. punktu un 17. panta 3. punktu Komisijas Regulā (EK) Nr. 773/2004 uzņēmumiem, kuri sniedz mutiskus izlīguma iesniegumus, dod iespēju pārbaudīt ieraksta, kas ir pieejams Komisijas telpās, tehnisko precizitāti un nekavējoties labot savu mutisko izlīguma iesniegumu saturu.

39.	Komisija nenosūtīs izlīguma iesniegumus valstu tiesām bez attiecīgā iesniedzēja piekrišanas saskaņā ar Komisijas paziņojumu par sadarbību starp Komisiju un ES dalībvalstu tiesām, piemērojot EK līguma 81. un 82. pantu (18).

40.

Komisija uzskata, ka šā paziņojuma sakarā saņemto dokumentu vai rakstisko vai pierakstīto paziņojumu (tostarp arī izlīguma iesniegumu) izpaušana jebkurā laikā, pat pēc šī lēmuma pieņemšanas, var kaitēt atsevišķām publiskām vai privātām interesēm, piemēram, pārbaužu un izmeklēšanas mērķu aizsardzībai, Eiropas Parlamenta un Padomes 2001. gada 30. maija Regulas (EK) Nr. 1049/2001 par publisku piekļuvi Eiropas Parlamenta, Padomes un Komisijas dokumentiem (19) 4. panta nozīmē.

41.

Komisijas galīgos lēmumus, kas pieņemti saskaņā ar Regulu (EK) Nr. 1/2003, var pārsūdzēt saskaņā ar Līguma 230. pantu. Turklāt, kā noteikts Līguma 229. pantā un Regulas (EK) Nr. 1/2003 31. pantā, Eiropas Kopienu Tiesai ir neierobežota jurisdikcija pārskatīt lēmumus par soda naudām, kas pieņēmti saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 1/2003 23. pantu.

Pārskats par procedūru, kuras rezultātā saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 1/2003 7. un 23. pantu pieņem (izlīguma) lēmumu

I Parastā izmeklēšana

—	Puses var izrādīt interesi par hipotētisku izlīgumu.

II Izpētes pasākumi attiecībā uz izlīgumu

—	Visām sabiedrībām (un dalībvalstīm) nosūta vēstuli, kurā informē par lēmumu uzsākt procedūru, kuras mērķis būtu izlīgums (11. panta 6. punkts), un lūdz izteikt savu ieinteresētību noslēgt izlīgumu.

III Divpusēji izlīguma apspriešanas raundi

—	Atklāj un apmainās ar argumentiem par iespējamiem iebildumiem, atbildību, soda naudas apmēru.

—	Atklāj pierādījumus, ar kuriem pamatoti iespējamie iebildumi, atbildība, soda naudas.

—	Atklāj citu lietā ietilpstošo dokumentu nekonfidenciālos variantus pamatotos gadījumos.

IV Izlīgums

—	Sabiedrības (attiecīgos gadījumos kopīgi pārstāvētas) iesniedz izlīguma iesniegumus saskaņā ar nosacījumiem.

—	COMP izsūta apstiprinājumu par saņemšanu.

V Paziņojums par iebildumiem (uz izlīguma pamata)

—	Vienkāršota paziņošana par iebildumiem, ar ko tiek apstiprināti sabiedrību izlīguma iesniegumi, attiecīgā gadījumā

—	Sabiedrības atbilde uz paziņojumu par iebildumiem, ar ko skaidri apstiprina, ka tajā ir atspoguļots izlīguma iesniegumu saturs.

VI Lēmums par “izlīgumu” saskaņā ar Padomes Regulas (EK) Nr. 1/2003 7. un 23. pantu

—	Padomdevēju komiteja izsakās par vienkāršota galīgā lēmuma projektu.

Ja Padomdevēju komiteja piekrīt:

—	Vienkāršota galīgā lēmuma pieņemšana.

(1) Atsauces uz 81. pantu šajā dokumentā attiecas arī uz EEZ līguma 53. pantu, ja Komisija to piemēro saskaņā ar EEZ līguma 56. pantā paredzētajiem noteikumiem.

(2) Karteļi ir vienošanās un/vai saskaņotas darbības starp diviem vai vairākiem konkurentiem ar mērķi saskaņot savas pret konkurenci vērstās darbības tirgū un/vai ietekmēt attiecīgos konkurences rādītājus, īstenojot tādu praksi kā iepirkuma vai pārdošanas cenu vai citu tirdzniecības nosacījumu noteikšana, ražošanas vai pārdošanas kvotu piešķiršana, tirgu sadalīšana, tostarp manipulēšana ar cenu piedāvājumu, ierobežojumu noteikšana importam vai eksportam un/vai pret konkurenci vērstas darbības attiecībā uz citiem konkurentiem. Šāda prakse ir viens no vissmagākajiem 81. panta pārkāpumiem.

(3) OV C 298, 8.12.2006., 17. lpp.

(4) Sk. 33. punktu.

(5) OV L 1, 4.1.2003., 1. lpp. Regulā jaunākie grozījumi izdarīti ar Regulu (EK) Nr. 1419/2006 (OV L 269, 28.9.2006., 1. lpp.).

(6) OV L 123, 27.4.2004., 18. lpp. Regulā jaunākie grozījumi izdarīti ar Regulu (EK) Nr. 622/2008 (OV L 171, 1.7.2008., 3 lpp.).

(7) Lieta 85/76, Hoffmann-La Roche pret Komisiju, [1979] ECR 461, 9. un 11. punkts.

(8) OV C 210, 1.9.2006., 2. lpp.

(9) Atsauce uz “iespējamo soda naudu” Regulas (EK) Nr. 773/2004 10.a panta 2. punktā dod iespēju Komisijas dienestiem informēt izlīguma pārrunās iesaistītās puses par iespējamās soda naudas aprēķinu, ņemot vērā Pamatnostādnēs naudas soda aprēķināšanai dotos norādījumus, šī paziņojuma noteikumus un Paziņojumu par iecietību, ja tie ir piemērojami.

(10) Šim nolūkam pusēm tiks iesniegts saraksts ar visiem konkrētajā brīdī lietā esošajiem pieejamiem dokumentiem.

(11) Tas izrietētu no apspriešanās, kas minēta 16. un 17. punktā.

(12) Saistībā ar izlīguma procedūru paziņojumā par iebildumiem ir jāietver informācija, kas nepieciešama, lai puses varētu gūt pārliecību, ka tas atspoguļo viņu izlīguma iesniegumus.

(13) Saskaņā ar nostiprinājušos tiesu praksi Komisija balstīs savus lēmumus vienīgi uz iebildumiem, kurus attiecīgajām pusēm bija iespēja komentēt, un šajā nolūkā pusēm ir jānodrošina piekļuve Komisijas lietas materiāliem, ievērojot uzņēmu tiesiskās intereses saglabāt savus komercdarbības noslēpumus.

(14) Šajā sakarībā Komisijas Regulas (EK) Nr. 622/2008 2. apsvērumā ir norādīts: “(…) Šādai priekšlaicīgai iebildumu izpaušanai jārada iespēja attiecīgajām pusēm izteikt savu viedokli par iebildumiem, kurus Komisija plāno vērst pret tām, un to iespējamo atbildību”.

(15) Kā attiecīgi noteikts Regulas (EK) Nr. 773/2004 11. panta 1. punktā un Regulas (EK) Nr. 1/2003 27. panta 1. punktā.

(16) Pamatnostādņu naudas soda aprēķināšanai 30. punkts.

(17) Komisijas paziņojums par sadarbību konkurences iestāžu tīklā, OV C 101, 27.4.2004., 43. lpp.

(18) OV C 101, 27.4.2004., 54. lpp. 26. punkts.

(19) OV L 145, 31.5.2001., 43. lpp.

2.7.2008

Eiropas Savienības Oficiālais Vēstnesis

C 167/14

VALSTS ATBALSTS — SLOVĀKIJAS REPUBLIKA

Valsts atbalsts C 12/08 (ex NN 74/07) — Iespējami nelikumīgs valsts atbalsts: Vienošanās starp Bratislavas lidostu un Ryanair

Uzaicinājums iesniegt apsvērumus saskaņā ar EK līguma 88. panta 2. punktu

(Dokuments attiecas uz EEZ)

(2008/C 167/06)

Ar vēstuli, kas datēta ar 2008. gada 11. martu un autentiskā valodā ir pievienota šim kopsavilkumam, Komisija informēja Slovākijas Republiku par lēmumu uzsākt EK līguma 88. panta 2. punktā paredzēto procedūru attiecībā uz iepriekšminēto valsts atbalstu/pasākumiem.

