SK

(...PICT...)|KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV|

V Bruseli 7.12.2009

SEK(2009) 411/2

CORRIGENDUM : modification du titre de l'acte Concerne SK

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Dokument sprevádzajúci

návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v oblasti dedenia a o zavedení európskeho dedičského osvedčenia ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU {KOM(2009) 154 v konečnom znení} {SEK(2009) 410}

1. Procesné otázky a konzultácie so zainteresovanými stranami

Posúdenie vplyvu sa vykonalo na základe štúdie (ďalej len „externá štúdia“) EPEC, Štúdia posúdenia vplyvu týkajúca sa nástrojov Spoločenstva pre dedenie a závety podľa rámcovej zmluvy č. GR BUDG č. BUDG06/PO/01/Lot č. 2, ABAC 101908 dostupná na tejto webovej stránke: […]. , ktorú pre Komisiu vypracoval externý dodávateľ a ku ktorej prispela medziútvarová riadiaca skupina zvolaná Generálnym riaditeľstvom pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť. K jej vypracovaniu prispeli aj zástupcovia Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel, Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh a služby, Generálneho riaditeľstva pre dane a colnú úniu, ako aj zástupcovia Generálneho sekretariátu a Právneho servisu Komisie. [1]

EPEC, Štúdia posúdenia vplyvu týkajúca sa nástrojov Spoločenstva pre dedenie a závety podľa rámcovej zmluvy č. GR BUDG č. BUDG06/PO/01/Lot č. 2, ABAC 101908 dostupná na tejto webovej stránke: […].

Posúdenie vplyvu vychádzalo zo „Štúdie o kolíznych normách v oblasti dedenia v Európskej únii“, ktorú vypracoval nemecký notársky úrad v novembri 2002 http://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/civil/studies/doc_civil_studies_en.htm. a ktorá potvrdila existenciu praktických problémov pri prevode majetku a spisovaní závetov v prípade dedenia s cezhraničným prvkom. Zároveň vychádzalo z analýzy 60 reakcií Dostupná na: http://ec.europa.eu/justice_home/news/consulting_public/successions/ news_contributions_successions_en.htm. na zelenú knihu Komisie o dedení a závetoch  [KOM(2005) 65] z 1. marca 2005 Dostupná na: http://europa.eu/scadplus/leg/en/lvb/l16017.htm. , ako aj z výsledkov práce expertnej skupiny (PRM III/IV), ktorú zriadila Komisia a ktorá sa skladá z nezávislých odborníkov členských štátov zastupujúcich rôzne právne tradície EÚ. Verejné vypočutie o rozhodnom práve v oblasti dedenia sa uskutočnilo v roku 2006. [2][3][4]

http://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/civil/studies/doc_civil_studies_en.htm.

Dostupná na: http://ec.europa.eu/justice_home/news/consulting_public/successions/ news_contributions_successions_en.htm.

Dostupná na: http://europa.eu/scadplus/leg/en/lvb/l16017.htm.

2. VYMEDZENIE PROBLÉMU

2.1. Príčiny súčasných problémov

Výsledky dedenia s medzinárodným prvkom v rámci EÚ často nenapĺňajú očakávania, ktoré mali zosnulí. Navyše sa nenapĺňajú práva (potenciálnych) dedičov, osôb s formálnym alebo iným vzťahom k zosnulému, súkromných a verejných veriteľov atď.

Aj keď harmonizácia v oblasti dedenia nepatrí do právomoci Európskeho spoločenstva, je dôležité pochopiť, že východiskom pre problémy, ktorým v súčasnosti občania čelia, sú vnútroštátne hmotnoprávne normy v oblasti dedenia, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišujú.

2.1.1. Odlišnosti hmotnoprávnych noriem v oblasti dedenia

1. Dedičské podiely rodinných príslušníkov sa značne líšia.

2. Hoci všetky členské štáty uznávajú závety, niektoré členské štáty prijímajú na plánovanie dedenia prepracovanejšie nástroje (napr. spojené a recipročné závety ), ktoré sa neuznávajú vo všetkých členských štátoch.

