COMUNICACIONES PROCEDENTES DE LAS INSTITUCIONES, ÓRGANOS Y ORGANISMOS DE LA UNIÓN EUROPEA

7.6.2019

Diario Oficial de la Unión Europea

C 194/1

Autorización de las ayudas estatales en el marco de las disposiciones de los artículos 107 y 108 del Tratado de Funcionamiento de la Unión Europea

Casos con respecto a los cuales la Comisión no presenta objeciones

(Texto pertinente a efectos del EEE)

(2019/C 194/01)

Fecha de adopción de la decisión	09.04.2014
Número de referencia de ayuda estatal	SA.35071 (2012/NN)
Estado miembro	Finlandia
Región	POHJOIS-KARJALA	Regiones no asistidas
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	Yksittäinen tuki yritykselle Fortum Power and Heat Oy pyrolyysiöljyn tuotantolaitosta varten / Individuellt stöd till Fortum Power and Heat Oy för en anläggning för tillverkning av pyrolysolja
Base jurídica	Valtioneuvoston asetus energiatuen myöntämisen yleisistä ehdoista (1313/2007) Valtionavustuslaki (688/2001)
Tipo de medida	Ayuda individual	Fortum Power and Heat Oy
Objetivo	Protección del medio ambiente
Forma de la ayuda	Subvención directa
Presupuesto	Presupuesto total: EUR 8.1 (en millones)
Intensidad	46 %
Duración	A partir del 19.12.2011
Sectores económicos	SUMINISTRO DE ENERGIA ELECTRICA; GAS; VAPOR Y AIRE ACONDICIONADO
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	Työ- ja elinkeinoministeriö / Arbets- och näringsministeriet PL 32, 00023 Valtioneuvosto / PB 32, 00023 Statsrådet
Información adicional	—

El texto de la decisión en la lengua o lenguas auténticas, suprimidos los datos confidenciales, se encuentra en:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm.

Fecha de adopción de la decisión	04.01.2017
Número de referencia de ayuda estatal	SA.46341 (2016/N)
Estado miembro	Alemania
Región	—	—
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	Richtlinie zur Förderung von Umschlaganlagen des Kombinierten Verkehrs nicht bundeseigener Unternehmen
Base jurídica	Allgemeinen Verwaltungsvorschriften zu §§ 23, 44 Bundeshaushaltsordnung; Bundeshaushaltsgesetz
Tipo de medida	Régimen	—
Objetivo	Coordinación del transporte, Protección del medio ambiente
Forma de la ayuda	Subvención directa
Presupuesto	Presupuesto total: EUR 422.5 (en millones) Presupuesto anual: EUR 84.5 (en millones)
Intensidad	80 %
Duración	01.01.2017-31.12.2021
Sectores económicos	Transporte de mercancías por ferrocarril, Transporte de mercancías por vías navegables interiores
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	Eisenbahn-Bundesamt, Referat 44, Referatsleiter Martin Sonntag Heinemannstr. 6, 53175 Bonn
Información adicional	—

El texto de la decisión en la lengua o lenguas auténticas, suprimidos los datos confidenciales, se encuentra en:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm.

Fecha de adopción de la decisión	29.03.2019
Número de referencia de ayuda estatal	SA.48601 (2018/N)
Estado miembro	Luxemburgo
Región	LUXEMBOURG (GRAND-DUCHE)	—
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	Production d’électricité basée sur les sources d’énergie renouvelables, modification du régime de soutien pour les énergies renouvelables au Luxembourg
Base jurídica	La Loi modifiée du 5 août 1993 concernant l’utilisation rationnelle de l’énergie ; La Loi modifiée du 1er août 2007 relative à l’organisation du marché de l’électricité; Le Règlement grand-ducal modifié du 31 mars 2010 relatif au mécanisme de compensation dans le cadre de l'organisation du marché de l'électricité; Le Règlement grand-ducal modifié du 1er août 2014 relatif à la production d'électricité basée sur les sources d'énergie renouvelables.
Tipo de medida	Régimen	—
Objetivo	Protección del medio ambiente, Energías renovables
Forma de la ayuda	Otros
Presupuesto	Presupuesto total: EUR 1 120 (en millones) Presupuesto anual: EUR 74.67 (en millones)
Intensidad	—
Duración	hasta el 01.08.2024
Sectores económicos	Todos los sectores económicos elegibles para recibir la ayuda
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	Ministère de l'Economie 19-21, Boulevard Royal . L-2449 Luxembourg
Información adicional	—

El texto de la decisión en la lengua o lenguas auténticas, suprimidos los datos confidenciales, se encuentra en:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm.

Fecha de adopción de la decisión	12.04.2019
Número de referencia de ayuda estatal	SA.51079 (2018/N)
Estado miembro	España
Región	ESPANA	—
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	TRTEL — Compensación por los costes derivados de la recepción o acceso a los servicios de comunicación audiovisual televisiva en las edificaciones afectadas por la liberación del segundo dividendo digital
Base jurídica	Ley 7/2010, de 31 de marzo, General de la Comunicación Audiovisual. Borrador de Real Decreto por el que se regula la concesión directa de subvenciones destinadas a compensar los costes derivados de la recepción o acceso a los servicios de comunicación audiovisual televisiva en las edificaciones afectadas por la liberación de la banda 700 MHz (segundo dividendo digital).
Tipo de medida	Régimen	—
Objetivo	Desarrollo sectorial, Servicios de interés económico general
Forma de la ayuda	Subvención directa
Presupuesto	Presupuesto total: EUR 150 (en millones) Presupuesto anual: EUR 100 (en millones)
Intensidad	100 %
Duración	hasta el 31.12.2020
Sectores económicos	Todos los sectores económicos elegibles para recibir la ayuda
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	Director General de Telecomunicaciones y Tecnologías de la Información, D. Roberto Sánchez Sánchez C/ Poeta Joan Maragall, 41 28071 MADRID
Información adicional	—

El texto de la decisión en la lengua o lenguas auténticas, suprimidos los datos confidenciales, se encuentra en:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm.

Fecha de adopción de la decisión	26.04.2019
Número de referencia de ayuda estatal	SA.51767 (2019/NN)
Estado miembro	Polonia
Región	Krakowsko-tarnowski	—
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	Zmiana pomocy na zachowanie dziedzictwa kulturowego Kopalni Soli „Bochnia”
Base jurídica	ustawa z dnia 30 sierpnia 2013 r. o dotacji przeznaczonej dla niektórych podmiotów (Dz. U. z 2017 r. poz. 1358 ze zm.) umowa między Ministrem Energii a spółką KS Bochnia o przyznaniu dotacji na realizację zadań i wykonanie działań określonych w ustawie o dotacji przeznaczonej dla niektórych podmiotów ustawa z dnia 27 kwietnia 2001 r. – Prawo ochrony środowiska (Dz. U. 2018 poz. 799 ze zm.)
Tipo de medida	ayuda ad hoc	Kopalnia Soli „Bochnia”sp. z o.o. (dalej:
Objetivo	Conservación del patrimonio, Protección del medio ambiente, Desarrollo regional (incluida la cooperación territorial), Cultura
Forma de la ayuda	Subvención directa, Otros — przekroczenie budżetu — SA.36221 (2013/N)
Presupuesto	Presupuesto total: PLN 76.8135 (en millones)
Intensidad	—
Duración	02.03.2018-31.12.2020
Sectores económicos	Todos los sectores económicos elegibles para recibir la ayuda
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	Minister Energii ul. Krucza 36/Wspólna 6
Información adicional	—

El texto de la decisión en la lengua o lenguas auténticas, suprimidos los datos confidenciales, se encuentra en:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm.

Fecha de adopción de la decisión	15.04.2019
Número de referencia de ayuda estatal	SA.52390 (2019/N)
Estado miembro	Alemania
Región	—	—
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	Reacquisition of the Hamburg district heating network
Base jurídica	—
Tipo de medida	ayuda ad hoc	—
Objetivo	—
Forma de la ayuda	—
Presupuesto	—
Intensidad	Medida no constitutiva de ayuda
Duración	—
Sectores económicos	SUMINISTRO DE ENERGIA ELECTRICA; GAS; VAPOR Y AIRE ACONDICIONADO
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	Hamburger Gesellschaft für Vermögens- und Beteiligungsmanagement mbH
Información adicional	—

El texto de la decisión en la lengua o lenguas auténticas, suprimidos los datos confidenciales, se encuentra en:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm.

Fecha de adopción de la decisión	26.03.2019
Número de referencia de ayuda estatal	SA.52615 (2019/N)
Estado miembro	Reino Unido
Región	—	—
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	Modification of the support scheme providing aid for indirect costs of renewable energy support in the UK
Base jurídica	Feed-in Tariffs Order 2012, amended by the Feed-in Tariffs Order 2018
Tipo de medida	Régimen	—
Objetivo	Protección del medio ambiente
Forma de la ayuda	Ventaja fiscal o exención fiscal
Presupuesto	Presupuesto total: GBP 480 (en millones) Presupuesto anual: GBP 40 (en millones)
Intensidad	85 %
Duración	01.04.2019-01.04.2029
Sectores económicos	Todos los sectores económicos elegibles para recibir la ayuda
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	State Aid Unit- Department for Business, Energy & Industrial Strategy 1 Victoria Street 4th floor London SW1H 0ET
Información adicional	—

El texto de la decisión en la lengua o lenguas auténticas, suprimidos los datos confidenciales, se encuentra en:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm.