Viena mēneša laikā pēc šā kopsavilkuma un pievienotās vēstules publicēšanas ieinteresētās puses par valsts atbalstu, attiecībā uz kuru Komisija uzsāk procedūru, var iesniegt savus apsvērumus, adresējot tos:

European Commission

Directorate-General for Energy and Transport

Directorate A — General Affairs and Resources

Unit A2: Internal Market and Competition

Rue De Mot 28

B-1040 Brussels

Fakss: (32-2) 296 41 04

Šos apsvērumus paziņos Slovākijas Republikai. Ieinteresētā puse, kas iesniedz apsvērumus, var rakstveidā pieprasīt, lai tās identitāte netiktu atklāta, norādot šādas prasības iemeslus.

KOPSAVILKUMS

PROCEDŪRA

Komisija 2006. gada decembrī saņēma sūdzību, kurā bija norādīts par iespējami nelikumīgu valsts atbalstu, ko Slovākijas Republika sniedz Īrijas aviokompānijai Ryanair.

ATBALSTA APRAKSTS

Sūdzības izklāsts

Saskaņā ar sūdzības iesniedzēja un plašsaziņas līdzekļu (1) informāciju Bratislavas lidosta nodrošināja Ryanair, pamatojoties uz iepriekš minēto vienošanos, samazinātas lidostu nodevas jaunajiem regulārajiem un pašreizējiem galamērķiem. Vienošanos noslēdza 2005. gada decembrī, un tā ir spēkā līdz 2016. gadam.

Bratislavas lidosta ir Slovākijas Republikas galvenā starptautiskā lidosta. Lidosta 2006. gadā apkalpoja 1 937 642 pasažierus. Tā darbojas kā akciju sabiedrība Letisko M.R.Štefánika — Airport Bratislava, a.s. (turpmāk tekstā “BTS” vai “lidosta”). BTS akcionāri ir Slovākijas Republikas Transporta, pasta un telekomunikāciju ministrija (34 %) un Slovākijas Republikas Valsts īpašuma fonds (turpmāk tekstā “Valsts īpašuma fonds”) (66 %).

Iespējamās lidostu nodevu atlaides

Saskaņā ar sūdzības iesniedzēja un plašsaziņas līdzekļos (2) publicēto informāciju lidosta sniedz Ryanair visus lidostu pakalpojumus par vienu kompleksu cenu. Šī cena, iespējams, ietver lidmašīnu apkalpošanas un saistītos pakalpojumus, pasažieru pakalpojumus, perona pakalpojumus, slodzes mērīšanu, komunikācijas un ar lidojumu norisi saistītos pakalpojumus, atbalsta pakalpojumus un termināla un infrastruktūras pakalpojumus, par ko Ryanair ir jāmaksā “Pakalpojuma izmaksas”.

Iespējams, ka pakalpojumu izmaksu summa atšķiras atkarībā no tā, vai aviokompānija veic lidojumus uz jaunu galamērķi vai jau esošu galamērķi. Pēc Komisijas rīcībā esošās informācijas, nosakot jaunu regulāru galamērķi, vienošanās drīzāk attiecas uz lidostu nevis uz pilsētu. Kopējā atlaide, kas, iespējams, ir sniegta Ryanair salīdzinājumā ar nodevām AIP pirmajā gadā pēc vienošanās spēkā stāšanās, ir:

—	EUR 1 460 par reisu (t.i., 48 % atlaide) par jaunajiem regulārajiem galamērķiem un

—	EUR 960 par reisu (t.i., 31 % atlaide) par esošajiem galamērķiem.

Šajā atlaidē nav ietverti ieguvumi, kas izriet no stāvvietas maksām, kuras ir ietvertas nolīgtajā pakalpojumu nodevā. Acīmredzami ieviešot jaunas nodevas nākotnē, ko Ryanair maksāt neliks, vēl vairāk palielināsies starpība starp atlaižu tarifu un AIP tarifu.

Slovākijas iestāžu piezīmes

Slovākijas iestādes atzīst, ka pastāv vienošanās starp lidostu un Ryanair. Tomēr tās atsakās sniegt Komisijai informāciju par šīs vienošanās nosacījumiem. Slovākijas iestādes norāda, ka BTS kā lidostas operators darbojas tāpat kā jebkurš cits uzņēmums tirgū, t.i., tas nosaka nodevas par pakalpojumiem, ko sniedz gaisa pārvadātājiem lidostā katram pārvadātājam atsevišķi, uz sarunu pamata, t.i., ar vienošanos starp pusēm un saskaņā ar tās komerciālo politiku. Ministrija neuzskata, ka vienošanās kaut kādā veidā ietekmētu citu gaisa pārvadātāju darbības lidostā.

Slovākijas iestādes norāda, ka šai sakarā Slovākijas Republikas Gaisa satiksmes dienesta publicētie AIP nav vispārēji saistoši tiesību akti un tādēļ nav saistoši BTS, un var sniegt tikai rekomendācijas.

PASĀKUMA NOVĒRTĒJUMS

Valsts resursi

Komisija piezīmē, ka:

—

fondu kā lielāko BTS akcionāru nodibināja saskaņā ar Slovākijas Republikas Valsts padomes likumu. Slovākijas Republikas Valsts padome apstiprina fonda budžetu. Priekšsēdētāju, priekšsēdētāja vietnieku un pārējos septiņus prezidija (fonda galvenā struktūra) locekļus ieceļ Slovākijas Republikas Valsts padome pēc Slovākijas Republikas valdības vai Slovākijas Republikas Valsts padomes komitejas priekšlikuma. Fonda uzraudzības padomes locekļus arī ieceļ Slovākijas Republikas Valsts padome (3).

—	Kā minēts tās Statūtos, ir “savstarpēja sadarbība starp fondu, ministriju, dibinātājiem un valdību attiecībā uz fonda darbībām par uzņēmumu dibināšanu saskaņā ar privatizācijas lēmumiem, kā arī citām darbībām” (4).

—

BTS akcionāri 2007. gada 22. oktobrī iecēla pēc Slovākijas Republikas Transporta, pasta un telekomunikāciju ministrijas priekšlikuma jauno BTS valdes priekšsēdētāju. Preses apskatā, kas ir publicēts lidostas tīmekļa vietnē, tiek apgalvots, ka: “Šādu pārmaiņu mērķis pamatā ir palielināt lielāko akcionāru — Slovākijas Republikas Transporta, pasta un telekomunikāciju ministrijas un Slovākijas Republikas Valsts īpašuma fonda — lēmumu pieņemšanas pilnvaras, kā arī atdalīt darbības, kas saistās ar ikdienas lidostas darbību un attīstības procesu pārvaldību” (5).

—

Attiecībā uz lidostas darbību šīs ir darbības, kurām ir nozīmīga loma vairākās politikas stratēģijās: transporta politikā, reģionālajā vai valsts tautsaimniecības attīstības politikā, vai pilsētu un valsts plānošanas politikā. Valsts iestādes vispārīgi “piedalās”, kad lidostas vadītājs pieņem lēmumus, kas nosaka šādas infrastruktūras ilgtermiņa attīstību.

Ņemot vērā iepriekš minētos apsvērumus, Komisija šajā brīdī nevar izslēgt to, ka par lēmumu slēgt vienošanos ir atbildīgas valsts iestādes, un tie ir valsts resursi.

Selektīva ekonomiska priekšrocība

Komisijai ir jāvērtē, vai lidosta, slēdzot vienošanos, ņēmusi vērā rentabilitātes prognozes. Komisija piezīmē, ka:

—

šķiet, ka vienošanos noslēdza lidostas privatizācijas laikā, īpaši iespējams, ka pēdējā izsoles priekšlikumu iesniegšanas dienā. Veiksmīgākie izsoles dalībnieki ziņoja plašsaziņas līdzekļiem, ka viņi netika par vienošanos informēti (2). Tādēļ, sagatavojot savu privatizācijas piedāvājumu, viņi nebija iekļāvuši vienošanās saistības savos uzņēmuma plānos. Tātad var secināt, ka vienošanās nosacījumi būtu par pamatojumu augstākām privatizācijas cenām, ja tie būtu labvēlīgi lidostai.

—	Pie tam atlaižu sistēma, iespējams, nav atkarīga no pasažieru skaita palielināšanās.

—

Turklāt 2006. gada pārskatā, kas ir publicēts lidostas tīmekļa vietnē, ir apgalvots, ka: “Uzņēmuma vadība laikā pirms līguma slēgšanas par akciju pārdošanu nebija centusies ilgtermiņā atrisināt to līgumu nopietno ietekmi, kas ir slēgti ar gaisa pārvadātājiem (ar SkyEurope), un bija noslēgusi jaunus līgumus (ar Ryanair), neanalizējot pakalpojumus vai neanalizējot tos no konkurences viedokļa” (6).

—

Pie tam Slovākijas plašsaziņas līdzekļi ziņoja, ka Ryanair izteica ļoti negatīvu viedokli par lidostas privatizāciju (7). Daži plašsaziņas līdzekļi norādīja uz iespējamo saikni starp Ryanair negatīvo attieksmi pret privatizāciju un vienošanos ar lidostu. Tas izrādās kā norāde, ka vienošanās bija vienīgi iespējama ar valsts īpašumā esošu lidostu un nebūtu iespējama, ja lidosta piederētu privātīpašniekam.