3. Vo všetkých členských štátoch s výnimkou Spojeného kráľovstva (a to Anglicka a Walesu) sa blízkym rodinným príslušníkom poskytujú povinné dedičské podiely bez ohľadu na ustanovenia, ktoré zosnulý uviedol v závete.

4. Procesnoprávne normy v oblasti dedenia sa v jednotlivých členských štátoch líšia.

5. Práva nezosobášených partnerov alebo partnerov rovnakého pohlavia sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia.

2.1.2. Negatívne dôsledky pre občanov

Problém 1 – Ťažkosti občanov pri zisťovaní, ktorá krajina a orgán sú príslušné riešiť dedičské prípady. Môže nastať prípad, že orgány dvoch alebo viacerých členských štátov budú súhlasiť, že prijmú riešenie tej istej dedičskej veci (pozitívny spor o príslušnosť súdov), ako aj prípad, že ani jeden z orgánov sa touto vecou nebude chcieť zaoberať (negatívny spor o príslušnosť súdov). Aj keď občania identifikujú členský štát, ktorého orgány sú príslušné, často nevedia, ktorý subjekt v tomto členskom štáte má príslušnú právomoc (súd, notár, verejná správa).

Problém 2 – Kolízia právnych noriem uplatniteľných na to isté dedenie . Súd nie je vo veciach súkromného práva povinný uplatňovať právo svojho štátu. Členské štáty preto majú normy, podľa ktorých rozhodujú, ktorý štát má v ktorej veci svoje právo uplatňovať („kolízne normy“). Tieto normy sa vo veciach dedenia v jednotlivých členských štátoch líšia. Keďže pri jednom dedení môžu byť príslušné orgány viacerých členských štátov, pri odpovedi na otázku „čo komu patrí“ môžu dospieť k odlišným záverom. Takáto situácia vytvára právnu neistotu, bráni efektívnemu plánovaniu usporiadania  majetku a vzájomnému uznávaniu rozhodnutí medzi členskými štátmi.

Problém 3 – Nedostatočná (obmedzená) voľba rozhodného práva pre poručiteľa. Keď si občan využívajúci výhody vnútorného trhu uvedomuje rozdiely v hmotnoprávnom dedičskom práve a v kolíznych normách, môže sa pokúsiť vyhnúť sa im tým, že spíše závet a vyberie si jedno právo uplatniteľné na celý svoj majetok. Väčšina členských štátov však zatiaľ neumožňuje, aby si osoba vybrala právo uplatniteľné na svoje dedičstvo Možnosť výberu práva sa nepripúšťa v Rakúsku, na Cypre, vo Francúzsku, v Grécku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Poľsku, Portugalsku, na Slovensku, v Slovinsku, Španielsku, vo Švédsku a v Českej republike. Nie sú dostupné informácie o Maďarsku, Malte a Severnom Írsku . . [5]

Možnosť výberu práva sa nepripúšťa v Rakúsku, na Cypre, vo Francúzsku, v Grécku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Poľsku, Portugalsku, na Slovensku, v Slovinsku, Španielsku, vo Švédsku a v Českej republike. Nie sú dostupné informácie o Maďarsku, Malte a Severnom Írsku .

Problém 4 – Obmedzené uznávanie a výkon rozhodnutí a  aktov. Rozhodnutie, ktoré vyniesol súd v jednom štáte, sa automaticky neuznáva a nevykonáva v inom štáte, ktorého súdy môžu vyniesť v tej istej veci protichodný rozsudok. Takisto sa nedostatočne uznávajú a vykonávajú dokumenty, ktoré pripravujú notári a iné orgány.