Fecha de adopción de la decisión	08.03.2019
Número de referencia de ayuda estatal	SA.53427 (2019/N)
Estado miembro	España
Región	—	—
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	IND — Ayudas compensatorias por costes de emisiones indirectas de CO2
Base jurídica	Real Decreto 1055/2014, de 12 de diciembre, por el que se crea un mecanismo de compensación de costes de emisiones indirectas de gases de efecto invernadero para empresas de determinados sectores y subsectores industriales a los que se considera expuestos a un riesgo significativo de «fuga de carbono»y se aprueban las bases reguladoras de la concesión de las subvenciones para los ejercicios 2014 y 2015, y Real Decreto 655/2017, de 23 de junio, por el que se modifica el Real Decreto 1055/2014 y se prorroga su vigencia hasta el 31 de diciembre de 2020.
Tipo de medida	Régimen	—
Objetivo	Protección del medio ambiente
Forma de la ayuda	Subvención/bonificación de intereses
Presupuesto	Presupuesto total: EUR 600 (en millones) Presupuesto anual: EUR 200 (en millones)
Intensidad	75 %
Duración	01.01.2018-31.12.2020
Sectores económicos	Todos los sectores económicos elegibles para recibir la ayuda
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	Ministra de Industria, Comercio y Turismo Paseo de la Castellana, 160 — 28071 Madrid
Información adicional	—

El texto de la decisión en la lengua o lenguas auténticas, suprimidos los datos confidenciales, se encuentra en:

http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm.

COMUNICACIONES PROCEDENTES DE LAS INSTITUCIONES, ÓRGANOS Y ORGANISMOS DE LA UNIÓN EUROPEA

7.6.2019

Diario Oficial de la Unión Europea

C 194/11

AYUDA ESTATAL — REPÚBLICA ESLOVACA

Ayuda estatal SA.52194 (2018/FC) — Impuesto eslovaco sobre el volumen de negocios en el sector minorista

Invitación a presentar observaciones en aplicación del artículo 108, apartado 2, del Tratado de Funcionamiento de la Unión Europea

(Texto pertinente a efectos del EEE)

(2019/C 194/03)

Por carta de 2 de abril de 2019, reproducida en la versión lingüística auténtica en las páginas siguientes al presente resumen, la Comisión notificó a la República Eslovaca su decisión de incoar el procedimiento previsto en el artículo 108, apartado 2, del Tratado de Funcionamiento de la Unión Europea en relación con la ayuda/medida antes citada.

Los interesados podrán presentar sus observaciones en un plazo de un mes a partir de la fecha de publicación del presente resumen y de la carta siguiente, enviándolas a:

Comisión Europea

Dirección General de Competencia

Registro de Ayudas Estatales

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax +32 22961242

Stateaidgreffe@ec.europa.eu

Dichas observaciones se comunicarán a la República Eslovaca. Los interesados que presenten observaciones podrán solicitar por escrito, exponiendo los motivos de su solicitud, que su identidad sea tratada de forma confidencial.

DESCRIPCIÓN DE LA MEDIDA RESPECTO DE LA CUAL SE INCOA EL PROCEDIMIENTO

El 13 de diciembre de 2018, la República Eslovaca adoptó la Ley del Impuesto Especial sobre las cadenas de distribución (la «Ley del impuesto al sector minorista») (1), que introduce un impuesto sobre el volumen de negocios del sector minorista de venta de alimentos a los consumidores finales (el «impuesto al sector minorista»). Dicho impuesto entró en vigor el 1 de enero de 2019.

El objetivo perseguido por el impuesto al sector minorista es la redistribución de los beneficios desproporcionados dentro de la cadena de suministro alimentario que pueden obtener las cadenas de distribución con peso significativo en el mercado, imponiendo precios y ejerciendo presión sobre los productores locales.

El impuesto al sector minorista aplica un tipo del 2,5 % al volumen de negocios total de los minoristas si al menos el 25 % de su volumen de negocios está generado por la venta de alimentos a los consumidores finales y si operan, como mínimo, en el 15 % de todos los distritos administrativos eslovacos. Los miembros de franquicias y alianzas comerciales son considerados entidades separadas. Están exentas del impuesto al sector minorista varias categorías de minoristas e ingresos.

EVALUACIÓN DE LA MEDIDA

Puesto que el impuesto al sector minorista deriva de una ley del Parlamento eslovaco, es imputable a la República Eslovaca. La República Eslovaca renuncia a ingresos a los que, de otro modo, habría tenido derecho a percibir de empresas total o parcialmente exentas del impuesto al sector minorista. Por consiguiente, la medida está financiada con fondos estatales. Las exenciones del impuesto al sector minorista otorgan una ventaja a las empresas exentas, puesto que las libera de una carga financiera.

El objetivo fiscal del impuesto al sector minorista es gravar el volumen de negocios de las empresas de venta de alimentos al por menor, que son el objeto y el hecho imponible de este impuesto. Con respecto a este objetivo, todas las empresas minoristas de venta de alimentos se encuentran en una situación comparable de hecho y de derecho. Por consiguiente, la Comisión concluye con carácter provisional que la exención total o parcial del impuesto concedida a los minoristas exentos constituye una excepción del sistema de referencia y, por tanto, a primera vista, es discriminatoria.

En esta fase, puede concluirse que pueden estar justificadas dos de las exenciones del impuesto al sector minorista. En concreto, los establecimientos de productores (2) y minoristas para los que el importe del impuesto no supere los 5 000 EUR trimestrales no pueden obtener beneficios desproporcionados imponiendo precios y ejerciendo presión sobre los productores. En cambio, no se descarta que las demás categorías de minoristas que están total o parcialmente exentas del impuesto puedan imponer precios y ejercer presión sobre los productores locales debido a su peso en el mercado.

Por consiguiente, la Comisión concluye con carácter provisional que la discriminación a primera vista ocasionada por la exención total o parcial del impuesto al sector minorista a las siguientes categorías de minoristas no está justificada:

—	miembros de alianzas comerciales y franquicias;

—	minoristas que operen en menos del 15 % de todos los distritos;

—	pequeñas y medianas empresas;

—	minoristas cuyo volumen de negocios procede, al menos en un 80 %, de la venta de alimentos de una clase;

—	instalaciones de restauración colectiva;

—	minoristas que generen volumen de negocios de establecimientos con menos de 10 empleados situados en los distritos menos desarrollados;

—	minoristas que generen volumen de negocios de establecimientos situados en los municipios en los que no haya más de tres establecimientos que vendan alimentos y

—	minoristas que generen menos del 25 % de su volumen de negocios de la venta de alimentos a los consumidores finales.

La medida refuerza la posición de las empresas exentas del impuesto al sector minorista frente a otras que estarán sujetas al impuesto y que compiten en el mercado de la UE, por lo que es probable que falsee o amenace con falsear la competencia y tenga efectos sobre el comercio dentro de la Unión.

Por consiguiente, la Comisión concluye con carácter provisional que las exenciones del impuesto a las categorías de minoristas enumeradas anteriormente constituyen ayuda estatal y que dicha ayuda no es compatible con el mercado interior.

Dado que el impuesto, con las excepciones correspondientes, entró en vigor recientemente y es aplicable en la fecha de la Decisión, la Comisión considera necesario emitir un requerimiento de suspensión con arreglo al artículo 13, apartado 1, del Reglamento (UE) 2015/1589 del Consejo (3). Un requerimiento de suspensión constituye una medida provisional por la que la Comisión podrá requerir a un Estado miembro que suspenda toda concesión de ayuda ilegal a la espera de la decisión de la Comisión.

TEXTO DE LA CARTA

1. POSTUP

(1)

Slovenský parlament prijal 13. decembra 2018 zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov (ďalej len „zákon o odvode z maloobchodného predaja“) (4), ktorým sa zavádza odvod z obratu maloobchodníkov predávajúcich potraviny konečným spotrebiteľom (ďalej len „odvod z maloobchodného predaja“).

(2)

Komisia sa dozvedela o odvode z maloobchodného predaja na základe trhových informácií, ktoré získavala postupne od októbra 2018. Dňa 21. decembra 2018 jej bola doručená sťažnosť, v ktorej sťažovateľ tvrdí, že oslobodenie od tohto odvodu podľa zákona o odvode z maloobchodného predaja predstavujú štátnu pomoc pre určitých maloobchodníkov.

(3)

Útvary Komisie zaslali 11. januára 2019 slovenským orgánom list, v ktorom požiadali o informácie o odvode z maloobchodného predaja. Dňa 22. januára 2019 útvary Komisie postúpili túto sťažnosť slovenským orgánom na predloženie možných pripomienok.

(4)

Komisii bola 7. februára 2019 doručená odpoveď slovenských orgánov na jej list z 11. januára 2019, ako aj ich pripomienky k sťažnosti.

(5)

Útvary Komisie zaslali slovenským orgánom 13. februára 2019 list, v ktorom uviedli svoje predbežné stanoviská k tejto záležitosti, pričom slovenským orgánom oznámili, že Komisia zvažuje vydanie príkazu o pozastavení pomoci v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (5) a dáva im príležitosť predložiť pripomienky.

(6)

Slovenské orgány 5. marca 2019 odpovedali na list Komisie z 13. februára 2019.

2. OPIS ODVODU Z MALOOBCHODNÉHO PREDAJA

(7)

Dňa 28. septembra 2018 bol slovenskému parlamentu predložený návrh zákona, ktorým sa zavádza odvod z maloobchodného predaja. V pôvodnom návrhu sa stanovil 2,5 % odvod z obratu maloobchodníkov, ak:

—	majú prevádzky aspoň v dvoch slovenských okresoch,

—	aspoň 10 % ich obratu pochádza z predaja potravín konečným spotrebiteľom a

—	výška splatného odvodu presahuje 5 000 EUR za štvrťrok, čo zodpovedá zdaniteľnému obratu viac ako 200 000 EUR za štvrťrok.

(8)

V pôvodnom návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja sa obchodné aliancie a franšízy považovali za maloobchodných predajcov podliehajúcich odvodu z maloobchodného predaja, ak splnili určité podmienky (6). Aby sa zoskupenie obchodných prevádzkarní považovalo za maloobchodného predajcu podľa návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja, stačilo, aby používalo rovnaké alebo vzájomne zameniteľné označenie obchodným názvom, ktoré možno označiť za franšízu. Obchodné aliancie boli navyše výslovne zahrnuté do vymedzenia pojmu maloobchodného predajcu, ak jej členovia boli združení na účel spoločného nákupu tovarov, alebo iným spôsobom využívajú výhody zosúladeného postupu vo vzťahu k dodávateľovi tovarov.