Tāpēc Komisijai ir šaubas, vai BTS rīcību virzīja rentabilitātes prognozes. Tādējādi nevar izslēgt, ka vienošanās deva Ryanair priekšrocību, ko tā nebūtu saņēmusi parastos tirgus apstākļos.

Ietekme uz tirdzniecību un konkurenci dalībvalstu starpā

Šajā gadījumā lidostu pakalpojumu sniegšanas tirgus ir atvērts, un tādēļ šis pasākums var ietekmēt konkurenci un tirdzniecību dalībvalstu starpā.

Secinājums

Ņemot vērā iepriekš minēto un tā kā Slovākijas iestādes neiesniedza Komisijai ne vienošanās nosacījumus, ne sīkāku informāciju par apstākļiem, kādos darījumu noslēdza, tā uzskata, pamatojoties uz tās rīcībā esošo informāciju, ka Ryanair guva labumu no valsts atbalsta lidostu nodevu atlaižu veidā, ko tā nebūtu guvusi normālos tirgus apstākļos.

Tādējādi, ja vien Slovākijas iestādes nesniedz ekonomisku līguma pamatojumu vai jebkādu citu informāciju, kas izslēgtu šāda atbalsta esamību Ryanair, Komisijai ir jāvērtē pasākums, lai noteiktu tā saderību ar kopējo tirgu.

PASĀKUMA SADERĪBA AR KOPĒJO TIRGU

Komisija uzskata, ka Līguma 87. panta 3. punkta c) apakšpunkts un Komisijas paziņojums par lidostu finansēšanu un atbalstu darbības uzsākšanai aviokompānijām, kas veic lidojumus no reģionālajām lidostām (turpmāk tekstā “2005. gada vadlīnijas”) (8) ir juridiskais pamats attiecīgā pasākuma saderības novērtēšanai. 2005. gada aviācijas vadlīnijas nosaka vairākus izpildāmus nosacījumus (79. punktā), lai šāda veida atbalsts darbības uzsākšanai būtu saderīgs ar kopējo tirgu. Šajā gadījumā Komisijai īpaši ir šaubas, jo tās rīcībā nav informācijas par vienošanās nosacījumiem attiecībā uz šādiem punktiem:

—

šķiet, ka atvieglotās lidostu nodevas, iespējams, attiecas uz jaunu lidostu nevis uz jaunu galamērķi. Slovākijas iestādes tiek lūgtas sniegt informāciju par maršrutiem, ko uzskata par “jaunu galamērķi”. Tās tiek arī lūgtas iesniegt maršrutu sarakstu, ko apkalpo citas aviokompānijas no Bratislavas un uz to.

—

Šķiet, ka Ryanair piešķirtās atlaides esošajiem galamērķiem paliek spēkā desmit gadus (kas atbilst līguma darbības ilgumam). Paredzēts, ka jaunajiem regulārajiem galamērķiem lidostu nodeva katru gadu palielināsies, lai sešos gados sasniegtu tādu lidostu nodevu līmeni, kāds ir jau esošajiem galamērķiem. Slovākijas iestādes nav iesniegušas informāciju par maršrutu rentabilitāti.

—	Nav skaidrs, vai iespējamās lidostu nodevu atlaides attiecas uz papildu izmaksu kompensāciju saistībā ar jauno maršrutu atklāšanu. Pie tam izrādās, ka atlaides arī tiek piemērotas esošajiem galamērķiem.

—	Šķiet, ka iespējamais atbalsts nesaskan ar maksimālajiem procentiem un maksimālo atbalsta ilgumu, kas noteikts 79. punkta f) apakšpunktā.

—	Šķiet, ka nevienam citam gaisa pārvadātājam nav piedāvātas ne tādas pašas nodevas, ne arī sniegta informācija par vienošanās noslēgšanas procesu.

—

Neraugoties uz to, ka Slovākijas iestādes pierāda, ka vienošanās slēgšanas brīdī uzņēmums, kas darbojas lidostā, darbojās kā tirgus investors, tā neiesniedza Komisijai uzņēmējdarbības plānu, norādot attiecīgo maršrutu dzīvotspēju. Slovākijas iestādes nesniedza analīzi, norādot jauno maršrutu ietekmi uz konkurējošajiem maršrutiem.

—	Komisijai nav pierādījumu, ka informācija par iespējamo valsts atbalstu maršrutiem uz Bratislavas lidostu un no tās, ir publiski pieejama. Šķiet, ka atbalsta saņēmējs nav izvēlēts atklātā procedūrā. Komisijai nav informācijas par soda mehānismu.

Tādēļ Komisija šaubās, vai šajā gadījumā ir izpildīti saderīguma nosacījumi, kā noteikti 2005. gada vadlīnijās.

SECINĀJUMS

Ņemot vērā iepriekš veikto saderīguma novērtējumu, Komisija šaubās, vai valsts atbalsta pasākumu var nosaukt par saderīgu ar kopējo tirgu saskaņā ar Līguma 87. panta 3. punkta c) apakšpunktu. Tādēļ Komisija ir nolēmusi uzsākt procedūru, kas noteikta Līguma 88. panta 2. punktā saskaņā ar Padomes Regulas (EK) Nr. 659/1999 6. pantu.

Ņemot vērā iepriekšminētos apsvērumus un saskaņā ar Regulas (EK) Nr. 659/1999 10. pantu, Komisija pieprasa Slovākijas Republikai iesniegt viena mēneša laikā pēc šīs vēstules saņemšanas visus dokumentus, informāciju un datus, kas nepieciešami atbalsta/pasākuma novērtēšanai, un īpaši Bratislavas lidostas vienošanās nosacījumus, kas noslēgta ar pārvadātāju Ryanair. Citādi Komisija pieņems lēmumu, pamatojoties uz tās rīcībā esošo informāciju. Tā lūdz nekavējoties jūsu iestādēm nosūtīt šīs vēstules kopiju atbalsta iespējamajam saņēmējam.

Komisija vēlas atgādināt Slovākijas Republikai, ka EK līguma 88. panta 3. punktam ir apturošs efekts, un vērš jūsu uzmanību uz Padomes Regulas (EK) Nr. 659/1999 14. pantu, kas paredz, ka visu nelikumīgo atbalstu var atgūt no saņēmēja.

Komisija brīdina Slovākijas Republiku, ka tā paziņos ieinteresētajām pusēm, publicējot šo vēstuli un tās svarīgāko kopsavilkumu Eiropas Savienības Oficiālajā Vēstnesī. Tā arī paziņos ieinteresētajām pusēm EBTA valstīs, kas ir EEZ nolīguma parakstītājas, publicējot paziņojumu EEZ Pielikumā Eiropas Savienības Oficiālajam Vēstnesim, un paziņos EBTA Uzraudzības iestādei, nosūtot šīs vēstules kopiju. Visas šādas ieinteresētās puses tiks aicinātas iesniegt savus apsvērumus viena mēneša laikā no šādas publikācijas dienas.

VĒSTULES TEKSTS

“1.	Komisia oznamuje Slovenskej republike, že po preskúmaní informácií o uvedenom opatrení, ktoré poskytli slovenské orgány, sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

2.	Komisia ukladá Slovenskej republike, aby poskytla informácie, o ktoré Komisia požiadala listom z 9. januára 2007, na ktorý, napriek upomienke zo 6. júna 2007, nedostala uspokojivú odpoveď.

1. POSTUP

3.	Komisia dostala listom z 11. decembra 2006, ktorý zaevidovala 13. decembra 2006, sťažnosť na údajnú nezákonnú štátnu pomoc, ktorú poskytla Slovenská republika írskej leteckej spoločnosti Ryanair. Sťažnosť bola pôvodne zaevidovaná pod referenčným označením CP22/2007.

Komisia požiadala listom z 9. januára 2007 o objasnenia údajnej nezákonnej pomoci, najmä pokiaľ ide o podmienky zmluvy v súvislosti s poplatkami za poskytovanie letiskových služieb uzatvorenej medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair (ďalej len ‚zmluva‘). Slovenské orgány listom z 3. januára 2007, ktorý Komisia zaevidovala 9. januára 2007, odmietli Komisii poskytnúť podmienky zmluvy.

5.	Komisia zaslala listom zo 6. júna 2007 slovenským orgánom upomienku, pričom upriamila ich pozornosť na ustanovenia článku 10 ods. 3 (‚príkaz na poskytnutie informácie‘) a na ustanovenia článku 6 ods. 1 (‚konanie vo veci formálneho zisťovania‘) nariadenia (ES) č. 659/1999 (9).

6.	Slovenské orgány listom z 3. júla 2007 požiadali o predĺženie mesačnej lehoty na odpoveď do 15. augusta 2007. Komisia listom z 12. júla 2007 s predĺžením lehoty súhlasila.