Problém 5 – Obmedzené uznávanie postavenia dediča alebo správcu/vykonávateľa. V súčasnosti existuje niekoľko druhov dôkazov na osvedčenie postavenia dediča alebo správcu dedičstva v členských štátoch. Akty vyhotovené v jednom členskom štáte sa obyčajne v ostatných členských štátoch automaticky neuznávajú. Spôsobuje to zdvojenie postupov osvedčovania postavenia dediča alebo správcu v štáte, v ktorom sa majetok nachádza, ako aj dodatočné náklady a časové straty.

Problém 6 – Ťažkosti pri zisťovaní existencie závetov v zahraničí. Ani pri čisto vnútroštátnych veciach nie je pre dedičov vždy ľahké zistiť, či zosnulý spísal závet. Táto otázka je ešte problematickejšia pre občanov, ktorí sa snažia zistiť, či bol nejaký závet spísaný v zahraničí. Z tejto situácie vyplývajú závažné časové straty, vyššie náklady a neistota týkajúca sa existencie iných dedičov.

2.2. Rozsah problémov

Pre nedostatok relevantných štatistických údajov a obmedzené empirické údaje je ťažké posúdiť rozsah zistených problémov. Konzultácie však poukazujú na významnosť právnej neistoty občanov z praktického hľadiska.

V EÚ ročne zomrie približne 4,5 milióna ľudí. Pri predpoklade, že hodnota priemerného majetku je približne 137 000 EUR (približne 5,5-násobok priemerného hrubého národného dôchodku na obyvateľa), celková hodnota majetku by bola 646 miliárd EUR ročne.

Dá sa takisto odôvodnene predpokladať, že približne 9 až 10 % z celkového počtu dedení (približne 450 000) má „medzinárodný“ rozmer. Priemerná hodnota takéhoto majetku by predstavovala približne dvojnásobok hodnoty priemerného majetku (t. j. 274 000 EUR), čo spolu predstavuje približne 123,3 miliardy EUR ročne.

V prípade tohto majetku sa vyskytujú problémy. Aj keď sa vyriešia racionálnym spôsobom, náklady na poplatky za právne služby môžu predstavovať od 2 % (2,466 miliardy EUR) až do 5 % celkovej hodnoty medzinárodného dedenia (6,165 miliardy EUR). Za reálny sa môže považovať priemer vo výške 3 % (3,699 miliardy EUR) hodnoty majetku. Okrem toho môžu byť rádovo v takej istej výške náklady na časové straty, ktoré sa môžu počítať skôr v rokoch než v mesiacoch.

Riešením týchto problémov by sa teda pre občanov EÚ dosiahol prospech, ako ho vypočítal externý dodávateľ, vo výške rádovo približne 4 miliardy EUR ročne.

3. Ciele

Celkovým cieľom návrhu je prispieť k vytvoreniu skutočného európskeho priestoru spravodlivosti v oblasti dedenia.

Všeobecné, špecifické a operatívne ciele sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

Prehľad všeobecných, špecifických a operatívnych cieľov |

Všeobecné ciele|Špecifické ciele|Operatívne ciele|

 Umožniť občanom vopred efektívne naplánovať a zorganizovať dedenie v cezhraničnom kontexte.  Zvýšiť pravdepodobnosť efektívneho dodržiavania práv potenciálnych dedičov, osôb s formálnym alebo iným vzťahom k zosnulému, súkromných a verejných veriteľov atď. |Dosiahnuť takú situáciu, aby sa pri tom istom dedení s medzinárodným prvkom nevyskytovali paralelné konania a neuplatňovali sa rôzne hmotnoprávne normy. |Prijať spoločné normy týkajúce sa súdnej príslušnosti. Prijať spoločné normy týkajúce sa rozhodného práva. |

|Poskytnúť poručiteľovi (obmedzenú) možnosť výberu práva. |Zaviesť harmonizované normy zabezpečujúce poručiteľovi obmedzený výber práva. |

|Zabezpečiť uznávanie práv, relevantných aktov a rozhodnutí týkajúcich sa dedenia.|Harmonizovať normy týkajúce sa uznávania a výkonu rozsudkov, iných rozhodnutí a verejných listín / dokumentov. Zabezpečiť uznávanie právomocí správcov / vykonávateľov. Zabezpečiť uznávanie postavenia dediča. |

|Zlepšiť prístupnosť informácií o existencii závetov v zahraničí. |Vytvoriť európsky systém evidencie závetov a získavania informácií o existencii závetov v zahraničí.|

4. Možnosti postupu

4.1. Opis možností postupu

Možnosti postupu boli rozdelené na dva odlišné súbory s cieľom zohľadniť rôzne možnosti, ktoré sa majú zvážiť (pozri nasledujúcu tabuľku).