(9)

V priebehu legislatívneho procesu sa do pôvodného návrhu zaviedlo niekoľko zmien, na základe ktorých sa dospelo k týmto hlavným prvkom odvodu z maloobchodného predaja:

—	odvod vo výške 2,5 % sa uplatňuje na celý obrat maloobchodníkov predávajúcich potraviny (vrátane obratu, ktorý nepochádza z predaja potravín),

—	ak aspoň 25 % ich obratu pochádza z predaja potravín konečným spotrebiteľom,

—	ak majú prevádzky aspoň v 15 % všetkých okresov na Slovensku (t. j. v 12 zo 79 okresov),

—	Členovia/pridružení členovia franšíz (7) a obchodných aliancií (8) sa považujú za samostatných daňovníkov na účely splnenia podmienok na uplatňovanie odvodu z maloobchodného predaja,

—

z povinnosti platiť odvod sú oslobodení títo maloobchodníci:

ο	maloobchodníci, ktorých výška splatného odvodu nepresahuje 5 000 EUR za štvrťrok,

ο	maloobchodníci, ktorí sú výrobcom potravín (alebo sú majetkovo prepojení s výrobcami potravín), pričom najmenej 80 % ich čistého obratu pochádza z predaja potravín, ktoré vyrobia, konečnému spotrebiteľovi (ďalej len „predajne výrobcov“),

ο	maloobchodníci, v prípade ktorých aspoň 80 % ich obratu pochádza z predaja potravín jednej triedy (ďalej len „špecializovaní maloobchodníci“),

ο	malé a stredné podniky (MSP) v zmysle vymedzenia tohto pojmu v nariadení (EÚ) č. 651/2014 (9),

ο	zariadenia spoločného stravovania,

—

do základu odvodu sa nezapočítava obrat maloobchodných predajní, ktoré sa nachádzajú v:

ο	najmenej rozvinutých okresoch Slovenska a majú najviac 10 zamestnancov,

ο	obciach, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečným spotrebiteľom.

(10)

Podľa zákona o odvode z maloobchodného predaja použije ministerstvo poľnohospodárstva čistý výnos z tohto odvodu najmä na podporu poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektoru. Čisté výnosy predstavujú rozdiel medzi a) príjmami z odvodu z maloobchodného predaja a b) výškou zníženia dane z príjmu právnických osôb v dôsledku odpočítania odvodu z maloobchodného predaja.

(11)

Zákon o odvode z maloobchodného predaja nadobudol účinnosť 1. januára 2019. Prvým odvodovým obdobím je obdobie od januára do marca 2019, pričom odvod sa má uhradiť do konca apríla 2019.

3. SŤAŽNOSŤ

(12)

Podľa sťažovateľa predstavuje odvod z maloobchodného predaja štátnu pomoc pre maloobchodníkov, ktorí sú úplne alebo čiastočne oslobodení od tohto odvodu. Sťažovateľ okrem toho tvrdí, že maloobchodníci vo vlastníctve zahraničných osôb, ktorí majú 45 % podiel na maloobchodnom trhu, zaplatia 99 % odvodu z maloobchodného predaja.

(13)

Podľa údajov za rok 2017, ktoré predložil sťažovateľ (10), v Slovenskej republike bolo identifikovaných 42 maloobchodných reťazcov s ročným obratom v rozmedzí od 3 miliónov do 1,45 miliardy EUR, ale odvodu z maloobchodného predaja bude podliehať len sedem najväčších maloobchodníkov (s ročnými obratmi od 134 miliónov do 1,45 miliardy EUR). Z týchto siedmich maloobchodníkov budú dvaja maloobchodníci, ktorí dosahujú najnižší obrat, od odvodu čiastočne oslobodení. Zvyšných 35 maloobchodných reťazcov s ročnými obratmi do 100 miliónov EUR bude úplne oslobodených od odvodu, pretože majú prevádzky v menej ako 12 okresoch.

(14)

V neposlednom rade 25 z 35 oslobodených maloobchodných reťazcov s individuálnymi obratmi v rozmedzí od 9 do 100 miliónov EUR je členom jednej obchodnej aliancie s kombinovaným ročným obratom vyšším ako 1 miliarda EUR.

4. STANOVISKO SLOVENSKÝCH ORGÁNOV

(15)

Podľa slovenských orgánov dominuje na trhu s potravinami v Slovenskej republike niekoľko maloobchodných reťazcov (tie, ktoré spĺňajú podmienky na uplatňovanie odvodu z maloobchodného obratu). Hoci v tomto prípade nejde o dominantné postavenie v súlade s pravidlami ochrany hospodárskej súťaže, silné deformačné postavenie týchto maloobchodných reťazcov na trhu je nepopierateľné. Uvedené maloobchodné reťazce využívajú nekalé praktiky, zneužívajú svoju trhovú silu, nerovnomerne rozdeľujú marže a prostredníctvom cenového diktátu vyvíjajú tlak na miestnych výrobcov. V dôsledku toho tieto maloobchodné reťazce generujú zisky, ktoré sú disproporčné oproti ziskom iných účastníkov potravinového reťazca. Cieľom odvodu z maloobchodného predaja je zabezpečiť, aby maloobchodné reťazce prispievali k spravodlivému prerozdeleniu ziskov v potravinovom dodávateľskom reťazci prevodom určitej časti ich ziskov na štát. Štát následne investuje príjmy z tohto odvodu do výroby a spracovania potravín v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

(16)

Slovenské orgány ďalej tvrdia, že oslobodenie určitých spoločností od odvodu nepredstavuje štátnu pomoc, pretože oslobodení maloobchodníci nespôsobujú narušenie potravinového dodávateľského reťazca, a preto sa nachádzajú v inej situácii než maloobchodníci, ktorí sú povinní platiť odvod. Konkrétne slovenské orgány tvrdia, že:

—

obchodné aliancie nemusia mať nevyhnutne právnu subjektivitu, čo by mohlo viesť k problémom pri vykonávaní právneho predpisu. Obchodné aliancie okrem toho neodvodzujú priamy zisk z potravinového dodávateľského reťazca. Odvod z maloobchodného predaja sa preto vzťahuje na ich jednotlivých členov, ak spĺňajú podmienky na jeho uplatnenie.

—	Podniky, ktoré majú prevádzky v menej ako 15 % okresoch, nemajú takú ekonomickú silu, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v potravinovom dodávateľskom reťazci. Okrem toho pôsobia v oblastiach, ktoré nie sú ekonomicky životaschopné, a preto majú význam zo spoločenského hľadiska.

—	MSP nemajú takú veľkú ekonomickú silu ako veľké podniky a neťažia z potravinového dodávateľského reťazca disproporčné zisky. Zároveň plnia spoločensky dôležité funkcie napríklad tým, že pôsobia v chudobných alebo odľahlých regiónoch.

—	V rámci cieľa referenčného systému by predajne, ktoré vlastnia výrobcovia potravín, mali byť skôr príjemcami prerozdeleného zisku ako prispievateľmi.

—	Špecializovaní maloobchodníci majú regionálny význam a nevytvárajú nerovnováhu v potravinovom dodávateľskom reťazci.

—

Dôvodom oslobodenia maloobchodného obratu z najmenej rozvinutých okresov a malých obcí je zaistiť zabezpečovanie dodávok potravín pre občanov takýchto okresov a obcí. Toto oslobodenie sa vzťahuje na obrat obchodných prevádzok, a nie na konkrétne obchodné subjekty. Toto oslobodenie preto nemožno považovať za poskytnutie výhody konkrétnej spoločnosti alebo druhu tovaru. Oslobodenie je okrem toho v súlade s cieľom spočívajúcim v náprave nerovnováhy v potravinovom dodávateľskom reťazci. Na základe kritérií miery nezamestnanosti boli identifikované najmenej rozvinuté okresy. Aktuálne ide o 20 okresov (zo 79 okresov).

—	Cieľom referenčného systému je riešiť nerovnováhu v potravinovom dodávateľskom reťazci. Preto sa nevzťahuje na subjekty, ktoré nie sú primárne maloobchodnými predajcami potravín, t. j. generujú menej ako 25 % svojho obratu z predaja potravín.

(17)

Slovenské orgány takisto tvrdia, že odvod z maloobchodného predaja, nemožno považovať za štátnu pomoc, pretože nemá žiadny vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Maloobchodníci vo vlastníctve zahraničných osôb môžu vstúpiť na slovenský trh za rovnakých podmienok ako maloobchodníci vo vlastníctve slovenských osôb a od odvodu z maloobchodného predaja budú oslobodení na základe splnenia rovnakých podmienok ako slovenskí maloobchodníci. Podniky oslobodené od odvodu z maloobchodného predaja okrem toho dodávajú tovar len na obmedzenom území Slovenskej republiky a je nepravdepodobné, že by takéto podniky prilákali zákazníkov zo zahraničia. Odvod z maloobchodného predaja nemá žiadny vplyv na podmienky týkajúce sa cezhraničných investícií alebo usadenie sa.

(18)

Keďže slovenské orgány zastávajú názor, že odvod z maloobchodného predaja nezahŕňa štátnu pomoc, domnievajú sa, že nie je potrebné skúmať jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

5. EXISTENCIA POMOCI

(19)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa stanovuje: „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(20)

Preto, aby sa opatrenie považovalo za pomoc v zmysle tohto ustanovenia, musia byť splnené tieto kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a musí byť financované zo štátnych prostriedkov; ii) musí poskytovať nejakú výhodu podniku; iii) táto výhoda musí byť selektívna a iv) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

5.1. Štátne zdroje a pripísateľnosť štátu

(21)

Aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc, musí byť pripísateľné štátu a musí byť financované zo štátnych prostriedkov.

(22)

Keďže odvod z maloobchodného predaja vyplýva zo zákona slovenského parlamentu, je jasne pripísateľný Slovenskej republike.

(23)

Pokiaľ ide o financovanie opatrenia zo štátnych zdrojov, ak výsledok opatrenia je taký, že štát sa zriekne príjmov, ktoré by za normálnych okolností vybral od podniku, je táto podmienka tiež splnená (11). V tomto prípade Komisia zaujíma predbežné stanovisko, že stanovením výnimiek z odvodu z maloobchodného predaja sa Slovenská republika zrieka zdrojov, ktoré by inak bola oprávnená vyberať od podnikov, ktoré sú úplne alebo čiastočne oslobodené od tohto odvodu.