Slovenské orgány listom zo 17. augusta 2007, ktorý Komisia zaevidovala 21. augusta 2007, potvrdili svoje odmietnutie poskytnúť požadované informácie na základe toho, že Ryanair nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy. Slovenské orgány zároveň informovali, že ‚vyvíjajú ďalšie úsilie o bezodkladné zabezpečenie … informácií‘. Komisia dosiaľ žiadne informácie nedostala.

2. OPIS OPATRENIA

2.1. Úvod

8.	Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ a ktoré uviedli médiá (10), bratislavské letisko poskytlo spoločnosti Ryanair na základe uvedenej zmluvy zníženie letiskových poplatkov na nové plánované a existujúce destinácie. Zmluva bola uzatvorená v decembri 2005 a platí do roku 2016.

2.2. Informácie o bratislavskom letisku

9.	Bratislavské letisko je hlavným medzinárodným letiskom Slovenskej republiky. V roku 2006 letisko vybavilo 1 937 642 cestujúcich.

10.

Prevádzkuje ho akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. (ďalej len ‚BTS‘ alebo ‚letisko‘). Akcionármi BTS sú:

—	Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (34 %),

—	Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len ‚Fond národného majetku‘) (66 %).

11.

Fond národného majetku je právnickou osobou a bol zriadený v roku 1991 zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky (11). Účelom jeho existencie a jeho hlavnou činnosťou je prevod štátneho majetku určeného na privatizáciu na neštátne subjekty.

12.	Fond je pod priamym dohľadom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej sa predkladá na schválenie rozpočet Fondu spolu s návrhmi na použitie majetku Fondu v zmysle par. 28 ods. 3 písm. b) zákona, ročná účtovná závierka a výročná správa o činnosti Fondu (12).

13.

Proces plánovanej privatizácie letiska sa neukončil. Konzorcium TwoOne pozostávajúce zo subjektov Flughafen Wien AG (prevádzkovateľ viedenského letiska Schwechat), Austrian Raiffeisen Zentralbank a slovenskej skupiny Penta Investments podnikajúcej v oblasti private equity zvíťazilo vo februári 2006 vo výberovom ponukovom konaní na 66-percentný podiel prevádzkovateľa letiska. Transakcia však v polovici augusta 2006 nezískala súhlas Protimonopolného úradu Slovenskej republiky s odôvodnením, že by sa tým vytvoril regionálny monopol a negatívne by to ovplyvnilo ceny a kvalitu služieb na letisku.

14.	Za posledné tri roky sa objem cestujúcich na letisku zvýšil o 400 %. Očakáva sa, že za rok 2007 tento počet vzrastie o 20 %. Z týchto dôvodov letisko plánuje rozvoj svojej infraštruktúry s cieľom reagovať na zvýšenie prepravy.

15.

Kým projektová štúdia o ‚rozšírení kapacity bratislavského letiska s prihliadnutím na zákony a iné právne predpisy Európskej únie, ako aj na zvýšené bezpečnostné požiadavky Európskej únie‘ bola spolufinancovaná z grantu TEN-T (13), v súčasnosti nie je jasné, z akých zdrojov sa táto plánovaná investícia do infraštruktúry bude financovať.

2.3. Podmienky zmluvy medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair

2.3.1. Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá

16.

Na základe informácií, ktoré poskytol sťažovateľ a ktoré uverejnili médiá (14), letisko poskytuje spoločnosti Ryanair všetky letiskové služby za cenu v jednom ‚balíku‘. Táto cena údajne zahŕňa vybavenie lietadla (handling) a súvisiace služby, použitie letiska cestujúcimi, služby na vybavovacej ploche, riadenie uloženia nákladu, komunikáciu a letové činnosti, podporné služby, terminálové a infraštruktúrne služby, za ktoré musí Ryanair platiť ‚odplatu za služby‘.

17.

Výška odplaty za služby sa údajne líši v závislosti od toho, či letecká spoločnosť prevádzkuje novú plánovanú destináciu alebo existujúcu destináciu. Na základe informácií, ktoré má Komisia, sa zmluva vo vymedzení pojmu nová plánovaná destinácia odvoláva na letisko, a nie na mesto (t. j. let na letisko, na ktoré predtým nelietal iný dopravca, sa bude posudzovať ako nová plánovaná destinácia, a to aj v prípade, ak iný dopravca už prevádzkuje lety do toho istého mesta, ale na iné letisko).

18.

Uplatňované odplaty sú údajne výrazne nižšie ako v sadzobníku odplát uverejnenom v leteckej informačnej príručke (ďalej len ‚AIP‘). Sťažovateľ poskytol Komisii sadzobník odplát uverejnený v AIP a platný od decembra 2005 (15):

—	odplata za pristátie: 425 SKK (približne 11,20 EUR) na tonu (maximálna vzletová hmotnosť – MTOM),

—	odplata za parkovanie lietadiel: 9 SKK (približne 0,237 EUR) na tonu na hodinu,

—	odplata za použitie letiska cestujúcimi: 490 SKK (približne 12,90 EUR) na cestujúceho,

—	odplata za približovacie riadenie a riadenie letovej prevádzky: 230 SKK (približne 6,07 EUR) na tonu.

19.

Ak by sa spoločnosti Ryanair vyrubili odplaty podľa AIP, musela by letisku platiť tieto odplaty (16) na jednu obrátku lietadla:

—	odplata za pristátie: 780 EUR,

—	odplata za použitie letiska cestujúcimi: 2 030 EUR,

—	odplaty za pozemnú obsluhu sa riadia samostatnou zmluvou medzi letiskom a leteckou spoločnosťou. Veľmi konkurencieschopný poplatok za handling predstavuje podľa sťažovateľa sumu približne 250 EUR za jedno lietadlo.

20.	Celková suma odplát, ktoré by Ryanair musel zaplatiť, by predstavovala približne 3 060 EUR na jednu obrátku lietadla.

21.	Podľa sťažovateľa však zmluva údajne poskytuje výrazné zníženie odplát – s daným percentuálnym využitím kapacity lietadla (157 cestujúcich) Ryanair platí letisku celkový poplatok […] (17) EUR na jedného cestujúceho ([…] EUR/157) (odlet + prílet) (18) na novej plánovanej destinácii.

22.

Podľa sťažovateľa sa bude táto odplata za služby uplatňovať počas prvých 12 mesiacov trvania zmluvy. Za každý nasledujúci rok sa odplata za služby pre nové plánované destinácie zvýši o […] EUR. Po prvých šiestich rokoch trvania zmluvy sa odplata za služby platná pre nové plánované destinácie bude rovnať odplate za služby platnej pre existujúce destinácie. Odplata za služby pre existujúce destinácie predstavuje údajne […] EUR/na jeden Boeing 737-800 (odlet + prílet).

23.

Celkové zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair v porovnaní s odplatami podľa AIP počas prvého roku platnosti zmluvy potom predstavujú:

—	[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 48 %) pre nové plánované destinácie, a

—	[…] EUR na jeden let (t. j. zľava 31 %) pre existujúce destinácie.

24.	Táto zľava nezahŕňa výhody vyplývajúce z toho, že odplata za parkovanie lietadla je zahrnutá v dohodnutej odplate za služby. Prípadné zavedenie nových odplát v budúcnosti, ktoré by Ryanair nemusel platiť, by ešte viac zväčšili rozdiel medzi zľavnenou sadzbou a sadzbou podľa AIP.

2.3.2. Informácie uverejnené na internetovej stránke spoločnosti Ryanair

25.

Na základe informácií uverejnených na internetovej stránke (www.ryanair.com) sa ukazuje, že Ryanair vyberá od všetkých cestujúcich s odletom z Bratislavy tieto poplatky:

—	13,74 EUR letiskové poplatky,

—	5 EUR poplatok za použitie letiska cestujúcimi,

—	5,79 EUR poistenie a poplatok za invalidný vozík.

26.	Poplatky sú totožné pre všetkých deväť destinácií, ktoré Ryanair v súčasnosti prevádzkuje do/z Bratislavy – Štokholm (Skavsta), Miláno, Londýn (Stansted), Gerona, Hahn, East Midlands, Dublin, Bristol a Brémy.

2.3.3. Pripomienky slovenských orgánov

27.	Slovenské orgány pripúšťajú, že zmluva medzi letiskom a spoločnosťou Ryanair existuje. Odmietajú však poskytnúť Komisii podmienky zmluvy.

28.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že väčšinový akcionár, Fond, nie je orgánom štátnej správy. Po druhé, argumentujú, že ‚zmluva obsahuje dojednania zmluvných strán, podľa ktorých celý obsah zmluvy je prísne dôverný‘ a nemôžu ‚bez súhlasu spoločností BTS a Ryanair detailne odpovedať na otázku týkajúcu sa konkretizácie poplatkov‘ (19). Vo svojom liste zo 17. augusta 2007 objasnili, že podmienky zmluvy nemožno poskytnúť ‚vzhľadom na stanovisko spoločnosti Ryanair, ktorá nesúhlasí so sprístupnením obsahu zmluvy vzhľadom na jej dôvernosť‘.