Vymedzenie možností postupu, ktorými sa riešia problémy spôsobené rozdielmi vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa dedenia s nadnárodným prvkom (možnosť A)Žiadne spoločné opatrenie na úrovni EÚ  Možnosť A.1: status quo.Legislatívne opatrenie EÚ  M ožnosť A.2: harmonizácia noriem pre určenie súdnej príslušnosti a zavedenie noriem na automatické uznávanie a výkon rozsudkov, iných rozhodnutí a verejných listín / dokumentov, Možnosť A.3: harmonizácia kolíznych noriem, Možnosť A.4: harmonizácia kolíznych noriem a zavedenie európskeho osvedčenia o postavení dediča a vykonávateľa / správcu v prípadoch dedenia s nadnárodným prvkom,  Možnosť A.5: harmonizácia kolíznych noriem a noriem pre určenie súdnej príslušnosti,  Možnosť A.6: harmonizácia kolíznych noriem a noriem pre určenie súdnej príslušnosti a zavedenie noriem automatického uznávania a výkonu rozsudkov, iných rozhodnutí a verejných listín / dokumentov (A.2 + A.3), Možnosť A.7: harmonizácia kolíznych noriem a noriem pre určenie súdnej príslušnosti a zavedenie noriem automatického uznávania a výkonu rozsudkov, iných rozhodnutí a verejných listín / dokumentov a zavedenie osvedčenia o postavení dediča a vykonávateľa / správcu v prípadoch dedenia s nadnárodným prvkom (A.2 + A.4).Nelegislatívne opatrenie Možnosť A.8: zriadenie databázy / systému správy informácií o kolíznych normách, normách pre určenie súdnej príslušnosti a príslušných orgánoch,  Možnosť A.9: informačná kampaň v rámci celej EÚ o dedení (právne predpisy a existujúce / pripravované nástroje).|

Vymedzenie možností postupu, ktorými sa riešia problémy pri zisťovaní existencie závetov v zahraničí (možnosť B)Žiadne spoločné opatrenie na úrovni EÚ  Možnosť B.1: status quo.Opatrenie na úrovni EÚ (právne predpisy a financovanie) Možnosť B.2: odporúčanie Komisie o zriadení vzájomne prepojených vnútroštátnych registrov závetov a organizácii informačných kampaní,  Možnosť B.3: povinné zriadenie vzájomne prepojených vnútroštátnych registrov závetov,  Možnosť B.4: zriadenie centrálneho registra závetov v rámci EÚ.Nelegislatívne opatrenie Možnosť B.5: vytvorenie webovej stránky o existujúcich registroch závetov a vnútroštátnych normách, Možnosť B.6: vnútroštátne informačné kampane o závetoch (právne predpisy a existujúce / pripravované nástroje). |

4.2. Porovnanie možností

V tabuľke 1 sa porovnávajú hodnotenia deviatich možností postupu A.

V tabuľke 2 sa porovnávajú hodnotenia šiestich možností postupu B.

Možnosti postupu sú rozdelené do kategórií podľa ich možnosti splniť ciele vymedzené v oddiele 5. Desať značiek ( √√√√√√√√√√) označuje, že daná možnosť úplne spĺňa všetky ciele.