5.2. Výhoda

(24)

Ak opatrenie prijaté štátom zlepšuje čistú finančnú situáciu podniku, konštatuje sa existencia výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (12). Ak sa preukáže existencia výhody, je potrebné zohľadniť účinok samotného opatrenia (13). Pokiaľ ide o fiškálne opatrenia, výhoda sa môže poskytnúť prostredníctvom rôznych typov zníženia daňového zaťaženia spoločnosti, najmä prostredníctvom oslobodenia od dane alebo zníženia uplatniteľnej sadzby dane, daňového základu alebo splatnej sumy dane (14). Napriek tomu, že opatrenie, ktoré spočíva v oslobodení od dane alebo odvodu alebo v ich znížení, nepredstavuje prevod prostriedkov od štátu, vytvára výhodu, pretože stavia podniky, na ktoré sa vzťahuje, do finančnej situácie, ktorá je výhodnejšia ako situácia iných daňových subjektov, a má za následok stratu príjmu pre štát (15).

(25)

Zákonom o odvode z maloobchodného predaja sa zavádza odvod z obratu maloobchodníkov predávajúcich potraviny konečným spotrebiteľom. Ako sa uvádza v bode (9), v zákone sa stanovuje oslobodenie určitých kategórií maloobchodníkov a obratu z určitých maloobchodných predajní od odvodu. Preto sa na základe ustanovení zákona o odvode z maloobchodného predaja poskytuje určitým podnikom úplná alebo čiastočná úľava, pokiaľ ide o platbu odvodu z maloobchodného predaja. Takéto oslobodenie predstavuje pre dané podniky výhodu v tom zmysle, že sú oslobodené od finančných nákladov, konkrétne od odvodu z obratu z predaja potravín konečným spotrebiteľom.

(26)

Komisia preto zaujíma predbežné stanovisko, že v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ poskytuje zákon o odvode z maloobchodného predaja maloobchodníkom, ktorí predávajú potraviny konečným spotrebiteľom a ktorí sú úplne alebo čiastočne oslobodení od platby odvodu z maloobchodného predaja, ekonomickú výhodu.

5.3. Selektívnosť

(27)

Podľa judikatúry posúdenie podmienky týkajúcej sa selektívnosti príslušnej výhody si vyžaduje v prvom rade zistenie, či v rámci danej právnej úpravy zvýhodňuje dotknuté vnútroštátne opatrenie „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“ pred inými podnikmi, ktoré sa z hľadiska cieľa sledovaného uvedenou úpravou nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavené odlišnému zaobchádzaniu, ktoré možno v podstate kvalifikovať ako diskriminačné (16).

5.3.1. Diskriminuje opatrenie medzi porovnateľnými podnikmi?

(28)

Na to, aby sa vnútroštátne daňové opatrenie mohlo považovať za selektívne, musí Komisia najskôr identifikovať bežný alebo „obvyklý“ daňový systém uplatniteľný v dotknutom členskom štáte, t. j. tzv. referenčný systém, a ďalej preukázať, že dané daňové opatrenie sa odchyľuje od uvedeného systému, pretože zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa z hľadiska cieľa sledovaného daným systémom nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (17).

(29)

Referenčný systém tvorí jednotný súbor pravidiel, ktoré sa všeobecne uplatňujú – na základe objektívnych kritérií – na všetky podniky patriace do rozsahu jeho pôsobnosti vymedzeného cieľom systému. V tomto prípade Komisia považuje za referenčný systém odvod z maloobchodného predaja uplatniteľný na podniky zaoberajúce sa predajom potravín konečnému spotrebiteľovi v Slovenskej republike.

(30)

Podľa § 4 ods. 1 zákona o odvode z maloobchodného predaja sa tento odvod vyberá z celého obratu maloobchodníkov predávajúcich potraviny vrátane ich obratu, ktorý nepochádza z predaja potravín. Fiškálnym cieľom tohto odvodu je teda zdaniť obrat maloobchodníkov predávajúcich potraviny, ktorý predstavuje predmet tejto daňovej povinnosti a zdaniteľnú udalosť (18). Z hľadiska uvedeného cieľa sú všetci maloobchodníci predávajúci potraviny v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.

(31)

Ako už bolo vysvetlené v bode (25), v zákone o odvode z maloobchodného predaja sa zavádzajú určité podmienky na uplatňovanie odvodu z maloobchodného predaja, ako aj určité oslobodenia pre určité typy podnikov alebo pre obrat z určitých maloobchodných predajní v závislosti od ich umiestnenia. V dôsledku toho Komisia zaujíma predbežné stanovisko, že nasledujúce kategórie maloobchodníkov, ktorí sú úplne alebo čiastočne oslobodení od odvodu z maloobchodného predaja, sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii ako maloobchodníci, na ktorých sa odvod z maloobchodného predaja vzťahuje:

—	členovia obchodných aliancií a franšíz,

—	maloobchodníci, ktorí pôsobia v menej ako 15 % všetkých okresov,

—	malé a stredné podniky,

—	predajne výrobcov,

—	maloobchodníci, v prípade ktorých aspoň 80 % ich obratu pochádza z predaja potravín jednej triedy,

—	zariadenia spoločného stravovania,

—	maloobchodníci, ktorí generujú obrat z predajní s menej ako 10 zamestnancami v najmenej rozvinutých okresoch,

—	maloobchodníci, ktorí generujú obrat z predajní v obciach, ktoré nemajú viac ako tri predajne predávajúce potraviny,

—	maloobchodníci, ktorí generujú menej ako 25 % svojho obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, a

—	maloobchodníci, ktorých výška odvodu nepresahuje 5 000 EUR za štvrťrok.

(32)

Pokiaľ ide o prvú kategóriu oslobodených maloobchodníkov, z údajov za rok 2017 (19), ktoré predložil sťažovateľ, vyplýva, že kým jeden člen obchodnej aliancie (s individuálnym obratom 136 miliónov EUR) spĺňa podmienky na uplatňovanie odvodu z maloobchodného predaja na individuálnej úrovni, 25 maloobchodníkov s individuálnymi obratmi v rozmedzí od 9 do 100 miliónov EUR (ktorí sú členmi jednej obchodnej aliancie s kombinovaným ročným obratom vyšším ako 1 miliarda EUR) odvodu nepodlieha, pretože každý z nich má prevádzky v menej než 15 % okresov v Slovenskej republike.

(33)

Pokiaľ ide o druhú kategóriu oslobodených podnikov, podľa informácií, ktoré poskytli slovenské orgány, v Slovenskej republike je 79 okresov, čo znamená, že na to, aby maloobchodník podliehal odvodu z maloobchodného predaja, musel by mať prevádzky aspoň v 12 okresoch. Podľa štúdie, ktorú poskytol sťažovateľ (20), je s výnimkou veľkých medzinárodných maloobchodníkov na slovenskom maloobchodnom trhu typické, že domáci maloobchodníci nepôsobia na celoštátnej úrovni, ale len v rámci jedného alebo niekoľkých regiónov. Títo maloobchodníci sú obvykle členmi obchodných aliancií. Takisto sa zdá, že určití maloobchodníci sa zameriavajú na širší región Bratislavy. Vzhľadom na zavedenie podmienky mať prevádzky aspoň v 15 % okresov, bude preto odvodu z maloobchodného predaja podliehať len 7 zo 42 identifikovaných maloobchodných reťazcov v Slovenskej republike.

(34)

Pokiaľ ide o oslobodenie MSP, podľa informácií, ktoré predložil sťažovateľ (21), v roku 2017 malo 26 zo 42 maloobchodných reťazcov identifikovaných na slovenskom trhu obrat nižší ako 50 miliónov EUR. Mnohí z týchto maloobchodníkov by vzhľadom na počet zamestnancov alebo ich celkovú ročnú súvahu pravdepodobne spadali do vymedzenia pojmu MSP (22).

(35)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že úplné alebo čiastočné oslobodenie kategórií maloobchodníkov uvedených v bode (31) od odvodu predstavuje výnimku z referenčného systému a je preto prima facie diskriminačné.

5.3.2. Je opatrenie odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou referenčného systému?

(36)

Opatrenie spočívajúce vo výnimke z uplatňovania všeobecného pravidla môže byť odôvodnené, ak dotknutý členský štát môže preukázať, že toto opatrenie vyplýva priamo zo základných alebo hlavných zásad referenčného systému. V tomto ohľade je potrebné rozlišovať medzi cieľmi, ktoré sú stanovené pre osobitný referenčný systém a nie sú vlastné tomuto systému, a vlastnými mechanizmami samotného systému, ktoré sú nevyhnutné na uskutočňovanie týchto cieľov (23). Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby opatrenia boli proporcionálne a nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa v tom zmysle, že daný cieľ by nebolo možné dosiahnuť opatreniami menšieho rozsahu (24).

(37)

Podľa slovenských orgánov je cieľom odvodu z maloobchodného predaja prerozdeliť v rámci potravinového dodávateľského reťazca disproporčné zisky, ktoré sú maloobchodné reťazce so značnou trhovou silou schopné vyťažiť prostredníctvom cenového diktátu a vyvíjania tlaku na miestnych výrobcov. V tejto fáze má Komisia pochybnosti o tom, či odvod z maloobchodného predaja dosahuje tento cieľ vhodným a proporcionálnym spôsobom.