29.

Z týchto dôvodov slovenské orgány odmietli sprístupniť podmienky zmluvy a uvádzajú, že ministerstvu ako akcionárovi spoločnosti BTS ‚nie je známe, že by leteckej spoločnosti Ryanair bola v porovnaní s jej konkurentmi poskytnutá značná zľava pri letiskových poplatkoch na nové plánované a existujúce destinácie pre spoje na bratislavské letisko a z bratislavského letiska‘ (20).

30.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS sa ako prevádzkovateľ letiska správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou. V súvislosti s týmito odplatami nevykonáva ministerstvo, ako menšinový akcionár prevádzkovateľa letiska, voči prevádzkovateľovi letiska žiadnu priamu ani nepriamu regulačnú kompetenciu z pozície verejnej autority. Domnievajú sa, že poskytovanie zliav vo všeobecnosti je vo vzťahu k všetkým leteckým spoločnostiam bežnou praktikou, keďže zľavy ‚motivujú leteckých prepravcov na letisko privádzať vyšší objem pasažierov, čím umožňujú prevádzkovateľovi letiska – BTS, generovať vyššie príjmy, a to jednak z odplát za služby poskytované leteckým prepravcom a jednak z iných komerčných činností BTS na letisku nesúvisiacich s leteckou prepravou a smerujúcich k zatraktívneniu letiska pre cestujúcich, t. j. podpora činností leteckých prepravcov prináša priamo podporu pre rozvoj samotného letiska‘.

31.	Slovenské orgány argumentujú, že letecká informačná príručka AIP, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, nemá v tejto súvislosti povahu všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto nie je pre BTS záväzná a môže mať len odporúčajúci charakter.

32.

Avšak slovenské orgány tiež uvádzajú, že ministerstvo ako akcionár BTS očakáva prínos zo zmluvy v nasledovnom:

—	‚časovou obmedzenou podporou otvorenia poskytovaniu služieb na nových trasách alebo nových termínov odletov sa umožní zvýšenie počtu cestujúcich prepravených z letiska, zvýšenie počtu cestujúcich na letisku bude mať pozitívny dopad na ziskovosť BTS a tým na celkový ekonomický rozvoj letiska,

—

podpora rozvoja konkurencieschopnej a kvalitnej leteckej dopravy na nových destináciách, ktoré pri ich zavedení nie sú ziskové, avšak sú kľúčové z hľadiska ich dôležitosti dostupnosti pre verejnosť. Tieto je potrebné zabezpečiť dostatočnou mierou stability, kontinuity a pravidelnosti, čo zmluva umožňuje. Tieto letecké spojenia sú podľa akcionára – ministerstva dôležité z hľadiska ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií a iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov, v čom vidí ďalší prínos zmluvy‘ (20).

33.	Ministerstvo neočakáva, že by zmluva mala akýkoľvek dosah na prevádzku iných leteckých prepravcov na letisku.

3. POSÚDENIE

3.1. Existencia pomoci

34.

V zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ‚pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi‘.

35.

Kritériá ustanovené v článku 87 ods. 1 sú kumulatívne. Preto na určenie toho, či oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora:

—	je udeľovaná štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov,

—	uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov,

—	narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, a

—	ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

3.1.1. Štátne zdroje

36.	Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na každú výhodu, ktorá sa udeľuje priamo či nepriamo, je financovaná zo štátnych zdrojov, udeľuje ju samotný štát alebo akýkoľvek sprostredkovateľský subjekt konajúci na základe právomocí, ktoré mu boli zverené.

37.

Po prvé, slovenské orgány argumentujú, že FNM nie je orgánom štátnej správy a že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií je iba menšinovým akcionárom BTS. Zastávajú preto názor, že ‚orgány štátnej správy nie sú priamo zainteresované na zmluvách uzavieraných medzi BTS a leteckými prepravcami‘ (19).

38.

Súdny dvor však uviedol, že ‚existencia pravidiel zabezpečujúcich, že verejný orgán zostáva nezávislý od iných orgánov, nespochybňuje samotnú zásadu verejného charakteru tohto orgánu. Právne predpisy Spoločenstva nepripúšťajú, aby samotný fakt vytvorenia samostatných inštitúcií poverených prideľovaním pomoci umožňoval obchádzanie pravidiel štátnej pomoci‘ (21).

39.

V súvislosti s charakterom činností Fondu (ktorý vlastní 66 % podiel v BTS) Komisia podotýka, že:

—	Fond, ktorý je väčšinovým akcionárom BTS, bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky,

—	Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje rozpočet Fondu,

—	prezident, viceprezident a ďalší siedmi členovia prezídia (hlavný orgán Fondu) sú menovaní, na návrh vlády Slovenskej republiky alebo výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky,

—	členov dozornej rady Fondu taktiež vymenúva Národná rada Slovenskej republiky (22),

—	ako sa uvádza v jeho štatúte, existuje ‚vzájomná súčinnosť Fondu, ministerstva, zakladateľov a vlády pri výkone jeho funkcie zakladateľa obchodných spoločností založených podľa rozhodnutí o privatizácii a pri výkone jeho ďalších činností‘ (23).

40.	Dá sa preto vyvodiť, že Fond má verejnú povahu a jeho zdroje je možné považovať za verejné zdroje.

41.	Po druhé, slovenské orgány argumentujú, že letisko nie je prevádzkované orgánom štátnej správy, ale akciovou spoločnosťou BTS a.s. konajúcou podľa obchodného zákonníka.

42.

V rozsudku v prípade Stardust Marine Súdny dvor uviedol, že: ‚samotný fakt, že verejný podnik bol zriadený vo forme kapitálovej spoločnosti v zmysle súkromného práva, sa nemôže, so zreteľom na autonómiu, ktorú by mu táto právna forma mohla zverovať, považovať za dostatočný na to, aby sa vylúčila možnosť, že opatrenie pomoci, ktoré takáto spoločnosť prijme, by bolo pripísateľné štátu‘ (24).

43.

Avšak ‚… samotný fakt, že verejný podnik je pod kontrolou štátu, nepostačuje na to, aby sa opatrenia, ktoré tento podnik prijíma, ako napríklad predmetné opatrenia finančnej pomoci, pripisovali štátu. Je tiež potrebné preskúmať, či sa verejné orgány majú považovať za zaangažované akýmkoľvek spôsobom do schvaľovania týchto opatrení …‘ (25).

44.

Súdny dvor uviedol, že: ‚pripísateľnosť opatrenia pomoci, ktoré prijal verejný podnik, štátu, možno dedukovať zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností prípadu a z kontextu, v ktorom sa dané opatrenie prijalo‘, ako napríklad:

‚jeho začlenenie do štruktúr verejnej správy, charakter jeho činností a ich vykonávanie na trhu v bežných podmienkach hospodárskej súťaže so súkromnými prevádzkovateľmi, právny štatút podniku (v zmysle jeho podliehania verejnému právu alebo súkromnému právu obchodných spoločností), intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku, alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý by v konkrétnom prípade poukazoval na zaangažovanie verejných orgánov alebo nepravdepodobnosť ich nezaangažovania do prijímania opatrenia, aj so zreteľom na jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje‘ (26).

45.

Pokiaľ ide o činnosť samotnej BTS, Komisia podotýka, že 22. októbra 2007 akcionári BTS vymenovali na návrh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nového predsedu predstavenstva BTS. V tlačovej správe uverejnenej na internetovej stránke letiska sa uvádza, že (27):

‚Cieľom týchto zmien je najmä zvýšiť priechodnosť kľúčových rozhodnutí akcionárov – Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) a Fondu národného majetku SR (FNM) – ako i oddeliť riadenie bežnej prevádzky letiska od riadenia rozvojových procesov‘.

46.

Pokiaľ ide vo všeobecnosti o prevádzku letiska, sú to činnosti, ktoré zohrávajú základnú úlohu vo viacerých politikách: v dopravnej politike, politike regionálneho alebo celoštátneho hospodárskeho rozvoja či politike územného plánovania. Verejné orgány vo všeobecnosti ‚nechýbajú‘, keď manažér letiska prijíma rozhodnutia, ktoré určujú dlhodobý rozvoj takejto infraštruktúry.

47.	Na základe týchto skutočností sa zdá, že štát je schopný kontrolovať činnosť BTS. V tomto štádiu preto Komisia nemôže vylúčiť, že rozhodnutie týkajúce sa uzavretia uvedenej zmluvy je pripísateľné verejným orgánom a predstavuje štátne zdroje.

3.1.2. Selektívna ekonomická výhoda

48.	V tomto prípade nie je verejné financovanie všeobecným opatrením, keďže je nasmerované jedinému podniku – leteckej spoločnosti Ryanair. Iné letecké spoločnosti prevádzkujúce lety z bratislavského letiska a na bratislavské letisko podľa všetkého nemajú tie isté podmienky.