Tabuľka 1 – Porovnanie hodnotení možností postupu A|

Cieľ / náklady|Možnosť A.1(Status quo)|Možnosť A.2(Normy pre určenie súdnej príslušnosti a uznávanie)|Možnosť A.3(Kolízne normy)|Možnosť A.4(Kolízne normy a osvedčenie)|Možnosť A.5(Kolízne normy a normy pre určenie súdnej príslušnosti )|Možnosť A.6(A.2 + A.3)|Možnosť A.7(A.2 + A.4)|Možnosť A.8(Databáza) |Možnosť A.9(Vnútroštátne informačné kampane)|

Dosiahnuť takú situáciu, aby sa pri tom istom dedení s medzinárodným prvkom nevyskytovali paralelné konania a neuplatňovali sa rôzne hmotnoprávne normy. |0|√√|√√√√|√√√√√√|√√√√√√√|√√√√√√√√|√√√√√√√√√√|√|√|

Poskytnúť poručiteľovi (obmedzenú) možnosť výberu práva.|0|0|√√√√√|√√√√√√|√√√√√|√√√√√√√√√|√√√√√√√√√√|0|0|

Zabezpečiť uznávanie: i) rozsudkov, iných rozhodnutí a verejných listín / dokumentov týkajúcich sa dedenia s medzinárodným prvkom;ii) právomocí správcov / vykonávateľov aiii) postavenia dediča.|0|√√√√√|√√|√√√√√√|√√√|√√√√√√√√|√√√√√√√√√√|0|0|

Zlepšiť prístupnosť informácií o existencii závetov v zahraničí|0|0|–|–|–|–|–|0|0|

Celkový výsledok:|0|7|11|18|10|25|30|1|1|

Hospodárske účinky|Súčasné: 4 mld. EUR/rok; možné zdvojnásobenie nákladov o 10 rokov|Úspora nákladov: max. 10 %|Úspora nákladov: max. 15 %|Úspora nákladov: max. 15 %|Úspora nákladov: max. 15 %|Úspora nákladov: max. 20 %|Úspora nákladov: max. 30 %|Úspora nákladov: bezvýznamná|Úspora nákladov: bezvýznamná|

Tabuľka 2 – Porovnanie hodnotení možností postupu B|

Cieľ / náklady|Možnosť B.1(Status quo)|Možnosť B.2(Odporúčanie EK o vzájomne prepojených vnútroštátnych registroch a informačných kampaniach)|Možnosť B.3(Povinné zriadenie vzájomne prepojených vnútroštátnych registrov závetov)|Možnosť B.4(Centrálny register závetov v rámci EÚ)|Možnosť B.5(Webová stránka o vnútroštátnych registroch závetov a vnútroštátnych normách)|Možnosť B.6(Vnútroštátne informačné kampane)|

Dosiahnuť takú situáciu, aby sa pri tom istom dedení s medzinárodným prvkom nevyskytovali paralelné konania a neuplatňovali sa rôzne hmotnoprávne normy.|0|√√|√√√|√√√√|√|√|

Poskytnúť poručiteľovi (obmedzenú) možnosť výberu práva.|0|0|0|0|0|0|

Zabezpečiť uznávanie: i) rozsudkov, iných rozhodnutí a verejných listín / dokumentov týkajúcich sa dedenia s medzinárodným prvkom;ii) právomocí správcov / vykonávateľov aiii) postavenia dediča.|0|√|√|√|0|0|

Zlepšiť prístupnosť informácií o existencii závetov v zahraničí|0|√√|√√√|√√√√|√|√|

Celkový výsledok|0|5|7|9|2|2|

Hospodárske účinky |Súčasné: 4 mld. EUR/rok; možné zdvojnásobenie nákladov o 10 rokov|Úspora nákladov:max. 1 – 2 %|Úspora nákladov:max. 1 – 2 %|Úspora nákladov:max. 2 %|Úspora nákladov: bezvýznamná|Úspora nákladov: bezvýznamná|