(38)

Len v súvislosti s predajňami výrobcov a maloobchodníkmi, v prípade ktorých výška odvodu nepresahuje 5 000 EUR za štvrťrok, možno dospieť k záveru, že nedokážu vyťažiť disproporčné zisky prostredníctvom cenového diktátu a vyvíjania tlaku na výrobcov. Maloobchodníci predávajúci potraviny, ktoré primárne (aspoň z 80 %) vyrába tá istá alebo pridružená spoločnosť, nemajú obchodný záujem na tom, aby uplatňovali nekalé obchodné praktiky voči tejto pridruženej spoločnosti a len okrajovo spolupracujú s dodávateľmi potravín, ktorí sú tretími stranami. Pokiaľ ide o oslobodenie maloobchodníkov, v prípade ktorých výška odvodu nepresahuje 5 000 EUR za štvrťrok, ide o maloobchodníkov s obratom do 200 000 EUR za štvrťrok. Nie je pravdepodobné, že by takíto malí maloobchodníci mali trhovú silu, ktorá by im umožňovala diktovať ceny alebo vyvíjať tlak na výrobcov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k predbežnému záveru, že oslobodenie týchto dvoch kategórií maloobchodníkov od odvodu z maloobchodného predaja je odôvodnené.

(39)

Na druhej strane nie je vylúčené, že ostatné kategórie maloobchodníkov oslobodených od odvodu z maloobchodného predaja by mohli diktovať ceny a vyvíjať tlak na miestnych výrobcov vzhľadom na svoju trhovú veľkosť.

(40)

Pokiaľ ide o obchodné aliancie a franšízy, ich trhová sila vo vzťahu k ich dodávateľom sa musí posudzovať skôr na kolektívnej než na individuálnej úrovni, keďže uskutočňujú spoločný nákup tovaru alebo praktizujú iné zosúladené postupy vo vzťahu k dodávateľom. Slovenské orgány netvrdia, že franšízy a obchodné aliancie – a ich členovia na kolektívnej úrovni – nemajú trhovú silu, o čom svedčí aj skutočnosť, že ich v návrhu zákona, ktorý bol pôvodne predložený slovenskému parlamentu, zahrnuli do rozsahu pôsobnosti odvodu z maloobchodného predaja.

(41)

Pokiaľ ide o jednu obchodnú alianciu (25), Komisia poznamenáva, že jeden z jej členov bude odvodu podliehať, kým ostatní členovia budú od neho oslobodení napriek tomu, že čerpajú výhody zo zosúladených postupov pri nákupe tovaru. Z údajov za rok 2017, ktoré predložil sťažovateľ (26), vyplýva, že kým traja maloobchodníci s ročným obratom v rozmedzí od 134 do 148 miliónov EUR by odvodu z maloobchodného predaja podliehali, členovia obchodnej aliancie (27) s individuálnym obratom do 100 miliónov EUR a kombinovaným ročným obratom vyšším ako 1 miliarda EUR by odvodu nepodliehali. Z údajov databázy Euromonitor International vyplýva, že v roku 2018 tá istá obchodná aliancia mala 7,7 % podiel na trhu, vďaka čomu sa stala tretím najväčším maloobchodným reťazcom na Slovensku a mala podstatne vyšší podiel na trhu než niektorí maloobchodníci, ktorí by odvodu podliehali, ako napríklad štvrtý najväčší maloobchodník (28), ktorý má 3,8 % podiel na trhu, či ďalší maloobchodník (29), ktorý má len 0,4 % podiel na trhu. Ďalšie dve obchodné aliancie (30) patria medzi najväčšie maloobchodné reťazce v Slovenskej republike a majú tiež podstatne vyšší podiel na trhu (2 % a 2,4 %) než iní maloobchodníci, ktorí odvodu podliehajú. Odvodu však podlieha len jeden z ich členov, pričom ostatní členovia sú oslobodení.

(42)

V dôsledku toho, aj keď sú maloobchodníci, zoskupení v obchodnej aliancii alebo franšíze, jednotlivo príliš malí na to, aby diktovali ceny a vyvíjali tlak na výrobcov, ak ťažia zo zosúladených postupov vo vzťahu k dodávateľom, ich ekonomická sila na kolektívnej úrovni neodôvodňuje oslobodenie od odvodu udelené týmto podnikom podľa zákona o odvode z maloobchodného predaja. Pokiaľ ide o tvrdenie slovenských orgánov, že obchodné aliancie nemusia mať právnu subjektivitu resp. nemusia generovať príjmy priamo z maloobchodu, pokiaľ franšíza alebo obchodná aliancia, ku ktorej patrí, spĺňa podmienky uplatňovania odvodu na kolektívnej úrovni, od každého z ich členov by sa mohlo požadovať, aby odvod priznávali a platili ako jednotlivý podnik. V každom prípade skutočnosť, že členovia zoskupenia prevádzkarní nemajú spoločného vlastníka, nevylučuje existenciu selektívneho zaobchádzania.

(43)

Pokiaľ ide o maloobchodníkov, ktorí pôsobia v menej ako 15 % všetkých okresov, geografický rozsah činností maloobchodníka sa nezdá byť relevantným ukazovateľom na stanovenie jeho trhovej sily. Ak je obrat v súlade s domnienkou slovenských orgánov primeraným ukazovateľom trhovej sily, Komisia poznamenáva, že maloobchodník, ktorý je významne zastúpený (a má vysoký obrat) len v niekoľkých okresoch, stále môže mať značnú trhovú silu v porovnaní s miestnymi dodávateľmi potravín, pričom maloobchodník, ktorý je zastúpený v menšej miere (a má nižší obrat) v mnohých okresoch nemusí mať takú silu.

(44)

Geografický rozsah činností maloobchodníka nie je nevyhnutne meradlom potenciálneho dosahu tohto maloobchodníka, pokiaľ ide o zákazníkov (čo by mohlo odzrkadľovať jeho trhovú silu). Navyše, najľudnatejší okres na Slovensku má viac než 174 tisíc obyvateľov, pričom ten najmenej ľudnatý má približne 12 tisíc obyvateľov (31). Preto maloobchodník s prevádzkami v menej ako 11 okresoch s veľkým počtom obyvateľov môže mať dosah na podstatne vyšší počet zákazníkov než maloobchodný predajca s prevádzkami vo viac než 11 okresoch (s nižším počtom obyvateľov). Summa summarum, maloobchodníci, ktorí pôsobia v menej ako 12 okresoch, môžu mať porovnateľnú trhovú silu ako maloobchodníci s podobnými obratmi, ktorí pôsobia vo viac ako 12 okresoch.

(45)

Tvrdenie slovenských orgánov, že maloobchodníci, ktorí majú prevádzky v menej než 15 % okresov, pôsobia v oblastiach, ktoré nie sú ekonomicky životaschopné, a preto majú význam zo spoločenského hľadiska, nie je podporené žiadnymi štúdiami ani údajmi. Naopak podľa štúdie (32), ktorú predložil sťažovateľ, sa určití maloobchodníci zameriavajú na bohatšiu klientelu v širšom regióne Bratislavy. Slovenské orgány takisto nevysvetlili, ako uvedené tvrdenie súvisí so sledovaným cieľom odvodu z maloobchodného predaja.

(46)

Pokiaľ ide o MSP, slovenské orgány nepredložili žiadne údaje ani štúdie, ktoré by vysvetľovali tvrdenie, že maloobchodné reťazce s obratom do 50 miliónov EUR nemajú dostatočnú trhovú silu na to, aby ťažili z potravinového dodávateľského reťazca disproporčné zisky rovnako ako veľkí maloobchodní predajcovia. Slovenské orgány sa vo svojom stanovisku odvolali na návrh Komisie na smernicu o nekalých obchodných praktikách (33). Odhliadnuc od toho, že tento návrh nestanovuje daň z obratu, ale zakazuje určité formy nekalých obchodných praktík, jeho rozsah uplatňovania sa vzťahuje na oveľa širšiu kategóriu podnikov, než je kategória podnikov oslobodená od odvodu z maloobchodného predaja. Podľa článku 1 ods. 2 návrhu smernice o nekalých obchodných praktikách, ktorý sa v súčasnosti prerokúva v rámci legislatívneho postupu schvaľovania, „sa táto smernica uplatňuje na určité nekalé obchodné praktiky, ktoré sa vyskytujú pri predaji poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov dodávateľmi, ktorých ročný obrat nepresahuje 2 milióny EUR, nákupcom, ktorých ročný obrat je vyšší ako 2 milióny EUR (...)“. To znamená, že aj MSP s obratom oveľa nižším ako 50 miliónov EUR môžu u svojich menších dodávateľov presadzovať nespravodlivé obchodné podmienky.

(47)

Pokiaľ ide o špecializovaných maloobchodníkov, podľa zákona o odvode z maloobchodného predaja sa za špecializovaného maloobchodníka považuje maloobchodník, ktorý získava aspoň 80 % svojho obratu z predaja jednej kategórie výrobkov (napr. mliečnych výrobkov alebo mäsa). Nešpecializovaný maloobchodník získava z rovnakej kategórie výrobkov oveľa menšiu časť svojho obratu. To znamená, že špecializovaný maloobchodník s obratom porovnateľným s obratom nešpecializovaného maloobchodníka bude mať výrazne vyšší obrat v konkrétnej kategórii výrobkov, a preto je pravdepodobnejšie, že bude mať ekonomickú silu voči dodávateľom príslušných výrobkov.

(48)

Pokiaľ ide o zariadenia spoločného stravovania, tieto pôsobia v potravinovom dodávateľskom reťazci na rovnakom stupni ako maloobchodníci – predávajú potraviny konečným spotrebiteľom. Ak zariadenia spoločného stravovania spĺňajú ostatné podmienky pre uplatňovanie odvodu z maloobchodného predaja (napr. výška odvodu presahuje 5 000 EUR za štvrťrok), potom môžu mať rovnakú ekonomickú silu ako maloobchodníci rovnakej veľkosti a takisto môžu prispievať k nespravodlivému rozdeleniu ziskov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Preto, ak cieľom odvodu z maloobchodného predaja je prerozdeliť zisky zo všetkých subjektov, ktoré predávajú potraviny konečným spotrebiteľom, zdá sa, že neexistuje žiaden dôvod na oslobodenie zariadení spoločného stravovania od tohto odvodu.