49.

Slovenské orgány argumentujú, že BTS ‚sa správa ako každý iný podnikateľ na trhu, t. j. odplaty za služby poskytované leteckým prepravcom na letisku určuje vo vzťahu ku každému leteckému prepravcovi individuálne na základe negociácie, t. j. dohodou strán a v súlade so svojou obchodnou politikou‘ (28).

50.	Komisia preto musí preskúmať, či v tomto konkrétnom prípade bolo správanie BTS a.s. správaním subjektu verejného sektora, alebo správaním investora v trhovej ekonomike.

Zásada investora v trhovom hospodárstve

51.

Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku, že: ‚V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry môžu investície verejných orgánov do kapitálu podnikov, nech majú akúkoľvek podobu, predstavovať štátnu pomoc, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 87 (predtým článok 92)‘ (29).

52.

V tom istom rozsudku Súdny dvor uviedol, že ‚S cieľom určiť, či majú takéto opatrenia povahu štátnej pomoci, je potrebné posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor, ktorý má veľkosť porovnateľnú s veľkosťou orgánov spravujúcich verejný sektor, mohol poskytnúť kapitál v tejto výške‘. Súdny dvor dodal, že: ‚Je potrebné dodať, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým treba porovnať intervenciu verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí zodpovedať správaniu bežného investora, ktorý umiestňuje svoj kapitál s cieľom realizácie zisku v pomerne krátkom čase, musí zodpovedať aspoň správaniu súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromnej skupiny podnikov, ktorá sleduje štrukturálnu politiku, či už všeobecnú alebo sektorovú, a riadi sa perspektívou rentability z dlhodobého hľadiska‘ (30).

53.	Komisia preto musí preskúmať, či sa v tomto danom prípade správanie bratislavského letiska riadilo perspektívou rentability a či výhoda, ktorú údajne spoločnosť Ryanair využíva, predstavuje výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

54.

Zdá sa, že zmluva bola uzavretá v čase privatizácie letiska, a to údajne v posledný deň lehoty na predkladanie ponúk. Úspešní uchádzači informovali médiá, že neboli o zmluve informovaní (31). Z uvedeného dôvodu počas prípravy svojich ponúk na privatizáciu nezohľadnili vo svojich podnikateľských plánoch záväzky vyplývajúce zo zmluvy.

55.

V ročnej správe z roku 2006 uverejnenej na internetovej stránke letiska sa okrem toho uvádza, že:

‚Manažment spoločnosti v období pred ukončením zmluvy o predaji akcií dlhodobo neriešil závažné dopady vyplývajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami (SkyEurope) a uzatváral nové zmluvy (Ryanair) bez náležitého rozboru služieb, alebo posúdenia ich postavenia z hľadiska súťaže‘ (32).

56.

Slovenské médiá okrem toho informovali, že Ryanair zaujal veľmi negatívny postoj k privatizácii letiska (33). Niektoré médiá údajne spájali tento negatívny postoj spoločnosti Ryanair k privatizácii s jeho zmluvou s letiskom. Existujú náznaky, že uzavretie zmluvy bolo možné iba s letiskom v štátnom vlastníctve a nebolo by možné, keby bolo letisko v súkromnom vlastníctve.

57.	Samotné slovenské orgány uvádzajú hľadisko ‚ekonomického rozvoja regiónu a možného prílevu investícií‘ a ‚iných sekundárnych a terciárnych ekonomických efektov‘ ako jednu z výhod plynúcich zo zmluvy (pozri odsek 32 rozhodnutia).

58.	Komisia preto pochybuje o tom, či sa správanie BTS riadilo perspektívami rentability. Nemožno tak vylúčiť, že uzavretím zmluvy bola spoločnosti Ryanair poskytnutá výhoda, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemohla využívať.

3.1.3. Vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi

59.

Ak pomoc, ktorú poskytne členský štát podniku, posilní jeho postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi konkurujúcimi si v obchodovaní v rámci Spoločenstva, takéto podniky sa musia považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou. Podľa ustálenej judikatúry (34) na to, aby opatrenie narušilo hospodársku súťaž, stačí, aby príjemca pomoci súťažil s inými podnikmi na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži (35).

60.	Súbor liberalizačných opatrení známy ako ‚tretí balík‘, ktorý je v platnosti od roku 1993, umožnil všetkým leteckým dopravcom s licenciou Spoločenstva, aby mali od apríla 1997 prístup na vnútorný trh Spoločenstva bez akýchkoľvek obmedzení vrátane tarifných (36).

61.

Komisia uviedla v usmerneniach z roku 2005, že ‚Finančná pomoc vyplatená na začatie činnosti poskytuje … leteckej spoločnosti výhody, a môže mať teda za následok porušenie rovnováhy medzi spoločnosťami, pretože príjemcovi pomoci umožňuje znížiť jeho prevádzkové náklady. Pomoc rovnako môže nepriamo narušiť hospodársku súťaž medzi letiskami tým, že podporuje rozvoj určitých letísk a prípadne tým, že nabáda určitú spoločnosť »premiestniť sa« z jedného letiska na druhé letisko a premiestniť linku z letiska Spoločenstva na regionálne letisko. V takomto prípade predstavuje daná pomoc obvykle štátnu pomoc a musí byť oznámená Komisii‘ (odseky 77 a 78).

62.	Je preto pravdepodobné, že dané opatrenie má vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

3.1.4. Záver

63.

Komisia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že jej slovenské orgány neposkytli podmienky zmluvy, ani podrobné informácie o okolnostiach, za ktorých sa obchod uzatvoril, usúdila na základe informácií, ktoré má k dispozícii, že spoločnosť Ryanair bola zvýhodnená štátnou pomocou v podobe zliav na letiskových poplatkoch, ktoré by jej za normálnych trhových podmienok neboli poskytnuté.

64.	Pokiaľ slovenské orgány neposkytnú ekonomické zdôvodnenie zmluvy alebo akékoľvek iné informácie, ktoré by vylučovali poskytnutie takejto pomoci spoločnosti Ryanair, Komisia musí posúdiť opatrenie s cieľom určiť, či je zlučiteľné so spoločným trhom.

3.2. Právny základ hodnotenia

65.

Komisia usudzuje, že článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a Oznámenie Komisie týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len ‚usmernenia z roku 2005‘) (37) tvoria právny základ pre posúdenie zlučiteľnosti daného opatrenia.

3.3. Zlučiteľnosť pomoci

3.3.1. Ciele pomoci na začatie činnosti

66.	Malé letiská obvykle nemajú taký počet cestujúcich, ktorý je nutný na dosiahnutie kritického objemu a prahu ziskovosti.

67.

Aj keď sa určitým regionálnym letiskám môže dariť celkom dobre, pokiaľ im letecké spoločnosti, ktoré plnia záväzok služby vo verejnom záujme, zabezpečujú dostatočný počet cestujúcich, alebo ak štátne orgány uplatňujú programy pomoci sociálnej povahy, letecké spoločnosti uprednostňujú overené a vhodne situované centrálne letiská, ktoré umožňujú rýchle spojenia, majú ustálenú základňu cestujúcich a na ktorých letecké spoločnosti disponujú prevádzkovými intervalmi, ktoré nechcú stratiť. Okrem toho letiskové a letové politiky a investície sústreďovali po dlhé roky dopravu do významných národných metropol.

68.

Letecké spoločnosti preto často nie sú pripravené, aby bez náležitých stimulov riskovali otvorenie nových leteckých trás s odletom z neznámych a nevyskúšaných letísk. Z tohto dôvodu Komisia môže akceptovať, aby sa leteckým spoločnostiam za istých podmienok dočasne vyplácala verejná pomoc, ak ich táto pomoc motivuje otvoriť nové dopravné trasy alebo zaviesť nové termíny odletov z regionálnych letísk a prilákať väčší počet cestujúcich, čo by malo v stanovenom časovom horizonte umožniť dosiahnuť prah rentability. Komisia zabezpečí, aby takáto pomoc nezvýhodňovala veľké letiská, ktoré sú už z veľkej časti otvorené medzinárodnej doprave a hospodárskej súťaži (odseky 71 a 74 usmernení z roku 2005).

69.	V usmerneniach o letectve z roku 2005 sa stanuje súbor podmienok (v odseku 79), ktoré treba splniť, aby bola pomoc na začatie činnosti považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c).

3.3.2. Podmienky posúdenia zlučiteľnosti

70.

Vzhľadom na podmienky stanovené v odseku 79 usmernení z roku 2005 Komisia podotýka, že:

príjemca pomoci je držiteľom platnej prevádzkovej licencie vydanej členským štátom v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2407/92 o licenciách leteckých dopravcov (38).