4.3. Uprednostňovaná možnosť

Na základe posúdenia v tabuľke 1 a 2 je uprednostňovanou možnosťou kombinácia možností A7 a B.2. Prvou možnosťou by sa riešili súčasné, ako aj možné problémy a viedla by k najväčšiemu zníženiu nákladov (maximálne o 30 %). Je to skutočne najviac ambiciózna možnosť, a preto predstavuje ďalšie rozpracovanie možností uvedených ako výzvy, ktoré má riešiť. Hoci možnosť B.2 nemá najvyššie hodnotenie, predstavuje uprednostňovanú možnosť z dôvodu, že zistenie existencie závetu je predovšetkým vnútroštátnym problémom a takým pravdepodobne zostane ešte dlho, keďže nie je povinné evidovať závety (čo znamená, že register môže len potvrdiť, že nebol zaevidovaný žiadny závet, ale nie skutočnosť, že žiadny závet neexistuje). Túto analýzu potvrdzujú zainteresované strany.

4.4. Možný rozsah a charakter vplyvu uprednostňovanej možnosti

Uprednostňované možnosti by mali odstrániť možnosť konfliktu súdnej príslušnosti. Umožnilo by to rýchlejšie ukončiť dedenie, pretože príslušné orgány by sa už nemuseli zaoberať možnými protikladmi vnútroštátnych noriem, aby určili hmotnoprávne normy, ktorými sa riadi otázka, kto dedí. Zavedenie obmedzeného výberu práva pre poručiteľa by umožnilo občanom lepšie si naplánovať dedenie.

Zabezpečilo by sa uznávanie postavenia dediča alebo právomocí vykonávateľov / správcov a rozhodnutí. V dôsledku toho by sa znížili poplatky za právne služby a časové straty.

Odporúčaním Komisie by sa v členských štátoch urýchlilo zriaďovanie registrov závetov, ktoré by boli zlučiteľné i vzájomne prepojené a umožňovali by zistiť existenciu závetov v iných členských štátoch. Informačné kampane by mohli viesť k tomu, aby väčší počet občanov zostavoval závety a zaevidoval ich, čím by sa zrýchlilo dedičské konanie a znížili by sa časové straty a poplatky za právne služby. Pozitívny vplyv registra však môže byť obmedzený, pretože evidovanie závetov by nebolo povinné.

Uprednostňovaná možnosť by celkovo zvýšila pravdepodobnosť účinného a efektívneho naplnenia práva všetkých osôb zúčastnených na dedení.

Uprednostňovaná možnosť dodržiava základné práva Charty základných práv Európskej únie.

4.5. Náklady na uprednostňovanú možnosť

Uprednostňovanou možnosťou by sa mohlo dosiahnuť zníženie nákladov vo výške 4 miliardy EUR, ktoré vznikli v dôsledku súčasných problémov, odhadom až o 32 %, t. j. 1,3 miliardy EUR.

Proces prijímania a vykonávania uprednostňovanej možnosti by si vyžiadal finančné náklady na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, hlavne na administratívnu prácu pri príprave potrebných právnych predpisov, náklady na zriadenie a prevádzku registra závetov a na informačné kampane.

Hoci by sa v prípade uprednostňovanej možnosti prostredníctvom harmonizácie rozhodného práva dosiahlo zníženie poplatkov pre osoby v právnických povolaniach , zvýšil by sa aj ich obrat vzhľadom na vyššiu hodnotu dedičstiev a väčší počet medzinárodných prípadov. Vďaka novým pravidlám sa okrem toho zlepší schopnosť občanov predvídať. Je pravdepodobné, že viacerí z nich si budú chcieť zorganizovať dedenie vopred, a teda využiť služby osôb v právnických povolaniach. V právnickom povolaní, ako aj v iných profesionálnych službách sa vždy vyskytujú zmeny na trhu a rozsah tých zmien, ktoré súvisia s uprednostňovanou možnosťou, bude pravdepodobne malý a postupný Ďalšie informácie pozri v prílohe 4. . [6]

Ďalšie informácie pozri v prílohe 4.