(49)

Pokiaľ ide o oslobodenie od odvodu na základe obratu maloobchodníkov v obciach, ktoré nemajú viac ako tri predajne predávajúce potraviny konečným spotrebiteľom, a o oslobodenie od odvodu na základe obratu predajní s menej ako 10 zamestnancami v najmenej rozvinutých okresoch Slovenskej republiky, slovenské orgány nepredložili argumenty, podľa ktorých by títo maloobchodníci nemohli diktovať ceny či vyvíjať tlak na výrobcov. Slovenské orgány namiesto toho uvádzajú, že cieľom tohto oslobodenia je zaistiť zabezpečovanie dodávok potravín. Komisia má pochybnosti o tom, či tento cieľ predstavuje inherentný cieľ odvodu z maloobchodného predaja na základe obratu, ktorého sledovaným účelom je prerozdelenie disproporčných ziskov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Je skutočne otázne, či je možné zosúladiť zaistenie zabezpečovania dodávok potravín s uvedeným sledovaným cieľom. Ak sa na maloobchodný reťazec odvod vzťahuje, a preto sa považuje za reťazec so značnou trhovou silou, ktorý generuje disproporčné zisky, tieto zisky môže generovať zo všetkých svojich maloobchodných predajní bez ohľadu na to, kde sa tieto predajne nachádzajú. V každom prípade slovenské orgány neposkytli žiadne dôkazy ani posúdenie vplyvu o tom, ako takéto oslobodenie od odvodu ovplyvňuje zabezpečovanie dodávok potravín. Slovenské orgány takisto nepredložili žiadny dôkaz o tom, že v príslušných okresoch sú dodávky potravín nedostatočne zabezpečené, alebo že by uplatňovanie odvodu z maloobchodného predaja v týchto okresoch spôsobilo tento nedostatok. V neposlednom rade slovenské orgány nevysvetľujú, ako obmedzenie oslobodenia od odvodu na obchody, ktoré nemajú viac ako 10 zamestnancov, prispieva k potravinovej bezpečnosti alebo splneniu cieľa odvodu z maloobchodného predaja.

(50)

Napokon, pokiaľ ide o maloobchodníkov, ktorí generujú menej ako 25 % svojho obratu z predaja potravín konečným spotrebiteľom, podiel predaja potravín na obrate maloobchodníka nemá vplyv na jeho schopnosť diktovať ceny alebo vyvíjať tlak na miestnych výrobcov. Predaj potravín maloobchodníkom so značným celkovým obratom, aj keď je tento predaj potravín nižší ako 25 %, môže v absolútnom vyjadrení prekročiť predaj potravín maloobchodníkom s menším celkovým obratom, aj keď je predaj potravín vyšší ako 25 %. To by naznačovalo, že prvý uvedený maloobchodník môže mať väčšiu trhovú silu v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to aj napriek nižšiemu podielu predaja potravín na jeho obrate.

(51)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že prima facie diskriminácia spôsobená odvodom z maloobchodného predaja nie je odôvodnená, pokiaľ ide o tieto kategórie maloobchodníkov:

—	členovia obchodných aliancií a franšíz,

—	maloobchodníci, ktorí pôsobia v menej ako 15 % všetkých okresov,

—	malé a stredné podniky,

—	maloobchodníci, v prípade ktorých aspoň 80 % ich obratu pochádza z predaja potravín jednej triedy,

—	zariadenia spoločného stravovania,

—	maloobchodníci, ktorí generujú obrat z predajní s menej ako 10 zamestnancami v najmenej rozvinutých okresoch,

—	maloobchodníci, ktorí generujú obrat z predajní v obciach, ktoré nemajú viac ako tri predajne predávajúce potraviny, ako aj

—	maloobchodníci, ktorí generujú menej ako 25 % svojho obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi.

5.3.3. Predbežný záver o selektívnosti

(52)

Komisia v tejto fáze dospela k záveru, že odvod z maloobchodného predaja je selektívny, pretože zvýhodňuje kategórie podnikov uvedené v bode 51, v porovnaní s podnikmi, ktoré sú povinné platiť odvod z maloobchodného predaja.

(53)

Zdá sa, že slovenské orgány vo svojom stanovisku tvrdia, že cieľ uvedený v bode 37 by sa mal zohľadniť pri posudzovaní toho, či maloobchodníci, ktorí sú od odvodu oslobodení, sa z hľadiska cieľa referenčného systému nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii ako maloobchodníci, ktorí sú povinní platiť odvod z maloobchodného predaja. Komisia nesúhlasí, pretože relevantným na účely posúdenia porovnateľnosti situácie je fiškálny cieľ, pričom ostatné vlastné ciele opatrenia možno zohľadniť len na účely objektívneho odôvodnenia diskriminácie spôsobenej daným opatrením. Avšak, aj keby sa cieľ uvedený v bode 37 mohol zohľadniť v rámci posudzovania porovnateľnosti uskutočneného v časti 5.3.1., uplatniteľné by boli rovnaké úvahy ako v časti 5.3.2. Maloobchodníci uvedení v bode 51 by sa teda považovali za maloobchodníkov v porovnateľnej situácii ako maloobchodníci, na ktorých sa odvod z maloobchodného predaja vzťahuje. V dôsledku toho by Komisia dospela k predbežnému záveru, že príslušné oslobodenie od odvodu vedie k diskriminácii medzi maloobchodníkmi v porovnateľnej situácii a je prima facie selektívne bez toho, aby bolo odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou systému.

5.4. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod v rámci Únie

(54)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy opatrenie na to, aby predstavovalo štátnu pomoc, musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a musí ovplyvňovať obchod v rámci Únie.

(55)

Maloobchod v Slovenskej republike je otvorený hospodárskej súťaži. Opatrením sa podniky oslobodené od odvodu oslobodzujú od odvodu, ktorý by inak museli zaplatiť zo svojho rozpočtu. Pomoc poskytnutá v rámci tohto opatrenia preto predstavuje prevádzkovú pomoc a ako taká môže zlepšiť konkurenčné postavenie oslobodených podnikov v porovnaní s maloobchodnými podnikmi, ktoré odvodu podliehajú. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prevádzková pomoc narúša hospodársku súťaž. Akákoľvek pomoc poskytnutá podnikom oslobodeným od odvodu z maloobchodného predaja by sa preto mala považovať za pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením, keďže posilňuje finančnú pozíciu týchto podnikov na slovenskom maloobchodnom trhu.

(56)

Maloobchodný trh na Slovensku sa vyznačuje prítomnosťou slovenských prevádzkovateľov, ako aj prevádzkovateľov z iných členských štátov (34). Oslobodenie od odvodu z maloobchodného predaja poskytuje selektívnu výhodu určitým maloobchodným podnikom, zatiaľ čo iní maloobchodníci, najmä v zahraničnom vlastníctve, odvodu z maloobchodného predaja podliehajú.

(57)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nie je potrebné preukázať, že pomoc má skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi, ale stačí preukázať len to, že takýto obchod môže ovplyvniť (35). Súdny dvor konkrétne rozhodol, že „ak finančná pomoc priznaná štátom posilňuje postavenie podniku v porovnaní s inými podnikmi, ktoré si konkurujú v obchode v rámci [Únie], tento obchod sa musí považovať za ovplyvnený pomocou“. (36) Navyše, podpora z verejných zdrojov môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi aj vtedy, ak sa jej príjemca priamo nepodieľa na cezhraničnom obchodovaní. Takáto podpora môže napríklad sťažiť vstup prevádzkovateľov z iných členských štátov na trh (37). Dokonca aj podpora poskytnutá podniku, ktorý poskytuje len miestne alebo regionálne služby, môže mať vplyv na obchod, ak by takéto služby mohli poskytovať aj podniky z iných členských štátov (aj prostredníctvom práva usadiť sa) (38).

(58)

V tomto prípade oslobodenie od odvodu z maloobchodného predaja posilňuje postavenie oslobodených podnikov v porovnaní s podnikmi, ktoré odvodu podliehajú. Na základe informácií, ktoré predložil sťažovateľ, šiesti zo siedmich maloobchodníkov, ktorí budú podliehať odvodu z maloobchodného predaja, sú vo vlastníctve podnikov so sídlom v iných členských štátoch. Opatrenie preto posilňuje postavenie podnikov oslobodených od odvodu v porovnaní s podnikmi, ktoré odvodu budú podliehať a ktoré súťažia na trhu EÚ, a teda dané opatrenie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(59)

Opatrenie by okrem toho mohlo odradiť nových prevádzkovateľov z iných členských štátov od vstupu na slovenský trh, ak títo prevádzkovatelia nespĺňajú podmienky na oslobodenie od odvodu.

(60)

Komisia sa preto v tejto fáze domnieva, že opatrenie môže narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a môže mať vplyv na obchod v rámci Únie.

5.5. Predbežné závery o existencii pomoci

(61)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zaujíma predbežné stanovisko, že odvod z maloobchodného predaja predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

6. ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI S VNÚTORNÝM TRHOM

(62)

Opatrenia štátnej pomoci možno považovať za zlučiteľné na základe výnimiek stanovených v zmluve, najmä v článku 107 ods. 2 a 3 a v článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Je povinnosťou členského štátu, ktorý pomoc poskytuje, aby preukázal, že je táto štátna pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy (39).

(63)

Komisia poznamenáva, že slovenské orgány neposkytli žiadne argumenty, prečo je dané opatrenie zlučiteľné s vnútorným trhom.

(64)

Komisia v tejto fáze zastáva názor, že sa neuplatňuje žiadna z výnimiek uvedených v daných ustanoveniach, keďže cieľom opatrenia zrejme nie je dosiahnutie žiadneho z cieľov uvedených v týchto ustanoveniach.

(65)

Komisia takisto pripomína, že za zlučiteľné s vnútorným trhom nemôže vyhlásiť také opatrenie štátnej pomoci, ktorého aspekty pomoci sú v rozpore s inými ustanoveniami zmluvy, ktoré sú nerozlučne späté s predmetom pomoci (40). Komisia v tejto fáze nemôže vylúčiť, že odvod z maloobchodného predaja je zameraný predovšetkým na podniky so zahraničným vlastníkom, čo by mohlo predstavovať porušenie článkov 49 a 54 ZFEÚ, v ktorých je stanovená základná sloboda usadiť sa (41).