V danom prípade sa pomoc udelí leteckému prepravcovi (Ryanair), ktorý je držiteľom prevádzkovej licencie v súlade s vyššie uvedeným nariadením;

pomoc sa vypláca na trasy spájajúce regionálne letisko kategórie C a D s iným letiskom Únie.

Podľa informácií, ktoré poskytli slovenské orgány, bolo v roku 2006 na letisku odbavených celkovo 1 937 642 cestujúcich. To by znamenalo, že letisko patrí do kategórie C na účely usmernení z roku 2005. Spojenia s inými letiskami EÚ ako také v zásade spĺňajú toto kritérium.

Komisia však nemá žiadne informácie o tom, či sa ostatné letiská na príslušných trasách nachádzajú v EÚ alebo mimo nej. Komisia preto vyzýva slovenské orgány, aby jej poskytli informácie o súčasných a plánovaných trasách z Bratislavy a do Bratislavy, ktoré prevádzkuje Ryanair;

pomoc vyplatená leteckým spoločnostiam sa uplatňuje iba na spustenie nových dopravných ciest alebo nových termínov odletov. Pomoc nesmie mať za následok iba premiestnenie premávky cestujúcich z jednej linky na druhú alebo od jednej spoločnosti k druhej. Pomoc najmä nesmie spôsobiť presmerovanie premávky cestujúcich, ktoré nie je odôvodnené vzhľadom na frekvenciu a životaschopnosť existujúcich služieb s odletom z iného letiska v rovnakom meste, v rovnakej mestskej aglomerácii (39) alebo v rovnakom letiskovom systéme (40), ktorý zabezpečuje dopravu do rovnakej alebo porovnateľnej destinácie za rovnakých podmienok.

V danom prípade sa ukazuje, že preferenčné letiskové poplatky sa údajne vzťahujú skôr na nové letisko ako na novú destináciu (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá).

Od slovenských orgánov sa požaduje, aby poskytli informácie o všetkých trasách prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair spolu s podrobnými údajmi o tom, ktoré sa považujú sa ‚nové destinácie‘ a ktoré sa považujú za ‚existujúce destinácie‘ na účely zmluvy s BTS. Taktiež sa od nich požaduje, aby poskytli zoznam trás prevádzkovaných inými leteckými spoločnosťami z Bratislavy a do Bratislavy;

trasa, na ktorú sa poskytne pomoc, sa musí ukázať byť v dlhodobom horizonte životaschopná, teda musí pokryť minimálne svoje náklady a to bez verejného financovania. Pomoc na začatie činnosti preto musí byť zostupná a časovo obmedzená.

Zdá sa, že zľavy poskytnuté spoločnosti Ryanair na existujúce destinácie zostanú v platnosti po dobu desiatich rokov (čo zodpovedá trvaniu zmluvy). V prípade nových plánovaných destinácií sa plánuje každoročné zvyšovanie letiskových poplatkov s cieľom dosiahnuť úroveň letiskových poplatkov pre existujúce destinácie o šesť rokov (pozri časť 2.3.1 tohto rozhodnutia Informácie, ktoré poskytli sťažovateľ a médiá). Zľavy sú preto degresívne a majú obmedzené trvanie.

Slovenské orgány však neposkytli informácie o rentabilite trás.

Na základe uvedených skutočností Komisia pochybuje o tom, či je toto kritérium splnené;

výška pomoci musí byť striktne spojená s dodatočnými nákladmi na začatie činnosti súvisiacimi s otvorením novej dopravnej cesty alebo nového termínu odletu, ktoré by prevádzkovateľ nemusel niesť za bežných prevádzkových podmienok.

Nezdá sa, že by údajné zľavy na letiskových poplatkoch súviseli s kompenzáciou dodatočných nákladov spojených s otvorením nových trás. Navyše sa ukazuje, že tieto zľavy sa uplatňujú aj na existujúce destinácie. Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je toto kritérium splnené;

výška a trvanie pomoci: zostupná pomoc sa môže poskytovať najviac tri roky. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 30 % oprávnených nákladov. Výška pomoci nesmie v žiadnom roku prekročiť 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekročiť 40 % oprávnených nákladov. Ak je pomoc skutočne poskytnutá na obdobie 5 rokov, môže sa počas prvých troch rokov udržať na úrovni 50 % celkových oprávnených nákladov.

V danom prípade bola zmluva údajne uzavretá na desať rokov. V prípade nových plánovaných destinácií sa zľavy budú údajne znižovať s cieľom dosiahnuť úroveň poplatku pre existujúce destinácie v lehote šiestich rokov.

Keďže Komisia nemá k dispozícii podmienky zmluvy, nemôže posúdiť, či je kritérium maximálneho percentuálneho podielu a maximálneho trvania pomoci splnené.

‚V každom prípade však obdobie poskytovania pomoci na začatie činnosti leteckej spoločnosti musí byť podstatne kratšie ako obdobie, pre ktoré sa táto spoločnosť zaväzuje vykonávať svoje aktivity s odletom z daného letiska‘.

Zdá sa, že údajné zníženie letiskových poplatkov, ktoré je predmetom zmluvy, sa zhoduje s obdobím, na ktoré spoločnosť Ryanair uzavrela zmluvu. Ak sa to potvrdí, tak táto podmienka nebude splnená;

vyplatenie pomoci musí byť spojené so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich. V snahe zachovať stimulačný charakter pomoci a zabrániť zmene limitov by napr. jednotková suma na cestujúceho mala klesať so skutočným rastom počtu prepravených cestujúcich.

V danom prípade sa ukazuje, že existuje prepojenie medzi zľavami poskytnutými spoločnosti Ryanair a počtom prepravených cestujúcich;

nediskriminačné prideľovanie pomoci: každý verejný orgán, ktorý zvažuje poskytnúť podniku, prostredníctvom letiska alebo inak, pomoc na spustenie novej dopravnej cesty, musí svoj úmysel zverejniť s dostatočným časovým predstihom a s dostatočnou reklamou, aby sa všetkým zainteresovaným leteckým spoločnostiam umožnilo ponúknuť ich služby.

Nezdá sa, že by sa ktorémukoľvek inému leteckému prepravcovi ponúkli rovnaké poplatky alebo poskytli informácie o prebiehajúcom uzatváraní zmluvy;

obchodný plán, ktorý dokazuje dlhodobú životaschopnosť trasy aj po ukončení pomoci, a analýza dosahu novej trasy na konkurenčné trasy pred udelením pomoci na začatie činnosti.

Slovenské orgány neposkytli Komisii podnikateľský plán, ktorý by preukazoval životaschopnosť predmetných trás. Slovenské orgány nepredložili žiadnu analýzu vykazujúcu dosah nových trás na konkurenčné trasy. Komisia preto musí skonštatovať, že toto kritérium nie je splnené;

štáty dohliadajú na uverejnenie zoznamu dotovaných trás každý rok a pre každé letisko, pričom pre každú pomoc musí byť spresnený zdroj verejného financovania, príjemca pomoci, výška vyplatenej pomoci a počet cestujúcich, ktorých sa to týka.

Komisia nepreukázala, že informácie o údajnej štátnej pomoci plánovanej pre trasy z bratislavského letiska a na bratislavské letisko sú verejne dostupné;

odvolania: okrem odvolaní ustanovených smernicami nazývanými ‚verejné obstarávanie‘ 89/665/EHS a 92/13/EHS (41), v prípadoch, keď sa tieto smernice uplatňujú, je potrebné stanoviť mechanizmy odvolania sa na úrovni členských štátov na účely odstránenia akejkoľvek diskriminácie pri poskytovaní pomoci.

Týmto si dovoľujeme vyzvať slovenské orgány, aby poskytli Komisii informácie o odvolávacích postupoch platných v slovenskom právnom systéme, ktoré by mohli využiť tretie strany (iní leteckí prepravcovia), ktoré by chceli napadnúť zmluvu uzavretú medzi bratislavským letiskom a spoločnosťou Ryanair;

l)	sankčné mechanizmy sa musia uplatňovať v prípadoch, keď dopravca nedodržiava záväzky, ktoré prijal voči letisku pri vyplácaní pomoci. Komisii nie sú známe žiadne sankčné mechanizmy.

71.	Komisia preto pochybuje o tom, či podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach z roku 2005 boli v danom prípade splnené.

3.3.3. Záver

72.	Na základe vyššie uvedeného posúdenia zlučiteľnosti Komisia pochybuje o tom, či možno opatrenie štátnej pomoci vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

4. ROZHODNUTIE

Na základe uvedených skutočností sa Komisia rozhodla začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 659/1999.

V súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 659/1999, Komisia nariaďuje Slovenskej republike, aby do jedného mesiaca od prijatia tohto listu predložila všetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na posúdenie pomoci/opatrenia a najmä:

—	podmienky zmluvy, ktorú bratislavské letisko uzavrelo s leteckým prepravcom Ryanair,

—	štúdie, interné dokumenty alebo iné písomnosti, na základe ktorých sa dojednala zmluva so spoločnosťou Ryanair,

—	podnikateľský plán letiska a všetky ostatné strategické dokumenty spolu s podnikateľskou stratégiou voči spoločnosti Ryanair,

—	pravidlá/okolnosti, na základe ktorých sú/boli dojednané poplatky s inými leteckými spoločnosťami a politika, na základe ktorej sa uplatňovali poplatky na iné spoločnosti prevádzkujúce lety na bratislavské letisko a z bratislavského letiska (Air Slovakia, ČSA, Lufthansa, SkyEurope),

—	akékoľvek existujúce zmluvy akcionárov medzi Fondom národného majetku a Slovenskou republikou týkajúce sa bratislavského letiska,

—	informácie požadované v odseku 70 tohto rozhodnutia.

V opačnom prípade Komisia prijme rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Komisia vyzýva slovenské orgány, aby bezodkladne predložili kópiu tohto listu potenciálnemu príjemcovi pomoci.

Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES má odkladný účinok, a upozorňuje na článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999, ktorý stanovuje, že akúkoľvek neoprávnenú pomoc možno od príjemcu vymáhať.

Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho zmysluplného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný orgán EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany Komisia vyzve, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia uvedených informácií.”

(1) ETREND, 2006. gada 31. marts, http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(2) http://www.natfund.gov.sk/english/index.html

(3) Likums 92/1991, 27(4) punkts.

(4) http://www.airportbratislava.sk/flashContent/default3.html

(5) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(6) http://www.airportbratislava.sk/flashContent/default3.html

(7) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(8) OV C 312, 9.12.2005., 1 lpp.

(9) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(10) ETREND, 31. marec 2006,

http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu; Pravda.sk.

(11) Podrobné informácie o FNM sa nachádzajú na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/

(12) Výročná správa za rok 2006 je uverejnená na stránke:

http://www.natfund.gov.sk/index.html

(13) Projekt 2004-SK-92801. Celkové náklady 2,2 milióna EUR, grant TEN-T 1,1 milióna EUR.

(14) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(15) Odplata za pristátie, odplata za parkovanie lietadiel a odplata za použitie letiska cestujúcimi sa platí letisku. Odplaty za približovacie a letiskové riadenie vyberajú Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.

(16) Dôverné obchodné tajomstvo. Pri výpočtoch sa použil príklad lietadla Boeing 737-800 so 189 sedadlami, MTOM – 69,9 s percentuálnym využitím kapacity lietadla 83 %.

(17) Dôverné informácie.

(18) Odlet + prílet.

(19) List z 9. marca 2007.

(20) Tamtiež.

(21) Rozsudok súdu z 12. decembra 1996, T-358/94, Air France/Komisia, Zb. s. II-2109, ods. 62.

(22) http://www.natfund.gov.sk/

(23) Zákon č. 92/1991, par. 27 ods. 4.

(24) Rozsudok súdu zo 16. mája 2002, C-482/99, Francúzsko/Komisia, Zb. 2002, s. I-04397, ods. 57.

(25) Tamtiež, ods. 52.

(26) Tamtiež, ods. 55 a 56.

(27) http://www.airportbratislava.sk/63/44.html

(28) List zo 7. marca 2007.

(29) Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003 v spojených veciach T-228/99 a T-233/99 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia Európskych spoločenstiev, C-305/89, ods. 18.

(30) Tamtiež, ods. 19 – 20.

(31) http://relax.etrend.sk/65787/cestovanie/ryanair-si-poistil-bratislavu

(32) http://www.airportbratislava.sk/files/docs/VS %20BTS %202006.pdf

(33) http://www.tvojepeniaze.sk/urad-neodsuhlasi-predaj-letisk-dmm-/sk_pludia.asp?c=A060813_194625_sk_pludia_p04

(34) Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998 vo veci T-214/95 Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.

(35) V usmerneniach z roku 2005 Komisia uznala, že verejné financie poskytnuté letisku sa môžu použiť na udržanie letiskových poplatkov na umelo nízkej úrovni s cieľom zatraktívniť dopravu a môžu výrazne narušiť hospodársku súťaž (odsek 38).

(36) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1), nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15).

(37) Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1.

(38) Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992).

(39) Nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(40) V zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8).

(41) Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 33). Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992, s. 14).

		ISSN 1725-5201
Eiropas Savienības Oficiālais Vēstnesis		C 167

Izdevums latviešu valodā	Informācija un paziņojumi	51. sējums 2008. gada 2. jūlijs

Paziņojums Nr.	Saturs	Lappuse
	II Paziņojumi
	EIROPAS SAVIENĪBAS IESTĀŽU UN STRUKTŪRU SNIEGTI PAZIŅOJUMI
	Komisija
2008/C 167/01	Komisijas paziņojums par izlīguma procedūras kārtību karteļu lietās, lai pieņemtu lēmumus saskaņā ar Padomes Regulas (EK) Nr. 1/2003 7. un 23. pantu ( 1 )	1

	IV Informācija
	EIROPAS SAVIENĪBAS IESTĀŽU UN STRUKTŪRU SNIEGTA INFORMĀCIJA
	Komisija
2008/C 167/02	Eiropas Centrālās bankas noteiktā procentu likme tās refinansēšanas operācijām: 4,07 % 2008. gada 1. jūlijs — Euro maiņas kurss	7

	DALĪBVALSTU SNIEGTA INFORMĀCIJA
2008/C 167/03	Dalībvalstu sniegtā informācija par valsts atbalstu, kas piešķirts saskaņā ar Komisijas Regulu (EK) Nr. 70/2001 par EK līguma 87. un 88. panta piemērošanu, sniedzot valsts atbalstu maziem un vidējiem uzņēmumiem	8

2008/C 167/04	Dalībvalstu paziņotās informācijas kopsavilkums par valsts atbalstu, kas piešķirts saskaņā ar Komisijas Regulu (EK) Nr. 1857/2006 par EK līguma 87. un 88. panta piemērošanu attiecībā uz valsts atbalstu maziem un vidējiem uzņēmumiem, kas nodarbojas ar lauksaimniecības produktu ražošanu, un grozījumiem Regulā (EK) Nr. 70/2001	10

	V Atzinumi
	ADMINISTRATĪVAS PROCEDŪRAS
	Komisija
2008/C 167/05	Uzaicinājums iesniegt pieteikumus Patērētāju politika	13

	PROCEDŪRAS, KAS SAISTĪTAS AR KONKURENCES POLITIKAS ĪSTENOŠANU
	Komisija
2008/C 167/06	Valsts atbalsts — Slovākijas Republika — Valsts atbalsts C 12/08 (ex NN 74/07) — Iespējami nelikumīgs valsts atbalsts: Vienošanās starp Bratislavas lidostu un Ryanair — Uzaicinājums iesniegt apsvērumus saskaņā ar EK līguma 88. panta 2. punktu ( 1 )	14

2008/C 167/07	Iepriekšējs paziņojums par koncentrāciju (Lieta COMP/M.5211 — Outokumpu/Sogepar) ( 1 )	25

2008/C 167/08	Iepriekšējs paziņojums par koncentrāciju (Lieta COMP/M.5198 — Ramius/Morgan Stanley/Phoenix Dichtungstechnik) — Lieta, kas pretendē uz vienkāršotu procedūru ( 1 )	26

	Valūta	Maiņas kurss
USD	ASV dolārs	1,5775
JPY	Japānas jēna	166,57
DKK	Dānijas krona	7,4574
GBP	Lielbritānijas mārciņa	0,79090
SEK	Zviedrijas krona	9,4578
CHF	Šveices franks	1,6055
ISK	Islandes krona	125,64
NOK	Norvēģijas krona	8,0040
BGN	Bulgārijas Ieva	1,9558
CZK	Čehijas krona	23,825
EEK	Igaunijas krona	15,6466
HUF	Ungārijas forints	235,96
LTL	Lietuvas lits	3,4528
LVL	Latvijas lats	0,7051
PLN	Polijas zlots	3,3611
RON	Rumānijas leja	3,6476
SKK	Slovākijas krona	30,196
TRY	Turcijas lira	1,9569
AUD	Austrālijas dolārs	1,6519
CAD	Kanādas dolārs	1,6063
HKD	Hongkongas dolārs	12,3023
NZD	Jaunzēlandes dolārs	2,0740
SGD	Singapūras dolārs	2,1466
KRW	Dienvidkorejas vons	1 661,03
ZAR	Dienvidāfrikas rands	12,4690
CNY	Ķīnas juaņa renminbi	10,8155
HRK	Horvātijas kuna	7,2388
IDR	Indonēzijas rūpija	14 544,55
MYR	Malaizijas ringits	5,1529
PHP	Filipīnu peso	71,153
RUB	Krievijas rublis	36,9910
THB	Taizemes bats	52,830
BRL	Brazīlijas reāls	2,5371
MXN	Meksikas peso	16,3177