Keďže pravidlá zdaňovania sa z rozsahu pôsobnosti navrhovaného nariadenia úmyselne vylúčili, uprednostňovaná možnosť bude z hľadiska daní neutrálna . Nariadenie si preto nebude vyžadovať žiadne zmeny v predpisoch členských štátov týkajúcich sa zdaňovania dedičstva. Je to preto, že pravidlá určujúce, ktorý členský štát je príslušný na výber dane z dedičstva pri danom dedení (vyplývajúce vo všeobecnosti z dvojstranných dohovorov) sú úplne nezávislé od pravidiel, podľa ktorých sa určuje občianske právo vzťahujúce sa na toto dedenie.

Uprednostňovaná možnosť by mohla mať nepriamy vplyv na výšku príjmov z dane z dedičstva, ktoré vyberie daný členský štát (napr. pri bankovom účte, ak je podľa súčasného rozhodného práva dedič osoba žijúca v členskom štáte A, zatiaľ čo podľa rozhodného práva v zmysle budúceho nariadenia dedič sídli v členskom štáte B, členský štát A už nebude môcť vyberať daň z dedičstva). Tieto účinky by však boli okrajové a nepriame.

Navrhované nariadenie neprispieva k zjednodušeniu zložitých daňových systémov, ktoré sa vzťahujú na dedenie s medzinárodným prvkom, a nezabráni dvojitému zdaňovaniu občanov. Rozhodne nie je z právnych a politických príčin možné upravovať v rámci súčasného nariadenia existujúci režim. Dedenie v cezhraničnom kontexte môže viesť k nezrovnalostiam medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, čo môže vyústiť do dvojitého zdanenia alebo diskriminácie. Komisia má v úmysle predložiť v roku 2010 oznámenie, v ktorom sa bude venovať týmto otázkam.

4.6. Pridaná hodnota EÚ

Uprednostňovanou možnosťou by sa vytvorila významná pridaná hodnota EÚ. Má potenciál podporiť dôveru vo vnútorný trh a zjednodušiť mobilitu občanov EÚ. Problémy, ktoré rieši, sú čiastočne dôsledkom vnútorného trhu. Ak sa nevyriešia, môže to narušiť dôveru vo vnútorný trh EÚ a v EÚ ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc. Dedenie s cezhraničným prvkom je pre občanov nákladnejšie aj časovo náročnejšie ako vnútroštátne dedenie. Uprednostňovanou možnosťou by sa zjednodušil život moderných a mobilných občanov EÚ.

5. Monitorovanie a hodnotenie

S cieľom monitorovať efektívne vykonávanie nariadenia, ako aj úspešnosť odporúčania na zriadenie vzájomne prepojených registrov závetov a informačné kampane Komisia bude vykonávať pravidelné hodnotenie a predkladať správy. Externá štúdia obsahuje veľa užitočných návrhov týkajúcich sa potenciálnych nástrojov monitorovania a hodnotenia a konkrétnych ukazovateľov, ktoré Komisia vezme úvahy.

[1] EPEC, Štúdia posúdenia vplyvu týkajúca sa nástrojov Spoločenstva pre dedenie a závety podľa rámcovej zmluvy č. GR BUDG č. BUDG06/PO/01/Lot č. 2, ABAC 101908 dostupná na tejto webovej stránke: […].

[2] http://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/civil/studies/doc_civil_studies_en.htm.

[3] Dostupná na: http://ec.europa.eu/justice_home/news/consulting_public/successions/ news_contributions_successions_en.htm.

[4] Dostupná na: http://europa.eu/scadplus/leg/en/lvb/l16017.htm.

[5] Možnosť výberu práva sa nepripúšťa v Rakúsku, na Cypre, vo Francúzsku, v Grécku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Luxembursku, Poľsku, Portugalsku, na Slovensku, v Slovinsku, Španielsku, vo Švédsku a v Českej republike. Nie sú dostupné informácie o Maďarsku, Malte a Severnom Írsku .

[6] Ďalšie informácie pozri v prílohe 4.