(66)

Komisia má v dôsledku toho silné pochybnosti o tom, či opatrenie možno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom.

7. NEOPRÁVNENOSŤ POMOCI A MOŽNÉ VYMÁHANIE

(67)

Opatrenie nebolo Komisii notifikované v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, ani nebolo Komisiou vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom. Na základe predbežného posúdenia vykonaného Komisiou by sa opatrenie zavedené zákonom o odvode z maloobchodného predaja malo považovať za opatrenie, ktoré zahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (42). Keďže opatrenie nadobudlo účinnosť v rozpore s povinnosťou zachovať existujúci stav, ktorá sa stanovuje v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, toto opatrenie takisto predstavuje prima facie neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(68)

Ak sa vo formálnom vyšetrovacom konaní potvrdí, že opatrenie predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, v dôsledku tohto zistenia sa musí každá poskytnutá pomoc vymáhať od jej príjemcov podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/1589. Výška prípadnej poskytnutej pomoci, ktorá by sa mala vymáhať od príjemcov, by musela byť určená pre každého jednotlivého príjemcu prostredníctvom výpočtu odvodu z maloobchodného predaja, ktorý by prevádzkovateľ musel zaplatiť v prípade neexistencie tohto opatrenia. Sumy, ktoré by sa mali vymôcť od príjemcov pomoci, by mali zahŕňať úrok z vymáhanej sumy vypočítaný od dátumu poskytnutia pomoci.

(69)

Pomoc sa však nemusí vymáhať od podniku, ktorý bol od odvodu oslobodený, pokiaľ je výška jeho pomoci nižšia ako hranica pomoci de minimis vo výške 200 000 EUR stanovená v článku 3 ods. 2 nariadenia č. 1407/2013 (43), za predpokladu, že sú splnené ostatné požiadavky stanovené v uvedenom nariadení.

8. PRÍKAZ NA POZASTAVENIE POMOCI

(70)

Listami z 11. januára a 13. februára 2019 boli slovenské orgány informované o tom, že Komisia zvažuje vydanie príkazu na pozastavenie pomoci v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (44). Slovenské orgány dostali možnosť predložiť pripomienky, ktoré predložili listom z 5. marca 2019 a v ktorých tvrdia, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

(71)

Z uvedených dôvodov sa Komisia v tejto fáze domnieva, že opatrenie poskytuje určitým podnikom selektívnu výhodu, ktorá je odvodená zo štátnych zdrojov a je pripísateľná Slovenskej republike, a že opatrenie má potenciálny rušivý vplyv na hospodársku súťaž a obchod v rámci Únie. Komisia sa v tejto fáze preto domnieva, že opatrenie by mohlo predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na základe uvedených dôvodov sa Komisia okrem toho domnieva, že pomoc je neoprávnená, pretože Komisii nebola notifikovaná pred jej poskytnutím zo strany Slovenska, ako sa vyžaduje v článku 108 ods. 3 zmluvy.

(72)

Kvalifikácia vnútroštátneho opatrenia, ktoré je predmetom rozhodnutia o začatí formálneho vyšetrovacieho konania, ako neoprávnenej štátnej pomoci ukladá členskému štátu, ktorému je dané rozhodnutie určené, povinnosť bezodkladne pozastaviť uplatňovanie tohto opatrenia (45). Na to, aby Komisia mohla bojovať proti akémukoľvek porušeniu pravidiel stanovených v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, jej Súdny dvor a článok 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 navyše priznali právomoc nariadiť dotknutému členskému štátu po tom, čo ho vyzve, aby sa vyjadril, okamžité pozastavenie pomoci, ktorú považuje za neoprávnenú (46).

(73)

Príkaz na pozastavenie pomoci je preto dočasným opatrením, ktoré môže Komisia prijať, aby od členského štátu vyžadovala pozastavenie akejkoľvek neoprávnenej pomoci až do prijatia konečného rozhodnutia zo strany Komisie. Podmienky vydania príkazu na pozastavenie pomoci, ktoré sú stanovené v článku 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589, sú dvojaké: a) vecná podmienka, konkrétne kvalifikácia, v tejto fáze konania, dotknutého vnútroštátneho opatrenia zo strany Komisie ako neoprávnenej štátnej pomoci a b) procesná podmienka, ktorou sa dotknutému členskému štátu poskytuje možnosť predložiť svoje pripomienky (47).

(74)

Odvod z maloobchodného predaja nadobudol účinnosť 1. januára 2019. Prvé odvodové obdobie je prvý štvrťrok 2019 (január – marec 2019), pričom odvod sa má uhradiť do konca apríla 2019. Keď boli slovenské orgány požiadané o ich pripomienky k možnému začatiu formálneho vyšetrovacieho konania a k možnému vydaniu príkazu na pozastavenie pomoci, obmedzili tieto pripomienky len na vyjadrenie názoru, že dané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc. Vzhľadom na tieto pripomienky sa Komisia domnieva, že existuje riziko, že i napriek začatiu formálneho vyšetrovacieho konania slovenské orgány nepozastavia z vlastnej iniciatívy opatrenie, ktoré sa uplatňuje v rozpore s notifikačnou povinnosťou a povinnosťou zachovať existujúci stav, ktoré ukladá zmluva (48).

(75)

Vzhľadom na očakávané účinky opatrenia opísaného vo vyššie uvedenom posúdení štátnej pomoci je nevyhnutné bezodkladne pozastaviť uplatňovanie tohto opatrenia. Komisia preto považuje za potrebné vydať v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 príkaz na pozastavenie pomoci.

9. ZÁVER

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa Komisia rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s opatrením zavedeným zákonom o odvode z maloobchodného predaja.

Komisia vyzýva slovenské orgány a zainteresované tretie strany, aby vo svojich pripomienkach k tomuto listu uviedli všetky informácie potrebné na úplné posúdenie danej veci a aby Komisii predložili náležité informácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 108 ods. 2 ZFEÚ žiada Slovenskú republiku, aby do jedného mesiaca od doručenia tohto listu predložila svoje pripomienky a poskytla všetky informácie, ktoré môžu pomôcť pri posudzovaní opatrenia. Komisia žiada, aby slovenské orgány bezodkladne zaslali kópiu tohto listu všetkým (potenciálnym) príjemcom pomoci, alebo ich aspoň informovali vhodnými prostriedkami.

Komisia si dovoľuje pripomenúť Slovenskej republike, že článok 108 ods. 3 ZFEÚ má odkladný účinok (t. j. žiadny podnik by nemal mať nárok na štátnu pomoc v rámci tohto opatrenia, dokiaľ Komisia neukončí formálne vyšetrovanie), a upozorňuje slovenské orgány na článok 16 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589, v ktorom sa stanovuje, že ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu.

Komisia v súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 vyžaduje od Slovenskej republiky, aby pozastavila uplatňovanie opatrenia, dokiaľ Komisia neprijme rozhodnutie o zlučiteľnosti zákona o odvode z maloobchodného predaja s vnútorným trhom (príkaz na pozastavenie pomoci).

Prešetrovaním štátnej pomoci nie sú dotknuté prešetrovania týkajúce sa súladu opatrení so základnými slobodami ustanovenými v zmluve.

Komisia upozorňuje Slovenskú republiku, že bude informovať zainteresované strany prostredníctvom uverejnenia tohto listu a jeho stručného zhrnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia bude tiež informovať zainteresované strany v krajinách EZVO, ktoré sú signatármi dohody o EHP, uverejnením oznamu v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, ako aj Dozorný úrad EZVO zaslaním kópie tohto listu. Všetky tieto zainteresované strany budú vyzvané, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu tohto uverejnenia.

(1) Ley n.o 385/2018 Coll. de 13 de diciembre de 2018 del Impuesto Especial sobre las cadenas de distribución y de modificación de la Ley n.o 595/2003 Coll. del impuesto sobre la renta, posteriormente modificada.

(2) Minoristas que son productores de alimentos (o afiliados a productores de alimentos) cuando al menos el 80 % de su volumen de negocios neto proceda de la venta de los alimentos que producen a los usuarios finales.

(3) Reglamento (UE) 2015/1589 del Consejo, de 13 de julio de 2015, por el que se establecen normas detalladas para la aplicación del artículo 108 del Tratado de Funcionamiento de la Unión Europea (DO L 248 de 24.9.2015, p. 9).

(4) Zákon č. 385/2018 Z. z. z 13. decembra 2018 o osobitnom odvode obchodných reťazcov a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

(5) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 19.

(6) Konkrétne v § 2 ods. 1 písm. a) návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja sa stanovuje, že „obchodným reťazcom sa rozumie zoskupenie obchodných prevádzkarní, ktoré používajú rovnaké alebo vzájomne zameniteľné označenie obchodným názvom alebo ktoré sú prevádzkované tým istým podnikateľom alebo vzájomne majetkovo alebo personálne prepojenými podnikateľmi, alebo obchodná aliancia […]“ (zvýraznené autorom). Okrem toho v § 2 ods. 1 písm. e) návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja sa stanovuje, že obchodnou alianciou je „zoskupenie obchodných prevádzkarní prevádzkovaných viacerými fyzickými osobami alebo právnickými osobami so samostatnou právnou subjektivitou, ktoré nie sú majetkovo alebo personálne prepojenými podnikateľmi, združených na účel spoločného nákupu tovarov, alebo iným spôsobom využívajúce výhody zosúladeného postupu vo vzťahu k dodávateľovi tovarov“.

(7) V znení zákona o odvode z maloobchodného predaja, ktoré prijal slovenský parlament, bolo vymedzenie pojmu obchodný reťazec v § 2 ods. 1 písm. a) zmenené takto: „zoskupenie obchodných prevádzkarní, ktoré používajú rovnaké alebo vzájomne zameniteľné označenie obchodným názvom a ktoré sú prevádzkované tým istým podnikateľom alebo vzájomne majetkovo alebo personálne prepojenými podnikateľmi […]“ (zvýraznené autorom).

(8) Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. e) návrhu zákona o odvode z maloobchodného predaja nebolo zahrnuté do konečnej verzie prijatého zákona.

(9) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1 – 78).

(10) Príloha 6 k sťažnosti: Obraty a informácie o trhových podieloch obchodných reťazcov.

(11) Rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing Ltd a Komisia, C-83/98 P, EU:C:2000:248, body 48 až 51. Podobne opatrenie, ktoré určitým podnikom umožňuje zníženie dane alebo odklad platby normálne splatnej dane, môže predstavovať štátnu pomoc (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., spojené veci C-78/08 až C-80/08EU:C:2011:550, bod 46).

(12) Vec C-417/10, 3M Italia, EU:C:2012:184, bod 38.

(13) Vec 173/73, Taliansko/Komisia, EU:C:1974:71, bod 13.

(14) Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, EU:C:2005:768, bod 78; rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a iní, C-222/04, EU:C:2006:8, bod 132; rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, C-522/13, EU:C:2014:2262, body 21 až 31.

(15) Rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, EU:C:2006:403, bod 30 a rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C-387/92, EU:C:1994:100, bod 14.

(16) Vec C-374/17, A Brauerei, EU:C:2018:1024, bod 35 a citovaná judikatúra.

(17) Vec C-374/17, A Brauerei, EU:C:2018:1024, bod 36 a citovaná judikatúra.

(18) Vec C-374/17, A Brauerei, EU:C:2018:1024, bod 39.

(19) Príloha 6 k sťažnosti: Obraty a informácie o trhových podieloch obchodných reťazcov.

(20) Príloha 2 k sťažnosti: Štúdia INNES o osobitnom odvode obchodných reťazcov – čo bolo uvedené v konečnej verzii (berúc do úvahy zmeny a doplnenia zo 6. decembra 2018).

(21) Príloha 6 k sťažnosti: Obraty a informácie o trhových podieloch obchodných reťazcov.

(22) Maloobchodníci sú oslobodení od maloobchodnej dane, ak spadajú do vymedzenia pojmu v článku 2 ods. 1 prílohy I k nariadeniu č. 651/2014, v ktorom sa stanovuje: „Kategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov („MSP“) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. EUR a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. EUR.“

(23) Vec C-374/17, A Brauerei EU:C:2018:1024, bod 48 a citovaná judikatúra.

(24) Spojené veci C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos, EU:C:2011:550, body 73 a 75.

(25) CBA Kereskedelmi Kft.

(26) Príloha 6 k sťažnosti: Obraty a informácie o trhových podieloch obchodných reťazcov.

(27) Coop Jednota Slovensko, spotrebné družstvo.

(28) Billa (Rewe Group).

(29) Milk-Agro, spol. s.r.o.

(30) Potraviny FRESH s.r.o a CBA Kereskedelmi Kft.

(31) Pozri údaje uverejnené Štatistickým úradom Slovenskej republiky pre okres Prešov a okres Medzilaborce: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators/.

(32) Príloha 2 k sťažnosti: Štúdia INNES o osobitnom odvode obchodných reťazcov – čo bolo uvedené v konečnej verzii (berúc do úvahy zmeny a doplnenia zo 6. decembra 2018).

(33) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci, COM(2018) 173 final – 2018/082 (COD). Pozri aj legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2019 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci [COM(2018) 0173 – C8-0139/2018 – 2018/0082(COD)] uverejnené na webovom sídle Európskeho parlamentu: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+P8-TA-2019-0152+0+DOC+PDF+V0//SK.

(34) Napr. Tesco (Spojené kráľovstvo), Lidl (Nemecko), Kaufland (Nemecko), Billa (Rakúsko), Terno (Malta), CBA Slovakia (Luxembursko).

(35) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2015, Eventech/The Parking Adjudicator, C-518/13, EU:C:2015:9, bod 65; rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2013, Libert a i., spojené veci C-197/11 a C-203/11, EU:C:2013:288, bod 76.

(36) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2015, Eventech/The Parking Adjudicator, C-518/13, EU:C:2015:9, bod 66; rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2013, Libert a i., spojené veci C-197/11 a C-203/11, EU:C:2013:288, bod 77; rozsudok Všeobecného súdu zo 4. apríla 2001, Friulia Venezia Giulia, T-288/97, EU:T:2001:115, bod 41.

(37) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2015, Eventech/The Parking Adjudicator, C-518/13, EU:C:2015:9, bod 67; rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2013, Libert a i., spojené veci C-197/11 a C-203/11, EU:C:2013:288, bod 78; rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans, C-280/00, EU:C:2003:415, bod 78.

(38) Rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans, C-280/00, EU:C:2003:415, body 77 a 78.

(39) Vec T-68/03, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, EU:T:2007:253, bod 34.

(40) Vec C-74/76, Ianelli/Meroni, EU:C:1977:51, bod 14.

(41) Pozri, analogicky, rozsudok Súdneho dvora z 5. februára 2014, Hervis Sport-és Divatkereskedelmi Kft. C-385/12, EU:C:2014:47, v ktorom Súdny dvor rozhodol takto: „Články 49 ZFEÚ a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu v oblasti dane z obratu z maloobchodnej činnosti v predajniach, ktorá daňovníkom, ktorí tvoria v rámci určitej skupiny spoločností ‚prepojené podniky‘ v zmysle tejto právnej úpravy, ukladá povinnosť sčítať ich obraty na účely uplatnenia značne progresívnej sadzby dane a následne rozdeliť takto získanú sumu dane medzi nich pomerne podľa ich skutočných obratov, ak – čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu – daňovníci patriaci do skupiny spoločností a podliehajúci najvyššej sadzbe osobitnej dane sú vo väčšine prípadov ‚prepojení‘ so spoločnosťami, ktoré majú svoje sídlo v inom členskom štáte.“

(42) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(43) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis. Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1 – 8.

(44) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 19.

(45) Rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2018, Maďarsko/Komisia, T-554/15, EU:T:2018:220, bod 27.

(46) Rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2018, Maďarsko/Komisia, T-554/15, EU:T:2018:220, bod 30.

(47) Rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2018, Maďarsko/Komisia, T-554/15, EU:T:2018:220, bod 70.

(48) Rozsudok Všeobecného súdu z 25. apríla 2018, Maďarsko/Komisia, T-554/15, EU:T:2018:220, bod 136.

		ISSN 1977-0928
Diario Oficial de la Unión Europea		C 194

Edición en lengua española	Comunicaciones e informaciones	62.° año 7 de junio de 2019

Sumario		Página
	II Comunicaciones
	COMUNICACIONES PROCEDENTES DE LAS INSTITUCIONES, ÓRGANOS Y ORGANISMOS DE LA UNIÓN EUROPEA
	Comisión Europea
2019/C 194/01	Autorización de las ayudas estatales en el marco de las disposiciones de los artículos 107 y 108 del Tratado de Funcionamiento de la Unión Europea — Casos con respecto a los cuales la Comisión no presenta objeciones ( 1 )	1
	COMUNICACIONES PROCEDENTES DE LAS INSTITUCIONES, ÓRGANOS Y ORGANISMOS DE LA UNIÓN EUROPEA
2019/C 194/02	Autorización de las ayudas estatales en el marco de las disposiciones de los artículos 107 y 108 del Tratado de Funcionamiento de la Unión Europea — Casos con respecto a los cuales la Comisión no presenta objeciones ( 2 )	8

	V Anuncios
	PROCEDIMIENTOS RELATIVOS A LA APLICACIÓN DE LA POLÍTICA DE COMPETENCIA
	Comisión Europea
2019/C 194/03	Ayuda estatal — República Eslovaca — Ayuda estatal SA.52194 (2018/FC) — Impuesto eslovaco sobre el volumen de negocios en el sector minorista — Invitación a presentar observaciones en aplicación del artículo 108, apartado 2, del Tratado de Funcionamiento de la Unión Europea ( 1 )	11


	(1) Texto pertinente a efectos del EEE
	(2) Texto pertinente a efectos del EEE excepto en lo referente a los productos contemplados en el Anexo I del Tratado

Fecha de adopción de la decisión	09.04.2019
Número de ayuda	SA.52268 (2018/N)
Estado miembro	Eslovenia
Región	Slovenia	—
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	Pomoč za sodelovanje v gozdarskem sektorju PRP 2014–2020
Base jurídica	Uredba o izvajanju ukrepa Sodelovanje iz Programa razvoja podeželja Republike Slovenije za obdobje 2014–2020 predlog Uredbe o spremembah in dopolnitvah Uredbe o izvajanju ukrepa Sodelovanje iz Programa razvoja podeželja Republike Slovenije za obdobje 2014–2020
Tipo de medida	Régimen	—
Objetivo	Ayudas para la cooperación en el sector forestal
Forma de la ayuda	Subvención directa
Presupuesto	Presupuesto total: EUR 1.498 (en millones)
Intensidad	100 %
Duración	hasta el 31.12.2020
Sectores económicos	Silvicultura y explotación forestal
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	Ministrstvo za kmetijstvo, gozdarstvo in prehrano Dunajska cesta 22, 1000 Ljubljana, Slovenija
Información adicional	—

Fecha de adopción de la decisión	16.04.2019
Número de ayuda	SA.53290 (2019/N)
Estado miembro	Italia
Región	SARDEGNA	—
Denominación (y/o nombre del beneficiario)	Programma di interventi per l’ammodernamento del comparto serricolo
Base jurídica	DGR N. 59/29 del 04.12.2018, integrata dal decreto 689/DecA/18 del 20.03.2019
Tipo de medida	Régimen	—
Objetivo	Ayudas para inversiones en activos materiales e inmateriales de explotaciones agrícolas vinculadas a la producción agrícola primaria
Forma de la ayuda	Subvención directa
Presupuesto	Presupuesto total: EUR 2 (en millones)
Intensidad	60 %
Duración	hasta el 31.12.2022
Sectores económicos	Agricultura; ganadería; caza y servicios relacionados con las mismas
Nombre y dirección de la autoridad que concede las ayudas	REGIONE AUTONOMA DELLA SARDEGNA — ASSESSORATO AGRICOLTURA Via Pessagno 4- CAGLIARI
Información adicional	—